22.9.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 228/1

1.1

EHSV sa domnieva, že lesy a obnoviteľné drevo, ktoré produkujú, zohrávajú dôležitú úlohu pri regulácii klimatických zmien, pretože:

1.2

EHSV si všíma, že drevo sa v Európe používa najmä v stavebníctve, ako zdroj energie a na výrobu nábytku a papiera. Vďaka dominovému efektu spracovateľských reťazcov majú výrobky z dreva obrovský prínos z hľadiska zamestnanosti, príjmu vlastníkov lesov a hospodárskej činnosti, najmä vo vidieckych oblastiach.

1.3

ESHV poukazuje na skutočnosť, že už niekoľko desaťročí európske lesy pohlcujú oxid uhličitý, pretože ich ročný prírastok bol vyšší ako výrub, čo prispelo k spomaleniu hromadenia oxidu uhličitého v atmosfére. Je nevyhnutné uznať význam prírodných lesov, pretože viažu uhlík a udržiavajú biodiverzitu. Trvalo udržateľné obhospodarovanie lesov sa v európskych krajinách kontroluje pomocou kritérií a ukazovateľov MCPFE (1), ktoré sa neustále zdokonaľujú.

1.4

EHSV odporúča, aby EÚ prijala tieto opatrenia:

1.5

EHSV zdôrazňuje, že vzhľadom na možné negatívne dôsledky klimatických zmien by mali členské štáty v rámci predchádzania škodám, ktoré na lesnom fonde spôsobujú extrémne javy (búrky, suchá, lesné požiare, hmyz), a v rámci odstránenia následkov týchto škôd vypracovať krízové plány pre lesné hospodárstvo. Taktiež by mali zlepšiť informovanosť o význame tohto odvetvia.

1.6

EHSV odporúča, aby členské štáty EÚ podporovali aj rozptýlenú výrobu energie z biologických zdrojov za pomoci garantovaných sadzieb za dodávku elektriny do siete.

1.7

EHSV zdôrazňuje, že lesy – okrem ich významu v boji proti klimatickým zmenám – zohrávajú množstvo ďalších dôležitých úloh ekologického, sociálneho a hospodárskeho charakteru, ktoré je potrebné zachovať. Medzi ciele lesného hospodárstva patrí okrem produkcie dreva aj udržiavanie biodiverzity lesov, správa podzemných vodných zdrojov, starostlivosť o krajinu, využívanie lesov na rekreáciu, cestovný ruch a ako protihlukových bariér a v rámci ochrany pred lavínami a eróziou a poskytovania nedrevných produktov, ako sú lesné plody, huby a lesná zver. Tieto mnohostranné doplnkové verejnoprospešné funkcie lesa sa neuvádzajú v žiadnych výpočtoch rentability, ani neodrážajú v cenách dreva.

2.1

Európsky parlament schválil v decembri 2008 balík opatrení EÚ pre oblasť klímy a energetiky. Medzi legislatívne rozhodnutia, ktoré sa budú týkať lesov a lesného hospodárstva, patrí:

2.2

Lesy pokrývajú 31 % územia Európy a podľa odhadov ročne pohltia približne 10 % európskych emisií oxidu uhličitého. (3) Objem uhlíka uvoľneného do ovzdušia v trvalo udržateľne obhospodarovaných lesoch je menší (zachytávanie CO2) alebo sa rovná (neutrálna uhlíková bilancia) objemu uhlíka pohlcovaného lesom z ovzdušia.

3.1

V krajinách EÚ 27 pokrývajú lesy 156 miliónov hektárov. Avšak vzhľadom na prírodné podmienky nie je vo všetkých týchto lesoch možná ťažba dreva ani ich hospodárske využitie. Podľa odhadov je v priemere dostupných 80 až 90 % tejto plochy, ale vo východnej Európe je dostupných často iba 40 až 50 % lesov. Za posledných 15 rokov sa lesná plocha na území štátov EÚ 27 zväčšila o 10 miliónov hektárov v dôsledku zalesňovania, znovuzalesňovania bývalej poľnohospodárskej pôdy a prirodzeného znovuzalesňovania. Zväčšenie rozlohy lesnej plochy zodpovedá celkovej rozlohe Maďarska.

