15.3.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 77/85

(1)

Toto nariadenie predstavuje jeden z nástrojov na poskytovanie priamej podpory vonkajším politikám Únie a nahrádza nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1889/2006 (4). Týmto nariadením sa ustanovuje nástroj financovania na presadzovanie a podporu demokracie a ľudských práv vo svete, ktorým sa umožňuje poskytovať pomoc nezávisle od súhlasu vlády a orgánov verejnej správy dotknutých tretích krajín.

(2)

V článku 2 Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ) sa ustanovuje, že Únia je založená na hodnotách úcty k ľudskej dôstojnosti, slobody, demokracie, rovnosti, právneho štátu a rešpektovania ľudských práv vrátane práv osôb patriacich k menšinám. Uvedené hodnoty sú spoločné členským štátom v spoločnosti, v ktorej prevláda pluralizmus, nediskriminácia, tolerancia, spravodlivosť, solidarita a rovnosť medzi ženami a mužmi.

(3)

Podľa článku 2 a článku 3 ods. 3 ZEÚ, ako aj článku 8 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) patrí rovnosť medzi ženami a mužmi medzi základné hodnoty a ciele Únie, a Únia by ju preto mala presadzovať vo všetkých svojich činnostiach.

(4)

Článok 21 ZEÚ ustanovuje, že vonkajšia činnosť Únie sa spravuje zásadami, ktoré sa uplatnili pri jej založení: konkrétne demokracia, právny štát, univerzálnosť a nedeliteľnosť ľudských práv a základných slobôd, zachovávanie ľudskej dôstojnosti, rovnosť a solidarita a dodržiavanie zásad Charty Organizácie Spojených národov a medzinárodného práva.

(5)

V rámci zásad a cieľov vonkajšej činnosti Únie predstavuje presadzovanie ľudských práv, demokracie, právneho štátu a dobrej správy vecí verejných, ako aj presadzovanie inkluzívneho a udržateľného rastu dva základné piliere rozvojovej politiky Únie. Záväzok dodržiavať, presadzovať a chrániť ľudské práva a demokratické zásady je základným prvkom zmluvných vzťahov Únie s tretími krajinami.

(6)

Potreba zvýšiť účinnosť a koherenciu prístupu Únie voči ľudským právam a demokracii bola zvýraznená v spoločnom oznámení Vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a Európskej komisie z 12. decembra 2011 s názvom „Ľudské práva a demokracia v centre vonkajšej činnosti EÚ – smerom k účinnejšiemu prístupu“, v ktorom sa navrhovali konkrétne opatrenia na dosiahnutie uvedeného cieľa.

(7)

Účelom zriadeného nástroja je prispieť k dosiahnutiu cieľov vonkajšej činnosti Únie vrátane jej cieľov rozvojovej politiky, najmä cieľom stanovených v spoločnom vyhlásení Rady a zástupcov vlád členských štátov zasadajúcich v Rade, Európskeho parlamentu a Komisie o politiky rozvoja Európskej únie s názvom „Európsky konsenzus“ a v oznámení Komisie z 13. októbra 2011 s názvom „Zvýšenie dopadu politiky rozvoja EÚ: agenda pre zmenu“ a tých politík Únie, ktoré majú dopad na ľudské práva, vrátane cieľov vymedzených v strategickom rámci a v akčnom pláne EÚ pre ľudské práva a demokraciu, ktorý Rada prijala 25. júna 2012.

(8)

V súlade so strategickým rámcom a akčným plánom EÚ pre ľudské práva a demokraciu s cieľom integrovať zásady ľudských práv do vykonávania tohto nariadenia, Únia by mala uplatňovať prístup vychádzajúci z práv, zahŕňajúci všetky ľudské práva, či už občianske a politické, hospodárske, spoločenské alebo kultúrne.

(9)

Prínos Únie k demokracii a právnemu štátu a k presadzovaniu a ochrane ľudských práv a základných slobôd má korene vo Všeobecnej deklarácii ľudských práv, Medzinárodnom pakte o občianskych a politických právach a Medzinárodnom pakte o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach a v iných nástrojoch v oblasti ľudských práv prijatých v rámci Organizácie Spojených národov (OSN), ako aj v príslušných regionálnych nástrojoch v oblasti ľudských práv.

(10)

Rodová rovnosť, práva žien vrátane posilnenia postavenia žien a zákaz diskriminácie sú základnými ľudskými právami, ktoré sú nevyhnutné pre sociálnu spravodlivosť, ako aj boj proti nerovnostiam. Ich presadzovanie by malo byť prierezovou prioritou tohto nariadenia.

(11)

Ako sa pripomína v záveroch zo zasadnutia Rady z 18. novembra 2009 o podpore demokracie vo vonkajších vzťahoch EÚ, demokracia a ľudské práva sú neoddeliteľne spojené a navzájom sa posilňujú. Predpokladom politického pluralizmu, demokratických procesov a otvorenej spoločnosti sú základné slobody zmýšľania, svedomia a náboženstva alebo viery, zhromažďovania a združovania, kým demokratická kontrola, vnútroštátna zodpovednosť a deľba moci sú kľúčové pre zachovanie nezávislého súdnictva a právneho štátu, ktoré sú zasa nevyhnutné na účinnú ochranu ľudských práv.

(12)

Hoci úloha vytvárať a zachovávať kultúru ľudských práv a podporovať vznik nezávislej občianskej spoločnosti, a to aj prostredníctvom posilnenia úlohy takejto spoločnosti v príslušných krajinách, a zabezpečovať fungovanie demokracie v prospech všetkých, ktorá je osobitne naliehavá a náročná v nových demokraciách, predstavuje trvalú výzvu predovšetkým pre obyvateľov dotknutej krajiny, ale ktorá nijakým spôsobom nezmenšuje záväzok medzinárodného spoločenstva. Vyžaduje si aj škálu inštitúcií, predovšetkým demokratické národné parlamenty a miestne volené zhromaždenia, ktoré zabezpečia účasť, zastúpenie, schopnosť reagovať a prevzatie zodpovednosti. V tejto súvislosti by sa osobitná pozornosť mala venovať krajinám, ktoré sa nachádzajú v procese prechodu, ako aj v nestabilnej situácii alebo situácii po skončení konfliktu. Mali by sa zohľadniť skúsenosti a poznatky získané z prechodu k demokracii v rámci politiky rozširovania a v oblasti susedskej politiky Únie.

(13)

V záujme účinného, transparentného, včasného a pružného riešenia týchto otázok po uplynutí platnosti nariadenia (ES) č. 1889/2006 sú naďalej potrebné osobitné finančné zdroje a samostatný nástroj financovania, ktorý môže nezávisle fungovať ďalej.

(14)

Pomoc Únie podľa tohto nariadenia by sa mala koncipovať takým spôsobom, aby sa ňou dopĺňali rôzne iné nástroje na realizáciu politík Únie zameraných na demokraciu a ľudské práva. Medzi uvedené nástroje patria opatrenia od politického dialógu a diplomatických demaršov až po rôzne nástroje finančnej a technickej spolupráce vrátane geografických a tematických programov. Pomoc Únie by mala dopĺňať aj akcie v rámci nástroja stability a mieru ustanoveného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 230/2014 (5), ktoré sú viac zamerané na krízu, vrátane naliehavých krokov potrebných počas prvých etáp procesov prechodu k demokracii.

(15)

Na základe tohto nariadenia má Únia poskytovať pomoc na riešenie globálnych, regionálnych, národných a miestnych problémov v oblasti ľudských práv a demokratizácie v partnerstve s občianskou spoločnosťou. V tomto zmysle, sa občianska spoločnosť chápe tak, že zahŕňa všetky druhy činností v sociálnej oblasti vykonávaných jednotlivcami alebo skupinami, ktoré sú nezávislé od štátu a ktorých činnosť napomáha presadzovaniu ľudských práv a demokracie, vrátane obhajcov ľudských práv v zmysle Deklarácie OSN o práve a povinnosti jednotlivcov, skupín a orgánov spoločnosti podporovať a chrániť všeobecne uznávané ľudské práva a základné slobody (Deklarácia o obhajcoch ľudských práv). Pri vykonávaní tohto nariadenia by sa mali náležite zohľadniť konkrétne stratégie Únie v oblasti ľudských práv v daných krajinách.

(16)

Okrem toho, hoci sa ciele v oblasti demokracie a ľudských práv musia stále viac začleňovať do všetkých nástrojov na financovanie vonkajšej činnosti, pomoc Únie podľa tohto nariadenia by mala mať osobitnú doplňujúcu a prídavnú úlohu vďaka svojej globálnej povahe a činnosti nezávislej od súhlasu vlád a orgánov verejnej správy dotknutých tretích krajín. Uvedená úloha by mala umožniť spoluprácu a partnerstvo s občianskou spoločnosťou v oblasti citlivých záležitostí ľudských práv a demokracie vrátane požívania ľudských práv zo strany migrantov a práv žiadateľov o azyl a práv osôb vysídlených v rámci krajiny, ako aj flexibilita a potrebná schopnosť reagovať na meniace sa okolnosti alebo potreby príjemcov alebo krízové obdobia. Únii by sa týmto nariadením tiež mala poskytnúť schopnosť formulovať a podporovať konkrétne ciele a opatrenia na medzinárodnej úrovni, ktoré nie sú geograficky viazané ani nesúvisia s krízou a ktoré si vyžadujú nadnárodný prístup alebo zahŕňajú operácie v rámci Únie, ako aj vo viacerých tretích krajinách. Okrem toho by sa týmto nariadením mal zabezpečiť nevyhnutný rámec pre operácie, ako je podpora nezávislých volebných pozorovateľských misií vedených Úniou, ktoré si vyžadujú súdržnosť politík, jednotný riadiaci systém a spoločné normy fungovania.

(17)

Rozvoj a upevňovanie demokracie podľa tohto nariadenia môže eventuálne zahŕňať poskytovanie strategickej podpory národným demokratickým parlamentom a ústavodarným zhromaždeniam, najmä s cieľom zlepšiť ich schopnosť podporovať procesy demokratických reforiem a dosiahnuť v nich pokrok.

(18)

Únia by mala venovať osobitnú pozornosť krajinám a naliehavým situáciám, v ktorých sú ľudské práva a základné slobody najviac ohrozené a v ktorých je nerešpektovanie uvedených práv a slobôd najvýraznejšie a najsystematickejšie. V takýchto prípadoch by medzi politické priority mali patriť podpora dodržiavania príslušného medzinárodného práva, poskytovanie účinnej podpory a prostriedkov miestnej občianskej spoločnosti a prispievanie k jej práci, vykonávanej za veľmi ťažkých okolností. V týchto krajinách a situáciách by Únia v snahe riešiť naliehavé potreby ochrany obhajcov ľudských práv a demokratických aktivistov mala byť schopná pružne a rýchlo reagovať prostredníctvom využitia rýchlejších a pružnejších administratívnych postupov a prostredníctvom škály nástrojov financovania. To by malo byť najmä vtedy, keď by voľba spôsobov postupu mohla mať priamy vplyv na účinnosť opatrení alebo by mohla vystaviť príjemcov závažnému riziku zastrašovania, represií alebo iným druhom rizika.

(19)

V situáciách konfliktu by Únia mala podporovať dodržiavanie právnych záväzkov vyplývajúcich z medzinárodného humanitárneho práva všetkými stranami zúčastnenými na konflikte v súlade s príslušnými usmerneniami EÚ. Okrem toho v krajinách, ktoré sa nachádzajú v procese prechodu, by pomoc Únie v rámci tohto nariadenia mala podporovať vhodné prostredie, ktoré umožňuje vystúpenie politických aktérov odhodlaných dosiahnuť pluralistický demokratický systém s viacerými stranami. Toto nariadenie by malo zahŕňať aj podporu demokratických štruktúr, deľby moci a zodpovednosti orgánov verejnej správy.

(20)

Volebné pozorovateľské misie Európskej únie výrazne a úspešne prispievajú k demokratickým procesom v tretích krajinách. Presadzovanie a podpora demokracie však ďaleko prevyšuje rámec samotného volebného procesu, a preto by sa mali zohľadňovať všetky stupne volebného cyklu. Výdavky na volebné pozorovateľské misie by preto nemali tvoriť neprimeranú sumu z celkovej výšky finančných prostriedkov dostupných na základe tohto nariadenia.

(21)

Mal by sa zdôrazniť význam zriadenia funkcie osobitného zástupcu EÚ pre ľudské práva (OZEÚ). OZEÚ by mal prispievať k jednote, konzistentnosti a účinnosti činnosti Únie a jej politiky v oblasti ľudských práv a mal by pomáhať zabezpečiť, aby sa všetky nástroje Únie a činnosti členských štátov vykonávali konzistentne, aby sa dosiahli ciele politiky Únie.

(22)

Únia by sa mala usilovať o čo najefektívnejšie využitie dostupných zdrojov, a tým optimalizovať dosah svojej vonkajšej činnosti. Tento cieľ by sa mal dosiahnuť súdržnosťou a komplementárnosťou medzi nástrojmi Únie pre vonkajšiu činnosť, ako aj vytvorením synergií medzi týmto nariadením, inými nástrojmi Únie na financovanie vonkajšej činnosti a inými politikami Únie. Malo by to ďalej viesť k vzájomnému posilňovaniu programov vytvorených v rámci nástrojov na financovanie vonkajšej činnosti.

(23)

Únia a členské štáty sa v počiatočnej fáze programovacieho procesu majú snažiť o pravidelnú výmenu informácií a vedú navzájom konzultácie v záujme zabezpečenia komplementárnosti svojich príslušných činností. Únia by mala viesť konzultácie aj s inými darcami a relevantnými aktérmi.

(24)

Komisia a Európska služba pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) by si podľa potreby mali pravidelne vymieňať názory a informácie s Európskym parlamentom. Okrem toho by sa Európskemu parlamentu a Rade mal umožniť prístup k dokumentom, aby si informovaným spôsobom mohli uplatniť svoju kontrolnú právomoc podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (6). V opatreniach prijatých podľa tohto nariadenia by sa náležite malo prihliadať na názory Európskeho parlamentu a Rady.

(25)

Únia – v prípade potreby aj prostredníctvom svojich delegácií – by sa mala usilovať o pravidelnú výmenu informácií a konzultácie s občianskou spoločnosťou na všetkých úrovniach, a to aj v tretích krajinách, v čo najskoršej fáze programovacieho procesu, aby sa občianskej spoločnosti uľahčilo poskytnutie príslušných príspevkov a aby sa zabezpečilo, že bude v týchto procesoch zohrávať významnú úlohu.

(26)

S cieľom prispôsobiť rozsah tohto nariadenia rýchlo sa vyvíjajúcej situácii v tretích krajinách by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ, pokiaľ ide o podrobné oblasti spolupráce vymedzené v prílohe k tomuto nariadeniu. Je mimoriadne dôležité, aby Komisia v priebehu prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie vrátane konzultácií na expertnej úrovni. Komisia by pri príprave a tvorbe delegovaných aktov mala zaistiť súbežné, včasné a náležité postúpenie príslušných dokumentov Európskemu parlamentu a Rade.

(27)

Vykonávacie právomoci týkajúce sa plánovania a financovania opatrení podporovaných v rámci tohto nariadenia by sa mali vykonávať v súlade s nariadením (EÚ) č. 182/2011. Vzhľadom na povahu uvedených vykonávacích aktov, najmä ich usmerňovaciu povahu z hľadiska politiky a ich finančné dôsledky, by sa s výnimkou prípadu technických vykonávacích opatrení malého finančného rozsahu mal pri ich prijímaní v zásade použiť postup preskúmania.

(28)

Spoločné pravidlá a postupy pre vykonávanie nástrojov Únie na financovanie vonkajšej činnosti sú stanovené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 236/2014 (7).

(29)

Týmto nariadením sa ustanovuje finančné krytie na jeho dobu uplatňovania, ktoré predstavuje hlavnú referenčnú sumu pre Európsky parlament a Radu v priebehu ročného rozpočtového postupu v zmysle bodu 17 Medziinštitucionálnej dohody z 2. decembra 2013 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom hospodárení (8).

(30)

Organizácia a fungovanie ESVČ sú stanovené v rozhodnutí Rady 2010/427/EÚ (9).

(31)

Keďže ciele tohto nariadenia, a to celosvetové presadzovanie demokracie a ľudských práv, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodov jeho rozsahu a dôsledkov ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 ZEÚ. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

(32)

Je vhodné zabezpečiť bezproblémový prechod bez prerušenia medzi nariadením (ES) č. 1889/2006 a týmto nariadením a zosúladiť dobu uplatňovania tohto nariadenia s obdobím uplatňovania nariadenia Rady (EÚ, Euratom) č. 1311/2013 (10). Toto nariadenie by sa preto malo uplatňovať od 1. januára 2014 do 31. decembra 2020,

a)

podporovať, rozvíjať a upevňovať demokraciu v tretích krajinách zlepšením participatívnej a zastupiteľskej demokracie, posilnením celkového demokratického cyklu, a to najmä prostredníctvom posilnenia aktívnej úlohy občianskej spoločnosti v rámci tohto cyklu, a právneho štátu a zlepšením spoľahlivosti volebných procesov, najmä prostredníctvom volebných pozorovateľských misií Európskej únie;

b)

zlepšiť rešpektovanie a dodržiavanie ľudských práv a základných slobôd, ktoré sú proklamované vo Všeobecnej deklarácii ľudských práv OSN a v ďalších medzinárodných a regionálnych nástrojoch v oblasti ľudských práv a posilniť ich ochranu, podporu, uplatňovanie a monitorovanie, najmä prostredníctvom podpory príslušných organizácií občianskej spoločnosti, obhajcov ľudských práv a obetí represií a zneužívania.

a)

podpora a posilňovanie participatívnej zastupiteľskej demokracie v súlade s celkovým prístupom k demokratickému cyklu vrátane parlamentnej demokracie, ako aj demokratizačných procesov najmä prostredníctvom organizácií občianskej spoločnosti na miestnej, národnej a medzinárodnej úrovni, okrem iného:

b)

podpora a ochrana ľudských práv a základných slobôd, ktoré sú zakotvené vo Všeobecnej deklarácii ľudských práv OSN a v ďalších medzinárodných a regionálnych nástrojoch v oblasti občianskych, politických, hospodárskych, spoločenských a kultúrnych práv, a to najmä prostredníctvom organizácií občianskej spoločnosti, pokiaľ ide okrem iného o:

c)

posilnenie medzinárodného rámca ochrany ľudských práv, spravodlivosti, rodovej rovnosti, právneho štátu a demokracie, a presadzovanie medzinárodného humanitárneho práva, a to najmä týmito spôsobmi:

d)

budovanie dôvery v demokratických volebných procesoch a inštitúciách a zvyšovanie ich dôveryhodnosti a transparentnosti na všetkých stupňoch volebného cyklu, a to najmä:

a)

strategické dokumenty uvedené v článku 5 a ich prípadné revízie;

b)

ročné akčné programy, individuálne opatrenia a podporné opatrenia podľa článkov 2 a 3 nariadenia (EÚ) č. 236/2014;

c)

osobitné opatrenia podľa článku 2 nariadenia (EÚ) č. 236/2014.