27.2.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 56/12

(1)

Vykonávacím nariadením (EÚ) č. 1195/2014 (2) (ďalej len „dočasné nariadenie“) Európska komisia (ďalej len „Komisia“) uložila dočasné vyrovnávacie clo na dovoz niektorých pstruhov dúhových s pôvodom v Turecku.

(2)

Na základe podnetu, ktorý 3. januára 2014 podalo Dánske združenie akvakultúry (Danish Aquaculture Association) (ďalej len „navrhovateľ“) v mene výrobcov, ktorí predstavujú viac než 25 % celkovej výroby niektorých pstruhov dúhových v Únii, Komisia začala prešetrovanie prostredníctvom oznámenia uverejneného v Úradnom vestníku Európskej únie (ďalej len „oznámenie o začatí konania“) (3). Ako sa uvádza v odôvodnení 1 dočasného nariadenia, oznámenie o začatí konania bolo predmetom korigenda, ktoré bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie4. septembra 2014 (ďalej len „korigendum“) (4).

(3)

Ako sa uvádza v odôvodnení 23 dočasného nariadenia, prešetrovanie subvencovania a ujmy sa týkalo obdobia od 1. januára 2013 do 31. decembra 2013 (ďalej len „obdobie prešetrovania“). Skúmanie vývoja týkajúceho sa posúdenia ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. januára 2010 do konca obdobia prešetrovania (ďalej len „posudzované obdobie“).

(4)

Po zverejnení základných skutočností a úvah, na základe ktorých bolo uložené dočasné vyrovnávacie clo (ďalej len „predbežné zverejnenie“), niekoľko zúčastnených strán písomne vyjadrilo svoje stanovisko k predbežným zisteniam. Stranám, ktoré o to požiadali, bola poskytnutá možnosť vypočutia.

(5)

Egejské združenie vývozcov (Aegean Exporters' Association, ďalej len „AEA“) požiadalo o vypočutie úradníkom pre vypočutie v obchodných konaniach (ďalej len „úradník pre vypočutie“). Vypočutie sa konalo 26. novembra 2014. Počas vypočutia sa prediskutovala údajná zmena vymedzenia výrobku prostredníctvom korigenda, začlenenie údeného pstruha dúhového do vymedzenia výrobku a výpočet reprezentatívnosti. Druhé vypočutie úradníkom pre vypočutie sa konalo 8. januára 2015. Okrem záležitostí, ktoré sa riešili 26. novembra 2014, sa diskutovalo o metodike použitej pri analýze ujmy a o navrhovanom prístupe v súvislosti so záväzkami.

(6)

Posúdili sa ústne a písomné pripomienky, ktoré predložili zúčastnené strany, a predbežné zistenia sa podľa potreby zodpovedajúcim spôsobom upravili.

(7)

Komisia informovala všetky strany o základných skutočnostiach a úvahách, na základe ktorých zamýšľala uložiť konečné vyrovnávacie clo na dovoz pstruha dúhového s pôvodom v Turecku a s konečnou platnosťou vybrať sumy zabezpečené dočasným clom (ďalej len „konečné zverejnenie“). Všetkým stranám bola poskytnutá lehota, v rámci ktorej mohli predložiť pripomienky týkajúce sa konečného zverejnenia.

(8)

Pripomienky, ktoré predložili zúčastnené strany, sa posúdili a prípadne zohľadnili.

(9)

Po predbežnom zverejnení sa AEA vyjadrilo ku korigendu k oznámeniu o začatí konania uvedenom v odôvodnení 2 a tvrdilo, že prostredníctvom daného korigenda Komisia rozšírila vymedzenie výrobku. Z dôvodu údajného rozšírenia vymedzenia výrobku sa nedalo vylúčiť, že niektorí tureckí vývozcovia sa pri začatí konania neprihlásili a nevyplnili formulár na výber vzorky. Výber vzorky vyvážajúcich výrobcov už teda nemusí byť reprezentatívny. Po konečnom zverejnení tá istá strana zopakovala svoju pripomienku bez toho, aby poskytla akékoľvek ďalšie odôvodnenie alebo vysvetlenie.

(10)

Osemnásť skupín vyvážajúcich výrobcov v Turecku poskytlo požadované informácie a súhlasilo so zaradením do vzorky. Ako sa uvádza v odôvodnení 14 dočasného nariadenia, celkový deklarovaný objem vývozu do Únie počas roka 2013, ktorý uskutočnili tieto spoločnosti, predstavoval celý vývoz z Turecka do Únie. Ako sa uvádza v odôvodnení 15 dočasného nariadenia, podľa článku 27 ods. 1 Komisia vybrala vzorku štyroch skupín vyvážajúcich výrobcov na základe najväčšieho reprezentatívneho objemu vývozu do Únie. Vzorka predstavuje 64 % vývozu príslušného výrobku do Únie. Vzorka je teda reprezentatívna a tvrdenie uvedenej strany v tejto súvislosti bolo zamietnuté.

(11)

Keďže neboli predložené žiadne ďalšie pripomienky týkajúce sa výberu vzorky, odôvodnenia 9 až 17 dočasného nariadenia sa potvrdzujú.

(12)

Jedenásť spoločností alebo skupín spoločností požiadalo o individuálne preskúmanie podľa článku 27 ods. 3 základného nariadenia.

(13)

Komisia tieto žiadosti zamietla, pretože počet vyvážajúcich výrobcov je taký veľký, že by individuálne posúdenie predstavovalo neprimeranú záťaž a bránilo by včasnému ukončeniu prešetrovania.

(14)

Ako sa uvádza v odôvodnení 24 dočasného nariadenia, príslušným výrobkom sú pstruhy dúhové (Oncorhynchus mykiss):

s pôvodom v Turecku, v súčasnosti patriace pod číselné znaky KN ex 0301 91 90, ex 0302 11 80, ex 0303 14 90, ex 0304 42 90, ex 0304 82 90 a ex 0305 43 00 (ďalej len „príslušný výrobok“).

(15)

Po predbežnom zverejnení, a ako už bolo uvedené v odôvodnení 9, jedna zúčastnená strana tvrdila, že Komisia prostredníctvom korigenda rozšírila v rámci prešetrovania vymedzenie výrobku, čo bolo údajne potvrdené článkom 1 ods. 1 dočasného nariadenia. Táto strana tvrdila, že takéto rozšírenie vymedzenia výrobku je nezákonné. Okrem toho strana tvrdila, že o údajnom rozšírení vymedzenia výrobku mali prebehnúť konzultácie so zúčastnenými stranami. Po konečnom zverejnení tá istá strana zopakovala svoju pripomienku bez toho, aby poskytla akékoľvek ďalšie odôvodnenie alebo vysvetlenie.

(16)

Ako sa uvádza v odôvodnení 25 dočasného nariadenia, oprava bola čisto redakčná a nemala dosah na vymedzenie výrobku. Vymedzenie výrobku tak už od začiatku zahŕňalo porcie pstruha dúhového vo všetkých rôznych úpravách. Počas prešetrovania vyšlo najavo, že opis rôznych úprav v rámci vymedzenia výrobku bol nejednoznačný a že medzi rôznymi jazykovými verziami uverejnenými v Úradnom vestníku Európskej únie boli nezrovnalosti, ktoré si vyžadovali objasnenie. Napríklad podľa doslovného výkladu vymedzenia výrobku by živé ryby mali byť vypitvané. Vyšlo však najavo, že všetky zúčastnené strany, ktoré boli vyzvané, aby vyplnili príslušné dotazníky, uvádzali všetky typy výrobku aj napriek tejto administratívnej chybe, a preto sa dospelo k záveru, že sa jednotne chápalo, že do vymedzenia výrobku boli už pri začatí súčasného prešetrovania zahrnuté všetky typy. Zúčastnené strany boli prostredníctvom elektronickej pošty informované hneď po uverejnení korigenda, žiadna z nich však nepredložila pripomienky ani netvrdila, že bolo porušené jej právo na obhajobu. Počas prešetrovania vyvážajúci výrobcovia tiež oznámili Komisii všetky vyrábané obchodné úpravy, na ktoré sa vzťahuje vymedzenie výrobku. Tvrdenia dotyčnej strany v tejto súvislosti boli preto zamietnuté.

