28.9.2004   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 241/49

A.

Vzťahy medzi EÚ a USA majú dlhú, vzájomne prospešnú históriu a opierajú sa o silné základy spoločných presvedčení o otvorenej, demokratickej spoločnosti. Od konca studenej vojny sa EÚ aj USA zaviazali k úplnému a rovnocennému partnerstvu v zmenenom geo-strategickom prostredí. Hoci pri niekoľkých príležitostiach toto zmenené prostredie podrobilo ich vzťahy skúškam, základy partnerstva ostávajú.

B.

Verejná mienka na oboch stranách Atlantiku ukazuje spoločný základ, ale aj rozdiely. Kým rozdiely sú výraznejšie v otázkach zahraničnej politiky, v hospodárskych, sociálnych a environmentálnych otázkach existuje lepší spoločný základ, než by sa očakávalo a existuje rozšírený konsenzus, že je potrebný ustavičný a intenzívny dialóg nielen v otázkach dlhodobého záujmu Európskej únie a Spojených štátov, ale aj zvyšku sveta.

C.

Transatlantická ekonomika sa po čase ešte väčšmi poprepájala, pričom v obchode čo do významu jasne vedú priame investície. Hoci v hlavných správach figurujú obchodné spory, v skutočnosti zodpovedajú tieto spory iba jednému percentu transatlantického obchodu. Rastúca vzájomná ekonomická závislosť vedie k napätiu presahujúcemu hranice, čo zasahuje také základné domáce otázky ako je zdaňovanie, riadenie alebo regulácia.

D.

Ekonomické výsledky EÚ a USA dávajú zmiešaný obraz, ktorý ukazuje, že obe ekonomiky majú svoje silné i slabé stránky. Obe ekonomiky očakávajú v budúcich rokoch dôležité výzvy, ktoré si vyžiadajú nutnosť pre zvýšený dialóg a spoluprácu, aby ekonomika mohla hladko fungovať pre ľudí na oboch stranách.

E.

Zmeny geopolitických problémov a ohrození narušili vzťahy pri mnohých príležitostiach. Budovanie a zlepšovanie dobrého riadenia, vrátane sociálnych partnerov a štruktúr občianskej spoločnosti na celom svete môže byť užitočným príspevkom k väčšej svetovej bezpečnosti a k zlepšeniu možností občanov participovať na rozhodnutiach, ktoré určujú ich životné a pracovné podmienky.

F.

Hoci globalizácia otvorila dvere mnohým výhodám, podporila otvorené spoločnosti a otvorené ekonomiky, ako aj vzostup obchodu, zahraničných investícií a svetového bohatstva, nemala pozitívny dopad na všetkých. Ak EÚ a USA spoja svoje sily, budú môcť prispieť k ekonomickému, sociálnemu a environmentálnemu potenciálu globalizácie zlepšením riadenia tak na národnej, ako aj medzinárodnej úrovni, vrátane sociálneho a občianskeho dialógu.

G.

Obe strany zdôrazňujú strategický význam vzťahov medzi EÚ a USA a multilaterálny kontext, pretože globálne problémy si vyžadujú spoločné úsilie. Nedávne návrhy na zlepšenie inštitucionálnych dohovorov pre transatlantické vzťahy zdôraznili význam udržateľného a intenzívneho dialógu vzhľadom na rozvoj vzťahov a vzhľadom na spoluprácu s medzinárodnými inštitúciami a inými časťami sveta.

H.

EHSV silne podporuje transatlantickú spoluprácu a odporúča, aby bola posilnená a rozšírená tak čo do zavedenia čo najširšej škály záujmov a aktívnych účastníkov, ako aj čo do rozvoja a rozširovania prístupu, vrátane otázok dôležitých pre Dialógy a ich príslušných stúpencov na oboch stranách Atlantiku.

I.

EHSV silne podporuje v súlade s írskym predsedníctvom transatlantickú spoluprácu a konštruktívne zainteresovanie dôležitých záujmových skupín (spoločenstiev) z americkej a európskej občianskej spoločnosti. EHSV preto zastáva posilňovanie a rozširovanie sietí občianskej spoločnosti, vrátane Dialógov, a je pripravený prispievať zvýšenou informovanosťou a interakciou medzi týmito sieťami a dialógmi, ktoré by mohli viesť k pravidelnej a súvislej spolupráci a k zriadeniu Transatlantického výboru a (alebo) Hospodárskeho a sociálneho výboru USA.

J.

EHSV sa ponúka, že poslúži ako fórum pre zlepšenie dialógu a priblíženie dôležitých strán k sebe. Výbor sa v tejto súvislosti ponúka, že zorganizuje konferenciu spolu s dôležitými aktérmi a inštitúciami, čím posilní dialóg. Úžitok z posilneného dialógu by pozostával z aktivovania občianskej spoločnosti na oboch stranách Atlantiku nielen z hľadiska dlhodobého záujmu EÚ a USA, ale aj celého zvyšného sveta.

2.1

Vzťahy medzi EÚ a USA majú dlhú, vzájomne prospešnú históriu a boli obzvlášť intenzívne počas studenej vojny. Marshallov plán pre oživenie Európy bol jedným z najdôležitejších prvkov tejto éry. Po skončení studenej vojny prijali USA a EÚ rad dokumentov, aby stanovili princípy a zabezpečili rámec pre svoju budúcu spoluprácu v zmenenom geo-strategickom prostredí (1). Podpora mieru, stability a ekonomického rastu, reakcie na globálne zmeny, spolupráca v ekonomickej oblasti, ako aj budovanie mostov cez Atlantik boli základom týchto dohôd. V Bonnskej deklarácii prijatej 21. júna 1999 na summite EÚ a USA v Bonne, sa obe strany zaviazali k „úplnému a rovnocennému partnerstvu“ v ekonomických, politických a bezpečnostných záležitostiach.

2.2

Tieto dohody, ktoré EHSV podporil a ktoré vytvorili rad inštitucionálnych dohovorov, medzi inými aj Transatlantické Dialógy, umožnili sociálnym partnerom a občianskej spoločnosti pripojiť sa k týmto snahám.

2.3

Počas 90-tych rokov dvadsiateho storočia a za posledné roky pretrvával tento vzťah v rozličných cykloch, v ktorých sa krajiny na oboch stranách Atlantiku museli s väčšími alebo menšími ťažkosťami prispôsobiť novým skutočnostiam. Kým základy silného transatlantického partnerstva naďalej existujú, tieto zmeny viedli k transatlantickému napätiu a nezhodám, ktoré boli čiastočne spôsobené rozdielmi v názoroch a orientáciách, čiastočne vnímanými neadekvátnosťami v inštitucionálnych dohovoroch (2).

2.4

Pre uľahčenie dialógu a orientáciu politiky na spoločné ciele môže byť užitočné pozrieť sa na názory zainteresovaných ľudí vyjadrené v anketách a prieskumoch verejnej mienky (ako napríklad tie, ktoré robil Nemecký Marshallov fond USA alebo Pewovo výskumné centrum). (3) Verejná mienka v USA a v Európe ukazuje aj spoločný základ, aj odlišnosti (4). Američania a Európania majú spoločné presvedčenie o otvorenej, demokratickej spoločnosti, rešpekt pre ľudské práva a právne normy, ako aj vieru v trhovú ekonomickú politiku (5). Ich hodnoty však nie sú vždy totožné. Keď sa pýtali Európanov a Američanov, či majú odlišné sociálne a kultúrne hodnoty, väčšina opýtaných na oboch stranách Atlantiku prevažne súhlasila (83 % amerických a 79 % európskych respondentov (6)).

2.5

Hoci roku 2002 boli Američania väčší internacionalisti než pred 11. septembrom 2001, predsa sa v otázkach zahraničnej politiky odlišujú od Európanov, napríklad v tom, či má mať USA globálne vodcovstvo alebo v tom, ako reagovať na ohrozenia (7). Američania aj Európania vidia unilateralizmus ako problém. Obaja majú priaznivú mienku o Organizácii spojených národov a chcú ju posilniť, ale Američania chcú obísť OSN, ak to vyžaduje ich národný záujem. Hoci mäkká moc vychádza z americkej kultúry a amerických stratégií (8), Európa na ňu kladie tiež veľký dôraz (9). A prevažná väčšina zainteresovaných na oboch stranách Atlantiku tvrdí, že mäkká moc EÚ môže mať vplyv na riešenie svetových problémov prostredníctvom diplomacie, obchodu a rozvojovej pomoci (10).

2.6

Roku 2003 Američania väčšmi podporovali myšlienku silného európskeho partnera, kým Európania si menej želali spoliehať sa na fronte zahraničnej politiky na Spojené štáty (11). Zatiaľ čo tento posun v zmýšľaní Európanov spôsobila s najväčšou pravdepodobnosťou vojna v Iraku, „zdá sa, že Američania sú nečakane pozitívnejšie naklonení Európskej únii.

2.7

V sociálnych otázkach, podnikaní a životnom prostredí je viac spoločných perspektív, než by sa mohlo očakávať, tie sa však neodrážajú na vládnej úrovni. Kým je známe, že Európania sa viacej starajú o sociálny a environmentálny rozmer, ktorý Európa pridala k politickej demokracii, Američania tiež kladú dôraz na núdznych a na ochranu životného prostredia. Ekonomika, vzdelávanie a sociálne zabezpečenie dominujú v agende verejnej politiky USA (13). Zatiaľ čo sa Američania cítia pri sile a tlieskajú individuálnemu podnikaniu, dve tretiny vidia potrebu sociálnych programov pre chudobných (14) a záruky, aby mal každý občan čo jesť a kde spať. Viac ako 50 % vraví, že vláda by mala pomáhať chudobným aj vtedy, keby to prinášalo väčšie zadĺženie, 86 % súhlasí s tým, že sú potrebné prísnejšie zákony a nariadenia na ochranu životného prostredia, 65 % súhlasí s tým, že ľudia by mali byť ochotní zaplatiť vyššie ceny za ochranu životného prostredia, polovica ľudí tvrdí, že daňový systém je k nim nespravodlivý a značné množstvo (vyše 75 %) podporuje reštrikcie a kontrolu ľudí, ktorí prichádzajú žiť do USA. Zdá sa, že Američania do istej miery súhlasia aj s európskym záujmom o Geneticky modifikované organizmy (GMO), pretože 92 % z nich sú za etiketovanie GMO (15).

2.8

Existuje rozšírený konsenzus, že je potrebný dôkladnejší, intenzívnejší a sústavný dialóg, aby sa budovalo na spoločných záujmoch, aby sa prevážili rozdiely a aby sa uznával spoločný záujem v bežnej agende v mnohých oblastiach svetovej ekonomiky. EHSV vo svojich predchádzajúcich stanoviskách uznal dôležitosť transatlantického partnerstva a zdôraznil, že partnerstvo a spolupráca sa musia zakladať na vzájomnom porozumení a rešpektovaní názorov, hodnôt, záujmov a spoločenských modelov toho druhého (16).

3.1

Najdôležitejšie dimenzie, ktoré tvoria základ transatlantických vzťahov, sú nasledovné: ekonomické a obchodné vzťahy medzi EÚ a USA, globálna politika a bezpečnosť, globalizácia – medzinárodná ekonomika, sociálny a environmentálny rozvoj, transatlantické inštitúcie, záväzok k transatlantickému partnerstvu a multilaterálnemu riadeniu.

3.2.1

Ako ukazuje Quinlanova správa (17) o Transatlantických ekonomických vzťahoch, transatlantická ekonomika sa po páde Berlínskeho múra ešte viac poprepájala a stala sa navzájom závislou a zahraničné investície jasne vedú čo do významu.

3.2.2

Napríklad zhruba polovica zahraničných priamych investícií USA išla do Európy. Kapitálové investície Európy v USA boli v roku 2000 takmer o 25 % väčšie, než kapitálové investície Ameriky v Európe. V roku 2001 a takmer počas celých deväťdesiatych rokov pripadala na Európu polovica celkových globálnych ziskov amerických spoločností. Americké firmy investovali viac než dvakrát viac kapitálu do Holandska než do Mexika. V samotnom Texase existuje viac európskych investícií než je všetkých amerických investícií v Japonsku.

3.2.3

Hoci v hlavných správach sa často objavujú transatlantické obchodné spory, na samotný obchod pripadá iba 20 % transatlantického obchodu a na obchodné spory medzi USA a EÚ iba 1 % transatlantického obchodu. Napriek skorým výstražným mechanizmom vypracovaným roku 1999 spôsobili spory okolo obchodných ochranných mechanizmov (ako napríklad ochranné opatrenia, anti-dumpingové a vyrovnávacie clá), otázky týkajúce sa subvencií, práv duševného vlastníctva a iné opatrenia v takých oblastiach ako je oceľ, banány, hovädzie hormóny, geneticky modifikované organizmy (GMO), obchodné značky alebo geografické označenia vážne nezhody. 16. marca 2004 mala Európska únia 14 aktívnych sporov s USA (18) so zainteresovaním svetovej obchodnej organizácie. V poslednom prípade týkajúcom sa Korporácií zahraničného predaja, zaviedla EÚ tarify na rad výrobkov z USA, pretože podkladový zákon, ktorý Svetová obchodná organizácia nariadila nelegálne, sa nezhoduje s pravidlami Svetovej obchodnej organizácie.

3.2.4

Isté napätie medzi EÚ a USA vyplýva z rastúcej vzájomnej ekonomickej závislosti. V mnohých prípadoch to už nie sú tradičné spory „pohraničného“ obchodu, ale spory, ktoré siahajú ďaleko za hranice a postihujú také fundamentálne domáce otázky ako je spôsob zdaňovania Američanov a Európanov, ako sa vládne našim spoločnostiam, alebo ako sú riadené naše ekonomiky (19).

3.2.5

Výsledky ekonomík EÚ a USA dávajú zmiešaný obraz. Napriek rozšírenému náhľadu, že ekonomika USA predstihuje európsku, údaje Medzinárodného menového fondu a OECD ukazujú, že v niektorých oblastiach si Európa počína lepšie (20): Je pravda, že miera celkového rastu v USA je vyššia než v Európe, ale životná úroveň meraná hrubým domácim produktom na osobu stúpa v EÚ rýchlejšie než v USA.

3.2.6

V produktivite práce existujú zmiešané údaje v závislosti od posudzovaného časového úseku. Produktivita USA je v priemere vyššia, než produktivita EÚ od roku 1995, ale nižšia pre dlhšie obdobie od roku 1990 do roku 2002. Aj keď v priemere je vyššia v USA, päť európskych krajín si počínalo lepšie. Nezamestnanosť je v priemere v Európe vyššia, ale sedem krajín vykázalo nižšiu nezamestnanosť než USA.

3.2.7

Nezamestnanosť je problémom tak pre ekonomiku ako celok – keďže znamená, že sú nevyužité zdroje – ako aj pre ľudí, najmä ak sa nezamestnanosť spája s nedostatkom sociálnej ochrany. Okrem makroekonomickej politiky môžu niektoré faktory silne ovplyvniť mieru participácie, napríklad štruktúra trhu práce, úrovní vzdelávania, alebo spôsobu, akým sú navrhované systémy sociálnej ochrany. Nezamestnanosť, spolu s nerovnosťou príjmov, strata sociálnej ochrany, ako aj úrovní vzdelania je jedným z faktorov, ktoré ovplyvňujú a vysvetľujú mieru chudoby.

3.2.8

Európa má v priemer vyššie dane než USA. To však nutne nevytvára konkurenčnú nevýhodu. Ak sú dane dobre využité, môžu pozdvihnúť produktivitu ekonomiky. Uznalo to aj Svetové ekonomické fórum v zmene metódy výpočtu pre verejné rozpočty, čo vyústilo do faktu, že Fínsko podľa Správy o globálnej konkurencii za roky 2003 – 2004 predbehlo USA, zatiaľ čo Švédsko a Dánsko si tiež zlepšili postavenie a teraz sú na treťom a štvrtom mieste (pôvodne boli na 5. a 10. mieste) (21).

3.2.9

Ak hľadíme na produktivitu a dane súčasne, vidíme, že vyššie dane nemusia nutne ekonomike prekážať. Z piatich krajín vykazujúcich od roku 1955 vyšší rast produktivity než USA, a to Belgicka, Rakúska, Fínska, Grécka a Írska, a zo šiestich krajín, ktoré majú vyššie úrovne produktivity, to jest Nemecka, Holandska, Írska, Francúzska, Belgicka a Nórska (ktoré ni je členom EÚ), je iba Írsko krajinou s nízkymi daňami.

3.2.10

Ponaučenie z toho je nasledovné: Ekonomiky EÚ a USA sú silne prepojené. Obe majú svoje silné i slabé stránky. Obe ekonomiky budú v najbližších rokoch čeliť dôležitým problémom, ktoré zvyšujú nevyhnutnosť pre intenzívnejší dialóg a spoluprácu, aby sa zaistilo hladšie fungovanie ekonomiky pre ľudí na oboch stranách.

3.3.1

Posun od studenej vojny, situácie silne poznačenej podobnými záujmami medzi EÚ a USA, k situácii, v ktorej majú základné strategické problémy rôzny geografický pôvod a v ktorých sa zmenila povaha ohrozenia, vyústili do rozchádzajúcich sa náhľadov na to, ako sa s nimi treba vysporiadať.

3.3.2

Globalizačný potenciál je stále obrovský a otvoril dvere mnohým výhodám. Existujú však hlboko zakorenené a trvalé nepriaznivé bilancie v súčasnom fungovaní globálnej ekonomiky. Keď na to pozeráme očami prevažnej väčšiny mužov a žien, globalizácia nesplnila ich legitímne očakávania na slušné zamestnanie a lepšiu budúcnosť pre ich deti. Keďže otvorené spoločnosti sú ohrozené globálnym terorizmom, globálne riadenie sa musí kvôli zaisteniu bezpečnosti vo svete sústrediť na záujmy a ašpirácie ľudí a na zlepšenie zodpovednosti a demokracie na národných úrovniach aj na medzinárodnej úrovni. Globalizácia sa musí zakladať na univerzálne zdieľaných hodnotách a rešpektovaní ľudských práv a dôstojnosti jednotlivca (22). Ak bude globalizácia spravovaná lepšie, svet bude mať k sebe bližšie a začne lepšie prosperovať. Lepšia globalizácia je kľúčom k lepšiemu a istejšiemu životu v 21. storočí pre všetkých ľudí na celom svete. Ak bude naďalej spravovaná slabo, nespokojnosť s ňou porastie.

3.3.3

V tomto kontexte môže byť užitočným prínosom pre zlepšenie bezpečnosti vo svete a pre zlepšenie možností občanov na účasti na rozhodnutiach, ktoré predurčujú ich životné a pracovné podmienky, ak budeme bojovať proti korupcii, diktátorstvu a neúspešným vládam a ak budeme budovať sociálne partnerstvá a štruktúry občianskej spoločnosti po celom svete, najmä v tých krajinách, kde sú štruktúry dobrého riadenia slabé alebo ešte nerozvinuté.

3.3.4

Príspevky EHSV k budovaniu a posilneniu sociálneho a občianskeho dialógu v budúcich členských štátoch EÚ, ako aj v krajinách tretieho sveta, majú dlhodobú tradíciu. EHSV bol tiež aktívnym partnerom v Barcelonskom procese EÚ, ktorý môže tvoriť užitočný základ, na ktorom možno stavať. Okrem toho sa môže stať spoločným projektom EÚ a USA napríklad aj podpora procesu demokratizácie a budovania sociálnych partnerov v Iraku.

3.3.5

Bezpečnosť dopravy je ďalší sektor, v ktorom je zvýšená spolupráca medzi EÚ a USA vítaná. EHSV (23) vidí „súrnu potrebu, aby EÚ prevzala medzinárodné vedenie v rozvoji širšieho rámca pre bezpečnosť, ktorý sa bude týkať aj príčin terorizmu, a nielen odstraňovania jeho následkov. […] Ak je daný medzinárodný charakter námornej a leteckej dopravy, mali by sa požiadavky pre bezpečnosť zakladať na recipročných dohodách, používaných neformálne a zavádzaných bez diskriminácie, pričom bude umožnený čo najúčinnejší tok obchodu.“ Okrem toho EHSV varoval, že „európska filozofia a kultúra dodržiava silný rešpekt pre ľudské práva a nijaká reakcia na hrozby terorizmu by nemala zanedbávať tieto dlho pestované princípy.“ Dohoda medzi USA a EÚ o bezpečnosti kontajnerov (november 2003) a jej realizácia ponúkajú príležitosť pre diskusiu v transatlantickom dialógu. USA a EÚ spolupracujú aj na medzinárodnej úrovni v ILO (Medzinárodnej organizácii práce) na identite námorníkov a v Medzinárodnej námorníckej organizácii spoločne s ILO na bezpečnosti a zaistení prístavných zariadení.

3.4.1

Globalizácia otvorila dvere mnohým výhodám, spropagovala otvorené spoločnosti a otvorené ekonomiky a podporila slobodnú výmenu tovaru, myšlienok a poznatkov. Začína sa objavovať skutočne globálne vedomie, ktoré je citlivé na sociálnu nerovnosť, chudobu, nerešpektovanie slobody združovania, diskrimináciu pohlaví, detskú prácu a ničenie životného prostredia všade tam, kde sa tieto problémy vyskytnú (24).

3.4.2

Avšak napriek rastu obchodu, zahraničných investícií a svetového zdravia nemala globalizácia pozitívne účinky pre všetkých. Svetové odbúravanie bariér v obchode a pohybe kapitálu, služieb a pohybe osôb uľahčili globálne vstupovanie pre spoločnosti, ale vytvorili aj podmienky pre svetovú konkurenciu so znepokojujúcimi účinkami pre robotníkov a zlým dopadom na dane a finančnú udržateľnosť systémov sociálnej ochrany a služieb všeobecného záujmu. Celosvetovo to od roku 1990 (25) viedlo k nárastu chudoby v 54 krajinách. Vzrástla nerovnosť medzi krajinami, aj priamo v krajinách, stabilita svetovej ekonomiky je ohrozená nestálosťou finančných trhov, ako aj makroekonomickou nerovnováhou, čo sa odráža napríklad vo vzťahoch medzi menami alebo v nerovnováhe v obchodovaní.

3.4.3

Keď spoja EÚ a USA svoje sily, môžu prispieť k zobrazeniu ekonomického, sociálneho a environmentálneho potenciálu globalizácie tým, že zlepšia riadenie na národnej ako aj medzinárodnej úrovni, ako aj tým, že zlepšia pravidlá pre medzinárodný obchod, investície, financie a migráciu, pričom zohľadnia všetky záujmy, práva a zodpovednosti a tak dosiahnu rovnomerné rozdelenie výhod rastu na širšej báze, ktoré môže zaistiť bezpečnosť a stabilitu na úžitok všetkým.

3.4.4

V tomto kontexte je potrebné zlepšiť globálne riadenie. Medzinárodné organizácie, ktoré majú v súčasnosti rozličné mandáty, potrebujú skoordinovať svoje sily. Lepší manažment globalizácie si vyžaduje koordinovanú prácu Svetovej obchodnej organizácie, Medzinárodného menového fondu, Svetovej banky a OECD s inými medzinárodnými organizáciami, najmä s ILO a OSN, ako aj zlepšené riadenie týchto inštitúcií, vrátane sociálneho a občianskeho dialógu.

3.4.5

EHSV zdôrazňuje dôležitosť rešpektovania a realizácie hlavných pracovných noriem a víta úsilia Ministerstva financií USA na zachovanie momentu napredovania pri uznávaní hlavných pracovných noriem svetovou bankou a IMF ako dôležitého bodu, ktorý má byť integrovaný v ich agende pre rozvoj (26).

3.4.6

EHSV spochybňuje radikálnu dereguláciu pracovného trhu v Európe (27), ktorú podporuje Medzinárodný menový fond, pričom berie do úvahy, že táto môže mať vážne dôsledky na Európsky model spoločnosti a zdôrazňuje, že siete sociálneho zabezpečenia vytvárajú tak veľmi potrebné automatické stabilizátory pri ekonomických poklesoch.

3.4.7

Na oboch stranách Atlantiku je zvýšený záujem o vývoz zamestnaní do iných regiónov kvôli technologickým možnostiam, menšiemu počtu obchodných bariér, ako aj konkurenčným výhodám prostredníctvom rozličných regulačných systémov, ktoré v podstate spočívajú na lacnejšej pracovnej sile, environmentálnych normách a normách na ochranu zvierat. Ekonómovia vo veľkom prijali tento trend ako logický fenomén voľného obchodu (28), ktorý umožnil ľahký prenos zamestnaní do krajín s nízkymi mzdami. Očakáva sa, že toto spôsobí v budúcnosti dlhodobú štrukturálnu nezamestnanosť. Keďže tak zmluvy EÚ, ako aj návrh Európskej ústavy volajú po zlepšení životných a pracovných podmienok, existuje istá potrebná úvaha o zvyšovaní pracovných a environmentálnych noriem a životných aj pracovných podmienok v týchto krajinách, kým zároveň súčasne sa majú zachovať a zlepšovať aj v EÚ a USA.

3.4.8

V dôsledku škandálov veľkých spoločností posledných rokov sa verejná mienka ohľadom korporácií stala kritickejšou: 77 % Američanov tvrdí, že v rukách niekoľkých veľkých spoločností je sústredená priveľká moc, 62 % tvrdí, že obchodné korporácie majú priveľké zisky (29). Podnikové riadenie sa tak stalo hlavnou otázkou. Okrem už vykonaných a konaných konkrétnych opatrení, ako napríklad Sarbanes-Oxley v USA, Revízia princípov podnikového riadenia v OECD, a aktivít o EÚ na národnej úrovni, sa vyžaduje koordinované úsilie na zaistenie zodpovedného riadenia korporácií, ktoré by zohľadnilo záujmy všetkých účastinárov.

3.4.9

EÚ aj USA presadili pokrok pri rokovaniach v Doha. Aby sa názory občianskej spoločnosti lepšie začlenili do rokovaní na úrovni EÚ, uvádza Európska komisia, Generálne riaditeľstvo Obchodu občiansku spoločnosť do prípravy a nasledujúcich rokovaní, a EHSV je do toho procesu plne začlenený. EHSV vyvinie aj iniciatívu na zorganizovanie a dialóg so svojimi partnermi na všetkých kontinentoch, čím efektívnejšie prispeje k procesu a v tomto ohľade zorganizuje v júli 2004 aj konferenciu o otázkach Svetovej obchodnej organizácie (30).

3.4.10

Životné prostredie aj klimatické zmeny sú jasné oblasti, ktoré ležia na srdci ľuďom na obidvoch stranách, ale vlády majú dosť odlišné názory. Pentagon vydal nedávno štúdiu o bezpečnostných účinkoch rozličných scenárov o klimatických zmenách. Vo svetle prebiehajúceho rozporu nad ratifikáciou Kyótskeho protokolu sú potenciálne účinky klimatických zmien zaiste jedným z dôležitých, hoci aj ťažkých problémov na diskusiu.

3.4.11

EHSV podčiarkol pri niekoľkých príležitostiach aj dôležitosť udržateľného rozvoja. Hoci sa na medzinárodných zasadnutiach, vrátane Summitu Zeme, cieľov milénia, či Lisabonskej stratégie prijímali slávnostné vyhlásenia a dohody, konkrétne skutky stále zaostávajú za slovami. EHSV preto zdôrazňuje svoje volanie po pokroku, čo vyjadruje v niekoľkých stanoviskách (31).

3.4.12

Na rokovaniach Svetovej obchodnej organizácie v Doha zdôraznila EÚ okrem opatrení obchodnej politiky aj úlohu potravinovej bezpečnosti, ochrany spotrebiteľa a zdravého prosperovania zvierat. EÚ si myslí, že je potrebné mať lepšie, transparentnejšie pravidlá pre medzinárodný obchod týkajúce sa potravinovej bezpečnosti.

3.4.13

Poľnohospodársky obchod je jedným z najťažších tém. Súvisí to s takými problémami ako je choroba šialených kráv (BSE), hovädzie hormóny, systém farmárčenia, potravinová bezpečnosť a geneticky modifikované organizmy (GMO). EÚ a USA majú mnoho obchodov a bohatú komerčnú spoluprácu na poli agrobiznisu. Tieto dve veľké obchodné partnerstvá mali určité ťažkosti ohľadom GMO a hormónov. Je dôležité uvedomiť si, že EÚ aj USA dosiahli v prebiehajúcom rokovaní Doha konštruktívne kompromisy, najmä v poľnohospodárskom sektore. EÚ podčiarkla úlohu európskeho poľnohospodárskeho modelu vzhľadom na životné prostredie a prosperovanie zvierat a mierne reformy v poľnohospodárskej politike, kde by bolo veľmi dôležité pri budúcich obchodných dohodách a pravidlách vziať do úvahy neobchodné záujmy a preferencie rozvojových krajín.

3.4.14

Posledné rozšírenie EÚ predstavuje EÚ s jej najväčšími aktuálnymi problémami a zároveň vytvára dynamický proces smerom k zjednoteniu Európy, posilneniu mieru, bezpečnosti a prosperity na kontinente. EÚ aj USA sa zaujímajú o rozvoj nových členských štátov EÚ, ako aj o zlepšenie vzťahov s Ruskom a novými susedmi EÚ.

