21.10.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 389/50

1.1.

EHSV srdečne víta oznámenie „Digitalizácia európskeho priemyslu“ (1). Domnieva sa, že celý balík (2) je prvým krokom v rámci rozsiahleho európskeho pracovného programu, ktorý sa musí realizovať na základe úzkej vzájomnej spolupráce všetkých zainteresovaných strán vo verejnom aj súkromnom sektore.

1.2.

EHSV oceňuje súdržnú a ambicióznu strategickú víziu v priemyselnej politike, ktorá sa uvádza v oznámení, a jej zameranie na štyri kľúčové otázky: 1) technológie a platformy, 2) normy a referenčné architektúry, 3) územná súdržnosť začlenená do siete regionálnych centier inovácie, 4) zručnosti na všetkých úrovniach.

1.3.

Naliehavosť vyplýva z analýzy, ktorú uskutočnila Komisia. Komisia poukazuje na silné stránky európskeho digitálneho priemyslu, ale taktiež vyslovuje obavy v súvislosti s tým, že pridaná hodnota by sa mohla vo veľkej miere presunúť od priemyselných aktérov k majiteľom digitálnych platforiem a zdôrazňuje, že neexistujú spoločné normy a riešenia v oblasti interoperability. Taktiež sú veľmi potrebné zručnosti v digitálnej oblasti.

1.4.

Koncepcia Priemysel 4.0 je v podstate proces zdola nahor. V rámci verejného sektora by sa však mali vypracovať strategické usmernenia a sektor by mal zohrávať rozhodujúcu úlohu aj ako regulátor, sprostredkovateľ a finančný podporovateľ.

1.5.

Digitalizácia a koncepcia Priemysel 4.0 výrazne ovplyvňujú podnikateľské modely a celkový kontext, v ktorom spoločnosti v súčasnosti pôsobia. Budovanie povedomia a zmysel všetkých zainteresovaných strán pre spoločný cieľ sú prvoradé: okrem podnikov sú to sociálni partneri na všetkých úrovniach, vysoké školy, výskumné ústavy, regionálne a miestne verejné subjekty, školstvo a spotrebitelia.

1.6.

Žiadna európska krajina nie je v digitálnej ére schopná úspešne využiť všetky príležitosti sama. Európa ako celok má kritickú veľkosť, takže je porovnateľná s veľkými trhmi, ako sú USA a Čína. Digitalizácia priemyslu si vyžaduje spoločnú priemyselnú stratégiu EÚ a členských štátov. To by malo posilniť priemyselnú základňu Európy, prilákať nové investície, zabezpečiť návrat investícií a pracovných miest. Európa sa pritom bude sústreďovať na dosiahnutie stanoveného cieľa, aby európsky priemysel do roku 2020 prispieval 20 % k HDP EÚ.

1.7.

Veľmi dôležité je spoľahlivé a predvídateľné prostredie. Sústredenú pozornosť si zasluhujú začínajúce a rozširujúce sa podniky. Rada, najmä Rada pre konkurencieschopnosť, by mala na základe iniciatívy Európskej komisie urýchlene rozhodnúť o priemyselnej stratégii EÚ 4.0 a jednotnom digitálnom trhu, ktorý nahradí súčasnú roztrieštenosť vyplývajúcu z 28 digitálnych politík. Digitálny jednotný trh by mal byť neoddeliteľnou súčasťou vylepšeného jednotného trhu, aby sa zabránilo fragmentácii európskeho digitálneho prostredia.

1.8.

Kľúčová je spolupráca. Národné a regionálne platformy 4.0 musia spájať všetkých dôležitých aktérov. Každý by mal rozvíjať svoje vlastné charakteristiky v spoločnom rámci EÚ. Mali by sa podporovať všetky druhy partnerstiev, synergie a vytváranie zoskupení, cezhraničné opatrenia a referenčné porovnávanie na európskej úrovni.

1.9.

Rovnako je potrebné podporovať verejno-súkromné partnerstvá a dôležité projekty spoločného európskeho záujmu (3), ako aj iniciatívy elektronickej verejnej správy.

1.10.

