20.12.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 347/303

(1)

V súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1082/2006 (3) Komisia 29. júla 2011 prijala správu o uplatňovaní uvedeného nariadenia adresovanú Európskemu parlamentu a Rade. Komisia v tejto správe oznámila svoj zámer navrhnúť obmedzený počet úprav nariadenia (ES) č. 1082/2006 s cieľom uľahčiť zakladanie a fungovanie EZÚS a zároveň navrhla objasniť niektoré existujúce ustanovenia. Mali by sa odstrániť prekážky zakladania nových EZÚS a zároveň by sa mala zachovať kontinuita fungovania existujúcich EZÚS a uľahčiť ich prevádzka, aby sa tak umožnilo širšie využitie EZÚS s cieľom prispieť k lepšej politickej súdržnosti a spolupráci medzi verejnými orgánmi bez vytvárania dodatočnej záťaže pre vnútroštátnu verejnú správu alebo správu Únie.

(2)

Založenie EZÚS je záležitosť, o ktorej by mali rozhodnúť jej členovia a ich národné orgány a nespája sa automaticky s právnymi alebo finančnými výhodami na úrovni Únie.

(3)

Lisabonskou zmluvou sa do politiky súdržnosti vniesol územný rozmer a „Spoločenstvo“ sa nahradilo „Úniou“. Preto by sa táto nová terminológia mala zaviesť v nariadení (ES) č. 1082/2006.

(4)

EZÚS môžu potenciálne rozširovať podporu a podnecovať dosahovanie harmonického rozvoja Únie ako celku a najmä hospodársku, sociálnu a územnú spoluprácu jej regiónov a prispievať k plneniu cieľov stratégie Európa 2020 na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu (ďalej len „stratégia Európa 2020“). EZÚS môžu tiež pozitívne prispievať k zmierňovaniu prekážok územnej spolupráce medzi regiónmi, ktoré majú vážne a stále prírodné a demografické nevýhody, vrátane špecifickej situácie najvzdialenejších regiónov, a môžu byť nástrojom na posilňovanie spolupráce s tretími krajinami, zámorskými krajinami a územiami (ďalej len „ZKÚ“) a okrajovými regiónmi Únie, a to aj prostredníctvom využitia programov vonkajšej spolupráce Únie.

(5)

Skúsenosti s doteraz založenými EZÚS ukazujú, že ako právny nástroj sa EZÚS využívajú aj na spoluprácu v kontexte politík Únie iných ako je politika súdržnosti, a to aj prostredníctvom realizácie programov alebo časti programov s finančnou podporou Únieinou, ako sa poskytuje v rámci politiky súdržnosti. Mala by sa zvýšiť účinnosť a efektívnosť EZÚS rozšírením charakteru EZÚS, odstránením zostávajúcich prekážok a uľahčením zakladania a fungovania EZÚS, pričom by sa členským štátom mala ponechať schopnosť obmedziť /opatrenia, ktoré sú EZÚS schopné vykonávať bez finančnej podpory Únie. Podľa nariadenia (ES) č. 1082/2006 majú EZÚS v každom členskom štáte najrozsiahlejšiu právnu spôsobilosť poskytnutú právnickým osobám podľa vnútroštátneho práva tohto členského štátu, vrátane možnosti uzatvárať dohody s inými EZÚS a inými právnymi subjektmi na účely vykonávania projektov spoločnej spolupráce s cieľom zabezpečiť okrem iného účinnejšie fungovanie makroregionálnych stratégií.

(6)

Podľa vymedzenia pojmu, EZÚS pôsobia vo viac ako jednom členskom štáte. Preto nariadenie (ES) č. 1082/2006 poskytuje možnosť uviesť v dohovore a stanovách EZÚS rozhodné právo v súvislosti s určitými otázkami. Mali by sa objasniť prípady, v akých sa takéto prehlásenia majú uprednostňovať, v rámci hierarchie rozhodného práva stanoveného v uvedenom nariadení, vnútroštátne právne predpisy členského štátu, v ktorom má EZÚS svoje sídlo. Ustanovenia nariadenia (ES) č. 1082/2006 o rozhodnom práve by sa zároveň mali rozšíriť na akty a činnosti EZÚS na základe právneho dohľadu vykonávaného v každom jednotlivom prípade členskými štátmi.

