Žaloba podaná 15. januára 2009 – Komisia Európskych spoločenstiev/Portugalská republika

(Vec C-20/09)

(2009/C 82/23)

Jazyk konania: portugalčina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Komisia Európskych spoločenstiev (v zastúpení: R. Lyal a A. Caeiros, splnomocnení zástupcovia)

Žalovaná: Portugalská republika

Návrhy žalobkyne

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

V septembri 2005 bola Komisii podaná sťažnosť týkajúca sa nezlučiteľnosti určitých ustanovení upravujúcich „Regime Excepcional de Regularização Tributária de elementos patrimoniais que não se encontrem no território português em 31 de Dezembro de 2004“ (výnimočný režim daňovej úpravy finančných aktív, ktoré sa nenachádzajú na portugalskom území ku 31. decembru 2004) s právnou úpravou Spoločenstva a Dohodou o Európskom hospodárskom priestore (EHP), ktoré boli prebraté zákonom č. 39-A/2005 z 29. júla 2005.

Z výnimočného režimu daňovej úpravy vyplýva, že daňovníci v súvislosti s daňovou úpravou musia zaplatiť sumu, ktorá zodpovedá daňovej sadzbe vo výške 5 % z hodnoty uvedených finančných aktív v daňovom priznaní, a že, ak by boli všetky alebo časť finančných aktív tvoriacich predmet tohto vyhlásenia cennými papiermi Portugalskej republiky, uvedená sadzba by sa voči týmto cenným papierom znížila o polovicu; toto zníženie platí aj pre iné finančné aktíva, ak sa príslušná hodnota opätovne investovala do cenných papierov Portugalskej republiky, do okamihu podania daňového priznania.

Komisia zastáva názor, že výnimočný režim daňovej úpravy poskytuje s ohľadom na spätný prevod majetku a s ohľadom na investíciu do cenných papierov Portugalskej republiky daňovú úľavu spočívajúcu v uplatnení zníženej dane na finančné aktíva, ktoré sú cennými papiermi Portugalskej republiky, alebo na hodnotu opätovne investovanú do cenných papierov Portugalskej republiky. V skutočnosti sú osoby, ktoré tento režim využívajú, odrádzané od toho, ponechať si legalizované finančné aktíva v iných formách ako v cenných papieroch Portugalskej republiky.

Súdny dvor Európskych spoločenstiev už rozhodol, že vnútroštátna daňová úprava, ktorá odrádza daňovníkov od toho, aby investovali v iných členských štátoch, je obmedzením voľného pohybu kapitálu v zmysle článku 56 ES.

Aj keď Komisia nespochybňuje, že verejné dlhopisy môžu byť predmetom preferenčného zaobchádzania, však v predmetnom prípade zastáva ten názor, že nižšia daňová sadzba, ktorá je uplatniteľná iba na legalizované finančné aktíva, ktorými sú cenné papiere Portugalskej republiky, je zakázaným diskriminačným obmedzením voľného pohybu kapitálu podľa článku 56 ES, ktoré sa nedá odôvodniť na základe článku 58 ods. 1 ES.

Ustanovenia dohody o Európskom hospodárskom priestore týkajúce sa voľného pohybu kapitálu sú v zásade zhodné s ustanoveniami Zmluvy o ES. Z toho vyplýva, že skutočnosť, že osoby, ktoré by si mohli uplatniť nárok na výnimočný režim daňovej úpravy, boli odrádzané od ponechania ich legalizovaných finančných aktív v Nórsku, Lichtenštajnsku alebo na Islande, predstavuje obmedzenie voľného pohybu kapitálu zakázané aj podľa článku 40 Dohody o EHP.