19.8.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 211/31

1.1.

Európsky hospodársky a sociálny výbor oceňuje jedinečný proces konzultácie o Zelenej knihe o budúcnosti námornej politiky Únie: Európska vízia pre oceány a moria. Výbor do tohto procesu aktívne prispel príslušným stanoviskom a účasťou na dvoch konferenciách (1).

1.2.

Oznámenie zdôrazňuje význam ľudského činiteľa v námorných zoskupeniach. ESHV s potešením uvítal dosiahnutie dohody medzi sociálnymi partnermi (ETF a ECSA (2)) o zahrnutí ustanovení Dohovoru MOP (3) o pracovných normách v námornej doprave z roku 2006 do práva Spoločenstva. Výbor by uvítal, aby sa na celom svete čo najskôr uplatňovali pracovné normy v námornej doprave, ktoré by zabezpečili rovnaké podmienky pre všetkých námorníkov tak, ako je to stanovené v dohovore. Rovnako dôležité je, aby členské štáty ratifikovali medzinárodné nástroje týkajúce sa sektora rybného hospodárstva, vrátane Dohovoru MOP o práci v odvetví rybolovu z roku 2007.

1.3.

ESHV podporuje preskúmanie výnimiek z legislatívy EÚ, ktoré sa vzťahujú na námorníkov a rybárov, v úzkej spolupráci s partnermi a požaduje objasnenie v oblasti osvedčenia o námornej dokonalosti. Je potrebné sa zhodnotiť, či je možné vydávať osvedčenia o námornej dokonalosti povinne pre vnútroeurópske linky prevoznej dopravy a dobrovoľne pre ostatné služby.

1.4.

„Plávajúca univerzita“ poskytuje študentom možnosť získať skúsenosti na mori. Myšlienka školy plávajúcej na oceáne zapadá do všeobecného trendu a Európska komisia by túto myšlienku mala dôkladnejšie preskúmať v súvislosti s úsilím zvýšiť záujem dobrých študentov o povolanie v námorníctve (4). Európski sociálni partneri by sa mali neodkladne zaoberať spôsobom života posádok lodí.

1.5.

Budúca politika EÚ by mala pri riešení námorných nehôd vychádzať z nasledujúcich zásad:

1.6.

EHSV znovu pripomína, že v odvetví lodnej prepravy sa spaľuje ako palivo ropa nízkej kvality, pretože rafinérie neposkytujú ropu vyššej kvality. Výbor podporuje celosvetové iniciatívy zamerané na kvalitu ropy, ktorých cieľom je dosiahnuť prielom v problematike emisií do ovzdušia z prevádzky lodí.

1.7.

Oznámenie a k nemu pripojený akčný plán naďalej nechávajú bez povšimnutia značný podiel znečistenia morí ropou z rekreačných plavidiel, hoci sú pobrežné štáty, kde sa rekreačné plavidlá najviac využívajú, veľmi citlivé na tento druh znečistenia (5). Problém znečisťovania morského životného prostredia navyše zhoršuje činnosť vojenských plavidiel, ktoré sú vyňaté spod pôsobnosti predpisov EÚ.

1.8.

EÚ by mala zintenzívniť svoje úsilie v problematike znečistenia riek a morí z pozemných zdrojov (Baltské a Čierne more). Z politických dôvodov sa treba uvedenou problematikou zaoberať skôr na multilaterálnej ako na bilaterálnej úrovni.

1.9.

EHSV by mal hrať hlavnú úlohu v riešení otázok životného prostredia na medzinárodnej úrovni. V rámci medzinárodných organizácií existuje priestor pre posilnenú spoluprácu a koordináciu stanovísk členských štátov EÚ bez ohrozenia ich individuálnej účasti. Odborný prínos členských štátov EÚ má v medzinárodných organizáciách vynikajúce renomé, ktoré netreba oslabovať, ba práve naopak, treba ho ďalej zlepšovať.

1.10.

