—

Rozhodnutie o preložení je z formálneho hľadiska protiprávne, pretože neobsahuje odôvodnenie. Podľa článku 41 ods. 2 Charty základných práv EÚ a článku 296 ZFEÚ však bolo odôvodnenie potrebné, keďže záujem žalobkyne na tomto odôvodnení bol pre žalovaného jasne rozpoznateľný.

—

Podľa postupu v súlade s podmienkami prijatia rozhodnutia mohla žalobkyňa odmietnuť miesto v kontaktnej kancelárii Európskeho parlamentu v Luxemburgu (EPLO), čo aj urobila. Preloženie na toto miesto tak neprichádzalo do úvahy.

—

Právo na súkromný a rodinný život (článok 7 a 33) a právo maloletej dcéry na pravidelné udržiavanie osobných vzťahov a priamych stykov s obidvoma svojimi rodičmi boli porušené, keďže rodina žalobkyne by musela žiť oddelene, dcéra by zostala s otcom v Berlíne a žalobkyňa by sa sama presťahovala do Luxemburgu.

—

Právo na rovnosť pred zákonom (článok 20) a nediskriminácia (článok 21) boli porušené. Žalobkyňa podlieha ako vydatá úradníčka EPLO a matka maloletej dcéry, ktorú má v spoločnej starostlivosti so svojím manželom, mobilite, na základe ktorej má byť preložená do Luxemburgu. Úradníci EPLO, ktorí žijú oddelene alebo sú rozvedení a majú maloleté dieťa v spoločnej starostlivosti, sú až do plnoletosti dieťaťa z mobility vyňatí, pričom na túto nerovnosť v zaobchádzaní nie je daný vecný dôvod.

—

Neuskutočnilo sa zváženie záujmov žalobkyne a žalovaného, hoci žalovaný bol v rámci jeho povinnosti dobrej správy vecí verejných (článok 41 Charty základných práv EÚ) povinný tak urobiť.

—

Chránené záujmy žalobkyne zjavne prevažujú nad záujmom žalovaného na preložení.

—

Preloženie z EPLO v Berlíne do EPLO v Luxemburgu nebolo v záujme služby.

—

Žalovaný neuznáva svoju voľnú úvahu a tak ju nevykonal.

—

Od vymenovania žalobkyne v roku 2001 až do prijatia rozhodnutia predsedníctva Európskeho parlamentu o mobilite z roku 2018 platila zásada, že úradníci skupiny AST, ako je žalobkyňa, mobilite nepodliehajú. Táto zásada platila od rozhodnutia o mobilite z roku 1998 a bola potvrdená aj v rozhodnutiach o mobilite z rokov 2002 a 2004.

—

Dôvera žalobkyne v pretrvanie výnimky z mobility bola chránená. Zmena úpravy tak vyžaduje primerané prechodné obdobie a vhodné výnimky. Stanovené trojročné prechodné obdobie je nevhodné, pretože nezabráni rozdeleniu rodiny žalobkyne. Výnimka pre situáciu žalobkyne chýba.

—

Žalovanému zanikla možnosť nariadiť žalobkyni mobilitu, ktorej následkom je zmena pracoviska, keďže sám tým, že opakovane vyňal úradníkov skupiny AST zo zásady mobility, vzbudil u žalobkyni dojem, že nemusí počítať so zmenou pracoviska.