17.11.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 383/84

Spravodajkyňa:

Ulla SIRKEINEN

Pomocný spravodajca:

Pierre-Jean COULON

1.1.

Energetickej politike EÚ sa zatiaľ sčasti podarilo predovšetkým zvýšiť mieru využívania energie z obnoviteľných zdrojov a rozšíriť výber pre spotrebiteľov. Ešte stále sa však väčšina záležitostí v oblasti energetickej politiky pokladá za štátne záujmy.

1.2.

Prehĺbili sa problémy: riziká ohrozujúce bezpečnosť zásobovania plynom; zvýšené energetické náklady, ktoré poškodzujú spotrebiteľov a oslabujú konkurencieschopnosť v priemysle; účinky vysokého podielu energie z nestálych obnoviteľných zdrojov na stabilitu elektrizačnej sústavy.

1.3.

Sú potrebné značné investície na zabezpečenie dodávok energie v Európe. Investori potrebujú čo najpredvídateľnejší a najspoľahlivejší politický rámec.

1.4.

V záujme splnenia očakávaní Európanov je nutné zaoberať sa energetikou koherentnejšie. Nevyhnutná je spolupráca medzi členskými štátmi a s plne fungujúcim vnútorným trhom s energiou.

1.5.

Návrh na vytvorenie európskej energetickej únie získal podporu a jeho realizácia je naliehavá. Tým by sa voľný pohyb energie mohol stať piatou slobodou EÚ.

Odporúčania EHSV

1.6.

Na dosiahnutie úspechu iniciatívy je nevyhnutné jasnejšie posolstvo – hlavná vízia – o tom, čo európski občania a podniky vytvorením energetickej únie získajú.

1.7.

Popri bezpečnosti dodávok a udržateľnosti, by malo mať vysokú prioritu opatrenie riešiace problém energetických nákladov pre občanov a podniky. Tam, kde k zvyšovaniu konečných cien elektrickej energie došlo v dôsledku politických krokov, sa právom očakáva náprava.

1.8.

Energetika by sa mala dostať do centra vonkajšej politiky EÚ vzhľadom na intenzívnejšie súperenie o zdroje energie a potrebu diverzifikovať zdroje zásobovania.

1.9.

Pri príprave návrhov revízií rôznych oblastí právnych predpisov v oblasti energetiky navrhnutých v pláne a podporených zo strany EHSV by mala Komisia predchádzať nesúrodosti a zvyšovaniu nákladov a snažiť sa naopak procesy zjednodušovať.

1.10.

Je potrebné vyvinúť metódy na aktivizáciu spotrebiteľov v spolupráci s nimi samotnými, vrátane inovatívneho využitia IKT. Otázku energetickej chudoby treba riešiť predovšetkým pomocou opatrení sociálnej politiky.

1.11.

Pri uvoľňovaní veľkého potenciálu úspor z energetickej účinnosti, predovšetkým formou energetickej hospodárnosti budov a v doprave, sú žiadané najmä inovatívne nápady na financovanie.

1.12.

Je potrebná štrukturálna reforma systému EÚ na obchodovanie s emisiami (ETS), pričom sú rovnako dôležité aj opatrenia v sektoroch, ktoré nie sú zahrnuté do tohto systému.

1.13.

Kým sa nevytvoria rovnaké podmienky na celosvetovej úrovni, problém presunu emisií oxidu uhličitého do iných krajín sa musí brať veľmi vážne. Priemyselné podniky s najlepšími výsledkami by mali dostať plnú kompenzáciu za zvýšenie priamych a nepriamych nákladov.

1.14.

Rozvoj výroby energie z obnoviteľných zdrojov vrátane bioenergie treba podporovať, ale nemalo by to zvýšiť náklady pre spotrebiteľov.

1.15.

Zvládanie budúcich energetických výziev si vyžaduje posilnené financovanie výskumu a inovácií. Maximálne účinné a udržateľné zaobchádzanie s energiou ako výrobným vstupom skrýva obrovský potenciál rastu a vytvárania pracovných miest v EÚ.

1.16.

