Odvolanie podané 3. júla 2015: Johannes Tomana a i. proti rozsudku Všeobecného súdu (ôsma komora) z 22. apríla 2015 vo veci T-190/12, Johannes Tomana a i./Rada Európskej únie, Európska komisia

(Vec C-330/15 P)

(2015/C 302/25)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Odvolatelia: Johannes Tomana a i. (v zastúpení: M. O’Kane, solicitor, M. Lester, Z. Al-Rikabi, barristers)

Ďalší účastníci konania: Rada Európskej únie, Európska komisia, Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska

Návrhy odvolateľov

Odvolatelia navrhujú, aby Súdny dvor zrušil rozsudok Všeobecného súdu, aby zrušil napadnuté opatrenia v rozsahu, v akom sa vzťahujú na odvolateľov a aby uložil odporcom povinnosť nahradiť trovy prvostupňového aj odvolacieho konania.

Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia

Prvý dôvod: Všeobecný súd sa dopustil pochybenia, keď rozhodol, že napadnuté nariadenie má platný právny základ. Jej jediný údajný právny základ oprávňuje Komisiu na zmenu nariadenia 314/2004 (1) na základe spoločnej pozície, ktorá už bola zrušená a nemožno ju vykladať tak, že odkazuje na následné rozhodnutie.

Druhý dôvod: Všeobecný súd sa dopustil pochybenia, keď rozhodol, že ľudí možno zaradiť na zoznam napadnutých opatrení na základe toho, že sú „členmi vlády“ alebo sú s ňou „spojení“ len na základe ich povolania alebo predchádzajúceho povolania. Okrem toho Všeobecný súd pochybil, keď konštatoval, že ľudia sa majú považovať za „spojených“ s členmi vlády na základe toho, že tvrdenia, v ktorých sa im vytýkalo, že konali s cieľom ohroziť právny štát, demokraciu alebo ľudské práva v Zimbabwe v minulosti, preukázali, že „spolupracovali“ s vládou. Všeobecný súd nemal umožniť odporcom, aby sa opreli o predpoklady, ktoré neboli uvedené v napadnutých opatreniach a neboli v súlade s ich cieľmi ani im primerané, ale mal od nich žiadať, aby sa zbavili svojho dôkazného bremena spočívajúceho v odôvodnení ponechania na zozname na základe dostatočne spoľahlivého skutkového stavu.

Tretí dôvod: Všeobecný súd pochybil, keď rozhodol, že odôvodnenie bolo dostatočné, zatiaľ čo sa v ňom uvádzali len povolania, ktoré údajne vykonávali členovia vlády alebo osoby s nimi spojené, ale vágne a všeobecné obvinenia z protiprávneho konania v minulosti. Všeobecný súd tiež pochybil v tom, že povolil, aby sa odôvodnenie ex post doplnilo o dodatočné dôvody, ktoré nie sú uvedené v napadnutých opatreniach. Keď viacerí odvolatelia predložili pripomienky, v ktorých tieto tvrdenia vyvrátili, Všeobecný súd nesprávne a nespravodlivo považoval ich dôkazy za neprípustné a nezaoberal sa nimi.

Štvrtý dôvod: Všeobecný súd sa odchýlil od ustálenej judikatúry týkajúcej sa práva na obhajobu, keď rozhodol, že odporcovia nemuseli predložiť dôkazy alebo základ pre ponechanie na zozname, alebo dať odvolateľom možnosť sa vyjadriť pred svojím rozhodnutím o ponechaní odvolateľov na zozname.

Piaty dôvod: Všeobecný súd neposúdil, či je zaradenie každého z odvolateľov v primeranej rovnováhe k závažnému porušeniu ich základných práv a k cieľom napadnutých opatrení.

(1)  Nariadenie Rady (ES) č. 314/2004 z 19. februára 2004 o určitých reštriktívnych opatreniach voči Zimbabwe (Ú. v. EÚ L 55, s. 1; Mim. vyd. 18/003, s. 50).