3.5.1

Inštitucionálne dohovory stanovené v rámci dohôd z 90-tych rokov, boli zdrojom istej nespokojnosti. Dôvody pre nespokojnosť boli nasledovné: asymetria moci medzi EÚ a USA, rozchádzajúce sa členstvá v NATO, EÚ a iných inštitúciách, neúplná integrácia EÚ a všeobecná nespokojnosť s EÚ-USA summitom (32).

3.5.2

Nedávne návrhy na zlepšenie inštitucionálnych dohovorov ukazujú, že najdôležitejší faktor pre pokrok je zahájenie udržateľného a intenzívneho dialógu o najdôležitejších otázkach v takej inštitucionálnej formulácii, aká sa zdá najvhodnejšia. Nanešťastie žiaden z prístupov neberie do úvahy výhody, ktoré možno dosiahnuť včlenením sociálnych partnerov a občianskej spoločnosti.

3.6.1

Obe strany podčiarkujú strategický význam vzťahov medzi EÚ a USA a multilaterálny kontext, pretože globálne problémy si vyžadujú spojené sily.

3.6.2

Ako uviedla Európska rada v decembri 2003, „transatlantické vzťahy sú nenahraditeľné a EÚ ostáva naďalej plne zaviazaná ku konštruktívnemu, vyváženému a prezieravému partnerstvu s našimi transatlantickými partnermi“ (34).

3.6.3

EHSV súhlasí s Európskou radou v tom, že je životne dôležité zachovať permanentný dialóg ako strategickí partneri a víta zámer Rady na posilnenie všetkých foriem dialógu medzi legislatívnymi orgánmi a občianskou spoločnosťou na oboch stranách Atlantiku.

3.6.4

Tým, že transatlantickí partneri budú pracovať bilaterálne a v rámci multilaterálnych inštitúcií, spoja svoje vízie a schopnosti potrebné na riešenie problémov dnešných čias.

3.6.5

Celý rad rozličných súčasných iniciatív zdôraznil dôležitosť a nevyhnutnosť prebiehajúcej a prehĺbenej transatlantickej spolupráce. Nemecký Marshallov fond USA a Sieť transatlantickej stratégie sú dve z najaktívnejších organizácií pracujúcich na vzťahoch medzi USA a EÚ. Ich aktivity sa pohybujú od analyzovania verejnej mienky na oboch stranách Atlantiku vrátane ekonomických aspektov vzťahov, až po organizovanie kontaktov a konferencií a vytváranie odporúčaní a stratégií pre budúce vzťahy medzi EÚ a USA.

3.6.6

Sieť transatlantickej stratégie (TPN) vypracovala 10-bodový 10-ročný akčný plán na posilnenie transatlantického partnerstva, ktorý sa má realizovať od roku 2005 do roku 2015 na základe spoločne odsúhlasených cieľov, činností a typových úloh pre pokrok. Stratégia je postavená na štyroch záujmových oblastiach: ekonomickej, obranno-bezpečnostnej, politickej a itinštitucionálnej (35).

3.6.7

Tento program síce vynakladá cenné úsilie na rozvoj vzťahov, EHSV však ľutuje, že sa v ňom takmer vôbec nespomína sociálny rozmer vzťahov.

3.6.8

Po ekonomickej stránke existuje dlhodobá diskusia o Transatlantickom trhu (36). TPN volá po prehĺbení a rozšírení transatlantického trhu, iní šli ešte ďalej a žiadajú Transatlantickú zónu slobodného obchodu. EHSV je poučený zo skúseností z európskej integrácie, aj Severoatlantickej zóny slobodného obchodu (NAFTA), preto argumentuje v prospech takého prístupu, ktorý by spojil ekonomický, sociálny a environmentálny rozmer založený na ekonomickej, sociálnej a teritoriálnej súdržnosti. Toto sa zhoduje aj s návrhom Európskej ústavy, ktorá volá po ekonomike sociálneho trhu ako jednom z cieľov Únie.

4.1

Silné transatlantické partnerstvo je dôležitou hnacou silou pri riešení problémov, ktoré stoja pred nami. Európa aj USA spolupracujú bilaterálne aj prostredníctvom podpory medzinárodných inštitúcií s rozličnými časťami sveta na základe ich príslušných hodnôt, presvedčení a politiky. Hospodárska a sociálna kohézia, sociálny a občiansky dialóg tvoria základné prvky európskeho riadenia, kým v USA sú omnoho menej dôležité. Tieto rozdielne prístupy vedú ku konfliktným odporúčaniam a modelom spolupráce v príslušných regiónoch.

4.1.1

Napríklad zatiaľ čo USA sú hnacou silou vo vytváraní Zóny slobodného obchodu Amerík na modeli podľa dohody NAFTA, iné hlasy v regióne argumentovali za čerpanie zo skúseností Európskej integrácie. Takí rozdielni aktéri ako brazílska vláda, mexický prezident Vicente Fox („NAFTA plus“), Reprezentanti USA a sieť odborových zväzov volali po alternatíve k Zóne slobodného obchodu Amerík (FTAA), ktorá by obsahovala podobné prvky ako EÚ, napríklad rozvojový fond na vyrovnanie rozdielov, slobodný pohyb osôb, účasť na rozhodovaní, spoločnú menu a vykonávateľné sociálne normy (37).

4.1.2

Ak si vezmeme iný príklad, hospodárske a sociálne reformy v budúcich členských štátoch Strednej a Východnej Európy boli za posledných 10–15 rokov podporované rovnako Európskou úniou ako aj medzinárodnými organizáciami, akými sú napríklad Medzinárodný menový fond a Svetová banka. Keďže Európska únia má v niektorých oblastiach, napríklad v systémoch sociálnej ochrany, iba obmedzené kompetencie a legálne dedičstvo, boli tieto oblasti riadené medzinárodnými inštitúciami orientovanými na model spoločnosti s takými zásadnými hodnotami a princípmi, ktoré sa plne nezhodujú s Európskym modelom spoločnosti, čo môže po vstupe týchto krajín do EÚ tvoriť problém (38).

4.2

Ak chce mať Európa silnejší hlas na medzinárodnej scéne, bude sa musieť ďalej integrovať, aby zvýšila svoju schopnosť presadzovania názorov a pôsobenia v medzinárodnej komunite. V tomto kontexte víta EHSV úsilia vynaložené Írskym predsedníctvom a dúfa, že najnovší vývoj v pozíciách členských štátov prispeje k dosiahnutiu konsenzu o budúcej ústave.

4.3

Transatlantické partnerstvo vytvorilo rad inštitucionálnych dohovorov počítajúc aj vlády, zákonodarcov a siete občianskej spoločnosti. Občianska spoločnosť participuje vo forme rozličných Transatlantických dialógov, ktoré však nie sú rovnako aktívne:

4.3.1

Transatlantický dialóg o obchode (TABD) bol prvý a istý čas aj najaktívnejší dialóg. Predsa sa však vyskytli isté pochybnosti ohľadom jeho efektívnosti a ohľadom realizácie výsledkov. Na EÚ-USA summite roku 2003 bol znovu posilnený. Dvaja noví predsedovia nedávno vyhlásili, že vidia potrebu oživiť TABD a tým posilniť bezbariérový transatlantický trh a stimulovať transatlantickú ekonomickú spoluprácu.

4.3.2

Transatlantický dialóg o práci (TALD) sa väčšinou konal v rámci existujúcich konfederácií odborových zväzov. TALD musí byť posilnený, aby plne napomáhal transatlantickému dialógu a rozvoju sociálneho rozmeru v EÚ-USA vzťahoch. V rokoch 2001-2003 spojil spoločný projekt o „Zlepšení transatlantického dialógu – svete práce“ prostredníctvom radu školiacich seminárov odborárskych zástupcov z mnohonárodných spoločností.

4.3.3

Za šesť rokov svojej existencie sa Transatlantický dialóg spotrebiteľov (TACD) vypracoval na najaktívnejší z dialógov. Prerokúva otázky, ktoré zaujímajú obe strany, ako sú napríklad GMO, nežiadané komerčné e-maily (spam), digitálny copyright, ako aj problémy postihujúce spotrebiteľov v rozvojových krajinách, čím spája zástupcov spotrebiteľov z EÚ a USA a zastupuje perspektívy spotrebiteľov voči dvom administratívam.

4.3.4

Transatlantický dialóg o životnom prostredí (TAED) netrvá ešte ani dva roky, čo spôsobili ťažkosti s dotáciami, ale je živým prvkom vzhľadom na súčasné environmentálne otázky.

4.3.5

Existujúca inštitucionálna spolupráca medzi dvoma parlamentmi prešla tiež vývojom a stal sa z nej Transatlantický dialóg zákonodarcov, ktorý teraz každé dva roky usporadúva video konferencie a zasadnutia.

4.3.6

Neformálny transatlantický dialóg farmárov potrebuje byť posilnený a integrovaný do transatlantických dialógov a sietí, pričom si musí vziať na pretras také otázky ako GMO, hormóny a najmä európsky model poľnohospodárstva.

4.3.7

Okrem toho zahájila Európska komisia dve iniciatívy „ľudia ľuďom“ na poli vzdelávania a tvorby politiky vrátane EÚ centier na amerických univerzitách, ako aj intelektuálnych stredísk, akademických inštitúcií a sietí na miestnej úrovni.

4.3.8

Obraz dopĺňajú ďalšie neformálne dialógy.

4.4

EHSV môže byť na základe svojej konzultačnej úlohy v Európe a svojich aktivít na poli spolupráce so sociálnymi partnermi a občianskou spoločnosťou po celom svete určená k tomu, aby slúžila ako fórum na posilnenie dialógu a priblíženia príslušných strán.

5.1

V súlade s Írskym predsedníctvom Európskej rady, ktoré si stanovilo za cieľ zaistenie pevných a produktívnych politických a ekonomických transatlantických vzťahov, EHSV silne podporuje transatlantickú spoluprácu a odporúča, aby bola posilnená a rozšírená tak v zavedení čo najširšieho možného rozsahu záujmov a aktérov, ako aj čo do rozvoja a rozšírenia prístupu, ktorý pojíma dôležité otázky pre dialógy a ich príslušné zastupiteľstvá na oboch stranách Atlantiku.

5.2

EHSV silne podporuje konštruktívne zapojenie príslušných záujmových združení z americkej a európskej občianskej spoločnosti. Štruktúra dialógov, zriadená v dohodách z 90-tych rokov, je užitočným nástrojom, ktorý môže byť a mal by byť ďalej rozvíjaný, aby sa zapojila širšia paleta sietí občianskej spoločnosti.

5.2.1

Aby tieto dialógy a siete fungovali efektívne, bude potrebné stavať na ich príslušných záujmoch, ašpiráciách a problémoch, a na základných témach vzájomného záujmu pre dotknutých partnerov. Môže byť užitočné, ak sa rozvinie dôkladná diskusia o ich úlohe a poslaní ako aj o zlepšení ich efektivity. K tomu patrí aj rozvoj spoločného porozumenia ich úloh na oboch stranách Atlantiku, najmä u vlád a parlamentov, ktoré sú dôležitými politickými partnermi týchto dialógov.

5.2.2

Ak sa poučíme z predchádzajúcich skúseností, mali by mať tieto dialógy rovnaký prístup k vládam a vysoko postaveným úradníkom, ktorí by ich fungovanie a prácu zatraktívnili pre príslušné záujmové skupiny. Ich posilnenie si tiež vyžaduje, aby výsledky ich úvah boli zohľadnené pri politických rozhodnutiach.

5.2.3

Fungovanie a posilňovanie dialógov si vyžaduje zodpovednosť a finančné dotácie vrátane základných nákladov. V tomto kontexte EHSV zdôrazňuje, že do financovania by mali patriť aj príspevky na zasadnutia, ktoré môžu byť potrebné pre nachádzanie spoločného stanoviska a pre rozvoj spoločných projektov.

5.2.4

Z hľadiska dlhodobej perspektívy by mohol byť EHSV pripravený prispievať k zvýšenej informovanosti a interakcii medzi týmito dialógmi a sieťami, čo by viedlo k pravidelnej a nepretržitej spolupráci. Malo by sa zvážiť aj zriadenie Transatlantického hospodárskeho a sociálneho výboru a (alebo) Hospodárskeho a sociálneho výboru USA.

5.3

Budúce otázky by mali stavať na príslušných záujmoch, ašpiráciách a problémoch dialógov, sietí a ich stúpencov. Dialógy už rozhodli, alebo navrhli, ktoré otázky ktoré by sa mali prerokovať a sformulovali ciele, ktoré by radi dosiahli.

5.3.1

TABD nedávno obnovil svoju oddanosť transatlantickým vzťahom a posilneniu globálnej hospodárskej spolupráce a rozvoja. TABD sa zaviazal, že bude sledovať základnú agendu vykonávanú svojimi členmi. Zamýšľa proaktívne identifikovať prichádzajúce problémy a dať konkrétny kvalitný obchodný vstup EÚ-USA legislatíve a politickej agende, pričom vyvinie hlavné odporúčania pre administratívu USA a EÚ komisiu. Zamýšľa prísť s riešením hospodárskych, obchodných a investičných problémov a odporúčať oblasti pre spoločnú činnosť vlád na oboch stranách Atlantiku. Posledne boli identifikované štyri prioritné oblasti: liberalizácia obchodu a rokovaní v Doha, práva duševného vlastníctva, medzinárodné účtovné normy a otázky bezpečnosti a obchodu. Jeho cieľom je „pomôcť pri zriadení bezbariérového transatlantického trhu, čo poslúži ako katalyzátor pre liberalizáciu a prosperitu globálneho obchodu a na stimuláciu inovácií, investícií, ekonomického rastu a vytvárania nových pracovných miest.“ TABD tiež plánuje monitorovať pokrok vlád pri realizácií jeho odporúčaní.

5.3.2

Čo sa týka TALD, odbory pripisujú dôležitosť živej povahe transatlantických vzťahov a zváženiu spôsobov, ako ho možno efektívne rozšíriť a prehĺbiť. Odborové zväzy vyvíjali veľa rokov svoje bilaterálne vzťahy a radi by videli rozšírenie Transatlantického dialógu o práci. Existujú početné témy v oblastiach sociálnych, hospodárskych a pracovných, ktoré by mohli byť prerokované. Dislokácia zamestnaní, ktorá sa vyskytuje na oboch stranách Atlantiku, by mohla byť podrobená výmene najlepších odpoveďových praktík. V dôsledku veľkých kolapsov podnikov vystáva ďalšia otázka, ktorou je zlepšenie podnikového riadenia na zvýšenie zodpovednosti a hlasu robotníkov. Oživenie sociálnej ochrany, zdravotnej starostlivosti, vzdelávania a školenia, bezpečnosti a zdravia pri práci, penzijných systémov, širších priemyselných vzťahov vrátane rámcových dohôd a rozvojovej pomoci vzhľadom na medzinárodné základné pracovné normy – to sú ďalšie dôležité témy pre dialóg (39).

5.3.3

TACD vyvíja a pripravuje odporúčania spoločnej spotrebiteľskej politiky pre americkú vládu a Európsku úniu, čím chce posilniť záujmy spotrebiteľov vo formuláciách európskej a americkej politiky. Na dialógu participuje 45 európskych a 20 amerických spotrebiteľských organizácií, najmä prostredníctvom členstva v pracovných skupinách, v otázkach týkajúcich sa potravín, internetového obchodovania, obchodu, ekonomických záležitostí a duševného vlastníctva, ktoré rozvíja a vytvára spoločné pozície postupov TACD. K jeho prioritám pre vládne aktivity v rokoch 2003-2004 patria Pravidlá globálneho duševného vlastníctva o prístupe k liekom, Geneticky modifikované organizmy, Etiketovanie potravín, nevyžiadaná komerčná elektronická pošta (spam), Internetové podvody a odškodnenie spotrebiteľov, označenia výrobkov a obchodné pravidlá, transparentnosť a skoré varovanie (40).

5.3.4

S poľutovaním možno konštatovať, že Transatlantický environmentálny dialóg zlyhal, ale pretrváva dôležitosť takých vývojov ako sú účinky globálneho otepľovania; preto by sa mali podporovať aktivity transatlantických sietí občianskej spoločnosti v tejto oblasti.

5.4

EHSV môže byť užitočnou platformou pre dávanie väčšej váhy transatlantickým dialógom a sieťam a pre zvyšovanie ich vzájomného pôsobenia.

5.4.1

EHSV ponúka, že zorganizuje spolu s relevantnými aktérmi ohľadom týchto záležitostí konferenciu. Cieľom takej konferencie by bolo podporiť rozvoj sietí transatlantickej občianskej spoločnosti o environmentálnych otázkach, rozvinúť spoločné chápanie ohľadom dôležitosti dialógu na nevládnej úrovni, o akých témach sa má rokovať a akým najlepším spôsobom sa budú dať dosiahnuť príslušné ciele a stratégie a vymieňať si názory a spoločne pracovať.

5.4.2

Pri príprave konferencie by EHSV rád kontaktoval príslušných aktérov a inštitúcie, aby identifikoval príslušné časti občianskej spoločnosti, ktoré majú byť zastúpené na konferencii, prevzal ich záujmy a problémy ako aj témy, ktoré by radi prerokovali a vytvoril základ spolupráce.

5.4.3

Úžitok z posilneného dialógu by spočíval v aktivizovaní občianskej spoločnosti na oboch stranách Atlantiku, vo vytváraní efektívnych sietí, pestovaní výmeny názorov medzi a vo vnútri sietí transatlantickej občianskej spoločnosti vrátane Dialógov, zabezpečení prístupu na vysokej úrovni k vládam, pomoci pri vytváraní dobrých profesionálnych vzťahov medzi týmito sieťami a dialógmi a vládou (administratívou). Takto by sa posilnili a zlepšili inštitucionálne štruktúry nielen v dlhodobom záujme EÚ a USA, ale aj pre zvyšok sveta.