16.12.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 337/102

(1)

Európska únia si stanovila za cieľ rozvíjať priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti. Toto predpokladá, že existuje chápanie slobody, bezpečnosti a spravodlivosti zo strany členských štátov, ktoré je v zásadných otázkach jednotné a ktoré sa zakladá na zásadách slobody, demokracie, rešpektovania ľudských práv a základných slobôd, ako aj právneho štátu.

(2)

Cieľom policajnej a justičnej spolupráce v Európskej únii je zabezpečovať vysoký stupeň bezpečnosti pre všetkých občanov. Jedným zo základných kameňov je zásada vzájomného uznávania rozhodnutí justičných orgánov zakotvená v záveroch zasadnutia Európskej rady v Tampere 15. a 16. októbra 1999 a opätovne potvrdená v Haagskom programe zo 4. a 5. novembra 2004 o posilňovaní slobody, bezpečnosti a spravodlivosti v Európskej únii (3). V programe opatrení z 29. novembra 2000 prijatom s cieľom vykonávať zásadu vzájomného uznávania rozhodnutí v trestných veciach sa Rada vyslovila za spoluprácu v oblasti podmienečných trestov a podmienečného prepustenia.

(3)

Rámcové rozhodnutie Rady 2008/909/SVV z 27. novembra 2008 o uplatňovaní zásady vzájomného uznávania na rozsudky v trestných veciach, ktorými sa ukladajú tresty odňatia slobody alebo opatrenia zahŕňajúce pozbavenie osobnej slobody na účely ich výkonu v Európskej únii (4), sa týka vzájomného uznávania a výkonu trestov odňatia slobody alebo opatrení zahŕňajúcich pozbavenie osobnej slobody. Navyše sa vyžadujú ďalšie spoločné pravidlá, najmä ak bol trest nezahŕňajúci odňatie slobody, ale zahŕňajúci dohľad nad probačnými opatreniami alebo alternatívnymi sankciami uložený osobe, ktorá nemá svoje legálne a obvyklé bydlisko v štáte odsúdenia.

(4)

Dohovor Rady Európy z 30. novembra 1964 o dohľade nad podmienečne odsúdenými alebo podmienečne prepustenými páchateľmi ratifikovalo len 12 členských štátov, z ktorých niektoré mali početné výhrady. Toto rámcové rozhodnutie predstavuje účinnejší nástroj, pretože sa zakladá na zásade vzájomného uznávania a zapojené sú všetky členské štáty.

(5)

Toto rámcové rozhodnutie rešpektuje základné práva a dodržiava zásady uznané článkom 6 Zmluvy o Európskej únii a vyjadrené Chartou základných práv Európskej únie, najmä jej kapitolou VI. Žiadne ustanovenie tohto rámcového rozhodnutia by sa nemalo vykladať tak, že zakazuje odmietnutie uznania rozsudku a/alebo dohľadu nad probačným opatrením alebo alternatívnou sankciou, ak existujú objektívne skutočnosti, ktoré naznačujú, že probačné opatrenie alebo alternatívna sankcia sa uložili s cieľom potrestať osobu pre jej pohlavie, rasu, vierovyznanie, etnický pôvod, štátnu príslušnosť, jazyk, politické zmýšľanie alebo sexuálnu orientáciu alebo že postavenie tejto osoby by mohlo byť znevýhodnené z ktorýchkoľvek takýchto dôvodov.

(6)

Toto rámcové rozhodnutie by nemalo brániť žiadnemu členskému štátu, aby uplatnil svoje ústavné pravidlá týkajúce sa práva na riadny proces, slobody združovania, slobody tlače, slobody prejavu v iných médiách a slobody náboženského vyznania.

(7)

Ustanovenia tohto rámcového rozhodnutia by sa mali uplatňovať v súlade s právom občanov Únie na voľný pohyb a pobyt na území členských štátov podľa článku 18 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva.

