Choose the experimental features you want to try

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 52018AE3845

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru — Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov: Európa, ktorá chráni: čisté ovzdušie pre všetkých [COM(2018) 330 final]

EESC 2018/03845

Ú. v. EÚ C 110, 22.3.2019, p. 112–117 (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, HR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)

22.3.2019   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 110/112


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru — Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov: Európa, ktorá chráni: čisté ovzdušie pre všetkých

[COM(2018) 330 final]

(2019/C 110/21)

Spravodajca:

Octavian Cătălin ALBU

Konzultácia

Európska komisia, 18. 6. 2018

Právny základ

článok 304 Zmluvy o fungovaní Európskej únie

 

 

Rozhodnutie plenárneho zhromaždenia

19. 6. 2018

 

 

Príslušná sekcia

sekcia pre poľnohospodárstvo, rozvoj vidieka a životné prostredie

Prijaté v sekcii

27. 11. 2018

Prijaté v pléne

12. 12. 2018

Plenárne zasadnutie č.

539

Výsledok hlasovania

(za/proti/zdržalo sa)

129/0/3

1.   Závery a odporúčania

1.1.

Za posledných tridsať rokov sa kvalita ovzdušia v Európskej únii zlepšila v dôsledku schválenia príslušných politík v celej Únii. Ostáva však stále veľa práce, keďže v mnohých prípadoch sa zaznamenalo prekročenie povolených hodnôt pre hlavné kategórie látok znečisťujúcich ovzdušie. EHSV vyzýva členské štáty, aby úzko spolupracovali v tejto zásadnej otázke týkajúcej sa zdravia Európanov. EHSV zastáva názor, že je dôležité dôrazne upozorňovať na kvalitu ovzdušia a environmentálne podmienky.

1.2.

Podľa EHSV je nevyhnutné znížiť znečistenie pochádzajúce z komerčného a inštitucionálneho sektora, z domácností, ako aj z dopravného sektora. Inštitúcie a členské štáty musia ísť v tomto prípade príkladom a musia vytvoriť viac podporných programov, aby pomohli jednotlivcom prejsť na čisté, moderné a energeticky účinné formy vykurovania.

1.3.

Keďže doprava je jedným z hlavných zdrojov znečistenia ovzdušia, EHSV víta balík opatrení Čistá mobilita zahŕňajúci niekoľko iniciatív, ktoré okrem zníženia objemu emisií CO2 znížia aj znečistenie na miestnej a regionálnej úrovni.

1.4.

Ďalšie legislatívne opatrenia navrhované Európskou komisiou na riešenie niektorých problémov ako aféra týkajúca sa naftových motorov (tzv.„Dieselgate“), alebo opatrenia proti členským štátom, ktoré nedodržiavajú súčasné pravidlá týkajúce sa znečistenia ovzdušia, sú krokom správnym smerom a EHSV tento prístup podporuje.

1.5.

EHSV pevne verí, že nové nariadenia týkajúce sa životného prostredia a dopravy musia byť sprevádzané hospodárskymi podpornými opatreniami, aby sa podporila inovácia a rozvoj nových čistých technológií, ako sú palivové články, elektrické vozidlá, alternatívne systémy vykurovania a ventilácie.

1.6.

EHSV vyjadruje znepokojenie nad tým, že hoci sa dosiahol pokrok v súvislosti so znížením znečistenia ovzdušia v poľnohospodárskom sektore, nie je to postačujúce. EHSV odporúča, aby sa spoločná poľnohospodárska politika spolu s ostatnými finančnými a investičnými nástrojmi v budúcnosti viac zameriavala na iniciatívy na znižovanie environmentálneho vplyvu a bola konzistentnejšia a koherentnejšia, pokiaľ ide o pomoc poskytovanú poľnohospodárom so zreteľom na vykonávanie programov zameraných na dosiahnutie tohto cieľa. Dobrým nápadom sú družstvá, kde poľnohospodári môžu vyrábať elektrinu z bioplynu pochádzajúceho z poľnohospodárskeho odpadu.

1.7.

Medzinárodná spolupráca je kľúčová v boji proti znečisťovaniu a zmene klímy a EHSV víta širokú zhodu medzi členskými štátmi v oblasti plnenia cieľov Parížskej dohody. Výmena osvedčených postupov v tejto oblasti a sieť zelenej diplomacie sú veľmi dôležité. Okrem toho sú potrebné konkrétne opatrenia na znižovanie objemu znečisťujúcich látok v členských štátoch s cieľom splniť ciele dohody.

1.8.

EHSV vyzýva členské štáty, aby úzko spolupracovali v tejto zásadnej otázke týkajúcej sa zdravia Európanov. Rovnako odporúča členským štátom a Európskej komisii, aby čo najužšie spolupracovali s občianskou spoločnosťou a zástupcami miestnych a regionálnych občianskych organizácií na vytváraní a realizácii programov environmentálnej ochrany, ako aj kampaní zameraných na vzdelávanie, informovanie a zvyšovanie povedomia širokej verejnosti o kvalite ovzdušia.

2.   Úvod

2.1.

Za posledných dvadsať až tridsať rokov sa kvalita ovzdušia v EÚ značne zlepšila v dôsledku konkrétnych politík v tejto oblasti, ktoré vykonáva EÚ a členské štáty. Cieľom týchto politík bolo dosiahnuť úroveň kvality ovzdušia, ktorá by nepoškodzovala ľudské zdravie a životné prostredie alebo pre ne nepredstavovala vážne riziko. V dôsledku toho sa napriek zvýšenému HDP Únie množstvo znečisťujúcich látok v atmosfére znížilo o 8 % pre amoniak a o 72 % pre oxidy síry (1).

2.2.

Kvalita ovzdušia je jedným z rozhodujúcich faktorov v oblasti verejného zdravia. Najväčším zdrojom znečistenia ovzdušia sú tuhé častice (PM10 a PM2,5) a prízemný ozón, ktoré sú priamo ovplyvňované oxidmi dusíka (NOx) uvoľňovanými do atmosféry. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie je vystavovanie sa znečistenému ovzdušiu vo forme jemných tuhých častíc zodpovedné za 8 % všetkých úmrtí spôsobených rakovinou pľúc a za 3 % všetkých úmrtí spôsobených kardiovaskulárnymi ochoreniami (2). Tieto príčiny sú každoročne zodpovedné za viac než 400 000 predčasných úmrtí v EÚ (3).

2.3.

Medzi občanmi EÚ preto narastajú obavy, pokiaľ ide o úrovne znečistenia ovzdušia (4). V dôsledku toho si EÚ a členské štáty prostredníctvom právnych predpisov stanovili cieľ dosiahnuť úroveň kvality ovzdušia, ktorá by nepoškodzovala zdravie ľudí alebo životné prostredie, a postupne znižujú škodlivé emisie vďaka dodržiavaniu súčasných právnych predpisov o kvalite ovzdušia.

2.4.

Politiky EÚ v tejto oblasti sú založené na troch pilieroch:

prvý pilier zahŕňa normy kvality okolitého ovzdušia, ktoré majú dosahovať všetky členské štáty, v závislosti od znečisťujúcich látok, od roku 2005 alebo 2010;

druhý pilier pozostáva z národných cieľov zníženia emisií, ktoré boli nedávno prepracované a musia sa splniť do roku 2020 a 2030 a zahŕňajú ak ďalšiu znečisťujúcu látku – jemné tuhé častice (PM2,5);

tretí pilier tvoria emisné normy pre významné zdroje znečistenia – vozidlá, lode a priemyselné zariadenia a elektrárne. Po škandále Dieselgate v roku 2015 sa stanovil balík pravidiel týkajúci sa emisií pri skutočnej jazde a Komisia navrhla nové zníženie noriem emisií CO2 pre nové vozidlá, dodávky a ťažké úžitkové vozidlá.

2.5.

Podľa správy EEA z roku 2017 o kvalite ovzdušia v Európe sú hlavné zdroje znečistenia ovzdušia v Európe doprava (cestná a iná), spaľovanie na komerčné/inštitucionálne/domáce účely, výroba energie, priemyselné procesy, poľnohospodársky sektor a odpad (5).

2.5.1.

Pokiaľ ide o prínos k celkovým emisiám znečisťujúcich látok, cestná doprava je zodpovedná za 39 % oxidov dusíka (NOx), 29 % sadzí, 20 % oxidu uhoľnatého (CO) a 11 % tuhých častíc PM10 a PM2,5. Komisia sa v rámci balíka opatrení Čistá mobilita zameriava na stanovenie nových emisných noriem CO2, ktoré by mali platiť od roku 2025 a 2030. Nové technológie – ako palivové články, alternatívne palivá a infraštruktúra pre ne – sú podporované prostredníctvom revidovaných nariadení (6) a akčných plánov (7). V novom rámci balíka opatrení Čistá mobilita sa tiež navrhuje integrovať využívanie vlakov a nákladných áut, aby sa zlepšila efektivita (8) vrátane energetickej účinnosti, a na zníženie emisií a dopravného preťaženia sa podporuje rozvoj trás diaľkových autobusov (9).

2.5.2.

Spaľovanie pre komerčné/inštitucionálne/domáce účely je z veľkej časti zodpovedné za znečistenie (42 % a 57 %) tuhými časticami (PM2,5 a PM10), oxidom uhoľnatým (CO) a čiastočkami sadzí, čo je hlavná znečisťujúca látka pochádzajúca z nedokonalého spaľovania fosílnych palív a biomasy. Hodnoty znečistenia v tomto sektore sú od roku 2000 do roku 2015 viac menej konštantné.

2.5.3.

Na zníženie emisií znečisťujúcich látok (59 % celkového množstva v prípade SO2 a 19 % v prípade NOx) pochádzajúcich zo sektora výroby elektriny a tepla vyvíjaním a rozšírením alternatívnych zdrojov energie a kombinovanými energetickými systémami, modernizovaním a zvyšovaním úrovní výkonu elektrární, optimalizovaním energetickej hospodárnosti procesov výroby, budovaním energeticky efektívnejších budov a postupným zastavením spaľovania fosílnych palív a ich nahradenie metánovým plynom, sa vynaložilo veľa úsilia.

2.5.4.

Prijaté opatrenia na zníženie emisií z priemyselných zariadení (50 % pre nemetánové prchavé organické zlúčeniny a 17 % pre častice PM10) sú v súlade s platnými pravidlami na úrovni EÚ. Každé priemyselné zariadenie musí mať povolenie stanovujúce limitné hodnoty pre znečisťujúce látky a potrebné opatrenia na ochranu životného prostredia, aby sa znečistenie úspešne monitorovalo a predchádzalo sa mu.

2.5.5.

Vzhľadom na to, že poľnohospodárske odvetvie vytvára 95 % emisií amoniaku a 52 % emisií metánu (CH4), je zníženie emisií v tomto sektore prvoradé. Opatrenia na zmiernenie takýchto emisií zahŕňajú agronomické opatrenia (vyvážené používanie dusíka na farmách, podporovanie využívania pôdneho porastu a pestovania zeleniny na ornej pôde, aby bola pôda úrodnejšia),opatrenia vzťahujúce sa na hospodárske zvieratá (skladovanie hnojiva v uzavretých priestoroch a jeho využívanie v zariadeniach na výrobu bioplynu), energetické opatrenia (využívanie biomasy na vykurovanie, vyvíjanie fotovoltických zariadení a znižovanie spotreby tradičných palív a elektriny) a agroenvironmentálne opatrenia (zvyšovanie profesionálnych schopností poľnohospodárov a nabádanie poľnohospodárov, aby využívali postupy, ktoré vytvárajú nižšiu úroveň emisií).

2.6.

EHSV vyjadruje znepokojenie nad stavom životného prostredia. Výbor už na to upozornil (10) a zdôrazňuje, že je „v prvom rade potrebné vynaložiť väčšie úsilie na predchádzanie škodám na životnom prostredí a že preventívne stratégie by vždy mali mať prednosť pred nápravnými opatreniami“ (11).

3.   Všeobecné pripomienky

3.1.

EHSV víta opatrenia, ktoré prijala EÚ, aby splnila cieľovú úroveň kvality ovzdušia, ktorá nie je pre ľudí a životné prostredie škodlivá, ale myslí si, že je potrebné toto úsilie na úrovni EÚ a na vnútroštátnych úrovniach zvýšiť, keďže doposiaľ dosiahnuté výsledky nie sú úplne uspokojivé. Hoci došlo k pokroku pri znižovaní emisií znečisťujúcich látok, kvalita ovzdušia má stále vplyv na verejné zdravie (12).

3.2.

EHSV je znepokojený tým, že na veľkých častiach územia EÚ prekračuje koncentrácia tuhých častíc v atmosfére limitné hodnoty. Denné limitné hodnoty boli prekročené v 19 % monitorovacích staníc pre PM10 a v 6 % týchto staníc pre častice PM2,5. V roku 2015 bolo žiaľ 19 % mestského obyvateľstva EÚ vystavených úrovniam prekračujúcim limitné hodnoty pre PM10 (zvýšenie oproti predchádzajúcemu roku) a 7 % bolo vystavených PM2,5 (zníženie oproti predchádzajúcemu roku).

3.3.

EHSV by chcel zdôrazniť, že v strednej a východnej Európe milióny domácností využívajú na vykurovanie drevo a uhlie. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie v súčasnosti takéto praktiky v strednej a východnej Európe prispievajú a v budúcnosti budú takisto prispievať k znečisteniu PM2,5, ktoré je naďalej na úrovniach z roku 2010 – 2015 (13). Na zapojenie širokej verejnosti do prechodu na čistejšie formy vykurovania je potrebných viac podporných opatrení.

3.4.

EHSV je tiež znepokojený tým, že ročné hodnoty koncentrácie oxidu dusičitého (NO2) boli v 22 členských štátoch a v 10 % monitorovacích staníc vo výraznej miere prekročené, pričom v okresoch viacerých miest boli namerané úrovne, ktoré sú viac než dvojnásobne vyššie, než sú povolené hodnoty.

3.5.

Pripomína, že kvalita ovzdušia je rozhodujúca pre ľudí aj pre podniky (14). Politickí lídri na úrovni členských štátov a EÚ preto musia podniknúť praktické kroky na stanovenie a presadzovanie legislatívneho rámca v tejto oblasti.

3.6.

EHSV uznáva, že na zníženie úrovne znečisťujúcich látok z komerčného a inštitucionálneho sektora a z domácností musia členské štáty s podporou Komisie dôrazne podporovať zlepšenie energetickej hospodárnosti budov, zlepšiť účinnosť elektrární a teplární, rozšíriť a modernizovať mestské centralizované vykurovacie siete a podporiť alternatívne klimatizačné systémy. Jedným z príkladov je hlavná budova Európskej centrálnej banky, ktoré využíva inovačný vykurovací a ventilačný systém, ktorý je šetrný k životnému prostrediu.

3.7.

EHSV upozorňuje, že sa nesmie prehliadať ani znečistenie ovzdušia vo vnútorných priestoroch. Kvalita vzduchu, ktorý dýchame v interiéri má na naše zdravie zásadný vplyv, najmä v prípade zraniteľných ľudí. Fajčenie, varenie, vlhkosť, ventilačné systémy, sviečky, čistiace prostriedky vo forme saponátov, voskov alebo lakov, rôzne stavebné materiály – to všetko môže byť zdrojom znečistenia ovzdušia vo vnútorných priestoroch. Preto je potrebná dôsledná politika v oblasti zdravých budov.

3.8.

EHSV sa domnieva, že členské štáty a Komisia musia navrhnúť a zaviesť nové plány obnovy miest, ktoré budú čiastočne zamerané na zavádzanie dopravného systému šetrného k životnému prostrediu a využívať stimuly na podporu elektrických alebo hybridných foriem dopravy, budú využívať aplikácie IT na varovanie miestnych obyvateľov, ak došlo k prekročeniu povolených hodnôt pre znečistenie ovzdušia, a budú podporovať rozširovanie zelene v mestách s cieľom vo výraznej miere zlepšiť kvalitu ovzdušia.

3.9.

Prístup verejnosti k informáciám a údajom o kvalite ovzdušia je podľa EHSV dôležitým faktorom boja proti znečisťovaniu ovzdušia (15). Informačné a vzdelávacie kampane môžu pomôcť zvýšiť povedomie o nebezpečenstvách spojených so znečisťovaním ovzdušia a o tom, aký vplyv môže mať činnosť jednotlivcov. Treba zohľadniť a oceniť aktívnu snahu o čisté ovzdušie, ktorú vyvíjajú matky znepokojené vplyvom znečisťujúcich látok na zdravie svojho potomstva. Obmedzenia z hľadiska využívania životného prostredia považujú za obmedzovanie svojich občianskych práv.

3.10.

EHSV víta prácu mimovládnych organizácií a jednotlivcov, ktorí podnikli právne kroky, aby vyzvali vnútroštátne orgány zaviesť ďalšie opatrenia na zníženie znečistenia. V krajinách ako Česká republika, Nemecko, Taliansko a Spojené kráľovstvo súdy rozhodli v prospech tých, čo žaloby podávali (16).

3.11.

EHSV verí, že stratégie v oblasti dekarbonizácie a ciele v oblasti obnoviteľných zdrojov energie sa musia rozvíjať, aby mali skutočný vplyv na životné prostredie a neudusili hospodársky rozvoj členských štátov.

4.   Konkrétne pripomienky

4.1.

Komisia pripisuje veľký význam presadzovaniu dodržiavania noriem pre znečisťujúce látky z motorových vozidiel, najmä v dôsledku škandálu Dieselgate a kontroluje, či sú splnené príslušné povinnosti vyplývajúce z právnych predpisov EÚ.

4.2.

EHSV podporuje Komisiu, ktorá požiadala členské štáty, aby analyzovali všetky úpravy a zlepšenia s cieľom dosiahnuť zníženie úrovne emisií týchto vozidiel pod súčasné regulačné prahové hodnoty a aby navrhli, že vozidlá, ktorých sa tento škandál týka a nespĺňajú tieto podmienky, by sa mali stiahnuť z prevádzky, a to buď povinne a/alebo dobrovoľne.

4.3.

Schvaľuje iniciatívu Komisie začať postup o neplnení povinnosti proti 16 členským štátom v súvislosti so znečistením časticami PM10 a proti 13 členským štátom v súvislosti so znečistením oxidom dusičitým (NO2) a odporúča týmto štátom, aby čo možno najskôr prijali opatrenia a tak znížili dĺžku alebo odstránili obdobia, počas ktorých sú limitné hodnoty prekročené.

4.4.

Rovnako víta rozhodnutie Komisie podať na tri členské štáty (Maďarsko, Taliansko a Rumunsko) sťažnosť na Súdnom dvore Európskej únie pre nedodržanie limitných hodnôt znečistenia časticami PM10 a na ďalšie tri členské štáty (Francúzsko, Nemecko a Spojené kráľovstvo) pre nedodržanie limitných hodnôt znečistenia NO2. Týchto šesť členských štátov nepredložilo včas konkrétne a účinné opatrenia na zníženie znečistenia na povolené úrovne.

4.5.

Vzhľadom na vysoké úrovne znečistenia spôsobené motorovými vozidlami EHSV víta opatrenia predložené Komisiou na zníženie emisií, ktoré sú stanovené v balíku opatrení v oblasti mobility, ako sú smernica o ekologických vozidlách, nové normy v oblasti emisií CO2 pre osobné i ťažké vozidlá, akčný plán týkajúci sa infraštruktúry pre alternatívne palivá a iniciatíva v oblasti batérií. Tieto opatrenia budú mať takisto nepochybne vplyv na zníženie emisií, ktoré sa spomína v tomto stanovisku.

4.6.

EHSV víta nové pravidlá navrhnuté Komisiou v súvislosti s podstatným zvýšením kvality a nezávislosti postupov týkajúcich sa typového schvaľovania a testovania vozidiel pred ich uvedením na trh a účinnejších kontrol vozidiel, ktoré už na trhu sú. Nariadenie stanovujúce tieto pravidlá, ktoré nadobudne účinnosť v septembri 2020, potvrdzuje zákaz rušiacich vypínacích zariadení, usiluje sa o zníženie hodnôt znečisťujúcich látok vozidiel a stanovuje rámec pre prechod na vozidlá s nízkymi a nulovými emisiami.

4.7.

Vzhľadom na vysokú úroveň znečistenia amoniakom (NH3) a metánom (CH4) z poľnohospodárskeho sektora (17) je na ich zníženie potrebné prijať aktívne opatrenia. Podľa EHSV sa spoločná poľnohospodárska politika musí v budúcnosti viac zamerať na pomoc jednotlivým poľnohospodárom a poľnohospodárskym družstvám pri znižovaní emisií zabezpečením ľahšieho prístupu k financovaniu od európskych bankových inštitúcií s cieľom vykonať programy, ktoré môžu viesť k zníženiu emisií znečisťujúcich látok. Programy SPP pre rozvoj vidieka by v budúcnosti navyše mali zahŕňať agroenvironmentálne opatrenia zamerané na znižovanie týchto emisií.

4.8.

EHSV je znepokojený tým, že hoci sa v poľnohospodárstve zaviedli opatrenia, v rokoch 2000 až 2015 sa emisie NH3 a CH4 znížili iba o 7 %, a to napriek úsiliu poľnohospodárov. V dôsledku nárastu počtu úžitkových zvierat došlo v rámci celej EÚ k nárastu objemu nemetánových prchavých organických zlúčenín, ktoré vznikajú z hnoja, o 6 %, hoci došlo k zníženiu úrovne emisií na kilogram mäsa.

4.9.

Znečistenie ovzdušia je cezhraničný problém, a preto sa EHSV domnieva, že je nevyhnutné, aby členské štáty konali koordinovane na základe cieľov a zásad dohodnutých v celej EÚ, pričom by zároveň dodržiavali zásadu subsidiarity. Musíme podporiť čo najviac takýchto iniciatív.

4.10.

Výbor sa domnieva, že s cieľom dosiahnuť lepšiu harmonizáciu európskych a vnútroštátnych politík musia Komisia a členské štáty úzko spolupracovať s občianskou spoločnosťou, aby informovali verejnosť a rozvíjali miestne a regionálne programy.

4.11.

Oceňuje široký konsenzus EÚ so zreteľom na Parížsku dohodu o zmene klímy a domnieva sa, že úsilie EÚ musí podporovať ducha tohto konsenzu a EÚ musí konať tak, aby sa dosiahli stanovené ciele, čím sa zlepší aj kvalita ovzdušia.

4.12.

Vyzýva členské štáty, ktoré tak ešte neurobili, aby vytvorili stratégie na odstránenie uhlia ako zdroja energie. Sedem členských štátov už uhlie odstránilo z ich energetického mixu a ďalších deväť to plánuje (18).

4.13.

EHSV verí, že EÚ si musí s medzinárodnými partnermi vymieňať osvedčené postupy. Nemožno ignorovať dosah znečistenia atmosféry z iných častí sveta, ktoré nás priamo a nepriamo ovplyvňujú. Sieť zelenej diplomacie a súdržnosť v rozvojovej politike sú dôležitejšie než kedykoľvek predtým.

V Bruseli 12. decembra 2018

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Luca JAHIER


(1)  Air Quality in Europe – 2017 Report (Kvalita ovzdušia v Európe – správa za rok 2017).

(2)  9 z 10 ľudí na celom svete dýcha znečistený vzduch, ale čoraz viac krajín prijíma opatrenia.

(3)  Air Quality in Europe – 2017 Report (Kvalita ovzdušia v Európe – správa za rok 2017).

(4)  Osobitný prieskum Eurobarometra č. 468 Attitudes of European citizens towards the environment (Postoje európskych občanov k životnému prostrediu).

(5)  Air Quality in Europe – 2017 Report (Kvalita ovzdušia v Európe – správa za rok 2017).

(6)  COM/2017/0653 final – 2017/0291 (COD).

(7)  COM/2017/0652 final.

(8)  COM/2017/0648 final – 2017/0290 (COD).

(9)  COM/2017/0647 final – 2017/0288 (COD).

(10)  Ú. v. EÚ C 451, 16.12.2014, s. 134.

(11)  Ú. v. EÚ C 283, 10.8.2018, s. 83.

(12)  Európsky dvor audítorov, osobitná správa č. 23/2018.

(13)  Svetová zdravotnícka organizácia: Residential heating with wood and coal: health impacts and policy options in Europe and North America (Vykurovanie domov drevom alebo uhlím: vplyv na zdravie a politické možnosti v Európe a Severnej Amerike).

(14)  Osobitný prieskum Eurobarometra č. 468 Attitudes of European citizens towards the environment (Postoje európskych občanov k životnému prostrediu).

(15)  Air Quality in Europe – 2017 Report (Kvalita ovzdušia v Európe – správa za rok 2017).

(16)  Európsky dvor audítorov, osobitná správa č. 23/2018.

(17)  Markus Amann, Measures to address air pollution from agricultural sources (Opatrenia, ktoré riešia znečistenie ovzdušia z poľnohospodárskych zdrojov).

(18)  Overview: National coal phase-out announcements in Europe. Europe Beyond Coal (Prehľad: Národné oznámenia o postupnom ukončení využívaní uhlia v Európe. Európa po uhlí).


Top
  翻译: