17.11.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 383/14

Spravodajca:

Bernardo HERNÁNDEZ BATALLER

1.1.

Šport prispieva k realizácii strategických cieľov Únie, zdôrazňuje základné pedagogické a kultúrne hodnoty a je nástrojom integrácie, keďže sa týka všetkých občanov bez ohľadu na pohlavie, etnický pôvod, náboženstvo, vek, štátnu príslušnosť, sociálne postavenie alebo sexuálnu orientáciu. Šport takisto pomáha bojovať proti netolerancii, xenofóbii a rasizmu.

1.2.

Športové aktivity umožňujú všetkým ľuďom konštruktívne usmerniť svoje nádeje a obohatiť sa o hodnoty, ako sú úsilie, solidarita a súdržnosť, ktoré prináša šport. Zároveň poskytujú fyzickú a duševnú pohodu a pomáhajú riešiť sociálne problémy prostredníctvom pozitívnych hodnôt, ktoré ponúkajú. V tejto súvislosti by sa mala diskusia zamerať aj na stanovenie súboru minimálnych univerzálnych zásad, ktoré by propagovali poctivý prístup detí a mládeže k športu vo všetkých športových disciplínach.

1.3.

Dobrovoľnícka činnosť v športe zohráva dôležitú úlohu v rozvoji amatérskeho športu a športu na úrovni klubov, keďže predstavuje veľký prínos zo sociálneho, hospodárskeho a demokratického hľadiska. Preto je nevyhnutné prostredníctvom športu, vrátane zimných športov, podporovať dobrovoľnícku činnosť a aktívne občianstvo.

1.4.

Zásady dobrého riadenia a správy by mali zabezpečiť integritu v športových súťažiach. Jednou zo základných podmienok v športe je nezávislosť športových organizácií, ktoré musia konať v súlade so zásadami transparentnosti, zodpovednosti a demokracie. Preto by všetky zainteresované strany mali byť náležite zastúpené v procese prijímania rozhodnutí. S cieľom upevniť tento všeobecný rámec prevencie a podľa nedávno vypracovanej podrobnej štúdie (1), je nevyhnutné, aby sa posilnila dôvera medzi národnými orgánmi a športovými ustanovizňami, a tak uľahčila potrebná výmena informácií medzi národnými súdnymi orgánmi a medzinárodnými športovými ustanovizňami.

1.5.

EHSV žiada Európsku komisiu a členské štáty, aby v európskom kontexte v rámci inovačného prístupu šírili a odovzdávali si informácie o pozitívnych skúsenostiach a najvhodnejších postupoch, pokiaľ ide o spôsoby, ako vytvárať a podporovať strategické partnerstvá medzi hlavnými zainteresovanými stranami z rôznych sektorov, s cieľom posilniť úlohu športu ako hnacej sily inovácie a hospodárskeho rastu. V tejto súvislosti je veľmi dôležité vedieť využiť výhody, ktoré by organizovanie veľkých športových podujatí mohlo a malo priniesť regiónom a mestám, kde sa tieto podujatia konajú. Domnieva sa, že Komisia by mala venovať pozornosť novým iniciatívam a metódam, ktoré sa objavujú v celosvetovom meradle a ktoré majú regiónom a mestám pomôcť rozbehnúť športové projekty podporujúce udržateľný hospodársky a sociálny rozvoj.

1.6.

Využívanie nástrojov financovania EÚ na rozvoj v oblasti športu by sa malo podporovať na rôznych úrovniach.

1.7.

Na európskej úrovni by sa mala presadzovať sociálna súdržnosť, opatrenia na zapojenie znevýhodnených skupín do športových aktivít a sociálne začlenenie, a to aj v prípade osôb zbavených slobody, ktoré môžu nájsť v športe prostriedok, ako sa znovu začleniť do spoločnosti, keďže šport navodzuje pocit pohody a prináša stabilitu vďaka svojim hodnotám, ako je úsilie, solidarita a koniec-koncov aj fair play, ktoré môžu pomôcť odstrániť sociálne vylúčenie a diskrimináciu.

1.8.

EÚ zohráva dôležitú úlohu v boji proti nerovnosti s cieľom odstrániť prekážky, ktoré bránia osobám so zdravotným postihnutím v prístupe k športovým aktivitám, podporiť ich účasť na súťažiach a odbúrať všetky spoločenské predsudky v tejto súvislosti. Preto by bolo dobré, keby Komisia navrhla Rade ministrov vypracovať „Európsky kódex osvedčených postupov v oblasti športu a sociálneho začlenenia“ v snahe podporiť a podnietiť väčšie zapojenie zdravotne postihnutých osôb do športových aktivít.

1.9.

EÚ a členské štáty by mali venovať osobitnú pozornosť propagácii športu a fyzickej aktivity starších ľudí. V starnúcej Európe je mimoriadne dôležité na tento účel vyvíjať cielené iniciatívy a zabezpečovať finančné prostriedky.

2.1.

Lisabonská zmluva prihliada v procese integrácie na to, že Únia a jej členské štáty majú určité spoločné hodnoty. Týmito najvyššími hodnotami sú ľudská dôstojnosť, sloboda, demokracia, rovnosť, právny štát a dodržiavanie ľudských práv vrátane práv osôb patriacim k menšinám.

Lisabonská zmluva dáva Únii právomoci na podporu „európskych záležitostí týkajúcich sa športu“ (článok 165 ZFEÚ). Je nevyhnutné zaoberať sa rozličnými aspektmi – sociálnymi, hospodárskymi a kultúrnymi – fenoménu športu z hľadiska perspektívy jeho zaradenia medzi hodnoty zakotvené v článku 2 ZFEÚ, čo si vyžaduje, aby sa inštitúcie a členské štáty jasne zaviazali, že budú v súlade so zásadou subsidiarity podnecovať politiky, právne predpisy a opatrenia na podporu európskych aspektov v športe.

2.2.

Cieľom tohto stanoviska z vlastnej iniciatívy je pokúsiť sa spropagovať možnosti, ktoré ponúkajú európske hodnoty a hodnoty športu, vrátane zimných športov, sprostredkovať ich všetkých občanom a spoločenským organizáciám a podnietiť vytvorenie politiky Únie v oblasti športu, keďže doposiaľ bola táto téma len predmetom sporadických súdnych rozhodnutí, väčšinou spojených s uplatňovaním hospodárskych slobôd.

2.3.

Už v staroveku sa v gréckej filozofii rozlišovalo medzi telesnou a duševnou činnosťou a z týchto myšlienok, ktorým jednoznačne dominovala etika a podpora mieru, sa neskôr vyvinul olympijský duch.

Je dôležité, aby šport prispel k realizácii európskych, ale aj celosvetových cieľov stratégie Európa 2020, keďže môže do veľkej miery prispieť k inteligentnému, udržateľnému a inkluzívnemu rastu.

3.1.

Aby mohol šport zohrávať spoločenskú úlohu, musia mať členské štáty primeranú infraštruktúru, ktorá uľahčí vykonávanie športových aktivít, a disponovať na svojom území primeranou, postačujúcou a vyváženou základnou sieťou športových zariadení a vybavenia.

3.2.

Dobrovoľnícka činnosť je i naďalej základným kameňom športu v Európe, keďže dobrovoľníci spolu s neziskovými športovými organizáciami umožňujú rozvoj a šírenie športových ideálov. V tomto zmysle treba vyzdvihnúť úlohu školy pri propagovaní olympijských hodnôt, ktoré podporujú mier a svornosť v športe, pričom sa chráni spolunažívanie a integrácia v demokratickej a pluralistickej spoločnosti, ako aj hodnoty humanity, ktoré sa so športom spájajú a ktoré pomáhajú odstrániť zo športu násilie, rasizmus, netolerantnosť a xenofóbiu.

3.2.1.

Je nevyhnutné, aby športové organizácie uplatňovali zásady dobrej správy. Musia vychádzať zo zásad transparentnosti, zodpovednosti a demokracie a musia v nich byť riadne zastúpené všetky strany, ktorých sa proces prijímania rozhodnutí týka, vrátane pozorovateľov, ktorí väčšinou presadzujú zásady fair play. Malo by sa pouvažovať o možnosti nastoliť prísnejšie požiadavky z hľadiska transparentnosti, keď sa ich aktivity financujú z verejných prostriedkov.

3.2.2.

EHSV sa domnieva, že by sa mala zvážiť možnosť spoločne zakročiť proti nežiaducim javom – ako je korupcia pri športových výsledkoch, doping alebo násilné činy – nielen na základe právomocí, ktoré Únii prislúchajú v súlade s článkami 6 a 165 ZFEÚ, ale aj na základe právomocí súvisiacich s priestorom slobody, bezpečnosti a spravodlivosti alebo akýchkoľvek iných právomocí, ktoré by mohli byť potrebné na prijatie nadnárodných opatrení, ktoré by zároveň mohli mať skutočne odrádzajúci účinok.

3.2.3.

Cieľom týchto opatrení by malo byť zaručiť vysokú úroveň bezpečnosti. Mohli by to byť napríklad opatrenia usilujúce sa zabezpečiť väčšiu koordináciu a spoluprácu medzi policajnými orgánmi (Europol) a súdnymi orgánmi (Eurojust) a ďalšími zodpovednými orgánmi, medzi ktorými by mali byť byť aj športové zväzy.

3.3.

Vyvíjať viac fyzickej aktivity a viac športovať je rozhodujúce pre ochranu verejného zdravia v modernej spoločnosti. Treba zdôrazniť, že športovanie podporuje zdravý životný štýl a zlepšuje kvalitu života, a tak sa plne využívajú možnosti, ktoré šport ponúka, a znižujú náklady na zdravie.

3.4.

Činnosť inštitúcií EÚ v oblasti športu sa do veľkej miery rozbehla vďaka verejnej diskusii v súvislosti s tzv. európskym rozmerom športu, začleneniu športu do programu Erasmus+ alebo napríklad aj vďaka strategickým opatreniam v oblasti rovnosti pohlaví v športe. Každý rok sa diskutuje o prioritách tohto programu, a preto EHSV žiada, aby sa pri budúcom prehodnotení prihliadalo na pripomienky uvedené v tomto stanovisku.

3.4.1.

Činnosť inštitúcií by sa mala posilniť prijatím potrebných opatrení s cieľom zohľadniť prínos a pozitívne aspekty pôvodných, tradičných športov, ktoré majú väčší miestny vplyv a sú živým dôkazom kultúrnej a historickej rozmanitosti Únie, preto by sa mali propagovať a šíriť.

3.4.2.

Na základe spomínaného programu Erasmus+ by Komisia mala predložiť zreteľnú bilanciu vplyvu zapojenia sa do športových aktivít v rámci tohto programu, najmä pokiaľ ide o dosiahnutie cieľov z hľadiska nových kvalifikácií, zamestnanosti a mladých ľudí.

3.5.

V snahe dosiahnuť, aby šport pomáhal upevňovať a rozvíjať európske hodnoty, je nevyhnutné prijať a zrealizovať koordinačné, doplnkové a podporné opatrenia zamerané na ochranu týchto európskych hodnôt, najmä tých, ktoré sa usilujú chrániť ľudskú dôstojnosť, ako aj určité prvky vzdelávacieho procesu v prípade osôb, ktorých správne začlenenie je rozhodujúce pre dobré fungovanie demokracie a právneho štátu. Tento prístup by sa mohol posilniť vďaka posolstvu fair play spojenému so športom, prostredníctvom ktorého sa spoločnosti odovzdáva veľká časť európskych hodnôt.

Európsky rozmer v športe môže takisto pomôcť dosiahnuť niektoré parametre smerujúce k zabezpečeniu rovnosti medzi ženami a mužmi. Mali by sa vytvoriť a používať vzdelávacie materiály na vyškolenie zodpovedných osôb, či už športových pracovníkov alebo rodičov, s cieľom pomôcť odbúrať stereotypy z hľadiska pohlavia a presadiť rovnosť medzi ženami a mužmi v športe a zabezpečiť čoraz väčšiu rovnováhu, pokiaľ ide o zastúpenie oboch pohlaví v riadiacich orgánoch a športových výboroch. V tejto súvislosti by bolo dôležitým krokom, keby sa vypracoval zoznam osvedčených postupov z hľadiska rozvoja mládeže a ochrany v športe (2).

3.6.

Športové aktivity, či už individuálne alebo kolektívne, môžu byť legitímnym zdrojom vytvárania pracovných miest, bohatstva a pohody, a preto je v súčasnosti veľmi dôležité adekvátne ho využiť, s cieľom zamedziť nezamestnanosti mladých a sociálnemu vylúčeniu. Obzvlášť treba poukázať na situáciu mladých atlétov, ktorí začínajú svoju druhú kariéru, po tom ako zanechali vrcholový šport, a musia sa špecificky pripraviť na túto etapu svojho života (dvojitá kariére). Aby sa títo mladí ľudia mohli náležite rozvíjať, je nevyhnutné zabezpečiť rovnocennosť a uznávanie diplomov a kvalifikácií v športe. Tento posledný bod je dôležitý v snahe skoncovať s tieňovou ekonomikou, ktorá by mohla v tomto sektore existovať, a v budúcnosti ju zlegalizovať.

3.6.1.

Bolo by vhodné určiť spôsoby, ako by sa európske finančné nástroje mohli využiť na podporu športu ako prostriedku na posilnenie sociálneho začlenenia a zvýšenie zamestnanosti mladých ľudí, v záujme rovnosti pohlaví, inovácie, vytvárania sietí organizácií, ktoré sa zasadzujú za opätovné začlenenie do spoločnosti a ďalšie ciele vo verejnom záujme.

Ako prostriedok boja proti sociálnemu vylúčeniu a forma opätovného začlenenia do spoločnosti je šport vhodný nástroj na dosiahnutie hodnôt, ktoré posilnia osobný a spoločenský rozvoj a budú vplývať na zdravie a vzdelávanie osôb. Na európskej úrovni by sa mala presadzovať sociálna súdržnosť a sociálne začlenenie, a to aj v prípade osôb zbavených slobody, ktoré môžu nájsť v športe prostriedok, ako sa znovu začleniť do spoločnosti, keďže šport navodzuje emocionálnu pohodu a prináša súdržnosť a stabilitu vďaka svojim hodnotám, ako je úsilie, solidarita a napokon aj fair play.

3.6.2.

Mala by sa vytvoriť sieť organizácií, ktoré sa zasadzujú za sociálnu súdržnosť a opätovné začlenenie do spoločnosti prostredníctvom športových aktivít, najmä tých, ktoré sú najviac rozšírené, s cieľom podeliť sa o osvedčené postupy, na základe európskych hodnôt zakotvených v zmluvách. V tomto rámci by sa tiež organizoval Európsky kongres o osvedčených postupoch v oblasti opätovného začlenenia do spoločnosti prostredníctvom športu, usporadúvali by sa majstrovstvá Európskej únie a výsledky týchto sietí by sa zverejňovali a šírili.

3.7.

EÚ zohráva dôležitú úlohu v boji proti nerovnosti s cieľom odstrániť prekážky, ktoré bránia osobám so zdravotným postihnutím v prístupe k športovým aktivitám, podnietiť ich väčšiu účasť na súťažiach a odbúrať všetky spoločenské predsudky v tejto súvislosti.

Bolo by dobré, keby Komisia navrhla Rade ministrov vypracovať „Európsky kódex osvedčených postupov v oblasti športu a sociálneho začlenenia“.

3.7.1.

Mala by sa podporovať integrácia osôb so zdravotným postihnutím prostredníctvom športových podujatí, aby sa zlepšila kvalita života osôb so zdravotným postihnutím a ich rodín a viac rozvinuli ich spoločenské návyky. Šport je preto nielen zdraviu prospešným návykom, ale zároveň zlepšuje a posilňuje mobilitu týchto osôb a umožňuje rozvíjať rozhodovacie schopnosti, kamarátstvo a tímovú prácu.

3.7.2.

V snahe podnietiť väčšie zapojenie osôb so zdravotným postihnutím do paralympijského alebo vrcholového športu a zvýšiť povedomie občanov, je nevyhnutné, aby verejné orgány zaviedli na informovanie o paralympijských hrách a iných medzinárodných vrcholových podujatiach komunikačnú stratégiu, na ktorú vyčlenia potrebné prostriedky a odborníkov, a aby paralympijské hry mali v televízii väčšie a kvalitnejšie pokrytie, veľký počet hodín vysielania a v hlavnom vysielacom čase.

3.7.3.

Vnútroštátny právny rámec na prispôsobenie právnych predpisov medzinárodnému dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím sleduje tie isté ciele a stanovuje zásadu „prístupnosť a dizajn pre všetkých“ za nástroj, ktorý treba použiť pri úpravách a vytváraní prostredia, ktoré umožní všetkým občanom zúčastniť sa.

3.7.4.

Keďže jednou z prekážok, ktoré pravidelne brzdia snahu rozvinúť programy na podporu zapojenia starších osôb a osôb so zdravotným postihnutím do fyzických športových aktivít, je nedostatočná odborná príprava rôznych aktérov zapojených do tohto procesu, odporúčame vytvoriť potrebný materiál, ktorý bude zodpovedať potrebám z hľadiska odbornej prípravy učiteľov, profesorov telesnej výchovy a technických odborníkov v oblasti športu pri rozvoji telesných a športových aktivít v inkluzívnom prostredí.

3.8.

Zjavne nezvratný proces starnutia európskej spoločnosti, sprevádzaný neustálym nárastom očakávanej dĺžky života pri narodení, spôsobuje, že je nevyhnutné vytvoriť cielené iniciatívy a programy na podporu športu a fyzickej aktivity starších ľudí. Toto je oblasť, na ktorú sa vo väčšine krajín zabúda a ktorá si vyžaduje osobitnú pozornosť tak na úrovni EÚ, ako aj na úrovni členských štátov.

4.1.

Šport má aj ekonomickú podstatu, ktorá vyplýva z ekonomických aktivít spojených so športom a jeho profesionalizácie, ktoré ovplyvňujú vnútorný trh. Okrem toho je pre šport príznačné, že spočíva na štruktúrach založených hlavne na dobrovoľníckej činnosti a jej spoločenskom, pedagogickom a kultúrnom poslaní, pričom výrazne prispieva k pozitívnym hodnotám, akými sú športový duch, rešpekt a sociálne začlenenie.

Preto treba rozlišovať medzi športovými a obchodnými záujmami a EHSV sa domnieva, že je nevyhnutné chrániť šport pred nadmerným vplyvom ekonomiky, aby boli prvoradé zásady a hodnoty športu.

4.1.1.

Tento špecifický charakter športu, vyplývajúci z jeho jedinečných a zásadných charakteristických čŕt, si pri uplatňovaní právnych predpisov Únie vyžaduje individualizovaný prístup v prípadoch, keď EÚ môže zasiahnuť účinnejšie ako členské štáty a so zreteľom na zásadu subsidiarity.

4.2.

Pri spomínanom ekonomickom rozmere športu treba prihliadať na mimoriadnu spätosť týchto aktivít so základnými právami.

4.2.1.

Preto sa treba zamyslieť nad tým, aké opatrenia v súlade so zásadou proporcionality by sa mali prijať v záujme primeranej ochrany pred porušovaním práv duševného vlastníctva a najmä pred digitálnym pirátstvom, ktoré ohrozujú športovú ekonomiku. V každom prípade by malo byť prvoradé základné právo občanov na informácie, aby sa zaručilo aspoň právo verejnosti získať a dostať správy, vysielanie dôležitých podujatí a právo novinárov informovať.

4.2.2.

V ďalších oblastiach, ako je politika hospodárskej súťaže, konkrétne štátna pomoc, by bolo vhodné prijať usmernenia o štátnej pomoci s cieľom ozrejmiť, ktoré druhy pomoci sa považujú za opodstatnené v záujme spoločenského, kultúrneho a vzdelávacieho poslania športu.

4.2.3.

Športové stávky online na neregulovaných trhoch, najmä nezákonné stávky, predstavujú v súčasnosti pre šport jednu z hlavných hrozieb. Ich negatívne účinky sú porovnateľné s účinkami dopingu a diváckeho násilia a vzhľadom na neistý charakter športových súťaží môžu byť zmanipulované. V súvislosti s ďalšími aspektmi, ako sú stávky a hazardné hry, je potrebné prijať opatrenia vo verejnom záujme na predchádzanie vzniku závislosti od hazardných hier a na ochranu maloletých, najmä pred hazardnými hrami na internete.

4.2.4.

Už v samotnej podstate športu je niečo motivujúce, čo podnecuje športujúcich, aby ustavične zlepšovali svoje výkony a usilovali sa byť najlepšími. Preto je pre oblasť športu príznačná neustála inovácia, vďaka ktorej sa športové technológie stali dôležitým odvetvím v rámci „aplikovaných vied“, ako sú textilné technológie, mechanika ľudského pohybu, nové materiály, senzory, ovládače, dizajn zameraný na človeka atď. Aj výstavba športovísk, ich prevádzka, ako aj aktívna a pasívna účasť na športových podujatiach, sa stávajú dôležitou súčasťou tzv. zážitkovej ekonomiky, ktorej príkladom je aj rozvoj športového cestovného ruchu.

4.2.5.

Ďalšie témy, ktoré ekonomicky súvisia so športom, ako napríklad voľný pohyb osôb a služieb, sponzorské zmluvy, regulácia činnosti agentov hráčov, poistenie športovcov a zdravie, vzdelávacie programy pre športovcov a odborné kvalifikácie súvisiace so športom, by sa mali preskúmať a Komisia by mala v prípade potreby prijať alebo navrhnúť vhodné opatrenia.

4.2.6.

Pokiaľ ide o odbornú prípravu mladších trénerov, je nevyhnutné zlepšiť predpisy v jednotlivých členských štátoch EÚ, pričom treba vziať do úvahy, že prácu trénera možno porovnať s prácou pedagóga a že v niektorých prípadoch (napr. pri príprave na športové súťaže) trávi tréner s mladými športovcami viac času než učiteľ so žiakmi. Odborná príprava trénerov musí byť súčasťou rámca formálneho vzdelávania a musí byť uznaná na pedagogickej úrovni formou štátneho diplomu.

4.2.7.

EHSV žiada, aby sa európske športové zväzy zasadzovali za hodnoty a zásady spomínané v tomto stanovisku, a dúfa, že budú v každom prípade na tieto hodnoty prihliadať vo svojej činnosti vo všetkých oblastiach, a to dokonca aj pri udeľovaní cien a pri prejavoch verejného uznania.