Znepokojujúce sú narastajúce rozdiely medzi členskými štátmi v priemyselnej výrobe a technologickej výkonnosti. EHSV naliehavo žiada, aby správne navrhnutá spolupráca namiesto toho oživila konvergenciu.

1.11.

EHSV víta plánovaných 5 miliárd EUR na financovanie výskumu a vývoja informačných a komunikačných technológií v rámci programu Horizont 2020, ako aj finančné prostriedky z viacerých ďalších európskych fondov vrátane Junckerovho investičného plánu. Komisia musí spresniť, ako sa tieto politické zámery zrealizujú.

1.12.

Je zrejmé, že sú potrebné značné dodatočné finančné zdroje. Európska komisia hovorí o 50 miliardách EUR len pri investíciách do IKT. To znamená významné finančné zapojenie verejného a súkromného sektora v celej Európe. Zatiaľ nie je jasné, ako sa tieto finančné ustanovenia budú vykonávať v primeranom časovom horizonte.

1.13.

Súkromný kapitál má vo financovaní hlavnú úlohu. Banky by sa mali podporovať, aby zohrávali svoju úlohu v rámci koncepcie Priemysel 4.0. Vhodnú podporu by poskytol plnohodnotný európsky kapitálový trh.

1.14.

Výrobky prispôsobené zákazníkom za ceny výrobkov sériovej výroby budú veľkým prínosom pre používateľov a spotrebiteľov. Väčšina oblastí osobnej spotreby bude mať úžitok z vyššej výkonnosti a kvality.

1.15.

Oznámenie sa prekvapivo stručné zmieňuje o závažných sociálnych dôsledkoch digitalizácie priemyslu. Čisté účinky sú nepredvídateľné. Aby sa spoločnosť nepolarizovala, treba osobitnú pozornosť venovať tým generáciám a príjmovým skupinám, ktoré môžu byť vážne postihnuté. Pre mnohých ďalších vzniknú nové príležitosti.

1.16.

Digitalizácia bude mať značný vplyv na pracovný trh a organizáciu práce, napríklad pokiaľ ide o prehlbovanie rozdielov v príjmoch či obmedzenie prístupu k systémom sociálneho zabezpečenia, ktoré by sa mohli prejaviť ako negatívne, ak sa tomu primerane nezabráni (4).

1.17.

Zabezpečenie stabilných sociálnych vzťahov, súdržnej spoločnosti a vzdelaných a motivovaných zamestnancov so slušným príjmom si vyžaduje aktívnu účasť všetkých zainteresovaných strán. Na úrovni EÚ, ako aj národnej, regionálnej a podnikovej úrovni je potrebný sociálny a komplexný dialóg na všetkých úrovniach, aby sa zamestnanci, ktorých sa týka digitalizácia, mohli dostatočne prispôsobiť, a aby sa odborná adaptácia mohla včas predvídať a dostatočne podporovať.

1.18.

Medzi vzdelávacími programami, vzdelávacími zariadeniami a sociálnou súdržnosťou je priama súvislosť. Kľúčovými otázkami sú aktualizované zručnosti a kvalifikácia používateľov digitálnych technológií a rekvalifikácia. Obchodní a sociálni partneri by mali byť úzko zapojení do vypracovania učebných osnov, pokiaľ ide o všetky úrovne a formy vzdelávania.

1.19.

EHSV očakáva, že Komisia bude pôsobiť ako katalyzátor, a to prostredníctvom účinného vykonávania strategického plánu. To znamená najmä účinnú koordináciu vzájomne si konkurujúcich prístupov a zároveň odstránenie neistoty a zabránenie fragmentácii trhu. Kľúčom je jednotný digitálny trh. Zrýchlený postup európskej normalizácie bude rozhodujúci.

1.20.

EHSV okrem toho očakáva, že Komisia bude zohrávať aktívnu úlohu, pokiaľ ide o:

2.1.

Digitalizácia v priemysle je kľúčovou súčasťou širšej transformácie hospodárstva, ktorá zahŕňa robotizáciu, materiálový výskum a nové výrobné postupy a na ktorú sa odkazuje ako na koncepciu Priemysel 4.0. Tento posun paradigmy radikálne zmení podnikanie a spoločnosť. Do roku 2014 Európska únia nemala jasnú predstavu o hospodárskych, technologických, sociálnych a spoločenských aspektoch koncepcie Priemysel 4.0. EHSV predložil zoznam žiaducich opatrení (7).

2.2.

EHSV v septembri 2015 prijal stanovisko, ktoré sa zaoberalo sociálno-ekonomickými dôsledkami digitalizácie priemyslu a narušených pracovných trhov (8).

2.3.

K prierezovému vývoju dochádza najmä v USA, Číne, EÚ, Japonsku a Kórei. Ďalšie krajiny budú nasledovať. Veľké dáta (big data) ako nové suroviny sú katalyzátorom zmeny štruktúry výrobkov a služieb. Predtým nesúvisiace oblasti (9) spolupracujú, zatiaľ čo poskytovanie služieb (najmä v digitálnej oblasti) v hodnotových reťazcoch vytvára pridanú hodnotu vo výrobných procesoch.

2.4.

V súčasnosti žiadny podnik nemôže fungovať bez digitálnej stratégie. Táto stratégia zároveň ovplyvňuje výrobky, služby a procesy v priemysle ako celku. Z hľadiska rozvoja nových trhov digitalizácia priemyslu vytvára tvrdú konkurenciu medzi spoločnosťami, ako aj medzi hospodárskymi blokmi. Obvyklá je aj predkonkurenčná spolupráca v podnikateľskej sfére na celom svete.

2.5.

Opatrenia vychádzajú z cielenej priemyselnej stratégie, a to najmä v USA a Číne, kde majú podniky prospech z veľkých vnútorných trhov. To je vysoká politika. Obamova vláda začala v roku 2011 rozsiahly prebiehajúci program v oblasti nových technológií, najmä informačných a komunikačných technológií, do ktorého sú zapojené podniky, výskumné ústavy a univerzity z celej krajiny.

2.6.

Súkromné projekty budú ako obvykle čerpať najmä z nových technologických programov, ktoré nedávno oznámili federálne agentúry.

2.7.

Spojené štáty plánujú využiť digitálnu transformáciu, aby znovu získali stratenú pôdu na priemyselných trhoch a pritom využili americkú slobodu podnikania a prevahu svetových hráčov v oblasti IKT a veľkých dát, ako sú spoločnosti Google, Amazon, Microsoft, Cisco a ďalšie (10).

2.8.

Konzorcium popredných priemyselných spoločností pracuje s tým istým cieľom. Zo zoznamu 50 najinovatívnejších spoločností v roku 2014 vyplýva, že sedem z desiatich popredných spoločností má sídlo v Spojených štátoch (11).

2.9.

Čínske orgány používajú digitálnu transformáciu na posilnenie pozície Číny vo svete. V oficiálnych dokumentoch sa zdôrazňuje cieľ vyrovnať sa Spojeným štátom.

2.10.

Premyslenú ambíciu Číny zdôrazňuje prierezový, štátom riadený program s názvom Made in China 2025, ktorý vychádza z cieľov nemeckého projektu Industrie 4.0. V čínskych hospodárskych a výrobných procesoch je to celkom nová koncepcia s vysokou mierou koordinácie medzi rozhodujúcimi orgánmi, hospodárskymi subjektmi a inovačnými silami.

2.11.

Boli vyčlenené obrovské finančné zdroje. Tieto špecifické programy neovplyvnil ani hospodársky pokles.

2.12.

Záujem o koncepciu Priemysel 4.0 sa výrazne zvýšil. Digitalizácia je zároveň významnou prioritou Junckerovej Komisie. Vyžiada si optimálnu koordináciu útvarov Európskej komisie.

2.13.

Na dosiahnutie spoločného cieľa Európskej komisie, celoštátnych a regionálnych politických orgánov je dôležité jasné zameranie Rady pre konkurencieschopnosť. Digitalizácia priemyslu a veľké dáta v európskej výrobe musia v budúcnosti zabezpečiť silné postavenie. V podstate ide o proces zdola nahor, do ktorého sú zapojené všetky zainteresované strany. Verejný sektor má úlohu regulátora, sprostredkovateľa a finančného podporovateľa.

2.14.

Iniciatíva prichádza od roku 2011 z Nemecka prostredníctvom spojeného úsilia spolkovej vlády, akademickej obce a podnikov. Po začatí iniciatívy Industrie 4.0 v roku 2013 sa proces zracionalizoval v Plattform 4.0 a dohode o spolupráci medzi vládou, podnikmi a odborovými zväzmi. Podniky sa čoraz viac zapájajú do prierezových iniciatív, často v spolupráci s regionálnymi orgánmi.

2.15.

Medzitým vznikli iniciatívy ako Industrie 4.0 v Rakúsku, L’Industrie du Futur vo Francúzsku, Catapult vo Veľkej Británii, Smart Industry v Holandsku a ďalšie. Situácia je rôznorodá, každá krajina rozvíja svoju vlastnú víziu týkajúcu sa koncepcie 4.0 a budúcnosti priemyslu. Intenzita spolupráce a pocit naliehavosti sa však medzi jednotlivými krajinami veľmi líšia.

2.16.

Celoštátne, regionálne a miestne (mestské) iniciatívy sa vzájomne dopĺňajú. Európska komisia oprávnene predpokladá cezhraničné dohody a partnerstvá, ako aj výmenu osvedčených postupov.

2.17.

Do popredia sa dostávajú veľké a špecializované stredne veľké spoločnosti. Hlavnými problémami sú veľké rozdiely medzi jednotlivými krajinami, oneskorená či nedostatočná informovanosť v malých a stredných podnikoch a pomalé zapájanie verejnosti. Veľmi náročným problémom je fragmentácia európskeho trhu a zvyčajná deprimujúca situácia v Európe vyplývajúca z 28 priemyselných a digitálnych politík.

2.18.

Digitalizácia priemyslu a koncepcia Priemysel 4.0 zahŕňa oveľa viac než len technológiu. Podniky sa musia pripraviť na radikálne zmeny spôsobené viacerými faktormi, ako napr. rýchlosť, veľkosť a nepredvídateľnosť výroby, ako aj ďalšie trieštenie a preorientovanie hodnotových reťazcov, nové vzťahy medzi výskumnými ústavmi, vysokoškolské vzdelávanie a súkromný sektor, nové obchodné modely, nové prepojenia medzi veľkými a menšími spoločnosťami, nové spôsoby spolupráce medzi všetkými úrovňami v podnikaní (projektovanie, výroba, predaj, logistika, údržba), potreba mať k dispozícii aktualizované a nové zručnosti a nové pracovné postupy a užšie väzby medzi podnikmi a používateľmi. Najmä tradičné priemyselné odvetvia sa musia vyrovnať s úplne novými koncepciami (12).

2.19.

Spotrebiteľ bude mať nad procesom väčšiu kontrolu ako kedykoľvek predtým. Kombináciou výroby a služieb digitalizácia prináša úpravu a prispôsobenie výroby s rovnakými alebo nižšími nákladmi ako v prípade sériovej výroby, často v novom prostredí. Spotrebitelia musia mať zároveň možnosť získať vhodné informácie o sociálnych a environmentálnych vplyvoch produktov, ktoré uľahčia informovaný názor na plánované nákupy.

3.1.

Pokiaľ ide o podporu koncepcie Priemysel 4.0 a jej zainteresované strany, či už sú to podnikatelia, zamestnanci, sociálni partneri, dodávatelia a zákazníci, alebo poskytovatelia vzdelávania, EÚ potrebuje priemyselnú stratégiu s primeranou deľbou práce medzi všetkými zúčastnenými stranami. Úloha Rady pre konkurencieschopnosť má zásadný význam. Je to otázka spoločných právomocí ako v prípade všetkých priemyselných politík.

3.2.

Európska rada (13) vytýčila cieľ pre európsky priemysel, aby do roku 2020 tvoril 20 % európskeho HDP namiesto súčasných 12 %. Váhanie medzi investormi a nedostatok (európskeho) riadenia však namiesto toho spôsobujú pokles výroby.

3.3.

Vzhľadom na to, že sú potrebné súdržné politiky, útvary Komisie v súčasnosti pripravujú v úzkej spolupráci s členskými štátmi a podnikmi pôsobivých pracovný program zahŕňajúci predpisy, normalizáciu, výskum a rozvoj a zdroje financovania.

3.4.

EHSV s uspokojením konštatuje, že v súčasnosti sa diskutuje o väčšine zo sedemnástich odporúčaní, ktoré uviedol vo svojom stanovisku v roku 2014 (14).

3.5.

Európska komisia, vlády, podniky a zainteresované strany sa zároveň oprávnene zúčastnia na politických rokovaniach o koncepcii Priemysel 4.0. Mali by sa podporiť európske verejno-súkromné partnerstvá (15), ako aj dôležité projekty spoločného európskeho záujmu týkajúce sa elektroniky s nízkou spotrebou pre internet vecí. Je potrebný podrobný plán pre podniky a vlády.

3.6.

Veľkú obavu vzbudzuje pretrvávajúca existencia 28 digitálnych politík. Vzhľadom na potrebu získania rozsahu sú v zásade kontraproduktívne a sú hlavným dôvodom na urýchlenie digitálneho jednotného trhu.

3.7.

Digitálny jednotný trh by sa mal stať neoddeliteľnou súčasťou vylepšeného jednotného trhu. Musí sa urýchliť zavedenie vhodných právnych predpisov a regulácie. Program zahŕňa:

3.8.

EHSV naliehavo požaduje konzultácie s cieľom nájsť primeranú rovnováhu medzi právnymi predpismi a manévrovacím priestorom pre hospodárske subjekty.

3.9.

Európa sa musí usilovať o stanovenie celosvetových noriem v úzkej spolupráci s mimoeurópskymi subjektmi.

3.10.

Všeobecné nariadenie o ochrane údajov (GDPR) obsahuje viaceré flexibilné oblasti pre členské štáty. Je dôležité, aby výsledkom GDPR nebol obmedzený prístup a opätovné použitie údajov, v dôsledku čoho by sa zväčšil nesúlad na trhu EÚ.

3.11.

Podniky a jednotlivé štáty stále do značnej miery podceňujú kybernetickú bezpečnosť. Počítačová kriminalita sa šíri po celom svete. EÚ má zohrávať jasnú úlohu.

3.12.

EHSV vyzýva Európsku komisiu, aby venovala osobitnú pozornosť štatistickým údajom, ktoré sa stále systematicky prehliadajú. Pre podniky a tvorcov politík sú veľmi dôležité podrobnejšie štatistické dôkazy týkajúce sa služieb.

4.1.

V súčasnosti sa čoraz väčší počet krajín a regiónov vážne zaoberá digitalizáciou.

4.2.

Vážne obavy však spôsobujú rastúce rozdiely medzi jednotlivými krajinami a rozdielna informovanosť podnikov v rôznych krajinách. Hlavným problémom je interoperabilita medzi spoločnosťami a dodávateľmi.

4.3.

Boli vytvorené programy na zvyšovanie informovanosti podnikov a zainteresovaných strán. Každá krajina si hľadá vlastné metódy. Platformy, často na regionálnej úrovni, sú veľmi dôležité na posilnenie spolupráce medzi veľkými a malými spoločnosťami, ako aj medzi týmito spoločnosťami a výskumnými ústavmi a vysokými školami.

4.4.

Malo by sa podporovať rozširovanie verejno-súkromných partnerstiev na regionálnej a štátnej úrovni. Spájajú partnerov z rôznych oblastí a podporujú vzájomné obohacovanie. Podporujú spoluprácu a môžu byť vítaným zdrojom veľmi potrebnej finančnej podpory.

4.5.

Platformy, centrá excelentnosti a terénne laboratóriá sa často zameriavajú na špecifické časti digitalizácie, napríklad na zmenu hodnotových reťazcov, nové modely podnikania, inovácie v rámci pracoviska a sociálne inovácie (16) s aktívnou účasťou zamestnancov a odborov. Musia sa podporovať jednotné kontaktné miesta. Sektorové organizácie zohrávajú úlohu pri riešení osobitných otázok jednotlivých odvetví.

4.6.

Aktívnu úlohu zohrávajú aj (technické) vysoké školy, v rámci ktorých sú vytvorené inkubátory (tzv. podnikateľské kampusy). Najužitočnejšou je koncepcia podnikateľskej univerzity, ktorá sa šíri na kontinente (17).

4.7.

Siete spoločností, platformy sektorových organizácií a vysokých škôl posilňujú žiaduce trendy. Digitálny jednotný trh by mal zlepšiť podmienky cezhraničnej spolupráce. S cieľom posilniť spoluprácu medzi hráčmi (veľmi) rôznych veľkostí môžu byť potrebné hospodárske a právne podmienky na rozdelenie vytvárania hodnôt prostredníctvom digitalizácie v priemysle. Je potrebné zamerať sa najmä na malé a stredné podniky a začínajúce podniky. Väčšine z nich chýbajú cielené informácie a mnohé nemajú nástroje na zlepšenie.

4.8.

V porovnaní s USA sú začínajúce a rozširujúce sa podniky v Európe slabo zastúpené. Vypláca sa vzájomné obohacovanie veľkých a malých a sietí (cezhraničných) inkubátorov. Veľkou podporou môžu byť školitelia na čiastočný úväzok, ktorí sú skúsenými podnikateľmi na dôchodku a mentormi.

5.1.

Digitalizácia sa stáva prioritou európskych fondov (Horizont 2020, regionálne a iné financovanie). Spoločné výskumné centrum v Seville a pripravované centrá inovácií s celosvetovými skúsenosťami môžu byť veľmi prospešné.

5.2.

Podľa EHSV je financovanie všetkých potrebných investícií oveľa zložitejšou otázkou, než ako to vyplýva z oznámenia. Je zrejmé, že sú potrebné značné dodatočné finančné zdroje. Európska komisia hovorí o 35 miliardách EUR len pri investíciách do IKT. To znamená úzku spoluprácu pri financovaní zo zdrojov EÚ, členských štátov a regiónov, ako aj aktívne zapojenie priemyslu prostredníctvom platforiem a verejno-súkromných partnerstiev. Je potrebné objasniť, ako sa budú vykonávať tieto finančné ustanovenia v primeranom časovom horizonte. Možno položiť zvyčajnú otázku: kto má čo platiť a na aký účel?

5.3.

Často sa vyslovuje oprávnená kritika v súvislosti s tým, že financovanie z prostriedkov EÚ je príliš pomalé a príliš byrokratické, čo je zvyčajne veľmi nákladné a odrádza malé podniky. Treba sa pozrieť na Spojené štáty. Nevyhnutné sú upravené postupy a menej byrokracie, pričom sa zároveň musí zachovať spravodlivosť. Užitočným by mohlo byť zníženie počtu povinných partnerov v konzorciách pre oblasť výskumu a rozvoja (18).

5.4.

Rebríčky vysokoškolských podnikateľských inkubátorov pre malé firmy môžu byť užitočným nástrojom na meranie nádejných začínajúcich podnikov a urýchlenie byrokratických postupov EÚ.

5.5.

Začínajúce a rozširujúce sa podniky, ako podniky typu „jednorožec“, stimulujú inovatívne digitálne obchodné postupy (19). Američania zohrávajú vedúcu úlohu. Americkí pozorovatelia inovácií sú okrem toho v Európe veľmi aktívni a vyhľadávajú možnosti prevzatia podnikov so ziskom.

5.6.

Okrem bankového sektora je aktívne zapojený aj súkromný kapitál. Súkromné banky tiež zavádzajú digitalizáciu. Finančné technológie sa do tohto procesu začleňujú. Ako jedna časť digitálneho sveta podporujú rýchlosť, vyššiu účinnosť a transparentnosť, ako aj meniaci sa prístup k zákazníkom. Pomohlo by viac centier finančných technológií v Európe mimo Londýna.

5.7.

Na digitálnom jednotnom trhu by kľúčovým partnerom mali byť banky a odvetvie finančných technológií s vyššou úrovňou výkonnosti a vytvárania hodnôt. Mali by sa podporovať, aby pôsobili ako strategický partner priemyslu a odborne posudzovali hospodársky, sociálny a environmentálny prínos projektov. Môžu pomôcť radikálne nové formy prepojených platforiem a služby s pridanou hodnotou.

5.8.

Finančné predpisy (alebo ich preskúmanie) by nemali brániť bankovému sektoru pri preberaní predpokladaného rizika pri investovaní do koncepcie Priemysel 4.0.

5.9.

Je potrebný plnohodnotný európsky kapitálový trh s cieľom vytvoriť rovnaké finančné podmienky porovnateľné s tými v Spojených štátoch.

6.1.

Koncepcia Priemysel 4.0 a digitálna spoločnosť sa týkajú všetkých. Preto je potrebné zvyšovať informovanosť. Diskutuje sa o rizikách a neistote z budúcnosti, ako aj o možnostiach a príležitostiach, spoločenských podmienkach a akceptácii.

6.2.

V severozápadnej Európe sa v médiách (TV, tlač, sociálne médiá) objavuje téma digitálnej revolúcie každý deň. V niektorých krajinách je verejnosť riadne informovaná, ale v Európe ako celku sa informovanosť musí výrazne zlepšiť.

6.3.

Výrobky prispôsobené zákazníkom za ceny výrobkov sériovej výroby budú veľkým prínosom pre používateľov a spotrebiteľov. Podstatne vyššiu výkonnosť možno očakávať v týchto oblastiach:

6.4.

Priemysel 4.0 podstatne ovplyvňuje všetky profesie na trhu práce. Politika trhu práce sa tak stáva ťažiskom budúceho rozvoja. V tejto súvislosti je tvrdenie uvedené v oznámení neuspokojivo stručné a dosť nepresvedčivé.

6.5.

V roku 2015 EHSV diskutoval o širokom spektre vplyvu digitalizácie na odvetvie služieb a zamestnanosť (21). K zmenám dochádza v popise práce, zručnosti a kvalifikácie, vzdelávania a odbornej prípravy, pracovného prostredia a organizácie postupov, zmluvných vzťahov medzi podnikmi a zamestnancami, pracovných metód, v popise politiky kariérneho plánovania atď.

6.6.

Jedným z najväčších problémov súčasnosti je otázka, ako zvládnuť technológie, ktoré budú stále napredovať, ale s ktorými niektorí (pravdepodobne mnohí) ľudia možno neudržia krok (22). Zapojiť sa musia všetci, politika a spoločnosť ako celok, podnikateľské odvetvie, odborové zväzy, neziskové organizácie a verejný sektor, odvetvové a mimovládne organizácie.

6.7.

V digitálnej ére bude sociálna súdržnosť do značnej miery závisieť od vzdelávania. Vzdelávanie na všetkých úrovniach a sústavy odbornej prípravy v celej Európe si naliehavo vyžadujú aktualizované zručnosti a kvalifikáciu, ak majú ľudia udržať krok s rozvojom a potrebou (medzinárodnej) mobility. Mala by sa podporovať tvorivosť a podnikavosť (23).

6.8.

Ak má pracovná sila v EÚ získať zručnosti potrebné v digitálnom veku, treba podporiť súkromné a verejné investície do odborného vzdelávania a zvážiť, či sú potrebné európske opatrenia na to, aby sa pozitívne skúsenosti členských štátov s uvoľnením z práce na účely ďalšieho vzdelávania zovšeobecnili v celej EÚ (24).

6.9.

EÚ potrebuje plán v oblasti zručností na základe zoznamu kľúčových kompetencií. Fórum vzdelávacích inštitúcií a podnikov EÚ zahŕňajúce sociálnych partnerov bude poskytovať vynikajúcu podporu. Sociálni partneri užívateľských sektorov by mali byť zapájaní aj do vymedzenia digitálnych zručností pre priemysel. Veľká koalícia EÚ pre pracovné miesta v oblasti digitálnych technológií a príslušné národné koalície by mali byť dobre koordinované.

6.10.

Digitalizácia otvára príležitosti a vytvára viac možností pre ľudí z hľadiska osobnej zodpovednosti a slobody (napríklad čas a miesto výkonu práce). Veľmi veľa ľudí to využíva buď v existujúcich spoločnostiach, alebo sa presúva do nových spoločností alebo pracuje samostatne. Malo by sa preskúmať, ako by národní sociálni partneri mohli implementovať rôzne formy flexibility v súlade s vnútroštátnymi postupmi a vnútroštátnymi právnymi predpismi s cieľom spravodlivo vyvážiť záujmy pracovníkov a zamestnávateľov (25).

6.11.

V súčasnosti sa najmä z dôvodu robotizácie prepúšťajú veľké skupiny pracovníkov, a to aj na úrovni manažérov. Vážne postihnutá je nižšia stredná trieda, ako aj staršie generácie. Spoločnosť má jasnú zodpovednosť voči tým, ktorí v dôsledku veku alebo nedostatočnej kvalifikácie už nie sú schopní podieľať sa na trhu práce.

6.12.

Na podporu zamestnanosti napriek poklesu dopytu po pracovnej sile je potrebné v dialógu všetkých zainteresovaných strán poukázať na možné problémy a v súlade s potrebami jednotlivých členských štátov vyvinúť príslušné stratégie riešenia (napr. aj pokiaľ ide o verejné investície, inovácie podporujúce zamestnanosť, a takisto o rozdelenie a skrátenie práce) (26).

6.13.

Zároveň sa musí odstrániť nesúlad na trhu práce. Musí sa uľahčiť zvyšovanie kvalifikácie všetkých, ktorí sa považujú za schopných zvýšiť si kvalifikáciu. V celej Európe sú státisíce voľných pracovných miest v technických odvetviach a v odvetví IKT. To si vyžaduje primeranú komunikáciu.

6.14.

Podniky a odbory čelia rovnakým výzvam. Vzdelaní a motivovaní pracovníci so slušným príjmom a kvalitné pracovné miesta sú v záujme všetkých. Bez dobrého riadenia odpor verejnej mienky aj pracovníkov môže spôsobiť škodlivé napätie.

6.15.

Na všetkých úrovniach – na úrovni EÚ, na národnej, regionálnej a podnikovej úrovni – je potrebný sociálny dialóg. Stav hospodárstva a sociálne prostredie, tradície a kultúra sa v jednotlivých krajinách líšia. Je nevyhnutné, aby všetky zainteresované strany prevzali spoločnú zodpovednosť.

6.16.

Sociálny dialóg v rámci koncepcie Priemysel 4.0 na úrovni EÚ by sa mal týkať:

6.17.

Sociálny dialóg zároveň prebieha na úrovni odvetví. Jedným z príkladov je dialóg medzi Ceemet and industriAll v kovospracujúcich, strojárskych a technologických odvetviach. Európska banková federácia (EBF), poisťovníctvo a centrálne banky vedú podobný dialóg s odborovou organizáciou UNI-Europa Finance. EBF a Uni-Europa okrem toho pracujú na celoeurópskom rekvalifikačnom projekte, do ktorého je zapojených 40 000 zamestnancov.

6.18.

Rovnaké prístupy sa uplatňujú alebo by sa mali uplatňovať na národnej úrovni, pričom treba zohľadniť obrovské rozdiely v kultúre, programe a praxi medzi krajinami, ako aj rozdiely, pokiaľ ide o samotný sociálny dialóg a zapojenie vlády ako zákonodarcu a sprostredkovateľa.

6.19.

Sociálny dialóg na regionálnej a podnikovej úrovni sa zameria na zmeny v obchodných modeloch a na špecifické situácie jednotlivcov, regionálne špecializácie a vzájomné obohacovanie medzi firmami, vysokými a ostatnými školami a podnikateľskými kampusmi. Vo všetkých týchto oblastiach môžu byť veľkým prínosom aj národné a regionálne platformy (27).

6.20.

Na záver teda môžeme skonštatovať, že dobre usmerňovaný sociálny dialóg je veľmi dôležitý na vytvorenie spoločného postoja a spoločných cieľov pre spoločnosť, podniky aj priamo zainteresované strany v oblasti, ktorá je stále plná hospodárskych a sociálnych úskalí.