(7)

Výsledkom rozdielneho postavenia miestnych a regionálnych subjektov v členských štátoch je, že kompetencie, ktoré sú na jednej strane hranice regionálne, môžu byť na druhej strane národné, najmä v menších alebo centralizovaných členských štátoch. Preto by národné orgány mali byť spôsobilé stať sa členmi EZÚS popri členskom štáte.

(8)

Aj napriek tomu, že nariadenie (ES) č. 1082/2006 umožňuje subjektom založeným podľa súkromného práva stať sa členmi EZÚS za predpokladu, že sa považujú za subjekty, ktoré sa riadia verejným právom v zmysle smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/18/ES (4), malo by sa umožniť, aby sa EZÚS využívali v budúcnosti na spoločné riadenie verejných služieb s osobitným dôrazom na služby všeobecného hospodárskeho záujmu alebo na infraštruktúru. Preto by sa aj iní aktéri založení podľa súkromného alebo verejného práva mohli stať členmi EZÚS. Z tohto dôvodu by mali byť zahrnuté aj „verejné podniky“ v zmysle smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/17/ES (5) a podniky poverené vykonávaním služieb všeobecného hospodárskeho záujmu v takých oblastiach, ako sú vzdelávanie a odborná príprava, zdravotná starostlivosť, sociálne potreby v súvislosti so zdravotnou starostlivosťou a dlhodobou starostlivosťou, starostlivosťou o deti, prístupom k trhu práce a opätovnou integráciou do ňho, v súvislosti so sociálnym bývaním a starostlivosťou a sociálnym začleňovaním zraniteľných skupín.

(9)

Nariadenie (ES) č. 1082/2006 neobsahuje podrobné pravidlá týkajúce sa účasti subjektov z tretích krajín na EZÚS vytvorenom v súlade s uvedeným nariadením, t. j. medzi členmi aspoň z dvoch členských štátov. Vzhľadom na ďalšie zosúlaďovanie pravidiel upravujúcich spoluprácu medzi jedným alebo viacerými členskými štátmi a jednou alebo viacerými tretími krajinami, najmä v kontexte cezhraničnej spolupráce v rámci nástroja európskeho susedstva (ENI) a nástroja predvstupovej spolupráce (IPA II), ale aj v kontexte doplnkového financovania z Európskeho rozvojového fondu a v kontexte nadnárodnej spolupráce v rámci cieľa Európska územná spolupráca, kde sa príspevky z ENI a IPA II majú presunúť tak, aby sa zoskupili s príspevkami z Európskeho fondu regionálneho rozvoja (EFRR) v rámci programov spoločnej spolupráce, sa výslovne umožňuje účasť členov z tretích krajín susediacich s členským štátom vrátane jeho najvzdialenejších regiónov na EZÚS založenom aspoň medzi dvomi členskými štátmi. Táto možnosť by mala existovať, ak to povoľujú právne predpisy tretej krajiny alebo dohody medzi aspoň jedným zúčastňujúcim sa členským štátom a treťou krajinou.

(10)

S cieľom posilniť hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť Únie a tým posilniť najmä účinnosť územnej spolupráce vrátane foriem cezhraničnej, nadnárodnej a medziregionálnej spolupráce medzi členmi EZÚS, mala by sa povoliť v EZÚS účasť tretích krajín susediacich s členským štátom, vrátane jeho najvzdialenejších regiónov. Operácie v rámci programov Európskej územnej spolupráce, ak ich spolufinancuje Únia, by preto mali naďalej postupovať podľa cieľov politiky súdržnosti Únie, aj keď sa sčasti alebo úplne uplatňujú mimo územia Únie, čím sa činnosti EZÚS tiež vykonávajú aspoň v nejakom rozsahu mimo územia Únie. V tomto kontexte, a keď je to relevantné, je prípadný prínos vznikajúci činnosťami EZÚS, ktorého členmi sú tiež tretie krajiny susediace s aspoň jedným členským štátom, vrátane jeho najvzdialenejších regiónov, k cieľom politík vonkajšej činnosti Únie, ako sú ciele rozvojovej spolupráce alebo hospodárskej, finančnej a technickej spolupráce, čisto náhodný, ťažisko daných programov spolupráce, a tým aj činností tohto EZÚS by sa malo prvotne zamerať na ciele politiky súdržnosti Únie.V súlade s tým sú akékoľvek ciele rozvojovej spolupráce alebo hospodárskej, finančnej a technickej spolupráce medzi len jedným členským štátom, vrátane jeho najvzdialenejších regiónov, a jednou alebo viacerými tretími krajinami len doplnkom k cieľom územnej spolupráce založenej na politike súdržnosti medzi členskými štátmi vrátane ich najvzdialenejších regiónov. Preto článok 175 tretí odsek Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) je dostatočným právnym základom na prijatie tohto nariadenia.

