18.8.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 195/1

1.1

EHSV oceňuje úsilie vynaložené na päťročné hodnotenie a rozsiahle zapojenie intelektuálnych kapacít takej vysokej úrovne a dúfa, že odporúčania, ktoré vyplynuli z práce jednotlivých skupín expertov a najmä komisie zodpovednej za celkové hodnotenie (1), budú stálou referenciou pri implementácii rámcového programu, pri budúcom vypracúvaní politiky v oblasti výskumu a inovácií a všeobecnejšie pri opatreniach, ktorými sa zavádza do praxe Lisabonská stratégia.

1.2

EHSV sa opakovane vyslovil za podstatné zvýšenie rozpočtu na európsky výskum a technický rozvoj, a preto vyjadruje poľutovanie nad očakávaným znížením o takúto sumu, pretože je v rozpore s prioritným postavením výskumu, do ktorého ho stavia celosvetový konkurenčný boj a požiadavky Lisabonskej stratégie.

1.3

EHSV podčiarkuje význam väčšieho úsilia sektoru priemyslu a jeho širšieho zapojenia do výskumu a rozvoja inovácií pre dosiahnutie cieľa stanoveného Radou v Barcelone, a uvítal by cielenejšie úsilie v oblasti komunikácie a zapojenia podnikov, organizácií a združení výrobcov aj nato, aby sa vytypovali strategické tematické oblasti, v ktorých môže európsky špičkový výskum vyniknúť.

1.4

EHSV žiada, aby sa vytvorili vhodné nástroje na stimulovanie súkromných investícií do výskumu a rozvoja (VTR), počnúc rizikovým kapitálom – risk capital či venture capital – až po špecifické financovanie prostredníctvom EIB a pôžičky s výhodnými úrokovými sadzbami pre oblasť výskumu, ktoré by uľahčili realizáciu výsledkov výskumu v konkrétnych podnikateľských aktivitách.

1.5

EHSV súhlasí s komisiou odborníkov v tom, že výskumníkom je potrebné poskytnúť (za predpokladu dodržania základných etických princípov) viac autonómie a zodpovednosti, a že je potrebné vedecké povolania presunúť do centra pozornosti verejnosti. Súhlasí aj s názorom, že okrem priestorovej mobility je potrebné zabezpečiť aj interdisciplinárnu mobilitu, a že štipendiá Marie Curie musia byť prepojené s národnými a regionálnymi programami a cielene využívané na zvyšovanie mobility medzi verejným a súkromným výskumom.

1.6

EHSV žiada, aby sa prisúdil prvoradý význam vypracovaniu politík zameraných na rozvoj vysokoškolského vzdelávania v oblastiach vedy a inžinierstva s cieľom podporovať nárast podielu žien medzi výskumníkmi, zatraktívniť kariéru vo vedeckej oblasti a prilákať do Európskej únie výskumníkov pôsobiacich v zahraničí. Okrem toho by bolo žiaduce aj zavádzanie predmetov s väčším dôrazom na prírodné a technické vedy na stredných školách a politika propagácie študijných odborov v oblasti prírodných vied.

1.7

EHSV by kvôli zjednodušeniu uvítal výberové konania, v ktorých by boli jasnejšie špecifikované jednotlivé schémy, aktivity a kategórie účastníkov, väčšiu pružnosť a možnosť rozhodovania pre predkladateľov žiadostí, ako aj jednoduché príručky na tému administratívneho a finančného riadenia, predovšetkým pre zmluvné dohody účastníkov.

1.8

EHSV navrhuje vykonávať sústavné hodnotenie kvality využívaných postupov ako aj formálnych kontrolných a hodnotiacich postupov, ako aj pri vhodne stanovených vývojových projektoch zahrnúť kontrolné termíny pre vopred presne stanovené skúšobné body (check points) projektu, ktoré by boli priamo viazané na vyplácanie finančných prostriedkov a následné pokračovanie projektu.

