This document is an excerpt from the EUR-Lex website
Division of competences within the European Union
Rozdelenie právomocí v rámci Európskej únie
Rozdelenie právomocí v rámci Európskej únie
Článok 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie – druhy a oblasti právomocí EÚ
Európska únia (EÚ) má len tie právomoci (kompetencie), ktoré boli na ňu prenesené zmluvami (zásada prenesenia právomocí). Podľa tejto zásady môže EÚ konať len v medziach právomocí, ktoré na ňu preniesli členské štáty v zmluvách na dosiahnutie cieľov, ktoré sú v nich vymedzené. Právomoci, ktoré na EÚ neboli v zmluvách prenesené, zostávajú právomocami členských štátov.
V Lisabonskej zmluve sa spresňuje rozdelenie právomocí medzi EÚ a jej členské štáty. Tieto právomoci sa delia na tri hlavné druhy:
Tri hlavné typy právomocí
EÚ má výlučnú právomoc uzatvárať za určitých podmienok medzinárodné dohody.
Osobitné právomoci
EÚ môže prijať opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby krajiny členské štáty koordinovali svoju hospodársku, sociálnu politiku a politiku zamestnanosti na úrovni EÚ.
Spoločná zahraničná a bezpečnostná politika sa vyznačuje osobitnými inštitucionálnymi prvkami, ako je obmedzená účasť Európskej komisie a Európskeho parlamentu v rozhodovacom procese a vylúčenie akejkoľvek legislatívnej činnosti. Politiku ustanovuje a vykonáva Európska rada (tvorená čelnými predstaviteľmi štátov alebo vlád členských štátov) a Rada Európskej únie (pozostávajúca zo zástupcu každého členského štátu na ministerskej úrovni). Predseda Európskej rady a vysoký predstaviteľ Únie pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku zastupujú EÚ vo veciach spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky.
Výkon právomoci
Výkon právomocí EÚ podlieha dvom základným zásadám stanoveným v článku 5 Zmluvy o Európskej únii.
Konsolidované znenie Zmluvy o fungovaní Európskej únie – Prvá časť – Zásady – Hlava I – Druhy a oblasti právomocí Únie – Článok 2 (Ú. v. EÚ C 202, 7.6.2016, s. 50).
Posledná aktualizácia 24.02.2022