(11)

Na základe povolenia účasti národných, regionálnych, subregionálnych a miestnych orgánov a organizácií a tiež prípadne ostatných orgánov verejnej správy alebo inštitúcií, vrátane poskytovateľov verejných služieb, zo ZKÚ na EZÚS na základe rozhodnutia Rady 2013/755/EÚ (6) a zohľadňujúc, že v prípade programového obdobia 2014 až 2020 osobitné dodatočné rozpočtové prostriedky v rámci viacročného finančného rámca majú posilniť spoluprácu najvzdialenejších regiónov Únie so susednými tretími krajinami a niektorými ZKÚ a susediacimi s týmito najvzdialenejšími regiónmi, by sa mal EZÚS ako právny nástroj otvoriť aj pre členov zo ZKÚ. Na účely právnej istoty a transparentnosti by sa mali stanoviť osobitné procesy schvaľovania pristúpenia členov zo ZKÚ k EZÚS vrátane osobitných pravidiel o rozhodnom práve pre príslušné EZÚS s členmi zo ZKÚ, ak je to potrebné.

(12)

Nariadenie (ES) č. 1082/2006 rozlišuje medzi dohovorom, ktorým sa stanovujú konštitučné prvky budúceho EZÚS, a stanovami, ktorými sa stanovujú realizačné prvky. Stanovy však v zmysle uvedeného nariadenia, v súčasnosti musia obsahovať všetky ustanovenia dohovoru. Napriek tomu, že tak dohovor ako aj stanovy sa majú zasielať členským štátom, sú to samostatné dokumenty a schvaľovací postup by sa mal obmedziť na dohovor. Navyše na niektoré prvky, na ktoré sa v súčasnosti vzťahujú stanovy, by sa mal namiesto toho vzťahovať dohovor.

(13)

Skúsenosti získané zo zakladania EZÚS ukazujú, že trojmesačná lehota na schvaľovací postup členským štátom bola zriedkavo dodržaná. Uvedená lehota by sa preto malo predĺžiť na šesť mesiacov. Na druhej strane, s cieľom zabezpečiť právnu istotu po tejto lehote by sa dohovor mal považovať za schválený tichým súhlasom, ak je to možné, v súlade s vnútroštátnym právom príslušných členských štátov, vrátane príslušných ústavných požiadaviek. Členský štát, v ktorom sa má nachádzať navrhované sídlo EZÚS, však musí dohovor formálne schváliť. Kým členské štáty by mali uplatňovať vnútroštátne pravidlá na postup schválenia účasti perspektívneho člena v EZÚS alebo vytvoriť osobitné pravidlá v rámci vnútroštátnych pravidiel, ktorými sa vykonáva nariadenie (ES) č. 1082/2006, mali by sa vylúčiť odchýlky od ustanovenia týkajúceho sa tichého súhlasu po uplynutí lehoty šiestich mesiacov, okrem prípadov stanovených v tomto nariadení.

(14)

Mal by sa stanoviť dôvody, pre ktoré členský štát odmietne schválenie účasti perspektívneho člena alebo dohovor. Nemalo by sa však zohľadniť akékoľvek vnútroštátne právo, ktoré vyžaduje iné pravidlá a postupy pri uvedenom schvaľovaní ako tie, ktoré sa stanovujú v nariadení (ES) č. 1082/2006.

(15)

Keďže nariadenie (ES) č. 1082/2006 sa nemôže uplatňovať v tretích krajinách, členský štát, v ktorom sa má nachádzať navrhované sídlo EZÚS, by sa mal presvedčiť pri schvaľovaní účasti perspektívnych členov z tretích krajín založených podľa práva týchto tretích krajín na základe konzultácie s tými členskými štátmi, podľa práva ktorých boli iní perspektívni členovia EZÚS založení, že tretie krajiny uplatňujú podmienky a postupy rovnocenné tým, ktoré sú stanovené v nariadení (ES) č. 1082/2006 alebo konajú v súlade s medzinárodnými dvojstrannými alebo viacstrannými dohodami uzatvorenými medzi členskými štátmi Rady Európy, či už sú, alebo nie sú členskými štátmi Únie, a to na základe Európskeho rámcového dohovoru o cezhraničnej spolupráci medzi územnými celkami alebo orgánmi, podpísanej v Madride 21. mája 1980 a ďalších protokolov prijatých na jeho základe. V prípade účasti viacerých členských štátov Únie a jednej alebo viacerých tretích krajín by malo byť postačujúce, aby bola takáto dohoda uzatvorená medzi príslušnou treťou krajinou a jedným zúčastneným členským štátom Únie.

(16)

S cieľom podporiť pristúpenie nových členov k existujúcemu EZÚS by sa mal zjednodušiť postup zmeny dohovorov v takýchto prípadoch. Takéto zmeny by sa v prípade nového člena z členského štátu, ktorý už schválil dohovor, preto nemali oznamovať všetkým zúčastneným členským štátom, ale iba členskému štátu, podľa ktorého právnych predpisov je nový perspektívny člen založený a členskému štátu, v ktorom má EZÚS registrované sídlo. Akákoľvek následná zmena dohovoru by sa mala oznamovať všetkým dotknutým členským štátom. Takéto zjednodušenie postupu zmeny by sa však nemalo uplatňovať v prípade nového budúceho člena z členského štátu, ktorý zatiaľ neschválil dohovor, tretej krajiny alebo ZKÚ, pretože je nevyhnutné umožniť všetkým členským štátom, aby mohli skontrolovať, či je takéto pristúpenie v súlade s jeho verejným záujmom alebo verejným poriadkom.

(17)

Vzhľadom na prepojenie medzi členskými štátmi a ZKÚ, by sa na postupoch schvaľovania účasti perspektívnych členov zo ZKÚ mali zúčastňovať aj tieto členské štáty. V súlade s osobitným vzťahom riadenia medzi členským štátom a ZKÚ, členský štát by mal buď schváliť účasť perspektívneho člena zo ZKÚ, alebo by mal predložiť písomné potvrdenie členskému štátu, v ktorom sa má nachádzať navrhované sídlo EZÚS, o tom, že príslušné orgány v ZKÚ schválili účasť perspektívneho člena v súlade s podmienkami a postupmi rovnocennými tým, ktoré sú stanovené v nariadení (ES) č. 1082/2006. Rovnaký postup by sa mal uplatňovať v prípade perspektívneho člena zo ZKÚ, ktorý sa chce pripojiť k existujúcemu EZÚS.

(18)

Keďže stanovy už nemajú viac obsahovať všetky ustanovenia dohovoru, dohovor aj stanovy by sa mali zaregistrovať alebo zverejniť alebo oboje. Okrem toho by sa z dôvodov transparentnosti oznámenie týkajúce sa rozhodnutia o založení EZÚS malo zverejniť v sérii C Úradného vestníka Európskej únie. V záujme dôslednosti by toto oznámenie malo obsahovať údaje stanovené v prílohe k nariadeniu (ES) č. 1082/2006 v znení zmenenom týmto nariadením.

(19)

Účel EZÚS by sa mal rozšíriť tak, aby zahŕňal uľahčovanie a podporu územnej spolupráce vo všeobecnosti vrátane strategického plánovania a riadenia regionálnych a miestnych záujmov v súlade s politikou súdržnosti a inými politikami Únie a tak prispieval k plneniu stratégie Európa 2020 alebo realizácii makroregionálnych stratégií. EZÚS by preto malo mať možnosť vykonávať operácie s finančnou podporou inou, ako umožňuje politika súdržnosti Únie. Okrem toho by sa od každého člena v každom zastúpenom členskom štáte alebo tretej krajine malo požadovať, aby mal všetky kompetencie potrebné na účinné fungovanie EZÚS, pokiaľ členský štát alebo tretia krajina neschváli účasť člena založeného podľa jeho vnútroštátneho práva, aj keď tento člen nie je kompetentný vykonávať všetky úlohy vymedzené v dohovore.

