28.9.2004   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 241/1

1.1

Európsky hospodársky a sociálny výbor víta návrh Komisie upraviť kolízne právo mimozmluvných záväzkových vzťahov formou európskeho nariadenia. Takto sa vyplní medzera, ktorá predtým citeľne obmedzovala rozvoj jednotného európskeho právneho rámca.

1.2

Výbor povzbudzuje Komisiu a zároveň ju vyzýva, aby svoj úmysel uskutočnila čo najrýchlejšie, berúc pri tom do úvahy návrhy zmien a opráv, ktoré sú podrobne uvedené v bode (9.), aby toto nariadenie mohlo nadobudnúť účinnosť.

1.3

Výbor víta snahu Komisie o úplnú harmonizáciu, ktorou odstráni existujúci právny rozkol v dôležitej oblasti medzinárodného súkromného práva, ako práva mimozmluvných záväzkových vzťahov. Toto vytvorí pre používateľov práva zjednodušenie, ktoré nemožno dostatočne doceniť. Namiesto toho, aby sa v každom jednotlivom prípade muselo najprv v styku s cudzinou uistiť o uplatniteľnom kolíznom práve a jeho obsahu, ktorý sa v členských štátoch líši prinajmenšom v detailoch, bude môcť v budúcnosti vychádzať z jednotne stanovenej normy, ktorá je na základe bezprostrednej platnosti nariadenia vo všetkých členských štátoch rovnaká.

2.1

Týmto nariadením zamýšľa Komisia zaviesť po prvý krát v Európskej únii jednotné kolízne právo v oblasti mimozmluvných záväzkových vzťahov. V oblasti zmluvných záväzkových vzťahov existuje takéto jednotné kolízne právo už od roku 1980, odkedy sa väčšina vtedajších západoeurópskych štátov rozhodla uzavrieť dohodu o zmluvných záväzkových vzťahoch. Viaceré štáty pristúpili k tejto zmluve neskôr. Vtedy sa zvolila forma multilaterálnych zmlúv, pretože vtedy, na rozdiel od dneška, neobsahovala dohoda o EHS ešte nijaké právne podklady na nariadenie príslušného právneho nástroja ako opatrenia práva spoločenstva. Kolízne právo mimozmluvných záväzkových vzťahov podlieha dnes ešte príslušným autonómnym úpravám členských štátov, ktoré síce často chápu vec rovnako, no prinajmenšom v detailoch sa zreteľne líšia, a ktoré si, v neposlednom rade, zachovali rozdielny ráz pri svojom uplatňovaní a výklade. Pre používateľov práva z toho vyplývajú mnohoraké ťažkosti, počnúc problémami s obstarávaním noriem a so znalosťou jazyka, a pokračujúc rámcom cudzej právnej kultúry a cudzieho národného uplatňovania a výkladu. V dôsledku toho, že právo záväzkových vzťahov a právo mimozmluvných záväzkov sú súčasťou záväzkového práva a že navzájom úzko vecne súvisia, sa opatrenia dohody o zmluvných záväzkových vzťahoch, bez ohľadu na to, aký pokrok znamenalo ich prijatie, vždy pociťovali ako nedostatočné. Chýbala im doplnková časť vo forme práva mimozmluvných záväzkov. Možno očakávať, že harmonizáciou kolízneho práva a mimozmluvných záväzkových vzťahov sa dosiahne značný pokrok voči doterajšiemu stavu v spoločenstve, vzhľadom na bezpečnosť a vypočítateľnosť, ktorá sa má dosiahnuť pri stanovení uplatniteľného vecného práva pri stanovovaní uplatniteľného materiálneho práva. Prirodzene, uplatniteľné právo poslúžilo ešte väčšmi, keď sa k jednotlivému právnemu nástroju uzavrel prvý a druhý rímsky nástroj. Výbor samozrejme neuznáva, že kvôli úplne rozličnému stavu postupu oboch projektov musí takáto perspektíva zostať teraz čistou ilúziou a prednostne preto ide o to, aby sa dosiahol fungujúci režim pre mimozmluvné záväzkové vzťahy. Výbor ľutuje, že plánovaný právny nástroj na základe predložených pripomienok Dánska k hlave IV Zmluvy o ES v tomto členskom štáte nebude platiť bezprostredne (tiež ak tento má možnosť dobrovoľného uplatnenia) a tým zostáva efekt harmonizácie suboptimálny. Výbor víta, že Veľká Británia a Írsko vyhlásili, že chcú aplikovať právny nástroj.

