19.1.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 17/45

—

biologické vedy a biotechnológia podstatnou mierou prispievajú k dosiahnutiu kľúčových cieľov politiky EÚ v oblasti zdravia, udržateľného rozvoja, hospodárskeho rastu a vytvárania pracovných miest;

—

prechod na biohospodárstvo je predpokladom na to, aby Európa dosiahla vedúce postavenie v svetovom biohospodárstve, hlavne pokiaľ ide o inovácie a konkurencieschopnosť;

—

biohospodárstvo je spolu s potravinovou bezpečnosťou a udržateľným hospodárstvom uvedené v prehľade spoločenských výziev v programe Horizont 2020 s Komisiou navrhovaným rozpočtom 4,5 miliardy EUR, čo výbor víta;

—

bude trvať najmenej 25 rokov, kým bude môcť biohospodárstvo konkurovať hospodárstvu založenému na využívaní fosílnych zdrojov, a že si to vyžaduje dlhodobé investície (do výskumu a vývoja), stratégie (aj po roku 2020) a spoluprácu všetkých zúčastnených v celom hodnotovom reťazci s cieľom dosiahnuť kooperatívny transfer poznatkov;

—

biohospodárstvo poskytne nové podnikateľské a inovačné príležitosti v európskom hodnotovom reťazci, vrátane poľnohospodárstva;

—

nástroje územného plánovania pre zachovanie poľnohospodársky a lesnícky využívaných plôch majú veľký význam;

—

akčný plán navrhnutý Komisiou neobsahuje žiadne opatrenia na zvýšenie účinnosti využívania prírodných zdrojov.

Spravodajca

Rogier VAN DER SANDE (NL/ALDE), člen výkonnej rady provincie Južné Holandsko

Referenčný dokument

Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov: Inovácie pre udržateľný rast: biohospodárstvo pre Európu

COM(2012) 60 final

1.

víta toto oznámenie Európskej komisie (ďalej len „Komisia“), v ktorom sa navrhuje posun smerom k väčšiemu a udržateľnejšiemu využívaniu obnoviteľných zdrojov a vyzýva na prechod zo spoločnosti využívajúcej fosílne zdroje na spoločnosť využívajúcu biologické zdroje s podporou výskumu a inovácií.

2.

Súhlasí s Komisiou v názore, že biohospodárstvo je kľúčový prvok inteligentného a ekologického rastu a prispieva k cieľom stratégie Európa 2020 a jej hlavným iniciatívam „Únia inovácií“ a „Európa efektívne využívajúca zdroje“. Opakuje, že biologické vedy a biotechnológia podstatnou mierou prispievajú k dosiahnutiu kľúčových cieľov politiky EÚ v oblasti zdravia, udržateľného rozvoja, hospodárskeho rastu a vytvárania pracovných miest (1).

3.

Uznáva, že prechod na biohospodárstvo je predpokladom na to, aby Európa dosiahla vedúce postavenie v svetovom biohospodárstve, hlavne pokiaľ ide o inovácie a konkurencieschopnosť. Zdôrazňuje, že biohospodárstvo ponúka veľký potenciál vytvárania pracovných miest, a to nielen v poľnohospodárstve. Pozoruje, že prírodných zdrojov vo svete ubúda a že ak má Európa zostať v biohospodárstve konkurencieschopná, bude musieť napredovať rýchlejšie, pretože iné krajiny vo svete začínajú uplatňovať podobné stratégie a aktívne stimulujú trhové iniciatívy (napr. Čína, USA). Je presvedčený, že pri podpore biohospodárstva potrebuje Európa rozhodnú európsku reakciu založenú na inováciách.

4.

Domnieva sa, že akčnému plánu obsiahnutému v oznámení chýbajú praktické opatrenia a nástroje na odstránenie potenciálnych prekážok alebo rizík pri posune smerom k biohospodárstvu a že by sa osobitná pozornosť mala venovať prekrývaniu predpisov resp. tým predpisom, ktoré sú vo vzájomnom rozpore, a dostupnosti rizikového kapitálu.

5.

Víta skutočnosť, že biohospodárstvo je spolu s potravinovou bezpečnosťou a udržateľným hospodárstvom uvedené v prehľade spoločenských výziev v programe Horizont 2020 (2) s Komisiou navrhovaným rozpočtom 4,5 miliardy EUR. To vytvára rámec pre inovatívne opatrenia, ktorými sa má dosiahnuť potravinová bezpečnosť, riešiť nedostatok prírodných zdrojov, udržateľné poľnohospodárstvo, závislosť od fosílnych zdrojov, úrodnosť pôdy a problém zmeny podnebia, pričom sa má zároveň dosiahnuť trvalý hospodársky rast. Poukazuje však na to, že obmedzenie týchto prostriedkov na oblasti „potravinová bezpečnosť, udržateľné poľnohospodárstvo, morský a námorný výskum a bioekonomika“ znamená veľké obmedzenie oproti odvetviam, ktoré Komisia v oznámení zhrnula pod pojem „bioekonomika“. Zdôrazňuje, že bude trvať najmenej 25 rokov, kým bude môcť biohospodárstvo konkurovať hospodárstvu založenému na využívaní fosílnych zdrojov, a že si to vyžaduje dlhodobé investície (do výskumu a vývoja), stratégie (aj po roku 2020) a spoluprácu všetkých zúčastnených v celom hodnotovom reťazci s cieľom dosiahnuť kooperatívny transfer poznatkov.

6.

Je presvedčený, že vzhľadom na prechod z hospodárstva využívajúceho fosílne zdroje na biohospodárstvo by sa poľnohospodárstvo, ktoré zaisťuje potravinovú bezpečnosť a plní si svoju prvotnú úlohu dodávateľa potravín, mohlo zároveň stať dodávateľom rozličných (nepotravinárskych) biologických produktov, čo by mohlo viesť k vzniku udržateľnejšieho poľnohospodárstva. Biohospodárstvo poskytne nové podnikateľské a inovačné príležitosti v európskom hodnotovom reťazci, vrátane poľnohospodárstva. Je presvedčený, že na dosiahnutie optimálneho využitia prírodných zdrojov je potrebná úzka interakcia medzi poľnohospodárstvom, biohospodárstvom a vednými odbormi (3), aby sa vytvorilo udržateľné a efektívnejšie poľnohospodárstvo. Intenzifikácia prvovýroby pritom nesmie byť v rozpore so zásadou udržateľnosti. Výbor preto zdôrazňuje význam nástrojov územného plánovania pre zachovanie poľnohospodársky a lesnícky využívaných plôch.

7.

Súhlasí s tým, že predpokladom urýchlenia prechodu na udržateľné európske biohospodárstvo sú zabezpečené a dostatočné dodávky bezpečných a veľmi kvalitných biologických výrobkov, a takisto sústavy prvovýroby, v ktorých sa účinne využívajú zdroje. Poukazuje však na to, že akčný plán navrhnutý Komisiou neobsahuje žiadne opatrenia na zvýšenie účinnosti využívania prírodných zdrojov.

8.

Vyzdvihuje, že je potrebné viac sa zamerať na stratégiu a politiku, predpisy a stimuly v oblasti biohospodárstva, a zdôrazňuje, že je potrebná neustála koordinácia, jasné politické záväzky a ďalšia integrácia európskych politík (Horizont 2020, politika súdržnosti, spoločná poľnohospodárska politika, smernica o obnoviteľných zdrojoch energie, rámcová smernica o odpadoch) a jednotlivých odvetví, aby sa odstránili protiklady v politických cieľoch a zabezpečili rovnaké podmienky činnosti všetkých subjektov.

9.

Víta ambície a snahy Komisie o integrovaný a medziodvetvový interdisciplinárny politický prístup k biohospodárstvu. Poznamenáva, že zo strany Komisie je potrebná intenzívna politická koordinácia, a podotýka, že pri ambíciách sa zatiaľ nezohľadňuje úroveň praktickej implementácie, ktorá je potrebná na miestnej a regionálnej úrovni.

10.

Podporuje pokus Komisie dospieť k všeobecnej obsiahlej definícii biohospodárstva, domnieva sa však, že vzhľadom na medziodvetvovú povahu biohospodárstva môže mať pre niektorých európskych, národných a regionálnych aktérov činných v biohospodárstve tento pojem odlišný význam. Nazdáva sa, že pyramída využitia biomasy (obr. 1) (4) by mohla poskytnúť rámec pri diskusii o hodnote a uprednostňovanom využívaní biomasy štruktúrovanejším spôsobom.

11.

Je presvedčený, že Európa by mala vypracovať a uplatňovať svoju vlastnú jasnú a dlhodobú bioekonomickú víziu založenú na rozličných segmentoch pyramídy využitia biomasy (obr. 1), v ktorej vyššie umiestnené segmenty predstavujú vyššie hodnoty. Domnieva sa, že Európa by sa mala riadiť „hodnotovou stratégiou“ a zamerať sa na vyššie segmenty pyramídy využitia biomasy, teda uprednostniť využívanie biomasy 2. a časom aj 3. generácie (5). Uznáva, že investície do prvej generácie biomasy sú nevyhnutným krokom pri prechode na druhú a časom aj tretiu generáciu biomasy. Je presvedčený, že tieto európske ciele by mali byť zakotvené vo všetkých medziodvetvových politikách súvisiacich s biohospodárstvom.

12.

Domnieva sa, že Európa by mala prevziať a zachovať si vedúcu úlohu vo vývoji kritérií udržateľnosti na optimalizáciu ponuky a dopytu pri biomase (alebo obnoviteľných biologických zdrojoch) a v podpore udržateľného využívania pôdy. Zároveň by mala zohľadniť zvýšené poľnohospodárske výrobné kapacity a zvýšené využívanie biomasy druhej a časom aj tretej generácie, minimalizovať možné negatívne účinky neudržateľného využívania biomasy prvej generácie a venovať sa diskusii na tému „potraviny verzus palivá“.

13.

Odporúča Komisii, aby vyvinula všeobecný plán rozvoja biohospodárstva, ktorý poskytne rozbor ďalších krokov potrebných pri rozvoji európskeho biohospodárstva, v prístupe zohľadní hodnotový reťazec, a takisto doterajšiu prácu (európskych technologických platforiem, OECD a iných). Žiada, aby sa doň zaradili praktické opatrenia a nástroje, pričom sa vezmú do úvahy rozličné danosti regiónov, a zdôrazňuje, aký potenciál má spolupráca regiónov v hodnotovom reťazci.

14.

Poukazuje na to, že biohospodárstvo zahŕňa v Komisii rôzne oblasti politiky. Aby sa zlepšila dostupnosť bioekonomických iniciatív a programov EÚ, navrhuje výbor použiť prístup s „jedným kontaktným miestom“, pričom by išlo o jedno vstupné pracovisko Komisie, cez ktoré by sa spracúvali žiadosti.

15.

Víta skutočnosť, že v oznámení Komisie sa zohľadňuje regionálny rozmer biohospodárstva a domnieva sa, že oznámenie a všetky návrhy obsiahnuté v akčnom pláne pre biohospodárstvo sú v súlade so zásadou subsidiarity.

16.

Poznamenáva, že niekoľko členských štátov EÚ vykonáva činnosti na podporu rozvoja biohospodárstva a že zodpovedajúce stratégie vypracúvajú hlavne vlády jednotlivých krajín. Dobrým príkladom je spoločná regionálna stratégia biohospodárstva Biobased Delta Europe (regióny Juhozápadné Holandsko a Flámsko). Je presvedčený, že je potrebný integrovaný rámec a kooperatívnejší európsky prístup a že potrebujeme posilniť miestne a regionálne iniciatívy uplatňovaním bioekonomických stratégií na všetkých úrovniach spolupráce (EÚ, štátnej, regionálnej, miestnej) a koordináciou medziodvetvových činností. Mal by sa vytvoriť mechanizmus koordinácie všetkých relevantných (medziodvetvových) oblastí politiky súvisiacich s biohospodárstvom na úrovni EÚ, štátov a regiónov.

17.

Podporuje návrh Komisie vytvoriť panel pre biohospodárstvo, ktorý pomôže zlepšiť synergiu a súlad politík a na ktorom bude možné diskutovať o praktickom dosahu politickej činnosti súvisiacej s biohospodárstvom a vyhodnocovať ho, pričom sa domnieva, že je stále nejasný účel tohto panelu a nejasné je aj to, ako bude fungovať v praxi a ako sa doňho budú zapájať regióny. Zdôrazňuje, že by mal byť fórom mnohých subjektov, na ktorom sa ich zástupcovia budú stretávať na základe tzv. koncepcie trojitej špirály (podniky, výskumné ústavy, regionálne a miestne samosprávy), vymieňať si poznatky a nápady, diskutovať o riešeniach pre spoločnosť využívajúcu biologické zdroje a oboznamovať sa s praktickým úsilím pri prechode z hospodárstva založeného na využívaní fosílnych zdrojov na biohospodárstvo. Je presvedčený, že v platforme by mala byť náležite zastúpená široká paleta odvetví, čo by bolo dobrým základom na uľahčenie medziodvetvového prístupu k biohospodárstvu.

18.

Domnieva sa, že fungovanie a úlohy národných, regionálnych a miestnych platforiem biohospodárstva sa môžu odlišovať, a preto žiada Komisiu, aby vypracovala špecifické usmernenia, ktoré stanovia právomoci národných, regionálnych a miestnych panelov pre biohospodárstvo. Zdôrazňuje, že panely biohospodárstva by mali plniť úlohy koordinácie politickej, vedeckej a podnikateľskej obce s cieľom dohodnúť sa na opatreniach pred rozbehnutím hospodárskej súťaže, a vyzýva na miestny prístup, pri ktorom sa budú zohľadňovať príslušné zemepisné, rozvojové, environmentálne a regionálne podmienky a priority, ako aj doterajšie regionálne iniciatívy. Domnieva sa, že každý región by mal mať „svoj vlastný príbeh“ a rozvíjať vlastnú regionálnu stratégiu biohospodárstva.

19.

Zdôrazňuje, že miestne a regionálne samosprávy zohrávajú kľúčovú úlohu pri uplatňovaní a rozvoji biohospodárstva. Uznáva, že majú rozhodujúcu úlohu pri určovaní rizík a možných prekážok implementácie v praxi, a preto sa dôrazne zasadzuje za ich aktívne zapojenie a podieľanie sa na vytváraní, organizácii a využívaní panelu pre biohospodárstvo. Komisiu žiada, aby umožnila dostatočnú pružnosť a ozrejmila funkciu a úlohy regionálnych a/alebo národných panelov, spôsob ich interakcie a formu, akou sa regionálne a/alebo miestne skúsenosti odrazia v paneli EÚ pre biohospodárstvo.

20.

Domnieva sa, že úspech prechodu na biohospodárstvo bude závisieť od aktívnej účasti občianskej spoločnosti na plánovaní a implementácii. Zdôrazňuje význam informovania verejnosti a vyzýva Komisiu, aby zdôrazňovala vzťah medzi vedou, spoločnosťou a prípravou politiky a tiež významnú úlohu miestnych a regionálnych samospráv pri tomto prechode.

21.

Je presvedčený, že prechod na biohospodárstvo bude úspešný iba v spoločnosti zameranej na využívanie biologických zdrojov, a preto navrhuje, aby mimovládne organizácie a organizácie občianskej spoločnosti zohrávali dôležitú úlohu v raných štádiách prechodu a boli zastúpené v paneloch.

22.

Vyzdvihuje potenciál biohospodárstva pri raste a vytváraní pracovných miest v Európe a je presvedčený, že si to vyžaduje vysokokvalifikovaných pracovníkov, ktorí by rozvíjali inovácie a vytvárali vedomostnú základňu na budovanie biohospodárstva. Zdôrazňuje, že je dôležité, aby sa vývoj súvisiaci s biohospodárstvom stal súčasťou riadnych učebných osnov na základných školách a v odbornom a vysokoškolskom vzdelávaní prostredníctvom študijných odborov a predmetov venovaných poľnohospodárstvu, chémii a potravinárstvu. Vzdelávanie však podľa článku 165 Zmluvy o fungovaní EÚ patrí do právomoci členských štátov, a preto sa v tejto oblasti nemôžu na úrovni EÚ stanovovať žiadne požiadavky.

23.

Domnieva sa, že spolupráca založená na tzv. koncepcii trojitej špirály je rozhodujúca na dosiahnutie zhodnotenia inovácií a poznatkov v biohospodárstve. Koncepciu trojitej špirály treba tiež zmodernizovať a rozpracovať tak, aby sa zabezpečilo účinné fungovanie regionálnych inovačných ekosystémov. Táto oblasť prirodzene profituje zo širokej pozitívnej účasti občanov, a preto je veľmi vhodná na to, aby sa stala európskym priekopníkom, pokiaľ ide o inovačnú činnosť, ktorá využíva intenzívny výskum, no zároveň je zameraná na používateľa.

24.

Zdôrazňuje významnú úlohu verejno-súkromných partnerstiev pri urýchľovaní prechodu na biohospodárstvo. Je presvedčený, že malé a stredné podniky zohrávajú rozhodujúcu úlohu pri premene výsledkov vedeckého výskumu na aplikácie a pri ich uvádzaní na trh vo forme nových výrobkov alebo techník. Inovačnú úlohu regionálnych malých a stredných podnikov treba neustále zdôrazňovať a na podnietenie ich činnosti je potrebná mohutná štruktúrovaná podpora.

25.

Domnieva sa, že je nevyhnutné zlepšiť dostupnosť finančných prostriedkov malým a stredným podnikom investovaním do začínajúcich podnikov, poskytovaním rizikového kapitálu a podporou transferov technológií, menej zložitými predpismi a zhodnocovaním poznatkov v biohospodárstve. Navrhuje, aby sa vytvoril panel malých a stredných podnikov, ktorý by bol poradenským orgánom panelu pre biohospodárstvo a zabezpečil by posudzovanie vecí z podnikateľského hľadiska.

26.

Obáva sa, že súčasné politické a ekonomické prostredie v EÚ nepodporuje priemyselné využívanie biomasy ako materiálu (resp. suroviny).

27.

Zdôrazňuje, že prechod na biologické hospodárstvo musí byť v súlade s fungovaním vnútorného trhu a obchodnou politikou.

28.

Víta, že sa objavujú vedúce európske siete regiónov a biohospodárskych zoskupení. Príkladná je spolupráca Flámska (Belgicko) a juhozápadného Holandska, severozápadného Francúzska, Severného Porýnia-Vestfálska (Nemecko), Helsinského regiónu (Fínsko), Štajerska (Rakúsko) a iniciatívy vo Švédsku, Estónsku a Maďarsku. Vyzýva Komisiu, aby podporila takéto siete a zoskupenia s cieľom podporovať výmenu skúseností a spoločne spracovávať žiadosti o projekty pripravované spolu s inými európskymi regiónmi a zapojila ich do panelu pre biohospodárstvo. Domnieva sa, že je dôležité vzájomne sa oboznamovať s vytváraním investičných fondov a transferom technológií.

29.

Domnieva sa, že pri budovaní spoločnosti využívajúcej biologické zdroje sú dôležité iniciatívy vychádzajúce zdola a že rozhodujúci význam má podnikateľský prístup a prístup založený na dopyte v kombinácii s prístupom vládnej úrovne.

30.

Konštatuje, že regióny produkujúce biomasu by mali mať možnosť profitovať z technologických inovácií a nemali by byť považované iba za dodávateľov biomasy, a preto je potrebné venovať osobitnú pozornosť transferu technológií a zhodnocovaniu poznatkov. Domnieva sa, že úzke vzťahy medzi mestskými a poľnohospodárskymi regiónmi sú dôležité na dosiahnutie transferu technológií a zhodnocovanie poznatkov.

31.

Domnieva sa, že časť fondov spoločnej poľnohospodárskej politiky by v spojení s programom Horizont 2020 mala podporovať európske inovačné partnerstvo za poľnohospodársku produktivitu a udržateľnosť, aby sa našlo spojenie medzi výskumom a vývojom a poľnohospodárskou praxou, vďaka čomu by sa rozšírila vedomostná základňa a zvýšilo zhodnocovanie poznatkov (6).

32.

Navrhuje, aby Komisia zlepšila predbežné vyberanie a mapovanie osvedčených postupov, doterajších činností a dostupných bioproduktov regionálnych zoskupení a regiónov, pričom by vychádzala z výsledkov a práce, ktorá už bola urobená v jestvujúcich programoch, ako je ABC-Europe a Cluster-IP financovaných generálnym riaditeľstvom pre podnikanie a priemysel (7), programy Interreg v rámci regionálnej politiky a Znalostné regióny zo 7. rámcového programu (8), a podporovala programy financované z viacerých fondov.

33.

Víta návrh Európskej komisie vyčleniť časť Európskeho fondu regionálneho rozvoja (EFRR) na projekty „hospodárstva s nízkymi emisiami oxidu uhličitého“ v menej rozvinutých regiónoch, rozvinutých „transformujúcich sa regiónoch“ a v bohatších regiónoch. Je presvedčený, že to bude mať kladný vplyv na vytvorenie európskej spoločnosti správne využívajúcej biologické zdroje. Zdôrazňuje potenciál stratégií inteligentnej špecializácie (S3), ktorými sa má regiónom umožniť strategickejší a ucelenejší prístup k biohospodárstvu.

34.

Navrhuje, aby regióny, ktoré majú rozvinutejšie biohospodárstvo, boli podporované pri krokoch vyžadovaných bioekonomickými hodnotovými reťazcami a pri spájaní s inými menej pokročilými regiónmi, pričom je presvedčený, že rozvinutejšie a menej rozvinuté regióny by spolu mali pripravovať skúšobné plány, v ktorých by (začínajúce) podniky mohli skúšať nové produkty v chránenom prostredí. Domnieva, že tento prístup postupného dosiahnutia excelentnosti povedie k efektívnemu využívaniu zdrojov pri podpore súdržnosti a podporuje iniciatívy, akou je iniciatíva Znalostné regióny, ktorá poskytuje vhodné nástroje na výmenu poznatkov. Dôrazne podporuje preberanie a uplatňovanie výsledkov výskumu v regiónoch a nadväzovanie ďalšej výskumnej spolupráce.

35.

Je presvedčený, že znalostné a inovačné spoločenstvá (ZIS) riešia dlhodobé spoločenské výzvy a nachádzajú nové príležitosti na inovácie v Európe, ktorým sa venujú. Preto vyzýva Komisiu, aby v novej vlne ZIS v rokoch 2014 až 2020 začala s ich sústreďovaním na biohospodárstvo (9).

36.

Vzhľadom na spomenuté je presvedčený, že všetci aktéri, či už európski, národní, regionálni alebo miestni pociťujú naliehavosť, pokiaľ ide o rozvoj hospodárstva s nízkymi emisiami oxidu uhličitého resp. biohospodárstva. Vydať sa na cestu k dosiahnutiu tohto cieľa a začať ho uplatňovať v praxi si vyžaduje revolúciu v našom spôsobe myslenia a konania. Keďže regióny sú kľúčové v praktickom uplatňovaní, ponúka výbor svoje odborné poznatky a vyhlasuje, že je ochotný úzko spolupracovať s Komisiou pri posúvaní stratégie pre biohospodárstvo v Európe do ďalšej fázy.

37.

Chcel by požiadať Komisiu, aby na úrovni EÚ:

ďalej rozvíjala európsku stratégiu so zameraním na:

38.

Je presvedčený, že regióny môžu ponúknuť: