25.5.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 147/4

1.

Bolo rozhodnutie maďarských správnych orgánov prijaté v rámci prechodných ochranných opatrení v súvislosti s vysoko patogénnou vtáčou chrípkou, ktorým sa stanovilo ochranné pásmo, v rámci ktorého bola okrem iného zakázaná preprava hydiny, zlučiteľné s právom Únie — so smernicou Rady 92/40/EHS (1) a smernicou Rady 2005/94/ES (2) a s rozhodnutím Komisie 2006/105/ES?

Bolo rozhodnutie maďarských správnych orgánov prijaté v rámci prechodných ochranných opatrení v súvislosti s vysoko patogénnou vtáčou chrípkou, ktorým boli čiastočne zmenené právne predpisy týkajúce sa ochranného pásma, v rámci ktorého bola okrem iného zakázaná preprava hydiny, ako aj opatrenie prijaté voči žalobkyni prostredníctvom stanoviska príslušného orgánu (rozhodnutie, proti ktorému nemožno podať odvolanie), ktorým sa zamietla preprava moriek (na účely chovu) na farmu v tomto ochrannom pásme, a to priamo v centre zistenej infekcie, zlučiteľné s právom Únie — so smernicou Rady 92/40/EHS a smernicou Rady 2005/94/ES a s rozhodnutím Komisie 2006/115/ES?

2.

Bolo cieľom smernice Rady 92/40/EHS a smernice Rady 2005/94/ES ako zdrojov práva Únie prijať právne predpisy Únie zamerané na odstránenie prípadných škôd spôsobených jednotlivcovi v dôsledku prechodných ochranných opatrení prijatých v súvislosti s vysoko patogénnou vtáčou chrípkou v Únii? Poskytuje právny základ práva Únie uvedený v smerniciach Rady 92/40/EHS a 2005/94/ES a v rozhodnutiach Komisie 2006/105/ES a 2006/115/ES dostatočnú právomoc na prijatie právnych predpisov Únie, ktorých cieľom je odstrániť prípadné škody spôsobené jednotlivcovi v dôsledku prechodných ochranných opatrení prijatých v súvislosti s vysoko patogénnou vtáčou chrípkou?

3.

V prípade kladnej odpovede na druhú otázku: Je obmedzenie práva na náhradu škody vzniknutej z prechodných vnútroštátnych opatrení prijatých v rámci vykonávania uvedených zdrojov práva v súlade s právom a zlučiteľné s právnymi predpismi Únie? Možno predpokladať, že vnútroštátne právne predpisy, ktoré obmedzujú náhradu škody zo strany štátu na náhradu skutočnej škody a výdavkov a vylučujú možnosť náhrady ušlého zisku, predstavujú nevyhnutné a primerané obmedzenie práva na náhradu škôd spôsobených jednotlivcovi?

4.

V prípade zápornej odpovede na druhú otázku: Môže žalobkyňa založiť svoje právo na náhradu ušlého zisku na priamom rozpore s ustanoveniami Charty základných práv Európskej únie (článok 16 — sloboda podnikania; článok 17 — vlastnícke právo a článok 47 — právo na účinný prostriedok nápravy a na spravodlivý proces), ak prechodné opatrenia, ktoré prijal členský štát pri vykonávaní práva Únie v rámci ochrany pred vysoko patogénnou vtáčou chrípkou, viedli v prípade žalobkyne k vzniku škody, ale pokiaľ ide o náhradu vzniknutej škody, vnútroštátne právne predpisy takýto nárok obmedzujú, vylučujúc možnosť požiadať o náhradu ušlého zisku?

5.

Ak by sa mohlo uplatniť právo na náhradu celej škody založené na ustanoveniach práva Únie, možno takéto právo uplatňovať výlučne voči štátu, alebo ho možno uplatňovať voči štátnej správe v konaní o náhradu škody spôsobenej pri vykonávaní verejnej moci na základe širšieho výkladu koncepcie štátu? Ak toto právo možno uplatňovať aj voči správnym orgánom, môže sa vnútroštátnymi právnymi predpismi v súvislosti so žiadosťou o náhradu škody vyžadovať na vznik nároku na náhradu škody preukázanie splnenia ďalších požiadaviek?

6.

Ak právo Únie nepriznáva žalobkyni možnosť priamo získať celkovú náhradu za vzniknuté škody na základe tohto práva, vyžaduje požiadavka na rovnocennosť procesných noriem uplatňovanie rovnakých pravidiel na odmietnutie nárokov, ktoré sa musia posudzovať na základe práva Únie, a podobných nárokov, ktoré sa musia posudzovať na základe maďarského práva?

7.

Možno sa za podobných skutkových okolností ako v prejednávanej veci v rámci súdneho konania o vykonávaní práva Únie obrátiť na Európsku komisiu na účely získania stanoviska ako amicus curiae, najmä v prípadoch, v ktorých Európska komisia začala voči členskému štátu konanie o nesplnení povinnosti v súvislosti s právnymi otázkami týkajúcimi sa daného prípadu, vzhľadom na skutočnosť, že legislatívne a správne opatrenia, ktoré prijali členské štáty v rámci ochrany pred vysoko patogénnou vtáčou chrípkou voľne žijúcich vtákov v Únii, majú vplyv na fungovanie vnútorného trhu?

8.

Ak existuje možnosť obrátiť sa na Európsku komisiu na účely získania stanoviska ako amicus curiae alebo jednoducho požiadať o informácie, je Európska komisia povinná poskytnúť stanovisko ako amicus curiae alebo požadované informácie o údajoch, spisoch alebo vyhláseniach získaných v priebehu konania o nesplnení povinnosti a o postupoch Európskej komisie v tejto veci, najmä ak ide o neverejné údaje, ktoré boli získané pred začatím konania o nesplnení povinnosti pred Súdnym dvorom? Možno tieto údaje verejne použiť v konkrétnom konaní, ktoré prebieha pred súdom členského štátu?