2.2.1

Nariadenie je potrebné vidieť v rozsiahlom rámci legislatívnych aktivít komisie, ktoré sa buď už uskutočňujú alebo sú plánované príp. sa nachádzajú v súčasnosti v spracovaní. Výbor zopakoval možnosť vyjadriť stanovisko k jednotlivým návrhom Komisie.

2.2.2

Najskôr je potrebné pomenovať aktivity v oblasti práva civilného konania, najmä

2.2.3

Ďalej je potrebné uviesť práce v oblasti materiálneho občianskeho práva, predovšetkým

2.2.4

Celkom špeciálny odkaz odkazuje na zámery k prácam komisie v materiálno-právnej kolíznej oblasti, ktorú prijala komisia so zverejnením Zelenej knihy k premene dohody o zmluvných záväzkových vzťahoch na nástroj práva EU. Nariadenie ROM II je v tejto Zelenej knihe navrhovaná ako kokplementárne k nariadeniu ROM I a jeho prirodzený dodatok.

2.2.5

Všetky tieto aktivity slúžia ako ciele pre vytváranie európskeho právneho priestoru, vytváranie právneho rámca, ktorý umožňuje jednoduchšie a bezproblémovejšie využívanie európskeho vnútorného trhu prostredníctvom všetkých hospodárskych účastníkov, zvyšovanie právnej istoty a uľahčenie uplatňovania práva prostredníctvom súdov a prístupu európskych občanov k právu.

3.1

Nariadenie má zjednotiť kolízne normy v oblasti mimozmluvných záväzkových vzťahov k predmetu. Harmonizácia kolíznych noriem podlieha článku 65 b) Zmluvy o ES. K tomu je komisia oprávnená, keď toto je potrebné pre bezproblémové fungovanie vnútorného trhu. Podľa názoru výboru je to v prípade, lebo harmonizácia dotazovaných kolíznych noriem prispieva k tomu, aby sa zaistilo priame jednanie hospodárskych účastníkov v spoločenstve pri nadnárodných prípadoch, aby sa posilnila právna istota, aby sa zjednodušilo uplatnenie práva a tým sa uskutočnila a podporila pripravenosť na nadnárodné obchody, ako aj aby sa tým podporilo vzájomné uznávanie právnych úkonov členských štátov, aby sa bezprostredne osvojila ich obsahová správnosť príslušných členov iných členských štátov.

4.1

Nariadenie má upraviť kolízne právo v oblasti občianskeho a obchodného práva (článok 1 ods. 1). Je to preto rozumné, aby sme vylúčili nedorozumenia, toto výslovne stanoviť. Zákonodarca môže za týmto účelom siahnuť tiež po terminológii použitej v nariadení o súdnej kompetencii (článok 1), pretože táto má stály obsah. Vyňatie daňových a colných záležitostí je evidentné. Jeho zmienka je však neškodná.

4.2

Nariadenie nechce upravovať celú oblasť mimozmluvných záväzkových vzťahov. Je dobré tiež v tomto smere zákonodarcovi poradiť, aby svoje ambície nenasadil vysoko, aby sa neohrozila ovládateľnosť projektu. Preto je potrebné uvítať vyňatie záležitosti rodiny, výživného a dedičstva (článok 1 ods. 2). Tieto problematiky budú upravené v kolíznom práve kvôli ich spoločensko-politických implikácií tradične v samostatných nástrojoch.

4.3

Vyňatie záležitosti výmeny a šekov sa zakladá napokon práve tak, ako i vyňatie škôd jadrovej energie (čl. 1 ods. 2) na svojej uspokojivej úprave v špeciálnej dohode, ktoré cez oblasť spoločenstva presahujú a ich stav by sa nemal ohroziť.

4.4

Vyňatie spoločensko-právnych skutkových podstát v článku 1 ods. 2 f) je nevyhnutné, pretože tam nanesené otázky súvisia tak úzko so spoločenským štatútom, že by mala nasledovať úprava v tejto vecnej súvislosti.

4.5

Zvláštnu podstatu anglo-amerického práva predstavuje trust (koncern). Ide pritom o konštrukciu, ktorá je umiestnená medzi právom spoločnosti a nadácie, funkčne predstavuje skryté správcovstvo a neobsahuje žiadny vlastný právny subjekt. Je neznáma v právnom poriadku kontinentálnych európskych štátoch. Bola vyňatá kvôli týmto zvláštnostiam a svojej blízkosti k spoločenskému právu už z dohody o zmluvných záväzkových vzťahoch (čl. 1 ods. 2 g). Pretože nariadenie vyberá spoločenské právo, tak je to potrebné dôsledne sledovať pri truste (čl. 1 ods. e).

4.6

Nariadenie ustanovuje použiteľné právo bez ohľadu na to, či sa jedná o právo členského štátu alebo tretieho štátu (čl. 2). Nasleduje tým všeobecne uznávaný štandard kolízneho práva, ktorý odmieta zásadne diskriminácie iných právnych poriadkov v kolíznom práve. Výbor víta toto dôrazne. Keď je to správne, aby prípojné prvky situácie určitého právneho poriadku poukazovali na riešenie, nemôže to robiť žiaden rozdiel, či pritom ide o vnútrospoločenské alebo nie.

5.1

Článok 3 pojednáva o jadre podstaty s nárokmi z nedovolenej manipulácie. Teoreticky tu je k dispozícii rad alternatívnych prípojných prvkov, ktoré sa väčšinou označujú bez rozdielu ako lex loci delicti (commissi), a to právny poriadok, ktorý platí na mieste, na ktorom bola vykonaná manipulácia poškodením, právny poriadok, ktorý platí na mieste, na ktorom vznikla udalosť, od ktorej sa odvodzuje škoda, právny poriadok, ktorý platí na mieste, na ktorom vznikol následok poškodenia a právny poriadok, ktorý platí na mieste bežného pobytu poškodeného. Všetky spoločné záujmy majú tradíciu a dobré dôvody pre seba. Oni budú tiež skutočne využívané rozličnými platnými kolíznymi právami. Úlohou európskeho zákonodarcu je tu preto naliehavo presadzovať jednotnú úpravu vo všetkých členských štátoch. Táto úloha stojí v popredí, menej otázka, ktoré tradičné riešenia zvolí. Pre neskoršie praktické použitie si musíte uvedomiť, že všetky alebo mnoho týchto spoločných záujmov spadá k prevažnej väčšine prípadov v praxi. Miesto bežného pobytu poškodeného bude spravidla to isté ako miesto, na ktorom vznikli škody a udalosť poškodenia a súčasne sa zhodujú s miestom manipulácie poškodenia. Spor o správne miesto je preto pri praktických prípadoch možno spravidla viac teoretický. Európsky zákonodarca sa chce rozhodovať spravidla pre miesto vzniku poškodenia. Či toto skutočne zodpovedá tendencii novších kodifikácií v tejto oblasti, chce stáť dovtedy, predsa sa dá týmto výber odôvodniť, aby sa tým uznala prednosť ochrany poškodeného, bez toho, aby sa úplne zanedbali záujmy škodcu. Toto by bol asi prípad, keď sa sám odsunie na bežný pobyt poškodeného. Zastavenie osamotene na mieste činu by neprimerane podporovalo škodcu, lebo to nezodpovedá oprávnenej ochrane poškodeného. Toto úsilie zákonodarcu o vyrovnanie zúčastnených záujmov sa javí v každom smere prijateľné. Vymedzenie všeobecného ustanovenia pomocou článku 3 ods. 2 pri rovnakom bežnom pobyte účastníka zodpovedá povahe veci a zabraňuje zbytočným odbočkám v cudzích právnych poriadkoch. Ods. 3 je umiestnený ako všeobecný vyrovnávajúci činiteľ a zodpovedá funkčne článku 4 ods. 5 s. 2 dohody o zmluvných záväzkových vzťahoch. V právnej praxi sa však musí dbať na to, aby cez tento dodatok výnimky pre jednotlivé prípady nie v členských štátoch, ktoré doposiaľ nasledovali úpravu miesta jednania, podliehali zásadnej preorientácii požadovanej zákonodarcom spoločenstva.

5.2

Pre prípady ručenia za výrobok (čl. 4) sa odvoláva nariadenie na aplikáciu práva štátu, v ktorom má poškodený svoj bežný pobyt. Prijatú úpravu je potrebné vidieť ako kompromisný návrh predovšetkým čiastočne v pozadí prudkej výmeny názorov v popredí konzultácie z 6. januára 2003. Možné a diskutované iné spoločné záujmy sa javia ako menej vhodné: Miesto výnosu môže byť azda čisto náhodné, dá sa určiť v určitých konšteláciách tiež azda zmysluplne (nákupy cez internet). Rovnako náhodné môže byť miesto vzniku škody v prípadoch ručenia za výrobok (keď nadobúdateľ veci sa nachádza na cestách a tam dôjde ku škodám). Napokon tiež miesto výroby výrobku ako spoločný záujem by nebol dostatočný, pretože tento môže pri podmienkach globalizácie vykazovať skôr okrajové vzťahy k stavu veci. Zvolený spoločný záujem naproti tomu predstavuje v popredí chránené záujmy poškodeného. Jeho voľba je oprávnená tým viac, čím sa vyslovili v konzultácii prevedenej pred komisiou 1. januára 2003 tiež zástupcovia hlavne príslušného priemyslu a poisťovníctva ako ochotne voči zástupcom spotrebiteľov jednoznačne za. Oprávneným záujmom priemyslu sa s vymedzením všeobecného ustanovenia (uvedenie do obehu bez súhlasu) tiež po vyslovenom názore v konzultácii vynesie dostatočný účet.

5.3

Predpis zostavený nariadením k nekalej konkurencii (čl. 5) dáva napokon znovu klasický styčný predpis do oblasti, a to aby právo miesta nachádzalo uplatnenie, na ktorom zásah do súťaže bezprostredne a podstatne má za následok poškodenie (miesto efektívneho obmedzenia súťaže). Tento predpis sa tvorí cez priame jednanie vnútorných a zahraničných konkurentov vzhľadom na nimi dodržiavané predpisy rovnosti šancí v súťaži. Rovnaká podstata sa však prejednáva v čl. 4 č. 1 návrhu predpisu o nečestných obchodných praktikách odlišne od zohľadnenia krajiny sídla. Tiež ak nedochádza k odôvodneniam k obom právnym nástrojom na tomto rozdiele, dá sa tento rozpor vyriešiť v použití všeobecných princípov spoločenského práva a vnútorného trhu a to nasledovne: čl. 5 nariadenia upravuje vonkajšie právo spoločenstva vo vzťahu k nečlenským štátom (príp. v oblastiach, ktoré nie sú zahrnuté v predpise) a čl. 4 č. 1 predpisu upravuje vnútorné pomery členských štátov na vnútornom trhu. Ak je toto požadované, uznesie sa komisia dobre na tom, že je potrebné toto vyjasniť v odôvodneniach pre oba právne nástroje. Zostáva potom ešte vždy ťažko únosný stav, aby medzi súťažiacimi, ktorí pochádzajú z EU a nie z EU zahraničia, platili rovnaké predpisy v členskom štáte, zatiaľ čo platia prípadne nerovnaké, keď obaja pochádzajú z rozličných štátov EU (posledné je však otázkou stupňa harmonizácie materiálneho práva pre podmienky hospodárskej súťaže v predpise).

Vymedzenie všeobecného predpisu čl. 5 č. 1 je úpravou predpokladanou v praxi skôr zriedkavo sa vyskytujúcich prípadov, v ktorých sa poškodenie hospodárskej súťaže spôsobuje nie všeobecne, ale len individuálne. Podozrenie pri všeobecných predpisoch nedovolenej manipulácie je tým oprávnené. Výbor sa vyzýva, aby popremýšľal o zmene názvu tohto predpisu v „Hospodárska súťaž a nečisté obchodné praktiky“, aby sa k žiadosti jasne vyjadril, že úprava chce pokryť rozsiahlo všetky pochybnosti hospodárskej súťaže.

5.4

Na prvý pohľad je to prekvapujúce, v právnom nástroji, aby sa s kolíznym právom zaoberali mimozmluvné záväzkové vzťahy, hľadali sa predpisy k porušovaniu ľudských práv a k poškodzovaniu súkromnej sféry (čl. 6), pretože toto tradične v mnohých právnych poriadkoch je priradené k osobnému právu. V nových časoch sa však v mnohých členských štátoch iné miesto ohodnotenia zaujalo, a podstata sa tam umiestnila dnes v blízkosti nedovolených jednaní. Do tej miery je to opodstatnené, aby tu zakročili. Blízkosť k článku 5 a 8 pojednávanej podstaty je rovnako nepopierateľná. V článku 6 ods. 1 zostavený predpis je súhlasný. Rovnaké platí pre úpravu nároku na zverejnenie stanoviska druhej strany v ods. 2. Výbor podnecuje k uváženiu, či je výnimočný predpis v prospech lex fori a in. pomocou čl. 22 bez toho aby bol nepotrebný.

5.5

V oblasti poškodenia životného prostredia (čl. 7) stojí základný predpis v súlade so všeobecnou deliktickou nadväznosťou podľa čl. 3, predsa sa prenechá poškodenému, aby (pre neho a iné priaznivejšie) vybral právo miesta, na ktorom udalosť nastala, ktorá spôsobila škodu. Je to charakteristické, aby zákonodarca spoločenstva s prelomením základného predpisu cez volebné právo poškodeného v kolízno-právnom stave vlastne mimo kolízneho práva sledoval stanovené ciele, pričom všeobecne preventívne potenciálny škodca životného prostredia hrozí s prísnym materiálnym právom a pokúša sa tak prejednať, aby sa ochrana životného prostredia prevádzala so zvláštnou starostlivosťou. Tento aspekt bude tiež zrozumiteľný v odôvodnení k čl. 7.

5.6

Styčný predpis na ochranu duševného vlastníctva (čl. 8) zodpovedá vo všeobecnosti v tejto oblasti uznanému predpisu, podľa ktorého by malo byť smerodajné právo, ktoré platí na mieste, na ktorom sa požaduje ochrana. Toto vedie k potešiteľnému priamemu jednaniu domácich a cudzincov v príslušnom výsostnom území. Bolo by sotva vysvetliteľné, z akého dôvodu plody duševnej práce cudzincov by mali požívať nižšiu alebo vyššiu ochranu ako domácich čl. 8 ods. 2 vyjadruje samozrejmosť.

6.1

Právo nedovoleného konania, ako sa pojednáva v kapitole II, odsek 1 nariadenia, tvorí súce ťažisko mimozmluvných záväzkových vzťahov, predsa je potrebný predovšetkým pre prípady neodôvodneného obohacovania a vedenia podniku bez úpravy poverenia. Popri tom poznajú členské štáty v rozličnom počte a tvare ďalšie mimozmluvné záväzkové vzťahy, pre ktorých úpravu sa ponúka regres na generálnej doložke, ako zákonodarca v čl. 9 ods. 1 uvádza k právu.

6.2

Ak spočíva mimozmluvný záväzkový vzťah na vzťahu medzi stranami bez existujúceho právneho vzťahu (k tomu patria tiež zmluvy), tak to zodpovedá povahe veci, aby sa povolalo právo k úprave, aby sa toto spravovalo bez existujúceho právneho vzťahu (vedľajšia nadväznosť). Práve so zreteľom na zmluvy, ktoré budú v predpise obzvlášť spomenuté, je potrebné rešpektovať dohodu o zmluvných záväzkových vzťahoch, ktoré obsahuje vlastnú úpravu k oblasti použitia. Čl. 9 ods. 1 je ale flexibilne dostatočne formulovaný, aby zabezpečil spojitú náväznosť na úpravu dohody o zmluvných záväzkových vzťahoch, bez toho, aby viedol k protikladom. Príslušná úprava v čl. 9 ods.2 zodpovedá obsahovo čl. 3 ods. 2 nariadenia a je vyhotovená z tých istých dôvodov.

6.3

Úprava neodôvodnené obohatenie, ktorá sa odvoláva na používanie práva štátu, v ktorom sa obohatenie uskutočnilo (čl. 9 ods. 3), stojí v súlade s princípmi uznanými vo väčšine členských štátov. Ak sa uskutočnilo obohatenie na základe (neúčinného) zmluvného vzťahu, tak je podľa logiky čl. 9 však už jeho ods. 1 použiteľný. To by bolo umiestnené, aby sa toto jasnejšie zvýraznilo v normovanom texte, aby nemohla vzniknúť žiadna neistota u menej oboznámených užívateľov práva. Ako príklad pre toto by mohla slúžiť úprava v čl. 38 ods.1 a 3 nemeck. EGBG, ktorá sleduje rovnaký princíp. Podľa vysvetliviek, ktoré uviedla zástupkyňa Komisie k predpisu, sa má táto nadväznosť používať len vtedy, ak sa bez toho už nevykonáva vedľajšia nadväznosť podľa čl. 9 ods. 1 alebo ods. 2. Výbor má názor, že toto by sa malo podstatne jasnejšie vyjadriť, aby sa zabránilo nedorozumeniam užívateľa práva.

