15.1.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 13/128

Spravodajkyňa:

Dilyana SLAVOVA

1.1.

EÚ by mala budovať silné partnerstvá so svojimi susedmi. S krajinami v našom susedstve musíme v záujme ďalšieho posilnenia našich hospodárskych a politických väzieb zintenzívniť spoluprácu (1). Čo sa udeje v krajinách východnej Európy a Zakaukazska má dôsledky aj pre EÚ. S rozšírením EÚ sa tieto krajiny stali bližšími susedmi a ich bezpečnosť, stabilita a prosperita stále viac ovplyvňuje bezpečnosť, stabilitu a prosperitu krajín EÚ. Užšia spolupráca medzi EÚ a jej východoeurópskymi partnermi: Arménskom, Azerbajdžanom, Bieloruskom, Gruzínskom, Moldavskom a Ukrajinou (a ich vzájomná spolupráca) má prvoradý význam z hľadiska vonkajších vzťahov EÚ.

1.2.

EÚ sa zaviazala prispieť k rastu a stabilite susedov vo Východnom partnerstve, pričom uznala dôležitosť poľnohospodárstva a odvetví, na ktoré nadväzuje a ktoré nadväzujú naň, a to z hľadiska udržiavania a sociálno-ekonomického rozvoja vidieka.

1.3.

Pre šesť krajín Východného partnerstva zostáva kľúčovou prioritou hospodársky rozvoj prostredníctvom tokov kapitálu, tovaru, osôb a know-how. To sa dá dosiahnuť len v bezpečnom prostredí, ktoré je predpokladom udržateľného rozvoja a prekonania príliš rozšírenej korupcie.

1.4.

EHSV podporuje diverzifikáciu vidieka v krajinách Východného partnerstva, ktorá by mohla poskytnúť dodatočný zdroj príjmov prostredníctvom alternatívnych činností a príležitostí na vyššiu zamestnanosť.

1.5.

EHSV podporuje Komisiu v jej úsilí vytvoriť stabilný dialóg o poľnohospodárstve a rozvoji vidieka so všetkými partnerskými krajinami a je pripravený pomôcť pri realizácii politík a reforiem každému, kto sa zaviazal urobiť z poľnohospodárstva a rozvoja vidieka kľúčovú oblasť spolupráce s EÚ. Väčšina investícií EÚ by mala byť zameraná na tie krajiny, ktoré poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka urobili svojou prioritou.

1.6.

EHSV trvá na tom, aby EÚ pomohla krajinám Východného partnerstva pri príprave dlhodobých stratégií rozvoja poľnohospodárstva a vidieka spolu so všetkými príslušnými aktérmi a pri budovaní potrebných celoštátnych a miestnych inštitucionálnych kapacít.

1.7.

EHSV vyjadruje želanie, aby sa po využití zdrojov EÚ vyčlenených pre krajiny Východného partnerstva prísne uplatňoval dôkladný systém monitorovania.

1.8.

EHSV žiada strategickú modernizáciu poľnohospodárstva v krajinách Východného partnerstva, ktorá zvýši domácu výrobu bezpečných potravín udržateľným spôsobom. EHSV je presvedčený, že EÚ by mala ďalej veľmi pomáhať krajinám Východného partnerstva pri zlepšovaní ich produktov z hľadiska sanitárnych a fytosanitárnych noriem a príprave ich programov rozvoja vidieka. Dúfame, že sa bude riadne uplatňovať prehĺbená a komplexná zóna voľného obchodu a že bude z tohto hľadiska účinná.

1.9.

EHSV vysoko oceňuje význam programu európskeho susedstva pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka (ENPARD), ktorý bol spustený na podporu tohto sektora a dúfa, že tento program spolu s prebiehajúcimi alebo plánovanými programami v iných krajinách prinesie udržateľný pokrok v poľnohospodárstve a zlepšenie životných podmienok na vidieku v celom regióne Východného partnerstva.

1.10.

EHSV jasne vyjadruje svoju pripravenosť podeliť sa v rámci programov ENPARD a v kontexte pevného partnerstva za rozvoj vidieka a udržateľný rozvoj poľnohospodárskeho potenciálu týchto regiónov o skúsenosti EÚ a know-how. Prispeje to nielen k vytváraniu pracovných miest, ale aj k zlepšeniu kvality života ľudí vo vidieckych oblastiach. Okrem toho je podpora poľnohospodárstva a rozvoja vidieka aj kľúčovým prvkom záväzku EÚ dosahovať inkluzívny rast v susedných regiónoch.

1.11.

EHSV trvá na tom, že treba zobrať do úvahy skúsenosti EÚ pri reforme poľnohospodárstva a vidieckych oblastí v predvstupových krajinách, a takisto rozmanitosť skúseností a úsilia v partnerských krajinách. EHSV žiada, aby sa kládol dôraz na účasť občianskej spoločnosti a zapojenie zainteresovaných subjektov v sektore.

1.12.

S týmto stanoviskom EHSV jasne vyjadruje aj svoje želanie, aby bola občianska spoločnosť širšie zastúpená v platforme 2 „Hospodárska integrácia a zbližovanie s politikami EÚ“, a to v jej pracovných skupinách pre: poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka; životné prostredie a klimatické zmeny, pokiaľ ide o propagáciu ekologických technológií, ekologických inovácií a biodiverzity; obchod so zameraním na sanitárnu a fytosanitárnu problematiku; malé a stredné podniky, v ktorej sú praktické znalosti a odbornosť výboru užitočným prínosom.

1.13.

Podpora poľnohospodárstva by sa mohla stať základom hospodárskych reforiem v krajinách Východného partnerstva, na ktorých by sa mohli vybudovať intenzívnejšie hospodárske a obchodné vzťahy s EÚ. Prinieslo by to aj spoľahlivejšiu ochranu proti narúšaniu obchodu s inými partnermi.

2.1.

Východné partnerstvo tvorí šesť krajín v dvoch zemepisných oblastiach: v Zakaukazsku, kam patrí Gruzínsko, Arménsko a Azerbajdžan na hranici východnej Európy a juhozápadnej Ázie medzi Čiernym a Kaspickým morom, a Moldavsko, Ukrajina a Bielorusko. Situácia krajín Východného partnerstva je relatívne dynamická. Dve z krajín, Bielorusko a Arménsko, sú už členmi Euroázijskej hospodárskej únie (2). Kríza na Ukrajine pokračuje, pričom sa neustále narúša fungovanie štátnych inštitúcií a právny štát, čo so sebou ako sa zdá prináša fenomén masívneho záberu pôdy (3). Pokračujú pohraničné zrážky medzi Arménskom a Azerbajdžanom, ktoré ovplyvňujú vývoj oblasti.

2.2.

Výbor vypracoval stanoviská o otázkach týkajúcich sa Východného partnerstva (4), nikdy sa však nezaoberal problémami vidieka, poľnohospodárstva a udržateľného rozvoja v týchto krajinách. Toto stanovisko preto bude zamerané na možnosti lepšieho rozvoja vidieka a dosiahnutie udržateľnosti v krajinách Východného partnerstva.

2.3.

EÚ uznáva význam poľnohospodárstva, vidieka a udržateľného rozvoja v krajinách Východného partnerstva a na podporu tohto sektora sa spustil program európskeho susedstva pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka (ENPARD).

2.4.

Hlavným nástrojom multilaterálneho zamerania Východného partnerstva sú platformy. Platforma 2 sa zaoberá ekonomickou integráciou medzi partnerskými krajinami a EÚ a zbližovaním s politikami EÚ, čím prispieva k dosiahnutiu cieľov Východného partnerstva. Platforma 2 a jej jednotlivé pracovné skupiny a pracovné oblasti prispejú k inteligentnému, udržateľnému a inkluzívnemu rozvoju slobodného trhového hospodárstva v partnerských krajinách.

2.5.

Vzhľadom na význam poľnohospodárstva a vidieka pri podpore udržateľného a inkluzívneho rozvoja krajín Východného partnerstva bola na konci roku 2012 zriadená pracovná skupina pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka, ktorá je prepojená s ENPARD.

2.6.

Pracovná skupina pre životné prostredie a klimatické zmeny sa zameriava na spoluprácu so zreteľom na presadzovanie dohôd o pridružení a postupnú aproximáciu s právnymi predpismi EÚ pre oblasť životného prostredia a klimatických zmien. Zahŕňa to podporu zosúladenia s normami EÚ, výmenu informácií a osvedčených postupov, budovanie administratívnych kapacít a podporu rozvoja občianskej spoločnosti. Medzi diskusné témy a činnosti patrí znižovanie množstva odpadu a jeho recyklácia, znižovanie znečisťovania ovzdušia, ochrana biodiverzity a vodné hospodárstvo. Pracovná skupina sa takisto snaží vytvoriť regionálny dialóg o klimatickej politike s cieľom zlepšiť viditeľnosť a vyjednávacie schopnosti partnerských krajín a ich schopnosť spolupracovať s členskými štátmi EÚ v celosvetových rokovaniach o ochrane podnebia.

2.7.

V roku 2014 dosiahlo Východné partnerstvo významný pokrok. Nové dohody o pridružení s Gruzínskom, Moldavskom a Ukrajinou sa už predbežne uplatňujú. Pri Gruzínsku a Moldavsku predbežné uplatňovanie už zahŕňa prehĺbenú a komplexnú zónu voľného obchodu (DCFTA), zatiaľ čo pri Ukrajine bolo dočasné uplatňovanie tejto časti dohody odložené až do konca roka 2015. Dohoda o pridružení, resp. DCFTA zahŕňa ambiciózne programy politických, hospodárskych a sociálnych reforiem, ktoré príslušné východné partnerské krajiny priblížia k EÚ.

3.1.

Poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka jednotlivých krajín Východného partnerstva sa líši svojou povahou, zložením a relatívnou veľkosťou a všetky tieto prvky treba vnímať na pozadí určitých tradícií, kultúr a organizačných postupov. Podnebie, prírodné zdroje a umiestnenie tvoria prírodné obmedzenia.

3.2.

Poľnohospodárstvo je hlavným odvetvím hospodárskej štruktúry vo všetkých krajinách Východného partnerstva. Zamestnáva veľkú časť ich obyvateľstva a po desaťročiach ťažkostí má stále veľký potenciál rozvoja. Treba vynaložiť všetko úsilie, aby sa zabezpečilo, že rozvoj produktívnejšieho poľnohospodárstva prinesie výhody pre poľnohospodárov a vidiecke oblasti.

3.3.

Mnohé krajiny Východného partnerstva majú početné vidiecke obyvateľstvo, ktorého živobytie do určitej miery zabezpečujú malé a rozdrobené parcely a využívanie pasienkov vo vlastníctve obce alebo štátu. Títo drobní hospodári majú veľmi obmedzené zdroje so slabým potenciálom rastu. V mnohých prípadoch zabezpečujú drobní hospodári prakticky celú národnú produkciu poľnohospodárskych výrobkov. Výrobky vyrobené na malých hospodárstvach majú v prvom rade samozásobiteľský alebo polosamozásobiteľským účel. Predaj prípadných nadbytkov sťažujú obmedzené väzby na organizované trhy a rozpadnutá a spustnutá vidiecka infraštruktúra. Hlavným problémom (najmä v Zakaukazsku) je nedostatok spolupráce, odbornej prípravy a vzdelávania v odvetví, ako aj chýbajúca vhodná daňová sústava.

3.4.

Vývoj na poľnohospodárskych trhoch a nestálosť cien potravín ukázali, že krajiny Východného partnerstva potrebujú vypracovať poľnohospodársku politiku a politiku rozvoja vidieka vrátane opatrení pre maloroľníkov. Na jednej strane potrebujú zmodernizovať poľnohospodárstvo a udržateľným spôsobom zvýšiť jeho produkciu, a na druhej strane musia rozvíjať vidiecke oblasti a infraštruktúru a rozšíriť možnosti príjmov, ktoré rodinám poskytnú lepšiu kvalitu života a väčšiu perspektívu.

3.5.

Vo väčšine krajín sa uplatňujú programy regionálneho rozvoja vrátane pilotných programov zameraných na možnosti príjmu a zamestnania, ktoré môžu vyplynúť z alternatívnych činností na vidieku. Sú určené na podnietenie rozvoja a hospodárskej diverzifikácie vidieckych oblastí a zmenšovanie regionálnych rozdielov (5).

3.6.

Vidieckemu obyvateľstvu sa vo všetkých krajinách Východného partnerstva už dlho pripisuje malý význam a často je opomínané pri príprave politických opatrení a programov. Jedným z dôsledkov tohto politického vákua je postupné vyľudňovanie vidieka, keďže ekonomicky aktívne obyvateľstvo sa sťahuje do miest alebo do zahraničia. Tieto negatívne demografické trendy spojené s potrebou dynamického pracujúceho obyvateľstva na podporu agrokomplexu si vyžadujú zlepšenie kvality infraštruktúry a zdravotnej starostlivosti a musí sa na ne reagovať stanovením rozhodnejšieho politického a inštitucionálneho záväzku.

3.7.

Poľnohospodárstvo Zakaukazska nevyužíva naplno svoj potenciál a v súčasnosti má nízku produktivitu a konkurencieschopnosť. Degradácia prírodného kapitálu (pôda, voda, lesy atď.), horský terén, zníženie rastlinnej a živočíšnej výroby, narúšanie biodiverzity a ekologickej rovnováhy patria medzi problémy, ktoré spomaľujú rozvoj poľnohospodárstva. Vidiecka chudoba, nedostatok pracovných príležitostí a nízka životná úroveň na vidieku patria medzi faktory prispievajúce k zraniteľnosti vidieka v Zakaukazsku.

3.8.

V krajinách Východného partnerstva stále existujú nedostatky v normách, zákonoch, predpisoch a chýbajú komparatívne informácie. Potrebné sú spoločné normy, ktoré budú zodpovedať medzinárodným normám a normám EÚ vrátane opatrení na zabezpečenie súladu, teda na monitorovanie a kontrolu terajších predpisov. Nedostatočne rozvinuté systémy bezpečnosti potravín a ochrany zdravia zvierat, najmä v krajinách Zakaukazska, si vyžaduje úsilie a prácu v oblasti súladu so sanitárnymi a fytosanitárnymi normami, najmä veterinárno-hygienickými normami platnými pri zvieratách a živočíšnych výrobkoch.

3.9.

EHSV je presvedčený, že treba vynaložiť maximálne úsilie, aby sa zabezpečilo, že rozvoj produktívnejšieho poľnohospodárstva prinesie výhody spotrebiteľom, poľnohospodárom a vidieckym oblastiam vo všeobecnosti, ktoré často patria medzi chudobnejšie regióny každej krajiny. S ohľadom na to EÚ v posledných rokoch spolu so svojimi východnými partnermi spustila rozsiahly súbor programov. Tieto programy siahajú od poskytovania osobitnej technickej pomoci pri veľkých odvetvových programoch, až po podporu hĺbkových reforiem poľnohospodárstva, rozvoja vidieka a potravinovej bezpečnosti. EHSV v každom prípade podporuje prísne monitorovanie účinnosti poľnohospodárskych reforiem v krajinách Východného partnerstva.

3.10.

EHSV vyzýva Komisiu a Európsky parlament, aby sa zapojili do obnoveného a prehĺbeného politického dialógu o strategickom plánovaní a reformách poľnohospodárstva, lesného hospodárstva a udržateľného rozvoja na úrovni jednotlivých štátov, pri ktorých sa budú dodržiavať stanovené pravidlá a ktoré zvýšia konkurencieschopnosť poľnohospodárskych štruktúr a transparentnosť domácich poľnohospodárskych trhov.

3.11.

V záujme podpory rozvoja poľnohospodárstva v krajinách Východného partnerstva EHSV považuje za prvoradé, aby sa vytvorili a posilnili miestne poľnohospodárske organizácie, a to prostredníctvom projektov rozvoja určených na zvýšenie úrovne zastúpenia poľnohospodárov a ich účasti na rozhodovaní.

3.12.

Činnosť EÚ by sa v krajinách Východného partnerstva mala sústrediť na podnikanie a nemali by sme zabúdať, že podpora podnikania na vidieku má veľký význam a mohlo by sa to dosiahnuť vytvorením vhodného podnikateľského prostredia: dostupnosťou počiatočného kapitálu, bankovými pôžičkami a vhodnými daňovými stimulmi.

3.13.

EHSV považuje za nevyhnutné zdôrazniť a zlepšiť postavenie žien a mladých ľudí v poľnohospodárstve a vidieckej spoločnosti prostredníctvom širšieho začlenenia do odbornej prípravy a osobitných opatrení v plánoch rozvoja vidieka.

3.14.

EHSV dúfa, že pracovná skupina pre životné prostredie a klimatické zmeny bude úspešná pri realizácii týchto troch projektov, ktoré sú súčasťou platformy 2 „Hospodárska integrácia a zbližovanie s politikami EÚ“: Spoločný systém environmentálnych informácií (SSEI) (6), GREEN Project (7) a Clima East Package (8).

3.15.

EHSV vyzýva Komisiu a Európsky parlament, aby pokračovali v úsilí o zlepšenie environmentálneho riadenia a systémov zberu a správy údajov v regióne Východného partnerstva s cieľom pomáhať krajinám Východného partnerstva, pokiaľ ide o zmierňovanie klimatických zmien a adaptáciu na ne, zamerať sa na ekologické politické opatrenia a ukázať udržateľné modely spotreby a výroby.

3.16.

EHSV uznáva význam trvalého rozvoja programu ekologizácie ekonomík vo východnom susedstve (EaP GREEN), ktorý realizuje OECD v spolupráci s UNECE, UNEP a UNIDO na pomoc krajinám Východného partnerstva pri prechode na ekologické hospodárstvo.

4.1.1.

V Arménsku je poľnohospodárstvo je hlavným hospodárskym odvetvím pričom približne tretina obyvateľstva žije v hornatých a riedko osídlených vidieckych oblastiach, kde je ako zdroj živobytia dôležité samozásobiteľské a polosamozásobiteľské poľnohospodárstvo. Prakticky celý hrubý poľnohospodársky produkt (približne 97 %) vyrábajú malé poľnohospodárske podniky.

4.1.2.

Arménsko tiež uplatnilo jeden z najkomplexnejších programov pozemkovej reformy a do polovice roku 1994 sprivatizovalo väčšinu poľnohospodárskej pôdy. Výsledkom bolo rozdelenie pozemkov na viac ako 1,2 milióna parciel.

4.1.3.

Arménsko má obmedzené zdroje pôdy. Orná pôda predstavuje len 16,8 % celkovej plochy územia. Úrodná pôda sopečného pôvodu umožňuje pestovanie pšenice a jačmeňa a poskytuje pastviny pre zvieratá. Medzi zavlažované plodiny patria marhule, broskyne, slivky, jablká, čerešne, vlašské orechy, figy, duly, granátové jablká, iné ovocie a hrozno, ktoré je základom jeho medzinárodne uznávaného brandy.

4.1.4.

Rokovania o dohode o pridružení vrátane DCFTA, boli ukončené v júli 2013. Keďže sa však Arménsko pripojilo k colnej únii, ako bolo oznámené v septembri 2013, nebola podpísaná dohoda o pridružení, ktorá je nezlučiteľná s členstvom v colnej únii. Európska únia naďalej spolupracuje s Arménskom vo všetkých oblastiach, ktoré sú v súlade s touto voľbou.

4.2.1.

Keďže hospodárstvo Azerbajdžanu závisí od priemyslu ropy a zemného plynu ako hlavného odvetvia, poľnohospodárstvo je kľúčovou zložkou neropnej časti hospodárstva krajiny. Takmer polovica azerbajdžanského obyvateľstva žije na vidieku a ich živobytie závisí od poľnohospodárstva.

4.2.2.

Najbežnejšie je zmiešané poľnohospodárstvo s podobnými osevnými postupmi. Hlavné poľnohospodárske plodiny v Azerbajdžane sú plodiny určené na predaj: hrozno, bavlna, tabak, citrusové ovocie a zelenina. Dobytok, mliečne výrobky, víno a liehoviny sú takisto dôležité poľnohospodárske výrobky.

4.2.3.

V roku 2010 sa začali rokovania medzi EÚ a Azerbajdžanom o dohode o pridružení (vrátane DCFTA vzhľadom na žiadosť o vstup do WTO, ktorá ešte nebola schválená). Vláda Azerbajdžanu v roku 1997 oficiálne požiadala sekretariát WTO, aby sa mohla stať členom WTO, a o tejto žiadosti sa ešte stále rokuje.

4.3.1.

Poľnohospodárstvo v Bielorusku zamestnáva asi jednu desatinu pracovných síl a prevahu v ňom majú veľké družstevné a štátne podniky. Vo väčšej časti krajiny sa prevádzkuje zmiešaná rastlinná a živočíšna výroba. Dôležitými výrobkami rastlinnej výroby sú zemiaky, cukrová repa, jačmeň, pšenica, raž a kukurica. Veľký podiel obilia sa používa na kŕmenie zvierat. Medzi hlavné hospodárske zvieratá patrí hovädzí dobytok, hydina a ošípané. Takmer dve pätiny Bieloruska sú pokryté lesmi, ktoré sa využívajú na ťažbu dreva a jeho spracovanie na papierenské výrobky.

4.3.2.

Ratifikácia dohody o partnerstve a spolupráci medzi EÚ a Bieloruskom (dohodnutej v roku 1995) je vzhľadom na politickú situáciu v krajine zmrazená od roku 1997.

4.3.3.

Bielorusko požiadalo o členstvo vo WTO v roku 1993. Rokovania o jeho členstve prebiehajú.

4.4.1.

Poľnohospodárstvo má v Gruzínsku rozhodujúci význam pre obyvateľov krajiny, pretože na vidieku, kde žije takmer polovica obyvateľov Gruzínska, poskytuje dôležitú záchrannú sieť. Vidiecka pôda je veľmi rozdrobená: 95 % poľnohospodárov sú maloroľníci. Jedna rodina má obvykle približne 1,2 hektára pôdy a 2 kravy. Táto roztrieštenosť sa zvýraznila počas privatizácie pôdy v 90. rokoch 20. storočia, z ktorej vzišla nová trieda asi pol milióna „poľnohospodárov“ kvalifikovaných ako samostatne hospodáriaci roľníci.

4.4.2.

Mlieko a mäso sú všade poľnohospodárskymi výrobkami s najvyššou hodnotou. Chovatelia poskytujú zvieratám len malé množstvá vysoko kvalitného krmiva a využívajú bezplatné alebo veľmi lacné pasienky a v zime seno. Výsledkom je nielen nízka dojivosť, ale mimoriadne to sťažuje aj konkurencieschopnú výrobu mäsa. Veľmi dôležitou časťou poľnohospodárstva je produkcia vína. Väčšina poľnohospodárskej činnosti sa sústreďuje v úrodných záplavových územiach údolí riek, pričom hlavné plodiny sú citrusové plody, hrozno a orechy.

4.4.3.

Vzťahy medzi EÚ a Gruzínskom sa riadia Dohodou o partnerstve a spolupráci, ktorá nahradila dohodu o pridružení Gruzínska k EÚ vrátane DCFTA podpísanú 27. júna 2014, ktorá sa predbežne uplatňuje od 1. septembra 2014. Pokiaľ ide o obchod s poľnohospodárskymi výrobkami, v rámci DCFTA boli udelené ambiciózne koncesie. Dovoz poľnohospodárskych výrobkov z EÚ do Gruzínska je úplne liberalizovaný.

4.5.1.

Pre Moldavsko je poľnohospodárstvo mimoriadne dôležité. Poľnohospodárska pôda predstavuje 75 % celkovej plochy územia a jej najväčšia časť sa využíva na pestovanie jedno- a dvojročných rastlín. Približne desatina pôdy sa využíva na pestovanie trvácich rastlín. Moldavská spoločnosť je prevažne vidiecka, pričom poľnohospodárstvo zamestnáva 26,4 % ekonomicky činného obyvateľstva a vytvára 14,6 % HDP krajiny.

4.5.2.

Po pozemkovej reforme sa zmenila štruktúra poľnohospodárskeho využívania pôdy. Po privatizácii v 90. rokoch 20. storočia zostáva veľký podiel pôdy v podobe malých individuálnych parciel. Výsledkom privatizácie je priemerné vlastníctvo pôdy s rozlohou 1,4 ha, ktorá je ďalej rozčlenená na oddelené parcely podľa druhu pôdy (orná pôda, ovocné sady, vinice) medzi približne 1 milión vlastníkov. Z celkovej rozlohy pripadá 0,66 milióna hektárov poľnohospodárskej pôdy na verejnú formu vlastníctva (26,2 %) a 1,84 milióna hektárov na súkromnú formu vlastníctva a/alebo užívania (73,8 %).

4.5.3.

Pokiaľ ide o hodnotu poľnohospodárskej výroby, rastlinná výroba prispieva k celkovej hodnote viac ako dvomi tretinami, kým živočíšna výroba prispieva približne 30 % a služby prispievajú 2,4 %. Hrozno a mlieko sú poľnohospodárskymi výrobkami s najvyššou hodnotou.

4.5.4.

Od roku 1998 sa vzťahy medzi EÚ a Moldavskom riadia Dohodou o partnerstve a spolupráci, ktorú teraz nahradila dohoda o pridružení Moldavska k EÚ podpísaná 27. júna 2014, vrátane DCFTA, ktorá sa predbežne uplatňuje od 1. septembra 2014.

4.6.1.

Čiastočne z dôvodu úrodnej pôdy a priaznivého podnebia má Ukrajina vysoko rozvinutú rastlinnú výrobu. Jej produkcia obilia a zemiakov patrí medzi najvyššie v Európe, a krajina patrí medzi najväčších svetových producentov cukrovej repy a slnečnicového oleja. Ukrajinská živočíšna výroba zaostáva za rastlinnou výrobou, ale jej celková produkcia je i tak podstatne vyššia, než produkcia vo väčšine ostatných európskych krajín.

4.6.2.

Nová dohoda o pridružení vrátane DCFTA sa dosiahla v rokoch 2007 – 2011 a bola podpísaná v roku 2012. Politické časti dohody o pridružení boli nakoniec podpísané 21. marca 2014, zatiaľ čo zvyšné časti dohody o pridružení vrátane DCFTA boli podpísané 27. júna 2014. Od 23. apríla 2014 EÚ jednostranne poskytla autonómne obchodné preferencie na podporu Ukrajiny v súčasnej situácie.

4.6.3.

V júli 2014 bol spustený projekt „Zlepšenie systému kontroly bezpečnosti potravín na Ukrajine“ s cieľom zlepšiť hygienickú kvalitu ukrajinských potravinárskych výrobkov a zvýšiť dôveru ukrajinských spotrebiteľov v domácu produkciu. EÚ tiež pomáha Štátnej veterinárnej a fytosanitárnej službe Ukrajiny pri zlepšení systému zabezpečenia bezpečných potravín „z farmy na stôl“. S rozpočtom vo výške takmer 3,8 milióna EUR na 33 mesiacov je tento projekt súčasťou prioritnej oblasti „bezpečnosť potravín a potravinová bezpečnosť“.

5.1.

ENPARD bol vytvorený dvomi spoločnými oznámeniami Európskej komisie a Európskej služby pre vonkajšiu činnosť z marca a mája 2011, ako súčasť záväzku EÚ dosahovať inkluzívny rast a stabilitu vo svojom susedstve, pričom sa uznáva potenciálny význam poľnohospodárstva z hľadiska potravinovej bezpečnosti, udržateľnej výroby a zamestnanosti na vidieku.

5.2.

EÚ ponúka dialóg o programe ENPARD všetkým partnerským krajinám a je pripravená pomôcť pri uplatňovaní politiky ENPARD a súvisiacich reforiem každému, kto sa zaviazal urobiť z poľnohospodárstva a rozvoja vidieka kľúčovú oblasť spolupráce s EÚ. Patrí sem aj pomoc pri príprave dlhodobých stratégií rozvoja poľnohospodárstva a vidieka spolu so všetkými príslušnými aktérmi a pri budovaní potrebných celoštátnych a miestnych inštitucionálnych kapacít.

5.3.

Tento program už v Gruzínsku prináša výsledky: zákon o poľnohospodárskych družstvách, sieť 54 „poľnohospodárskych strategických informačno-konzultačných stredísk“ atď. Európska únia podpísala 11. marca 2014 štyri granty s celkovou sumou 15 miliónov EUR na podporu maloroľníkov v Gruzínsku v rámci iniciatívy ENPARD. Projekty pomôžu vytvoriť viac ako 160 družstiev s technickou pomocou a budú zamerané na všetky regióny Gruzínska. Cieľom týchto družstiev bude umožniť maloroľníkom združovať sa a získať úspory z rozsahu, zvyšovať svoju efektívnosť a zlepšiť svoje prepojenie na trhy. Celkový rozpočet ENPARD pre Gruzínsko je 52 miliónov EUR počas piatich rokov (marec 2013 – marec 2018).

5.4.

Pomoc EÚ Arménsku dosiahla v rokoch 2011 – 2013 157 miliónov EUR (v porovnaní s 98,4 mil. EUR rokoch 2007 – 2010). V decembri 2013 schválila EÚ nové financovanie vo výške 41 miliónov EUR na podporu občianskej spoločnosti, regionálneho rozvoja a poľnohospodárstva v Arménsku v rámci európskej susedskej politiky. Z tejto celkovej sumy je 25 miliónov EUR vyčlenených na vykonávanie iniciatívy ENPARD v Arménsku. Tieto prostriedky budú použité predovšetkým na zlepšenie výkonnosti inštitúcií súvisiacich s poľnohospodárstvom, podporu rozvoja združení poľnohospodárov, vypracovanie poľnohospodárskych štatistík a zlepšenie prístupu k cenovo dostupným potravinám pre občanov Arménska. Týka sa to aj zlepšenia podmienok na vidieku vytváraním pracovných miest, rozvojom verejno-súkromných partnerstiev a odbornou prípravou pracovných síl.

5.5.

Pokiaľ ide o Moldavsko, ukázalo sa, že užitočným nástrojom na vytváranie pracovných miest v moldavských provinciách je program ekonomickej stimulácie vidieka, ktorý prebieha od roku 2010. Poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka boli označené za prioritné odvetvia rozvojovej spolupráce EÚ s Moldavskom v rokoch 2014 – 2017 s prostriedkami na pomoc týmto odvetviam v sume od 100 do 120 miliónov EUR. V tejto súvislosti bol v lete 2014 schválený komplexný program ENPARD pre Moldavsko s rozpočtom 64 miliónov EUR, ktorý sa začal uplatňovať od začiatku roka 2015. Rozpočtovou podporou a technickou pomocou v rámci programu sa bude podporovať dlhodobá komplexná stratégia rozvoja odvetvia, ktorú vypracovala vláda. Finančná pomoc pomáha zvýšiť konkurencieschopnosť poľnohospodárstva a prehĺbi diskusiu o vypracovaní nových politík.

6.1.

EHSV, ktorý si uvedomuje rozhodujúcu úlohu občianskej spoločnosti v krajinách Východného partnerstva, je pripravený zohrávať aktívnu úlohu a podeliť sa o odborné vedomosti s cieľom vybudovať efektívnejšie poľnohospodárstvo, a to predovšetkým: