Žaloba podaná 26. októbra 2020 – Maďarsko/Európsky parlament a Rada Európskej únie

(Vec C-551/20)

(2021/C 19/38)

Jazyk konania: maďarčina

Účastníci konania

Žalobca: Maďarsko (v zastúpení: M. Z. Fehér a K. Szíjjártó, splnomocnení zástupcovia)

Žalovaní: Európsky parlament a Rada Európskej únie

Návrhy žalobcu

Žalobca navrhuje, aby Súdny dvor:

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

1.   Žalobné dôvody týkajúce sa sporných ustanovení nariadenia 2020/1054:

Ustanovenie článku 1 bodu 6 písm. c) nariadenia 2020/1054 – podľa ktorého, doby pravidelného týždenného odpočinku a každá doba týždenného odpočinku v trvaní viac ako 45 hodín, ktoré sa čerpajú ako náhrada za predchádzajúce doby skráteného týždenného odpočinku nemožno čerpať vo vozidle – je v praxi neprimerané, keďže neexistuje toľko vhodných zariadení na odpočinok, ako je potrebné. Táto požiadavka neprimerane zaťažuje fyzické a právnické osoby – vodičov a prevádzkovateľov prepravy – čo predstavuje zjavne nesprávne posúdenie zo strany normotvorcov. Rovnako, zjavne nesprávne posúdenie vyplýva aj z absencie akéhokoľvek posúdenia disponibility ubytovacích miest, čo sa týka počtu a umiestnenia, zodpovedajúcich požiadavkám sporného ustanovenia počas legislatívneho procesu, napriek tomu, že v tejto súvislosti boli vyjadrené vážne znepokojenia.

Podľa holandskej vlády článok 2 bod 2 nariadenia (EÚ) 2020/1054, ktorý stanovuje dátum, od ktorého sa vozidlá vybavia inteligentným tachografom druhej generácie (V2), je protiprávny. Po prvé normotvorcovia sa pri prijatí tohto ustanovenia dopustili zjavne nesprávneho posúdenia a porušili zásadu proporcionality, keďže nepristúpili k posúdeniu sociálno-ekonomických účinkov posunutím tohto dátumu dopredu. Po druhé normotvorcovia porušili legitímne očakávania hospodárskych subjektov, ako aj zásady ochrany legitímnej dôvery a právnej istoty. Po tretie toto ustanovenie porušuje udržanie konkurencieschopnosti Únie uvedenej v článku 151 druhom odseku ZFEÚ, keďže v súčasnosti sa takáto požiadavka neuplatňuje na vozidlá podnikov so sídlom v štátoch, ktoré nie sú členmi Únie, takže tieto podniky majú jasnú konkurenčnú výhodu v porovnaní s podnikmi v Únii.

2.   Žalobné dôvody týkajúce sa sporného ustanovenia nariadenia 2020/2055:

Podľa maďarskej vlády povinnosť návratu vozidiel každých osem týždňov porušuje požiadavku proporcionality a predstavuje zjavne nesprávne posúdenie, keďže Európsky parlament a Rada nevykonali žiadne posúdenie hospodárskeho, sociálneho a environmentálneho dopadu tejto novej požiadavky a nemali teda k dispozícii žiadnu užitočnú informáciu na určenie toho, či bolo primerané. Normotvorcovia tak porušili aj zásadu predbežnej opatrnosti, keďže neskúmali dôsledky tejto požiadavky na životné prostredie. Z dôvodu tejto povinnosti musia vozidlá častokrát jazdiť naprázdno, čo vedie k veľmi vysokým emisiám oxidu uhličitého v Únii.

Navyše táto požiadavka porušuje zásadu zákazu diskriminácie, keďže v odlišnom rozsahu ovplyvňuje dopravcov so sídlom v centre EÚ a dopravcov so sídlom na jej okraji a najmä členské štáty takzvané „EÚ-13“. Podľa článku 91 ods. 2 a článku 94 ZFEÚ mali normotvorcovia zohľadniť osobitné podmienky týchto krajín a zdržať sa prijatia opatrení s diskriminačnými účinkami.

3.   Žalobné dôvody týkajúce sa sporných ustanovení smernice 2020/1057:

Maďarská vláda predovšetkým navrhuje zrušenie článku 1 smernice 2020/1057, ktorý obsahuje „špecifické pravidlá týkajúce sa vysielania vodičov“. Podľa maďarskej vlády tieto „špecifické pravidlá“ sú protiprávne, keďže vodičov vykonávajúcich medzinárodnú prepravu nemožno považovať za osoby, ktoré vykonávajú nadnárodné opatrenie v zmysle článku 1 ods. 3 písm. a) smernice 96/71/ES, a preto sa na tieto osoby nemôžu vzťahovať vyššie uvedené ustanovenia smernice.

Subsidiárne maďarská vláda navrhuje zrušenie článku 1 ods. 6 smernice 2020/1057, keďže normotvorcovia porušili požiadavku rovnosti zaobchádzaniam, keďže výnimka týkajúca sa bilaterálnych dopravných operácií stanovená v článku 1 ods. 3 smernice sa nevzťahuje na tzv. kombinovanú dopravnú operáciu so sprievodom. Navyše maďarská vláda sa taktiež odvoláva v súvislosti s týmto ustanovením na absenciu posúdenia dopadu a v tomto kontexte na porušenie zásady proporcionality a zjavne nesprávne posúdenie zo strany normotvorcov.

(1)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/1054 z 15. júla 2020, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 561/2006, pokiaľ ide o minimálne požiadavky na maximálne denné a týždenné časy jazdy, minimálne prestávky a doby denného a týždenného odpočinku, a nariadenie (EÚ) č. 165/2014, pokiaľ ide o určovanie polohy prostredníctvom tachografov (Ú. v. EÚ L 249, 2020, s. 1).

(2)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/1055 z 15. júla 2020, ktorým sa menia nariadenia (ES) č. 1071/2009, (ES) č. 1072/2009 a (EÚ) č. 1024/2012 s cieľom prispôsobiť ich vývoju v odvetví cestnej dopravy (Ú. v. EÚ L 249, 2020, s. 17).

(3)  Smernica Európskeho Parlamentu a Rady (EÚ) 2020/1057 z 15. júla 2020, ktorou sa stanovujú špecifické pravidlá vo vzťahu k smernici 96/71/ES a smernici 2014/67/EÚ pre vysielanie vodičov v odvetví cestnej dopravy a ktorou sa mení smernica 2006/22/ES, pokiaľ ide o požiadavky týkajúce sa dodržiavania predpisov, a nariadenie (EÚ) č. 1024/2012 (Ú. v. EÚ L 249, 2020, s. 49).