20.11.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 317/24

—

zrušiť rozhodnutie Všeobecného súdu,

—

zrušiť rozhodnutie EEA vyhodnotiť ponuku odvolateľa ako neúspešnú a zadať zákazku úspešnému uchádzačovi,

—

zaviazať EEA na náhradu trov konania, ktoré odvolateľovi vznikli v súvislosti so žalobou vo veci T-331/06 a s týmto odvolaním, a to aj v prípade zamietnutia tohto odvolania.

1.

Odvolateľ tvrdí, že Všeobecný súd vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia tým, že prijal nesprávny výklad článku 97 rozpočtového nariadenia (1) a článku 138 vykonávacích pravidiel, keďže oznámenie čiastkových kritérií pred predkladaním ponúk je dôležité na to, aby uchádzači mohli predkladať svoje najlepšie ponuky. Všeobecný súd nesprávne odmietol tvrdenie odvolateľa týkajúce sa zámeny výberových kritérií a kritérií na uzavretie zmluvy z dôvodu, že bolo uplatnené po uplynutí lehoty. Odvolateľ tvrdí, že aj keby bol prístup Všeobecného súdu správny, nesprávne vyložil obsah kritérií zadávacieho konania, keď skúmal, či boli porušené kritéria zadávacieho konania tým, že boli vo fáze zadávania použité jednotlivé životopisy.

2.

Okrem toho odvolateľ tvrdí, že skutočnosť, že hodnotiaca správa bola naformulovaná spôsobom, ktorý nepreukazuje, ako hodnotiaca komisia dospela k svojim záverom, mu nemôže byť pripísaná. Ak však EEA nepoužila ďalšie hodnotenie čiastkových kritérií, malo to viesť priamo k zrušeniu napadnutého rozhodnutia z dôvodu nedostatočného odôvodnenia, pretože skutočnosť, že „nie je jasné“, aký druh kritérií bol zvolený, je súčasťou povinnosti odôvodnenia.

3.

Pokiaľ ide o environmentálnu politiku, odvolateľ tvrdí, že Všeobecný súd sa nesprávne domnieval, že kritérium na uzavretie zmluvy, ktoré bolo naformulované tak všeobecne, bolo splnené samotným predložením osvedčenia, ktoré je len jedným zo spôsobov predloženia dôkazov. Všeobecný súd tiež nesprávne nezohľadnil skutočnosť, že environmentálna politika môže byť skúmaná len v rámci výberovej fázy.

4.

Všeobecný súd nekonštatoval, že EEA porušila článok 100 ods. 2 rozpočtového nariadenia a článok 149 ods. 2 vykonávacích pravidiel tým, že nepredložila úplnú hodnotiacu správu uchádzačom, ktorí o ňu požiadali na účely posúdenia dôvodov odmietnutia ich ponúk.

5.

Navyše odôvodnenie Všeobecného súdu, okrem toho, že je nesprávne, je nielen v rozpore so všeobecnou a existujúcou povinnosťou odôvodnenia, ale aj s Lisabonskou zmluvou, na základe ktorej má Charta základných práv EÚ, konkrétne článok 41, rovnakú právnu silu ako Zmluvy.

6.

Napokon odvolateľ tvrdí, že napadnutý rozsudok nielen dostatočne neodôvodňuje zamietnutie jednotlivých žalobných dôvodov týkajúcich sa zjavne nesprávneho posúdenia, ale dokonca ich jednotlivo neskúma.