Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru k smernici Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa stanovujú pravidlá uľahčovania využívania finančných a iných informácií na predchádzanie určitým trestným činom, ich odhaľovanie, vyšetrovanie alebo stíhanie a ktorá zrušuje rozhodnutie Rady 2000/642/SVV

[COM(2018) 213 final – 2018/0105 (COD)]

(2018/C 367/16)

Spravodajca:

Victor ALISTAR

Konzultácia	Európsky parlament, 28/05/2018
Právny základ	článok 87 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
Príslušná sekcia	sekcia pre zamestnanosť, sociálne veci a občianstvo
Rozhodnutie predsedníctva	22.5.2018
Prijaté v pléne	12.7.2018
Plenárne zasadnutie č.	536
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	176/0/1

1.   Závery a odporúčania

1.1.

EHSV konštatuje, že činnosť Únie sa zameriava na vytvorenie pridanej hodnoty prostredníctvom harmonizovaného prístupu, ktorým sa posilní vnútroštátna a cezhraničná spolupráca pri finančných vyšetrovaniach zločinov a terorizmu. Okrem toho opatrenia na úrovni Únie pomôžu zabezpečiť zosúladenie ustanovení, a to aj tých, ktoré sa týkajú ochrany údajov s cieľom zabezpečiť efektívnosť v spoločnom priestore bezpečnosti a spravodlivosti.

1.2.

Na dosiahnutie tohto cieľa je potrebné doplniť regulačný rámec finančných spravodajských jednotiek (Financial Intelligence Unit – FIU) zriadených podľa článku 114 o právny nástroj vychádzajúci z článku 87 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ). Existuje možnosť prepojiť prístup k finančným údajom v súlade s piatou smernicou o boji proti praniu špinavých peňazí (1) s mechanizmami justičnej spolupráce medzi členskými štátmi.

1.3.

Návrh smernice je nástrojom, ktorý posilňuje kapacitu vyšetrovania a postihovania trestnej činnosti na území Európskej únie a tým pre príslušné orgány v členských štátoch zabezpečuje bezprostrednejší prístup k finančným údajom s cieľom sledovať príjmy z trestnej činnosti a identifikovať modely trestných činov.

1.4.

Komisia vymedzila oblasť pôsobnosti, ktorou je vyšetrovanie a postihovanie trestnej činnosti prostredníctvom mechanizmov justičnej spolupráce, a prostredníctvom článku 2 písm. l) odkazuje na článok 3 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2016/794 o Europole (2), pokiaľ ide o vymedzenie závažných trestných činov. EHSV sa v tejto súvislosti domnieva, že zoznam trestných činov, na ktoré sa môže uplatňovať tento mechanizmus, musí byť presnejší a reštriktívnejší.

1.5.

V návrhu smernice by sa mala vymedziť lepšia rovnováha medzi základnými právami jednotlivcov (stanovenými ZFEÚ) a potrebou lepšie presadzovať právo v boji proti trestnej činnosti a pri jej postihovaní s cieľom zaručiť právnu istotu na úrovni EÚ.

1.6.

V zmysle rovnováhy medzi prístupom k finančným údajom občanov EÚ a zásadou „need-to-know“ je potrebné, aby sa smernica obmedzila výlučne na odhaľovanie trestných činov a ich postihovanie a v zásade by sa nemala zaoberať príliš všeobecnými cieľmi v oblasti prevencie, a preto odporúča uplatňovať „zásadu riadne zdôvodnených prípadov“.

1.7.

Mohli by sa dokončiť centralizované registre bankových účtov s finančnými údajmi o investičných účtoch správcov aktív na kapitálovom trhu vzhľadom na to, že moderné formy prania špinavých peňazí a zatajovania finančných produktov pochádzajúcich z trestnej činnosti zahŕňajú aj investície do kapitálových trhov. EHSV tiež vyzýva Komisiu, aby preskúmala, či je možné prepojiť údaje získané v súlade s piatou smernicou o boji proti praniu špinavých peňazí (3), touto smernicou a štvrtou smernicou o administratívnej spolupráci v oblasti daní (4). Pokiaľ ide o túto smernicu, údaje by sa mali využívať iba na účely dokumentácie závažných trestných činov a s jediným cieľom zaznamenávať rozdiely v údajoch zhromaždených počas vyšetrovania a v spravovaných informáciách.