Čo sa týka „európskeho námorného dopravného priestoru bez bariér“, EHSV uznáva výhodu, ktorá vyplýva zo skutočnosti, že ide o potvrdenie virtuálneho námorného priestoru. V súlade s postojom EHSV oznámenie zdôrazňuje, že koncepcia európskeho námorného dopravného priestoru bez bariér by sa mala týkať iba zjednodušenia administratívnych a colných formalít a podpory obchodu v rámci jednotného európskeho trhu.

1.11.

EHSV podporuje symbolické posolstvo oznámenia, že Európa bola a je národom spätým s morom. Výbor však ešte stále očakáva konkrétne opatrenia, ktoré premenia slová na skutky.

1.12.

ESHV znovu pripomína úlohu, ktorú môže zohrať pri vykonávaní námornej politiky vrátane územného plánovania, pri podpore námornej identity a námorného kultúrneho dedičstva EÚ a pri zlepšovaní informovanosti verejnosti v otázke globálneho otepľovania.

1.13.

EHSV schvaľuje návrhy týkajúce európskej siete námorného dozoru a zlepšenej spolupráce medzi pobrežnými strážami jednotlivých členských štátov. Takéto opatrenia podporia námornú bezpečnosť a ochranu, kontrolu rybného hospodárstva a vonkajších hraníc a ochranu morského životného prostredia.

EHSV znovu pripomína, že v oblasti dvojstranných dohôd s tretími krajinami o vstupe na palubu lode je žiaduci koordinovaný prístup, aby sa upokojili zvýšené obavy o bezpečnosť. Výbor požaduje opatrenia na úrovni EÚ na potlačenie rastu útokov na obchodné lode a prípadov ozbrojených lúpeží a pirátstva na mori, predovšetkým v juhovýchodnej Ázii a v Afrike.

2.1.

Oznámenie o integrovanej námornej politike a priložený akčný plán, ktoré ustanovujú vypracovanie 29 konkrétnych opatrení, zohľadňujú stanoviská inštitúcií EÚ, ako aj zainteresovaných strán k príslušnej zelenej knihe.

2.2.

Jedinečné kolo konzultácií iniciovaných v súvislosti so zelenou knihou, sa skončilo dosiahnutím širokého konsenzu o potrebe holistického, integrovaného, medzisektorového a strategického prístupu k oceánom. Myšlienka nahradiť širším vnímaním rozdrobenosť, ktorá niekedy vedie k neželaným dôsledkom, si zaslúži podporu.

2.3.

EHSV podporuje symbolické posolstvo oznámenia, že Európa bola a je národom spätým s morom. Zároveň vyslovuje podporu všetkým 29 opatreniam akčného plánu (s konkrétnymi pripomienkami), ale nepovažuje ich za dostatočné.

3.1.1.

EHSV prikladá veľký význam zachovaniu neporušenosti morského životného prostredia. Považuje za dôležité zabezpečiť, aby výsledkom rozličných ľudských aktivít nebol postupný úpadok morského životného prostredia.

3.1.2.

EHSV víta plány Komisie zamerať sa na zefektívňovanie medzinárodnej spolupráce, zlepšovanie integrácie politík, vykonávanie existujúcej legislatívy, ako aj na podporu environmentálnych technológií (Šiesty environmentálny akčný program Európskeho spoločenstva ). Mal by sa klásť dôraz na vykonávanie Dohovoru o prevencii znečistenia morí zo zdrojov umiestnených na pevnine (6).

3.1.3.

Nahromadenie CO2 a iných skleníkových plynov v dôsledku nadmerných emisií do ovzdušia vedie už v súčasnosti k vyššej absorpcii CO2 oceánmi a predpokladá sa, že tento proces bude pokračovať. Negatívny vplyv výslednej kyslosti oceánov na morské životné prostredie bude pravdepodobne rásť. Je potrebné rozšíriť výskum týchto vplyvov na morské životné prostredie a zároveň skúmať možnosti vývoja spôsobov re-absorpcie CO2, ktoré by boli šetrné k životnému prostrediu. Morské zdroje energie budú navyše významným faktorom v diverzifikácii európskych dodávok energie.

