22.9.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 229/67

1)

Nedostatky v komunikácii Európy s občanmi medzi EÚ a jej občanmi poukazujú na demokratický deficit v EÚ. Dôležité rozhodnutia, ktoré ovplyvňujú život Európanov sa prijímajú prostredníctvom zložitých medzivládnych a interinštitucionálnych rokovaní, pričom sú občania poväčšine len ich pasívnymi a občasnými divákmi.

2)

Kým sa na jednej strane neodstráni demokratický deficit prostredníctvom inštitucionálnych reforiem, ktoré mimochodom zavádza Zmluva o Ústave, a na strane druhej, kým sa konečne neuzná úloha a činnosť už existujúcich demokratických orgánov Európskej únie, je prvoradou úlohou inštitúcií Únie prispievať k odstraňovaniu podstaty demokratického deficitu inými prostriedkami, pričom by sa tým dala občanom príležitosť vyjadriť sa k politickej budúcnosti európskeho projektu.

3)

Treba čo najskôr zvoliť nielen prostriedky účinnej komunikácie, ale predovšetkým stanoviť účely a ciele jej pôsobenia a oboznámiť s nimi verejnosť. Rovnako je dôležité rozšíriť oblasti občianskej účasti, ako aj začleniť základy európskeho projektu do vzdelávania. Cieľom tohto procesu je odstrániť podstatu demokratického deficitu, dať občanom príležitosť vyjadriť sa k politickej budúcnosti európskeho projektu, najmä k inštitucionálnej a politickej podobe Európy, napríklad, či sa majú spoločné politiky rozšíriť alebo zúžiť, alebo či sa má zvýšiť, zachovať alebo redukovať hospodárska a politická integrácia.

4)

Komunikačná politika Únie by mala mať na zreteli dôkladnejšie rozvíjanie európskeho povedomia, ktoré sa môže vytvoriť len vtedy, ak budú občania považovať európsku spoluprácu za legitímnu. V tomto smere treba vychádzať z tém a otázok, ktoré ovplyvňujú každodenný život občanov a pri ktorých predstavuje európska spolupráca jasný prínos. Všetci si musia uvedomiť, že ide o dlhodobý proces.

5)

Regionálne a miestne orgány musia zohrávať kľúčovú úlohu v diskusii o budúcnosti Únie tým, že budú prebúdzať u občanov záujem o témy, ktoré sú im blízke, ako aj organizovať štruktúrovaný dialóg s občanmi a volenými zástupcami miestnych a regionálnych inštitúcií a poslancami Európskeho parlamentu. Bolo by vítané, keby na jednej strane Výbor regiónov ako inštitúcia miestnych a regionálnych orgánov a na strane druhej Európsky parlament ako stelesnenie nadnárodného občianstva, mohli byť integrovanou súčasťou tohto procesu, ktorý je výrazom skutočnej viacúrovňovej komunikácie („multi level communication“).

1.1

Uznáva, že obdobie hodnotenia je príležitosťou na zdynamizovanie rozvoja Spoločenstva a že súčasná kríza európskeho riadenia nesmie spochybniť projekt európskej integrácie. Ak všetky opatrenia v oblasti komunikácie nebudú vychádzať z demokratickej obnovy európskeho projektu, neprinesú očakávané plody.

1.2

Konštatuje, že sa Únii nepodarí zjednotiť jednotlivé osudy do jednotného spoločenstva, ak nedokáže medzi svojimi občanmi zakoreniť a šíriť pocit spolunáležitosti k jedinej spoločnej identite v rozmanitosti, ak nedokáže sprostredkovať svoje základné pôvodné hodnoty novým generáciám, ak ich nedokáže dávať najavo a propagovať vo vzťahoch s ostatnými krajinami sveta, ak nedokáže zrozumiteľne vysvetliť svojim občanom základné mechanizmy dialógu a interakcie s inštitúciami a sprostredkovať základné poznatky o hlavných aspektoch európskej integrácie na ekonomickej, politickej, historickej a sociálnej úrovni, a predovšetkým aktívne ich zapájať do európskej integrácie a rozhodovania.

1.3

Opätovne pripomína, že zavŕšenie ústavného procesu zostáva jedným z jeho cieľov, stavia sa však proti tomu, aby sa upustilo od Zmluvy o Ústave v prospech Zmluvy z Nice, ako aj proti formám selektívnosti pri jej zavádzaní do praxe („cherry picking“). Požaduje prijatie Zmluvy o Ústave, ktorá by upevnila budovanie politickej, prosperujúcej a silnej Európy, blízkej občanom. Žiada, aby sa do roku 2009 dospelo k ratifikácii, pričom by sa zohľadnili jednak ťažkosti, s ktorými sa stretli niektoré členské štáty, jednak situácia tých, ktorí už zmluvu ratifikovali. Preto zdôrazňuje nevyhnutnosť predĺžiť obdobie reflexie, počas ktorého by sa nemali zanedbať žiadne príležitosti na dosiahnutie pokrokov v európskej integrácii, ktoré by zlepšili obraz Európy v očiach verejnosti, či už prostredníctvom čiastkových alebo celkových dohôd.