Nový spôsob riadenia energetickej politiky musí zabezpečiť koherentnosť rôznych aspektov energetickej politiky a spĺňanie cieľov na úrovni EÚ. Bezodkladne by sa mal začať podporný európsky dialóg o energetike, ktorý navrhol EHSV.

1.17.

Urgentne sa musia zaviesť opatrenia na zvýšenie prepojenosti elektrizačných sústav vrátane opatrení na urýchlenie schvaľovacích procesov. Mohlo by sa preskúmať, či je pre všetkých skutočne dosiahnuteľný rovnaký cieľ.

2.1.

Energetická politika v EÚ má tri hlavné ciele: bezpečnosť dodávok, udržateľnosť a konkurencieschopnosť. Právne predpisy EÚ sa týkajú energetických trhov, ako aj environmentálnych a klimatických aspektov energetiky. Financie EÚ sa vynakladajú na podporu výskumu a vývoja v energetike a na rozvoj infraštruktúry. Za efektívnosť využívania energie prirodzene do veľkej miery zodpovedajú miestne alebo štátne orgány a v tejto súvislosti je potrebné prihliadať na aspekty vnútorného trhu. Členským štátom vyplýva zo zmlúv právo rozhodovať o využívaní vlastných zdrojov energie a o svojom energetickom mixe.

2.2.

Energetické politiky v Európe boli sčasti úspešné. Ciele (20-20-20 do roku 2020) stanovené na zníženie emisií skleníkových plynov a zintenzívnenie využívania obnoviteľných zdrojov energie budú zrejme splnené s predstihom a energetická účinnosť sa podľa všetkého vyvíja takmer na cieľovú úroveň, hoci sčasti v dôsledku hospodárskeho poklesu. Otvorili sa trhy a rozšírili sa možnosti výberu pre spotrebiteľov. V praxi sa však energetická politika naďalej pokladá hlavne za štátnu záležitosť. Právne predpisy EÚ sa vykonávajú pomaly alebo neúplne, nepodarilo sa vytvoriť skutočne fungujúci vnútorný trh. Politiky zamerané na rôzne aspekty energetiky sú na úrovni EÚ a štátnej úrovni roztrieštené a často nevyvážené.

2.3.

V záujme zlepšenia tejto situácie Inštitút Jacqua Delorsa Notre Europe navrhol vytvorenie európskeho energetického spoločenstva. Túto iniciatívu EHSV aktívne podporil.

2.4.

Nedávno sa dostali do popredia nové problémy v oblasti energetiky. V niektorých členských štátoch sú značné obavy o bezpečnosť zásobovania energiou. Spotrebitelia, predovšetkým zraniteľní spotrebitelia, doplácajú na zvýšené energetické náklady vzhľadom na hospodársky pokles. Odvetvie zápasí o konkurencieschopné postavenie s nižšími cenami energií v konkurenčných regiónoch a ak bude hospodársky úpadok v mnohých členských štátoch spojený s presunom emisií oxidu uhličitého pokračovať, ohrozené budú nielen pracovné miesta a rast, ale aj samotná transformácia energetického systému. Napriek výrazným úspechom na poli energie z obnoviteľných zdrojov hrozí Európe strata vedúceho postavenia. V niektorých krajinách spôsobuje stále vyšší podiel energie z obnoviteľných zdrojov problémy s riadením elektrizačnej sústavy a tradičná výroba energie z fosílnych zdrojov sa stáva stále nerentabilnejšou. V období medzi rokmi 2020 a 2030 sú podľa Komisie (1) potrebné investície vo výške asi 2  000 miliárd EUR na zabezpečenie dodávok energie, vrátane investícií do výrobnej infraštruktúry a sietí, a to nezávisle od toho, či sa uprednostňujú konvenčné alebo alternatívne zdroje energie.

3.1.

Nová Komisia pod vedením Jeana-Clauda Junckera si energetickú politiku určila za jednu zo svojich desiatich prioritných oblastí. V októbri 2014 Európska rada stanovila politické ciele pre energetickú a klimatickú politiku do roku 2030: zníženie emisií skleníkových plynov najmenej o 40 % pod úroveň z roku 1990, najmenej 27 % podiel energie z obnoviteľných zdrojov a najmenej o 27 % lepšia energetická účinnosť.

3.2.

Komisia 25. februára 2015 predložila svoje oznámenie s názvom „Rámcová stratégia odolnej energetickej únie s výhľadovou politikou v oblasti zmeny klímy“ (2). Stratégia má päť synergických a úzko prepojených rozmerov zameraných na posilnenie energetickej bezpečnosti, udržateľnosti a konkurencieschopnosti:

3.3.

Stratégia predstavuje celkovú víziu energetickej únie, ako ju sformulovala Komisia. Na základe stručného opisu problémov v jednotlivých piatich rozmeroch navrhuje pätnásť akčných bodov. Priložený plán obsahuje zoznam plánovaných opatrení Komisie prevažne na tento rok a na rok 2016. Väčšinou ide o revízie súčasných právnych predpisov.

3.4.

V rovnakom balíku uverejnila Komisia oznámenie s názvom „Dosiahnutie miery prepojenia elektrických sietí na úrovni 10 % – príprava európskych elektrických sietí na rok 2020“ (3) a oznámenie s názvom „Parížsky protokol – koncepcia boja proti celosvetovej zmene klímy po roku 2020“ (4).

4.1.

Podľa názoru výboru má iniciatíva Európskej komisie na vytvorenie európskej energetickej únie rovnaký pôvod ako predchádzajúca myšlienka európskeho energetického spoločenstva, a preto túto iniciatívu podporuje.

4.2.

Investori potrebujú čo najskôr predvídateľný a spoľahlivý legislatívny rámec na obdobie po roku 2020, aby boli schopní uspokojiť obrovské potreby. Akčné body a plán predložené Komisiou nezahŕňajú veľké zmeny, ale len preskúmanie a aktualizáciu súčasných právnych predpisov. To, na čom najviac záleží, je implementácia. Teraz je nanajvýš dôležité neupustiť od svižného tempa harmonogramu. Prirodzene je rovnako dôležité, aby Parlament ani Rada v týchto záležitostiach neotáľali.

4.3.

Na dosiahnutie úspechu tejto iniciatívy je však podľa názoru EHSV nevyhnutné jasnejšie posolstvo – hlavná vízia – o tom, čo európski občania a podniky vytvorením energetickej únie získajú. Túto víziu by mali mať neustále na pamäti všetci zúčastnení činitelia prijímajúci rozhodnutia.

4.4.

Mnohé zainteresované strany sú však znepokojené v súvislosti s nesúrodou reguláciou a zasahovaním do primnohých aspektov energetického hospodárstva. V záujme splnenia očakávaní Európanov, predovšetkým v súvislosti s novými problémami, je nutné zaoberať sa energetikou koherentnejšie. Týka sa to rôznych politických cieľov a oblastí, ako aj štátnych záujmov i širších spoločných záujmov EÚ.

4.5.

EHSV je presvedčený, že na dosiahnutie cieľov energetickej politiky je nevyhnutná spolupráca medzi členskými štátmi a plne fungujúci vnútorný trh s energiou. Na zníženie vonkajšej závislosti a emisií je potrebných viac obnoviteľných zdrojov energie. Už teraz je zrejmé, že elektrizačná sústava s vyšším podielom elektrickej energie z nestálych obnoviteľných zdrojov môže lepšie fungovať na väčšom trhu, než je trh jedného štátu. Na väčších trhoch sú zároveň nižšie náklady na záložné kapacity, pokrývanie špičkového odberu a akumuláciu energie (resp. na uskladnenie zemného plynu).

4.6.

Popri bezpečnosti dodávok a udržateľnosti, by malo mať vysokú prioritu opatrenie riešiace problém energetických nákladov pre občanov a podniky. Keď občania pociťujú narastajúce odcudzenie od EÚ a trápi ich hospodárske spomalenie, v oblasti energetiky ich nepochybne veľmi znepokojujú ceny energií. To isté platí pre podniky, najmä malé a stredné podniky (a ich zamestnancov), ktoré sa snažia uspieť v konkurenčnom boji na medzinárodných trhoch.

4.7.