1.9

EHSV navrhuje venovať sa najmä zavedeniu indikátorov, ktorými by bolo možné hodnotiť skutočné výkony z hľadiska konkurencieschopnosti a vývoja. Takéto indikátory výkonu v oblasti výskumu by mali merať účinnosť financovaných aktivít vzhľadom na ďalší vedecký pokrok, na celkový vývoj EÚ a podľa toho nasmerovať priority v rámci budúcich aktivít.

2.1

Tretie päťročné hodnotenie výskumných rámcových programov, (1999-2003) predstavuje veľmi významnú analýzu z hľadiska rozsahu a podrobnosti obsiahnutých informácií (2). EHSV v zásade súhlasí s analýzou a odporúčaniami komisie odborníkov, s ktorými sa stotožnila Komisia. Vzhľadom na globálne konkurenčné prostredie a ciele Lisabonskej stratégie a Rady z jej zasadnutia v Barcelone EHSV podčiarkuje nevyhnutnosť a bezodkladnosť reflexie o prioritách a základných cieľoch výskumu Spoločenstva, najmä kvôli dosiahnutiu rozsiahlejšieho zapojenia výrobných sektorov.

2.2

V dnešnej dobe vedecko-technický pokrok a inovácie napredujú čoraz viac aj vďaka vzájomnému plodnému pôsobeniu jednotlivých vedných odborov v rozsiahlej multidisciplinárnej interakcii medzi univerzitami, podnikmi a vonkajším prostredím, než výlučne podľa lineárneho modelu, podľa ktorého inovácia prebieha v základnom výskume (zväčša na akademickej úrovni), zatiaľ čo vývoj a aplikácie patria do kompetencií priemyselného výskumu. Ide o model, ktorý až donedávna prevládal vo vedeckom výskume (3). Základnými črtami výskumnej činnosti sa stávajú spolupráca, interaktívne vzdelávanie sa, neistota a riziko.

2.3

Interaktívny model umožňuje pochopiť úspech regionálnych zoskupení (klastrov), ktoré predstavujú systém schopný pozitívne vplývať na správanie sa podnikov a univerzít a vytvárať vhodné sociálne a kultúrne prostredie, efektívny organizačný a inštitucionálny rámec, sieť infraštruktúr, regulačné systémy primerané výzvam konkurenčného prostredia.

2.4.1

Európa čelí bezprecedentným výzvam, pokiaľ ide o globálne konkurenčné prostredie a potenciál rastu, kde sa ukazuje byť menej efektívnou nielen v porovnaní so svojimi tradičnými konkurentmi, ale aj s hlavnými krajinami s rýchle sa rozvíjajúcim hospodárstvom. Najmä India a Čína zaznamenávajú vysokú mieru rastu výdavkov na VTR, v Číne s vrcholmi dosahujúcimi ročne takmer 20 %. Očakáva sa, že percentuálny podiel výdavkov na VTR v pomere k HDP v tejto krajine bude v roku 2010 dosahovať rovnakú hodnotu ako v EÚ. Mnohé európske podniky investujú v Číne nielen kvôli nižším nákladom, ale aj kvôli priaznivej kombinácii dobre vyškolených ľudských zdrojov a rozsiahlych a dynamických trhov s technológiami a produktmi high-tech (4). Keďže výskum a inovácie sú kľúčovými faktormi pre čelenie takýmto výzvam (5), Európa musí zmobilizovať primerané finančné zdroje a všetky svoje intelektuálne kapacity na podporu vedy, technológie a inovácií (6).

2.4.2

Čerstvejšie údaje sú však alarmujúce: od roku 2001 intenzita výdavkov na výskum sa ustálila na približne 1,9 % HDP a ročný nárast o 0,7 % zaznamenaný v rokoch 2000 až 2003 premietnutý na rok 2010 by umožnil dosiahnuť podiel na HDP len vo výške 2,2 %. Treba mať na pamäti, že kvôli odlišnému objemu HDP v USA nadobúdajú aktivity VTR v absolútnych číslach oveľa väčší rozmer, a preto sa kritické množstvo dosahuje oveľa ľahšie. Priepasť medzi výdavkami na VTR v Európe a jej hlavnými súpermi závisí v prvom rade od nižšieho príspevku súkromného sektora (v roku 2002 bol jeho podiel na celkových výdavkoch 55,6 % v EÚ oproti 63,1 % v USA a 73,9 % v Japonsku). Ešte väčším dôvodom na znepokojenie je skutočnosť, že v rovnakom období sa výdavky súkromného sektora na výskum znížili a zdá sa, že európske súkromné investície smerujú do iných oblastí sveta kvôli lepším rámcovým podmienkam. V období rokov 1997 až 2002 európske podniky zvýšili objem svojich investícií do výskumu v USA o 54 % v reálnych hodnotách, zatiaľ čo zodpovedajúci tok financií z USA do EÚ sa zvýšil len o 38 % (7).

2.5.1

EHSV súhlasí s analýzou, ktorá viedla k stanoveniu štyroch základných cieľov:

2.5.2

Základná výzva zo zasadnutia Rady v Barcelone, t. j. vyčleniť 3 % HDP na výskum do roku 2010 a zvýšiť percentuálny podiel súkromných investícií do výskumu na 2/3 tejto hodnoty, zaväzuje k tomu, aby sa opatrenia v oblasti výskumu Spoločenstva a jednotlivých štátov navzájom porovnávali a koordinovali. Tento cieľ možno dosiahnuť, len ak sa Európa stane atraktívnejšou pre investície do výskumu, ak sa zlepší efektívnosť systému výskumu s vhodnými rámcovými podmienkami, ak sa zvýši účinnosť mechanizmov verejných výdavkov na súkromný výskum, ak sa zefektívnia a zosúladia výskumné politiky na úrovni Spoločenstva i jednotlivých štátov (8).

2.5.3

Na základe analýz uskutočnených počas hodnotenia a názorov vyjadrených mnohými zainteresovanými EHSV pokladá za potrebné zasiahnuť rozhodnejšie prostredníctvom akcií koordinovaných medzi Komisiou a členskými štátmi do podmienok, ktoré zatiaľ nie sú dostatočne priaznivé pre výskumnú činnosť. Je potrebné stanoviť súbor priamych mechanizmov pre inovácie a konkurencieschopnosť systému na európskej úrovni, pretože roztrieštenie a slabá koordinácia vynakladaného úsilia zabraňujú dosahovať požadované kritické množstvo a sústredenosť v tejto oblasti. Rovnako je potrebné oveľa väčšie úsilie v oblasti zosúladenia a koordinácie opatrení v oblasti výskumu jednotlivých štátov ako aj politík v oblasti vzdelávania a rozvoja ľudských zdrojov, ochrany práv duševného vlastníctva, rozvoja inovácií prostredníctvom daňových mechanizmov, konštruktívnej a synergickej spolupráce medzi univerzitami a podnikmi atď.

2.6.1

EHSV sa opakovane vyslovil za podstatné zvýšenie rozpočtu na európsky VTR, a preto vyjadruje opakovane svoju podporu návrhu Komisie zvýšiť objem finančných prostriedkov vyčlenených na Siedmy rámcový program a perspektívne dlhodobo pristúpiť k ďalšiemu zvýšeniu (9). EHSV negatívne hodnotí Radou oznámené očakávané podstatné zníženie tejto sumy na približne 5 % celkového rozpočtu EÚ oproti 8 % plánovaným Komisiou, pretože je v rozpore s prioritným postavením výskumu, do ktorého ho stavia celosvetový konkurenčný boj a požiadavky Lisabonskej stratégie.

2.6.2

EHSV vždy vyjadroval svoju podporu vytvoreniu európskeho výskumného priestoru (10) a súhlasil s účelnosťou zriadenia orgánu, akým je Európska rada pre výskum (ERV), ktorá by sa obzvlášť mohla stať kľúčovým nástrojom podpory výskumu špičkovej kvality prostredníctvom hraničného výskumu vytypovanom pomocou procesu „zdola-nahor“ (bottom up). EHSV s potešením konštatuje, že jeho odporúčania boli zohľadnené, najmä pokiaľ ide o autonómiu ERV a zloženie jeho vedeckej rady, pričom opakovane zdôrazňuje dôležitosť zapojenia špičkových vedcov pochádzajúcich aj z oblasti priemyselného výskumu (11).

2.6.3

EHSV súhlasí s potrebou širokého spektra koordinovaných akcií na zabezpečenie optimálnej integrácie nových členských štátov, ale nazdáva sa, že v tejto súvislosti neboli vytvorené dostatočné nástroje. Proces transformácie, ktorým prechádzajú tieto krajiny počas predmetného obdobia hodnotenia, komplikuje stanovenie tých najvhodnejších opatrení na vybudovanie hospodárstva založeného na rozvoji vedomostí a výskumu. Prístup, ktorý sleduje cieľ „posilňovania výskumu“ má v nich osobitný význam, treba ho však zamerať na „produkciu inovácií“, aby sa spustili vývojové mechanizmy, ktoré potrebujú.

3.1.1

EHSV sa pripája k odporúčaniam komisie a zdôrazňuje najmä význam väčšieho úsilia a rozsiahleho zapojenia priemyslu ako hlavného predpokladu pre dosiahnutie cieľa stanoveného Radou v Barcelone. Dosiahnutie tohto cieľa môže byť uľahčené tým, že sa hospodárstvo bude aktívnejšie zapájať do strategických rozhodnutí a spolupodieľať na určovaní tých tematických oblastí, v ktorých môže európsky výskum špičkovej kvality viac vyniknúť.

3.1.2

Aby bolo možné zabezpečiť takéto zapojenie, je podľa názoru EHSV potrebné cielenejšie sa zamerať na komunikáciu a zapojenie podnikov, organizácií a združení výrobcov, a to aj kvôli uľahčeniu účasti MSP, a tým zvýšeniu jej súčasnej miery dosahujúcej 13 %, čo nie je veľmi uspokojivé. Siedmy rámcový program a rámcový program pre konkurencieschopnosť a inovácie nesmú byť na základe svojej povahy považované za alternatívy, ale musia byť vnímané ako vzájomne sa dopĺňajúce a zosúladené.

3.1.3

Podľa názoru EHSV by mali byť doterajšie ako aj nové (12), už pre šiesty rámcový program stanovené finančné nástroje zostať v podstate nezmenené, aby neboli neúmyselne vytvorené nové prístupové bariéry (ktoré zistili odborníci na začiatku 6. rámcového programu). Tieto finančné nástroje by naopak mali byť na základe získaných skúseností prispôsobené tak, aby boli ľahšie využiteľné.

3.1.4

Integrated Projects (IP) a Specific Targeted Research Projects (STREP), ktoré využívajú najmä MSP, by mali byť optimalizované, aby ešte viac uľahčili zapojenie MSP. Technologické platformy ako aj Joint Technology Initiatives sú nástroje, ktoré určite prispievajú k dosiahnutiu tohto cieľa. Network of Excellence, ktoré oceňujú a podporujú najmä univerzity a verejné výskumné centrá, by mali byť preto rozvíjané do takej podoby, aby podporovali silnejšie zapojenie priemyslu a prispievali k zvýšeniu mobility výskumníkov v spojení so žiaducou silnejšou výmenou medzi verejným a súkromným sektorom.

