21.5.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 135/1

(1)

Písomnými otázkami adresovanými Komisii (č. E-4431/05, E-4772/05 a E-5800/06) viacerí poslanci Európskeho parlamentu poukázali na to, že Španielsko schválilo osobitnú schému, ktorou sa údajne poskytuje nespravodlivý daňový stimul španielskym spoločnostiam, ktoré nadobudli významný podiel v zahraničných spoločnostiach, a to na základe článku 12 ods. 5 španielskeho zákona o dani z príjmu právnických osôb (Real Decreto Legislativo 4/2004, de 5 de marzo, por el que se aprueba el texto refundido de la Ley del Impuesto sobre Sociedades (2), ďalej len „TRLIS“).

(2)

Písomnou otázkou č. P-5509/06 sa pán David Martin, poslanec Európskeho parlamentu, obrátil na Komisiu s podnetom týkajúcim sa ponuky španielskeho energetického koncernu Iberdrola na nepriateľské prevzatie spoločnosti Scottish Power Ltd, britského výrobcu a distribútora elektrickej energie, prostredníctvom nákupu akcií. Spoločnosť Iberdrola získala podľa pána Martina štátnou pomocou nespravodlivú výhodu vo forme daňového stimulu na nadobudnutie. Pán Martin požiadal Komisiu o preskúmanie všetkých otázok hospodárskej súťaže vyplývajúcich z nadobudnutia (akvizície), ktoré bolo notifikované 12. januára 2007 na účel preskúmania Komisiou v súlade s článkom 4 nariadenia Rady (ES) č. 139/2004 z 20. januára 2004 o kontrole koncentrácií medzi podnikmi (3) (ďalej len „nariadenie o fúziách“). Rozhodnutím z 26. marca 2007 (vec č. COMP/M.4517 – Iberdrola/Scottish Power, SG-Greffe (2007) D/201696) (4) Komisia nevzniesla námietky proti notifikovanej transakcii a vyhlásila ju za zlučiteľnú s vnútorným trhom podľa článku 6 ods. 1 písm. b) nariadenia o fúziách.

(3)

Listami z 15. januára a 26. marca 2007 Komisia požiadala španielske orgány o poskytnutie informácií s cieľom posúdiť rozsah pôsobnosti a dôsledky článku 12 ods. 5 TRLIS, pokiaľ ide o jeho možnú kategorizáciu ako štátna pomoc a zlučiteľnosť s vnútorným trhom.

(4)

Španielske orgány odpovedali na tieto žiadosti listami zo 16. februára a 4. júna 2007.

(5)

Faxom z 28. augusta 2007 bol Komisii doručený podnet súkromného hospodárskeho subjektu, v ktorom sa uvádzalo, že schéma ustanovená článkom 12 ods. 5 TRLIS predstavuje štátnu pomoc a nie je zlučiteľná s vnútorným trhom. Navrhovateľ požiadal, aby jeho totožnosť zostala utajená.

(6)

Rozhodnutím z 10. októbra 2007 (ďalej len „rozhodnutie o začatí konania“) Komisia začala konanie vo veci formálneho zisťovania ustanovené v článku 108 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“) (predtým článok 88 ods. 2 Zmluvy o ES) v súvislosti s odpisovaním finančného goodwillu na daňové účely ustanoveným v článku 12 ods. 5 TRLIS, keďže sa zdalo, že spĺňa všetky podmienky, aby sa považovalo za štátnu pomoc podľa článku 107 ods. 1 ZFEÚ. Komisia informovala Španielsko, že sa rozhodla začať konanie ustanovené v článku 108 ods. 2 ZFEÚ. Rozhodnutie o začatí konania bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie  (5) a zainteresované strany boli vyzvané, aby predložili pripomienky.

(7)

Listom z 5. decembra 2007 boli Komisii doručené pripomienky Španielska k rozhodnutiu o začatí konania.

(8)

Od 18. januára do 16. júna 2008 boli Komisii doručené pripomienky k rozhodnutiu o začatí konania od 32 tretích strán. Tretie strany, ktoré nepožiadali o zachovanie anonymity, sú uvedené v prílohe I k tomuto rozhodnutiu.

(9)

Listami z 9. apríla, 15. mája a 22. mája 2008 a 27. marca 2009 Komisia postúpila uvedené pripomienky španielskym orgánom s cieľom dať im možnosť reagovať. Listami z 30. júna 2008 a 22. apríla 2009 španielske orgány predložili svoje reakcie na pripomienky tretích strán.

(10)

V dňoch 18. februára 2008, 12. mája 2009 a 8. júna 2009 sa uskutočnili technické stretnutia medzi španielskymi orgánmi a zástupcami Komisie s cieľom objasniť okrem iného určité aspekty uplatňovania príslušnej schémy a výkladu španielskych právnych predpisov relevantných vo vzťahu k analýze danej veci.

(11)

Dňa 7. apríla 2008 sa uskutočnilo stretnutie zástupcov Komisie so spoločnosťou Banco de Santander SA; 16. apríla 2008 sa uskutočnilo stretnutie zástupcov Komisie s právnickou firmou J&A Garrigues SL zastupujúcou viaceré zainteresované tretie strany; 2. júla 2008 sa uskutočnilo stretnutie zástupcov Komisie so spoločnosťou Altadis SA; 12. februára 2009 sa uskutočnilo stretnutie zástupcov Komisie so spoločnosťou Telefónica SA.

(12)

Španielske orgány predložili 14. júla 2008 ďalšie informácie k spornému opatreniu, najmä údaje z daňových priznaní za rok 2006 poskytujúce všeobecný prehľad o daňovníkoch, ktorí získali výhody zo sporného opatrenia.

(13)

Španielske orgány e-mailom zo 16. júna 2009 predložili ďalšie informácie a tvrdili, že španielske podniky sa pri cezhraničných fúziách v rámci Európskej únie stále stretávajú s mnohými prekážkami.

(14)

Komisia prijala 28. októbra 2009 zamietavé rozhodnutie (6) spojené s vymáhaním vrátenia pomoci, ktorá bola poskytnutá príjemcom na základe sporného právneho predpisu pri nadobúdaní podielov v rámci EÚ (ďalej len „predchádzajúce rozhodnutie“). Ako sa uvádza v odseku 119 tohto rozhodnutia, Komisia ponechala postup, ktorý bol zavedený v rozhodnutí o začatí konania, otvorený pre nadobudnutia mimo EÚ, keďže španielske orgány sa zaviazali poskytnúť nové podrobnosti týkajúce sa prekážok pre cezhraničné fúzie mimo EÚ.

(15)

Španielske orgány predložili 12., 16. a 20. novembra 2009 súhrnné informácie týkajúce sa priamych investícií španielskych spoločností v nečlenských krajinách.

(16)

Komisia zaslala 16. decembra 2009 španielskym orgánom žiadosť o informácie týkajúce sa transakcií v nečlenských krajinách EÚ, ktoré považovala za potrebné na posúdenie štátnej pomoci zahrnutej v schéme v zmysle navrhovanom španielskymi orgánmi.

(17)

Španielske orgány listom z 3. januára 2010 predložili podrobné informácie o 15 nečlenských krajinách EÚ, v ktorých bola umiestnená veľká väčšina (približne 70 %) španielskych priamych zahraničných investícií. Presnejšie, španielske orgány predložili dve správy vypracované právnickou firmou Garrigues a spoločnosťou KPMG, ktoré obsahovali analýzu údajných fiškálnych a právnych prekážok v týchto tretích krajinách.

(18)

Komisii boli listom z 27. januára 2010 doručené pripomienky spoločnosti Banesto, člena skupiny Santander Group.

(19)

Španielske orgány e-mailom z 3. marca 2010 odpovedali na technickú otázku, ktorá im bola zaslaná 26. februára 2010.

(20)

Listom z 9. júla 2010 boli Komisii doručené pripomienky spoločnosti Banco Santander.

(21)

Listom z 25. novembra 2010 boli Komisii doručené pripomienky spoločnosti Telefónica.

(22)

Technické stretnutia medzi Komisiou a španielskymi orgánmi sa uskutočnili 27. novembra 2009, 16. júna 2010 a 29. júna 2010.

(23)

Uvedené opatrenie umožňuje daňové odpisovanie finančného goodwillu, ktorý vznikne nadobudnutím významného podielu v cieľových zahraničných podnikoch.

(24)

Toto opatrenie sa riadi článkom 12 ods. 5 TRLIS (ďalej len „sporné opatrenie“). Konkrétne článok 12 ods. 5 bol pridaný článkom 2 ods. 5 zákona č. 24/2001 z 27. decembra 2001, ktorým sa zmenil a doplnil španielsky zákon o dani z príjmu právnických osôb č. 43/1995 z 27. decembra 1995. Kráľovský dekrét č. 4/2004 z 5. marca 2004 predstavuje konsolidované znenie španielskeho zákona o dani z príjmu právnických osôb.

(25)

Komisia si uvedomuje, že španielske právne predpisy prešli od dátumu rozhodnutia o začatí konania vývojom (7). Komisia však zastáva názor, že najnovšie zmeny a doplnenia zrejme neovplyvnia ani nezmenia obavy vyjadrené v rozhodnutí o začatí konania. Na zachovanie konzistentnosti bude Komisia uvádzať v tomto rozhodnutí číslovanie španielskych právnych predpisov tak, ako sa uvádza v rozhodnutí o začatí konania, aj keby sa ich dotkli zmeny a doplnenia. Pokiaľ pôjde o nové ustanovenie, táto skutočnosť bude výslovne uvedená.

(26)

Článok 12 ods. 5 TRLIS, ktorý je súčasťou článku 12 TRLIS Opravné položky: strata hodnoty aktív, nadobudol účinnosť 1. januára 2002. Jeho podstatou je, že spoločnosť, ktorá podlieha daňovej povinnosti v Španielsku, môže odpočítavať od svojho zdaniteľného príjmu finančný goodwill, ktorý vznikol nadobudnutím najmenej 5 % podielu v zahraničnej spoločnosti, v ročných splátkach počas obdobia najmenej 20 rokov od nadobudnutia tohto podielu.

(27)

Pod goodwillom sa chápe hodnota uznávaného obchodného mena, dobrých vzťahov so zákazníkmi, kvalifikácie zamestnancov a ďalších faktorov, pri ktorých možno predpokladať, že v budúcnosti prinesú väčší ako zrejmý zisk. Podľa španielskych účtovných zásad (8) sa cena uhradená za nadobudnutie podniku, ktorá presahuje trhovú hodnotu aktív, ktoré tvoria podnik, nazýva „goodwill“, a tento by sa mal účtovať oddelene ako dlhodobý nehmotný majetok od času, keď nadobúdajúci podnik prevezme kontrolu nad cieľovým podnikom (9).

(28)

Podľa španielskych daňových zásad, s výnimkou sporného opatrenia, možno goodwill odpisovať výlučne po vykonaní podnikovej kombinácie buď vo forme nadobudnutia alebo vkladu všetkých aktív nezávislých podnikov, alebo po fúzii alebo rozdelení fúzovaných spoločností.

(29)

V španielskom daňovom systéme „finančný goodwill“ predstavuje goodwill, ktorý by sa zaúčtoval, ak by sa podnik vlastniaci podiel zlúčil s cieľovým podnikom. Koncepcia finančného goodwillu podľa článku 12 ods. 5 TRLIS preto zavádza do oblasti nadobúdania podielov pojem, ktorý sa zvyčajne používa pri prevode aktív alebo pri podnikovej kombinácii. Podľa článku 12 ods. 5 TRLIS sa finančný goodwill stanoví odpočítaním trhovej hodnoty dlhodobého hmotného a nehmotného majetku nadobudnutej spoločnosti od kúpnej ceny za nadobudnutie podielu.

(30)

V článku 12 ods. 5 TRLIS sa ustanovuje, že odpisovanie (amortizácia) finančného goodwillu je podmienené splnením nasledujúcich požiadaviek stanovených na základe článku 21 TRLIS:

(31)

Okrem sporného opatrenia je vhodné stručne opísať nasledujúce ustanovenia TRLIS, na ktoré sa v tomto rozhodnutí odkazuje:

(32)

Na účely tohto rozhodnutia:

(33)

Komisia rozhodnutím o začatí konania začala konanie vo veci formálneho zisťovania ustanovené v článku 108 ods. 2 ZFEÚ (predtým článok 88 ods. 2 Zmluvy o ES) v súvislosti so sporným opatrením, keďže sa zdalo, že toto opatrenie spĺňa všetky podmienky, aby sa považovalo za štátnu pomoc podľa článku 107 ods. 1 ZFEÚ. Komisia mala tiež pochybnosti, či by sa sporné opatrenie mohlo považovať za zlučiteľné s vnútorným trhom, keďže sa nezdala uplatniteľná žiadna z výnimiek ustanovených v článku 107 ods. 2 a 3

(34)

Komisia dospela predovšetkým k záveru, že sporné opatrenie sa odchyľuje od bežného rámca pôsobnosti španielskeho systému dane z príjmu právnických osôb, ktorý predstavuje referenčný daňový systém. Komisia dospela tiež k záveru, že odpisovanie finančného goodwillu na daňové účely, ktorý vznikol nadobudnutím 5 % podielu v zahraničnom cieľovom podniku, zrejme predstavuje mimoriadny stimul.

(35)

Komisia uviedla, že daňový odpis sa vzťahoval len na určitú kategóriu podnikov, a to na podniky, ktoré získali podiel vo výške najmenej 5 % základného imania cieľového podniku, a len v súvislosti so zahraničnými cieľovými podnikmi za predpokladu, že sú splnené kritériá podľa článku 21 ods. 1 TRLIS. Komisia tiež zdôraznila, že v súlade s judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie daňová úľava, ktorá zvýhodňuje len vývoz vnútroštátnych produktov, predstavuje štátnu pomoc (16). Preto sa zdalo, že sporné opatrenie je selektívne.

(36)

V tomto kontexte Komisia vyjadrila tiež názor, že selektívna výhoda sa nezdá byť odôvodniteľná vnútornou povahou daňového systému. Dospela najmä k záveru, že diferenciáciu vytvorenú sporným opatrením, ktoré sa odchýlilo od všeobecných pravidiel španielskeho účtovného a daňového systému, nemožno odôvodniť technickými aspektmi daňového systému. Goodwill sa v skutočnosti môže odpisovať, s výnimkou podľa ustanovení sporného opatrenia, len v prípade podnikovej kombinácie alebo prevodu aktív. Komisia dospela tiež k záveru, že nie je primerané tvrdiť, že sporné opatrenie dosahuje ciele neutrality, ktoré sú cieľom španielskeho systému, lebo sa obmedzuje len na nadobudnutie významných podielov v zahraničných podnikoch.

(37)

Komisia ďalej vyjadrila názor, že sporné opatrenie znamená využitie štátnych zdrojov, keďže sa týka straty daňových príjmov pre španielsku štátnu pokladnicu. Napokon by sporné opatrenie mohlo narušiť hospodársku súťaž na európskom trhu nadobúdania podnikov poskytnutím selektívnej hospodárskej výhody španielskym podnikom, ktoré nadobudli významný podiel v zahraničných podnikoch. Komisia nezistila ani žiadny dôvod, na základe ktorého by sa sporné opatrenie mohlo považovať za zlučiteľné s vnútorným trhom.

(38)

Komisia preto dospela k záveru, že sporné opatrenie by mohlo predstavovať nezlučiteľnú štátnu pomoc. Vzhľadom na túto skutočnosť by sa malo požadovať vrátenie štátnej pomoci podľa článku 14 nariadenia Rady (ES) č. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúceho podrobné pravidlá na uplatňovanie článku 93 zmluvy. Komisia preto vyzvala španielske orgány a zainteresované strany, aby predložili pripomienky, či možno použiť zásadu oprávneného očakávania alebo inú všeobecnú zásadu práva Únie, ktorá by Komisii umožnila výnimočne nežiadať o vrátenie pomoci podľa článku 14 ods. 1 druhej vety uvedeného nariadenia Rady.

(39)

V predchádzajúcom rozhodnutí Komisia dospela k záveru, že článok 12 ods. 5 TRLIS predstavuje schému štátnej pomoci v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ, keď sa uplatňuje na nadobudnutia vnútri EÚ.

(40)

Komisia dospela tiež k záveru, že sporné opatrenie z dôvodu, že bolo vykonané v rozpore s článkom 108 ods. 3 ZFEÚ, predstavuje neoprávnenú schému štátnej pomoci, pokiaľ sa uplatnilo na nadobudnutia vnútri EÚ.

(41)

Komisia zachovávala konanie, ktoré sa začalo na základe rozhodnutia o začatí konania z 10. októbra 2007, otvorené pre nadobudnutia mimo EÚ z hľadiska nových skutočností, ktoré sa španielske orgány zaviazali poskytnúť v súvislosti s prekážkami pre cezhraničné fúzie mimo EÚ.

(42)

Komisii boli doručené pripomienky španielskych orgánov (17) a 32 zainteresovaných tretích strán (18), z ktorých bolo osem združení.

(43)

Celkovo možno povedať, že článok 12 ods. 5 TRLIS predstavuje podľa španielskych orgánov všeobecné opatrenie, a nie výnimku zo španielskeho daňového systému, keďže toto ustanovenie umožňuje odpísanie dlhodobého nehmotného majetku, ktoré môže uskutočniť každý daňovník, ktorý nadobudne významný podiel v zahraničnej spoločnosti. Z hľadiska praxe Komisie a príslušnej judikatúry španielske orgány dospeli k záveru, že sporné opatrenia nemožno považovať za štátnu pomoc v zmysle článku 107 ZFEÚ. Španielske orgány zastávajú ďalej názor, že iný záver by bol v rozpore so zásadou právnej istoty. Španielske orgány namietajú aj proti príslušnosti Komisie podať námietky proti tomuto všeobecnému opatreniu, keďže zastávajú názor, že Komisia nemôže používať pravidlá štátnej pomoci ako základ harmonizácie daňových záležitostí.

(44)

Tridsať zainteresovaných tretích strán (ďalej len „tridsať zainteresovaných strán“) podporuje vo všeobecnosti názory španielskych orgánov, kým ďalšie dve tretie strany (ďalej len „dve strany“) zastávajú názor, že článok 12 ods. 5 TRLIS predstavuje opatrenie neoprávnenej štátnej pomoci, ktoré nie je zlučiteľné s vnútorným trhom. Z toho dôvodu sa budú argumenty tridsiatich zainteresovaných strán predkladať spolu so stanoviskom španielskych orgánov a argumenty dvoch strán sa budú uvádzať samostatne.

(45)

Španielske orgány predložili na úvod pripomienku, v ktorej zdôrazňujú, že priame zdaňovanie patrí do právomoci členských štátov. Opatrenia Komisie v tejto oblasti by preto mali spĺňať zásadu subsidiarity ustanovenú v článku 5 Zmluvy o ES (teraz v podstate nahradenom článkom 5 ZFEÚ). Španielske orgány ďalej pripomínajú, že článok 3 Zmluvy o ES (teraz v podstate nahradený článkami 3 až 6 ZFEÚ) a článok 58 ods. 1 písm. a) Zmluvy o ES (teraz v podstate nahradený článkom 65 ZFEÚ) umožňujú členským štátom zavádzať rôzne daňové systémy podľa miesta investície alebo podľa daňového domicilu daňovníka bez toho, aby sa to považovalo za prekážku voľného pohybu kapitálu.

(46)

Tridsať zainteresovaných strán tiež tvrdí, že zamietavé rozhodnutie Komisie by predstavovalo porušenie zásady vnútroštátnej fiškálnej autonómie ustanovenej v ZFEÚ, ako aj článku 56 Zmluvy o ES (teraz nahradeného článkom 63 ZFEÚ), ktorým sa zakazujú obmedzenia voľného pohybu kapitálu.

(47)

Španielske orgány a tridsať zainteresovaných strán zastávajú názor, že sporné opatrenie nepredstavuje štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ, keďže: i) neprináša hospodársku výhodu; ii) neuprednostňuje určité podniky a iii) nenarúša hospodársku súťaž medzi členskými štátmi ani nehrozí jej narušením. Tvrdia, že v súlade s logikou španielskeho daňového systému by sa sporné opatrenie malo považovať za všeobecné opatrenie, ktoré sa uplatňuje nediskriminačne na akýkoľvek druh podniku a činnosti.

(48)

Na rozdiel od stanoviska Komisie vyjadreného v rozhodnutí o začatí konania článok 12 ods. 5 TRLIS nepredstavuje výnimku zo španielskeho systému dane z príjmu právnických osôb, keďže: i) španielsky účtovný systém nepredstavuje vhodný základ odôvodnenia existencie výnimky z daňového systému a ii) aj keby ním bol, povaha finančného goodwillu ako aktíva odpočítateľného počas určitej lehoty v minulosti predstavovala všeobecnú črtu španielskeho účtovníctva a systému dane z príjmu právnických osôb.

(49)

Po prvé vzhľadom na chýbajúcu harmonizáciu účtovných pravidiel nemožno použiť účtovný výsledok ako referenčný bod na určenie, či uvedené opatrenie predstavuje výnimku. V Španielsku sa totiž základ dane počíta na základe účtovného výsledku upraveného podľa daňových pravidiel. Účtovné aspekty preto v uvedenom prípade nemožno podľa názoru Španielska použiť ako referenčný bod pre daňové opatrenie.

(50)

Po druhé nie je správne domnievať sa, že odpisovanie goodwillu nezapadá do logiky španielskeho účtovného systému, keďže goodwill (19), ako aj finančný goodwill (20) možno odpisovať počas obdobia maximálne 20 rokov. Tieto empirické pravidlá odzrkadľujú stratu hodnoty podkladového majetku, hmotného aj nehmotného. Článok 12 ods. 5 TRLIS preto nepredstavuje výnimku, keďže sa neodchyľuje od pravidiel odpisovania goodwillu ustanovených v španielskom účtovnom systéme a daňovom systéme.

(51)

Po tretie španielske orgány poukazujú na to, že sporné opatrenie nepredstavuje skutočnú hospodársku výhodu, keďže v prípade predaja nadobudnutého podielu sa odpočítaná suma získa späť zdanením kapitálového zisku, čím sa daňovník dostáva do rovnakej situácie, ako keby sa článok 12 ods. 5 TRLIS neuplatňoval.

(52)

Po štvrté Komisia sa nesprávne odvoláva na článok 11 ods. 4 a článok 89 ods. 3 TRLIS, aby dokázala existenciu výhody. V rozhodnutí o začatí konania Komisia uvádza, že na získanie výhody z článku 12 ods. 5 TRLIS nie je nutná podniková kombinácia ani prevzatie cieľového podniku. Toto vyhlásenie vyjadruje nesprávne pochopenie španielskeho daňového systému, keďže tieto dva články nebránia skupine podnikov, ktorá spoločne nadobudne kontrolu nad cieľovým podnikom, odpočítať zodpovedajúcu časť goodwillu vyplývajúcu z transakcie. Na uplatňovanie týchto dvoch článkov sa teda nevyžaduje individuálna kontrola nad cieľovým podnikom, aby bolo možné využiť sporné opatrenie. V tomto kontexte by nebolo primerané domnievať sa, že článok 12 ods. 5 TRLIS poskytuje priaznivejšie zaobchádzanie ako článok 11 ods. 4 alebo článok 89 ods. 3 TRLIS, pokiaľ ide o pozíciu príjemcov pomoci z hľadiska kontroly. Na záver treba poznamenať, že kritérium 5 % podielu je v súlade s podmienkami ustanovenými v článku 89 ods. 3 TRLIS a tiež s usmerneniami a praxou Komisie (21).

(53)

Španielske orgány upozorňujú, že Komisia nesprávne poukazuje na článok 12 ods. 3 TRLIS, aby dokázala údajnú výhodu podľa článku 12 ods. 5 TRLIS: článok 12 ods. 3 sa vzťahuje na zníženie hodnoty v prípade objektívnej straty zaznamenanej cieľovým podnikom, kým článok 12 ods. 5 TRLIS dopĺňa toto ustanovenie a odráža stratu hodnoty v dôsledku odpísania finančného goodwillu.

(54)

Po piate v oznámení Komisie o uplatňovaní pravidiel štátnej pomoci pri opatreniach týkajúcich sa priameho zdaňovania podnikov (22) (ďalej len „oznámenie Komisie“) sa výslovne ustanovuje, že pravidlá odpisovania neznamenajú štátnu pomoc. Keďže súčasný koeficient odpisovania finančného goodwillu počas obdobia minimálne 20 rokov je rovnaký ako koeficient odpisovania goodwillu, toto pravidlo nepredstavuje výnimku zo všeobecného daňového systému.

(55)

A napokon tridsať zainteresovaných strán sa tiež domnieva, že ak by sporné opatrenie predstavovalo výhodu, konečnými príjemcami by boli akcionári cieľového podniku, lebo by dostali cenu uhradenú nadobúdajúcim podnikom využívajúcim sporné opatrenie.

(56)

Po prvé Španielsko zastáva názor, že článok 12 ods. 5 TRLIS je všeobecné opatrenie, keďže je prístupné ktorejkoľvek španielskej spoločnosti bez ohľadu na jej činnosť, odvetvie, veľkosť, formu alebo iné charakteristiky. Jedinou podmienkou, aby daňovník mohol využiť sporné opatrenie, je daňový domicil v Španielsku. Skutočnosť, že nie všetci daňovníci využívajú uvedené opatrenie, nepredstavuje dôvod jeho selektívnosti. Článok 12 ods. 5 TRLIS preto nie je de facto ani de jure selektívny v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ. Španielske orgány listom zo 14. júla 2008 (23) poskytli v tomto zmysle údaje z daňových priznaní španielskych podnikov za rok 2006, z ktorých vyplýva, že sporné opatrenie využili všetky druhy podnikov (MSP a veľké podniky), ako aj podniky pôsobiace v rôznych odvetviach hospodárstva. Španielske orgány tiež zdôrazňujú, že Všeobecný súd v nedávnom rozsudku (24) poukázal na to, že obmedzený počet príjemcov nepredstavuje sám osebe dostatočný dôvod na preukázanie selektívnosti opatrenia, keďže táto skupina môže v skutočnosti predstavovať všetky podniky v konkrétnej právnej a faktickej situácii. Španielske orgány predovšetkým zdôrazňujú, že uvedené opatrenie má podobné črty ako nedávna vec (25), v ktorej Komisia dospela k záveru, že predstavuje všeobecné opatrenie, a preto požadujú rovnaké zaobchádzanie.

(57)

Po druhé podľa španielskych orgánov a tridsiatich zainteresovaných strán Komisia vo svojom rozhodnutí o začatí konania zmiešala pojem selektívnosti s objektívnymi podmienkami sporného opatrenia, ktoré sa týka len určitých transakcií (t. j. podielu v zahraničnom cieľovom podniku). Komisia v skutočnosti tvrdí, že článok 12 ods. 5 TRLIS je selektívny, keďže s porovnateľnými investíciami do španielskych podnikov sa nezaobchádza rovnako. Komisia však neuznáva skutočnosť, že pre kritérium selektívnosti nie je určujúce, či je príjemcom uvedeného opatrenia skupina podnikov, alebo medzinárodný podnik, ktorý má podiel v cieľovom podniku. Skutočnosť, že opatrenie prináša výhody len podnikom, ktoré spĺňajú objektívne kritérium stanovené v spornom opatrení, nespôsobuje sama osebe jeho selektívnosť. Kritérium selektívnosti znamená, že príjemcovi sporného opatrenia by sa mali uložiť subjektívne obmedzenia. Kritérium selektívnosti ustanovené pre toto konanie nie je v súlade s predchádzajúcou praxou Komisie a je príliš neurčité a všeobecné. Ďalšie rozvinutie tejto koncepcie by viedlo k mylnému záveru, že väčšina daňovo odpočítateľných výdavkov patrí do rozsahu pôsobnosti článku 107 ods. 1 ZFEÚ.

(58)

Španielske orgány dodávajú, že obmedzenie možnosti odpisovania finančného goodwillu na odpisovanie vyplývajúce z nadobudnutia významného podielu v cieľovom podniku nie je dostatočné, aby sa odstránil všeobecný charakter sporného opatrenia, keďže sa bez ďalších požiadaviek vzťahuje bez rozdielu na každý podnik, ktorý má daňový domicil v Španielsku. V súlade s judikatúrou Súdneho dvora (26) opatrenie, ktoré prináša prospech všetkým podnikom na území daného štátu bez rozdielu, preto nemôže predstavovať štátnu pomoc.

(59)

Po tretie, pokiaľ ide o hranicu 5 %, táto úroveň nestanovuje minimálnu sumu, ktorá sa má investovať, a preto sporné opatrenie neprináša prospech len veľkým podnikom. Pokiaľ ide o skutočnosť, že predávajúci nie je pre využitie sporného opatrenia povinný zdaniť kapitálové výnosy, španielske orgány to nepovažujú za relevantné, keďže kontrola nad príjmami získanými v zahraničí predávajúcim, ktorý nepodlieha zdaneniu v Španielsku, nepatrí do rozsahu ich právomoci. Napokon obmedzenie rozsahu pôsobnosti opatrenia z fiškálno-technických dôvodov na nadobudnutia podielov v cieľových podnikoch je v súlade so stavom vyplývajúcim z uplatňovania rôznych smerníc Spoločenstva.

(60)

Po štvrté zavedenie sporného opatrenia je v každom prípade oprávnené na základe zásady neutrality, ktorá je základom všetkých španielskych daňových právnych predpisov. Táto zásada znamená, že zdaňovanie investícií by malo byť neutrálne bez ohľadu na použité nástroje, či ide o prevod majetku, podnikovú kombináciu, alebo o nadobudnutie podielu. Odpisovanie investícií na daňové účely by preto malo byť rovnaké bez ohľadu na nástroj použitý na vykonanie príslušného nadobudnutia. Konečným cieľom sporného opatrenia v tomto širšom pohľade je zabezpečiť voľný pohyb kapitálu a zabrániť diskriminačným rozdielom v zdaňovaní transakcií s cieľovými podnikmi a čisto vnútroštátnych transakcií. Vzhľadom na to, že nadobudnutie významných podielov v podnikoch, ktoré sú daňovými rezidentmi, by mohlo viesť k podnikovej kombinácii nadobúdajúceho podniku a nadobudnutého podniku bez akejkoľvek právnej alebo fiškálnej prekážky, goodwill, ktorý by v dôsledku tejto kombinácie vznikol na daňové účely, by sa mohol odpisovať (27). Goodwill z cezhraničných transakcií však nemôže vzniknúť, keďže harmonizácia na úrovni Spoločenstva nie je úplná alebo – a čo je ešte horšie – keďže mimo Európskej únie nie je žiadna harmonizácia.

(61)

Okrem toho španielske orgány a niektoré z tridsiatich zainteresovaných strán poskytli počas prešetrovania veľmi podrobný opis právnych prekážok, ktoré existovali v právnych predpisoch pätnástich tretích krajín. Technické informácie zahrnuté v pripomienkach predložených španielskymi orgánmi a tridsiatimi zainteresovanými stranami sú zhrnuté v prílohách II a III k tomuto rozhodnutiu (ďalej len „správy“). Tieto informácie je potrebné interpretovať všeobecnejšie v kontexte nasledujúceho vyhlásenia španielskych orgánov (28): „španielsky daňový systém teda umožňuje rôzne daňové schémy ako v prípade nadobudnutia podielov v zahraničných podnikoch v porovnaní s nadobudnutiami v španielskych podnikoch (nemožno vykonať fúzie, preberanie rizík atď.) s cieľom dosiahnuť daňovú neutralitu požadovanú španielskymi vnútroštátnymi právnymi predpismi a samotným právom EÚ, a aj s cieľom zabezpečiť, aby španielsky daňový systém bol jednotný a efektívny“. Podľa týchto orgánov a tridsiatich zainteresovaných strán majú prekážky, ktoré sa opisujú v správach, za následok znemožnenie podnikových kombinácií medzi podnikmi z rôznych štátov. Cieľom sporného opatrenia je preto odstrániť negatívny vplyv týchto prekážok, za ktorých existenciu nie je Španielsko zodpovedné. Obmedzenie rozsahu pôsobnosti sporného opatrenia na cezhraničné nadobudnutia je preto potrebné na uplatnenie zásady neutrality. Týmto spôsobom podľa španielskych orgánov španielsky daňový systém rozdielne zaobchádza s daňovníkmi, ktorí sú v rozdielnej situácii (29), a tým zabezpečuje, aby bol španielsky daňový systém neutrálny, ako to vyžaduje samotný španielsky daňový systém a ZFEÚ.

(62)

Na záver treba povedať, že cieľom sporného opatrenia je odstrániť daňové prekážky, ktoré španielsky daňový systém vytvára pri investičných rozhodnutiach, tým, že penalizuje nadobudnutia podielov v zahraničných podnikoch v porovnaní s nadobudnutiami v domácich podnikoch. Sporné opatrenie zaručuje rovnaké zdaňovanie pre oba druhy nadobudnutí (priame nadobudnutia aktív a nepriame nadobudnutia prostredníctvom nákupu podielov): týmto spôsobom preto možno určiť goodwill vyplývajúci z oboch druhov nadobudnutí (priamy goodwill a finančný goodwill) s cieľom podporiť integráciu rôznych trhov, kým sa neodstránia faktické a právne prekážky cezhraničných podnikových kombinácií. Španielske orgány preto zabezpečujú, aby sa daňovníkov pri rozhodovaní, či investovať na miestnej, alebo cezhraničnej úrovni, nedotýkali tieto prekážky. Článok 12 ods. 5 TRLIS tak odstránením negatívnych vplyvov prekážok obnovuje spravodlivé podmienky hospodárskej súťaže.

(63)

Španielske orgány uvádzajú, že Komisia nedokázala na potrebnej právnej úrovni, že článok 12 ods. 5 TRLIS obmedzuje hospodársku súťaž, keďže: i) údajný „trh nadobúdania podielov v spoločnostiach“ nepredstavuje na účely práva hospodárskej súťaže relevantný trh a ii) aj keby predstavoval, odpisovanie finančného goodwillu nemá samo osebe vplyv na konkurenčné postavenie španielskych podnikov.

(64)

Po prvé Komisia kvalifikovala sporné opatrenie ako výhodu v rozpore s hospodárskou súťažou z dôvodu, že článok 12 ods. 5 poskytuje španielskym daňovníkom daňové zvýhodnenie za nadobudnutie významného podielu v cieľovom podniku. Komisia však nevykonala žiadnu porovnávaciu štúdiu hospodárskej situácie španielskych a medzinárodných podnikov.

(65)

Po druhé, keďže sporné opatrenie je prístupné každému španielskemu podniku bez obmedzení, nemôže narúšať hospodársku súťaž. Sporné opatrenie môže využiť každý podnik v rovnakej situácii ako jeho príjemca, a tým znížiť svoje daňové zaťaženie, čím sa v skutočnosti ruší akákoľvek konkurenčná výhoda, ktorá by z opatrenia mohla plynúť. Okrem toho nižšia daňová sadzba v členskom štáte, ktorá môže zvýšiť konkurenčnú výhodu miestnych podnikov, by nemala patriť do pôsobnosti pravidiel štátnej pomoci, keďže je všeobecnej povahy.

(66)

Napokon Komisia preskúmala z hľadiska nariadenia o fúziách (30) už mnoho španielskych cezhraničných transakcií, pri ktorých by sa mohlo využiť sporné opatrenie. Komisia však v žiadnom z týchto prípadov nevyjadrila obavy z potenciálneho narušenia hospodárskej súťaže.

(67)

Tvrdenia Komisie sú nielen veľmi odtrhnuté od reality, ale nie sú ani založené na najnovších informáciách o investičnej situácii španielskych podnikov. Sporné opatrenie nenarúša hospodársku súťaž ani nemá negatívny vplyv na podmienky obchodovania vnútri EÚ v neprospech verejného záujmu.