(8)

Cieľom vzájomného uznávania podmienečných trestov, podmienečných odsúdení, alternatívnych sankcií a rozhodnutí o podmienečnom prepustení a dohľade nad nimi je podporiť vyhliadky reintegrácie odsúdenej osoby do spoločnosti tým, že sa jej umožní zachovať si rodinné, jazykové, kultúrne a iné väzby, ale tiež zlepšiť dohľad nad dodržiavaním probačných opatrení a alternatívnych sankcií s cieľom zabrániť recidíve, a teda brať náležitý ohľad na ochranu obetí a širokej verejnosti.

(9)

Existujú rôzne druhy probačných opatrení a alternatívnych sankcií, ktoré sú pre členské štáty spoločné a nad ktorými sú v zásade všetky členské štáty ochotné vykonávať dohľad. Dohľad nad týmito druhmi opatrení a sankcií by mal byť povinný okrem určitých výnimiek ustanovených v tomto rámcovom rozhodnutí. Členské štáty môžu navyše vyhlásiť, že sú ochotné vykonávať dohľad nad inými druhmi probačných opatrení a/alebo inými druhmi alternatívnych sankcií.

(10)

Medzi probačné opatrenia a alternatívne sankcie, nad ktorými je dohľad v zásade povinný, patria okrem iného príkazy týkajúce sa správania (napríklad povinnosť prestať s požívaním alkoholických nápojov), pobytu (napríklad povinnosť zmeniť miesto pobytu z dôvodu domáceho násilia), vzdelávania a odbornej prípravy (napríklad povinnosť navštevovať kurz bezpečného jazdenia), trávenia voľného času (napríklad povinnosť prestať vykonávať určitý šport alebo sa na ňom zúčastňovať) a obmedzenia alebo podmienky, ktoré sa týkajú výkonu povolania (napríklad povinnosť vykonávať povolanie v inom pracovnom prostredí; táto povinnosť nezahŕňa dohľad nad dodržiavaním akéhokoľvek zákazu profesijnej činnosti, ktorý sa dotknutej osobe uloží ako súčasť sankcie).

(11)

Vo vhodných prípadoch by sa na účely dohľadu nad probačnými opatreniami alebo alternatívnymi sankciami mohlo v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi a postupmi používať elektronické monitorovanie.

(12)

Členský štát, v ktorom bola dotknutá osoba odsúdená, môže zaslať rozsudok a prípadné probačné rozhodnutie členskému štátu, v ktorom má odsúdená osoba legálne a obvyklé bydlisko, na účely ich uznania a na účely dohľadu nad probačnými opatreniami alebo alternatívnymi sankciami, ktoré takýto rozsudok a/alebo probačné rozhodnutie obsahuje.

(13)

Rozhodnutie o tom, či zaslať rozsudok a prípadné probačné rozhodnutie inému členskému štátu by mal v konkrétnom prípade prijať príslušný orgán štátu pôvodu okrem iného so zreteľom na vyhlásenia vydané v súlade s článkom 5 ods. 4, článkom 10 ods. 4 a článkom 14 ods. 3.

(14)

Rozsudok a prípadné probačné rozhodnutie sa môžu zaslať aj inému členskému štátu, ako je členský štát, v ktorom má odsúdená osoba bydlisko, ak príslušný orgán tohto vykonávajúceho štátu so zreteľom na akékoľvek podmienky ustanovené v príslušnom vyhlásení tohto štátu v súlade s týmto rámcovým rozhodnutím s takýmto zaslaním súhlasí. Súhlas možno na účely sociálnej nápravy poskytnúť najmä, ak odsúdená osoba bez toho, aby stratila právo na pobyt, má v úmysle sa presťahovať do iného členského štátu, pretože dostala pracovnú ponuku, ak je rodinným príslušníkom osoby, ktorá má v tomto štáte legálne a obvyklé bydlisko, alebo ak má v tomto členskom štáte v úmysle študovať alebo sa odborne pripravovať v súlade s právom Spoločenstva.

(15)

Členské štáty by na uznávanie rozsudku a prípadného probačného rozhodnutia mali uplatňovať svoje vlastné vnútroštátne právo a postupy. Ak rozsudok v prípade podmienečného odsúdenia alebo alternatívnej sankcie neobsahuje trest odňatia slobody alebo opatrenie zahŕňajúce pozbavenie osobnej slobody, ktoré sa majú vykonať v prípade nedodržania príslušných povinností alebo pokynov, mohlo by to znamenať, že členské štáty, ktoré vydali príslušné vyhlásenie v súlade s týmto rámcovým rozhodnutím, v rámci rozhodnutia o uznaní súhlasia s tým, že budú dohliadať na dotknuté probačné opatrenia alebo alternatívne sankcie a že preberajú zodpovednosť len za prijatie následných rozhodnutí, ktoré spočívajú v úprave povinností alebo pokynov, ktoré obsahuje probačné opatrenie alebo alternatívna sankcia, alebo v zmene trvania probačnej doby. Následne uznanie v takýchto prípadoch nemá iný účinok než umožniť vykonávajúcemu štátu prijať takéto druhy následných rozhodnutí.

(16)

Členský štát môže odmietnuť uznať rozsudok a prípadné probačné rozhodnutie, ak bol príslušný rozsudok vydaný proti osobe, ktorá nebola uznaná vinnou z trestného činu, ako napríklad v prípade duševne chorej osoby, a ak rozsudok a prípadné probačné rozhodnutie ukladá liečenie, nad ktorým nemôže vykonávajúci štát v súlade so svojím vnútroštátnym právom vykonávať dohľad v súvislosti s takouto osobou.

(17)

Dôvod odmietnutia súvisiaci s teritorialitou by sa mal uplatňovať len vo výnimočných prípadoch a s cieľom v čo najväčšej možnej miere spolupracovať podľa ustanovení tohto rámcového rozhodnutia, pričom sa prihliada na jeho ciele. Každé rozhodnutie o uplatnení tohto dôvodu odmietnutia by sa malo opierať o analýzu jednotlivého prípadu a o konzultácie medzi príslušnými orgánmi štátu pôvodu a vykonávajúceho štátu.

(18)

Ak probačné opatrenia alebo alternatívne sankcie zahŕňajú verejnoprospešné práce, vykonávajúci štát by mal mať právo odmietnuť uznať rozsudok a prípadné probačné rozhodnutie, ak by obdobie vykonávania verejnoprospešných prác za bežných okolností trvalo menej ako šesť mesiacov.

(19)

Tlačivo osvedčenia je vypracované takým spôsobom, aby základné prvky rozsudku a prípadného probačného rozhodnutia boli uvedené v osvedčení, ktoré by sa malo preložiť do úradného jazyka alebo jedného z úradných jazykov vykonávajúceho štátu. Osvedčenie by malo pomôcť príslušným orgánom vykonávajúceho štátu pri prijímaní rozhodnutí podľa tohto rámcového rozhodnutia vrátane rozhodnutí o uznávaní a prevzatí zodpovednosti za dohľad nad probačnými opatreniami a alternatívnymi sankciami, rozhodnutí o prispôsobení probačných opatrení a alternatívnych sankcií a následných rozhodnutí, najmä v prípade nedodržiavania probačného opatrenia alebo alternatívnej sankcie.

(20)

Vzhľadom na zásadu vzájomného uznávania, na ktorej sa zakladá toto rámcové rozhodnutie, by členský štát pôvodu a vykonávajúci členský štát mali podporovať priame kontakty medzi svojimi príslušnými orgánmi pri uplatňovaní tohto rámcového rozhodnutia.

(21)

Všetky členské štáty by mali zabezpečiť, aby odsúdené osoby, o ktorých sa prijímajú rozhodnutia podľa tohto rámcového rozhodnutia, mali zákonné práva a prostriedky nápravy v súlade s ich vnútroštátnymi predpismi bez ohľadu na to, či príslušné orgány určené na prijímanie rozhodnutí týmto rámcovým rozhodnutím majú justičný alebo nejustičný charakter.

(22)

V každom prípade by všetky následné rozhodnutia súvisiace s podmienečným trestom, podmienečným odsúdením alebo alternatívnou sankciou, ktoré majú za následok uloženie trestu odňatia slobody alebo opatrenia zahŕňajúceho pozbavenie osobnej slobody, mal prijímať justičný orgán.

(23)

Keďže všetky členské štáty ratifikovali Dohovor Rady Európy z 28. januára 1981 o ochrane jednotlivcov pri automatizovanom spracovaní osobných údajov, osobné údaje spracúvané pri vykonávaní tohto rámcového rozhodnutia by sa mali chrániť v súlade so zásadami ustanovenými v uvedenom dohovore.

(24)

Keďže ciele tohto rámcového rozhodnutia, a to uľahčenie sociálnej nápravy odsúdených osôb, zlepšenie ochrany obetí a širokej verejnosti a uľahčenie uplatňovania vhodných probačných opatrení a alternatívnych sankcií v prípade páchateľov, ktorí nežijú v štáte odsúdenia, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni samotných členských štátov, ale vzhľadom na cezhraničnú povahu príslušných situácií a z dôvodu rozsahu činnosti ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva, ako sa uplatňuje podľa článku 2 druhého odseku Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa článku 5 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva toto rámcové rozhodnutie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov,

a)

uznávanie rozsudkov a prípadných probačných rozhodnutí;

b)

postúpenie zodpovednosti za dohľad nad probačnými opatreniami a alternatívnymi sankciami;

c)

všetky ďalšie rozhodnutia súvisiace s rozhodnutiami uvedenými v písmenách a) a b),

a)

výkon rozsudkov v trestných veciach, ktorými sa ukladajú tresty odňatia slobody alebo opatrenia zahŕňajúce pozbavenie osobnej slobody, na ktoré sa vzťahuje rámcové rozhodnutie 2008/909/SVV;

b)

uznávanie a výkon peňažných sankcií a príkazov na konfiškáciu, na ktoré sa vzťahuje rámcové rozhodnutie Rady 2005/214/SVV z 24. februára 2005 o uplatňovaní zásady vzájomného uznávania na peňažné sankcie (5) a rámcové rozhodnutie Rady 2006/783/SVV zo 6. októbra 2006 o uplatňovaní zásady vzájomného uznávania na príkazy na konfiškáciu (6).

1.

„rozsudok“ je konečné rozhodnutie alebo súdny príkaz štátu pôvodu, ktorým sa ustanovuje, že fyzická osoba spáchala trestný čin, a ukladá sa jej:

2.

„podmienečný trest“ je trest odňatia slobody alebo akékoľvek opatrenie zahŕňajúce pozbavenie osobnej slobody, ktorého výkon je pri ukladaní trestu úplne alebo sčasti podmienečne odložený uložením jedného alebo viacerých probačných opatrení. Takéto probačné opatrenia sa môžu uviesť v samotnom rozsudku alebo stanoviť v osobitnom probačnom rozhodnutí prijatom príslušným orgánom;

3.

„podmienečné odsúdenie“ je rozsudok, v ktorom sa uloženie trestu podmienečne oddialilo uložením jedného alebo viacerých probačných opatrení alebo v ktorom sa namiesto trestu odňatia slobody alebo opatrenia zahŕňajúceho pozbavenie osobnej slobody uložilo jedno alebo viacero probačných opatrení; takéto probačné opatrenia sa môžu uviesť v samotnom rozsudku alebo stanoviť v osobitnom probačnom rozhodnutí prijatom príslušným orgánom;

4.

„alternatívna sankcia“ je iná sankcia ako trest odňatia slobody, opatrenie zahŕňajúce pozbavenie osobnej slobody alebo peňažná sankcia, ktorou sa ukladá povinnosť alebo pokyn;

5.

„probačné rozhodnutie“ je rozsudok alebo konečné rozhodnutie príslušného orgánu štátu pôvodu prijaté na základe takéhoto rozsudku, ktorým sa:

6.

„podmienečné prepustenie“ je konečné rozhodnutie príslušného orgánu alebo rozhodnutie vyplývajúce z vnútroštátneho práva o predčasnom prepustení odsúdenej osoby po výkone časti trestu odňatia slobody alebo iného opatrenia zahŕňajúceho pozbavenie osobnej slobody uložením jedného alebo viacerých probačných opatrení;

7.

„probačné opatrenia“ sú povinnosti a pokyny uložené príslušným orgánom fyzickej osobe v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi štátu pôvodu v súvislosti s podmienečným trestom, podmienečným odsúdením alebo podmienečným prepustením;

8.

„štát pôvodu“ je členský štát, v ktorom bol vydaný rozsudok;

9.

„vykonávajúci štát“ je členský štát, v ktorom sa dohliada na probačné opatrenia a alternatívne sankcie na základe rozhodnutia v súlade s článkom 8.

a)

povinnosť odsúdenej osoby informovať určitý orgán o akejkoľvek zmene pobytu alebo pracoviska;

b)

zákaz vstupu do určitých lokalít, miest alebo určitých oblastí v štáte pôvodu alebo vo vykonávajúcom štáte;

c)

povinnosť, ktorá obsahuje obmedzenia týkajúce sa opustenia územia vykonávajúceho štátu;

d)

pokyny týkajúce sa správania, pobytu, vzdelávania a odbornej prípravy, trávenia voľného času alebo obsahujúce obmedzenia alebo podmienky, ktoré sa týkajú výkonu povolania;

e)

povinnosť podávať v určenom čase správy určitému orgánu;

f)

povinnosť vyhýbať sa kontaktu s určitými osobami;

g)

povinnosť vyhýbať sa kontaktu s určitými predmetmi, ktoré odsúdená osoba použila alebo môže použiť na účely spáchania trestného činu;

h)

povinnosť finančne nahradiť škodu spôsobenú trestným činom a/alebo povinnosť predložiť dôkaz o plnení takejto povinnosti;

i)

povinnosť vykonávať verejnoprospešné práce;

j)

povinnosť spolupracovať s probačným úradníkom alebo zástupcom sociálneho úradu, do ktorého príslušnosti patria odsúdené osoby;

k)

povinnosť podrobiť sa liečeniu alebo liečbe závislosti.

a)

len čo jeho príslušný orgán oznámil príslušnému orgánu vykonávajúceho štátu späťvzatie osvedčenia uvedeného v článku 6 ods. 1 podľa článku 9 ods. 4;

b)

v prípadoch uvedených v článku 14 ods. 3 v spojení s článkom 14 ods. 5 a

c)

v prípadoch uvedených v článku 20.

—

účasť na zločinnom spolčení,

—

terorizmus,

—

obchodovanie s ľuďmi,

—

sexuálne vykorisťovanie detí a detská pornografia,

—

nedovolené obchodovanie s omamnými a psychotropnými látkami,

—

nedovolené obchodovanie so zbraňami, strelivom a výbušninami,

—

korupcia,

—

podvod vrátane podvodu týkajúceho sa finančných záujmov Európskych spoločenstiev v zmysle Dohovoru z 26. júla 1995 o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev (8),

—

legalizácia príjmov z trestnej činnosti,

—

falšovanie a pozmeňovanie meny vrátane eura,

—

počítačová kriminalita,

—

trestné činy proti životnému prostrediu vrátane nedovoleného obchodovania s ohrozenými živočíšnymi a rastlinnými druhmi, ich plemenami a odrodami,

—

uľahčenie neoprávneného prekročenia štátnej hranice a neoprávneného pobytu,

—

vražda, závažné ublíženie na zdraví,

—

nedovolené obchodovanie s ľudskými orgánmi a tkanivami,

—

únos, obmedzovanie osobnej slobody a branie rukojemníka,

—

rasizmus a xenofóbia,

—

organizovaná alebo ozbrojená krádež alebo lúpež,

—

nedovolené obchodovanie s kultúrnym predmetmi vrátane starožitností a umeleckých diel,

—

podvodné konanie,

—

vymáhanie peňazí alebo inej výhody a vydieranie,

—

falšovanie a výroba nelegálnych kópií výrobkov,

—

falšovanie a pozmeňovanie verejných listín a obchodovanie s nimi,

—

falšovanie a pozmeňovanie platobných prostriedkov,

—

nedovolené obchodovanie s hormonálnymi látkami a ďalšími prostriedkami na podporu rastu,

—

nedovolené obchodovanie s jadrovými alebo rádioaktívnymi materiálmi,

—

obchodovanie s odcudzenými vozidlami,

—

znásilnenie,

—

podpaľačstvo,

—

trestné činy podliehajúce právomoci Medzinárodného trestného súdu,

—

nezákonné ovládnutie lietadla alebo plavidla,

—

sabotáž.

a)

je osvedčenie uvedené v článku 6 ods. 1 neúplné alebo zjavne nezodpovedá rozsudku alebo probačnému rozhodnutiu a nebolo doplnené alebo opravené v primeranej lehote stanovenej príslušným orgánom vykonávajúceho štátu;

b)

nie sú splnené kritériá stanovené v článku 5 ods. 1, článku 5 ods. 2 alebo článku 6 ods. 4;

c)

uznanie rozsudku a prevzatie zodpovednosti za dohľad nad probačnými opatreniami alebo alternatívnymi sankciami by porušilo zásadu ne bis in idem;

d)

v prípadoch uvedených v článku 10 ods. 3 a, ak vykonávajúci štát urobil vyhlásenie podľa článku 10 ods. 4, tak aj v prípade uvedenom v článku 10 ods. 1 sa rozsudok týka skutkov, ktoré by podľa práva vykonávajúceho štátu nepredstavovali trestný čin. Avšak vo vzťahu k daniam alebo poplatkom, clám a mene sa vykonanie rozsudku a prípadného probačného rozhodnutia nemôže odmietnuť z toho dôvodu, že právo vykonávajúceho štátu neupravuje rovnaký typ daní alebo ciel alebo neobsahuje rovnaké ustanovenia týkajúce sa daní, poplatkov, ciel alebo meny ako právo štátu pôvodu;

e)

výkon trestu je premlčaný podľa práva vykonávajúceho štátu a týka sa skutku, ktorý spadá do právomoci vykonávajúceho štátu podľa jeho vnútroštátneho práva;

f)

podľa práva vykonávajúceho štátu existuje imunita, ktorá neumožňuje dohľad nad probačnými opatreniami alebo alternatívnymi sankciami;

g)

odsúdená osoba nemôže byť podľa práva vykonávajúceho štátu vzhľadom na svoj vek trestne zodpovedná za skutok, na ktorom sa zakladá rozsudok;

h)

bol rozsudok vynesený v neprítomnosti, pokiaľ sa v osvedčení neuvádza, že osoba bola predvolaná osobne alebo informovaná prostredníctvom zástupcu, ktorý je oprávnený podľa vnútroštátneho práva štátu pôvodu, o mieste a čase konania, ktoré vyústilo do vynesenia rozsudku v neprítomnosti, alebo že táto osoba uviedla príslušnému orgánu, že rozsudok nenapadne, alebo

i)

rozsudkom alebo prípadným probačným rozhodnutím sa ukladá liečenie, na ktoré bez ohľadu na ustanovenia článku 9 vykonávajúci štát nemôže dohliadať vzhľadom na svoj právny alebo zdravotnícky systém;

j)

probačné opatrenie alebo alternatívna sankcia trvajú kratšie ako šesť mesiacov;

k)

sa rozsudok týka trestných činov, ktoré sa podľa práva vykonávajúceho štátu považujú za spáchané úplne, z väčšej alebo podstatnej časti na jeho území alebo na mieste rovnocennom jeho územiu.

a)

úpravu povinností alebo pokynov obsiahnutých v probačnom opatrení alebo v alternatívnej sankcii alebo úprava trvania probačnej doby;

b)

zrušenie odkladu výkonu rozsudku alebo rozhodnutia o podmienečnom prepustení a

c)

uloženie trestu odňatia slobody alebo opatrenia zahŕňajúceho pozbavenie osobnej slobody v prípade alternatívnej sankcie alebo podmienečného odsúdenia.

a)

v prípadoch súvisiacich s alternatívnou sankciou, ak rozsudok neobsahuje trest odňatia slobody alebo opatrenie zahŕňajúce pozbavenie osobnej slobody, ktoré sa majú vykonať v prípade nedodržania uvedenej povinnosti alebo pokynu;

b)

v prípadoch súvisiacich s podmienečným odsúdením;

c)

v prípadoch, keď sa rozsudok týka skutkov, ktoré nie sú trestným činom podľa práva vykonávajúceho štátu, bez ohľadu na znaky skutkovej podstaty alebo spôsob jeho opisu.

a)

úpravy probačného opatrenia alebo alternatívnej sankcie;

b)

zrušenia odkladu výkonu rozsudku alebo zrušenia rozhodnutia o predčasnom prepustení;

c)

výkonu trestu odňatia slobody alebo opatrenia zahŕňajúceho pozbavenie osobnej slobody z dôvodu nedodržiavania probačného opatrenia alebo alternatívnej sankcie;

d)

skončenia probačných opatrení alebo alternatívnej sankcie.

a)

akékoľvek zistenie, ktoré môže viesť k zrušeniu odkladu výkonu rozsudku alebo rozhodnutia o podmienečnom prepustení;

b)

akékoľvek zistenie, ktoré môže viesť k uloženiu trestu odňatia slobody alebo opatrenia zahŕňajúceho pozbavenie osobnej slobody;

c)

všetky ďalšie skutočnosti a okolnosti, ktoré príslušný orgán štátu pôvodu požaduje predložiť a ktoré sú nevyhnutné na to, aby mohol prijať následné rozhodnutia v súlade so svojím vnútroštátnym právom.

a)

zrušenia odkladu výkonu rozsudku alebo zrušenie rozhodnutia o podmienečnom prepustení;

b)

výkonu trestu odňatia slobody alebo opatrenia zahŕňajúceho pozbavenie osobnej slobody, ak je takéto opatrenie obsiahnuté v rozsudku;

c)

uloženia trestu odňatia slobody alebo opatrenia zahŕňajúceho pozbavenie osobnej slobody, ak takéto opatrenie nie je obsiahnuté v rozsudku;

d)

skončenia probačného opatrenia alebo alternatívnej sankcie.

1.

zaslaní rozsudku a prípadného probačného rozhodnutia spolu s osvedčením uvedeným v článku 6 ods. 1 príslušnému orgánu zodpovednému za ich uznanie a za prijatie z toho vyplývajúcich opatrení pre dohľad nad probačnými opatreniami alebo alternatívnymi sankciami v súlade s článkom 6 ods. 7;

2.

skutočnosti, že nie je v praxi možné vykonávať dohľad nad probačnými opatreniami alebo alternatívnymi sankciami z dôvodu, že po zaslaní rozsudku a prípadného probačného rozhodnutia spolu s osvedčením uvedeným v článku 6 ods. 1 vykonávajúcemu štátu nie je možné nájsť odsúdenú osobu na území vykonávajúceho štátu; v takomto prípade nie je vykonávajúci štát povinný vykonávať dohľad nad probačnými opatreniami alebo alternatívnymi sankciami;

3.

konečnom rozhodnutí o uznaní rozsudku a prípadného probačného rozhodnutia a o prijatí všetkých opatrení potrebných pre dohľad nad probačnými opatreniami alebo alternatívnymi sankciami;

4.

akomkoľvek rozhodnutí o neuznaní rozsudku a prípadného probačného rozhodnutia a o neprevzatí zodpovednosti za dohľad nad probačnými opatreniami a alternatívnymi sankciami v súlade s článkom 11 s uvedením dôvodov pre také rozhodnutie;

5.

akomkoľvek rozhodnutí o prispôsobení probačných opatrení alebo alternatívnych sankcií v súlade s článkom 9 s uvedením dôvodov pre také rozhodnutie;

6.

akomkoľvek rozhodnutí o amnestii alebo milosti, ktoré vedie k nevykonávaniu dohľadu nad probačnými opatreniami alebo alternatívnymi sankciami z dôvodov uvedených v článku 19 ods. 1, s prípadným uvedením dôvodov pre také rozhodnutie.

a)

rozsah, v akom členské štáty prijali opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s týmto rámcovým rozhodnutím, a

b)

uplatňovanie tohto rámcového rozhodnutia.