(17)

Dve zúčastnené strany zopakovali, že údený pstruh by mal byť vyňatý z vymedzenia výrobku. Spochybnili záver Komisie uvedený v odôvodnení 29 dočasného nariadenia, že rôzne úpravy – „živé“, „chladené“, „mrazené“ alebo „údené“ – zahrnuté do vymedzenia príslušného výrobku majú rovnaké základné fyzikálne, technické a chemické vlastnosti, a opäť poukázali na dve predchádzajúce antidumpingové prešetrovania týkajúce sa iných výrobkov z rýb (veľkého pstruha dúhového a lososa), ktoré boli uzatvorené v rokoch 2004 (5) a 2005 (6) a v prípade ktorých sa vymedzenie výrobku na údené výrobky nevzťahovalo. Tieto strany uviedli informácie o účinkoch procesu údenia, ktorý údajne mení vyššie uvedené vlastnosti. Okrem toho zopakovali, že štruktúra nákladov údeného filé a ďalších úprav výrobku by sa značne líšila a že výrobný postup údeného filé zahŕňa značné náklady na údenie.

(18)

Po konečnom zverejnení AEA tvrdilo, že Komisia neobjasnila, ktoré boli základné fyzikálne, technické a chemické vlastnosti údeného a neúdeného pstruha, v prípade ktorých sa zistilo, že sú podobné. AEA ďalej tvrdilo, že poskytlo dôkazy, podľa ktorých má údený losos napríklad inú chemickú štruktúru, iné organoleptické vlastnosti a iné výživové hodnoty ako neúdený pstruh.

(19)

Komisia posúdila, že napriek účinkom procesu údenia zostávajú hlavné základné vlastnosti vysvetlené v odôvodnení 29 dočasného nariadenia podobné a neodôvodňujú vyňatie údených výrobkov z vymedzenia výrobku. Na rozdiel od toho, čo tvrdilo AEA, výrobok, ktorým je pstruh v rôznych úpravách určený na ľudskú spotrebu, si zachováva svoje vlastnosti a základné chemické a výživové hodnoty aj v údenom stave. Informácie o účinkoch procesu údenia, ktoré strany predložili, neposkytli dôkaz, že by sa vyššie uvedené základné vlastnosti procesom údenia podstatne zmenili. O tejto otázke sa diskutovalo aj počas vypočutí úradníkom pre vypočutie uvedených v odôvodnení 5. Na všetky kategórie príslušného výrobku vrátane údeného pstruha sa navyše vzťahuje kapitola 3 kombinovanej nomenklatúry (7) a tieto kategórie sú jasne odlíšené od prípravkov z rýb, na ktoré sa vzťahuje kapitola 16 tej istej nomenklatúry. Pokiaľ ide o štruktúru nákladov, príslušné strany neposkytli ďalšie odôvodnenie pre svoje tvrdenie. Okrem toho, ako je už uvedené v odôvodnení 30 dočasného nariadenia, prešetrovanie ukázalo, že štruktúra nákladov bola v prípade údeného filé a ďalších úprav výrobku v skutočnosti podobná. Hlavným nákladovým prvkom, ktorý predstavuje viac než 50 % celkových nákladov každej úpravy, boli náklady na chov, ktoré pozostávajú hlavne z krmiva (rybej múčky a rybieho oleja) a z nákladov na energiu a nákladov na ikry alebo mladé jedince. V každom prípade cenové podhodnotenie bolo vypočítané, ako je vysvetlené v odôvodneniach 112 a 113 dočasného opatrenia, porovnaním cien podľa typu výrobku. Napokon, ako sa uvádza v odôvodnení 31 dočasného nariadenia, predchádzajúce prešetrovania nepreukázali ani neviedli ku konkrétnemu záveru, že by údené výrobky mali byť vyňaté z vymedzenia výrobku. Tvrdenia predložené v tejto súvislosti boli preto zamietnuté.

(20)

Po konečnom zverejnení AEA a turecká vláda zopakovali, že začlenenie údeného pstruha do vymedzenia výrobku v súčasnom prešetrovaní by bolo v rozpore s predchádzajúcou praxou a že Komisia dostatočne nevysvetlila údajnú odchýlku od predchádzajúcej praxe.

(21)

Ako sa uvádza v odôvodnení 31 dočasného nariadenia, predchádzajúce prešetrovania nepreukázali ani neviedli ku konkrétnemu záveru, že by sa údené výrobky mali vyňať z vymedzenia výrobku. Keďže údené výrobky neboli predmetom sťažností z uvedených predchádzajúcich prešetrovaní, Komisia neprešetrovala, či mohli byť zahrnuté do rozsahu týchto prešetrovaní, keby sa na ne teoreticky uvedené sťažnosti vzťahovali. Tvrdenie, že súčasné prešetrovanie sa odchyľuje od predchádzajúcej praxe, je preto nesprávne, a teda sa zamieta.

(22)

Vzhľadom na to, že neboli predložené žiadne ďalšie pripomienky týkajúce sa príslušného výrobku alebo podobného výrobku, odôvodnenia 24 až 32 dočasného nariadenia sa potvrdzujú.

(23)

Vzhľadom na to, že neboli predložené žiadne pripomienky týkajúce sa štátnej podpory pre investície do odvetvia akvakultúry, odôvodnenia 38 až 49 dočasného nariadenia sa potvrdzujú.

(24)

Po dočasnom predbežnom zverejnení jeden vyvážajúci výrobca zaradený do vzorky a turecká vláda spochybnili metodiku Komisie na výpočet priemernej výšky nepriamej subvencie, pri ktorej sa zohľadňuje len výroba pstruhov, na ktorú dostávajú výrobcovia priame platby. Žiadali, aby Komisia použila číselné údaje o celkovej výrobe pstruhov z vnútrozemských vôd, ako ich v septembri 2014 uverejnil Turecký štatistický inštitút (8). Po konečnom zverejnení obe strany zopakovali svoju požiadavku. Komisia sa nazdáva, že poskytnuté údaje o celkovej výrobe pstruhov z vnútrozemských vôd v Turecku počas obdobia prešetrovania sú napriek tomu, že boli predložené až po overovaniach na mieste, spoľahlivé, a preto túto požiadavku prijala.

(25)

V súlade s tým bola priemerná výška nepriamej subvencie vypočítanej so zreteľom na nákupy dvoch vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky od neprepojených dodávateľov upravená z 0,6 TRY na cenu 0,51 TRY/kg „na základe ekvivalentu celej ryby“, a to podľa tohto výpočtu:

Táto suma bola následne vydelená celkovou výrobou pstruha z vnútrozemských vôd bez výroby pstruha vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky (Özpekler, Kilic, GMS), ako sa uvádza v odpovedi tureckej vlády na dotazník.

(26)

Priemerná výška subvencie na kg, vypočítaná na základe „ekvivalentu celej ryby“, bola teda v prípade vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky založená na výške priamej subvencie získanej za činnosť v oblasti chovu a prípadne na priemernej výške subvencie poskytnutej tureckou vládou, t. j. 0,51 TRY/kg vypočítanej na „základe ekvivalentu celej ryby“ v prípade nákupov od neprepojených dodávateľov. Celková výhoda bola potom vyjadrená ako percentuálny podiel z hodnoty CIF.

(27)

Po predbežnom zverejnení jeden vyvážajúci výrobca zahrnutý do vzorky navrhol mierne upravenú metódu výpočtu, pokiaľ ide o výšku subvencie pri surovinách nakúpených od iného vyvážajúceho výrobcu zaradeného do vzorky. Komisia tento návrh prijala a zodpovedajúcim spôsobom aktualizovala tabuľku uvedenú nižšie v odôvodnení 33.

(28)

Po predbežnom zverejnení a následne po konečnom zverejnení dvaja vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky tvrdili, že Komisia napadla sumu priamej subvencie, ktorá im bola vyplatená, nie však skutočnú výhodu. Prijaté sumy však údajne predstavovali zdaniteľný príjem. Od celkovej sumy získanej priamej subvencie by sa preto mala odpočítať uplatniteľná daň z príjmov právnických osôb, ktorá v Turecku predstavuje 20 %. Z článku 7 ods. 1 písm. a) základného nariadenia vyplýva, že „poplatok za žiadosť alebo iné náklady, ktoré vzniknú v súvislosti s kvalifikovaním sa žiadateľa alebo s poskytnutím subvencie“, by sa mali odpočítať zo sumy výhody. Vyvážajúci výrobcovia sa domnievali, že platba uplatniteľných daní z príjmu právnických osôb je predpokladom na získanie finančných prostriedkov, ktoré im boli vyplatené, a preto by sa mala považovať za „ostatné náklady“, ktoré sa vynaložili na to, aby vznikol nárok na subvenciu alebo aby ju získali.