3.1.4.

Oznámenie ignoruje značný podiel znečistenia morí a riek ropou z rekreačných plavidiel, hoci sú pobrežné štáty, kde sa rekreačné plavidlá najviac využívajú, veľmi citlivé na tento druh znečistenia (7). Problém znečisťovania morského životného prostredia ešte zhoršuje činnosť vojenských plavidiel, ktoré sú vyňaté spod pôsobnosti predpisov EÚ a ktoré čoraz viac poškodzujú životné prostredie a turistický ruch.

3.1.5.

EHSV znovu pripomína, že v odvetví lodnej prepravy sa spaľuje ako palivo ropa nízkej kvality, pretože rafinérie neposkytujú ropu vyššej kvality. Výbor podporuje celosvetové iniciatívy zamerané na kvalitu ropy (8), ktorých cieľom je dosiahnuť prielom v problematike emisií z lodí do ovzdušia.

3.1.6.

Znečistenie morí a vzduchu z akýchkoľvek zdrojov má negatívny vplyv na morské životné prostredie so všetkými zdravotnými, spoločenskými a hospodárskymi následkami, ktoré sú s tým spojené. V platnosti je dostatočný počet opatrení na kontrolu a zmiernenie znečistenia morského životného prostredia loďami, vrátane pokút pre znečisťovateľov. Tieto opatrenia by sa mali dôsledne vykonávať. Neexistuje však podobný rámec opatrení na potláčanie znečistenia morí a riek z iných zdrojov (napr. z priemyselnej, mestskej a poľnohospodárskej činnosti, či pesticídmi). EHSV sa obáva, že ak sa nepodniknú dôsledné a účinné kroky, bude ohrozený pobrežný a námorný cestovný ruch, ktorý je v Európe najväčším námorným odvetvím. Opatrenia podobného druhu by napomohli zachovať rozsah a diverzitu morského života, vrátane populácie rýb.

3.1.7.

EHSV zdôrazňuje, že v rámci ročných akčných plánov politiky susedstva je potrebné rokovať o dvojstrannej dohode medzi EÚ a krajinami južného Stredomoria. Na základe dohody sa zainteresované tretie krajiny podelia s členskými štátmi EÚ o zodpovednosť za udržiavanie čistých morí prostredníctvom kontroly emisií do ovzdušia a vypúšťania odpadu do riek (napríklad do delty Nílu). Hlavným cieľom by bola ochrana spoločného dedičstva Stredozemného mora.

3.2.1.

Oznámenie zdôrazňuje význam ľudského činiteľa v námorných zoskupeniach. V akčnom pláne by pri hľadaní správnej rovnováhy medzi hospodárskymi, sociálnymi a environmentálnymi rozmermi trvalo udržateľnej námornej politiky bolo potrebné venovať dostatočnú pozornosť sociálnemu rozmeru.

3.2.2.

ESHV s potešením uvítal dohodu medzi sociálnymi partnermi (ETF a ECSA) o zahrnutí určitých ustanovení Dohovoru MOP o pracovných normách v námornej doprave z roku 2006 do práva Spoločenstva. Výbor uvítal, aby sa na celom svete čo najskôr uplatňovali pracovné normy v námornej doprave, ktoré by zabezpečili rovnaké podmienky pre všetkých námorníkov tak, ako je to stanovené v dohovore. Rovnako dôležité je, aby členské štáty ratifikovali dôležité medzinárodné nástroje týkajúce sa sektora rybného hospodárstva, vrátane Dohovoru MOP o práci v odvetví rybolovu z roku 2007.

3.2.3.

V súvislosti s vypracovaním akčného plánu v oblasti kvalifikácií námorníkov v EÚ, EHSV upozorňuje na revíziu Dohovoru STCW IMO (9), ktorý upravuje celosvetové normy vzdelávania a certifikácie. Všetky návrhy EÚ by mali byť v súlade s režimom IMO a MOP.

3.2.4.

ESHV podporuje preskúmanie výnimiek z legislatívy EÚ, ktoré sa vzťahujú na námorníkov a rybárov, v úzkej spolupráci s partnermi a požaduje objasnenie v súvislosti s osvedčením o námornej dokonalosti. Je potrebné sa zamyslieť na tým, či je možné vydávať osvedčenia o námornej dokonalosti povinne pre vnútroeurópske linky prevoznej dopravy a dobrovoľne pre ostatné služby.

3.2.5.

Podpora voľby povolania v námorníctve v EÚ môže byť účinná iba vtedy, ak budú do vyšších kvalitatívnych noriem investované zdroje, aby konkurenčnou výhodou európskych námorníkov bola skôr ich kvalita ako ich nízka cena.

3.2.6.

Celosvetovo rastúci nedostatok kvalifikovaných námorníkov má pre námornú bezpečnostnú infraštruktúru EÚ alarmujúce dôsledky a bez spoločného úsilia zo strany EÚ a členských štátov o jeho riešenie sa nedostatok námorníkov ešte prehĺbi. Ak sa nezabezpečí dostatok kvalifikovaných námorníkov, Európe budú chýbať znalosti a skúsenosti potrebné pre kľúčové, a z bezpečnostného hľadiska kritické, námorné činnosti (inšpekcie a prehliadky lodí, právne predpisy, poistenie, lodné dopravné služby, záchranné operácie, pobrežná stráž a vedenie plavidiel). Navyše je možné, že sa námorné zoskupenia presunú do iných regiónov. Prebiehajúce opatrenia sa ukázali ako nepostačujúce a EHSV vyslovuje poľutovanie nad skutočnosťou, že Komisia nemá v úmysle zaoberať sa uvedenou problematikou skôr, ako pred koncom roka 2009.

3.2.7.

EHSV nemilo prekvapil vysoký počet študentov, ktorý predčasne ukončia štúdium na námorných vysokých školách v niektorých členských štátoch, a takisto predčasné zanechanie námorníckeho povolania u tých, ktorí sa v tomto odbore zamestnali. Ak nebude súčasnej kríze venovaná okamžitá pozornosť, námornícke povolanie v EÚ môže byť vážne ohrozené. Je potrebné hľadať riešenia na zvýšenie príťažlivosti námorníckeho povolania v rámci holistickej stratégie. Ďalej by sa mal rozvíjať projekt mapovania kariérnych príležitostí, ktorý zorganizovali sociálny partneri (ECSA a ETF). „Príťažlivosť“ námorníckeho povolania by mala byť spojená s „udržaním“ námorníkov v tejto profesii.

3.2.8.

„Plávajúca univerzita“ poskytuje študentom možnosť získať skúsenosti na mori. Myšlienka školy plávajúcej na oceáne si zaslúži dôkladnejšie preskúmanie zo strany Európskej komisie, s cieľom zvýšiť záujem dobrých študentov o povolanie v námorníctve. Rovnakým spôsobom by sa tiež mohli vytvoriť v hlavných európskych prístavoch tzv. „prístavné školy“ (10) určené pre deti základných a prípadne aj stredných škôl, ktoré by boli postavené na súši (čo je jednoduchšie), ale nachádzali by sa v blízkosti mora a vyučovali by sa na nich všetky disciplíny zamerané na spoznávanie morského prostredia a lodí, ako aj základy navigácie.

3.2.9.

ESHV žiada Komisiu o preskúmanie existujúcich osvedčených postupov v členských štátoch na druhom stupni vzdelávania týkajúcich sa príťažlivosti povolania na mori.

3.2.10.

Budúca politika EÚ by mala pri riešení námorných nehôd vychádzať z nasledujúcich zásad:

3.2.11.

Námorníci môžu za veľmi nebezpečných poveternostných podmienok konať na rámec svojich pracovných povinností. Generálny tajomník IMO sa vyjadril: „Živelná podstata pracovného prostredia niekedy postaví námorníkov do situácie, na ktorú sa nedá dobre alebo vôbec pripraviť. Ako zareagujú je skúškou ozajstnej odvahy – odvahy, ktorá si zaslúži ocenenie a uznanie“ (11). ESHV vyzýva Komisiu, aby zohľadnila uvedené skutočnosti pri predkladaní návrhov na opatrenia zamerané na námorné nehody.

3.3.1.

Pripravované oznámenie o námornej dopravnej politike EÚ na roky 2008 – 2018 by malo vytvoriť vhodný rámec s cieľom prilákať dodatočné investície do lodnej dopravy, ktorý by zároveň prispel k ďalšiemu upevňovaniu popredného postavenia európskej lodnej dopravy v celosvetovom meradle a jej úlohy katalyzátora v námornom zoskupení.

3.3.2.

Výbor víta skutočnosť, že Komisia uznala potrebu všeobecných pravidiel pre globálne odvetvie a význam medzinárodnej námornej legislatívy, a že podporila hľadanie riešení legislatívnych výziev na úrovni medzinárodných orgánov (ako napríklad IMO). Celosvetový charakter lodnej dopravy, celosvetový trh práce, na ktorom lodná doprava pôsobí a konkurencieschopnosť európskej lodnej dopravy na svetovom trhu sú témami, ktoré je treba zohľadniť.

3.3.3.

Znovu treba pripomenúť potrebu zlepšiť výkonnosť existujúcich prístavných kapacít a služieb, a tiež zvýšiť prístavnú kapacitu a zlepšiť spojenia s vnútrozemím.

3.3.4.

EHSV si všimol, že v oznámení boli zohľadnené tak jeho pripomienky týkajúce sa urýchlenia ratifikácie dohovorov IMO členskými štátmi a na medzinárodnej úrovni, ako aj návrhy týkajúce sa rozvoja prístavov, znižovania znečistenia ovzdušia z lodí, vytvárania viacodvetvových zoskupení a európskej siete námorných zoskupení. Oznámenie tiež uznáva rozhodujúci význam európskej lodnej dopravy pre európsky a medzinárodný obchod a každodenný život európskych občanov.

3.3.5.

V súlade s názorom EHSV (12) oznámenie Komisie zdôrazňuje, že koncepcia „Európsky námorný dopravný priestor bez bariér“ by sa mala týkať iba vytvorenia virtuálneho námorného priestoru, v rámci ktorého dôjde k zjednodušeniu administratívnych a colných formalít a zjednodušeniu obchodu v kontexte jednotného európskeho trhu. V tejto súvislosti EHSV berie na vedomie konzultáciu, ktorú iniciovala Komisia s úmyslom rozhodnúť o ďalších možných návrhoch ako účinne túto koncepciu zaviesť.

3.3.6.

EHSV sa domnieva, že v rámci medzinárodných organizácií existuje priestor pre posilnenú spoluprácu a koordináciu stanovísk členských štátov EÚ bez ohrozenia ich individuálnej účasti. Odborný prínos členských štátov EÚ má v medzinárodných organizáciách vynikajúce renomé, ktoré netreba oslabovať, ba treba ho skôr zlepšovať.

3.3.7.

EHSV podporuje uplatňovanie vplyvu EÚ na tretie krajiny s úmyslom povzbudiť ich v presadzovaní a ratifikácii dôležitých medzinárodných námorných dohovorov. Európski štátni prístavní kontrolóri by mali vykonávať prehliadku plavidiel pochádzajúcich z EÚ a tretích krajín v súlade v medzinárodne platnými environmentálnymi a spoločenskými normami.

4.1.1.

Výbor s potešením konštatuje, že boli zohľadnené jeho návrhy týkajúce sa podpory pobrežného cestovného ruchu a databázy využitia finančných prostriedkov EÚ pre pobrežné regióny. Ostrovy by sa mali prostredníctvom nasledujúcich opatrení dostať do stredu záujmu EÚ:

4.2.1.

Výbor víta návrhy týkajúce sa intenzívnejšej spolupráce pri riadení Stredozemného a Čierneho mora, rozširovania, európskej susedskej politiky a severnej dimenzie.

4.2.2.

Približne 20 – 30 % neobjavených svetových zásob ropy sa nachádza na dne Severného ľadového oceánu. Vďaka klimatickým zmenám môžu byť do roku 2015 plavebné cesty po Severnom ľadovom oceáne splavné väčšinu roka. Otvorenie plavebných ciest v Severnom ľadovom oceáne je zaujímavé tak z hľadiska vzdialenosti, ako aj z hľadiska bezpečnosti. Plavebná cesta zo Šanghaja do Rotterdamu cez Severný ľadový oceán je o 1000 míľ kratšia, ako cesta cez Suezský prieplav. Kratšie plavebné cesty by mohli pomôcť výrazne obmedziť spotrebu paliva a následne aj emisie do ovzdušia. EHSV pripomína, že vzhľadom na množstvo problémov v oblasti práva a životného prostredia, ktoré sa týkajú viacerých krajín, sa vyjasnenie medzinárodného práva v oblasti morského ľadu stane nevyhnutnosťou. V tejto súvislosti výbor so záujmom očakáva ohlasovanú správu týkajúcu sa Severného ľadového oceánu, ktorá sa bude zaoberať geopolitickými dôsledkami klimatických zmien. Je tiež potrebné vopred preskúmať vplyv využívania nových plavebných ciest v Severnom ľadovom oceáne na životné prostredie.

4.3.1.

EHSV schvaľuje návrhy týkajúce európskej siete námorného dozoru a zlepšenej spolupráce medzi pobrežnými strážami jednotlivých členských štátov. Takéto opatrenia podporia námornú bezpečnosť a ochranu, kontrolu rybného hospodárstva a vonkajších hraníc a ochranu morského životného prostredia.

4.4.1.

EÚ by mala v rámci akčného plánu vystupňovať svoje úsilie v problematike znečistenia riek a morí z pozemných zdrojov (Baltské a Čierne more). Z politických dôvodov sa treba uvedenou problematikou zaoberať skôr na multilaterálnej ako na bilaterálnej úrovni.

4.5.1.

Vzhľadom na alarmujúci pokles a vymieranie morských živočíšnych druhov, EHSV zdôrazňuje nutnosť rozumne využívať zásoby rýb. Návrhy v oblasti rybného hospodárstva sú orientované správnym smerom. Práca v rybnom hospodárstve je jedným z najnebezpečnejších povolaní, a preto by bolo treba vyvinúť viac úsilia na zvýšenie povedomia o bezpečnosti medzi pracovníkmi v tomto odvetví. Je potrebné osobitne sa zaoberať bezpečnostnými opatreniami pre rybárske plavidlá kratšie ako 24 metrov (táto oblasť chýba v medzinárodných dohovoroch a smerniciach EÚ). EHSV pripomína, že ochrana živočíšnych druhov, ktorá je potrebná, má dosah aj na sociálnu oblasť a ten treba riešiť: práca rybárov na mori často súvisí s ich nedostatkom prostriedkov, v dôsledku čoho vystavujú svoje životy.

4.5.2.

Fyzické a finančné riziká spojené s povolaním v rybárstve sú závažné a vysvetľujú pokles zamestnanosti v tomto odvetví. Na zlepšenie technológie na rybárskych lodiach sú súrne potrebné projekty a programy EÚ. V súvislosti s výmenou osvedčených postupov pri zvyšovaní príťažlivosti povolania v rybárstve, EHSV odporúča rozsiahlu distribúciu príručky Predchádzanie nehodám na mori a bezpečnosť rybárov, ktorú nedávno spoločne vydali európski sociálni partneri Europêche a ETF. Rovnako dôležité je však to, aby členské štáty urýchlili proces ratifikácie Dohovoru MOP o práci v odvetví rybolovu (jún 2007). Hlavným cieľom je dosiahnuť, aby sa rybárska činnosť stala trvalo udržateľnejšou a príťažlivejšou.

4.6.1.

EHSV vyjadrilo vo svojom nedávnom stanovisku k zelenej knihe o lepšej recyklácii lodí obavu: „na celom svete je závažný nedostatok zariadení na demontáž lodí, ktorý by vyhovoval zásadám trvalej udržateľnosti v oblasti životného prostredia a sociálnej oblasti“. „Táto situácia sa zhorší výrazným nárastom počtu lodí, ktoré budú v najbližších rokoch vyradené z prevádzky kvôli celkovému vyraďovaniu ropných cisternových lodí s jednoduchým trupom“ (13). Recyklačné zariadenia a pracovné podmienky v južnej Ázii, kde sa vykonáva väčšina recyklácií, by sa mali uviesť na medzinárodne prijateľnú úroveň.

4.6.2.

EHSV víta postup na medzinárodnej úrovni v oblasti demontáže zastaraných lodí účinným a bezpečným spôsobom, ktorý je z hľadiska životného prostredia trvalo udržateľný. Prioritou je uzavretie povinného dohovoru, ktoré sa očakáva v rokoch 2008 až 2009, pričom v medziobdobí ostáva dôležitou podpora usmernení IMO. Medzinárodne schválené štandardy by jednoznačne uložili vlastníkom lodí povinnosť predkladať podrobný popis potenciálne nebezpečných látok na palube ich lodí, a zároveň by stanovili minimálne požiadavky pre recyklačné zariadenia v oblasti ochrany zdravia a bezpečnosti a správy nebezpečných látok.

4.7.1.

Zvýšené obavy o bezpečnosť viedli niekoľko členských štátov EÚ k uzatvoreniu dvojstranných dohôd s tretími krajinami o vstupe na palubu lode. EHSV pripomína, že pri uplatňovaní takýchto pravidiel je potrebný koordinovaný prístup členských štátov EÚ k uvedeným iniciatívam, ako aj koordinované rozdelenie úloh medzi členské štáty, vrátane ich námorných vojsk. Alternatívou by mohla byť skorá ratifikácia protokolov o potlačení protiprávnych činov členskými štátmi EÚ, ktoré obsahujú klauzuly na ochranu legitímnych obchodných záujmov prevádzkovateľov lodí a ľudských práv námorníkov.

4.7.2.

EHSV vyjadruje znepokojenie nad rastom útokov na obchodné lode a prípadov ozbrojených lúpeží a pirátstva na mori, predovšetkým v juhovýchodnej Ázii a Afrike. Výbor nalieha na EÚ, aby podnikla kroky, ktoré v nebezpečných vodách umožnia sprevádzanie komerčných plavidiel plavidlami námorných síl.

4.8.1.

Vo svojom akčnom pláne Komisia navrhuje využívanie elektrickej energie čerpanej z pevniny ako krok k zníženiu emisií skleníkových plynov z kotviacich lodí. Ak budú lode používať elektrickú energiu čerpanú z pobrežia, nebudú spaľovať palivo a teda nebudú vypúšťať znečisťujúce látky (SOx, NOx a PM) a CO2.

4.8.2.

EHSV tento návrh podporuje, no upozorňuje na nasledujúce body: jediné riešenie nemusí byť vhodné pre všetky typy lodí, elektrická energia čerpaná z pevniny sa pravdepodobne vyrába v elektrárňach spaľujúcich palivo a uhlie, čo znamená dodatočnú produkciu CO2, ktorá môže prevážiť nad prínosmi. Výbor preto vyzýva Komisiu, aby zohľadnila uvedené skutočnosti a predložila návrh na účelnú politiku v tejto oblasti.