1.4

V tejto súvislosti by chcel výbor poukázať na nacionalistické a protekcionistické tendencie, ktoré sa vynárajú v niektorých členských štátoch a ktoré predstavujú hrozbu pre ďalší vývoj Únie.

1.5

Zdôrazňuje, že prerušenie procesu ponúka príležitosť na to, aby sa v rámci európskej diskusie upriamila pozornosť na zásluhy viacúrovňového riadenia pri dosahovaní ideálu európskeho projektu zhrnutého v hesle Zmluvy o Ústave „jednotní v rozmanitosti“.

1.6

Nazdáva sa, že metóda Spoločenstva musí pre svoju efektívnosť a legitímnosť plne integrovať princíp subsidiarity a blízkosti k občanom, s vedomím, že v tejto fáze ide o nástroj potrebný pre opätovné priblíženie občanov k Európskej únii.

1.7

Uznáva, že verejný európsky priestor bude môcť vzniknúť, len ak Európa obnoví politickú integráciu, v rámci ktorej sa občania budú môcť angažovať pri stanovovaní jasných politických usmernení pre budúcnosť nášho svetadielu.

1.8

Konštatuje, že sa musí urobiť všetko, čo je možné, pre podporu rozvoja európskeho ducha spolupatričnosti, ktorý bude uprednostňovať plnú a zodpovednú účasť občanov na realizácii európskeho projektu.

1.9

Vyhlasuje, že všetci volení zástupcovia sú zodpovední za reagovanie na tieto súrne požiadavky. Vyzýva miestnych, regionálnych a európskych volených zástupcov k spolupráci v duchu svornosti, aby dokázali vytvoriť demokratickú väzbu s občanmi. V tejto súvislosti by uvítal zintenzívnenie inštitucionálnej spolupráce s Európskym parlamentom a ostatnými inštitúciami, s cieľom podstatne posilniť územnú konzultáciu v rámci EÚ.

1.10

Je presvedčený, že dialóg s občanmi, politickými a odborovými organizáciami a občianskymi združeniami musí mať stály charakter a vychádzať zo vzájomnej dôvery a v tejto súvislosti sa nazdáva, že obdobie hodnotenia by malo byť využité na zhromažďovanie podnetov od občanov. Predpokladá to otvorenosť a prístupnosť inštitúcií EÚ, čo by uľahčilo účasť občanov na diskusiách a debatách. Nato je potrebná stála a štruktúrovaná spolupráca medzi inštitúciami, ktoré musia zrealizovať opatrenia na zohľadnenie názorov občanov.

1.11

Považuje za potrebné, aby EÚ, všetky jej inštitúcie a orgány, systematicky zdôrazňovali dôležitosť, akú mala v procese európskej integrácie výrazná regionálna a miestna dimenzia v členských štátoch. Táto územná dimenzia je špecifickou charakteristikou nášho integračného procesu, ktorá má schopnosť vniesť väčšiu demokratickú legitimitu do rozhodnutí EÚ. V tomto zmysle by sa stanoviská VR mali brať do úvahy oveľa viac, pokiaľ chceme posilniť demokratickú legitimitu Európskej únie.

1.12

Zdôrazňuje, že v súlade s Bielou knihou o európskom riadení a návrhom zmluvy o ústave by mal mať Výbor regiónov nástroje, ktoré by mu aspoň v oblastiach, v ktorých musí byť požiadaný o konzultáciu umožnili sledovať plnenie opatrení Komisie, schválených po vydaní jeho stanoviska.

1.13

Nazdáva sa, že decentralizované komunikačné stratégie musia využívať demokratický potenciál členov VR a ich európsky mandát. To znamená, že budú zaangažovaní do národných plánov obsiahnutých v pláne D, z ktorých sú niektoré už v štádiu realizácie, a že ich jednotlivé zastúpenia Európskej komisie v členských štátoch uznajú za svojich partnerov a že sa budú zapájať do iniciatív Spoločenstva navrhovaných v pláne D a do aktivít organizovaných Európskym parlamentom.

1.14

Nazdáva sa, že je potrebné prekonať obdobie hodnotenia a že európske inštitúcie a volení zástupcovia by sa mali zapájať do štruktúrovanej diskusie s občanmi a občianskymi združeniami, využívajúc pritom postupy presadzované konventom zaoberajúcim sa Zmluvou o Ústave. Táto diskusia musí vychádzať zo spracovania konkrétnych problémov európskych občanov, ako napr. životná úroveň, zamestnanosť, ochrana životného prostredia alebo energetika, a – tak ako to navrhol Európsky parlament – zaoberať sa obmedzeným počtom prioritných otázok o budúcnosti Európy, ako napríklad:

1.15

Výbor sa nazdáva, že na získanie dôvery občanov nestačí len viesť s nimi dialóg a vypracovať zoznam ich želaní. Občania musia vedieť, že o budúcnosti Únie v konečnom dôsledku rozhodujú oni sami prostredníctvom volených zástupcov. Na otázky načrtnuté v predošlom bode preto treba reagovať zaujatím podľa možnosti spoločných politických stanovísk na miestnej, regionálnej aj národnej úrovni.

1.16

Nazdáva sa, že okrem informačných a osvetových kampaní, ktoré môžu realizovať volení predstavitelia na miestnej, regionálnej, národnej a európskej úrovni, mali by tiež pracovať na tom, aby inštitúcie, orgány a organizácie prevzali – ako samozrejmú súčasť svojej bežnej práce – zodpovednosť za informovanie o európskej dimenzii vo svojich oblastiach pôsobenia. V zmysle toho Výbor regiónov zdôrazňuje, že ako následné opatrenie k tomuto stanovisku sa práve vypracováva príručka osvedčených postupov s príkladmi konkrétnych opatrení vykonaných na miestnej a regionálnej úrovni v súvislosti s uskutočňovaním Plánu D pre demokraciu, dialóg a diskusiu.

1.17

Pokladá za potrebné zahrnúť do plánu D štvrtý rozmer, a to decentralizáciu popri demokracii, dialógu a diskusii, vďaka činnosti externých sprostredkovateľov komunikácie ako napríklad miestnych a regionálnych orgánov, ktoré zohrávajú kľúčovú úlohu v tejto veci vzhľadom na ich kompetencie, prostredníctvom fór, iniciatív a diskusií. Táto diskusia musí vychádzať z týchto fór na miestnej a regionálnej úrovni, pričom by mali byť prítomní aj volení zástupcovia (od miestnej a regionálnej úrovne až po celoštátnu a európsku), vedúci predstavitelia občianskej spoločnosti a občianskych združení. Z týchto fór sa budú môcť výsledky diskusie prezentovať parlamentom jednotlivých štátov ako aj parlamentnému zhromaždeniu v Štrasburgu.

2.1

By uvítal koordináciu činnosti s aktérmi na miestnej a regionálnej úrovni, keďže viacúrovňové riadenie vyjadrené EÚ a regiónmi dokáže umožniť aj viacúrovňovú komunikáciu s opatreniami zameranými na vzájomné uznanie v zmysle jednotného chápania subsidiarity. VR vychádza zo zásady, že miestne a regionálne samosprávy by sa mali aktívne zapájať do komunikačnej politiky EÚ. Vzhľadom na rôznorodosť EÚ a na princíp subisidiarity sú práve miestne a regionálne samosprávy tou úrovňou správy, ktorá je k občanovi najbližšie, a je teda v najlepšej pozícii na oboznamovanie občanov s európskym projektom.

2.2

V tejto súvislosti víta uverejnenie bielej knihy o európskej komunikačnej politike založenej na posilnenom dialógu, blízkosti k občanom a koncepte decentralizácie, ale s poľutovaním konštatuje, že tento dokument neobsahuje politickú víziu, a má teda význam len ako nástroj. Konštatuje najmä, že neexistuje strategická vízia, pokiaľ ide o úlohy Európskej únie pri obrane a presadzovaní záujmov a potrieb európskych občanov v nasledujúcich rokoch.

2.3

S potešením konštatuje, že biela kniha uznáva význam miestnych a regionálnych orgánov, najmä miestnych a regionálnych médií, pri vedení dialógu s občanmi a aktívnom zapájaní miestnych spoločenstiev do európskych záležitostí. Navrhuje, aby boli rozsiahle siete korešpondentov médií v Bruseli prostredníctvom vhodných opatrení (semináre, pozývanie žurnalistov do Bruselu) lepšie prepojené s miestnymi redakciami. Pripomína v tejto súvislosti, že miestne a regionálne orgány na dosiahnutie svojej účinnosti potrebujú adekvátne zdroje na svoju fungovanie.

2.4

Zdôrazňuje, že aj vďaka svojmu príspevku a príspevku volených zástupcov na miestnej a regionálnej úrovni, Európska únia disponuje vhodným demokratickým rámcom na obnovu dialógu s občanmi, na rozvoj európskeho ducha spolupatričnosti a pretvorenie činnosti Spoločenstva v duchu snahy o priblíženie sa k občanom. Pripomína, že miestna a regionálna tlač je kľúčovým mediátorom komunikácie s občanmi.

2.5

Ľutuje, že mu biela kniha prisudzuje len marginálnu úlohu, ale je pripravený prevziať zodpovednosť ako iniciátor a koordinátor vo vzťahu k miestnym a regionálnym orgánom a miestnej a regionálnej tlači, a tým v rámci spolupráce s ostatnými inštitúciami veľmi aktívne prispieť do tejto fázy obdobia hodnotenia. Zdôrazňuje v tejto súvislosti nevyhnutnosť zaistiť zvýšenie rozpočtových prostriedkov, ktorými disponuje a prideliť mu rozpočtové prostriedky potrebné na prispievanie k obnovenej komunikačnej a informačnej politike.

2.6

Víta v tejto súvislosti začatie rokovaní s príslušnými oddeleniami Európskej komisie o vypracovaní dodatku k dohode o spolupráci uzavretej medzi VR a Európskou komisiou a obnovenej v novembri 2005, ktorý sa bude týkať informačnej a komunikačnej politiky;

2.7

Rád by aj sám prispel k európskej charte alebo kódexu správania pri komunikácii a na žiadosť Európskej komisie upresnil koncept, ciele a prínos tohto dokumentu.

2.8

Považuje za nevyhnutné spájať komunikačnú politiku s aktívnym občianstvom prostredníctvom aktivít, ktoré podporujú podujatia s veľkým verejným ohlasom, štúdie a informačné prostriedky, platformy pre dialóg a úvahy, a cezhranične osloviť čo najširšiu verejnosť. Pritom sa treba venovať témam, ktoré sú občanom blízke, ako zamestnanosť, rozvoj miest a obcí, bezpečnosť a prisťahovalectvo, ochrana životného prostredia a energetika, pri ktorých navyše konanie na európskej úrovni predstavuje neoddiskutovateľný prínos. Tieto témy takisto významne ovplyvňujú aj politiku miestnych a regionálnych samospráv – ich prostredníctvom získa Európa pre občanov konkrétnejšiu podobu.

2.9

Konštatuje, že jedným z cieľov bielej knihy je lepšie pochopenie verejnej mienky prostredníctvom prieskumov Eurobarometra a navrhuje, aby sa prieskum verejnej mienky lepšie prispôsobil miestnej a regionálnej úrovni a aby bol Eurobarometer ako nástroj lepšie prepojený s VR a jeho členmi. Miestni a regionálni aktéri vo verejných orgánoch sa sami najbezprostrednejšie dozvedajú názory občanov.

2.10

Vyjadruje svoju podporu zavedeniu vyučovacieho predmetu európska občianska výchova do programov škôl, kde by sa objasňovala podstata európskeho projektu, jeho základné hodnoty, vznik a vývoj, pôvodné zameranie a budúce výzvy, pričom by sa v učebných plánoch škôl a univerzít pre tento predmet naplánovali vyučovacie hodiny a vyučujúci.

2.11

Navrhuje vypracovanie európskej informačnej politiky, ktorá by EÚ umožňovala zadovážiť si nezávislé médiá. Konkrétne by uvítal vytvorenie nástrojov na informovanie o Európe v rámci regionálnych tlačových agentúr, ako aj možnosti vzdelávacích programov v oblasti komunikácie pre verejných činiteľov, a v prípade Europe by Satellite jeho zmenu z audiovizuálneho nástroja na ozajstnú európsku tlačovú agentúru.

2.12

Navrhuje vytvoriť jednoduché decentralizované možnosti financovania na podporu menších mimovládnych organizácií s cieľom podporovať ich európsku informačnú činnosť zameranú priamo na občanov, napr. usporadúvanie diskusií a kurzov, vydávanie brožúr zameraných na regionálne potreby alebo organizovanie návštev Bruselu.

2.13

Odporúča, aby sa tieto informácie koncipovali a následne rozširovali prostredníctvom miestnych a regionálnych inštitúcií. Uvítal by zavedenie stálej spolupráce s ostatnými inštitúciami, ktorá by umožnila spoločné koncipovanie stanovených plánov v oblasti komunikácie a informovanosti.

2.14

Želá si, aby informovanie a komunikácia o Európskej únii boli nakoniec chápané ako logický rámec, o ktorý by sa mali opierať miestne, regionálne a národné inštitúcie, orgány a organizácie, ako aj médiá, aby mohli poskytovať presné a kompletné informácie.