(29)

Komisia toto tvrdenie zamietla. V základnom nariadení neexistuje žiadny právny základ, ktorý by navrhovanú metodiku podporoval. Dane nemožno považovať za náklady podľa článku 7 ods. 1 písm. a) základného nariadenia. Platba dane z príjmu právnických osôb je podľa tureckého daňového práva povinnosťou, ktorá sa uplatňuje na všetky spoločnosti bez ohľadu na to, či dostávajú subvencie, alebo nie. Na rozdiel od toho, čo sa domnievajú vyvážajúci výrobcovia, predpokladom na získanie finančných prostriedkov nie je platba daní z príjmu právnických osôb, ale skutočný chov v súvislosti s príslušným výrobkom.

(30)

Po predbežnom zverejnení a následne po konečnom zverejnení dvaja vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky tvrdili, že keďže musia dlho čakať na vyplatenie subvencií, medzičasom im vznikajú značné finančné náklady. Očakávajú preto, že Komisia vykoná úpravy získanej sumy výhody smerom nadol, aby tieto finančné náklady zohľadnila. V tejto súvislosti vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky odkazujú na odôvodnenie 42 dočasného nariadenia, v ktorom Komisia konštatovala, že oslobodenie od dane z pridanej hodnoty (DPH) v prípade nakúpených strojov a vybavení predstavuje výhodu, a vyčíslila ju ako „úrok, ktorý by spoločnosti museli zaplatiť komerčnej banke za obdobie, kým im nevrátia zaplatenú DPH“.

(31)

Toto tvrdenie je neopodstatnené. V skutočnosti musia zodpovedné správne orgány zaviesť potrebné postupy a mechanizmy dohľadu, aby bolo možné riadiť takú rozsiahlu schému subvencií. Je preto normálne, že v takej rozsiahlej schéme, v rámci ktorej má nárok na subvencie veľký počet chovateľov v odvetví akvakultúry v Turecku, môže trvať istý čas, kým sa subvencie poskytnú. Robiť paralelu s odôvodnením 42 dočasného nariadenia je zavádzajúce. Výhoda v oblasti DPH, ktorá je v ňom opísaná, je subvenčnou schémou, ktorú zaviedla turecká vláda, zatiaľ čo možné finančné výdavky sú pridruženými nákladmi, ktoré zvyčajne vznikajú a ktoré turecká vláda nemá v úmysle nahrádzať.

(32)

Keďže neboli predložené žiadne ďalšie pripomienky týkajúce sa priamych a nepriamych subvencií výrobcom, odôvodnenia 50 až 64 dočasného nariadenia sa potvrdzujú.

(33)

So zreteľom na pripomienky zúčastnených strán po predbežnom zverejnení sú rozpätia priamych a nepriamych subvencií takéto:

(34)

Po predbežnom zverejnení a následne po konečnom zverejnení tvrdil jeden vyvážajúci výrobca zaradený do vzorky, že Komisia považovala istý úver za napadnuteľnú subvenciu, hoci bol určený na investíciu, ktorá sa netýkala príslušného výrobku.

(35)

Komisia toto tvrdenie odmietla. Počas prešetrovania bolo stanovené, že vyvážajúci výrobca pstruha dúhového získal taký úver, ktorý je napadnuteľný, pretože je špecifický pre odvetvie akvakultúry. Považovalo sa za irelevantné, že daná schéma nie je špecifická pre právnickú osobu, ktorá vyrába výrobok, ktorý je predmetom prešetrovania, pretože tento program je sám osebe špecifický a jeho výhody možno spájať s výrobou príslušného výrobku. Tak je to v tomto prípade, pretože subvencovaným úverom sa znížili celkové náklady na financovanie výrobcu, čo zároveň zvýhodnilo príslušný výrobok. Nebol predložený žiadny dôkaz o tom, že príslušní vyvážajúci výrobcovia spravovali finančné zdroje tak, aby poskytnutie úveru neovplyvnilo celkové náklady na financovanie spoločnosti.

(36)

Po predbežnom zverejnení iný vyvážajúci výrobca zaradený do vzorky uviedol, že Komisia nerozdelila správne výhodu subvencovaného úveru medzi dve rôzne právnické osoby tej istej skupiny, pričom príslušný výrobok vyrába len jedna právnická osoba.

(37)

Komisia toto tvrdenie prijala a výhodu rozdelila na základe obratu príslušných právnických osôb. Výhoda pripadajúca na príslušný výrobok je prakticky nulová a v celkovej výške subvencovania by sa teda nemala zohľadniť.

(38)

Po predbežnom zverejnení a následne po konečnom zverejnení v súvislosti s úvermi, ktoré boli napadnuté, jeden vyvážajúci výrobca zaradený do vzorky spochybnil výpočet ukazovateľa obratu, ktorý Komisia použila pri rozdelení výhody pripadajúcej na vývoz príslušného výrobku do Únie. Tvrdil, že s cieľom vypočítať ukazovateľ obratu na určenie výšky subvencovaných úverov by sa mal predaj príslušného výrobku na vývoz vydeliť celkovým obratom spoločnosti vrátane predaja pstruha a ostatných výrobkov tak na domácom trhu, ako aj na vývoz do EÚ.

(39)

Komisia toto tvrdenie akceptovala. Napriek tejto novej metodike však rozpätia subvencovaných úverov ostali nezmenené.

(40)

Keďže neboli predložené žiadne ďalšie pripomienky týkajúce sa subvencovaných úverov, odôvodnenia 65 až 81 predbežného nariadenia sa týmto potvrdzujú.

(41)

So zreteľom na pripomienky zúčastnených strán po predbežnom zverejnení sú rozpätia subvencovaných úverov takéto:

(42)

Vzhľadom na to, že neboli predložené žiadne pripomienky týkajúce sa poľnohospodárskeho poistného poolu a zvýhodnených sadzieb poistného, odôvodnenia 82 až 90 dočasného nariadenia sa potvrdzujú.

(43)

Vzhľadom na to, že neboli predložené žiadne pripomienky týkajúce sa subvencovania poradenských služieb, odôvodnenie 91 dočasného nariadenia sa týmto potvrdzuje.

(44)

Vzhľadom na to, že neboli predložené žiadne pripomienky týkajúce sa subvencií na pohonné látky a vyradenie rybárskych plavidiel, odôvodnenie 92 dočasného nariadenia sa týmto potvrdzuje.

(45)

Po predbežnom zverejnení dve spoločnosti zaradené do vzorky upozornili na administratívnu chybu pri zaokrúhľovaní vo výpočte celkových subvenčných rozpätí. Komisia tento návrh prijala a zodpovedajúcim spôsobom aktualizovala nižšie uvedenú tabuľku.

(46)

Vzhľadom na to, že neboli predložené žiadne pripomienky týkajúce sa metodiky výpočtu celkových subvenčných rozpätí, metodika uvedená v odôvodneniach 93 až 98 dočasného nariadenia sa týmto potvrdzuje.

(47)

So zreteľom na pripomienky zúčastnených strán sú konečné subvenčné rozpätia uplatniteľné na čistú frankocenu na hranici Únie pred preclením takéto:

(48)

Po predbežnom zverejnení jedna zúčastnená strana tvrdila, že Komisia vylúčila z údajov o celkovej výrobe v Únii údaje od výrobcov z Únie, ktorí spracúvajú živé ryby získané od iných výrobcov z Únie. Tvrdila, že odvetvie spracovania rýb v Únii bolo teda z prešetrovania de facto vylúčené.

(49)

Po konečnom zverejnení tá istá strana zopakovala svoje pripomienky a tvrdila, že Komisia mala vykonať buď: i) integrovanú analýzu založenú na celkovej kombinovanej produkcii chovateľov a spracovateľov v Únii, alebo ii) dvojfázovú analýzu založenú na počiatočnej segmentovanej analýze ujmy segmentu chovateľov na jednej strane a segmentu spracovateľov na strane druhej s následným začlenením do analýzy celého odvetvia. Strana tvrdila, že druhá možnosť by bola v súlade s judikatúrou WTO vo veci ES – Losos (9), ako aj s predchádzajúcou praxou Komisie (10). Strana však neposkytla žiadny odhad toho, aké účinky by tieto prípadné alternatívne metodiky mohli mať na analýzu ujmy. Napokon tá istá zúčastnená strana tvrdila, že metodika je v rozpore so skutočnosťou, že dovoz určený na ďalšie spracovanie je zahrnutý do objemu dovozu aj do objemu výroby v Únii.

(50)

Po konečnom zverejnení aj turecká vláda tvrdila, že údaje od výrobcov z Únie, ktorí spracúvajú živé ryby získané od iných výrobcov z Únie, by mali byť zahrnuté do celkovej výroby v Únii.

(51)

Turecká vláda okrem toho tvrdila, že objem výroby použitý pri analýze ujmy je iný než objem výroby použitý pri analýze reprezentatívnosti, a teda je potenciálne nesprávny. Turecká vláda tiež zopakovala svoju pripomienku týkajúcu sa údajných nedostatkov analýzy reprezentatívnosti.

(52)

Do súčasného prešetrovania boli zahrnutí všetci výrobcovia živých, čerstvých, mrazených a údených pstruhov a filé zo pstruhov z Únie. Ako je vysvetlené v odôvodnení 10 dočasného nariadenia, vzorka výrobcov z Únie zahŕňala rôzne kroky a typy výroby (živé, čerstvé, mrazené a údené pstruhy a filé zo pstruhov) a považovala sa za reprezentatívnu pre výrobné odvetvie Únie ako celok. Vyššie uvedené tvrdenie, že odvetvie spracovania rýb bolo de facto z analýzy vylúčené, bolo teda nesprávne a zamietlo sa.

(53)

Okrem toho neboli k dispozícii žiadne údaje, ktoré by Komisii umožnili vykonať segmentovanú analýzu rôznych krokov a typov výroby. Navyše, ako sa uvádza v odôvodnení 10 dočasného nariadenia, výrobné odvetvie Únie je veľmi roztrieštené a zahŕňa viac než 700 malých a stredných podnikov, a preto nebolo možné, aby Komisia zhromaždila údaje o jednotlivých segmentoch. Navrhovanú segmentovanú analýzu teda nebolo možné v tomto prípade vykonať.

(54)

Napokon dovoz výrobkov určených na ďalšie spracovanie bol zahrnutý do údajov o výrobe, aby sa získal čo najlepší odhad objemu výroby. V každom prípade dovoz príslušného výrobku (okrem údeného pstruha) určeného na ďalšie spracovanie predstavoval menej než 3 % celkovej výroby v Únii vypočítanej podľa tejto metodiky a alternatívna metodika, v ktorej by sa tento dovoz vylúčil z údajov o výrobe v Únii, by preto nemala žiadny významný vplyv na tento ukazovateľ ujmy.

(55)

Odlišný objem výroby vypočítaný na účely analýzy reprezentatívnosti a analýzy ujmy odráža skutočnosť, že počas prešetrovania boli získané presnejšie informácie, zatiaľ čo analýza reprezentatívnosti vychádzala z obozretného posúdenia prima facie dôkazov dostupných v čase, keď sa analýza reprezentatívnosti vykonávala. Komisia tiež reagovala na konkrétne otázky tureckej vlády, pokiaľ ide o analýzu reprezentatívnosti, prostredníctvom jednotlivých zverejnení zaslaných 18. decembra 2014 a počas vypočutia úradníkom pre vypočutie 8. januára 2015. Tvrdenie, že objem výroby použitý pri analýze ujmy je potenciálne nesprávny z dôvodu použitia rozdielnych zdrojov pri analýze reprezentatívnosti a pri analýze ujmy, sa teda zamieta.

(56)

Ako je vysvetlené v odôvodnení 123 dočasného nariadenia, objem výroby bol založený na údajoch Federácie európskych výrobcov v oblasti akvakultúry (ďalej len „FEAP“), ktoré sa zhromažďujú na základe kritéria „z farmy“ a vzťahujú sa na živé ryby odlovené v každom členskom štáte. Podiel dovozu určený na ďalšie spracovanie sa pripočítava k objemu produkcie živých rýb v Únii, a to na základe informácií zhromaždených a overených počas tohto prešetrovania. Keďže sa objem výroby vypočítava „na základe ekvivalentu celej ryby“, nie je žiadny rozdiel, či sa počíta z prvej formy predaja, teda„živých rýb“, alebo z poslednej možnej formy predaja, teda „spracovaných rýb“. Keby sa teda objem spracovaných rýb pripočítal k objemu živých rýb, ako to táto zúčastnená strana navrhuje, viedlo by to k dvojitému započítaniu. Napriek skutočnosti, že celkový objem výroby bol založený najmä na údajoch o produkcii živých rýb, aby sa zabránilo dvojitému započítaniu, použitou metodikou sa nevylúčili ostatné typy výroby v Únii (čerstvé, mrazené a údené pstruhy a filé zo pstruhov) a ukazovatele týkajúce sa ujmy odkazujú na celé výrobné odvetvie Únie, t. j. na odvetvie živých rýb aj na odvetvie ich ďalšieho spracovania. Preto v rozpore s tým, čo táto strana tvrdila, metodikou použitou na stanovenie objemu celkovej výroby v Únii sa nevylúčilo odvetvie spracovania pstruhov. Tvrdenie sa preto zamietlo.

(57)

V každom prípade, aj keby metodika navrhnutá touto zúčastnenou stranou bola prijatá a údaje od výrobcov z Únie, ktorí spracúvali živé ryby, by sa pripočítali k údajom od producentov živých rýb z Únie, a dokonca aj keby to viedlo k nadhodnoteniu niektorých ukazovateľov týkajúcich sa ujmy, ako je objem výroby, objem predaja, výrobná kapacita a zamestnanosť, tieto ukazovatele by za posudzované obdobie stále vykazovali rovnakú tendenciu, pretože objem, ktorý spracuje spracovateľské odvetvie, je spojený s objemom produkcie živých rýb.

(58)

Vzhľadom na to, že neboli predložené žiadne ďalšie pripomienky, odôvodnenia 99 a 100 dočasného nariadenia sa potvrdzujú.

(59)

Po predbežnom zverejnení, a ako už bolo uvedené v odôvodnení 48, jedna zúčastnená strana tvrdila, že Komisia vylúčila údaje od výrobcov z Únie, ktorí spracúvajú živé ryby získané od iných producentov živých rýb z Únie, a zahrnula len objem výroby výrobcov z Únie, ktorí dovážali živé ryby na ďalšie spracovanie. Táto strana tvrdila, že celková spotreba v Únii bola preto podhodnotená. Po konečnom zverejnení tá istá strana zopakovala svoju pripomienku bez toho, aby poskytla dodatočné odôvodnenie, s výnimkou hypotetického príkladu týkajúceho sa podielov na trhu, a tvrdila, že metodika Komisie na určenie spotreby v Únii je inherentne nelogická a vedie k nadhodnoteniu trhového podielu dovozu z Turecka.

(60)

Ako je vysvetlené v odôvodneniach 52 a 56, v skutočnosti nebolo odvetvie spracovania rýb v Únii z tejto analýzy vylúčené. Údaje o výrobe sa však stanovili na základe údajov o živých rybách vypočítaných na základe „ekvivalentu celej ryby“, aby sa zabránilo dvojitému započítaniu. K rovnakému výsledku by sa dospelo, keby sa bol celkový objem výroby stanovil na základe údajov o pstruhoch, ktoré boli ďalej spracované, prevedených na „ekvivalent celej ryby“. Keby sa však objem spracovaných rýb pripočítal k objemu živých rýb, ako to táto zúčastnená strana navrhuje, viedlo by to k dvojitému započítaniu a následkom toho by sa umelo navýšil celkový objem výroby a spotreby v Únii. Zároveň, ako je vysvetlené v odôvodnení 57, tieto ukazovatele by aj tak vykazovali v priebehu posudzovaného obdobia rovnakú tendenciu. Tieto tvrdenia sa preto zamietli.

(61)

Údajný vplyv na trhový podiel dovozu z Turecka sa rieši v odôvodnení 64.

(62)

Vzhľadom na to, že neboli predložené žiadne ďalšie pripomienky, odôvodnenia 101 až 105 dočasného nariadenia sa potvrdzujú.

(63)

Po konečnom zverejnení jedna zúčastnená strana tvrdila, že Komisia vylúčila údaje od výrobcov z Únie, ktorí spracúvali živé ryby získané od iných producentov živých rýb z Únie, a zahrnula len objem výroby výrobcov z Únie, ktorí dovážali živé ryby na ďalšie spracovanie. Táto strana tvrdila, že táto metodika viedla k nadhodnoteniu trhového podielu dovozu z Turecka. Ako sa uvádza v odôvodnení 59, s výnimkou hypotetického príkladu týkajúceho sa podielov na trhu táto strana neposkytla žiadne dodatočné odôvodnenie svojho tvrdenia.

(64)

Ako je vysvetlené v odôvodnení 60, údaje o výrobe sa stanovili na základe údajov o živých rybách vypočítaných „na základe ekvivalentu celej ryby“, aby sa zabránilo dvojitému započítaniu. Keby sa objem spracovaných rýb pripočítal k objemu živých rýb, ako to táto zúčastnená strana navrhuje, viedlo by to k dvojitému započítaniu a následkom toho k podhodnoteniu trhového podielu dovozu z Turecka. Zároveň, ako je vysvetlené v odôvodnení 57, tieto ukazovatele by aj tak vykazovali v priebehu posudzovaného obdobia rovnakú tendenciu. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(65)

Vzhľadom na to, že neboli predložené žiadne ďalšie pripomienky, odôvodnenia 106 až 108 dočasného nariadenia sa potvrdzujú.

(66)

Po predbežnom zverejnení jedna strana tvrdila, že dovozné ceny z Turecka by nemali byť stanovené podľa priemeru, ale na základe typu výrobku, pretože zloženie typov výrobkov a hmotnosť jedného konkrétneho typu v rámci tohto zloženia majú významný vplyv na priemernú cenu. Po konečnom zverejnení tá istá strana zopakovala svoju pripomienku bez toho, aby poskytla akékoľvek ďalšie odôvodnenie svojho tvrdenia.

(67)

Považuje sa za vhodné, že na účely stanovenia a preskúmania celkových tendencií ukazovateľov týkajúcich sa ujmy v súvislosti s cenami príslušného výrobku počas posudzovaného obdobia, ako sa vyžaduje v článku 3 základného nariadenia, by sa mala použiť vážená priemerná dovozná cena, ktorá sa týka príslušného výrobku podľa jeho vymedzenia. V skutočnosti sa podrobné údaje zhromažďujú len za obdobie prešetrovania. Údaje, ktoré sa týkajú typu výrobkov, preto nie sú dostupné za celé posudzované obdobie. V každom prípade vážená priemerná dovozná cena by umožnila preskúmať tendenciu platnú pre príslušný výrobok. Skutočnosť, že nejaká tendencia by sa údajne mohla v prípade určitých typov výrobkov líšiť, nemôže vyvrátiť platnosť celkovej tendencie. A napokon cena je vážená, aby sa zohľadnila práve hmotnosť akéhokoľvek typu výrobku v jeho rôznych zloženiach.

(68)

Na druhej strane Komisia použila na účely stanovenia cenového podhodnotenia počas obdobia prešetrovania, ako je vysvetlené v odôvodneniach 112 a 113 dočasného nariadenia, vážený priemer predajných cien výrobcov z Únie zaradených do vzorky, ktoré sa účtujú neprepojeným zákazníkom na trhu Únie, podľa typu výrobku, upravených na úroveň ceny zo závodu, a porovnala ich podľa typu výrobku so zodpovedajúcim váženým priemerom cien dovozu príslušného výrobku od spolupracujúcich tureckých výrobcov zaradených do vzorky prvému nezávislému zákazníkovi na trhu Únie stanoveným na základe CIF (náklady, poistenie, prepravné), so zodpovedajúcimi úpravami zohľadňujúcimi clá a náklady po dovoze.

(69)

Z vyššie uvedených dôvodov bolo toto tvrdenie zamietnuté.

(70)

Po predbežnom zverejnení tá istá strana spochybnila skutočnosť, že Komisia nevykonala žiadne úpravy nákladov po dovoze. V nadväznosti na toto tvrdenie Komisia ďalej skúmala dostupné informácie a použila priemerné náklady po dovoze, ktoré vznikli prepojenému dovozcovi vyvážajúceho výrobcu zaradenému do vzorky.

(71)

Cenové porovnanie sa vykonalo podľa jednotlivých druhov pre transakcie na rovnakej úrovni obchodovania, v prípade potreby s primeranými úpravami a po odpočítaní zliav a zrážok. Výsledok porovnania bol vyjadrený ako percentuálny podiel obratu výrobcov z Únie zaradených do vzorky počas obdobia prešetrovania. Po zohľadnení úpravy opísanej v odôvodnení 70 vážený priemer rozpätia cenového podhodnotenia predstavoval v prípade dovozu z dotknutej krajiny na trh Únie od 2 % do 16 % (priemerné rozpätie cenového podhodnotenia predstavovalo 6 %).

(72)

Vzhľadom na to, že neboli predložené žiadne ďalšie pripomienky, odôvodnenia 109 až 111 a 114 až 117 dočasného nariadenia sa potvrdzujú.

(73)

Po konečnom zverejnení turecká vláda požiadala, aby Komisia poskytla informácie o makroekonomických ukazovateľoch ujmy zhrnutých len na úrovni výrobcov Únie zaradených do vzorky. Táto strana svoje tvrdenie po konečnom zverejnení zopakovala. Praxou Komisie je, že makroekonomické ukazovatele sa stanovujú a analyzujú na úrovni Únie, a nie na úrovni výrobcov z Únie zaradených do vzorky. Predpokladá sa totiž, že pokiaľ ide o makroekonomické ukazovatele, úplné údaje za celé výrobné odvetvie Únie, ktoré zahŕňajú aj údaje od spoločností zaradených do vzorky, lepšie odrážajú situáciu počas posudzovaného obdobia než údaje len za časť tohto odvetvia. Preto bola táto žiadosť zamietnutá.

(74)

Vzhľadom na to, že neboli predložené žiadne ďalšie pripomienky, odôvodnenia 118 až 122 dočasného nariadenia sa potvrdzujú.

(75)

Po predbežnom zverejnení, a ako už bolo uvedené v odôvodnení 9, jedna zúčastnená strana tvrdila, že Komisia vylúčila údaje od výrobcov z Únie, ktorí spracúvajú živé ryby získané od iných producentov živých rýb z Únie, a zahrnula len objem výroby výrobcov z Únie, ktorí dovážali živé ryby na ďalšie spracovanie. Táto strana tvrdila, že celkový objem výroby v Únii bol preto podhodnotený.

(76)

Ako je vysvetlené v odôvodnení 52, Komisia analyzovala celé výrobné odvetvie Únie vrátane výrobcov živých, čerstvých, mrazených a údených pstruhov a filé zo pstruhov, a ako je vysvetlené v odôvodneniach 56 a 60, metodika, ktorú Komisia použila, nemala vplyv na celkový objem výroby v Únii. Toto tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(77)

Turecká vláda tvrdila, že údaje od FEAP zahŕňali len údaje 13 členských štátov a že z tohto dôvodu bol celkový objem výroby v Únii podhodnotený.

(78)

Údaje od FEAP skutočne nezahŕňali členské štáty s celkovým objemom výroby nižším než 1 000 ton („ekvivalent celej ryby“) ročne, tieto údaje by však vzhľadom na malé množstvá nemali žiadny významný vplyv na stanovené tendencie. Okrem toho táto strana nepreukázala, že by zahrnutie zvyšných členských štátov mohlo mať nejaký prípadný vplyv na celkové údaje. Tvrdenie sa preto zamietlo.

(79)

Po konečnom zverejnení turecká vláda tvrdila, že z údajov o výrobe dvoch členských štátov, konkrétne Bulharska a Rumunska, ktoré boli vylúčené, v skutočnosti vyplýva, že tieto dva členské štáty vyrobili v roku 2011 viac než 1 000 ton. Objem výroby, na ktorý odkazuje turecká vláda, sa však vzťahuje v zásade na výrobu pstruha veľkého, ktorý nie je výrobkom, ktorý je predmetom tohto prešetrovania. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(80)

Po predbežnom zverejnení jedna zúčastnená strana tvrdila, že výrobná kapacita opísaná v odôvodnení 124 dočasného nariadenia je nesprávna, pretože bola vypočítaná na základe nesprávne stanoveného objemu výroby, ako sa uvádza v odôvodnení 75. Okrem toho táto zúčastnená strana tvrdila, že miera využitia kapacity by nemala byť založená na informáciách poskytnutých výrobcami z Únie zaradenými do vzorky, pretože vzorka zahŕňala výrobcov z Únie zastupujúcich rôzne etapy výroby, ako je napríklad údenie, zatiaľ čo objem výroby údajne zahŕňal len živé pstruhy. Po konečnom zverejnení táto strana tvrdila, že použitý vzorec nesprávne vychádzal z priemernej miery využitia kapacity výrobcov zaradených do vzorky namiesto použitia špecifických údajov odvetvia živých rýb na jednej strane a spracovateľského odvetvia na strane druhej. Táto strana ďalej tvrdila, že údaje od spracovateľského odvetvia, ktoré získavalo živé pstruhy v Únii, navyše neboli zahrnuté, čo malo údajne významný vplyv na stanovenie celkovej výrobnej kapacity v Únii. Táto strana nakoniec tvrdila, že stanovenie kapacity by v žiadnom prípade nemalo byť založené na vzorci, ale na skutočných údajoch od výrobcov z Únie.

(81)

Ako sa uvádza v odôvodneniach 52, 56 a 60, Komisia zo svojej analýzy odvetvie spracovania v Únii nevylúčila a tvrdenie, že objem výroby bol vypočítaný nesprávne, bolo zamietnuté. Okrem toho, ako je vysvetlené v odôvodnení 53, žiadne údaje, ktoré by Komisii umožnili vykonať segmentovanú analýzu s využitím údajov oboch konkrétnych odvetví, neboli k dispozícii. Z toho istého dôvodu nebolo možné založiť stanovenie kapacity na skutočných údajoch od viac než 700 malých a stredných výrobcov z Únie. Ako je vysvetlené v odôvodneniach 123 a 124 dočasného nariadenia, miera využitia kapacity stanovená Komisiou bola v súlade s objemom výroby Únie. Tvrdenie, že stanovenie kapacity na základe neúplných údajov o celkovej výrobe a miera využitia kapacity by nemali byť založené na informáciách od výrobcov z Únie zaradených do vzorky, bolo preto takisto zamietnuté. V každom prípade, aj keby sa alternatívna metodika pre výpočet objemu výroby navrhovaná touto zúčastnenou stranou prijala a údaje od spracovateľského odvetvia v Únii, ktoré získavalo živé pstruhy v Únii, by sa pripočítali k údajom od producentov živých rýb z Únie, čo by viedlo k dvojitému započítaniu, ako je vysvetlené v odôvodnení 56, vývoj miery využitia kapacity by počas posudzovaného obdobia vykazoval rovnakú tendenciu. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(82)

Vzhľadom na to, že neboli predložené žiadne ďalšie pripomienky, odôvodnenia 123 až 128 dočasného nariadenia sa potvrdzujú.

(83)

Po predbežnom zverejnení, a ako už bolo uvedené v odôvodnení 9, jedna zúčastnená strana tvrdila, že Komisia vylúčila údaje od výrobcov z Únie, ktorí spracúvajú živé ryby získané od iných producentov živých rýb z Únie, a zahrnula len objem výroby výrobcov z Únie, ktorí dovážali živé ryby na ďalšie spracovanie. Táto strana tvrdila, že uvedená časť spracovateľského odvetvia v Únii bola ako taká vylúčená z analýzy. Táto strana preto tvrdila, že objem predaja výrobného odvetvia Únie je podhodnotený a že výpočet podielu na trhu na tomto základe je nesprávny. Po konečnom zverejnení tá istá strana zopakovala svoje pripomienky a tvrdila, že Komisia mala vychádzať z alternatívnych metodik opísaných v odôvodnení 49 bez toho, aby ich význam pre toto zistenie ďalej odôvodnila.

(84)

Z dôvodov uvedených v odôvodneniach 52, 56 a 60 bolo tvrdenie, že objem výroby bol nesprávne stanovený a že časť výrobného odvetvia Únie sa pri analýze nezohľadnila, zamietnuté. Tvrdenie, že objem predaja a podiel na trhu boli stanovené nesprávne, bolo preto následne takisto zamietnuté. Ako je vysvetlené v odôvodnení 53, nebolo možné vykonať segmentovanú analýzu a bola zamietnutá. Keby sa však metodika výpočtu objemu predaja, ktorú navrhla táto zúčastnená strana, prijala, viedlo by to k dvojitému započítaniu, a teda k nadhodnoteniu objemu predaja a podielu výrobného odvetvia Únie na trhu. Zároveň, ako je vysvetlené v odôvodnení 57, by tieto ukazovatele aj tak vykazovali v priebehu posudzovaného obdobia rovnaké tendencie. Toto tvrdenie sa preto zamieta.

(85)

Vzhľadom na to, že neboli predložené žiadne ďalšie pripomienky, odôvodnenia 129 a 133 dočasného nariadenia sa potvrdzujú.

(86)

Vzhľadom na to, že neboli predložené žiadne pripomienky, odôvodnenie 134 dočasného nariadenia sa potvrdzuje.

(87)

Po predbežnom zverejnení, a ako už bolo uvedené v odôvodnení 9, jedna strana tvrdila, že Komisia vylúčila údaje od výrobcov z Únie, ktorí spracúvali živé ryby získané od iných producentov živých rýb z Únie, a že zamestnanosť bola teda podhodnotená. Po konečnom zverejnení táto strana tvrdila, že použitý vzorec bol nesprávne založený na zamestnanosti výrobcov zaradených do vzorky a že namiesto toho sa mali použiť údaje týchto dvoch konkrétnych odvetví. Táto strana ďalej tvrdila, že okrem toho neboli zahrnuté údaje od spracovateľského odvetvia, ktoré získavalo živé pstruhy v Únii, čo malo údajne významný vplyv na stanovenie celkovej zamestnanosti v Únii. Táto strana napokon tvrdila, že stanovenie zamestnanosti by v žiadnom prípade nemalo byť založené na vzorci, ale na skutočných údajoch od výrobcov z Únie.

(88)

Z dôvodov uvedených v odôvodneniach 52, 56 a 60 bolo tvrdenie, že časť výrobného odvetvia Únie sa pri analýze nezohľadnila, zamietnuté. Okrem toho, ako je vysvetlené v odôvodnení 53, žiadne údaje, ktoré by Komisii umožnili vykonať segmentovanú analýzu s využitím špecifických údajov odvetvia živých rýb na jednej strane a spracovateľského odvetvia na strane druhej, neboli k dispozícii. Z toho istého dôvodu nebolo možné vychádzať pri stanovení zamestnanosti zo skutočných údajov od viac než 700 malých a stredných výrobcov z Únie. Ako je vysvetlené v odôvodnení 136 dočasného nariadenia, údaj o zamestnanosti stanovený Komisiou bol v súlade s objemom výroby Únie. Komisia pri stanovovaní údajov o zamestnanosti totiž zohľadnila celé výrobné odvetvie Únie vrátane spracovateľského odvetvia. Tvrdenie, že zamestnanosť bola stanovená nesprávne, bolo preto následne takisto zamietnuté. V každom prípade, aj keby sa alternatívna metodika pre výpočet objemu výroby navrhovaná touto zúčastnenou stranou prijala a údaje od spracovateľského odvetvia v Únii, ktoré získavalo živé pstruhy v Únii, by sa pripočítali k údajom od producentov živých rýb z Únie, čo by viedlo k dvojitému započítaniu, ako je vysvetlené v odôvodnení 56, vývoj zamestnanosti by počas posudzovaného obdobia vykazoval rovnakú tendenciu. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(89)

Vzhľadom na to, že neboli predložené žiadne ďalšie pripomienky, odôvodnenia 135 až 137 dočasného nariadenia sa potvrdzujú.

(90)

Po predbežnom zverejnení jedna strana tvrdila, že predajné ceny výrobného odvetvia Únie by nemali byť stanovené podľa priemeru, ale na základe typu výrobku, pretože zloženie typov výrobkov a hmotnosť jedného konkrétneho typu príslušného výrobku v rámci tohto zloženia majú významný vplyv na priemernú predajnú cenu. Po konečnom zverejnení tá istá strana zopakovala svoje pripomienky bez toho, aby poskytla akékoľvek ďalšie odôvodnenie svojho tvrdenia.

(91)

Analogicky z dôvodov uvedených v odôvodneniach 67 a 68 bolo však toto tvrdenie zamietnuté.

(92)

Vzhľadom na to, že neboli predložené žiadne ďalšie pripomienky, odôvodnenia 140 až 142 dočasného nariadenia sa potvrdzujú.

(93)

Vzhľadom na to, že neboli predložené žiadne pripomienky, odôvodnenia 143 a 144 dočasného nariadenia sa potvrdzujú.

(94)

Keďže neboli predložené žiadne pripomienky, odôvodnenie 145 dočasného nariadenia sa potvrdzuje.

(95)

Vzhľadom na to, že neboli predložené žiadne pripomienky, odôvodnenia 146 až 151 dočasného nariadenia sa potvrdzujú.

(96)

Na základe vyššie uvedenej celkovej analýzy príslušných makroekonomických a mikroekonomických faktorov a vzhľadom na to, že neboli predložené žiadne ďalšie pripomienky, sa potvrdzujú závery uvedené v odôvodneniach 152 až 155 dočasného nariadenia v tom zmysle, že celé výrobné odvetvie Únie vrátane všetkých rôznych krokov a typov výroby (živé, čerstvé, mrazené a údené pstruhy a filé zo pstruhov) utrpelo značnú ujmu v zmysle článku 8 ods. 4 základného nariadenia.

(97)

Vzhľadom na to, že neboli predložené žiadne pripomienky, odôvodnenia 157 až 161 dočasného nariadenia sa potvrdzujú.

(98)

Vzhľadom na to, že neboli predložené žiadne pripomienky, odôvodnenia 162 až 165 dočasného nariadenia sa potvrdzujú.

(99)

Vzhľadom na to, že neboli predložené žiadne pripomienky, odôvodnenia 166 a 168 dočasného nariadenia sa potvrdzujú.

(100)

Vzhľadom na to, že neboli predložené žiadne pripomienky, odôvodnenia 169 a 170 dočasného nariadenia sa potvrdzujú.

(101)

Po predbežnom zverejnení niektoré zúčastnené strany zopakovali svoje tvrdenie, že značná ujma, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, bola spôsobená konkurenciou iných druhov rýb. Tieto strany citovali štúdie (11), ktoré údajne preukazujú, že iné druhy rýb konkurujú porciovanému pstruhovi dúhovému na nemeckom trhu. Príslušné strany ďalej tvrdili, že okrem údajnej konkurencie pstruha veľkého, lososa a pangasia existuje aj konkurencia tresky, halibuta, makrely a sebastesa, ktorá spôsobila ujmu výrobnému odvetviu Únie.

(102)

Vyššie uvedené štúdie, na ktoré príslušné strany odkazovali, neobsahujú žiadne presvedčivé dôkazy, ani pokiaľ ide o nemecký trh, ani pokiaľ ide o trh Únie ako celok, ktoré by podporovali dané tvrdenia. Tieto tvrdenia sú v rozpore aj so skutočnosťou, že za celé posudzované obdobie sa turecký dovoz pstruha dúhového zvýšil, a to tak z hľadiska podielu na trhu, ako aj z hľadiska objemu predaja v Únii.

(103)

Údajnou konkurenciou iných druhov rýb by sa za žiadnych okolností nedalo vysvetliť celkové zhoršenie hospodárskej a finančnej situácie výrobného odvetvia Únie, a najmä strata podielu na trhu v porovnaní s dovozom z Turecka, ktorého objem počas posudzovaného obdobia rástol.

(104)

Na základe toho boli tvrdenia predložené v tejto súvislosti zamietnuté.

(105)

Vzhľadom na to, že neboli predložené žiadne ďalšie pripomienky, odôvodnenia 171 až 175 dočasného nariadenia sa potvrdzujú.

(106)

Po dočasnom zverejnení niektoré zúčastnené strany zopakovali svoje tvrdenie, že v analýze nebol zohľadnený negatívny vplyv administratívnej záťaže v členských štátoch.

(107)

Administratívna a regulačná záťaž vrátane údajných obmedzení využívať niektoré zemepisné oblasti na účely akvakultúry v členských štátoch bola ako možný ďalší faktor, ktorý spôsobil ujmu výrobnému odvetviu Únie, preskúmaná v odôvodneniach 176 až 178 dočasného nariadenia. Dotknuté strany neposkytli ďalšie odôvodnenie pre svoje tvrdenie ani žiadne ďalšie informácie v tomto ohľade. Preto sa toto tvrdenie zamietlo.

(108)

Keďže neboli predložené žiadne ďalšie pripomienky, odôvodnenia 176 až 178 dočasného nariadenia sa týmto potvrdzujú.

(109)

Po predbežnom zverejnení niektoré zúčastnené strany zopakovali svoje tvrdenie, že v analýze nebol zohľadnený negatívny vplyv cenového tlaku a značná vyjednávacia sila maloobchodného odvetvia.

(110)

Cenový tlak a značná vyjednávacia sila maloobchodného odvetvia ako možné ďalšie faktory, ktoré spôsobili ujmu odvetviu Únie, sa preskúmali v odôvodneniach 179 až 181 dočasného nariadenia. Dotknuté strany neposkytli ďalšie odôvodnenie pre svoje tvrdenie ani žiadne ďalšie informácie v tomto ohľade. Preto sa toto tvrdenie zamietlo.

(111)

Vzhľadom na to, že neboli predložené žiadne ďalšie pripomienky, odôvodnenia 179 až 181 dočasného nariadenia sa potvrdzujú.

(112)

Po predbežnom zverejnení niektoré zúčastnené strany zopakovali svoje tvrdenie, že v analýze nebol zohľadnený negatívny vplyv niektorých ďalších faktorov, ako sú údajné nadmerné investície, otázky týkajúce sa životného prostredia a súdne spory, na jednotlivých výrobcov z Únie.

(113)

Tieto faktory však boli preskúmané v odôvodneniach 182 až 186 dočasného nariadenia. Dotknuté strany neposkytli ďalšie odôvodnenie pre svoje tvrdenie ani žiadne ďalšie informácie v tomto ohľade. Preto sa toto tvrdenie zamietlo.

(114)

Vzhľadom na to, že neboli predložené žiadne ďalšie pripomienky, odôvodnenia 182 až 186 dočasného nariadenia sa potvrdzujú.

(115)

Na základe vyššie uvedených skutočností a vzhľadom na to, že neboli predložené žiadne ďalšie pripomienky, odôvodnenia 187 až 189 dočasného nariadenia sa potvrdzujú v tom zmysle, že značná ujma, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, bola spôsobená subvencovaným dovozom a že žiadne iné faktory analyzované jednotlivo aj spoločne nenarúšajú príčinnú súvislosť.

(116)

Vzhľadom na to, že neboli predložené žiadne pripomienky, odôvodnenia 191 až 194 dočasného nariadenia sa potvrdzujú.

(117)

Po uložení dočasných opatrení sa prihlásili dvaja ďalší dovozcovia a tvrdili, že uloženie cla na pstruha z Turecka by na nich malo negatívny vplyv. Tieto strany však neposkytli pre svoje tvrdenia odôvodnenie. Tieto tvrdenia sa preto zamietli.

(118)

Vzhľadom na to, že neboli predložené žiadne ďalšie pripomienky, odôvodnenia 195 až 198 dočasného nariadenia sa potvrdzujú.

(119)

Vzhľadom na to, že neboli predložené žiadne pripomienky, odôvodnenia 199 až 203 dočasného nariadenia sa potvrdzujú.

(120)

Na základe vyššie uvedených skutočností a vzhľadom na to, že neboli predložené žiadne ďalšie pripomienky, sa odôvodnenie 204 dočasného nariadenia potvrdzuje v tom zmysle, že neexistujú žiadne presvedčivé dôvody, ktoré by oprávňovali domnievať sa, že uloženie opatrení na dovoz príslušného výrobku z Turecka nie je v záujme Únie.

(121)

Na základe záverov, ku ktorým Komisia dospela v súvislosti so subvencovaním, ujmou, príčinnou súvislosťou a záujmom Únie, by sa mali uložiť konečné vyrovnávacie opatrenia, aby sa predišlo tomu, že subvencovaný dovoz bude spôsobovať výrobnému odvetviu Únie ďalšiu ujmu.

(122)

Vzhľadom na úpravy opísané v odôvodneniach 70 a 71 boli rozpätia ujmy zrevidované, ako sa uvádza nižšie v odôvodnení 127.

(123)

Vzhľadom na to, že neboli predložené žiadne ďalšie pripomienky, odôvodnenia 206 až 217 dočasného nariadenia sa potvrdzujú.

(124)

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s článkom 15 základného nariadenia by sa mali uložiť konečné vyrovnávacie clá v súlade s pravidlom nižšieho cla podľa článku 15 ods. 1 základného nariadenia. Komisia porovnala rozpätia ujmy a subvenčné rozpätia. Výška cla by mala byť stanovená na úrovni toho rozpätia spomedzi subvenčného rozpätia a rozpätia ujmy, ktoré je nižšie.

(125)

Vzhľadom na vysokú mieru spolupráce tureckých vyvážajúcich výrobcov bolo clo pre „všetky ostatné spoločnosti“ stanovené na úroveň najvyššieho cla, ktoré sa má uložiť spoločnostiam, ktoré boli zaradené do vzorky alebo spolupracovali pri prešetrovaní. Clo pre „všetky ostatné spoločnosti“ sa bude uplatňovať na tie spoločnosti, ktoré pri prešetrovaní nespolupracovali.

(126)

V prípade tureckých spolupracujúcich spoločností nezaradených do vzorky, ktoré sú uvedené v prílohe, sa sadzba konečného cla stanovuje vo výške váženého priemeru sadzieb spoločností zaradených do vzorky.

(127)

Na základe vyššie uvedených skutočností by sadzba konečného vyrovnávacieho cla, vyjadrená ako cena CIF na hranici Únie pred preclením, mala byť takáto:

(128)

Vyššie uvedené vyrovnávacie opatrenia sú stanovené vo forme valorického cla, to znamená v pomere k hodnote dovozu.

(129)

Sadzby vyrovnávacieho cla pre jednotlivé spoločnosti uvedené v tomto nariadení boli stanovené na základe zistení tohto prešetrovania. Odráža sa v nich preto situácia, ktorá sa zistila počas tohto prešetrovania v súvislosti s týmito spoločnosťami. Tieto colné sadzby sa uplatňujú výlučne na dovoz príslušného výrobku s pôvodom v dotknutej krajine a vyrábaného konkrétne uvedenými právnickými osobami.

(130)

Na dovoz príslušného výrobku vyrábaného akoukoľvek inou spoločnosťou, ktorá sa osobitne neuvádza v normatívnej časti tohto nariadenia, vrátane subjektov prepojených s týmito osobitne uvedenými subjektmi, by sa mala vzťahovať colná sadzba uplatniteľná na „všetky ostatné spoločnosti“.

(131)

Ak spoločnosť zmení následne názov svojho subjektu, môže požiadať o uplatnenie týchto individuálnych vyrovnávacích colných sadzieb. Takáto žiadosť musí byť predložená Komisii (12). Žiadosť musí obsahovať všetky relevantné informácie, ktoré umožnia preukázať, že uvedenou zmenou nie je dotknuté právo spoločnosti využívať colnú sadzbu, ktorá sa na ňu uplatňuje. Ak zmenou názvu spoločnosti nie je dotknuté jej právo využívať colnú sadzbu, ktorá sa na ňu uplatňuje, oznámenie o zmene názvu sa uverejní v Úradnom vestníku Európskej únie.

(132)

Aby sa zaistilo riadne vymáhanie vyrovnávacieho cla, zostatkové clo pre všetky ostatné spoločnosti by sa nemalo vzťahovať iba na vyvážajúcich výrobcov, ktorí pri tomto prešetrovaní nespolupracovali, ale aj na výrobcov, ktorí v období prešetrovania neuskutočnili žiadny vývoz do Únie.

(133)

Po zverejnení dočasného nariadenia 15 vyvážajúcich výrobcov ponúklo cenové záväzky v súlade s článkom 13 základného nariadenia.

(134)

Komisia tieto ponuky starostlivo zanalyzovala s ohľadom na špecifické okolnosti vzťahu s Tureckom. Komisia však dospela k záveru, že takéto záväzky by v tomto konaní neboli praktické. Dôvodom je vysoký počet obchodných úprav príslušného výrobku, významné cenové rozdiely medzi jednotlivými úpravami príslušného výrobku a riziko krížovej kompenzácie v dôsledku predaja iných výrobkov tým istým zákazníkom.

(135)

Po konečnom zverejnení jedna zúčastnená strana (AEA) tvrdila, že dôvody, prečo by sa záväzky nemali považovať za praktické, nie sú správne. Po prvé tvrdila, že počet obchodných úprav je obmedzený, že sa dajú jasne identifikovať prostredníctvom kódov TARIC a v prípade potreby možno niektoré úpravy zoskupiť, a po druhé, že existencia významných cenových rozdielov medzi jednotlivými úpravami by neviedla k tomu, že by sa záväzky stali nevykonateľnými, pretože by sa mohli stanoviť rôzne minimálne dovozné ceny pre rôzne obchodné úpravy, a napokon že podobné záväzky boli prijaté už skôr v prípade iných výrobkov rybolovu (losos) (13).

(136)

Po prvé je potrebné uviesť, že vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky, ktorí ponúkli záväzky a v prípade ktorých mala Komisia k dispozícii podrobné informácie, vyvážali počas obdobia prešetrovania sedem rôznych úprav príslušného výrobku. Tieto úpravy sa nedajú podľa kódov TARIC jasne identifikovať. Navyše akékoľvek zoskupenie obchodných úprav vyžadujúcich si rôzne ceny by mohlo viesť ku krížovej kompenzácii medzi minimálnymi dovoznými cenami rôznych obchodných úprav. Po druhé, keby bol vysoký počet vyvážajúcich výrobcov a obchodných úprav spolu s významnými cenovými rozdielmi medzi jednotlivými úpravami zmiernený vysokým počtom minimálnych dovozných cien, ako navrhovala táto zúčastnená strana, sledovanie záväzkov by bolo ešte väčšmi nepraktické. Po tretie zmiernenie rizika krížovej kompenzácie prostredníctvom priebežného sledovania toho, či sa dodržiava ustanovenie o tom, že rovnakým zákazníkom sa už nemôžu predávať iné výrobky, by bolo neprimerane náročné na zdroje, a teda nepraktické. Napokon, pokiaľ ide o uvedenú vec týkajúcu sa lososa, záväzky prijaté v tom čase sa ukázali ako nepraktické, o čom svedčia mnohé prípady ich stiahnutia počas obdobia, keď sa opatrenia uplatňovali. Z vyššie uvedených dôvodov sú tvrdenia, že záväzky by boli v tomto prípade praktické, zamietnuté.

(137)

Tieto ponuky cenových záväzkov boli preto zamietnuté.

(138)

Vzhľadom na zistené subvenčné rozpätia a na úroveň ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie by sa sumy zabezpečené prostredníctvom dočasného vyrovnávacieho cla, ktoré bolo uložené dočasným nariadením, mali s konečnou platnosťou vybrať. Zabezpečené sumy presahujúce konečné sadzby vyrovnávacieho cla by sa mali uvoľniť.

(139)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom výboru zriadeného článkom 15 ods. 1 nariadenia Rady (ES) č. 1225/2009 (14),

—

živých s hmotnosťou jedného kusa nepresahujúcou 1,2 kg alebo

—

čerstvých, chladených, mrazených a/alebo údených:

—

počas obdobia prešetrovania (od 1. januára 2013 do 31. decembra 2013) nevyvážal do Únie výrobok opísaný v článku 1 ods. 1,

—

nie je prepojený so žiadnymi vývozcami alebo výrobcami v Turecku, na ktorých sa vzťahujú opatrenia uložené týmto nariadením,

—

skutočne vyviezol do Únie príslušný výrobok po období prešetrovania, na ktorom sú založené predmetné opatrenia, alebo vstúpil do neodvolateľného zmluvného záväzku vyvážať značné množstvo do Únie,