52018AE4955

EUR-Lex

Access to European Union law

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

EUROPA
EUR-Lex home
EUR-Lex - 52018AE4955 - EN

Help

Search tips

Need more search options? Use the Advanced search

Document 52018AE4955

Help

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru — Návrh nariadenia Rady, ktorým sa stanovuje program pomoci na vyraďovanie jadrovej elektrárne Ignalina v Litve z prevádzky (program Ignalina) a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (EÚ) č. 1369/2013 a [COM(2018) 466 final – 2018/0251 (NLE)] — Návrh nariadenia Rady, ktorým sa stanovuje účelový program financovania vyraďovania jadrových zariadení z prevádzky a nakladania s rádioaktívnym odpadom a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (Euratom) č. 1368/2013 a [COM(2018) 467 final – 2018/0252 (NLE)] — Správa Komisie Európskemu parlamentu a Rade o vyhodnotení a realizácii programov pomoci EÚ na vyraďovanie jadrových zariadení z prevádzky v Bulharsku, na Slovensku a v Litve [COM(2018) 468 final]

EESC 2018/04955

Ú. v. EÚ C 110, 22.3.2019, p. 141–144 (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, HR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)

HTML

PDF

Official Journal

22.3.2019

Úradný vestník Európskej únie

C 110/141

[COM(2018) 466 final – 2018/0251 (NLE)]

Návrh nariadenia Rady, ktorým sa stanovuje účelový program financovania vyraďovania jadrových zariadení z prevádzky a nakladania s rádioaktívnym odpadom a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (Euratom) č. 1368/2013 a

[COM(2018) 467 final – 2018/0252 (NLE)]

Správa Komisie Európskemu parlamentu a Rade o vyhodnotení a realizácii programov pomoci EÚ na vyraďovanie jadrových zariadení z prevádzky v Bulharsku, na Slovensku a v Litve

[COM(2018) 468 final]

(2019/C 110/26)

Spravodajca:

Rudy DE LEEUW

Konzultácia	Európska komisia, 12. 7. 2018
Právny základ	článok 304 Zmluvy o fungovaní Európskej únie

Príslušná sekcia	sekcia pre dopravu, energetiku, infraštruktúru a informačnú spoločnosť
Prijaté v sekcii	20. 11. 2018
Prijaté v pléne	12. 12. 2018
Plenárne zasadnutie č.	539
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	177/8/6

1. Závery a odporúčania

1.1.

EHSV súhlasí s návrhom Komisie a upozorňuje na budúce sprievodné návrhy uvedené v texte stanoviska.

1.2.

EHSV nenavrhuje pozmeniť návrh, ale vyzýva na dôraznejšie monitorovanie činností týkajúcich sa bodov uvedených v stanovisku, najmä pokiaľ ide o:

—	prístup zameraný na udržateľný rozvoj pri výbere zdrojov energie;

—	správne zohľadnenie špecifickej situácie predovšetkým Litvy, ale aj ostatných príslušných krajín so zreteľom na spoločensko-hospodárske aspekty;

—	šírenie získaných poznatkov v oblasti vyraďovania z prevádzky v celej EÚ a význam odbornej prípravy pracovníkov;

—	bezpečné a udržateľné nakladanie so vzniknutým jadrovým odpadom;

—	posilnenie ukazovateľov výkonnosti vrátane výkonnosti v oblasti rádiologickej ochrany pracovníkov.

1.3.

Okrem odborníkov a orgánov by mala byť povzbudzovaná aj občianska spoločnosť, aby sa zapojila do monitorovania týchto činností a mala by sa jej poskytnúť pomoc.

1.4.

Výbor vyzýva Európsku komisiu, aby posúdila situáciu vyplývajúcu z konca životnosti niekoľkých jadrových elektrární v EÚ a predložila správu s návrhmi na minimalizáciu nákladov a rizík vyradenia reaktorov z prevádzky a skladovania rádioaktívneho odpadu. V správe by sa mala venovať pozornosť aj dôsledkom výrazného zníženia kapacity na spracovanie paliva a jadrového odpadu v EÚ v dôsledku brexitu a naopak nadmernej kapacity spracovania v Spojenom kráľovstve.

2. Zhrnutie návrhov

2.1.

Komisia navrhuje pokračovať v období po skončení viacročného finančného rámca po roku 2020 (VFR 2021 – 2027) v programoch financovania určených na poskytovanie finančnej pomoci pri vyraďovaní jadrových zariadení z prevádzky a nakladaní s rádioaktívnym odpadom pre Bulharsko (Kozloduj 1 – 4), Slovensko (Jaslovské Bohunice V1 1 – 2) a Litvu (Ignalina 1 – 2).

2.2.

Tieto návrhy so sebou prinášajú dve zmeny.

—	väčšiu pružnosť pri využívaní rozpočtu: „Prerozdelením finančných prostriedkov medzi akcie tam, kde je to potrebné, podľa pokroku akcií, možno dosiahnuť dodatočnú rozpočtovú flexibilitu.“ V tejto súvislosti sa zohľadňuje variabilná a často nepredvídateľná výška výdavkov v danom roku,

—	spojenie programu vyraďovania niektorých jadrových zariadení JRC v Nemecku, Taliansku, Belgicku a Holandsku.

3. Všeobecné pripomienky

3.1.

EHSV s uspokojením konštatuje, že vzhľadom na to, že bol dosiahnutý jeden z cieľov programu (viac zohľadňovať potreby a zabezpečiť bezpečné vyradenie zariadenia), ďalšia fáza bude zameraná na činnosti vyraďovania z prevádzky týkajúce sa výziev v oblasti rádiologickej bezpečnosti. Tieto činnosti by sa mali hodnotiť aj v závislosti od prístupu zameraného na udržateľný energetický balík v súlade s medzinárodnými dohodami, ktoré EÚ podpísala (Parížska dohoda a o zmene klímy, záväzok EÚ zameraný na nízkouhlíkové hospodárstvo atď.).

3.2.

V správe o hodnotení a vykonávaní programov pomoci EÚ na vyraďovanie jadrových zariadení z prevádzky v Litve, Bulharsku a na Slovensku (ďalej len ako „správa“) sa potvrdzuje, že z finančného hľadiska je možné pokračovať v programoch. EHSV konštatuje, že rozpočtové odhady VFR po roku 2020 týkajúce sa pokračovania programov pre Kozloduj a Jaslovské Bohunice a ich dokončenia predstavujú menej ako jednu štvrtinu odhadov VFR na obdobie rokov 2014 – 2020, a síce 36 miliónov EUR pre Kozloduj a 55 miliónov EUR pre Jaslovské Bohunice, a že na základe toho bude možné zabezpečiť dosiahnutie konečného stavu vyradenia z prevádzky. Odhad rozpočtu pre viacročný finančný rámec po roku 2020 dosahuje 522 miliónov EUR, čo je suma, ktorá prevyšuje VFR na roky 2014 – 2020.

3.3.

EHSV zdôrazňuje, že naďalej pretrvávajú obavy v súvislosti s Litvou. Výbor konštatuje, že plánovaný rozpočet Komisie pokrýva len 70 % potrieb na dané obdobie a následne sa domnieva, že tento návrh nie je dôkazom solidarity ani dostatočnou finančnou pomocou na projekt, ktorý je dôležitý aj pre susedné štáty. Úspešné vyradenie jadrovej elektrárne Ignalina z prevádzky je pre Európsku úniu najväčšou výzvou v oblasti jadrovej bezpečnosti a malo by sa v ňom pokračovať, pričom je potrebné zaručiť zníženie rizika pre občanov EÚ.

3.4.

EHSV oceňuje iniciatívu Komisie doplniť niektoré zariadenia JRC do programu pre Bulharsko a Slovensko. Odhadované náklady na vyradenie jadrových zariadení JRC z prevádzky predstavujú 348 miliónov EUR. Výbor zdôrazňuje, že je dôležité, aby EÚ zohrávala vzorovú úlohu pri riadení vlastných operácií JRC, keďže je to vo výlučnej právomoci Komisie (JRC) ako držiteľa licencie. Podľa Zmluvy o Euratome má JRC za úlohu plniť svoje historické jadrové záväzky a vyradiť z prevádzky svoje odstavené jadrové zariadenia. Program ponúka rozsiahle možnosti na získanie a výmenu poznatkov, a tým pomáha členským štátom EÚ pri vyraďovaní ich zariadení z prevádzky.

3.5.

Pokiaľ ide o poznatky, EHSV taktiež zdôrazňuje, že je dôležité merať hospodárske a sociálne dôsledky vyradenia z prevádzky, napr. na trhu práce, v oblasti zdravotných ukazovateľov a v oblasti štrukturálneho rozvoja regiónu v príslušnom členskom štáte. Je dôležité využiť príležitosť, ktorú ponúkajú činnosti spojené s vyradením z prevádzky, a poskytnúť doplňujúce teoretické a praktické kurzy miestnym pracovníkom v oblasti aktivít, ktoré budú dôležité v budúcnosti. Tieto kurzy sa nemôžu vylúčiť z financovania.

3.6.

EHSV v rámci výzvy na dôkladnejšie monitorovanie odporúča, aby sa finančné zdroje v rámci programu prideľovali na zabezpečenie primeraného zapojenia miestnych a národných zainteresovaných organizácií občianskej spoločnosti s cieľom zabezpečiť nezávislé, dôveryhodné a trvalé verejné monitorovanie činností vykonávaných s touto finančnou pomocou.

3.7.

Výbor s uspokojením konštatuje, že Slovensko, Bulharsko a Litva dosiahli významný pokrok pri vyraďovaní svojich reaktorov z prevádzky v dohodnutom čase. EHSV však poukazuje na niektoré výzvy, ktorým bude potrebné čeliť v blízkej budúcnosti: demontáž aktívnej zóny reaktora a ostatné činnosti v budovách reaktora. Správa sa iba stručne zmieňuje o obmedzeniach týkajúcich sa nakladania s jadrovým odpadom, najmä pokiaľ ide o uhlík, a o starých reaktoroch vo Francúzsku a Spojenom kráľovstve. EHSV navrhuje, aby sa v správe podrobnejšie preskúmala otázka nakladania s jadrovým odpadom, ktorý predstavuje závažný dlhodobý problém.

3.8.

Výbor taktiež upozorňuje na osvedčené postupy, konkrétne v jadrovej elektrárni Ignalina, pomáhať bývalým pracovníkom jadrových elektrární nájsť si pracovné miesto v príslušnom regióne, čo nie je iba sociálne hodnotné úsilie, ale prispieva aj k rozvíjaniu konkrétnych zručností spojených s vyraďovaním z prevádzky a prenosu poznatkov. Výbor to považuje za zaujímavý spôsob riešenia potrieb ľudí. Tento krok možno doplniť o opatrenia zamerané na odbornú prípravu pracovníkov. Výskumné inštitúcie treba nabádať k tomu, aby sa aktívne podieľali na takýchto projektoch, ktoré sa musia primerane finančne podporiť.

3.9.

Rozsah pôsobnosti programov je v súlade s bezpečnostnou politikou EÚ zhrnutej v troch smerniciach:

1.	smernica Rady 2011/70/Euratom (1), ktorou sa zriaďuje rámec Spoločenstva pre zodpovedné a bezpečné nakladanie s vyhoretým palivom a rádioaktívnym odpadom;

2.	smernica Rady 2009/71/Euratom (2) a jej zmena smernicou Rady 2014/87/Euratom (3), ktorou sa zriaďuje rámec Spoločenstva pre jadrovú bezpečnosť jadrových zariadení;

3.	smernica Rady 2013/59/Euratom (4), ktorou sa stanovujú základné bezpečnostné normy ochrany pred nebezpečenstvami vznikajúcimi v dôsledku ionizujúceho žiarenia.

3.10.

Z historických dôvodov sa však tieto smernice čiastočne odchyľujú od konečnej zodpovednosti členských štátov, pokiaľ ide o zabezpečenie primeraných finančných zdrojov pre vyraďovanie jadrových zariadení z prevádzky a nakladanie s rádioaktívnym odpadom. Výbor s týmto postojom už vyjadril súhlas z dôvodu solidarity.

3.11.

Zvýšená jadrová bezpečnosť je okrem toho kľúčovým záujmom nielen na regionálnej a vnútroštátnej úrovni, ale aj na úrovni EÚ a dokonca na celosvetovej úrovni. Spoločné úsilie vyvíjané v oblasti bezpečného riešenia technických problémov spojených s vyraďovaním jadrových zariadení z prevádzky a získavanie poznatkov v tejto oblasti je preto dôležité nielen pre príslušné regióny a členské štáty, ale aj pre celú EÚ. EHSV preto zdôrazňuje potrebu úzkej spolupráce medzi členskými štátmi a účastníkmi programov na jednej strane a Komisiou na strane druhej.

3.12.

Výbor s uspokojením konštatuje, že program umožnil vyvinúť vysoko účinné nástroje na znižovanie objemu odpadu. Výbor odporúča Komisii, aby zaujala proaktívny prístup, pokiaľ ide o poskytovanie pomoci pri výmene poznatkov v tejto oblasti.

3.13.

EHSV uznáva význam kľúčových ukazovateľov výkonu používaných na monitorovanie pokroku pri vyraďovaní z prevádzky a jeho finančných nákladov. EHSV zdôrazňuje výhodu vyplývajúcu z dôsledného monitorovania a účinného plnenia požiadaviek programu a vyzdvihuje, že činnosti financované EÚ by mali podporovať vysoko kvalitné pracovné miesta a dodržiavať najvyššiu úroveň bezpečnosti a rádiologickej ochrany v súlade s vyššie uvedenými príslušnými smernicami EÚ.

4. Konkrétne pripomienky

4.1.

Výbor sa v súlade s týmito úvahami domnieva, že by malo byť možné získať konkrétnejší obraz o stave operatívnej rádiologickej ochrany v každej príslušnej lokalite, ako aj vypracovať stratégiu ALARA (t. j. na čo najnižšej rozumne dosiahnuteľnej úrovni). Toto je samozrejme výlučnou zodpovednosťou príslušného členského štátu v súlade s článkom 5 smernice Rady 2013/59/Euratom, ktorou sa stanovujú základné bezpečnostné normy ochrany pred nebezpečenstvami vznikajúcimi v dôsledku ionizujúceho žiarenia. Zachovanie dávky žiarenia, ktorému sú vystavení pracovníci, v rozsahu optimálnej hodnoty efektívnej dávky je symptomatickým ukazovateľom a zodpovedá jednému z cieľov programov s dôrazom na rádiologickú bezpečnosť. Tieto údaje musia byť k dispozícii v registri orgánov príslušných členských štátov zodpovedných za bezpečnosť a rádiologickú ochranu.

4.2.

Ďalším problémom je konečné uloženie rádioaktívneho odpadu. Toto je jednoznačne výlučnou zodpovednosťou členského štátu. Výbor však odporúča, aby Komisia podporila nielen výmenu poznatkov, ale aj dynamickú spoluprácu medzi členskými štátmi, ak je to z právneho hľadiska možné. Pomôže sa tým dosiahnuť vysoká úroveň bezpečnosti v rámci rozumných hospodárskych parametrov.

4.3.

Zdá sa, že v súvislosti so spoluprácou s miestnymi bezpečnostnými orgánmi je k dispozícii len málo informácií. Zdá sa, že v súvislosti so spoluprácou s miestnymi bezpečnostnými orgánmi je k dispozícii len málo informácií. Niektoré problémy, ktoré sa uvádzajú v návrhu nariadenia Rady, ktorým sa stanovuje účelový program financovania vyraďovania jadrových zariadení z prevádzky a nakladania s rádioaktívnym odpadom a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (Euratom) č. 1368/2013, si však vyžadujú ďalšiu pozornosť, najmä ak sa „zdĺhavými postupmi schvaľovania vnútroštátnych orgánov … sťažuje riadenie programu…“. Komisia má k dispozícii mnohé nástroje na posilnenie tejto spolupráce najmä prostredníctvom Skupiny európskych regulačných orgánov pre jadrovú bezpečnosť (ENSREG).

4.4.

Výbor poukazuje na to, že niekoľko jadrových elektrární v Európskej únii dosiahlo koniec životnosti alebo sa k nemu blíži a budú musieť byť vyradené z prevádzky. Je to výlučná zodpovednosť členského štátu, EHSV však vyzýva Európsku komisiu, aby vyhodnotila situáciu a predložila správu s návrhmi na minimalizáciu nákladov a rizík vyraďovania reaktorov z prevádzky, ako aj skladovania rádioaktívneho odpadu. V správe by sa mala venovať pozornosť aj dôsledkom výrazného zníženia kapacity na spracovanie paliva a jadrového odpadu v EÚ v dôsledku brexitu a naopak nadmernej kapacity spracovania v Spojenom kráľovstve.

V Bruseli 12. decembra 2018

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Luca JAHIER

(1) Ú. v. EÚ L 199, 2.8.2011, s. 48.

(2) Ú. v. EÚ L 172, 2.7.2009, s. 18.

(3) Ú. v. EÚ L 219, 25.7.2014, s. 42.

(4) Ú. v. EÚ L 13, 17.1.2014, s. 1.

Top

Choose the experimental features you want to try