Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Trasa bielej holubice – návrh globálnej stratégie budovania mieru pod vedením EÚ

(stanovisko z vlastnej iniciatívy)

(2019/C 228/05)

Spravodajkyňa: Jane MORRICE

Rozhodnutie plenárneho zhromaždenia	15.2.2018
Právny základ	článok 29 ods. 2 rokovacieho poriadku stanovisko z vlastnej iniciatívy
Príslušná sekcia	sekcia pre vonkajšie vzťahy
Prijaté v sekcii	15.1.2019
Prijaté v pléne	20.3.2019
Plenárne zasadnutie č.	542
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	160/3/2

1.   Závery a odporúčania

1.1.

Európska únia bola založená na mierovom poslaní. Získala Nobelovu cenu za mier, no nemôže si dovoliť zaspať na vavrínoch. Naopak, tento najväčší mierový projekt v novodobej histórii by mal zaujať svoje právoplatné miesto ako globálny líder a vzor pri budovaní mieru v Európe aj vo svete. V súčasnosti, keď si pripomíname sto rokov od skončenia 1. svetovej vojny, EÚ čelí závažným existenčným výzvam a jej inštitúcie čaká komplexná obnova. V histórii európskej integrácie je to pre EÚ tá najlepšia príležitosť, aby sa ujala vedenia a vytýčila nový smer pri budovaní mieru na celom svete.

1.2.

Trasa bielej holubice (WhiteDoveWay) je metaforickou aj skutočnou trasou stanovujúcou budúce smerovanie. Je návrhom novej dynamickej globálnej stratégie budovania mieru pod vedením EÚ, ktorá sa zameriava na predchádzanie konfliktom, zapojenie občianskej spoločnosti a efektívnu komunikáciu prostredníctvom vzdelávania a informovania. Jej súčasťou je aj európska cesta mieru, ktorá bude viesť zo Severného Írska do Nikózie, pričom jej zámerom bude fyzicky zapojiť občanov do európskeho mierového procesu a posilniť ich postavenie v záujme dosiahnutia tohto cieľa.

1.3.

Na tento účel EHSV žiada, aby sa v novom rozpočte EÚ vyčlenilo výrazne viac finančných prostriedkov na predchádzanie konfliktom vo všetkých mierových programoch realizovaných v rámci vonkajších vzťahov EÚ. Takisto požaduje väčšiu ucelenosť a súdržnosť medzi vnútorným a zahraničným obchodom, pomocou, ako aj rozvojovou a bezpečnostnou politikou.

1.4.

EHSV dôrazne odporúča väčšie zapojenie občianskej spoločnosti do rozhodovacieho procesu, podobne ako v prípade iniciatív EÚ zameraných na budovanie mieru na celom svete, ako je napr. program EÚ PEACE v Severnom Írsku, ktoré majú prospech z aktívneho zapojenia podnikov, odborových zväzov a dobrovoľníckeho sektora.

1.5.

Vzhľadom na úspech programu Erasmus EHSV vyzýva na zintenzívnenie komunikácie zameranej na propagáciu úlohy vzdelávania a informovania s cieľom šíriť informácie o úlohe EÚ pri budovaní mieru, uľahčiť výmenu poznatkov medzi mimovládnymi organizáciami v EÚ a tretích krajinách a vytvoriť značku „Biela holubica“ pre mierové projekty EÚ na zvýšenie viditeľnosti doma aj vo svete.

1.6.

V záujme aktívneho zapojenia občanov EHSV navrhuje vytvoriť cestu mieru zo Severného Írska do Nikózie, ktorá bude spájať dva rozdelené ostrovy ležiace na opačných stranách Európy. Ako vyplýva z úspechu kultúrnych trás, ako je napríklad trasa do Santiaga de Compostela, ľudia takého cesty ponímajú ako púť alebo zážitkovú cestu, na ktorej prostredníctvom kontaktov s inými ľuďmi spoznávajú rôzne kultúry. Cestovatelia sa na Trase bielej holubice dozvedia o mierovom odkaze, ktorý je základným stavebným kameňom Európskej únie.

1.7.

Názov Biela holubica (lat. Columba) odkazuje na írskeho pútnika Kolumbána, ktorý býva označovaný za patróna európskej jednoty. Okrem toho je patrónom motocyklistov. Trasa bude viesť po jeho pôvodných stopách z Írska do Francúzska, Švajčiarska, Rakúska a Talianska, no bude prechádzať aj miestami, ktoré v minulosti zasiahli vojny a konflikty, ako je západný front z 2. svetovej vojny, Južné Tirolsko a Balkán. Bude to takisto „virtuálna“ trasa, ktorá bude fungovať ako učebnica dejepisu na báze špičkových technológií. Záujemcom predstaví cestu EÚ od vojny k mieru, pričom bude propagovať životný štýl a spôsob učenia, ktoré reprezentujú hodnoty EÚ – rešpekt, toleranciu a vzájomné porozumenie.

1.8.

EHSV naliehavo žiada EÚ, aby vypracovala novú globálnu stratégiu budovania mieru, ktorú budú tvoriť tri zložky:

Zložka 1 – Predchádzanie konfliktom, občianska spoločnosť, súdržnosť

—	zdvojnásobenie objemu finančných prostriedkov určených na budovanie mieru vo všetkých príslušných politikách EÚ so zameraním na predchádzanie konfliktom, zmierenie a medzikultúrny dialóg, ktorý bude presadzovať toleranciu a rešpekt doma aj v zahraničí,

—	štruktúrované zapojenie občianskej spoločnosti na všetkých úrovniach rozhodovacieho procesu v politikách EÚ v oblasti vonkajších vzťahov a v programoch spojených s budovaním mieru,

—	väčšia súdržnosť a ucelenosť stratégií EÚ v oblasti obrany, pomoci, obchodu a riešenia konfliktov vo všetkých krajinách, v ktorých EÚ pôsobí ako medzinárodný aktér,

—	programy pre mladých ľudí, ako je napríklad Erasmus a Európsky zbor solidarity, ktoré budú zahŕňať aspekty týkajúce sa budovania mieru, európskeho občianstva, vzájomného rešpektu a tolerancie,

—	lepšia koordinácia medzi agentúrami, ako aj medzi jednotlivými štátmi a výmena skúseností so štátnymi aj neštátnymi organizáciami na miestnej, národnej a medzinárodnej úrovni, ktoré sa špecializujú na budovanie mieru.

Zložka 2 – Informovanosť, komunikácia, vzdelávanie

—	odborná príprava v oblasti mediácie, rokovania a vedenia dialógu medzi miestnymi, národnými a medzinárodnými mimovládnymi organizáciami, ktoré pôsobia v oblasti budovania mieru,

—	stimuly na podporu učenia sa a vyučovania, pokiaľ ide o európsku integráciu, budovanie mieru a občiansku angažovanosť, a to v rámci základného, stredného a vysokého školstva v celej EÚ,

—	zriadenie európskych centier budovania mieru v Belfaste a Nikózii a osvetových centier spájajúcich strategické lokality na Trase bielej holubice,

—	oficiálne uznanie symbolu bielej holubice zo strany EÚ ako „ochrannej známky“ pre všetky mierové projekty EÚ a rozšírenej povinnosti projektov v súvislosti s oboznamovaním verejnosti o pomoci zo strany EÚ,

—	väčšie úsilie na úrovni Európskej komisie, pokiaľ ide o propagáciu mierových projektov s použitím „značky“ bielej holubice.

Zložka 3 – Európska cestu mieru

Vytvorenie osobitnej pracovnej skupiny EÚ Biela holubica, ktorá bude iniciovať a podporovať:

—	konzultácie s miestnymi zastupiteľstvami, regionálnymi orgánmi, ďalšími etablovanými trasami, ako je WesternFrontWay (Trasa po západnom fronte), múzeami a lokalitami kultúrneho významu, ktoré by spájala Trasa bielej holubice,

—	spoluprácu s medzinárodnými organizáciami, ako je OSN, Unesco, OBSE a Rada Európy,

—	vytváranie sietí so skupinami a občianskymi iniciatívami zameranými na maratón, chôdzu, cyklistiku, motocyklistiku a pod.,

—	žiadosť o oficiálne uznanie cesty svätého Kolumbána za európsku kultúrnu trasu, ktorú Rade Európy predložila skupina Priatelia svätého Kolumbána. Táto trasa by bola jednou zo spojníc v rámci Trasy bielej holubice,

—	prípravu logistiky na vybudovanie trasy vedúcej z Írska na Cyprus cez bývalé konfliktné zóny s odbočkami na miesta, ktoré významne prispeli k nastoleniu mieru, ako napr. Škandinávia či stredná a východná Európa,

—	poskytnutie finančnej a technickej podpory pre virtuálnu realitu Trasy bielej holubice, ktorá by sa v budúcnosti využívala v školách a na univerzitách v celej Európe ako učebnica dejepisu na báze špičkových technológií,

—	poskytnutie podpory pre interaktívnu online verziu Trasy bielej holubice, ktorá bude prepájať miesta a centrá budovania mieru, ku ktorým sa budú viazať príslušné príbehy. Táto verzia bude určená osobám, ktoré nemôžu podniknúť túto cestu peši.

2.   Súvislosti

2.1.

Závažné výzvy, ktorým v súčasnosti čelí EÚ, ohrozujú samotnú podstatu európskeho ideálu. Prílev utečencov a prisťahovalcov, finančné dôsledky, úsporné opatrenia, extrémizmus, bezpečnostné hrozby, čoraz väčšia politická polarizácia a dosah brexitu otriasajú samotnými základmi Európskej únie. Ak sa má zachovať najdlhšie obdobie mieru v Európe, EÚ nemôže ďalej reagovať v nedostatočnej miere. Vzhľadom na túto veľmi nestabilnú situáciu musí EÚ reagovať pozitívnymi, ambicióznymi, kreatívnymi a konštruktívnymi opatreniami a víziou, ktorá odráža základné poslanie európskeho projektu, t. j. presadzovanie a zachovávanie mieru.

2.2.

Úspech mierového projektu EÚ znamená, že mladším generáciám Európanov je realita vojny veľmi vzdialená. Tým, že EÚ pripomenie občanom svoj pôvod, obnoví zjednocujúci ideál, čím sa zvýši dôveryhodnosť EÚ a jej poslania. V záujme dosiahnutia tohto cieľa musí EÚ zintenzívniť svoje úsilie zamerané na budovanie mieru nielen vo svete, ale aj v samotnej Európe. Ak sa budeme navzájom informovať o tom, ako sa na rôznych miestach podarilo vyriešiť konflikty na miestnej úrovni, dosiahnuť kompromis a konsenzus v rôznych kultúrach, komunitách a krajinách, môže EÚ posilniť a podporovať svoje základné hodnoty slobody, spravodlivosti, rovnosti, tolerancie, solidarity a demokracie doma aj v zahraničí.

2.3.

Vonkajší svet by mal vnímať EÚ ako celosvetový vzor mieru, demokracie a ľudských práv. Konflikty v Sýrii, Afganistane, Jemene a ďalších krajinách nás však nútia, aby sme sa kriticky zamysleli nad reakciou EÚ na humanitárne krízy, ktoré sú následkom vojenských operácií. Ak má EÚ splniť svoje vytýčené ciele a zásady, je jej morálnou povinnosťou – nad rámec akýchkoľvek geopolitických a hospodárskych záujmov – zachraňovať životy nevinných obetí, ktoré sa ocitnú uprostred konfliktov, a to najmä detí. Fondy EÚ môžu významným spôsobom prispieť k zlepšeniu života ľudí v týchto oblastiach, avšak výsledky sú obmedzené. Tým, že sa EÚ zameria na predchádzanie konfliktom v oblastiach, v ktorých sú mier a bezpečnosť ohrozené, pričom bude úzko spolupracovať s občianskou spoločnosťou, môže zvýšiť angažovanosť obyvateľstva, ako aj pravdepodobnosť dosiahnutia trvalého mieru.

2.4.

Na základe predpokladu, že každým eurom investovaným do mieru sa ušetrí 7 EUR na obranu, EHSV vyzýva EÚ, aby vo svojich návrhoch na nový rozpočet EÚ (VFR na roky 2021 – 2027) uprednostnila budovanie mieru. Súčasťou nového Európskeho mierového nástroja s rozpočtom 10 miliárd EUR, ktorý navrhla Európska komisia, by mala byť samostatná zložka venovaná budovaniu mieru, ktorá by mala zahŕňať aktívnu účasť zainteresovaných strán z radov občianskej spoločnosti na miestnej a medzinárodnej úrovni, vzájomné výmeny medzi aktérmi z praxe, strediská na prenos poznatkov a stratégiu na sprostredkovanie tohto posolstva na celom svete. EHSV takisto požaduje plné vykonávanie Globálnej stratégie pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku z roku 2016 – predchádzanie konfliktom, podporu bezpečnosti ľudí, riešenie hlavných príčin nestability a úsilie o bezpečnejší svet.

3.   Súvislosti – pripomínať si, oslavovať, komunikovať

3.1.

V roku, keď sme si pripomenuli sté výročie skončenia 1. svetovej vojny, občania EÚ nielen spomínali na padlých, ale zamysleli sa aj nad cenou konfliktu. Ak tvorcovia politík pochopia cestu, ktorá vedie k mieru, získajú ponaučenie o dejinách a počiatkoch mierového procesu. Spomienka na tieto kľúčové momenty mieru nám pripomína odkaz vojny a ducha solidarity, ktorý následne prevládol. V najbližších rokoch si pripomenieme tieto dôležité udalosti: 30 rokov od pádu Berlínskeho múru a nastolenia mieru v Libanone (2019) a 25 rokov od dosiahnutia Daytonskej mierovej dohody (2020). V roku 2018 sme si pripomenuli 20. výročie uzavretia Belfastskej tzv. Veľkopiatkovej dohody a druhé výročie kolumbijskej mierovej dohody. Vyzdvihovaním svojej podpory týchto dohôd EÚ propaguje hodnotu svojho úsilia v celosvetovom meradle.

3.2.

S ohľadom na Európsky rok kultúrneho dedičstva by snahy premeniť ponaučenie Európy z konfliktov na presadzovanie vyšších záujmov mali zahŕňať aj zásadnú novú kultúrnu zložku. Kultúrnu diplomaciu vyzdvihla aj vysoká predstaviteľka EK Federica Mogheriniová, ktorá ju označila za kľúčový nástroj EÚ v rámci jej medzinárodných diplomatických vzťahov. Príklady, ktoré siahajú od ochrany pamiatok kultúrneho dedičstva po propagáciu kultúrnych identít a jazyka, pomáhajú vytvárať stabilné politické zriadenia, v ktorých sa rôzne etnické, národnostné, náboženské alebo jazykové skupiny cítia bezpečne a sú lepšie pripravené na mierovú spoluprácu. Výhody kultúrnej diplomacie vo vonkajších vzťahoch EÚ sú dobre známe, no vzhľadom na čoraz väčšiu polarizáciu v rámci Európy sa táto koncepcia môže uplatniť aj pri riešení vnútorných rozporov v EÚ. Írsky pútnik Kolumbán (1), ktorý žil v šiestom storočí a býva označovaný za patróna zjednotenej Európy, predstavuje odkaz, príbeh a kultúrne prepojenie pre novú globálnu stratégiu EÚ zameranú na podporu vzájomného pochopenia a spoločnej činnosti prostredníctvom mieru. Preto je biela holubica ako medzinárodný symbol mieru uvedená v názve tejto iniciatívy.

4.   Trasa bielej holubice

V rámci Trasy bielej holubice sa kombinujú moderné metódy sociálnej interakcie s odvekými spôsobmi šírenia slova. Trasa mapuje pre EÚ nový smer, pretože prepája jej minulosť, prítomnosť a budúcnosť.

4.1.    Stáť na čele – presadzovanie vedúcej úlohy EÚ pri budovaní mieru na celom svete

EÚ svojou aktívnou podporou vytvárania stabilných, správnych, spravodlivých a prosperujúcich spoločností na celom svete presahuje hranice presadzovania mieru. Hoci úsilie EÚ nemusí byť vždy korunované takým úspechom, ako by sme si želali, podpora hodnôt EÚ podnecuje krajiny, v ktorých sa odohráva konflikt, aby upustili od násilia. Cenným príkladom je program EÚ PEACE v Severnom Írsku a podpora mierového procesu v Kolumbii zo strany EÚ. Ďalším modelom zapojenia je stratégia EÚ pre mládež z roku 2015, ktorej cieľom je zabezpečiť, aby mladí ľudia v EÚ neboli marginalizovaní. Vďaka väčšej ucelenosti a súdržnosti svojich stratégií v oblasti kultúry, obrany, pomoci, obchodu a riešenia konfliktov, ako aj v rámci spolupráce s medzinárodnými agentúrami by sa EÚ mohla postaviť na čelo celosvetového budovania mieru.

4.2.    Ísť príkladom – pomocou informovania, komunikácie a vzdelávania

Ak bude EÚ fungovať ako príklad a propagovať svoje základné hodnoty, môže sa stať vzorom vďaka kreatívnejšiemu zapájaniu sa do stratégií v oblasti informovania, vzdelávania a komunikácie. Mimoriadne dôležitá je výmena skúseností medzi miestnymi aktérmi budovania mieru v Európe aj za jej hranicami. Kľúčový význam by malo zriadenie európskych mierových centier, ktoré by poskytovali odbornú prípravu v oblasti mediácie, rokovania, vedenia dialógu a dosahovania konsenzu, ako bolo navrhnuté v predchádzajúcich stanoviskách (2), a v oblasti partnerskej spolupráce s aktérmi budovania mieru z radov občianskej spoločnosti. Tým, že EÚ predstavuje výsledky svojej práce prostredníctvom finančne zabezpečených a dobre cielených vzdelávacích a informačných programov, prispieva k tomu, aby občania lepšie pochopili jej úlohu a opodstatnenosť jej úsilia, pretože im ukazuje hodnotu zapojenia ľudí z rôznych kultúr a pomáha im obnoviť dôveru v pôvodnú ideu európskeho projektu.

4.3.    Vydať sa na cestu – kultúrna trasa prístupná všetkým

4.3.1.

Táto trvalá mierová cesta vedúca zo Severného Írska do Nikózie umožní zapojiť ľudí zo všetkých sfér spoločnosti, aby vyvinuli fyzické a duševné úsilie, nadviazali nové priateľstvá a stretli sa s ďalšími ľuďmi, ktorí sa budú chcieť podeliť o svoje zážitky z konfliktov. Táto päťtisíc kilometrov dlhá kultúrna cesta krížom cez Európu po stopách svätého Kolumbána presiahne pôvodnú trasu tohto pútnika z Írska do Talianska. Bude prechádzať aj miestami, ktoré boli v minulosti výrazne zasiahnuté vojnou a konfliktmi, ako napríklad západný front, Južné Tirolsko a Balkán, a spájať ľudí a miesta pozdĺž celej trasy. Cestujúci si vypočujú rôzne príbehy o trvalom odkaze konfliktov, ale čo je najdôležitejšie, spoznajú mechanizmy budovania mieru. Na Trase bielej holubice sa takisto zriadia osvetové centrá a odbočky smerom do severnej, východnej, strednej a južnej Európy, aby si putujúci mohli zvoliť trasu, ktorá im umožní navštíviť toľko miest, koľko budú považovať za vhodné. V rámci Trasy bielej holubice by sa podporovalo rozvetvovanie týchto odbočiek na území EÚ aj za jej hranicami. Odbočky by zahŕňali nielen fyzické cesty, ale aj kultúrne väzby, napríklad so Škótskom a najmä jeho ostrovom Iona, ako aj budovanie mieru na miestach, ako je Ukrajina či Blízky východ. Mohol by sa takisto nájsť spôsob, ako ich prepojiť s inými etablovanými trasami, ako je napríklad Svätojakubská cesta (Camino de Santiago).

4.3.2.

Pre osoby, ktoré nemôžu absolvovať Trasu bielej holubice zo zdravotných dôvodov, bude jej súčasťou aj online portál na vytváranie virtuálnych a interaktívnych zážitkov pomocou audiovizuálnych podkladov z jednotlivých miest a rovnakých ústne podávaných príbehov, s ktorými sa bude možné oboznámiť počas cesty. Táto virtuálna trasa by sa mohla v školách využívať ako vyučovacia pomôcka na hodinách venovaných tematike budovania mieru. Na základe príslušných miestnych dejinných udalostí a potenciálnych väzieb s touto trasou by umožňovala väčšmi rozvíjať kreativitu a porozumenie s cieľom podporiť rozšírenie zodpovednosti v celej EÚ aj mimo nej. Na jej vytvorenie by sa využila technológia, ktorá sa používa pri vojenských výcvikoch na účely civilnej ochrany a predchádzania konfliktom, čím by umožňovala virtuálne zažiť konflikt a proces budovania mieru. Ako technologická učebnica by spĺňala vzdelávacie požiadavky digitálneho veku a dopĺňala dlhoročne uplatňované vyučovacie metódy, ktoré sa zameriavajú skôr na vojnových štváčov, než na ľudí, ktorí sa usilujú o mier.

5.   Nový rozpočet EÚ (VFR) na maximalizáciu budovania mieru a zapojenia občianskej spoločnosti

5.1.

Na hľadanie riešení v oblasti budovania mieru síce neexistujú jednoduché odpovede, no existujú možnosti na zmenu stratégií a priorít v záujme zmiernenia najhorších dôsledkov konfliktu. Navrhovanie nového rozpočtu EÚ je v tomto smere vhodnou príležitosťou, aby sa dosiahla „súdržnosť, koordinácia a komplementárnosť“ medzi politikami EÚ v oblasti budovania mieru, ako aj v rámci Európskej komisie, pretože zložitosť jej štruktúr sťažuje praktickú koordináciu medzi ESVČ a ďalšími inštitúciami. Podobne sa musí dosiahnuť súdržnosť medzi politikami EÚ v oblasti obchodu, pomoci, bezpečnosti a rozvoja a uznať, že je potrebné prepojiť politiku a prax medzi inštitúciami EÚ, členskými štátmi a ďalšími dôležitými darcami.

5.2.    Zameranie sa na predchádzanie konfliktom

V návrhoch na nový rozpočet EÚ na roky 2021 – 2027, ktoré sa týkajú vonkajšej činnosti, musí mať budovanie mieru vyššiu prioritu. Súčasťou týchto návrhov je 40 % navýšenie prostriedkov na bezpečnosť (na 4,8 miliardy EUR), nový obranný fond s rozpočtom 13 miliárd EUR, vyčlenenie 6,5 miliardy EUR na tzv. vojenskú mobilitu prostredníctvom Nástroja na prepájanie Európy a zvýšenie objemu prostriedkov na financovanie vonkajšej činnosti o 26 % (na 120 miliárd EUR). Zásadne dôležitým aspektom sa zdá byť skutočnosť, že návrh Komisie na zriadenie „mimorozpočtového“ európskeho mierového nástroja s rozpočtom vo výške 10,5 miliardy EUR na spoločnú činnosť v krajinách mimo EÚ je ideálnym spôsobom na to, aby sa zabezpečilo, že opatrenia EÚ budú skutočne zamerané na predchádzanie konfliktom. EÚ prijala v roku 2017 nariadenie, ktorým sa stanovuje nová podpora v rámci nástroja na podporu stability a mieru s cieľom posilniť budovanie kapacít vojenských aktérov – budovanie kapacít na podporu bezpečnosti a rozvoja (CBSD). Európsky styčný úrad pre budovanie mieru (EPLO) v tejto súvislosti opakovane vyjadril obavy a zdôraznil, že je potrebné, aby sa občianska spoločnosť vo väčšej miere zapájala do tohto procesu.

5.3.    Začlenenie občianskej spoločnosti – zameranie na ženy a mladých ľudí

Čoraz viac sa uznáva, že občianska spoločnosť má rozhodujúci význam pri zabezpečovaní efektívnosti a dlhodobej udržateľnosti každej stratégie budovania mieru. Spolupráca s aktérmi na miestnej úrovni slúži nielen na lepšie pochopenie konfliktu zdola nahor, ale aj na zvýšenie miestnej zodpovednosti za tento proces, a to tým, že pomáha propagovať pozitívne posilnenie a budovanie mieru, ktoré citlivejšie zohľadňuje konflikty. V rezolúcii OSN č. 2419 sa zdôrazňuje úloha mladých ľudí pri rokovaniach o mierových dohodách a pri ich vykonávaní, ako aj v rezolúcii OSN č. 1325 o úlohe žien. Z hľadiska mobilizácie občianskej spoločnosti zohráva veľmi dôležitú úlohu činnosť odborových zväzov, ako aj malé i veľké podniky. Zraniteľným skupinám, najmä obetiam, sa musí venovať odborná pozornosť a takisto je dôležité uplatňovať prístup založený na dobrých susedských vzťahoch v rámci komunity aj na pracovisku. Pomocou štruktúrovaného dialógu medzi EÚ a občianskou spoločnosťou sa takisto vytvárajú prelomové a trvalé vzťahy, čoho svedkom bol EHSV v prípade vzťahov so susednými krajinami EÚ v Afrike, Ázii a inde.

5.4.    Zvyšovanie informovanosti o EÚ

Vzhľadom na slabé povedomie občanov o úlohe EÚ pri budovaní mieru sa musí v novom rozpočte klásť väčší dôraz na stratégie v oblasti informovania, vzdelávania a komunikácie, a to najmä na využívanie tradičných aj sociálnych médií. Hoci obavy z rizík spojených so sociálnymi médiami a z potenciálneho ohrozenia demokratických spoločností sú vážne, využívanie médií na dosahovanie pozitívnych zmien je nedostatočné. Viac prostriedkov z nového rozpočtu EÚ by malo byť určených na mierovú žurnalistiku, kultúrnu diplomaciu a medzikultúrny dialóg. Dôležitú úlohu zohráva aj vzdelávanie, v rámci ktorého sa deti a mladí ľudia učia nielen „tolerovať“, ale aj rešpektovať rozdiely. Ako príklad môžeme v tejto súvislosti uviesť Orgán pre osobitné programy EÚ a Hnutie integrovaného vzdelávania v Severnom Írsku.

5.5.    Výmena osvedčených postupov

EÚ má bohaté skúsenosti v oblastiach ako juhovýchodná Ázia, Blízky východ, Stredná Amerika, Balkán a subsaharská Afrika. Niektoré z týchto iniciatív boli veľmi úspešné, niektoré menej. Na základe ponaučenia z histórie musí EÚ rešpektovať a presadzovať v otázke intervencií etický prístup. Ako príklad môže v tomto smere slúžiť iniciatíva pre transparentnosť v ťažobnom priemysle (3), ktorá podnecuje plnohodnotný participatívny proces za účasti občianskej spoločnosti a zároveň sa zapája do boja proti vykorisťovaniu a korupcii a presadzuje dobrú správu vecí verejných. Z týchto ponaučení – zlých alebo dobrých – sa musí vychádzať pri tvorbe politických stratégií. Hoci neexistuje univerzálne riešenie, existujú hlavné zásady, ktoré sú spoločné pre konfliktné zóny a ktoré nemožno ignorovať. Takéto spoločné využívanie skúseností by sa malo lepšie etablovať, najmä medzi vnútornou a vonkajšou činnosťou EÚ, kde zatiaľ chýba systematický prístup k výmene poznatkov. Ide o premárnenú príležitosť a zásadnú politickú chybu, ktorú treba riešiť.

5.6.    Ďalší postup

Sté výročie, keď si pripomíname vojnu a oslavujeme mier a kultúrne dedičstvo, je vhodným okamihom na to, aby EÚ potvrdila svoju hodnotu vo svete, a to nielen ako hospodárska veľmoc, ale aj ako svetový líder v oblasti budovania, zabezpečovania a presadzovania mieru. Pokiaľ ide o dôraz na mier vzhľadom na hrozbu terorizmu doma aj vo svete, EÚ sa môže pri riešení otázky, čo sa dá dosiahnuť, riadiť vlastnými skúsenosťami, avšak aj naďalej je potrebná podpora pri rozvíjaní medzikultúrneho dialógu, zlepšovaní tolerancie, solidarity a vzájomného rešpektu.

Tým, že iniciatíva Trasa bielej holubice poskytne plán na vypracovanie globálnej stratégie budovania mieru pod vedením EÚ spolu so skutočnou aj virtuálnou mierovou trasou pre cestovateľov, môže slúžiť ako zdroj inšpirácie, pokiaľ ide o to, ako žiť, učiť sa a komunikovať v čoraz globalizovanejšom svete. Mladí i starší ľudia z rôzneho sociálno-ekonomického, generačného, náboženského, kultúrneho a komunitného prostredia sa zídu z ďalekých kútov EÚ a mimo nej, aby sa dozvedeli o rôznych kultúrach a tradíciách a vybudovali nové vzťahy založené na lepšom pochopení hodnôt EÚ.

Tým, že smer cesty bude na trase vyznačený symbolom bielej holubice, bude Trasa bielej holubice symbolizovať nielen budovanie mieru zo strany EÚ na celom svete, ale aj novú víziu EÚ a bude šíriť posolstvo nádeje v čoraz náročnejších časoch.

V politike budovania mieru platí, že kde je vôľa, tam je aj Trasa bielej holubice.

---

(1)  Zakladateľ EÚ Robert Schuman označil tohto írskeho pútnika, ktorý žil v 6. storočí, za „patróna všetkých, ktorí sa snažia o budovanie zjednotenej Európy“.

(2)  Stanovisko EHSV na tému Úloha EÚ v mierovom procese v Severnom Írsku, 23.10.2008 (Ú. v. EÚ C 100, 30.4.2009, s. 100).

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Úloha Európskej únie pri upevňovaní mieru vo vonkajších vzťahoch: osvedčené postupy a perspektívy, 19.1.2012 (Ú. v. EÚ C 68, 6.3.2012, s. 21).

(3)  Ako sa uvádza v stanovisku EHSV na tému Zabezpečenie dôležitého dovozu pre EÚ prostredníctvom aktuálnej obchodnej politiky EÚ a iných súvisiacich politík, 16.10.2013 (Ú. v. EÚ C 67, 6.3.2014, s. 47).