—

Caisse nationale des prestations familiales, v zastúpení: A. Rodesch a R. Jazbinsek, avocats,

—

U. Wieringová a M. Wiering, v zastúpení: G. Pierret a S. Coï, avocats,

—

Európska komisia, v zastúpení: D. Martin a V. Kreuschitz, splnomocnení zástupcovia,

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 1 písm. u) bodu i), článku 4 ods. 1 písm. h) a článku 76 nariadenia Rady (EHS) č. 1408/71 zo 14. júna 1971 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnancov, samostatne zárobkovo činné osoby a ich rodinných príslušníkov, ktorí sa pohybujú v rámci spoločenstva, v znení zmenenom, doplnenom a aktualizovanom nariadením Rady (ES) č. 118/97 z 2. decembra 1996 (Ú. v. ES L 28, 1997, s. 1), zmeneným a doplneným nariadením Rady (ES) č. 1606/98 z 29. júna 1998 (Ú. v. ES L 209, s. 1, ďalej len „nariadenie č. 1408/71“), ako aj článku 10 ods. 1 písm. b) bodu i) nariadenia Rady (EHS) č. 574/72 z 21. marca 1972, ktorým sa stanovuje postup pri vykonávaní nariadenia č. 1408/71 (Ú. v. ES L 74, s. 1), v znení zmenenom, doplnenom a aktualizovanom nariadením č. 118/97 (ďalej len „nariadenie č. 574/72“).

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu, ktorého účastníkmi sú Caisse nationale des prestations familiales (ďalej len „CNPF“) a pani a pán Wieringovci, ktorí bývajú v Nemecku a pracujú v Nemecku a Luxembursku, týkajúceho sa toho, že CNPF im odmietla vyplatiť rozdielový doplatok rodinných prídavkov na ich deti.

3

Prvé, piate, ôsme a desiate odôvodnenie nariadenia č. 1408/71 znejú takto:

„keďže ustanovenia o koordinácii vnútroštátnych právnych predpisov sociálneho zabezpečenia patria do rámca voľného pohybu pracovníkov, ktorí sú štátnymi príslušníkmi členských štátov a musia sa podieľať na zlepšovaní ich životnej úrovne a podmienok zamestnanosti;

…

keďže je nutné v rámci tejto koordinácie zaručiť rovnaké zaobchádzanie podľa rôznych právnych predpisov rôznych členských štátov pracovníkom žijúcim v členských štátoch a na nich závislým osobám a pozostalým v spoločenstve;

…

keďže na zamestnancov a samostatne zárobkovo činné osoby, ktoré sa pohybujú v rámci spoločenstva, sa má vzťahovať systém sociálneho zabezpečenia iba jedného členského štátu, aby sa predišlo prekrývaniu uplatňovaných právnych predpisov rôznych členských štátov a komplikáciám, ktoré by mohli z tohto plynúť;

…

keďže hľadisko zaručenia rovnakého zaobchádzania so všetkými pracovníkmi, ktorí sú zamestnaní na území členského štátu, tak účinne ako je to možné, je vhodné za právne predpisy, ktoré sa majú uplatňovať, určiť právne predpisy toho členského štátu, v ktorom je osoba v zamestnaneckom vzťahu alebo vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť“.

4

Článok 1 tohto nariadenia vymedzuje definície pojmov použitých v oblasti, ktorú upravuje.

5

Článok 1 písm. u) uvedeného nariadenia stanovuje:

6

Podľa svojho článku 4 ods. 1 písm. h) sa toto nariadenie vzťahuje na všetky právne predpisy, ktoré sa týkajú častí sociálneho zabezpečenia upravujúcich rodinné dávky.

7

Článok 12 ods. 1 nariadenia č. 1408/71 znie:

„Toto nariadenie nemôže ani priznať ani zachovať nárok na niekoľko dávok toho istého druhu za jednu a tú istú dobu povinného poistenia. …“

8

Článok 13 tohto nariadenia s nadpisom „Všeobecné pravidlá“ stanovuje:

„1.   Pokiaľ v článkoch 14c a 14f nie je ustanovené inak, osoby, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, podliehajú právnym predpisom len jedného členského štátu. Tieto právne predpisy sa určia v súlade s ustanoveniami tejto hlavy.

2.   Pokiaľ články 14 až 17 neustanovujú inak:

…“

9

Článok 73 uvedeného nariadenia stanovuje:

„Zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá podlieha právnym predpisom členského štátu, má nárok ohľadom svojich rodinných príslušníkov, ktorí majú bydlisko na území iného členského štátu, na rodinné dávky, ktoré [sú] ustanovené právnymi predpismi prvého štátu, ako keby mali bydlisko v tomto štáte, podľa [s výhradou – neoficiálny preklad] ustanovení prílohy VI.“

10

Článok 76 toho istého nariadenia znie:

„1.   Keď počas rovnakého obdobia tým istým rodinným príslušníkom z dôvodu vykonávania povolania právne predpisy členského štátu, na území ktorého majú rodinní príslušníci bydlisko, priznajú nárok na rodinné dávky, nárok na rodinné dávky, ktoré náležia podľa právnych predpisov iného členského štátu, ak to prichádza do úvahy podľa článkov 73 alebo 74, bud[e] pozastaven[ý] do výšky, ktorú priznávajú právne predpisy prvého členského štátu.

2.   Ak sa nárok na dávky neuplatnil v členskom štáte, na území ktorého majú rodinní príslušníci bydlisko, príslušná inštitúcia iného členského štátu môže uplatniť ustanovenia odseku 1, ako keby dávky poskytoval prvý členský štát.“

11

Články 7 až 10a nariadenia č. 574/72 stanovujú postup pri vykonávaní článku 12 nariadenia č. 1408/71.

12

Článok 10 ods. 1 nariadenia č. 574/72 stanovuje:

13

Treba uviesť, že nariadenie č. 1408/71 bolo nahradené nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (Ú. v. EÚ L 166, s. 1; Mim. vyd. 05/005, s. 72) a nariadenie č. 574/72 bolo nahradené nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 zo 16. septembra 2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania nariadenia č. 883/2004 (Ú. v. EÚ L 284, s. 1), pričom tieto nové nariadenia nadobudli účinnosť 1. mája 2010 v súlade s článkom 91 nariadenia č. 883/2004 a článkom 97 nariadenia č. 987/2009. Vzhľadom na čas, kedy nastali skutkové okolnosti vo veci samej, ich však naďalej upravujú nariadenia č. 1408/71 a 574/72.

14

Dňa 15. marca 2013 Súdny dvor podľa článku 101 svojho rokovacieho poriadku zaslal vnútroštátnemu súdu žiadosť o vysvetlenie. Vnútroštátny súd bol najmä vyzvaný, aby presnejšie opísal luxemburské rodinné dávky, o ktoré ide vo veci samej, a podmienky ich priznania. V liste z 29. apríla 2013 vnútroštátny súd okrem iného uviedol, že luxemburskými rodinnými dávkami, o ktoré ide v konaní vo veci samej, sú rodinné prídavky (ďalej len „luxemburské rodinné prídavky“) a príspevok na výchovu, a predložil Súdnemu dvoru text ustanovení luxemburského práva, ktoré upravujú poskytovanie týchto dávok. Navyše objasnil, že predmetom konania pred ním nie je náhrada za rodičovskú dovolenku, keďže žiadosť pani a pána Wieringovcov o túto náhradu bola vyhlásená za neprípustnú.

15

Podľa informácií, ktoré poskytol vnútroštátny súd, článok 269 prvý odsek luxemburského Zákonníka sociálneho zabezpečenia (Code de la sécurité sociale) stanovuje:

„Na rodinné prídavky má za podmienok stanovených touto kapitolou nárok

…“

16

Podľa článku 271 prvého odseku tohto zákonníka sa prídavok poskytuje od mesiaca narodenia dieťaťa až do dovŕšenia veku 18 rokov. Podľa článku 271 tretieho odseku rovnakého zákonníka nárok na rodinné prídavky trvá najneskôr do dovŕšenia veku 27 rokov v prípade žiakov stredných škôl a stredných odborných škôl, ktorí sa venujú hlavne svojmu štúdiu.

17

Článok 299 luxemburského Zákonníka sociálneho zabezpečenia stanovuje:

„1.   Príspevok na výchovu sa poskytuje na žiadosť každému, kto:

2.   Odchylne od podmienky stanovenej v odseku 1 písm. c) môže o príspevok tiež požiadať každý, kto vykonáva jednu alebo viaceré zárobkové činnosti alebo poberá náhradný príjem a kto bez ohľadu na dĺžku výkonu práce má spolu so svojím manželom, s ktorým nežije oddelene, alebo s osobou, s ktorou žije v spoločnej domácnosti, príjem, ktorý po odpočítaní príspevkov na sociálne zabezpečenie neprekračuje

3.   Odchylne od podmienok stanovených v odseku 1 písm. c) a v odseku 2 môže o polovicu príspevku na výchovu bez ohľadu na svoj príjem požiadať každý, kto

…“

18

Článok 302 tohto zákonníka znie:

„Príspevok na výchovu sa poskytuje od prvého dňa mesiaca, ktorý nasleduje buď po skončení materskej dovolenky či dovolenky z dôvodu osvojenia, alebo po uplynutí ôsmeho týždňa po narodení dieťaťa.

Vypláca sa počas mesiaca, za ktorý sa poskytuje.

Príspevok sa prestáva poskytovať od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom dieťa dosiahne vek dvoch rokov.

Odchylne od predchádzajúceho pododseku

V prípade viacnásobného osvojenia detí v rozličnom veku sa veková hranica uplatní vo vzťahu k najmladšiemu z osvojených detí.

Naďalej sa poskytuje aj v prospech každého, kto vychováva vo svojej domácnosti dieťa, ktoré nedosiahlo vek štyroch rokov a na ktoré sa vypláca osobitný dodatočný príspevok upravený v článku 272 štvrtom odseku.

Nárok na príspevok zaniká, ak už nie sú splnené podmienky poskytovania upravené touto kapitolou.“

19

Článok 303 uvedeného zákonníka znie:

„Príspevok na výchovu je vo výške 485,01 eura za mesiac bez ohľadu na počet detí vychovávaných v rovnakej domácnosti. V prípade uplatnenia horných hraníc uvedených v článku 299 ods. 2 sa príspevok znižuje v rozsahu, v akom suma príjmov po odpočítaní príspevkov na sociálne zabezpečenie a príspevku na výchovu presahuje uvedené horné hranice.“

20

Článok 304 luxemburského Zákonníka sociálneho zabezpečenia stanovuje:

„Nárok na príspevok na výchovu sa pozastaví až do výšky akejkoľvek inej ako luxemburskej dávky toho istého druhu poskytovanej na to isté dieťa alebo tie isté deti.

Príspevok na výchovu sa neposkytuje v prípade, ak jeden z rodičov poberá na to isté dieťa alebo tie isté deti náhradu za rodičovskú dovolenku stanovenú v kapitole VI tejto knihy alebo inú ako luxemburskú dávku poskytovanú z dôvodu rodičovskej dovolenky. …“

21

Dňa 19. marca 2013 Súdny dvor vyzval nemeckú vládu, aby objasnila najmä ciele a podmienky priznania dávok „Kindergeld“ a „Elterngeld“. Listom zo 17. apríla 2013 nemecká vláda poskytla Súdnemu dvoru informácie o týchto dávkach.

22

Podľa týchto informácií je „Kindergeld“ jedným zo spôsobov daňovej kompenzácie rodinných výdavkov, ktorý je upravený v §31 zákona o dani z príjmu (Einkommensteuergesetz, ďalej len „EStG“).

23

Ako sa uvádza v tomto ustanovení, cieľom dávky „Kindergeld“ je pokryť rodinné výdavky a zaručiť dieťaťu minimálnu životnú úroveň.

24

Podľa § 62 ods. 1 EStG oprávnený, teda spravidla rodič, musí mať bydlisko alebo obvyklý pobyt v Nemecku alebo musí byť daňovníkom s neobmedzenou daňovou povinnosťou v Nemecku, alebo sa musí považovať za takého daňovníka. V zmysle § 63 ods. 1 EStG musí mať dieťa bydlisko alebo obvyklý pobyt v členskom štáte Európskej únie, vo Švajčiarsku, v Írsku, Lichtenštajnsku alebo Nórsku.

25

Na základe § 32 ods. 4 EStG je za dieťa nárok na dávku „Kindergeld“ bez ďalších podmienok až do dovŕšenia veku 18 rokov alebo až do dovŕšenia veku 21 rokov, pokiaľ nie je v pracovnom pomere a je zaregistrované ako uchádzač o zamestnanie na Úrade pre prácu v tuzemsku, alebo až do dovŕšenia veku 25 rokov, ak sa pripravuje na výkon povolania alebo vykonáva uznanú dobrovoľnú službu, alebo napokon bez obmedzenia veku, ak z dôvodu telesného alebo duševného postihnutia nie je schopné sa samo živiť.

26

Výška dávky „Kindergeld“ predstavuje na základe § 66 ods. 1 prvej vety EStG 184 eur mesačne za prvé a druhé dieťa, 190 eur za tretie dieťa a 215 eur za každé ďalšie dieťa bez ohľadu na príjmy a majetkové pomery rodinných príslušníkov.

27

Podľa § 1 ods. 1 spolkového zákona o dávke „Elterngeld“ a rodičovskej dovolenke (Bundeselterngeld‑ und Elternzeitgesetz, ďalej len „BEEG“) má na dávku „Elterngeld“ nárok každý, kto má bydlisko alebo obvyklý pobyt v Nemecku, býva so svojím dieťaťom v spoločnej domácnosti, stará sa o toto dieťa a vychováva ho a buď nevykonáva zárobkovú činnosť, alebo vykonáva zárobkovú činnosť na čiastočný úväzok. V zmysle § 4 ods. 1 BEEG sa „Elterngeld“ vypláca od narodenia dieťaťa až do 14 mesiacov veku dieťaťa.

28

Podľa § 2 ods. 1 BEEG „Elterngeld“ predstavuje 67 % príjmu zo zárobkovej činnosti vykonávanej pred narodením dieťaťa. Vypláca sa do výšky 1800 eur mesačne za celé mesiace, počas ktorých oprávnený nepoberal príjmy zo zárobkovej činnosti.

29

V zmysle § 2 ods. 2 prvej vety BEEG sa v prípadoch, ak je príjem zo zárobkovej činnosti vykonávanej pred narodením dieťaťa nižší než 1000 eur, uvedená percentuálna sadzba zvyšuje o 0,1 % za každé 2 eurá, o ktoré je tento príjem nižší než uvedená suma, až do hornej hranice 100 %. V zmysle § 2 ods. 2 druhej vety BEEG sa v prípadoch, ak príjem zo zárobkovej činnosti vykonávanej pred narodením dieťaťa prevyšuje sumu 1200 eur, percentuálna sadzba 67 % z tohto príjmu znižuje o 0,1 % za každé 2 eurá, o ktoré je tento príjem vyšší než 1200 eur, až do dolnej hranice 65 %. „Elterngeld“ sa podľa § 2 ods. 4 prvej vety BEEG vypláca vo výške najmenej 300 eur mesačne, a to podľa § 2 ods. 4 druhej vety BEEG aj vtedy, ak oprávnený pred narodením dieťaťa nepoberal nijaký príjem zo zárobkovej činnosti.

30

Na základe § 2a ods. 1 poslednej vety BEEG sa v prípade, ak oprávnený žije v spoločnej domácnosti buď s dvomi deťmi, ktoré ešte nemajú tri roky, alebo s tromi alebo viacerými deťmi, ktoré ešte nemajú šesť rokov, suma dávky „Elterngeld“ zvyšuje o 10 %, pričom toto zvýšenie musí byť najmenej 75 eur. Na základe § 2a ods. 4 prvej vety BEEG sa v prípade viacnásobného pôrodu suma dávky „Elterngeld“ zvyšuje o 300 eur za druhé dieťa a za každé ďalšie dieťa.

31

Pani a pán Wieringovci bývajú so svojimi dvomi deťmi v Trieri (Nemecko). Zo spisového materiálu, ktorý má Súdny dvor k dispozícii, vyplýva, že pán Wiering vykonáva zárobkovú činnosť v Luxembursku, zatiaľ čo jeho manželka pracuje ako úradníčka v Nemecku.

32

Dňa 12. októbra 2007 pán Wiering požiadal CNPF o priznanie rodinných prídavkov na svoje dve deti.

33

Riadiaci výbor CNPF odmietol vyplatiť manželom Wieringovcom rozdielový doplatok, pokiaľ ide o rodinné prídavky na ich dve deti, zodpovedajúci rozdielu medzi dávkami stanovenými luxemburským právom a dávkami, ktoré sa poskytujú podľa právnej úpravy členského štátu ich bydliska, z dôvodu, že výška dávok „Kindergeld“ a „Elterngeld“ prevyšovala za obdobie od 1. júla 2007 do 31. mája 2008 výšku dávok stanovených luxemburským právom, konkrétne rodinných prídavkov a príspevku na výchovu.

34

Rozsudkom z 31. júla 2009 Conseil arbitral des assurances sociales (Rozhodcovská rada sociálneho poistenia) zamietla žalobu manželov Wieringovcov proti rozhodnutiu Riadiaceho výboru CNPF ako nedôvodnú.

35

Na základe odvolania, ktoré podali manželia Wieringovci, Conseil supérieur de la sécurité sociale (Vyššia rada sociálneho zabezpečenia) rozsudkom zo 16. marca 2011 zmenila tento rozsudok a rozhodla, že manželia Wieringovci majú nárok na vyplatenie rozdielového doplatku na svoje dve deti za predmetné obdobie. Conseil supérieur de la sécurité sociale konštatovala, že „Elterngeld“ je rodinnou dávkou, ktorá sa vypláca rodinnému príslušníkovi, ktorý sa stará o výchovu detí, a nie samotným deťom. Usúdila, že túto dávku preto nemožno zohľadniť pri určovaní rozdielového doplatku, ktorý sa má zamestnancovi vyplatiť v súvislosti s rodinnými prídavkami, na ktoré má nárok v mene svojich detí, lebo pri určovaní tohto rozdielového doplatku sa majú zohľadniť iba rodinné dávky, na ktoré má nárok tento rodinný príslušník, a nie tie, na ktoré majú nárok ďalší rodinní príslušníci.

36

CNPF podala proti tomuto rozsudku kasačný opravný prostriedok, v ktorom uviedla štyri kasačné dôvody. Druhý, tretí a štvrtý kasačný dôvod sú založené na porušení, neuplatnení alebo nesprávnom výklade článku 10 ods. 1 písm. b) bodu i) a článku 10 ods. 3 nariadenia č. 574/72 a článku 76 ods. 1 nariadenia č. 1408/71.

37

CNPF rozsudku Conseil supérieur de la sécurité sociale vytýka, že v rozpore s týmito ustanoveniami sa v ňom nezohľadnila dávka „Elterngeld“ pri výpočte rozdielového doplatku.

38

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania, má pochybnosti o tom, či sa pri výpočte rozdielového doplatku majú zohľadniť iba rodinné dávky toho istého druhu alebo všetky rodinné dávky, ktoré poberá rodina migrujúceho pracovníka. Za týchto okolností Cour de cassation rozhodol prerušiť konanie a položil Súdnemu dvoru túto prejudiciálnu otázku:

„Má príslušný orgán štátu miesta výkonu práce pri výpočte rozdielového doplatku, na ktorý môže vzniknúť nárok podľa článku 1 písm. u) bodu i), článku 4 ods. 1 písm. h) a článku 76 nariadenia [č. 1408/71] a podľa článku 10 [ods. 1] písm. b) bodu i) nariadenia [č. 574/72], zohľadniť ako rodinné dávky toho istého druhu všetky dávky, ktoré poberá rodina migrujúceho pracovníka v štáte bydliska, v tomto prípade dávky ‚Elterngeld‘ a ‚Kindergeld‘ stanovené nemeckými právnymi predpismi?“

39

Svojou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa článok 1 písm. u) bod i), článok 4 ods. 1 písm. h) a článok 76 nariadenia č. 1408/71 a článok 10 ods. 1 písm. b) bod i) nariadenia č. 574/72 majú vykladať v tom zmysle, že na účely výpočtu rozdielového doplatku, na ktorý môže migrujúcemu pracovníkovi vzniknúť nárok v členskom štáte jeho zamestnania, sa musia zohľadniť ako dávky toho istého druhu všetky rodinné dávky, ktoré poberá rodina tohto pracovníka na základe právnej úpravy členského štátu bydliska, v danom prípade dávky „Elterngeld“ a „Kindergeld“ stanovené nemeckou právnou úpravou.

40

Na úvod treba pripomenúť, že článok 73 nariadenia č. 1408/71 síce stanovuje, že pracovník, ktorý podlieha právnej úprave členského štátu, má za svojich rodinných príslušníkov, ktorí majú bydlisko v inom členskom štáte, nárok na rodinné dávky, ktoré sú upravené právnymi predpismi prvého štátu, ako keby mali bydlisko na území tohto štátu, ale aj keď toto ustanovenie predstavuje všeobecné pravidlo v oblasti rodinných dávok, nie je absolútnym pravidlom (pozri v tomto zmysle rozsudok Schwemmer, C‑16/09, EU:C:2010:605, body 41 a 42).

41

Je totiž namieste uviesť, že podľa článku 12 nariadenia č. 1408/71 nemôže toto nariadenie ani priznať, ani zachovať nárok na niekoľko dávok toho istého druhu za jednu a tú istú dobu povinného poistenia.

42

Ak teda existuje riziko súbehu nárokov stanovených právnymi predpismi členského štátu bydliska a členského štátu zamestnania, článok 73 uvedeného nariadenia podlieha pravidlám na zamedzenie súbehu uvedeným v tomto nariadení a v nariadení č. 574/72, a to najmä článku 76 nariadenia č. 1408/71 a článku 10 nariadenia č. 574/72 (pozri v tomto zmysle rozsudok Schwemmer, EU:C:2010:605, body 43 a 44).

43

Zo spisového materiálu, ktorý má Súdny dvor k dispozícii, vyplýva, že vo veci samej priznáva právna úprava členského štátu bydliska manželov Wieringovcov, teda Spolkovej republiky Nemecko, nárok na rodinné dávky, o aké ide vo veci samej, pod podmienkou bydliska alebo obvyklého pobytu v tomto členskom štáte a nie „z dôvodu vykonávania povolania“, čo sa vyžaduje na uplatňovanie článku 76 nariadenia č. 1408/71. Pokiaľ ide konkrétnejšie o „Elterngeld“, jeho priznanie je podmienené najmä bydliskom alebo obvyklým pobytom v Nemecku a nevykonávaním zárobkovej činnosti alebo jej nevykonávaním na plný úväzok, aj keď suma tejto dávky sa vo všeobecnosti vypočíta podľa predchádzajúcich príjmov zo zárobkovej činnosti.

44

Z toho vyplýva, že uvedený článok 76 sa na situáciu, o akú ide vo veci samej, neuplatňuje (pozri v tomto zmysle rozsudky Dodl a Oberhollenzer, C‑543/03, EU:C:2005:364, bod 53, a Schwemmer, EU:C:2010:605, bod 46).

45

Naopak, možnosť, že nárok na rodinné dávky v členskom štáte bydliska nepodlieha podmienkam poistenia, zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti, ale podmienke bydliska, je upravená v článku 10 nariadenia č. 574/72.

46

Podľa pravidla na zamedzenie súbehu uvedeného v článku 10 ods. 1 písm. a) tohto nariadenia majú dávky poskytované členským štátom zamestnania prednosť pred dávkami poskytovanými členským štátom bydliska, ktorých poberanie sa preto pozastaví. V prípade, že sa niektorá zárobková činnosť vykonáva v členskom štáte bydliska, však článok 10 ods. 1 písm. b) bod i) uvedeného nariadenia stanovuje opačné riešenie, teda že nárok na dávky poskytované členským štátom bydliska má prednosť pred nárokom na dávky poskytované členským štátom zamestnania, ktorých poberanie sa teda pozastaví.

47

Súdny dvor tak rozhodol, že ak osoba starajúca sa o deti, konkrétne manžel príjemcu uvedeného v článku 73 nariadenia č. 1408/71, vykonáva zárobkovú činnosť v členskom štáte bydliska detí, nárok na dávky podľa uvedeného článku 73 sa pozastavuje na základe článku 10 nariadenia č. 574/72 až do výšky dávok toho istého druhu skutočne vyplácaných členským štátom bydliska, a to bez ohľadu na to, kto je priamym príjemcom rodinných prídavkov podľa právnych predpisov členského štátu bydliska (pozri v tomto zmysle rozsudky Dodl a Oberhollenzer, EU:C:2005:364, bod 59, ako aj Weide, C‑153/03, EU:C:2005:428, bod 30).

48

V tomto ohľade sa dotknuté osoby zastúpené na pojednávaní zhodli na tom, že pani Wieringová nestratila svoje postavenie úradníka v Nemecku počas obdobia, keď poberala „Elterngeld“, čo však musí overiť vnútroštátny súd. Ak by to tak naozaj bolo, bolo by možné usudzovať, že pani Wieringová vykonávala zárobkovú činnosť v Nemecku počas posudzovaného obdobia, takže pravidlom na zamedzenie súbehu, ktoré by sa uplatnilo na spor vo veci samej, by bol článok 10 ods. 1 písm. b) bod i) nariadenia č. 574/72.

49

S výhradou overení, ktoré má uskutočniť vnútroštátny súd, z toho vyplýva, že Spolková republika Nemecko by bola primárne príslušným členským štátom na poskytovanie rodinných dávok manželom Wieringovcom za obdobie, o aké ide vo veci samej, takže oni by mali nárok len na to, aby im príslušná inštitúcia členského štátu zamestnania pána Wieringa, teda CNPF, prípadne poskytla rozdielový doplatok vo výške rozdielu medzi sumou dávok upravených luxemburským právom a sumou dávok poberaných v Nemecku (pozri v tomto zmysle rozsudok McMenamin, C‑119/91, EU:C:1992:503, bod 26).

50

Navyše je namieste konštatovať, že kvalifikovanie rozličných dávok, o ktoré ide vo veci samej, ako rodinných dávok nebolo spochybnené.

51

Preto treba určiť, či v rámci výpočtu rozdielového doplatku požadovaného v situácii, o akú ide vo veci samej, článok 10 ods. 1 písm. b) bod i) nariadenia č. 574/72 spôsobuje, ako to tvrdí CNPF, že sa zohľadnia všetky rodinné dávky poberané v členskom štáte bydliska rodiny migrujúceho pracovníka.

52

Ako generálny advokát uviedol v bode 52 svojich návrhov, vzhľadom na to, že článok 12 nariadenia č. 1408/71 je súčasťou hlavy I tohto nariadenia týkajúcej sa všeobecných ustanovení, zásady zavedené týmto ustanovením sa vzťahujú na pravidlá priority v prípade súbehu nárokov na dávky alebo rodinné prídavky uvedené tak v článku 76 tohto nariadenia, ako aj v článku 10 nariadenia č. 574/72.

53

Treba konštatovať, že podľa článku 12 nariadenia č. 1408/71 iba nárok na niekoľko dávok toho istého druhu za jedno a to isté obdobie predstavuje neodôvodnený súbeh.

54

V tomto ohľade z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že dávky sociálneho zabezpečenia treba považovať – bez ohľadu na osobitné znaky rôznych vnútroštátnych právnych predpisov – za dávky toho istého druhu, ak majú rovnaký predmet, účel, ako aj základ pre výpočet a rovnaké podmienky priznania. Naproti tomu za relevantné kritériá na klasifikáciu dávok nemožno považovať čisto formálne znaky (pozri najmä rozsudky Valentini, 171/82, EU:C:1983:189, bod 13, a Knoch, C‑102/91, EU:C:1992:303, bod 40).

55

Súdny dvor však objasnil, že vzhľadom na početné rozdiely, ktoré existujú medzi vnútroštátnymi systémami sociálneho zabezpečenia, by požiadavka úplnej podobnosti základov pre výpočet a podmienok priznania mala za následok, že uplatnenie zákazu súbehu stanoveného v článku 12 nariadenia č. 1408/71 by bolo podstatne obmedzené. Takýto účinok by bol v rozpore s cieľom tohto zákazu, ktorým je zamedziť neodôvodnenému súbehu sociálnych dávok (pozri rozsudok Knoch, EU:C:1992:303, bod 42).

56

Súdny dvor takisto rozhodol, že zo znenia tohto ustanovenia vyplýva, že k súbehu dochádza nielen vtedy, keď má jedna osoba súčasne nárok na dve rôzne rodinné dávky, ale aj vtedy, keď na také dávky majú nárok dve rôzne osoby, v tomto prípade dvaja rodičia, v prospech toho istého dieťaťa. Duch ustanovení nariadenia č. 1408/71 upravujúcich súbeh rodinných dávok a riešenia, ktoré sú v nich stanovené v prípade súbehu, totiž preukazujú, že účelom predmetného ustanovenia je zamedziť tomu, aby nielen priamy príjemca rodinnej dávky, teda pracovník, ale aj jej nepriami príjemcovia, teda rodinní príslušníci pracovníka, mohli súčasne poberať dve dávky toho istého druhu (pozri v tomto zmysle rozsudok Dammer, C‑168/88, EU:C:1989:652, body 10 a 12).

57

Je potrebné dodať, že nariadenie č. 1408/71 upravuje jednak „rodinné dávky“ definované v článku 1 písm. u) bode i) uvedeného nariadenia a jednak „rodinné prídavky“, ktoré predstavujú kategóriu „rodinných dávok“ a sú definované v článku 1 písm. u) bode ii) tohto nariadenia.

58

Z predchádzajúcich úvah vyplýva, že rôzne rodinné dávky, na ktoré môže mať migrujúci pracovník nárok na základe právnej úpravy členského štátu zamestnania, a rodinné dávky, ktoré tento pracovník alebo jeho rodinní príslušníci poberajú na základe právnej úpravy členského štátu bydliska, nepredstavujú nutne dávky „toho istého druhu“ v zmysle článku 12 nariadenia č. 1408/71.

59

Aj keď sú totiž tieto rodinné dávky v súlade s článkom 1 písm. u) bodom i) uvedeného nariadenia určené na pokrytie rodinných výdavkov, nemajú nevyhnutne všetky rovnaký špecifický predmet ani rovnaké znaky alebo príjemcov.

60

Okrem toho iba niektoré z nich predstavujú rodinné prídavky v zmysle článku 1 písm. u) bodu ii) tohto nariadenia.

61

Pri uplatňovaní pravidla na zamedzenie súbehu, ktoré je stanovené v článku 10 ods. 1 písm. b) bode i) nariadenia č. 574/72, teda treba v rámci výpočtu rozdielového doplatku, na ktorý môže migrujúcemu pracovníkovi vzniknúť nárok v členskom štáte svojho zamestnania, odlíšiť spomedzi rôznych rodinných dávok, na ktoré má tento pracovník nárok podľa právnej úpravy tohto štátu a ktoré tento pracovník alebo jeho rodinní príslušníci poberajú podľa právnej úpravy členského štátu bydliska, tie rodinné dávky, ktoré sú „toho istého druhu“ v zmysle článku 12 nariadenia č. 1408/71, so zohľadnením ich predmetu, účelu, základu pre výpočet, podmienok priznania a príjemcov.

62

Napokon iba vnútroštátnemu súdu, ktorý je ako jediný oprávnený posudzovať skutkový stav sporu vo veci samej a vykladať vnútroštátne právne predpisy, prináleží, aby so zreteľom na tieto okolnosti overil, či dávku „Elterngeld“ možno považovať za dávku, ktorá je toho istého druhu ako luxemburské rodinné prídavky, a teda či ju možno zohľadniť pri výpočte rozdielového doplatku, na ktorý môže manželom Wieringovcom vzniknúť nárok (pozri v tomto zmysle rozsudok Ottica New Line di Accardi Vincenzo, C‑539/11, EU:C:2013:591, bod 48 a citovanú judikatúru).

63

Súdny dvor, ktorý bol požiadaný, aby vnútroštátnemu súdu poskytol užitočné odpovede, má právomoc poskytnúť tomuto súdu usmernenie na základe informácií vyplývajúcich zo spisu v spore vo veci samej, ako aj z predložených ústnych a písomných pripomienok, ktoré tomuto súdu umožnia rozhodnúť (pozri rozsudok Ottica New Line di Accardi Vincenzo, EU:C:2013:591, bod 49 a citovanú judikatúru).

64

Vo veci samej je síce nesporné, že luxemburské rodinné prídavky sú dávkou toho istého druhu ako „Kindergeld“, ale manželia Wieringovci v podstate tvrdia, že uvedené rodinné prídavky nie sú dávkou toho istého druhu ako „Elterngeld“. „Elterngeld“ by sa teda podľa nich nemal zohľadňovať v rámci výpočtu rozdielového doplatku, ktorý pán Wiering požaduje od CNPF.

65

V tomto ohľade zo spisového materiálu, ktorý má Súdny dvor k dispozícii, vyplýva, že dávky, akými sú „Kindergeld“ a luxemburské rodinné prídavky, majú rodičom umožniť pokryť náklady spojené s potrebami dieťaťa a poskytujú sa bez ohľadu na príjmy alebo majetok rodinných príslušníkov alebo prípadnú zárobkovú činnosť rodičov. Zdá sa, že konečným príjemcom týchto dávok teda nie sú rodičia, ale samotné dieťa. Okrem toho sa zdá, že uvedené dávky predstavujú pravidelné peňažné dávky poskytované výlučne na základe počtu detí a ich veku, takže ich možno kvalifikovať ako „rodinné prídavky“ v zmysle článku 1 písm. u) bodu ii) nariadenia č. 1408/71.

66

Pokiaľ ide o „Elterngeld“, zo spisového materiálu, ktorý má Súdny dvor k dispozícii, vyplýva, ako uviedol generálny advokát v bode 66 svojich návrhov, že taká dávka sa z viacerých hľadísk odlišuje od dávok, akými sú „Kindergeld“ a luxemburské rodinné prídavky, pokiaľ ide jednak o ich ciele a znaky a jednak o ich príjemcov.

67

Podľa informácií, ktoré poskytla nemecká vláda, je totiž cieľom dávky „Elterngeld“ pomôcť rodinám udržať si svoju životnú úroveň, keď sa rodičia venujú predovšetkým svojim deťom. „Elterngeld“ má prispieť k udržaniu tejto životnej úrovne najmä v prípade dočasného úplného alebo čiastočného ukončenia zárobkovej činnosti rodičov pre potreby výchovy ich malých detí.

68

Rodič starajúci sa o dieťa, ktorý nevykonáva zárobkovú činnosť alebo ktorý túto činnosť preruší či obmedzí, teda v závislosti od svojich prípadných príjmov pred týmto prerušením alebo obmedzením dostane počas prvého roka života dieťaťa náhradu za stratu svojich príjmov určenú na udržanie životnej úrovne rodiny. Treba uviesť, že výška dávky „Elterngeld“ dosahuje spravidla 67 % predchádzajúcej mzdy a nemôže prekročiť 1800 eur mesačne.

69

Preto sa zdá, že cieľom dávky, akou je „Elterngeld“, je umožniť za takých okolností rodičovi, aby dostával príspevok na udržanie životnej úrovne svojej rodiny, ktorého suma je spravidla viazaná na príjmy, ktoré mu plynuli z jeho predošlej zárobkovej činnosti.

70

„Elterngeld“ sa teda na rozdiel od dávky „Kindergeld“ a luxemburských rodinných prídavkov nepriznáva výlučne na základe počtu detí a ich veku. Aj keď niektoré z podmienok jej priznania sú spojené s existenciou dieťaťa a jeho vekom, v zásade sa vypočíta na základe mzdy, ktorú pred prerušením zárobkovej činnosti poberal rodič, ktorý zabezpečuje starostlivosť o dieťa. Jej suma sa zvýši iba vtedy, ak je rodina početná alebo v prípade viacnásobného pôrodu.

71

Preto hoci dávka, akou je „Elterngeld“, predstavuje „rodinnú dávku“ v zmysle článku 1 písm. u) bodu i) nariadenia č. 1408/71 (pozri analogicky rozsudok Kuusijärvi, C‑275/96, EU:C:1998:279, bod 60), nemožno ju kvalifikovať ako „rodinné prídavky“ v zmysle článku 1 písm. u) bodu ii) tohto nariadenia.

72

Navyše je potrebné uviesť, že vo veci samej CNPF do výpočtu rozdielového doplatku zahrnula aj príspevok na výchovu. Ako pritom generálny advokát uviedol v bodoch 34 a 74 svojich návrhov a s výhradou overení, ktoré má uskutočniť vnútroštátny súd, pani Wieringová nepožiadala o priznanie tejto dávky a vzhľadom na článok 304 luxemburského Zákonníka sociálneho zabezpečenia nie je isté, či by na ňu mala nárok.

73

V tomto ohľade treba objasniť, že aj za predpokladu, že by uvedenú dávku bolo možné považovať za dávku toho istého druhu ako luxemburské rodinné prídavky, v každom prípade z judikatúry vyplýva, že na to, aby bolo možné dospieť k záveru, že v danom prípade ide o súbeh nárokov na rodinné dávky, napríklad nepostačuje, že na takéto dávky je nárok v členskom štáte bydliska dotknutého dieťaťa a paralelne by na ne len mohol byť nárok v inom členskom štáte, v ktorom pracuje jeden z rodičov tohto dieťaťa (pozri rozsudok Schwemmer, EU:C:2010:605, bod 52).

74

Súdny dvor tak v kontexte článku 10 nariadenia č. 574/72 dospel k záveru, že na to, aby mohli byť rodinné dávky považované za splatné v zmysle právneho poriadku členského štátu, musí právo tohto štátu uznávať nárok na vyplatenie dávok v prospech rodinného príslušníka, ktorý v tomto štáte pracuje. Dotknutá osoba preto nevyhnutne musí spĺňať všetky formálne a vecné podmienky stanovené vnútroštátnou právnou úpravou tohto štátu, aby mohla tento nárok uplatniť, pričom medzi uvedené podmienky môže patriť napríklad podmienka, aby bola najprv podaná žiadosť o vyplatenie takých dávok (pozri rozsudok Schwemmer, EU:C:2010:605, bod 53).

75

Preto aj za predpokladu, že by príspevok na výchovu bolo možné považovať za dávku toho istého druhu ako luxemburské rodinné prídavky, v prípade, ak vo veci samej neboli splnené podmienky, ktoré na poberanie príspevku na výchovu ukladá luxemburské právo, nemožno uvedenú dávku zohľadniť pri výpočte rozdielového doplatku, na ktorý môže manželom Wieringovcom vzniknúť nárok.

76

Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy treba na položenú otázku odpovedať tak, že článok 1 písm. u) bod i) a článok 4 ods. 1 písm. h) nariadenia č. 1408/71 a článok 10 ods. 1 písm. b) bod i) nariadenia č. 574/72 sa majú vykladať v tom zmysle, že v situácii, o akú ide vo veci samej, sa na účely výpočtu rozdielového doplatku, na ktorý môže migrujúcemu pracovníkovi vzniknúť nárok v členskom štáte jeho zamestnania, nemusia zohľadniť všetky rodinné dávky, ktoré poberá rodina tohto pracovníka na základe právnej úpravy členského štátu bydliska, lebo – s výhradou overení, ktoré má uskutočniť vnútroštátny súd – „Elterngeld“ stanovený nemeckou právnou úpravou nie je dávkou toho istého druhu v zmysle článku 12 nariadenia č. 1408/71 ako „Kindergeld“ stanovený touto právnou úpravou a rodinné prídavky stanovené luxemburskou právnou úpravou.

77

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (piata komora) rozhodol takto:

Článok 1 písm. u) bod i) a článok 4 ods. 1 písm. h) nariadenia Rady (EHS) č. 1408/71 zo 14. júna 1971 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnancov, samostatne zárobkovo činné osoby a ich rodinných príslušníkov, ktorí sa pohybujú v rámci spoločenstva, v znení zmenenom, doplnenom a aktualizovanom nariadením Rady (ES) č. 118/97 z 2. decembra 1996, zmeneným a doplneným nariadením Rady (ES) č. 1606/98 z 29. júna 1998, ako aj článok 10 ods. 1 písm. b) bod i) nariadenia Rady (EHS) č. 574/72 z 21. marca 1972, ktorým sa stanovuje postup pri vykonávaní nariadenia č. 1408/71, v znení zmenenom, doplnenom a aktualizovanom nariadením č. 118/97, sa majú vykladať v tom zmysle, že v situácii, o akú ide vo veci samej, sa na účely výpočtu rozdielového doplatku, na ktorý môže migrujúcemu pracovníkovi vzniknúť nárok v členskom štáte jeho zamestnania, nemusia zohľadniť všetky rodinné dávky, ktoré poberá rodina tohto pracovníka na základe právnej úpravy členského štátu bydliska, lebo – s výhradou overení, ktoré má uskutočniť vnútroštátny súd – „Elterngeld“ stanovený nemeckou právnou úpravou nie je dávkou toho istého druhu v zmysle článku 12 nariadenia č. 1408/71 ako „Kindergeld“ stanovený touto právnou úpravou a rodinné prídavky stanovené luxemburskou právnou úpravou.