3.2.1

O zjednodušení administratívy a postupov sa diskutuje pri každom predĺžení rámcového programu: v priebehu rokov došlo k početným zlepšeniam – od rôznych dokumentov na tému zjednodušenia až po konzultačnú skupinu („sounding board“), ktorú zriadil člen Komisie Potočnik zo zástupcov malých výskumných zariadení – a predsa sa zdá, že konkrétne návrhy nevyriešili ťažkosti a problémy účastníkov.

3.2.2

Vychádzajúc zo skúseností odborníkov a bezprostredne zainteresovaných, ktoré boli predostreté v rámci konzultácií, EHSV navrhuje systematicky zaznamenávať a vyhodnocovať problémy, s ktorými sa stretávajú účastníci projektov súčasného rámcového programu, aby mohli byť navrhnuté mechanizmy, ktoré by boli lepšie prispôsobené súčasným podmienkam. Toto by mohlo prospieť sústavnému hodnoteniu kvality využívaných postupov ako aj formálnych kontrolných a hodnotiacich postupov.

3.2.3

Bolo by tiež účelné stanoviť pri vhodne stanovených vývojových projektoch pravidelné prehodnotenie zamýšľaných činností a výsledkov. Tieto kontrolné termíny pre vopred presne stanovené skúšobné body (check points) projektu by mali byť priamo viazané na vyplácanie finančných prostriedkov a následné pokračovanie projektu.

3.2.4

Vzhľadom na podmienky účasti a administratívne a finančné riadenie by sa mohli ako užitočné ukázať podrobné a jednotne vykladané usmernenia pre zmluvné dohody účastníkov, väčšia pružnosť a možnosť rozhodovania pre predkladateľov žiadostí, ako aj výberové konania, v ktorých budú jasnejšie špecifikované jednotlivé schémy, aktivity a kategórie účastníkov.

3.2.5

Ukázalo sa, že pomerne malá skupina organizácií sa viackrát zúčastnila na výberových konaniach a na viacerých programoch – často ako Prime Contractors (základné podniky) –tento podiel sa odhaduje na približne pätinu projektov (13). Takáto koncentrácia vyvoláva isté obavy: na jednej strane zreteľne poukazuje na problémy zúčastniť sa, s ktorými sa stretávajú najmä prvouchádzači vo výberových konaniach v oblasti výskumu, na strane druhej takáto koncentrácia zmenšuje možnosť realizovať nové projekty zamerané na radikálnu inováciu a rizikový výskum (čo požaduje odporúčanie 2).

3.3.1

Podmienky pre stimulovanie súkromných investícií do výskumu, technológie a vývoja naďalej nie sú stanovené a trhové mechanizmy, ktoré by mohli vyvolať synergickú reťazovú reakciu neboli doteraz, zdá sa, nájdené, a teda nemôžu byť využívané tak skoro, ako by bolo potrebné. Daňové stimuly, posilnenie práv v oblasti duševného vlastníctva, zjednodušenia pri využívaní rizikového kapitálu sú stanovenými cieľmi, a nie realizačnými nástrojmi.

3.3.2

EHSV sa zvlášť zasadzuje za vytvorenie nástrojov na rozvoj podnikavosti európskych výskumníkov, ako aj za nájdenie prostriedkov a možností (počnúc rizikovým kapitálom – risk capital či venture capital – až po špecifické financovanie prostredníctvom EIB a pôžičky s výhodnými úrokovými sadzbami pre oblasť výskumu), ktoré by uľahčili realizáciu výsledkov výskumu v konkrétnych podnikateľských aktivitách.

3.3.3

V rámci odporúčania o vyššom zapojení High-Tech-MSP, ktoré EHSV sám formuloval v niekoľkých predchádzajúcich stanoviskách a ktoré v plnom rozsahu podporuje, by okrem „spoločných technologických iniciatív“ (Joint Technology Initiatives), technologických platforiem a možností programu „Myšlienky“ mali byť vytvorené aj ďalšie špecifické nástroje. EHSV si praje, aby toto bolo stanovené ako jeden z hlavných cieľov a obzvlášť zohľadnené v rámci otvorenej metódy koordinácie.

3.3.4

Na posilnenie inovačného výskumu zameraného na dosahovanie konkurencieschopných výsledkov je podľa názoru EHSV potrebné sa zaoberať doteraz nevyriešenými problémami v oblasti práv duševného vlastníctva – najmä otázkami súvisiacimi s patentom Spoločenstva, patentovateľnosťou vynálezov vytvorených pomocou informatických technológií a vynálezov v nových oblastiach poznania, ako aj úplným uplatňovaním smernice o patentovateľnosti biotechnologických vynálezov.

3.4.1

EHSV považuje za prvoradé zatraktívniť kariéru vo vedeckej a technickej oblasti zvýšením hodnoty výskumníckeho povolania, a to nielen z finančného, ale aj zo spoločenského hľadiska. Stúpajúci trend postgraduálnych štúdií a výskumných pobytov v iných krajinách v rámci vysokoškolského prostredia aj mimo neho je bezpochyby pozitívnou formou mobility v procese vzdelávania výskumných pracovníkov, keďže výmena poznatkov a pracovných metód predstavuje nenahraditeľný cenný prínos. Táto mobilita sa však stáva kritickým faktorom, ak existuje len jedným smerom, pretože výskumníci nemajú vo svojej krajine pôvodu pracovné podmienky, kariérne možnosti, sociálnu prestíž a zodpovedajúce finančné ohodnotenie, ktoré by ich mohlo viesť k návratu (14). Európa musí byť vo všetkých členských krajinách atraktívna pre mladých ľudí, ktorí sa rozhodnú pre výskumnícku kariéru. Najmä je však potrebné snažiť sa o to, aby sme mladým výskumníkom z rozvíjajúcich sa hospodárskych mocností ako napr. Čína a India uľahčili cestu do EÚ, okrem iného prostredníctvom foriem riadenej výmeny.

3.4.2

Programy na rozvoj ľudských zdrojov a podporu mobility sa nezdajú byť dostatočné na to, aby bol dosiahnutý kvalitatívny skok, ktorým by bolo možné dosiahnuť prvý z podstatných cieľov – „prilákať a odmeniť najlepšie talenty“. Chýba jasná perspektíva štatútu „európskeho výskumníka“, ktorý by mal stáť v centre takejto akcie.

3.4.3

Na zvládnutie tejto problematickej situácie musia byť zavedené inovačné opatrenia. Je potrebné investovať do rozvoja vysokoškolského vzdelávania v oblastiach vedy a inžinierstva, dôležitým predpokladom čoho je aj zavádzanie predmetov s väčším dôrazom na prírodné vedy na stredných školách a propagácia študijných odborov v oblasti prírodných vied. Zároveň je potrebné znížiť podiel absolventov vysokých škôl v tých študijných odboroch, v ktorých neexistuje zodpovedajúca ponuka pracovných miest (negatívna situácia rozšírená v nových členských štátoch, ako aj v Taliansku, Portugalsku a Rakúsku), podporovať nárast podielu výskumníčok (sotva tretina všetkých výskumníkov, ale viac ako 63 % všetkých absolventov vysokých škôl vo vedeckých a inžinierskych študijných odboroch sú ženy) (15) a zatraktívniť kariéru vo vedeckej oblasti.

3.4.4

EHSV sa domnieva, že by tieto politické opatrenia, za ktoré sú zodpovedné v prvom rade členské štáty, mohli byť podrobnejšie prejednané v rámci otvorenej metódy koordinácie, ktorá by mohla byť uplatnená na systémy vyššieho a univerzitného vzdelávania a výskum s cieľom vypracovať modelové postupy, nájsť vhodné formy „peer review“, zaviesť opatrenia dohodnuté medzi členskými štátmi a regiónmi a stanoviť prioritné témy pre cezhraničný výskum.

3.4.5

Podiel výskumníkov v pracujúcej populácii v Európe je podstatne nižší než v konkurenčných krajinách (5,4 ‰ v EÚ v porovnaní s 9 ‰ v USA a 10,1 ‰ v Japonsku; vo všetkých nových členských krajinách a v krajinách južnej Európy je však tento podiel nižší ako 5 ‰), a vek zamestnancov vo vede a technológii pomaly vzbudzuje obavy (35 %, v niektorých krajinách dokonca 40 %, je vo veku 45 – 64 rokov v porovnaní s 31 % vo veku 25 – 34 rokov) (16). Okrem toho by nás mala zarážať aj skutočnosť, že podľa odhadu momentálne pracuje v USA 150 000 európskych výskumníkov, a že na dosiahnutie cieľa z Barcelony je v najbližšom desaťročí potrebných 500 000 – 700 000 (17) ďalších výskumníkov.

3.4.6

EHSV súhlasí s komisiou odborníkov v tom, že výskumníkom je potrebné poskytnúť (za predpokladu dodržania základných etických princípov) viac autonómie a zodpovednosti, a že je potrebné vedecké povolania presunúť do centra pozornosti verejnosti. Súhlasí aj s názorom, že okrem priestorovej mobility je potrebné zabezpečiť aj interdisciplinárnu mobilitu, a že štipendiá programu Marie Curie by mali byť prepojené s národnými a regionálnymi programami a cielene využívané na zvyšovanie mobility medzi verejným a súkromným výskumom.

3.4.7

EHSV okrem toho víta snahu Komisie o vytvorenie „Európskej charty výskumných pracovníkov“ (18), ktorá predstavuje prvý krok správnym smerom, je však toho názoru, že sa aj členské štáty musia viac a koordinovanejšie usilovať o efektívnejšie a lepšie vzájomne zosúladené opatrenia v oblasti vzdelávania, kariéry, platov (vrátane príspevkov, daňových a dôchodkových systémov) (19).

3.4.8

Riešenie otázky dôvery v európsku vedu a výskum a ich legitímnosti, ktorej EHSV pripisuje veľký význam, je jedným z predpokladov pre legitimáciu výskumníkov a ocenenie ich práce po ekonomickej stránke. Nielen s ohľadom na tento cieľ je potrebné skoncipovať aktívnu politiku vzájomne zosúladenú medzi Komisiou a členskými štátmi, ktorú je potrebné vybaviť primeranými nástrojmi a zdrojmi.

3.5.1

EHSV berie na vedomie značnú snahu Komisie o zlepšenie procesu hodnotenia zvýraznenú celým radom dokumentov zameraných na činnosť hodnotiacich odborníkov. Skutočný problém je však v hodnotení ex post: pokiaľ sa totiž obmedzuje len na prehodnotenie formálnej celistvosti vzhľadom na ciele, hrozí tu nebezpečenstvo, že sa zo zreteľa stratí skutočný strategický cieľ – hodnotenie štrukturálneho vplyvu rámcového programu na celkovú situáciu v hospodárstve a výskume EÚ ako aj priorít, ktoré majú byť dosiahnuté a príslušného prideľovania prostriedkov.

3.5.2

EHSV navrhuje venovať sa zavedeniu indikátorov, ktoré by hodnotili skutočné výkony so zreteľom na konkurencieschopnosť a vývoj. Takéto indikátory výkonu v oblasti výskumu by mali umožniť merať účinnosť financovaných aktivít vzhľadom na celkový vývoj EÚ a zamerať budúce aktivity koherentným spôsobom na zistené priority. EHSV si však uvedomuje, že automatické hodnotenie nikdy nemôže byť dostatočnou náhradou za diferencované a situácii prispôsobené hodnotenie príslušných expertov.