6.4

Pre vedenie podniku bez poverenia chce nariadenie vyvolať právo miesta bežného pobytu obchodníkov (s výnimkou špeciálnych prípadov v čl. 9 ods. 4 veta 2). Táto úprava predstavuje uprednostňovanie kolízneho práva obchodníkov. Ak by bolo napojené právo bežného pobytu vedúceho podniku, uprednostňuje sa toto. Existuje však – zákonodarcom zrejme neuvážená – možnosť, vykonávať neutralitu kolízneho práva, pričom právo miesta pre použitie sa vysvetľuje, na ktorom sa obchod uskutočnil. Komisia sa vyzve, aby posúdila, či takéto riešenie by nebolo odbornejšie. Toto platí o to viac, čím zákonodarca v čl. 9 ods. 4 s. 2 už urobil úpravu, ktorá sa prikláňa k navrhovanému smeru. Podľa vysvetliviek, ktoré uviedla zástupkyňa komisie k predpisu, sa má táto nadväznosť používať len vtedy, ak sa bez toho už nevykonáva vedľajšia nadväznosť podľa čl. 9 ods. 1 alebo ods. 2. Výbor má názor, že toto by sa malo podstatne jasnejšie vyjadriť, aby sa zabránilo nedorozumeniam užívateľa práva.

6.5

Klauzula výnimky, ktorá v čl. 9 ods. 5 príp. ustanovuje právo, ku ktorému existuje tesnejší vzťah, zodpovedá čl. 3 ods. 3 nariadenia a je vyhotovená z tých istých dôvodov. Tu sa vynára medzitým otázka, či nebol z toho odvodený celkovo nadradený princíp, aby sa pre všetky odkazy nariadenia mohla požadovať platnosť, teda tiež pre také v čl. 4-8, pre ktoré to nebolo ešte plánované. Komisia môže toto zvážiť a v kladnom prípade môže pripojiť príslušnú normu do odseku 3. V takomto prípade by bolo potrebné čl. 3 ods. 3 a čl. 9 ods. 5 škrtnúť.

6.6

Čl. 9 ods. 6 je podľa názoru výboru nadbytočný, pretože jeho následky vyplývajú už z existencie špeciálnej normy čl. 8. Zachovanie predpisu však tiež nie je na škodu.

7.1

Nadpis 3. odseku kapitoly II je zbytočne zložitý a sťažuje porozumenie. Výbor tu odporúča nasledovať príklad dohodu o zmluvných záväzkových vzťahoch a odseku dať nadpis: „Spoločné predpisy“.

7.2

S priznaním dodatočnej možnosti výberu práva pre strany mimozmluvného záväzkového vzťahu (čl. 10) sleduje nariadenie pokrokovú tendenciu k právu, ktorá sa presadila asi v čl. 42 nemeck. EGBG alebo v čl. 6 holandského zákona IPR. Výbor víta toto. Výhrada pre nedisponibilné právo v čl. 10 ods. 2 a 3 je uznaný štandard pre zabránenie obchádzaniu zákona pomocou strán, a teda - aj keď uplatnenie práva v praxi sa komplikuje – nenamietať.

7.3

Pri normovaní oblasti použitia čl. 3-10 nariadenie sleduje zákonodarca v príslušne prispôsobenom tvare predlohy čl. 10 dohody o zmluvných záväzkových vzťahoch. Veľké detailné spracovanie sa dá rozpoznať v chvályhodnom spôsobe úsilia o vysokú mieru právnej istoty.

7.4

Problematicky sa javí však príslušná úprava v čl. 11 d) nariadenia s ohľadom na to, že podľa všeobecne uznaných princípov podlieha procesné právo lex fori. Európsky zákonodarca by sa nemal tohto dotýkať. Pokiaľ sa jedná o procesné kroky k presadeniu a (preventívne) zaistenie materiálnych nárokov, mali by tieto podliehať s ohľadom na postup zásadne právu kompetentného súdu. Otázka, či existuje nárok ako taký (materiálny), by mala podliehať právu určenému podľa čl. 3-10. Odôvodnenie poukazuje na to, že toto zákonodarca zamýšľal. Tam, kde procesná cesta k presadeniu a materiálny nárok sú spojené navzájom tak tesne, že oddelenie nie je viac možné, tak sa výnimka z predpisu lex-fori dovoľuje a vyjme sa lex causae.

7.5

Čl. 12, ktorý upravuje obtiažnu tematiku Normy zásahu (nutné ustanovenia, lois de police), sa opiera (pri zohľadnení modifikácií ponúkaných vecou) o čl. 7 dohody o zmluvných záväzkových vzťahoch a zodpovedá tým štandardu uznaného kolízneho práva. Titulovanie odlišné voči dohode o zmluvných záväzkových vzťahoch zodpovedá vyvinutému jazyku, používanému v tejto oblasti od roku 1980.

7.6

Čl. 13 vytvára predpoklady pre to, aby s ohľadom na predpisy bezpečnosti a správania sa mohla uskutočniť priama nadväznosť, čo je v zásade odôvodnené. Podľa názoru výboru by mali byť takéto predpisy rozhodujúce, ktoré platili na mieste činu., lebo ich pozornosť sa môže očakávať škodcom. Úprava v čl. 7 Haagskej dohody o práve aplikovanom na dopravné úrazy na cestách je je potrebné rozumieť zvyčajne (oproti odôvodneniu –s.28) v tomto zmysle, že sa odstavuje na miesto nehody. Zástupca komisie vysvetlil čl. 13 na požiadanie tiež v tomto zmysle. Podľa názoru výboru nevysvetlí sa to minimálne vo všetkých jazykových verziách s dostatočnou zrozumiteľnosťou. Výbor preto vyzval komisiu k tomu, aby vyhlásila v čl. 13 nariadenia predpisy bezpečnosti a správania nesporne za smerodajné, ktoré platili na mieste činu.

7.7

Predpis nadväznosti pre bezprostredné uplatnenie nároku na náhradu voči poisťovateľovi zodpovedá povahe veci a predstavuje materiálnu obdobu tiež k procesno-právnej úprave v čl. 11 ods. 2 nariadenia o súdnej kompetencii.

7.8

Úprava k zákonnému podpornému prechodu (čl. 15) sa zhoduje s čl. 13 dohodu o zmluvných záväzkových vzťahoch a je bezproblémový. Komisia má dbať na to, aby táto zhoda tiež po prepracovaní dohody o zmluvných záväzkových vzťahoch k európskemu nariadeniu (Rom-I) zostala zachovaná. To isté platí pre čl. 17 (dôkaz), ktoré zodpovedá čl. 14 dohody o zmluvných záväzkových vzťahoch. Čl. 16 predstavuje prevzatie čl. 9 ods. 4 kvôli rozličnej podstate v dohode o zmluvných záväzkových vzťahoch samotného ako vzor prichádzajúci do úvahy a je vydarenou adaptáciou.

8.1

Nariadenie pojednávaných tém v kapitole III a IV predstavuje prevažne bezproblémové, lebo všeobecnému štandardu kolízneho práva zodpovedajú technické úpravy, ktoré nepotrebuje žiaden komentár idúci do podrobností. Toto platí najmä pre čl. 20 (výbor spätného a ďalšieho odkazu), ktorý zodpovedá čl. 15 dohody o zmluvných záväzkových vzťahoch, čl. 21 (viacprávne štáty), ktorý zodpovedá čl. 19 dohody o zmluvných záväzkových vzťahoch, čl. 22 (ordre public des Forums), ktorý zodpovedá čl. 16 dohody o zmluvných záväzkových vzťahoch, a čl. 25 (vzťah k existujúcej zmluve), ktorý zodpovedá čl. 21 dohody o zmluvných záväzkových vzťahoch.

8.2

Čl. 18 nariadenia predstavuje určité oblasti, ktoré nepodliehajú žiadnej bezprostrednej výsostnej moci, rovnako pre účely nariadenia výsostného územia štátu. Tým sa zabráni neželaným medzerám príp. náhodným nadväznostiam v systéme kolízneho práva. Výbor víta toto.

8.3

Bežný pobyt osoby hrá v dnešnom IPR a v súlade s tým v nariadení ústrednú úlohu pre nadväznosť. Zatiaľ čo určovanie bežného pobytu fyzických osôb je ďaleko bezproblémové, tak pri právnických osobách môže vznikať o tom pochybnosť. Nariadenie odstraňuje toto primerane, pričom do istej miery vyhlasuje hlavné sídlo pre rozhodovanie. Prevzatie čl. 60 nariadenia o súdnej kompetencii by nebolo bývalo primerané, pretože nariadenia o súdnej kompetencii vo všeobecnosti je vystavené na trvalé bydlisko, nie na bežný pobyt a okrem toho tam ponúkané trojnásobné riešenie by viedlo k menšej právnej istote.

8.4

Čl. 24 bol zahrnutý do textu nariadenia zákonodarcom až po príslušných podnetoch v konzultácii z januára 2003. Má vzor v čl. 40 ods. 3 nemec. EGBG, ktorý má slúžiť na to, aby uplatňovanie nárokov, ktoré podľa communis opinio sú v spoločenstve odstupňované ako exorbitant, zabraňoval už na materiálno-právnom podklade a pritom robil nadbytočnými najmä spory a diskusie o tom, či tieto protirečia ordré public. Výbor rozhodne víta tento zámer zákonodarcu. Dáva však na zváženie, či by sa tým neposlúžilo oprávnenému k náhrade, keď on (od neho z lacných právno-politických dôvodov) vzniknutú škodu vôbec nedostal nahradenú, lebo cudzia vecná norma je nielen základom pre primeranú náhradu škody z pohľadu členských štátov ale aj pre uspokojivú náhradu škody trestom (punitive damages, triple damages). Výbor sa obáva, že súčasná formulácia čl. 24 by však práve mohla prispievať k takémuto totálnemu zlyhaniu nárokov. Navrhuje preto, aby predpis nanovo zahrnul a to nasledovne:

Používanie normy práva označeného podľa tohto nariadenia neoprávňuje potom a len do takej miery na žiaden nárok na službu, keď slúži zrejme iným účelom, keď slúži ako primerané odškodnenie poškodeného.

8.5

Nariadenie obsahuje v čl. 25 výhradu v prospech medzinárodnej dohody, pokiaľ je táto spojená takto cez členské štáty, v oblasti kolízneho práva pripúšťa precedens mimozmluvných záväzkových vzťahov. Predpis zodpovedá v podstate čl. 21 dohody o zmluvných záväzkových vzťahoch, obsahuje ale na rozdiel od dohody o zmluvných záväzkových vzťahoch žiadne oslobodenie pre zavádzanie budúcich zmluvných povinností, ktoré sa odchyľujú od práva spoločenstva. Tento rozdiel sa vysvetľuje zo zamýšľanej vlastnosti nariadenia ako právo spojené s národným zákonodarcom a nevyhnutnosť zabrániť v budúcnosti ďalšiemu rozdeľovaniu právneho stavu v spoločenstve. Výbor víta výhradu, lebo umožňuje členským štátom splniť tiež v budúcnosti ich v minulosti zavedené zmluvné záväzky a zachovať priamo ich členstvo v dôležitom, v súčasnosti celosvetovo platnej zmluve naďalej. Výbor pripomína v tejto súvislosti len na príklade Bernskú dohodu k ochrane literárnych a umeleckých diel z 9. septembra 1896, Agreement on Trade-related Aspects of Intellectual Property Rights (TRIPS), medzinárodnú dohodu k jednotnému stanoveniu jednotlivých predpisov o poskytovaní pomoci a záchranárstva v Seenot z 23. septembra 1910 a medzinárodnú dohodu o obmedzení ručenia vlastníkmi námorných lodí.

—

zaviesť vysvetlenie vzťahov z čl. 5 nariadenia a čl. 4 č. 1 predpisu o nekalej hospodárskej súťaži a zodpovedajúco prispôsobiť odôvodnenie,

—

preveriť, či priznanie volebného práva pre poškodeného v oblasti poškodenia životného prostredia (čl. 7) je skutočne primerané,

—

vzťah čl. 9 ods. 3, 4 k čl. 9 ods. 1 a ods. 2 v doslovnom znení nariadenia silnejšie zvýrazniť,

—

uvážiť, či by to nebolo primeranejšie, v čl. 9 ods. 4 právo miesta vyhlásiť za smerodajné, na ktorom sa obchod uskutočnil,

—

preveriť, či čl. 9 ods. 5 sa prehodnotí k všeobecnému princípu nariadenia a môže sa umiestniť v odseku 3,

—

nadpis 3. odseku zmeniť na „Spoločné predpisy“,

—

v čl. 3 nariadenia vyhlásiť predpisy bezpečnosti a správania za nesporne smerodajné, ktoré platili na mieste činu;

—

čl. 24 preformulovať nasledovne: