15.1.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 11/16

1.3.1

EHSV predkladá tieto odporúčania:

2.1

Riadiaca skupina Európskej komisie pre aktívne starnutie vo svojej vízii aktívneho a zdravého starnutia uvádza, že aktívne a zdravé starnutie je proces, v ktorom sa optimalizujú možnosti zdravia, účasti a bezpečnosti s cieľom zvýšiť kvalitu života starnúcich ľudí. To sa týka tak jednotlivcov, ako aj celých skupín obyvateľstva. Zdravie sa vzťahuje na fyzický, duševný a sociálny aspekt kvality života. Pojem „aktívne“ znamená naďalej sa zúčastňovať na spoločenských, hospodárskych, kultúrnych, duchovných a občianskych záležitostiach, a nielen byť schopný fyzickej aktivity alebo byť účastníkom na trhu práce  (1).

2.2

Cieľom stanoviska je poukázať na súčasnú aktívnu účasť starších ľudí v Európe, poukázať na prekážky, ktoré bránia zapájaniu väčšieho počtu ľudí, a zdôrazniť, že táto angažovanosť je proces, ktorý existuje počas celého života človeka. Budovanie Európy ústretovej voči starším ľuďom začína narodením a vyžaduje si dlhodobú víziu (2). Toto stanovisko vychádza z predchádzajúcich stanovísk EHSV na tému starších ľudí a starnutia (3).

2.3

V súčasnosti žije v Európe 85 miliónov ľudí starších ako 65 rokov a do roku 2060 ich počet vzrastie na 151 miliónov. Dôležité je nielen zamerať sa na chronologický vek, ale aj uznať potrebu účasti všetkých vekových skupín, vytvárať podmienky na ich účasť a oceniť, že aj keď starších ľudí (pričom na účely tohto stanoviska sa za starších ľudí považujú ľudia nad 65 rokov) obmedzujú zdravotné ťažkosti, nemusí im to brániť v angažovanosti.

2.4

„Aktívna účasť starších ľudí na spoločenskom, kultúrnom, hospodárskom a politickom živote zodpovedá súčasnému obrazu staroby“ (4). Musíme odradiť médiá a vlády od používania nadmerne dramatického opisovania starnúcej spoločnosti.

2.5

Diskriminačné postoje voči starším ľuďom sa musia odstrániť, pretože poškodzujú vnímanie starších ľudí a odrádzajú ich od angažovania sa. Spôsobuje to stratu významného prínosu a zvyšuje napätie medzi generáciami. Mali by sme sa tešiť z toho, že žijeme dlhšie a zdravšie, za čo vďačíme lepšiemu vzdelaniu a výžive, ako aj dôrazu kladenému na spoločenskú dohodu medzi generáciami.

2.6

Negatívnym postojom k starším ľuďom sa prehliada ich úloha ako pracovníkov, spotrebiteľov, účastníkov na projektoch komunity a opatrovateľov iných ľudí. Negatívne vnímanie starších ľudí je škodlivé, pretože diskriminácia podrýva ich sebavedomie a pôsobí ako prekážka väčšej angažovanosti a ich prínosu pre hospodárstvo. Stredná dĺžka života sa zvýšila vďaka novým pokrokom v medicíne, farmakológii a technológii, ako aj zvýšenému povedomiu o zdraví a vzdelaniu. „Výskum ukázal, že veľmi starí ľudia často hodnotia kvalitu svojho života ako oveľa lepšiu, než sa vo všeobecnosti pripúšťa. Musíme zmeniť prístup k starnutiu, ktorý je často ovplyvnený negatívnymi mylnými predstavami a predsudkami“ (5).

2.7

Demografické zmeny ponúkajú príležitosti na rast „striebornej ekonomiky“, keďže starší ľudia sú v mnohých odvetviach spotrebiteľmi a prispievateľmi prostredníctvom zamestnanosti.

2.8

Boj proti diskriminácii na základe veku prostredníctvom právnych predpisov, iniciatív riadiacich orgánov a budovania novej dynamiky v tvorbe politiky by preto mal byť prioritou pri podporovaní aktívneho starnutia a uvoľňovaní potenciálu starších obyvateľov, aby sa mohli v plnej miere zapájať do rozvoja sociálneho a hospodárskeho kapitálu krajiny.

