3.11.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 363/10

1.

Príloha II B smernice Rady 1999/13/ES z 11. marca 1999 o obmedzení emisií prchavých organických zlúčenín unikajúcich pri používaní organických rozpúšťadiel pri určitých činnostiach a v určitých zariadeniach sa má vykladať v tom zmysle, že poskytnutie dlhšej lehoty, ktorú príloha stanovuje vo svojom bode 2 prvom pododseku písm. i), možno priznať prevádzkovateľovi „zariadenia“ v zmysle článku 2 bodu 1 uvedenej smernice na realizáciu jeho schémy znižovania emisií, ak náhrady, ktoré obsahujú menej alebo žiadne rozpúšťadlá, sa ešte stále len vyvíjajú, hoci v prípade takéhoto zariadenia je možné predpokladať a použiť konštantný obsah neprchavých látok vo výrobku na definíciu referenčného bodu znižovania emisií.

2.

Príloha II B bod 2 prvý pododsek písm. i) smernice 1999/13 sa má vykladať v tom zmysle, že poskytnutie dlhšej lehoty na realizáciu schémy znižovania emisií prchavých organických zlúčenín si vyžaduje povolenie príslušných orgánov, ktoré predpokladá predchádzajúcu žiadosť dotknutého prevádzkovateľa. S cieľom určiť, či sa dlhšia lehota musí poskytnúť prevádzkovateľovi na realizáciu schémy znižovania emisií prchavých organických zlúčenín, a stanoviť rozsah prípadne poskytnutej dlhšej lehoty prislúcha týmto príslušným orgánom, aby v rámci voľnej úvahy, ktorá im prináleží, predovšetkým overili, či sa náhrady, ktoré sú spôsobilé na použitie v dotknutých zariadeniach a ktoré môžu znížiť emisie prchavých organických zlúčenín, skutočne vyvíjajú, či prebiehajúce práce s ohľadom na predložené dôkazy môžu dospieť k vyvinutiu takýchto produktov a či neexistuje alternatívne opatrenie, ktoré by pri nižších nákladoch mohlo viesť k porovnateľnému alebo väčšiemu zníženiu emisií, a najmä či už nie sú dostupné iné náhrady. Okrem toho je potrebné zohľadniť pomer medzi znížením emisií dosiahnuteľným prostredníctvom náhrad, ktoré sa vyvíjajú, a tiež nákladmi na tieto náhrady na jednej strane a medzi dodatočnými emisiami spôsobenými poskytnutím dlhšej lehoty a nákladmi možných alternatívnych opatrení na druhej strane. Rozsah predĺženia lehoty nesmie presiahnuť nevyhnutný čas na vývoj náhrad. Uvedené treba posúdiť s ohľadom na všetky relevantné skutočnosti a predovšetkým s ohľadom na objem dodatočných emisií, ktorý vyplynie z predĺženia lehoty, a výšku prípadných nákladov na alternatívne opatrenia v porovnaní s rozsahom zníženia emisií, ktorý bude dosiahnuteľný prostredníctvom náhrad, ktoré sa vyvíjajú, a tiež s nákladmi na tieto náhrady.