1.8.

EHSV odporúča, aby sa doplnili regulačné technické prvky týkajúce sa článku 17 a uviedli sa odkazy na ďalšie procedurálne ustanovenia európskych predpisov v oblasti justičnej spolupráce a výmeny informácií o financiách s tretími krajinami.

1.9.

EHSV žiada Komisiu, aby opätovne preskúmala definície týkajúce sa informácií o presadzovaní práva a závažných trestných činov uvádzaných v článku 2 písm. f) a l) s cieľom zabezpečiť prehľadnosť, predvídateľnosť a proporcionalitu pravidiel stanovujúcich mechanizmy prístupu k finančným údajom občanov EÚ.

1.10.

EHSV tiež žiada Komisiu, aby regulovala účel prístupu k údajom obsiahnutým v národných centralizovaných registroch bankových účtov, ktoré by sa mali obmedziť na predchádzanie trestným činom, ktoré majú vplyv na kolektívnu a individuálnu bezpečnosť občanov EÚ, respektíve súvisia s terorizmom, obchodovaním s ľuďmi a drogami, ako aj s oblasťou odhaľovania, vyšetrovania a trestného stíhania alebo zhabaním majetku pochádzajúceho z trestnej činnosti, pokiaľ ide o všetky druhy závažných trestných činností.

2.   Kontext stanoviska

2.1.

Zločinecké skupiny vrátane teroristov vyvíjajú svoju činnosť v rôznych členských štátoch, pričom ich majetok vrátane bankových účtov sa zvyčajne nachádza v EÚ aj mimo nej. Využívajú moderné technológie, ktoré im umožňujú v priebehu hodín prevádzať peniaze medzi rôznymi bankovými účtami a rôznymi menami.

2.2.

EHSV konštatuje, že činnosť Únie sa zameriava na vytvorenie pridanej hodnoty prostredníctvom harmonizovaného prístupu, ktorým sa posilní vnútroštátna a cezhraničná spolupráca pri finančných vyšetrovaniach zločinov a terorizmu. Okrem toho opatrenia na úrovni Únie pomôžu zabezpečiť zosúladenie ustanovení, a to aj tých, ktoré sa týkajú ochrany údajov. Ak by naopak členské štáty prijímali právne predpisy samostatne, bolo by dosiahnutie harmonizácie záruk zložité.

2.3.

Piatou smernicou o boji proti praniu špinavých peňazí (5) sa zriaďujú národné centralizované registre bankových účtov, ktoré zvyšujú kapacitu spracovávania a účinnosť finančných spravodajských jednotiek, no v záujme zvýšenia účinnosti vyšetrovacej činnosti a trestného stíhania je potrebné, aby mali príslušné súdne orgány rýchlejší prístup k finančným informáciám. Z toho dôvodu je potrebné doplniť regulačný rámec finančných spravodajských jednotiek zriadený podľa článku 114 o právny nástroj vychádzajúci z článku 87 ods. 2 ZFEÚ.

2.4.

Príslušné orgány tak budú mať priamy prístup do národných centralizovaných registrov bankových účtov, čím sa uľahčí činnosť justičných orgánov, daňových orgánov, ako aj orgánov pôsobiacich v oblasti boja proti korupcii, ktoré majú vyšetrovaciu právomoc stanovenú na základe vnútroštátnych právnych predpisov. Platí to aj pre úrady pre vyhľadávanie majetku, ktoré zodpovedajú za vypátranie a identifikáciu majetku pochádzajúceho z trestnej činnosti s cieľom jeho možného zaistenia a konfiškácie a aby sa zabezpečilo, že páchatelia prídu o svoje zisky.

2.5.

Komisia vymedzila oblasť pôsobnosti, ktorou je vyšetrovanie a postihovanie trestnej činnosti prostredníctvom mechanizmov justičnej spolupráce, a prostredníctvom článku 2 písm. l) odkazuje na článok 3 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2016/794 o Europole (6), pokiaľ ide o vymedzenie závažných trestných činov. EHSV sa v tejto súvislosti domnieva, že zoznam trestných činov, na ktoré sa môže uplatňovať tento mechanizmus, musí byť presnejší a reštriktívnejší.

2.6.

Prístup k národným centralizovaným registrom bankových účtov taktiež schválili európski prokurátori na základe podmienok stanovených v nariadení (EÚ) 2017/1939 (7), čo bude mať za následok zvýšenie kapacity v oblasti vyšetrovania podvodov poškodzujúcich finančné záujmy Európskej únie.

3.   Všeobecné pripomienky

3.1.

EHSV uznáva význam mechanizmov spolupráce medzi orgánmi zodpovednými za presadzovanie práva v členských štátoch a víta iniciatívu Komisie vytvoriť mechanizmy pre rýchlejší a priamejší prístup príslušných orgánov členských štátov k finančným údajom uchovávaným na území iných členských štátov EÚ.

3.2.

Návrh smernice je nástrojom, ktorý posilňuje kapacitu vyšetrovania a postihovania trestnej činnosti na území Európskej únie a tým pre príslušné orgány v členských štátoch zabezpečuje bezprostrednejší prístup k finančným údajom s cieľom sledovať príjmy z trestnej činnosti a identifikovať modely trestných činov.

3.3.

V návrhu smernice by sa mala vymedziť lepšia rovnováha medzi základnými právami jednotlivcov (stanovenými ZFEÚ) a potrebou lepšie presadzovať právo v boji proti trestnej činnosti a pri jej postihovaní.

3.4.

Právo na rešpektovanie a ochranu súkromného života sa preto môže obmedziť iba vtedy, ak je takéto opatrenie proporčne úmerné verejnému záujmu s cieľom zaručiť právnu istotu a spravodlivosť v priestore Európskej únie.

3.5.

V zmysle rovnováhy medzi prístupom k finančným údajom občanov EÚ a zásadou „need-to-know“ je potrebné, aby sa smernica obmedzila výlučne na odhaľovanie trestných činov a ich postihovanie a v zásade by sa nemala zaoberať príliš všeobecnými cieľmi v oblasti prevencie, a preto odporúča uplatňovať „zásadu riadne zdôvodnených prípadov“.

3.6.

Prístup k finančným údajom by sa však mal povoliť iba orgánom, ktoré majú právomoc vyšetrovať a postihovať porušenie právnych predpisov, ako aj úradom pre vyhľadávanie majetku, a to v riadne odôvodnených prípadoch, aby sa nevytvárali súbory metaúdajov vo vlastníctve vnútroštátnych subjektov alebo subjektov EÚ, ktoré nemajú vlastné právomoci v oblasti odhaľovania alebo vyšetrovania.

3.7.

Mohli by sa dokončiť centralizované registre bankových účtov s finančnými údajmi o investičných účtoch správcov aktív na kapitálovom trhu vzhľadom na to, že moderné formy prania špinavých peňazí a zatajovania finančných produktov pochádzajúcich z trestnej činnosti zahŕňajú aj investície do kapitálových trhov.

3.8.

Návrh smernice by sa mal taktiež doplniť o procedurálne ustanovenia odkazujúce na európske právne predpisy v oblasti justičnej spolupráce a výmeny finančných informácií s tretími krajinami s cieľom splniť dve hlavné požiadavky: na jednej strane stanoviť všeobecné právne predpisy pre súdne konania v oblasti platného zhromažďovania dôkazov, ak sú použité aj iné doplňujúce právne nástroje, a na strane druhej zabezpečiť proporčnejšie plnenie cieľov verenej politiky vymedzených v dôvodovej správe a analýze ex post, ktorú vypracovala Komisia.

3.9.

EHSV konštatuje a víta, že v návrhu smernice Komisie sú vymedzené veľmi jasné ustanovenia v oblasti ochrany základných práv, poznamenáva však, že tieto ustanovenia sa obmedzujú iba na ochranu osobných údajov prenášaných prostredníctvom vytvoreného mechanizmu a s cieľom mať prístup k centralizovaným registrom bankových účtov, no nezahŕňajú osobitné pravidlá na ochranu základných práv v oblasti rešpektovania súkromného života a na zabezpečenie procedurálnych záruk, pokiaľ ide o ich obmedzenie.

4.   Konkrétne pripomienky a odporúčania

4.1.

V záujme toho, aby sa zaručilo, že pri zavádzaní nástrojov spolupráce stanovených v tomto návrhu smernice zostane zachovaná zákonná proporčná miera obmedzenia základných práv týkajúcich sa ochrany súkromného života, treba odstrániť prevenčný cieľ, pokiaľ ide o vymedzenie finančných informácií stanovených v článku 2 písm. f) bez toho, aby to malo vplyv na definíciu v piatej smernici o boji proti praniu špinavých peňazí (8), ktorá zostáva nezmenená podľa článku 1 ods. 2 písm. a) tohto návrhu smernice. Odstráni sa tým riziko porušovania ustanovení o základných právach stanovených v ZFEÚ.

4.2.

Z analýzy definície závažných trestných činov stanovenej v článku 2 písm. l), ktorá odkazuje na prílohu 1 k nariadeniu (EÚ) 2019/794 o Europole (9), a v súlade so znením návrhu smernice a pravidlami upravujúcimi prístup k údajom s cieľom zabrániť závažnej trestnej činnosti, vyplýva, že prístup je neprimeraný, pokiaľ ide o všeobecný sledovaný cieľ. Mohol by napríklad poskytovať prístup k finančným údajom občanov s cieľom zabrániť trestným činom týkajúcim sa smrteľných nehôd na cestách alebo trestným činom týkajúcim sa prejavov rasizmu, xenofóbie alebo vydierania.

4.3.

EHSV odporúča, aby sa definícia uvedená v článku 2 písm. l) zmenila takto: „závažné trestné činy“ sú formy trestnej činnosti súvisiace s terorizmom, organizovaným zločinom, obchodovaním s drogami a ľuďmi, korupciou, aktivitami zameranými na pranie špinavých peňazí, kriminalitou súvisiacou s jadrovými a rádioaktívnymi materiálmi, prevádzačstvom prisťahovalcov, nezákonným obchodovaním s orgánmi a tkanivami, únosmi, so zadržiavaním jednotlivcov a braním rukojemníkov, ozbrojenou alebo neozbrojenou lúpežou a krádežou, nezákonným obchodovaním s umeleckými predmetmi, starožitnosťami a kultúrnymi statkami, trestnými činmi namierenými proti finančným záujmom Únie, poskytovaním dôverných informácií a manipulovaním finančných trhov, vymáhaním peňazí, falšovaním a pirátstvom, falšovaním meny a platobných nástrojov, obchodovaním so zbraňami, muníciou a výbušninami, trestnými činmi spáchanými proti životnému prostrediu vrátane znečisťovania spôsobeného plavidlami, so sexuálnym zneužívaním, sexuálnym vykorisťovaním vrátane materiálov znázorňujúcich zneužívanie maloletých alebo zneužitia maloletých na sexuálne účely, genocídy a trestných činov proti ľudskosti a vojnových zločinov.

4.4.

V snahe objasniť predmet regulácie a zabezpečiť jej súlad s deklarovanými cieľmi verejnej politiky je rovnako dôležité, aby sa prístup k národným centralizovaným registrom bankových účtov povoľoval iba na ten účel, aby sa predišlo trestným činom súvisiacim s terorizmom a obchodovaním s drogami alebo ľuďmi, ako aj s cieľom identifikovať, vyšetrovať, stíhať, sankcionovať a nahradiť straty, ku ktorým došlo v dôsledku vyššie uvedených trestných činov alebo všetkých ostatných trestných činov tak, ako sú vymedzené v návrhu smernice.

4.5.

Článok 5 návrhu smernice treba doplniť o nový odsek 3, ktorým sa ustanovia záruky, pokiaľ ide o primeranosť a zákonnosť prístupu orgánov zodpovedných za presadzovanie práva k údajom týkajúcim sa súkromného života (vrátane finančných údajov). V tomto zmysle treba v odseku 3 stanoviť povinnosť preskúmať žiadosti o prístup od prípadu k prípadu na základe „zásady riadne zdôvodnených prípadov“ tak, aby – kým sa tieto prvky nestanú prvkami súdneho dôkazu – rešpektovali zákonné podmienky získavania a využívania súdnych dôkazov, základné práva a slobody vrátane práva na spravodlivý súdny proces tak, ako to vyplýva z praxe stanovenej Európskym súdom pre ľudské práva v Štrasburgu, a aby vnútroštátne súdy mohli tieto prvky úspešne využiť pri sankcionovaní trestných činov.

4.6.

V tejto súvislosti nie je postačujúce určiť, že prístup k finančným údajom fyzických osôb je možný pod podmienkou, že budú dodržané záruky stanovené v článku 7 a 8, keďže k týmto údajom majú prístup aj štruktúry bez vlastnej vyšetrovacej právomoci, ako napr. Europol, tak, ako sa stanovuje v článku 10.

4.7.

Článok 7 ods. 1 treba zosúladiť s pripomienkami uvedenými v bode 4.1 tohto stanoviska týkajúcom sa článku 2 písm. e) návrhu stanoviska. Preto navrhujem zmeniť text takto: „[…] potrebné (…) na predchádzanie teroristickým trestným činom, obchodovaniu s ľuďmi a drogami a na odhaľovanie, vyšetrovanie alebo stíhanie takýchto trestných činov alebo iných závažných trestných činov“. V záujme koherentnosti a symetrie sa navrhuje vykonať rovnaké zmeny aj v článku 7 ods. 2

4.8.

Pokiaľ ide o článok 9 ods. 4, EHSV víta, že v návrhu smernice sa stanovuje, že v prípade technického zlyhania siete FIU.net musia alternatívne mechanizmy na prenos údajov spĺňať rovnaké podmienky v oblasti bezpečnosti ako uvedená sieť. EHSV sa preto domnieva, že alternatívne mechanizmy na prenos finančných údajov musia takisto dokázať vygenerovať písomný záznam za podmienok, ktoré umožňujú overenie pravosti, rovnako ako v prípade siete FIU.net.

4.9.

Pokiaľ ide o článok 10, v ktorom sa vymedzuje prístup Europolu súbežne s prístupom príslušných orgánov uvedených v článku 3, EHSV žiada, aby sa toto právo na prístup stanovilo vo vzťahu k vlastným vyšetrovacím právomociam Europolu a s potrebnými zárukami týkajúcimi sa analýzy metaúdajov.

---

(1)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/843 z 30. mája 2018, ktorou sa mení smernica (EÚ) 2015/849 o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu a smernice 2009/138/ES a 2013/36/EÚ (Ú. v. EÚ L 156, 19.6.2018, s. 43).

(2)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/794 z 11. mája 2016 o Agentúre Európskej únie pre spoluprácu v oblasti presadzovania práva (Europol), ktorým sa nahrádzajú a zrušujú rozhodnutia Rady 2009/371/SVV, 2009/934/SVV, 2009/935/SVV, 2009/936/SVV a 2009/968/SVV (Ú. v. EÚ L 135, 24.5.2016, s. 53).

(3)  Pozri poznámku pod čiarou 1.

(4)  Smernica Rady (EÚ) 2016/881 z 25. mája 2016, ktorou sa mení smernica 2011/16/EÚ, pokiaľ ide o povinnú automatickú výmenu informácií v oblasti daní, (Ú. v. EÚ L 146, 3.6.2016, s. 8).

(5)  Pozri poznámku pod čiarou 1.

(6)  Pozri poznámku pod čiarou č. 2.

(7)  Nariadenie Rady (EÚ) 2017/1939 z 12. októbra 2017, ktorým sa vykonáva posilnená spolupráca na účely zriadenia Európskej prokuratúry („EPPO“) (Ú. v. EÚ L 283, 31.10.2017, s. 1).

(8)  Pozri poznámku pod čiarou 1.

(9)  Pozri poznámku pod čiarou č. 2.