This document is an excerpt from the EUR-Lex website
Document 62014CN0015
Case C-15/14 P: Appeal brought on 15 January 2014 by European Commission against the judgment of the General Court (Second Chamber) delivered on 12 November 2013 in Case T-499/10: MOL Magyar Olaj- és Gázipari Nyrt. v European Commission
Vec C-15/14 P: Odvolanie podané 15. januára 2014 : Európska komisia proti rozsudku Všeobecného súdu (druhá komora) z 12. novembra 2013 vo veci T-499/10, MOL Magyar Olaj- és Gázipari Nyrt./Európska komisia
Vec C-15/14 P: Odvolanie podané 15. januára 2014 : Európska komisia proti rozsudku Všeobecného súdu (druhá komora) z 12. novembra 2013 vo veci T-499/10, MOL Magyar Olaj- és Gázipari Nyrt./Európska komisia
Ú. v. EÚ C 61, 1.3.2014, p. 6–6
(BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, HR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)
|
1.3.2014 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
C 61/6 |
Odvolanie podané 15. januára 2014: Európska komisia proti rozsudku Všeobecného súdu (druhá komora) z 12. novembra 2013 vo veci T-499/10, MOL Magyar Olaj- és Gázipari Nyrt./Európska komisia
(Vec C-15/14 P)
2014/C 61/10
Jazyk konania: angličtina
Účastníci konania
Odvolateľka: Európska komisia (v zastúpení: L. Flynn, K. Talabér-Ritz, splnomocnení zástupcovia)
Ďalší účastník konania: MOL Magyar Olaj- és Gázipari Nyrt.
Návrhy odvolateľky
Odvolateľka navrhuje, aby Súdny dvor:
|
— |
zrušil rozsudok Všeobecného súdu (druhá komora) z 12. novembra 2013, MOL Magyar Olaj- és Gázipari Nyrt./Európska komisia, T-499/10, a |
|
— |
zamietol žalobu na zrušenie rozhodnutia Európskej komisie K(2010) 3553 v konečnom znení z 9. júna 2010 o štátnej pomoci C 1/2009 (ex NN 69/08), ktorú Maďarsko poskytlo spoločnosti MOL Nyrt. (1), |
|
— |
uložil žalobkyni na prvom stupni povinnosť nahradiť trovy konania, subsidiárne, |
|
— |
vrátil vec Všeobecnému súdu na opätovné preskúmanie, |
|
— |
rozhodol, že o trovách prvostupňového a odvolacieho konania sa rozhodne neskôr. |
Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia
Komisia tvrdí, že napadnutý rozsudok treba zrušiť, lebo viaceré aspekty tohto rozsudku nesprávne vykladajú alebo nesprávne uplatňujú pojem selektivita.
Po prvé rozsudok nesprávne uplatňuje judikatúru o selektivite vo vzťahu k opatreniam, pri ktorých majú vnútroštátne orgány diskrečnú právomoc, ako budú zaobchádzať s podnikmi.
Po druhé Všeobecný súd nesprávne cituje právnu úpravu, keď usúdil, že existencia objektívneho kritéria nevyhnutne vylučuje existenciu selektivity.
Po tretie rozsudok nesprávne spája existenciu selektivity so zámerom členských štátov chrániť jeden alebo viac subjektov od nového režimu poplatkov, a tým prehliadol požiadavku, že existencia štátnej pomoci spočíva v účinkoch skúmaného opatrenia.
Po štvrté úvahy uvedené v rozsudku vo vzťahu k „následnej zmene vonkajších podmienok [dohody zachovávajúcej určitú výšku poplatkov]“ nemôžu byť relevantné pre prejednávanú vec, lebo následná zmena vonkajších podmienok dohody skúmanej Komisiou spočívala v zmene režimu právnej úpravy.
(1) Ú. v. EÚ L 34, s. 55.