Žaloba podaná 18. februára 2009 – Pilkington Group a i./Komisia

(Vec T-72/09)

2009/C 102/38

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyne: Pilkington Group Ltd (Svätá Helena, Spojené kráľovstvo), Pilkington Automotive Ltd (Lathom, Spojené kráľovstvo), Pilkington Automotive Deutschland GmbH (Witten, Nemecko), Pilkington Holding GmbH (Gelsenkirchen, Nemecko), Pilkington Italia SpA (San Salvo, Taliansko) (v zastúpení: J. Scott, S. Wisking a K. Fountoukakos-Kyriakakos, solicitors)

Žalovaná: Komisia Európskych spoločenstiev

Návrhy žalobkýň

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Žalobkyne touto žalobou požadujú na základe článku 230 ES čiastočné zrušenie rozhodnutia Komisie K(2008) 6815 z 12. novembra 2008 (vec COMP/39.125 – Autosklo) a najmä jeho článku 1 písm. c), ktorý konštatuje, že žalobkyne tým, že sa od 10. marca 1998 do 3. septembra 2002 zúčastnili na dohodách a/alebo zosúladených postupoch v odvetví autoskla v EHP, porušili článok 81 ES a článok 53 Dohody o EHP, alebo subsidiárne, zrušenie článku 1 písm. c) napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom konštatuje, že žalobkyne pred 15. januárom 1999 porušili článok 81 ES a článok 53 Dohody o EHP. Okrem toho a podobne, žalobkyne požadujú zrušenie článku 2 písm. c) napadnutého rozhodnutia, ktorým sa im spoločne a nerozdielne ukladá pokuta vo výške 370 miliónov eur, a/alebo podstatné zníženie tejto pokuty.

Žalobkyne na podporu svojej žaloby uvádzajú jedenásť žalobných dôvodov, pričom tri z nich sa týkajú závažného pochybenia v skutkovom posúdení protiprávneho správania, sedem z nich sa týka nesprávneho stanovenia výšky pokuty a posledný sa týka skutočnosti, že okolnosti prípadu ako celok údajne oprávňujú Súdny dvor na výkon jeho neobmedzenej právomoci na účely podstatného zníženia pokuty.

Po prvé, žalobkyne tvrdia, že Komisia porušila článok 81 ES a článok 53 Dohody o EHP a/alebo nariadenie (ES) č. 1/2003 (1) tým, že nesprávne posúdila povahu protiprávneho správania, čím podstatne precenila jeho závažnosť. Najmä uvádzajú, že Komisia nesprávne kvalifikovala protiprávne správanie, keďže toto správanie nemožno považovať za plnohodnotný kartel s vopred stanovenými pravidlami, ani nebolo vedené cieľom na úrovni celého trhu.

Po druhé, žalobkyne tvrdia, že Komisia porušila článok 81 ES a článok 53 Dohody o EHP a/alebo nariadenie (ES) č. 1/2003 tým, že nesprávne posúdila dĺžku trvania protiprávneho správania žalobkýň; konkrétne tým, že usúdila, že sa od 10. marca 1998 zúčastnili jediného a nepretržitého porušenia.

Po tretie, žalobkyne tvrdia, že Komisia porušila článok 81 ES a článok 53 Dohody o EHP a/alebo nariadenie (ES) č. 1/2003 tým, že nesprávne posúdila a podstatne precenila rozsah účasti každej zo žalobkýň na údajnom protiprávnom správaní.

Po štvrté, žalobkyne tvrdia, že Komisia porušila článok 81 ES a článok 53 Dohody o EHP a/alebo článok 23 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1/2003 a/alebo usmernenia k metóde stanovenia pokút (2) tým, že uložila pokutu, ktorá je zjavne neprimeraná vzhľadom na celkovú povahu správania popísaného v rozhodnutí, najmä tým, že stanovila výšku podielu tržieb, na ktorý sa prihliada pri výpočte pokuty podľa článku 19 a článku 23 usmernení k metóde stanovovania pokút, na 16 %.

Po piate, žalobkyne tvrdia, že v dôsledku pochybenia popísaného vo vyššie zhrnutom druhom žalobnom dôvode Komisia takisto porušila článok 81 ES a článok 53 Dohody o EHP a/alebo článok 23 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1/2003 a/alebo usmernenia k metóde stanovenia pokút tým, že pri stanovovaní základnej výšky pokuty uloženej žalobkyniam použila v dôsledku dĺžky trvania kartelu multiplikátor 4,5 roka.

Po šieste, žalobkyne tvrdia, že Komisia takisto porušila článok 81 ES a článok 53 Dohody o EHP a/alebo článok 23 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1/2003 a/alebo usmernenia k metóde stanovenia pokút tým, že pri stanovovaní pokuty uloženej žalobkyniam nezohľadnila relevantné poľahčujúce okolnosti na strane žalobkýň.

Po siedme, žalobkyne tvrdia, že Komisia porušila článok 81 ES a článok 53 Dohody o EHP a/alebo článok 253 ES a/alebo nariadenie (ES) č. 1/2003 a/alebo usmernenia k metóde stanovenia pokút tým, že pri stanovovaní pokuty uloženej žalobkyniam použila nesprávne údaje o predaji.

Po ôsme, žalobkyne tvrdia, že Komisia porušila článok 81 ES a článok 53 Dohody o EHP a/alebo nariadenie (ES) č. 1/2003 a/alebo usmernenia k metóde stanovenia pokút tým, že žalobkyniam uložila pokutu, ktorá je, bez ohľadu na ostatné nároky vznesené vo vyššie uvedených žalobných dôvodoch, zjavne neprimeraná vzhľadom na celkové okolnosti prejednávanej veci.

Po deviate, žalobkyne tvrdia, že Komisia porušila článok 81 ES a článok 53 Dohody o EHP a/alebo nariadenie (ES) č. 1/2003 a/alebo usmernenia k metóde stanovenia pokút tým, že pokuta uložená žalobkyniam je značne neprimeraná vzhľadom na povinnosť zaistiť rovnosť zaobchádzania s účastníkmi konania pri ukladaní pokút podľa článku 23 nariadenia (ES) č. 1/2003, ktorú Komisii ukladá právo Spoločenstva.

Po desiate, žalobkyne tvrdia, že Komisia porušila článok 81 ES a článok 53 Dohody o EHP a/alebo článok 23 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1/2003 a bod 32 usmernení k metóde stanovenia pokút tým, že žalobkyniam uložila pokutu, ktorá presahuje hranice stanovené uvedenými usmerneniami.

Po jedenáste, žalobkyne tvrdia, že pokuta, ktorá im bola uložená, je v každom prípade zjavne neprimeraná, prehnane vysoká a nevhodná a preto požadujú, aby Súdny dvor na základe článku 229 ES a článku 31 nariadenia (ES) č. 1/2003 uplatnil svoju neobmedzenú právomoc na účely preskúmania výšky uloženej pokuty a podstatne ju znížil.

(1)  Nariadenie Rady (ES) č. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v článkoch 81 a 82 Zmluvy (Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205).

(2)  Usmernenia k metóde stanovenia pokút uložených podľa článku 23 ods. 2 písm. a) nariadenia č. 1/2003 (Ú. v. EÚ C 210, 2006, s. 2).