2.9

Mali by sme sa postaviť proti názoru, že vo veku 65 rokov sa staneme príjemcami služieb a nie prispievateľmi. Vekové obmedzenia by sa mali zrušiť. Starší ľudia sa nestanú homogénnou skupinou kvôli svojmu veku, ale zachovajú si rozdielne názory, energiu, skúsenosti, predsudky, potreby a želania. Všetci starneme a na naplnenie očakávaní v roku 2060 je potrebné neustále prispôsobovanie.

2.10

So štatistickými údajmi týkajúcimi sa starších ľudí treba narábať opatrne, aby sa predišlo predpokladu, že zdravotný stav, miera účasti atď. je u všetkých ľudí vo veku medzi 65 a 100 rokov rovnaká, pretože potreby a schopnosti sa líšia. Mali by sme sa vyhýbať uchyľovaniu sa k domnienkam, ktoré sa zakladajú na veku, a vytváraniu uzavretých skupín.

2.11

Dobré a dôstojné životné podmienky starších ľudí nie je možné posudzovať oddelene od stratégií, ktoré sa spájajú s príjmom, zdravím, sociálnou starostlivosťou a zachovaním miestnych sociálnych sietí a iniciatív spoločenstva. Tieto otázky hrajú významnú úlohu z hľadiska možných prekážok, ktoré bránia účasti. Schopnosť získať prístup k službám a aktívne sa zapájať významne závisia od dostatočného príjmu, čo musí byť neoddeliteľnou súčasťou dôchodkovej reformy.

3.1

Nedávna správa s názvom „Gold Age Pensioners“ (6) opisuje starších ľudí ako „stmeľujúci prvok spoločnosti“. Zdôrazňuje sa v nej ich prínos pre rodinu a spoločenstvá spočívajúci v dobrovoľníckej práci a účasti v demokratických inštitúciách.

3.2

Starší ľudia majú vyššiu účasť vo všetkých voľbách. V správe Eurostatu (7) sa konštatuje, že 50 % občanov starších ako 55 rokov išlo voliť a že o politiku je väčší záujem vo vyššom veku. Rastúci počet starších ľudí v našej spoločnosti prináša so sebou značný politický vplyv, ktorý je v USA známy ako „sivá sila“ a tento vplyv sa aj uplatňuje.

3.3

Priemerný vek poslancov zvolených do Európskeho parlamentu je 54 rokov a najstarší z nich má 84 rokov. Platí to aj pre iné vládne inštitúcie a EHSV, čo poukazuje na to, že vek by nemal byť prekážkou účasti na žiadnej úrovni.

3.4

Mnohí starší ľudia prinášajú svoje skúsenosti a odborné znalosti získané počas svojho pracovného života do predstavenstiev mimovládnych organizácií, verejných orgánov a podnikov.

4.1

Z miery, do akej starší ľudia prispievajú do spoločnosti rôznymi spôsobmi, možno vyvodiť závery o sociálnom začlenení starších ľudí a ich zapojení do rozhodovacích procesov. Starší ľudia sa však často cítia byť „vynechaní“ z rozhodovania o ich životných podmienkach alebo o komunite, v ktorej žijú. Jednotlivci potrebujú osobné povzbudenie a organizácie musia vyvinúť mechanizmy, ktoré zahrnú názory starších ľudí.

4.2

Európska platforma starších ľudí vydala v roku 2010 správu (8), v ktorej boli opísané metódy vypracované v rôznych členských štátoch, ktoré zahŕňali rady seniorov a verejné konzultácie na celoštátnej a miestnej úrovni. Pre proces európskeho sociálneho začlenenia je základnou podmienkou, aby sa všetky zúčastnené strany zapojili do riešenia problémov, ktorým čelia. Ich účasť je dôležitá, ale ešte dôležitejšie je, aby sa im pozorne načúvalo, aby došlo k zmenám.

4.3

Ľuďom, ktorí čelia sociálnemu vylúčeniu z dôvodu zlého zdravotného stavu, postihnutia alebo chudoby, sa musí pomáhať a práva jednotlivcov sa musia posilniť. Škótska pracovná skupina pre demenciu je žiarivým príkladom ľudí s diagnózou demencie, ktorí sú rozhodnutí zachovať si slobodu rozhodovania a kontrolu nad svojím životom. Oduševnenými a smelými kampaňami zameranými na lepšie pochopenie demencie a lobovaním za lepšie služby skupina získala pozoruhodnú povesť na národnej i medzinárodnej úrovni. Túto organizáciu riadia ľudia s demenciou a sú hlavnými rečníkmi na konferenciách alebo radia vláde (9).

4.4

Účinná účasť vyžaduje ústretové štruktúry a záväzok vládnych orgánov a mimovládnych organizácií, zamestnávateľov a ďalších inštitúcií, že to s načúvaním starším ľuďom ako zainteresovaným subjektom myslia vážne, čo znamená, že sa používa jazyk bez odborného žargónu a že priestory určené na stretávanie sú bezbariérové a prístupné použitím cenovo dostupnej verejnej dopravy. Starší ľudia si musia byť vedomí svojich práv a povinností a musia mať možnosť oboznámiť sa s otázkami, o ktorých sa bude diskutovať, a preto je nevyhnutné ich školenie, a to aj v oblasti IKT (10).

4.5

Stále väčší dôraz sa kladie na koprodukciu, t. j. metódu, v rámci ktorej „jednotlivci, spoločenstvá a organizácie, ktoré disponujú zručnosťami, znalosťami a schopnosťou spolupracovať vytvárajú príležitosti a riešia problémy (11).“ Zásady sú rovnaké ako pri všetkých participatívnych činnostiach a môžu sa uplatňovať na individuálnej úrovni pri príprave balíka týkajúceho sa starostlivosti, ako aj na úrovni celoštátnych vlád pri vypracúvaní politiky.

5.1

EHSV víta podporu, ktorú Európska komisia venuje iniciatívam spoločného plánovania a vypracovaniu plánu budúcich výskumných činností v oblasti starnutia a demografických zmien, ktoré by mali prispieť k programu „Horizont 2020: plány pre starnutie“ (12).

5.2

Pokračovanie výskumu všetkých aspektov života starších ľudí je dôležité, aby sa zabezpečilo, že sa prijmú náležité politické rozhodnutia týkajúce sa zdravia, sociálnych služieb, vzdelávania, príjmov a účasti. Starší ľudia by mali byť zapojení do nastoľovania otázok a mali by sa tiež podieľať na výskume. Obzvlášť dôležité je uskutočňovať klinické testovanie liekov so staršími ľuďmi.

6.1

Pri starnúcom obyvateľstve bude musieť stále viac starších žien prevziať zodpovednosť za opatrovanie, čo by mohlo spôsobiť finančné problémy kvôli strate príjmov a kráteniu dôchodkov. Starší ľudia predstavujú významný prínos ako neformálni opatrovatelia starších, slabších príbuzných, čo pre rozpočty sociálnej starostlivosti znamená veľké úspory. Je potrebné uznať skúsenosti a zručnosti neformálnych opatrovateľov a potrebu poskytovať možnosti odbornej prípravy.

6.2

Okrem toho sa mnoho starých rodičov stará o svoje vnúčatá, keď je to v ťažkých rodinných situáciách nutné alebo keď chcú umožniť svojim deťom pracovať a byť ekonomicky aktívnymi.

6.3

V oblasti neformálnej starostlivosti existuje priestor na sociálne inovácie a členské štáty by mali vyvinúť väčšie úsilie na riešenie pribúdajúcich problémov a úloh, ktorým čelia neformálni opatrovatelia v súvislosti s obmedzenými alebo nedostatočnými opatrovateľskými službami.

7.1

„Existuje pozoruhodná škála dobrovoľníckych činností starších ľudí, ktoré prekračujú rámec tém tradične spájaných s vekom, ako je napr. pomoc slabým alebo chorým starším ľuďom“ (13). Dobrovoľnícke činnosti vykonávajú v oblasti sociálnej a zdravotnej starostlivosti, voľného času, životného prostredia, náboženských organizácií, kultúry a politiky.

7.2

Starší ľudia vykonávajú dobrovoľnícku činnosť z toho dôvodu, že im umožňuje zachovať si a rozvíjať zručnosti a spoločenské kontakty, predchádzať sociálnej izolácii a vylúčeniu a slúžiť svojej komunite. Dobrovoľníctvo prináša vzájomný úžitok. Podľa prieskumu z roku 2009 bolo 78 % obyvateľov EÚ-27 toho názoru, že starší ľudia sú ako dobrovoľníci veľkým prínosom pre dobročinné a spoločenské organizácie (14).

7.3

Pri chýbajúcich alebo krátených zákonných službách by sa malo oceniť, že starší ľudia svojou dobrovoľníckou činnosťou tieto medzery zapĺňajú, avšak je potrebné ich podporovať.

7.4

Treba poznamenať, že uznanie a škála dobrovoľníckych činností sa v jednotlivých členských štátoch značne líšia a ľudia, ktorí sú dobrovoľníkmi v staršom veku, boli nimi väčšinou po celý svoj život. Existuje tu priestor na to, aby sa jednotlivci počas celého života podnecovali k dobrovoľníckej činnosti a aby im bolo umožnené sa do nej zapájať, čo v staršom veku prinesie osoh v podobe predchádzania izolácii a sociálnemu vylúčeniu a podpory kontaktov a priateľstiev.

8.1

Okrem spotreby je možné prínos starších ľudí pre hospodárstvo merať pomocou platenia daní z príjmu a nákupov, poskytovania neformálnej starostlivosti príbuzným, čo pre štát znamená úspory, starostlivosti o vnúčatá, ktorá umožňuje deťom vrátiť sa na trh práce, a pomocou hodnoty dobrovoľníctva a zotrvania v pracovnom procese. Okrem toho sú tu prevody majetku na mladších členov rodiny s cieľom pomôcť im s väčšími finančnými záväzkami (15).

8.2

Rastúce uznanie starnúceho obyvateľstva by malo zvýšiť potenciál podnikov a iných subjektov vyvinúť a uviesť na trh tovary a služby, ktoré slúžia tejto časti obyvateľstva v kontexte starnúcej spoločnosti, a tak podporiť rast výroby a zamestnanosti (16).

8.3

Starším ľuďom ako spotrebiteľom sa nedostáva dostatočného uznania, čo vedie k pretrvávaniu negatívneho postoja k vyššiemu veku. Stereotypný pohľad na starších ľudí vedie tendenčne k predpokladu, že starší ľudia nepotrebujú alebo nechcú iné príležitosti alebo služby a že „trh pre mladých“ je oveľa dôležitejší (17).

9.1

„Takmer 60 % pracovníkov si myslí, že budú môcť svoju prácu vykonávať aj vo veku 60 rokov“ (18).

9.2

Vzhľadom na rastúcu dlhovekosť je dôležité, aby starší ľudia boli schopní a mohli sa sami rozhodnúť zostať v pracovnom procese až do dosiahnutia zákonného veku odchodu do dôchodku a ak budú chcieť, aj dlhšie. To si vyžaduje uznanie schopností staršieho človeka, prispôsobenie pracovného prostredia a pracovného času (čo by bolo prospešné počas celého pracovného života), možnosť zúčastňovať sa na školeniach s cieľom udržiavať krok s meniacimi sa postupmi a úsilie bojovať proti diskriminácii na základe veku na pracovisku. EHSV nedávno prijal stanovisko, v ktorom navrhol balík špecifických opatrení zahŕňajúcich tieto požiadavky a zdôraznil význam sociálnych partnerov, ktorí zohrávajú kľúčovú úlohu pri zabezpečovaní vhodných opatrení a úprav (19).

9.3

Treba uznať, že existuje rozdiel medzi ľuďmi, ktorí pracujú aj po dosiahnutí dôchodkového veku, pretože chcú, a ľuďmi, ktorí pracovať musia, lebo ich dôchodok im nepostačuje.

9.4

Starší ľudia prinášajú na pracovisko bohaté skúsenosti a zručnosti, čo je v čase nedostatku odborných síl veľmi dôležité a zabezpečuje trvalý prínos pre hospodárstvo. Treba nabádať podniky k tomu, aby vytvárali osvedčené postupy v rámci stratégií týkajúcich sa veku.

9.5

Starší ľudia majú potenciál stať sa samostatne zárobkovo činnými osobami a podnikateľmi, čo im poskytuje väčšiu samostatnosť a kontrolu nad svojimi pracovnými podmienkami. Prínos starších ľudí v tejto sfére sa zvyšuje. Údaje Eurostatu za rok 2010 ukazujú, že 50 % pracovníkov starších ako 65 rokov vykonávalo samostatnú zárobkovú činnosť (20). Impulzy pre nové projekty a služby, ktoré odrážajú meniacu sa demografiu, môžu prísť od samotných podnikajúcich starších ľudí a je potrebné povzbudzovať jednotlivcov, aby tieto príležitosti využívali (21).

10.1

EHSV už niekoľko rokov zdôrazňuje význam celoživotného vzdelávania ako základnej podmienky sociálneho začlenenia, zotrvania v pracovnom procese, rozvoja osobnosti a schopnosti účinnej účasti (22).

10.2

Počet starších ľudí, ktorí využívajú možnosti na vzdelávanie, sa zvyšuje, avšak nie vo všetkých členských štátoch v rovnakej miere (23). Zapojenie starších ľudí do skupín miestnych spoločenstiev a mimovládnych organizácií poskytuje významný zdroj informálneho vzdelávania.

11.1

Význam využívania informačných a komunikačných technológií pre všetkých občanov sa zvyšuje. Používanie internetu a e-mailu môže starším ľuďom umožniť zostať v kontakte s vonkajším svetom a udržiavať pravidelnú komunikáciu s rodinnými príslušníkmi, ktorí bývajú ďaleko. Vylepšiť to môže používanie programu Skype alebo podobných médií, ktoré umožňujú vizuálny kontakt. Využívanie kontrolovaných diskusných skupín na internete môže pomôcť starším ľuďom, ktorí nemôžu opustiť svoj domov, skontaktovať sa s inými ľuďmi s podobnými záujmami, čo pomáha zmierniť izoláciu.

11.2

Elektronické zdravotníctvo môže poskytovať značné výhody, pokiaľ ide o sledovanie zdravotného stavu a reagovanie na núdzové situácie. Takéto metódy by nemali nahrádzať pravidelný osobný kontakt s ľuďmi. Systémy elektronického zdravotníctva musia zohľadniť potrebu skutočných vzťahov medzi jednotlivcami.

11.3

Medzi kontroverznejšie aplikácie IKT patria systémy sledovania osôb v „inteligentných“ domoch, systémy pre osobnú bezpečnosť alebo monitorovacie zariadenia pre osoby postihnuté demenciou. Majú umožniť bezpečné zachovanie samostatnosti a slobodu rozhodovania. Takéto metódy sa musia používať na základe etických rozhodnutí a praxe a jednoznačne v prospech starších ľudí, a nesmú sa využívať ako kontrolný mechanizmus alebo spôsob, ako obmedziť pomoc odborného personálu.

11.4

Využívanie internetu na nákupy online má jasné výhody pre ľudí, ktorí majú problémy s mobilitou, ale zase to treba vyvážiť potrebou stretávať sa s ľuďmi a vyjsť von z domu. Musí byť zaručená ochrana osobných údajov a súkromia.

11.5

Používanie IKT si vyžaduje školenie a podporu, ako aj prístup k príslušnému vybaveniu. Na tieto otázky poukázalo stanovisko EHSV na tému „Podpora digitálnej gramotnosti, digitálnych zručností a digitálneho začlenenia“ (24).

12.1

Hoci sa zdôrazňuje účasť starších ľudí na celom rade činností s dosahom na spoločenský a hospodársky život, ešte stále existujú značné prekážky, ktoré mnohým starším ľuďom bránia v angažovaní sa.

12.2

Chronologický vek je iba jedným z mnohých znakov, ktoré charakterizujú človeka. Znalosti, zručnosti a skúsenosti rôznych vekových skupín sú pre spoločnosť veľmi dôležitým zdrojom. Inkluzívna spoločnosť pre všetky vekové kategórie si vyžaduje, aby rozhodovacie orgány, príslušné zainteresované subjekty a samotní občania spoločne prevzali zodpovednosť za koncipovanie takej politiky a praktických opatrení, ktoré zabezpečia rovnosť a začlenenie bez ohľadu na vek.