1.

Článok 6 ods. 3 smernice Rady 92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín sa má vykladať v tom zmysle, že činnosti spočívajúce v pastevnom chove dobytka a pridávaní hnojiva do pôdy v blízkosti lokalít sústavy Natura 2000 možno kvalifikovať ako „projekt“ v zmysle tohto ustanovenia, hoci tieto činnosti tým, že fyzicky nezasahujú do prírodného prostredia, nie sú „projektom“ v zmysle článku 1 ods. 2 písm. a) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/92/EÚ z 13. decembra 2011 o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie.

2.

Článok 6 ods. 3 smernice 92/43 sa má vykladať v tom zmysle, že opakujúcu sa činnosť, ako je pridávanie hnojiva do pôdy, povolenú podľa vnútroštátneho práva pred nadobudnutím účinnosti tejto smernice, možno považovať za jeden a ten istý projekt v zmysle uvedeného ustanovenia, na ktorý sa nevzťahuje nový postup schvaľovania, pokiaľ tvorí jedinú operáciu vyznačujúcu sa spoločným cieľom, kontinuitou a zhodnosťou, najmä pokiaľ ide o miesta a podmienky jej realizácie. Ak bol jediný projekt povolený ešte predtým, ako sa systém ochrany stanovený tým istým ustanovením začal uplatňovať na dotknutú lokalitu, realizácia tohto projektu môže patriť do pôsobnosti článku 6 ods. 2 tejto smernice.

3.

Článok 6 ods. 3 smernice 92/43 sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni programovej vnútroštátnej právnej úprave, ktorá príslušným orgánom umožňuje povoliť projekty na základe „primeraného posúdenia“ v zmysle tohto ustanovenia vykonaného vopred a v ktorom bolo určené celkové množstvo depozícií dusíka považované za zlučiteľné s cieľmi ochrany stanovenými v uvedenej právnej úprave. Platí to však iba v prípade, že dôkladné a úplné preskúmanie vedeckej spoľahlivosti tohto posúdenia umožňuje presvedčiť sa o tom, že z vedeckého hľadiska neexistuje žiadna dôvodná pochybnosť o neexistencii škodlivých účinkov každého plánu alebo projektu na integritu dotknutej lokality, čo prináleží overiť vnútroštátnemu súdu.

4.

Článok 6 ods. 3 smernice 92/43 sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni takej programovej vnútroštátnej právnej úprave, ako je tá dotknutá vo veci samej, ktorá vyníma určité projekty, ktoré nedosahujú určitú hranicu alebo nepresahujú určitý strop, pokiaľ ide o depozície dusíka, z potreby získať individuálne povolenie, ak je vnútroštátny súd presvedčený o tom, že vopred vykonané „primerané posúdenie“ v zmysle tohto ustanovenia spĺňa kritérium neexistencie rozumnej vedeckej pochybnosti týkajúcej sa neexistencie škodlivých účinkov týchto plánov alebo projektov na integritu dotknutých lokalít.

5.

Článok 6 ods. 3 smernice 92/43 sa má vykladať v tom zmysle, že bráni takej programovej vnútroštátnej právnej úprave, ako je tá dotknutá vo veci samej, ktorá umožňuje, aby určité kategórie projektov, v prejednávanej veci pridávanie hnojiva do pôdy a pastevný chov dobytka, boli realizované bez toho, aby podliehali povinnosti získať povolenie, a teda ani individualizovanému primeranému posúdeniu svojich vplyvov na dotknuté lokality, s výnimkou toho, že by bolo možné na základe objektívnych okolností s určitosťou vylúčiť akúkoľvek možnosť, že by uvedené projekty samostatne alebo v spojení s inými projektmi významne ovplyvňovali tieto lokality, čo prináleží overiť vnútroštátnemu súdu.

6.

Článok 6 ods. 3 smernice 92/43 sa má vykladať v tom zmysle, že „primerané posúdenie“ v zmysle tohto ustanovenia nemôže zohľadňovať existenciu „ochranných opatrení“ v zmysle odseku 1 tohto článku, „preventívnych opatrení“ v zmysle odseku 2 uvedeného článku, opatrení prijatých osobitne pre taký program, o aký ide vo veci samej, alebo aj tzv. „autonómnych“ opatrení v rozsahu, v akom tieto opatrenia nie sú súčasťou tohto programu, ak očakávané prínosy týchto opatrení nie sú v okamihu tohto posudzovania isté.

7.

Článok 6 ods. 2 smernice 92/43 sa má vykladať v tom zmysle, že opatrenia zavedené takou vnútroštátnou právnou úpravou, ako je tá dotknutá vo veci samej, obsahujúce spôsoby dohľadu a kontroly poľnohospodárskych podnikov, ktorých činnosť spôsobuje depozície dusíka, ako aj možnosť uložiť sankcie, ktoré môžu viesť až k zatvoreniu uvedených podnikov, sú dostatočné na dodržanie tohto ustanovenia.