22.9.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 228/78

1.1

EHSV sa domnieva, že návrh Komisie je ťažko realizovateľný a povedie k významnému zvýšeniu dodatočných nákladov ako aj k nárastu administratívnej záťaže. Navyše nespĺňa jeden z hlavných cieľov smernice 2002/15/ES, ktorá stanovuje minimálne požiadavky v súvislosti s organizáciou pracovného času, aby sa zlepšila ochrana zdravia a bezpečnosť osôb vykonávajúcich mobilné činnosti v cestnej doprave, zlepšila bezpečnosť cestnej premávky a vyrovnali sa podmienky hospodárskej súťaže. V súlade s nariadením (ES) č. 561/2006 týkajúcim sa doby odpočinku pre vodičov totiž mobilní pracovníci nemôžu pracovať viac ako 48 hodín (v priemere) do týždňa, zatiaľ čo samostatne zárobkovo činní vodiči môžu v súlade s tým istým nariadením pracovať 86 hodín do týždňa.

1.2

V najbližších 20 rokoch sa v Európe očakáva 50-percentný nárast cestnej dopravy, a to nezávisle od nárastu ostatných druhov dopravy (železničná a lodná doprava). EHSV sa domnieva, že pre splnenie cieľov smernice nebude rozhodujúce postavenie vodičov, ale podmienky, za akých budú vykonávať mobilné činnosti v cestnej doprave.

1.3

EHSV v tomto stanovisku pripomína hlavné body záverov svojho stanoviska na tému „Cestná doprava – pracovný čas samostatne zárobkovo činných vodičov“ (1).

Výbor v uvedenom stanovisku zdôraznil nasledujúce skutočnosti:

1.4

EHSV sa domnieva, že ciele smernice sa budú dať splniť jedine vtedy, ak sa budú v odvetví cestnej dopravy minimálne sociálne normy sociálnej ochrany jasne uplatňovať na všetky osoby vykonávajúce mobilné činnosti v cestnej doprave bez rozdielu a bez ohľadu na ich postavenie.

1.5

Výbor sa domnieva, že pri začlenení samostatne zárobkovo činných vodičov do rozsahu pôsobnosti smernice treba čo najviac zjednodušiť ich administratívne úlohy. V definícii pracovného času samostatne zárobkovo činných vodičov sa predpokladá, že všeobecné administratívne úlohy nie sú súčasťou pracovného času.

1.6

Začlenenie samostatne zárobkovo činných vodičov si vyžaduje určitý počet opatrení zameraných na kontrolu presadzovania a dodržiavania smernice 2002/15.

2.1

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/15/ES z 11. marca 2002 nadobudla účinnosť 23. marca 2005. Týka sa organizácie pracovnej doby osôb vykonávajúcich mobilné činnosti v cestnej doprave. Jej nové spoločné predpisy zabezpečujú normy minimálnej sociálnej ochrany pre mobilných pracovníkov v tomto odvetví. Tieto normy sú vnímané ako dôležitý krok smerom k zlepšeniu ochrany zdravia a bezpečnosti mobilných pracovníkov v cestnej doprave, ako aj k zvýšeniu bezpečnosti cestnej premávky a zabezpečeniu spravodlivej hospodárskej súťaže.

2.2

Táto smernica, ktorej cieľom je zabezpečiť ochranu mobilných pracovníkov pred nepriaznivými účinkami spôsobenými nadmerne dlhým pracovným časom, nedostatočným odpočinkom alebo prerušovanými spôsobmi zamestnávania, je osobitným predpisom súvisiacim so smernicou 2003/88/ES o všeobecnom pracovnom čase a dopĺňa nariadenie (ES) č. 561/2006 z 15. marca 2006, ktoré ustanovuje spoločné predpisy o časoch jazdy a dobách odpočinku pre vodičov.

2.3

Pri schvaľovaní smernice po zmierovacom konaní Rada a Parlament súhlasili s tým, že sa bude v podstate uplatňovať na samostatne zárobkovo činných vodičov od 23. marca 2009. Komisia bola požiadaná, aby Európskemu parlamentu a Rade predložila správu najneskôr dva roky pred týmto dátumom. Komisia teda mala predložiť legislatívny návrh založený na správe, ktorý by buď definoval podmienky pre zaradenie, alebo by vylučoval samostatne zárobkovo činných vodičov z rozsahu pôsobnosti smernice.

3.1

Komisia navrhuje zmeniť a doplniť smernicu 2002/15/ES tak, aby sa z jej rozsahu pôsobnosti vylúčili samostatne zárobkovo činní vodiči a ujasnila sa oblasť pôsobnosti smernice, ktorá sa bude týkať všetkých mobilných pracovníkov, vrátane takzvaných „falošných“ samostatne zárobkovo činných vodičov, t. j. vodičov, ktorí sú oficiálne samostatne zárobkovo činní, ale v skutočnosti nemôžu slobodne organizovať svoje pracovné činnosti.

3.2

Komisia plánuje vymedziť pojem „falošný“ samostatne zárobkovo činný vodič: „Pojem ‚mobilný pracovník‘ zahŕňa aj akúkoľvek osobu, ktorá nie je viazaná so zamestnávateľom pracovnou zmluvou alebo iným typom hierarchického pracovného vzťahu, ale:

3.3

Komisia navrhuje doplniť jednu podmienku týkajúcu sa práce vykonávanej v noci. V smernici 2002/15 sa za nočnú prácu považuje všetka práca vykonávaná počas nočného času. Komisia vo svojom návrhu zmien a doplnení navrhuje, aby sa za „nočnú prácu“ považovala práca počas pracovného času, ktorá zahŕňa aspoň dve hodiny práce vykonávanej počas nočného času.

3.4

Návrh zmien a doplnení obsahuje aj nový článok týkajúci sa kontroly správneho a konzistentného uplatňovania pravidiel stanovených v smernici 2002/15, v ktorom sa uvádza, že vnútroštátne orgány zodpovedné za presadzovanie smernice budú mať primeraný počet kvalifikovaných inšpektorov a prijmú akékoľvek vhodné opatrenia.

3.5

S cieľom zabezpečiť efektívnu, účinnú a jednotnú realizáciu smernice v rámci celého Spoločenstva podporí Komisia dialóg medzi členskými štátmi s týmito cieľmi:

4.1

V súvislosti s problémami zistenými v hodnotení vplyvu sa Komisia domnieva, že „obavám o bezpečnosť na cestách v dôsledku únavy vodičov sa predchádza prísnym presadzovaním predpisov o čase jazdy a dobe odpočinku, ktoré platia pre všetkých vodičov bez ohľadu na ich zamestnanecké postavenie“. Dodatočný účinok smernice o pracovnom čase nie je preto z hľadiska bezpečnosti na cestách významný. V závere dokumentu týkajúceho sa hodnotenia vplyvu Komisia uprednostňuje možnosť, ktorá spočíva vo vylúčení samostatne zárobkovo činných vodičov, zaradení „falošných“ samostatne zárobkovo činných vodičov a zaručení účinnejších kontrol, čím sa zníži miera narušenia hospodárskej súťaže a umožní lepšia sociálna ochrana pracovníkov a pridružených skupín.

4.2

Podľa viacerých sociálnych subjektov narušilo vylúčenie samostatne zárobkovo činných vodičov hospodársku súťaž v odvetví cestnej dopravy, čo viedlo výbor k tomu, že nedávno vo svojom priebežnom stanovisku k Bielej knihe o doprave (TEN 257, spravodajca: pán Barbadillo Lopez) (2) vyslovil nasledujúcu požiadavku:

„Sociálne predpisy v oblasti cestnej dopravy musia chrániť rovnosť zaobchádzania s pracovníkmi, či už samostatne zárobkovo činnými alebo so zamestnancami. Z tohto dôvodu je potrebné u samostatne zárobkovo činných osôb okamžite uplatniť smernicu 15/2002 z 11. marca o organizácii pracovnej doby osôb vykonávajúcich mobilné činnosti v cestnej doprave, bez plánovaného prechodného obdobia, pretože hlavným cieľom smernice je zvýšiť cestnú bezpečnosť, zabrániť narušeniu hospodárskej súťaže a zlepšiť pracovné podmienky“ (bod 4.3.1.2).

4.3

Vzhľadom na očakávaný 50-percentný nárast objemu cestnej dopravy v Európe v najbližších 20 rokoch nezávisle od iných druhov dopravy (železničná a lodná) bude možné splniť podmienky týkajúce sa fyzického a duševného zdravia vodičov vozidiel s hmotnosťou od 3,5 tony do 60 ton, bezpečnosti cestnej premávky a spravodlivej hospodárskej súťaže jedine vtedy, ak sa jasne stanovia minimálne sociálne normy, ktoré sa budú uplatňovať na všetky osoby vykonávajúce mobilné činnosti v cestnej doprave bez rozdielu a bez ohľadu na ich postavenie. EHSV sa domnieva, že rozhodujúce by nemalo byť postavenie vodičov, ale skutočnosť, že vykonávajú mobilné činnosti v cestnej doprave.

4.4

Vo svojom stanovisku TEN/326 na tému „Cestná doprava – pracovný čas samostatne zárobkovo činných vodičov“ EHSV vyjadril vážne pochybnosti v súvislosti so závermi výsledkov štúdie a hodnotenia dosahu, pokiaľ ide o bezpečnosť cestnej premávky, podmienky hospodárskej súťaže a sociálne aspekty.

EHSV tu tiež poukázal na skutočnosť, že „nadmerne dlhý pracovný čas výrazne prispieva k zvýšenej únave, a teda aj k spánku za volantom“.

EHSV v tomto stanovisku tiež uviedol, že „spravodlivá hospodárska súťaž vznikne vtedy, ak sa ceny veľkých podnikov organizujúcich všetky aspekty súvisiace s distribúciou a dopravou tovarov zladia so subdodávateľmi, ak budú odrážať dodržiavanie sociálnych právnych predpisov súvisiacich s odvetvím vo vzťahu k mobilným pracovníkom, ako aj k samostatne zárobkovo činným osobám“.

4.5

Tvrdenie obsiahnuté v správe o hodnotení dosahu, podľa ktorého dodatočný účinok smernice o pracovnom čase nie je z hľadiska bezpečnosti na cestách významný, nie je správne. Mobilní pracovníci totiž nemôžu pracovať viac ako 48 hodín (v priemere) do týždňa v súlade s nariadením (ES) č. 561/2006 týkajúcim sa doby odpočinku pre vodičov, zatiaľ čo samostatne zárobkovo činní vodiči môžu v súlade s tým istým nariadením pracovať 86 hodín do týždňa.

4.6

Podľa návrhu Komisie musia vodiči, ktorí sa považujú za „falošných“ samostatne zárobkovo činných vodičov dodržiavať ustanovenia smernice o pracovnom čase. V návrhu Komisie však nie sú poskytnuté odpovede na nasledujúce otázky: Ak sa takýto vodič stane mobilným pracovníkom, musí mať pracovnú zmluvu. Kto sa stane jeho zamestnávateľom? Ak je tento vodič majiteľom vozidla, ktoré využíva na pracovné účely, čo s ním má spraviť? Ak tento vodič investoval do infraštruktúrnych alebo iných zariadení, kto ich prevezme? A napokon, čo majú robiť krajiny, ktoré už začlenili samostatne zárobkovo činných vodičov do svojich predpisov?

4.7

Výbor sa domnieva, že tento návrh môže spôsobiť nielen mimoriadne vysoké dodatočné náklady, ale aj zvýšenie administratívnej záťaže.

4.8

Podľa EHSV však začlenenie samostatne zárobkovo činných vodičov do rozsahu pôsobnosti smernice 2002/15/ES predpokladá správnu transpozíciu uvedenej smernice, a najmä vymedzenie pojmu „samostatne zárobkovo činný vodič“. Smernica by mala obsahovať ustanovenie, že všeobecné administratívne úlohy nie sú súčasťou pracovného času samostatne zárobkovo činných osôb.