(68)

Na neharmonizovanom trhu majú v dôsledku súťaže medzi daňovými systémami rovnaké transakcie rôzny fiškálny vplyv v závislosti od toho, kde sa nachádza daňový domicil obchodnej spoločnosti. Táto situácia narúša hospodársku súťaž, aj keby príslušné vnútroštátne opatrenia predstavovali všeobecné opatrenie. Inými slovami, toto narušenie nie je dôsledkom štátnej pomoci, ale skutočnosti, že neexistuje harmonizácia. Ak by sa z argumentov Komisie vyvodili praktické dôsledky, musela by začať formálne zisťovanie v stovkách vnútroštátnych opatrení, čo by viedlo k právnej neistote, ktorá je veľmi škodlivá pre zahraničné investície.

(69)

Aj keby Komisia dospela k záveru, že článok 12 ods. 5 TRLIS predstavuje štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ, toto ustanovenie je zlučiteľné s článkom 107 ods. 3 ZFEÚ, keďže prispieva k záujmu Únie podporovať integráciu zahraničných podnikov.

(70)

Ako sa uvádza v Akčnom pláne štátnej pomoci (31), opatrenie sa môže považovať za zlučiteľné, ak sa ním rieši zlyhanie trhu, ak spĺňa jasne stanovené ciele v spoločnom záujme a nenarúša hospodársku súťaž a obchodovanie vnútri EÚ do takej miery, ktorá je v rozpore so spoločným záujmom. V uvedenom prípade je zlyhaním trhu komplikovanosť (alebo praktická nemožnosť) vykonávania cezhraničných podnikových kombinácií. Účelom článku 12 ods. 5 TRLIS je podporovať vytváranie celoeurópskych podnikov tým, že sa vnútroštátne nadobudnutia a cezhraničné nadobudnutia postavia na rovnakú úroveň.

(71)

Článok 12 ods. 5 TRLIS je preto pre španielske orgány zlučiteľný s vnútorným trhom, keďže pri neexistencii európskej daňovej harmonizácie dosahuje cieľ primeraným spôsobom odstrániť prekážky pre cezhraničné investície. Cieľom sporného opatrenia je vlastne odstrániť negatívny vplyv prekážok na cezhraničné podnikové kombinácie a postaviť na rovnakú úroveň zdaňovanie cezhraničných podnikových kombinácií a miestnych podnikových kombinácií, a tým zabezpečiť, aby sa rozhodovanie o takýchto transakciách nezakladalo na daňových úvahách, ale výhradne na ekonomických úvahách.

(72)

Napokon ak Komisia vyhlási, že článok 12 ods. 5 TRLIS predstavuje štátnu pomoc nezlučiteľnú s vnútorným trhom, Komisia musí uznať existenciu určitých skutočností, ktoré oprávňujú nepožadovanie vrátenia údajnej štátnej pomoci prijatej v súlade s článkom 12 ods. 5 TRLIS. Pri nadobudnutiach vykonaných pred dátumom uverejnenia konečného rozhodnutia by príjemcovia mali mať právo dokončiť mimoriadne odpisovanie prislúchajúceho finančného goodwillu.

(73)

Po prvé sa zdá, že Komisia v rozhodnutí o začatí konania uznáva pravdepodobnú existenciu oprávneného očakávania. Toto vyjadrenie preto v súlade s judikatúrou Všeobecného súdu (32) predstavuje zjavnú známku existencie oprávneného očakávania. Keďže rozhodnutie o začatí konania neprejudikuje výsledok formálneho zisťovania, oprávnené očakávania by sa mali uznávať pri všetkých transakciách, ktoré sa uskutočnili pred dátumom uverejnenia konečného rozhodnutia.

(74)

Po druhé Komisia v odpovediach na písomné otázky poslancov Európskeho parlamentu (33) uviedla, že článok 12 ods. 5 TRLIS nepredstavuje štátnu pomoc. Toto vyjadrenie predstavuje jasné stanovisko Komisie, ktoré španielskym orgánom a príjemcom sporného opatrenia poskytuje oprávnené očakávania.

(75)

Po tretie Komisia v súlade so záverom, ku ktorému dospela v podobných veciach (34), poskytla súbor nepriamych dôkazov, že článok 12 ods. 5 TRLIS nepredstavuje štátnu pomoc. Vzhľadom na tieto rozhodnutia by obozretný podnik nemohol predpokladať, že Komisia by mohla zaujať opačné stanovisko.

(76)

Na záver treba povedať, že sporné opatrenie by sa malo naďalej uplatňovať na všetky transakcie pred dátumom uverejnenia zamietavého rozhodnutia až do dokončenia odpisovania finančného goodwillu. Obsahom sporného opatrenia je právo odpočítať danú sumu stanovenú v čase nadobudnutia počas obdobia nasledujúcich dvadsiatich rokov. Okrem toho na základe stanoviska, ktoré Komisia prijala v podobných veciach (35), je odôvodnené predpokladať, že oprávnené očakávania by sa mali zachovať až do dátumu uverejnenia konečného rozhodnutia.

(77)

Podľa dvoch strán článok 12 ods. 5 TRLIS predstavuje štátnu pomoc. Tieto strany tvrdia, že v uvedenom prípade neexistujú oprávnené očakávania, a preto vyzývajú Komisiu, aby nariadila vrátenie poskytnutej neoprávnenej pomoci. Ich argumenty sú zhrnuté v nasledujúcich riadkoch.

(78)

Podľa dvoch strán má článok 12 ods. 5 TRLIS povahu výnimky, keďže španielsky daňový systém nedovoľuje s výnimkou tohto ustanovenia odpisovanie finančného goodwillu, ale len odpočty v prípadoch, keď sa potvrdí zníženie hodnoty. Španielske právne predpisy o dani z príjmu právnických osôb do zavedenia článku 12 ods. 5 TRLIS neumožňovali odpisovanie podielov, a to ani vtedy, ak v skutočnosti nastalo zníženie ich hodnoty. Strany zdôrazňujú, že článok 12 ods. 5 TRLIS je v rámci Európy zrejme jedinečný, keďže žiadny iný členský štát nemá podobný systém pre cezhraničné transakcie, ktoré nespočívajú v nadobudnutí kontrolných podielov.

(79)

V španielskom daňovom systéme možno goodwill odpisovať, len ak ide o podnikovú kombináciu – jedinou výnimkou je sporné opatrenie, ktoré umožňuje odpisovanie v mimoriadnych prípadoch, ak v cieľovom podniku dochádza k nadobudnutiu menšinového podielu. To predstavuje odchýlku od všeobecného daňového systému, keďže odpisovanie je možné nielen vtedy, keď nedochádza k žiadnej podnikovej kombinácii, ale aj v prípadoch, ak kupujúci nenadobúda nad zahraničným cieľovým podnikom kontrolu. Článok 12 ods. 5 TRLIS preto prináša výhodu určitým španielskym podnikom v porovnaní s: i) ostatnými španielskymi podnikmi, ktoré pôsobia len na vnútroštátnej úrovni, a ii) ostatnými hospodárskymi subjektmi EÚ, ktoré sa zúčastňujú na medzinárodnej hospodárskej súťaži so španielskymi príjemcami sporného opatrenia.

(80)

Z ekonomického hľadiska španielske orgány nielen poskytujú bezúročnú pôžičku, ktorá sa bude čerpať počas obdobia dvadsiatich rokov (bezúročný odklad dane), ale dátum splatenia bezúročnej pôžičky fakticky ponechávajú dlžníkovi na vlastné uváženie, ak k jej splateniu vôbec dôjde. Ak investor významný podiel neprevedie ďalej, účinok je rovnaký ako zrušenie dlhu španielskymi orgánmi. V tom prípade sa z opatrenia stane trvalé oslobodenie od dane.

(81)

Jedna z týchto dvoch strán odhaduje, že v dôsledku sporného opatrenia sú španielski nadobúdatelia, napríklad v bankovom sektore, schopní zaplatiť približne o 7 % viac, ako by boli schopní zaplatiť v opačnom prípade. Uznáva však tiež – keďže ponuková cena je kombináciou rôznych ďalších prvkov –, že sporné opatrenie nepredstavuje jediný faktor, aj keď zrejme jeden z najrozhodujúcejších faktorov, ktoré sú príčinou agresívnosti potenciálnych španielskych uchádzačov, ktorí využívajú sporné opatrenie. Táto strana zastáva tiež názor, že toto opatrenie španielskych uchádzačov jednoznačne zvýhodňuje v medzinárodných dražbách.

(82)

Medzi uvedeným prípadom a okolnosťami, ktoré viedli k rozsudku Súdneho dvora z 15. júla 2004, existuje zjavná analógia (36). Napriek argumentom, ktoré predložili španielske orgány, že sporné opatrenie v uvedenej veci nie je selektívne, keďže článok 37 TRLIS sa vzťahuje na všetky španielske podniky, ktoré investujú na medzinárodnej úrovni, Súdny dvor dospel k záveru, že opatrenie predstavuje štátnu pomoc, keďže sa jeho pôsobnosť obmedzovala na jednu kategóriu podnikov, a to na podniky, ktoré vykonávajú určité medzinárodné investície. Tie isté argumenty možno uplatniť na článok 12 ods. 5 TRLIS. Selektívnosť článku 12 ods. 5 TRLIS je preto dôsledkom skutočnosti, že podmienky na využitie tohto ustanovenia spĺňajú len podniky, ktoré nadobúdajú podiely v zahraničných podnikoch.

(83)

Článok 12 ods. 5 TRLIS môžu ďalej využiť len podniky určitej veľkosti a finančnej sily, ktoré vykonávajú medzinárodné transakcie. Hoci sa v súvahe podniku uvádza účtovná hodnota aktív, nie je pravdepodobné, že odzrkadľuje aj implicitnú trhovú hodnotu aktív. V praxi preto môžu skutočnú trhovú hodnotu aktív podniku zistiť len hospodárske subjekty, ktoré vlastnia kontrolný podiel v cieľových podnikoch, a teda majú dostatočný prístup k evidencii podniku. Minimálna 5 % hranica preto uprednostňuje podniky, ktoré vykonávajú medzinárodné transakcie.

(84)

Okrem toho španielsky daňový základ a možnosť využívať odpisovanie má len španielsky hospodársky subjekt podnikajúci v Španielsku. Preto ho v praxi môžu využiť len podniky s daňovým domicilom v Španielsku a dostatočným španielskym daňovým základom, keďže potenciálna výhoda je spojená skôr s rozsahom podnikania v Španielsku ako s veľkosťou nadobudnutia. Hoci je článok 12 ods. 5 TRLIS sformulovaný tak, aby sa vzťahoval na všetky hospodárske subjekty usadené v Španielsku, v praxi môže výhody uplatňovania opatrenia každoročne využiť len obmedzený a vyčísliteľný počet podnikov so španielskym daňovým základom, ktoré v príslušnom roku uskutočnili zahraničné nadobudnutie a majú dostatočne veľký daňový základ, ktorý im umožňuje odpočítavať finančný goodwill. Sporným opatrením sa preto v skutočnosti zavádza rozdielny daňový prístup aj k španielskym hospodárskym subjektom, ktoré sú pri realizácii nadobudnutia v zahraničí v rovnakej pozícii.

(85)

Dve strany zastávajú názor, že neboli schopné zistiť žiadny cieľ, horizontálne kritérium ani podmienku, ktoré zdôvodňujú oprávnenosť sporného opatrenia. Naopak, zastávajú názor, že základným zámerom opatrenia je poskytnúť výhodu určitým španielskym hospodárskym subjektom. Ak sporné opatrenie navyše predstavuje prirodzenú súčasť španielskeho daňového systému, zahraničné podiely nadobudnuté pred týmto dátumom by mali tiež spĺňať podmienky na využitie výhod tohto opatrenia, čo však neplatí, keďže daňová úľava sa vzťahuje len na podiely nadobudnuté po 1. januári 2002.

(86)

Vzhľadom na uvedené a z hľadiska politiky Komisie (37) sa sporné opatrenie musí považovať za selektívne.

(87)

Sporné opatrenie je zjavne diskriminačné, keďže španielskym hospodárskym subjektom poskytuje evidentnú fiškálnu a peňažnú výhodu, ktorú zahraničné hospodárske subjekty nie sú schopné uplatniť. Pri dražbe alebo inom výberovom konaní zameranom na nadobudnutie podniku má takáto výhoda značný význam.

(88)

Pri ponukách na prevzatie sa zvyčajne predpokladá platba ážia nad kurzom akcií cieľového podniku, čo takmer vždy vedie k finančnému goodwillu. Finančné médiá pri viacerých príležitostiach informovali o veľkých nadobudnutiach španielskymi podnikmi a o príslušných daňových výhodách, ktoré vyplývajú zo španielskych daňových pravidiel odpisovania finančného goodwillu. Pri jednom z týchto nadobudnutí investičnou bankou bola daňová úľava vyplývajúca z článku 12 ods. 5 TRLIS odhadnutá na 1,7 miliardy EUR, respektíve 6,5 % ponukovej ceny. V inej správe sa uvádzalo, že španielsky nadobúdateľ bol schopný ponúknuť približne o 15 % viac ako jeho nešpanielski konkurenti.

(89)

Zdá sa, že sporné opatrenie takisto zvýhodňuje určité vývozné činnosti španielskych podnikov (pomoc na podporu vývozu na účel nadobudnutia podielov v zahraničných podnikoch), čo je v rozpore s ustálenou politikou Komisie (38) v tejto oblasti.

(90)

Sporné opatrenie poskytuje výhodu podnikom, ktoré spĺňajú určité požiadavky, a umožňuje im znížiť daňový základ, a tým výšku dane, ktorá by bola za bežných okolností splatná v danom roku, ak by toto ustanovenie neexistovalo. Tým poskytuje príjemcovi finančnú výhodu, ktorej náklady priamo znáša rozpočet príslušného členského štátu.

(91)

Španielske orgány poukazujú na to, že veľká väčšina pripomienok tretích strán podporuje ich stanovisko. Len dve strany zastávajú názor, že sporné opatrenie predstavuje štátnu pomoc, kým všetky ostatné dospeli k záveru, že článok 12 ods. 5 TRLIS nepredstavuje štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ. V opačnom prípade by menej hospodárskych subjektov predložilo pripomienky. Široká škála činností a rôzna veľkosť zainteresovaných tretích strán ďalej dokazuje, že sporné opatrenie má všeobecnú povahu.

(92)

Pokiaľ ide o výnimočnosť sporného opatrenia, španielske orgány odmietajú toto vymedzenie, odvolávajúc sa na všeobecnú črtu odpisovania goodwillu a finančného goodwillu podľa španielskych účtovných pravidiel (39). Odpočet odpisovaného goodwillu okrem toho predstavuje v zmysle ustanovení článku 11 ods. 4 a článku 89 ods. 3 TRLIS všeobecné pravidlo španielskeho systému dane z príjmu právnických osôb. V článku 12 ods. 5 TRLIS sa uplatňuje tá istá logika. Hovoriť o článku 12 ods. 3 TRLIS ako o všeobecnom pravidle odpisovania finančného goodwillu nie je správne, keďže toto ustanovenie sa týka odpočtu podielov v nekótovaných subjektoch. Toto ustanovenie sa týka odpisov teoretickej účtovnej hodnoty, a nie finančného goodwillu. Článok 12 ods. 3 a článok 12 ods. 5 TRLIS predstavujú dve vzájomne sa dopĺňajúce všeobecné pravidlá: prvé z nich sa týka zníženia hodnoty v dôsledku strát dosiahnutých cieľovým podnikom, kým druhé sa týka odpočtu len tej časti odpisov, ktorá prislúcha odpisom finančného goodwillu. Na záver treba povedať, že skutočnosť, že žiadny iný členský štát nemá opatrenie, ktoré je podobné spornému opatreniu, nie je dôležitá, keďže daňové systémy v Európskej únii nie sú harmonizované.

(93)

Pokiaľ ide o selektívnu povahu sporného opatrenia, analógie vyvodené z rozsudku Súdneho dvora z 15. júla 2004 (40) nie sú správne, keďže v uvedenej veci Komisia jasne vymedzila profil príjemcu, kým v tejto veci by to nebolo možné. Článok 12 ods. 5 TRLIS skutočne nevyžaduje prepojenie medzi nadobudnutím podielov a vývozom tovaru a služieb. Sporné opatrenie preto nevedie k zvýšeniu vývozu španielskeho tovaru alebo služieb. Skutočnosť, že toto neselektívne opatrenie nie je dostupné vnútroštátnym transakciám, nemá vplyv na jeho všeobecnú povahu. Konečný cieľ sporného opatrenia je v skutočnosti rovnaký ako cieľ smernice o cezhraničnej dani, a to zabezpečiť, aby investičné rozhodnutia vychádzali z ekonomických, a nie z daňových úvah. Keďže podnikové kombinácie možno realizovať pri vnútroštátnych nadobudnutiach, a nie pri cezhraničných nadobudnutiach, rozdielny prístup k vnútroštátnym transakciám a cezhraničným transakciám je preto nielen právne opodstatnený, ale aj potrebný na účely zabezpečenia neutrality daňového systému.

(94)

Pokiaľ ide o údajné rušivé črty sporného opatrenia, španielske orgány poukazujú na to, že akákoľvek daňová úľava, ktorá znižuje prevádzkové náklady podniku, zvyšuje konkurenčnú výhodu príjemcu. Toto vyjadrenie je však irelevantné, keďže sporné opatrenie predstavuje všeobecné opatrenie. Rozdielne daňové sadzby uplatňované v jednotlivých členských štátoch, ktoré ovplyvňujú konkurencieschopnosť podnikov usadených v týchto štátoch, nepatria do pôsobnosti pravidiel štátnej pomoci. Okrem toho sa nedokázalo, že sporné opatrenie má vplyv na obchod medzi členskými štátmi. Odpisovanie finančného goodwillu nemusí okrem toho nutne viesť k zvýšeniu ceny ponúknutej konkurentom.

(95)

Pokiaľ ide o zlučiteľnosť sporného opatrenia s vnútorným trhom, španielske orgány považujú článok 12 ods. 5 TRLIS za vhodný a primeraný na riešenie zlyhania trhu, keďže vytvára neutrálny daňový systém pre vnútroštátne a cezhraničné transakcie, ktoré podporujú rozvoj celoeurópskych podnikov.

