(1)

Ruské ozbrojené sily začali 24. februára 2022 na viacerých miestach rozsiahlu inváziu na Ukrajinu z Ruskej federácie, Bieloruska a častí Ukrajiny, ktoré nie sú pod kontrolou vlády.

(2)

V dôsledku toho sa teraz podstatné časti ukrajinského územia stali oblasťami ozbrojeného konfliktu, z ktorých utiekli alebo utekajú tisícky ľudí.

(3)

Po začatí tejto invázie, ktorej cieľom je narušenie európskej a svetovej bezpečnosti a stability, Európska rada vo svojich záveroch z 24. februára 2022 čo najdôraznejšie odsúdila nevyprovokovanú a neodôvodnenú vojenskú agresiu Ruska voči Ukrajine, ktorá predstavuje hrubé porušenie medzinárodného práva a zásad Charty Organizácie Spojených národov. Európska rada vyzvala Rusko, aby plne rešpektovalo územnú celistvosť, zvrchovanosť a nezávislosť Ukrajiny v rámci jej medzinárodne uznaných hraníc, čo zahŕňa aj právo Ukrajiny zvoliť si vlastný osud. Európska rada tiež potvrdila, že ruská vláda nesie plnú zodpovednosť za svoj akt agresie, ktorým spôsobuje ľudské utrpenie a straty na životoch, a že za svoje konanie bude niesť zodpovednosť. V rámci solidarity s Ukrajinou sa Európska rada dohodla na ďalších sankciách, vyzvala, aby sa pokročilo v práci v oblasti pripravenosti na všetkých úrovniach, a vyzvala Komisiu, aby predložila krízové opatrenia.

(4)

Únia preukázala a naďalej bude preukazovať, že rozhodne podporuje Ukrajinu a jej občanov, ktorí čelia bezprecedentnému aktu agresie zo strany Ruskej federácie. Toto rozhodnutie je súčasťou reakcie Únie na migračný tlak, ktorý spôsobila ruská vojenská invázia na Ukrajinu.

(5)

Konflikt už má pre Úniu dôsledky vrátane toho, že je pravdepodobné, že na jej východných hraniciach dôjde počas rozvíjania sa konfliktu k vysokému migračnému tlaku. K 1. marcu 2022 prišlo do Únie z Ukrajiny cez Poľsko, Slovensko, Maďarsko a Rumunsko viac ako 650 000 vysídlených osôb. Očakáva sa, že tieto počty sa zvýšia.

(6)

Ukrajina sa nachádza na zozname v prílohe II k nariadeniu (EÚ) 2018/1806 (2) a štátni príslušníci Ukrajiny sú oslobodení od povinnosti mať víza pri prekračovaní vonkajších hraníc členských štátov v prípade pobytu nepresahujúceho 90 dní v rámci akéhokoľvek 180-dňového obdobia. Na základe skúseností získaných po protiprávnej anexii Krymskej autonómnej republiky a mesta Sevastopol zo strany Ruska v roku 2014 a z vojny na východe Ukrajine sa očakáva, že polovica Ukrajincov prichádzajúcich do Únie, ktorí využívajú bezvízový styk na krátkodobý pobyt, sa pripojí k rodinným príslušníkom alebo si v Únii bude hľadať zamestnanie, zatiaľ čo druhá polovica požiada o medzinárodnú ochranu. V závislosti od vývoja konfliktu bude musieť Únia podľa súčasných odhadov pravdepodobne zvládnuť v dôsledku ozbrojeného konfliktu veľmi vysoký počet vysídlených osôb, potenciálne od 2,5 milióna do 6,5 milióna, pričom sa predpokladá, že 1,2 až 3,2 milióna z nich sa bude uchádzať o medzinárodnú ochranu. Vysoký komisár Organizácie Spojených národov (ďalej len „OSN“) pre utečencov podľa najhoršieho možného scenára odhaduje, že z Ukrajiny môžu potenciálne utiecť až 4 milióny ľudí.

(7)

Z týchto údajov vyplýva, že Únia bude pravdepodobne čeliť situácii, ktorá je charakterizovaná hromadným prílevom vysídlených osôb z Ukrajiny, ktoré sa nemôžu vrátiť do svojej krajiny alebo regiónu pôvodu z dôvodu ruskej vojenskej agresie. Rozsah prílevu by bol pravdepodobne taký, že existuje aj jasné riziko, že azylové systémy členských štátov nebudú príchody schopné spracovať bez nepriaznivého vplyvu na účinnosť ich fungovania a záujmy dotknutých osôb a iných osôb žiadajúcich o ochranu.

(8)

OSN vyhlásila naliehavú humanitárnu výzvu v súvislosti s potrebami v oblasti ochrany a pomoci na Ukrajine a regionálny plán pre utečencov týkajúci sa Ukrajiny, v ktorom sa uvádzajú podrobné údaje o počtoch ľudí v núdzi a tých, na ktorých sa má pomoc zamerať.

(9)

Vysoký komisár OSN pre utečencov uvítal podporu, ktorú vyjadrili mnohé členské štáty, pokiaľ ide o aktiváciu dočasnej ochrany stanovenej v smernici 2001/55/ES s cieľom poskytnúť okamžité a dočasné útočisko v Únii a pokiaľ ide o uľahčenie prevzatia spoločnej zodpovednosti za ľudí utekajúcich z Ukrajiny medzi členskými štátmi.

(10)

S cieľom reagovať na túto situáciu by sa malo skonštatovať, že dochádza k hromadnému prílevu vysídlených osôb v zmysle smernice 2001/55/ES, aby sa im mohla poskytnúť dočasná ochrana.

(11)

Predmetom tohto rozhodnutia je zavedenie dočasnej ochrany pre ukrajinských štátnych príslušníkov s pobytom na Ukrajine, ktorí boli 24. februára 2022 alebo neskôr vysídlení v dôsledku vojenskej invázie ruských ozbrojených síl, ktorá sa v tento deň začala. Dočasná ochrana by sa mala zaviesť aj pre štátnych príslušníkov tretích krajín iných ako Ukrajina, ktorí boli vysídlení z Ukrajiny 24. februára 2022 alebo neskôr a ktorí na Ukrajine pred 24. februárom 2022 požívali postavenie utečenca alebo rovnocennú ochranu. Okrem toho je dôležité zachovať jednotu rodín a vyhnúť sa rozdielnym postaveniam členov tej istej rodiny. Z tohto dôvodu je potrebné zaviesť dočasnú ochranu aj pre rodinných príslušníkov týchto osôb, ak sa ich rodiny už nachádzali na Ukrajine v čase okolností súvisiacich s hromadným prílevom vysídlených osôb a mali na nej pobyt.

(12)

Rovnako je vhodné poskytnúť ochranu pre osoby bez štátnej príslušnosti a štátnych príslušníkov tretích krajín iných ako Ukrajina, ktorí sú schopní preukázať, že mali na Ukrajine pred 24. februárom 2022 oprávnený pobyt na základe platného povolenia na trvalý pobyt vydaného v súlade s ukrajinským právom, a ktorí sa nemôžu za bezpečných a stabilných podmienok vrátiť do svojej krajiny alebo regiónu pôvodu. Táto ochrana by mala mať formu buď uplatňovania tohto rozhodnutia na tieto osoby, alebo inej primeranej ochrany podľa vnútroštátneho práva, o ktorej rozhodne každý členský štát. Tí, ktorí chcú využiť ochranu, by mali byť schopní preukázať, že spĺňajú tieto kritériá oprávnenosti, a to predložením relevantných dokladov príslušným orgánom v dotknutom členskom štáte. Ak nie sú schopní predložiť relevantné doklady, členské štáty by ich mali presmerovať na príslušný postup.

(13)

V súlade so smernicou 2001/55/ES môžu členské štáty rozšíriť dočasnú ochranu na všetky ostatné osoby bez štátnej príslušnosti alebo štátnych príslušníkov tretích krajín iných ako Ukrajina s oprávneným pobytom na Ukrajine, ktoré sa nemôžu za bezpečných a stabilných podmienok vrátiť do svojej krajiny alebo regiónu pôvodu. Medzi takéto osoby by mohli patriť napríklad štátni príslušníci tretích krajín, ktorí krátkodobo študovali alebo pracovali na Ukrajine v čase udalostí, ktoré viedli k hromadnému prílevu vysídlených osôb. Takéto osoby by však mali byť v každom prípade prijaté do Únie z humanitárnych dôvodov bez toho, aby sa od nich najmä vyžadovalo, aby mali platné vízum alebo dostatočné prostriedky na pokrytie nákladov spojených s pobytom alebo platné cestovné doklady s cieľom zabezpečiť bezpečný prechod na účely návratu do ich krajiny alebo regiónu pôvodu.

(14)

Členské štáty môžu tiež rozšíriť dočasnú ochranu na ďalšie kategórie vysídlených osôb nad rámec tých, na ktoré sa vzťahuje toto rozhodnutie, ak sú tieto osoby vysídlené z rovnakých dôvodov a z rovnakej krajiny alebo regiónu pôvodu, ako sa uvádza v tomto rozhodnutí. V takom prípade by o tom členské štáty mali bezodkladne informovať Radu a Komisiu. V tejto súvislosti by sa členské štáty mali nabádať, aby zvážili rozšírenie dočasnej ochrany na tie osoby, ktoré utiekli z Ukrajiny krátko pred 24. februárom 2022 v čase zvyšovania napätia alebo ktoré sa ocitli na území Únie (napríklad na dovolenke alebo z pracovných dôvodov) tesne pred týmto dátumom a ktoré sa v dôsledku ozbrojeného konfliktu nemôžu vrátiť na Ukrajinu.

(15)

Konštatuje sa, že členské štáty sa vo vyhlásení dohodli, že nebudú uplatňovať článok 11 smernice 2001/55/ES.

(16)

Dočasná ochrana je v súčasnej situácii najvhodnejším nástrojom. Vzhľadom na mimoriadnu a výnimočnú situáciu vrátane vojenskej invázie Ruskej federácie na Ukrajinu a rozsah hromadného prílevu vysídlených osôb by dočasná ochrana mala umožniť vysídleným osobám požívať v celej Únii harmonizované práva, ktoré poskytujú primeranú úroveň ochrany. Očakáva sa, že zo zavedenia dočasnej ochrany budú mať prospech aj členské štáty, keďže práva spojené s dočasnou ochranou obmedzujú potrebu vysídlených osôb okamžite žiadať o medzinárodnú ochranu, čím sa znižuje riziko preťaženia azylových systémov členských štátov, keďže tieto práva z dôvodu naliehavosti situácie obmedzujú formality na minimum. Okrem toho ukrajinskí štátni príslušníci majú ako cestujúci oslobodení od vízovej povinnosti po vstupe na jej územie právo voľne sa pohybovať v rámci Únie počas obdobia 90 dní. Môžu si tak zvoliť členský štát, v ktorom chcú využiť práva spojené s dočasnou ochranou a pripojiť sa k svojej rodine a priateľom v rámci významných sietí diaspór, ktoré v súčasnosti existujú v celej Únii. V praxi to uľahčí rozloženie úsilia medzi členskými štátmi, čím sa zníži tlak na vnútroštátne prijímacie systémy. Akonáhle členský štát vydá povolenie na pobyt v súlade so smernicou 2001/55/ES, mala by osoba požívajúca dočasnú ochranu mať možnosť využívať práva vyplývajúce z dočasnej ochrany len v členskom štáte, ktorý vydal povolenie na pobyt, hoci má právo cestovať v rámci Únie 90 dní v rámci 180-dňového obdobia. Nemala by tým byť dotknutá možnosť členského štátu kedykoľvek rozhodnúť o vydaní povolenia na pobyt osobám požívajúcim dočasnú ochranu podľa tohto rozhodnutia.

(17)

Toto rozhodnutie je zlučiteľné s vnútroštátnymi systémami dočasnej ochrany, ktoré možno považovať za systémy vykonávajúce smernicu 2001/55/ES, a môže sa uplatňovať spolu s nimi. Ak má členský štát vnútroštátny systém, ktorý je priaznivejší ako ustanovenia uvedené v smernici 2001/55/ES, tento členský štát by mal mať možnosť naďalej ho uplatňovať, keďže v uvedenej smernici sa stanovuje, že členské štáty môžu prijať alebo si ponechať priaznivejšie podmienky pre osoby, na ktoré sa vzťahuje dočasná ochrana. Ak by však bol vnútroštátny systém menej priaznivý, členský štát by mal zaistiť dodatočné práva stanovené v smernici 2001/55/ES.

(18)

V smernici 2001/55/ES sa náležite zohľadňujú povinnosti členských štátov, pokiaľ ide o udržiavanie verejného poriadku a zabezpečovanie vnútornej bezpečnosti, keďže smernica umožňuje členským štátom vylúčiť vysídlenú osobu z dočasnej ochrany, ak existujú vážne dôvody domnievať sa, že daná osoba: spáchala zločin proti mieru, vojnový zločin alebo zločin proti ľudskosti, ako sú definované v medzinárodných nástrojoch vypracovaných s cieľom vydania opatrení vo vzťahu k takýmto trestným činom; spáchala závažný trestný čin nepolitického charakteru mimo prijímajúceho členského štátu pred tým, ako bola daná osoba do tohto členského štátu prijatá ako osoba požívajúca dočasnú ochranu, alebo ide o osobu, ktorá bola uznaná za vinnú z konania v rozpore s cieľmi a zásadami OSN. Uvedená smernica takisto umožňuje členským štátom vylúčiť vysídlenú osobu z dočasnej ochrany, ak existujú opodstatnené dôvody na to, aby bola považovaná za osobu ohrozujúcu bezpečnosť hostiteľského členského štátu alebo predstavujúcu nebezpečenstvo pre spoločnosť hostiteľského štátu.

(19)

Pri poskytovaní dočasnej ochrany by členské štáty mali zabezpečiť, aby sa pri spracúvaní osobných údajov osôb požívajúcich dočasnú ochranu dodržiavali požiadavky stanovené v acquis Únie v oblasti ochrany údajov, najmä v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 (3).

(20)

Toto rozhodnutie by malo Únii umožniť koordinovať a pozorne monitorovať prijímacie kapacity členských štátov, aby sa v prípade potreby mohli prijať príslušné opatrenia a poskytla sa doplňujúca podpora. V smernici 2001/55/ES sa vyžaduje, aby členské štáty v spolupráci s Komisiou spolupracovali a vymieňali si informácie s cieľom uľahčiť poskytovanie dočasnej ochrany. Malo by sa to dosiahnuť prostredníctvom „platformy solidarity“, v rámci ktorej si členské štáty vymieňajú informácie o svojich prijímacích kapacitách a počte osôb požívajúcich dočasnú ochranu na ich území. Podľa informácií, ktoré nahlásilo niekoľko členských štátov v rámci siete EÚ pre pripravenosť a krízové riadenie v oblasti migrácie, predstavujú prijímacie kapacity nad rámec absorpčnej kapacity ukrajinskej diaspóry s oprávneným pobytom v Únii viac ako 310 000 miest. Na účely uvedenej výmeny informácií by Komisia mala prevziať úlohu koordinátora. V posledných rokoch sa okrem toho zriadili rôzne platformy na účely zaistenia spolupráce medzi členskými štátmi, z ktorých najvhodnejšia, pokiaľ ide o administratívnu spoluprácu stanovenú v smernici Rady 2001/55/ES, je sieť EÚ pre pripravenosť a krízové riadenie v oblasti migrácie (v súlade s odporúčaním Komisie (EÚ) 2020/1366 (4)). Členské štáty by tiež mali prispievať k spoločnému situačnému povedomiu Únie výmenou relevantných informácií prostredníctvom integrovaných dojednaní o politickej reakcii na krízu (IPCR) (5). V prípade potreby by sa malo konzultovať s Európskou službou pre vonkajšiu činnosť. V tejto súvislosti by členské štáty mali úzko spolupracovať aj s Vysokým komisárom OSN pre utečencov.

(21)

V súlade so smernicou 2001/55/ES by sa dočasná ochrana mala poskytovať na počiatočné obdobie jedného roka. Ak sa dočasná ochrana neskončí podľa podmienok stanovených v článku 6 ods. 1 písm. b) uvedenej smernice, malo by sa toto obdobie automaticky predlžovať o šesť mesiacov, a to najviac počas jedného roka. Komisia bude situáciu nepretržite monitorovať a preskúmavať. Kedykoľvek môže Rade navrhnúť, aby ukončila poskytovanie dočasnej ochrany, ak situácia na Ukrajine umožní bezpečný a trvalý návrat osôb, ktorým sa poskytla dočasná ochrana, alebo môže navrhnúť, aby Rada dočasnú ochranu predĺžila, a to najviac o jeden rok.

(22)

Na účely článku 24 smernice 2001/55/ES by sa odkaz na Európsky fond pre utečencov zriadený na základe rozhodnutia Rady 2000/596/ES (6) mal chápať ako odkaz na Fond pre azyl, migráciu a integráciu zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1147 (7). Všetky snahy členských štátov o splnenie povinností vyplývajúcich z tohto rozhodnutia budú finančne podporované z fondov Únie. Núdzové mechanizmy a mechanizmy flexibility viacročného finančného rámca na roky 2021 – 2027 takisto umožňujú mobilizáciu finančných prostriedkov na riešenie konkrétnych naliehavých potrieb v členských štátoch. Okrem toho bol aktivovaný (8) mechanizmus Únie v oblasti civilnej ochrany (9). Prostredníctvom tohto mechanizmu môžu členské štáty požiadať o prostriedky, ktoré sú kľúčové pre uspokojenie potrieb vysídlených osôb z Ukrajiny, ktoré sa nachádzajú na ich území, a môžu využívať spolufinancovanie pri poskytovaní takejto pomoci.

(23)

Od prijatia smernice 2001/55/ES sa zriadilo viacero agentúr Únie alebo sa posilnili mandáty tých agentúr, ktoré sa zriadili pred jej prijatím. V tejto súvislosti by Komisia mala na účely neustáleho monitorovania a prehodnocovania danej situácie spolupracovať s Európskou agentúrou pre pohraničnú a pobrežnú stráž (Frontex), Agentúrou Európskej únie pre azyl a Agentúrou Európskej únie pre spoluprácu v oblasti presadzovania práva (Europol). Okrem toho by Frontex, Agentúra Európskej únie pre azyl (EUAA) a Europol mali poskytovať operačnú podporu členským štátom, ktoré požiadali o pomoc pri zvládaní súčasnej situácie, a to aj na účely uplatňovania tohto rozhodnutia.

(24)

V tomto rozhodnutí sa rešpektujú základné práva a dodržiavajú zásady uznané Chartou základných práv Európskej únie.

(25)

Írsko je viazané smernicou 2001/55/ES, a preto sa zúčastňuje na prijatí tohto rozhodnutia.

(26)

V súlade s článkami 1 a 2 Protokolu č. 22 o postavení Dánska, ktorý je pripojený k Zmluve o Európskej únii a Zmluve o fungovaní Európskej únie, sa Dánsko nezúčastňuje na prijatí tohto rozhodnutia, nie je ním viazané ani nepodlieha jeho uplatňovaniu.

(27)

Vzhľadom na naliehavosť situácie by toto rozhodnutie malo nadobudnúť účinnosť dňom jeho uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie,