15.1.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 13/183

Spravodajca:

Luca JAHIER

Pomocný spravodajca:

José Isaías RODRÍGUEZ GARCÍA-CARO

1.1.

Toto stanovisko je vypracované na žiadosť Európskeho parlamentu v kontexte dvoch správ Výboru pre ústavné veci, konkrétne: Zlepšenie fungovania Európskej únie využitím potenciálu Lisabonskej zmluvy (spravodajcovia pani Bresso a pán Brok) a Možný vývoj a úpravy súčasnej inštitucionálnej štruktúry Európskej únie (spravodajca pán Verhofstadt).

1.2.

EHSV víta iniciatívu Európskeho parlamentu. Predpokladá sa, že značnou mierou prispeje k obnoveniu rozpravy o budúcnosti Európskej únie. EHSV už prijal niekoľko stanovísk na túto tému a zaviazal sa ďalej prispievať k práci Európskeho parlamentu.

1.3.

EHSV je inštitucionálnym zástupcom organizovanej občianskej spoločnosti (1) na európskej úrovni a jeho členovia „vykonávajú svoju funkciu úplne nezávisle a vo všeobecnom záujme Únie“  (2). EHSV ako poradný orgán európskych inštitúcií zabezpečuje od svojho vzniku účinnú, rozsiahlu a konzistentnú účasť zástupcov organizovanej európskej občianskej spoločnosti na tvorbe politiky a rozhodovaní v EÚ. Pomáha teda zabezpečovať, že sa rozhodnutia prijímajú čo najotvorenejším spôsobom a čo najbližšie k občanom (3), a tým prispieva k implementácii zásad subsidiarity a proporcionality, ktorými sa riadi využívanie kompetencií Únie (4).

2.1.

Takmer šesť rokov po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy nastolil Európsky parlament otázku, či Európska únia dokáže vyriešiť svoje problémy tým, že plne využije súčasné ustanovenia Lisabonskej zmluvy, alebo či bude potrebné preskúmať niektoré oblasti politiky a súčasné inštitucionálne usporiadanie Európskej únie.

2.2.

Kríza, ktorá sa začala v roku 2008, odhalila vážne nedostatky v usporiadaní eurozóny a inštitucionálnej štruktúre EÚ, ktoré podnietili urýchlené prijatie opatrení na prispôsobenie sa a inováciu. Tieto zmeny preukázali odolnosť európskych inštitúcií a ich schopnosť prekonať hrozbu všeobecného rozpadu eurozóny. Výsledkom bolo navyše zavedenie mechanizmov solidarity a pomoci, ktoré v histórii EÚ nemajú obdobu. EÚ musí napriek tomu znovu dosiahnuť dostatočnú úroveň rastu na zlepšenie prostredia pre podniky a zachovanie pracovných miest, zníženie nezamestnanosti, sociálnych nerovností a asymetrického rozvoja medzi členskými štátmi a regiónmi. Doposiaľ prijaté opatrenia na podporu rastu nepostačovali na dosiahnutie týchto cieľov.

2.3.

Hospodárske problémy však viedli k sérii naliehavých hospodárskych a fiškálnych iniciatív zameraných na riešenie hlbokej finančnej a hospodárskej krízy. Tieto opatrenia vyvolali vážne obavy týkajúce sa demokratickej zodpovednosti a ich sociálneho vplyvu, ktoré neboli dostatočne zohľadnené. Dôležité je, že reakcia na krízu poukázala na obavy spojené s transparentnosťou, zodpovednosťou a udržateľnosťou európskych rozhodnutí okrem iného z dôvodu opakovaného návratu k medzivládnemu prístupu.

2.4.

Počas krízy sa prevažná väčšina členských štátov EÚ uchýlila k podpisu medzivládnych zmlúv, ktoré sú právnymi nástrojmi uzatvorenými nad rámec postupov stanovených v zmluvách EÚ. Patria sem Zmluva o stabilite, koordinácii a správe v hospodárskej a menovej únii a Zmluva o založení Európskeho mechanizmu pre stabilitu. Tieto zmluvy boli schválené bez zásadnej transparentnej alebo verejnej diskusie. Takýto medzivládny prístup, ktorý reprezentuje Európska rada, môže byť vysvetlený na základe finančného rozmeru krízy a naliehavej potreby rýchlo zaviesť významné nástroje na prekonanie tejto krízy. S tým súvisí otázka potenciálneho konfliktu medzi medzivládnym charakterom týchto zmlúv a vlastnými zásadami „právneho štátu“ EÚ.

2.5.

EÚ je v súčasnosti nútená čeliť rastúcej fragmentácii, veľmi rozdeľujúcej hospodárskej, sociálnej a politickej kríze spojenej s rastúcimi občianskymi nepokojmi, ktoré spôsobujú čoraz väčšie rozdiely. V dnešnej Európe sa obnovujú predsudky, národné stereotypy, prehlbujú sa rozdiely medzi ľuďmi a krajinami a rastú populistické a protieurópske hnutia. Je preto naliehavo potrebné podporovať to, čo ľudí v Európe zjednocuje, a nie to, čo ich rozdeľuje. Pôjde o dlhý proces, ktorý by sa mal začať okamžite.

2.6.

Je to aj Európa, kde majú občania obmedzenú dôveru v európske inštitúcie a kde sa tradičné demokratické politiky prísne sledujú. V zásade sa to odráža na vnútroštátnej úrovni, ako sme to mali možnosť vidieť na nedávnych výsledkoch volieb. Vplyv je však veľmi citeľný na európskej úrovni. Vo voľbách do Európskeho parlamentu v roku 2014 získali približne jednu štvrtinu všetkých kresiel kandidáti strán, ktoré boli skeptické buď voči európskemu projektu, alebo voči niektorým politikám EÚ. Aj napriek zodpovednosti za krízu na vnútroštátnej úrovni sa občania domnievajú, že za sociálno-ekonomické problémy je zodpovedná „Európa“ alebo že inštitúcie EÚ nerobia dosť na zlepšenie ich každodenného života. Stále však existuje značná väčšina voličov, ktorí podporujú ďalšiu európsku integráciu.

2.7.

Riziko odchodu Spojeného kráľovstva z EÚ na základe referenda v roku 2017 alebo skôr a pretrvávajúca nestabilita v Grécku ďalej prispievajú k tomu, že sa EÚ nachádza na politickej križovatke. Mohlo by sa tvrdiť, že Európa stratila svoje smerovanie, pokiaľ ide o prehĺbenie európskej integrácie, a že je tu množstvo otáznikov, pokiaľ ide o jej súčasný a budúci vývoj. V minulosti totiž európsku integráciu poháňala vízia (mier, zmierenie, blahobyt atď.) a dnešná EÚ je voči hrozbám a výzvam „reaktívna“ namiesto toho, aby stimulovala tento proces.

2.8.

Na druhej strane, ako uviedol pán Van Rompuy, bývalý predseda Európskej rady, v súčasnosti sa EÚ musí usilovať o dosiahnutie správnej rovnováhy medzi Európou, ktorá „poskytuje možnosti“, schopnou otvárať nové príležitosti, a Európou, ktorá sa „stará“ a dokáže podporovať svojich občanov (5). Práve vďaka tejto synergii posilnenej o nový rozmer účasti, budú môcť európski občania, a teda aj politici, znovu získať dôveru v európsky projekt v duchu preambuly Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

2.9.

Medzi vnútorné problémy, ktorým čelí EÚ, treba zaradiť aj rastúci počet kľúčových vonkajších výziev. Popri rastúcej nestabilite na východnej a južnej hranici EÚ patria medzi ne rastúce obavy a neistota spojená s terorizmom, migračnými tlakmi, energetickou bezpečnosťou a územnou súdržnosťou.

2.10.

V týchto mimoriadne náročných podmienkach je naliehavo potrebné znovu otvoriť diskusiu o účinnom fungovaní EÚ a úlohe zmlúv v tomto procese. Je to vhodná chvíľa preskúmať, ako dosiahnuť lepšie výsledky pre európskych občanov a upraviť a posilniť súčasné inštitucionálne usporiadanie.

2.11.

Rovnako dôležitá je potreba obnovenia dôvery prostredníctvom väčšieho zamerania sa na vysvetľovanie výhod EÚ občanom, ako aj načúvania občanom a organizáciám zastupujúcim občiansku spoločnosť. Pretrváva názor, že EÚ nebola úspešná ani pri formulovaní, ani pri vykonávaní udržateľných, inkluzívnych a vyvážených stratégií zameraných na investície a rast a na znižovanie nerovností. EÚ navyše nedokázala poskytnúť svojim občanom konkrétne výsledky, za čo sčasti nesú zodpovednosť členské štáty. Konečným výsledkom je rastúci nedostatok dôvery občanov v EÚ, pocit, že inštitúcie EÚ neprimerane zasahujú do miestnych záležitostí a čoraz väčšie množstvo dezinformácií. Obnovenie dôvery v EÚ je zásadným krokom. EÚ sa ocitla na rázcestí a podpora zo strany jej občanov bude mať rozhodujúci význam, aby sa v tomto smere pohla vpred.

3.1.

Existujúce európske zmluvy nepochybne poskytujú veľké množstvo nevyužitých príležitostí, ktoré by sa mohli využiť na zlepšenie politík, a tým na posilnenie EÚ zvnútra aj navonok. Či sa už skúmajú hlbšie politické opatrenia alebo zlepšovanie vykonávania, existuje veľké množstvo oblastí politiky a technických nástrojov, ktoré by sa mohli použiť. Malo by ísť o aktuálnu prioritu Európskej únie a jej inštitucionálneho usporiadania.

3.2.

Aj napriek potrebe preskúmať niektoré prvky súčasného inštitucionálneho rámca Európskej únie prostredníctvom konkrétnych zmien zmluvy treba zohľadniť, že v súčasnosti na to nie sú podmienky. EHSV sa tak bude zaoberať iba problematikou zmien a úprav zmlúv, ak a keď to bude vhodné.

3.3.

Kľúčom k obnoveniu dôvery občanov v EÚ je potreba zabezpečiť súdržnosť a súlad medzi všetkými politikami a činnosťami EÚ, ako je uvedené v článku 7 ZFEÚ, čím sa zlepší implementácia existujúcich zmlúv. Znamenalo by to vyváženie územnej súdržnosti s hospodárskym a sociálnym rozmerom zmlúv. Bude potrebné plne uplatňovať najmä článok 3 ZEÚ, v ktorom sa okrem iného uvádza, že základom EÚ musí byť „… sociálne trhové hospodárstvo s vysokou konkurencieschopnosťou zamerané na dosiahnutie plnej zamestnanosti a sociálneho pokroku, ako aj vysokú úroveň ochrany životného prostredia a zlepšenie jeho kvality … (ktoré) podporuje hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť a solidaritu medzi členskými štátmi“.

3.4.

Medzi ďalšie príklady nedostatočne využívaných existujúcich ustanovení zmlúv patrí päť horizontálnych doložiek ZFEÚ, ktoré sa týkajú podpory rovnosti medzi mužmi a ženami (článok 8), zabezpečenia vysokej úrovne zamestnanosti, zaručenia primeranej sociálnej ochrany a boja proti sociálnemu vylúčeniu (článok 9), boja proti diskriminácii (článok 10), ochrany životného prostredia (článok 11) a ochrany spotrebiteľov (článok 12). V budúcnosti by sa tieto doložky mali používať na podporu väčšieho vzájomného prepojenia medzi európskymi politikami a väčšej zodpovednosti, pokiaľ ide o občanov EÚ.

3.5.

Okrem toho existuje veľké množstvo politických oblastí, ktoré neboli dostatočne využité. Hlavným nástrojom na integráciu 28 členských štátov je však vnútorný trh  (6). Mal by sa doplniť ďalšou integráciou s cieľom stimulovať rast, konkurencieschopnosť, zamestnanosť a dosiahnuť prínos pre všetkých občanov a regióny EÚ. Na tento účel sú potrebné zásadné iniciatívy EÚ, a to najmä v oblasti trhov s výrobkami, energetiky, dopravy, služieb, trhov práce, verejného obstarávania, duševného vlastníctva a digitálneho hospodárstva. Vnútroštátne reformy by okrem toho mali byť transparentnejšie v daňovej oblasti, riešiť nekalú daňovú súťaž a mala by ich dopĺňať širšia škála politických opatrení EÚ (7).

3.6.

Dve hlavné odvetvové zoskupenia, ktoré majú podliehať posilneným európskym politikám, by mali byť energetická únia a jednotný digitálny trh. Ten je predmetom pripravovaného osobitného stanoviska EHSV, a preto sa ním v tomto stanovisku nebudeme podrobne zaoberať.

3.7.

EÚ by s cieľom prekonať vonkajšiu hrozbu energetickej neistoty mohla uplatňovať existujúce ustanovenia článku 194 ZFEÚ a napredovať smerom k energetickej únii. EHSV v energetickej politike dôsledne presadzoval „viac Európy“ a žiadal, aby sa solidarita stala hnacou silou rozvoja európskej energetickej politiky. Článkom 194 by sa umožnilo vytvorenie efektívneho a transparentného systému riadenia energetickej únie, ktorý by viedol k účinnejšej energetickej politike EÚ, zníženiu nákladov, pridanej hodnote pre občanov a zlepšeniu obrazu EÚ vo vzťahu k medzinárodným partnerom. Neoddeliteľnou súčasťou tohto procesu je podpora získavania energie z obnoviteľných zdrojov a podpora podnikov pri prechode na iné druhy energie.

3.8.

Skutočný pokrok pri posilňovaní inkluzívneho rastu, konkurencieschopnosti, zamestnanosti a výhod pre všetkých občanov a regióny EÚ by sa navyše mohol dosiahnuť nasledujúcim strednodobým preskúmaním stratégie Európa 2020. Vyžadovalo by si to reformy zamerané na investície EÚ, aby sa posilnila konkurencieschopnosť a inovácie, zamestnanosť, efektívne využívanie zdrojov, udržateľná reindustrializácia, počet a kvalita pracovných miest, rovnosť na trhu práce, sociálna a regionálna súdržnosť, začlenenie a dobre fungujúci vnútorný trh. EHSV zdôrazňuje, že EÚ nepotrebuje úplne novú stratégiu, ale oveľa účinnejšiu stratégiu Európa 2020 (8) vrátane čoraz účinnejšieho, vyváženého a demokratického návrhu európskeho semestra.

3.9.

Prostredníctvom reformy systému vlastných zdrojov EÚ, zjednodušením súčasného systému príspevkov a platieb členským štátom, predstavením nového systému vlastných zdrojov a reformou systému korekcií by sa mohlo prispieť k dosiahnutiu úspor z rozsahu a uskutočneniu politických cieľov EÚ. Prechod na vlastné zdroje by znamenal, že pôvodný článok 201 Rímskej zmluvy (súčasný článok 311 ZFEÚ) by sa prvýkrát náležite a plne vykonal. Pre EHSV je dôležité, aby systém vlastných zdrojov spĺňal niekoľko kritérií. Tieto kritériá by mali zahŕňať spravodlivosť, efektívnosť, stabilitu, transparentnosť, jednoduchosť, zodpovednosť, rozpočtovú disciplínu, zameranie na európsku pridanú hodnotu, subsidiaritu a daňovú suverenitu. Na dosiahnutie týchto cieľov sa navrhuje využiť príležitosť, ktorú ponúka nasledujúce strednodobé preskúmanie rozpočtu EÚ s cieľom prijať príslušné návrhy Montiho skupiny na vysokej úrovni. Hlavným cieľom musí byť posilnenie autonómnosti rozpočtu EÚ v záujme stimulačného účinku a väčšej doplnkovosti s národnými rozpočtami. Tým sa priamo prispeje k dosiahnutiu úspor z rozsahu a k realizácii politických cieľov EÚ (9).

3.10.

EÚ takisto potrebuje reformy na posilnenie zmyslu pre spoločné občianstvo na európskej úrovni. Pocit spoločného európskeho občianstva však nevznikne bez účasti občanov na rozhodovacom procese na európskej úrovni. Znamená to vytvárať pocit účasti na spoločnom procese pre spoločnú vec vo všetkých členských štátoch po celej Európe. Jednou z možností, ako to dosiahnuť, by bolo dať občanom možnosť voliť poslancov Európskeho parlamentu z nadnárodných zoznamov, t. j. z niekoľkých členských štátov, ale z európskych strán namiesto hlasovania len za vnútroštátne strany. To si však môže vyžadovať úpravu zmluvy zmenou článku 223 ZFEÚ.

3.11.

EHSV v tejto súvislosti zdôraznil potrebu účinného vykonávania Charty základných práv EÚ prostredníctvom nových, cielených iniciatív (10). Výbor zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť rovnosť pre všetkých s osobitným zameraním na zraniteľné skupiny. Zdôrazňuje, že na úrovni EÚ sa povinnosti vyplývajúce z charty vzťahujú na všetky inštitúcie, agentúry a orgány. EHSV naliehavo vyzýva členské štáty, aby na všetkých úrovniach štátnej správy a vo všetkých politických a legislatívnych oblastiach vytvorili kultúru základných práv zameraných na ochranu a podporu. Okrem toho by mal preskúmať a určiť konkrétny vplyv na základné práva počas procesu transpozície. EHSV dôrazne vyzýva Komisiu, aby účinne plnila svoju úlohu strážkyne zmlúv a využívala konanie o nesplnení povinnosti bez toho, aby zohľadňovala politický kontext. EHSV okrem toho vyzval všetky inštitúcie, agentúry, orgány a členské štáty EÚ zapojené do uzákonenia základných práv, aby podporovali prostredníctvom účasti občianskej spoločnosti. Akékoľvek nariadenie týkajúce sa hospodárskeho riadenia a fungovania vnútorného trhu musí zohľadňovať ustanovenia Charty EÚ prostredníctvom osobitného posúdenia (11).

3.12.

Nakoniec, za posledných desať rokov muselo 28 členských štátov EÚ čeliť kľúčovým výzvam a sociálne sporným otázkam, ktorým jednotlivé členské štáty nemôžu účinne čeliť samé. Pozitívne výsledky možno dosiahnuť len prostredníctvom koordinovaných politík a spoločných opatrení na európskej úrovni. Platí to najmä v oblasti prisťahovaleckej a azylovej politiky, a spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky (SZBP). V oboch týchto oblastiach politiky poskytujú zmluvy EÚ široký manévrovací priestor a mnohé ustanovenia neboli využité pre nedostatok spoločnej a zosúladenej politickej vôle (12). Na tento účel by sa mali ďalej preskúmať články 21 až 46 ZEÚ a články 76 až 81 ZFEÚ.

3.13.

V záujme napredovania je napokon potrebná kombinácia ambícií, pragmatizmu a inovácií. EHSV sa domnieva, že v súčasnosti máme možnosť využiť výzvy EÚ a pracovať na novej fáze vývoja EÚ. Je to príležitosť na vytvorenie nového paktu pre Európu medzi členskými štátmi a medzi EÚ a jej občanmi, ktorý posilní spoluprácu, konkurencieschopnosť a rast, integráciu a solidaritu.

3.14.

Nedostatočne využívaným nástrojom je nepochybne „Posilnená spolupráca“ (definovaná v článku 20 ZEÚ). Tento postup bol prvýkrát použitý v oblasti rozvodu a právnej rozluky, a následne na vytvorenie jednotnej ochrany patentov v EÚ, ako aj v oblasti navrhovaného zavedenia dane z finančných transakcií. Po druhé, možno použiť premosťovaciu doložku (t. j. článok 48 ods. 7 ZEÚ). Takéto revízie by si však vyžadovali jednomyseľný prístup vlád členských štátov v rámci Európskej rady alebo Rady, čo môže byť ťažké zrealizovať. Oba tieto nástroje by však v zásade mohli zjednodušiť a urýchliť európsky rozhodovací proces.

3.15.

Preto je mimoriadne dôležité vychádzať zo záverov Európskej rady, ktorá na svojom zasadnutí 26. a 27. júna 2014 schválila, že: „… koncepcia stále užšej Únie ponúka rozličné spôsoby integrácie rôznych krajín, čo krajinám, ktoré si želajú integráciu prehĺbiť, umožňuje tak urobiť, rešpektujúc pritom vôľu tých krajín, ktoré si ďalšie prehĺbenie integrácie neželajú“  (13). Toto vyhlásenie poskytuje základ pre diferencovanú Európsku úniu, na ktorom sa v prípade potreby v rôznej miere zúčastňuje všetkých 28 členských štátov, čím sa uľahčuje posilnená spolupráca v strategických oblastiach, ktorá však zostáva otvorená plnej účasti všetkých členských štátov.

3.16.

EHSV sa okrem toho domnieva, že makroregionálne stratégie budú v budúcnosti Únie zohrávať čoraz významnejšiu úlohu. Ich poslinenie a rozšírenie by mohlo pomôcť vytvoriť európsku sprostredkovateľskú úroveň, na ktorej by sa mohla dosiahnuť konvergencia EÚ a systematické zapojenie organizovanej občianskej spoločnosti vrátane hospodárskych a sociálnych partnerov.

4.1.

Zlepšenie zlyhávajúcej štruktúry HMÚ a posilnenie hospodárskeho riadenia sú už niekoľko posledných rokov jadrom krízovej stratégie EÚ. Naliehavé opatrenia, ktoré mali udržať HMÚ nad vodou, viedli k istému pokroku, ktorý však vyplynul z medzivládneho procesu rozhodovania. Teraz je dôležité zabezpečiť, aby sa tieto medzivládne riešenia nestáli stálym doplnkovým právnym rámcom k zmluvám EÚ.

4.2.

V tejto súvislosti je nevyhnutný urýchlený prechod od súčasného systému, ktorý je založený na pravidlách zameraných na rozpočtovú disciplínu, k procesu dosiahnutia väčšej konvergencie medzi krajinami eurozóny.

4.3.

V prvom prípade vzhľadom na skutočnosť, že euro je menou EÚ, musia členské štáty, ktoré sú členmi eurozóny, urýchliť a prehĺbiť integráciu prostredníctvom dokončenia HMÚ, čo je proces, ktorý musí byť naďalej otvorený všetkým členským štátom EÚ. To by sa mohlo dosiahnuť prostredníctvom spoľahlivého riadenia a posilnenia inštitucionálneho rámca eurozóny, ktorý musí byť založený na:

4.4.

Okrem toho by sa mali prijať opatrenia na zavedenie rozpočtu eurozóny, ktorý by prispel k zmierneniu šokov, ku ktorým by v budúcnosti mohlo dôjsť, pokiaľ je táto potenciálna fiškálna kapacita navrhnutá ako podmienená pomoc v rámci úsilia o reformy. Ako sa uvádza v stanovisku EHSV z vlastnej iniciatívy o dobudovaní hospodárskej a menovej únie (14), takýto rozpočet eurozóny by sa mohol financovať z dane z finančných transakcií, ktorá by sa vzťahovala na celú eurozónu, dane z uhlíka, dočasnej dane alebo vydávaním spoločných dlhopisov. Na akejkoľvek z týchto možností je však stále potrebné sa dohodnúť.

4.5.

Pokrok v oblasti európskeho hospodárskeho riadenia bude možný po posilnení sociálneho rozmeru EÚ. Mal by byť založený na vyváženejšom uplatňovaní článku 3 ZEÚ, v ktorom sa stanovuje, že EÚ musí nájsť rovnováhu medzi hospodárskou efektívnosťou a sociálnou a územnou súdržnosťou. Okrem toho sú články 151 a 153 ZFEÚ zamerané na podporu harmonizácie sociálnych systémov členských štátov, čo je otázka, ktorú EHSV preskúmal v roku 2013 (15).

4.6.

Zároveň potrebujeme posilniť demokratickú legitimitu EÚ, aby sa posilnil jej politický rámec a najmä úloha Európskeho parlamentu. Na tento účel možno v rámci súčasnej zmluvy a pravidiel prijať konkrétne opatrenia. Zo strednodobého až dlhodobého hľadiska by sa prípadnou revíziou zmluvy mohli zosúladiť inštitucionálne ustanovenia s nevyhnutnými požiadavkami na skutočnú politickú Úniu. EHSV už schválil veľmi podrobný plán realizácie politického piliera HMÚ, v ktorom je načrtnutá široká škála možných opatrení (16).

4.7.

EHSV berie na vedomie správu piatich predsedov Európskej Rade z 22. júna 2015 na tému Dobudovanie hospodárskej a menovej únie v Európe a očakáva, že bude slúžiť ako základ pre rozhodnejšie opatrenia, ako sa uvádza v predchádzajúcom texte (17).

5.1.

Stredobodom celej rozpravy o budúcnosti EÚ by mal byť občan. Demokracia a zodpovednosť sú pre európske občianstvo základnými pojmami. Európska komisia musí ako strážkyňa zmlúv zohrávať pri uplatňovaní týchto zásad kľúčovú úlohu. Komisia ako inštitúcia, ktorá má monopol na legislatívnu iniciatívu, takisto zohráva kľúčovú úlohu pri vyvažovaní rôznych síl a záujmov, ktoré tvoria EÚ. Toto vyvažovanie musí prebiehať súbežne s účinnejším uplatňovaním zásad subsidiarity a proporcionality v záujme demokratickejšieho a participatívnejšieho riadenia EÚ.

5.2.

Lisabonská zmluva prináša významnejšiu úlohu Európskeho parlamentu a aktívny prístup členských štátov prostredníctvom posilneného postavenia Rady. V budúcnosti však bude potrebné ďalej rozšíriť právomoci Európskeho parlamentu, napríklad prostredníctvom väčšej úlohy v európskej správe hospodárskych záležitostí a európskom semestri, a zaviesť vyváženejší podiel zodpovednosti a medziinštitucionálnej spolupráce medzi týmito tromi inštitúciami, čím by sa zabezpečila spoľahlivejšia metóda EÚ. V tejto súvislosti je otázkou osobitného záujmu rozsiahle využívanie trialógov pri prijímaní aktov v prvom a druhom čítaní riadneho legislatívneho postupu (18). Trialógy sa do značnej miery stail normou a sú tak v rozpore s demokratickými zásadami transparentnosti a zodpovednosti, a teda nutnej rovnováhy medzi týmito tromi inštitúciami v rámci riadneho legislatívneho postupu. EHSV sa preto zasadzuje za návrat k podstate, ak už nie litere, riadneho legislatívneho postupu, pričom trialógy by mali zostať výnimkami.

5.3.

Metóda EÚ sa bude navyše účinnejšie uplatňovať aj prostredníctvom „horizontálnej“ subsidiarity. Tento pojem, ako aj pojem „vertikálnej“ subsidiarity, nie je v zmluvách výslovne vymedzený. Uznáva však verejnú úlohu súkromných subjektov, napríklad občanov a reprezentatívnych organizácií občianskej spoločnosti a ich účasť na formovaní politiky a rozhodovacích procesoch prostredníctvom ich špecifickej poradnej úlohy, ako aj nezávislú legislatívnu úlohu sociálnych partnerov v kontexte európskeho sociálneho dialógu.

5.4.

Táto koncepcia „horizontálnej“ subsidiarity, ktorá sa v skutočnosti niekedy nazýva aj „funkčná“ subsidiarita, je už nepriamo uznaná v zmluvách v článkoch 152, 154 a 155 ZFEÚ o sociálnom dialógu a úlohe sociálnych partnerov.

5.5.

Článok 11 ZEÚ takisto zahŕňa zásadu participatívnej demokracie ako hlavného doplňujúceho prvku zastupiteľskej demokracie vyjadreného v článkoch 10 a 12 ZEÚ (19), čo je nevyhnutným základom demokracie. Ako EHSV pri niekoľkých príležitostiach zdôraznil, článok 11 ods. 1 a 2 ZEÚ (20) otvára významné perspektívy pre rozvoj európskej demokracie tým, že kladie základy pre dlhodobé zavedenie štruktúrovaného občianskeho dialógu na európskej úrovni spolu s politickým dialógom medzi inštitúciami EÚ a členskými štátmi.

5.6.

Táto metóda EÚ musí byť navyše doplnená o zvýšenú „vertikálnu“ subsidiaritu s posilnenou úlohou národných parlamentov v rámci zvýšenej spolupráce pri vytváraní politík EÚ medzi národnými parlamentmi a Európskym parlamentom.

5.7.

Všetky uvedené skutočnosti sa už mohli dosiahnuť v rámci existujúcich zmlúv. Najmä pokiaľ ide o účasť občanov, demokraciu a zodpovednosť, ďalším rozvojom európskych politík, zlepšením procesov a realizáciou by sa dalo veľa dosiahnuť. Ako však už bolo uvedené v dvoch stanoviskách EHSV (21)  (22), pri účinnom vykonávaní ustanovení článku 11 bol dosiahnutý len obmedzený pokrok, a pojem participatívnej demokracie tak nadobudol plný význam.

5.8.

Platí to aj vo vzťahu k európskej iniciatíve občanov podľa článku 11 ods. 4 Európska iniciatíva občanov by mala byť kľúčovým nástrojom participatívnej demokracie a aktívneho občianstva, ale vo svojej súčasnej podobe je z väčšej časti neúčinná a spôsoby jej vykonávania musia byť podstatne zrevidované.

5.9.

Koncepcia „horizontálnej“ subsidiarity sa v budúcnosti musí posilniť a rozšíriť na ďalšie oblasti politiky prostredníctvom štruktúrovaného občianskeho dialógu, napríklad v oblasti ochrany životného prostredia a spotrebiteľov. Posilnila by sa tým úloha reprezentatívnych organizácií občianskej spoločnosti v európskych procesoch tým, že im to umožní plne prispievať do politických oblastí, ktoré sa ich týkajú, čím sa naplní podstata participatívnej demokracie. EHSV musí v záujme dosiahnutia tohto cieľa a ako inštitucionálny zástupca organizovanej občianskej spoločnosti EÚ zohrávať kľúčovú úlohu pri realizácii plného potenciálu participatívnej demokracie a pri rozvoji a posilnení občianskeho dialógu v partnerstve s inštitúciami EÚ.

5.10.

Ako inštitucionálny zástupca organizovanej občianskej spoločnosti na európskej úrovni má trojakú úlohu: i) uľahčovať a podporovať dialóg medzi reprezentatívnymi organizáciami občianskej spoločnosti a s európskymi inštitúciami; ii) zabezpečiť trvalé zapojenie organizovanej občianskej spoločnosti do politických procesov EÚ; a iii) monitorovať vykonávanie článku 11 ZEÚ.

5.11.

EHSV ako poradný orgán pre inštitúcie EÚ (23) má príležitosť v plnej miere konať ako i) katalyzátor a koordinátor v rámci dialógu medzi organizáciami občianskej spoločnosti a spolu s nimi, a ii) ako kľúčový sprostredkovateľ medzi organizáciami občianskej spoločnosti a rozhodovacími orgánmi EÚ a iii) účinný most medzi vnútroštátnou a európskou úrovňou. EHSV v prípade revízie zmlúv požiada o výslovné uznanie tejto úlohy (24).

5.12.

Znovuzavedenie programu „lepšej právnej regulácie“ odráža novú snahu Komisie klásť veľký dôraz na svoju hodnotiacu činnosť s rozsiahlou účasťou ostatných inštitúcií, vnútroštátnych orgánov a občianskej spoločnosti na tomto procese. Zapojenie EHSV ako poradného orgánu do hodnotenia politík je zásadné, pretože je založené na jeho legitímnej úlohe v inštitucionálnom rámci EÚ: i) chrániť to, čo EÚ dosiahla, aby splnila potreby európskych občanov, a ii) upozorniť na prekážky pri vykonávaní politík a právnych predpisov EÚ alebo na možné nedostatky.

5.13.

Ako súčasť úlohy pridelenej podľa článku 13 ods. 4 ZEÚ sa v Protokole EHSV o spolupráci s Európskou komisiou z 22. februára 2012 a v Dohode EHSV o spolupráci s Európskym parlamentom z 5. februára 2014 uznáva významná pridaná hodnota, ktorú môže EHSV priniesť k „lepšej tvorbe právnych predpisov“ tým, že podporí prínos občianskej spoločnosti počas celého politického cyklu EÚ (25). EHSV preto žiada o jasné uznanie svojej inštitucionálnej úlohy pri akejkoľvek budúcej revízii Medziinštitucionálnej dohody o lepšej právnej regulácii (26).

5.14.

Aby mohol EHSV k tomu účinne prispieť, mal by plne využívať svoj potenciál a posilniť svoju úlohu, prevádzkové a pracovné metódy a svoje operačné väzby s hlavnými organizáciami a sieťami európskej občianskej spoločnosti. EHSV takisto zvyšuje významnosť svojej práce tým, že sa väčšmi zameriava na klastre prioritných politík EÚ v rámci poradnej funkcie, ktorá mu bola pridelená na základe zmlúv.

5.15.

EHSV tak môže významne prispieť tým, že bude stavať na potenciáli Lisabonskej zmluvy v tých oblastiach politiky, ktoré sa priamo týkajú občanov, a určí prípadné nedostatky, ktoré si budú vyžadovať zmeny a úpravy príslušných politík s cieľom lepšie splniť ich potreby.