(96)

V snahe zistiť, či opatrenie predstavuje pomoc, musí Komisia posúdiť, či sporné opatrenie spĺňa podmienky článku 107 ods. 1 ZFEÚ. V tomto ustanovení sa uvádza: „Ak nie je zmluvami ustanovené inak, pomoc poskytovaná v akejkoľvek forme členským štátom alebo zo štátnych prostriedkov, ktorá narúša hospodársku súťaž alebo hrozí narušením hospodárskej súťaže tým, že zvýhodňuje určitých podnikateľov alebo výrobu určitých druhov tovaru, je nezlučiteľná s vnútorným trhom, pokiaľ ovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi.“ Z hľadiska tohto ustanovenia bude Komisia v ďalšom texte posudzovať, či sporné opatrenie predstavuje štátnu pomoc.

(97)

Ak sa má opatrenie považovať za štátnu pomoc, musí byť špecifické alebo selektívne v tom, že zvýhodňuje iba určité podniky alebo výrobu určitých tovarov.

(98)

V oznámení Komisie (41) sa uvádza: „Hlavným kritériom uplatnenia článku 92 ods. 1 (teraz článok 107 ods. 1 ZFEÚ) na daňové opatrenie je teda skutočnosť, že opatrenie poskytuje v prospech určitých podnikov v členskom štáte výnimku z uplatňovania daňového systému. Preto by sa mal najprv určiť spoločný uplatniteľný systém. Musí sa preskúmať, či výnimka zo systému alebo odlišnosti v rámci tohto systému sú odôvodniteľné ‚povahou alebo všeobecným usporiadaním daňového systému‘, t. j. či sú priamo odvodené od základných alebo riadiacich zásad daňového systému v danom členskom štáte.“

(99)

Podľa judikatúry Súdneho dvora (42)„v súvislosti s posúdením podmienky selektívnosti, ktorá je jednou z náležitostí pojmu štátnej pomoci, z ustálenej judikatúry vyplýva, že článok 87 ods. 1 Zmluvy o ES (teraz článok 107 ods. 1 ZFEÚ) vyžaduje posúdenie, či v rámci daného právneho režimu je vnútroštátne opatrenie spôsobilé ‚zvýhodniť určitých podnikateľov alebo výrobu určitých druhov tovarov‘ oproti iným, ktorí by sa vzhľadom na cieľ sledovaný týmto opatrením nachádzali v porovnateľnej skutkovej a právnej situácii“ (43).

(100)

Súdny dvor pri mnohých príležitostiach tiež rozhodol, že v článku 107 ods. 1 ZFEÚ sa nerozlišuje medzi príčinami či cieľmi štátnej pomoci, ale sa definujú v súvislosti so svojimi účinkami (44). Do rozsahu pôsobnosti článku 107 ods. 1 ZFEÚ patria najmä daňové opatrenia, ktoré neprispôsobujú všeobecný systém konkrétnym vlastnostiam určitých podnikov, ale ktoré boli navrhnuté ako prostriedok zvýšenia ich konkurencieschopnosti (45).

(101)

Pojem štátna pomoc sa však nevzťahuje na opatrenia štátnej podpory, ktoré zahŕňajú rozlišovanie medzi podnikmi, pričom toto rozlišovanie vychádza z povahy alebo všeobecného usporiadania systému, ktorého súčasť tvoria. Ako sa vysvetľuje v oznámení Komisie (46), „niektoré podmienky môžu byť odôvodnené objektívnymi rozdielmi medzi daňovníkmi“.

(102)

Ako sa podrobnejšie vysvetľuje v nasledujúcom oddiele, Komisia zastáva názor, že sporné opatrenie je selektívne, keďže zvýhodňuje len určité skupiny podnikov, ktoré vykonávajú určité investície v zahraničí, a táto špecifická povaha nie je odôvodnená povahou schémy. Komisia dospela k záveru, že sporné opatrenie by sa malo posudzovať z hľadiska všeobecných ustanovení systému dane z príjmu právnických osôb, a konkrétnejšie z hľadiska pravidiel zdaňovania finančného goodwillu (pozri odseky 48 – 69).

(103)

Komisia tiež analyzovala, či vecná hypotéza, ktorú používajú španielske orgány ako základ, je správna a či v právnych predpisoch tretích krajín existujú prekážky. Je však potrebné poukázať na to, že táto analýza nemôže predstavovať uznanie, že tieto prekážky by mohli dokazovať odôvodnenosť rozdielneho zdaňovania v uvedenej veci. Účelom tohto rozhodnutia okrem toho nie je stanoviť podmienky, ktoré by dotknutému členskému štátu umožnili zabrániť, aby sa sporné opatrenie kategorizovalo ako štátna pomoc.

(104)

Aj keby sa zvolil alternatívny referenčný systém navrhnutý na podnet španielskych orgánov, Komisia dospela k záveru, že sporné opatrenie by stále predstavovalo selektívnu výhodu najmä v dôsledku, že neexistujú rozdielne faktické a právne podmienky, ktoré sa vyžadujú, aby sa pri rôznych scenároch mohli využiť ustanovenia o goodwille alebo finančnom goodwille pri zahraničných transakciách. Ešte dôležitejšie je, že v rámci sporného opatrenia možno finančný goodwill vykazovať samostatne a možno ho odpisovať, aj keď príjemca nadobudne menšinový podiel vo výške 5 %. Táto úroveň je oveľa nižšia ako úroveň, ktorá je potrebná na uplatnenie všeobecných pravidiel odpisovania goodwillu (47). Sporné opatrenie preto bez ohľadu na definíciu predstavuje výnimku z referenčného systému.

(105)

Komisia okrem toho upozorňuje na ďalšie rozdiely v súvislosti s podmienkami implementácie sporného opatrenia a ustanoveniami referenčného systému. V rámci sporného opatrenia sa nadobudnutia podielov, ktoré sa uskutočnili pred 1. januárom 2002, totiž neberú do úvahy pri výpočte základu odpisovania. Na rozdiel od toho pri výpočte goodwillu v rámci scenára podnikovej kombinácie neexistuje takýto dátum uzávierky a daňovník musí dokázať, že kombinácia sa vykonáva z opodstatnených ekonomických dôvodov, v snahe zabrániť kombináciám, ktorých jediným cieľom je získať daňové výhody (48), keďže sporné opatrenia poskytuje len daňové výhody. Španielske orgány neboli schopné poskytnúť presvedčivé argumenty dokazujúce odôvodnenosť týchto rozdielov, a preto nemožno na základe logiky španielskeho daňového systému považovať toto opatrenie za odôvodnené.

(106)

Sporné opatrenie je preto príliš nepresné a paušálne, keďže nestanovuje žiadne podmienky, napríklad existenciu špecifických, právne vymedzených situácií, ktoré by odôvodňovali rozdielne zdaňovanie. Zo sporného opatrenia preto možno získať výhodu aj v situáciách, keď sa nepreukázala dostatočná rozdielnosť, ktorá by dávala nárok na selektívnu výnimku zo všeobecných pravidiel týkajúcich sa goodwillu. Komisia preto dospela k záveru, že sporné opatrenie spočíva v daňovom odpočte nákladov určitého druhu a diskriminačne zahŕňa širokú kategóriu transakcií, čo nemožno odôvodniť objektívnymi rozdielmi medzi daňovníkmi.

(107)

Komisia ďalej v súlade s judikatúrou Súdneho dvora (49) zastáva názor, že na to, aby sa daná schéma považovala za štátnu pomoc, nie je potrebné dokázať, že každá jednotlivá pomoc poskytnutá na základe tejto schémy spĺňa požiadavky, aby sa považovala za štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ. Na tento účel na vyvodenie záveru, že táto schéma obsahuje prvky pomoci v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ, stačí, aby realizácia skúmanej schémy viedla k situáciám, ktoré sa kvalifikujú ako pomoc. V kontexte tohto rozhodnutia je preto zbytočné skúmať právne predpisy všetkých možných nečlenských krajín EÚ, pre ktoré je konanie vo veci formálneho zisťovania stále otvorené. Preto, ako sa už uvádza v odseku 115 a nasl. predchádzajúceho rozhodnutia (50), Komisia overila – na základe metodiky, ktorá sa podrobne vysvetľuje ďalej v texte –, či niektoré z jednotlivých uplatnení spornej schémy pomoci v transakciách s nečlenskými krajinami EÚ zahŕňajú štátnu pomoc. Táto analýza sa sústredila na tie nečlenské krajiny EÚ, s ktorými Španielsko udržiava úzke hospodárske vzťahy a ktoré boli preto vybrané podľa svojej dôležitosti z hľadiska priamych zahraničných investícií (PZI) od 1. januára 2002 do 1. júna 2009. Z týchto nečlenských krajín EÚ Komisia zamerala analýzu na krajiny, v ktorých by mohol nastať väčší počet jednotlivých uplatnení sporného opatrenia: Spojené štáty americké (PZI vo výške 35 miliárd EUR), Mexiko (PZI vo výške 18 miliárd EUR), Argentína (PZI vo výške 15 miliárd EUR) a Brazília (PZI vo výške 13 miliárd EUR). Podľa informácií, ktoré predložili španielske orgány počas konania, sa zdá, že z 15 nečlenských krajín EÚ, za ktoré španielske orgány predložili informácie, sa transakcie uskutočnili nielen v uvedených štyroch krajinách, ale aj v Kolumbii, Peru a Ekvádore. Komisia preto rozšírila svoje skúmanie aj na tieto tri krajiny.

(108)

V nasledujúcich odsekoch sa podrobnejšie rozvíjajú úvahy Komisie zhrnuté v predchádzajúcom texte.

(109)

V rozhodnutí o začatí konania, ako aj v predchádzajúcom rozhodnutí Komisia dospela k záveru, že primeraným referenčným systémom je španielsky systém dane z príjmu právnických osôb, najmä pravidlá zdaňovania finančného goodwillu stanovené v španielskom daňovom systéme. Tento prístup je v súlade s predchádzajúcou praxou Komisie a judikatúrou európskych súdov, ktoré považujú štandardný systém dane z príjmu právnických osôb za referenčný systém (51). V tomto rozhodnutí sa zachováva tento prístup.

(110)

Španielske orgány uvádzajú, že prekážky sťažujúce cezhraničné podnikové kombinácie vo všeobecnosti stavajú daňovníkov, ktorí kupujú podiely vo vnútroštátnych podnikoch, do rozdielnej právnej a faktickej situácie v porovnaní s daňovníkmi, ktorí kupujú podiely v zahraničných podnikoch, a najmä s podnikmi, ktoré sú usadené v nečlenských krajinách EÚ. Španielske orgány vysvetlili, že cieľom sporného opatrenia je zabrániť, aby sa rozdielne zdaňovali nadobudnutia, ktoré nasledujú po podnikovej kombinácii za úhradu, a nadobudnutia podielov bez podnikovej kombinácie. Na základe toho by sa rozsah pôsobnosti spornej schémy obmedzoval na nadobudnutie významných podielov v podniku, ktorý nemá daňový domicil v Španielsku, keďže realizácia cezhraničnej podnikovej kombinácie by pre niektoré prekážky bola ťažšia ako realizácia miestnej podnikovej kombinácie (52). V dôsledku týchto prekážok by sa španielski daňovníci investujúci v zahraničí nachádzali právne aj fakticky v odlišnej situácii ako tí, ktorí investujú v Španielsku. Španielske orgány v súvislosti s tým uvádzajú (53): „Rozdielnosť určitých daňových opatrení celkovo nemusí nutne znamenať, že predstavujú štátnu pomoc, keďže – ako sa uvádza v oznámení Komisie – tieto opatrenia sa musia preskúmať aj na účel zistenia, či sú potrebné alebo funkčné z hľadiska efektívnosti daňového systému. V španielskom daňovom systéme sa preto stanovujú rozdielne daňové schémy pre objektívne rozdielne situácie ako v prípade nadobudnutí podielov v zahraničných podnikoch v porovnaní s nadobudnutiami v španielskych podnikoch (nemožno realizovať fúzie, manažment rizík atď.) s cieľom dosiahnuť daňovú neutralitu, ktorú vyžadujú španielske vnútroštátne právne predpisy a samotné právo Spoločenstva, a zabezpečiť súdržnosť a efektívnosť španielskeho daňového systému.“

(111)

Osobitné zdaňovanie nadobudnutí cezhraničných podielov bude podľa týchto orgánov potrebné, aby sa zabezpečila neutralita španielskeho daňového systému a aby sa zabránilo výhodnejšiemu zaobchádzaniu pri nadobudnutiach podielov vo vnútroštátnych podnikoch. Španielske orgány a tridsať zainteresovaných strán preto zastáva názor, že správnym referenčným rámcom na posudzovanie sporného opatrenia by bolo zdaňovanie goodwillu pri zahraničných nadobudnutiach.

(112)

V predchádzajúcom rozhodnutí Komisia zachovala postup zameraný na to, aby španielske orgány mohli poskytovať nové informácie týkajúce sa existencie výslovných právnych prekážok cezhraničných podnikových kombinácií v nečlenských krajinách EÚ.

(113)

Komisia v tomto rámci, a najmä na základe skutočností uvedených v správach, preskúmala právne predpisy rôznych nečlenských krajín EÚ s cieľom preveriť tvrdenia španielskych orgánov o existencii výslovných právnych prekážok pre cezhraničné kombinácie. Toto preskúmanie však nepredstavuje uznanie skutočnosti, že by takéto prekážky mohli dokazovať odôvodnenosť rozdielneho referenčného systému v tomto prípade. Komisia počas tohto preskúmania predovšetkým zisťovala, či španielska materská spoločnosť je právne spôsobilá vykonať kombináciu s dcérskou spoločnosťou usadenou v nečlenskej krajine EÚ.

(114)

Základom tohto prešetrovania, ktoré sa obmedzovalo na preskúmanie pravdivosti tvrdení vyslovených v diskusiách, sú tieto predpoklady:

(115)

Zistenia uvádzané ďalej v texte vychádzajú z informácií poskytnutých španielskymi orgánmi v správach, ktorých pravdivosť a úplnosť skontrolovala Komisia z hľadiska už uvedených metodických poznámok. Na základe toho Komisia zastáva názor, že napriek argumentom španielskych orgánov nemožno dospieť k záveru, že všetky zákony nečlenských krajín EÚ vytvárajú výslovné právne prekážky pre cezhraničné podnikové kombinácie. Preto podobne, ako sa uviedlo v predchádzajúcom rozhodnutí (57) v súvislosti s transakciami vnútri EÚ, Komisia sa nemôže stotožniť s názormi o všeobecnej existencii týchto údajných prekážok vyjadrenými španielskymi orgánmi a podporenými argumentmi tridsiatich zainteresovaných strán. Komisia zastáva názor, že mimo členských štátov EÚ, a aspoň v nasledujúcich príslušných nečlenských krajinách EÚ, nemožno potvrdiť žiadne výslovné právne prekážky, ako sa uvádza ďalej v texte:

(116)

Španielske orgány predložili informácie o zákonoch ôsmich ďalších nečlenských krajín EÚ. Ako sa už uviedlo v odseku 107, Komisia zastáva názor, že uvedené zistenia sú postačujúce na potvrdenie, že aj keby sa muselo uznať, že existencia právnych prekážok cezhraničných podnikových kombinácií je významná, referenčným systémom sú pravidlá zdaňovania finančného goodwillu v španielskom systéme. Pri uplatnení rovnakej metodiky a kritérií, aké sa opisujú v odseku 114 a nasl., Komisia však na základe dostupných informácií zastáva názor, že žiadne výslovné právne prekážky cezhraničných podnikových kombinácií všeobecnej povahy neexistujú v zákonoch Čile, Venezuely, Alžírska, Kanady, Austrálie, Japonska ani Maroka.

(117)

Komisia preto na základe uvedených zistení nemôže súhlasiť so španielskymi orgánmi, že každý potenciálny jednotlivý príjemca sporného opatrenia sa stretáva, aj keby len v praxi, s neprekonateľnými prekážkami cezhraničných podnikových kombinácií.

(118)

Komisia zastáva názor, že z hľadiska uvedeného nie je dôvod odkloniť sa od referenčného systému stanoveného v rozhodnutí o začatí konania a v predchádzajúcom rozhodnutí: primeraným referenčným rámcom na posudzovanie sporného opatrenia je všeobecný španielsky systém dane z príjmov právnických osôb, a presnejšie pravidlá zdaňovania finančného goodwillu v španielskom daňovom systéme. Na tento záver nemôže mať vplyv skutočnosť, že Komisia našla dve nečlenské krajiny EÚ, v ktorých existujú výslovné právne prekážky (India a Čína). Ako sa už uviedlo v odseku 107, v súlade s judikatúrou Súdneho dvora (85) Komisia zastáva názor, že na vyvodenie záveru, že daná schéma predstavuje štátnu pomoc, nie je nutné dokázať, že každá jednotlivá pomoc poskytnutá podľa danej schémy spĺňa podmienky, aby sa považovala za štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ.

(119)

Presnejšie, pokiaľ ide o Čínu, zákon o obchodných spoločnostiach z roku 2005, vzťahujúci sa na fúzie, ktoré sa týkajú len spoločností s ručením obmedzeným alebo akciových spoločností zapísaných v obchodnom registri v Číne, a články 2 a 55 právneho predpisu s názvom Ustanovenia o nadobudnutiach domácich podnikov zahraničnými investormi, ktorý vydalo čínske ministerstvo obchodu 22. júna 2009, výslovne vylučujú neusadené spoločnosti z rozsahu pôsobnosti pravidiel pre podnikové kombinácie, takže španielska spoločnosť nebude schopná kombinovať svoj podnik s dcérskou spoločnosťou pod čínskou kontrolou.

(120)

Pokiaľ ide o právne predpisy platné v Indii, v článkoch 391 až 394 indického zákona o obchodných spoločnostiach z roku 1956 sa z rozsahu pôsobnosti pravidiel pre podnikové kombinácie výslovne vylučujú neusadené spoločnosti, takže španielska spoločnosť nebude schopná kombinovať svoj podnik s dcérskou spoločnosťou pod indickou kontrolou.

(121)

V španielskom daňovom systéme sa pri výpočte základu dane vychádza z účtovného výsledku, ktorý sa potom upraví podľa osobitných daňových predpisov. Ako úvodnú poznámku, a len na doplnenie, Komisia uvádza, že sporné opatrenie sa odchyľuje od španielskeho účtovného systému. Vznik finančného goodwillu možno vypočítať len abstraktne, a to konsolidáciou účtov cieľového podniku s účtami nadobúdajúceho podniku. V španielskom účtovnom systéme sa však konsolidácia účtov vyžaduje v prípade „kontroly“ (86) a uplatňuje sa na vnútroštátne aj zahraničné zoskupenia podnikov s cieľom zistiť globálnu situáciu skupiny podnikov, ktoré podliehajú kontrole toho istého subjektu. Predpokladá sa, že takáto situácia existuje (87), ak napríklad materský podnik vlastní väčšinu hlasovacích práv v dcérskom podniku. Sporné opatrenie však nevyžaduje takýto typ kontroly a uplatňuje sa ako podiely vo výške od 5 %. Komisia na záver tiež poznamenáva, že od 1. januára 2005 (88) podľa účtovných pravidiel už žiadny podnik nemôže odpisovať finančný goodwill. V tejto súvislosti sa tridsať zainteresovaných strán vlastne odvoláva na ustanovenia (89), ktoré podľa súčasného španielskeho účtovného systému už nie sú účinné. Na základe zákona č. 16/2007 zo 4. júla 2007, ktorým sa reformuje a upravuje obchodné právo v oblasti účtovníctva na účely medzinárodnej účtovnej harmonizácie podľa právnych predpisov EÚ, a na základe kráľovského dekrétu č. 1514/2007 zo 16. novembra 2007 o všeobecnej účtovnej osnove už odpisovanie goodwillu ani finančného goodwillu nie je z účtovného hľadiska povolené. Tieto zmeny a doplnenia španielskych právnych predpisov v oblasti účtovníctva sú v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1606/2002 z 19. júla 2002 o uplatňovaní medzinárodných účtovných noriem (90). Z týchto dôvodov preto uvedené opatrenie predstavuje výnimku z bežných účtovných pravidiel uplatňovaných v Španielsku.

(122)

Na základe uvedeného sa existencia výnimky musí z dôvodu fiškálnej povahy uvedeného opatrenia posudzovať v porovnaní s referenčným daňovým systémom, a nielen na účtovnom základe. Komisia v tejto súvislosti upozorňuje, že španielsky daňový systém nikdy nepovoľoval odpisovanie finančného goodwillu a jedinú výnimku predstavoval článok 12 ods. 5 TRLIS. Najmä pri vnútroštátnych transakciách nie je takéto odpisovanie možné. To je zjavné na základe týchto skutočností:

(123)

Na daňové účely v Španielsku možno goodwill účtovať samostatne len v nadväznosti na podnikovú kombináciu (91), ktorá nastane buď nadobudnutím, alebo vkladom aktív, ktoré tvoria nezávislý podnik, alebo v nadväznosti na podnikovú kombináciu zo zákona. V takýchto prípadoch goodwill vzniká ako účtovný rozdiel medzi nadobúdacou cenou a trhovou hodnotou aktív, ktoré tvoria podnik, ktoré zlúčený podnik nadobudol alebo ktorých je držiteľom. Ak sa nadobudnutie podniku uskutoční formou nadobudnutia podielov v ňom, ako v prípade sporného opatrenia, goodwill môže vzniknúť, len ak sa nadobúdajúci podnik následne zlúči s nadobudnutým podnikom, nad ktorým bude mať potom kontrolu.

(124)

V rámci sporného opatrenia však nie je potrebná kontrola ani kombinácia dvoch podnikov. Stačí nadobudnúť minimálne 5 % podiel v zahraničnom podniku. Tým, že je možné, aby sa finančný goodwill, teda goodwill, ktorý by sa zaúčtoval, ak by sa podniky zlúčili, vykazoval samostatne, aj keby nenastala podniková kombinácia, predstavuje sporné opatrenie výnimku z referenčného systému. Je potrebné zdôrazniť, že táto výnimka nevyplýva z dĺžky obdobia, počas ktorého sa finančný goodwill odpisuje, v porovnaní s obdobím, ktoré sa vzťahuje na tradičný goodwill (92), ale z rozdielneho prístupu k vnútroštátnym a cezhraničným transakciám. Sporné opatrenie nemožno považovať v pravom zmysle za nové všeobecné účtovné pravidlo, keďže odpisovanie finančného goodwillu vyplývajúceho z nadobudnutia vnútroštátnych podielov nie je povolené.

(125)

Vzhľadom na všetky uvedené okolnosti Komisia dospela k záveru, že sporné opatrenie predstavuje výnimku z referenčného systému. Ako sa uvádza v odsekoch 153 až 163, Komisia dospela k záveru, že španielske orgány ani tridsať zainteresovaných strán nepredložili dostatočne presvedčivé argumenty, aby zmenila tento záver.

(126)

Podľa článku 12 ods. 5 TRLIS možno časť finančného goodwillu vyplývajúceho z nadobudnutia podielov v zahraničných podnikoch odpísať z daňového základu, čo predstavuje výnimku z referenčného systému. Článok 12 ods. 5 TRLIS preto znížením daňového zaťaženia poskytuje príjemcovi hospodársku výhodu. Táto výhoda má formu zníženia dane, ktorej by inak príslušné podniky podliehali. Toto zníženie je úmerné rozdielu medzi zaplatenou nadobúdacou cenou a trhovou hodnotou zaúčtovaných aktív, ktoré tvoria podstatu kúpených podielov.

(127)

Presná výška výhody v súvislosti so zaplatenou nadobúdacou cenou zodpovedá čistej diskontovanej hodnote zníženia daňového zaťaženia získaného odpísaním, ktoré je odpočítateľné počas celého času odpisovania po nadobudnutí. Je preto podmienená sadzbou dane z príjmu právnických osôb v príslušných rokoch a uplatňovanou diskontnou úrokovou sadzbou.

(128)

Ak by sa nadobudnuté podiely opäť predali, časť tejto výhody by sa vrátila prostredníctvom dane z kapitálových výnosov. Ak by sa povolilo odpisovanie finančného goodwillu a uvedený zahraničný podiel by sa znovu predal, odpisovaná suma by viedla k zvýšeniu kapitálových výnosov, ktoré v čase predaja podliehajú zdaneniu. Ani v prípade týchto nepravdepodobných okolností by sa však táto výhoda úplne nestratila, keďže zdanenie v neskoršej etape nezohľadňuje náklady na likviditu. Ako správne upozornili dve strany, z ekonomického hľadiska je výška výhody prinajmenšom podobná výhode bezúročnej úverovej linky, ktorá umožňuje až dvadsať ročných výberov dvadsatiny finančného goodwillu počas obdobia, kým sa podiely vedú v účtovníctve daňovníka.

(129)

Keď vezmeme hypotetický príklad, ktorý Komisia uviedla už v rozhodnutí o začatí konania, podiel nadobudnutý v roku 2002 by priniesol výhodu rovnajúcu sa 20,6 % výšky finančnho goodwillu za predpokladu, že diskontná úroková sadzba by bola 5 % (93), a za predpokladu existujúcej štruktúry sadzieb dane z príjmu právnických osôb do roku 2022, ktorá je v súčasnosti stanovená zákonom č. 35/2006 (94). Tretie strany nenamietali proti týmto číselným údajom. Ak by sa nadobudnuté podiely opäť predali, výhoda by zodpovedala úrokom, ktoré by sa naúčtovali daňovníkovi za úverovú linku s vlastnosťami, ako sa uvádza v predchádzajúcom odseku.

(130)

Na záver treba povedať, že Komisia nemôže prijať názory španielskych orgánov a tridsiatich zainteresovaných strán, že konečným príjemcom výhod zo sporného opatrenia by bol len ten, kto predáva zahraničný podiel, keďže by dostal vyššiu cenu. Komisia po posúdení vplyvu sporného opatrenia v jeho súčasnej podobe tento argument odmieta. Po prvé neexistuje žiadny mechanizmus, ktorý by zaručil, aby sa výhoda preniesla v plnom rozsahu alebo sčasti na predávajúceho. Po druhé nadobúdacia cena vyplýva nielen zo sporného opatrenia, ale zo súboru rôznych činiteľov. Po tretie, aj keby boli splnené uvedené dve podmienky, za príjemcu opatrenia, ktorému plynie prospech zo sporného opatrenia, sa musí stále považovať španielsky daňovník. Aj keby sa hospodárska výhoda preniesla na predávajúceho, nadobúdateľ by bol z dôvodu sporného opatrenia stále schopný ponúknuť vyššiu cenu, ktorá má pri transakcii nadobudnutia na základe verejnej súťaže rozhodujúcu dôležitosť.

(131)

Komisia preto dospela k záveru, že sporné opatrenie prináša v každom prípade výhodu v čase nadobudnutia zahraničného podielu.

(132)

Komisia dospela k záveru, že podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora (95) opatrenia, ktoré diferencujú medzi podnikmi, nepredstavujú štátnu pomoc, ak táto diferenciácia vyplýva z povahy alebo celkovej štruktúry systému daní, ktorého sú súčasťou. Toto opodstatnenie, založené na povahe celkovej štruktúry daňového systému, vyjadruje súlad konkrétneho daňového opatrenia s internou logikou daňového systému všeobecne.

(133)

V tejto súvislosti Komisia dospela k záveru, že po prvé španielske orgány nepreukázali, že účinkom sporného opatrenia by bolo zamedzenie dvojitého zdanenia. V schéme sa v skutočnosti neustanovujú podmienky týkajúce sa dokázania, že predávajúci skutočne zdanil výnos získaný z prevodu podielu, hoci táto podmienka je uložená pre odpisovanie goodwillu vyplývajúceho z podnikovej kombinácie (96). Je potrebné zdôrazniť, že hoci španielske orgány tvrdia, že nemajú právomoc uplatňovať kontrolu nad zahraničným predávajúcim, ktorý vykonáva transakcie v zahraničí, Komisia uvádza, že táto podmienka sa vyžaduje pri uplatňovaní ostatných španielskych daňových opatrení (97), ale nie pri spornom opatrení.

(134)

Po druhé sporné opatrenie nepredstavuje mechanizmus na zamedzenie dvojitému zdaneniu budúcich dividend, ktoré by boli zdanené pri realizácii budúceho zisku, a nemali by byť zdanené dvakrát pri ich výplate podniku, ktorý vlastní významný podiel, za ktorého nadobudnutie bol zaplatený finančný goodwill. Sporné opatrenie v skutočnosti nevytvára žiadny vzťah medzi prijatými dividendami a odpočtom získaným v dôsledku opatrenia. Naopak, na dividendy plynúce z významného podielu sa už vzťahujú výhody plynúce z oslobodenia podľa článku 21 TRLIS, ako aj z neutrality voči priamym daniam podľa článku 32 TRLIS s cieľom zamedziť medzinárodné dvojité zdanenie. Odpisovanie finančného goodwillu vedie v súvislosti s tým k dodatočnej výhode pri nadobúdaní významných podielov v zahraničných spoločnostiach.

(135)

Po tretie španielske orgány nepreukázali, že by sporné opatrenie predstavovalo rozšírenie predpisov upravujúcich zníženie hodnoty, ktoré predpokladá, že existujú objektívne dôkazy o stratách vychádzajúce z podrobného a objektívneho výpočtu, ktorý sa pri spornom opatrení nevyžaduje. Článok 12 ods. 3 TRLIS, naopak, povoľuje čiastočný odpočet odpisov z podielov na vlastnom imaní vo vnútroštátnych a zahraničných subjektoch, ktoré nie sú obchodované na sekundárnom trhu, v prípade zníženia hodnoty, ktoré nastane medzi začiatkom a koncom daňového roku. Sporné opatrenie, ktoré je pre príjemcov pomoci zlučiteľné s článkom 12 ods. 3 TRLIS (98) – umožňuje aj ďalšie odpočty spojené so znížením hodnoty, ktoré presahujú zníženie teoretickej účtovnej hodnoty.

(136)

Po štvrté Komisia poukazuje na skutočnosť, že finančný goodwill vzniknutý nadobudnutím podielov v španielskych podnikoch nemožno odpisovať, kým finančný goodwill zahraničných podnikov možno za určitých podmienok odpisovať. Rozdielne zdaňovanie finančného goodwillu zahraničných podnikov v porovnaní s vnútroštátnymi podnikmi predstavuje diferenciáciu zavedenú sporným opatrením, ktorá nie je potrebná ani primeraná z hľadiska logiky daňového systému. Komisia dospela k záveru, že nie je primerané, aby sa v uvedenej schéme ukladali podstatne rozdielne nominálne a skutočné dane pre podniky v porovnateľnej situácii len preto, že niektoré z nich sú zapojené v investičných príležitostiach v zahraničí.

(137)

Komisia ďalej zastáva názor, že pripomienky predložené jednou z tridsiatich zainteresovaných strán (99) znamenajú, že aj základné princípy odôvodnenia predloženého Španielskom by boli v rozpore s logikou španielskeho daňového systému. Podľa predložených pripomienok by goodwill, ktorý by pri cezhraničnej podnikovej kombinácii vznikol, bol v skutočnosti so všetkou pravdepodobnosťou umiestnený v zahraničí, presnejšie v stálom zahraničnom prevádzkovom subjekte, ktorý by vznikol zo zrušeného cieľového podniku. Preto, opäť podľa týchto pripomienok, by Španielsko ani pri scenári cezhraničnej podnikovej kombinácie nepovolilo odpisovať goodwill v Španielsku, keďže goodwill sa nenachádza v Španielsku. Komisia ďalej upozorňuje na ďalšie rozdiely v podmienkach vzťahujúcich sa na tieto dva scenáre. V rámci sporného opatrenia sa podiely nadobudnuté pred 1. januárom 2002 neberú do úvahy pri výpočte základu, ktorý sa má odpisovať. V rámci podnikovej kombinácie však pri výpočte goodwillu tento konečný dátum neexistuje. V rámci podnikovej kombinácie musí daňovník okrem toho dokázať, že hlavný cieľ kombinácie vyplýva z ekonomických dôvodov, čo má zabrániť, aby účelom kombinácií nebolo len získanie daňových výhod (100), kým sporné opatrenie poskytuje len daňové výhody. Španielske orgány neboli schopné poskytnúť presvedčivé argumenty, aby dokázali odôvodnenosť týchto rozdielov, ktoré sa preto musia považovať za rozdiely, ktoré nie sú náležite odôvodnené logikou španielskeho daňového systému.

(138)

Napokon španielske orgány tiež tvrdia, že sporné opatrenie je oprávnené na základe zásady neutrality, ktorá sa musí uplatňovať v kontexte dane z príjmu právnických osôb (101). Dôvodová správa k zákonu o dani z príjmu právnických osôb (102) platnému v čase, keď bolo uvedené opatrenie zavedené, skutočne obsahovala jasný odkaz na túto zásadu. Komisia v súvislosti s tým poukazuje na skutočnosť, že „zásada konkurencieschopnosti“ (103), na ktorú sa odvolávali španielske orgány, ktoré výslovne poukazujú na „rast vývozu“, je tiež hybnou silou tejto reformy. V tomto kontexte treba pripomenúť, že podľa predchádzajúcich rozhodnutí Komisie (104) nie je primerané ustanoviť rozdielne skutočné dane podnikom v podobnej situácii len preto, že sa angažujú vo vývozne orientovanej činnosti alebo realizujú investičné príležitosti v zahraničí. Komisia ďalej pripomína, ako uviedol Súdny dvor (105), že „… hoci zásada rovnakého zdaňovania a zásada rovnakého daňového zaťaženia určite predstavujú základ španielskeho daňového systému, nevyžadujú, aby daňovníci v rozdielnej situácii boli podrobení rovnakému zdaneniu“.

(139)

Na základe uvedeného Komisia dospela k záveru, že oprávnenosť sporného opatrenia nemožno dokázať zásadou neutrality. Ako tiež zdôraznili dve strany, skutočnosť, že výhoda zo sporného opatrenia sa získava nadobudnutím 5 % menšinového podielu po danom dátume, dokazuje, že opatrenie bude zahŕňať určité situácie, ktoré nemajú žiadnu výraznú podobnosť. Bolo by preto možné tvrdiť, že k situáciám, ktoré sú fakticky aj právne rozdielne, sa v rámci referenčného systému pristupuje rovnako. Komisia preto dospela k záveru, že zásadu neutrality nemožno uplatniť na dokázanie oprávnenosti sporného opatrenia.

(140)

Vzhľadom na uvedené musí Komisia dospieť k záveru, že selektívne zvýhodnenie skúmanej schémy nie je odôvodnené povahou daňového systému. Sporné opatrenie preto podľa všetkého obsahuje diskriminačný prvok v podobe obmedzenia daňového zvýhodnenia v závislosti od krajiny, v ktorej sa realizuje transakcia, a táto diskriminácia nie je odôvodnená logikou španielskeho daňového systému.

(141)

Hoci Komisia zastáva názor, ako sa uvádza v predchádzajúcich odsekoch, že argumenty uplatnené španielskymi orgánmi sa zakladajú na nesprávnej analýze de facto právnych predpisov nečlenských krajín EÚ, Komisia analyzovala, tak ako v predchádzajúcom rozhodnutí, sporné opatrenie aj z hľadiska hypotetického referenčného systému, ktorý vychádza zo systému navrhnutého španielskymi orgánmi.

(142)

Španielske orgány vysvetlili, že cieľom uvedeného opatrenia je zabrániť rozdielnemu zdaňovaniu medzi nadobudnutím, ktoré bezprostredne nasleduje po podnikovej kombinácii za protihodnotu, a nadobudnutím podielu bez podnikovej kombinácie. Na základe toho by sa rozsah pôsobnosti spornej schémy obmedzoval na nadobudnutie významných podielov v podniku, ktorý nemá daňový domicil v Španielsku, keďže niektoré prekážky by spôsobili, že realizácia cezhraničnej podnikovej kombinácie by bola ťažšia ako realizácia miestnej podnikovej kombinácie (106). V dôsledku týchto prekážok by španielski daňovníci investujúci v zahraničí boli postavení právne aj fakticky do rozdielnej situácie ako španielski daňovníci, ktorí investujú v Španielsku. Španielske orgány uvádzajú (107): „Celkovo možno konštatovať, že samotná rozdielna povaha určitých daňových opatrení neznamená nutne, že predstavujú štátnu pomoc, keďže tieto opatrenia sa musia tiež preskúmať aj z hľadiska, či sú potrebné alebo funkčné v súvislosti s efektívnosťou daňového systému, ako sa uvádza v oznámení Komisie. Španielsky daňový systém preto stanovuje rozdielne daňové schémy pre objektívne rozdielne situácie, ako v prípade nadobudnutia podielov v zahraničných spoločnostiach v porovnaní s nadobudnutiami v španielskych podnikoch (nemožno realizovať fúzie, riadenie rizík atď.), s cieľom dosiahnuť daňovú neutralitu, ktorú ukladajú španielske vnútroštátne právne predpisy a samotné právo Spoločenstva, a zabezpečiť, aby logika španielskeho daňového systému bola súdržná a efektívna.“ Ustanovenie osobitného zdaňovania nadobudnutí cezhraničných podielov bude preto potrebné na zabezpečenie neutrality španielskeho daňového systému a na zabránenie výhodnejšiemu zdaňovaniu nadobudnutí podielov v španielskych podnikoch. Španielske orgány a tridsať zainteresovaných strán preto zastávajú názor, že správnym referenčným rámcom na posudzovanie sporného opatrenia bude zdaňovanie goodwillu pri zahraničných nadobudnutiach.

(143)

Komisia však zdôrazňuje, že aj v rámci tohto alternatívneho referenčného systému, ktorý by sa mohol definovať ako zdaňovanie goodwillu a finančného goodwillu, ktorý vznikol z hospodárskej účasti nadobudnutej v podniku usadenom v inej krajine ako Španielsku, sporné opatrenie predstavuje výnimku, ktorá nie je v súlade s logikou španielskeho daňového systému. Skutočnosť, že výhoda zo sporného opatrenia sa získava nadobudnutím 5 % menšinového podielu, ktorý bol nadobudnutý po danom dátume, dokazuje, že opatrenie bude zahŕňať určité situácie, ktoré nemajú žiadnu výraznú podobnosť s inými transakciami, ktoré vyžadujú aspoň väčšinovú kontrolu. Možno teda tvrdiť, že k situáciám, ktoré sú fakticky aj právne rozdielne, sa v rámci tohto hypotetického alternatívneho referenčného systému pristupuje rovnako. Komisia preto dospela k záveru, že sporné opatrenie predstavuje výnimku aj v rámci tohto alternatívneho referenčného systému a že zásadu neutrality nemožno uplatniť na dokázanie jeho oprávnenosti.

(144)

Opatrenie sa týka štátnych zdrojov, keďže znamená stratené daňové príjmy vo výške zodpovedajúcej zníženiu daňovej povinnosti podnikov podliehajúcich dani v Španielsku, ktoré nadobúdajú podstatný podiel v zahraničných spoločnostiach, počas obdobia najmenej 20 rokov po nadobudnutí.

(145)

Stratené daňové príjmy znižujú výdavky, ktoré sú za bežných okolností súčasťou rozpočtu podniku a ktoré – aj keď nepredstavujú dotácie v priamom zmysle slova – sú preto svojou povahou podobné a majú rovnaký účinok. Podobne opatrenie, ktoré umožňuje určitým podnikom využiť daňovú úľavu alebo odložiť platbu dane, ktorá je za bežných okolností splatná, predstavuje štátnu pomoc. Z rozpočtového hľadiska a v súlade s judikatúrou Súdneho dvora (108) a oznámením Komisie (109) sporné opatrenie vedie k strate daňových príjmov pre štát v dôsledku zníženia daňového základu, čo je rovnocenné spotrebe štátnych zdrojov.

(146)

Komisia z týchto dôvodov dospela k záveru, že sporné opatrenie zahŕňa použitie štátnych zdrojov.

(147)

Podľa judikatúry Súdneho dvora (110)„… na účely kvalifikovania vnútroštátneho opatrenia ako zakázanej štátnej pomoci sa nemusí zistiť skutočný vplyv pomoci na obchod medzi členskými štátmi a skutočné skreslenie hospodárskej súťaže, ale len preskúmať, či uvedená pomoc môže tento obchod ovplyvniť a narušiť hospodársku súťaž. Navyše ak pomoc, ktorú členský štát poskytne, posilňuje v rámci obchodu v Spoločenstve postavenie jedného podniku voči iným konkurujúcim podnikom, treba na tieto konkurujúce podniky hľadieť ako na podniky ovplyvnené pomocou … Okrem toho nie je nevyhnutné, aby sa podnik, príjemca pomoci, sám zúčastnil na obchode v rámci Spoločenstva. Ak totiž členský štát poskytne podniku pomoc, možno činnosť v rámci štátu udržať alebo zvýšiť s takým následkom, že sa šance podnikov usadených v iných členských štátoch vstúpiť na trh tohto členského štátu znížia.“ Okrem toho podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora (111) opatrenie narúša hospodársku súťaž vtedy, keď príjemca pomoci súťaží s inými podnikmi na trhoch otvorených hospodárskej súťaži. Komisia dospela k záveru, že podmienky stanovené v judikatúre sú splnené z týchto dôvodov:

(148)

Po prvé sporné opatrenie poskytuje výhodu z hľadiska financovania, a preto posilňuje postavenie hospodárskej jednotky, ktorú môže vytvoriť príjemca a cieľový podnik. V dôsledku toho a v súlade s judikatúrou Súdneho dvora (112) sa samotná skutočnosť vlastníctva kontrolných podielov v cieľovom podniku a uplatňovania tejto kontroly priamou alebo nepriamou účasťou na jeho riadení musí považovať za podieľanie sa na hospodárskej činnosti vykonávanej kontrolovaným podnikom.

(149)

Po druhé sporné opatrenie môže narušiť hospodársku súťaž, a najvýraznejšie medzi európskymi konkurentmi, poskytnutím daňovej úľavy španielskym podnikom, ktoré nadobúdajú významný podiel v cieľových podnikoch. Túto analýzu potvrdzuje skutočnosť, že po rozhodnutí o začatí konania viaceré podniky podali sťažnosť alebo vstúpili do konania, pričom uvádzali, že sporné opatrenie poskytlo podstatnú výhodu a zvýšilo záujem španielskych podnikov o fúzie, najmä v súvislosti s verejnými súťažami. Tieto skutočnosti prinajmenšom potvrdzujú, že skupina iných ako španielskych podnikov sa domnieva, že sporné opatrenie ovplyvňuje ich postavenie na trhu bez ohľadu na správnosť ich podrobných predložených pripomienok, pokiaľ ide o existenciu pomoci.

(150)

Napokon by Komisia chcela uviesť, že selektívna výhoda sa poskytuje podnikom, ktoré sú španielskymi daňovníkmi, a nie činnostiam španielskych daňovníkov mimo EÚ. Daňový základ, ktorý sa narúša, je základ, ktorý pochádza z hospodárskej činnosti v Španielsku, ktorá podlieha zdaneniu. Výhoda sa preto poskytuje priamo činnosti príjemcu, ktorá sa vykonáva v Španielsku, a nie v stálom mieste prevádzky mimo EÚ. Komisia preto z hľadiska tejto skutočnosti zastáva názor, že v uvedenom prípade nemožno tvrdiť, že výhoda nemôže narušiť hospodársku súťaž ani obchod medzi členskými štátmi z dôvodu, že sporné opatrenie sa vzťahuje na nečlenské krajiny EÚ. Hoci sa výhoda poskytuje v súlade s objektívnymi podmienkami týkajúcimi sa transakcií s nečlenskými krajinami EÚ, to nemení skutočnosť, že účinok opatrenia má za následok narušenie daňového základu pochádzajúceho z hospodárskej činnosti vykonávanej na vnútornom trhu.

(151)

Komisia preto dospela k záveru, že uvedené opatrenie môže ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi a narušiť hospodársku súťaž najmä na vnútornom trhu potenciálnym zlepšením podmienok výkonu činností príjemcov, ktorí sa priamo podieľajú na hospodárskych činnostiach, ktoré podliehajú zdaneniu v Španielsku.

(152)

Komisia predtým, ako dospela k záveru o kategorizácii opatrenia, považovala za primerané podrobnejšie analyzovať určité argumenty predložené španielskymi orgánmi a tretími stranami, ktorým sa nevenovala explicitne ani implicitne pozornosť v oddieloch týkajúcich sa hodnotenia schémy (odsek 96 a nasl.).

(153)

Pokiaľ ide o údaje, ktoré španielske orgány vybrali z daňových priznaní za rok 2006, aby dokázali, že uvedené opatrenie nie je selektívne (113), Komisia zdôrazňuje všeobecný nedostatok presnosti predložených informácií. Po prvé údaje obsahujú rozdelenie príjemcov podľa kategórie (činnosti, obratu), ale neuvádza sa v nich, či príslušní príjemcovia predstavujú malú, alebo veľkú časť každej z príslušných kategórií. Po druhé, hoci štatistika na základe veľkosti tržieb príjemcov by mohla byť zaujímavým ukazovateľom na preukázanie, že sporné opatrenie sa vzťahuje na všetky podniky v Španielsku, je potrebné zdôrazniť, že sporné opatrenie sa týka nadobudnutí podielov. Tento druh investície nevytvára nutne značné tržby, čo napríklad znamená, že nadobúdajúce podniky môžu byť v príslušných údajoch zahrnuté ako MSP. Preto na dosiahnutie, aby sa údaje považovali za relevantné, by bolo potrebné zohľadniť ďalšie ukazovatele, napríklad bilančné sumy, ako aj skutočnosť, či príjemcovia môžu konsolidovať svoj základ dane s inými španielskymi daňovníkmi. Po tretie sa tiež zdá, že tieto údaje nie sú reprezentatívne, keďže neobsahujú žiadnu informáciu o úrovni podielov (väčšinové alebo len menšinové podiely) nadobudnutých príjemcami. Napokon doručené údaje neobsahujú žiadne známky, ktoré by umožňovali určiť, či boli splnené podmienky odporúčania Komisie o MSP z roku 2003 (114). Komisia preto dospela k tomu, že jej záver, že sporné opatrenie pomoci je selektívne na základe samotnej charakteristiky uvedených právnych predpisov, nebol spochybnený čiastočnými a nereprezentatívnymi údajmi predloženými španielskymi orgánmi.

(154)

Aj keby však boli argumenty predložené španielskymi orgánmi doplnené ďalšími dôkazmi, neodstránilo by to selektívnu povahu sporného opatrenia, keďže toto opatrenie využívajú len určité podniky, tiež v súlade s rozsudkom Súdneho dvora vo veci C-501/00, Španielsko/Komisia  (115). Pokiaľ ide o kategorizáciu opatrenia španielskymi orgánmi ako všeobecné opatrenie (116), keďže je prístupné každému podniku usadenému v Španielsku, je dôležité pripomenúť tento rozsudok Súdneho dvora. Uvedená vec sa tiež týkala výnimky zo španielskej dane z príjmu právnických osôb, konkrétne opatrenia s názvom „odpočet za vývozné činnosti“. Španielske orgány tvrdili pred Súdnym dvorom, že táto schéma je prístupná každému podniku s daňovým domicilom v Španielsku. Súdny dvor však dospel k záveru, že daňový odpočet mohla „využiť len jedna kategória podnikov, a to podniky, ktoré majú vývozné činnosti a uskutočňujú určité investície, na ktoré sa vzťahuje sporné opatrenie“ (117). Komisia dospela k záveru, že aj v uvedenom prípade má sporné opatrenie za cieľ zvýhodniť vývoz kapitálu zo Španielska s cieľom posilniť postavenie španielskych podnikov v zahraničí, a tým zlepšiť konkurencieschopnosť príjemcov schémy.

(155)

V súvislosti s tým je dôležité uviesť, že podľa Súdneho dvora „… na odôvodnenie sporných opatrení v súvislosti s ich povahou alebo systematikou daňovej úpravy, ku ktorej patria, nestačí tvrdiť, že slúžia na pomoc medzinárodnému obchodnému styku. Takýto cieľ síce predstavuje hospodársky účel, ale nie je preukázané, že tento účel zodpovedá celkovej logike daňovej sústavy. […] Preto okolnosť, že sporné opatrenia sledujú ciele obchodnej alebo priemyselnej politiky, akým je aj zvýšenie objemu medzinárodného obchodného styku podporou investícií v zahraničí, nestačí na to, aby boli automaticky vyňaté zo zaradenia medzi ‚pomoc‘ v zmysle článku 4 písm. c) UO“ (118). V aktuálnej veci španielske orgány jednoducho vyhlásili, že sporné opatrenie je určené na podporu medzinárodnému obchodu a konsolidácii podnikov, bez dôkazu, že takéto opatrenie je odôvodnené logikou systému. Z hľadiska uvedeného Komisia potvrdzuje svoju analýzu, že sporné opatrenie je selektívne.

(156)

Pokiaľ ide o odkaz na údajný inovačný výklad pojmu selektívnosť v uvedenom prípade, treba najprv zdôrazniť, že tento prístup je úplne v súlade s rozhodovacou praxou Komisie a judikatúrou Súdneho dvora, ako je uvedené v odseku 109. Prístup v tejto konkrétnej veci sa neodchyľuje ani od rozhodnutia Komisie vo veci N 480/07 (119), na ktoré sa odvolávajú španielske orgány. V uvedenom rozhodnutí sa v skutočnosti zohľadnila osobitná povaha sledovaného cieľa poukázaním (120) na oznámenie Komisie Rade, Európskemu parlamentu a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru – Cesta k účinnejšiemu využívaniu daňových stimulov v prospech VaV (121). Sporné opatrenie v uvedenej veci nesleduje podobný cieľ. Okrem toho, a na rozdiel od uvedenej veci, sa v španielskom opatrení, ktoré sa riešilo v rozhodnutí Komisie vo veci N 480/07, nerozlišovalo medzi vnútroštátnymi a medzinárodnými transakciami.

(157)

Na záver treba povedať, že pokiaľ ide o výnimku zo systému dane z príjmu právnických osôb vyplývajúcu z vykonávania smerníc (122), napríklad smernice o materských a dcérskych spoločnostiach alebo smernice o cezhraničných výplatách úrokov a licenčných poplatkov, Komisia dospela k záveru, že situácia vyplývajúca z vykonávania týchto smerníc je úplne zlučiteľná s odôvodnením vypracovaným v tomto rozhodnutí. V nadväznosti na harmonizáciu v Európskej únii by sa cezhraničné transakcie v Európskej únii a v každom členskom štáte mali považovať za nachádzajúce sa v porovnateľnej právnej a faktickej situácii. Komisia by chcela ďalej zdôrazniť skutočnosť, že Súdny dvor uviedol (123): „… za súčasného stavu práva Spoločenstva patria priame dane do pôsobnosti členských štátov, aj keď podľa ustálenej judikatúry musia pri tom členské štáty vykonávať svoje právomoci v súlade s týmto právom (pozri najmä vec C-391/97, Gschwind, Zb. 1999, s. I-5451, bod 20), a teda nesmú v tejto súvislosti prijať žiadne opatrenie, ktoré môže byť štátnou pomocou nezlučiteľnou so spoločným trhom.“

(158)

Ako sa už upozornilo, je potrebné pamätať, že hoci priame zdaňovanie patrí do pôsobnosti členských štátov, členské štáty musia vykonávať túto pôsobnosť v súlade s právom EÚ (124) vrátane ustanovení ZFEÚ o štátnej pomoci. Článok 65 ods. 1 písm. a) ZFEÚ jednoducho obmedzuje rozsah pôsobnosti článku 63 ZFEÚ a nemá vplyv na uplatňovanie pravidiel štátnej pomoci ustanovených v zmluve vrátane pravidiel, ktorými sa Komisii udeľuje spôsobilosť kontroly v uvedenej oblasti.

(159)

Okrem toho článok 65 ZFEÚ, na ktorý sa odvolávajú španielske orgány, je potrebné vnímať v spojitosti s článkom 63 ZFEÚ, ktorý zakazuje obmedzenia pohybu kapitálu medzi členskými štátmi. V článku 65 ods. 1 ZFEÚ sa v skutočnosti ustanovuje, že „ustanovenia článku 63 majú bez toho, aby boli dotknuté práva členských štátov: a) uplatňovať príslušné ustanovenia ich daňových zákonov, ktoré rozlišujú daňových poplatníkov podľa miesta bydliska alebo podľa miesta, kde investovali kapitál“.

(160)

Možnosť udelenú členským štátom v článku 65 ods. 1 písm. a) ZFEÚ, a to uplatňovať príslušné ustanovenia svojich daňových právnych predpisov, ktoré rozlišujú daňovníkov podľa miesta bydliska alebo miesta, kde investovali kapitál, už potvrdil Súdny dvor. Podľa judikatúry pred nadobudnutím účinnosti článku 65 ods. 1 písm. a) ZFEÚ by vnútroštátne daňové predpisy, ktoré ustanovujú určité rozdiely založené najmä na bydlisku daňovníkov, mohli byť zlučiteľné s právom EÚ za predpokladu, že by sa vzťahovali na situácie, ktoré nie sú objektívne porovnateľné (125), alebo by mohli byť odôvodnené primárnymi dôvodmi všeobecného záujmu, najmä pokiaľ ide o súdržnosť daňového systému (126). Ciele čisto hospodárskej povahy nemôžu v žiadnom prípade predstavovať primárny dôvod všeobecného záujmu odôvodňujúci obmedzenie základnej slobody zaručenej zmluvou (127).

(161)

Takisto pokiaľ ide o obdobie po nadobudnutí účinnosti článku 65 ods. 1 písm. a) ZFEÚ, Súdny dvor preskúmal možnú prítomnosť objektívne porovnateľných situácií, ktoré by mohli odôvodniť právnu úpravu obmedzujúcu voľný pohyb kapitálu. Pokiaľ ide o určitú daňovú právnu úpravu, ktorá má účinok odrádzania daňovníkov žijúcich v danom členskom štáte od investovania ich kapitálu do podnikov usadených v inom členskom štáte a ktorá vytvorila obmedzujúci vplyv aj vo vzťahu k podnikom usadeným v iných členských štátoch v tom, že predstavuje prekážku ich získavaniu kapitálu v uvedenom členskom štáte, Súdny dvor jednotne vynášal rozhodnutia, že takáto právna úprava nemôže byť odôvodnená odlišnosťou objektívneho stavu, ktorý potom pripúšťa rozdielne daňové zaobchádzanie v zmysle článku 65 ods. 1 písm. a) ZFEÚ (128).

(162)

V každom prípade treba pripomenúť, že v článku 65 ods. 3 ZFEÚ sa osobitne ustanovuje, že vnútroštátne ustanovenia, na ktoré poukazuje článok 65 ods. 1 písm. a) ZFEÚ, nesmú byť prostriedkom pre svojvoľnú diskrimináciu alebo skryté obmedzovanie voľného pohybu kapitálu a platieb (129).

(163)

Na základe uvedeného, a najmä z hľadiska skutočnosti, že v niektorých nečlenských krajinách EÚ, vo vzťahu ku ktorým sa sporná schéma uplatňuje, neexistujú výslovné právne prekážky, dospela Komisia k záveru, že vnútroštátne nadobudnutia podielov a nadobudnutia podielov v podnikoch usadených v inom členskom štáte a v niektorých nečlenských krajinách, v ktorých neboli zistené výslovné právne prekážky, sú v tomto prípade z prv poukázaných dôvodov v objektívne porovnateľnej situácii a že neexistujú primárne dôvody všeobecného záujmu, ktoré by mohli odôvodňovať rozdielne zdaňovanie daňovníkov vo vzťahu k miestu, kde je investovaný ich kapitál.

(164)

V dôsledku skutočnosti, že sa schéma uplatňuje na úrovni EÚ (pozri predchádzajúce rozhodnutie), ako aj v mnohých situáciách mimo EÚ, kde neboli zistené výslovné právne prekážky, Komisia zastáva názor, že sporné opatrenie v celom rozsahu, aj pokiaľ sa uplatňuje na nadobudnutia v nečlenských krajinách EÚ, spĺňa všetky podmienky ustanovené v článku 107 ods. 1 ZFEÚ, a preto by sa malo považovať za štátnu pomoc.

(165)

V súlade s judikatúrou Súdneho dvora (130) chce Komisia opakovane upozorniť, že účelom tohto rozhodnutia nie je ustanoviť podmienky, ktoré by príslušnému členskému štátu umožnili zabrániť, aby sporné opatrenie bolo kategorizované ako štátna pomoc. Túto otázku mali prediskutovať španielske orgány a Komisia ako súčasť notifikácie uvedenej schémy pred nadobudnutím účinnosti schémy.

(166)

Ako sa uvádza v rozhodnutí o začatí konania, Komisia dospela k záveru, že uvedená schéma pomoci nespĺňa požiadavky na žiadnu z výnimiek ustanovených v článku 107 ods. 2 a 3 ZFEÚ.

(167)

Španielske orgány a tridsať zainteresovaných strán predkladali počas konania argumenty na preukázanie toho, že v uvedenom prípade budú uplatniteľné výnimky ustanovené v článku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ (131). Dve strany dospeli k záveru, že v uvedenom prípade nie je uplatniteľné žiadne z ustanovení článku 107 ods. 2 alebo 3 ZFEÚ.

(168)

Výnimky ustanovené v článku 107 ods. 2 ZFEÚ týkajúce sa pomoci sociálnej povahy poskytovanej jednotlivým spotrebiteľom, pomoci určenej na náhradu škody spôsobenej prírodnými katastrofami alebo mimoriadnymi udalosťami a pomoci poskytovanej hospodárstvu určitých oblastí Spolkovej republiky Nemecko nie sú v tomto prípade uplatniteľné.

(169)

Uplatniteľná nie je ani výnimka ustanovená v článku 107 ods. 3 písm. a), ktorou sa oprávňuje pomoc na podporu hospodárskeho rozvoja oblastí s mimoriadne nízkou životnou úrovňou alebo s mimoriadne vysokou nezamestnanosťou, keďže opatrenie nie je podmienené realizáciou žiadneho druhu činnosti v konkrétnych regiónoch (132).

(170)

Sporné opatrenie prijaté v roku 2001 nemožno považovať ani za opatrenie na podporu vykonávania dôležitého projektu spoločného európskeho záujmu, ani nápravu vážnej poruchy fungovania hospodárstva Španielska, ako je ustanovené v článku 107 ods. 3 písm. b). Jeho účelom nie je ani podpora kultúry a zachovania kultúrneho dedičstva, ako je ustanovené v článku 107 ods. 3 písm. d).

(171)

Na záver treba povedať, že sporné opatrenie sa musí preskúmať z hľadiska článku 107 ods. 3 písm. c), v ktorom sa oprávňuje pomoc na rozvoj určitých hospodárskych činností alebo určitých hospodárskych oblastí za predpokladu, že táto pomoc nepriaznivo neovplyvní podmienky obchodu tak, že by to bolo v rozpore so spoločným záujmom. V tejto súvislosti treba predovšetkým poznamenať, že sporné opatrenie nespadá do žiadneho z rámcov ani usmernení, v ktorých sa vymedzujú podmienky, aby sa určité druhy pomoci považovali za zlučiteľné s vnútorným trhom.

(172)

Pokiaľ ide o argumenty uplatnené španielskymi orgánmi a tridsiatimi zainteresovanými stranami na základe Akčného plánu štátnej pomoci z roku 2005 (133), kde zastávajú názor, že určité opatrenia môžu byť zlučiteľné, ak primárne reagujú na zlyhanie trhu, Komisia uvádza, že údajné všeobecné ťažkosti pri realizácii cezhraničných fúzií nemožno považovať za zlyhanie trhu.

(173)

Skutočnosť, že konkrétny podnik nemusí byť schopný vykonať určitý projekt alebo transakciu bez pomoci, neznamená nutne, že existuje zlyhanie trhu. Len ak by samotné trhové sily neboli schopné dosiahnuť účinný výsledok – t. j. ak sa nerealizuje všetok potenciálny zisk z transakcie –, možno sa domnievať, že existuje zlyhanie trhu.

(174)

Komisia nenamieta, že pri niektorých transakciách môžu byť náklady oveľa vyššie ako pri iných transakciách. Keďže však tieto náklady sú reálne náklady, ktoré presne odrážajú povahu posudzovaných projektov – t. j. náklady súvisiace s ich rozdielnou geografickou polohou alebo rozdielnym právnym prostredím, v ktorom sa majú realizovať –, pre podniky je efektívne úplne zohľadňovať tieto náklady pri prijímaní rozhodnutí. Naopak, ak by sa tieto reálne náklady ignorovali alebo by sa kompenzovali štátnou pomocou, dosiahli by sa neefektívne výsledky. Rovnaký druh rozdielov v reálnych nákladoch vznikne aj pri porovnávaní rôznych transakcií v tej istej krajine, ako aj pri porovnávaní cezhraničných transakcií a existencia týchto rozdielov neznamená, že by sa dosiahli neefektívne výsledky trhu.

(175)

Príklady poskytnuté španielskymi orgánmi o údajných zvýšených nákladoch na výkon medzinárodných transakcií v porovnaní s vnútroštátnymi transakciami úplne súvisia s reálnymi nákladmi na realizáciu transakcií, ktoré by mali účastníci trhu v plnej miere zohľadňovať, aby dosiahli efektívne výsledky.

(176)

Pre existenciu zlyhania trhu je predovšetkým potrebné, aby existovali externality (pozitívne vedľajšie vplyvy) vytvárané transakciami alebo podstatné neúplné alebo asymetrické informácie vedúce k tomu, že sa neuskutočnia inak efektívne transakcie. Hoci tieto môžu byť teoreticky prítomné pri určitých medzinárodných aj vnútroštátnych transakciách (napr. v rámci spoločných programov VaV), nemožno ich považovať za prirodzenú súčasť všetkých medzinárodných transakcií, nieto ešte transakcií uvedeného druhu. V tomto zmysle Komisia dospela k záveru, že nárok týkajúci sa zlyhania trhu nemožno uznať.

(177)

Ďalej treba pripomenúť, že pri posudzovaní, či pomoc možno považovať za zlučiteľnú s vnútorným trhom, Komisia porovnáva pozitívny vplyv opatrenia pri dosahovaní cieľa spoločného záujmu s potenciálne negatívnymi vedľajšími účinkami, napríklad narušením obchodu a hospodárskej súťaže. Akčný plán štátnej pomoci, vychádzajúci z existujúcej praxe, oficiálne potvrdil trojkrokové „preverenie vyváženosti“. Prvé dva kroky sú zamerané na pozitívne vplyvy štátnej pomoci a tretí je zameraný na negatívne vplyvy a výslednú rovnováhu pozitívnych a negatívnych vplyvov. Preverenie vyváženosti vychádza z troch otázok:

(178)

Najprv je potrebné posúdiť, či cieľ pomoci možno skutočne považovať za cieľ v spoločnom záujme. V danom prípade, napriek údajnému cieľu podpory integrácie jednotného trhu, cieľ sledovaný touto pomocou nie je jasne definovaný, keďže ide nad rámec integrácie trhu prostredníctvom podpory expanzie španielskych podnikov, najmä na európskom trhu.

(179)

Druhý krok vyžaduje posúdenie, či je pomoc správne navrhnutá na dosiahnutie konkrétneho cieľa spoločného záujmu. Presnejšie, štátna pomoc musí zmeniť správanie podniku, ktorý je príjemcom pomoci, tak, že sa podieľa na činnostiach, ktoré prispievajú k dosiahnutiu cieľa spoločného záujmu, ktorý by nerealizoval bez pomoci alebo by ho realizoval obmedzene alebo iným spôsobom. Španielske orgány a tridsať zainteresovaných strán nepredložili konkrétne argumenty preukazujúce pravdepodobnosť, že by sa dosiahol takýto stimulačný účinok.

(180)

Tretia otázka sa zameriava na negatívne účinky štátnej pomoci. Pomoc poskytnutá konkrétnemu podniku alebo hospodárskemu odvetviu, aj keby bola dobre navrhnutá na riešenie cieľa spoločného záujmu, môže viesť k vážnym narušeniam hospodárskej súťaže a obchodu medzi členskými štátmi. V tomto zmysle tridsať zainteresovaných strán zastáva názor, že schéma pomoci nemá vplyv na podmienky hospodárskej súťaže podnikov podliehajúcich dani z príjmu právnických osôb v Španielsku, keďže finančný vplyv článku 12 ods. 5 bude zanedbateľný. Ako sa však už uviedlo v odseku 126 a nasl., existujú vážne náznaky, že vplyv článku 12 ods. 5 vôbec nie je zanedbateľný. Okrem toho, keďže sa schéma pomoci vzťahuje len na zahraničné transakcie, zjavne má vplyv na účinok sústredenia narušenia hospodárskej súťaže na zahraničných trhoch.

(181)

Posledným krokom analýzy zlučiteľnosti je vyhodnotiť, či prípadné pozitívne účinky prevažujú nad negatívnymi účinkami. Ako sa už uviedlo, v tomto prípade španielske orgány a tridsať zainteresovaných strán nepreukázali existenciu konkrétneho cieľa vedúceho k zjavným pozitívnym účinkom. Vo všeobecnosti zastávajú názor, že článok 12 ods. 5 TRLIS spĺňa cieľ Únie podporovať cezhraničné transakcie bez toho, aby vykonali hodnotenie potenciálnych a skutočných negatívnych vplyvov sporného opatrenia. V každom prípade aj pri predpoklade, že pozitívnym účinkom opatrenia je podporovať cezhraničné transakcie odstránením prekážok pre takéto transakcie, Komisia dospela k záveru, že pozitívne účinky opatrenia neprevažujú nad jeho negatívnymi účinkami, najmä z toho dôvodu, že rozsah pôsobnosti opatrenia je nepresný a nediferencovaný.

(182)

Na záver treba povedať, že Komisia dospela k záveru, najmä pokiaľ ide o analýzu v zmysle článku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ, že daňové výhody poskytnuté na základe sporného opatrenia nesúvisia s investíciami, tvorbou pracovných miest ani konkrétnymi projektmi. Tieto výhody jednoducho oslobodzujú príslušné podniky od poplatkov, ktoré tieto podniky za bežných okolností znášajú, a preto sa musia považovať za prevádzkovú pomoc. Prevádzková pomoc vo všeobecnosti nepatrí do rozsahu pôsobnosti článku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ, pretože narúša podmienky hospodárskej súťaže v oblastiach, v ktorých sa poskytuje, pričom už na základe svojej podstaty je nespôsobilá na dosiahnutie ktoréhokoľvek z cieľov stanovených v danom ustanovení (134). V súlade so štandardnou praxou Komisie nemožno takúto pomoc považovať za zlučiteľnú s vnútorným trhom, keďže neuľahčuje rozvoj žiadnych činností ani hospodárskych oblastí, ani nie je časovo obmedzená, degresívna alebo úmerná tomu, čo je nutné na nápravu konkrétneho hospodárskeho znevýhodnenia príslušných oblastí. Výsledok „preverenia vyváženosti“ potvrdzuje túto analýzu.

(183)

Z uvedeného hľadiska sa musí dospieť k záveru, že celá uvedená schéma pomoci, aj pokiaľ sa týka nadobudnutí mimo EÚ, nie je zlučiteľná s vnútorným trhom.

(184)

Sporné opatrenie bolo zavedené bez toho, aby bolo vopred notifikované Komisii v súlade s článkom 108 ods. 3 ZFEÚ. Toto opatrenie preto predstavuje neoprávnenú štátnu pomoc.

(185)

Ak sa zistí, že protiprávne poskytnutá štátna pomoc nie je zlučiteľná so spoločným trhom, dôsledkom takéhoto zistenia je, že treba od prijímateľov žiadať jej vrátenie v zmysle článku 14 nariadenia Rady (ES) č. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúceho podrobné pravidlá na uplatňovanie článku 93 Zmluvy o ES (135). Vrátením tejto pomoci by sa malo obnoviť v čo najrozsiahlejšej miere konkurenčné postavenie, ktoré existovalo pred jej poskytnutím. Argumenty uplatnené španielskymi orgánmi alebo tridsiatimi zainteresovanými stranami nedokázali oprávnenosť všeobecného odchýlenia sa od tejto základnej zásady.

(186)

V článku 14 ods. 1 nariadenia (ES) č. 659/1999 sa však ustanovuje, že „Komisia nebude vyžadovať vymáhanie pomoci, ak by to bolo v rozpore so všeobecnou zásadou práva Spoločenstva“. Podľa judikatúry Európskeho súdneho dvora a rozhodovacej praxe Komisie je rozhodnutie o požiadavke na vrátenie porušením všeobecnej zásady práva EÚ, ak v dôsledku opatrení Komisie mal prijímateľ pomoci oprávnené očakávania, že pomoc bola poskytnutá v súlade s právom EÚ (136).

(187)

Súdny dvor v rozsudku vo veci Forum 187 (137) uviedol, že „… právo odvolávať sa na princíp oprávneného očakávania sa vzťahuje na každú dotknutú osobu v situácii, keď inštitúcia Spoločenstva spôsobila vznik dôvodných očakávaní. Nikto však nemôže poukazovať na porušenie tejto zásady, pokiaľ neexistujú presné uistenia, ktoré mal poskytnúť správny orgán. Podobne ak je obozretný a uvážlivý hospodársky subjekt schopný predvídať, že Spoločenstvo prijme opatrenie, ktoré vzhľadom na svoju povahu môže poškodiť jeho záujmy, nemôže sa domáhať uplatňovania uvedeného princípu, keď sa uvedené opatrenie prijme …“

(188)

Španielske orgány a tridsať zainteresovaných strán sa primárne odvolávali na existenciu oprávneného očakávania vychádzajúceho po prvé z určitých odpovedí Komisie na písomné parlamentné otázky a po druhé z údajnej podobnosti schémy pomoci s predchádzajúcimi opatreniami, ktoré boli Komisiou vyhlásené za zlučiteľné. Po tretie španielske orgány a tridsať zainteresovaných strán zastávajú názor, že princíp oprávneného očakávania znamená, že Komisia nemôže žiadať vrátenie už realizovaných odpočtov ani žiadnych zostávajúcich odpočtov počas obdobia maximálne 20 rokov ustanoveného v TRLIS.

(189)

Pokiaľ ide o údajnú podobnosť schémy pomoci s ostatnými opatreniami, pri ktorých sa dospelo k záveru, že nepredstavujú štátnu pomoc, Komisia dospela k záveru, že schéma pomoci je podstatne rozdielna v porovnaní s opatreniami posudzovanými Komisiou v jej rozhodnutí z roku 1984 týkajúcom sa belgických koordinačných centier (138). Sporné opatrenie má rozdielny rozsah pôsobnosti, keďže sa netýka činností vnútri skupiny ako vo veci belgických koordinačných centier. Sporné opatrenie má ďalej rozdielnu štruktúru, ktorá je príčinou jeho selektívnosti, najmä z dôvodu, že sa vzťahuje len na transakcie týkajúce sa cudzích krajín.

(190)

Pokiaľ ide o vplyv vyhlásení Komisie na oprávnené očakávania príjemcov, Komisia dospela k záveru, že by sa malo rozlišovať medzi dvoma obdobiami: a) obdobím od nadobudnutia účinnosti opatrenia 1. januára 2002 do dátumu uverejnenia rozhodnutia o začatí konania v Úradnom vestníku Európskej únie21. decembra 2007 a b) obdobím po uverejnení rozhodnutia o začatí konania v Úradnom vestníku Európskej únie.