Tam, kde k zvýšeniu konečných cien energií, predovšetkým elektriny, došlo najmä v dôsledku politických rozhodnutí o daniach a poplatkoch, sa v tejto veci právom očakáva náprava. Komisia by mala pokračovať vo svojich plánoch týkajúcich sa revízie cien a hlavných podporných opatrení. Zároveň by Komisia mala predstaviť, aké cenové účinky budú mať plánované zmeny systému obchodovania s emisiami a prisľúbené škrty subvencií ekologicky škodlivých zdrojov energie (5).

5.1.

EHSV súhlasí s Komisiou, že energetická bezpečnosť závisí od dobudovania vnútorného trhu s energiou a zefektívnenia spotreby. Okrem toho si oveľa väčšiu pozornosť zasluhuje medzinárodná geopolitická scéna. Zintenzívni sa globálne súťaženie o energetické zdroje a práve naň, ako aj na diverzifikáciou energetických dodávok do EÚ by sa mali primárne zamerať opatrenia vonkajšej a obchodnej politiky EÚ.

5.2.

Diverzifikácia zdrojov energie je do veľkej miery záležitosťou energetického mixu a možností dodávok jednotlivých krajín. EÚ môže a mala by podporiť rozvoj infraštruktúry. Momentálne si zvláštnu pozornosť vyžaduje zásobovanie plynom. Vývoj dopytu po plyne v EÚ by sa mal dôkladne preskúmať, a mali by sa mu prispôsobiť prognózy pre investície do infraštruktúry. Väčšiu pozornosť je potrebné venovať iným, napríklad domácim zdrojom energie.

5.3.

Členské štáty, v ktorých pôsobí dominantný dodávateľ alebo kartel, by mali chápať, že užšia spolupráca a výmena informácií na trhu – s plynom alebo inom – je v ich záujme. Spolupráca by však nemala brzdiť fungovanie trhu. Od členských štátov sa bude očakávať solidarita, tá však môže byť založená jedine na dôvere a rešpektovaní spoločných záväzkov a pravidiel. Problém energetických ostrovov si vyžaduje osobitnú pozornosť, vrátane špecifík ostrovov v porovnaní s pevninou.

5.4.

Modernizácia elektrických a plynovodných sietí má pre realizáciu energetickej únie kľúčový význam. Otázkou elektrického prepojenia sa zaoberá kapitola 6 na základe oznámenia na túto tému.

5.5.

Trhy s energiou, predovšetkým s elektrickou energiou, poškodzuje neúplné vykonávanie príslušných smerníc a ešte stále nedostatočná spolupráca medzi prevádzkovateľmi prenosových sústav a regulačnými orgánmi jednotlivých krajín. EHSV podporuje návrhy Komisie týkajúce sa týchto záležitostí, ale varuje pred rastúcou administratívnou záťažou a narastajúcimi administratívnymi nákladmi.

5.6.

Prepojenie veľkoobchodných a maloobchodných trhov je slabé alebo prinajmenšom nejasné – stanovovanie cien si vyžaduje väčšiu transparentnosť. Najzávažnejšími problémami sú nedostatočné cenové signály na investície a nedostatočná flexibilnosť na strane dopytu. Problémy spôsobuje aj zvýšenie podielu energie z obnoviteľných zdrojov a otázka nadmernej kapacity oproti potrebe rovnováhy a kapacity na výrobu v čase špičky. Je potrebná revízia príslušného nariadenia, Komisia by sa však pri príprave návrhu mala vyhýbať zvyšovaniu nákladov používateľov a zároveň podporovať riešenia vedúce na cezhraničné trhy.

5.7.

Trhy s elektrickou energiou a plynom sa čoraz viac vyvíjajú na skutočné regionálne trhy susediacich krajín. Na ceste k trhom celej EÚ je to vítaný vývoj, ktorý by tvorcovia predpisov mali podporovať. Medzi regiónmi a samozrejme v rámci EÚ by mala prebiehať výmena osvedčených postupov a skúseností. Aj tu je potrebné vyhnúť sa ďalšiemu administratívnemu zaťaženiu.

5.8.

Je v záujme všetkých aktivizovať spotrebiteľov na trhoch s energiou, ale nemožno to urobiť násilne. Na úplné uvoľnenie potenciálu reakcie na strane dopytu a následné zníženie nákladov je potrebné v spolupráci so samotnými spotrebiteľmi vyvinúť starostlivo vybrané metódy, najmä inovatívne využívanie IKT.

5.9.

Zraniteľní spotrebitelia sú v súčasnej ekonomickej situácii v mnohých členských štátoch ešte zraniteľnejší. EHSV súhlasí s názorom Komisie, že je potrebné v prvom rade podporiť týchto spotrebiteľov dostatočnými opatreniami sociálnej politiky. Stredisko na monitorovanie energetickej chudoby, ktoré Komisia navrhla už skôr, by pomohlo určiť skutočné potreby.

5.10.

Pokiaľ ide o energetickú účinnosť, EHSV súhlasí s Komisiou, že väčšina úsilia sa musí realizovať na štátnej a miestnej úrovni. Medzi úspešné opatrenia EÚ v tejto oblasti patria predpisy o označovaní energetickými štítkami a ekodizajne, ktoré je potrebné pravidelne revidovať.

5.11.

EHSV víta zámer Komisie predložiť návrhy, ktorými zaistí, aby opatrenia na zlepšenie energetickej účinnosti a reakcia na strane spotreby dokázali rovnocenne konkurovať na trhu s energiou, ak sa tým vyhovie skutočným záujmom používateľov.

5.12.

EHSV súhlasí, že v sektore dopravy a budov je veľký potenciál energetickej účinnosti, resp. úspor energie, a tento potenciál by sa mal uvoľniť pomocou starostlivo navrhnutých opatrení. Napríklad by bolo potrebné preskúmať energetickú certifikáciu a systémy označovania stavebných materiálov. Zišli by sa tu plány na inovatívne financovanie.

5.13.

EHSV pripravuje osobitné stanovisko o príprave na parížsku konferenciu. EHSV značne podporuje úsilie EÚ na tejto mimoriadne dôležitej ceste k dosiahnutiu dostatočných globálnych právnych záväzkov.

5.14.

Rovnako ako v predchádzajúcich stanoviskách EHSV tiež podporuje návrhy na štrukturálnu reformu systému EÚ na obchodovanie s emisiami (ETS). Rovnako dôležité sú rozhodnutia o budúcich, hlavne štátnych, opatreniach, najmä v odvetviach mimo ETS.

5.15.

Kým sa nevytvoria rovnaké podmienky na celosvetovej úrovni, EÚ musí brať problém presunu emisií oxidu uhličitého do iných krajín veľmi vážne. Energeticky náročným odvetviam, v ktorých takýto presun hrozí, musí byť zaistená kompenzácia zvýšenia priamych a nepriamych nákladov ETS v súvislosti so znižovaním emisií skleníkových plynov, pričom podniky s najlepšími výsledkami by mali dostať plnú kompenzáciu. Na nepriame náhrady je potrebný rámec pre celú EÚ, aby sa predišlo narušeniu hospodárskej súťaže.

5.16.

EHSV vrelo podporuje cieľ zaistiť EÚ prvú priečku vo využívaní obnoviteľných zdrojov energie. Podporné opatrenia sú potrebné, ale mali by byť v súlade s pravidlami hospodárskej súťaže a trhovými pravidlami, vychádzať z charakteristík trhu a brániť zvyšovaniu cien energie pre koncového spotrebiteľa. Podpora vyspelých a konkurencieschopných technológií by sa mala postupne zastaviť. V týchto otázkach EHSV podporuje úsilie Komisie.

5.17.

Okrem obnoviteľných zdrojov by sa mala EÚ zamerať na vývoj najrôznejších dekarbonizačných technológií a riešení, tzv. čistých technológií.

5.18.

EHSV podporuje názor Komisie, že EÚ musí investovať do rastlinného biohospodárstva ako dôležitého stáleho obnoviteľného zdroja energie. Pri príprave posúdenia vplyvu tejto oblasti na životné prostredie je potrebné vziať do úvahy využívanie pôdy a potravinársku výrobu. Aj vodná energia ponúka skrytý potenciál.

5.19.

EHSV podporuje navrhované nové stratégie pre výskum a inovácie, ale opakuje svoj postoj z predchádzajúcich stanovísk, že je potrebných viac zdrojov na zvládnutie budúcich výziev v oblasti energetiky. Výbor zdôrazňuje osobitnú potrebu stimulovať prostredníctvom opatrení EÚ súkromné financovanie, aby sa viac podieľalo na globálnej spolupráci vo výskume a vývoji.

5.20.

Konkurencieschopnosť EÚ však nespočíva len v prvenstve v technológiách súvisiacich s energiou a zmenou klímy. Rovnako dôležité alebo ešte dôležitejšie je zaobchádzať s energiou ako s výrobným vstupom čo najefektívnejším a najudržateľnejším spôsobom, lepšie než konkurencia. Toto je schodnejšia a bezpečnejšia cesta k zaisteniu rastu a tvorbe pracovných miest v Európe.

5.21.

Transformácia je viditeľná vo všetkých sektoroch hospodárstva. EHSV zdôrazňuje svoje pevné presvedčenie, že transformácia musí byť spravodlivá a korektná. Pre úspech sú kľúčové opatrenia v oblasti odbornej prípravy a celoživotného vzdelávania. Na tejto ceste zohráva ústrednú úlohu sociálny dialóg na úrovni EÚ i jednotlivých členských krajín.

5.22.

EHSV plne podporuje úsilie Komisie zamerané na zabezpečenie koherentnosti rôznych aspektov energetickej politiky, ako aj koordinácie medzi členskými štátmi. Nové riadenie sa musí zamerať aj na zabezpečenie splnenia cieľov na úrovni EÚ do roku 2030. Členským štátom by sa malo uložiť viac povinností v oblasti plánovania a vykazovania a naopak by sa mali zefektívniť súčasné požiadavky.

5.23.

EHSV teší, že túto iniciatívu na rozvíjanie energetického dialógu so zainteresovanými stranami Komisia prijala. V súčasnosti sa očakáva podrobný akčný plán.

6.1.

Zvýšený podiel elektrickej energie z obnoviteľných, nestálych zdrojov si vyžaduje väčšiu kapacitu siete, ktorá je potrebná aj na dosiahnutie zníženia nákladov na kapacity na pokrývanie špičkového odberu a záložné kapacity. Potreba vyššej kapacity prepojenia je v mnohých prípadoch očividná, či dokonca naliehavá. Je udivujúce, v koľkých prípadoch je prepojenie výrazne nižšie než cieľová 10 % hranica. Opatrenia navrhované v oznámení sú vítané. EHSV sa už k tejto otázke vyjadril aj v minulosti, napríklad v nedávnom stanovisku z vlastnej iniciatívy na tému „Európska spolupráca v oblasti energetických sietí“.

6.2.

Stratégia v podobe projektov spoločného záujmu sa zdá byť primeraná. Ďalej sa ako účinné ukazuje prednostné financovanie projektov, prostredníctvom ktorých sa najvýraznejšie zvýši kapacita prepojenia zo súčasnej úrovne nižšej ako 10 %. Podľa všetkého je však zároveň rozumné prihliadať na ekonomickú situáciu v predmetných krajinách.

6.3.

Je nutné, aby sa v plnej miere vykonávalo nariadenie TEN-E. Mimoriadne potrebné je vyvíjať úsilie na skrátenie schvaľovacích postupov. V tejto oblasti by sa mali navyše preskúmať všetky možnosti uľahčenia a urýchlenia procesov skorým zapojením miestnych zainteresovaných strán. EHSV na tento účel navrhol okrem iného začať európsky energetický dialóg. Na to treba prihliadať pri príprave návrhu Fóra pre energetickú infraštruktúru.

6.4.

Naďalej by sa však mohlo preskúmať, či je rovnaký cieľ reálny pre všetky členské štáty bez ohľadu na veľkosť, energetický mix, susedstvo atď. Indikátorom dostatočnej kapacity prepojenia by mohla byť vyvážená cena elektriny.