3.2

Približne 60 % lesov v EÚ 27 je v súkromnom vlastníctve, najmä rodín, a 40 % vo verejnom vlastníctve, čiže ich vlastní štát, obce, náboženské spoločenstvá a ďalšie subjekty. Celkovo sa eviduje viac než 15 miliónov súkromných vlastníkov lesov a tento počet sa v dôsledku reštrukturalizácie vlastníctva lesov v krajinách východnej Európy, ako aj rôznych dedičských konaní, ďalej zvyšuje.

3.3

Celé stáročia ľudia rôznymi spôsobmi využívali európske lesy, pričom menili ich štruktúru. Európske lesy sa v dôsledku ľudskej činnosti skutočne menili, preto sa aj označujú ako „poloprírodné“ lesy a majú ovplyvnené druhové zloženie. „Poloprírodný“ typ sa vzťahuje na 85 % lesov. Okrem týchto lesov sa lesné hospodárstvo vykonáva aj v umelo vysadených lesoch. Umelo vysadený les, ktorý je možné nájsť najmä v juhozápadnej Európe, predstavuje približne 8 % európskej lesnej plochy. Prírodné lesy (5) neporušené ľudským zásahom (les a iné lesnaté plochy, kde sa nevykonáva lesohospodárska činnosť), ktoré sa nachádzajú najmä vo východnej Európe, pobaltských krajinách a severských krajinách, predstavujú približne 5 % lesnej plochy.

3.4

Prírodné lesy a chránené zalesnené oblasti tvoria najdôležitejšiu kategóriu lesov z hľadiska zachovania biodiverzity. Prírodné lesy sú tiež stabilnými ekosystémami, ktoré pomáhajú v boji proti vplyvom klimatických zmien. Približne 8 % európskej zalesnenej oblasti je chránených kvôli zachovaniu biodiverzity a približne 10 % je chránených kvôli zachovaniu krajiny, čo je spolu 18 % (alebo 34 miliónov hektárov). V posledných rokoch vzrástol počet oblastí chránených zákonom alebo inými právnymi predpismi. Najunikátnejšie a najcennejšie lesy, ktoré majú byť chránené, už vo väčšine prípadov v Európe chránené sú. Chránené lesy sa často nachádzajú v horských alebo neobývaných oblastiach, ktoré patria z hľadiska rozmanitosti v nich žijúcich druhov k najcennejším oblastiam, nedotknutým ľudskou činnosťou. Okrem toho približne 10 % lesov je ochránených kvôli ochrane vodných systémov, zdrojov podzemnej vody a pôdy a predchádzaniu výskytu lavín či erózie. Biodiverzita sa podporuje aj v rámci správy hospodárskych lesov, a to ponechávaním spráchnivených stromov v lesoch a biotopov mikroorganizmov s cieľom zachovať vzácne druhy.

3.5

Rast stromov v hospodárskych lesoch v Európe výrazne presahuje ich výrub. Zásoby dreva na pni sa v roku 2005 v štátoch EÚ 27 zvýšili o 687 miliónov m3 (v lesoch, kde prírodné podmienky umožňujú ťažbu dreva). Ťažba sa zároveň zvýšila na 442 miliónov m3. To znamená, že miera využívania lesov alebo pomer výrubu k rastu tvorili v priemere približne 60 % (v rozmedzí od 30 do 80 %). Miera využívania lesov v severných členských štátoch a strednej Európe prevyšuje 50 %, v južnej a juhovýchodnej Európe je to však menej ako 50 %. Miera využívania lesov sa za posledných 10 rokov zvýšila, ale ešte nedosiahla úroveň z roku 1990. Výrub sa do určitej miery zvýšil v dôsledku prudkých víchric v prvej dekáde nového tisícročia, kvôli ktorým bolo drevo v niektorých oblastiach vyťažené v krátkom čase, pričom výrub dosiahol úroveň porovnateľnú s jeho objemom za niekoľko bežných rokov. V roku 2006 bolo do Európy (EÚ 27) dovezených 83 miliónov m3 guľatiny, drevnej štiepky a odpadového dreva (bez papiera a celulózy), zatiaľ čo vývoz do mimoeurópskych krajín dosiahol objem 54 miliónov m3  (6).

3.6

Takmer 40 % (čiže približne 250 miliónov m3) prírastku sa v jestvujúcich hospodárskych lesoch nevyužíva, a to vzhľadom na skutočnosť, že výrub je nižší ako prírastok. Lesné porasty krajín EÚ 27 sa posledných 50 rokov neustále rozširujú. Celkový objem dreva na pni tvorí okolo 30 miliárd m3, čo sa rovná 9,8 miliardám ton uhlíka. Časť uhlíka zadržaného v stromoch sa ukladá v pôde, ale vzhľadom na nedostatočný výskum sa zatiaľ nedá odhadnúť podiel uhlíka zadržaného v pôde v celej Európe. Medzi hospodárskymi a prírodnými lesmi jestvuje z hľadiska viazania uhlíka dôležitý rozdiel: vo svojom „konečnom stave“ sú prírodné lesy z hľadiska ochrany klímy čistými úložiskami uhlíka, v ktorých je viazanie uhlíka (prírastom biomasy) v rovnováhe s jeho uvoľňovaním (rozkladom biomasy), kým v hospodárskych lesoch sa odberom dreva znova a znova vytvára ďalší potenciál na viazanie uhlíka. EHSV by však chcel dať jasne najavo, že tým nechce konštatovať, že by preto hospodárske lesy považoval za hodnotnejšie než prírodné lesy.

3.7

Je dôležité preskúmať potenciál európskych lesov z hľadiska ťažby a iného využitia, aby bolo možné pochopiť a vyhodnotiť pohlcovanie uhlíka, výrobu lesnej bioenergie a uhlíkový cyklus spojený s výrobkami z dreva. V súčasnosti nie sú k dispozícii žiadne ucelené informácie o možnostiach výrubu v EÚ 27 ako celku. Niektoré štáty majú národné programy pre lesné hospodárstvo, v ktorých sa stanovujú rôzne možnosti výrubu, pričom sa zohľadňujú potreby ochrany lesov, biodiverzity a iné multifunkčné potreby.

4.1

Lesy pohlcujú oxid uhličitý (CO2) z atmosféry prostredníctvom asimilácie a premieňajú ho na biomasu, a to najmä vo forme dreva, pričom zároveň uvoľňujú kyslík, ktorý je životne dôležitý pre živočíchy a človeka. Klimatické zmeny, najmä nárast objemu skleníkových plynov v atmosfére a zvyšujúca sa teplota, ale aj množstvo ozónu na povrchu Zeme a hromadenie dusíka v pôde a jej okysľovanie predstavujú – či už bezprostredne alebo v dlhodobom horizonte – nebezpečenstvo pre zdravie, rast a štruktúru lesov.

4.2

Klimatické zmeny ovplyvňujú lesy dvomi spôsobmi. Ak sa klíma postupne stáva napríklad teplejšou alebo suchšou, stromy sa musia zmenám prispôsobiť. Toto prispôsobovanie je postupné a jeho vývoj a opatrenia, ktoré ho ovplyvňujú, sa dajú plánovať. Najzávažnejšie bezprostredné hrozby pre rozvoj lesov predstavujú extrémne výkyvy počasia. Z údajov zozbieraných od roku 1850 vyplýva, že za posledných 20 rokov došlo v Európe k jednoznačnému nárastu škôd spôsobených víchricami. V krajinách Stredozemia sa tiež v poslednom desaťročí nadmerne vyskytujú lesné požiare. Je nemožné presne predpovedať výskyt extrémnych výkyvov počasia, ale pomocou výhľadového plánovania je možné sa na ne pripraviť.

4.3

Ak sa jestvujúce hospodárske lesy dostatočne neprispôsobia postupným klimatickým zmenám, bude to okrem iného viesť k oslabeniu životaschopnosti stromov, poklesu produktivity, odumieraniu jednotlivých stromov, zníženiu ich odolnosti a následnému zvýšeniu výskytu ochorení a škodcov, ako aj k zmene rozšírenia jednotlivých druhov stromov, ktoré sa v lesoch vyskytujú. Existuje tiež riziko, že stromy v severných regiónoch sa neprispôsobia, pretože tempo ich rastu sa mení v dôsledku predlžujúceho sa vegetačného obdobia a skutočnosti, že sa dostatočne neprispôsobia obdobiu vegetačného pokoja alebo zimnému obdobiu. V prípade extrémnych výkyvov počasia, ako napríklad sucha, lesných požiarov, víchric alebo snehových kalamít, môžu stromy na veľkých plochách odumrieť, môže sa zamedziť znovuzalesňovaniu a mŕtva drevná hmota môže spôsobiť masové rozšírenie lesných škodcov, a to aj v okolitých zdravých lesoch.

4.4

Klimatické zmeny pôsobia na jednotlivé vegetačné pásma rozdielnym spôsobom. Ich hlavný dosah na jednotlivé vegetačné pásma (severné oblasti, mierne pásmo, stredomorské vegetačné pásmo, horské a polárne oblasti) a krajiny by sa mohol prejaviť takto:

5.1

Kvalitné lesné hospodárstvo je hlavným prostriedkom na zlepšenie schopnosti lesov prispôsobiť sa klimatickým zmenám. Súčasťou lesného hospodárstva sú aj preventívne opatrenia, ako napríklad včasné rozpoznanie a odstránenie odumierajúcich stromov a minimalizovanie skladovania materiálu, ktorý môže spôsobiť lesný požiar. Je potrebné zlepšiť informovanosť verejnosti, vlastníkov lesov a príslušných zodpovedných subjektov o význame lesného hospodárstva pri prispôsobovaní sa klimatickým zmenám. Väčšina lesov v EÚ sa obhospodaruje priebežne, čo vo všeobecnosti vedie k ich vysokej produktivite a životaschopnosti. Prípadné opatrenia na prispôsobenie sa je potrebné prijať už teraz a na priebežnej báze, pretože v lesníctve sa vzhľadom na životný cyklus stromov, ktorý zvyčajne trvá 15 až 150 rokov, musí uvažovať v dlhodobom horizonte.

5.2

Pokiaľ ide o obnovu lesa, vysádzať sa musia tie druhy stromov, ktoré sú pre danú lokalitu najvhodnejšie. Uprednostňovať by sa mali pôvodné druhy, pretože druhy drevín pochádzajúce z konkrétnej lokality majú vzhľadom na svoju genetickú výbavu lepšie predpoklady na prispôsobenie sa zmenám klímy práve v tejto oblasti. Uprednostňovať by sa mali aj zmiešané lesy, pretože prítomnosť rôznych typov drevín s odlišnými vlastnosťami znižuje riziká, ktoré lesom hrozia.

5.3

V prípade jednodruhových ihličnatých lesov vysadených mimo svojho prirodzeného prostredia by sme sa mali pokúsiť o zmenu zloženia týchto lesov, aby sa podobalo na pôvodné druhové zloženie drevín. V porovnaní so zmiešanými lesmi sú vysadené jednodruhové lesy často menej odolné voči víchriciam a napádaniu hmyzom, ktoré po nich zvyčajne nasleduje.

5.4

Je potrebné vypracovať krízové plány lesného hospodárstva, riešenia pre financovanie odstraňovania škôd a operatívne modely, aby toto odvetvie bolo pripravené na škodlivé dôsledky náhlych a extrémnych výkyvov počasia zapríčinených klimatickými zmenami a na škody, ktoré takéto počasie v lese spôsobí. Je potrebné zmapovať oblasti, ktoré sú takýmito extrémnymi poveternostnými podmienkami ohrozené najviac. Musia sa tiež vypracovať operatívne modely na riešenie náhleho zvýšenia výrubu dreva a zabezpečenie hladkého fungovania trhu s drevom.

5.5

Klimatické zmeny a medzinárodný obchod s materiálmi rastlinného pôvodu prispievajú k rozširovaniu cudzích druhov a škodcov rastlín. Smernica EÚ o ochrane rastlín obsahuje ustanovenia o kontrole škodcov rastlín, predchádzaní šíreniu parazitov a požiadavkách týkajúcich sa medzinárodného obchodu s drevom a sadenicami. Na predchádzanie šíreniu najškodlivejších drevokazných škodcov (napr. háďatka borovicového) a zabezpečenie zdravia lesov potrebuje EÚ právne predpisy na ochranu rastlín, ktoré budú dostatočne prísne a umožnia aj účinné monitorovanie. Je potrebné vypracovať vnútroštátne stratégie na boj proti invazívnym cudzím druhom.

5.6

Obhospodarovanie lesov a biodiverzita si nemusia vzájomne odporovať. Biodiverzita by sa v rámci obhospodarovania poloprírodných hospodárskych lesov mala zohľadňovať tým, že sa v hospodárskych lesoch ponecháva spráchnivené drevo a neporušené mikrobiotopy, vďaka čomu sa môžu zachovať živé organizmy. Niekoľko členských štátov EÚ poskytuje ako opatrenie na podporu biodiverzity finančnú podporu súkromným vlastníkom lesov, ktorí sa dobrovoľne podujímajú na ich ochranu. Systémy certifikácie lesov tiež vyžadujú, aby sa v lesnom hospodárstve zohľadňovali kritériá biodiverzity lesov.

5.7

Hospodárske lesy v Európe v súčasnosti obsahujú veľké množstvo dreva v rozklade, buď na pni alebo spadnutého, v ktorom sa zachytáva uhlík a ktoré zároveň poskytuje potrebné životné prostredie pre živé organizmy. Priemerné množstvo odumretého dreva je 10 m3/ha. Prítomnosť veľkého množstva práchnivejúceho dreva môže podporiť masové šírenie drevokazných škodcov alebo rozsiahlych lesných požiarov. Výhody biodiverzity sú predsa len značné a je preto dôležité, aby sa spráchnivené drevo v lesoch neodstraňovalo zo svojho pôvodného miesta, napríklad na účely spaľovania ako palivo.

5.8

Prírodné lesy a chránené oblasti sú nevyhnutné pre zachovanie biodiverzity. Pokiaľ ide o pohlcovanie uhlíka, prírodný les mení počas svojho životného cyklu svoju funkciu: uhlík najprv viaže a neskôr sa stáva jeho úložiskom. Pri prechode od aktívnej správy lesov k ich plnej ochrane sa teda zmenšuje plošná výmera vhodná na pestovanie rastúcich stromov. Tie môžu zvýšiť objem uhlíka ukladaného v lesoch, a najmä poskytovať surovinu na výrobky z dreva, ktoré nahrádzajú iné formy energie a iné materiály

5.9

V kontexte obhospodarovania hospodárskych lesov je v boji proti klimatickým zmenám účinnejšia integrovaná ochrana (práchnivejúce drevo a malé biotopy) než komplexná ochrana lesov.

6.1

Počas rastu a v rámci spracovateľského reťazca ovplyvňujú lesy klimatické zmeny štyrmi spôsobmi:

6.2

Európske lesy vzhľadom na obmedzený výrub v pomere k čistému ročnému prírastku už niekoľko desaťročí pohlcujú oxid uhličitý a spomaľujú hromadenie oxidu uhličitého v atmosfére. Hospodárske lesy však nemôžu v tomto pokračovať donekonečna, pretože ak stromy dosiahnu vrchol svojho rastu, lesy prestanú uhlík ukladať. Hospodárske lesy sa preto musia obhospodarovať priebežne.

6.3

Pri zmierňovaní klimatických zmien zohráva dôležitú úlohu kompenzačný účinok využívania výrobkov z vyťaženého dreva (7). Uhlík z atmosféry sa viaže v lesnom dreve a následne sa presúva a ukladá vo výrobkoch z dreva, ako je papier, nábytok, dosky a drevené stavby. V prípade drevených domov sa uhlík z atmosféry pohlcuje až niekoľko storočí. Na konci svojho životného cyklu sa môžu výrobky z dreva recyklovať a spáliť, čím sa vyrobí energia. Podávanie správ o obsahu uhlíka vo výrobkoch z dreva je v rámci výpočtu emisií skleníkových plynov podľa Kjótskeho protokolu stále dobrovoľné, a teda stále neúplné, čiastočne aj kvôli tomu, že sa nezohľadňuje medzinárodný obchod.

6.4

Súčasné databázy, vnútroštátne aj medzinárodné, umožňujú vypočítať, akú majú výrobky z dreva kapacitu na zachytávanie uhlíka. Vytvárajú sa pravidlá na vypočítavanie uhlíkovej bilancie lesov. EÚ by mala na konferencii o klimatických zmenách, ktorá sa bude konať v roku 2009 v Kodani, predložiť návrh, aby bolo podávanie správ o obsahu uhlíka vo výrobkoch z dreva povinnou súčasťou výpočtu bilancie uhlíka po roku 2012, po skončení platnosti Kjótskeho protokolu.

6.5

Zaradenie kapacity na zachytávanie uhlíka vo výrobkoch z dreva do výpočtov bilancie uhlíka by mohlo odvetviu lesného hospodárstva poskytnúť dodatočný stimul pre ekologicky prijateľné a účinné obhospodarovanie lesov. Priebežné obhospodarovanie lesov je veľmi dôležité z hľadiska zachovania životaschopnosti lesov čeliacich škodlivým vplyvom klimatických zmien.

7.1

Stavebníctvo zohráva pri riešení problematiky klimatických zmien veľmi dôležitú úlohu, pretože 40 % až 50 % primárnej energie vo svete sa využíva na vykurovanie a chladenie budov (8). Podľa odhadov sa takmer 40 % emisií CO2 vyprodukuje pri výrobe stavebných materiálov, výstavbe a používaní budov.

V EÚ 27 bolo v roku 2005 spotrebovaných spolu 1 170,2 megaton ropného ekvivalentu. Z toho 28 % pripadlo na priemysel, 30,9 % na dopravu a 41,1 % na domácnosti. Za 8 % emisií CO2 je zodpovedný systém vykurovania a chladenia budov. Značnej časti týchto emisií CO2 by sa dalo predchádzať využívaním odborných postupov vo výstavbe, nových technológií a zvyšovaním podielu dreva v stavebníctve.

7.2

Drevo je počas celého svojho životného cyklu nízkoenergetický, obnoviteľný a uhlíkovo neutrálny stavebný materiál. Výroba žiadneho iného bežného stavebného materiálu nevyžaduje tak málo energie ako výroba dreva. Použitím jedného kubického metra dreva namiesto iných stavebných materiálov sa znížia emisie CO2 v atmosfére v priemere o 1,1 tony.

7.3

Rozširovaniu výstavby drevených budov na celom svete a využívaniu dreva na výstavbu bráni nedostatok jednotných noriem, pravidiel a certifikačných kritérií. V stavebníctve by mali byť k jednotlivým výrobkom k dispozícii analýzy životného cyklu a emisií skleníkových plynov, vychádzajúce z vedeckých výpočtov, pomocou ktorých by bolo možné objektívne porovnať rôzne materiály. Vlády členských štátov by mali vo väčšej miere začleniť „ekologické stavebné“ materiály z dreva do politiky zásobovania drevom a uplatňovať požiadavky na certifikáciu lesov, ktoré sú v súlade s medzinárodnou koncepciou trvalej udržateľnosti.

8.1

Lesná biomasa je najdôležitejším bezprostredne dostupným zdrojom obnoviteľnej bioenergie v Európe a na energetické účely sa využíva tromi spôsobmi:

V posledných rokoch bol v Európe zaznamenaný prudký nárast výroby tepla a elektrickej energie a ich kombinovanej výroby z lesnej biomasy. Teplo a elektrická energia sa vyrábajú pre rodinné domy a v teplárňach alebo zariadeniach na kombinovanú výrobu tepla a elektrickej energie rozličnej veľkosti pre školy, verejné subjekty, nemocnice, obce či mestá. Technológie na výrobu biopalív z lesnej biomasy a surového dreva sú ešte stále v skúšobnej fáze. Je potrebné ich ďalej rozvíjať a investovať do nich. Pyrolýza biomasy, ktorou sa vyrába drevené uhlie, vhodné na použitie ako materiál na zlepšenie kvality pôdy, predstavuje novú možnosť, ako zlepšiť energetickú hodnotu dreva a efektivitu pôdy v súvislosti so zachytávaním uhlíka.

8.2

V roku 2006 sa v EÚ 25 vyrobilo z obnoviteľných zdrojov 110 Mtoe (miliónov ton ekvivalentu ropy) energie, čo predstavuje asi 14 % z celkovej spotreby energie (Eurostat 2008). Hlavná časť (65 %) obnoviteľnej energie bola vyrobená z biomasy, predovšetkým (60 %) z lesnej biomasy. Medzi jednotlivými krajinami EÚ 27 existujú podstatné rozdiely, pokiaľ ide o podiel energie z lesa v rámci celkovej spotreby energie.

8.3

Medzi biopalivá na báze dreva, ktoré sa dajú vyťažiť z lesa, patria rôzne druhy lesnej štiepky, drevené polená, pelety, brikety, pne a koreňové drevo, drevené uhlie, drevný plyn a rýchlo rastúce druhy drevín určené na výrobu energie, ako napríklad vŕby. Vedľajšie produkty lesného hospodárstva (priemyselné odpadové výluhy a odpadové drevo, ako napríklad čierny výluh, kôra, piliny, spracovaný odpad a recyklované drevo) ponúkajú obrovský energetický potenciál a využívajú sa na výrobu tepla a energie, najmä v integrovanom lesnom hospodárstve. Využívanie vedľajších produktov a recyklovaného dreva na energetické účely by mohlo predstavovať 30 – 50 % využívania guľatiny.

8.4

V Európe existuje priestor pre podstatné rozšírenie využívania lesnej bioenergie v porovnaní so súčasnou úrovňou. Potenciál európskych lesov pre ťažbu lesnej biomasy je podľa predbežných odhadov 100 – 200 miliónov m3 ročne, za podmienok, že jej ťažba neohrozí životné prostredie, biodiverzitu lesov a chránené oblasti. Objem lesnej biomasy vyťaženej oddelene a spolu s ťažbou kmeňového dreva sa v súčasnosti odhaduje na približne 10 – 15 % ťažobného potenciálu.

8.5

Zvýšené využívanie lesnej biomasy vytvára nové príležitosti nielen pre vlastníkov lesov, ktorým ponúka možnosti na rozšírenie trhu s drevom a cenovú konkurenciu, ale aj pre piliarsky priemysel tým, že rozširuje trh pre ich vedľajšie produkty. Veľký dopyt po lesnej biomase by však mohol vyvolať zmeny na trhu s guľatinou, pretože by v prípade drevných surovín viedol k väčšej konkurencii medzi odvetvím bioenergetiky a priemyselnými odvetviami využívajúcimi kmeňové drevo. Podpora pre konečných používateľov, t. j. garantované sadzby za ekologicky vyrábanú energiu, je/sú dôležitým nástrojom pre rozvoj rôznych stratégií na podporu výroby bioenergie tak na miestnej, ako aj na regionálnej úrovni. Podpora regionálneho rozvoja EÚ by mala byť aj naďalej dôležitou otázkou, ktorú je potrebné zohľadňovať pri rozširovaní využívania bioenergie.

8.6

Trhy s drevnými palivami a najmä s palivovým drevom majú prevažne miestny charakter, ale zvýšené využívanie dreva na energetické účely v EÚ by výrazne podporilo mieru podnikania a zamestnanosti na trhu so strojmi a zariadeniami. Na výrobu peliet, brikiet a ďalších spracovaných drevných palív sú potrebné špeciálne stroje a zariadenia. Výroba energie si vyžaduje veľký počet kotlov a ďalších drahých zariadení, ktoré ponúkajú veľký potenciál na rast. Na základe zvýšeného využívania energie z dreva by sa otvorili významné možnosti pre vývoz technológií na trhy mimo EÚ.

8.7

V súčasnosti sa vypracovávajú normy pre udržateľnú výrobu biomasy v súvislosti s rámcovou smernicou EÚ o obnoviteľných zdrojoch energie. Tieto normy sú dôležité pre zabezpečenie udržateľnej dodávky a výroby bioenergie z lesov a zaručenie spoločných postupov. Normy pre udržateľnú výrobu lesnej biomasy musia byť v súlade s celoeurópskymi kritériami ministerskej konferencie o ochrane lesov v Európe (MCPFE), aby sa predišlo zbytočnej práci a duplicite.

9.1

Zakladanie nových lesov pomocou výsadby je jedným z najúčinnejších spôsobov, ako z atmosféry odstrániť uhlík. EÚ by mala v rámci svojej rozvojovej politiky podporovať projekty výsadby lesov v rozvojových krajinách, pretože podľa všetkej pravdepodobnosti budú klimatické zmeny viesť k prehlbovaniu hospodárskych rozdielov medzi priemyselnými a rozvojovými krajinami. Projekty výsadby by mali byť spojené s adaptačnými stratégiami, ktoré v rozvojových krajinách podporujú budovanie kapacít, využívanie lesov na rozličné účely a dobrú správu vecí verejných. EÚ by tiež mala vyvinúť úsilie, aby zabránila nelegálnej ťažbe dreva v rozvojových krajinách, podporila udržateľné lesné hospodárstvo a pomohla rozvojovým krajinám pri vypracovávaní ich národných programov v oblasti lesného hospodárstva v spolupráci s ďalšími odvetviami.

9.2

Výpočty bilancie uhlíka stanovené v Kjótskom protokole, odrážajúce zmeny vo využívaní pôdy, neobsahujú žiadne ustanovenia týkajúce sa rozvojových krajín, ktoré by umožnili zohľadniť zníženie emisií oxidu uhličitého, vyplývajúce z predchádzania úbytku lesov. Vzhľadom na to, že úbytok lesov zvyšuje emisie oxidu uhličitého, EÚ by mala podporovať vypracovanie a prijatie tzv. nástroja REDD. Tento nástroj by sa mohol využívať po skončení platnosti Kjótskeho protokolu (od roku 2012) pri výpočte skleníkových plynov vznikajúcich pri využívaní pôdy. V tejto súvislosti je potrebné stanoviť cenu, ktorá by odrážala hodnotu nahromadeného uhlíka, aby tak členské štáty mali vďaka obchodovaniu s emisiami určitý vplyv a mohli zabrániť úbytku tropických lesov.

9.3

EÚ vypracovala tzv. postup FLEGT (9), ktorého cieľom je zabrániť predaju nelegálne vyťaženého dreva a z neho vyrobených produktov na trhoch EÚ. Licenčný systém FLEGT prostredníctvom systému partnerstva pre danú krajinu propaguje a podporuje udržateľné lesné hospodárstvo v rozvojových krajinách a podnecuje členské štáty a rozvojové krajiny k užšej spolupráci. EÚ by mala podporovať ďalší rozvoj systému FLEGT a jeho rozšírenie na celom svete. Ak by sa podarilo zabrániť nelegálnej ťažbe, spomalilo by sa tempo, akým ubúdajú tropické lesy, ako aj nárast emisií oxidu uhličitého, ktoré tento úbytok spôsobuje. Cieľom systémov certifikácie lesov, ktoré fungujú na dobrovoľnej báze, ako napríklad PEFC (10) a FSC (11), je tiež obmedziť nelegálnu ťažbu.

9.4

Vďaka medzinárodným dohodám a organizáciám, ako je Výbor Európskej hospodárskej komisie OSN pre drevo, Európska komisia pre lesné hospodárstvo Organizácie OSN pre výživu a poľnohospodárstvo, Eurostat a MCPFE, sa už zhromažďujú údaje o európskych lesných zdrojoch, o uhlíku, ktorý viažu, uhlíkovom cykle, rozmanitosti lesov, ich produktoch a ochranných účinkoch. Je však naliehavo potrebné prehĺbiť doterajšie poznatky a rozšíriť výskum. Pri rozvoji systémov Spoločenstva pre monitorovanie, ako aj pri realizácii nového projektu FutMon (európsky systém pre monitorovanie lesov) je potrebné využiť existujúce vnútroštátne, celoeurópske a celosvetové systémy monitorovania, aj tie, ktoré sa ešte len vyvíjajú, a vlastníkom pôdy zaručiť plnú ochranu údajov pri spracovávaní alebo zverejňovaní informácií. EÚ musí využiť svoje rámcové výskumné programy na podporu ďalšieho výskumu v týchto oblastiach a uľahčiť prenos údajov prostredníctvom základných aj aplikovaných projektov výskumu a vývoja.