(191)

Pokiaľ ide o prvé obdobie, Komisia potvrdzuje svoje odpovede na parlamentné otázky pána Erika Meijera a pani Sharon Bowlesovej týkajúce sa možnej povahy sporného opatrenia ako štátnej pomoci. Presnejšie, v odpovedi na parlamentnú otázku poslanca Európskeho parlamentu pána Erika Meijera 19. januára 2006 člen Komisie odpovedal v mene Komisie takto: „Komisia nemôže potvrdiť, že vysoké ponuky španielskych podnikov sú spôsobené daňovými zákonmi Španielska, ktoré umožňujú podnikom odpisovať goodwill rýchlejšie ako ich francúzskym alebo talianskym protistranám. Komisia však môže potvrdiť, že takéto vnútroštátne právne predpisy nespadajú do rozsahu pôsobnosti uplatňovania pravidiel štátnej pomoci, keďže predstavujú skôr všeobecné pravidlá odpisovania vzťahujúce sa na všetky podniky v Španielsku (139).“17. februára 2006 v odpovedi na parlamentnú otázku pani Sharon Bowlesovej, poslankyne Európskeho parlamentu, člen Komisie odpovedal v mene Komisie takto: „Podľa informácií, ktoré máme v súčasnosti, sa však Komisii zdá, že španielske pravidlá (zdaňovania) týkajúce sa odpisovania ‚goodwillu‘ sa vzťahujú na všetky podniky v Španielsku nezávisle od ich veľkosti, odvetvia, právnej formy alebo od toho, či sú v súkromnom, alebo verejnom vlastníctve, keďže predstavujú všeobecné pravidlá odpisovania. Preto sa zdá, že nepatria do rozsahu pôsobnosti uplatňovania pravidiel štátnej pomoci (140).“

(192)

Komisia týmito vyjadreniami pre Európsky parlament poskytla konkrétne, bezpodmienečné a jednotné uistenia takej povahy, že príjemcovia uvedeného opatrenia mali dôvodnú nádej, že schéma odpisovania goodwillu je oprávnená v tom zmysle, že nespadá do rozsahu pôsobnosti pravidiel štátnej pomoci (141) a že akékoľvek výhody vyplývajúce z nej preto nemôžu byť podrobené následnému konaniu týkajúcemu sa vrátenia pomoci. Hoci tieto vyhlásenia neviedli k formálnemu rozhodnutiu Komisie, v ktorom by sa stanovilo, že schéma odpisovania nepredstavuje štátnu pomoc, ich účinok bol rovnocenný z hľadiska vzniku oprávneného očakávania, najmä vzhľadom na skutočnosť, že v tomto prípade sa dodržiavali uplatniteľné postupy zabezpečujúce dodržiavanie zásady kolegiálnosti. Keďže pojem štátnej pomoci je objektívny (142) a Komisia nemá žiadnu právomoc konať podľa vlastného uváženia, pokiaľ ide o jeho výklad – na rozdiel od posudzovania zlučiteľnosti –, každé presné a bezpodmienečné vyjadrenie v mene Komisie v tom zmysle, že vnútroštátne opatrenie sa nepovažuje za štátnu pomoc, sa bude prirodzene chápať ako znak toho, že opatrenie sa od začiatku (t. j. aj pred uvedeným vyjadrením) netýka pomoci. Každý podnik, ktorý v minulosti nemal istotu, či bude v budúcnosti podliehať podľa pravidiel štátnej pomoci vráteniu výhod, ktoré získal na základe schémy odpisovania goodwillu, vyplývajúcich z transakcií realizovaných pred týmito výrokmi Komisie, mohol potom dospieť k záveru, že takáto neistota je nedôvodná, keďže nebolo možné očakávať, že prejaví v tomto ohľade väčšiu starostlivosť ako Komisia. Za týchto konkrétnych okolností a berúc do úvahy, že právo EÚ nevyžaduje preukázanie príčinnej súvislosti medzi uisteniami inštitúcie Spoločenstva a správaním občanov alebo podnikov, ktorých sa takéto uistenie týka (143), každý starostlivý podnikateľ mohol primerane očakávať, že Komisia následne neuloží spätné vymáhanie pomoci (144), pokiaľ ide o opatrenia, ktoré sama predtým kategorizovala vo vyjadrení pre inú inštitúciu Spoločenstva ako nepredstavujúce pomoc, bez ohľadu na to, kedy bola uzatvorená transakcia, pre ktorú plynie prospech z opatrenia pomoci.

(193)

Komisia preto dospela k záveru, že príjemcovia sporného opatrenia mohli mať oprávnené očakávanie, že sa nebude vyžadovať vrátenie pomoci, a preto sa nevyžaduje ani vrátenie fiškálnej pomoci poskytnutej v súvislosti s podielmi priamo alebo nepriamo vlastnenými španielskou nadobúdajúcou spoločnosťou v zahraničnom podniku pred dátumom uverejnenia (145) rozhodnutia Komisie o začatí konania vo veci formálneho zisťovania podľa článku 108 ods. 2 ZFEÚ v Úradnom vestníku Európskej únie tým príjemcom, ktorí mohli potom využívať výhody sporného opatrenia.

(194)

Nad rámec týchto úvah, ktoré sú totožné s úvahami vyjadrenými v predchádzajúcom rozhodnutí, Komisia zastáva názor, že by sa mal zohľadniť rad dodatočných faktorov.

(195)

Hoci Komisia v súlade s odsekom 117 predchádzajúceho rozhodnutia dospela k záveru, že španielske orgány a tridsať zainteresovaných strán neposkytli dostatočné dôkazy na uznanie oprávnenosti rozdielneho zdaňovania transakcií nadobudnutia podielov v španielskych podnikoch a transakcií medzi podnikmi usadenými v Európskej únii, Komisia uviedla, že „… nemôže a priori úplne vylúčiť túto diferenciáciu, pokiaľ ide o transakcie týkajúce sa tretích krajín. Mimo Spoločenstva môžu skutočne pretrvávať právne prekážky pre cezhraničné podnikové kombinácie, ktoré by mali za následok rozdielnu právnu a faktickú situáciu cezhraničných transakcií v porovnaní s transakciami vnútri Spoločenstva. V dôsledku toho nadobudnutia mimo Spoločenstva, ktoré by mohli viesť k odpisovaniu goodwillu na daňové účely – napríklad v prípade väčšinových podielov –, môžu byť vylúčené z tejto daňovej výhody, keďže nemožno realizovať podnikové kombinácie. Odpisovanie finančného goodwillu pri týchto transakciách, ktoré patria mimo faktický a právny rámec Spoločenstva, môže byť potrebné na zabezpečenie daňovej neutrality.“ Komisia uzatvorila svoju analýzu tým, že v odseku 119 predchádzajúceho rozhodnutia, ktoré je dostupné na webovej stránke Komisie od začiatku januára 2010, uviedla: „V tejto súvislosti Komisia ponecháva konanie začaté rozhodnutím o začatí konania z 10. októbra 2007 otvorené pre nadobudnutia mimo Spoločenstva z hľadiska nových skutočností, ktoré sa španielske orgány zaviazali poskytnúť, pokiaľ ide o prekážky pre cezhraničné fúzie mimo Spoločenstva. Konanie začaté 10. októbra 2007 preto pre nadobudnutia mimo Spoločenstva naďalej pokračuje.“

(196)

V odsekoch 115 až 119 predchádzajúceho rozhodnutia Komisia uviedla, že by mohla existovať diferenciácia medzi transakciami nadobudnutia, ktoré sa uskutočnili v rámci EÚ, a transakciami, ktoré sa uskutočňujú mimo EÚ. Komisia predovšetkým uviedla, že „môžu skutočne pretrvávať právne prekážky pre cezhraničné podnikové kombinácie, ktoré by mali za následok rozdielnu právnu a faktickú situáciu cezhraničných transakcií v porovnaní s transakciami vnútri Spoločenstva“. Odkazy na kritériá „právnych prekážok“ a „väčšinových podielov“ sú v tejto konkrétnej situácii osobitne dôležité.

(197)

Z hľadiska týchto osobitných a charakteristických znakov tohto prípadu Komisia zastáva názor, že vyjadrenie v odseku 117 predchádzajúceho rozhodnutia mohlo viesť k vzniku oprávnených očakávaní v súvislosti s uplatňovaním spornej schémy pomoci na transakcie španielskych spoločností v týchto tretích krajinách, v ktorých existujú výslovné „právne prekážky“ pre cezhraničné podnikové kombinácie a v ktorých príslušná španielska spoločnosť nadobudla „väčšinový podiel“, bez ohľadu na dátum, ku ktorému sa transakcia uskutočnila pred prijatím tohto rozhodnutia.

(198)

Na základe informácií predložených španielskymi orgánmi v správach a bez toho, aby bola dotknutá kategorizácia spornej schémy ako štátna pomoc a jej uplatňovanie na jednotlivé transakcie z dôvodov uvedených v odseku 107, Komisia poznamenáva, že spomedzi analyzovaných krajín právne predpisy platné v dvoch z nich, t. j. v Indii a Číne, predstavujú výslovné právne prekážky cezhraničných podnikových kombinácií.

(199)

Z hľadiska zistení uvedených v odsekoch 119 a 120 Komisia dospela k záveru, že v prípade transakcií týkajúcich sa týchto dvoch krajín príjemcovia sporného opatrenia, ktorí nadobudli väčšinový podiel, by mohli mať oprávnené očakávanie, že sa nebude požadovať vrátenie pomoci.

(200)

To isté zaobchádzanie sa bude vzťahovať na tých príjemcov, ktorí vykonali transakciu v iných tretích krajinách, ktorí nadobudli väčšinový podiel a ktorí môžu poskytnúť dostatočné dôkazy o existencii výslovnej právnej prekážky v zmysle tohto rozhodnutia v právnych predpisoch danej tretej krajiny. V prípade krajín uvedených v správach Komisia zohľadní, že na základe informácií poskytnutých španielskymi orgánmi nebolo možné určiť takéto prekážky, ale je ochotná ďalej skúmať príslušné dôkazy.

(201)

V prípade príjemcov, ktorí majú oprávnené očakávania buď na základe vyhlásení Komisie pre poslancov Európskeho parlamentu, alebo na základe predchádzajúceho rozhodnutia, Komisia dospela tiež k záveru, že všetci títo príjemcovia by mali naďalej využívať výhody sporného opatrenia až do konca doby odpisovania ustanovenej opatrením. Komisia uznáva, že transakcie sa plánovali a investície realizovali v primeranom a oprávnenom očakávaní určitého stupňa kontinuity hospodárskych podmienok vrátane sporného opatrenia. Preto v súlade s predchádzajúcou judikatúrou Súdneho dvora a praxou Komisie (146) a pri absencii primárneho všeobecného záujmu (147) Komisia dospela k záveru, že príjemcom by malo byť povolené naďalej využívať výhody sporného opatrenia počas celej doby odpisovania ustanovenej v článku 12 ods. 5 TRLIS.

(202)

Komisia ďalej dospela k záveru, že pre podniky vlastniace oprávnené očakávania, ktoré už v dlhšom časovom horizonte nadobudli práva v zahraničných spoločnostiach a ktoré nevlastnili tieto práva počas neprerušeného obdobia najmenej jedného roka k dátumu uverejnenia rozhodnutia o začatí konania (oprávnené očakávania vyplývajúce z vyhlásení Komisie pre poslancov Európskeho parlamentu) alebo k dátumu uverejnenia tohto rozhodnutia (oprávnené očakávania vyplývajúce z predchádzajúceho rozhodnutia), by sa malo stanoviť primerané prechodné obdobie. Komisia preto dospela k záveru, že pre podniky, ktoré splnili všetky ostatné príslušné podmienky ustanovené v článku 12 ods. 5 TRLIS do 21. decembra 2007, respektíve do dátumu uverejnenia tohto rozhodnutia v Úradnom vestníku Európskej únie, okrem podmienky, aby vlastnili svoje podiely počas neprerušeného obdobia aspoň jedného roka, by mal tiež plynúť prospech z oprávneného očakávania, ak vlastnili tieto práva počas neprerušeného obdobia najmenej jedného roka do 21. decembra 2008, respektíve jedného roka od uverejnenia tohto rozhodnutia.

(203)

Na druhej strane v prípadoch, ak španielska nadobúdajúca spoločnosť nemá oprávnené očakávania, od tohto príjemcu sa bude vyžadovať vrátenie nezlučiteľnej pomoci s výnimkou prípadu, keď po prvé španielska nadobúdajúca spoločnosť sa pred 21. decembrom 2007 (oprávnené očakávania vyplývajúce z vyhlásení Komisie pre poslancov Európskeho parlamentu) alebo pred dátumom uverejnenia tohto rozhodnutia (oprávnené očakávania vyplývajúce z predchádzajúceho rozhodnutia) neodvolateľne zaviazala vlastniť takéto práva, po druhé zmluva obsahovala odkladaciu podmienku súvisiacu so skutočnosťou, že uvedená transakcia podlieha povinnému schváleniu regulačným orgánom, a po tretie transakcia bola notifikovaná pred 21. decembrom 2007 (oprávnené očakávania vyplývajúce z vyhlásení Komisie pre poslancov Európskeho parlamentu) alebo pred uverejnením tohto rozhodnutia (oprávnené očakávania vyplývajúce z predchádzajúceho rozhodnutia).

(204)

Komisia dospela tiež k záveru, že sporné opatrenie nepredstavuje pomoc, ak v čase, keď príjemcovia využívali jeho výhody, boli splnené všetky podmienky ustanovené v právnych predpisoch prijatých v súlade s článkom 2 nariadenia Rady (ES) č. 994/98 (148), ktoré boli uplatniteľné v čase, keď sa využívala daňová úľava.

(205)

Na základe uvedených úvah a ako sa už zdôraznilo v predchádzajúcom rozhodnutí, presná výška pomoci pre daného príjemcu v danom roku zodpovedá čistej diskontovanej hodnote zníženia daňového zaťaženia poskytnutého odpísaním podľa článku 12 ods. 5 TRLIS. Preto je podmienená sadzbou dane z príjmu právnických osôb v príslušných rokoch a uplatniteľnou diskontnou úrokovou sadzbou.

(206)

Pre práva v zahraničných spoločnostiach, ktoré nespĺňajú podmienky uvedené v predchádzajúcich odsekoch, nominálna hodnota pomoci za daný rok a daného príjemcu zodpovedá daňovej úľave poskytnutej na základe uplatnenia článku 12 ods. 5 TRLIS.

(207)

Diskontovaná hodnota sa počíta uplatnením úrokovej sadzby na nominálnu hodnotu v súlade s kapitolou V nariadenia Komisie (ES) č. 794/2004 (149) zmeneného a doplneného nariadením Komisie (ES) č. 271/2008 (150).

(208)

Pri výpočte daňového zaťaženia príjemcov v prípade bez neoprávneného opatrenia pomoci musia španielske orgány vychádzať z transakcií, ktoré boli vykonané v období pred uverejnením rozhodnutia o začatí konania v Úradnom vestníku Európskej únie (oprávnené očakávania vyplývajúce z vyhlásení Komisie pre poslancov Európskeho parlamentu) alebo pred dátumom uverejnenia tohto rozhodnutia (oprávnené očakávania vyplývajúce z predchádzajúceho rozhodnutia), ako sa už uviedlo. Nemožno tvrdiť, že v prípade, ak by tieto protiprávne výhody neexistovali, príjemcovia by štruktúrovali svoje transakcie inak, aby znížili daňové zaťaženie. Ako sa jednoznačne uvádza v rozsudku Súdneho dvora vo veci Unicredito (151), tieto hypotetické úvahy nemožno zohľadniť na účel výpočtu pomoci.

(209)

Na základe uvedenej judikatúry a osobitého charakteru tejto veci musí Komisia dospieť k záveru, že článok 12 ods. 5 TRLIS predstavuje schému štátnej pomoci v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ, aj pokiaľ sa vzťahuje na nadobudnutia mimo EÚ. Komisia dospela tiež k záveru, že sporné opatrenie, ktoré bolo uplatnené v rozpore s článkom 108 ods. 3 ZFEÚ, predstavuje neoprávnenú schému pomoci, pokiaľ ide o nadobudnutia vnútri EÚ.

(210)

Vzhľadom na prítomnosť oprávnených očakávaní až do dátumu uverejnenia rozhodnutia o začatí konania však Komisia uznáva, že vykonávanie môže pokračovať počas celého obdobia odpisovania ustanoveného schémou pomoci, a výnimočne upúšťa od požadovania vrátenia daňových úľav vyplývajúcich z uplatňovania schémy pomoci na podiely priamo alebo nepriamo vlastnené španielskou nadobúdajúcou spoločnosťou v zahraničnom podniku pred dátumom uverejnenia rozhodnutia Komisie o začatí konania vo veci formálneho zisťovania podľa článku 108 ods. 2 v Úradnom vestníku Európskej únie okrem prípadov, ak po prvé nadobúdajúca španielska spoločnosť sa pred 21. decembrom 2007 neodvolateľne zaviazala vlastniť takéto práva; po druhé zmluva obsahovala odkladaciu podmienku súvisiacu so skutočnosťou, že uvedená transakcia podlieha povinnému schváleniu regulačným orgánom, a po tretie transakcia bola notifikovaná pred 21. decembrom 2007. Komisia sa okrem toho musí vzdať vymáhania vrátenia pomoci a musí uznať, že vykonávanie môže pokračovať počas celého obdobia odpisovania ustanoveného schémou pomoci aj pre každé daňové zvýhodnenie, ktoré vyplýva z uplatňovania schémy pomoci na transakcie týkajúce sa väčšinových podielov, vykonané pred uverejnením tohto rozhodnutia, ktoré sa týkajú tretích krajín, v ktorých je prítomnosť výslovných právnych prekážok cezhraničných kombinácií náležite zdôvodnená v súlade so zásadami ustanovenými v tomto rozhodnutí,

a)

zoznam príjemcov, ktorí dostali pomoc na základe schémy uvedenej v článku 1, a celkovú výšku pomoci, ktorú každý z nich dostal na základe schémy;

b)

celkovú sumu (istina a úroky), ktorú má vrátiť každý príjemca;

c)

podrobný opis už prijatých a plánovaných opatrení s cieľom dodržať ustanovenia tohto rozhodnutia;

d)

dokumenty preukazujúce, že sa príjemcom nariadilo vrátenie pomoci.