(20)

EZÚS ako právny nástroj nie je určený na obchádzanie rámca stanoveného acquis Rady Európy, ktoré poskytuje rôzne príležitosti a rámce, v ktorých môžu regionálne a miestne orgány cezhranične spolupracovať vrátane najnovších zoskupení euroregionálnej spolupráce (7), alebo na to, aby poskytoval súbor osobitných spoločných pravidiel, ktoré by jednotne upravovali všetky takéto dojednania v celej Únii.

(21)

Osobitné úlohy EZÚS a možnosť členských štátov obmedziť činnosti, ktoré môžu EZÚS vykonávať bez finančnej podpory Únie, by mali byť v súlade s ustanoveniami upravujúcimi ERDF, Európsky sociálny fond a Kohézny fond počas programového obdobia 2014 – 2020.

(22)

Aj keď je v nariadení (ES) č. 1082/2006 stanovené, že úlohy EZÚS sa netýkajú okrem iného „regulačných právomocí“, ktoré môžu mať rôzne právne následky v rôznych členských štátoch, napriek tomu by zhromaždenie EZÚS malo byť schopné, ak je to osobitne stanovené dohovorom a v súlade s právom Únie a vnútroštátnym právom, určiť podmienky použitia položky infraštruktúry, ktorú riadi EZÚS, alebo podmienky, podľa ktorých možno poskytovať službu všeobecného hospodárskeho záujmu, vrátane taríf a poplatkov, ktoré musia zaplatiť používatelia.

(23)

V dôsledku otvorenia EZÚS pre členov z tretích krajín alebo ZKÚ by dohovor mal upravovať podrobné ustanovenia o ich účasti.

(24)

V dohovore by sa malo okrem odkazu na rozhodné právo vo všeobecnosti, ako sa stanovuje v článku 2 nariadenia (ES) č. 1082/2006, uvádzať aj právo Únie a vnútroštátne právo uplatniteľné na EZÚS. Navyše by mala existovať možnosť, aby toto vnútroštátne právo bolo právom členského štátu, v ktorom orgány EZÚS vykonávajú svoje právomoci, najmä v prípade zamestnancov, za prácu ktorých zodpovedá riaditeľ, a ktorí sa nachádzajú v inom členskom štáte, ako je členský štát, v ktorom má EZÚS registrované svoje sídlo. V dohovore by sa tiež malo uvádzať rozhodné právo Únie alebo vnútroštátne právo priamo súvisiace s činnosťami EZÚS vykonávanými v rámci úloh vymedzených v dohovore, a to aj vtedy, ak EZÚS riadi verejné služby všeobecného záujmu alebo infraštruktúry.

(25)

Toto nariadenie by sa nemalo vzťahovať na problémy spojené s cezhraničným obstarávaním, s ktorými sa stretávajú EZÚS.

(26)

Vzhľadom na význam pravidiel vzťahujúcich sa na zamestnancov EZÚS a zásady upravujúce ustanovenia týkajúce sa personálneho manažmentu a výberových konaní, tieto pravidlá a zásady by sa mali vymedziť namiesto stanov v dohovore. Mala by existovať možnosť stanoviť v dohovore rôzne možnosti, čo sa týka výberu pravidiel vzťahujúcich sa na zamestnancov EZÚS. Osobitné ustanovenia týkajúce sa personálneho manažmentu a výberových konaní by sa mali riešiť v stanovách.

(27)

V tejto súvislosti by členské štáty mali ďalej využívať možnosti stanovené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 (8) s cieľom umožniť spoločnú dohodu o výnimkách týkajúcich sa určenia uplatniteľných právnych predpisov podľa uvedeného nariadenia v záujme určitých osôb alebo kategórií osôb a s cieľom považovať zamestnancov EZÚS za takúto kategóriu osôb.

(28)

Vzhľadom na význam ustanovení týkajúcich sa zodpovednosti členov, tieto ustanovenia by sa mali vymedziť namiesto stanov v dohovore.

(29)

Ak je výlučným cieľom EZÚS riadenie programu spolupráce alebo jeho časti podporovanej EFRR, alebo ak sa EZÚS zaoberá spoluprácou alebo sieťami medzi regiónmi, informácie týkajúce sa územia, na ktorom EZÚS môže vykonávať svoju úlohu, by sa nemali požadovať. V prvom prípade by sa mal rozsah územia vymedziť, a ak je to vhodné, zmenil by sa v príslušnom programe spolupráce. V druhom prípade by požiadavka takýchto informácií, aj keď sa primárne týkajú nehmotných činností, ohrozila pristúpenie nových členov k medziregionálnej spolupráci alebo sieťam.

(30)

Je dôležité stanoviť rôzne opatrenia týkajúce sa na jednej strane kontroly riadenia verejných finančných prostriedkov a na druhej strane auditu účtovníctva EZÚS.

(31)

EZÚS, ktorého členovia ručia v obmedzenom rozsahu, by sa mali jasnejšie odlíšiť od tých, ktorých členovia ručia v neobmedzenom rozsahu. Navyše s cieľom umožniť EZÚS, ktorých členovia ručia v obmedzenom rozsahu, vykonávať činnosti, ktoré by potenciálne mohli vytvárať dlhy, by sa členským štátom malo dovoliť, aby od takýchto EZÚS vyžadovali vhodné poistenie alebo aby boli takéto EZÚS kryté vhodnou finančnou zárukou na ochranu proti rizikám špecifikým pre ich činnosti.

(32)

Členské štáty by mali predložiť Komisii všetky ustanovenia, ako aj ich zmeny, prijaté na vykonávanie nariadenia (ES) č. 1082/2006. S cieľom zlepšiť výmenu informácií a koordináciu medzi členskými štátmi, Komisiou a Výborom regiónov, by Komisia mala predložiť takéto ustanovenia členským štátom a Výboru regiónov. Výbor regiónov zriadil platformu EZÚS, ktorá všetkým zainteresovaným stranám umožňuje výmenu ich skúseností a osvedčených postupov a zlepšenie komunikácie o príležitostiach a výzvach EZÚS uľahčením výmeny skúseností so zakladaním EZÚS na územnej úrovni a zdieľať poznatky o najlepšej praxi týkajúcej sa územnej spolupráce.

(33)

Mala by sa určiť nová lehota na predloženie správy o uplatňovaní nariadenia (ES) č. 1082/2006. V súlade so smerovaním Komisie k tvorbe politiky vychádzajúcej z dôkazov by sa v tejto správe mali riešiť hlavné otázky hodnotenia vrátane účinnosti, efektívnosti, významu, európskej pridanej hodnoty a rozsahu pre zjednodušenie. a udržateľnosť. Účinnosť by sa mala posudzovať z hľadiska, okrem iného, charakteru snáh v rámci rôznych útvarov Komisie a medzi Komisiou a inými orgánmi, napríklad Európskou službou pre vonkajšiu činnosť, šíriť poznatky o nástroji EZÚS. Komisia by mala postúpiť túto správu Európskemu parlamentu, Rade a podľa článku 307 prvého odseku ZFEÚ Výboru regiónov. do 1. augusta 2018.

(34)

S cieľom stanoviť zoznam ukazovateľov, ktoré sa majú použiť pri hodnotení a príprave správy o upatňovaní nariadenia (ES) č. 1082/2006 by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov. Pri príprave a vypracúvaní delegovaných aktov by Komisia mala zabezpečiť, aby sa príslušné dokumenty súčasne, vo vhodnom čase a vhodným spôsobom postúpili Európskemu parlamentu a Rade.

(35)

Existujúce EZÚS by nemali byť povinné prispôsobiť svoj dohovor a stanovy zmenám nariadenia (ES) č. 1082/2006 zavedeným týmto nariadením.

(36)

Je nevyhnutné stanoviť, podľa akého súboru pravidiel by sa mali schváliť EZÚS, pri ktorých sa začal schvaľovací postup pred začiatkom dátumu uplatňovania tohto nariadenia.

(37)

S cieľom prispôsobiť existujúce vnútroštátne pravidlá tak, aby sa toto nariadenie vykonalo skôr, ako je potrebné Komisii predložiť programy v rámci cieľa Európska územná spolupráca, by sa toto nariadenie malo začať uplatňovať šesť mesiacov po dátume jeho nadobudnutia účinnosti. Členské štáty by pri úprave svojich existujúcich vnútroštátnych pravidiel mali zaistiť, že sa stanovia príslušné orgány zodpovedné za schvaľovanie EZÚS a že v súlade s ich zákonným a administratívnym usporiadaním tieto orgány sú rovnaké orgány ako tie, ktoré zodpovedajú za prijatie oznámení v súlade s článkom 4 nariadenia (ES) č. 1082/2006.

(38)

Keďže cieľ tohto nariadenia, a to zlepšenie právneho nástroja EZÚS, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni samotných členských štátov, ale ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa, keďže využívanie EZÚS je dobrovoľné, a to v súlade s ústavným systémom každého členského štátu.

(39)

Nariadenie (ES) č. 1082/2006 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,

1.

Článok 1 sa mení takto:

2.

Článok 2 sa mení takto:

3.

Článok 3 sa mení takto:

4.

vkladá sa tento článok:

„Článok 3a

Pristúpenie členov z tretích krajín alebo zámorských krajín alebo území (ZKÚ)

1.   V súlade s článkom 4 ods. 3a môžu EZÚS tvoriť členovia, ktorí sa nachádzajú na území aspoň dvoch členských štátov a jednej alebo viacerých tretích krajín susediacich s aspoň jedným z týchto členských štátov, vrátane ich najvzdialenejších regiónov, ak tieto členské štáty a tretie krajiny spoločne vykonávajú opatrenia územnej spolupráce alebo realizujú programy podporované Úniou.

Na účely tohto nariadenia sa tretia krajina alebo ZKÚ považuje za susediacu s členským štátom, vrátane jeho najvzdialenejších regiónov, ak má tretia krajina alebo ZKÚ spoločnú pozemnú hranicu s týmto členským štátom alebo ak tretia krajina alebo ZKÚ a členský štát sú oprávnené v rámci spoločného námorného cezhraničného alebo nadnárodného programu v rámci cieľ Európska územná spolupráca alebo sú oprávnené v rámci iného programu spolupráce prekračujúceho hranice, more alebo morskú panvu vrátane prípadu, keď sú oddelené medzinárodnými vodami.

2.   EZÚS môžu tvoriť členovia, ktorí sa nachádzajú na území iba jedného členského štátu a jednej alebo viacerých tretích krajín susediacich s týmto členským štátom, vrátane jeho najvzdialenejších regiónov, ak príslušný členský štát považuje tento EZÚS za zoskupenie v súlade s rozsahom svojej územnej spolupráce v kontexte cezhraničnej alebo nadnárodnej spolupráce alebo dvojstranných vzťahov s príslušnými tretími krajinami.

3.   Na účely odsekov 1 a 2 tretie krajiny susediace s členským štátom, vrátane jeho najvzdialenejších regiónov, zahŕňajú námorné hranice medzi príslušnými krajinami.

4.   V súlade s článkom 4a a za podmienok stanovených v odseku 1 tohto článku môžu EZÚS tvoriť aj členovia, ktorí sa nachádzajú na území aspoň dvoch členských štátov, vrátane ich najvzdialenejších regiónov a jedného alebo viacerých ZKÚ spolu s členmi z jednej alebo viacerých tretích krajín alebo bez nich.

5.   V súlade s článkom 4a a za podmienok stanovených v odseku 2 tohto článku môžu EZÚS tvoriť aj členovia, ktorí sa nachádzajú na území len jedného členského štátu, vrátane jeho najvzdialenejších regiónov, a jedného alebo viacerých ZKÚ s členmi z jednej alebo viacerých tretích krajín alebo bez nich.

6.   EZÚS nesmie byť zriadené len medzi členmi z členského štátu a jedného alebo viacerých ZKÚ spojených s tým istým členským štátom.“.

5.

Článok 4 sa mení takto:

6.

vkladá sa tento článok:

„Článok 4a

Účasť členov zo ZKÚ

V prípade EZÚS s perspektívnym členom zo ZKÚ, členský štát, s ktorým je ZKÚ spojené, sa presvedčí, že sú splnené podmienky uvedené v článku 3a, a s prihliadnutím na jeho vzťah so ZKÚ buď:

7.

Článok 5 sa nahrádza takto:

„Článok 5

Nadobudnutie právnej subjektivity a uverejnenie v úradnom vestníku

1.   Dohovor a stanovy a ich všetky ďalšie zmeny sa registrujú alebo zverejňujú, prípadne registrujú aj zverejňujú, v členskom štáte, v ktorom má príslušné EZÚS sídlo, v súlade s uplatniteľnými vnútroštátnymi právnym právom tohto členského štátu. EZÚS získa právnu subjektivitu dátumom registrácie alebo uverejnenia dohovoru a stanov, podľa toho, čo nastane skôr. Členovia informujú dotknuté členské štáty a Výbor regiónov o registrácii alebo uverejnení dohovoru a stanov.

2.   EZÚS zabezpečí, aby sa do desiatich pracovných dní od registrácie alebo uverejnenia dohovoru a stanov poslala Výboru regiónov žiadosť podľa vzoru stanoveného v prílohe k tomuto nariadeniu. Výbor regiónov potom uvedenú žiadosť predloží Úradu pre vydávanie publikácií Európskej únie, ktorý uverejní oznámenie v sérii C Úradného vestníka Európskej únie, v ktorom oznámi založenie EZÚS spolu s údajmi stanovenými v prílohe k tomuto nariadeniu.“.

8.

V článku 6 sa odsek 4 nahrádza takto:

„4.   Bez ohľadu na odseky 1, 2 a 3 tohto článku sa na úlohy EZÚS uvedené v článku 7 ods. 3, ktoré zahŕňajú činnosti spolufinancované Úniou, vzťahujú príslušné právne predpisy týkajúce sa kontroly finančných prostriedkov poskytovaných Úniou.“.

9.

Článok 7 sa mení takto:

10.

v článku 8 sa odsek 2 nahrádza takto:

„2.   Dohovor uvádza:

3.   Informácie podľa odseku 2 písm. b) sa však nevyžadujú, ak sa úlohy EZÚS týkajú len riadenia programu spolupráce alebo jeho časti podľa nariadenia (EÚ) č. 1299/2013, alebo ak sa EZÚS zaoberá medziregionálnou spoluprácou alebo sieťami.“;

11.

Článok 9 sa nahrádza takto:

„Článok 9

Stanovy

1.   Stanovy EZÚS sa prijímajú jednomyseľne jeho členovia na základe dohovoru a v súlade s ním.

2.   V stanovách EZÚS sa uvádza aspoň toto:

12.

V článku 11 sa odsek 2 nahrádza takto:

„2.   Zostavenie účtovnej závierky, vrátane prípadnej požadovanej sprievodnej výročnej správy, audit a uverejnenie účtovnej závierky sa riadi vnútroštátnym právom členského štátu, v ktorom má EZÚS sídlo.“.

13.

Článok 12 sa mení takto:

14.

V článku 15 ods. 2 sa prvý pododsek nahrádza takto:

„2.   Ak toto nariadenie neustanovuje inak, na spory týkajúce sa EZÚS sa uplatňuje právo Únie o súdnej právomoci. V každom prípade, ktorý nie je ustanovený v takomto práve Únie, sú príslušnými súdmi na riešenie sporov súdy členského štátu, v ktorom má EZÚS svoje sídlo.“.

15.

Článok 16 sa mení takto:

16.

Článok 17 sa nahrádza takto:

„Článok 17

Správa

Komisia do 1. augusta 2018 predloží Európskemu parlamentu, Rade a Výboru regiónov správu o uplatňovaní tohto nariadenia, v ktorej uvedie hodnotenie jeho účinnosti, efektívnosti, význame, európskej pridanej hodnote a priestore na zjednodušenie na základe ukazovateľov.

Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 17a, v ktorých stanoví kritériá uvedené v prvom odseku“.

17.

Vkladá sa tento článok:

„Článok 17a

Delegovanie právomocí

1.   Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.

2.   Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 17 druhom odseku sa Komisii udeľuje na obdobie piatich rokov od 21 december 2013

3.   Delegovanie právomoci uvedené v článku 17 druhom odseku môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať.Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomocí, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po uverejnení rozhodnutia v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom uvedený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4.   Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

5.   Delegovaný akt prijatý podľa článku 17 druhého odseku nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote troch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o tri mesiace.“.