21998A0623(01)

DOHOVOR

ORGANIZÁCIE SPOJENÝCH NÁRODOV O MORSKOM PRÁVE (Z 10. DECEMBRA 1982)

--------------------------------------------------

Dohovor OSN o morskom práve z 10. decembra 1982

ŠTÁTY, KTORÉ SÚ STRANAMI TOHOTO DOHOVORU,

VEDENÉ prianím urovnať v duchu vzájomného porozumenia a spolupráce všetky otázky týkajúce sa morského práva a vedomé si historického významu tohoto Dohovoru ako dôležitého prínosu pre udržanie mieru, spravodlivosti a pokroku pre všetky národy sveta,

KONŠTATUJÚC, že vývoj ku ktorému došlo od Konferencií OSN o morskom práve, ktoré sa uskutočnili v Ženeve v roku 1958 a 1960, zdôraznil potrebu nového a všeobecne prijateľného Dohovoru o morskom práve,

VEDOMÉ SI TOHO, že problémy oceánskeho priestoru spolu vzájomne úzko súvisia a že je potrebné ich posudzovať ako celok,

UZNÁVAJÚC, že je žiadúce vytvoriť týmto Dohovorom, s náležitým ohľadom na zvrchovanosť všetkých štátov, právny poriadok pre moria a oceány, ktorý by uľahčil medzinárodné spojenia a napomáhal mierovému využitiu morí a oceánov, spravodlivému a účinnému využívaniu ich zdrojov, zachovaniu živých zdrojov a ich štúdiu, ochrane a zachovaniu morského prostredia,

MAJÚC NA ZRETELI, že dosiahnutie týchto cieľov prispeje k realizácii spravodlivého a rovnoprávneho medzinárodného hospodárskeho poriadku, ktorý by pamätal na záujmy a potreby ľudstva ako celku a najmä na zvláštne záujmy a potreby rozvojových krajín, či už pobrežných alebo vnútrozemských, prajúc si rozvinúť v tomto Dohovore zásady obsiahnuté v rezolúcii 2749 (XXV) zo 17. decembra 1970, v ktorej Valné zhromaždenie okrem iného slávnostne prehlásilo, že oblasti, dna morí a oceánov a ich podložie za hranicami národnej jurisdikcie, ako aj ich zdroje, sú spoločným dedičstvom ľudstva, ktorých prieskum a využívanie sa robí v prospech ľudstva ako celku, nezávisle od zemepisnej polohy štátov,

V PRESVEDČENÍ, že kodifikácia a progresívny rozvoj morského práva v tomto Dohovore prispejú k upevneniu mieru, bezpečnosti, spolupráce a priateľských vzťahov medzi všetkými štátmi v súlade so zásadami spravodlivosti a rovnosti a že napomôže hospodárskemu a spoločenskému pokroku všetkých národov sveta v súlade s cieľmi a zásadami OSN vytýčenými v jej Charte,

POTVRDZUJÚC, že záležitosti, ktoré nie sú upravené týmto Dohovorom, budú sa aj naďalej riadiť pravidlami a zásadami všeobecného medzinárodného práva,

SA DOHODLI takto:

ČASŤ I

ÚVOD

Článok 1

Definície a rozsah pôsobnosti

1. Pre účely tohoto Dohovoru:

(1) "Oblasť" znamená dno morí a oceánov a ich podložie za hranicami národnej jurisdikcie,

(2) "Organizácia" znamená Medzinárodnú organizáciu pre morské dno,

(3) "Činnosti v oblasti" znamenajú akékoľvek činnosti vykonávané s cieľom prieskumu a využívania zdrojov oblasti,

(4) "Znečistenia morského prostredia" znamená priame alebo nepriame zanesenie látok človekom alebo energie do morského prostredia vrátane ústia riek, ktoré majú alebo môžumať také zhubné účinky ako je poškodenie živých zdrojov a morského života, ohrozenie ľudského zdravia, zabránenie morskej činnosti vrátane rybolovu a iného legitímneho využívania mora, zhoršenie úžitkovej kvality morskej vody a obmedzenie podmienok pre rekreáciu,

5. a) "Zhadzovanie do mora" znamená:

i) akékoľvek svojvoľné zbavovanie sa odpadu alebo zbavovanie sa odpadov alebo iných látok z plavidiel, lietadiel, plošín alebo iných umelo vybudovaných konštrukcií v mori,

ii) akékoľvek svojvoľné ničenie plavidiel, lietadiel, plošín alebo iných umelo vybudovaných konštrukcií v mori

b) "Zhadzovanie do mora" nezahŕňa:

i) zbavovanie sa odpadu alebo iných látok, ktoré sú súčasťou alebo výsledkom normálneho využívania plavidiel, lietadiel, plošín alebo iných umelo vybudovaných konštrukcií v mori a ich vybavenia, okrem odpadu a iných látok dopravovaných plavidlami, lietadlami, plošinami alebo inými umelo vybudovanými konštrukciami v mori, ktoré sa používajú na zbavovanie sa týchto látok alebo vyplývajú zo zachádzania s takýmto odpadom alebo inými látkami na plavidlách, lietadlách, plošinách alebo umelo vybudovaných konštrukciách,

ii) umiestňovanie látok za iným účelom, ako je len zbavovanie sa ich za predpokladu, že toto umiestňovanie nie je v rozpore s cieľmi tohto Dohovoru.

2. (1) "Zmluvné štáty" znamená štáty, ktoré súhlasili s tým, aby boli viazané týmto Dohovorom a pre ktoré tento Dohovor vstúpil do platnosti,

(2) Tento Dohovor sa uplatňuje mutatis mutandis na subjekty práva, ktoré sú stanovené v článku 305 ods. l písm. b), c), d), e), f) a ktoré sa stávajú stranami tohoto Dohovoru v súlade s podmienkami vzťahujúcimi sa ku každému z nich, a v tomto zmysle pojem "Zmluvné štáty" zahŕňa takéto subjekty práva.

ČASŤ II

POBREŽNÉ MORE A PRIĽAHLÁ ZÓNA

ODDIEL I

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

Článok 2

Právny štatút pobrežného mora, vzdušného priestoru nad pobrežným morom a jeho dna a podložia

1. Zvrchovanosť pobrežného štátu sa rozširuje za jeho pevninské územie a vnútorné vody a v prípade súostrovného štátu na priľahlé morské pásmo nazývané pobrežným morom.

2. Táto zvrchovanosť sa rozširuje na vzdušný priestor nad pobrežným morom, ako aj na jeho morské dno a podložie.

3. Zvrchovanosť nad pobrežným morom je vykonávaná v súlade s týmto Dohovorom a inými pravidlami medzinárodného práva.

ODDIEL 2

HRANICE POBREŽNÉHO MORA

Článok 3

Šírka pobrežného mora

Každý štát má právo si určiť šírku svojho pobrežného mora až po hranicu nepresahujúcu 12 námorných míľ, ktorá sa meria od základných línií stanovených v súlade s týmto dohovorom

Článok 4

Vonkajšie hranice pobrežného mora

Vonkajšiu hranicu pobrežného mora tvorí línia, ktorej každý bod leží od najbližšieho bodu základnej línie vo vzdialenosti rovnajúcej sa šírke pobrežného mora.

Článok 5

Obvyklá základná línia

Ak nie je stanovené inak v tomto dohovore, je obvyklou základnou líniou pre meranie šírky pobrežného mora čiara najväčšieho odlivu pozdĺž pobrežia, ako je zakreslená v námorných mapách veĺkej mierky, ktoré sú úradne uznané pobrežným štátom.

Článok 6

Útesy

V prípade ostrovov rozkladajúcich sa na atoloch alebo ostrovov obklopených útesmi, je základnou líniou pre meranie šírky pobrežného mora čiara najnižšieho odlivu pozdĺž útesu smerom k moru, ako je označená príslušným symbolom na námorných mapách, ktoré sú úradne uznané pobrežným štátom.

Článok 7

Priame základné línie

1. V miestach kde je pobrežie veľmi členité a má hlboké zárezy alebo kde je pás ostrovov pozdĺž pobrežia v jeho bezprostrednej blízkosti, je možné použiť pri vytyčovaní základnej línie, od ktorej sa meria šírka pobrežného mora, metódy priamych základných línii spájajúcich príslušné body.

2. Kde je pobrežie v dôsledku delty alebo iných prírodných podmienok veľmi nestále, môžu byť príslušné body zvolené pozdĺž najvzdialenejšej čiary odlivu a bez ohľadu na ďalší ústup, čiary odlivu zostanú priame základné línie platné, pokiaľ nebudú zmenené pobrežným štátom v súlade s týmto Dohovorom.

3. Vytýčenie takýchto základných línii sa nesmie podstatne odchyľovať od celkového smeru pobrežia a morské priestory ležiace vo vnútri týchto línii musia byť dostatočne tesne spojené s oblasťou zeme, aby mohli byť podriadené režimu vnútorných vôd.

4. Pri vytyčovaní priamych základných línii sa nesmie vychádzať z vynárajúcich sa vyvýšenín v pásme odlivu, pokiaľ na nich nie sú zriadené majáky alebo iné podobné zariadenia nachádzajúce sa trvale nad hladinou mora, okrem prípadov kedy vytýčenie základných línii k týmto vyvýšeninám alebo do takýchto vyvýšenín bolo všeobecne medzinárodne uznané.

5. Tam, kde sa používa metóda priamych základných línii podľa odseku l, je možné prihliadnuť pri určovaní jednotlivých základných línii k zvláštnym hospodárskym záujmom dotknutej oblasti, ktorej existencia a dôležitosť je zrejmá na základe dlhodobého užívania.

6. Systém priamych základných línii nemôže štát používať takým spôsobom, ktorým by oddelil pobrežné more iného štátu od voľného mora alebo výhradnej ekonomickej zóny.

Článok 8

Vnútorné vody

1. S výnimkou ustanovení časti iv tvoria vody rozprestierajúce sa smerom k pevnine od základnej línie pobrežného moračasť vnútorných vôd štátu.

2. Tam, kde vytýčenie priamej základnej línie metódou stanovenou v článku 7 má za následok, že do vnútorných vôd sú zahrnuté oblasti, ktoré tam pôvodne nepatrili, bude existovať právo pokojného prechodu týmito vodami ako je stanovené v tomto Dohovore.

Článok 9

Ústia riek

V prípade, že sa rieka vlieva priamo do mora, je základnou líniou priama čiara naprieč ústím rieky medzi bodmi jej brehov na čiare najmenšieho odlivu.

Článok 10

Zálivy

1. Tento článok sa vzťahuje len na zálivy, ktorých pobrežie patrí jedinému štátu.

2. Pre účely tohoto Dohovoru sa zálivom rozumie zreteľný zárez, ktorého prienik do pevniny je v takom pomere k šírke jeho ústia, že obsahuje vody obklopené pevninou a predstavuje viac než len záhyb pobrežia. Zárez sa však nepovažuje za záliv, ak nie je jeho plocha rovnako veľká alebo väčšia ako plocha polkruhu, ktorého priemerom je priamka vedená naprieč ústím zárezu.

3. Pre účely merania sa za oblasť zárezu považuje oblasť ležiaca medzi čiarou najväčšieho odlivu pozdĺž pobrežia zárezu a priamkou spájajúcou body najmenšieho odlivu pri jeho prirodzenom ústí. Tam, kde vzhľadom k existencii ostrovov má zárez viac ako jedno ústie, vytýči sa polkruh na línii takej dlhej, ako je úplný súčet dĺžok spojníc vedených cez rôzne ústia. Ostrovy v záreze sa budú započítavať ako keby boli súčasnou vodnej plochy zárezu.

4. Ak vzdialenosť medzi bodmi najmenšieho odlivu a prirodzeného ústia zálivu nepresahuje 24 námorných míľ, je možné viesť rozhraničujúcu líniu medzi týmito dvoma bodmi. Takto ohraničené vody sa budú považovať za vnútorné vody.

5. Tam kde vzdialenosť medzi bodmi najväčšieho odlivu prirodzeného ústia zálivu presahuje 24 námorných míľ, je možné vytýčiť priamu základnú líniu v dĺžke 24 námorných míľ v zálive, a to takým spôsobom, aby zahrnula maximum vodnej plochy, ktorú je možné oddeliť líniou tejto dĺžky.

6. Vyššie uvedené ustanovenia sa nevzťahujú na tzv. "historické" zálivy, ani na tie prípady, kedy sa používa systém priamych základných línii v zmysle článku 7.

Článok 11

Prístavy

Pre účely vymedzenia pobrežného mora budú stále prístavné zariadenia, ktoré najďalej vybiehajú do mora a tvoria neoddeliteľnú súčasť prístavného systému, považované za súčasť pobrežia. pobrežné zariadenia a umelé ostrovy sa nebudú považovať za stále prístavné zariadenia.

Článok 12

Rejdy

Rejdy, ktoré sa normálne používajú pre nakladanie, vykladanie a kotvenie lodí a ktoré by sa ináč nachádzali úplne alebo čiastočne za vonkajšou hranicou pobrežného mora, sa začleňujú do pobrežného mora.

Článok 13

Vynárajúce sa vyvýšeniny

1. Vynárajúca sa vyvýšenina je prírodou vytvorená časť zeme, ktorá je obklopená vodou a vyčnieva nad ňou za najmenšieho odlivu, avšak je ňou zaplavovaná za najväčšieho prílivu. Tam, kde vynárajúca vyvýšenina leží úplne alebo čiastočne v takej vzdialenosti od pevniny alebo ostrova, ktorá nepresahuje šírku pobrežného mora, môže byť čiara najväčšieho odlivu tejto vyvýšeniny použitá ako základná línia pre meranie šírky pobrežného mora.

2. Ak leží vynárajúca sa vyvýšenina celá vo vzdialenosti od pevniny alebo ostrova, ktorá presahuje šírku pobrežného mora, nemá svoje vlastné pobrežné more.

Článok 14

Kombinácia metód pre vytyčovanie základných línií

Pobrežný štát môže vytyčovať základné línie striedavo pomocou ktorejkoľvek metódy v zmysle vyššie uvedených článkov a s prihliadnutím k rozdielnym podmienkam.

Článok 15

Delimitácia pobrežného mora medzi protiľahlými alebo susediacimi štátmi

Tam, kde pobrežie dvoch štátov leží oproti sebe alebo vzájomne susedí, nie je žiadny z oboch štátov oprávnený rozšíriť svoje pobrežné more za stredovú líniu, ak dohoda medzi nimi neustanovuje opak. Stredová línia je taká línia, ktorej každý bod je v rovnakej vzdialenosti od najbližších bodov na základných líniách, od ktorých sa meria šírka pobrežného mora každého z oboch štátov. Toto ustanovenie však neplatí tam, kde je z historických dôvodov alebo pre iné zvláštne okolnosti potrebné vymedziť hranice pobrežných morí týchto dvoch štátov spôsobom, ktorý sa líši od tohto ustanovenia.

Článok 16

Námorné mapy a zoznamy zemepisných súradníc

1. Základné línie pre meranie šírky pobrežných morí stanovené v súlade s článkami 7, 9 a 10 alebo hranice z nich odvodené a rozhraničujúce línie vytýčené v súlade s článkami 12 a 15 musia byť znázornené na námorných mapách mierky alebo mierok, ktoré sú primerané pre určenie ich polohy. ako náhrada sa môže použiť zoznam zemepisných súradníc bodov určujúcich geodetické údaje.

2. Pobrežný štát riadne uverejní takéto námorné mapy alebo zoznamy zemepisných súradníc a uloží kópiu každej takejto mapy alebo zoznamu súradníc u generálneho tajomníka OSN.

ODDIEL 3

POKOJNÝ PRECHOD POBREŽNÝM MOROM

Pododdiel A

Ustanovenia, ktoré platia pre všetky lode

Článok 17

Právo pokojného prechodu

Lode všetkých štátov, či už pobrežných alebo vnútrozemských, majú v súlade s týmto dohovorom právo pokojného prechodu pobrežným morom.

Článok 18

Pojem prechodu

1. PRECHOD ZNAMENÁ PLAVBU POBREŽNÝM MOROM ZA ÚČELOM:

a) prechodu týmto morom bez toho, že by loď vplávala do vnútorných vôd alebo sa zastavila na rejde alebo v prístavnom zariadení nachádzajúcom sa mimo vnútorných vôd, alebo

b) vplávania do vnútorných vôd alebo vyplávania z nich alebo zastávky lode v rejde alebo prístavnom zariadení.

2. Prechod musí byť neprerušovaný a rýchly. Zahŕňa zastavenie a kotvenie lode, ale len potiaľ, pokiaľ súvisia s normálnou plavbou alebo sa stali nevyhnutnými z dôvodov vyššej moci alebo potreby alebo s cieľom poskytnutia pomoci osobám, lodiam, alebo lietadlám v nebezpečenstve alebo v núdzi.

Článok 19

Pojem pokojného prechodu

1. Prechod je pokojný pokiaľ neohrozuje mier, verejný poriadok alebo bezpečnosť pobrežného štátu. takýto prechod prebieha v súlade s ustanoveniami tohto dohovoru a inými pravidlami medzinárodného práva.

2. Prechod cudzej lode je považovaný za ohrozenie mieru, verejného poriadku alebo bezpečnosti pobrežného štátu, ak vyvoláva v pobrežnom mori niektorú z týchto činností:

a) akúkoľvek hrozbu silou alebo použitím sily proti zvrchovanosti, územnej celistvosti alebo politickej nezávislosti pobrežného štátu alebo akýmkoľvek iným spôsobom porušuje zásady medzinárodného práva zakotvené v Charte OSN,

b) akékoľvek cvičenie alebo výcvik so zbraňami akéhokoľvek druhu,

c) akúkoľvek činnosť zameranú na zhromažďovanie informácii na ujmu obrany alebo bezpečnosti pobrežného štátu,

d) akúkoľvek propagandu zameranú na oslabenie bezpečnosti alebo obrany pobrežného štátu,

e) vypúšťanie, pristavanie alebo vzatie na palubu akýchkoľvek lietadiel,

f) vypúšťanie, pristavanie alebo vzatie na palubu akéhokoľvek vojenského zariadenia,

g) naloďovanie alebo vyloďovanie akéhokoľvek tovaru, meny alebo osôb v rozpore s colnými, finančnými, prisťahovaleckými alebo zdravotnými predpismi pobrežného štátu,

h) akýkoľvek čin úmyselného a závažného znečistenia, ktorý je v rozpore s týmto Dohovorom,

i) akákoľvek rybolovná činnosť,

j) vykonávanie akejkoľvek výskumnej alebo prieskumnej činnosti,

k) akýkoľvek čin zameraný na zasahovanie do ktorýchkoľvek spojovacích systémov alebo iných zariadení pobrežného štátu,

l) akúkoľvek inú činnosť, ktorá nemá priamu súvislosť s prechodom.

Článok 20

Ponorky a iné podmorské plavidlá

V pobrežnom mori sú ponorky a iné podmorské plavidlá povinné plávať na povrchu a vytýčiť svoju vlajku.

Článok 21

Zákony a iné právne predpisy pobrežného štátu týkajúce sa pokojného prechodu

1. Pobrežný štát môže prijímať zákony a iné právne predpisy v súlade s ustanoveniami tohto dohovoru a inými pravidlami medzinárodného práva dotýkajúcimi sa pokojného prechodu pobrežným morom, s ohľadom na všetko alebo hocičo z tohto:

a) bezpečnosť plavby a úpravu námornej dopravy,

b) ochranu navigačných pomôcok a zariadení a iných inštalácii,

c) ochrana káblov a potrubí,

d) zachovanie živých zdrojov mora,

e) zabránenie porušovania predpisov rybolovu pobrežného štátu,

f) ochranu životného prostredia pobrežného štátu a zabránenie, zníženie a kontrolu jeho znečisťovania,

g) morský vedecký výskum a hydrografický prieskum,

h) zabránenie porušovania colných, fiškálnych, prisťahovaleckých alebo zdravotných predpisov pobrežného štátu.

2. Tieto právne predpisy sa nebudú vzťahovať na projektovanie, konštrukciu, zloženie posádky alebo vybavenie cudzích lodí, pokiaľ to neumožňujú všeobecne prijaté medzinárodné predpisy alebo normy.

3. Pobrežný štát náležitým spôsobom zverejní všetky tieto zákony a iné právne predpisy.

4. Cudzie lode uplatňujúce právo pokojného prechodu pobrežným morom sa podriaďujú všetkým týmto zákonom a iným právnym predpisom a všetkým všeobecne prijatým medzinárodným predpisom, ktoré sa dotýkajú zabránenia zrážok na mori.

Článok 22

Námorné koridory a systémy oddelenej prevádzky v pobrežnom mori

1. Ak je to potrebné s ohľadom na bezpečnosť plavby, môže pobrežný štát požiadať cudzie lode uplatňujúce právo pokojného prechodu pobrežným morom, aby použili námorné koridory a systémy oddelenej prevádzky, ktoré určí alebo stanoví za účelom regulácie prechodu lodí.

2. Obzvlášť u tankerov, lodí s jadrovým pohonom a lodí vezúcich jadrové alebo iné svojou povahou nebezpečné alebo škodlivé látky a materiály, sa môže požadovať, aby obmedzili svoj prechod v takýchto námorných koridoroch.

3. Pri určovaní námorných koridorov a stanovení systémov oddelenej prevádzky v zmysle tohoto článku bude pobrežný štát brať do úvahy:

a) odporúčania príslušných medzinárodných organizácii,

b) akékoľvek námorné trasy obvykle používané pre medzinárodnú plavbu,

c) zvláštnu charakteristiku určitých lodí a ciest,

d) hustotu prevádzky.

4. Pobrežný štát zreteľne vyznačí takéto námorné koridory a systémy oddelenej prevádzky na námorných mapách, ktoré budú náležitým spôsobom zverejnené.

Článok 23

Cudzie lode s jadrovým pohonom a lode vezúce jadrové alebo iné svojou povahou nebezpečné alebo škodlivé látky

Cudzie lode s jadrovým pohonom a lode vezúce jadrové alebo iné svojou povahou nebezpečné alebo škodlivé látky musia pri uplatňovaní práva pokojného prechodu pobrežným morom mať so sebou potrebné doklady a dodržiavať zvláštne preventívne opatrenia určené pre takéto lode medzinárodnými dohodami.

Článok 24

Povinnosti pobrežného štátu

1. Pobrežný štát nesmie brániť pokojnému prechodu cudzích lodí pobrežným morom, pokiaľ to nie je v súlade s týmto dohovorom. obzvlášť pri používaní tohto dohovoru alebo akýchkoľvek právnych predpisov prijatých v súlade s týmto dohovorom pobrežný štát nesmie:

a) klásť voči cudzím lodiam požiadavky, ktoré by v skutočnosti viedli k odopreniu alebo obmedzeniu práva pokojného prechodu, alebo

b) diskriminovať formálne alebo skutočne lode ktoréhokoľvek štátu alebo lode vezúce náklad do ktoréhokoľvek štátu, z ktoréhokoľvek štátu alebo v jeho mene.

2. Pobrežný štát musí náležitým spôsobom oznámiť všetky nebezpečenstvá pre plavbu v jeho pobrežnom mori, o ktorých vie.

Článok 25

Práva ochrany pobrežného štátu

1. Pobrežný štát môže vo svojom pobrežnom mori vykonať nevyhnutné opatrenia, aby zabránil prechodu, ktorý nie je pokojný.

2. V prípade lodí plávajúcich vo vnútorných vodách alebo zastavujúcich v prístavných zariadeniach uprostred vnútorných vôd, má pobrežný štát taktiež právo urobiť nevyhnutné opatrenia, aby zabránil akémukoľvek porušeniu podmienok, ktorým podlieha vpustenie týchto lodí do vnútorných vôd alebo do takéhoto prístavného zariadenia.

3. Pobrežný štát môže bez toho, že by formálne alebo v skutočnosti diskriminoval cudzie lode, dočasne pozastaviť v určitých oblastiach svojho pobrežného mora pokojný prechod cudzích lodí, ak je takéto pozastavenie nevyhnutné pre ochranu jeho bezpečnosti, počítajúc do toho aj vojenské cvičenia. Takéto pozastavenie nadobudne účinnosť až po náležitom zverejnení.

Článok 26

Poplatky, ktoré môžu byť uložené cudzím lodiam

1. Cudzím lodiam sa nesmú ukladať žiadne poplatky z dôvodov len ich prechodu pobrežným morom.

2. Poplatky môžu byť cudzím lodiam prechádzajúcim pobrežným morom uložené len ako platba za zvláštne služby poskytnuté lodi. Tieto poplatky musia byť vyberané bez diskriminácie

Pododdiel B

Pravidlá vzťahujúce sa na obchodné lode a štátne lode používané na obchodné účely

Článok 27

Trestná jurisdikcia na palube cudzej lode

1. Trestná jurisdikcia pobrežného štátu sa nebude vykonávať na palube cudzej lode prechádzajúcej pobrežným morom za účelom zatknutia nejakej osoby alebo vedenia vyšetrovania v súvislosti s trestným činom, ktorý bol spáchaný na palube lode v dobe jej prechodu, s výnimkou týchto prípadov:

a) ak následky trestného činu postihujú pobrežný štát,

b) ak trestný čin je takého druhu, že môže narušiť pokoj v zemi alebo poriadok v pobrežnom mori,

c) ak si pomoc miestnych úradov vyžiadal kapitán lode alebo diplomatický pracovník alebo konzulárny úradník štátu vlajky, alebo

d) ak takéto opatrenia sú nevyhnutné pre potlačenie nezákonného obchodu s omamnými jedmi alebo psychotropnými látkami.

2. Predchádzajúce ustanovenia sa nedotýkajú práva pobrežného štátu podniknúť akékoľvek opatrenia stanovené jeho zákonmi s cieľom zatknutia alebo vyšetrovania na palube cudzej lode prechádzajúcej pobrežným morom po opustení vnútorných vôd.

3. V prípadoch uvedených v odsekoch l a 2 vyrozumie pobrežný štát na žiadosť kapitána diplomatického pracovníka alebo konzulárneho úradníka štátu vlajky predtým, ako podnikne akékoľvek opatrenia a uľahčí nadviazanie styku medzi týmto pracovníkom alebo úradníkom a posádkou lode. V naliehavých prípadoch je možné oznámenie vykonať v priebehu podnikaných opatrení.

4. Pri posudzovaní či a ako sa má zatknutie vykonať, miestne úrady vezmú do úvahy záujmy plavby.

5. S výnimkou ustanovení v časti XII alebo v prípadoch porušenia zákonov a iných právnych predpisov prijatých v súlade s časťou V, nesmie pobrežný štát podniknúť na palube cudzej lode prechádzajúcej pobrežným morom žiadne opatrenia s cieľom zatknutia osoby alebo vyšetrovania v súvislosti s akýmkoľvek činom, ktorý bol spáchaný predtým ako loď vplávala do pobrežného mora, v prípade že táto loď vyplávala z cudzieho prístavu a len prechádza pobrežným morom bez toho, že by vplávala do vnútorných vôd.

Článok 28

Občianskoprávna jurisdikcia vo vzťahu k cudzím lodiam

1. Pobrežný štát nesmie zadržať cudziu loď, ktorá pláva pobrežnými vodami, ani zmeniť smer jej plavby za účelom výkonu občianskoprávnej jurisdikcie proti niektorej osobe na palube lode.

2. Pobrežný štát nesmie vykonať exekúciu alebo zaistenie lode vo veciach občianskoprávnych s výnimkou toho, ak boli tieto opatrenia urobené v dôsledku záväzkov alebo zodpovedností, ktoré loď prevzala alebo ktoré pre ňu vznikli v čase plavby, alebo s cieľom plavby vodami pobrežného štátu.

3. Odsek 2 sa nedotýka práva pobrežného štátu urobiť výkon rozhodnutia alebo zaistenia vo veciach občianskoprávnych v súlade s jeho zákonmi voči cudzej lodi, ktorá kotví v pobrežnom mori alebo prechádza pobrežným morom po opustení vnútrozemských vôd.

Pododdiel C

Práva vzťahujúce sa na vojnové lode a iné štátne lode používané na neobchodné účely

Článok 29

Definícia vojnových lodí

Pre účely tohoto dohovoru "vojnová loď" je loď, ktorá patrí k ozbrojeným silám štátu, majúca vonkajšieznámky označujúce štátnu príslušnosťtakejto lode, ktorá je pod velením dôstojníka riadne povereného vládou štátu a jeho meno je uvedené v príslušnom služobnom zozname alebo rovnocennom dokumente a ktorej posádka podlieha disciplíne pravidelných ozbrojených síl.

Článok 30

Nedodržiavanie zákonov a iných právnych predpisov pobrežného štátu zo strany vojnových lodí

Ak sa nepodrobí vojnová loď zákonom a iným právnym predpisom pobrežného štátu týkajúcich sa prechodu pobrežným morom a ak sa neberie ohľad na žiadosť aby sa tak stalo, môže pobrežný štát požadovať, aby okamžite opustila pobrežné more.

Článok 31

Zodpovednosť štátu vlajky za škody spôsobené vojnovou loďou alebo inou štátnou loďou používanou na neobchodné účely

Štát vlajky nesie medzinárodnú zodpovednosť za akúkoľvek ujmu alebo škodu spôsobenú pobrežnému štátu, ktorá vyplýva z nedodržiavania právnych predpisov pobrežného štátu týkajúcich sa prechodu pobrežným morom alebo ustanovení tohoto Dohovoru alebo iných pravidiel medzinárodného práva zo strany vojnovej lode alebo inej štátnej lode používanej na neobchodné účely.

Článok 32

Imunita vojnových lodí a iných štátnych lodí používaných na neobchodné účely

S výnimkami obsiahnutými v pododdiele A a v článkoch 30 a 31 sa nič v tomto Dohovore nedotýka imunity vojnových lodí a iných štátnych lodí používaných na neobchodné účely.

ODDIEL 4

PRIĽAHLÁ ZÓNA

Článok 33

Priľahlá zóna

1. V pásme voľného mora, ktoré prilieha k jeho pobrežnému moru ako zóna priľahlého mora môže pobrežný štát vykonávať potrebnú kontrolu k tomu, aby:

a) bolo zabránené porušovaniu jeho colných, fiškálnych, prisťahovaleckých alebo zdravotných zákonov a iných právnych predpisov na jeho území alebo v pobrežnom mori,

b) bolo potrestané porušenie uvedených zákonov a iných právnych predpisov, ku ktorému došlo na jeho území alebo v pobrežnom mori.

2. Priľahlá zóna sa nesmie rozprestierať ďalej ako 24 námorných míľ od základných línií, od ktorých sa meria šírka pobrežného mora.

ČASŤ III

PRIELIVY POUŽÍVANÉ PRE MEDZINÁRODNÚ PLAVBU

ODDIEL I

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

Článok 34

Právny štatút vôd tvoriacich prielivy používané pre medzinárodnú plavbu

1. Režim prechodu prielivmi, ktorý sa používa pre medzinárodnú plavbu, ustanovený v tejto časti, sa v žiadnom inom ohľade nedotýka štatútu vôd tvoriacich takéto prielivy, ani výkonu zvrchovanosti alebo jurisdikcie štátov hraničiacich s takýmito prielivmi a ich vzdušným priestorom, dnom a podložím.

2. Zvrchovanosť alebo jurisdikcia štátov susediacich s prielivmi sa vykonáva v zmysle ustanovení tejto časti a iných noriem medzinárodného práva.

Článok 35

Rozsah pôsobnosti tejto časti

Nič z uvedeného v tejto časti sa nesmie dotýkať:

a) žiadnej oblasti vnútorných vôd vo vnútri prielivu s výnimkou prípadov, kde vytýčenie rovnej základnej línie v súlade smetodikou opísanou v článku 7 vymedzuje ako vnútorné vody tie oblasti, ktoré sa za také predtým nepovažovali,

b) právneho štatútu vôd štátov hraničiacich s prielivmi za pobrežným morom ako výlučných ekonomických zón alebo šíreho mora, alebo

c) právneho režimu prielivov, v ktorých je prechod úplne alebo z časti upravený v skorších medzinárodných dohovoroch, ktoré sú stále v platnosti a špeciálne sa týkajú takýchto prielivov.

Článok 36

Trasy na šírom mori alebo trasy vo výlučných ekonomických zónach, ktoré vedú prielivmi využívanými pre medzinárodnú plavbu

Táto časť sa nevzťahuje na prieliv používaný pre medzinárodnú plavbu, ak týmto prielivom vedie trasa cez šíre more alebo cez výlučnú ekonomickú zónu, ktorá má rovnako vhodnú navigačnú a hydrografickú povahu. Na takéto trasy sa vzťahujú iné príslušné časti tohoto Dohovoru vrátane ustanovení o slobode plavby a preletu.

ODDIEL 2

TRANZITNÝ PRECHOD

Článok 37

Rozsah pôsobnosti tohto oddielu

Tento oddiel sa vzťahuje na prielivy, ktoré sa používajú pre medzinárodnú plavbu medzi jednou časťou šíreho mora alebo výlučnej ekonomickej zóny a inou častou šíreho mora alebo výlučnej ekonomickej zóny.

Článok 38

Právo tranzitného prechodu

1. V prielivoch, o ktorých je zmienka v článku 37, používajú všetky lode a lietadlá práva tranzitného prechodu, ktorému sa nesmie zabraňovať s výnimkou prípadov, ak je prieliv tvorený ostrovom štátu hraničiaceho s prielivom a jeho pevninskou časťou, kedy sa nebude používať tranzitný prechod, ak existuje rovnako vhodná cesta po šírom mori alebo vo výlučnej ekonomickej zóne, ktorá má smerom k moru rovnaké navigačné a hydrografické podmienky.

2. V súlade s touto časťou sa tranzitným prechodom rozumie výkon slobody plavby a preletu výlučne s cieľom neprerušovaného a rýchleho tranzitu prielivom medzi jednou častou šíreho mora alebo výlučnej ekonomickej zóny a inou častou šíreho mora alebo výlučnej ekonomickej zóny. Požiadavka neprerušovaného a rýchleho tranzitu nevylučuje však prechod prielivom s cieľom vstupu, výstupu alebo návratu do štátu hraničiaceho s prielivom pri dodržaní podmienok vstupu do tohoto štátu.

3. Akákoľvek činnosť, ktorá nie je výkonom práva tranzitného prechodu prielivom, je v ďalšom upravená použiteľnými ustanoveniami tohoto Dohovoru.

Článok 39

Povinnosti lodí a lietadiel v priebehu tranzitného prechodu

1. Lode a lietadlá pri výkone práva tranzitného prechodu musia:

a) preplávať alebo preletieť prieliv bez prerušenia,

b) zdržať sa akejkoľvek hrozby silou alebo použitia sily proti zvrchovanosti, územnej celistvosti alebo politickej nezávislosti štátov hraničiacich s prielivmi alebo akýchkoľvek činov, ktoré porušujú zásady medzinárodného práva zakotvené v Charte OSN,

c) zdržať sa akejkoľvek inej činnosti ako činnosti, ktorá súvisí s normálnymi spôsobmi neprerušovaného a urýchleného prechodu, s výnimkou prípadov vyvolaných vyššou mocou alebo stavom núdze,

d) dodržiavať iné príslušné ustanovenia tejto časti.

2. Lode sa pri tranzite musia:

a) podriadiť všeobecne uznávaným medzinárodným predpisom, postupom a zvyklostiam, ktoré zabezpečujú bezpečnosť na mori, vrátane medzinárodných pravidiel na predchádzanie námorným zrážkam,

b) podriadiť všeobecne uznávaným medzinárodným predpisom, postupom a zvyklostiam, ktoré sa dotýkajú predchádzania, zníženia a kontroly znečisťovania z lodí.

3. Lietadlá pri tranzite musia:

a) dodržiavať pravidlá o vzdušnej doprave určené medzinárodnou organizáciou pre civilné letectvo, pokiaľ sa dotýkajú civilných lietadiel. Lietadlá jednotlivých štátov a štátne lietadlá sa normálne podriaďujú takýmto bezpečnostným opatreniam a vždy budú lietať s náležitým ohľadom na bezpečnosť plavby,

b) vždy sledovať rádiovú frekvenciu, ktorá je určená príslušným medzinárodne určeným orgánom pre kontrolu leteckej dopravy alebo príslušnou medzinárodnou rádiovou frekvenciou pre stav núdze.

Článok 40

Výskumná a prieskumná činnosť

V priebehu svojho prechodu prielivmi nesmú cudzie lode, vrátane lodí pre morský vedecký výskum a hydrografický prieskum, vykonávať žiadnu výskumnú alebo prieskumnú činnosť bez predchádzajúceho povolenia štátov hraničiacich s prielivmi.

Článok 41

Námorné koridory a systémy oddelenej prevádzky v prielivoch používaných pre medzinárodnú plavbu

1. V súlade s touto časťou môžu štáty hraničiace s prielivmi určiť námorné koridory a stanoviť systémy oddelenej prevádzky pre plavbu v prielivoch tam, kde je to potrebné pre bezpečný prechod lodí.

2. Takéto štáty môžu, ak to vyžadujú okolnosti a po náležitom zverejnení, nahradiť námorné koridory alebo systémy oddelenej prevádzky, ktoré skôr určili alebo stanovili, inými námornými koridormi alebo systémami oddelenej prevádzky.

3. Takéto námorné koridory alebo systémy oddelenej prevádzky musia byť v súlade so všeobecne uznávanými medzinárodnými predpismi.

4. Pred určením alebo nahradením námorných koridorov alebo pred stanovením alebo nahradením systémov oddelenej prevádzky, podajú štáty hraničiace s prielivmi návrhy príslušnej medzinárodnej organizácii s cieľom ich schválenia. Organizácia môže schváliť len také námorné koridory a systémy oddelenej prevádzky, o ktorých sa dohodne so štátmi hraničiacimi s prielivmi, a následne ich štáty môžu určiť, stanoviť alebo nahradiť.

5. Pokiaľ ide o prieliv, kde sú navrhované námorné koridory alebo systémy oddelenej prevádzky, ktoré prechádzajú vodami dvoch alebo viacerých štátov hraničiacich s prielivom, dotknuté štáty sú povinné spolupracovať pri formulovaní návrhov a po konzultácii s kompetentnými organizáciami.

6. Štáty hraničiace s prielivmi sú povinné jasne vyznačiť všetky námorné koridory a systémy oddelenej prevádzky, ktoré určili alebo stanovili v námorných mapách a ktoré budú náležité zverejnené.

7. Lode sú pri tranzite povinné rešpektovať námorné koridory a systémy oddelenej prevádzky, ktoré sú stanovené v súlade s týmto článkom.

Článok 42

Zákony a iné právne predpisy štátov hraničiacich s prielivmi, ktoré sa dotýkajú tranzitného prechodu

1. Pri dodržiavaní ustanovenia tohoto oddielu môžu štáty, ktoré hraničia s prielivmi, vydávať predpisy dotýkajúce sa tranzitného prechodu prielivmi pokiaľ ide o:

a) bezpečnosť plavby a reguláciu námornej prevádzky v súlade s ustanoveniami článku 41,

b) zabránenie, zníženie a kontrolu znečistenia uplatnením príslušných medzinárodných predpisov, ktoré sa dotýkajú vypúšťania ropy, ropných odpadov a iných škodlivých látok v prielive,

c) zabránenie rybolovu, vrátane uskladnenia rybárskeho výstroja s ohľadom na rybárske plavidlá,

d) nakladanie alebo vykladanie akéhokoľvek tovaru, peňazí alebo osôb v rozpore s colnými, finančnými, prisťahovaleckými alebo zdravotníckymi predpismi štátov, ktoré hraničia s prielivom.

2. Takéto zákony a iné právne predpisy nesmú formálne ani v skutočnosti diskriminovať cudzie lode, ani mať pri svojom používaní prakticky účinok odmietnutia, poškodenia alebo porušenia práva tranzitného prechodu, ako je definované v tomto oddieli.

3. Štáty, ktoré hraničia s prielivmi, náležité zverejnia všetky takéto právne predpisy.

4. Cudzie lode, ktoré používajú právo tranzitného prechodu, musia dodržiavať takéto právne predpisy.

5. Štát vlajky u lodí alebo štát registrácie lietadiel, ktorý má nárok na zvrchovanú imunitu a ktorý jedná spôsobom odporujúcim takýmto právnym predpisom alebo iným ustanoveniam tejto časti, ponesie plnú medzinárodnú zodpovednosť za akékoľvek straty alebo škody, ktoré vzniknú štátom hraničiacim s prielivmi.

Článok 43

Navigačné, bezpečnostné zariadenia a iné opatrenia na predchádzanie, zníženie a kontrolu znečisťovania

Užívateľské štáty a štáty, ktoré hraničia s prielivmi, by mali po dohode spolupracovať:

a) pri zriaďovaní a údržbe potrebného navigačného a bezpečnostného zariadenia v prielive a iných opatrení na pomoc medzinárodnej plavbe, a

b) pri prechádzaní, znižovaní a kontrole znečisťovania z lodí.

Článok 44

Povinnosti štátov hraničiacich s prielivmi

Štáty, ktoré hraničia s prielivmi nesmú brániť tranzitnému prechodu a sú povinné náležitým spôsobom oznamovať všetky nebezpečia, o ktorých vedia a ktoré ohrozujú plavbu prielivom alebo prelet nad ním. Tranzitný prechod nesmie byť zastavený.

ODDIEL 3

POKOJNÝ PRECHOD

Článok 45

Pokojný prechod

1. Režim pokojného prechodu v súlade s časťou ii, s tretím oddielom sa vzťahuje na prielivy používané pre medzinárodnú plavbu, ktoré:

a) sú vylúčené v zmysle článku 38 odsek l z aplikácie režimu tranzitného prechodu, alebo

b) sa rozprestierajú medzi oblasťou šíreho mora alebo výlučnej

ekonomickej zóny a pobrežným morom cudzieho štátu.

2. Nesmie dôjsť k pozastaveniu pokojného prechodu takýmito prielivmi.

ČASŤ IV

SÚOSTROVNÉ ŠTÁTY

Článok 46

Definície

Pre účely tohoto dohovoru:

a) "súostrovný štát" je štát, ktorý sa skladá z jedného alebo viac ostrovov a môže zahŕňať ďalšie ostrovy,

b) "súostrovie" je skupina ostrovov, vrátane častí ostrovov, ktoré vzájomne spájajú vody a iné prírodné útvary, ktoré navzájom tak úzko súvisia, že takéto ostrovy a iné prírodné útvary tvoria jediný zemepisný, ekonomický a politický celok alebo boli za takýto celok považované.

Článok 47

Súostrovné základné línie

1. Súostrovný štát môže stanoviť priame základné línie spájajúce najvzdialenejšie body najvzdialenejších ostrovov a vysychajúcich útesov súostrovia za podmienky, že takéto základné línie budú zahŕňať hlavné ostrovy a oblasť, kde pomer vodnej plochy a suchej zeme, vrátane atolov, sa pohybuje medzi 1:1 a 9:1.

2. Dĺžka takýchto základných línii nesmie prekročiť 100 námorných míľ s výnimkou, že 3 % z celkového počtu základných línií, ktoré uzavierajú súostrovie, môžu túto dĺžku prekročiť až do maximálnej dĺžky 125 námorných míľ.

3. Vytýčenie takýchto základných línií sa nesmie výraznejšie odchyľovať od celkovej konfigurácie súostrovia.

4. Takéto základné línie sa nesmú vytyčovať od vyvýšenín pri odlive a k nim, pokiaľ na nich neboli postavené majáky alebo podobné zariadenia, ktoré sú trvale nad úrovňou mora, alebo kde vynárajúca sa vyvýšenina leží úplne alebo z časti vo vzdialenosti, ktorá nepresahuje šírku pobrežného mora od najbližšieho ostrova.

5. Systém takýchto základných línií nesmie použiť súostrovný štát a to takým spôsobom, aby od šíreho mora alebo výlučnej ekonomickej zóny bolo oddelené pobrežné more iného štátu.

6. Ak určitá časť súostrovných vôd súostrovného štátu leží medzi dvomi časťami bezprostredne priľahlého susedného štátu,budú zachované a rešpektované existujúce práva a všetky iné záujmy, ktoré druhý štát tradične mal v týchto vodách, ako aj všetky práva, ktoré sú zakotvené v dohode medzi týmito štátmi.

7. Pre účely výpočtu pomeru vody k suchej zemi v zmysle odseku l, môže suchá zem zahŕňať vody, ktoré ležia medzi okrajovými útesmi ostrovov a atolov, vrátane tej strany strmej oceánskej plošiny, ktorá je uzavretá alebo takmer uzavretá reťazou vápencových ostrovov a vysychajúcich útesov, ktoré ležia na obvode plošiny.

8. Základné línie vytyčované v súlade s týmto článkom musia byť vyznačené v námorných mapách takej mierky alebo mierok, ktoré sú primerané pre presné zistenie ich plochy. Ako alternatívu je možné použiť zoznam zemepisných súradníc bodov s uvedením základných geodetických údajov.

9. Súostrovný štát je povinný náležite uverejniť takéto námorné mapy, alebo zoznamy zemepisných súradníc a uložiť kópiu každej mapy alebo zoznamu súradníc u generálneho tajomníka OSN.

Článok 48

Meranie šírky pobrežného mora, priľahlej zóny, výlučnej ekonomickej zóny a kontinentálneho šelfu

Šírka pobrežného mora, priľahlej zóny, výlučnej ekonomickej zóny a kontinentálneho šelfu sa meria od súostrovných základných línií, ktoré sú vytýčené v súlade s článkom 47.

Článok 49

Právny status súostrovných vôd, vzdušného priestoru nad súostrovnými vodami, ich dna a podložia

1. Zvrchovanosť súostrovného štátu sa vzťahuje na vody ohraničené základnými líniami v súlade s článkom 47. Sú označované ako súostrovné vody bez ohľadu na ich hĺbku alebo vzdialenosť od pobrežia.

2. Táto zvrchovanosť sa vzťahuje aj na vzdušný priestor nad súostrovnými vodami, na ich dno a podložie a zdroje, ktoré sa v nich nachádzajú.

3. Táto zvrchovanosť sa uplatňuje v súlade s ustanoveniami tejto časti.

4. Režim prechodu súostrovnými námornými koridormi, ktorý je ustanovený v tejto časti, sa v iných ohľadoch nedotýka statusu pobrežného mora, vrátane námorných koridorov, alebo výkonu suverenity súostrovného štátu nad týmito vodami a ich vzdušným priestorom, dnom, podložím a zdrojmi, ktoré sa v nich nachádzajú.

Článok 50

Rozhraničenie vnútorných vôd

Vo vnútri súostrovných vôd môže súostrovný štát vytýčiť uzáverové línie pre rozhraničenie vnútorných vôd v súlade s článkami 9, 10 a 11.

Článok 51

Existujúce dohody, tradičné práva rybolovu a existujúce podmorské káble

1. Bez dopadu na článok 49 súostrovný štát je povinný rešpektovať existujúce dohody s inými štátmi a uznávať tradičné práva rybolovu a inú zákonnú činnosť bezprostredne priľahlých susediacich štátov v určitých oblastiach, ktoré spadajú do súostrovných vôd. Spôsoby a podmienky výkonu takýchto práv a činností, vrátane povahy, rozsahu a oblastí, na ktoré sa vzťahujú, budú na žiadosť ktoréhokoľvek dotknutého štátu upravené vzájomnými dvojstrannými dohodami. Takéto práva nesmú byť prevedené na tretie štáty alebo ich štátnych príslušníkov, alebo uplatňované spolu s nimi.

2. Súostrovný štát je povinný rešpektovať existujúce podmorské káble, ktoré sú položené inými štátmi a prechádzajú jeho vodami bez toho aby sa priblížili k jeho brehom. Súostrovný štát je povinný povoliť údržbu a výmenu takýchto káblov potom, čo mu bolo náležitým spôsobom oznámené umiestenie takýchto káblov a zámer ich opravovať alebo vymieňať.

Článok 52

Právo pokojného prechodu

1. S výhradou ustanovenia článku 53 a bez dopadu na článok 50, používajú lode všetkých štátov právo pokojného prechodu súostrovnými vodami v súlade s tretím oddielom, časti II.

2. Súostrovný štát môže bez formálnej alebo skutočnej diskriminácie cudzích lodí dočasne pozastaviť v niektorých špecifických oblastiach svojich súostrovných vôd ich pokojný prechod, ak je takéto pozastavenie nevyhnutné pre ochranu jeho bezpečnosti. Takéto pozastavenie nadobudne účinnosť až po náležitom uverejnení.

Článok 53

Právo prechodu súostrovnými námornými koridormi

1. Súostrovný štát môže určiť námorné koridory a letecké koridory nad nimi, ktoré sú vhodné pre neprerušovaný a rýchly prechod cudzích lodí jeho súostrovnými vodami a priľahlým pobrežným morom a prelet lietadiel nad nimi.

2. Všetky lode a lietadlá používajú práva prechodu takýmito súostrovnými námornými koridormi a práva preletu takýmito vzdušnými koridormi.

3. Prechod súostrovnými námornými koridormi v súlade s týmto Dohovorom znamená výkon práv plavby a preletu obvyklým spôsobom výlučne s cieľom neprerušovaného, rýchleho a nerušeného tranzitu medzi jednou časťou šíreho mora alebo výlučnej ekonomickej zóny a druhou časťou šíreho mora alebo výlučnej ekonomickej zóny.

4. Takéto námorné a letecké koridory prechádzajú súostrovnými vodami a priľahlými pobrežnými vodami a zahŕňajú všetky obvyklé trasy prechodu, ktoré sa používajú ako trasy pre medzinárodnú plavbu alebo pre prelet nad súostrovnými vodami a vo vnútri takýchto trás, pokiaľ ide o lode, všetky obvyklé navigačné kanály za podmienky, že zdvojovanie rovnako vhodných trás medzi tými samými vstupnými a výstupnými bodmi nebude potrebné.

5. Námorné a letecké koridory budú určené sériou neprerušovaných axiálnych línií od vstupných bodov trás prechodu k výstupnými bodom trás prechodu. Lode a lietadlá prechádzajúce námornými koridormi a prelietavajúcimi vzdušnými koridormi nad nimi sa neodklonia od axiálnej línie o viac ako 25 námorných míľ na jednu alebo druhú stranu. Nesmú sa pritom dostať k pobrežiu na vzdialenosť menšiu ako je 10 % vzdialenosti medzí najbližšími bodmi na ostrovoch hraničiacich s námorným koridorom.

6. Súostrovný štát, ktorý v súlade s týmto článkom určí námorný koridor, môže pre zabezpečenie bezpečného prechodu taktiež stanoviť systémy oddelenej prevádzky lodí úzkymi plavebnými kanálmi v takomto koridore.

7. Súostrovný štát môže, ak si to vyžadujú okolnosti a po náležitom uverejnení, nahradiť akékoľvek skôr určené námorné koridory alebo stanovené systémy oddelenej prevádzky inými námornými koridormi alebo systémami oddelenej prevádzky.

8. Takéto námorné koridory alebo systémy oddelenej prevádzky musia zodpovedať všeobecne uznávaným medzinárodným predpisom.

9. Pri určovaní alebo nahradzovaní náhradných koridorov, stanovenia alebo nahradzovania systémov oddelenej prevádzky, je súostrovný štát povinný predložiť návrhy príslušnej medzinárodnej organizácii na schválenie. Organizácia môže schváliť len také námorné koridory a systémy oddelenej prevádzky, ktoré budú dohodnuté so súostrovným štátom a až potom ich súostrovný štát môže určiť alebo nahradiť.

10. Súostrovný štát je povinný vyznačiť os námorných koridorov a systémov oddelenej prevádzky, ktoré určí alebo stanoví na námorných mapách a zabezpečí ich náležité zverejnenie.

11. Lode musia v priebehu tranzitného prechodu rešpektovať platné námorné koridory a systémy oddelenej prevádzky, ktoré sú zriadené v súlade s týmto článkom.

12. Ak neurčí súostrovný štát námorné alebo letecké koridory, môže byť právo prechodu súostrovnými námornými koridormi alebo preletu vzdušnými koridormi nad nimi, vykonávané po trasách, ktoré sa obvykle používajú pre medzinárodnú plavbu.

Článok 54

Povinnosti lodí a lietadiel v priebehu prechodu, výskumnej a prieskumnej činnosti, povinnosti súostrovného štátu a právne predpisy súostrovného štátu, ktoré sa vzťahujú na prechod súostrovnými námornými koridormi

Články 39, 40, 42 a 44 sa mutatis mutandis vzťahujú na prechod súostrovnými námornými koridormi.

ČASŤ V

VÝLUČNÁ EKONOMICKÁ ZÓNA

Článok 55

Zvláštny právny režim výlučnej ekonomickej zóny

Výlučná ekonomická zóna je oblasť, ktorá sa nachádza za pobrežným morom a k nemu prilieha a ktorá podlieha zvláštnemu právnemu režimu stanovenému v tejto časti, podľa ktorého sa práva a jurisdikcia pobrežného štátu, práva a sloboda iných štátov riadia podľa príslušných ustanovení tohoto dohovoru.

Článok 56

Práva, jurisdikcia a povinnosti pobrežného štátu vo výlučnej ekonomickej zóne

1. Vo výlučnej ekonomickej zóne má pobrežný štát:

a) zvrchované práva s cieľom prieskumu a využívania, zachovávania prírodných zdrojov živých aj neživých a hospodárenia s nimi, morského dna a jeho podložia a vôd ležiacich nad nimi s ohľadom na inú činnosť, ktorá sa dotýka hospodárskeho využívania a prieskumu zóny, ako aj výroby energie pomo cou vody, morských prúdov a vetra,

b) jurisdikciu v súlade s príslušnými ustanoveniami tohoto Dohovoru s ohľadom na:

i) zriaďovanie a využívanie umelých ostrovov, zariadení a stavieb,

ii) morský vedecký výskum,

iii) ochranu a zachovanie morského prostredia,

c) iné práva a povinnosti stanovené týmto Dohovorom.

2. Pri výkone svojich práv a plnení svojich povinností podľa tohto Dohovoru vo výlučnej ekonomickej zóne, musí pobrežný štát primeraným spôsobom prihliadať k právam a povinnostiam iných štátov a rokovať spôsobom, ktorý je v súlade s ustanoveniami tohoto Dohovoru.

3. Práva stanovené v tomto článku, pokiaľ sa týka morského dna a jeho podložia, sa budú vykonávať v súlade s časťou VI.

Článok 57

Šírka výlučnej ekonomickej zóny

Výlučná ekonomická zóna nesmie byť širšia ako 200 námorných míľ od základných línií, od ktorých sa meria šírka pobrežného mora.

Článok 58

Práva a povinnosti iných štátov vo výlučnej ekonomickej zóne

1. Vo výlučnej ekonomickej zóne využívajú všetky štáty, či už pobrežné alebo vnútrozemské, s výhradou príslušných ustanovení tohoto dohovoru, slobody o ktorých je zmienka v článku 87, a síce slobody plavby, preletu, kladenia podmorských káblov, potrubí a iných spôsobov využívania mora dotýkajúcich sa týchto medzinárodným právom uznávaných slobôd, ktoré sú spojené s prevádzkou lodí, lietadiel, podmorských káblov a potrubí a ktoré sú zlúčiteľné s ostatnými ustanoveniami tohoto dohovoru.

2. Články 88 až115 a ostatné príslušné pravidlá medzinárodného práva sa aplikujú na výlučnú ekonomickú zónu, pokiaľ sú zlučiteľné s touto častou.

3. Pri výkone svojich práv a plnení svojich povinností podľa tohoto Dohovoru, štáty musia brať vo výlučnej ekonomickej zóne náležitým spôsobom ohľad na práva a povinnosti pobrežného štátu, sú povinné dodržiavať zákony a predpisy ním prijaté v súlade s ustanoveniami tohoto Dohovoru a inými normami medzinárodného práva potiaľ, pokiaľ sú zlúčiteľné s touto častou.

Článok 59

Riešenie sporov dotýkajúcich sa priznania práv a jurisdikcie vo výlučnej ekonomickej zóne

V prípadoch kedy tento dohovor nepriznáva práva alebo jurisdikciu pobrežnému štátu alebo iným štátom vo výlučnej ekonomickej zóne a ak dôjde ku konfliktom medzi záujmami pobrežného štátu a ktoréhokoľvek iného štátu alebo štátov, mal by byť konflikt vyriešený na základe spravodlivosti a v svetle všetkých závažných okolností, s ohľadom na príslušnú dôležitosť dotknutých záujmov strán, ako aj medzinárodného spoločenstva ako celku.

Článok 60

Umelé ostrovy, zariadenia a stavby vo výlučnej ekonomickej zóne

1. Vo výlučnej ekonomickej zóne bude mať pobrežný štát výlučné právo budovať, povoľovať a riadiť stavbu, činnosť, prevádzku a používanie:

a) umelých ostrovov,

b) zariadení a stavieb pre účely predvídané v článku 56 a pre iné hospodárske účely,

c) zariadení a stavieb, ktoré môžu zasahovať do výkonu práv pobrežného štátu v zóne.

2. Pobrežný štát bude mať výlučnú jurisdikciu nad takýmito umelými ostrovmi, zariadeniami a stavbami vrátane jurisdikcie, s prihliadnutím na colné, fiškálne, zdravotnícke, bezpečnostné a prisťahovalecké predpisy.

3. Výstavba týchto umelých ostrovov, zariadení a stavieb musí byť náležite oznamovaná a musia byť takisto udržiavané výstražné prostriedky, ktoré upozorňujú na ich prítomnosť. Akékoľvek stavby alebo zariadenia, ktoré sú opustené alebo sa nevyužívajú, musia byť odstránené, aby sa zabezpečila bezpečnosť plavby s ohľadom na akékoľvek všeobecne prijaté medzinárodné kritériá v tejto oblasti príslušnou medzinárodnou organizáciou. Takéto odstránenie bude brať taktiež príslušný ohľad na rybolov, ochranu morského prostredia a na práva a povinnosti iných štátov. Náležitým spôsobom sa zverejnia údaje o hĺbke umiestnenia a veľkosti akýchkoľvek zariadení alebo stavieb, ktoré nie sú úplne odstránené.

4. Pobrežný štát môže v prípade potreby vytvoriť primerané bezpečnostné pásma okolo takýchto umelých ostrovov, zariadení a stavieb, v ktorých môže vykonávať náležité opatrenia pre zabezpečenie ako bezpečnosti, tak aj umelých ostrovov, zariadení a stavieb.

5. Šírku bezpečnostných pásiem stanoví pobrežný štát a vezme pritom do úvahy platné medzinárodné normy. Takéto pásma musia byť vyznačené tak, aby bolo isté, že primerane zodpovedajú povahe a funkcii umelých ostrovov, zariadení a stavieb a nesmú presahovať vzdialenosť 500 m okolo nich, ktorá sa meria od každého bodu ich vonkajšieho okraja, s výnimkou prípadov, kde to pripúšťajú všeobecne prijaté medzinárodné normy alebo odporúčajú príslušné medzinárodné organizácie. Rozsah bezpečnostných pásiem bude oznámený náležitým spôsobom.

6. Všetky lode musia rešpektovať tieto bezpečnostné pásma a postupovať v súlade s prijatými medzinárodnými normami, ktoré sa dotýkajú plavby v blízkosti umelých ostrovov, zariadení, stavieb a bezpečnostných pásiem.

7. Umelé ostrovy, zariadenia, stavby, a bezpečnostné pásma okolo nich sa nesmú zriaďovať tam, kde by to mohlo narušiť používanie uznávaných námorných ciest, ktoré sú dôležité pre medzinárodnú plavbu.

8. Umelé ostrovy, zariadenia a stavby nemajú status ostrovov. Nemajú vlastné pobrežné more a ich existencia sa nedotýka vymedzovania pobrežného mora, výlučnej ekonomickej zóny alebo kontinentálneho šelfu.

Článok 61

Zachovanie živých zdrojov

1. Pobrežný štát určí prípustný úlovok živých zdrojov vo svojej výlučnej ekonomickej zóne.

2. Pobrežný štát s ohľadom na najlepšie vedecké údaje, ktoré má k dispozícii, zabezpečuje prostredníctvom príslušných opatrení v oblasti ochrany a riadenia, aby zachovanie živých zdrojov vo výlučnej ekonomickej zóne nebolo ohrozené ich nadmernou ťažbou. Podľa potreby bude pobrežný štát za týmto účelom spolupracovať s príslušnými oblasťami a univerzálnymi medzinárodnými organizáciami.

3. Takéto opatrenia budú zamerané na udržanie alebo obnovenie lovených druhov na úrovniach, ktoré môžu zabezpečiť maximálne dosiahnuteľný výťažok, ktorý je určený príslušnými faktormi ekonomiky a životného prostredia, vrátane ekonomických potrieb pobrežných rybolovných spoločností a zvláštnych požiadaviek rozvojových štátov a budú brať ohľad na spôsoby rybolovu, vzájomnú závislosť druhov a na všetky všeobecne odporúčané medzinárodné minimálne normy podoblastné, oblastné alebo univerzálne.

4. Pri vydávaní takýchto opatrení vezme pobrežný štát do úvahy dôsledky pre tie druhy, ktoré sú spojené s lovenými druhmi alebo sú na nich závislé s ohľadom na ich zachovanie alebo obnovenie na úroveň, pod ktorou by bola vážne ohrozená ich reprodukcia.

5. Dostupné vedecké informácie, štatistiky o úlovkoch a rybolove a iné údaje dôležité pre zachovanie rybných zásob sa budú poskytovať a vymieňať pravidelne prostredníctvom podoblastných, o oblastných a univerzálnych medzinárodných organizácií tam, kde to bude vhodné a za účasti všetkých dotknutých štátov, ktorých občanom je povolený rybolov vo výlučnej ekonomickej zóne.

Článok 62

Využitie živých zdrojov

1. Pobrežný štát bude podporovať optimálne využitie živých zdrojov vo výlučnej ekonomickej zóne bez porušenia ustanovení článku 61.

2. Pobrežný štát bude určovať kapacitu výlovu živých zdrojov vo výlučnej ekonomickej zóne. Tam, kde pobrežný štát nemá kapacitu na výlov celého prípustného množstva, poskytne na základe dohôd alebo inými prípadnými dohovormi a podľa podmienok a predpisov, o ktorých je zmienka v odseku 4, iným štátom prístup k prebytkom prípustného výlovu, so zvláštnym zreteľom k ustanoveniam článkov 69 a 70, hlavne vo vzťahu k rozvojovým štátom, o ktorých je zmienka v týchto článkoch.

3. Pri povoľovaní prístupu iných štátov do svojej výlučnej ekonomickej zóny v súlade s týmto článkom, vezme pobrežný štát do úvahy všetky závažné skutočnosti, mimo iných, význam živých zdrojov v oblasti pre ekonomiku dotknutého pobrežného štátu a jeho iné štátne záujmy, ustanovenia článkov 69 a 70, požiadavky rozvojových štátov podoblasti alebo oblasti na výlov časti prebytku a na potrebu znížiť na minimum nepriaznivé ekonomické dôsledky pre štáty, ktorých štátni príslušníci obvykle lovili v zóne alebo ktoré vyvinuli podstatné úsilie pri výskume a zabezpečovaní zásob.

4. Štátni príslušníci iných štátov vykonávajúci rybolov vo výlučnej ekonomickej zóne sa podriadia opatreniam a iným podmienkam stanoveným v právnych predpisoch pobrežného štátu. Tieto právne predpisy musia byť v súlade s ustanoveniami tohoto Dohovoru a môžu sa medzi iným vzťahovať hlavne na:

a) vystavovanie povolenia rybárom, rybárskym lodiam a zariadeniam vrátane platenia poplatkov a iných foriem platieb, ktoré v prípade rozvojových pobrežných štátov môžu spočívať v primeranom vyrovnaní v oblasti financovania, vybavenia a techniky dotýkajúcej sa priemyslu spracovania rýb,

b) určovanie druhov, ktorých výlov je povolený a stanovenie kvót úlovku či už sa tieto kvóty dotýkajú určitých druhov rýb alebo výlovu vykonávaného štátnymi príslušníkmi určitého štátu v priebehu určeného obdobia,

c) určenie sezón a oblastí rybolovu, typov, veľkosti a množstva rybolovného zariadenia a počtu, veľkosti a typov rybárskych lodí, ktoré sa môžu používať,

d) určenie veku a veľkostí rýb a iných druhov, ktoré sa môžu loviť,

e) určenie informácií, ktoré sa požadujú od rybárskych lodí, vrátane štatistík o výlove, výťažkoch a hlásení o polohe lodí,

f) žiadosti na vykonávanie zvláštnych rybolovných výskumných programov so splnomocnením a pod kontrolou pobrežného štátu, riadenie takéhoto výskumu vrátane vzorkovania úlovkov a usporiadania vzoriek, ako aj oznamovanie príslušných vedeckých údajov,

g) umiestňovanie pozorovateľov alebo stážistov pobrežného štátu na paluby takýchto lodí,

h) uskladňovanie celého alebo časti úlovku takýchto lodí v prístavoch pobrežného štátu

i) požiadavky a podmienky dotýkajúce sa spoločných podnikov alebo iných dohovorov o spolupráci,

j) požiadavky na výcvik personálu a odovzdávanie rybolovnej technológie vrátane zvyšovania schopností pobrežného štátu vykonávať rybolovný výskum,

k) donucovacie procedúry.

5. Pobrežné štáty náležite upovedomia o právnych predpisoch ochrany a riadenia.

Článok 63

Druhy vyskytujúce sa vo výlučnej ekonomickej zóne dvoch alebo viacerých pobrežných štátov alebo ako vo výlučnej ekonomickej zóne tak aj za touto zónou, ktorá je k nej priľahlá

1. V prípadoch, kedy sa rovnaký druh alebo húfy pridružených druhov rýb vyskytujú vo výlučných ekonomických zónach dvoch alebo viacerých pobrežných štátov, budú sa tieto štáty usilovať buď priamo alebo prostredníctvom podoblastných alebo oblastných organizácií o dosiahnutie dohody o potrebných opatreniach na koordináciu a zabezpečenie zachovania a rozvoja takýchto druhov bez porušenia ostatných ustanovení tejto časti.

2. V prípadoch, kedy sa rovnaký druh alebo húfy pridružených druhov vyskytujú ako vo výlučnej ekonomickej zóne, tak aj v oblasti za touto zónou a k nej priľahlej, bude sa pobrežný štát a štáty loviace takéto druhy v priľahlej oblasti usilovať buď priamo alebo prostredníctvom podoblastných alebo oblastných organizácií o dosiahnutie dohody o opatreniach potrebných k zachovaniu týchto druhov v priľahlej oblasti.

Článok 64

Vysokosťahovavé druhy

1. Pobrežné štáty a iné štáty, ktoré občas lovia v oblasti vysokosťahovavé druhy, ktoré sú uvedené v prílohe l, budú spolupracovať priamo alebo prostredníctvom príslušných medzinárodných organizácií za účelom zabezpečenia zachovania a podpory cieľov optimálneho výlovu takýchto druhov v oblasti, ako vo výlučnej ekonomickej zóne, tak aj za ňou. v oblastiach, kde neexistuje žiadna príslušná medzinárodná organizácia, budú pobrežné štáty a iné štáty, ktorých občania lovia tieto druhy v oblasti, spolupracovať za účelom vytvorenia takejto organizácie a budú sa zúčastňovať na práci v nej.

2. Ustanovenia odseku l sú doplnkom ostatných ustanovení tejto časti.

Článok 65

Morské cicavce

Nič v tejto časti nebude obmedzovať právo pobrežného štátu alebo kompetenciu medzinárodnej organizácie v prípade potreby zakázať, upraviť alebo obmedziť výlov morských cicavcov ako ustanovuje táto časť. štáty budú spolupracovať za účelom ochrany týchto morských cicavcov. pokiaľ ide o veľryby, budú obzvlášť napomáhať prostredníctvom príslušných medzinárodných organizácií ich ochrane, hospodáreniu s nimi a ich štúdiu.

Článok 66

Anadromné druhy

1. Štáty, v riekach ktorých majú pôvod anadromné druhy, budú mať prvoradý záujem na týchto druhoch a zodpovednosť za ne.

2. Štát pôvodu anadromných druhov zabezpečí ich zachovanie vytvorením vhodných regulačných opatrení pre rybolov vo všetkých vodách smerom k pevnine od vonkajších hraníc svojej výlučnej ekonomickej zóny a pre rybolov stanovený v odseku 3, písm. b). štát pôvodu môže po konzultácii s inými štátmi, o ktorých je zmienka v odsekoch 3 a 4 loviacimi tieto druhy, určiť celkový prípustný výlov druhov, ktoré majú pôvod v jeho riekach.

3. a) Rybolov anadromných druhov sa bude vykonávať len vo vodách smerom k pevnine od vonkajších hraníc výlučnej ekonomickej zóny s výnimkou prípadov, kde by toto ustanovenie viedlo k ekonomickému znevýhodneniu druhého štátu, ako je štát pôvodu. Pokiaľ ide o takýto rybolov za vonkajšími hranicami výlučnej ekonomickej zóny, vykonajú dotknuté štáty konzultácie s cieľom dosiahnutia dohody o spôsobe a podmienkach tohoto rybolovu s náležitým ohľadom na podmienky zachovania týchto druhov a s ohľadom na potreby štátu ich pôvodu.

b) Štát pôvodu bude spolupracovať za tým účelom, aby došlo k minimálnemu porušovaniu ekonomiky iných štátov, ktoré lovia tieto druhy a aby sa bral ohľad na obvyklý úlovok a spôsob výlovu týchto štátov ako aj na všetky oblasti, v ktorých sa takýto výlov vykonáva.

c) Štáty uvedené v pododseku b), ktoré sa zúčastňujú podľa dohody so štátom pôvodu, vykonajú opatrenia pre obnovenie anadromných druhov, hlavne vynakladanie prostriedkov pre tento účel, vezme štát pôvodu pri lovení druhov, ktoré majú pôvod v jeho riekach, obzvlášť do úvahy.

d) Predpisy, ktoré sa dotýkajú anadromných druhov vo vnútri výlučnej ekonomickej zóny, sa budú uplatňovať podľa dohody medzi štátom pôvodu a inými dotknutými štátmi.

4. V prípadoch, kde sa anadromné druhy sťahujú do vôd alebo vodami smerom k pevnine od vonkajších hraníc výlučnej ekonomickej zóny iného štátu ako je štát pôvodu, bude takýto štát spolupracovať so štátom pôvodu s cieľom zachovania týchto druhov a hospodárenia s nimi.

5. Štát pôvodu anadromných druhov a druhé štáty, ktoré lovia tieto druhy, sú povinné dohodnúť opatrenia na vykonanie ustanovení tohto článku, ak je to vhodné prostredníctvom oblastných organizácií.

Článok 67

Katadromné druhy

1. Pobrežný štát, v ktorého vodách trávia katadromné druhy väčšiu časť svojho životného cyklu, je zodpovedný za hospodárenie s týmito druhmi a zabezpečí vstup a výstup sťahovavým rybám.

2. Výlov katadromných druhov sa bude vykonávať len vo vodách smerom k pevnine od vonkajších hraníc výlučnej ekonomickej zóny. Ak bude výlov vykonávaný vo výlučných ekonomických zónach, bude len v súlade s ustanoveniami tohto článku a iných ustanovení tohto Dohovoru, ktoré sa dotýkajú rybolovu v týchto zónach.

3. V prípadoch, kde sa katadromné ryby sťahujú výlučnou ekonomickou zónou do iného štátu alebo štátov, či už ide o poter alebo dospievajúce ryby, bude hospodárenie s takýmito rybami vrátane ich výlovu upravené dohodou medzi štátom, o ktorom je zmienka v odseku l a dotknutým štátom alebo štátmi. Takáto dohoda bude zabezpečovať racionálne hospodárenie s týmito druhmi a bude brať ohľad na zodpovednosť štátu, o ktorom je zmienka v odseku l, za zachovanie a udržiavanie týchto druhov.

Článok 68

PRISADAVÉ DRUHY

Táto čásť sa netýka prisadavých druhov definovaných v článku 77 ods. 4.

Článok 69

Právo vnútrozemských štátov

1. Vnútrozemské štáty majú právo zúčastniť sa na spravodlivom základe pri využívaní príslušnej časti nadbytku živých druhov vo výlučných ekonomických zónach pobrežných štátov rovnakej podoblasti alebo oblasti, s ohľadom na ekonomické a geografické okolnosti všetkých dotknutých štátov a v súlade s ustanoveniami tohoto článku a článkov 61 a 62.

2. Spôsoby a podmienky takejto účasti určí dotknutý štát prostredníctvom podoblastných alebo oblastných dohôd s ohľadom, okrem iného, na:

a) potrebu vyhnutí sa škodlivým následkom pre rybolovné spoločnosti alebo rybný priemysel pobrežného štátu,

b) rozsah, v ktorom sa vnútrozemský štát v súlade s ustanoveniami tohoto článku zúčastní alebo je oprávnený zúčastňovať sa podľa existujúcich dvojstranných podoblastných alebo oblastných dohôd na využívaní živých zdrojov vo výlučných ekonomických zónach iných pobrežných štátov,

c) rozsah, v ktorom sa iné vnútrozemské štáty a štáty zemepisne znevýhodnené, zúčastnia na využívaní živých zdrojov vo výlučnej ekonomickej zóne pobrežného štátu a z toho vyplývajúca potreba vyhnutia sa znevýhodneniam akéhokoľvek pobrežného štátu alebo jeho časti,

d) potreby výživy obyvateľstva týchto štátov.

3. Ak sa blíži kapacita výlovu pobrežného štátu k bodu, ktorý by mu umožňoval získať celý prípustný úlovok živých zdrojov v jeho výlučnej ekonomickej zóne, bude pobrežný štát a iné dotknuté štáty spolupracovať s cieľom vypracovania spravodlivých dohôd na dvojstrannom alebo oblastnom základe, ktorý by umožňoval účasť rozvojových vnútrozemských štátov rovnakej podoblasti alebo oblasti pri využívaní živých zdrojov vo výlučných ekonomických zónach pobrežných štátov podoblasti alebo oblasti primeraným spôsobom, za okolností a podmienok vyhovujúcich pre všetky strany. Pri uplatňovaní tohto ustanovenia budú sa taktiež brať do úvahy faktory, ktoré sú uvedené v ods. 2

4. Rozvinuté vnútrozemské štáty v súlade s ustanoveniami tohoto článku budú oprávnené k účasti využívania živých zdrojov len vo výlučných ekonomických zónach rozvinutých pobrežných štátov rovnakej podoblasti alebo oblasti s ohľadom na rozsah, v ktorom pobrežný štát pri poskytovaní prístupu iným štátom k živým zdrojom vo svojej výlučnej ekonomickej zóne vzal do úvahy potrebu znížiť na minimum škodlivé následky pre rybolovné spoločnosti a hospodársku dislokáciu štátov, ktorých občania obvykle lovili v zóne.

5. Uvedené ustanovenia sa nedotýkajú dohôd uzavretých v podoblastiach alebo oblastiach, kde pobrežný štát môže prideliť vnútrozemským štátom v rovnakej podoblasti alebo oblasti rovnaké alebo prednostné práva pre využívanie živých zdrojov vo výlučných ekonomických zónach.

Článok 70

Právo zemepisne znevýhodnených štátov

1. Zemepisne znevýhodnené štáty budú mať právo zúčastňovať sa na spravodlivom základe pri využívaní primeranej časti prebytku živých zdrojov vo výlučných ekonomických zónach pobrežných štátov rovnakej podoblasti alebo oblasti, s ohľadom na príslušné ekonomické a geografické podmienky všetkých dotknutých štátov, a to v súlade s ustanoveniami tohoto článku a článkov 61 a 62.

2. Pre účely tohoto Dohovoru sa "zemepisne znevýhodnenými štátmi" rozumejú pobrežné štáty vrátane štátov hraničiacich s uzavretým alebo polouzavretým morom, ktorých zemepisná poloha ich robí závislými na využívaní živých zdrojov vo výlučných ekonomických zónach iných štátov podoblasti alebo oblasti pre zabezpečenie zodpovedajúcich dodávok rýb pre výživu obyvateľstva alebo jeho časti a pobrežné štáty, ktoré si nemôžu uplatňovať nárok na svoju vlastnú výlučnú ekonomickú zónu.

3. Spôsoby a podmienky takejto účasti stanovia dotknuté štáty prostredníctvom dvojstranných, podoblastných alebo oblastných dohôd, berúc pritom do úvahy okrem iného:

a) potrebu vyhnutí sa škodlivým následkom pre rybolovné spoločnosti alebo rybný priemysel pobrežného štátu,

b) rozsah, v ktorom sa zemepisne znevýhodnený štát v súlade s ustanoveniami tohoto článku zúčastní alebo je oprávnený zúčastniť sa na využívaní živých zdrojov vo výlučných ekonomických zónach iných pobrežných štátov podľa existujúcich dvojstranných, podoblastných a oblastných dohôd,

c) rozsah, v ktorom sa zemepisne znevýhodnené a vnútrozemské štáty zúčastnia na využívaní živých zdrojov vo výlučnej ekonomickej zóne pobrežného štátu a z toho vyplývajúcu potrebu vyhnúť sa určitému znevýhodneniu akéhokoľvek pobrežného štátu alebo jeho časti,

d) potreby výživy obyvateľstva týchto štátov.

4. Ak sa priblíži kapacita výlovu pobrežného štátu k bodu, ktorý by umožňoval získať celý prípustný úlovok živých zdrojov v jeho výlučnej ekonomickej zóne, bude pobrežný štát a iné dotknuté štáty spolupracovať s cieľom vypracovania spravodlivých dohôd na dvojstrannom, podoblastnom alebo oblastnom základe, ktoré by umožňovali účasť zemepisne znevýhodnených rozvojových štátov rovnakej podoblasti alebo oblasti, na využívaní živých zdrojov vo výlučných ekonomických zónach pobrežných štátov podoblasti alebo oblasti, za okolností a podmienok prijateľných pre všetky strany. Pri uplatňovaní tohoto ustanovenia budú sa tiež brať do úvahy faktory uvedené v odseku 3.

5. Rozvinuté zemepisne znevýhodnené štáty v súlade s ustanoveniami tohto článku budú oprávnené zúčastňovať sa na využívaní živých zdrojov len vo výlučných ekonomických zónach rozvinutých pobrežných štátov rovnakej oblasti alebo podoblasti s ohľadom na rozsah, v ktorom pobrežný štát pri poskytovaní prístupu iným štátom k živým zdrojom svojej výlučnej ekonomickej zóny vzal do úvahy potrebu znížiť na minimum akékoľvek škodlivé následky pre rybolovné spoločnosti a hospodársku dislokáciu štátov, ktorých občania obvykle lovili v zóne.

6. Uvedené ustanovenia sa nedotýkajú dohovorov dosiahnutých v podoblastiach alebo oblastiach, kde pobrežný štát môže prideliť zemepisne znevýhodneným štátom v rovnakej podoblasti alebo oblasti rovnaké alebo prednostné práva na využívanie živých zdrojov vo výlučných ekonomických zónach.

Článok 71

Neaplikovateľnosť článkov 69 a 70

Ustanovenia článkov 69 a 70 sa nepoužijú voči pobrežnému štátu, ktorého ekonomika je v prevažnej miere závislá na využívaní živých zdrojov v jeho výlučnej ekonomickej zóne.

Článok 72

Obmedzenie prevodu práv

1. Práva uvedené v článkoch 69 a 70, na využívanie živých zdrojov sú priamo i nepriamo neprevoditeľné na tretie štáty alebo ich občanov cestou prenájmu alebo licencie, vytváraním spoločných podnikov, ani akýmkoľvek iným spôsobom, ktorý má charakter takéhoto prevodu, pokiaľ sa dotknuté štáty nedohodli inak.

2. Predchádzajúce ustanovenia nebránia dotknutým štátom získavať technickú alebo finančnú pomoc od tretích štátov alebo medzinárodných organizácii pre uľahčenie výkonu práv v zmysle článkov 69 a 70 za predpokladu, že to nemá za následok prevod v zmysle odseku l.

Článok 73

Vynucovanie zákonov a iných právnych predpisov pobrežného štátu

1. Pobrežný štát môže pri výkone svojich zvrchovaných práv na prieskum, využívanie a hospodárenie so živými zdrojmi vo výlučnej ekonomickej zóne vykonávať také opatrenia, ktoré môžu byť nevyhnutné pre zabezpečenie dodržiavania právnych predpisov ním vydaných v súlade s ustanoveniami tohoto Dohovoru, vrátane vstupu na loď, inšpekcie, zadržania a súdnych postupov.

2. Zadržané lode a ich posádky budú okamžite prepustené po zložení príslušnej zálohy alebo záruky.

3. Tresty pobrežného štátu za porušenie predpisov o rybolove vo výlučnej ekonomickej zóne nesmú zahrňovať uväznenie alebo inú formu fyzického trestu, ak neexistuje dohoda opačného zmyslu medzi dotknutými štátmi.

4. V prípade zatknutia alebo zadržania cudzej lode pobrežný štát okamžite príslušnou cestou vyrozumie štát vlajky o vykonanej akcii a o následných uložených trestoch.

Článok 74

Delimitácia výlučnej ekonomickej zóny medzi štátmi, ktoré majú protiľahlé alebo susediace pobrežie

1. Delimitácia výlučnej ekonomickej zóny medzi štátmi, ktoré majú protiľahlé alebo susediace pobrežie, bude vykonaná dohodou na základe medzinárodného práva, ako je uvedené v článku 38 štatútu Medzinárodného súdneho dvora tak, aby bolo dosiahnuté spravodlivé riešenie.

2. Ak nie je možné dosiahnuť dohodu v rozumnom termíne, pristúpia dotknuté štáty k postupom uvedeným v časti XV.

3. Pokiaľ bude uzatvorená dohoda podľa odseku l, budú sa dotknuté štáty v duchu vzájomného porozumenia a spolupráce všemožne usilovať o to, aby dosiahli dočasný dohovor praktickej povahy a to, aby v priebehu tohto prechodného obdobia neohrozili konečnú dohodu alebo nezabránili jej uzatvoreniu. Takýto dohovor nesmie byť na ujmu konečnej delimitácie.

4. Tam, kde existuje medzi dotknutými štátmi platná dohoda, budú otázky dotýkajúce sa rozhraničenia výlučnej ekonomickej zóny riešené v súlade s ustanoveniami tohoto Dohovoru.

Článok 75

Námorné mapy a zoznamy zemepisných súradníc

1. V súlade s touto časťou, vonkajšie hraničné línie výlučnej ekonomickej zóny a línie delimitácie určené v súlade s článkom 74, budú znázornené na námorných mapách mierky alebo mierok, ktoré sú úmerné pre zistenie ich polohy. Tam, kde je to vhodné, môžu zoznamy zemepisných súradníc bodov určujúcich geodetické údaje nahrádzať takéto vonkajšie línie alebo línie delimitácie.

2. Pobrežný štát je povinný riadne zverejniť takéto námorné mapy alebo zoznamy zemepisných súradníc a uložiť kópiu každej takejto mapy alebo zoznamu zemepisných súradníc u generálneho tajomníka OSN.

ČASŤ VI

KONTINENTÁLNY ŠELF

Článok 76

Definícia kontinentálneho šelfu

1. Kontinentálny šelf pobrežného štátu zahrňuje morské dno a podložie, ktoré leží za hranicami pobrežného mora po celej prirodzenej dĺžke pevninského územia až k vonkajšej hranici kontinentálneho okraja alebo do vzdialenosti 200 námorných míľ od základných línií, od ktorých sa meria šírka pobrežného mora tam, kde vonkajšia hranica kontinentálneho okraja nedosahuje túto vzdialenosť.

2. Kontinentálny šelf pobrežného štátu nesmie presahovať hranice uvedené v odsekoch 4 až 6.

3. Kontinentálny okraj zahrňuje ponorené predĺženie pevninského bloku pobrežného štátu a skladá sa z morského dna a podložia šelfu, jeho svahu a vyvýšenín. Nezahrňuje hlboké oceánske dno s jeho hrebeňmi ani jeho podložie.

4. a) Pre účely tohoto Dohovoru stanoví pobrežný štát vonkajšiu hranicu kontinentálneho okraja všade tam, kde okraj presahuje 200 námorných míľ od základných línií, od ktorých sa meria šírka pobrežného mora, a to za pomoci:

i) línie, vytýčenej v súlade s odsekom 7, ktorá spája najvzdialenejšie body na každom z ktorých je hrúbka usadených hornín najmenej l % najkratšej vzdialenosti od takéhoto bodu k úpätiu kontinentálneho svahu, alebo

ii) línie, vytýčenej v súlade s odsekom 7, ktorá spája body, ktoré nie sú vo väčšej vzdialenosti ako 60 míľ od úpätia kontinentálneho svahu,

b) Ak nebude dokázaný opak, bude úpätie kontinentálneho svahu určené ako bod maximálnej zmeny v sklone na jeho základni.

5. Pevné body, ktoré tvoria líniu vonkajších hraníc kontinentálneho šelfu na morskom dne, vytýčené v súlade s odsekom 4 písm. a) bodmi i) a ii), buď nepresiahnu vzdialenosť 350 námorných míľ od základných línií, od ktorých sa meria šírka pobrežného mora alebo nepresiahnu 100 námorných míľ od izobaty 2500 m, čo je línia spájajúca body v hĺbke 2500 m.

6. Bez ohľadu na ustanovenia odseku 5 neprekročí vonkajšia hranica kontinentálneho šelfu na podmorských hrebeňoch 350 námorných míľ od základných línií, od ktorých sa meria šírka pobrežného mora. Tento odsek sa nevzťahuje na podmorské vyvýšeniny, ktoré sú prirodzenou súčasťou kontinentálneho okraja, ako sú jeho plošiny, kopce, vŕšky, prahy a výbežky.

7. Pobrežný štát vytýči vonkajšiu hranicu svojho kontinentálneho šelfu tam, kde šelf nepresahuje 200 námorných míľ od základných línií, od ktorých sa meria šírka pobrežného mora, priamymi líniami nepresahujúcimi svojou dĺžkou 60 námorných míľ, ktoré spájajú pevné body určené súradnicami zemepisnej šírky a dĺžky.

8. Pobrežný štát odovzdá Komisii pre hranice kontinentálneho šelfu, ktorá je určená podľa prílohy II na základe spravodlivého zemepisného zastúpenia, informáciu o hraniciach kontinentálneho šelfu, ktorý presahuje 200 námorných míľ od základných línií, od ktorých sa meria šírka pobrežného mora. Komisia odovzdá pobrežným štátom odporúčania vo všetkých veciach, ktoré sa dotýkajú stanovenia vonkajších hraníc ich kontinentálnych šelfov. Hranice šelfu stanovené pobrežným štátom na základe týchto odporúčaní budú konečné a záväzné.

9. Pobrežný štát uloží u generálneho tajomníka OSN námorné mapy a príslušné informácie, vrátane geodetických údajov, ktoré trvale vyznačujú hranice jeho kontinentálneho šelfu. Generálny tajomník ich náležitým spôsobom zverejní.

10. Ustanovenia tohoto článku sa nedotýkajú otázky vymedzenia kontinentálneho šelfu medzi protiľahlými alebo susediacimi štátmi.

Článok 77

Práva pobrežného štátu nad kontinentálnym šelfom

1. Pobrežný štát vykonáva nad kontinentálnym šelfom zvrchované práva prieskumu a využívania jeho prírodných zdrojov.

2. Práva uvedené v odseku l sú výhradné v tom zmysle, že ak nevykonáva pobrežný štát prieskum kontinentálneho šelfu alebo nevyužíva jeho prírodné zdroje, nemôže nikto vykonávať takúto činnosť bez výslovného súhlasu pobrežného štátu.

3. Práva pobrežného štátu nad kontinentálnym šelfom nezávisia na okupácii skutočnej alebo fiktívnej, alebo na akomkoľvek výslovnom prehlásení.

4. Prírodné zdroje, o ktorých je zmienka v tejto časti, zahrňujú nerastné a iné neživé zdroje morského dna a jeho podložia ako aj živé organizmy, ktoré patria k prisadlým druhom, tzn. ktoré v stave, keď je možné ich loviť ležia nehybne na morskom dne alebo pod ním, alebo sú neschopné sa premiestňoval ináč ako v stálom fyzickom kontakte s morským dnom alebo jeho podložím.

Článok 78

Právny štatút vôd a vzdušného priestoru nad kontinentálnym šelfom, práva a slobody iných štátov

1. Práva pobrežného štátu nad kontinentálnym šelfom sa nedotýkajú právneho štatútu vôd, ktoré sa nachádzajú nad ním, ani vzdušného priestoru nad týmito vodami.

2. Výkon práv pobrežného štátu nad kontinentálnym šelfom nesmie narušiť plavbu a iné práva a slobody ostatných štátov predvídaných týmto Dohovorom, ani vyústiť do neoprávneného zasahovania do nich.

Článok 79

Podmorské káble a diaľkové potrubia na kontinentálnom šelfe

1. Všetky štáty sú oprávnené klásť podmorské káble a diaľkové potrubia na kontinentálnom šelfe v súlade s ustanoveniami tohoto článku.

2. Pobrežný štát nemôže brániť kladeniu alebo údržbe káblov alebo diaľkových potrubí na kontinentálnom šelfe, s výhradou svojho práva vykonávať rozumné opatrenia pre prieskum kontinentálneho šelfu, využívania jeho prírodných zdrojov a zabránenia, obmedzenia a kontrole znečisťovania z potrubí.

3. Vytýčenie smerov kladenia takýchto diaľkových potrubí na kontinentálnom šelfe podlieha súhlasu pobrežného štátu.

4. Nič v tejto časti sa nedotýka práva pobrežného štátu určiť podmienky pre kladenie káblov alebo diaľkových potrubí vystupujúcich na jeho území alebo do jeho pobrežného mora, alebo jeho jurisdikciu nad káblami alebo diaľkovými potrubiami vybudovanými alebo používanými v súvislosti s prieskumom jeho kontinentálneho šelfu, alebo využívaním jeho prírodných zdrojov, alebo používaním umelých ostrovov, zariadení alebo stavieb podliehajúcich jeho jurisdikcii.

5. Pri kladení podmorských káblov alebo diaľkových potrubí budú štáty brať náležitý ohľad na už uložené káble alebo diaľkové potrubia. Hlavne nebudú sťažovať možnosti opráv existujúcich káblov alebo diaľkových potrubí.

Článok 80

Umelé ostrovy, zariadenia a stavby na kontinentálnom šelfe

Článok 60 bude mutatis mutandis použitý na umelé ostrovy, zariadenia a stavby na kontinentálnom šelfe.

Článok 81

Vrty na kontinentálnom šelfe

Pobrežný štát má výhradné právo povoľovať a riadiť vykonávanie vrtov na kontinentálnom šelfe na akékoľvek účely.

Článok 82

Platby a príspevky spojené s využívaním kontinentálneho šelfu za hranicou 200 námorných míľ

1. Pobrežný štát je povinný odvádzať platby alebo poskytovať príspevky vo vyťažených surovinách, pokiaľ ide o využívanie neživých zdrojov kontinentálneho šelfu za hranicou 200 námorných míľ od základných línií, od ktorých sa meria šírka pobrežného mora.

2. Platby a príspevky sa budú odvádzať a poskytovať každoročne, pokiaľ ide o celú produkciu v určitom mieste, po uplynutí prvých 5 rokov ťažby na tomto mieste. V šiestom roku bude sadzba platby alebo príspevku robiť 1 % z hodnoty alebo produkcie na tomto mieste. Táto sadzba sa bude zvyšovať o l % každý nasledujúci rok až do 12 roku a potom zostane na 7 %. Produkcia nezahŕňa zdroje využívané v súvislosti s ťažbou.

3. Rozvojový štát, ktorý je čistým dovozcom nerastných zdrojov ťažených z jeho kontinentálneho šelfu, je oslobodený od takýchto platieb alebo príspevkov, pokiaľ ide o takéto nerastné zdroje.

4. Platby a príspevky sa budú odvádzať prostredníctvom organizácie, ktorá ich bude rozdeľovať štátom, ktoré sú stranami tohoto Dohovoru na základe kritérií spravodlivého rozdelenia a s ohľadom na záujmy a potreby rozvojových štátov, najmä najmenej rozvinutých a vnútrozemských.

Článok 83

Rozhraničenie kontinentálneho šelfu medzi štáty, ktoré majú protiľahlé alebo susediace pobrežie

1. Rozhraničenie kontinentálneho šelfu medzi štátmi, ktoré majú protiľahlé alebo susediace pobrežie, bude vykonané dohodou na základe medzinárodného práva ako je uvedené v článku 38 štatútu Medzinárodného súdneho dvora tak, aby sa dosiahlo spravodlivé riešenie.

2. Ak nie je možné dosiahnuť dohodu v rozumnej dobe, pristúpia dotknuté štáty k postupom uvedeným v časti XV.

3. Skôr ako bude uzatvorená dohoda podľa odseku l, budú sa dotknuté štáty v duchu vzájomného porozumenia a spolupráce usilovať o dosiahnutie dočasného dohovoru praktickej povahy a o to, aby v priebehu tohto prechodného obdobia neohrozili alebo nezabránili dosiahnutiu konečnej dohody. Takýto dohovor nesmie byť na ujmu konečnej delimitácie.

4. Tam, kde existuje medzi dotknutými štátmi platná dohoda, budú otázky týkajúce sa delimitácie kontinentálneho šelfu upravené v súlade s ustanoveniami takejto dohody.

Článok 84

Námorné mapy a zoznamy zemepisných súradníc

1. V súlade s touto častou budú vonkajšie hraničné línie kontinentálneho šelfu a línie delimitácie určené v súlade s článkom 83, znázornené na námorných mapách mierky alebo mierok, ktoré sú primerané pre zabezpečenie ich polohy. tam, kde je to vhodné, môžu byť takéto vonkajšie hraničné línie alebo línie delimitácie nahradené zoznamom zemepisných súradníc bodov upresňujúcich geodetické údaje.

2. Pobrežný štát je povinný náležite zverejniť takéto námorné mapy alebo zoznamy zemepisných súradníc a uložiť kópiu každej takejto mapy alebo zoznamu u generálneho tajomníka OSN, a pokiaľ ide o námorné mapy a zoznamy zemepisných súradníc, ktoré znázorňujú vonkajšie hranice kontinentálneho šelfu, u generálneho tajomníka OSN.

Článok 85

Stavba tunelov

Táto časť sa nedotýka práva pobrežného štátu na využívanie podložia pre stavbu tunelov, bez ohľadu na výšku vody nad podložím.

ČASŤ VII

ŠÍRE MORE

ODDIEL 1

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

Článok 86

Rozsah pôsobnosti tejto časti

Ustanovenia tejto časti sa vzťahujú na všetky časti mora, ktoré nie sú zahrnuté do výlučnej ekonomickej zóny, do pobrežného mora alebo vnútorných vôd štátu, ani do súostrovných vôd súostrovného štátu. Z tohto článku nevyplýva žiadne obmedzenie slobôd, ktoré sú využívané všetkými štátmi vo výlučnej ekonomickej zóne v súlade s článkom 58.

Článok 87

Sloboda šíreho mora

1. Šíre more je otvorené všetkým štátom, či už pobrežným alebo vnútrozemským. sloboda šíreho mora sa uplatňuje za podmienok ustanovených v tomto dohovore a inými pravidlami medzinárodného práva. zahrňuje pre pobrežné a vnútrozemské štáty okrem iného:

a) slobodu plavby,

b) slobodu preletu,

c) slobodu kladenia podmorských káblov a diaľkových potrubí s výhradou ustanovení časti VI,

d) slobodu budovania umelých ostrovov a iných zariadení, ktoré povoľuje medzinárodné právo s výhradou ustanovení časti VI,

e) slobodu rybolovu za podmienok stanovených v oddieli 2

f) slobodu vedeckého výskumu s výhradou ustanovení častí VI a XIII.

2. Tieto slobody budú využívať všetky štáty s náležitým ohľadom na záujmy iných štátov pri využívaní slobody šíreho mora a taktiež s náležitým ohľadom na práva, ktoré sa podľa tohto Dohovoru vzťahujú na činnosti v oblasti.

Článok 88

Vyhradenie šíreho mora pre mierové účely

Šíre more je vyhradené pre mierové účely.

Článok 89

Neplatnosť nárokov a zvrchovanosť nad šírym morom

Žiadny štát si nesmie robiť nárok na podrobenie akejkoľvek časti šíreho mora do svojej zvrchovanosti.

Článok 90

Právo plavby

Každý štát, či už pobrežný alebo vnútrozemský, má právo aby na šírom mori plávali lode pod jeho vlajkou.

Článok 91

Štátna príslušnosť lodí

1. Každý štát určí podmienky pre udelenie svojej štátnej príslušnosti lodiam, pre registráciu lodí na svojom území a pre právo plavby pod jeho vlajkou. lode majú štátnu príslušnosť toho štátu, pod ktorého vlajkou sú oprávnené plávať. medzi štátom a loďou musí existovať skutočné prepojenie.

2. Každý štát vydáva lodiam, ktorým poskytol právo plavby pod jeho vlajkou, príslušné dokumenty.

Článok 92

Status lodí

1. Loď je povinná plávať pod vlajkou len jedného štátu a až na výnimočné prípady výslovne uvedené v medzinárodných zmluvách alebo v tomto dohovore, podlieha na šírom mori jeho výlučnej jurisdikcii. v priebehu cesty alebo zastávky v prístave loď nesmie vymeniť svoju vlajku, okrem prípadov skutočného prevodu vlastníctva alebo zmeny registrácie.

2. Loď, ktorá pláva pod vlajkami dvoch alebo viacerých štátov, ktoré používa podľa vlastnej vôle, nemôže uplatňovať voči ktorémukoľvek tretiemu štátu žiadnu z týchto príslušností a môže sa považovať za loď bez štátnej príslušnosti.

Článok 93

Lode plávajúce pod vlajkou OSN, jej odborných organizácií a Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu

Predchádzajúce články sa netýkajú prípadu lodí, ktoré sú používané pre služobné účely OSN, jej odborných organizácií alebo Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu, ktoré plávajú pod vlajkou organizácie.

Článok 94

Povinnosti štátu vlajky

1. Každý štát je povinný účinne vykonávať svoju jurisdikciu a kontrolu v správnych, technických a sociálnych záležitostiach nad loďami, ktoré plávajú pod jeho vlajkou.

2. Každý štát je povinný najmä:

a) viesť lodný register obsahujúci mená a ďalšie údaje o lodiach plávajúcich pod jeho vlajkou s výnimkou tých, ktoré sú vyňaté všeobecne prijatými medzinárodnými predpismi s ohľadom na svoju malú veľkosť, a

b) uplatňovať jurisdikciu podľa svojho vnútroštátneho práva nad každou loďou, ktorá pláva pod jeho vlajkou a nad jej kapitánom, dôstojníkmi a mužstvom v správnych, technických a sociálnych záležitostiach, ktoré sa dotýkajú lode.

3. Každý štát je povinný urobiť vo vzťahu k lodiam, ktoré plávajú pod jeho vlajkou také opatrenia, ktoré sú nevyhnutné pre zabezpečenie bezpečnosti na mori, okrem iného pokiaľ ide o:

a) konštrukciu a vybavenie lode a jej spôsobilosť pre plavbu na mori,

b) zloženie posádok lodí, ich pracovné podmienky a výcvik, s prihliadnutím k platným medzinárodným predpisom,

c) používanie signálov, udržiavanie spojenia a predchádzanie zrážkam.

4. Takéto opatrenia budú zahrňovať kroky, ktoré sú nevyhnutné pre zabezpečenie toho, aby:

a) každá loď bola pred registráciou a po nej v náležitých intervaloch prehliadnutá kvalifikovaným lodným inšpektorom, mala na palube také mapy, námorné publikácie, navigačné vybavenie a prístroje, ktoré sú potrebné pre bezpečnú plavbu lode,

b) každá loď bola riadená kapitánom a dôstojníkmi, ktorí majú náležitú kvalifikáciu, najmä pokiaľ sa týka riadenia lode, navigácie, spojenia, lodných strojov a zariadení a aby posádka mala náležitú kvalifikáciu a bola v potrebnom počte pre typ, veľkosť, strojné zariadenia a vybavenie lode,

c) kapitán, dôstojníci a v potrebnom počte aj posádka boli dostatočne oboznámení a vedení k povinnosti dodržiavať platné medzinárodné predpisy, ktoré sa dotýkajú bezpečnosti života na mori, predchádzania zrážkam, zabraňovania, obmedzovania a kontroly znečisťovania mora a udržovania rádiového spojenia.

5. Pri vykonávaní opatrení požadovaných v odsekoch 3 a 4 sa od každého štátu vyžaduje, aby sa riadil všeobecne prijatými medzinárodnými predpismi, postupmi a praxou a aby urobil všetky nevyhnutné kroky pre zabezpečenie ich dodržiavania.

6. Štát, ktorý má zjavné dôvody sa domnievať, že nebola urobená príslušná jurisdikcia a kontrola voči určitej lodi, môže podať správu o týchto skutočnostiach štátu vlajky. Po obdržaní takejto správy štát vlajky vyšetrí záležitosť a v prípade potreby vykoná nevyhnutné opatrenia pre nápravu stavu.

7. Každý štát zabezpečí za pomoci riadne kvalifikovanej osoby alebo osôb, alebo pod ich vedením, vyšetrenie každej námornej nehody alebo plavebného incidentu na šírom mori, týkajúcich sa lodí plávajúcich pod jeho vlajkou a ktoré spôsobili stratu na životoch alebo vážne zranenia štátnym príslušníkom druhého štátu, alebo závažné škody plavidlám alebo zariadeniam druhého štátu alebo morskému prostrediu. štát vlajky a druhý štát budú spolupracovať pri vyšetrovaní takejto námornej nehody alebo plavebného incidentu týmto druhým štátom.

Článok 95

Imunita vojnových lodí na šírom mori

Vojnové lode využívajú na šírom mori úplnú imunitu z jurisdikcie ktoréhokoľvek iného štátu okrem toho, pod ktorého vlajkou plávajú.

Článok 96

Imunita lodí používaných len pre neobchodnú štátnu službu

Lode, ktorých vlastníkom alebo prevádzkovateľom je štát a ktoré sú používané len pre neobchodnú štátnu službu, sú v plnom rozsahu vyňaté z jurisdikcie ktoréhokoľvek iného štátu ako je štát vlajky.

Článok 97

Trestná jurisdikcia v prípade zrážky alebo akéhokoľvek iného plavebného incidentu

1. V prípade zrážky alebo akéhokoľvek iného plavebného incidentu pri plavbe lodí na šírom mori, ktorý zakladá trestnú alebo disciplinárnu zodpovednosť kapitána alebo ktorejkoľvek inej osoby v službe na lodi, môže byť proti týmto osobám začaté trestné alebo disciplinárne konanie iba pred súdnymi alebo správnymi orgánmi buď toho štátu, pod ktorého vlajkou loď plávala alebo štátu, ktorého je táto osoba štátnym príslušníkom.

2. V disciplinárnych záležitostiach je štát, ktorý vydal veliteľský preukaz alebo osvedčenie o spôsobilosti, alebo povolenie, jediný príslušný na to, aby sa po riadnom právnom pokračovaní vyslovil o odňatí týchto dokladov a to i vtedy, keď ich majiteľ nie je štátnym príslušníkom štátu, ktorý ich vydal.

3. Žiadne iné úrady, ako úrady štátu vlajky, nemôžu nariadiť zabavenie alebo zadržanie lode a to ani pre účely vyšetrovania.

Článok 98

Povinnosť poskytnutia pomoci

1. Každý štát je povinný požadovať od kapitána lode plávajúcej pod jeho vlajkou, pokiaľ tak môže urobiť bez vážneho ohrozenia lode, jej posádky alebo cestujúcich, aby:

a) poskytol pomoc ktorejkoľvek osobe nájdenej na mori, ktorá je v nebezpečenstve života,

b) sa s najväčšou možnou rýchlosťou vydal na záchranu osôb, ktoré sú v nebezpečenstve, ak bol upovedomený, že potrebujú pomoc a pokiaľ je možné rozumne očakávať takýto jeho zákrok,

c) po zrážke poskytol pomoc druhej lodi, jej posádke a cestujúcim a pokiaľ je to možné oznámil druhej lodi meno svojej lode, jej domovský prístav a najbližší pristav, do ktorého pláva.

2. Každý pobrežný štát je povinný napomáhať vytvoreniu, prevádzke a udržiavaniu primeranej a účinnej pátracej záchrannej služby s cieľom zabezpečenia bezpečnosti na mori a nad morom, a tam, kde to okolnosti vyžadujú, uzavrie za tým účelom oblastné dohody o vzájomnej spolupráci so susednými štátmi.

Článok 99

Zákaz prepravy otrokov

Každý štát je povinný vykonať účinné opatrenia pre zabránenie a potrestanie prepravy otrokov na lodiach, ktoré sú oprávnené plávať pod jeho vlajkou a k zabráneniu zneužitia svojej vlajky pre tieto účely. každý otrok, ktorý sa uchýli na palubu niektorej z lodí, bez ohľadu na to, pod akou vlajkou táto loď pláva, získava tým ipso facto, slobodu.

Článok 100

Povinnosť spolupracovať pri zabraňovaní pirátstva

Všetky štáty sú povinné v čo v najväčšej miere spolupracovať pri zabraňovaní pirátstva na šírom mori alebo akomkoľvek inom mieste, ktoré nepodlieha jurisdikcii žiadneho štátu.

Článok 101

Definícia pirátstva

Za pirátstvo sa považujú tieto skutky:

a) akýkoľvek protiprávny skutok násilia alebo zadržania alebo akýkoľvek lúpežný skutok spáchaný pre súkromné účely posádkou alebo cestujúcimi na súkromnej lodi, alebo súkromnom lietadle, ktoré sú namierené:

i) na šírom mori proti inej lodi, alebo inému lietadlu, alebo proti osobám a majetku na ich palube,

ii) proti lodi, lietadlu, osobám alebo majetku v mieste nepodliehajúcom jurisdikcii žiadneho štátu,

b) akýkoľvek skutok dobrovoľnej účasti pri použití lode alebo lietadla, ak ten, ktorý sa ho dopúšťa, vie o skutočnostiach, ktoré dodávajú tejto lodi alebo tomuto lietadlu charakter pirátskej lode alebo pirátskeho lietadla,

c) akýkoľvek skutok, ktorého cieľom je podnecovať alebo úmyselne umožňovať činy, ktoré sú uvedené v pododseku a) alebo b).

Článok 102

Pirátstvo vojnovej lode, štátnej lode alebo štátneho lietadla, ktorých sa zmocnila vzbúrená posádka

Pirátske skutky tak, ako sú definované v článku 101, spáchané vojnovou loďou, štátnou loďou alebo štátnym lietadlom, ktorých sa zmocnila vzbúrená posádka, sú považované za činy spáchané súkromnou loďou alebo lietadlom.

Článok 103

Definícia pirátskej lode alebo lietadla

Za pirátske sú považované lode alebo lietadlá, ktoré sú určené osobami, pod ktorých skutočnou kontrolou sa nachádzajú, pre účely spáchania niektorého zo skutkov uvedených v článku 101. to isté platí, ak ide o lode alebo lietadlá, ktoré sa použili ku spáchaniu takýchto skutkov, pokiaľ sa nachádzajú pod kontrolou osôb, ktoré sa dopustili týchto skutkov.

Článok 104

Zachovanie alebo strata príslušnosti pirátskej lode alebo lietadla

Loď alebo lietadlo si môže ponechať svoju štátnu príslušnosť aj napriek tomu, že sa premenilo v pirátsku loď alebo lietadlo. Zachovanie alebo strata štátnej príslušnosti sú určované zákonmi štátu, ktorý im udelil pôvodnú štátnu príslušnosť.

Článok 105

Zabavenie pirátskej lode alebo lietadla

Na šírom mori alebo na akomkoľvek inom mieste, ktoré nepodlieha jurisdikcii žiadneho štátu, môže každý štát zabaviť pirátsku loď, lietadlo, unesenú loď alebo lietadlo, ktoré sú v moci pirátov, zatknúť osoby a zabaviť majetok na palube. súdy štátu, ktorý vykonal zabavenie, môžu rozhodnúť o trestoch, ktoré majú byť uložené, ako i o opatreniach, ktoré majú byť urobené vo vzťahu k lodiam, lietadlám a majetku, s výhradou práv tretích strán rokujúcich v dobrej viere.

Článok 106

Zodpovednosť za zabavenie bez dostatočného dôvodu

V prípade, že bolo zabavenie lode alebo lietadla podozrievaného z pirátstva urobené bez dostatočného dôvodu, je štát, ktorý ich zabavil, zodpovedný štátu, ktorého štátnu príslušnosť zabavené lode alebo lietadlá mali, za všetky straty alebo škody spôsobené zabavením.

Článok 107

Lode a lietadlá, ktoré sú oprávnené vykonať zabavenie z dôvodu pirátstva

Zabavenie z dôvodu pirátstva môže byť vykonané len vojnovými loďami, vojenskými lietadlami, alebo inými loďami a lietadlami, ktoré sú zreteľne označené a sú identifikovateľné ako lode alebo lietadlá v štátnej službe a oprávnené pre takéto účely.

Článok 108

Nedovolený obchod s omamnými jedmi alebo psychotropnými látkami

1. Všetky štáty budú spolupracovať pri zabraňovaní nedovolenému obchodu s omamnými jedmi a psychotropnými látkami, ktorý vykonávajú lode na šírom mori v rozpore s medzinárodnými dohovormi.

2. Akýkoľvek štát, ktorý má rozumné dôvody sa domnievať, že loď plávajúca pod jeho vlajkou sa zaoberá nedovoleným obchodom s omamnými jedmi alebo psychotropnými látkami, môže požiadať o spoluprácu druhé štáty pri potlačovaní takéhoto obchodu.

Článok 109

Neoprávnené vysielanie zo šíreho mora

1. Všetky štáty budú spolupracovať pri potláčaní neoprávneného vysielania zo šíreho mora.

2. Pre účely tohoto Dohovoru "neoprávnené vysielanie" znamená prenos zvukového, rozhlasového alebo televízneho vysielania z lode alebo zariadenia na šírom mori, ktoré je určené pre príjem širokej verejnosti a je v rozpore s medzinárodnými predpismi, s výnimkou núdzového volania.

3. Akákoľvek osoba zaoberajúca sa neoprávneným vysielaním môže byť stíhaná súdom:

a) štátu, pod ktorého vlajkou loď pláva,

b) štátu, u ktorého je zariadenie registrované,

c) štátu, ktorého osoba je štátnym príslušníkom,

d) akéhokoľvek štátu, kde vysielanie môže byť zachytené, alebo

e) akéhokoľvek štátu, ktorého autorizované rádiové spojenia sú týmto vysielaním rušené.

4. Na šírom mori môže štát, ktorému prislúcha jurisdikcia v súlade s odsekom 3, zadržať podľa článku 110 osobu alebo loď, ktoré sa zaoberajú nepovoleným vysielaním a zabaviť vysielacie zariadenie.

Článok 110

Právo na prehliadku lodí

1. S výnimkou prípadov kedy sa zásahy vyplývajú z oprávnení daných zmluvami, nemôže vojnová loď, ktorá sa stretne na šírom mori s cudzou loďou nepatriacou medzi lode požívajúce plnú imunitu v súlade s článkami 95 a 96, podrobiť túto loď prehliadke, ak nie je dôvodné podozrenie, že:

a) loď vykonáva pirátstvo,

b) loď vykonáva obchod s otrokmi,

c) loď sa zaoberá neoprávneným vysielaním a že štátu vlajky vojnovej lode prislúcha jurisdikcia podľa článku 109,

d) loď je bez štátnej príslušnosti, alebo

e) loď plávajúca pod cudzou vlajkou alebo odmietajúca vztýčiť svoju vlajku, má v skutočnosti rovnakú štátnu príslušnosť ako vojnová loď.

2. V prípadoch uvedených v odseku l môže vojnová loď pristúpiť k overeniu práva lode používať vlajku, pod ktorou pláva. Za tým účelom môže k podozrivej lodi vyslať čln pod velením dôstojníka. Ak trvá podozrenie i po prehliadke dokladov, môže prikročiť k ďalšej prehliadke na palube lode, pričom musí byť zachovaná čo najväčšia ohľaduplnosť.

3. Ak sa ukáže, že podozrenie bolo neodôvodnené a že zadržaná loď sa nedopustila žiadneho činu, ktorý by takéto podozrenie ospravedlňoval, musí byť odškodnená za všetky straty alebo škody, ktoré utrpela.

4. Toto ustanovenie platí mutatis mutandis pre vojenské lietadlá.

5. Toto ustanovenie sa bude vzťahovať aj na akékoľvek riadne zmocnené lode alebo lietadlá, ktoré sú zreteľne označené a identifikovateľné ako lode alebo lietadlá v štátnej službe.

Článok 111

Právo na prenasledovanie

1. Cudzia loď môže byť prenasledovaná, ak príslušné orgány pobrežného štátu sa oprávnene domnievajú, že loď porušila právne predpisy tohoto štátu. Toto prenasledovanie sa musí začať v okamžiku, kedy je cudzia loď alebo jeden z jej člnov vo vnútri vnútorných vôd, súostrovných vôd, pobrežného mora alebo priľahlej zóny prenasledujúceho štátu a môže pokračovať za hranice pobrežného mora alebo priľahlej zóny len za podmienky, že nebolo prerušené. Nie je potrebné, aby loď, ktorá nariadi cudzej lodi plávajúcej v pobrežnom mori alebo priľahlej zóne aby zastavila, sa tam rovnako nachádzala vo chvíli, kedy loď, o ktorej je zmienka, obdrží tento rozkaz. Ak je cudzia loď vo vnútri priľahlej zóny, definovanej v článku 33, môže byť prenasledovanie začaté len vtedy, ak došlo k porušeniu práv na ochranu ktorých táto ochranná zóna bola určená.

2. Právo na prenasledovanie sa bude mutatis mutandis aplikovať na prípady porušenia právnych predpisov pobrežného štátu, ktoré boli vydané v súlade s týmto Dohovorom a dotýkajú sa výlučnej ekonomickej zóny alebo kontinentálneho šelfu, vrátane bezpečnostných zón okolo zariadení na kontinentálnom šelfe. K takýmto porušeniam môže dôjsť vo výlučnej ekonomickej zóne alebo na kontinentálnom šelfe vrátane týchto zón.

3. Právo na prenasledovanie zaniká, akonáhle prenasledovaná loď vpláva do pobrežného mora svojho vlastného štátu alebo tretieho štátu.

4. Prenasledovanie sa považuje za začaté len za podmienky, že sa prenasledujúca loď presvedčila takými vhodnými prostriedkami, ktoré má k dispozícii, že prenasledovaná loď, alebo jeden z jej člnov alebo iné člny, ktoré tvoria skupinu a používajú prenasledovanú loď ako materskú loď, sú vo vnútri pobrežného mora, priľahlej zóny alebo výlučnej ekonomickej zóny alebo nad kontinentálnym šelfom. Prenasledovanie môže byť začaté až potom, keď bol vyslaný vizuálny alebo zvukový signál pre zastavenie, a to vo vzdialenosti, ktorá dovoľuje cudzej lodi, aby ju videla alebo počula.

5. Právo na prenasledovanie môže byť vykonávané len vojnovými loďami alebo vojenskými lietadlami alebo inými loďami alebo lietadlami, ktoré sú zreteľne označené a identifikovateľné ako lode alebo lietadlá v štátnej službe, oprávnené pre tieto účely.

6. Ak je prenasledovanie vykonávané lietadlom:

a) použije sa mutatis mutandis ustanovenie odsekov l až 4,

b) lietadlo, ktoré dáva príkaz k zastaveniu musí samo aktívne prenasledovať loď, pokiaľ nejaká loď alebo iné lietadlo pobrežného štátu privolané lietadlom, sa nedostaví na miesto, aby pokračovali v prenasledovaní pokiaľ by lietadlo samotné nebolo schopné loď zadržať. Preto, aby zadržanie lode vo vnútri pobrežného mora bolo ospravedlnené, nestačí, aby lietadlo len zistilo, že loď sa dopustila priestupku, alebo je v podozrení z priestupku, ak nebol tejto lodi daný príkaz na zastavenie, alebo nie je prenasledovaná týmto lietadlom alebo inými lietadlami alebo loďami, ktoré pokračujú v prenasledovaní bez prerušenia.

7. Prepustenie lode, zadržanej na mieste podliehajúcom jurisdikcii niektorého štátu a eskortovanej do prístavu tohto štátu s cieľom prešetrenia pred príslušnými orgánmi, nemôže byť požadované z jednoduchého dôvodu, že loď bola eskortovaná časťou výlučnej ekonomickej zóny alebo šíreho mora, ak si to okolnosti vyžiadali.

8. Ak bola loď zastavená alebo zadržaná vo vnútri pobrežného mora za okolností, ktoré neospravedlňujú výkon práva na prenasledovanie, musí byť odškodnená za každú stratu alebo škodu, ktorá jej tým vznikla.

Článok 112

Právo klásť podmorské káble a diaľkové potrubie

1. Všetky štáty majú právo klásť podmorské káble a diaľkové potrubia na dno šíreho mora za hranicami kontinentálneho šelfu.

2. Na takéto káble a diaľkové potrubia sa použijú ustanovenia článku 79 ods. 5

Článok 113

Prerušenie alebo poškodenie podmorského kábla alebo diaľkového potrubia

Každý štát prijme zákony a iné právne predpisy nevyhnutné pre určenie toho, že prerušenie alebo poškodenie podmorského kábla vo vodách šíreho mora, spôsobené úmyselne alebo hrubou nedbalosťou lode, ktorá týmto morom pláva pod jeho vlajkou alebo osobou podliehajúcou jeho jurisdikcii, čo by mohlo mať za následok prerušenie alebo narušenie telegrafického alebo telefonického spojenia ako aj prerušenie alebo poškodenie podmorského potrubia alebo kábla s vysokým napätím, je trestným činom. toto ustanovenie sa vzťahuje tiež na rokovania zamerané alebo pravdepodobne vedúce k takýmto prerušeniam alebo poškodeniam. nevzťahuje sa na prerušenia alebo poškodenia spôsobené osobami, ktoré by sledovali len záchranu svojho života alebo lode čo je oprávnené, a urobili pritom všetky nevyhnutné opatrenia, aby sa takémuto poškodeniu alebo prerušeniu vyhli.

Článok 114

Prerušenie alebo poškodenie podmorského kábla alebo diaľkového potrubia majiteľom iného podmorského kábla alebo diaľkového potrubia

Každý štát je povinný vydať zodpovedajúce právne predpisy pre zabezpečenie toho, aby osoby podliehajúce jeho jurisdikcii, ktoré sú vlastníkmi morského káblu alebo diaľkového potrubia v šírom mori a ktoré spôsobia pri kladení alebo oprave tohoto kábla alebo diaľkového potrubia prerušenie alebo poškodenie iného kábla alebo diaľkového potrubia, znášali náklady na ich opravu.

Článok 115

Odškodnenie ujmy, ku ktorej došlo v snahe zabrániť poškodeniu morského kábla alebo diaľkového potrubia

Každý štát je povinný vydať zodpovedajúce právne predpisy pre zabezpečenie toho, aby vlastníci lodí, ktorí môžu dokázať, že obetovali kotvu, sieť alebo akúkoľvek inú rybársku výstroj v snahe zabrániť poškodeniu podmorského kábla alebo potrubia, boli odškodnení vlastníkom kábla alebo potrubia a to za podmienky, že vykonali predtým všetky rozumné opatrenia, aby poškodeniu predišli.

ODDIEL 2

ZACHOVANIE ŽIVÝCH ZDROJOV ŠÍREHO MORA A HOSPODÁRENIE S NIMI

Článok 116

Právo na rybolov v šírom mori

Všetky štáty majú právo na to, aby ich štátni príslušníci vykonávali rybolov na šírom mori s výhradou dodržiavania:

a) ich zmluvných záväzkov,

b) práv a povinností, ako aj záujmov pobrežných štátov ustanovených, okrem iného, v článku 63, ods. 2 a v článkoch 64 až 67, a

c) ustanovení tohto oddielu.

Článok 117

Povinnosti štátov prijímať vo vzťahu k svojim štátnym príslušníkom opatrenia pre zachovanie živých zdrojov šíreho mora

Všetky štáty majú právo prijať, alebo spolupracovať s inými štátmi pri vypracúvaní takých opatrení vo vzťahu k svojim štátnym príslušníkom, ktoré sú nevyhnutné pre zachovanie živých zdrojov šíreho mora.

Článok 118

Spolupráca štátov pri zachovávaní živých zdrojov a hospodárení s nimi

Štáty budú vzájomne spolupracovať pri zachovávaní živých zdrojov v oblastiach šíreho mora a pri hospodárení s nimi. štáty, ktorých štátni príslušníci využívajú rovnaké živé zdroje alebo rôzne zdroje v rovnakej oblasti, vstúpia do rokovaní za účelom prijatia nevyhnutných opatrení pre zachovanie živých zdrojov. ak je to potrebné, budú spolupracovať pri zriaďovaní podoblastných alebo oblastných rybolovných organizácií pre tieto účely.

Článok 119

Zachovanie živých zdrojov šíreho mora

1. Pri určovaní prípustného úlovku a ustanovovaní iných opatrení pre zachovanie živých zdrojov v šírom mori, sú štáty povinné:

a) na základe najlepších vedeckých údajov dostupných zainteresovaným štátom vykonať opatrenia zamerané na zachovanie a obnovovanie populácie lovených druhov na úrovniach, ktoré umožňujú maximálnu a stálu ťažbu týchto zdrojov, ktorá je určená zodpovedajúcimi ekologickými a ekonomickými faktormi, počítajúc do toho požiadavky rozvojových krajín a berúc do úvahy spôsoby rybolovu, vzájomnú závislosť druhov a všeobecne odporúčané medzinárodné minimálne štandardy, podoblastné, oblastné alebo celosvetové,

b) zvážiť aj možné dôsledky pre druhy pridružené k loveným druhom alebo ktoré sú na nich závislé s cieľom zachovania alebo obnovenia populácie takýchto pridružených alebo závislých druhov nad úroveň, pri ktorej môže byť ich reprodukcia vážne ohrozená.

2. Dostupné vedecké informácie, štatistiky o úlovkoch a rybolove a iné údaje, ktoré sa dotýkajú zachovania rybných druhov, sa budú poskytovať a vymieňať pravidelne, prostredníctvom príslušných podoblastných, oblastných alebo univerzálnych medzinárodných organizácii a za účasti zainteresovaných štátov.

3. Zainteresované štáty zabezpečia, aby opatrenia na zachovanie živých zdrojov a ich vykonávanie nediskriminovali formálne ani fakticky rybárov ktoréhokoľvek štátu.

Článok 120

Morské cicavce

Článok 65 sa tiež vzťahuje na zachovanie morských cicavcov v šírom mori a na hospodárenie s nimi.

ČASŤ VIII

REŽIM OSTROVOV

Článok 121

Režim ostrovov

1. Ostrov je prírodou vytvorená časť suchej zeme, ktorá je obklopená vodou a zostáva pri odlive nad jej hladinou.

2. S výnimkou ustanovenia odseku 3, sa pobrežné more, priľahlá zóna, výlučná ekonomická zóna a kontinentálny šelf ostrova určujú v súlade s ustanoveniami tohto Dohovoru, ktoré sa vzťahujú na iné pevninské územia.

3. Skaly trvale neobývateľné alebo neposkytujúce možnosť samostatnej ekonomickej existencie nemajú výlučnú ekonomickú zónu ani kontinentálny šelf.

ČASŤ IX

UZAVRETÉ A POLOUZAVRETÉ MORE

Článok 122

Definície

Pre účely tohoto dohovoru "uzavreté a polouzavreté more" znamená záliv, prístavnú zátoku alebo more obklopené dvomi alebo viacerými štátmi a spojené s iným morom alebo oceánom úzkym priechodom alebo zložené úplne alebo predovšetkým z pobrežných morí a výlučných ekonomických zón dvoch alebo viac pobrežných štátov.

Článok 123

Spolupráca štátov hraničiacich s uzavretými alebo polouzavretými moriami

Štáty hraničiace s uzavretými alebo polouzavretými moriami by mali vzájomne spolupracovať pri výkone svojich práv a povinností, ktoré vyplývajú z tohto dohovoru. za tým účelom sa budú priamo alebo prostredníctvom príslušnej oblastnej organizácie usilovať o:

a) koordináciu hospodárenia so živými zdrojmi mora, ich zachovanie, prieskum a využívanie,

b) koordináciu uplatňovania svojich práv a povinností s ohľadom na ochranu a zachovanie morského prostredia,

c) koordináciu svojich vedeckých výskumov a ich realizáciu, podľa potreby, spoločných programov vedeckého výskumu v danej oblasti,

d) prizvanie k spolupráci iných zainteresovaných štátov alebo medzinárodných organizácií pri uplatňovaní ustanovení tohto článku, ak to bude užitočné.

ČASŤ X

PRÁVO VNÚTROZEMSKÝCH ŠTÁTOV NA PRÍSTUP K MORU A OD MORA A SLOBODA ICH TRANZITU

Článok 124

Definície

1. Pre účely tohoto Dohovoru:

a) "vnútrozemský štát" je štát, ktorý nemá morské pobrežie,

b) "tranzitný štát" je štát, či už s morským pobrežím alebo bez neho, ktorý leží medzi vnútrozemským štátom a morom, ktorého územím prechádza "tranzitná preprava",

c) "tranzitná preprava" je preprava osôb, batožiny, tovarov a dopravných prostriedkov cez územie jedného alebo viacerých tranzitných štátov, ak je prechod takýmto územím, bez alebo s prekládkou, skladovaním, rozdeľovaním nákladu alebo zmenami spôsobu prepravy len časťou celej cesty, ktorá začína alebo končí na území vnútrozemského štátu,

d) "dopravné prostriedky" sú:

i) železničné dopravné prostriedky, námorné, jazerné, riečne plavidlá a cestné vozidlá,

ii) kde to vyžadujú miestne podmienky, nosiči a ťažné zvieratá.

2. Vnútrozemské štáty a tranzitné štáty môžu po vzájomnej dohode zaradiť medzi dopravné prostriedky potrubia a plynovody ako aj iné dopravné prostriedky ako sú tie, ktoré sú uvedené v odseku 1.

Článok 125

Právo na prístup k moru a od mora a sloboda tranzitu

1. Vnútrozemské štáty majú právo na prístup k moru a od mora s cieľom výkonu práv predvídaných týmto Dohovorom, vrátane práv dotýkajúcich sa slobody šíreho mora a spoločného dedičstva ľudstva. Za týmto účelom používajú vnútrozemské štáty slobodu tranzitu územím tranzitných štátov akýmikoľvek dopravnými prostriedkami.

2. Podmienky a spôsob výkonu slobody tranzitu budú dohodnuté medzi zainteresovanými vnútrozemskými štátmi a tranzitnými štátmi prostredníctvom dvojstranných, podoblastných alebo oblastných dohôd.

3. Tranzitné štáty budú mať pri výkone svoju plnú zvrchovanosť nad svojím územím a právo urobiť všetky nevyhnutné opatrenia pre zabezpečenie toho, aby práva a úľavy predvídané v tejto časti pre vnútrozemské štáty nijako nenarušovali ich zákonné záujmy.

Článok 126

Vylúčenie použitia doložky najvyšších výhod

Ustanovenia tohoto Dohovoru ako aj zvláštne dohody, ktoré sa dotýkajú výkonu práva na prístup k moru a od mora a ktoré ustanovujú práva a úľavy v dôsledku zvláštnej zemepisnej polohy vnútrozemských štátov, sú vylúčené z použitia doložky najvyšších výhod.

Článok 127

Clá, dane a iné poplatky

1. Tranzitná doprava sa nepodrobuje žiadnym clám, daniam alebo iným poplatkom okrem poplatkov, ktoré sa ukladajú za špecifické služby poskytované v súvislosti s takouto prepravou.

2. Tranzitné dopravné prostriedky a iné úľavy poskytované vnútrozemským štátom a nimi používané, nepodliehajú daniam alebo poplatkom vyšším ako sú dane a poplatky ukladané za používanie dopravných prostriedkov tranzitného štátu.

Článok 128

Slobodné pásma a iné colné zariadenia

Pre uľahčenie tranzitnej prepravy môžu byť zriaďované slobodné pásma a iné colné zariadenia vo vstupných alebo výstupných prístavoch tranzitných štátov po dohode medzi týmito štátmi a vnútrozemskými štátmi.

Článok 129

Spolupráca pri budovaní alebo zlepšovaní dopravných prostriedkov

Ak v tranzitnom štáte nie sú dopravné prostriedky, ktorými by sa uskutočňovala sloboda tranzitu, alebo ak sú jestvujúce prostriedky, vrátane prístavných zariadení a vybavení v každom ohľade nedostatočné, môžu zainteresované tranzitné štáty a vnútrozemské štáty spolupracovať pri ich budovaní a zlepšovaní.

Článok 130

Opatrenia pre zamedzenie alebo odstránenie oneskorenia alebo iných ťažkostí technického charakteru pri tranzitnej preprave

1. Tranzitné štáty sú povinné urobiť všetky vhodné opatrenia pre zamedzenie oneskorenia alebo iných ťažkostí technického charakteru pri tranzitnej preprave.

2. Pokiaľ by k takémuto oneskoreniu alebo k ťažkostiam došlo, budú príslušné úrady tranzitných štátov a vnútrozemských štátov spolupracovať s cieľom ich urýchleného odstránenia.

Článok 131

Rovnaké zaobchádzanie v námorných prístavoch

Lode plávajúce pod vlajkami vnútrozemských štátov musia mať rovnaké zaobchádzanie, akého sa dostáva iným cudzím lodiam v námorných prístavoch.

Článok 132

Poskytovanie väčších tranzitných úľav

Tento dohovor nemá za následok odobratie tranzitných úľav, ktoré sú väčšie ako úľavy predvídané týmto dohovorom a ktoré sú dohodnuté účastníckymi štátmi tohto dohovoru alebo poskytované štátu, ktorý je stranou tohoto dohovoru. tento dohovor taktiež nebráni poskytovaniu väčších úľav v budúcnosti.

ČASŤ XI

OBLASŤ

ODDIEL 1

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

Článok 133

Používané termíny

Pre účely tejto časti:

a) "zdrojmi" sa rozumejú všetky tuhé, tekuté alebo plynné nerastné zdroje, ktoré sa nachádzajú v oblasti na morskom dne alebo v jeho podloží, vrátane polymetalických konkrécií,

b) vyťažené zdroje v oblasti sa uvádzajú ako "nerastné suroviny".

Článok 134

Rozsah pôsobnosti tejto časti

1. Táto časť sa vzťahuje na oblasť.

2. Činnosti v oblasti sa riadia ustanoveniami tejto časti.

3. Požiadavky, ktoré sa dotýkajú uloženia a zverejnenia námorných máp alebo zoznamov zemepisných súradníc ukazujúcich hranice uvedené v článku l ods. L, sú stanovené v časti VI.

4. Nič v tomto článku sa nedotýka stanovenia vonkajších hraníc kontinentálneho šelfu v súlade s častou VI alebo platnosti dohôd o delimitácií medzi štátmi, ktoré majú protiľahlé alebo susediace pobrežie.

Článok 135

Právny status vôd a vzdušného priestoru nad oblasťou

Táto časť, ani akékoľvek práva poskytované alebo vykonávané podľa nej, sa nedotýkajú právneho statusu vôd ležiacich nad oblasťou, alebo právneho statusu vzdušného priestoru nad týmito vodami.

ODDIEL 2

ZÁSADY UPRAVUJÚCE OBLASŤ

Článok 136

Spoločné dedičstvo ľudstva

Oblasť a jej zdroje sú spoločným dedičstvom ľudstva.

Článok 137

Právny status oblasti a jej zdrojov

1. Žiadny štát si nesmie uplatňovať nárok alebo vykonávať zvrchovanosť alebo zvrchované práva nad akoukoľvek časťou oblasti alebo jej zdrojmi a ani žiadny štát alebo fyzické či právnické osoby si nesmú privlastniť niektorú jej časť. Žiadny takýto nárok alebo výkon zvrchovanosti alebo zvrchovaných práv ani takéto privlastnenie nebudú uznané.

2. Všetky práva na zdroje oblasti patria ľudstvu ako celku, v mene ktorého rokuje organizácia. Tieto zdroje nepodliehajú odcudzeniu. Avšak nerastné suroviny vyťažené v oblasti môžu byť odcudzené len v súlade s touto častou a pravidlami, predpismi a poriadkom organizácie.

3. Žiadny štát alebo fyzická, či právnická osoba sa nebude domáhať, vyžadovať alebo vykonávať práva, pokiaľ sa týkajú nerastných surovín vyťažených v oblasti iným spôsobom, aký je v súlade s touto častou. Ináč žiadna takáto požiadavka domáhania sa, získania alebo vykonávania takýchto práv nebude uznaná.

Článok 138

Všeobecné správanie sa štátov vo vzťahu k oblasti

Všeobecné správanie sa štátov vo vzťahu k oblasti musí byť v súlade s ustanoveniami tejto časti, zásadami obsiahnutými v charte osn a inýmipravidlami medzinárodného práva, ktoré sa dotýkajú zachovania mieru, bezpečnosti a podpory medzinárodnej spolupráce a vzájomného porozumenia.

Článok 139

Zodpovednosť za zabezpečenie dodržiavania pravidiel a zodpovednosti škody

1. Zmluvné štáty nesú zodpovednosť za to, že zabezpečia, aby činnosť v oblasti vykonávaná nimi samými alebo ich štátnymi podnikmi, fyzickými či právnickými osobami, ktoré majú ich štátnu príslušnosť, alebo ktoré sú pod ich účinnou kontrolou alebo ich štátnych príslušníkov, bola vykonávaná v súlade s touto časťou. Rovnakú zodpovednosť nesú medzinárodné organizácie za činnosť, ktorú vykonávajú v oblasti.

2. Bez toho, že by boli dotknuté pravidlá medzinárodného práva a ustanovenia prílohy III článku 22, škody spôsobené v dôsledku neplnenia povinností zmluvnými štátmi alebo medzinárodnými organizáciami spadajú do ich zodpovednosti. Zmluvný štát však nie je zodpovedný za škodu spôsobenú neplnením ustanovení tejto časti osobou, ktorú navrhol podľa článku 153 ods. 2 písm. b), ak zmluvný štát urobil všetky potrebné a vhodné opatrenia, aby zabezpečil účelné plnenie ustanovení článku 53 ods. 4 a článku 4 ods. 4 prílohy III.

3. Zmluvné štáty a členovia medzinárodných organizácií prijmú nevyhnutné opatrenia potrebné na vykonávanie tohto článku, pokiaľ ide o takéto organizácie.

Článok 140

Prospech ľudstva

1. Činnosti v oblasti, ako je konkrétne ustanovené v tejto časti, musia byť vykonávané v prospech ľudstva ako celku, nezávisle od zemepisnej polohy štátov, či už pobrežných alebo vnútrozemských a so zvláštnym zreteľom na potreby rozvojových štátov a národov, ktoré nedosiahli plnú nezávislosť alebo iný samosprávny status uznávaný osn v súlade s rezolúciou valného zhromaždenia 1514 (xv) a inými príslušnými rezolúciami valného zhromaždenia osn.

2. Organizácia je povinná zabezpečiť spravodlivé rozdeľovanie finančných a iných ekonomických výhod vyplývajúcich z činnosti v oblasti, pomocou akéhokoľvek vhodného mechanizmu, na nediskriminačnom základe a v súlade s článkom 160 ods. 2 písm. f) bod i).

Článok 141

Využívanie oblasti výhradne pre mierové účely

Oblasť je otvorená pre využívanie výhradne pre mierové účely všetkým štátom, či už pobrežným alebo vnútrozemským, bez diskriminácie a bez toho, že by boli dotknuté iné ustanovenia tejto časti.

Článok 142

Práva a oprávnené záujmy pobrežných štátov

1. Činnosti v oblasti s prihliadnutím na náleziská zdrojov, ktoré presahujú hranice štátnej jurisdikcie, sa vykonávajú s príslušným ohľadom na práva a oprávnené záujmy ktoréhokoľvek pobrežného štátu, v jurisdikcii ktorého sa takéto náleziská nachádzajú.

2. Aby sa zabránilo porušovaniu takýchto práv a záujmov, budú sa vykonávať konzultácie s dotknutým štátom, vrátane uplatnenia systému predchádzajúceho oznámenia. V prípadoch, kedy činnosti v oblasti môžu viesť k využívaniu zdrojov nachádzajúcich sa v hraniciach štátnej jurisdikcie, požaduje sa predchádzajúci súhlas dotknutého pobrežného štátu.

3. Ani táto časť, ani akékoľvek práva priznané alebo vykonávané podľa nej sa nedotýkajú práv pobrežných štátov urobiť také opatrenia, ktoré sú zhodné s príslušnými ustanoveniami časti XII a ktoré môžu byť nevyhnutné preto, aby sa predišlo, zmiernilo alebo odstránilo vážne a bezprostredné nebezpečenstvo hroziace ich pobrežiu, alebo záujmom s tým spojených, v dôsledku znečisťovania alebo jeho hrozby, alebo iných nebezpečných udalostí vyplývajúcich z činností v oblasti, alebo spôsobených takýmito činnosťami.

Článok 143

Morský vedecký výskum

1. Morský vedecký výskum v oblasti sa vykonáva výhradne pre mierové účely a v prospech ľudstva ako celku v súlade s časťou XIII.

2. Organizácia môže vykonávať morský vedecký výskum dotýkajúci sa oblasti a jej zdrojov a môže za týmto účelom uzavierať kontrakty. Organizácia podporuje a podnecuje vykonávanie morského vedeckého výskumu v oblasti, koordinuje a rozširuje výsledky takéhoto výskumu a analýz, pokiaľ sú dostupné.

3. Zmluvné štáty môžu vykonávať morský vedecký výskum v oblasti. Zmluvné štáty podporujú medzinárodnú spoluprácu v morskom vedeckom výskume v oblasti týmito spôsobmi:

a) účasťou v medzinárodných programoch a podporovaním spolupráce v morskom vedeckom výskume pomocou špecialistov rôznych krajín a organizácie,

b) zabezpečením toho, že organizácia alebo iné medzinárodné organizácie, podľa daných možností, vypracujú programy v prospech rozvojových a technicky menej vyspelých štátov s cieľom:

i) posilnenia ich výskumného potenciálu,

ii) výcviku ich posádok a personálu organizácie v metódach a v používaní výskumu,

iii) podpory toho, aby ich kvalifikované posádky boli zamestnané na výskume v oblasti,

c) účinným rozširovaním výsledkov výskumu a analýz, pokiaľ budú dostupné, za pomoci organizácie alebo iných medzinárodných zdrojov v prípade, že to bude vhodné.

Článok 144

Prevod technológií

1. Organizácia príjme v súlade s týmto dohovorom nasledujúce opatrenia:

a) pre získanie technológie a vedeckých poznatkov dotýkajúcich sa činnosti v oblasti, a

b) pre podporovanie a povzbudzovanie prevodu takejto technológie a vedeckých poznatkov rozvojovým štátom tak, aby to bolo v prospech všetkých zmluvných štátov.

2. Za týmto účelom budú organizácia a zmluvné strany spolupracovať pri podpore prevodu technológie a vedeckých poznatkov dotýkajúcich sa činnosti v oblasti tak, aby to bolo v prospech podniku a všetkých zmluvných štátov. Obzvlášť budú podnecovať a podporovať:

a) programy prevodu technológie podniku a rozvojovým štátom s ohľadom na činnosť v oblasti, vrátane, mimo iného, uľahčenia prístupu podniku a rozvojových štátov k príslušným technológiám, podľa spravodlivých a rozumných ustanovení a podmienok,

b) opatrenia zamerané na rozvoj technológií podniku a vlastnej technológie rozvojových štátov obzvlášť tým, že budú poskytovať personálu podniku a posádkam rozvojových štátov príležitosti pre výcvik v morskej vede a technológiách a pre ich plné zapojenie sa do činnosti v oblasti.

Článok 145

Ochrana morského prostredia

V súlade s týmto dohovorom, pokiaľ sa týka činností v oblasti, budú vykonané nevyhnutné opatrenia pre zabezpečenie účinnej ochrany morského prostredia pred škodlivými následkami, ktoré môžu vzniknúť v dôsledku takejto činnosti. za týmto účelom organizácia príjme príslušné pravidlá, predpisy a poriadky, hlavne pre:

a) ochranu, zníženie a kontrolu znečisťovania a iných nebezpečenstiev pre morské prostredie, vrátane pobrežia a zasahovanie do ekologickej rovnováhy morského prostredia, pričom zvláštna pozornosť sa bude venovať potrebe ochrany pred škodlivými následkami takých činností ako je vŕtanie, bagrovanie, hĺbenie, zbavovanie sa odpadov, stavba, prevádzkovanie alebo údržba zariadení, diaľkových potrubí a iných s takouto činnosťou spojených zariadení,

b) ochranu a zachovanie prírodných zdrojov oblasti a zabránenie v poškodzovaní flóry a fauny morského prostredia.

Článok 146

Ochrana ľudského života

S ohľadom na činnosť v oblasti budú vykonané potrebné opatrenia pre zabezpečenie účinnej ochrany ľudského života. za týmto účelom príjme organizácia príslušné pravidlá, predpisy a poriadky, aby sa doplnilo platné medzinárodné právo, ako je obsiahnuté v príslušných zmluvách.

Článok 147

Prispôsobenie činností v oblasti a v morskom prostredí

1. Činnosti v oblasti sa musia vykonávať s rozumným ohľadom na iné činnosti v morskom prostredí.

2. Zariadenia, ktoré sa používajú pre vykonávanie činností v oblasti, podliehajú nasledujúcim podmienkam:

a) takéto zariadenia sa budujú, umiestňujú a odstraňujú len v súlade s ustanoveniami tejto časti a podľa pravidiel, predpisov a poriadkov organizácie. Budovanie, umiestňovanie a odstraňovanie takýchto zariadení musí byť riadne oznámené a musia byť udržované stále výstražné prostriedky, ktoré upozorňujú na ich existenciu,

b) takéto zariadenia nesmú byť umiestnené tam, kde by mohli prekážať používaniu uznaných morských ciest pre medzinárodnú námornú plavbu alebo v oblastiach intenzívneho rybolovu,

c) bezpečnostné zóny sa zriadia okolo takýchto zariadení s vhodným označením, ktoré by zaistilo bezpečnosť ako námornej plavby, tak aj samotných zariadení. Tvar a umiestnenie takýchto bezpečnostných zón nebude mať formu pásma brániaceho oprávnenému prístupu lodí do zvláštnych morských zón alebo námornej plavbe po medzinárodných morských cestách,

d) takéto zariadenia sa využívajú výlučne pre mierové účely,

e) takéto zariadenia nemajú status ostrovov, nemajú svoje vlastné pobrežné more a ich prítomnosť sa nedotýka delimitácie pobrežného mora, výlučnej ekonomickej zóny alebo kontinentálneho šelfu.

3. Iné činnosti v morskom prostredí sa vykonávajú s rozumným ohľadom na činnosti v oblasti.

Článok 148

Účasť rozvojových štátov na činnostiach v oblasti

Účinná účasť rozvojových štátov na činnostiach v oblasti sa bude podporovať, ako je konkrétne stanovené v tejto časti, s náležitým ohľadom na ich zvláštne záujmy a potreby a hlavne na zvláštnu potrebu vnútrozemských a zemepisne znevýhodnených štátov prekonať prekážky vyplývajúce z ich nevýhodnej polohy, vrátane vzdialenosti od oblasti a obtiažnemu prístupu k nej a od nej.

Článok 149

Archeologické a historické predmety

Všetky predmety archeologickej a historickej povahy nájdené v oblasti, sa uschovajú alebo sa s nimi naloží v prospech ľudstva ako celku, so zvláštnym ohľadom na prednostné práva štátu alebo krajiny ich pôvodu, štátu kultúrneho pôvodu, štátu historického alebo archeologického pôvodu.

ODDIEL 3

VYUŽÍVANIE ZDROJOV OBLASTI

Článok 150

Zásady činností v oblasti

Činnosti v oblasti, ako je konkrétne ustanovené v tejto časti, sa vykonávajú takým spôsobom, aby podporovali zdravý rozvoj svetovej ekonomiky a vyvážený rast medzinárodného obchodu a aby podporovali medzinárodnú spoluprácu pre všestranný rozvoj všetkých zemí, hlavne rozvojových štátov, s cieľom zabezpečiť:

a) využívanie zdrojov oblasti,

b) riadne, bezpečné a racionálne zaobchádzanie so zdrojmi oblasti, vrátane účinného vykonávania činností v oblasti, v súlade so zdravými zásadami zachovania zdrojov a vyvarovania sa zbytočných strát,

c) rozšírenie možností účasti na takýchto činnostiach, obzvlášť v súlade s článkami 144 a 148,

d) účasť organizácie na príjmoch a prevode technológie Podniku a rozvojovým štátom, ako je uvedené v tomto Dohovore,

e) rast dosiahnuteľnosti nerastných surovín získavaných z oblasti podľa potreby spoločne s nerastnými surovinami, ktoré sa získavajú z iných zdrojov, aby sa zabezpečilo zásobovanie spotrebiteľov takýmito nerastnými surovinami,

f) podporu spravodlivých a stálych cien nerastných surovín, ktoré sa získajú z oblasti ako aj z iných zdrojov, výhodných pre výrobcov a primeraných pre spotrebiteľov ako aj podporu dlhodobej rovnováhy medzi ponukou a dopytom,

g) rozšírenie možností pre všetky zmluvné štáty bez ohľadu na ich sociálne a ekonomické zriadenie alebo zemepisnú polohu, účasti na využívaní zdrojov oblasti a zabránenie monopolizácie činnosti v oblasti,

h) ochranu rozvojových štátov pred nepriaznivými účinkami na ekonomiku alebo na ich príjmy z vývozu, ktoré by boli výsledkom zníženia ceny príslušnej nerastnej suroviny alebo objemu jej vývozu, pokiaľ by takéto zníženie bolo zapríčinené činnosťou v oblasti, ako je ustanovené v článku 151,

i) využívanie spoločného dedičstva v prospech ľudstva ako celku, a

j) podmienky pre prístup na trhy pre dovoz nerastných surovín, ktoré sa vyrábajú zo zdrojov v oblasti a pre dovoz komodít produkovaných z takýchto nerastných surovín, ktoré nemajú byť výhodnejšie ako najvýhodnejšie podmienky uplatňované na dovoz z iných zdrojov.

Článok 151

Zásady ťažby

1. a) Bez toho, že by boli dotknuté ciele stanovené článku 150 a s cieľom vykonania pododseku h) tohto článku, organizácia pôsobiaca pomocou existujúcich fór alebo takých nových dohovorov alebo dohôd, ktoré budú vhodné a ktorých sa zúčastnia všetky zainteresované strany, vrátane výrobcov a spotrebiteľov, vykoná opatrenia nevyhnutné pre podporu rastu, účinnosti a stálosti trhov s týmito komoditami vyrábanými z nerastných surovín získaných z oblasti za ceny výhodné pre výrobcov a primerané pre spotrebiteľov. Všetky zmluvné štáty budú pre tento účel spolupracovať.

b) Organizácia má právo sa zúčastniť akejkoľvek komoditnej konferencie, ktorá bude rokovať o týchto komoditách a ktorej sa zúčastnia všetky zainteresované strany, vrátane výrobcov a spotrebiteľov. Organizácia má právo stať sa stranou akéhokoľvek dohovoru alebo dohody, ktoré budú výsledkom takýchto konferencií. Účasť organizácie v akýchkoľvek orgánoch zriadených podľa týchto dohovorov alebo dohôd sa týka ťažby v oblasti a je v súlade s príslušnými pravidlami týchto orgánov.

c) Organizácia plní svoje záväzky podľa dohovorov alebo dohôd uvedených v tomto odseku spôsobom, ktorý zabezpečí jednotné a nediskriminačné vykonávanie, pokiaľ ide o celú ťažbu dotknutých nerastných surovín v oblasti. Pritom bude organizácia rokovať spôsobom zlučiteľným s ustanoveniami existujúcich kontraktov a schválených pracovných plánov podniku.

2. a) V prechodnom období, stanovenom v odseku. 3, sa nebude komerčná ťažba vykonávať podľa schváleného pracovného plánu do tej doby, pokiaľ prevádzkovateľ nepožiada o oprávnenie k ťažbe a takéto oprávnenie mu nebude organizáciou vydané. O takéto oprávnenie k ťažbe sa nemôže požiadať a nemôže sa vydať skôr ako 5 rokov pred plánovaným započatím komerčnej ťažby podľa pracovného plánu, pokiaľ pravidlá, predpisy a poriadky organizácie nepredpisujú iné obdobie, s prihliadnutím na povahu a časový rozvrh projektu využívania.

b) V žiadosti o oprávnenie k ťažbe prevádzkovateľ určí ročné množstvo predpokladanej ťažby niklu podľa schváleného pracovného plánu. Žiadosť bude zahŕňať rozdelenie nákladov, ktoré má prevádzkovateľ vynaložiť po tom, čo obdrží oprávnenie a ktoré sú rozumne vypočítané tak, aby prevádzkovateľovi bolo povolené začať komerčnú ťažbu v plánovanej dobe.

c) Pre účely pododsekov a) a b) stanoví organizácia príslušné požiadavky výkonnosti v súlade s prílohou III, článkom 17.

d) Organizácia vydá oprávnenie k ťažbe na požadovanú úroveň, pokiaľ súhrn tejto úrovne a úrovní už povolených neprekročí hornú hranicu ťažby niklu vypočítanú podľa odseku 4 v roku vydania oprávnenia, v ktoromkoľvek roku plánovanej ťažby v prechodnom období.

e) Vydané oprávnenie k ťažbe a schválená žiadosť sa stávajú súčasťou schváleného pracovného plánu.

f) Ak je žiadosť prevádzkovateľa o oprávnenie k ťažbe zamietnutá podľa pododseku d), môže sa prevádzkovateľ kedykoľvek obrátiť s novou žiadosťou na organizáciu.

3. Prechodné obdobie začína 5 rokov pred prvým januárom roku, v ktorom sa plánuje podľa schváleného pracovného plánu zahájenie komerčnej ťažby. Ak je zahájenie komerčnej ťažby odložené na obdobie po pôvodne plánovanom roku, začiatok prechodného obdobia a pôvodne plánovaná horná hranica ťažby budú podľa toho upravené. Prechodné obdobie bude trvať 25 rokov alebo do konca revíznej konferencie uvedenej v článku 155 alebo do dňa, kedy takýto nový dohovor alebo dohoda uvedené v odseku l nadobudnú platnosť, podľa toho, čo nastane skôr. Organizácia znovu nadobudne právomoc ustanovenú v tomto článku pre zostatok prechodného obdobia, ak by uplynula doba platnosti uvedených dohovorov alebo sa dohody z akýchkoľvek príčin stali neúčinnými.

4. a) Horná hranica ťažby pre ktorýkoľvek rok prechodného obdobia predstavuje súhrn:

i) rozdielu medzi hodnotami vývojovej krivky spotreby niklu vypočítanej podľa pododseku b) na rok bezprostredne predchádzajúci roku zahájenia komerčnej ťažbya na rok bezprostredne predchádzajúci začatiu prechodného obdobia, a

ii) 60 % rozdielu medzi hodnotami vývojovej krivky spotreby niklu vypočítanej podľa pododseku b)na rok, v ktorom sa žiada o oprávnenie k ťažbe a na rok bezprostredne predchádzajúci započatiu komerčnej ťažby.

b) pre účely pododseku a):

i) sa za hodnoty vývojovej krivky používanej pre výpočet maxima ťažby niklu považujú tie ročné hodnoty vývojovej krivky spotreby niklu vypočítané v roku, v ktorom je vydané oprávnenie k ťažbe. Vývojová krivka sa odvodzuje od lineárnej regresie logaritmov skutočnej spotreby niklu za posledné 15 ročné obdobie, za ktoré sú takéto údaje dostupné, pričom čas je nezávislou premennou veličinou. Táto vývojová krivka je uvedená ako pôvodná vývojová krivka,

ii) ak ročná miera rastu pôvodnej vývojovej krivky je menšia ako 3 %, potom vývojová krivka používaná pre určenie veličín uvedených v pododseku a) je na miesto nej tá, ktorá prechádza pôvodnou vývojovou krivkou v bode hodnoty pre prvý rok príslušného 15 ročného obdobia a rastie ročne o 3 %, avšak za predpokladu, že horná hranica ťažby určená pre ktorýkoľvek rok prechodného obdobia nemôže v žiadnom prípade prevýšiť rozdiel medzi hodnotou pôvodnej vývojovej krivky pre tento rok a hodnotou pôvodnej vývojovej krivky bezprostredne predchádzajúcej začatiu prechodného obdobia.

5. Organizácia zabezpečí podniku pre jeho počiatočnú ťažbu 38000 ton niklu z dosiahnuteľnej hornej hranice ťažby vypočítanej podľa odseku 4.

6. a) Prevádzkovateľ môže v ktoromkoľvek roku ťažiť menej ako alebo najviac o 8 % viac, ako je ročná úroveň ťažby nerastných surovín z polymetalických konkrécií stanovených v jeho oprávnení pre ťažbu, za predpokladu, že celkový objem ťažby nebude prevyšovať množstvo, ktoré je určené v oprávnení. Každé prekročenie od 8 do 20 % v ktoromkoľvek roku, alebo každé prekročenie v prvom roku a v budúcich rokoch nasledujúcich dva za sebou idúce roky, v ktorých dôjde k prekročeniu, bude prerokované s organizáciou, ktorá môže požadovať, aby prevádzkovateľ získal doplnkové oprávnenie k ťažbe pre pokrytie dodatočnej ťažby.

b) Žiadosti o takéto doplnkové oprávnenie k ťažbe posúdi organizácia len po prerokovaní všetkých nevybavených žiadostí prevádzkovateľov, ktorí ešte nezískali oprávnenie pre ťažbu a s náležitým ohľadom na iných podobných žiadateľov. Organizácia sa bude riadiť zásadou neprevýšenia celkového objemu ťažby povoleného na základe maxima ťažby v ktoromkoľvek roku prechodného obdobia. Organizácia nevydá oprávnenie k ťažbe podľa akéhokoľvek pracovného plánu, ktorý prekračuje množstvo 46500 ton niklu ročne.

7. Úroveň výroby iných kovov, ako sú med', kobalt a mangán získaných z polymetalických konkrécií vyrazených na základe oprávnení pre ťažbu, nebude vyššia ako úroveň ťažby, ktorá by sa dosiala, keby prevádzkovateľ vyrábal z týchto konkrécií najvyššie množstvo niklu podľa tohto článku. Organizácia určí pravidlá, predpisy a poriadky podľa prílohy III článku 17 na vykonanie tohto odseku.

8. Práva a povinnosti dotýkajúce sa nespravodlivého hospodárskeho postupu podľa príslušných mnohostranných obchodných dohôd, sa budú vzťahovať na prieskum a ťažbu nerastných surovín z oblasti. Pri riešení sporov vznikajúcich podľa tohto ustanovenia použijú zmluvné štáty, ktoré sú stranami týchto mnohostranných obchodných dohôd, spôsoby riešenia sporov stanovené v takýchto dohodách.

9. Organizácia je oprávnená obmedziť úroveň ťažby iných nerastných surovín z oblasti, ako sú nerasty vyťažené z konkrécií za takých podmienok a s použitím takých metód, ktoré môžu byť primerané, prijatím predpisov v súlade s článkom 161 ods. 8

10. Na odporúčanie Rady prijatého na základe návrhu Ekonomickej plánovacej komisie, stanoví zhromaždenie systém náhrad alebo urobí iné opatrenia ekonomickej nápravnej pomoci, vrátane spolupráce s odbornými organizáciami a inými medzinárodnými organizáciami, s cieľom pomoci tým rozvojovým štátom, ktorých príjmy z vývozu alebo ekonomika utrpeli vážne nepriaznivé následky v dôsledku zníženia ceny príslušnej nerastnej suroviny alebo objemu jej vývozu, pokiaľ by takéto zníženie bolo zapríčinené činnosťou v oblasti. Ak to bude požadované, začne organizácia štúdium problémov tých štátov, ktoré budú pravdepodobne najväčšmi postihnuté, aby sa dosiahlo čo najväčšieho zmenšenia ich ťažkostí a bola im poskytnutá pomoc pri ekonomickom prispôsobovaní.

Článok 152

Výkon právomocí a funkcií organizácie

1. Organizácia nepripustí diskrimináciu pri výkone svojich právomocí a funkcií, vrátane poskytovania príležitostí pre činnosti v oblasti.

2. Zvláštna pozornosť sa bude venovať rozvojovým štátom, vrátane vnútrozemských a zemepisne znevýhodnených štátov, ako je výslovne stanové v tejto časti.

Článok 153

Systém prieskumu a ťažby

1. Organizácia menom ľudstva ako celku organizuje, vykonáva a kontroluje činnosť v oblasti v súlade s týmto článkom, ako aj inými príslušnými ustanoveniami tejto časti a príslušnými prílohami a pravidlami, predpismi a poriadkami organizácie.

2. Činnosť v oblasti vykonáva, ako je stanovené v odseku 3:

a) podnik, a

b) v združení s organizáciou zmluvné štáty alebo štátne podniky alebo fyzické a právnické osoby, ktoré majú štátnu príslušnosť zmluvných štátov, alebo sú týmito štátmi alebo ich štátnymi príslušníkmi účinne kontrolované, za predpokladu, že ich tieto štáty navrhli alebo ich navrhla akákoľvek skupina, ktorá zodpovedá požiadavkám stanoveným v tejto časti a v prílohe III.

3. Činnosti v oblasti sa vykonávajú v súlade s formálnym písomným pracovným plánom zostaveným v súlade s prílohou III a schváleným Radou, po predchádzajúcom preskúmaní legislatívnou a technickou komisiou. V prípade, že činnosti v oblasti vykonávajú subjekty uvedené v odseku 2 písm. b) spôsobom schváleným organizáciou, má pracovný plán v súlade s prílohou III článku 3 podobu kontraktu. Takéto kontrakty môžu určiť spoločné dohovory v súlade s prílohou III článku 11.

4. Organizácia vykonáva takú kontrolu činností v oblasti, aká je nevyhnutná, aby bolo zabezpečené dodržiavanie príslušných ustanovení tejto časti a príslušných príloh, pravidiel, predpisov a poriadkov organizácie a pracovných plánov schválených v súlade s odsekom 3. Zmluvné štáty napomáhajú organizácii prijatím všetkých nevyhnutných opatrení, aby bolo zabezpečené dodržiavanie ustanovení v súlade s článkom 139.

5. Organizácia je oprávnená kedykoľvek urobiť akékoľvek opatrenia stanovené touto časťou, aby bolo zabezpečené dodržiavanie jej ustanovení a plnenie kontrolných a riadiacich funkcií, ktoré sú jej zverené podľa tejto časti alebo podľa ktoréhokoľvek kontraktu. Organizácia má právo dohliadať na všetky zariadenia v oblasti, ktoré sú používané v súvislosti s činnosťou v oblasti.

6. Kontrakt uzatvorený podľa odseku 3, zaručí istotu držby. Kontrakt preto nemôže byť revidovaný, pozastavený alebo ukončený, iba ak v súlade s prílohou III článkami 18 a 19.

Článok 154

Periodické preskúmavanie

Každých 5 rokov od nadobudnutia platnosti tohto dohovoru vykonáva zhromaždenie všeobecne a sústavne preskúmavanie spôsobu, ako medzinárodný režim v oblasti zriadený týmto dohovorom pôsobí v praxi. vo svetle tohto preskúmavania môže zhromaždenie urobiť opatrenia alebo odporučiť iným orgánom, aby vykonali v súlade s ustanoveniami a poriadkom tejto časti a príloh k nej patriacich opatrenia, ktoré umožnia zlepšiť pôsobenie režimu.

Článok 155

Revízna konferencia

1. 15 rokov od 1. januára toho roku, v ktorom bude zahájená komerčná ťažba podľa prijatého pracovného plánu, zvolá zhromaždenie konferenciu pre revíziu tých ustanovení tejto časti a príslušných príloh, ktorými sa riadi systém prieskumu a ťažby zdrojov v oblasti. vo svetle skúseností získaných v priebehu tohoto obdobia revízna konferencia podrobne prerokuje:

a) či ustanovenia tejto časti, ktorými sa riadi systém prieskumu a ťažby zdrojov v oblasti, dosiahli svojr ciele vo všetkých smeroch, vrátane toho, či prospeli ľudstvu ako celku,

b) či v priebehu 15-ročného obdobia sa ťažilo vo vymedzených častiach účinným a vyváženým spôsobom v porovnaní s nevymedzenými časťami,

c) či rozvoj a využívanie oblasti a jej zdrojov boli vykonávané takým spôsobom, aby bol podporený zdravý rozvoj svetovej ekonomiky a vyvážený rast medzinárodného obchodu,

d) či bolo zabránené monopolizácii činnosti v oblasti,

e) či boli splnené zásady obsiahnuté v článkoch 150 a 151, a

f) či systém viedol ku spravodlivému rozdeleniu prospechu, ktorý sa získal činnosťou v oblasti so zvláštnym zreteľom na záujmy a potreby rozvojových štátov.

2. Revízna konferencia zabezpečí zachovanie zásady spoločného dedičstva ľudstva, medzinárodného režimu určeného pre zabezpečenie spravodlivej ťažby zdrojov oblasti k prospechu všetkých zemí, obzvlášť rozvojových štátov a organizácie, ktorá organizuje, vykonáva a kontroluje činnosť v oblasti. Taktiež zabezpečí zachovanie zásad zakotvených v tejto časti, ktoré sa dotýkajú nárokov a výkonu zvrchovanosti nad akoukoľvek časťou oblasti, práv štátov a ich všeobecného správania sa vo vzťahu k oblasti a ich účasti na činnosti v oblasti v súlade s týmto Dohovorom, zamedzenie monopolizácie činnosti v oblasti, využívanie oblasti výhradne pre mierové účely, ekonomických aspektov činnosti v oblasti, morského vedeckého výskumu, prevodu technológií, ochrany morského prostredia, ochrany ľudského života, práv pobrežných štátov, právneho postavenia vôd nad oblasťou a právneho postavenia vzdušného priestoru nad týmito vodami, ako aj vzájomného prispôsobenia činnosti v oblasti s inou činnosťou v morskom prostredí.

3. Pravidlá pre prijímanie rozhodnutí používané na konferencii budú rovnaké ako tie, ktoré boli použité na Tretej konferencii OSN o morskom práve. Konferencia vyvinie všetko úsilie pre dosiahnutie dohody o akýchkoľvek zmenách konsenzom a nemalo by dôjsť ku hlasovaniu o takých záležitostiach, pokiaľ nebude vyčerpané všetko úsilie na dosiahnutie konsenzu.

4. V prípade, že päť rokov po svojom zahájení nedosiahne revízna konferencia dohodu o systéme prieskumu a ťažby zdrojov v oblasti, môže rozhodnúť v priebehu ďalších 12 mesiacov 3/4-ou väčšinou zmluvných štátov, že príjme a predloží členským štátom k ratifikácii alebo k pristúpeniu takú zmenu, ktorá zmení alebo upraví systém a ktorá sa bude považovať za potrebnú a vhodnú. Takéto zmeny nadobudnú platnosť pre všetky zmluvné štáty 12 mesiacov po uložení ratifikačných listín alebo listín o pristúpení 3/4-nami zmluvných štátov.

5. Zmeny prijaté revíznou konferenciou podľa tohoto článku sa nedotýkajú práv nadobudnutých podľa platných kontraktov.

ODDIEL 4

ORGANIZÁCIA

Pododdiel A

Všeobecné ustanovenia

Článok 156

Zriadenie organizácie

1. Zriaďuje sa medzinárodná organizácia pre morské dno, ktorá bude pôsobiť v súlade s touto časťou.

2. Všetky štáty, ktoré sú stranami tohoto Dohovoru, sú zároveň členmi organizácie.

3. Pozorovatelia na Tretej konferencií OSN o morskom práve, ktorí podpísali Záverečný akt a ktorí nie sú uvedení v článku 305 ods. l písm. c), d), e) alebo f), majú právo sa zúčastňovať práce organizácie ako pozorovatelia v súlade s jej pravidlami, predpismi a poriadkami.

4. Sídlo organizácie je na Jamajke.

5. Organizácia môže zriadiť také oblastné strediská alebo úrady, ktoré považuje za potrebné pre výkon svojich funkcií.

Článok 157

Povaha a základné zásady organizácie

1. Organizácia je organizáciou, prostredníctvom ktorej zmluvné štáty v súlade s ustanoveniami tejto časti organizujú a kontrolujú činnosť v oblasti, obzvlášť s cieľom spravodlivého spravovania a využívania zdrojov oblasti.

2. Právomoci a funkcie organizácie sú také, aké jej boli výslovne zverené týmto Dohovorom. Organizácii sú zverené také podporné právomoci zlúčiteľné s týmto Dohovorom, ktoré vyplývajú z výkonu právomocí a funkcií dotýkajúcich sa činnosti v oblasti a sú pre ne potrebné.

3. Organizácia je založená na zásade zvrchovanej rovnosti všetkých svojich členov.

4. Všetci členovia organizácie plnia poctivo záväzky, ktoré na seba prevzali podľa ustanovení tejto časti, aby pre všetkých zabezpečili práva a prospech vyplývajúce z členstva.

Článok 158

Orgány organizácie

1. Ako hlavné orgány organizácie sa zriaďujú: Zhromaždenie, Rada a Sekretariát.

2. Zriaďuje sa podnik, ktorý je orgánom a ktorého prostredníctvom organizácia vykonáva svoje funkcie uvedené v článku 170 ods. 1

3. V súlade s ustanoveniami tohto Dohovoru môžu byť zriadené také pomocné orgány, ktoré sa budú považovať za potrebné.

4. Každý hlavný orgán organizácie a podnik sú zodpovedné za výkon tých právomocí, ktoré sú im zverené. Pri výkone týchto právomocí a funkcií sa každý orgán zdrží akéhokoľvek rokovania, ktoré môže zasahovať do výkonu určitých právomocí a funkcií, ktoré sú zverené inému orgánu, alebo mu prekážajú.

Pododdiel B

Zhromaždenie

Článok 159

Zloženie, spôsob činnosti a hlasovanie

1. Zhromaždenie sa skladá zo všetkých členov organizácie. každý člen má jedného predstaviteľa v zhromaždení, ktorý môže byť sprevádzaný zástupcami a poradcami.

2. Zhromaždenie sa schádza k pravidelným ročným zasadnutiam a k takým mimoriadnym zasadnutiam, ktoré môžu byť určené zhromaždením alebo zvolané generálnym tajomníkom na žiadosť rady alebo väčšiny členov organizácie.

3. Zasadnutia sa konajú v sídle organizácie, pokiaľ zhromaždenie nerozhodne inak.

4. Zhromaždenie prijíma svoj rokovací poriadok. Na začiatku každého zasadnutia si volí svojho predsedu a podľa potreby iných funkcionárov. Zostávajú vo svojich funkciách do tej doby, pokiaľ na budúcom riadnom zasadnutí nebudú zvolení nový predseda a iní funkcionári.

5. Väčšina členov zhromaždenia tvorí kvórum.

6. Každý člen zhromaždenia má jeden hlas.

7. Rozhodnutie o procedurálnych otázkach, vrátane rozhodnutí o zvolaní mimoriadnych zasadnutí zhromaždenia, sa prijímajú väčšinou prítomných a hlasujúcich členov.

8. Rozhodnutia o podstatných otázkach sa prijímajú 2/3 väčšinou prítomných a hlasujúcich členov za predpokladu, že takáto väčšina zahrňuje väčšinu členov, ktorí sa zúčastnili zasadnutia. V prípade sporu o tom, či sa jedná o podstatnú otázku alebo nie, sa bude takáto otázka považovať za podstatnú, ak zhromaždenie nestanovilo inak väčšinou hlasov, ktoré sú potrebné pre rozhodnutie o podstatných otázkach.

9. V prípade, že sa o podstatnej otázke má hlasovať prvý krát, môže, a ak o to požiada aspoň 1/5 členov zhromaždenia, musí predseda odložiť rozhodnutie o hlasovaní o tejto podstatnej otázke na dobu nepresahujúcu päť kalendárnych dní. Toto pravidlo sa môže použiť pri ktorejkoľvek otázke len raz a nepoužíva sa takým spôsobom, aby sa prerokovanie otázky odložilo na dobu po ukončení zasadnutia.

10. Na písomnú žiadosť, poslanú predsedovi a podporenú najmenej 1/4 členov organizácie, o posudok, či návrh o akejkoľvek otázke prerokovávanej zhromaždením je v súlade s týmto Dohovorom, požiada zhromaždenie komoru, pre spory týkajúce sa morského dna Medzinárodného tribunálu pre morské právo, o vydanie posudku o tejto otázke a odloží hlasovanie o tomto návrhu do doby, pokiaľ neobdrží posudok komory. Ak zhromaždenie neobdrží posudok pred posledným týždňom zasadnutia, na ktorom bol vyžiadaný, rozhodne o tom kedy sa zíde, aby sa hlasovalo o odloženom návrhu.

Článok 160

Právomoci a funkcie

1. Zhromaždenie, ako jediný orgán organizácie skladajúci sa zo všetkých členov, sa považuje za najvyšší orgán organizácie, ktorému sú ostatné hlavné orgány podriadené, ako je výslovne uvedené v tomto dohovore. zhromaždenie má právomoci v súlade s príslušnými ustanoveniami tohto dohovoru stanoviť všeobecné zásady v akejkoľvek otázke alebo veci, ktorá spadá do kompetencie organizácie.

2. Okrem toho sú právomoci a funkcie zhromaždenia nasledujúce:

a) voliť členov rady v súlade s článkom 161,

b) voliť generálneho tajomníka z kandidátov navrhnutých radou,

c) voliť na základe odporúčaní rady členov výkonného výboru podniku a generálneho riaditeľa podniku,

d) zriaďovať také pomocné orgány, ktoré bude zhromaždenie považovať za potrebné pre výkon svojich funkcií v súlade s ustanoveniami tejto časti. V zložení týchto pomocných orgánov sa bude brať ohľad na zásadu spravodlivého zemepisného rozdelenia a na zvláštne záujmy a potrebu kvalifikovaných a zodpovedných členov v príslušných technických otázkach, ktoré sa dotýkajú takýchto orgánov,

e) stanoviť členské príspevky do správneho rozpočtu organizácie v súlade s príspevkovou stupnicou založenou na stupnici, ktorá sa používa pre riadny rozpočet OSN, pokiaľ nebude mať Organizácia pre morské dno postačujúce príjmy z iných zdrojov na krytie správnych výdavkov,

f) i) posudzovať a schvaľovať na odporúčanie rady pravidlá, predpisy a poriadky pre spravodlivé rozdeľovanie finančných a iných ekonomických výhod získaných z činnosti v oblasti, ako aj z iných platieb a príspevkov poskytnutých v zmysle článku 82, berúc pritom do úvahy zvláštne záujmy a potreby rozvojových krajín a národov, ktoré nedosiahli plnú nezávislosť alebo iný samosprávny status. Ak zhromaždenie neschváli odporúčania rady, vráti ich tade na nové posúdenie vo svetle názorov, ktoré boli vyslovené na zhromaždení,

ii) posudzovať a schvaľovať pravidlá, predpisy a poriadky organizácie, ako aj ich zmeny dočasne prijaté radou v zmysle článku 162 ods. 2 písm. o) bod ii). Tieto pravidlá, predpisy a poriadky sa budú dotýkať vyhľadávania, prieskumu a ťažby v oblasti, finančného riadenia a vnútornej správy organizácie a na odporúčanie výkonného výboru podniku aj prevodu fondov z podniku na organizáciu,

g) rozhodovať o spravodlivom rozdeľovaní finančných a iných ekonomických výhod získaných z činnosti v oblasti, ktoré budú zlúčiteľné s ustanoveniami tohoto Dohovoru a s pravidlami, predpismi a poriadkami organizácie,

h) posudzovať a schvaľovať navrhnutý ročný rozpočet organizácie predložený radou,

i) posudzovať a schvaľovať ročný rozpočet organizácie predložený radou

j) vykonávať štúdie a prijímať odporúčania, s cieľom podpory medzinárodnej spolupráce, ktorá sa dotýka činnosti v oblasti a podporovanie progresívneho rozvoja medzinárodného práva v tejto oblasti a jeho kodifikácie,

k) posudzovať problémy všeobecnej povahy v súvislosti s činnosťou v oblasti, ktoré vznikajú obzvlášť pre rozvojové štáty ako aj také problémy súvisiace s činnosťou v oblasti, ktoré vznikajú hlavne pre vnútrozemské a zemepisne znevýhodnené štáty a sú dôsledkom ich zemepisnej polohy,

l) vytvoriť na základe odporúčaní rady a návrhu Ekonomickej plánovacej komisie systém náhrad alebo iných opatrení napomáhajúcich ekonomickému prispôsobovaniu, ako je uvedené v článku 151 ods. 10,

m) pozastaviť výkon práv a výsad členstva podľa článku 185,

n) prerokovať akékoľvek otázky alebo veci spadajúce do právomocí organizácie a rozhodovať o tom, ktorý orgán organizácie sa bude zaoberať takouto otázkou alebo vecou, ktorá nebola priamo zverená určitému orgánu v súlade s rozdelením právomoci a funkcií medzi orgánmi organizácie.

Pododdiel C

Rada

Článok 161

Zloženie, spôsob činnosti a hlasovanie

1. Rada sa skladá z 36 členov organizácie zvolených zhromaždením v tomto poradí:

a) štyria členovia z tých zmluvných štátov, ktoré posledných 5 rokov, za ktoré nie sú k dispozícií štatistiky, spotrebovali viac ako 2 % celkovej svetovej spotreby, alebo mali čistý dovoz rovnajúci sa viac ako 2 % celkového svetového dovozu komodít produkovaných z tých druhov nerastných surovín, ktoré sa majú ťažiť v oblasti, a v každom prípade jeden štát z východoeurópskej (socialistickej) oblasti ako aj najväčší spotrebiteľ,

b) štyria členovia z ôsmich zmluvných štátov, ktoré najviac investovali do prípravy činnosti v oblasti a do jej vykonávania buď priamo alebo prostredníctvom svojich štátnych príslušníkov, vrátane aspoň jedného štátu z východoeurópskej (socialistickej) oblasti,

c) štyria členovia zo zmluvných štátov, ktoré na základe produkcie v oblastiach spadajúcich pod ich jurisdikciu, sú významnými čistými vývozcami tých druhov nerastných surovín, ktoré sa majú ťažiť v oblasti, vrátane aspoň dvoch rozvojových štátov, pre ekonomiku ktorých má vývoz takýchto surovín podstatný význam,

d) šesť členov z rozvojových zmluvných štátov zastupujúcich zvláštne záujmy. Zvláštnymi záujmami, ktoré majú byť takto zastúpené, sú záujmy štátov s veľkým počtom obyvateľstva, štátov vnútrozemských alebo zemepisne znevýhodnených, štátov, ktoré sú významnými dovozcami tých druhov nerastných surovín, ktoré sa majú ťažiť v oblasti, štátov, ktoré sú potenciálnymi producentmi takých druhov nerastných surovín a najmenej rozvinutých štátov,

e) 18 členov zvolených podľa zásady zabezpečujúcej spravodlivé zemepisné rozdelenie miest v rade ako celku, pričom každá zemepisná oblasť bude mať aspoň jedného člena zvoleného podľa tohto pododseku. Pre tento účel sú zemepisnými oblasťami Afrika, Ázia, východná (socialistická) Európa, Latinská Amerika a západná Európa a iné štáty.

2. Pri voľbe členov v súlade s odsekom l zhromaždenie zabezpečí, aby:

a) vnútrozemské a zemepisne znevýhodnené štáty boli zastúpené v takej miere, ktorá je v rozumnom pomere k ich zastúpeniu v zhromaždení,

b) pobrežné štáty, obzvlášť rozvojové štáty, ktoré nezodpovedajú požiadavkám podľa ods. l písm. a), b), c) alebo d), boli zastúpené v takej miere, ktorá je rozumná k pomeru ich zastúpenia v zhromaždení,

c) každá skupina zmluvných štátov, ktorá má byť zastúpená v rade, bola zastúpená tými členmi, ak sú takí, ktorí sú menovaní touto skupinou.

3. Voľby sa konajú na riadnych zasadnutiach zhromaždenia. Každý člen rady sa volí na obdobie štyroch rokov. Pri prvých voľbách volebné obdobie pre polovicu členov z každej skupiny uvedenej v odseku l je dvojročné.

4. Členovia rady môžu byť znovuzvolení, primeraný ohľad sa bude brať na potrebu striedania členstva.

5. Rada bude pôsobiť v sídle organizácie a schádzať sa tak často, ako to bude vyžadovať chod organizácie, najmenej však tri krát za rok.

6. Väčšina členov rady tvorí kvórum.

7. Každý člen rady má jeden hlas.

8. a) Rozhodnutia o procedurálnych otázkach sa prijímajú väčšinou prítomných a hlasujúcich členov.

b) Rozhodnutia o podstatných otázkach vznikajúcich na základe nasledujúceho článku 162 ods. 2, pododsek f), g), h), i), n), p), v) a článku 191 sa prijímajú 2/3 väčšinou prítomných a hlasujúcich členov, za predpokladu, že táto väčšina zahŕňa väčšinu členov rady.

c) Rozhodnutia o podstatných otázkach vznikajúcich na základe nasledujúcich ustanovení sa prijímajú 3/4 väčšinou prítomných a hlasujúcich členov za predpokladu, že takáto väčšina zahŕňa väčšinu členov rady: článok 162 ods. l, článok 162 ods. 2, pododsek a), b), c), d), e), l), q), r), s), t), a u) v prípadoch, neplnenia kontrahentom alebo navrhovateľom, článok 162 ods. 2 w) za predpokladu, že nariadenia vydané v súlade s týmto pododsekom môžu byť záväzné najviac 30 dní, pokiaľ neboli potvrdené rozhodnutím prijatým v súlade s pododsekom d); článok 162, ods. 2, pododsek x), y), z), článok 163 ods. 2, článok 174 ods. 3, prílohy IV, článok 11

d) Rozhodnutia o podstatných otázkach vznikajúcich na základe článku 162 ods. 2 písm. m) a o), ako aj zmeny ustanovení časti XI sa prijímajú konsenzom.

e) Pre účely pododsekov d), f) a g) "konsenzus" znamená, že neexistuje žiadna formálna námietka. V priebehu 14 dní po predložení návrhu rade, zabezpečí predseda rady, či bude proti prijatiu návrhu vznesená formálna námietka. Ak predseda zistí, že takáto námietka bude vznesená, zabezpečí a zvolá pod svojím predsedníctvom do 3 dní po takomto zistení zmierovací výbor pozostávajúci najviac z 9 členov rady, ktorého cieľom bude urovnanie nezhôd a vypracovanie návrhu, ktorý bude možné prijať konsenzom. Výbor bude pracovať urýchlene a podá správu rade do 14 dní po svojom zriadení. Ak nebude výbor schopný odporučiť návrh, ktorý by bolo možné prijať konsenzom, uvedie vo svojej správe dôvody prečo je návrh odmietaný.

f) Rozhodnutia o otázkach, ktoré nie sú vyššie uvedené a k prijatiu ktorých je Rada oprávnená v súlade s pravidlami, predpismi a poriadkami organizácie alebo inak, sa prijímajú podľa pododsekov tohto odseku uvedených v pravidlách, predpisoch a poriadkoch, alebo ak nie sú v nich uvedené, podľa pododseku, ktorý určí Rada konsenzom pokiaľ možno vopred.

g) Ak vznikne problém, či otázka spadá do pododsekov a), b), c) alebo d), bude sa táto otázka prerokovávať ako keď spadá do pododseku, ktorý si vyžaduje podľa okolností vyššiu alebo najvyššiu väčšinu alebo konsenzus, pokiaľ Rada nerozhodne inak, uvedenou väčšinou alebo konsenzom.

9. Rada stanoví procedúru, podľa ktorej môže člen v nej nezastúpený vyslať zástupcu, aby sa zúčastnil zasadnutia rady, pokiaľ o to takýto člen požiada, alebo keď je predmetom prerokovávania otázka, ktorá sa ho obzvlášť dotýka. Tento zástupca je oprávnený zúčastniť sa rokovania bez práva hlasovania.

Článok 162

Právomoci a funkcie

1. Rada je výkonným orgánom organizácie. má právomoc určiť v súlade s týmto dohovorom a všeobecnými zásadami stanovenými zhromaždením konkrétne zásady, ktoré má organizácia sledovať vo všetkých otázkach alebo veciach spadajúcich do jej právomoci.

2. Okrem toho Rada môže:

a) sledovať a koordinovať vykonávanie ustanovení tejto časti vo všetkých otázkach a veciach spadajúcich do právomoci organizácie a upozorňovať zhromaždenie na prípady neplnenia týchto ustanovení,

b) navrhovať zhromaždeniu zoznam kandidátov pre voľbu generálneho tajomníka,

c) odporúčať zhromaždeniu kandidátov pre voľbu členov výkonného výboru podniku ako aj generálneho riaditeľa podniku,

d) zriaďovať podľa potreby a s náležitým ohľadom na hospodárnosť a efektívnosť také pomocné orgány, ktoré bude považovať za potrebné pre výkon svojich funkcií a v súlade s touto časťou. V zložení týchto pomocných orgánov bude braný náležitý ohľad na zásadu spravodlivého zemepisného rozdelenia a na zvláštne záujmy a potrebu kvalifikovaných a kompetentných členov v príslušných technických otázkach dotýkajúcich sa činnosti takýchto orgánov,

e) prijímať svoj rokovací poriadok vrátane spôsobu voľby svojho predsedu,

f) v mene organizácie a v rámci svojej právomoci uzatvárať dohody s OSN alebo inými medzinárodnými organizáciami podľa schválenia zhromaždením,

g) prerokovávať správy podniku a predkladať ich zhromaždeniu s odporúčaniami,

h) predkladať zhromaždeniu ročné správy a také zvláštne správy, ktoré môže zhromaždenie požadovať,

i) vydávať smernice podniku v súlade s článkom 170,

j) schvaľovať pracovné plány v súlade s prílohou III článok 6. Rada prijíma rozhodnutia o každom pracovnom pláne do 60 dní po jeho predložení legislatívnou a technickou komisiou zasadnutiam rady v súlade s nasledujúcou procedúrou:

i) ak odporučí Komisia schválenie pracovného plánu, bude sa považovať, že bol Radou schválený, ak ani jeden člen Rady neuplatní v písomnej forme predsedovi do 14 dní konkrétnu námietku, v ktorej uvedie, že navrhnutý plán nespĺňa požiadavky prílohy III článok 6. Ak bola uplatnená námietka, aplikuje sa zmierovacie konanie podľa článku 161 ods. 8 písm. e). Ak sa bude na konci tohto zmierovacieho konania na námietke proti schváleniu pracovného plánu naďalej trvať, bude sa považovať, že pracovný plán bol Radou schválený, pokiaľ ho Rada nezamietne konsenzom dosiahnutým medzi jej členmi s výnimkou štátu alebo štátov, ktoré sa uchádzali o kontrakt alebo navrhli žiadateľa,

ii) ak odporučí Komisia pracovný plán neschváliť alebo ak neurobí žiadne odporúčanie, môže Rada rozhodnúť o schválení plánu 3/4 väčšinou členov prítomných a hlasujúcich za predpokladu, že takáto väčšina bude zahrňovať väčšinu členov, ktorí sa zúčastnili na zasadnutí,

k) schvaľovať pracovné plány predkladané podnikom v súlade s prílohou IV. článkom 12, s podobným použitím procedúr ako sú ustanovené v pododseku j),

l) vykonávať kontrolu nad činnosťou v oblasti v súlade s článkom 153 ods. 4 a pravidlami, predpismi a poriadkom organizácie,

m) na základe odporúčaní Ekonomickej plánovacej komisie prijímať potrebné a vhodné opatrenia podľa článku 150 písm. h), aby bola zabezpečená ochrana pred nepriaznivými ekonomickými následkami, ktoré sú v nich uvedené,

n) na základe návrhu Ekonomickej plánovacej komisie vydávať odporúčania zhromaždeniu pokiaľ sa týka systému náhrad alebo iných opatrení ekonomickej nápravnej pomoci, ako je stanovené v článku 151 ods. 10,

o) i) odporúčať zhromaždeniu pravidlá, predpisy a poriadky dotýkajúce sa spravodlivého rozdeľovania finančných a iných ekonomických výhod získaných z činnosti v oblasti, ako aj z platieb a príspevkov stanovených podľa článku 82, berúc pritom do úvahy zvláštne záujmy a potreby rozvojových štátov a národov, ktoré nedosiahli úplnú nezávislosť alebo iný samosprávny status,

ii) prijímať a až do schválenia zhromaždením prechodne používať pravidlá, predpisy a poriadky organizácie a akékoľvek zmeny k nim, s ohľadom na odporúčania legislatívnej a technickej komisie alebo iného príslušného podriadeného orgánu. Tieto pravidlá, predpisy a poriadky sa vzťahujú na vyhľadávanie, prieskum a ťažbu v oblasti a na finančné riadenie a vnútornú správu organizácie. Prednosť sa dáva prijatiu pravidiel, predpisov a poriadkov pre prieskum a ťažbu polymetalických konkrécií. Pravidlá, predpisy a poriadky pre prieskum a ťažbu akéhokoľvek iného surovinového zdroja ako sú polymetalické konkrécie, budú prijaté v priebehu 3 rokov odo dňa, kedy ktorýkoľvek člen organizácie požiadal o prijatie takýchto pravidiel, predpisov a poriadkov vzťahujúcich sa na takýto surovinový zdroj. Všetky pravidlá, predpisy a poriadky zostanú v účinnosti dočasne, pokiaľ nebudú schválené zhromaždením alebo pokiaľ nebudú zmenené Radou vo svetle názorov, ktoré vyjadrí zhromaždenie,

p) preskúmavať vyberanie všetkých platieb, ktoré majú byť vykonané organizáciou alebo pre organizáciu v súvislosti s prevádzkou podľa ustanovení tejto časti,

q) vykonávať výber zo žiadateľov o oprávnenia pre ťažbu podľa prílohy III článok 7, kde je sa takýto výber požaduje týmto ustanovením,

r) predkladať navrhovaný ročný rozpočet organizácie zhromaždeniu na schválenie,

s) vydávať odporúčania zhromaždeniu týkajúce sa zásadného postupu v akejkoľvek otázke alebo veci, ktorá spadá do právomoci organizácie,

t) vydávať odporúčania zhromaždeniu týkajúce sa pozastavenia výkonu práv a výsad členstva podľa článku 185,

u) začať konanie v mene organizácie pred komorou pre spory dotýkajúce sa morského dna, v prípadoch nedodržania ustanovení,

v) oznamovať zhromaždeniu rozhodnutia, ktoré prijala komora pre spory týkajúce sa morského dna v konaní začatom podľa pododseku u). Robiť akékoľvek odporúčania, ktoré môže uznať za vhodné so zreteľom na opatrenia, ktoré majú byť prijaté,

w) vydávať pri mimoriadnych okolnostiach príkazy, ktoré môžu zahrňovať príkazy k pozastaveniu alebo úprave prevádzky, aby sa zabránilo vážnej ujme morskému prostrediu v dôsledku činnosti v oblasti,

x) neschvaľovať časti pre ťažbu kontrahentmi alebo podnikom, keď existujú podstatné dôkazy o vážnom nebezpečenstve ujmy morskému prostrediu,

y) zriaďovať pomocný orgán pre vypracovanie návrhu finančných pravidiel, predpisov a poriadkov týkajúcich sa:

i) finančného riadenia v súlade článkami 171 až 175, a

ii) finančných dohôd v súlade s prílohou III článok 13 a článok 17 ods. l písm. c),

z) zriaďovať vhodné mechanizmy pre riadenie a dohľad nad štábom inšpektorov, ktorí dozerajú na činnosť v oblasti, pokiaľ ide o dodržiavanie ustanovení tejto časti, pravidiel, predpisov a poriadku organizácie a podmienok akéhokoľvek kontraktu s organizáciou.

Článok 163

Orgány Rady

1. Zriaďujú sa nasledovné orgány Rady:

a) Ekonomická plánovacia Komisia,

b) Legislatívna a technická Komisia.

2. Každá Komisia sa skladá z 15 členov zvolených Radou z kandidátov, ktorých navrhli zmluvné štáty. V prípade potreby však Rada môže rozhodnúť o rozšírení počtu členov ktorejkoľvek z oboch komisií s náležitým ohľadom na hospodárnosť a efektívnosť.

3. Členovia komisie musia mať potrebnú kvalifikáciu v odbore pôsobnosti komisie. Zmluvné štáty navrhnú kandidátov s najvyššou úrovňou znalostí, bezúhonnosťou a s kvalifikáciou v príslušných odboroch tak, aby bol zabezpečený efektívny výkon funkcií komisie.

4. Pri voľbe členov komisie sa musí brať náležitý ohľad na potrebu spravodlivého zemepisného rozdelenia a zastúpenia zvláštnych záujmov.

5. Ani jeden zmluvný štát nemôže navrhnúť viac ako jedného kandidáta do tej istej komisie. Ani jedna osoba nebude zvolená do viac ako jednej komisie.

6. Členovia komisie zastávajú funkciu po obdobie piatich rokov. Môžu byť znovu zvolení na ďalšie obdobie.

7. V prípade úmrtia, odstúpenia alebo neschopnosti člena komisie pred uplynutím jeho funkčného obdobia, zvolí Rada na zvyšok obdobia člena z rovnakej zemepisnej oblasti alebo rovnakej záujmovej skupiny.

8. Členovia komisií nesmú mať žiadny finančný záujem na akejkoľvek činnosti týkajúcej sa prieskumu a ťažby v oblasti. S výhradou svojej zodpovednosti pred komisiou v ktorej pôsobia, nesmú prezrádzať, a to ani po uplynutí svojho funkčného obdobia, akékoľvek priemyselné tajomstvá a údaje majetkového charakteru, ktoré sú odovzdávané organizácii v súlade s prílohou III článkom 14, alebo akékoľvek iné dôverné informácie, s ktorými sa oboznámia pri plnení svojich povinností v organizácii.

9. Každá Komisia vykonáva svoje funkcie v súlade s takými návodmi a smernicami, ktoré príjme Rada.

10. Každá Komisia navrhne a predloží Rade na schválenie pravidlá, predpisy a poriadky, ktoré budú potrebné pre efektívny výkon ich funkcií.

11. Postup komisií pre prijímanie rozhodnutí je ustanovený pravidlami, predpismi a poriadkami organizácie. Tam kde je to potrebné, prikladá sa k odporúčaniam rade stručný prehľad rozdielnych názorov v komisii.

12. Každá Komisia spravidla vykonáva svoje funkcie v sídle organizácie a schádza sa tak často, ako to vyžaduje efektívny výkon jej funkcií.

13. Ak je to vhodné, môže sa každá Komisia pri výkone svojich funkcií poradiť s inou komisiou, s akýmkoľvek príslušným orgánom OSN alebo inými odbornými organizáciami, ktoré sú príslušné v otázkach týkajúcich sa predmetu takýchto porád.

Článok 164

Ekonomická plánovacia komisia

1. Členovia ekonomickej plánovacej komisie musia mať zodpovedajúcu kvalifikáciu v takých oblastiach ako sú ťažba nerastných surovín, riadenie činností spojených s nerastnými surovinami, medzinárodný obchod alebo medzinárodná ekonomika. rada sa usiluje o dosiahnutie toho, aby celkové zloženie komisie zahrňovalo všetky potrebné kvalifikácie. Členmi komisie budú tiež najmenej dvaja členovia z rozvojových štátov, pre ekonomiku ktorých má podstatný význam vývoz tých druhov nerastných surovín, ktoré sa získavajú z oblasti.

2. Komisia:

a) navrhuje na žiadosť Rady opatrenia pre plnenie rozhodnutí vzťahujúcich sa na činnosť v oblasti, ktoré sú prijaté v súlade s týmto Dohovorom,

b) sleduje vývojové tendencie a faktory ovplyvňujúce ponuku, dopyt a ceny nerastných surovín, ktoré je možné získavať z oblasti, majúc pritom na zreteli záujmy ako dovážajúcich, tak aj vyvážajúcich krajín a z nich obzvlášť rozvojových štátov,

c) skúma akúkoľvek situáciu, ktorá môže vyvolať nepriaznivé následky, ktoré sú uvedené v článku 150 pododseku h) a na ktoré bola upozornená dotknutým zmluvným štátom alebo štátmi a robí vhodné odporúčania Rade,

d) navrhuje Rade na predloženie zhromaždeniu, ako je uvedené v článku 151 ods. 10, systém náhrad alebo iných opatrení v ekonomickej nápravnej pomoci pre rozvojové štáty, ktoré trpia nepriaznivými následkami spôsobenými činnosťou v oblasti. Komisia vypracováva pre adu odporúčania, ktoré sú potrebné pre použitie systému alebo iných opatrení prijatých zhromaždením vo zvláštnych prípadoch.

Článok 165

Právna a technická komisia

1. Členovia právnej a technickej komisie musia mať zodpovedajúcu kvalifikáciu v odboroch ako sú prieskum a spracovanie nerastných surovín, oceánológia, ochrana morského prostredia alebo v hospodárskych a právnych otázkach týkajúcich sa ťažby v oceánoch a v príbuzných vedných odboroch. rada sa usiluje o zabezpečenie toho, aby celkové zloženie komisie zahŕňalo všetky tieto potrebné kvalifikácie.

2. Komisia:

a) robí na žiadosť Rady odporúčania vzťahujúce sa k výkonu funkcií organizácie,

b) preskúmava formálne písomné pracovné plány pre činnosť v oblasti v súlade s článkom 153 ods. 3 a predkladá vhodné odporúčania Rade. Komisia sa vo svojich odporúčaniach opiera výhradne o dôvody obsiahnuté v ustanoveniach prílohy III a podrobne informuje o nich Radu,

c) dozerá na žiadosť Rady na činnosť v oblasti, a ak je to potrebné, po porade a v spolupráci s akýmkoľvek právnym subjektom, ktorý vykonáva takúto činnosť, alebo s akýmkoľvek dotknutým štátom alebo štátmi a podáva správu Rade,

d) pripravuje hodnotenie ekologických dôsledkov činnosti v oblasti,

e) robí odporúčania Rade pre ochranu morského prostredia, berúc pritom do úvahy názory uznávaných expertov v tejto oblasti,

f) vypracováva a predkladá Rade pravidlá, predpisy a poriadky, uvedené v článku 162 ods. 2 písm. o), berúc pritom do úvahy všetky príslušné faktory vrátane hodnotenia ekologických dôsledkov činnosti v oblasti,

g) preskúmava pravidlá, predpisy a poriadky a odporúča Rade čas od času také zmeny, ktoré pokladá za potrebné alebo žiadúce,

h) robí odporúčania pre Radu týkajúce sa vytvorenia programu monitorovania s cieľom pozorovania, merania hodnotenia a analyzovania uznávanými vedeckými metódami na pravidelnom základe, nebezpečenstva alebo účinkov znečisťovania morského prostredia pochádzajúcich z činnosti v oblasti, zabezpečuje, aby existujúce predpisy boli primerané a aby boli plnené a koordinuje vykonávanie programu monitorovania, ktorý bol schválený Radou,

i) robí odporúčania pre Radu, aby bolo v mene organizácie začaté konanie pred komorou pre spory dotýkajúce sa morského dna v súlade s touto častou a príslušnými prílohami, berúc pritom do úvahy obzvlášť ustanovenia článku 187,

j) robí odporúčania pre Radu s ohľadom na opatrenia, ktoré majú byť prijaté na základe rozhodnutí komory pre spory týkajúce sa morského dna v konaniach začatých v súlade s pododsekom i),

k) robí odporúčania pre Radu s cieľom vydania príkazov pri mimoriadnych okolnostiach, ktoré môžu zahrňovať príkazy na pozastavenie alebo úpravu prevádzky, aby sa zabránilo vážnej ujme morskému prostrediu v dôsledku činností v oblasti. Takéto odporúčanie prerokuje Rada prednostne,

l) robí odporúčania pre Radu s cieľom neschválenia oblastí pre ťažbu kontrahentami alebo podnikom v prípadoch, keď existujú podstatné dôkazy o nebezpečenstve vážnej ujmy morskému prostrediu,

m) robí odporúčania pre Radu týkajúce sa riadenia a dohľadu nad štábom inšpektorov, ktorí dozerajú na činnosť v oblasti, pokiaľ sa týka dodržiavania ustanovení tejto časti, pravidiel, predpisov a poriadkov organizácie a podmienok akéhokoľvek kontraktu s organizáciou,

n) vypočítava hornú hranicu ťažby a vydáva oprávnenia k ťažbe v mene organizácie podľa článku 151 ods. 2 až 7, po akomkoľvek potrebnom výbere vykonanom Radou medzi žiadateľmi o oprávnenie k ťažbe v súlade s prílohou III článok 7

3. Členovia Komisie budú, na žiadosť ktoréhokoľvek zmluvného štátu alebo inej dotknutej strany, sprevádzaní zástupcom takého štátu alebo inej dotknutej strany pri vykonávaní svojich funkcií, dohľadu a dozoru.

Pododdiel D

Sekretariát

Článok 166

Sekretariát

1. Sekretariát organizácie sa skladá z generálneho tajomníka a zamestnancov, ktorých bude organizácia potrebovať

2. Generálny tajomník je volený zhromaždením na obdobie štyroch rokov z kandidátov navrhnutých Radou a môže byť opätovne zvolený.

3. Generálny tajomník je hlavným správnym úradníkom organizácie a pôsobí v tejto funkcii na všetkých schôdzach zhromaždenia, rady a ktoréhokoľvek pomocného orgánu a vykonáva také iné správne funkcie, ktorými ho tieto orgány poveria.

4. Generálny tajomník podáva zhromaždeniu výročnú správu o činnosti organizácie.

Článok 167

Zamestnanci organizácie

1. Zamestnancami organizácie sú takí kvalifikovaní vedeckí, technickí a iní pracovníci, ktorí budú potrební pre plnenie správnych funkcií organizácie.

2. Pri nábore a prijímaní zamestnancov a pri určovaní ich služobných podmienok je potrebné sa riadiť hlavne nutnosťou zabezpečenia čo najvyššej úrovne ich výkonnosti, znalostí a bezúhonnosti. S výhradou tohto zreteľa je potrebné náležite dbať o to, aby zamestnanci boli vyberaní na zemepisnom základe čo možno najširšom.

3. Zamestnanca menuje generálny tajomník. Ustanovenia a podmienky menovania zamestnancov, ich odmeňovanie a prepúšťanie musí byť v súlade s pravidlami, predpismi a poriadkami organizácie.

Článok 168

Medzinárodná povaha sekretariátu

1. Generálny tajomník ani zamestnanci pri vykonávaní svojich funkcií nesmú prijímať pokyny od žiadnej vlády, ani z ktoréhokoľvek iného zdroja mimo organizácie. Vystríhajú sa každého rokovania, ktoré by sa nezlučovalo s ich postavením medzinárodných úradníkov zodpovedajúcich len organizácii. Každý zmluvný štát sa zaväzuje, že bude dbať na výhradnú medzinárodnú povahu úloh generálneho tajomníka a zamestnancov a že sa nebude snažiť, aby na nich pri výkone ich funkcie pôsobil. Akékoľvek porušenie povinností zamestnancov bude odovzdané príslušnému správnemu tribunálu, ako je ustanovené v pravidlách, predpisoch a poriadkoch organizácie.

2. Generálny tajomník a zamestnanci nesmú mať žiadny finančný záujem na akejkoľvek činnosti týkajúcej sa prieskumu a ťažby v oblasti. S výhradou svojich povinností voči organizácii, nesmú prezradiť, a to ani po ukončení svojich funkcií, žiadne priemyselné tajomstvá, údaje majetkového charakteru, ktoré sú odovzdávané organizácii v súlade s prílohou III článku 14, alebo akékoľvek iné dôverné informácie, s ktorými sa zoznámia pri svojom zamestnaní v organizácii.

3. Porušenia povinností zo strany zamestnanca organizácie, ktoré sú stanovené v odseku 2, predloží organizácia na žiadosť zmluvného štátu, ktorý je postihnutý takýmto porušením alebo na žiadosť fyzickej či právnickej osoby, ktorá bola navrhnutá zmluvným štátom, ako je ustanovené v článku 153 ods. 2 písm. b) a je postihnutá takýmto porušením, tribunálu v súlade s pravidlami, predpismi a poriadkami organizácie. Postihnutá strana má právo zúčastniť sa súdneho konania. Generálny tajomník prepustí dotknutého zamestnanca, ak to tribunál odporučí.

4. Pravidlá, predpisy a poriadky organizácie obsahujú také ustanovenia, ktoré sú nevyhnutné pre vykonanie ustanovení tohto článku.

Článok 169

Konzultácie a spolupráca s medzinárodnými a nevládnymi organizáciami

1. Po schválení radou vykoná generálny tajomník v otázkach spadajúcich do právomoci organizácie vhodné dohovory a konzultácie o spolupráci s medzinárodnými a nevládnymi organizáciami, ktoré sú uznané hospodárskou a sociálnou radou osn.

2. Každá organizácia, s ktorou generálny tajomník urobí dohovor podľa odseku l, môže menovať zástupcu pre účasť na schôdzach orgánov organizácie ako pozorovateľa v súlade s rokovacím poriadkom týchto orgánov. Budú určené postupy pre získanie názorov takýchto organizácii v príslušných prípadoch.

3. Generálny tajomník môže rozposlať zmluvným štátom písomné správy predložené nevládnymi organizáciami uvedenými v odseku l vo veciach, o ktorých majú zvláštne poznatky vzťahujúce sa k práci orgánu.

Pododdiel E

Podnik

Článok 170

Podnik

1. Podnik je orgánom organizácie, ktorý priamo vykonáva činnosti v oblasti v zmysle článku. 153 ods. 2 písm. a), ako aj prepravu, spracovanie a odbyt nerastných surovín vyťažených v oblasti.

2. Podnik má v rámci medzinárodnoprávnej subjektivity organizácie takú právnu spôsobilosť, ktorá je ustanovená v štatúte obsiahnutom v prílohe IV. Podnik pôsobí v súlade s ustanoveniami tohto Dohovoru a s pravidlami, predpismi a poriadkom organizácie, ako aj v súlade so všeobecnými zásadami stanovenými zhromaždením a podriaďuje sa smerniciam a kontrole Rady.

3. Podnik má svoje hlavné pôsobisko v sídle organizácie.

4. Podnik v súlade s článkom 173 ods. 2 a prílohou IV článkom 11 disponuje takými prostriedkami, ktoré bude potrebovať pri výkone svojich funkcií a získanými technológiami, ako je ustanovené v článku 144 a inými príslušnými ustanoveniami tohto Dohovoru.

Pododdiel F

Financovanie Organizácie

Článok 171

Fondy organizácie

Fondy organizácie zahŕňajú:

a) určené príspevky od členov organizácie podľa článku 160 ods. 2 písm. e),

b) prostriedky, ktoré organizácia obdržala podľa prílohy III článok 13 v súvislosti s činnosťou v oblasti,

c) príspevky odovzdané podnikom podľa prílohy IV článok 10,

d) prostriedky vypožičané podľa článku 174,

e) dobrovoľné príspevky členov alebo iných právnych subjektov, a

f) platby do fondu náhrad podľa článku 151 ods. 10, ktorých zdroje majú byť odporučené Ekonomickou plánovacou komisiou.

Článok 172

Ročný rozpočet organizácie

Generálny tajomník zostaví návrh ročného rozpočtu organizácie a predloží ho Rade. Rada prerokuje návrh ročného rozpočtu a predloží ho zhromaždeniu spolu s odporúčaniami, ktoré sa naň vzťahujú. Zhromaždenie prerokuje a schváli návrh ročného rozpočtu v súlade s článkom 160 ods. 2 písm. h).

Článok 173

Výdavky organizácie

1. Príspevky, o ktorých je zmienka v článku 171 pododsek a), sa platia na zvláštny účet, aby pokryli správne výdavky organizácie od tej doby, kedy bude organizácia disponovať dostatočnými prostriedkami z iných zdrojov na pokrytie svojich výdavkov.

2. Z prostriedkov organizácie sa predovšetkým pokrývajú správne výdavky organizácie, s výnimkou príspevkov uvedených v článku 171 pododsek a), prostriedky, ktoré zostanú po zaplatení správnych výdajov, môžu byť, inter alia:

a) rozdelené v súlade s článkom 140 a článkom 160 ods. 2 písm. g),

b) použité pre zabezpečenie podniku prostriedkami v súlade s článkom 170 ods. 4,

c) použité ako náhrada rozvojovým štátom v súlade s článkom. 151 ods. 10 a článkom 160 ods. 2 písm. l).

Článok 174

Vypožičiavacia právomoc organizácie

1. Organizácia má právomoc požičať si prostriedky.

2. Zhromaždenie určí hranice vypožičiavacej právomoci organizácie vo finančných predpisoch podľa článku 160 ods. 2 písm. f).

3. Rada vykonáva vypožičiavaciu právomoc organizácie.

4. Zmluvné štáty nie sú zodpovedné za dlhy organizácie.

Článok 175

Ročný audit

Záznamy, knihy a účty organizácie, vrátane jej ročných finančných výkazov, každoročne kontroluje nezávislý revízor menovaný zhromaždením.

Pododdiel G

Právny status, výsady a imunity

Článok 176

Právny status

Organizácia má medzinárodnoprávnu subjektivitu a takú právnu spôsobilosť, aká je potrebná pre výkon jej funkcií a plnenie jej úloh.

Článok 177

Výsady a imunity

Aby mohla organizácia vykonávať svoje funkcie, požíva na území každého zmluvného štátu výsady a imunity stanovené v tomto pododdieli. výsady a imunity týkajúce sa podniku sú stanovené v prílohe IV článok 13.

Článok 178

Imunita v súdnom konaní

Organizácia, jej majetok a aktíva požívajú imunitu v súdnom konaní s výnimkou situácie, kedy sa organizácia výslovne v konkrétnom prípade tejto imunity zriekne.

Článok 179

Imunita týkajúca sa prehliadky a akejkoľvek formy zabavenia

Majetok a aktíva organizácie, nech sú umiestnené kdekoľvek a v držaní kohokoľvek, nepodliehajú prehliadke, rekvizícii, konfiškácii, vyvlastneniu alebo akejkoľvek inej forme zabavenia na základe rozhodnutia výkonných alebo zákonodarných orgánov.

Článok 180

Vyňatie z obmedzenia, predpisov, kontroly a moratórií

MAjetok a aktíva organizácie sú vyňaté z obmedzenia, predpisov, kontroly a moratórií.

Článok 181

Archívy organizácie a jej úradné oznámenia

1. Archívy organizácie sú nedotknuteľné, nech sa nachádzajú kdekoľvek.

2. Údaje o majetku, priemyselné tajomstvo alebo iné podobné informácie a osobné záznamy sa neumiestňujú vo verejne prístupných archívoch.

3. Pokiaľ ide o úradné oznámenia, poskytne každý zmluvný štát organizácii režim, ktorý nie je menej výhodný ako režim, ktorý poskytuje tento štát iným medzinárodným organizáciám.

Článok 182

Výsady a imunity určitých osôb spojených s organizáciou

Zástupcovia zmluvných štátov, ktorí sa zúčastnia na schôdzach zhromaždenia, Rady alebo orgánov zhromaždenia alebo Rady, generálny tajomník a zamestnanci organizácie požívajú na území každého zmluvného štátu:

a) imunitu v súdnom konaní, pokiaľ sa týka ich rokovaní pri výkone svojich funkcií s výnimkou prípadov, kedy sa podľa okolností štát, ktorý zastupujú, alebo organizácia vyslovene vzdá tejto imunity v konkrétnom spore,

b) pokiaľ nie sú štátnymi príslušníkmi daného zmluvného štátu, rovnaké vyňatia z prisťahovaleckých obmedzení, požiadaviek na registráciu cudzincov a povinností štátnej služby, rovnakých výhod pokiaľ sa týka valutových obmedzení a rovnakého zaobchádzania, pokiaľ sa týka cestovných prostriedkov, aké sú poskytované takým štátnym zástupcom, úradníkom a zamestnancom porovnateľného postavenia iných zmluvných štátov.

Článok 183

Oslobodenie od daní a colných poplatkov

1. V rámci svojej úradnej činnosti sú organizácia, jej majetok, aktíva, príjmy a jej obchodné operácie a transakcie, ku ktorým je oprávnená týmto Dohovorom, oslobodené od všetkých priamych daní a tovary dovážané alebo vyvážané pre jej úradné použitie sú oslobodené od všetkých colných poplatkov. Organizácia nepožaduje oslobodenie od daní, ktoré sú len poplatkami za poskytované služby.

2. Keď sa vykonávajú organizáciou alebo v jej mene nákupy tovarov alebo služieb podstatnej hodnoty, ktoré sú potrebné pre úradnú činnosť organizácie a keď cena takéhoto tovaru alebo služieb zahrňuje dane alebo poplatky, vykonajú zmluvné štáty vhodné opatrenia v prakticky možnom rozsahu na to, aby poskytli oslobodenie od takýchto daní alebo poplatkov, alebo aby za ne poskytli náhradu. Tovar dovezený alebo nakúpený v súlade s oslobodením stanoveným v tomto článku, nesmie byť predaný alebo s ním ináč disponované na území zmluvného štátu, ktorý toto oslobodenie poskytol, iba ak za podmienok dohodnutých s týmto štátom.

3. Zmluvné štáty nevyberajú žiadne dane z platov a pôžitkov alebo akékoľvek iné formy z platieb vykonávaných organizáciou generálnemu tajomníkovi a zamestnancom organizácie, ako aj expertom plniacim úlohy pre organizáciu, ktorí nie sú ich štátnymi príslušníkmi.

Pododdiel H

Pozastavenie výkonu práv a výsad členov

Článok 184

Pozastavenie výkonu hlasovacích práv

Zmluvný štát, ktorý má odklad v platení svojich finančných príspevkov organizácii, nemá hlasovacie právo, ak sa čiastka jeho nedoplatku rovná čiastke príspevkov, ktoré je povinný zaplatiť za predchádzajúce dva roky, alebo túto čiastku prekračuje. zhromaždenie v krajnom prípade môže dovoliť takému členovi hlasovať, ak sa presvedčí, že zanedbanie platenia je spôsobené okolnosťami, ktoré nie sú závislé na ňom.

Článok 185

Pozastavenie výkonu práv a výsad členstva

1. Zmluvnému štátu, ktorý hrubo a trvale porušuje ustanovenia tejto časti, môže byť pozastavený výkon práv a výsad členstva zhromaždením na odporúčanie rady.

2. Nijaké opatrenie v zmysle odseku 1 nemôže byť prijaté, pokiaľ komora pre spory týkajúce sa morského dna nezistí, že zmluvný štát hrubo a trvale porušuje ustanovenia tejto časti.

ODDIEL 5

RIEŠENIE SPOROV A POSUDKY

Článok 186

Komora pre spory týkajúce sa morského dna Medzinárodného tribunálu pre morské právo

Zriadenie komory pre spory dotýkajúce sa morského dna a spôsob, akým vykonáva svoju jurisdikciu, sa riadia ustanoveniami tohto oddielu, časti XV a prílohy VI.

Článok 187

Jurisdikcia komory pre spory týkajúce sa morského dna

Komora pre spory týkajúce sa morského dna má jurisdikciu podľa ustanovení tejto časti a príloh vzťahujúcich sa k nej v sporoch, ktoré sa týkajú činnosti v oblasti, spadajúcich do nasledujúcich kategórií:

a) spory medzi zmluvnými štátmi týkajúce sa výkladu a použitia ustanovení tejto časti a príloh vzťahujúcich sa k nej,

b) spory medzi zmluvnými štátmi a organizáciou týkajúce sa:

i) konania alebo opomenutia organizácie alebo zmluvného štátu, ktoré údajne porušuje ustanovenia tejto časti alebo príloh vzťahujúcich sa k nej, alebo pravidlá, predpisy a poriadky organizácie prijaté v súlade s tým, alebo

ii) rokovaní organizácie, ktoré údajne prekračujú jej jurisdikciu alebo sú zneužitím jej právomocí,

c) spory medzi stranami kontraktu, ktorými sú zmluvné štáty, organizácia alebo podnik, štátne podniky a fyzické alebo právnické osoby uvedené v článku 153 ods. 2 písm. b), týkajúce sa:

i) výkladu alebo použitia príslušného kontraktu alebo pracovného plánu, alebo

ii) konania alebo opomenutia strany kontraktu týkajúceho sa činnosti v oblasti a namierené proti druhej strane alebo priamo sa týkajúce ich zákonných záujmov,

d) spory medzi organizáciou a prípadným budúcim kontrahentom, ktorého navrhol štát, ako je uvedené v článku 153 ods. 2 písm. b) a ktorý riadne splnil podmienky, o ktorých je zmienka v prílohe III, článok 4 ods. 6 a v článku 13 ods. 2 týkajúce sa odmietnutia kontraktu alebo právnej otázky vznikajúcej pri rokovaní o kontrakte,

e) spory medzi organizáciou a zmluvným štátom, štátnym podnikom a fyzickou či právnickou osobou navrhnutou zmluvným štátom, ako je uvedené v článku 153 ods. 2 písm. b), v ktorých organizácia údajne nesie zodpovednosť, ako je uvedené v prílohe III článok 22,

f) akékoľvek iné spory, ktoré na základe tohto Dohovoru patria do pôsobnosti komory.

Článok 188

Predkladanie sporov zvláštnej komore Medzinárodného tribunálu pre morské právo alebo komore ad hoc Komory pre spory týkajúce sa morského dna alebo záväznej obchodnej arbitráže

1. Spory medzi zmluvnými štátmi uvedené v článku. 187 pododsek a), môžu byť predložené:

a) na žiadosť strán v spore zvláštnej komore Medzinárodného tribunálu pre morské právo, ktorá má byť zriadená podľa prílohy VI článok 15 a 17, alebo

b) na žiadosť ktorejkoľvek strany v spore komore ad hoc Komory pre spory týkajúce sa morského dna, ktorá má byť zriadená podľa prílohy VI článku 36,

2. a) Spory týkajúce sa výkladu a použitia kontraktu uvedené v článku 187, pododsek c) bod i), sa predkladajú na žiadosť ktorejkoľvek strany v spore záväznej obchodnej arbitráži, pokiaľ sa strany nedohodnú inak. Obchodný arbitrážny tribunál, ktorému je spor predložený, nemá právomoc riešiť žiadnu otázku výkladu tohto Dohovoru. Ak spor zahrňuje tiež otázku výkladu ustanovení časti XI príloh vzťahujúcich sa k nej, pokiaľ ide o činnosť v oblasti, bude táto otázka postúpená na rozhodnutie komore pre spory týkajúce sa morského dna.

b) Ak na začiatku alebo v priebehu arbitráže arbitrážny tribunál určí, buď na žiadosť ktorejkoľvek strany v spore alebo z vlastných pohnútok, že jeho rozhodnutie je závislé na rozhodnutí komory pre spory týkajúce sa morského dna, arbitrážny tribunál postúpi takúto otázku komore pre spory týkajúce sa morského dna k vyneseniu rozhodnutia. Arbitrážny tribunál potom pristúpi k vyneseniu svojho výroku v súlade s rozhodnutím komory pre spory týkajúce sa morského dna.

c) V prípade, že kontrakt neobsahuje ustanovenia o arbitrážnom konaní, ktoré sa má použiť pri riešení sporu, vykoná sa arbitráž podľa arbitrážnych pravidiel UNCITRAL-u alebo iných arbitrážnych pravidiel, ktoré môžu byť predpísané v pravidlách, predpisoch a poriadkoch organizácie, pokiaľ sa strany v spore nedohodnú inak.

Článok 189

Obmedzenie jurisdikcie so zreteľom na rozhodnutia organizácie

Komora pre spory týkajúce sa morského dna nemá jurisdikciu, pokiaľ ide o vykonávanie organizáciou jej právomocí podľa uváženia v súlade s ustanoveniami tejto časti, v žiadnom prípade nenahrádza rozhodnutia organizácie. Bez dopadu na článok 191 sa komora pre spory týkajúce sa morského dna pri uplatňovaní svojej jurisdikcie podľa článku 187 nemôže sama vysloviť k otázke, či sú akékoľvek pravidlá, predpisy a poriadky organizácie v súlade s týmto Dohovorom, ani prehlásiť za neplatné akékoľvek takéto pravidlá, predpisy a poriadky. Jej jurisdikcia bude v tomto smere obmedzená na rozhodovanie o žalobách, že použitie akýchkoľvek pravidiel, predpisov a poriadkov organizácie bolo v jednotlivých prípadoch v rozpore so záväzkami vyplývajúcimi z kontraktu strán v spore alebo ich záväzkami podľa tohoto Dohovoru, žalôb týkajúcich sa prekročenia jurisdikcie alebo zneužitia právomocí a ďalej dlžôb o zaplatení náhrady alebo škody alebo poskytnutia iného odškodnenia dotknutej strane za nesplnenie zmluvných záväzkov vyplývajúcich z kontraktu druhou stranou alebo ich záväzkov podľa tohto Dohovoru.

Článok 190

Účasť a vystupovanie zmluvných štátov navrhovateľov v súdnom konaní

1. Ak je fyzická alebo právnická osoba stranou v spore uvedenom v článku 187, bude o tom štát, ktorý ju navrhol, upovedomený a má právo sa zúčastniť súdneho konania predložením písomných alebo iných prehlásení.

2. Ak je podaná žaloba proti zmluvnému štátu fyzickou alebo právnickou osobou, ktorú navrhol iný zmluvný štát, môže žalovaný štát požiadať štát, ktorý túto osobu navrhol, aby v sporoch uvedených v článku 187 pododsek c) vystúpil v súdnom konaní menom tejto osoby. Ak sa nezúčastní súdneho konania, môže žalovaný štát zabezpečiť aby bol zastupovaný právnickou osobou, ktorá má jeho štátnu príslušnosť.

Článok 191

Posudky

Komora pre spory týkajúce sa morského dna poskytne na žiadosť zhromaždenia alebo rady posudky týkajúce sa právnych otázok vznikajúcich v rámci ich činností. takéto posudky sa dávajú v čo najkratšom termíne.

ČASŤ XII

OCHRANA A ZACHOVANIE MORSKÉHO PROSTREDIA

ODDIEL 1

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

Článok 192

Všeobecná povinnosť

Štáty majú povinnosť chrániť a zachovávať morské prostredie.

Článok 193

Zvrchované právo ťažiť svoje prírodné zdroje

Štáty majú zvrchované právo ťažiť svoje prírodné zdroje v súlade so svojou koncepciou ochrany životného prostredia a v súlade s ich povinnosťou chrániť a zachovávať morské prostredie.

Článok 194

Opatrenia k predchádzaniu, obmedzeniu a kontrole znečisťovania morského prostredia

1. Štáty urobia všetky nevyhnutné opatrenia v súlade s týmto dohovorom na predchádzanie, obmedzenie a kontrolu znečisťovania morského prostredia z akýchkoľvek zdrojov a použijú pre tento účel najúčinnejšie prostriedky, ktoré majú k dispozícii, podľa svojich schopností buď individuálne, alebo spoločne a budú pre tento účel harmonizovať svoju politiku.

2. Štáty príjmu všetky nevyhnutné opatrenia pre zabezpečenie toho, aby činnosť podliehajúca ich jurisdikcii alebo kontrole bola vykonávaná tak, aby nespôsobila žiadnu škodu znečisťovaním iným štátom a ich životnému prostrediu a aby znečisťovanie, ktoré má pôvod v mimoriadnych udalostiach alebo činnostiach podliehajúcich ich jurisdikcii alebo kontrole sa nerozšírilo mimo oblasť, v ktorej vykonávajú svoje zvrchované práva v súlade s týmto Dohovorom.

3. Opatrenia prijaté podľa tejto časti sa týkajú všetkých zdrojov znečisťovania morského prostredia. Okrem iného zahŕňajú aj opatrenia zamerané na zníženie, čo v najväčšej možnej miere:

a) vypúšťania toxických, škodlivých alebo zhubných látok, obzvlášť tých, ktoré pretrvávajú, zo zdrojov umiestnených na súši, z atmosféry alebo cez atmosféru alebo zhadzovanie do mora,

b) znečisťovania z lodí, hlavne opatrenia pre zabránenie nehôd a pre postup pri stave v núdzi, zabezpečenie bezpečnosti námorných operácií, zabránenie úmyselnému a neúmyselnému vypúšťaniu látok z lodí a regulácia projektov, konštrukcií, stavieb, zariadení, činností a vybavenia lodí posádkou,

c) znečisťovania zo zariadení a prístrojov používaných pri prieskume alebo ťažbe prírodných zdrojov z morského dna a jeho podložia, hlavne opatrení pre zabránenie nehôd, pre riešenie mimoriadnych situácií, pre zabezpečenie bezpečnosti práce na mori a reguláciu projektov, konštrukcií, stavieb, zariadení, činností a personálneho vybavenia týchto zariadení a prístrojov,

d) znečisťovania z iných zariadení a prístrojov prevádzkovaných v morskom prostredí, hlavne opatrení pre zamedzenie nehôd a riešenie núdzových stavov, zabezpečenie bezpečnosti prevádzky na mori a opatrení upravujúcich projekty, stavby, vybavenie, prevádzku a obsluhu týchto zariadení a prístrojov.

4. Pri vykonávaní opatrení na predchádzanie, obmedzenie, a kontrolu znečisťovania morského prostredia sa štáty zdržia neoprávneného zasahovania do činností vykonávaných pri výkone práv a povinností druhými štátmi v súlade s týmto Dohovorom.

5. Opatrenia prijaté v súlade s touto časťou zahŕňajú také opatrenia, ktoré sú nevyhnutné pre ochranu a zachovanie vzácnych alebo zraniteľných ekologických systémov, ako aj prírodného životného prostredia druhov rýb, ktorých zásoby sú vyčerpané, vystavené ohrozeniu alebo nebezpečenstvu a pre ostatné formy života v mori.

Článok 195

Povinnosť neprenášať škody alebo nebezpečenstvo znečisťovania a nezamieňať jeden druh znečisťovania za druhý

Pri vykonávaní opatrení pre zabránenie, zníženie a kontrolu znečisťovania morského prostredia budú štáty konať tak, aby neprenášali priamo alebo nepriamo škody alebo nebezpečenstvo znečisťovania z inej oblasti do druhej a aby nezamieňali jeden druh znečisťovania za druhý.

Článok 196

Používanie technológie alebo zavádzanie cudzích alebo nových druhov organizmov

1. Štáty urobia všetky nevyhnutné opatrenia pre zamedzenie, zníženie a kontrolu znečisťovania morského prostredia pod ich jurisdikciou alebo kontrolu v dôsledku použitia technológie alebo úmyselného alebo náhodného zavádzania druhov organizmov cudzích alebo nových do určitej časti morského prostredia, ktoré by mohli spôsobiť jeho podstatnú a škodlivú zmenu.

2. Tento článok sa netýka použitia tohto Dohovoru, pokiaľ ide o zamedzenie, zníženie a kontrolu znečisťovania morského prostredia.

ODDIEL 2

GLOBÁLNA A REGIONÁLNA SPOLUPRÁCA

Článok 197

Spolupráca na globálnej alebo regionálnej základni

Štáty spolupracujú na globálnej, a kde je to vhodné, na regionálnej základni priamo, alebo prostredníctvom príslušných medzinárodných organizácií, pri stanovovaní a vypracúvaní medzinárodných noriem, štandardov, odporúčanej praxe a postupov v súlade s týmto Dohovorom, prihliadajúc pritom na regionálne zvláštnosti.

Článok 198

Oznámenia o hroziacej alebo vzniknutej škode

Štát, ktorý zistí, že morskému prostrediu hrozí bezprostredné nebezpečenstvo alebo poškodenie znečistením, okamžite o tom upovedomí ostatné štáty, ktoré by mohli byť postihnuté touto škodou, ako aj príslušným medzinárodným organizáciám.

Článok 199

Plány mimoriadnych opatrení proti znečisťovaniu

V prípadoch uvedených v článku 193 budú štáty postihnutej oblasti podľa svojich možností a s príslušnou medzinárodnou organizáciou spolupracovať v najväčšom možnom rozsahu pri odstraňovaní následkov znečisťovania, zamedzenia alebo zníženia škody na najmenšiu možnú mieru. Pre tento účel budú štáty spoločne rozvíjať a podporovať plány mimoriadnych opatrení pre prípady znečisťovania morského prostredia.

Článok 200

Štúdie, výskumné programy, výmena informácii a údajov

Štáty spolupracujú priamo alebo prostredníctvom príslušných medzinárodných organizácií za účelom podpory štúdií, vykonávania programov vedeckého výskumu a napomáhania výmene vedeckých informácií a údajov získaných o znečisťovaní morského prostredia. usilujú sa o aktívnu účasť v regionálnych a globálnych programoch, aby získali údaje a boli schopné určiť povahu a rozsah znečisťovania, jeho účinky, spôsoby rozšírenia, nebezpečenstvo z neho vyplývajúce a prostriedky pre nápravu.

Článok 201

Vedecké kritériá pre vypracovanie predpisov

Na základe informácií a údajov získaných podľa článku 200, budú štáty spolupracovať buď priamo, alebo prostredníctvom príslušných medzinárodných organizácií pri stanovení vhodných vedeckých kritérií pre určenie a vypracovanie noriem, štandardov a odporúčaní na predchádzanie, obmedzenie a kontrolu znečisťovania morského prostredia.

ODDIEL 3

TECHNICKÁ POMOC

Článok 202

Vedecká a technická pomoc rozvojovým štátom

Štáty priamo alebo prostredníctvom príslušných medzinárodných organizácií:

a) podporujú programy vedeckej, vzdelávacej, technickej a inej pomoci rozvojovým štátom na ochranu a pre zachovanie morského prostredia a zabránenie, zníženie a kontrolu morského znečisťovania. Táto pomoc okrem iného zahŕňa:

i) výcvik ich vedeckého a technického personálu,

ii) umožnenie ich účasti v príslušných medzinárodných programoch,

iii) dodanie potrebného vybavenia a zariadenia,

iv) zvyšovanie ich kapacity pre výrobu takýchto zariadení,

v) poskytovanie konzultácií pri vykonávaní výskumných, monitorovacích, vzdelávacích a iných programov,

b) poskytovanie potrebnej pomoci, obzvlášť rozvojovým štátom, pri minimalizácii následkov veľkých nehôd, ktoré by mohli spôsobiť vážne znečistenie morského prostredia,

c) poskytovanie potrebnej pomoci, hlavne rozvojovým štátom, pri príprave ekologických hodnotení.

Článok 203

Preferenčné zaobchádzanie s rozvojovými štátmi

Za účelom predchádzania, obmedzenia a kontroly znečisťovania morského prostredia alebo minimalizácie jeho následkov, medzinárodné organizácie poskytujú rozvojovým štátom preferencie pri:

a) rozdeľovaní príslušných prostriedkov a technickej pomoci, a

b) využívaní ich špecializovaných služieb.

ODDIEL 4

MONITOROVANIE A VYHODNOCOVANIE MORSKÉHO PROSTREDIA

Článok 204

Monitorovanie nebezpečenstva alebo následkov znečisťovania

1. Štáty postupujú tak, aby to bolo zlučiteľné s právami ostatných štátov a nakoľko to bude prakticky možné, budú sami alebo prostredníctvom medzinárodných organizácií pozorovať, merať, vyhodnocovať a analyzovať uznávanými vedeckými metódami nebezpečenstvo alebo následky znečisťovania morského prostredia.

2. Štáty najmä dozerajú na následky akejkoľvek činnosti, ktorú povolili alebo ktorú vykonávajú, aby zistili či takáto činnosť nemôže spôsobiť znečisťovanie morského prostredia.

Článok 205

Uverejňovanie správ

Štáty uverejňujú správy o výsledkoch získaných podľa článku 204 alebo podávajú vo vhodných medziobdobiach takéto správy príslušným medzinárodným organizáciám, ktoré ich sprístupnia všetkým štátom.

Článok 206

Vyhodnotenie možných následkov činnosti

Ak majú štáty rozumné dôvody sa domnievať, že plánovaná činnosť pod ich jurisdikciou alebo kontrolou by mohla spôsobiť podstatné znečistenie alebo vážnu škodlivú zmenu morského prostredia, posúdia, nakoľko to bude uskutočniteľné, potenciálne následky tejto činnosti na morské prostredie a výsledky tohoto vyhodnotenia oznámia spôsobom uvedeným v článku 205.

ODDIEL 5

MEDZINÁRODNÉ NORMY A VNÚTROŠTÁTNE ZÁKONODARSTVO TÝKAJÚCE SA ZABRÁNENIA, ZNÍŽENIA A KONTROLY ZNEČISŤOVANIA MORSKÉHO PROSTREDIA

Článok 207

Znečisťovanie zo zdrojov umiestnených na pevnine

1. Štáty vydajú zákony a nariadenia pre zabránenie, zníženie a kontrolu znečisťovania morského prostredia zo zdrojov umiestnených na pevnine, vrátane riek, ústia riek, potrubí a odpadových zariadení, berúc pritom ohľad na medzinárodne dohodnuté normy, štandardy a odporúčania.

2. štáty vykonajú iné opatrenia, ktoré môžu byť nevyhnutné na zabránenie, zníženie a kontrolu znečisťovania morského prostredia zo zdrojov umiestnených na pevnine.

3. štáty sa usilujú o harmonizáciu svojej politiky v týchto otázkach na príslušnej regionálnej úrovni.

4. štáty, konajúc prostredníctvom príslušných medzinárodných organizácií alebo diplomatickej konferencie, sa budú usilovať o stanovenie globálnych a regionálnych noriem, štandardov a odporúčaní na zabránenie, zníženie a kontrolu znečisťovania morského prostredia zo zdrojov umiestnených na pevnine, berúc pritom do úvahy charakteristické oblastné rysy, ekonomické možnosti rozvojových štátov a ich potrebu ekonomického rozvoja. Tieto normy, štandardy a odporúčania sa podľa potreby periodicky preskúmavajú.

5. Zákony, nariadenia, opatrenia, normy, štandardy a odporúčania uvedené v odsekoch 1, 2 a 4 zahŕňajú také opatrenia, ktoré sú namierené na najvyššie možné zníženie vypúšťania toxických, škodlivých alebo jedovatých látok, predovšetkým vytrvalých, do morského prostredia.

Článok 208

Znečisťovanie vyplývajúce z činnosti na morskom dne

1. Pobrežné štáty vydajú zákony a nariadenia na zabránenie, obmedzenie a kontrolu znečisťovania morského prostredia v dôsledku alebo v súvislosti s činnosťou na morskom dne, ktorá sa vykonáva pod ich jurisdikciou, ako aj znečisťovania z umelých ostrovov, zariadení alebo konštrukcií pod ich jurisdikciou podľa článku 60 a 80.

2. Štáty prijmú iné opatrenia, ktoré môžu byť nevyhnutné pre zabránenie, zníženie a kontrolu takéhoto znečisťovania.

3. Takéto zákony, nariadenia a opatrenia nesmú byť menej účinné ako medzinárodné normy, štandardy a odporúčania.

4. Štáty sa budú usilovať o harmonizáciu svojej politiky v týchto otázkach na príslušnej regionálnej úrovni.

5. Štáty, konajúc prostredníctvom príslušných medzinárodných organizácií alebo diplomatickej konferencie, stanovia globálne a regionálne normy, štandardy a odporúčania na zabránenie, zníženie a kontrolu znečisťovania morského prostredia v dôsledku alebo v súvislosti s činnosťou na morskom dne, ktorá prebieha pod ich jurisdikciou, ako aj znečisťovanie z umelých ostrovov, zariadení a konštrukcií pod ich jurisdikciou ako je uvedené v odseku 1. Tieto normy, štandardy a odporúčania sa podľa potreby periodicky preskúmavajú.

Článok 209

Znečisťovanie v dôsledku činností v oblasti

1. Medzinárodné normy, štandardy a odporúčania sa stanovujú v súlade s ustanoveniami časti xi taktiež pre zabránenie, zníženie a kontrolu znečisťovania morského prostredia v dôsledku činnosti v oblasti. takéto normy, štandardy a odporúčania sa podľa potreby periodicky preskúmavajú.

2. Štáty, podľa príslušných ustanovení tohto oddielu vydajú zákony a nariadenia pre zabránenie, zníženie a kontrolu znečisťovania morského prostredia v dôsledku činnosti v oblasti, vykonávanej loďami a konštrukciami ako aj inými prístrojmi pod ich vlajkou alebo v ich registrácii, alebo pracujúcimi na základe ich poverenia. Požiadavky takýchto zákonov a nariadení nebudú menej účinné ako medzinárodné normy, štandardy a odporúčania uvedené v odseku 1.

Článok 210

Zhadzovanie odpadov do mora

1. Štáty prijmú zákony a nariadenia pre zabránenie, zníženie a kontrolu znečisťovania morského prostredia spôsobeného zhadzovaním odpadov do mora.

2. Štáty podniknú iné opatrenia, ktoré sú nevyhnutné pre zabránenie, zníženie a kontrolu takého znečisťovania.

3. Takéto zákony, nariadenia a opatrenia zabezpečia, že zhadzovanie odpadov do mora sa nebude vykonávať bez povolenia príslušných orgánov štátu.

4. Štáty, konajúc prostredníctvom príslušných medzinárodných organizácií alebo diplomatickej konferencie, sa budú usilovať o stanovenie globálnych a regionálnych noriem, štandardov a odporúčaní na zabránenie, zníženie a kontrolu znečisťovania morského prostredia spôsobeného zhadzovaním odpadu do mora. Tieto normy, štandardy a odporúčania sa podľa potreby z času na čas preskúmavajú.

5. Zhadzovanie odpadov do mora v pobrežnom mori a vo výhradnej ekonomickej zóne alebo na kontinentálnom šelfe, sa nesmie vykonávať bez výslovného predchádzajúceho schválenia pobrežným štátom, ktorý má právo povoľovať, regulovať a kontrolovať zhadzovanie odpadov do mora, po náležitom prerokovaní záležitosti s inými štátmi, pre ktoré by z dôvodov ich zemepisnej polohy takéto zhadzovanie odpadu mohlo mať škodlivé následky.

6. Vnútroštátne zákony, nariadenia a opatrenia týkajúce sa zabránenia, zníženia a kontroly znečisťovania morského prostredia, spôsobeného zhadzovaním odpadov do mora, nesmú byť menej účinné ako univerzálne normy a štandardy.

Článok 211

Znečisťovanie z lodí

1. Štáty, konajúc prostredníctvom príslušných medzinárodných organizácii alebo všeobecnej diplomatickej konferencie, stanovia medzinárodné normy a štandardy na zabránenie, zníženie a kontrolu znečisťovania morského prostredia z lodí a rovnakým spôsobom budú tam, kde je to vhodné, podporovať prijatie systémov morských ciest zameraných na minimalizáciu nebezpečenstva vzniku nehôd, ktoré by mohli zapríčiniť znečisťovanie morského prostredia, vrátane pobrežia a s ním spojených záujmov pobrežných štátov. tieto normy a štandardy budú rovnakým spôsobom podľa potreby preskumávané.

2. Štáty prijmú zákony a nariadenia pre zabránenie, zníženie a kontrolu znečisťovania morského prostredia z lodí plávajúcich pod ich vlajkou alebo ich registrácií. Tieto zákony a nariadenia musia byť prinajmenšom rovnako účinné, ako všeobecne prijaté medzinárodné normy a štandardy stanovené prostredníctvom príslušných medzinárodných organizácií alebo všeobecnou diplomatickou konferenciou.

3. Štáty, ktoré stanovia zvláštne požiadavky pre zabránenie, zníženie a kontrolu znečisťovania morského prostredia ako podmienku pre vstup cudzích lodí do ich prístavov alebo vnútorných vôd, alebo zastavenie na ich pobrežných termináloch, náležitým spôsobom zverejnia takéto požiadavky a oznámia ich príslušným medzinárodným organizáciám. Pokiaľ sú takéto požiadavky stanovené identicky dvomi alebo viacerými pobrežnými štátmi v snahe harmonizovať svoju politiku v týchto otázkach, bude oznámenie obsahovať informáciu o tom, ktoré štáty sú účastníkmi takýchto spoločných dohôd. Každý štát môže požadovať, aby kapitán lode plávajúcej pod jeho vlajkou alebo v jeho registrácii pri prechode pobrežným morom štátu, ktorý je účastníkom takýchto spoločných dohôd, na žiadosť takéhoto štátu poskytol informáciu o tom, či loď smeruje do štátu rovnakej oblasti a aby v takomto prípade oznámil, či loď vyhovuje požiadavkám takéhoto štátu pre vstup do prístavu. Ustanovenia tohoto článku nie sú na ujmu nerušenému uplatňovaniu práva lode na pokojný prechod alebo uplatnenia článku 25 ods. 2

4. Pobrežné štáty pri výkone svojej zvrchovanosti v pobrežnom mori môžu vydať zákony a nariadenia na zabránenie, zníženie a kontrolu znečisťovania mora z cudzích lodí, vrátane lodí vykonávajúcich právo pokojného prejazdu. Takéto zákony a nariadenia nesmú, v súlade s oddielom 3, druhej časti narušovať pokojný prejazd cudzích lodí.

5. Pobrežné štáty s cieľom zabezpečenia, dodržiavania právnych predpisov uvedených v šiestom oddieli môžu, pokiaľ sa týka ich výlučnej ekonomickej zóny, vydať zákony a nariadenia na zabránenie, zníženie a kontrolu znečisťovania z lodí, ktoré budú zodpovedať všeobecne prijatým medzinárodným normám a štandardom stanovených prostredníctvom príslušných medzinárodných organizácií alebo všeobecnej diplomatickej konferencie a budú tieto všeobecne prijaté medzinárodné normy a štandardy vykonávať.

6. a) Tam, kde medzinárodné normy a štandardy uvedené v odseku l nezodpovedajú zvláštnym podmienkam a pobrežný štát má rozumné dôvody sa domnievať, že určitá jasne vyznačená oblasť jeho výlučnej ekonomickej zóny je takou oblasťou, v ktorej z uznaných technických dôvodov spojených s oceánografickými a ekologickými podmienkami ako aj s využitím tejto oblasti alebo s ochranou jej zdrojov a so zvláštnou povahou prevádzkovania lodí v nej, je potrebné prijať zvláštne záväzné opatrenia na predchádzanie znečisťovania z lodí, môže pobrežný štát po príslušných konzultáciách prostredníctvom príslušnej medzinárodnej organizácie, s ktorýmikoľvek inými dotknutými štátmi poslať ohľadom takejto oblasti tejto organizácii oznámenie, ktoré bude obsahovať vedecké a technické dôkazy na podporu tohto opatrenia, ako aj informáciu o nevyhnutných opatreniach, ktoré hodlá prijať. V priebehu 12 mesiacov po obdržaní takéhoto oznámenia táto organizácia určí, či podmienky v danej oblasti zodpovedajú vyššie uvedeným požiadavkám. Ak organizácia určí, že tomu tak je, môže štát prijať pre túto oblasť zákony a nariadenia na predchádzanie, zníženie a kontrolu znečisťovania z lodí, uplatňuje také medzinárodné normy, štandardy alebo zvyklosti medzinárodnej námornej plavby, ktoré táto organizácia uznáva za použiteľné pre zvláštne oblasti. Tieto zákony a nariadenia budú platiť pre cudzie lode až po uplynutí 15 mesiacov od poslania zmieneného oznámenia organizácii.

b) Pobrežné štáty uverejnia hranice akejkoľvek takejto zvláštnej jasne vyznačenej oblasti.

c) Ak chcú pobrežné štáty prijať pre túto oblasť doplňujúce zákony a nariadenia na predchádzanie, zníženie a kontrolu znečisťovania z lodí, upovedomia o tom organizáciu zároveň so zaslaním oznámenia, o ktorom bola vyššie zmienka. Takéto doplňujúce zákony a nariadenia sa môžu dotýkať vypúšťania látok alebo zvyklostí námornej plavby ale nesmú vyžadovať, aby cudzie lode dodržiavali iné štandardy pokiaľ ide o konštrukciu, stavbu, posádku alebo zariadenia lode, než aké sú obsiahnuté vo všeobecne prijatých normách a štandardoch. Tieto právne predpisy začnú platiť pre cudzie lode 15 mesiacov po predložení oznámenia, o ktorom bola zmienka, organizácii za podmienky, že táto organizácia dá k tomu súhlas v priebehu 12 mesiacov od odoslania oznámenia, o ktorom bola zmienka.

7. Medzinárodné normy a štandardy uvedené v tomto článku, okrem iného, zahrňujú povinnosti okamžite oznámiť pobrežným štátom, ktorých pobrežie alebo záujmy by mohli byť dotknuté nehodami, tieto nehody vrátane morských havárií, ktoré zahrňujú vypúšťanie látok alebo ich pravdepodobnosť.

Článok 212

Znečisťovanie z atmosféry alebo cez atmosféru

1. Štáty vydajú vo vzťahu k vzdušnému priestoru, ktorý je pod ich zvrchovanosťou, alebo vo vzťahu k lodiam alebo lietadlám, ktoré sú pod ich vlajkou alebo v ich registrácii, zákony a nariadenia na zabránenie, zníženie a kontrolu znečisťovania morského prostredia z atmosféry alebo cez atmosféru, berúc pritom ohľad na medzinárodne dohodnuté normy a štandardy a odporúčania, ako aj na bezpečnosť leteckej prevádzky.

2. Štáty podniknú iné opatrenia, ktoré môžu byť nevyhnutné na zabránenie, zníženie a kontrolu takéhoto znečisťovania.

3. Štáty, konajúc prostredníctvom príslušných medzinárodných organizácií alebo diplomatickej konferencie, sa budú usilovať o stanovenie globálnych a oblastných noriem, štandardov a odporúčaní na zabránenie a kontrolu takéhoto znečisťovania.

ODDIEL 6

ZABEZPEČENIE DODRŽIAVANIA PRÁVNYCH PREDPISOV

Článok 213

Zabezpečenie dodržiavania právnych predpisov pokiaľ sa týka zdrojov znečisťovania umiestnených na pevnine

Štáty zabezpečujú dodržiavanie svojich zákonov a nariadení prijatých v súlade s článkom 207 a prijímajú zákony a nariadenia a vykonávajú iné opatrenia nevyhnutné pre plnenie platných medzinárodných noriem a štandardov ustanovených príslušnými medzinárodnými organizáciami alebo diplomatickou konferenciou na zabránenie, zníženie a kontrolu znečisťovania morského prostredia zo zdrojov umiestnených na pevnine.

Článok 214

Zabezpečenie dodržiavania právnych predpisov, pokiaľ sa týka znečisťovania vyplývajúceho z činnosti na morskom dne

Štáty zabezpečujú dodržiavanie svojich zákonov a nariadení prijatých v súlade s článkom 208 a prijímajú zákony a nariadenia a vykonávajú iné opatrenia nevyhnutné pre plnenie platných medzinárodných noriem a štandardov ustanovených príslušnými medzinárodnými organizáciami alebo diplomatickou konferenciou na zabránenie, zníženie a kontrolu znečisťovania morského prostredia v dôsledku alebo v súvislosti s činnosťou na morskom dne, ktorá sa vykonáva pod ich jurisdikciou, ako aj znečisťovania z umelých ostrovov, zariadení alebo konštrukcií pod ich jurisdikciou podľa článku 60 a 80.

Článok 215

Zabezpečenia dodržiavania právnych predpisov pokiaľ sa týka znečisťovania v dôsledku činnosti v oblasti

Zabezpečenie dodržiavania medzinárodných štandardov a odporúčaní stanovených na zabránenie, zníženie a kontrolu znečisťovania morského prostredia v dôsledku činnosti v oblasti podľa časti XI sa riadi ustanoveniami tejto časti.

Článok 216

Zabezpečenie dodržiavania právnych predpisov, pokiaľ sa týka zhadzovania odpadov do mora

1. Dodržiavanie zákonov a nariadení prijatých v súlade s týmto Dohovorom a využiteľnými medzinárodnými normami a štandardami ustanovenými príslušnými medzinárodnými organizáciami alebo diplomatickou konferenciou na zabránenie, zníženie a kontrolu znečisťovania morského prostredia zhadzovaním odpadov do mora, bude zabezpečené:

a) pobrežným štátom, ak sa jedná o skládku v jeho pobrežných vodách alebo v jeho výhradnej ekonomickej zóne alebo na jeho kontinentálnom šelfe,

b) štátom vlajky, ak sa jedná o lode pod jeho vlajkou alebo lode a lietadlá v jeho registrácii,

c) ktorýmkoľvek štátom, ak sa jedná o nakladanie odpadov alebo iných látok na jeho území alebo v jeho pobrežných termináloch.

2. Tento článok neukladá žiadnemu štátu povinnosť začať konanie, ak takéto konanie už bolo začaté iným štátom v súlade s týmto článkom.

Článok 217

Zabezpečenie dodržiavania právnych predpisov štátom vlajky

1. Štáty zabezpečia dodržiavanie platných medzinárodných noriem a štandardov ustanovených príslušnými medzinárodnými organizáciami alebo všeobecnou diplomatickou konferenciou a svojimi zákonmi a nariadeniami, ktoré boli prijaté v súlade s týmto dohovorom na zabránenie, zníženie a kontrolu znečisťovania morského prostredia loďami pod ich vlajkou alebo v ich registrácii a príjmu zákony a nariadenia a vykonajú iné opatrenia nevyhnutné pre ich plnenie. štát vlajky zabezpečí účinné dodržiavanie takýchto noriem a štandardov, zákonov a nariadení bez ohľadu na to, kde k porušovaniu došlo.

2. Štáty predovšetkým príjmu vhodné opatrenia na zabezpečenie toho, aby lode pod ich vlajkou alebo v ich registrácii mali zakázanú plavbu alebo výjazd na more, pokiaľ nesplnia požiadavky medzinárodných noriem a štandardov uvedených v odseku 1 na zabránenie, zníženie a kontrolu znečisťovania z lodí, vrátanie požiadaviek dotýkajúcich sa konštrukcie, stavby, vybavenia a posádok lodí.

3. Štáty zabezpečia, že lode pod ich vlajkou alebo v ich registrácii budú vybavené osvedčeniami, ktoré požadujú medzinárodné normy a štandardy uvedené v odseku 1 a vydané v súlade s nimi. štáty vlajky zabezpečia, že ich lode sa budú pravidelne preverovať, aby sa zabezpečilo či tieto osvedčenia sú v súlade so skutočným stavom lodí. Tieto osvedčenia budú inými štátmi prijímané ako dôkaz o stave lodí a brané tak, že majú rovnakú platnosť ako osvedčenia vydané nimi, pokiaľ neexistujú zrejmé dôvody sa domnievať, že stav lode v podstatnej miere nezodpovedá údajom uvedeným v osvedčení.

4. Ak poruší loď normy a štandardy ustanovené príslušnými medzinárodnými organizáciami alebo všeobecnou diplomatickou konferenciou, zabezpečia štáty vlajky bez ujmy článku 218, 220 a 228 okamžité vyšetrovanie a tam, kde to bude na mieste, začnú konanie i ohľadom údajného porušenia bez ohľadu na to, kde k porušeniu došlo alebo kde došlo k znečisťovaniu v dôsledku takéhoto porušenia alebo kde bolo zistené.

5. Pri vyšetrovaní môžu štáty vlajky požiadať o pomoc ktorýkoľvek iný štát, ktorého spolupráca by bola užitočná pri objasňovaní okolností prípadu. štáty sa vynasnažia uspokojiť príslušnú žiadosť štátu vlajky.

6. Na písomnú žiadosť ktoréhokoľvek štátu prešetrí štát vlajky akékoľvek porušenie, ku ktorému údajne došlo zo strany lodi pod ich vlajkou. Pokiaľ sa budú domnievať, že existujú dostatočne dôvody preto, aby mohlo byť vykonané konanie ohľadom údajného porušenia, začnú štáty vlajky bez odkladu takéto konanie v súlade so svojimi zákonmi.

7. Štáty vlajky budú bez odkladu informovať žiadajúci štát a príslušnú medzinárodnú organizáciou o vykonávanom zákroku a o jeho výsledku. Takáto informácia bude daná k dispozícii všetkým štátom.

8. Tresty ustanovené zákonmi a nariadeniami pre lode pod ich vlajkou musia byť dostatočne prísne, aby sa zabránilo porušeniam bez ohľadu na to, kde k nim dôjde.

Článok 218

Zabezpečovanie dodržiavania právnych predpisov prístavnými štátmi

1. V prípade, že sa loď dobrovoľne nachádza v prístave alebo v niektorom z pobrežných terminálov ktoréhokoľvek štátu, môže tento štát vykonávať vyšetrovanie a tam, kde ho k tomu oprávňujú dôkazy, začať konanie pokiaľ sa týka akéhokoľvek vypúšťania látok z takejto lode, ktorá porušuje medzinárodné normy a štandardy ustanovené príslušnou medzinárodnou organizáciou alebo všeobecnou diplomatickou konferenciou za hranicami vnútorných vôd, pobrežného mora alebo výlučnej ekonomickej zóny tohto štátu.

2. Žiadne konanie podľa odseku l nebude začaté ohľadom porušenia spôsobeného vypúšťaním látok vo vnútorných vodách, pobrežnom mori alebo vo výlučnej ekonomickej zóne druhého štátu, pokiaľ o to takýto štát nepožiada, ďalej ak nepožiada o to štát vlajky alebo štát postihnutý alebo ohrozený porušením zapríčineným vypúšťaním látok, alebo pokiaľ porušenie nespôsobilo alebo pravdepodobne nespôsobí znečistenie vo vnútorných vodách, pobrežnom mori alebo vo výlučnej ekonomickej zóne štátu, ktorý začal konanie.

3. V prípade, že sa loď dobrovoľne nachádza v prístave alebo v niektorom z pobrežných terminálov štátu, vyhovie tento štát podľa možností žiadostiam ktoréhokoľvek štátu o vyšetrenie, či došlo k porušeniu medzinárodných noriem a štandardov v dôsledku vypúšťania, o ktorom sa hovorí v odseku l a ku ktorému, ako sa predpokladá, došlo vo vnútorných vodách, pobrežnom mori alebo vo výlučnej ekonomickej zóne žiadajúceho štátu, alebo im zapríčinilo škodu alebo hrozilo spôsobením škody a rovnako tak, podľa možností, vyhovie štátu vlajky o vyšetrenie takéhoto porušenia bez ohľadu na to, kde k nemu došlo.

4. Zápis o vyšetrovaní vyhotovený pobrežným štátom bude v súlade s ustanoveniami tohto článku odovzdaný štátu vlajky alebo pobrežnému štátu na jeho žiadosť. Konanie začaté prístavným štátom na základe takéhoto vyšetrovania môže, za podmienky rešpektovania oddielu 7, byť prerušené na žiadosť pobrežného štátu, ak k porušeniu došlo vo vnútorných vodách, pobrežnom mori alebo výlučnej ekonomickej zóne tohto štátu, dôkazy a protokoly o prípade a kaucia zložená úradom prístavného štátu budú odovzdané prístavnému štátu. Takéto odovzdanie vylučuje pokračovanie v konaní v prístavnom štáte.

Článok 219

Opatrenia ohľadom zabránenia znečisťovania týkajúceho sa spôsobilosti lodí pre plavbu

Podľa oddielu 7 štáty, ktoré na žiadosť alebo zo svojej vlastnej iniciatívy zistili, že loď nachádzajúca sa v ich prístave alebo v niektorom z ich pobrežných terminálov porušuje platné medzinárodné normy a štandardy týkajúce sa spôsobilosti lode pre plavbu, čím hrozí spôsobeniu škody morskému prostrediu, príjmu administratívne opatrenia s cieľom zabrániť lodi v plavbe. tieto štáty môžu povoliť pokračovať lodi v plavbe len do najbližšieho opravárenského doku a po odstránení príčin, pre ktoré loď vyššie uvedené medzinárodné normy a štandardy porušila, povoliť lodi, aby okamžite pokračovala v plavbe.

Článok 220

Zabezpečenie dodržiavania právnych predpisov zo strany pobrežných štátov

1. V prípade, že sa loď dobrovoľne nachádza v prístave alebo v niektorom z pobrežných terminálov ktoréhokoľvek štátu, môže tento štát, pri rešpektovaní oddielu 7, začať konanie ohľadom akéhokoľvek porušenia jeho zákonov a nariadení prijatých v súlade s týmto dohovorom alebo s platnými medzinárodnými normami a štandardami na zabránenie, zníženie a kontrolu znečisťovania z lodí, ak k porušeniu došlo v pobrežných vodách alebo vo výlučnej ekonomickej zóne tohto štátu.

2. Tam, kde existujú jasné dôvody sa domnievať, že loď plávajúca pobrežným morom nejakého štátu porušila v priebehu svojho prechodu zákony a nariadenia tohto štátu prijaté v súlade s týmto Dohovorom alebo platnými medzinárodnými normami a štandardami na zabránenie, zníženie a kontrolu znečisťovania z lodí, tento štát, bez ujmy použitia príslušných ustanovení oddielu 3, druhej časti, môže vykonať fyzickú prehliadku lode v súvislosti s porušením a môže tam, kde ho k tomu oprávňujú dôkazy, začať konanie vrátane zadržania lode, v súlade so svojimi zákonmi pri dodržaní ustanovení ddielu 7.

3. Tam, kde existujú jasné dôvody sa domnievať, že loď plávajúca výhradnou ekonomickou zónou alebo pobrežným morom niektorého štátu porušila v tejto výlučnej ekonomickej zóne alebo v pobrežnom mori platné medzinárodné normy a štandardy alebo zákony a nariadenia, ktoré zodpovedajú takým medzinárodným normám a štandardom, ktoré boli prijaté na zabránenie, zníženie a kontrolu znečisťovania z lodí a uplatňujú sa, môže tento štát od lode požadovať informáciu ohľadom totožnosti a prístavu jej registrácie, jej posledného a budúceho prístavu alebo zastávky a ostatné nevyhnutné informácie potrebné pre zistenie, či k porušeniu došlo.

4. Štáty príjmu zákony a nariadenia a vykonajú iné opatrenia preto, aby lode plávajúce pod ich vlajkou vyhoveli žiadostiam o informácie podľa ods. 3

5. Tam, kde existujú rovnaké dôvody sa domnievať, že loď plávajúca výlučnou ekonomickou zónou alebo pobrežným morom nejakého štátu porušila v tejto výlučnej ekonomickej zóne alebo v pobrežnom mori platné medzinárodné normy a štandardy alebo zákony a nariadenia tohto štátu, ktoré zodpovedajú takýmto medzinárodným normám a štandardom prijatým na zabránenie, zníženie a kontrolu znečisťovania z lodí, a uplatňujú ich, a porušenie viedlo k podstatnému vypúšťaniu látok, ktoré spôsobilo vážne znečistenie morského prostredia alebo ho ohrozilo, môže tento štát vykonať fyzickú prehliadku lode v súvislosti s prípadom takéhoto porušenia, pokiaľ loď odmietla poskytnúť informáciu alebo ak je informácia poskytnutá loďou očividne v rozpore so skutočnou situáciou alebo ak okolnosti prípadu takúto prehliadku oprávňujú.

6. Tam, kde existujú jasné objektívne dôkazy, že loď plávajúca výlučnou ekonomickou zónou alebo pobrežným morom niektorého štátu sa dopustila v tejto výlučnej ekonomickej zóne alebo v pobrežnom mori porušenia platných medzinárodných noriem a štandardov alebo zákonov a nariadení tohoto štátu, ktoré zodpovedajú takým medzinárodným normám a štandardom, ktoré boli prijaté na zabránenie, zníženie a kontrolu znečisťovania loďami a uplatňujú ich, a toto porušenie viedlo k vypúšťaniu látok, ktoré spôsobilo škodu alebo hrozilo spôsobením škody pobrežiu alebo iným záujmom pobrežného štátu, zdrojom jeho pobrežného mora alebo výlučnej ekonomickej zóny, môže tento štát pri dodržaní ustanovení oddielu 7 a za predpokladu, že ho k tomu dôkazy oprávňujú, začať konanie vrátane zadržania lode v súlade zo svojimi zákonmi.

7. Bez ohľadu na ustanovenia odseku 6 v prípadoch, kedy príslušné postupy boli stanovené buď prostredníctvom príslušnej medzinárodnej organizácie alebo boli inak dohodnuté, čím by bolo zabezpečené dodržanie požiadaviek na zloženie kaucie alebo na iné vhodné finančné záruky, dovolí pobrežný štát, ak je viazaný takýmito procedúrami, pokračovať lodi v plavbe.

8. Ustanovenia odsekov 3, 4, 5, 6 a 7 sa taktiež používajú vo vzťahu k vnútroštátnym zákonom a nariadeniam, ktoré boli prijaté podľa článku 211 ods. 6

Článok 221

Opatrenia na zabránenie znečisťovania spôsobenom haváriami na mori

1. Nič v tejto časti nie je na ujmu práva štátov podľa medzinárodného práva ako obyčajového, tak aj zmluvného, prijímať a presadzovať opatrenia za hranicami pobrežného mora, ktoré sú úmerné hroziacej alebo skutočnej škode, za účelom ochrany svojho pobrežia alebo svojich záujmov, vrátane rybolovu, pred znečistením alebo hrozbou znečistenia v dôsledku havárie na mori alebo činnosti spojenej s takouto haváriou, od ktorej sa dá rozumne očakávať, že bude mať vážne škodlivé následky.

2. Pre účely tohoto článku znamená "havária na mori" zrážku lodí, nabehnutie na plytčinu alebo inú plavebnú nehodu alebo udalosť na palube lode alebo mimo nej, ktorá má za následok materiálnu škodu na lodi alebo jej náklade.

Článok 222

Zabezpečenie dodržiavania právnych predpisov, pokiaľ ide o znečisťovania z atmosféry alebo cez atmosféru

Štáty zabezpečujú dodržiavanie zákonov a nariadení prijatých v súlade s článkom 212 ods. 1 a s inými ustanoveniami tohto Dohovoru vo vzdušnom priestore, ktorý podlieha ich zvrchovanosti, alebo vo vzťahu k lodiam alebo lietadlám pod ich vlajkou alebo v ich registrácii. štáty príjmu zákony a nariadenia a urobia iné nevyhnutné opatrenia pre plnenie platných medzinárodných noriem a štandardov stanovených príslušnými medzinárodnými organizáciami alebo diplomatickou konferenciou na zabránenie, zníženie a kontrolu znečisťovania morského prostredia z atmosféry alebo cez atmosféru v súlade so všetkými príslušnými medzinárodnými normami a štandardami, ktoré sa dotýkajú bezpečnosti leteckej prevádzky.

ODDIEL 7

ZÁRUKY

Článok 223

Opatrenia pre uľahčenie konania

V konaní začatom podľa tejto časti štáty príjmu opatrenia pre uľahčenie vypočutia svedkov a prevzatie dôkazov predložených úradmi iného štátu alebo príslušnými medzinárodnými organizáciami a uľahčia účasť na tomto konaní oficiálnym predstaviteľom príslušnej medzinárodnej organizácie alebo štátu vlajky alebo iného štátu postihnutého znečistením, ktoré vzniklo v dôsledku porušenia povinností. Oficiálni predstavitelia, ktorí sa zúčastnia takéhoto konania, majú také práva a povinnosti, aké sú stanovené vnútroštátnymi zákonmi a nariadeniami alebo medzinárodným právom.

Článok 224

Výkon donucovacej právomoci

Donucovacia právomoc voči cudzím lodiam podľa tejto časti sa môže vykonávať len úradnými osobami alebo vojnovými loďami, vojenskými lietadlami alebo inými loďami alebo lietadlami, ktoré sú zreteľne označené a ktoré môžu byť ľahko identifikované ako lode alebo lietadlá v štátnej službe k tomu oprávnené.

Článok 225

Povinnosť vyhnúť sa negatívnym následkom pri výkone donucovacích právomocí

Pri výkone donucovacích právomocí podľa tohto Dohovoru proti cudzím lodiam nesmú štáty ohroziť bezpečnosť plavby alebo inak ohrozovať loď alebo ju zaviesť do prístavu alebo kotviska, ktoré nie sú bezpečné, alebo vystavovať morské prostredie neúmernému ohrozeniu.

Článok 226

Vyšetrovanie cudzích lodí

1. a) Štáty nezdržia loď dlhšie ako je nevyhnutné, pre účely vyšetrovania uvedené v článku 216, 218 a 220. Akákoľvek fyzická prehliadka cudzej lode sa obmedzí na prešetrenie takých osvedčení, zápisov a ostatných dokumentov, ktoré má mať loď podľa všeobecne prijatých medzinárodných noriem a štandardov, alebo iných podobných dokumentov, ktoré loď má. ďalšia fyzická prehliadka lode sa môže uskutočniť len po takom prešetrení a len v prípade, že:

i) existujú jasné dôvody sa domnievať, že stav lode alebo jej vybavenia podstatne nezodpovedá údajom, ktoré sú uvedené v dokumentoch,

ii) obsah týchto dokumentov je nedostatočný na to, aby sa mohlo potvrdiť alebo overiť podozrenie z porušenia povinností, alebo

iii) loď nemá platné osvedčenia a zápisy.

b) Ak vyšetrovanie naznačuje, že došlo k porušeniu platných zákonov a nariadení alebo medzinárodných noriem a štandardov na ochranu a zachovanie morského prostredia, bude loď neodkladne prepustená za predpokladu, že budú splnené také účelové procedúry ako je poskytnutie kaucie alebo inej vhodnej finančnej záruky.

c) Bez ujmy platných medzinárodných noriem a štandardov ohľadom spôsobilosti lodí pre plavbu, môže byť prepustenie lode odmietnuté alebo môže byť podmienené odplávaním do najbližšieho vhodného opravárenského doku, ak loď nadmerne ohrozuje morské prostredie. Ak je prepustenie lode odmietnuté alebo takto podmienené, musí o tom byť štát vlajky bez odkladu informovaný a môže žiadať o prepustenie tejto lode v súlade s časťou XV.

2. Štáty spolupracujú pri vypracovávaní postupov na zabránenie zbytočných prehliadok lodí.

Článok 227

Nediskriminácia cudzích lodí

Pri výkone svojich práv a plnení svojich povinností podľa tejto časti nebudú štáty vykonávať formálnu ani skutočnú diskrimináciu lodí ktoréhokoľvek štátu.

Článok 228

Prerušenie a obmedzenie konania

1. Konanie o stanovení trestu za porušenie platných zákonov a nariadení alebo medzinárodných noriem a štandardov prijatých na zabránenie, zníženie a kontrolu znečisťovania z lodí, ktorého sa dopustila cudzia loď mimo pobrežného mora štátu, ktorý začal konanie, bude prerušené ak štát vlajky prevezme konanie o stanovení trestu v súlade so zodpovedajúcim obvinením do šiestich mesiacov od začatia pôvodného konania s výnimkou prípadov, kedy je konanie spojené s vážnou škodou spôsobenou pobrežnému štátu alebo keď dotknutý štát vlajky opakovane nesplnil svoje povinnosti presadiť účinným spôsobom platné medzinárodné normy a štandardy ohľadom porušovania povinností, ktorého sa dopustili jeho lode. štát vlajky podá štátu, ktorý ako prvý začal konanie, v primeranej dobe plnú správu o prípade a zápisy o konaní, ak požiadal o prerušenie konania v súlade s ustanoveniami tohto článku. Akonáhle bude začaté konanie štátom vlajky ukončené, bude ukončené aj pôvodné prerušené konanie. Po uhradení nákladov vzniknutých v súvislosti s takýmto konaním uvoľní pobrežný štát zloženú kauciu alebo iné finančné záruky, ktoré boli poskytnuté v súvislosti s prerušením konania.

2. Konanie o stanovení trestu cudzej lodi nebude začaté po uplynutí troch rokov odo dňa, keď došlo k porušeniu povinnosti a nebude žiadnym štátom ani začaté, ak už bolo začaté iným štátom pri dodržaní ustanovení uvedených v odseku l.

3. Ustanovenia tohto článku nepostihujú právo štátu vlajky prijímať akékoľvek opatrenia, vrátane konania na stanovenie trestu, v súlade s jeho zákonmi bez ohľadu na predchádzajúce konanie, ktoré bolo uskutočnené iným štátom.

Článok 229

Začatie občianskoprávneho konania

Nič v tomto Dohovore sa netýka občianskoprávneho konania ohľadom nároku na straty alebo škody spôsobené znečistením morského prostredia.

Článok 230

Peňažné tresty a rešpektovanie uznaných práv obvineného

1. Za porušenie vnútroštátnych zákonov a nariadení alebo platných medzinárodných noriem a štandardov prijatých na zabránenie zníženie a kontrolu znečisťovania morského prostredia, ktorého sa dopustili cudzie lode za hranicami pobrežného mora, môžu byť uložené len peňažné tresty.

2. Za porušenie vnútroštátnych zákonov a nariadení alebo platných medzinárodných noriem a štandardov prijatých na zabránenie, zníženie a kontrolu znečisťovania morského prostredia, ktorého sa dopustili cudzie lode v pobrežnom mori, s výnimkou prípadov úmyselného a vážneho znečisťovania v pobrežnom mori, môžu byť uložené len peňažné tresty.

3. V konaní ohľadom takéhoto porušenia povinností, ktoré spáchali cudzie lode a ktoré môže viesť k uloženiu trestu, budú rešpektované uznané práva obvineného.

Článok 231

Oznámenie štátu vlajky a ostatným dotknutým štátom

Štáty bez odkladu upovedomia štát vlajky a ostatné dotknuté štáty o opatreniach prijatých v súlade s oddielom 6 proti cudzím lodiam a odovzdajú štátu vlajky všetky oficiálne správy ohľadom takýchto opatrení. Avšak, pokiaľ ide o porušenie povinností, ku ktorým došlo v pobrežnom mori, vzťahujú sa tieto povinnosti pobrežného štátu len na opatrenia, ktoré sa prijímajú pri konaní. Diplomatickí činitelia alebo konzulárni úradníci a podľa možností námorný úrad štátu vlajky, budú okamžite informovaní o všetkých takýchto opatreniach, ktoré boli podniknuté podľa oddielu 6 proti cudzím lodiam.

Článok 232

Zodpovednosť štátu za donucovacie opatrenia

Štáty sú zodpovedné za škody alebo straty, ktoré sa im dajú pripočítať a ktoré vyplývajú z opatrení prijatými v súlade s oddielom 6, ak takéto opatrenia boli nezákonné alebo prekračovali rámec rozumne potrebných opatrení vo svetle dostupných informácií. štáty zabezpečia možnosť postihu u svojich súdov za skutky, ktoré spôsobili takéto škody alebo straty.

Článok 233

Záruky v prípade prielivov používaných pre medzinárodnú plavbu

Nič z oddielov 5, 6 a 7 sa netýka právneho režimu prielivov používaných pre medzinárodnú plavbu. Avšak, ak cudzia loď, iná ako loď uvedená v oddieli 10, poruší zákony a nariadenia, o ktorých je zmienka v článku 42 ods. l písm. a) a písm. b) a tým zapríčiní alebo hrozí spôsobením veľkej škody morskému prostrediu v prielive, môžu prijať štáty, ktoré hraničia s prielivmi, príslušné donucovacie opatrenia a pokiaľ tak urobia, budú mutatis mutandis dodržiavať ustanovenia tohoto oddielu.

ODDIEL 8

ĽADOM POKRYTÉ OBLASTI

Článok 234

Ľadom pokryté oblasti

Pobrežné štáty majú právo prijímať a vykonávať nediskriminačné zákony a nariadenia na zabránenie, zníženie a kontrolu znečisťovania z lodí v ľadom pokrytých oblastiach vo vnútri výhradnej ekonomickej zóny, v ktorej najmä drsné klimatické podmienky a prítomnosť ľadu pokrývajúceho takéto oblasti po väčšinu roka, vytvárajú prekážky alebo výnimočné riziko pre plavbu a kde znečisťovanie morského prostredia by mohlo spôsobiť veľkú škodu na ekologickej rovnováhe, alebo ju nenapraviteľne narušiť. Tieto zákony a nariadenia budú brať náležitý ohľad na plavbu, ochranu a zachovanie morského prostredia na základe dostupných vedeckých údajov.

ODDIEL 9

ZODPOVEDNOSŤ

Článok 235

Zodpovednosť

1. Štáty sú zodpovedné za splnenie svojich medzinárodných záväzkov týkajúcich sa ochrany a zachovania morského prostredia. Ponesú zodpovednosť podľa medzinárodného práva.

2. Štáty zabezpečia, že ich právne poriadky poskytnú okamžitú a úmernú kompenzáciu alebo inú pomoc, pokiaľ sa týka škody spôsobenej znečistením morského prostredia fyzickými alebo právnickými osobami, ktoré sú pod ich jurisdikciou.

3. S cieľom zabezpečenia okamžitej a úmernej kompenzácie za všetky škody spôsobené znečistením morského prostredia, budú štáty spolupracovať pri dodržiavaní existujúcich noriem medzinárodného práva a pri jeho ďalšom rozvíjaní v oblasti povinností a zodpovedností za odhad a náhradu škody a urovnanie príslušných sporov, ako aj podľa potreby pri rozvíjaní kritérií a postupov pre zaplatenie úmernej kompenzácie, akými sú povinné poistenie alebo kompenzačné fondy.

ODDIEL 10

ZVRCHOVANÁ IMUNITA

Článok 236

Zvrchovaná imunita

Ustanovenia tohto Dohovoru ohľadom ochrany a zachovania morského prostredia sa nevzťahujú na vojnové lode, lode námorného zabezpečenia, iné lode alebo lietadlá, ktoré vlastní alebo spravuje štát a v súčasnej dobe používa len pre vládnu neobchodnú službu. Avšak každý štát zabezpečí, prijatím príslušných opatrení, ktoré nie sú na škodu prevádzke alebo nezmenšia operačné možnosti takýchto lodí alebo lietadiel, ktoré vlastní alebo spravuje, že takéto lode alebo lietadlá budú konať tak, aby toto konanie bolo v súlade, pokiaľ je to rozumné a možné, s týmto Dohovorom.

ODDIEL 11

ZÁVÄZKY PODĽA INÝCH DOHOVOROV NA OCHRANU A ZACHOVANIE MORSKÉHO PROSTREDIA

Článok 237

Záväzky podľa iných dohovorov na ochranu a zachovanie morského prostredia

1. Ustanovenia tejto časti nie sú na ujmu konkrétnych záväzkov, ktoré štáty podľa zvláštnych dohovorov a dohôd prijali a uzatvorili pred tým a ktoré sa týkajú ochrany a zachovania morského prostredia a dohôd, ktoré môžu byť uzatvorené na podporu všeobecných zásad vytýčených v tomto Dohovore.

2. Konkrétne záväzky prijaté štátmi podľa zvláštnych dohovorov ohľadom ochrany a zachovania morského prostredia sa budú vykonávať spôsobom, ktorý je zlučiteľný so všeobecnými zásadami a cieľmi tohoto Dohovoru.

ČASŤ XIII

MORSKÝ VEDECKÝ VÝSKUM

ODDIEL 1

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

Článok 238

Právo vykonávať morský vedecký výskum

Všetky štáty bez ohľadu na ich zemepisnú polohu a príslušné medzinárodné organizácie majú právo vykonávať morský výskum s podmienkou rešpektovania práv a povinností ostatných štátov predvídaných v tomto Dohovore.

Článok 239

Podpora morského vedeckého výskumu

Štáty a príslušné medzinárodné organizácie podporujú a umožňujú rozvoj a vykonávanie morského vedeckého výskumu v súlade s týmto Dohovorom.

Článok 240

Všeobecné zásady vykonávania morského vedeckého výskumu

Pri vykonávaní morského vedeckého výskumu sa uplatňujú tieto zásady:

a) morský vedecký výskum sa bude vykonávať výhradne pre mierové účely,

b) morský vedecký výskum sa bude vykonávať s použitím vhodných vedeckých metód a prostriedkov, ktoré sú zlučiteľné s týmto Dohovorom,

c) morský vedecký výskum nesmie neoprávneným spôsobom narúšať iné spôsoby zákonného využívania mora, ktoré sú v súlade s týmto Dohovorom a takéto využívanie musí byť náležité rešpektované,

d) morský vedecký výskum sa vykonáva pri dodržaní všetkých pravidiel, ktoré sa vzťahujú k tejto činnosti a ktoré boli prijaté s týmto Dohovorom, vrátane ustanovení o ochrane a zachovaní morského prostredia.

Článok 241

Neuznanie činnosti v rámci morského vedeckého výskumu ako právneho základu pre akýkoľvek nárok

Činnosť vykonávaná v rámci morského vedeckého výskumu nevytvára právny základ pre akýkoľvek nárok na akúkoľvek časť morského prostredia alebo na jeho zdroje.

ODDIEL 2

MEDZINÁRODNÁ SPOLUPRÁCA

Článok 242

Podpora medzinárodnej spolupráce

1. Štáty a príslušné medzinárodné organizácie v súlade so zásadou rešpektovania zvrchovanosti a jurisdikcie a na základe vzájomnej výhodnosti podporujú medzinárodnú spoluprácu v oblasti morského vedeckého výskumu pre mierové účely.

2. V tejto súvislosti a bez toho, že by boli dotknuté práva a povinnosti štátov podľa tohto Dohovoru, štát pri vykonávaní ustanovení tejto časti, poskytne iným štátom náležitým spôsobom primeranú možnosť získať od neho alebo v spolupráci s ním, informácie nevyhnutné pre zabránenie a kontrolu škôd na zdraví a bezpečnosti osôb a morského prostredia.

Článok 243

Vytváranie priaznivých podmienok

Štáty a príslušné medzinárodné organizácie spolupracujú, cestou uzatvárania dvojstranných a mnohostranných dohôd, pri vytváraní priaznivých podmienok pre vykonávanie morského vedeckého výskumu v morskom prostredí a pri zjednocovaní úsilia vedcov pri štúdiu podstaty, javov a procesov, ku ktorým dochádza v morskom prostredí a ich vzájomných vzťahov.

Článok 244

Zverejňovanie a rozširovanie informácii a poznatkov

1. Štáty a príslušné medzinárodné organizácie v súlade s týmto Dohovorom sprístupňujú uverejňovaním a rozširovaním, prostredníctvom príslušných kanálov, informácie o navrhovaných veľkých programoch a ich cieľoch, ako aj poznatky, ktoré získali pri morskom vedeckom výskume.

2. Za týmto účelom štáty, ako individuálne, tak aj v spolupráci s ďalšími štátmi a s príslušnými medzinárodnými organizáciami, aktívne podporujú rozširovanie vedeckých údajov a informácii a odovzdávanie poznatkov, ktoré získali pri vykonávaní morského vedeckého výskumu, predovšetkým rozvojovým štátom ako aj posilňovanie možností samostatného morského vedeckého výskumu rozvojovými štátmi prostredníctvom, okrem iného, programov poskytujúcich náležité vzdelávanie a zaškolenie ich technického a vedeckého personálu.

ODDIEL 3

VYKONÁVANIE A PODPOROVANIE MORSKÉHO VEDECKÉHO VÝSKUMU

Článok 245

Morský vedecký výskum v pobrežnom mori

Pobrežné štáty majú pri výkone svojej zvrchovanosti výlučné právo povoľovať, regulovať a vykonávať morský vedecký výskum vo svojom pobrežnom mori. Morský vedecký výskum v pobrežnom mori sa vykonáva len s výslovným súhlasom pobrežného štátu a za podmienok ním stanovených.

Článok 246

Morský vedecký výskum vo výlučnej ekonomickej zóne a na kontinentálnom šelfe

1. Pobrežné štáty majú pri výkone svojej jurisdikcie právo povoľovať, regulovať a vykonávať morský vedecký výskum vo svojej výlučnej ekonomickej zóne a na svojom kontinentálnom šelfe v súlade s príslušnými ustanoveniami tohto Dohovoru.

2. Morský vedecký výskum vo výlučnej ekonomickej zóne a na kontinentálnom šelfe sa vykonáva so súhlasom pobrežného štátu.

3. Pobrežné štáty za normálnych okolností udeľujú súhlas k projektom morského vedeckého výskumu iným štátom alebo príslušným medzinárodným organizáciám vo svojej výlučnej ekonomickej zóne alebo na svojom kontinentálnom šelfe, ktoré sa majú vykonávať v súlade s týmto Dohovorom výlučne pre mierové účely a s cieľom rozšírenia vedeckých poznatkov o morskom prostredí v prospech celého ľudstva. Za týmto účelom pobrežné štáty vydávajú pravidlá a postupy, ktoré zabezpečia, že takýto súhlas nebude oddiaľovaný alebo zamietnutý bez vážnych dôvodov.

4. S cieľom aplikácie odseku 3 normálne okolnosti môžu existovať aj vtedy, ak nie sú nadviazané diplomatické styky medzi pobrežným štátom a štátom vykonávajúcim výskum.

5. Pobrežné štáty však môžu podľa svojho uváženia odmietnuť svoj súhlas na vykonávanie projektu morského vedeckého výskumu iným štátom alebo príslušnou medzinárodnou organizáciou vo výlučnej ekonomickej zóne alebo na kontinentálnom šelfe pobrežného štátu, ak tento projekt:

a) má bezprostredný význam pre prieskum a ťažbu prírodných surovinových zdrojov, živých alebo neživých,

b) zahŕňa vykonanie vrtov do kontinentálneho šelfu, použitie výbušnín alebo zavedenie škodlivých látok do morského prostredia,

c) zahŕňa výstavbu, obsluhu alebo použitie umelých ostrovov, zariadení alebo konštrukcií uvedených v článkoch 60 a 80,

d) obsahuje nepresné údaje týkajúce sa povahy a cieľov projektu oznámené podľa článku 248 alebo, ak štát alebo príslušná medzinárodná organizácia uskutočňujúca výskum, má voči pobrežnému štátu nesplnené záväzky z predchádzajúceho výskumného projektu.

6. Bez dopadu na ustanovenia odseku 5, pobrežný štát nemôže podľa svojho uváženia odoprieť svoj súhlas podľa pododseku a) predchádzajúceho odseku, pokiaľ ide o projekty morského vedeckého výskumu, ktoré majú byť vykonávané v súlade s ustanoveniami tejto časti na kontinentálnom šelfe vo vzdialenosti presahujúcej 200 námorných míľ od základnej línie, od ktorej sa meria šírka pobrežného mora, za hranicami tých určitých oblastí, ktoré môže pobrežný štát kedykoľvek verejne označiť za oblasti, v ktorých prebieha alebo v primeranom časovom období bude prebiehať ťažba alebo detailné prieskumné práce zamerané na takéto oblasti. Pobrežný štát riadne zverejní označenie takýchto oblastí, ako aj akékoľvek zmeny, nie je však povinný uvádzať podrobnosti o prácach, ktoré tam uskutočňuje.

7. Ustanovenia odseku 6 nemajú dopad na práva pobrežných štátov nad kontinentálnym šelfom, ktoré sú zakotvené v článku 77.

8. Činnosti vykonávané v rámci morského vedeckého výskumu uvedené v tomto článku nemôžu neoprávneným spôsobom narušiť činnosť pobrežných štátov pri výkone ich suverénnych práv a jurisdikciu stanovenú týmto dohovorom.

Článok 247

Projekty morského vedeckého výskumu uskutočňované medzinárodnými organizáciami alebo pod ich záštitou

Má sa za to, že pobrežný štát, ktorý je členom medzinárodnej organizácie alebo uzatvoril s medzinárodnou organizáciou dvojstrannú dohodu a v ktorého výlučnej ekonomickej oblasti alebo na jeho kontinentálnom šelfe chce táto organizácia priamo alebo pod svojou záštitou uskutočňovať projekt morského vedeckého výskumu, poskytol oprávnenie k uskutočneniu takéhoto projektu, v súlade s dohodnutými špecifikáciami, ak tento štát schválil podrobný projekt, keď medzinárodná organizácia rozhodla o jeho uskutočnení, alebo si praje zúčastniť sa na ňom a nevyjadril žiadne námietky do štyroch mesiacov po oznámení projektu medzinárodnou organizáciou pobrežnému štátu.

Článok 248

Povinnosť poskytnúť informácie pobrežnému štátu

Štáty a príslušné medzinárodné organizácie, ktoré majú v úmysle vykonávať morský vedecký výskum vo výlučnej ekonomickej zóne alebo na kontinentálnom šelfe pobrežného štátu, poskytnú tomuto štátu najmenej 6 mesiacov pred očakávaným začatím realizácie projektu morského vedeckého výskumu úplnú informáciu o:

a) povahe a cieľoch projektu,

b) metódach a prostriedkoch, ktoré sa majú použiť, vrátane názvu, tonáže, typu, triedy lodí a popisu vedeckého zariadenia,

c) presných zemepisných oblastiach, v ktorých sa má projekt uskutočniť,

d) predpokladanom dátume prvého príchodu a konečného odchodu výskumných lodí alebo rozmiestnenia zariadenia a jeho odstránenia,

e) názve usporiadateľskej organizácie, mene jej riaditeľa a osoby poverenej vedením projektu, a

f) rozsahu, v ktorom sa očakáva, že by sa pobrežný štát mohol na projekte zúčastniť alebo byť v ňom zastúpený.

Článok 249

Povinnosť dodržiavania určitých podmienok

1. Štáty a príslušné medzinárodné organizácie, pri vykonávaní morského vedeckého výskumu vo výlučnej ekonomickej zóne alebo na kontinentálnom šelfe pobrežného štátu, sú povinné dodržiavať tieto podmienky:

a) pokiaľ si to pobrežný štát praje, zabezpečí sa mu právo účasti alebo zastúpenia v projekte morského vedeckého výskumu, obzvlášť na palube výskumných lodí a vo vedecko-výskumných zariadeniach, pokiaľ je to prakticky možné, avšak bez výplaty akejkoľvek odmeny vedcom pobrežného štátu a bez záväzku pobrežného štátu prispievať na náklady projektu,

b) poskytnú pobrežnému štátu na jeho žiadosť predbežné správy a to tak rýchle, ako to bude len možné, a taktiež konečné výsledky a závery po ukončení výskumu,

c) zaviažu sa poskytnúť pobrežnému štátu na jeho žiadosť prístup k všetkým údajom a vzorkám, ktoré boli získané pri morskom vedeckom výskume a rovnako tak mu dodať údaje, ktoré môžu byť odkopírované a vzorky, ktoré môžu byť rozdelené bez toho, že by tým bola poškodená ich vedecká hodnota,

d) poskytnú pobrežnému štátu na jeho žiadosť vyhodnotenie takých údajov, vzoriek a výsledkov výskumu, alebo mu poskytnú pomoc pri ich vyhodnocovaní alebo výklade,

e) zabezpečia, pri dodržaní ustanovení odseku 2, že výsledky výskumu budú sprístupnené v medzinárodnom meradle prostredníctvom príslušných národných alebo medzinárodných kanálov a to tak rýchlo, ako to bude len možné,

f) budú okamžite informovať pobrežný štát o akejkoľvek významnej zmene vo výskumnom programe,

g) pokiaľ nebude dohodnuté inak, odstránia vedecké výskumné zariadenia alebo prístroje akonáhle bude výskum ukončený.

2. Tento článok sa nedotýka podmienok stanovených zákonmi a nariadeniami pobrežného štátu pre jeho zváženie, či povoliť alebo odmietnuť súhlas podľa článku 246 ods. 5, vrátane požiadaviek predchádzajúcej dohody o sprístupnení v medzinárodnom meradle výsledkov výskumného projektu, ktorý má priamy význam pre prieskum a ťažbu prírodných nerastných zdrojov.

Článok 250

Oznámenia týkajúce sa projektov morského vedeckého výskumu

Oznámenia týkajúce sa projektov morského vedeckého výskumu sa podávajú prostredníctvom príslušných úradných kanálov, pokiaľ nie je dohodnuté inak.

Článok 251

Všeobecné kritériá a návody

Štáty sa usilujú prostredníctvom príslušných medzinárodných organizácií o stanovenie všeobecných kritérií a návodov, ktoré štátom pomôžu pri určovaní povahy a následkov morského vedeckého výskumu.

Článok 252

Tichý súhlas

Štáty alebo príslušné medzinárodné organizácie môžu pristúpiť k vykonávaniu projektu morského vedeckého výskumu po uplynutí 6 mesiacov odo dňa, kedy údaje, požadované podľa článku 248, boli poskytnuté pobrežnému štátu, pokiaľ v priebehu 4 mesiacov od prijatia oznámenia obsahujúceho takéto údaje pobrežný štát neoznámil štátu alebo organizácii, ktorá vykonáva výskum, že:

a) odmietol vydať súhlas podľa ustanovenia článku 246, alebo

b) údaje poskytnuté týmto štátom alebo príslušnou medzinárodnou organizáciou týkajúce sa účelu projektu, nie sú v súlade zo zrejmými skutočnosťami, alebo

c) požaduje dodatočné údaje vzťahujúce sa k podmienkam a údajom poskytnutým podľa článku 248 a 249, alebo

d) existujú nesplnené záväzky vzhľadom k predchádzajúcemu projektu morského vedeckého výskumu vykonávaného týmto štátom alebo organizáciou, pokiaľ sa týka podmienok stanovených v článku 249.

Článok 253

Pozastavenie alebo ukončenie činnosti v rámci morského vedeckého výskumu

1. Pobrežný štát má právo požadovať pozastavenie akejkoľvek činnosti v rámci morského vedeckého výskumu, ktorý sa vykonáva v jeho výlučnej ekonomickej zóne alebo na jeho kontinentálnom šelfe, ak:

a) výskumná činnosť sa nevykonáva v súlade s údajmi oznámenými podľa ustanovení článku 248, na ktorých bol založený súhlas pobrežného štátu, alebo

b) štát alebo príslušná medzinárodná organizácia vykonávajúca výskumnú činnosť zabudne dodržiavať ustanovenia článku 249 týkajúce sa práv pobrežného štátu, pokiaľ sa jedná o projekt morského vedeckého výskumu.

2. Pobrežný štát má právo požadovať ukončenie akejkoľvek činnosti v rámci morského vedeckého výskumu v prípade akéhokoľvek nedodržania ustanovení článku 248, čo má za následok väčšiu zmenu vo výskumnom projekte alebo výskumnej činnosti.

3. Pobrežný štát môže požadovať ukončenie činnosti v rámci morského vedeckého výskumu v prípade, že akékoľvek situácie opísané v odseku l nie sú napravené v primeranom termíne.

4. Po tom, čo pobrežný štát oznámil svoje rozhodnutie pozastaviť alebo ukončiť výskumnú činnosť vykonávanú štátmi alebo príslušnými medzinárodnými organizáciami, ktoré sú oprávnené na vykonávanie morského vedeckého výskumu, tieto ukončia výskumnú činnosť, ktorá je predmetom takéhoto oznámenia.

5. Nariadenie na pozastavenie podľa odseku l bude zrušené pobrežným štátom a činnosť v rámci morského vedeckého výskumu sa obnoví, akonáhle štát alebo príslušná medzinárodná organizácia vykonávajúca výskum splnila podmienky požadované v zmysle článku 248 a 249.

Článok 254

Práva susedných vnútrozemských a zemepisne znevýhodnených štátov

1. Štáty a príslušné medzinárodné organizácie, ktoré odovzdali pobrežnému štátu projekt na vykonávanie morského vedeckého výskumu uvedeného v článku 249 ods. 3, oboznámia susedné vnútrozemské a zemepisne znevýhodnené štáty s navrhovaným výskumným projektom a oznámia to pobrežnému štátu.

2. Po tom, čo dotknutý pobrežný štát vyslovil súhlas s navrhovaným projektom morského vedeckého výskumu v súlade s článkom 246 a inými príslušnými ustanoveniami tohto Dohovoru, poskytnú štáty a príslušné medzinárodné organizácie vykonávajúce takýto projekt susedným vnútrozemským a zemepisne znevýhodneným štátom na ich žiadosť, ak je to možné, príslušné údaje predvídané v článku 248 a 249 ods. l písm. f).

3. Susedným vnútrozemským a zemepisne znevýhodneným štátom, ktoré sú uvedené vyššie, bude na ich žiadosť daná možnosť zúčastniť sa, ak sa to dá vykonať, na navrhovanom projekte morského vedeckého výskumu prostredníctvom kvalifikovaných expertov, ktorých sami určia a proti ktorým nebudú mať pobrežné štáty námietky, v súlade s podmienkami dohodnutými pre projekt, podľa ustanovení tohto Dohovoru, medzi ním a štátom alebo príslušnou medzinárodnou organizáciou vykonávajúcou morský vedecký výskum.

4. Štáty a príslušné medzinárodné organizácie, ktoré sú uvedené v ods. l, poskytnú vyššie uvedeným vnútrozemským a zemepisne znevýhodneným štátom na ich žiadosť údaje a pomoc predvídané v článku 249 ods. l písm. d), pri dodržaní ustanovení článku 249 ods. 2

Článok 255

Opatrenia pre uľahčenie morského vedeckého výskumu a poskytovanie pomoci výskumným lodiam

Štáty sa usilujú o prijatie rozumných noriem, štandardov a postupov s cieľom poskytovania podpory a uľahčovania morského vedeckého výskumu, ktorý sa vykonáva v súlade s týmto Dohovorom za hranicami ich pobrežného mora a podľa možnosti budú uľahčovať, pri dodržiavaní ustanovení svojich zákonov a nariadení, prístup do svojich prístavov a poskytovať pomoc lodiam morského vedeckého výskumu, ktoré dodržiavajú príslušné ustanovenia tejto časti.

Článok 256

Morský vedecký výskum v Oblasti

Všetky štáty bez ohľadu na svoju zemepisnú polohu a príslušné medzinárodné organizácie majú právo, v súlade s ustanoveniami časti XI, vykonávať morský vedecký výskum v oblasti.

Článok 257

Morský vedecký výskum za hranicami výlučnej ekonomickej zóny

Všetky štáty, bez ohľadu na svoju zemepisnú polohu, a príslušné medzinárodné organizácie majú v súlade s týmto Dohovorom právo vykonávať morský vedecký výskum vo vodnom stĺpci za hranicami výlučnej ekonomickej zóny.

ODDIEL 4

VEDECKÉ VÝSKUMNÉ ZARIADENIA ALEBO VYBAVENIA V MORSKOM PROSTREDÍ

Článok 258

Rozmiestnenie a používanie

Rozmiestnenie a používanie akéhokoľvek druhu vedeckých výskumných zariadení alebo vybavenia v akejkoľvek oblasti morského prostredia, podlieha rovnakým podmienkam aké predpisuje tento Dohovor pre vykonávanie morského vedeckého výskumu v akejkoľvek takejto oblasti.

Článok 259

Právny status

Zariadenia alebo vybavenia uvedené v tomto oddieli nemajú status ostrovov. Nemajú svoje pobrežné more a ich prítomnosť sa netýka rozhraničenia pobrežného mora výlučnej ekonomickej zóny alebo kontinentálneho šelfu.

Článok 260

Bezpečnostné zóny

Bezpečnostné zóny primeranej šírky, ktoré neprekračujú vzdialenosť 500 m, môžu byť zriadené okolo výskumných zariadení v súlade s príslušnými ustanoveniami tohto Dohovoru. Všetky štáty zabezpečia, aby ich lode rešpektovali tieto bezpečnostné zóny.

Článok 261

Nenarušovanie plavebných ciest

Rozmiestnenie a používanie akéhokoľvek druhu vedeckých a výskumných zariadení alebo vybavenia, nesmie vytvárať prekážku zavedeným námorným plavebným cestám.

Článok 262

Poznávacie označenia a výstražné signály

Zariadenia alebo vybavenia uvedené v tomto oddieli musia byť vybavené poznávacími označeniami, ktoré určujú štát registrácie alebo medzinárodnú organizáciu, ktorým patria a musia byť vybavené zodpovedajúcimi a medzinárodne dohodnutými varovnými signálmi pre zabezpečenie bezpečnosti na mori a bezpečnosti leteckej prevádzky, s prihliadnutím na normy a štandardy stanovené príslušnými medzinárodnými organizáciami.

ODDIEL 5

ZODPOVEDNOSŤ

Článok 263

Zodpovednosť

1. Štáty a príslušné medzinárodné organizácie sú zodpovedné za zabezpečenie toho, aby morský vedecký výskum vykonávaný nimi samotnými alebo v ich mene, sa vykonával v súlade s týmto Dohovorom.

2. Štáty a príslušné medzinárodné organizácie sú zodpovedné za opatrenia, ktoré príjmu v rozpore s týmto Dohovorom, pokiaľ sa jedná o morský vedecký výskum vykonávaný inými štátmi, ich fyzickými alebo právnickými osobami, alebo príslušnými medzinárodnými organizáciami s poskytnutou kompetenciou, za škodu spôsobenú takýmito opatreniami.

3. Štáty a príslušné medzinárodné organizácie sú zodpovedné podľa článku 235 za škodu spôsobenú znečistením morského prostredia v dôsledku morského vedeckého výskumu, ktorý sami vykonávajú alebo sa vykonáva v ich mene.

ODDIEL 6

RIEŠENIE SPOROV A DOČASNÉ OPATRENIA

Článok 264

Riešenie sporov

Spory týkajúce sa výkladu alebo aplikácie ustanovení tohto Dohovoru, pokiaľ sa týka morského vedeckého výskumu, sa riešia v súlade s časťou XV, druhým a tretím oddielom.

Článok 265

Dočasné opatrenia

Až do vyriešenia sporu v súlade s časťou XV, druhým a tretím oddielom, nebude dovolené štátom alebo príslušným medzinárodným organizáciám, oprávneným na vykonávanie projektu morského vedeckého výskumu, začatie ani pokračovanie vo výskumnej činnosti bez výslovného súhlasu dotknutého pobrežného štátu.

ČASŤ XIV

ROZVOJ A PREVOD MORSKEJ TECHNOLÓGIE

ODDIEL 1

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

Článok 266

Podpora rozvoja a prevodu morskej technológie

1. Štáty priamo alebo prostredníctvom príslušných medzinárodných organizácií spolupracujú v súlade so svojimi možnosťami s cieľom aktívnej podpory rozvoja a prevodu vedeckých poznatkov o mori a morskej technológii za spravodlivých a rozumných podmienok.

2. Štáty podporujú rozvoj morského vedeckého a technologického potenciálu štátov, ktoré môžu potrebovať a požadovať technickú pomoc v tejto oblasti, najmä rozvojových štátov, vrátane vnútrozemských a zemepisne znevýhodnených štátov, pokiaľ ide o prieskum, ťažbu, zachovanie a spravovanie morských zdrojov, ochranu a zachovanie morského prostredia, morský vedecký výskum a inú činnosť v morskom prostredí, ktorá je zlučiteľná s týmto dohovorom, s cieľom urýchliť spoločenský a hospodársky rozvoj rozvojových štátov.

3. Štáty podporujú výhodné hospodárske a právne podmienky prevodu morskej technológie v prospech všetkých dotknutých strán na spravodlivom základe.

Článok 267

Ochrana zákonných záujmov

Pri poskytovaní podpory spolupráci podľa článku 266 berú štáty náležitý zreteľ na všetky zákonné záujmy, vrátane, okrem iného, práv a povinností vlastníkov, dodávateľov a príjemcov morskej technológie.

Článok 268

Základné ciele

Štáty priamo alebo prostredníctvom príslušných medzinárodných organizácií podporujú:

a) získavanie, vyhodnocovanie a rozširovanie morských technologických poznatkov a uľahčenie prístupu k takýmto informáciám a údajom,

b) rozvoj príslušnej morskej technológie,

c) rozvoj nevyhnutnej technologickej infraštruktúry na uľahčenie prevodu morskej technológie,

d) rozvoj ľudských zdrojov zaškoľovaním a vzdelávaním štátnych príslušníkov rozvojových štátov a krajín, najmä štátnych príslušníkov najmenej rozvinutých z nich,

e) medzinárodnú spoluprácu na všetkých úrovniach, najmä na oblastnej, podoblastnej a dvojstrannej úrovni.

Článok 269

Opatrenia na dosiahnutie základných cieľov

S cieľom dosiahnuť ciele uvedené v článku 268 sa štáty priamo alebo prostredníctvom príslušných medzinárodných organizácií, okrem iného, usilujú o:

a) vytvorenie programov technickej spolupráce s cieľom účinného prevodu všetkých druhov morskej technológie štátom, ktoré môžu potrebovať alebo požadovať technickú pomoc v tejto oblasti, najmä rozvojovým vnútrozemským a zemepisne znevýhodneným štátom, ako aj iným rozvojovým štátom, ktoré nemali možnosť si buď vytvoriť, alebo vyvinúť svoj vlastný technologický potenciál v oblasti morskej vedy, pri prieskume a ťažbe morských surovinových zdrojov, alebo rozvinúť infraštruktúru pre takúto technológiu;

b) podporu na vytvorenie priaznivých podmienok uzatvárania dohôd, kontraktov a iných podobných dojednaní za spravodlivých a primeraných podmienok;

c) poriadanie konferencií, seminárov a sympózií o vedeckých a technologických otázkach, najmä o politike a metódach prevodu morských technológií;

d) podporu výmeny vedcov a technologických a iných odborníkov;

e) uskutočňovanie projektov a podporu spoločných podnikov a iných foriem dvojstrannej a mnohostrannej spolupráce.

ODDIEL 2

MEDZINÁRODNÁ SPOLUPRÁCA

Článok 270

Spôsoby a prostriedky medzinárodnej spolupráce

Medzinárodná spolupráca s cieľom rozvoja a prevodu morskej technológie sa vykonáva tam, kde je to možné a vhodné, prostredníctvom existujúcich dvojstranných a mnohostranných programov, a tiež prostredníctvom rozšírených a nových programov s cieľom uľahčiť morský vedecký výskum, prevod morskej technológie, najmä v nových oblastiach, a príslušné medzinárodné financovanie oceánskeho výskumu a rozvoja.

Článok 271

Usmernenia, kritériá a normy

Štáty priamo alebo prostredníctvom príslušných medzinárodných organizácií podporujú vypracovanie všeobecne prijateľných usmernení, kritérií a noriem pre prevod morskej technológie na dvojstrannom základe alebo v rámci medzinárodných organizácií a iných fór, s prihliadnutím najmä na záujmy a potreby rozvojových štátov.

Článok 272

Koordinácia medzinárodných programov

V oblasti prevodu morskej technológie sa štáty usilujú o zabezpečenie toho, aby príslušné medzinárodné organizácie koordinovali svoju činnosť, vrátane akýchkoľvek oblastných alebo globálnych programov, s prihliadnutím na záujmy a potreby rozvojových štátov, najmä vnútrozemských a zemepisne znevýhodnených.

Článok 273

Spolupráca s medzinárodnými organizáciami a úradom

Štáty aktívne spolupracujú s príslušnými medzinárodnými organizáciami a úradom s cieľom poskytovania podpory a uľahčenia prevodu skúseností a morskej technológie, pokiaľ ide o činnosť v oblasti, rozvojovým štátom, ich štátnym príslušníkom a podniku.

Článok 274

Ciele úradu

S výhradou všetkých zákonných záujmov vrátane, okrem iného, práv a povinností vlastníkov, dodávateľov a príjemcov technológie, zabezpečí úrad, pokiaľ ide o činnosť v oblasti, že:

a) na základe zásady spravodlivého zemepisného zastúpenia budú štátni príslušníci rozvojových štátov, pobrežných, vnútrozemských alebo zemepisne znevýhodnených, zaraďovaní na účely zaškolenia ako pracovníci riadiaceho, výskumného a technického personálu vytvoreného pre jej podnikanie;

b) technická dokumentácia príslušného vybavenia, zariadení a postupov bude poskytnutá všetkým štátom, najmä rozvojovým krajinám, ktoré môžu potrebovať alebo požadovať technickú pomoc v tejto oblasti;

c) úrad určí primerané opatrenia na uľahčenie získania technickej pomoci v oblasti morskej technológie štátmi, ktoré môžu túto pomoc potrebovať alebo požadovať, najmä rozvojovými štátmi, a získania nevyhnutných vedomostí a poznatkov ich štátnymi príslušníkmi, vrátane odborného zaškolenia;

d) štátom, ktoré môžu potrebovať alebo požadovať technickú pomoc v tejto oblasti, najmä rozvojovým štátom, bude poskytnutá pomoc pri získavaní nevyhnutného vybavenia, postupov, výrobných a iných technických poznatkov a know-how za pomoci akýchkoľvek finančných dojednaní stanovených v tomto dohovore.

ODDIEL 3

NÁRODNÉ A OBLASTNÉ MORSKÉ VEDECKÉ A TECHNOLOGICKÉ STREDISKÁ

Článok 275

Zriaďovanie štátnych stredísk

1. Štáty priamo alebo prostredníctvom príslušných medzinárodných organizácií a organizácie podporujú zriaďovanie národných morských vedeckých a technologických výskumných stredísk, najmä v rozvojových pobrežných štátoch, a posilňovanie existujúcich národných stredísk s cieľom podnecovať a rozvíjať morský vedecký výskum rozvojovými pobrežnými štátmi a zvýšiť ich možnosti využiť a zachovať ich morské zdroje k svojmu hospodárskemu prospechu.

2. Štáty prostredníctvom príslušných medzinárodných organizácií a organizácie poskytnú primeranú pomoc pri zriaďovaní a posilňovaní takýchto národných stredísk tak, aby boli vybavené moderným školiacim zariadením a nevyhnutným vybavením, odbornými vedomosťami a poznatkami, ako aj technickými expertmi pre také štáty, ktoré môžu potrebovať alebo požadovať takúto pomoc.

Článok 276

Zriaďovanie oblastných stredísk

1. Štáty v koordinácii s príslušnými medzinárodnými organizáciami, organizáciou a národnými morskými vedeckými a technologickými ústavmi podporujú zriaďovanie oblastných stredísk morského vedeckého a technologického výskumu, najmä v rozvojových štátoch, s cieľom podnecovať a rozvíjať morský vedecký výskum rozvojovými štátmi a podporovať prevod morskej technológie.

2. Všetky štáty oblasti spolupracujú s oblastnými strediskami s cieľom zabezpečenia účinnejšieho dosiahnutia ich cieľov.

Článok 277

Funkcia oblastných stredísk

Funkcia takýchto oblastných stredísk zahŕňa okrem iného:

a) odborné a vzdelávacie programy na všetkých úrovniach o rôznych aspektoch morského a technologického výskumu, najmä morskej biológie, vrátane zachovania a spravovania živých zdrojov, oceánografie, hydrografie, inžinierstva, geologického prieskumu morského dna a jeho podložia, banských a odsoľovacích technológií;

b) štúdium v otázkach riadenia;

c) študijné programy týkajúce sa ochrany a zachovania morského prostredia a zabránenia, zníženia a kontroly znečisťovania;

d) organizovanie oblastných konferencií, seminárov a sympózií;

e) získavanie a spracovávanie morských vedeckých a technologických údajov;

f) pohotové rozširovanie výsledkov morského vedeckého a technologického výskumu v ľahko dostupných publikáciách;

g) zverejňovanie informácií o národnej politike, pokiaľ ide o prevod morskej technológie a systematickej porovnávacej štúdie takejto politiky;

h) zostavovanie a triedenie údajov o trhoch, technológiách, kontraktoch a iných dojednaniach týkajúcich sa patentov;

i) technickú spoluprácu s inými štátmi oblasti.

ODDIEL 4

SPOLUPRÁCA MEDZI MEDZINÁRODNÝMI ORGANIZÁCIAMI

Článok 278

Spolupráca medzi medzinárodnými organizáciami

Príslušné medzinárodné organizácie uvedené v tejto časti a v časti XIII, prijmú všetky primerané opatrenia na zabezpečenie účinného vykonávania funkcií a povinností podľa tejto časti, a to buď samotné alebo v úzkej spolupráci medzi sebou.

ČASŤ XV

RIEŠENIE SPOROV

ODDIEL 1

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

Článok 279

Povinnosť riešiť spory mierovými prostriedkami

Zmluvné štáty riešia akýkoľvek spor medzi sebou, týkajúci sa výkladu alebo uplatňovania tohto dohovoru, mierovými prostriedkami v súlade s článkom 2 odsek 3 Charty OSN a s týmto cieľom sa usilujú o riešenie sporov mierovými prostriedkami uvedenými v článku 33 odsek l charty.

Článok 280

Riešenie sporov mierovými prostriedkami podľa voľby strán

Žiadne ustanovenie tejto časti sa nedotýka práva zmluvných štátov, aby sa kedykoľvek dohodli riešiť spor medzi sebou, ktorý sa týka výkladu alebo uplatňovania tohto dohovoru, akýmikoľvek mierovými prostriedkami podľa svojej voľby.

Článok 281

Konanie v prípade, že strany nedosiahli riešenie

1. Ak sa zmluvné štáty, ktoré sú stranami v spore týkajúcom sa výkladu alebo uplatňovania tohto dohovoru, dohodli usilovať sa o riešenie sporu mierovými prostriedkami podľa svojej voľby, uplatnia sa konania stanovené v tejto časti len vtedy, ak nebol spor týmto prostriedkom vyriešený a ak dohoda medzi stranami, ktoré sú účastníkmi sporu, nevylučuje ďalšie iné riešenia.

2. Ak sa strany taktiež dohodli na určitom termíne, odsek l sa uplatní až po uplynutí tohto termínu.

Článok 282

Povinnosti vyplývajúce zo všeobecných, oblastných alebo dvojstranných dohôd

Ak sa zmluvné štáty, ktoré sú stranami v spore týkajúcom sa výkladu alebo uplatňovania tohto dohovoru, dohodli na základe všeobecnej, oblastnej alebo dvojstrannej dohody alebo iným spôsobom, že sa takýto spor bude na žiadosť ktorejkoľvek strany v spore riešiť v konaní, ktorého výsledkom je záväzné rozhodnutie, uplatní sa toto konanie namiesto konaní stanovených v tejto časti, pokiaľ sa strany v spore nedohodnú inak.

Článok 283

Povinnosť vymieňať si názory

1. Ak medzi zmluvnými štátmi vznikne spor týkajúci sa výkladu alebo uplatňovania tohto dohovoru, vymenia si strany v spore bez meškania názory, pokiaľ ide o riešenie sporu rokovaním alebo inými mierovými prostriedkami.

2. Strany taktiež bez meškania pristúpia k výmene názorov, ak konanie o ukončenie sporu bolo zakončené bez toho, aby bol spor vyriešený alebo keď je spor vyriešený a okolnosti si vyžadujú poradu o spôsobe vykonania dohodnutého riešenia.

Článok 284

Zmierovacie konanie

1. Zmluvný štát, ktorý je stranou v spore týkajúcom sa výkladu alebo uplatňovania tohto dohovoru, môže navrhnúť druhej strane alebo stranám, aby predložili tento spor na zmierovacie konanie v súlade s konaním podľa prílohy V oddiel l alebo iným zmierovacím konaním.

2. Ak je návrh prijatý a strany sa dohodnú na zmierovacom konaní, ktoré sa má uplatniť, môže každá zo strán predložiť spor na takéto konanie.

3. Ak nie je návrh prijatý alebo sa strany na konaní nedohodnú, považuje sa zmierovacie konanie za skončené.

4. Ak je spor predložený na zmierovacie konanie a pokiaľ sa strany nedohodnú inak, môže byť konanie ukončené len v súlade s dohodnutým zmierovacím konaním.

Článok 285

Uplatňovanie tohto oddielu na spory predložené podľa časti XI

Tento oddiel sa uplatňuje na akýkoľvek spor, ktorý sa má riešiť podľa časti XI oddiel 5 v súlade s konaniami stanovenými v tejto časti. Ak je stranou v takomto spore iný právny subjekt ako zmluvný štát, tento oddiel sa uplatňuje mutatis mutandis.

ODDIEL 2

OBLIGATÓRNE KONANIE, KTORÉHO VÝSLEDKOM SÚ ZÁVÄZNÉ ROZHODNUTIA

Článok 286

Uplatňovanie konania podľa tohto oddielu

S výhradou oddielu 3 sa každý spor týkajúci sa výkladu alebo uplatňovania tohto dohovoru, ak nebol vyriešený za použitia ustanovení oddielu l, predloží na žiadosť ktoréhokoľvek štátu v spore súdu alebo tribunálu, ktorý je podľa tohto oddielu príslušný.

Článok 287

Voľba konania

1. Pri podpise, ratifikácii alebo pristúpení k tomuto dohovoru, alebo kedykoľvek potom, si každý štát môže zvoliť písomným vyhlásením jeden alebo viac z týchto prostriedkov riešenia sporov týkajúcich sa výkladu alebo uplatňovania tohto dohovoru:

a) Medzinárodný tribunál pre morské právo zriadený v súlade s prílohou VI;

b) Medzinárodný súdny dvor;

c) Arbitrážny tribunál ustanovený v súlade s prílohou VII;

d) osobitný arbitrážny tribunál ustanovený v súlade s prílohou VIII pre jednu alebo viac kategórií sporov, o ktorých je zmienka v tejto prílohe.

2. Vyhlásenie urobené podľa odseku l sa nedotýka povinností zmluvného štátu uznať príslušnosť Komory pre spory týkajúce sa morského dna Medzinárodného tribunálu pre morské právo v rozsahu a spôsobom stanoveným v časti XI oddiel 5 ani nie je touto povinnosťou dotknuté.

3. Predpokladá sa, že zmluvný štát, ktorý je stranou v spore, ktorý nie je zahrnutý v platnom vyhlásení, prijal arbitráž v súlade s prílohou VII.

4. Pokiaľ strany v spore prijali pre riešenie sporu rovnaké konanie, môže byť spor predložený len tomuto konaniu, ak sa strany nedohodli inak.

5. Pokiaľ strany v spore neprijali pre riešenie sporu rovnaké konanie, môže byť spor predložený len arbitráži v súlade s prílohou VII, ak sa strany nedohodli inak.

6. Vyhlásenie urobené podľa odseku l zostane v platnosti tri mesiace potom, kedy bolo oznámenie o jeho odvolaní uložené u generálneho tajomníka Organizácie spojených národov.

7. Nové vyhlásenie, oznámenie o odvolaní vyhlásenia alebo uplynutie účinnosti vyhlásenia nijako neovplyvní konanie, ktoré práve prebieha pred súdom alebo tribunálom príslušným podľa tohto článku, pokiaľ sa strany nedohodnú inak.

8. Vyhlásenia a oznámenia uvedené v tomto článku sa ukladajú u generálneho tajomníka OSN, ktorý odovzdá ich kópie zmluvným štátom.

Článok 288

Príslušnosť

1. Súd alebo tribunál uvedený v článku 287 je príslušný pre akýkoľvek spor týkajúci sa výkladu alebo uplatňovania tohto dohovoru, ktorý mu je predložený v súlade s touto časťou.

2. Súd alebo tribunál uvedený v článku 287 je taktiež príslušný pre akýkoľvek spor týkajúci sa výkladu alebo uplatňovania medzinárodnej dohody týkajúce sa cieľov tohto dohovoru, ktorý mu je predložený v súlade s touto dohodou.

3. Komora pre spory týkajúce sa morského dna Medzinárodného tribunálu pre morské právo zriadená v súlade s prílohou VI a akákoľvek iná komora alebo arbitrážny tribunál, ktoré sú uvedené v časti XI oddiel 5, sú príslušné v akejkoľvek otázke, ktorá im bude postúpená v súlade s týmito ustanoveniami.

4. V prípade sporu o to, či je súd alebo tribunál príslušný, bude vec vyriešená rozhodnutím tohto súdu alebo tribunálu.

Článok 289

Experti

V akomkoľvek spore obsahujúcom vedecké alebo technické otázky, môže súd alebo tribunál, ktorý je podľa tohto oddielu príslušný, na žiadosť jednej zo strán alebo z vlastného podnetu vybrať po porade zo stranami, najmenej dvoch vedeckých alebo technických expertov prednostne z príslušného zoznamu, ktorý je zostavený v súlade s prílohou VIII článok 2, aby sa zúčastnili zasadnutia tohto súdu alebo tribunálu, avšak bez hlasovacieho práva.

Článok 290

Dočasné opatrenia

1. Ak bol spor riadne predložený súdu alebo tribunálu, ktorý usúdi, že mu spor prima facie prísluší podľa tejto časti alebo časti XI oddiel 5, môže súd alebo tribunál nariadiť akékoľvek dočasné opatrenia, ktoré považuje podľa daných okolností za vhodné, aby zachoval príslušné práva strán v spore alebo aby zabránil vážnemu poškodeniu morského prostredia, až do vynesenia konečného rozhodnutia.

2. Dočasné opatrenia môžu byť zmenené alebo odvolané, akonáhle sa okolnosti, ktoré ich vyvolali, zmenia alebo pominú.

3. Dočasné opatrenia môžu byť nariadené, pozmenené alebo odvolané podľa tohto článku len na žiadosť strany v spore a po tom, čo bola strana daná možnosť, aby boli vypočuté.

4. Súd alebo tribunál bezodkladne upovedomí strany v spore a tiež iné zmluvné štáty spôsobom, ktorý považuje za vhodný, o nariadení, pozmenení alebo odvolaní dočasných opatrení.

5. Do ustanovenia arbitrážneho tribunálu, ktorému má byť podľa tohto oddielu spor predložený, alebo ak sa takáto dohoda nedosiahne do 2 týždňov od dátumu žiadosti o dočasné opatrenia, Medzinárodný tribunál pre morské právo alebo, pokiaľ ide o činnosť v oblasti, Komora pre spory týkajúce sa morského dna, môžu nariadiť, pozmeniť alebo odvolať dočasné opatrenia v súlade s týmto článkom, ak usúdia, že tribunál, ktorý má byť ustanovený, bude pre tento spor prima facie príslušný a že to naliehavosť situácie požaduje. Akonáhle je ustavený tribunál, ktorému bol spor predložený, môže pozmeniť, odvolať alebo potvrdiť takéto dočasné opatrenia konajúc v súlade s odsekom l až 4.

6. Strany v spore urýchlene uskutočnia akékoľvek dočasné opatrenia nariadené v súlade s týmto článkom.

Článok 291

Prístup

1. Všetky konania stanovené v tejto časti pre riešenie sporov sú prístupné všetkým zmluvným štátom.

2. Konania stanovené v tejto časti pre riešenie sporov sú prístupné iným právnym subjektom, ako sú zmluvné štáty, len pokiaľ je to v tomto dohovore výslovne stanovené.

Článok 292

Neodkladné prepustenie plavidiel a posádok

1. Keď úrady zmluvného štátu zadržali plavidlo plávajúce pod vlajkou iného zmluvného štátu a je podozrenie, že štát, ktorý zadržanie vykonal, nedodržal ustanovenia tohto dohovoru týkajúce sa neodkladného prepustenia plavidla a jeho posádky, po zložení rozumnej kaucie alebo inej finančnej záruky, otázka prepustenia plavidla môže byť predložená akémukoľvek súdu alebo tribunálu podľa dohody strán alebo, ak sa nedohodnú do 10 dní od dátumu zadržania, súdu alebo tribunálu prijatému podľa článku 287 štátom, ktorý zadržanie vykonal, alebo Medzinárodnému tribunálu pre morské právo, pokiaľ sa strany nedohodnú inak.

2. Žiadosť o prepustenie môže byť prednesená len štátom vlajky plavidla alebo jeho menom.

3. Súd alebo tribunál sa bezodkladne zaoberá žiadosťou o prepustenie a zaoberá sa len otázkou prepustenia, bez toho, aby bola dotknutá podstata akejkoľvek veci v konaní pred príslušným vnútroštátnym fórom proti plavidlu, jeho majiteľovi alebo posádke. Úrady štátu, ktorý zadržanie vykonal, sú oprávnené kedykoľvek prepustiť plavidlo alebo jeho posádku.

4. Po zložení kaucie alebo inej finančnej záruky určenej súdom alebo tribunálom sa úrady štátu, ktorý zadržanie vykonal, neodkladne podriadia rozhodnutiu súdu alebo tribunálu o prepustení plavidla alebo jeho posádky.

Článok 293

Uplatniteľné právo

1. Súd alebo tribunál, ktorý je príslušný podľa ustanovení tohto oddielu, uplatňuje tento dohovor a iné pravidlá medzinárodného práva, ktoré nie sú nezlučiteľné s týmto dohovorom.

2. Odsek l sa nedotýka právomoci súdu alebo tribunálu, ktorý je príslušný podľa ustanovení tohto oddielu rozhodnúť prípad ex aequo et bono, ak sa tak strany dohodnú.

Článok 294

Predbežné konanie

1. Súd alebo tribunál stanovený v článku 387, ktorému bola podaná žiadosť vzhľadom na spor uvedený v článku 297, rozhoduje na základe žiadosti strany alebo môže rozhodnúť proprio motu, či táto požiadavka znamená zneužitie právneho konania alebo je prima facie oprávnená. Ak súd alebo tribunál rozhodne, že požiadavka znamená zneužitie právneho konania alebo je prima facie neopodstatnená, nebude ďalej v tejto veci konať.

2. Po obdržaní žiadosti súd alebo tribunál ihneď upovedomí druhú stranu alebo strany o tejto žiadosti a určia rozumný termín, v ktorom ich môžu požiadať, aby vydali rozhodnutie v súlade s odsekom 1.

3. Žiadne ustanovenie tohto článku sa nedotýka práva strany v spore vzniesť predbežné námietky v súlade s uplatniteľným procesným poriadkom.

Článok 295

Vyčerpanie vnútroštátnych opravných prostriedkov

Každý spor medzi zmluvnými štátmi týkajúci sa výkladu alebo uplatňovania tohto dohovoru môže byť predložený na konanie stanovené v tomto oddieli až potom, keď boli vyčerpané vnútroštátne opravné prostriedky, ak to vyžaduje medzinárodné právo.

Článok 296

Konečnosť a záväznosť rozhodnutí

1. Každé rozhodnutie vynesené súdom alebo tribunálom, ktorý je príslušný podľa tohto oddielu, je konečné a všetky strany v spore sa mu podriadia.

2. Každé takéto rozhodnutie je záväzné len pre strany v spore a pre daný spor.

ODDIEL 3

OBMEDZENIA A VÝNIMKY Z UPLATŇOVANIA ODDIELU 2

Článok 297

Obmedzenie a výnimky z uplatňovania oddielu 2

1. Spory týkajúce sa výkladu alebo uplatňovania tohto dohovoru, pokiaľ ide o výkon zvrchovaných práv pobrežným štátom alebo jurisdikcie stanovenej v dohovore, podliehajú konaniam stanoveným v oddieli 2 v týchto prípadoch:

a) keď sa tvrdí, že pobrežný štát koná v rozpore s ustanoveniami tohto dohovoru, pokiaľ ide o slobody a práva plavby, preletu alebo kladenia podmorských káblov a diaľkového potrubia, alebo pokiaľ ide o využívanie mora v súlade s medzinárodným právom ako je ustanovené v článku 58;

b) keď sa tvrdí, že štát pri výkone vyššie uvedených slobôd, práv alebo užívania konal v rozpore s týmto dohovorom alebo so zákonmi alebo nariadeniami prijatými pobrežným štátom v súlade s ustanoveniami tohto dohovoru a inými pravidlami medzinárodného práva, ktoré nie sú nezlučiteľné s týmto dohovorom; alebo

c) keď sa tvrdí, že pobrežný štát konal v rozpore s konkrétnymi medzinárodnými pravidlami a normami na ochranu a zachovanie morského prostredia, ktoré platia pre pobrežný štát a ktoré boli stanovené týmto dohovorom alebo príslušnou medzinárodnou organizáciou alebo diplomatickou konferenciou v súlade s týmto dohovorom;

2. a) Spory týkajúce sa výkladu alebo uplatňovania tohto dohovoru, pokiaľ ide o morský vedecký výskum, sa riešia v súlade s oddielom 2 s tým, že pobrežný štát nie je povinný súhlasiť s predložením na také riešenie akéhokoľvek sporu, ktorý vyplýva:

i) z výkonu práva alebo uváženia pobrežným štátom v súlade s článkom 246; alebo

ii) z rozhodnutia pobrežného štátu nariadiť pozastavenie alebo ukončenie plánu výskumu v súlade s článkom 253.

b) Spor, ktorý vznikol tvrdením štátu vykonávajúceho výskum, že pokiaľ ide o konkrétny plán, pobrežný štát nevykonáva svoje práva podľa článkov 246 a 253 spôsobom zlučiteľným s týmto dohovorom, sa na žiadosť ktorejkoľvek strany v spore predloží na zmierovacie konanie podľa prílohy V oddiel 2 za predpokladu, že zmierovacia Komisia neuvedie do pochybnosti výkon uváženia pobrežného štátu označiť určité oblasti, ako je ustanovené v článku 246 odsek 6, alebo výkon uváženia odvolať súhlas v súlade s článkom 246 odsek 5

3. a) Spory týkajúce sa výkladu alebo uplatňovania tohto dohovoru, pokiaľ ide o rybolov, sa riešia v súlade s oddielom 2, avšak pobrežný štát nie je povinný súhlasiť s odovzdaním k takému konaniu akéhokoľvek sporu, ktorý sa týka jeho zvrchovaných práv na živé zdroje vo výlučnej hospodárskej zóne alebo výkonu týchto práv, vrátane voľnosti uváženia pri stanovení najvyššieho prípustného výlovu, jeho výlovnej kapacity, prideľovania prebytku iným štátom a ustanovení a podmienok stanovených v zákonoch a nariadeniach pre zachovanie a spravovanie týchto zdrojov.

b) Ak nebolo dosiahnuté riešenie za použitia oddielu l tejto časti, bude spor predložený na žiadosť ktorejkoľvek strany v spore na zmierovacie konanie podľa ustanovení prílohy V oddiel 2, ak sa tvrdí, že:

i) pobrežný štát zjavne nesplnil svoje záväzky zabezpečiť vhodnými opatreniami na zachovanie a spravovanie, aby vážne nebolo ohrozené udržanie živých zdrojov vo výlučnej hospodárskej zóne;

ii) pobrežný štát svojvoľne odmietol stanoviť na žiadosť iného štátu najvyšší prípustný výlov a svoju výlovnú kapacitu, pokiaľ ide o druhy, o ktorých lov má iný štát záujem;

iii) pobrežný štát svojvoľne odmietol prideliť ktorémukoľvek štátu v súlade s článkoch 62, 69 a 70 a podľa ustanovení a podmienok stanovených pobrežným štátom v súlade s týmto dohovorom, celý prebytok alebo len jeho časť, o ktorom vyhlásil, že existujú.

c) V žiadnom prípade uváženie zmierovacej komisie nenahradzuje uváženie pobrežného štátu.

d) Správy zmierovacej komisie musia byť oznámené príslušným medzinárodným organizáciám.

e) Pri dojednávaní dohôd podľa článku 69 a 70 zmluvné štáty do nich zahrnú, pokiaľ sa nedohodnú inak, doložku o opatreniach, ktoré prijmú s cieľom čo najviac znížiť možnosti nezhôd týkajúcich sa výkladu alebo uplatňovania dohody, a ako majú strany postupovať, keď k nezhodám predsa len dôjde.

Článok 298

Možné výnimky z uplatňovania oddielu 2

1. Pri podpise, ratifikácii alebo pristúpení k tomuto dohovoru, alebo kedykoľvek potom, môže štát, bez toho, aby porušil záväzky vyplývajúce z oddielu l, vykonať písomné vyhlásenie, že neprijíma jedno alebo viac konaní stanovených v oddieli 2, pokiaľ ide o jednu alebo viac z týchto kategórií sporov:

a) i) spory týkajúce sa výkladu alebo uplatňovania článkov 15, 74 a 83 týkajúcich sa delimitácie morských hraníc alebo sporov týkajúcich sa historických zálivov alebo právnych titulov za predpokladu, že štát, ktorý urobil také vyhlásenie, súhlasí s predložením sporu na zmierovacie konanie podľa ustanovení prílohy V oddiel 2 na žiadosť ktorejkoľvek strany v spore, ak vznikne takýto spor po tom, keď tento dohovor nadobudne platnosť a ak nebudú rokovaním medzi stranami dosiahnuté dohody v rozumnom čase a ďalej za predpokladu, že z takéhoto predloženia bude vylúčený každý spor, ktorý nutne zahŕňa súbežné skúmanie akéhokoľvek nevyriešeného sporu týkajúceho sa zvrchovanosti alebo iných práv nad kontinentálnym alebo ostrovným územím;

ii) po predložení správy zmierovacej komisii, ktorá bude obsahovať dôvody, na ktorých je založená, prerokujú strany dohodu na základe tejto správy; ak nedôjde k uzavretiu dohody, predložia strany po vzájomnom súhlase otázku na jedno z konaní stanovených v oddieli 2, pokiaľ sa nedohodnú inak;

iii) tento pododsek sa neuplatňuje na žiaden spor o morskej hranici, ktorý bol s konečnou platnosťou vyriešený dohodou medzi stranami, alebo spor, ktorý sa má riešiť v súlade s dvojstrannou alebo mnohostrannou dohodou záväznou pre tieto strany;

b) spory týkajúce sa vojenskej činnosti, vrátane vojenskej činnosti štátnych plavidiel a lietadiel používaných na neobchodné účely, a spory týkajúce sa činnosti zameranej na vynucovanie dodržiavania právnych predpisov týkajúcich sa výkonu práv alebo jurisdikcie, ktoré sú vylúčené z príslušnosti súdu alebo tribunálu podľa článku 297 odsek 2 alebo 3;

c) spory, u ktorých Rada bezpečnosti OSN vykonáva funkcie, ktoré jej boli zverené Chartou OSN, pokiaľ Rada bezpečnosti nerozhodne vziať danú otázku z programu rokovania alebo nevyzve strany, aby spor riešili prostriedkami stanovenými v tomto dohovore.

2. Zmluvný štát, ktorý urobil vyhlásenie podľa odseku l, ho môže kedykoľvek odvolať alebo vysloviť súhlas s predložením sporu vylúčeného týmto vyhlásením na akékoľvek konanie stanovené týmto dohovorom.

3. Zmluvný štát, ktorý urobil vyhlásenie podľa odseku l, nie je oprávnený predložiť žiaden spor, ktorý patrí do niektorej z vylúčených kategórií sporov, na konanie stanovené v tomto dohovore oproti inej zmluvnej strane bez jej súhlasu.

4. Ak jeden zo zmluvných štátov urobil vyhlásenie podľa odseku l písmeno a), môže každý iný štát predložiť na konanie stanovené v tomto vyhlásení každý spor, ktorý je vedený proti strane, ktorá také vyhlásenie urobila, a ktorý spadá do niektorej z vylúčených kategórií sporov.

5. Nové vyhlásenie alebo odvolanie vyhlásenia sa nijako nedotýka konania, ktoré už bolo začaté pred súdom alebo tribunálom v súlade s týmto článkom, pokiaľ sa strany nedohodnú inak.

6. Vyhlásenia a oznámenia o ich odvolaní sa ukladajú u generálneho tajomníka OSN, ktorý ich kópie odovzdá zmluvným štátom.

Článok 299

Právo strán dohodnúť sa na konaní

1. Spor vylúčený podľa článku 297 alebo na základe vyhlásenia urobeného podľa článku 298 z konaní stanovených pre riešenie sporov v oddieli 2, môže byť predložený na takéto konania len zo súhlasom strán v spore.

2. Žiadne ustanovenie v tomto oddieli neobmedzuje právo strán v spore, aby sa dohodli na inom konaní pre riešenie takéhoto sporu alebo dosiahli priateľské urovnanie.

ČASŤ XVI

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

Článok 300

Dobrá viera a zneužitie práv

Zmluvné štáty v dobrej viere plnia záväzky, ktoré prevzali podľa tohto dohovoru a vykonávajú práva, slobody a jurisdikciu uznanú v tomto dohovore spôsobom, ktorý nebude znamenať zneužitie práv.

Článok 301

Mierové využívanie morí

Pri výkone svojich práv a plnení svojich povinností podľa tohto dohovoru sa zmluvné štáty vystríhajú akékoľvek hrozby silou alebo použitia sily ako proti územnej celistvosti alebo politickej nezávislosti ktoréhokoľvek štátu, tak aj akýmkoľvek iným spôsobom nezlučiteľným so zásadami medzinárodného práva zakotveného v Charte OSN.

Článok 302

Prezradenie informácií

Bez toho, aby bolo dotknuté právo ktoréhokoľvek zmluvného štátu uchýliť sa ku konaniam o riešenie sporov stanovených v tomto dohovore, predpokladá sa, že žiadne ustanovenie tohto dohovoru nevyžaduje od zmluvného štátu, aby pri plnení ustanovení tohto dohovoru poskytoval informácie, prezradenie ktorých je v rozpore s podstatnými záujmami jeho bezpečnosti.

Článok 303

Archeologické a historické predmety nájdené v mori

1. Štáty majú povinnosti chrániť archeologické a historické predmety nájdené v mori a za tým účelom spolupracujú.

2. S cieľom kontrolovať obchodovanie s týmito predmetmi môže pobrežný štát uplatňovaním článku 33 predpokladať, že ich odstránenie z morského dna bez jeho súhlasu v zóne uvedenej v tomto článku by znamenalo porušenie zákonov a nariadení uvedených v tomto článku na jeho území alebo v pobrežnom mori.

3. Žiadne ustanovenie tohto článku sa nedotýka práv majiteľov,ktorých totožnosť je možné určiť, práva týkajúceho sa zachraňovania alebo iných pravidiel námorného práva alebo zákonov a praxe, pokiaľ ide o kultúrne výmeny.

4. Tento článok sa nedotýka iných medzinárodných dohôd a pravidiel medzinárodného práva týkajúcich sa ochrany archeologických a historických predmetov.

Článok 304

Zodpovednosť za škodu

Ustanovenia tohto dohovoru týkajúce sa zodpovednosti za škodu sa nedotýkajú uplatňovania existujúcich pravidiel a vývoja ďalších pravidiel o zodpovednosti podľa medzinárodného práva.

ČASŤ XVII

ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 305

Podpis

1. Tento dohovor je otvorený na podpis:

a) všetkým štátom;

b) Namíbii zastúpenej Radou OSN pre Namíbiu;

c) všetkým samosprávnym pridruženým štátom, ktoré si zvolili toto postavenie na základe aktu sebaurčenia pod dohľadom a so schválením OSN v súlade s rezolúciou Valného zhromaždenia OSN 1514 (XV) a ktoré majú príslušnosť v otázkach upravených týmto dohovorom, vrátane spôsobilosti uzatvárať zmluvy, pokiaľ ide o tieto otázky;

d) všetkým samosprávnym pridruženým štátom, ktoré v súlade so svojimi príslušnými listinami o pridružení majú príslušnosť v otázkach upravených týmto dohovorom, vrátane spôsobilosti uzavierať zmluvy, pokiaľ ide o tieto otázky;

e) všetkým územiam, ktoré majú plnú vnútornú samosprávu uznanú OSN, avšak nedosiahli plnú nezávislosť v súlade s rezolúciou Valného zhromaždenia 1514 (XV) a ktoré majú príslušnosť v otázkach upravených týmto dohovorom, vrátane spôsobilosti uzavierať zmluvy, pokiaľ ide o tieto otázky;

f) medzinárodným organizáciám v súlade s prílohou IX.

2. Tento dohovor zostane otvorený na podpis do 9. decembra 1984 na Ministerstve zahraničných vecí Jamajky a taktiež od 1. júla 1983 do 9. decembra 1984 v sídle OSN v New Yorku.

Článok 306

Ratifikácia a formálne schválenie

Tento dohovor podlieha ratifikácii štátmi a inými právnymi subjektami uvedenými v článku 305 odsek l písmená b), c), d), a e) a formálnemu schváleniu, v súlade s prílohou IX, právnymi subjektami uvedenými v článku 305 odsek l písmeno f). Listiny o ratifikácii a formálnom schválení sa uložia u generálneho tajomníka OSN.

Článok 307

Pristúpenie

Tento dohovor zostane otvorený pre pristúpenie štátom a iným právnym subjektom uvedeným v článku 305. Pristúpenie iných právnych subjektov uvedených v článku 305 odsek l písmeno f), sa uskutoční v súlade s prílohou IX. Listiny o pristúpení sa uložia u generálneho tajomníka OSN.

Článok 308

Nadobudnutie platnosti

1. Tento dohovor nadobúda platnosť 12 mesiacov po uložení šesťdesiatej listiny o ratifikácii alebo pristúpení.

2. Pre každý štát, ktorý dohovor ratifikuje alebo k nemu pristúpi po uložení šesťdesiatej listiny o ratifikácii alebo pristúpení, nadobúda dohovor platnosť tridsiatym dňom po uložení jeho listiny o ratifikácii alebo pristúpení s výhradou odseku l.

3. V deň nadobudnutia platnosti tohto dohovoru sa zíde Zhromaždenie OSN a zvolí Radu organizácie. Prvá Rada sa ustanoví spôsobom zlučiteľným s cieľom článku 161, ak sa ustanovenia tohto článku nemôžu dôsledne uplatňovať.

4. Pravidlá, predpisy a konania navrhnuté Prípravnou komisiou sa uplatňujú dočasne až do ich formálneho prijatia organizáciou v súlade s časťou XI.

5. Organizácia a jeho orgány konajú v súlade s rezolúciou II Tretej konferencie OSN o morskom práve týkajúcej sa prípravných investícií a s rozhodnutiami Prípravnej komisie, ktoré boli prijaté podľa tejto rezolúcie.

Článok 309

Výhrady a výnimky

K tomuto dohovoru nie je možné uplatniť žiadne výhrady alebo výnimky, pokiaľ to vyslovene nepripúšťajú iné články tohto dohovoru.

Článok 310

Vyhlásenia a oznámenia

Článok 309 nebráni štátu, aby pri podpise, ratifikácii alebo pristúpenií k tomuto dohovoru urobil vyhlásenie alebo oznámenie s akýmkoľvek obsahom alebo názvom, okrem iného, s cieľom zosúladenia svojich zákonov a nariadení s ustanoveniami tohto dohovoru za predpokladu, že takéto vyhlásenie alebo oznámenie nebude smerovať k vylúčeniu alebo pozmeneniu právneho účinku ustanovení tohto dohovoru pri ich uplatnení na daný štát.

Článok 311

Vzťah k iným dohovorom a medzinárodným dohodám

1. Tento dohovor má medzi zmluvnými štátmi prednosť pred ženevskými dohovormi o morskom práve z 29. apríla 1958.

2. Tento dohovor nemení práva alebo záväzky zmluvných štátov vyplývajúce s iných dohôd, ktoré sú zlučiteľné s týmto dohovorom a ktoré sa nedotýkajú užívania práv alebo plnenia záväzkov inými zmluvnými štátmi podľa tohto dohovoru.

3. Dva alebo viac zmluvných štátov môže uzavierať dohody pozmeňujúce alebo pozastavujúce účinnosť ustanovení tohto dohovoru, uplatniteľných len na vzťahy medzi nimi, za predpokladu, že takéto dohody sa nevzťahujú na ustanovenie, odchýlka od ktorého je nezlučiteľná s účinným vykonávaním predmetu a účelu tohto dohovoru a ďalej za predpokladu, že takéto dohody sa nebudú dotýkať uplatňovania základných zásad v ňom obsiahnutých a že ustanovenia takýchto dohôd sa nedotknú užívania práv druhých štátov alebo plnenia ich záväzkov podľa tohto dohovoru.

4. Zmluvné štáty, ktoré majú v úmysle uzavrieť dohodu uvedenú v odseku 3, oznámia iným zmluvným štátom prostredníctvom depozitára tohto dohovoru svoj úmysel uzavrieť dohodu o zmenách alebo pozastaveniach, ktoré táto dohoda stanoví.

5. Tento článok sa nedotýka medzinárodných dohôd výslovne dovolených alebo zachovávaných inými článkami tohto dohovoru.

6. Zmluvné štáty súhlasia s tým, že nie je možné robiť žiadne zmeny a doplnky základných zásad týkajúcich sa spoločného dedičstva ľudstva, ako je zakotvené v článku 136, a že sa nestanú stranami žiadnej dohody, ktorá by sa od nich odchyľovala.

Článok 312

Zmeny a doplnky

1. Po uplynutí 10 rokov od nadobudnutia platnosti tohto dohovoru môže ktorýkoľvek zmluvný štát navrhnúť písomným oznámením zaslaným generálnemu tajomníkovi OSN konkrétne zmeny a doplnky k tomuto dohovoru, okrem tých, ktoré sa týkajú činností v oblasti, a požiadať o zvolanie konferencie, ktorá by posúdila takéto navrhované zmeny a doplnky. Generálny tajomník upovedomí o takomto oznámení všetky zmluvné štáty. Ak do 12 mesiacov odo dňa, kedy bolo takéto oznámenie rozposlané, odpovie kladne na túto žiadosť najmenej polovica zmluvných štátov, zvolá generálny tajomník takúto konferenciu.

2. Pravidlá pre prijímanie rozhodnutí, ktoré sa uplatnia na konferencii o zmenách a doplnkoch sú rovnaké ako pravidlá uplatnené na Tretej konferencii OSN o morskom práve, pokiaľ by konferencia nerozhodla inak. Konferencia by mala vyvinúť všetko úsilie na dosiahnutie dohody o akýchkoľvek zmenách a doplnkoch konsenzom a nemalo by sa o nich hlasovať, pokiaľ nebude vyčerpané všetko úsilie o dosiahnutie konsenzu.

Článok 313

Zmeny a doplnky prijaté zjednodušeným postupom

l. Ktorýkoľvek zmluvný štát môže navrhnúť písomným oznámením odoslaným generálnemu tajomníkovi OSN zmeny a doplnky k tomuto dohovoru, okrem zmien a doplnkov týkajúcich sa činností v oblasti, ktoré sa majú prijať zjednodušeným postupom bez zvolávania konferencie. Generálny tajomník o tomto oznámení upovedomí všetky zmluvné štáty.

2. Ak do 12 mesiacov odo dňa, kedy bolo takéto oznámenie rozposlané, vysloví niektorý štát námietky proti navrhnutým zmenám a doplnkom alebo proti návrhu na ich prijatie zjednodušeným postupom, budú sa tieto zmeny a doplnky považovať za zamietnuté. Generálny tajomník ihneď podľa toho upovedomí všetky zmluvné štáty.

3. Ak po uplynutí 12 mesiacov odo dňa, kedy bolo takéto oznámenie rozposlané, žiaden zmluvný štát nevyjadrí svoje námietky proti navrhovaným zmenám a doplnkom alebo proti návrhu na ich prijatie zjednodušeným postupom, budú sa navrhnuté zmeny a doplnky považovať za prijaté. Generálny tajomník upovedomí všetky zmluvné štáty, že navrhnuté zmeny a doplnky boli prijaté.

Článok 314

Zmeny a doplnky k ustanoveniam tohto dohovoru týkajúce sa výhradne činností v oblasti

1. Ktorýkoľvek zmluvný štát môže navrhnúť písomným oznámením zaslaným generálnemu tajomníkovi organizácii zmeny a doplnky k ustanoveniam tohto dohovoru týkajúce sa výhradne činností v oblasti, vrátane ustanovení prílohy VI oddiel 4. Generálny tajomník rozpošle takéto oznámenie všetkým zmluvným štátom. Navrhnuté zmeny a doplnky po svojom schválení Radou podliehajú schváleniu Zhromaždením. Zástupcovia štátov v týchto orgánoch majú plnú moc posúdiť a schváliť navrhnuté zmeny a doplnky. Akonáhle Rada a Zhromaždenie navrhované zmeny a doplnky schvália, budú sa tieto považovať za prijaté.

2. Pred schválením akýchkoľvek zmien a doplnkov podľa odseku l zabezpečia Rada a Zhromaždenie, aby sa zmeny a doplnky nedotýkali systému prieskumu a ťažby nerastných zdrojov v oblasti až do zvolania Revíznej konferencie v súlade s článkom 155.

Článok 315

Podpis, ratifikácia, pristúpenie a autentické texty zmien a doplnkov

1. Akonáhle sa zmeny a doplnky k tomuto dohovoru prijmú, otvoria sa k podpisu zmluvným štátom, a to na 12 mesiacov odo dňa prijatia v sídle OSN v New Yorku, pokiaľ v samotných zmenách a doplnkoch nebude ustanovené inak.

2. Články 306, 307 a 320 sa uplatňujú na všetky zmeny a doplnky v tomto dohovore.

Článok 316

Nadobudnutie platnosti zmien a doplnkov

1. Zmeny a doplnky k tomuto dohovoru, okrem tých, ktoré sú uvedené v odseku 5, nadobudnú platnosť pre zmluvné štáty, ktoré ich ratifikovali alebo k nim pristúpili, tridsiatym dňom po uložení listín o ratifikácii alebo pristúpení dvoma tretinami zmluvných štátov alebo 60 zmluvnými štátmi, podľa toho, ktorý počet je vyšší.

2. Zmeny a doplnky môžu stanoviť, že pre ich nadobudnutie platnosti sa požaduje väčší počet ratifikácií alebo pristúpení, ako požaduje tento článok.

3. Pre každý zmluvný štát, ktorý ratifikuje alebo pristupuje k zmenám a doplnkom uvedeným v odseku l po uložení požadovaného počtu listín o ratifikácii alebo pristúpení, nadobudnú zmeny a doplnky platnosť tridsiaty deň po uložení jeho listiny o ratifikácií alebo pristúpení.

4. Štát, ktorý sa stane stranou tohto dohovoru po nadobudnutí platnosti zmien a doplnkov v súlade s odsekom l, ak nevyjadrí svoj odlišný úmysel:

a) považuje sa za stranu tohto dohovoru tak, ako bol zmenený a doplnený; a

b) považuje sa za stranu dohovoru, ktorý nebol zmenený a doplnený, vo vzťahu ku ktorémukoľvek zmluvnému štátu, ktorý nie je viazaný týmito zmenami a doplnkami.

5. Akékoľvek zmeny a doplnky týkajúce sa výhradne činností v oblasti a akékoľvek zmena a doplnky k prílohe VII, nadobúdajú platnosť pre všetky zmluvné štáty 12 mesiacov po uložení listín o ratifikácií alebo pristúpení troma štvrtinami zmluvných štátov.

6. Štát, ktorý sa stane stranou tohto dohovoru po nadobudnutí platnosti zmien a doplnkov v súlade s odseku 5, sa považuje za stranu tohto dohovoru takto zmeneného a doplneného.

Článok 317

Výpoveď

1. Každý zmluvný štát môže písomným oznámením odoslaným generálnemu tajomníkovi OSN vypovedať tento dohovor a môže preto uviesť svoje dôvody. Neuvedenie dôvodov sa nedotýka platnosti výpovede. Výpoveď nadobudne účinnosť po uplynutí jedného roka odo dňa, kedy bolo obdržané oznámenie, pokiaľ oznámenie nestanoví neskorší dátum.

2. Výpoveď nezbavuje štát finančných a zmluvných záväzkov, ktoré prevzal v čase, keď bol stranou tohto dohovoru, ani sa táto výpoveď nedotýka žiadneho práva, záväzku alebo právneho postavenia tohto štátu, ktoré boli vytvorené vykonávaním tohto dohovoru pred ukončením jeho účinnosti pre tento štát.

3. Výpoveď sa v žiadnom prípade nedotýka povinnosti ktoréhokoľvek zmluvného štátu plniť každý záväzok obsiahnutý v tomto dohovore, ktorému by podliehal podľa medzinárodného práva nezávisle na tomto dohovore.

Článok 318

Status príloh

Prílohy tvoria neoddeliteľnú súčasť tohto dohovoru a, pokiaľ nie je výslovne stanovené inak, odkaz na tento dohovor alebo na jednu z jeho častí zahŕňa tiež odkaz na prílohy, ktoré sa k dohovoru vzťahujú.

Článok 319

Depozitár

1. Depozitárom tohto dohovoru a jeho zmien a doplnkom je generálny tajomník OSN.

2. Okrem svojich funkcií depozitára, generálny tajomník:

a) predkladá správy všetkým zmluvným štátom, organizácii a všetkým príslušným medzinárodným organizáciám o otázkach všeobecnej povahy, ktoré vznikli vzhľadom na tento dohovor;

b) oznamuje organizácii ratifikácie a formálne schválenia tohto dohovoru, pristúpenia k nemu a jeho zmeny a doplnky, ako aj vypovedanie tohto dohovoru;

c) oznamuje zmluvným štátom dohody v súlade s článkom 311 odsek 4;

d) rozposiela zmeny a doplnky, ktoré boli prijaté v súlade s týmto dohovorom, zmluvným štátom k ratifikácii alebo pristúpeniu;

e) zvoláva potrebné schôdze zmluvných štátov v súlade s týmto dohovorom.

3. a) Generálny tajomník taktiež predkladá pozorovateľom uvedeným v článku 156:

i) správy uvedené v odseku 2 písmeno a);

ii) oznámenia uvedené v odseku 2 písmená b) a c); a

iii) texty zmien a doplnkov uvedené v odseku 2 písmeno d) pre ich informáciu.

b) Generálny tajomník taktiež pozýva týchto pozorovateľov, aby sa zúčastnili ako pozorovatelia schôdzí zmluvných štátov uvedených v odseku 2 písmeno e).

Článok 320

Autentické texty

Originál tohto dohovoru, ktorého anglické, arabské, čínske, francúzske, ruské a španielske texty sú rovnako autentické, bude s výhradou článku 305 odsek 2 uložený u generálneho tajomníka OSN.

Na dôkaz tohto podpísaní splnomocnenci, riadne k tomu oprávnení, podpísali tento dohovor.

V Montego Bay, dňa desiateho decembra roku tisícdeväťstoosemdesiatdva.

--------------------------------------------------

PRÍLOHA

PRÍLOHA I

ĎALEKO MIGRUJÚCE DRUHY RÝB

1. | Tuniak dlhoplutvý | Thunnus alalunga |

2. | Tuniak obyčajný | Thunnus thynnus |

3. | Tuniak zavalitý | Thunnus obesus |

4. | Tuniak menší | Katsuwonus pelamis |

5. | Tuniak žltoplutvý | Thunnus albacares |

6. | Tuniak čiernoplutvý | Thunnus atlanticus |

7. | Druhy malých tuniakov | Euthynnus alletteratus; Euthynnus affinis |

8. | Tuniak austrálsky | Thunnus maccoyii |

9. | Makrely | Auxis thazard; Auxis rochei |

10. | Pražmovití | čelaď Bramidae |

11. | Plachetníci: | Tetrapturus angustirostris; Tetrapturus belone; Tetrapturus pfluegeri; Tetrapturus albidus; Tetrapturus audax; Tetrapturus georgei; Makaira mazara; Makaira indica; Makaira nigricans |

12. | Iné druhy plachetníkov | Istiophorus platatypterus Plachetník belavý Istiophorus albicans |

13. | Mečiar obyčajný | Xiphias gladius |

14. | Polozobci: | Polozobec túlavý Scomberesox saurus Polozobec sajra Cololabis saira, Cololabis adocetus; Scomberesox saurus scombroides |

15. | Dorády: | Doráda nepravá Coryphaena hippurus Doráda malá Coryphaena equiselis |

16. | Oceánske žraloky: | Šedúň plavýHexanchus griseusŽralok ozrutnýCetorhinus maximu eľaď líškovitýchAlopiidaeŽralok obrovský čeľaď Rhincodom typicus čeľaď Carcharhinidae čeľaď mlatkohlavéSphyrnidae čeľaď obrovitíIsurida |

17. | Veľryby: | čeľaď vorvanePhyseteridae čeľaď vráskavceBalaenopteridae čeľaď veľrybovitéBalaenidae čeľaď vráskavcovitéEschrichtiidae čeľaď narvalovitéMonodontidae čeľaď vorvaňovitéZiphiidae čeľaď delfínyDelphinidae |

PRÍLOHA II

Komisia pre hranice kontinentálneho šelfu

Článok 1

V súlade s ustanoveniami článku 76 sa zriaďuje Komisia kontinentálneho šelfu za hranicou 200 námorných míľ v súlade s týmito článkami.

Článok 2

1. Komisia sa skladá z 21 členov, ktorí sú odborníkmi v oblasti geológie, geofyziky a hydrografie a zvolení zmluvnými štátmi z radov ich štátnych príslušníkov s náležitým zreteľom na potrebu zabezpečiť spravodlivé zemepisné zastúpenie, a ktorí pôsobia ako osoby.

2. Prvé voľby sa budú konať čo najskôr, ale v každom prípade do 18 mesiacov po nadobudnutí platnosti tohto dohovoru. Najmenej 3 mesiace pred každými voľbami pošle generálny tajomník Organizácie spojených národov zmluvným štátom list, v ktorom ich vyzve k predloženiu kandidátov, po príslušných oblastných poradách, do 3 mesiacov. Generálny tajomník pripraví abecedný zoznam všetkých takýmto spôsobom navrhnutých osôb a postúpi ho všetkým zmluvným štátom.

3. Voľby členov Komisie sa konajú po schôdzke zmluvných štátov, ktorú zvolá generálny tajomník do hlavného sídla OSN. Na tejto schôdzke, na ktorej tvoria kvórum 2/3 zmluvných štátov, sú osobami zvolenými do Komisie tí z navrhnutých kandidátov, ktorí získajú 2/3 väčšinu hlasov od predstaviteľov prítomných a hlasujúcich zmluvných štátov. Z každej zemepisnej oblasti sa zvolia najmenej 3 členovia.

4. Členovia Komisie sú volení na 5 ročné obdobie. Môžu byť opätovne zvolení.

5. Zmluvný štát, ktorý predložil návrh na vymenovanie člena Komisie, hradí výdaje spojené s činnosťou člena v Komisii. Príslušný pobrežný štát hradí výdaje, ktoré vzniknú v súvislosti s poradami uvedenými v článku 3 odsek l písmeno b). Sekretariát Komisie zabezpečí generálny tajomník OSN.

Článok 3

1. Funkcie Komisie sú:

a) posudzovať údaje a iné materiály predložené pobrežnými štátmi a týkajúce sa vonkajších hraníc kontinentálneho šelfu v oblastiach, kde tieto hranice presahujú 200 námorných míľ a predkladať odporúčania v súlade s článkom 76 a vyhlásením o výklade prijatom 29. augusta 1980 Treťou konferenciou OSN o morskom práve;

b) poskytovať vedecké a technické rady, ak o ne požiada dotknutý pobrežný štát v priebehu prípravy údajov uvedených v písmene a).

2. Komisia môže spolupracovať v rozsahu, ktorý sa považuje za nevyhnutný a užitočný, s Medzivládnou oceánografickou komisiou UNESCO, s Medzinárodnou hydrografickou organizáciou a inými príslušnými medzinárodnými organizáciami z hľadiska výmeny vedeckých a technických informácií, ktoré by mohli byť Komisii nápomocné pri plnení svojich povinností.

Článok 4

Ak má pobrežný štát v úmysle stanoviť v súlade s článku 76 tohto dohovoru vonkajšiu hranicu svojho kontinentálneho šelfu za pásmom 200 námorných míľ, predloží Komisii podrobné údaje o tejto hranici spolu s podpornými vedeckými a technickými údajmi čo najskôr, ale v každom prípade do 10 rokov od nadobudnutia platnosti tohto dohovoru pre tento štát. Pobrežný štát súčasne uvedie mená všetkých členov Komisie, ktorí mu poskytli vedecké a technické rady.

Článok 5

Pokiaľ Komisia nerozhodne inak, pracuje prostredníctvom subkomisií zložených zo 7 členov vymenovaných vyvážene s prihliadnutím na osobitné prvky každej jednotlivej žiadosti pobrežného štátu. Štátni príslušníci pobrežného štátu predkladajúceho žiadosť, ktorí sú členmi Komisie, a ktorýkoľvek člen Komisie, ktorý napomáhal pobrežnému štátu poskytovaním vedeckých a technických rád pri stanovovaní hranice, nie sú členmi subkomisie zaoberajúcej sa touto žiadosťou, ale majú právo zúčastniť sa ako členovia konania Komisie, pokiaľ ide o uvedenú žiadosť. Pobrežný štát, ktorý predložil Komisii žiadosť, môže vyslať svojho zástupcu ako účastníka na príslušnom konaní bez hlasovacieho práva.

Článok 6

1. Subkomisia predkladá svoje odporúčania Komisii.

2. Komisia schvaľuje odporúčania subkomisie 2/3 väčšinou prítomných a hlasujúcich členov Komisie.

3. Odporúčania Komisie sa predkladajú písomne pobrežnému štátu, ktorý podal žiadosť, ako aj generálnemu tajomníkovi OSN.

Článok 7

Pobrežný štát stanoví vonkajšie hranice kontinentálneho šelfu v súlade s ustanoveniami článku 76 odsek 8 a v súlade s príslušnými vnútroštátnymi postupmi.

Článok 8

V prípade, že pobrežný štát nesúhlasí s odporúčaniami Komisie, podá v rozumnej lehote Komisii revidovanú alebo novú žiadosť.

Článok 9

Rokovanie Komisie sa nedotýka záležitostí týkajúcich sa rozhraničenia hraníc medzi štátmi s protiľahlým alebo susediacim pobrežím.

PRÍLOHA III

ZÁKLADNÉ PODMIENKY VYHĽADÁVANIA, PRIESKUMU A ŤAŽ BY

Článok 1

Vlastnícke práva na nerastné suroviny

Práva na nerastné suroviny prejdú po ich vyťažení v súlade s týmto dohovorom.

Článok 2

Vyhľadávanie

1. a) Organizácia podporuje vyhľadávanie v oblasti.

b) Vyhľadávanie sa vykonáva až potom, keď organizácia obdržala uspokojivý písomný záväzok, že predpokladaný vyhľadávateľ bude postupovať podľa tohto dohovoru a podľa príslušných pravidiel, predpisov a postupov organizácie, ktoré sa týkajú spolupráce pri výcvikových programoch uvedených v článkoch 143 a 144 a ochrany morského prostredia a že prijme kontrolu organizáciou, že plní tento záväzok. Spolu so záväzkom oznámi predpokladaný vyhľadávateľ organizácii približné hranice dielu alebo dielov, kde sa má vyhľadávanie uskutočňovať.

c) Vyhľadávanie sa môže súčasne vykonávať viac ako jedným vyhľadávateľom v rovnakom dieli alebo dieloch.

2. Vyhľadávanie neposkytuje vyhľadávateľovi žiadne práva, pokiaľ ide o zdroje. Vyhľadávateľ však môže vyťažiť rozumné množstvo nerastných surovín na vyskúšanie.

Článok 3

Prieskum a ťažba

1. Podnik, zmluvné štáty a iné právne subjekty uvedené v článku 153 odsek 2 písmeno b) môžu organizáciu požiadať o schválenie pracovných plánov týkajúcich sa činnosti v oblasti.

2. Podnik môže podať žiadosť vzhľadom na akúkoľvek časť oblasti, avšak žiadosti iných subjektov vzhľadom na vymedzenie dielov podliehajú ďalším požiadavkám článku 9 tejto prílohy.

3. Prieskum a ťažba sa vykonávajú len v dieloch určených v pracovných plánoch uvedených v článku 153 odsek 3 a schválených organizáciou v súlade s ustanoveniami tohto dohovoru, príslušnými pravidlami, predpismi a postupom organizácie.

4. Každý schválený plán:

a) je v súlade s ustanoveniami tohto dohovoru a s pravidlami, predpismi a postupmi organizácie;

b) zabezpečuje kontrolu organizácie nad činnosťou v oblasti v súlade s článku 153 odsek 4;

c) poskytuje prevádzkovateľovi výhradné práva na prieskum a ťažbu určitých kategórií zdrojov nerastných surovín v dieli, ktorý je zahrnutý v pracovnom pláne v súlade s pravidlami, predpismi a postupmi organizácie. Ak však žiadateľ predloží na schválenie pracovný plán len na etapu prieskumu alebo etapu ťažby, poskytne schválený pracovný plán výhradné práva týkajúce sa len tejto etapy.

5. S výnimkou pracovných plánov predložených podnikom má každý pracovný plán po svojom schválení formu kontraktu uzatvoreného medzi organizáciou a žiadateľom alebo žiadateľmi.

Článok 4

Kvalifikácia žiadateľov

1. Žiadatelia s výnimkou podniku sú kvalifikovaní, ak majú štátnu príslušnosť alebo sú kontrolovaní a navrhnutí podľa článku 153 odsek 2 písmeno b) a ak dodržiavajú postupy a spĺňajú kvalifikačné kritériá stanovené v pravidlách, predpisoch a postupoch organizácie.

2. S výnimkou ustanovení odseku 6 sa takéto kvalifikačné kritériá týkajú finančných a technických možností žiadateľa a jeho plnenia všetkých predchádzajúcich kontraktov s organizáciou.

3. Každý žiadateľ je navrhnutý zmluvným štátom, ktorého je štátnym príslušníkom, pokiaľ žiadateľ nemá viac ako jednu štátnu príslušnosť, ako v prípade spoločných podnikov alebo konzorcií právnych subjektov z niekoľkých štátov, v takomto prípade navrhnú žiadosť všetky dotknuté zmluvné štáty, alebo ak je žiadateľ pod účinnou kontrolou iného zmluvného štátu alebo jeho štátnych príslušníkov, ako je štát, ktorého je štátnym príslušníkom, navrhnú žiadosť oba zmluvné štáty. Kritériá a postupy pre vykonanie podmienok navrhovania sú stanovené v pravidlách, predpisoch a postupoch organizácie.

4. Navrhujúci štát alebo štáty majú podľa článku 139 zodpovednosť za to, že zabezpečia v rámci svojich právnych systémov, že takto navrhnutý kontrakt bude vykonávať činnosť v oblasti v súlade s ustanoveniami kontraktu a so svojimi záväzkami podľa tohto dohovoru. Navrhujúci štát však nie je zodpovedný za škodu spôsobenú tým, že kontrahent, ktorého navrhol, akokoľvek neplniaci záväzky, ak tento zmluvný štát prijal právne predpisy a vykonal správne opatrenia, ktoré sú v rámci jeho právneho systému v rozumnej miere vhodné na zabezpečenie plnenia záväzkov osobami pod jeho jurisdikciou.

5. Postupy pre posudzovanie kvalifikovanosti zmluvných štátov, ktoré sú žiadateľmi, zohľadňujú ich charakter ako štátov.

6. Kvalifikačné kritériá vyžadujú, aby sa každý žiadateľ bez výnimky v rámci svojej žiadosti zaviazal:

a) prijať ako vynútiteľné a dodržiavať záväzky vyplývajúce s ustanovení časti XI, pravidiel, predpisov a postupov organizácie, rozhodnutí orgánov organizácie a ustanovení svojich kontraktov s organizáciou;

b) prijať kontrolu organizácie nad činnosťou v oblasti, ako k tomu splnomocňuje tento dohovor;

c) poskytnúť organizácii písomné ubezpečenie, že poctivo splní svoje záväzky v zmysle kontraktu;

d) posilniť ustanovenia o prevode technológie obsiahnuté v článku 5 tejto prílohy.

Článok 5

Prevod technológie

1. Pri predložení pracovného plánu poskytne každý žiadateľ organizácii všeobecný opis vybavenia a metód, ktoré sa majú používať pri vykonávaní činnosti v oblasti, ako aj ďalšie príslušné informácie, ktoré však nie sú predmetom vlastníckej ochrany o charaktere takejto technológie a informácie o tom, kde je takáto technológia dosiahnuteľná.

2. Každý prevádzkovateľ oznámi organizácii zmeny v opise a informáciách poskytnutých podľa odseku l, kedykoľvek bude zavedená podstatná technologická zmena alebo inovácia.

3. Každý kontrakt o vykonávaní činnosti v oblasti obsahuje tieto záväzky kontrahenta:

a) poskytnúť podniku, kedykoľvek o to organizácia požiada, podľa spravodlivých a rozumných komerčných ustanovení a podmienok, technológiu, ktorú používa pri vykonávaní činnosti v oblasti podľa kontraktu a na prevod ktorej je zákonne oprávnená. To sa vykonáva pomocou licencií alebo iných vhodných dojednaní, ktoré kontrahent uzatvorí s podnikom a ktoré budú obsiahnuté v osobitnej dohode doplňujúcej kontrakt. Tohto záväzku je možné sa dovolávať len vtedy, ak podnik usúdi, že nie je schopný získať rovnakú alebo rovnako účinnú a užitočnú technológiu na voľnom trhu a podľa spravodlivých a rozumných komerčných ustanovení a podmienok;

b) získať písomné ubezpečenie od vlastníka akékoľvek technológie používanej pri vykonávaní činnosti v oblasti podľa kontraktu, ktorá nie je všeobecne dostupná na voľnom trhu a na ktorú sa nevzťahuje písmeno a), že vlastník poskytne takúto technológiu podniku, kedykoľvek o to organizácia požiada na základe licencie alebo iných vhodných zmlúv a za spravodlivých a rozumných komerčných ustanovení a podmienok v rovnakom rozsahu, v akom bola poskytnutá kontrahentovi. Ak kontrahent toto ubezpečenie neposkytne, nebude príslušnú technológiu pri vykonávaní činnosti v oblasti používať;

c) získať od vlastníka vynútiteľným kontraktom, keď o to podnik požiada a kedykoľvek je to možné urobiť bez značných nákladov pre kontrahenta, zákonné právo na prevod akejkoľvek technológie, ktorá sa používa pri vykonávaní činnosti v oblasti v rámci kontraktu podniku, ak nie je na jej prevod inak zákonne oprávnený a ak nie je táto technológia inak všeobecne dosiahnuteľná na voľnom trhu. Keď existuje podstatný kooperačný vzťah medzi kontrahentom a vlastníkom technológie, sú tesnosť tohto vzťahu a stupeň kontroly alebo vplyvu smerodajné na určenie toho, či boli vykonané všetky dostupné opatrenia na získanie takého práva. Keď kontrahent vykonáva účinnú kontrolu nad vlastníkom, považuje sa nadobudnutie zákonných práv od vlastníka za smerodajné pre kvalifikáciu kontrahenta pri každej ďalšej žiadosti o schválenie pracovného plánu;

d) umožniť na žiadosť podniku nadobudnutie akejkoľvek technológie, na ktorú sa vzťahuje písmeno b), podnikom na základe licencie alebo iných vhodných zmlúv a za spravodlivých a rozumných ustanovení a podmienok;

e) prijať rovnaké opatrenia ako opatrenia predpísané v písmenách a), b), c) a d) v prospech rozvojového štátu alebo skupiny rozvojových štátov, ktoré požiadali o kontrakt podľa článku 9 tejto prílohy za predpokladu, že tieto opatrenia budú obmedzené na ťažbu v časti dielu navrhnutého kontrahentom, ktoré boli vyhradené podľa článku 8 tejto prílohy a za predpokladu, že činnosť podľa kontraktu, o ktorý sa usiluje rozvojový štát alebo skupina rozvojových štátov, nezahrnie prevod technológie tretiemu štátu alebo štátnym príslušníkom tretieho štátu. Záväzok podľa tohto ustanovenia sa uplatňuje, iba pokiaľ ide o ktoréhokoľvek kontrahenta, keď podnik o technológiu nepožiadal alebo ju kontrahent nepreviedol.

4. Spory týkajúce sa záväzkov stanovených v odseku 3, ako aj iných ustanovení kontraktov, podliehajú obligatórnemu riešeniu v súlade s ustanoveniami časti XI a v prípadoch porušenia týchto záväzkov je možné nariadiť pozastavenie alebo ukončenie účinnosti kontraktu, alebo uložiť peňažné pokuty, ako je stanovené v článku 18 tejto prílohy. Spory o tom, či ponuky vykonané kontrahentom sú v hraniciach spravodlivých a rozumných komerčných ustanovení a podmienok, môže predložiť ktorákoľvek z oboch strán záväznej obchodnej arbitráži v súlade s Arbitrážnymi pravidlami UNICITRAL-u alebo inými arbitrážnymi pravidlami, ako môže byť stanovené v pravidlách, predpisoch a postupoch organizácie. Ak sa zistí, že ponuka urobená kontrahentom nie je v hraniciach spravodlivých a rozumných komerčných ustanovení a podmienok, poskytne sa kontrahentovi 45 dní na revíziu jeho ponuky, aby ju uviedol do týchto hraníc skôr, ako organizácia prijme akékoľvek opatrenia v súlade s článkom 18 tejto prílohy.

5. Ak nie je podnik schopný získať vhodnú technológiu podľa spravodlivých a rozumných komerčných ustanovení a podmienok, aby mohol včas začať ťažbu a spracovanie nerastných surovín z oblasti, môže buď Rada alebo Zhromaždenie zvolať skupinu zmluvných štátov zloženú z tých, ktoré sa zaoberajú činnosťou v oblasti, z tých, ktoré navrhli právne subjekty, ktoré sa zaoberajú činnosťou v oblasti a z iných zmluvných štátov majúcich prístup k tejto technológii. Táto skupina sa spoločne poradí a prijme účinné opatrenia, aby sa dosiahlo, že táto technológia bude podniku poskytnutá podľa spravodlivých a rozumných komerčných ustanovení a podmienok. Každý takýto zmluvný štát prijme všetky dostupné opatrenia za týmto účelom v rámci svojho vlastného právneho systému.

6. V prípade spoločného podnikania s podnikom bude prevod technológie v súlade s ustanoveniami dohody o spoločnom podnikaní.

7. Záväzky stanovené v odseku 3 sa zahŕňajú do každého kontraktu na vykonávanie činnosti v oblasti po dobu 10 rokov po započatí komerčnej produkcie podnikom, a je možné sa na ne v tomto čase dovolávať.

8. Na účely tohto článku znamená "technológia" špecializované vybavenie a technické know-how vrátane príručiek, návrhov, prevádzkových inštrukcií, výcviku a technického poradenstva a pomoci, ktoré sú potrebné pre zostavenie, údržbu a prevádzku životaschopného systému a zákonné právo používať tieto zložky na tieto účely na nevýlučnom základe.

Článok 6

Schvaľovanie pracovných plánov

1. Šesť mesiacov po nadobudnutí platnosti tohto dohovoru a potom každý štvrtý mesiac pristúpi organizácia k posúdeniu predložených pracovných plánov.

2. Pri posudzovaní žiadosti o schválenie pracovného plánu vo forme kontraktu organizácia najskôr zistí, či:

a) žiadateľ vyhovel postupu stanovenému pre žiadosti v súlade s článkom 4 tejto prílohy a či poskytol organizácii záväzky a záruky, ktoré sa požadujú v uvedenom článku. V prípadoch nedodržania tohto postupu alebo ak chýba ktorýkoľvek z uvedených záväzkov alebo záruk, poskytne sa žiadateľovi 45 dní na odstránenie týchto nedostatkov;

b) žiadateľ má potrebnú kvalifikáciu podľa článku 4 tejto prílohy.

3. Všetky navrhnuté pracovné plány sa vybavujú v tom poradí, v akom boli obdržané. Navrhnuté pracovné plány dodržiavajú a riadia sa príslušnými ustanoveniami tohto dohovoru a pravidlami, predpismi a postupmi organizácie vrátane tých, ktoré sa týkajú prevádzkových požiadaviek, finančných príspevkov a záväzkov týkajúcich sa prevodu technológie. Ak navrhované pracovné plány spĺňajú tieto požiadavky, organizácia ich schváli za predpokladu, že zodpovedajú jednotným a nediskriminačným požiadavkám ustanoveným v pravidlách, predpisoch a postupoch organizácie, iba ak:

a) celá časť uvedená v navrhovanom pracovnom pláne alebo len jeho časť je zahrnutá do skôr schváleného pracovného plánu alebo do skôr predloženého návrhu pracovného plánu, ktorý organizácia ešte s konečnou platnosťou nevybavila;

b) celá časť uvedená v navrhovanom pracovnom pláne alebo len jeho časť neboli organizáciou schválené podľa článku 162 odsek 2 písmeno x); alebo

c) navrhovaný pracovný plán nebol navrhnutý alebo predložený zmluvným štátom, ktorý už má:

i) pracovné plány na prieskum a ťažbu mangánových konkrécií v nevyhradených dieloch, ktoré spolu s ktoroukoľvek častou dielu uvedeného v navrhovanom pracovnom pláne presahujú čo do rozlohy 30 % kruhovej oblasti s rozsahom 400000 štvorcových kilometrov, ktorá bude mať stred v ktorejkoľvek časti dielu uvedeného v navrhnutom pracovnom pláne;

ii) pracovné plány na prieskum a ťažbu mangánových konkrécií v nevyhradených dieloch, ktoré vo svojom súhrne tvoria 2 % z celej oblasti morského dna, ktorá nebude vyhradená alebo schválená organizáciou pre ťažbu podľa článku 162 odsek 2 písmeno x).

4. S cieľom kritérií obsiahnutých v odseku 3 písmeno c) sa pracovný plán predložený spoločenstvom alebo konzorciom počíta na podielovom základe medzi dotknutými navrhujúcimi zmluvnými štátmi v súlade článkom 4 odsek 3 tejto prílohy. Organizácia môže schváliť pracovný plán, na ktorý sa vzťahuje odsek 3 písmeno c), ak rozhodne, že toto schválenie nedovoľuje zmluvnému štátu alebo osobám, ktoré navrhol, monopolizovať vykonávanie činnosti v oblasti alebo brániť iným zmluvným štátom v činnosti v oblasti.

5. Napriek odseku 3 písmeno a) môže organizácia po uplynutí dočasného obdobia, ako je uvedené v článku 151 odsek 3, prijať za pomoci pravidiel, predpisov a postupov iné postupy a kritériá, ktoré sú zlučiteľné s týmto dohovorom pre rozhodovanie o tom, ktorým žiadateľom budú pracovné plány schválené v prípadoch výberu žiadateľov o navrhovaný diel. Tieto postupy a kritériá zabezpečia schválenie pracovných plánov na spravodlivom a nediskriminačnom základe.

Článok 7

Výber žiadateľov na oprávnenie pre ťažbu

1. Šesť mesiacov po nadobudnutí platnosti tohto dohovoru a potom každý štvrtý mesiac pristúpi organizácia k posúdeniu žiadostí na oprávnenie k ťažbe, ktoré boli predložené v bezprostredne predchádzajúcom období. Ak môžu byť schválené všetky takéto žiadosti bez prekročenia obmedzenia ťažby alebo porušenia záväzkov organizácie podľa komoditnej dohody alebo dojednaní, ktorých sa stala stranou, ako je ustanovené v článku 151, vydá organizácia oprávnenie, o ktoré je požiadaná.

2. Ak sa musí vykonať výber medzi žiadateľmi na oprávnenia k ťažbe z dôvodov obmedzení ťažby uvedených v článku 151 odseky 2 až 7, alebo z dôvodov záväzkov organizácie podľa komoditnej dohody alebo dojednaní, ktorých sa stal stranou, ako je ustanovené v článku 151 odsek l, vykoná organizácia výber na základe objektívnych a nediskriminačných kritérií stanovených v jeho pravidlách, predpisoch a postupoch.

3. Pri uplatňovaní odseku 2 organizácia dá prednosť žiadateľom, ktorí:

a) dávajú lepšie záruky na plnenie s prihliadnutím na ich finančnú a technickú kvalifikáciu a plnenie, ak nejaké bolo, skôr schválených pracovných plánov;

b) poskytujú skôr nádejné finančné zisky pre organizáciu s prihliadnutím na to, odkedy je plánované začatie komerčnej ťažby;

c) vložili najviac zdrojov a úsilia do vyhľadávania a prieskumu.

4. Žiadatelia, ktorí neboli vybraní, majú prednosť v ďalších obdobiach, pokiaľ neobdržia oprávnenie na ťažbu.

5. Výber sa vykonáva so zreteľom na potrebu zlepšiť možnosti pre všetky zmluvné štáty bez ohľadu na ich sociálne a hospodárske zriadenie alebo zemepisnú polohu tak, aby sa zamedzilo diskriminácii voči ktorémukoľvek štátu alebo zriadeniu pri účasti na činnosti v oblasti a aby sa zabránilo monopolizácii tejto činnosti.

6. Žiadosti o oprávnenie k ťažbe, pokiaľ ide o vyhradené diely, majú vždy prednosť, keď sa ťažba vykonáva na menšom počte vyhradených dielov ako nevyhradených.

7. Rozhodnutia, ktoré sú uvedené v tomto článku, sa vykonajú čo najrýchlejšie po uplynutí každého obdobia.

Článok 8

Vyhradzovanie dielov

Každá žiadosť, okrem žiadostí predložených podnikom alebo akýmkoľvek iným právnym subjektom, o vyhradené diely musí pokrývať celý diel, ktorý nemusí byť jedinou súvislou oblasťou, avšak je dostatočne veľký a s dostatočnou odhadnutou komerčnou hodnotou, aby umožňoval dve ťažobné činnosti. Žiadateľ uvedie súradnice rozdeľujúce diel na dve časti s rovnakou odhadnutou trhovou hodnotou a predloží všetky údaje, ktoré získal o oboch častiach. Bez toho, aby boli dotknuté právomoci organizácie podľa článku 17 tejto prílohy, musia sa údaje o mangánových konkréciách, ktoré sa majú predložiť, týkať mapovania, vzorkovania, hustoty konkrécií a ich kovového obsahu. Do 45 dní po obdržaní týchto údajov označí organizácia časť, ktorá má byť vyhradená len pre vykonávanie činnosti organizáciou prostredníctvom podniku alebo v združení s rozvojovými štátmi. Toto označenie sa môže odložiť o ďalších 45 dní, ak organizácia požiada nezávislého experta, aby posúdil, či všetky údaje požadované týmto článkom, boli predložené. Označený diel sa stane vyhradeným dielom, akonáhle bude schválený pracovný plán pre nevyhradený diel a podpísaný kontrakt.

Článok 9

Činnosť vo vyhradených dieloch

1. Podnik má možnosť rozhodnúť, či má v úmysle vykonávať činnosť v každom vyhradenom dieli. Toto rozhodnutie sa môže prijať kedykoľvek, pokiaľ organizácia neobdrží oznámenie podľa odseku 4, v takomto prípade sa podnik rozhodne v rozumnej lehote. Podnik sa môže rozhodnúť ťažiť v týchto dieloch spoločnými podnikmi so zainteresovaným štátom alebo právnym subjektom.

2. Podnik môže uzavierať kontrakty na vykonávanie svojej činnosti v súlade s prílohou IV článok 12 Môže taktiež vstupovať do spoločných podnikov na vykonávanie tejto činnosti s ktorýmikoľvek právnymi subjektami želajúcimi si vykonávať takúto činnosť a ktoré sú oprávnené vykonávať činnosť v oblasti podľa článku 153 odsek 2 písmeno b). Pri posudzovaní týchto spoločných podnikov ponúkne podnik zmluvným štátom, ktoré sú rozvojovými štátmi a ich štátnym príslušníkom, možnosť účinnej spoluúčasti.

3. Organizácia môže vo svojich pravidlách, predpisoch a postupoch stanoviť podstatné a procedurálne požiadavky a podmienky, pokiaľ ide o tieto kontrakty a spoločné podniky.

4. Ktorýkoľvek zmluvný štát, ktorý je rozvojovým štátom, alebo ktorákoľvek právnická alebo fyzická osoba, ktorá je navrhnutá a účinne kontrolovaná týmto alebo iným rozvojovým štátom, ktorý je kvalifikovaným žiadateľom, alebo akákoľvek skupina takýchto subjektov, môže oznámiť organizácii, že si želá predložiť pracovný plán podľa článku 6 tejto prílohy, pokiaľ ide o vyhradený diel. Pracovný plán sa posúdi, ak sa podnik rozhodne podľa odseku l, že nemá v úmysle vykonávať činnosť v tomto dieli.

Článok 10

Prednosť a priorita medzi žiadateľmi

Prevádzkovateľ, ktorý má schválený pracovný plán len na prieskum, ako je ustanovené v článku 3 odsek 4 písmeno c) tejto prílohy, má prednosť a prioritu medzi žiadateľmi o pracovný plán na ťažbu, pokiaľ ide o rovnaký diel a zdroj. Táto prednosť alebo priorita však môže byť odňatá, ak plnenie prevádzkovateľa bolo neuspokojivé.

Článok 11

Spoločné dojednania

1. Kontrakty môžu obsahovať ustanovenia o spoločných dojednaniach medzi kontrahentom a organizáciou prostredníctvom podniku, formu spoločných podnikov alebo delenie ťažby ako aj akúkoľvek inú formu spoločných dojednaní, ktoré majú rovnakú ochranu proti revízii, pozastaveniu alebo ukončeniu ako kontrakty s organizáciou.

2. Kontrahenti vstupujúci do takýchto spoločných dojednaní s podnikom môžu byť finančne stimulovaní, ako je stanovené v článku 13 tejto prílohy.

3. Spoločníci podniku v spoločných podnikoch zodpovedajú za platby požadované článku 13 tejto prílohy v rozsahu svojho podielu v spoločných podnikoch s výnimkou finančných stimulov a technických možností.

Článok 12

Činnosť vykonávaná podnikom

1. Činnosť v oblasti vykonávaná podnikom podľa článku 153 odsek 2 písmeno a) je upravená ustanoveniami časti XI, pravidlami, predpismi a postupmi organizácie a jeho príslušnými rozhodnutiami.

2. Každý pracovný plán predložený podnikom musí byť doložený dôkazmi, ktoré potvrdzujú jeho finančné a technické možnosti.

Článok 13

Finančné ustanovenia kontraktov

1. Pri prijímaní pravidiel, predpisov a postupov týkajúcich sa finančných ustanovení kontraktov medzi organizáciou a právnymi subjektami uvedenými v článku 153 odsek 2 písmeno b) a pri dojednávaní finančných podmienok v súlade s časťou XI a týmito pravidlami, predpismi a postupmi, sa organizácia riadi týmito cieľmi:

a) zabezpečiť optimálne príjmy organizácii z výťažku komerčnej ťažby;

b) prilákať investície a technológiu pre prieskum a ťažbu v oblasti;

c) zabezpečiť rovnosť finančného zaobchádzania a porovnateľné finančné záväzky pre kontrahentov;

d) stimulovať kontrahentov na jednotnom a nediskriminačnom základe pre uzavieranie dohôd s podnikom a s rozvojovými štátmi alebo ich štátnymi príslušníkmi, a tým podporiť prevod technológie podniku týmto štátom a ich občanom a zaškolenie personálu organizácie a rozvojových štátov;

e) umožniť podniku účinne sa zapájať do ťažby z morského dna súčasne s právnymi subjektami uvedenými v článku 153 odsek 2 písmeno b); a

f) zabezpečiť, aby finančné stimulovanie kontrahentov podľa odseku 14 alebo podľa ustanovení kontraktov, ktoré boli preskúmané v súlade s článkom 19 tejto prílohy alebo podľa ustanovení článku 11 tejto prílohy, pokiaľ ide o spoločné podniky, nevyústili do podpory kontrahentov pre získanie výhod v súťažiach v porovnaní s vnútrozemskými ťažbármi.

2. Vyberá sa poplatok za správne náklady za spracovanie žiadosti o schválenie pracovného plánu vo forme kontraktu, ktorý je stanovený vo výške 500000 USD za jednu žiadosť. Rada preskúma časť od času výšku poplatku, aby zabezpečila, že tento poplatok pokryje všetky vzniknuté správne náklady. Ak správne náklady, ktoré vznikli na strane organizácie pri spracovávaní žiadosti budú menšie ako stanovený poplatok, vráti organizácia rozdiel žiadateľovi.

3. Kontrahent platí stanovený ročný poplatok vo výške l milión USD od nadobudnutia platnosti kontraktu. Ak bude schválený deň začatia komerčnej ťažby odložený, pretože vydanie oprávnenia na ťažbu v súlade s článkom 151 sa oneskorilo, bude stanovený ročný poplatok počas obdobia odkladu suspendovaný. Odo dňa začatia komerčnej ťažby platí kontrahent buď dávky z produkcie alebo stanovený ročný poplatok, podľa toho, ktorý z nich je väčší.

4. Do roka od začatia komerčnej ťažby si kontrahent v súlade s odsekom 3 zvolí svoj finančný príspevok organizácii buď:

a) platením iba dávok z produkcie; alebo

b) platením kombináciou dávok z produkcie a podielu z čistého zisku.

5. a) Ak si kontrahent zvolí svoj príspevok organizácii vo forme len platenia dávok z produkcie, stanoví sa táto dávka percentuálne z trhovej hodnoty spracovaných kovov vyťažených z dielu, na ktorý sa vzťahuje kontrakt. Toto percento sa stanoví takto:

i) od l do 10 rokov komerčnej ťažby: 5 %;

ii) od 11 rokov do ukončenia komerčnej ťažby: 12 %.

b) Uvedená trhová hodnota je výsledkom množstva spracovaných kovov vyprodukovaných z vyťažených mangánových konkrécií z dielu, na ktorý sa vzťahuje kontrakt, a priemernej ceny za tieto kovy v príslušnom účtovnom roku, ako je uvedené v odsekoch 7 a 8.

6. Ak si kontrahent zvolí svoj finančný príspevok organizácii formou platenia kombináciou dávky z produkcie a podielu z čistého zisku, sú platby stanovené takto:

a) Dávka z produkcie je stanovená percentuálne z komerčnej hodnoty určenej v súlade s písmenom b) zo spracovaných kovov vyprodukovaných z mangánových konkrécií, ktoré sú vyťažené z dielu, na ktorý sa vzťahuje kontrakt. Toto percento je stanovené takto:

i) prvé obdobie komerčnej produkcie: 2 %;

ii) druhé obdobie komerčnej produkcie: 4 %.

Ak v druhom období komerčná produkcia, ako je ustanovené v písmene d), návratnosť investícií v ktoromkoľvek účtovnom roku, ako je ustanovené písmene m), klesne pod 15 % v dôsledku platenia 4,5 % dávky z produkcie, predstavuje v tomto účtovnom roku dávka z produkcie 2 % namiesto 4 %.

b) Uvedená trhová hodnota je výsledkom množstva spracovaných kovov vyprodukovaných z mangánových konkrécií, ktoré boli vyťažené z dielu, na ktorý sa vzťahuje kontrakt, a priemernej ceny za tieto kovy v príslušnom účtovnom roku, ako je uvedené v odsekoch 7 a 8.

c) i) Podiel organizácie na čistom výťažku sa odvodzuje z tej časti kontrahentovho čistého zisku, ktorý by sa dosiahol ťažbou nerastných surovín z dielu, na ktorý sa vzťahuje kontrakt a ktorý sa ďalej uvádza ako dosiahnutý čistý zisk.

ii) Podiel organizácie na dosiahnutom čistom zisku sa stanoví v súlade s touto prírastkovou schémou:

Časť dosiahnutého čistého zisku | Podiel organizácie |

Prvé obdobie komerčnej ťažby | Druhé obdobie komerčnej ťažby |

Časť predstavujúca návratnosť investícií, ktorá je väčšia ako 0 %, ale menšia ako 10 % | 35 % | 40 % |

Časť predstavujúca návratnosť investícií, ktorá je 10 % alebo viac, ale menej ako 20 % | 42,5 % | 50 % |

Časť predstavujúca návratnosť investícií, ktorá je 20 % alebo viac | 50 % | 70 % |

d) i) Prvé obdobie komerčnej ťažby uvedené v písmenách a) a c) sa začína v prvom účtovnom roku komerčnej ťažby a končí sa v účtovnom roku, v ktorom kontrahentove náklady na vývoj s úrokmi a ich návratnou časťou budú v plnom rozsahu uhradené jeho čistým ziskom, ako je uvedené nižšie:

V prvom účtovnom roku, v ktorom vzniknú náklady na vývoj, sa náklady na vývoj rovnajú nákladom na vývoj mínus čistý zisk v tomto roku. V každom ďalšom účtovnom roku sa nenávratné náklady na vývoj rovnajú nenávratným nákladom na vývoj z konca predchádzajúceho účtovného roku plus úroky z nich vo výške 10 % ročne plus náklady na vývoj vzniknuté v bežnom účtovnom roku a mínus kontrahentov čistý zisk v bežnom účtovnom roku. Účtovný rok, v ktorom sa nenávratné náklady na vývoj prvýkrát rovnajú nule, je účtovným rokom, v ktorom sú kontrahentove náklady na vývoj s úrokmi na ich nenávratnú časť plne obnovené jeho čistým ziskom. Kontrahentov čistý zisk v ktoromkoľvek účtovnom roku robí hrubý výťažok mínus prevádzkové náklady a mínus jeho poplatky organizácii v zmysle písmena c).

ii) Druhé obdobie komerčnej ťažby sa začína účtovným rokom po skončení prvého obdobia komerčnej ťažby a pokračuje do ukončenia kontraktu.

e) "Dosiahnutý čistý výťažok" znamená produkt kontrahentovho čistého výťažku a pomer nákladov na vývoj v ťažobnom sektore ku kontrahentovým nákladom na vývoj. Ak sa kontrahent zaoberá ťažbou, prepravou mangánových konkrécií a výrobou hlavne troch spracovávaných kovov, a to kobaltu, medi a niklu, nie je výška dosahovaného čistého výťažku menšia ako 25 % kontrahentovho čistého výťažku. S výhradou písmena n), vo všetkých ostatných prípadoch vrátane prípadov, kedy sa kontrahent zaoberá ťažbou prepravou mangánových konkrécií a výrobou predovšetkým štyroch spracovávaných kovov, a to kobaltu, medi, mangánu a niklu, môže organizácia pomocou pravidiel predpisov a postupov stanoviť najnižšie úrovne, ktoré majú rovnaký vzťah ku každému prípadu, ako 25 % najnižšia úroveň v prípade troch kovov.

f) "Čistý výťažok kontrahenta" znamená kontrahentov hrubý výťažok mínus jeho prevádzkové náklady a mínus návratnosť jeho nákladov na vývoj, ako je stanovené v písmene j).

g) i) Ak sa kontrahent zaoberá ťažbou, prepravou mangánových konkrécií a výrobou spracovávaných kovov, znamená "kontrahentov hrubý výťažok" hrubé príjmy z predaja spracovaných kovov a akejkoľvek ďalšej hotovosti považovanej za rozumne dosiahnutú z prevádzky v súlade s finančnými pravidlami, predpismi a postupmi organizácie.

ii) Vo všetkých prípadoch, okrem prípadov vymedzených v písmenách g), i) a n), znamená "kontrahentov hrubý výťažok" hrubé príjmy z predaja polospracovaných kovov z mangánových konkrécií vyťažených z dielu, na ktorý sa vzťahuje kontrakt, a akejkoľvek ďalšej hotovosti považovanej za rozumne dosiahnutú prevádzkou podľa kontraktu a v súlade s finančnými pravidlami, predpismi a postupmi organizácie.

h) "Kontrahentove náklady na vývoj" znamenajú:

i) všetky výdaje vzniknuté pred začatím komerčnej ťažby, ktoré sa priamo týkajú vývoja ťažobnej kapacity v dieli, na ktorý sa vzťahuje kontrakt, a činnosť, ktorá s ním súvisí, na prevádzku kontraktu vo všetkých prípadoch, okrem prípadov vymedzených v písmene n) v súlade so všeobecne uznávanými účtovnými zásadami vrátane, okrem iného, nákladov na strojový park, vybavenie, lode, spracovateľský podnik, výstavbu, budovy, pozemky, cesty, vyhľadávanie a prieskum v dieli, na ktorý sa vzťahuje kontrakt, výskum a vývoj, úroky, potrebné prenájmy, licencie a poplatky;

ii) podobné výdavky, ako sú tie, ktoré sú uvedené v bode i) a ktoré vznikli po započatí trhovej produkcie a sú potrebné pre vykonávanie pracovného plánu, okrem výdajov, ktoré je možné pripočítať k prevádzkovým nákladom.

i) Výťažok z predaja kapitálových podielov a trhová hodnota týchto kapitálových podielov, ktoré už nie sú potrebné pri prevádzke podľa kontraktu a ktoré neboli predané, sa odčítajú z kontrahentových nákladov na vývoj v príslušnom účtovnom roku. Ak prekročia tieto odpočítané položky kontrahentove náklady na vývoj, pripočíta sa prebytok ku kontrahentovmu hrubému výťažku.

j) Kontrahentove náklady na vývoj, ktoré vznikli pred ukončením komerčnej produkcie uvedenej v písmenách h) bod i) a n) bod iv) sa hradia 10 rovnakými ročnými splátkami odo dňa začatia komerčnej produkcie. Kontrahentove náklady na vývoj, ktoré vznikli po začatí komerčnej produkcie uvedenej v písmenách h) bod ii) a n) bod iv) sa hradia najviac 10 rovnakými ročnými splátkami, aby sa zabezpečila ich úplná návratnosť do ukončenia kontraktu.

k) "Kontrahentove prevádzkové náklady" znamenajú všetky výdavky vzniknuté po začatí komerčnej produkcie pri prevádzke ťažobnej kapacity v dieli, na ktorý sa vzťahuje kontrakt, a pri činnosti, ktorá s ňou súvisí, na prevádzku podľa kontraktu v súlade so všeobecne uznávanými účtovnými zásadami vrátane, okrem iného, stanoveného ročného poplatku alebo dávky z produkcie podľa toho, ktorý je väčší, výdavkov na mzdy, platy, zamestnanecké výhody, materiál, služby, dopravu, spracovateľské a odbytové náklady, úroky, úžitkovú hodnotu, zachovanie morského prostredia, režijné a správne náklady priamo sa vzťahujúce na prevádzku podľa kontraktu a všetky čisté prevádzkové straty prenesené dopredu alebo naspäť, ako je uvedené ďalej. Čisté prevádzkové straty môžu byť prenesené dopredu na dva po sebe nasledujúce roky s výnimkou posledných dvoch rokov kontraktu, kedy môžu byť prenesené naspäť na predchádzajúce dva roky.

l) V prípade, že sa kontrahent zaoberá ťažbou, prepravou mangánových konkrécií a výrobou spracovávaných a polospracovávaných kovov, "náklady na vývoj ťažobného sektoru" znamenajú tú časť nákladov kontrahenta na vývoj, ktorá sa priamo dotýka ťažby nerastných zdrojov v dieli, na ktorý sa vzťahuje kontrakt v súlade so všeobecne uznávanými účtovnými zásadami a finančnými pravidlami, predpismi a postupmi organizácie vrátane, okrem iného, poplatku za žiadosť, stanoveného ročného poplatku a prípadne nákladov na vyhľadávanie a prieskum v dieli, na ktorý sa vzťahuje kontrakt, a časti nákladov na výskum a vývoj.

m) "Návratnosť investícií" v ktoromkoľvek účtovnom roku znamená pomer dosiahnutého čistého výťažku v tomto roku k nákladom na vývoj v ťažobnom sektore. Náklady na vývoj v ťažobnom sektore na účely výpočtu tohto pomeru zahŕňajú výdavky na nové alebo náhradné vybavenie v ťažobnom sektore mínus pôvodné náklady na náhradné vybavenie

n) Ak sa kontrahent zaoberá len ťažbou:

i) "dosiahnutý čistý výťažok" znamená celý kontrahentov čistý výťažok;

ii) "kontrahentov čistý výťažok" je zhodný s vymedzením v písmene f);

iii) "kontrahentov hrubý výťažok" znamená hrubé príjmy z predaja mangánových konkrécií a akúkoľvek ďalšiu hotovosť považovanú za rozumne dosiahnutú prevádzkou podľa kontraktu v súlade s finančnými pravidlami, predpismi a postupmi organizácie;

iv) "kontrahentove náklady na vývoj" znamenajú všetky výdavky vzniknuté pred začatím komerčnej produkcie, ako je stanovené v písmene h) bod i) a všetky výdavky vzniknuté po začatí komerčnej produkcie, ako je stanovené v písmene h) bod ii), ktoré sa priamo týkajú ťažby nerastných surovín z dielu, na ktorý sa vzťahuje kontrakt, v súlade so všeobecne uznávanými účtovnými zásadami,

v) "kontrahentove prevádzkové náklady" znamenajú prevádzkové náklady kontrahenta, ako je uvedené v písmene k) a ktoré sa priamo týkajú ťažby nerastných surovín z dielu, na ktorý sa vzťahuje kontrakt, v súlade so všeobecne uznávanými účtovnými zásadami;

vi) "návratnosť investícií" v ktoromkoľvek účtovnom roku, znamená pomer kontrahentovho čistého výťažku v tomto roku ku nákladom kontrahenta na vývoj. Náklady kontrahenta na vývoj s cieľom výpočtu tohto pomeru, zahŕňajú výdavky na nové alebo náhradné vybavenie mínus pôvodné náklady na nahradené vybavenie.

o) Náklady uvedené v písmenách h), k), l), a n) týkajúce sa úrokov platených kontrahentom sú povolené, pokiaľ organizácia pri zvážení všetkých okolností schváli podľa článku 4 odseku l tejto prílohy, pomer dlh, vlastný kapitál a úrokové sadzby ako rozumné zo zreteľom na súčasnú komerčnú prax.

p) Náklady uvedené v tomto odseku nie je možné vysvetľovať tak, že zahrňujú platby korporačných daní z príjmov alebo podobné dávky vyberané štátmi, pokiaľ ide o prevádzku kontrahenta.

7. a) "Spracované kovy" uvedené v odsekoch 5 a 6 znamenajú kovy v najzákladnejšej forme, v ktorej sa s nimi vo všeobecnosti obchoduje na medzinárodných termínových trhoch. Na tento účel organizácia konkretizuje vo svojich finančných pravidlách, predpisoch a postupoch príslušný medzinárodný termínový trh. U kovov, s ktorými sa neobchoduje na týchto trhoch, "spracované kovy" znamenajú kovy v najbežnejšej forme, v akej sa s nimi vo všeobecnosti obchoduje pri reprezentatívnych termínových obchodoch.

b) Ak organizácia nemôže inak stanoviť množstvo spracovaných kovov vyprodukovaných z mangánových konkrécií vyťažených z dielu, na ktorý sa vzťahuje kontrakt, ako je uvedené v odsekoch 5 písmeno b) a 6 písmeno b), stanoví sa množstvo podľa obsahu kovov v konkréciách podľa obsahu kovu získaného spracovaním a iných príslušných ukazovateľov v súlade s pravidlami, predpismi a postupmi organizácie a v súlade so všeobecne uznávanými účtovnými zásadami.

8. Ak niektorý medzinárodný termínový trh je reprezentatívnym cenovým mechanizmom pre spracované kovy, mangánové konkrécie a polospracované kovy z konkrécií, použije sa priemernej ceny z tohto trhu. Vo všetkých ostatných prípadoch organizácia, po porade s kontrahentom, stanoví primeranú cenu pre uvedené produkty v súlade s odsekom 9.

9. a) Všetky náklady, výťažok, výdaje a príjmy a všetky stanovenia cien a hodnôt uvedené v tomto článku sú výsledkom voľného trhu alebo termínových obchodov. Ak voľný trh ani tieto transakcie nebudú, stanoví ich organizácia, po porade s kontrahentom, ako keby boli výsledkom voľného trhu alebo zastupiteľných formálnych transakcií vzhľadom na príslušné transakcie na iných trhoch.

b) S cieľom zabezpečiť, že ustanovenia tohto odseku sa budú dodržiavať a vynucovať, organizácia sa bude riadiť zásadami platnými pre termínové obchody a ich výkladom, ktoré prijala Komisia OSN pre medzinárodné spoločnosti, skupinou expertov pre daňové zmluvy medzi rozvojovými a rozvinutými krajinami a inými medzinárodnými organizáciami, a stanoví vo svojich pravidlách, predpisoch a postupoch jednotné a medzinárodne prijateľné účtovné pravidlá a postupy ako aj spôsoby výberu kontrahentom autorizovaných a nezávislých účtovníkov prijateľných pre organizáciu s cieľom kontroly dodržiavania uvedených pravidiel, predpisov a postupov.

10. V súlade s finančnými pravidlami, predpismi a postupmi organizácie poskytne kontrahent účtovníkom také finančné údaje, ktoré potrebujú na to, aby určili, že tento článok sa dodržiava.

11. Všetky náklady, výdaje, výťažok a príjmy a všetky ceny a hodnoty uvedené v tomto článku sa stanovia v súlade so všeobecne uznávanými účtovnými zásadami a finančnými pravidlami, predpismi a postupmi organizácie.

12. Poplatky organizácie podľa odsekov 5 a 6 sa vykonávajú vo voľne zameniteľných menách alebo menách, ktoré sú voľne dostupné a účinne použiteľné na hlavných zahraničných devízových trhoch, alebo podľa voľby kontrahenta v ekvivalentoch spracovaných kovov na trhovú hodnotu. Trhová hodnota sa stanoví v súlade s odseku 5 písmeno b). Voľne zameniteľné meny a meny, ktoré sú voľne dostupné a účinne použiteľné na hlavných zahraničných devízových trhoch, sa určia v pravidlách, predpisoch a postupoch organizácie v súlade s prevládajúcou menovou praxou.

13. Všetky finančné záväzky kontrahenta voči organizácii, ako aj všetky poplatky náklady, výťažky, výdaje a príjmy uvedené v tomto článku sa upravia tak, že budú vyjadrené v konštantných hodnotách v pomere k základnému roku.

14. Organizácia môže vzhľadom na akékoľvek odporúčania Komisie pre hospodárske plánovanie a Právnej a technickej komisie prijať pravidlá, predpisy a postupy, ktoré stanovia na jednotnom a nediskriminačnom základe stimuly pre kontrahentov pre dosiahnutie cieľov stanovených v odseku l.

15. V prípade sporov medzi organizáciou a kontrahentom o výklade alebo uplatňovaní finančných ustanovení kontraktu, môže ktorákoľvek zo strán v spore postúpiť spor obligatórnej obchodnej arbitráži, pokiaľ sa obidve strany nedohodnú o riešení sporu inými prostriedkami v súlade s článkom 188 odsek 2

Článok 14

Odovzdávanie údajov

1. V súlade s pravidlami, predpismi a postupmi organizácie a v súlade s ustanoveniami a podmienkami pracovného plánu odovzdá prevádzkovateľ organizácie v časových odstupoch určených organizáciou všetky údaje, ktoré sú potrebné a závažné pre účinný výkon právomocí a funkcií hlavných orgánov organizácie, pokiaľ ide o diel, na ktorý sa vzťahuje pracovný plán.

2. Odovzdané údaje, pokiaľ ide o diel, na ktorý sa vzťahuje pracovný plán, a ktoré majú majetkový charakter, sa môžu použiť len na účely stanovené v tomto článku. Údaje, ktoré sú potrebné pre vyhlásenie pravidiel, predpisov a postupov organizácie týkajúcich sa ochrany morského prostredia a bezpečnosti plavby, sa nepovažujú za údaje majetkového charakteru.

3. Údaje odovzdané organizácii vyhľadávateľom, žiadateľom o kontrakt či kontrahentmi, ktoré majú majetkový charakter, neposkytne organizácia podniku alebo komukoľvek inému mimo organizácie, avšak údaje o vyhradených dieloch sa môžu poskytnúť podniku. Tieto údaje odovzdané týmito osobami podniku, neposkytne podnik organizácii alebo komukoľvek mimo organizácie.

Článok 15

Výcvikové programy

Kontrahent zostaví praktické programy pre výcvik personálu organizácie a rozvojových štátov, vrátane účasti tohto personálu na akejkoľvek činnosti v oblasti, ktorá je predmetom kontraktu v súlade s článkom 144 odsek 2

Článok 16

Výhradné právo na prieskum a ťažbu

Podľa časti XI a pravidiel, predpisov a postupov stanovených organizáciou, pridelí organizácia prevádzkovateľovi výhradné právo na prieskum a ťažbu v dieli, na ktorý sa vzťahuje pracovný plán, vzhľadom na určitú kategóriu zdrojov, a zabezpečí, aby žiadny iný právny subjekt nevykonával činnosť v rovnakom dieli, pokiaľ ide o inú kategóriu zdrojov spôsobom, ktorý by mohol zasahovať do činnosti prevádzkovateľa. Prevádzkovateľ musí mať istotu držby v súlade s článkom 153 odsek 6

Článok 17

Pravidlá, predpisy a postupy organizácie

1. Organizácia prijme a jednotne uplatňuje pravidlá, predpisy a postupy v súlade s článkom 160 odsek 2 písmeno f) bod ii) a článkom 162 odsek 2 písmeno o) bod ii) pre výkon svojich funkcií, ako je ustanovené v časti XI, okrem iného v týchto náležitostiach:

a) správne postupy týkajúce sa vyhľadávania, prieskumu a ťažby v oblasti;

b) prevádzka:

i) veľkosť dielu;

ii) dĺžka prevádzky;

iii) požiadavky na plnenie, vrátane záruk podľa článku 4 odsek 6 písmeno c) tejto prílohy;

iv) kategórie zdrojov;

v) zrieknutie sa dielu;

vi) správy o priebehu správ;

vii) predkladanie údajov;

viii) inšpekcia a dohľad nad prevádzkou;

ix) zabránenie zasahovaniu do inej činnosti v morskom prostredí;

x) prevod práv a záväzkov kontrahentom;

xi) postupy na prevod technológie rozvojovým štátom v súlade s článkom 144 a pre ich priamu účasť;

xii) ťažobné kritériá a prax, vrátane tých, ktoré sa týkajú prevádzkovej bezpečnosti, zachovania zdrojov a ochrany morského prostredia;

xiii) definícia komerčnej produkcie;

xiv) kvalifikačné kritériá pre žiadateľa;

c) finančné záležitosti:

i) vytvorenie jednotných a nediskriminačných nákladových a účtovných pravidiel, ako aj metód výberu revízorov;

ii) rozdelenie výťažku z prevádzky;

iii) stimuly uvedené v článku 13 tejto prílohy;

d) uplatňovanie rozhodnutí vykonaných podľa článku 151 odsek 10 a článok 164 odsek 2 písmeno d).

2. Pravidlá, predpisy a postupy týkajúce sa týchto bodov musia plne vyjadrovať nižšie uvedené objektívne kritériá:

a) Veľkosť dielov

Organizácia stanoví vhodnú veľkosť dielov pre prieskum, ktoré môžu byť až dvakrát väčšie ako diely pre ťažbu, aby umožňovali intenzívne prieskumné práce. Veľkosť dielov sa vypočíta tak, aby vyhovovala požiadavkám článku 8 tejto prílohy o vyhradzovaní dielov, ako aj ťažobným požiadavkám zodpovedajúcim ustanoveniam článku 151 v súlade s ustanoveniami kontraktu so zreteľom na dosiahnutý stav v technológii ťažby z morského dna a na príslušnú prírodnú charakteristiku dielu. Diely nesmú byť ani menšie ani väčšie, ako je potrebné na dosiahnutie tohto účelu.

b) Dĺžka prevádzky

i) vyhľadávanie sa vykonáva bez časového obmedzenia;

ii) prieskum by mal byť dostatočne dlhý aby sa umožnilo vytvoriť dôkladný prehľad o konkrétnom dieli, návrhy a konštrukciu ťažobného zariadenia pre tento diel, návrhy a konštrukciu malých a stredných spracovateľských závodov s cieľom overenia ťažobných a spracovateľských systémov;

iii) dĺžka ťažby by sa mala vzťahovať na ekonomickú životnosť ťažobného projektu a s ohľadom na také faktory ako vyčerpanie rudných zdrojov, životnosť ťažobného zariadenia a spracovateľských prostriedkov a komerčnej priechodnosti. Ťažba by mala byť dostatočne dlhá, aby umožnila komerčné dobývanie nerastov z dielu a mala by zahrňovať rozumnú časovú lehotu na stavbu ťažobných a spracovateľských systémov v komerčnom rozsahu, z ktorých by sa mala požadovať komerčná produkcia. Celková dĺžka ťažby by však mala byť tiež dostatočne krátka, aby dala organizácii možnosť zmeniť a doplniť ustanovenia a podmienky pracovného plánu v čase, keď usúdi, že obnovenie je v súlade s pravidlami, predpismi a postupmi, ktoré vydala po schválení pracovného plánu.

c) Požiadavky na plnenie

Organizácia požaduje, aby v období prieskumu prevádzkovateľ uskutočnil pravidelné výdavky, ktoré sú v rozumnom pomere k veľkosti dielu, na ktorý sa vzťahuje pracovný plán, a výdavky, ktoré je možné očakávať od poctivého prevádzkovateľa, ktorý mal v úmysle zaradiť diel do komerčnej produkcie v časových hraniciach stanovených organizáciou. Požadované výdavky by nemali byť stanovené tak vysoko, aby to odradilo možných prevádzkovateľov, ktorí vlastnia menej nákladnú technológiu, ako je tá, ktorá sa prevažne používa. Organizácia stanoví maximálny časový interval po dovŕšení etapy prieskumu a po začatí etapy ťažby, aby sa dosiahla komerčná produkcia. Pri určovaní tohto intervalu by mala organizácia vziať do úvahy, že výstavba rozsiahlych ťažobných a spracovateľských systémov sa nemôže začať skôr, pokiaľ nebude dokončená etapa prieskumu a začatá etapa ťažby. Z tohto dôvodu by mal interval na zaradenie do komerčnej ťažby brať do úvahy čas potrebný na túto výstavbu po zakončení etapy prieskumu a rozumný zreteľ by sa mal brať na nevyhnutné oneskorenie oproti plánu výstavby. Akonáhle sa dosiahne komerčná ťažba, bude organizácia požadovať od prevádzkovateľa v rozumných hraniciach a s prihliadnutím na všetky závažné faktory, aby udržoval komerčnú ťažbu počas pracovného plánu.

d) Kategórie nerastných zdrojov

Pri určovaní kategórií zdrojov, vzhľadom na ktoré sa môže schváliť pracovný plán, kladie organizácia, okrem iného, dôraz na tieto skutočnosti:

i) niektoré nerastné zdroje vyžadujú použitie podobných ťažobných metód; a

ii) niektoré nerastné zdroje sa môžu dobývať súčasne bez nežiaduceho vzájomného zasahovania medzi prevádzkovateľmi, ktorí dobývajú rôzne zdroje v tomto dieli.

Žiadne ustanovenie v tomto písmene nebráni organizácii schváliť pracovný plán na viac ako jednu kategóriu zdrojov v tomto dieli tomu samému žiadateľovi.

e) Zrieknutie sa dielu

Prevádzkovateľ má právo kedykoľvek sa bez pokuty zrieknuť všetkých alebo časti svojich práv v dieli, na ktorý sa vzťahuje pracovný plán.

f) Ochrana morského prostredia

Vypracujú sa pravidlá, predpisy a postupy na to, aby sa zabezpečila účinná ochrana morského prostredia pred škodlivými následkami priamo vyplývajúcimi z činností v oblasti alebo zo spracovania nerastných surovín vyťažených z miesta ťažby na lodiach nachádzajúcich sa bezprostredne nad týmto miestom a ďalej pred škodlivými následkami z vŕtania, bagrovania, vzorkovania a výkopov, ako aj zhadzovania odpadu a vypúšťania usadenín a iných tekutín do morského prostredia.

g) Komerčná produkcia

Komerčná produkcia sa považuje za začatú, ak sa prevádzkovateľ zaoberá trvalou a rozsiahlou ťažobnou činnosťou, ktorá vynáša dostatočné množstvo materiálu z morského dna, aby bolo zjavné, že hlavným cieľom je rozsiahla výroba a nie výroba, ktorá je zameraná len na získanie informácií, analýz alebo skúšok vybavenia a zariadení.

Článok 18

Pokuty

1. Kontrahentove práva podľa príslušného kontraktu sa môžu pozastaviť alebo ukončiť v týchto prípadoch:

a) ak aj napriek varovaniu organizáciou prevádzkovateľ vykonáva svoju činnosť spôsobom, ktorý vedie k vážnemu, trvalému a svojvoľnému porušovaniu základných ustanovení kontraktu, ustanovení časti XI a pravidiel, predpisov a postupov organizácie; alebo

b) ak kontrahent nesplnil konečné záväzné rozhodnutie orgánu pre riešenie sporov, ktorý je v danom prípade príslušný.

2. V prípade porušenia kontraktu, na ktoré sa nevzťahuje odsek l písmeno a) alebo namiesto pozastavenia alebo ukončenia podľa odseku l písmeno a), môže organizácia uložiť kontrahentovi peňažnú pokutu, ktorá je úmerná závažnosti tohto porušenia.

3. Okrem mimoriadnych príkazov podľa článku 162 odsek 2 písmeno w) nemôže organizácia vykonať rozhodnutia o peňažných pokutách, pozastavení alebo ukončení činnosti, pokiaľ nebola kontrahentovi poskytnutá možnosť vyčerpať všetky opravné právne prostriedky, ktoré je možné použiť podľa časti XI oddiel 5.

Článok 19

Revízia kontraktu

1. Ak vznikli, alebo je pravdepodobné, že vzniknú, okolnosti, ktoré by podľa názoru ktorejkoľvek strany urobili kontrakt nerovnoprávny, nevykonateľný alebo znemožnili dosiahnutie cieľov stanovených v kontrakte alebo v časti XI, začnú strany rokovania, aby kontrakt príslušne zrevidovali.

2. Každý kontrakt uzatvorený v súlade s článkom 153 odsek 3 je možné revidovať len so súhlasom zmluvných strán.

Článok 20

Prevod práv a záväzkov

Práva a záväzky vyplývajúce z kontraktu je možné previesť len so súhlasom organizácie a v súlade s pravidlami, predpismi a postupmi organizácie. Organizácia bez dôvodu neodmietne súhlas na prevod, ak je navrhnutý nadobúdateľ vo všetkých aspektoch kvalifikovaným žiadateľom a ak prevezme všetky záväzky prevádzateľa, a ak nadobúdateľ prevodom nezíska pracovný plán, ktorého schválenie je zakázané článkom 6 odsek 3 písmeno c) tejto prílohy.

Článok 21

Uplatniteľné právo

1. Kontrakt sa riadi ustanoveniami kontraktu, pravidlami, predpismi a postupmi organizácie, ustanoveniami časti XI a inými pravidlami medzinárodného práva, ktoré nie sú nezlučiteľné s týmto dohovorom.

2. Akékoľvek konečné rozhodnutie vynesené súdom alebo tribunálom, majúcim jurisdikciu podľa tohto dohovoru, týkajúce sa práv a záväzkov organizácie a kontrahenta, je vynútiteľné na území každého zmluvného štátu.

3. Žiaden zmluvný štát nemôže kontrahentovi uložiť podmienky, ktoré sa nezlučujú s ustanoveniami časti XI. Uplatňovanie zákonov a nariadení o životnom prostredí alebo iných zákonov a nariadení na ním navrhnutých kontrahentov alebo na plavidlá plávajúce pod jeho vlajkou, ktoré sú prísnejšie ako pravidlá, predpisy a postupy organizácie stanovené podľa článku 17 odsek 2 písmeno f) tejto prílohy, sa však nepovažujú za nezlučiteľné s časťou XI.

Článok 22

Zodpovednosť

Kontrahent nesie zodpovednosť za škodu vyplývajúcu z protiprávneho chovania pri vykonávaní operácií, pričom sa vezmú do úvahy rokovania a opomenutia organizácie, ktoré tomu napomohli. Podobne organizácia nesie zodpovednosť za škodu vyplývajúcu z protiprávneho chovania pri výkone svojich právomocí a funkcií, vrátane porušenia povinností podľa článku 168 odsek 2, pričom sa vezmú do úvahy rokovania a opomenutia kontrahenta, ktoré tomu napomohli. V každom prípade sa zodpovednosť vzťahuje na skutočnú škodu.

PRÍLOHA IV

ŠTATÚT PODNIKU

Článok 1

Ciele

1. Podnik je orgánom organizácie, ktorá vykonáva činnosť v oblasti priamo podľa článku 153 odsek 2 písmeno a) ako aj prepravu, spracovanie a odbyt nerastných surovín vyťažených z oblasti.

2. Pri uskutočňovaní svojich cieľov a pri výkone svojich funkcií postupuje podnik v súlade s ustanoveniami tohto dohovoru a s pravidlami, predpismi a postupmi organizácie.

3. Pri využívaní nerastných zdrojov oblasti podľa odseku l postupuje podnik, s výhradou ustanovení tohto dohovoru, na základe zdravých komerčných zásad.

Článok 2

Vzťah k organizácii

1. Podľa článku 170 podnik koná v súlade so všeobecnými zásadami vytýčenými Zhromaždením a so smernicami Rady.

2. S výhradou odseku l podnik má autonómiu pri vykonávaní svojich operácií.

3. Žiadne ustanovenie v tomto dohovore nerobí podnik zodpovedným za rokovania alebo záväzky organizácie alebo organizáciu zodpovednú za rokovania alebo záväzky podniku.

Článok 3

Obmedzenie zodpovednosti

Bez toho, aby bol dotknutý článok 11 odsek 3 tejto prílohy, nie je žiadny člen organizácie zodpovedný len z dôvodu členstva za rokovania alebo záväzky podniku.

Článok 4

Štruktúra podniku

Podnik má Správnu radu, generálneho riaditeľa a zamestnancov potrebných pre výkon jeho funkcií.

Článok 5

Správna Rada

1. Správna Rada sa skladá z 15 členov zvolených Zhromaždením v súlade s článkom 160 odsek 2 písmeno c). Pri voľbe členov Správnej rady sa berie náležitý zreteľ na zásadu spravodlivého zemepisného zastúpenia. Pri predkladaní návrhov kandidátov na voľbu do Správnej rady majú mať členovia organizácie na zreteli potrebu navrhnúť kandidátov s najvyššou úrovňou znalostí a kvalifikáciou v príslušných odboroch tak, aby sa zabezpečila životnosť a úspech podniku.

2. Členovia Správnej rady sa volia na štyri roky a môžu byť opätovne zvolení, pričom sa berie náležitý zreteľ na zásadu rotácie členstva.

3. Členovia Správnej rady zostanú vo svojich funkciách až do zvolenia svojich nástupcov. Ak sa uvoľní miesto člena Správnej rady, zvolí Zhromaždenie v súlade s článkom 160 odsek 2 písmeno c) nového člena na zostatok volebného obdobia jeho predchodcu.

4. Členovia Správnej rady rokujú vo svojej osobnej spôsobilosti. Pri výkone svojich povinností nesmú požadovať ani prijímať pokyny od žiadnej vlády alebo z akéhokoľvek iného zdroja. Každý člen organizácie rešpektuje nezávislý charakter členov Správnej rady a zdrží sa všetkých pokusov ovplyvňovať ktoréhokoľvek z nich pri výkone jeho povinností.

5. Každému členovi Správnej rady sa vypláca odmena z fondov podniku. Výšku odmeny stanoví Zhromaždenie na odporúčanie Rady.

6. Správna Rada z pravidla pôsobí v hlavnom sídle podniku a schádza sa tak často, ako to vyžaduje práca podniku.

7. Dve tretiny členov Správnej rady tvorí kvórum.

8. Každý člen Správnej rady má jeden hlas. Všetky otázky, ktorými sa Správna Rada zaoberá, sa rozhodujú väčšinou hlasov. Ak sa záujmy niektorého člena týkajú otázky, ktorou sa Správna Rada zaoberá, zdrží sa hlasovania k tejto otázke.

9. Každý člen organizácie môže požiadať Správnu radu o informáciu, pokiaľ ide o činnosť, ktorá sa obzvlášť dotýka tohto člena. Správna Rada sa bude snažiť poskytnúť takéto informácie.

Článok 6

Právomoci a funkcie Správnej rady

Správna Rada riadi prevádzku podniku. S výhradou tohto dohovoru vykonáva Správna Rada právomoci potrebné na splnenie cieľov podniku, vrátane:

a) voľby predsedu z radov svojich členov;

b) prijatia vlastného rokovacieho poriadku;

c) zostavovania a predkladania formálnych písomných pracovných plánov Rade v súlade s článkom 153 odsek 3 a článkom 162 odsek 2 písmeno j);

d) vypracovávania pracovných plánov a programov na vykonávanie činnosti, ako je stanovené v článku 170;

e) prípravy a predkladania žiadostí o oprávnenie k produkcii Rade v súlade s článkom 151 odseky 2 až 7;

f) splnomocňovania k rokovaniam o získanie technológie, vrátane technológie stanovenej v prílohe III článok 5 odsek 3 písmená a), c) a d) a schvaľovania výsledkov takýchto rokovaní;

g) stanovenia ustanovení a podmienok a splnomocňovania na rokovaniach o spoločných podnikoch a iných formách spoločných dohovorov, ako je stanovené v prílohe III článkoch 9 a 11 a schvaľovanie výsledkov takýchto rokovaní;

h) odporúčaní Zhromaždeniu, aká časť čistého príjmu podniku sa má ponechať ako rezerva v súlade s článkom 160 odsek 2 písmeno f) a článkom 10 tejto prílohy;

i) schvaľovaní ročného rozpočtu podniku;

j) splnomocňovania k obstarávaniu tovarov a služieb v súlade s článkom 12 odsek 3 tejto prílohy;

k) predkladania výročnej správy Rade v súlade s článkom 9 tejto prílohy;

l) predkladania Rade pre schválenie Zhromaždením návrhov pravidiel týkajúcich sa organizácie, riadenia, vymenovania a prepúšťania zamestnancov podniku, prijímania predpisov, ktoré by vyhovovali pravidlám účinnosti;

m) vypožičiavania si fondov a poskytovania takých garancií alebo iných záruk, ale rozhodne v súlade s článkom 11 odsek 2 tejto prílohy;

n) vstupu do akýchkoľvek právnych konaní, dohôd a transakcií a vykonávania akýchkoľvek iných akcií v súlade s článkom 13 tejto prílohy;

o) delegovania, s výhradou súhlasu Rady, svojich právomocí, ktoré sa nevykonávajú podľa uváženia, generálnemu riaditeľovi a svojim výborom.

Článok 7

Generálny riaditeľ a zamestnanci podniku

1. Zhromaždenie na základe odporúčaní Rady a návrhu Správnej rady volí generálneho riaditeľa podniku, ktorý nie je členom Správnej rady podniku. Generálny riaditeľ bude pôsobiť počas stanoveného obdobia, ktoré nepresahuje 5 rokov a môže byť opätovne zvolený na ďalšie obdobie.

2. Generálny riaditeľ je právnym predstaviteľom a hlavným úradníkom podniku. Je zodpovedný Správnej rade a vedeniu podniku. Zodpovedá za organizáciu, riadenie, vymenovanie a prepúšťanie zamestnancov podniku, v súlade s pravidlami a predpismi, o ktorých je zmienka v článku 6 pododsek 1 tejto prílohy. Zúčastňuje sa, bez hlasovacieho práva schôdzí Správnej rady a môže sa zúčastňovať, bez hlasovacieho práva, schôdzí Zhromaždenia a Rady, keď sa budú tieto orgány zaoberať otázkami týkajúcimi sa podniku.

3. Pri nábore a prijímaní zamestnancov a pri stanovovaní ich služobných podmienok je potrebné sa riadiť hlavne nutnosťou zabezpečenia čo najvyššej úrovne výkonnosti a technických poznatkov.

4. Generálny riaditeľ a zamestnanci, pri vykonávaní svojich povinností, nesmú žiadať ani prijímať pokyny od žiadnej vlády ani z ktoréhokoľvek iného zdroja mimo podniku. Vystríhajú sa každého rokovania, ktoré by sa nezlučovalo s ich postavením medzinárodných úradníkov podniku, ktorí sú zodpovední len podniku. Každý zmluvný štát sa zaväzuje, že bude dbať na výhradnú medzinárodnú povahu úloh generálneho riaditeľa a zamestnancov a že sa nebude snažiť pri výkone funkcií ich akokoľvek ovplyvňovať.

5. Povinnosti stanovené v článku 168 odsek 2 sa tiež vzťahujú na zamestnancov podniku.

Článok 8

Sídlo

Podnik má svoje hlavné sídlo v sídle organizácie. Podnik môže zriadiť iné úradovne na území ktoréhokoľvek zmluvného štátu so súhlasom tohto zmluvného štátu.

Článok 9

Správy a finančné výkazy

1. Najneskôr do troch mesiacov od konca každého rozpočtového roka predkladá podnik Rade na posúdenie výročnú správu obsahujúcu overený záverečný výkaz o stave svojich účtov a odovzdá Rade vo vhodných časových odstupoch súhrnný výkaz o svojom finančnom hospodárení, ako aj výkaz o zisku a stratách, ktoré dokumentujú výsledky jeho prevádzkovej činnosti.

2. Podnik uverejní svoju výročnú správu a také ďalšie správy, ktoré uzná za vhodné.

3. Všetky správy a finančné výkazy uvedené v tomto článku sa zasielajú členom organizácie.

Článok 10

Rozdelenie čistého príjmu

1. S výhradou odseku 3 odvádza podnik platby organizácii podľa prílohy III článok 13 alebo ich ekvivalent.

2. Zhromaždenie na odporúčanie Správnej rady rozhodne, aká časť čistého príjmu podniku bude ponechaná ako rezerva podniku. Zvyšok sa prevedie na organizáciu.

3. V počiatočnom období, ktoré podnik potrebuje na to, aby sa stal sebestačným a ktoré neprekročí hranicu 10 rokov od začatia jeho komerčnej produkcie, vyjme Zhromaždenie podnik z platieb uvedených v odseku l a ponechá celý čistý príjem podniku ako jeho rezervu.

Článok 11

Financie

1. Fondy podniku zahrňujú:

a) prostriedky získané od organizácie v súlade s článkom 173 odsek 2 písmeno b);

b) dobrovoľné príspevky zmluvných štátov s cieľom finančnej činnosti podniku;

c) prostriedky vypožičané podnikom v súlade s odsekmi 2 a 3;

d) príjmy podniku z jeho prevádzky;

e) iné fondy poskytnuté podniku, ktoré mu umožňujú čo najskôr začať prevádzku a vykonávať svoje funkcie.

2. a) Podnik má právomoc vypožičiavať si fondy a poskytovať zálohy alebo iné záruky, ako sám rozhodne. Pred verejným predajom svojich obligácií na finančných trhoch alebo v menách niektorého zmluvného štátu, získa podnik súhlas tohto zmluvného štátu. Celkovú výšku pôžičiek schváli Rada na odporúčanie Správnej rady.

b) Zmluvné štáty vyvinú všetko rozumné úsilie na podporu žiadostí podniku o pôžičky na kapitálových trhoch a od medzinárodných finančných inštitúcií.

3. a) Podnik je vybavený prostriedkami potrebnými na prieskum a ťažbu na jednom ťažobnom mieste a na prípravu, spracovanie a odbyt z neho vyťažených nerastných surovín a vyrobeného niklu, medi, kobaltu a mangánu a pokrytie svojich počiatočných správnych výdavkov. Výška uvedených prostriedkov, kritériá a faktory pre ich úpravu budú zahrnuté do návrhu pravidiel, predpisov a postupov organizácie Prípravnou komisiou.

b) Všetky zmluvné štáty dajú podniku k dispozícii čiastku rovnajúcu sa polovici prostriedkov, o ktorých je zmienka v písmene a), formou dlhodobých bezúročných pôžičiek v súlade s príspevkovou stupnicou pre riadny rozpočet OSN, ktorá platí v období, kedy sa príspevky poskytujú, a upravenú tak, aby brala do úvahy štáty, ktoré nie sú členmi OSN. Dlhy, ktoré podniku vznikli pri vyberaní druhej polovice prostriedkov, budú zaručené všetkými zmluvnými štátmi v súlade s rovnakou stupnicou.

c) V prípade, že súhrn príspevkov zmluvných štátov je menší ako prostriedky poskytnuté podniku podľa písmena a), preskúma Zhromaždenie na svojom prvom zasadnutí výšku chýbajúcich prostriedkov so zreteľom na záväzky zmluvných štátov podľa písmen a) a b) a na odporúčanie Prípravnej komisie prijme konsenzom opatrenia týkajúce sa tohto nedostatku.

d) i) Každý zmluvný štát uloží do 60 dní po nadobudnutí platnosti tohto dohovoru alebo do 30 dní po uložení svojej ratifikačnej listiny alebo listiny o pristúpení, podľa toho, čo nastane neskoršie, v podniku neodvolateľné, neprevoditeľné, bezúročné zmenky vo výške podielu tohto zmluvného štátu na bezúročných pôžičkách podľa písmena b).

ii) V najbližšej prakticky možnej lehote po nadobudnutí platnosti tohto dohovoru a potom v ročných alebo iných vhodných časových odstupoch, pripraví Správna Rada prehľad o veľkosti a časovom rozvrhu svojich požiadaviek na financovanie svojich správnych výdavkov a na vykonávanie činnosti podniku v súlade s článkom 170 a článkom 12 tejto prílohy.

iii) Zmluvné štáty budú na základe toho upovedomené podnikom a prostredníctvom organizácie o svojich príslušných podieloch na prostriedkoch v súlade s písmenom b), ktoré sú nevyhnutné pre takéto výdavky. Podnik inkasuje také čiastky zmeniek, ktoré budú nevyhnutné na pokrytie výdavkov uvedených v prehľade, pokiaľ ide o bezúročné pôžičky.

iv) Zmluvné štáty poskytnú po obdržaní tohto oznámenia príslušné záruky podielov na dlhoch podniku v súlade s písmenom b).

e) i) Na základe žiadosti podniku môžu zmluvné štáty dodatočne poskytnúť záruky na dlhy okrem tých, ktoré poskytli v súlade so stupnicou uvedenou v písmene b).

ii) Namiesto záruk na dlhy môže štát poskytnúť dobrovoľný príspevok podniku vo výške, ktorá sa rovná tej časti dlhov, ktorá by inak podliehala na záruku.

f) Splácanie zúročiteľných pôžičiek má prednosť pred splácaním bezúročných pôžičiek. Splácanie bezúročných pôžičiek musí byť v súlade s prehľadom, ktoré prijalo Zhromaždenie na odporúčanie Rady a na radu Správnej rady. Pri výkone tejto funkcie sa Správna Rada riadi ustanoveniami pravidiel, predpisov a postupov organizácie, ktoré berú do úvahy prvoradý význam toho, aby sa zabezpečilo pôsobenie podniku a hlavne aby sa zabezpečila jeho finančná nezávislosť.

g) Prostriedky poskytované podniku sú vo voľne zmeniteľných menách alebo menách, ktoré sú voľne dostupné a účinne použiteľné na hlavných zahraničných menových trhoch. Tieto meny sú definované v pravidlách, predpisoch a postupoch organizácie v súlade s prevládajúcou medzinárodnou finančnou praxou. S výnimkou ustanovení odseku 2 nebude žiadny zmluvný štát zachovávať alebo zavádzať obmedzenia týkajúce sa držania, používania alebo zmeňovania týchto prostriedkov podnikom.

h) "Záruka na dlh" znamená prísľub zmluvného štátu veriteľom podniku, že uhradí časť, ktorá na neho pripadne v súlade s príslušnou stupnicou finančných záväzkov podniku krytých zárukou, po oznámení veriteľov tomuto zmluvnému štátu o meškaní úhrad podnikom. Postupy pre uhradzovanie týchto záväzkov sa zhodujú s pravidlami, predpismi a postupmi organizácie.

4. Prostriedky, aktíva a výdavky podniku sa vedú oddelene od prostriedkov, aktív a výdavkov organizácie. Tento článok nebráni podniku dohodnúť sa s organizáciou o zariadeniach, zamestnancoch a službách, ako aj o uhradzovaní správnych výdavkov zaplatených jedným z nich menom druhého.

5. Záznamy, knihy a účty podniku, vrátane jeho výročných finančných výkazov, sa každoročne kontrolujú nezávislým revízorom, ktorého vymenuje Rada.

Článok 12

Prevádzka

1. Podnik predkladá Rade návrhy na vykonávanie činností v súlade s článkom 170. Tieto návrhy zahrňujú formálny presný pracovný plán činnosti v oblasti v súlade s článkom 153 odsek 3 a všetky iné informácie a údaje, ktoré môžu byť príležitostne požadované pre ich posudzovanie Právnou a technickou komisiou a schvaľované Radou.

2. Po schválení s Radou vypracuje podnik projekt na základe formálneho písomného pracovného plánu uvedeného v odseku 1.

3. a) Ak podnik nemá tovary a služby potrebné k svojej prevádzke, môže si ich zabezpečiť. Za týmto účelom uzatvára kontrakty s navrhovateľmi, ktorí na jeho výzvu ponúknu najvýhodnejšie spojenie kvality, ceny a dodacej lehoty.

b) Ak je viac ako jedna ponuka na takéto spojenie, dohodne sa kontrakt v súlade so:

i) zásadou nediskriminácie na základe politických alebo iných úvah, ktoré nemajú vzťah k prevádzke; a

ii) smernicami schválenými Radou, pokiaľ ide o preferencie poskytované tovarom a službám pochádzajúcich z rozvojových štátov, vrátane vnútrozemských a zemepisne znevýhodnených štátov medzi nimi.

c) Správna Rada môže prijať pravidlá určujúce osobitné okolnosti, za ktorých je možné v najlepšom záujme podniku upustiť od požiadaviek na výzvy k ponuke.

4. Podnik má právo na všetky nerastné suroviny a spracované kovy, ktoré vyprodukuje.

5. Podnik predáva svoje produkty na nediskriminačnom základe. Neposkytuje nekomerčné zľavy.

6. Bez toho, aby boli dotknuté všetky všeobecné alebo osobitné právomoci prislúchajúce podniku podľa ktoréhokoľvek iného ustanovenia tohto dohovoru, vykonáva podnik také právomoci, ktoré podľa potreby súvisia s jeho činnosťou.

7. Podnik nezasahuje do politických záležitostí ktoréhokoľvek zmluvného štátu ani nie je vo svojich rozhodnutiach ovplyvňovaný politickým charakterom dotknutého zmluvného štátu. Jeho rozhodnutia ovplyvňujú len komerčné úvahy a tieto sa vykonávajú nestranne, aby sa dosiahli ciele stanovené v článku l tejto prílohy.

Článok 13

Právne postavenie, výsady a imunity

1. Aby mohol podnik vykonávať svoje funkcie, užíva na území každého zmluvného štátu postavenie, výsady a imunity, ktoré sú stanovené v tomto článku. Aby sa tejto zásade dodalo účinnosti, môžu podnik a zmluvné štáty v prípade potreby uzavrieť osobitné dohody.

2. Podnik má takú právnu spôsobilosť, aká je potrebná pre výkon jeho funkcií a plnenie jeho úloh, a to najmä spôsobilosť:

a) uzavierať kontrakty, spoločné dojednania alebo iné dojednania, vrátane dojednaní so štátmi a medzinárodnými organizáciami;

b) nadobúdať, prenajímať a držať hnuteľný a nehnuteľný majetok a disponovať s ním;

c) byť stranou v právnom konaní.

3. a) Podnik je možné žalovať len u súdu s príslušnou jurisdikciou na území zmluvného štátu, v ktorom podnik:

i) má úradovňu alebo zariadenia;

ii) menoval agenta s cieľom prijatia služby alebo správy o procese;

iii) uzatvoril kontrakt na dodávku tovarov alebo služieb;

iv) vydal cenné listiny; alebo

v) sa inak zaoberá komerčnou činnosťou.

b) Majetok a aktíva podniku, nech sa nachádzajú kdekoľvek a sú v držaní kohokoľvek, sú imúnne voči všetkým formám zabavenia, viazania alebo exekúcie pred vynesením konečného rozsudku proti podniku.

4. a) Majetok a aktíva podniku, nech sa nachádzajú kdekoľvek a sú v držaní kohokoľvek, sú imúnne voči rekvizícii, konfiškácii, vyvlastneniu a akejkoľvek inej forme zabavenia výkonnou alebo zákonodarnou akciou.

b) Majetok a aktíva podniku, nech sa nachádzajú kdekoľvek a sú v držaní kohokoľvek, sú oslobodené od diskriminačných obmedzení, predpisov, kontrol a moratórií akejkoľvek povahy.

c) Podnik a jeho zamestnanci dodržiavajú miestne zákony a nariadenia v každom štáte alebo na území, na ktorom podnik alebo jeho zamestnanci vykonávajú svoju činnosť alebo inak pôsobia.

d) Zmluvné štáty zabezpečia, aby podnik užíval všetkých práv, výsad a imunít, ktoré poskytujú iným právnym subjektom vykonávajúcim komerčnú činnosť na ich územiach. Tieto práva, výsady a imunity sa udeľujú podniku na nie menej výhodnom základe, ako je ten, ktorý dotknuté štáty poskytujú právnym subjektom vykonávajúcim podobnú komerčnú činnosť. Ak zmluvné štáty poskytujú rozvojovým štátom alebo ich komerčným právnym subjektom osobitné výsady, užíva podnik tieto výsady na podobnom prednostnom základe.

e) Zmluvné štáty môžu poskytnúť osobitné výhody, práva, výsady a imunity podniku bez záväzku, že poskytnú takéto výhody, práva, výsady a imunity iným komerčným právnym subjektom.

5. Podnik dohodne s hostiteľskými štátmi, v ktorých sú umiestnené jeho úradovne a zariadenia, vyňatie z priameho a nepriameho zdanenia.

6. Každý zmluvný štát prijme potrebné opatrenia, aby sa dodalo účinnosti zásadám podľa ustanovení jeho vlastného právneho poriadku, ktoré sú stanovené v tejto prílohe a informuje podnik o konkrétnych opatreniach, ktoré prijal.

7. Podnik sa môže zriecť ktorejkoľvek z výsad a imunít poskytovaných podľa tohto článku v osobitných dohodách uvedených v odseku l, v rozsahu a za podmienok, ktoré určí.

PRÍLOHA V

Zmierovacie konanie

Oddiel l

ZMIEROVACIE KONANIE PODĽA ODDIELU L ČASTI XV

Článok 1

Začatie konania

Ak sa strany v spore dohodli v súlade s článkom 284, že predložia spor na zmierovacie konanie podľa tohto oddielu, môže ktorákoľvek strana začať konanie písomným oznámením poslaným druhej strane alebo stranám v spore.

Článok 2

Zoznam členov zmierovacích komisií

Generálny tajomník OSN zostaví a povedie zoznam členov zmierovacích komisií. Každý zmluvný štát je oprávnený vymenovať štyroch členov zmierovacích komisií, z ktorých každý člen je osobou, ktorá sa teší najlepšej povesti pre nestrannosť, znalosť a bezúhonnosť. Mená takto vymenovaných osôb tvoria zoznam. Keď počet členov zmierovacích komisií menovaných zmluvným štátom v takto zostavenom zozname klesne pod štyri, je zmluvný štát oprávnený podľa potreby vykonať ďalšie vymenovanie. Meno člena zmierovacej komisie zostane v zozname, pokiaľ ho zmluvný štát, ktorý vykonal vymenovanie, neodvolá za predpokladu, že tento člen bude aj naďalej členom každej zmierovacej komisie, do ktorej bol menovaný, pokiaľ konanie pred touto komisiou neskončí.

Článok 3

Ustanovenie zmierovacej komisie

Pokiaľ sa strany nedohodnú inak, je zmierovacia Komisia ustanovená takto:

a) s výhradou ustanovení písmena g) sa zmierovacia Komisia skladá z piatich členov;

b) strana začínajúca konanie ustanoví dvoch členov komisie, ktorí majú byť prednostne vybraní do zoznamu uvedeného v článku 2 tejto prílohy, z ktorých jeden môže byť jej štátnym príslušníkom, pokiaľ sa strany nedohodnú inak. Toto ustanovenie bude zahrnuté do oznámenia uvedeného v článku l;

c) do 21 dní po obdržaní oznámenia uvedeného v článku l tejto prílohy ustanoví druhá strana v spore dvoch členov zmierovacej komisie spôsobom stanoveným v písmene b). Ak nebude ustanovenie vykonané v tomto termíne, môže strana ktorá začína konanie do jedného týždňa po uplynutí tohto termínu ukončiť konanie oznámením zaslaným druhej strane alebo požiadať generálneho tajomníka Organizácie spojených národov, aby vykonal ustanovenia v súlade s písmenom e);

d) do 30 dní po ustanovení všetkých štyroch členov zmierovacej komisie, zvolia títo členovia piateho člena, ktorý je vybraný zo zoznamu uvedeného v článku 2 tejto prílohy a ktorý bude predsedom. Ak nebude ustanovenie vykonané v tomto termíne, môže ktorákoľvek strana do jedného týždňa po uplynutí tohto termínu požiadať generálneho tajomníka OSN, aby vykonal ustanovenia v súlade s písmenom e);

e) do 30 dní po obdržaní žiadosti podľa písmen c) alebo d) vykoná generálny tajomník OSN potrebné ustanovenia zo zoznamu uvedeného v článku 2 tejto prílohy a po porade so stranami v spore;

f) každé uvoľnené miesto sa obsadzuje spôsobom stanoveným pre počiatočné ustanovenie;

g) dve alebo viac strán, ktoré sa dohodnú na tom, že zastávajú rovnaký záujem, ustanovia dvoch členov zmierovacej komisie spoločne. Keď dve alebo viac strán majú rozdielne záujmy alebo sa nedohodnú na tom, že zastávajú rovnaký záujem, ustanovia členov zmierovacej komisie oddelene;

h) v sporoch týkajúcich sa viac ako dvoch strán, ktoré majú rozdielne záujmy, alebo sa nedohodnú na tom, že zastávajú rovnaký záujem, použijú strany ustanovenia písmenách a) až f) čo v najväčšej možnej miere.

Článok 4

Postup

Pokiaľ sa strany nedohodnú inak, stanoví zmierovacia Komisia svoj vlastný postup. So súhlasom strán v spore môže zmierovacia Komisia vyzvať ktorýkoľvek zmluvný štát, aby ústne alebo písomne predložil svoje stanovisko. Rozhodnutia komisie týkajúce sa procedurálnych otázok, správ a odporúčaní sa prijímajú väčšinou hlasov jej členov.

Článok 5

Priateľské urovnanie

Komisia môže upozorniť strany na akékoľvek opatrenia, ktoré by mohli uľahčiť priateľské urovnanie.

Článok 6

Funkcia komisie

Komisia vypočuje strany, preskúma ich nároky a námietky a predloží strane návrhy, ktoré smerujú k dosiahnutiu priateľského urovnania sporu.

Článok 7

Správa

1. Komisia podá do dvoch mesiacov správu o svojom ustanovení. Jej správa zaznamená všetky dosiahnuté dohody a, ak neboli dosiahnuté dohody, závery komisie o všetkých skutkových alebo právnych otázkach týkajúcich sa predmetu sporu, ako aj také odporúčania, ktoré bude Komisia považovať za vhodné pre priateľské urovnanie sporu. Správa bude uložená u generálneho tajomníka OSN, ktorý ju hneď odovzdá stranám v spore.

2. Správa komisie, vrátane jej záverov a odporúčaní, nebude pre strany záväzná.

Článok 8

Ukončenie konania

Zmierovacie konanie je ukončené, keď sa dosiahlo urovnanie a keď strany prijali alebo jedna strana odmietla odporúčania obsiahnuté v správe písomným oznámením, ktoré bolo poslané generálnemu tajomníkovi OSN alebo keď odo dňa odovzdania správy stranám uplynuli tri mesiace.

Článok 9

Poplatky a náklady

Poplatky a náklady komisie hradia strany v spore.

Článok 10

Právo strán zmeniť postup

Strany v spore môžu zmeniť akékoľvek ustanovenie tejto prílohy dohodou uplatniteľnou len pre tento spor.

Oddiel 2

OBLIGATÓRNE PREDLOŽENIE K ZMIEROVACIEMU KONANIU PODĽA ODDIELU 3 ČASTI XV

Článok 11

Začatie konania

1. Ktorákoľvek strana v spore, ktorý môže byť v súlade s ustanoveniami časti XV oddiel 3 predložený k zmierovaciemu konaniu podľa tohto oddielu, môže začať konanie písomným oznámením odoslaným druhej strane alebo stranám v spore.

2. Ktorákoľvek strana v spore, ktorá obdržala oznámenie podľa odseku l, je povinná sa takémuto konaniu podrobiť.

Článok 12

Neposkytnutie odpovedí alebo odmietnutie podrobiť sa zmierovaciemu konaniu

Neposkytnutie odpovede jednou alebo viac stranami v spore na oznámenie o začatí konania alebo odmietnutiepodrobiť sa takému konaniu, nezakladá prekážku konaniu.

Článok 13

Príslušnosť

Akúkoľvek nezhodu o tom, či je zmierovacia Komisia príslušná rokovať podľa tohto oddielu, rozhodne Komisia.

Článok 14

Uplatňovanie oddielu l

Články 2 až 10 oddielu l tejto prílohy sa uplatňujú s výhradou tohto oddielu.

PRÍLOHA VI

ŠTATÚT MEDZINÁRODNÉHO TRIBUNÁLU PRE MORSKÉ PRÁVO

Článok 1

Všeobecné ustanovenia

1. Medzinárodný tribunál pre morské právo je ustanovený a pôsobí v súlade s ustanoveniami tohto dohovoru a tohto štatútu.

2. Sídlo Tribunálu je v slobodnom a obchodnom meste Hamburg v Spolkovej republike Nemecko.

3. Tribunál môže zasadať a vykonávať svoje funkcie kdekoľvek na inom mieste, kedykoľvek to považuje za žiaduce.

4. Predloženie sporu Tribunálu sa riadi ustanoveniami častí XI a XV.

Oddiel l

ORGANIZÁCIA TRIBUNÁLU

Článok 2

Zloženie

1. Tribunál sa skladá z 21 nezávislých členov zvolených z osôb, ktoré sa tešia najlepšej povesti pre nestrannosť a bezúhonnosť a sú uznávanými znalcami v odbore morského práva.

2. V Tribunáli ako celku je zabezpečené zastúpenie hlavných právnych systémov sveta a spravodlivé zemepisné rozdelenie.

Článok 3

Členstvo

1. V Tribunáli nemôže byť viac ako jeden príslušník z toho istého štátu. Osoba, ktorá pokiaľ ide o členstvo v Tribunáli a ktorá by sa mohla považovať za príslušníka viac ako jedného štátu, sa považuje za príslušníka toho štátu, kde obvykle vykonáva občianske a politické práva.

2. Najmenej traja členovia sú z každej zemepisnej skupiny, ako sú tieto skupiny stanovené Valným zhromaždením OSN.

Článok 4

Vymenovanie kandidátov a voľby

1. Každý zmluvný štát môže vymenovať nie viac ako dve osoby, ktoré majú kvalifikáciu požadovanú v článku 2 tejto prílohy. Členovia Tribunálu sa volia zo zoznamu takto vymenovaných osôb.

2. Aspoň tri mesiace pred dňom voľby vyzve generálny tajomník OSN pri prvej voľbe a tajomník Tribunálu pri ďalších voľbách písomne zmluvné štáty, aby do dvoch mesiacov predložili svoje vymenovanie na členov Tribunálu. Pripraví abecedný zoznam takto vymenovaných osôb s uvedením zmluvných štátov, ktoré ich vymenovali, a predloží ho zmluvným štátom pred siedmym dňom posledného mesiaca pred dňom konania voľby.

3. Prvá voľba sa bude môcť uskutočniť najneskôr šesť mesiacov odo dňa nadobudnutia platnosti tohto dohovoru.

4. Členovia Tribunálu sa volia tajným hlasovaním. Voľby sa konajú na schôdzke zmluvných štátov zvolanej generálnym tajomníkom OSN pri prvej voľbe a postupom dohodnutým zmluvnými štátmi pri ďalších voľbách. Dve tretiny zmluvných štátov tvoria na tejto schôdzke kvórum. Do Tribunálu sa zvolia tí kandidáti, ktorí dosiahli najvyšší počet hlasov 2/3 väčšiny hlasov prítomných a hlasujúcich štátov za predpokladu, že táto väčšina zahrňuje väčšinu zmluvných štátov.

Článok 5

Funkčné obdobie

1. Členovia Tribunálu sa volia na deväť rokov a môžu byť opätovne zvolení, avšak u členov zvolených pri prvej voľbe uplynie funkčné obdobie siedmich členom koncom tretieho roku a funkčné obdobie ďalších siedmich členov koncom šiesteho roku.

2. Členov Tribunálu, ktorých funkčné obdobie má uplynúť ako je uvedené vyššie, po troch a šiestich rokoch, vyberie losom generálny tajomník OSN ihneď po prvej voľbe.

3. Členovia Tribunálu zastávajú svoju funkciu dovtedy, pokiaľ nebudú ich miesta obsadené. Ale aj potom, čo boli nahradení, dokončia všetky konania, ktoré začali pred dňom ich nahradenia.

4. Ak sa vzdá člen Tribunálu svojej funkcie, oznámi to listom predsedovi Tribunálu. Miesto sa uvoľňuje obdržaním tohto listu.

Článok 6

Uvoľnené miesta

1. Uvoľnené miesta sa obsadzujú takým spôsobom, ako pri prvej voľbe s výhradou tohto ustanovenia mesiac po tom, čo došlo k uvoľneniu miesta, rozpošle generálny tajomník OSN výzvy, ako je stanovené v článku 4 tejto prílohy a predseda Tribunálu, po porade so zmluvnými štátmi, určí deň voľby.

2. Člen Tribunálu zvolený, aby nahradil člena, ktorého funkčné obdobie ešte neuplynulo, zastáva funkciu na zostatok obdobia svojho predchodcu.

Článok 7

Nezlučiteľná činnosť

1. Ani jeden člen Tribunálu nemôže zastávať politickú alebo správnu funkciu, ani byť aktívne združený alebo finančne zainteresovaný na akejkoľvek činnosti ktoréhokoľvek podniku zaoberajúceho sa prieskumom alebo ťažbou nerastných zdrojov v mori alebo z morského dna, alebo iným obchodným využívaním mora alebo morského dna.

2. Ani jeden člen Tribunálu nemôže vystupovať v žiadnej veci ako splnomocnenec, poradca alebo právny zástupca.

3. Akákoľvek pochybnosť v tejto otázke bude rozhodovaná väčšinou ostatných prítomných členov Tribunálu.

Článok 8

Podmienky týkajúce sa účasti členov Tribunálu v konkrétnej veci

1. Ani jeden člen Tribunálu nemôže mať účasť na rozhodovaní v žiadnej veci, v ktorej vystupoval skôr za niektorú stranu ako splnomocnenec, poradca alebo právny zástupca alebo ako člen vnútroštátneho alebo medzinárodného súdu alebo Tribunálu, alebo v akejkoľvek inej funkcii.

2. Ak sa člen Tribunálu z nejakého osobitného dôvodu domnieva, že by sa mal zúčastniť rozhodovania v určitej veci, upovedomí o tom predsedu Tribunálu.

3. Ak sa predseda domnieva, že by niektorý z členov Tribunálu z nejakého osobitného dôvodu nemal zasadať v určitej veci, upozorní ho na to.

4. Akákoľvek pochybnosť v tejto otázke bude rozhodovaná väčšinou ostatných prítomných členov Tribunálu.

Článok 9

Dôsledok toho, keď člen Tribunálu prestane plniť podmienky

Ak podľa jednomyseľného názoru ostatných členov Tribunálu prestane niektorý z jeho členov plniť požadované podmienky, vyhlási predseda Tribunálu jeho miesto za uvoľnené.

Článok 10

Diplomatické výsady a imunity

Pri výkone svojich funkcií užívajú členovia Tribunálu diplomatické výsady a imunity.

Článok 11

Slávnostné vyhlásenie členov

Každý člen Tribunálu, skôr ako sa ujme svojej funkcie, slávnostne vyhlási na verejnom zasadnutí, že svoju právomoc bude vykonávať nestranne a svedomito.

Článok 12

Predseda, podpredseda a tajomník

1. Tribunál volí na 3 roky svojho predsedu a podpredsedu, ktorí môžu byť opätovne zvolení.

2. Tribunál vymenuje svojho tajomníka a môže zariadiť vymenovanie iných úradníkov, ak to bude potrebné.

3. Predseda a tajomník bývajú v sídle Tribunálu.

Článok 13

Kvórum

1. Zasadajú všetci členovia Tribunálu, ktorí sú k dispozícii; kvórum 11 zvolených členov sa požaduje pre ustanovenie Tribunálu.

2. S výhradou článku 17 tejto prílohy Tribunál určí, ktorí členovia sú k dispozícii, aby zostavili Tribunál pre posúdenie určitého sporu so zreteľom na účinné pôsobenie komôr, ako je ustanovené v článkoch 14 a 15 tejto prílohy.

3. Tribunál vypočuje a rozhodne všetky spory a žaloby, ktoré mu budú predložené, pokiaľ sa neuplatňuje článok 14 tejto prílohy alebo pokiaľ strany nepožiadajú, aby sa s nimi naložilo v súlade s článkom 15 tejto prílohy.

Článok 14

Komora pre spory týkajúce sa morského dna

Zriaďuje sa Komora pre spory týkajúce sa morského dna v súlade s ustanoveniami oddielu 4 tejto prílohy. Jej príslušnosť, právomoci a funkcie sú stanovené v časti XI oddiel 5.

Článok 15

Osobitné komory

1. Tribunál môže vytvoriť komory zložené z troch alebo viacerých volených členov, ako bude považovať za potrebné, aby sa zaoberali určitými kategóriami sporov.

2. Tribunál vytvorí komoru, aby sa zaoberala určitým sporom, ktorý mu bol predložený, ak o to strany požiadajú. Zloženie takejto komory určí Tribunál po súhlase zmluvných strán.

3. V záujme rýchleho vybavovania vecí vytvorí Tribunál každý rok komoru zloženú z piatich svojich členov, ktorá môže prerokovávať a rozhodovať spory v skrátenom konaní. Vyberú sa dvaja náhradní členovia, aby nahradili členov, ktorí by sa nemohli zúčastňovať na určitom konaní.

4. Spory budú predmetom prerokovávania a rozhodovania komôr stanovených v tomto článku, ak o to strany požiadajú.

5. Rozsudok ktorejkoľvek z komôr stanovených v tomto článku a článku 14 tejto prílohy platí ako vynesený Tribunálom.

Článok 16

Pravidlá Tribunálu

Tribunál prijme pravidlá na vykonávanie svojich funkcií a taktiež určí svoj rokovací poriadok.

Článok 17

Štátna príslušnosť členov

1. Členovia Tribunálu, ktorí sú štátnymi príslušníkmi ktorejkoľvek strany v spore, si držia právo účasti ako členovia Tribunálu.

2. Ak zasadá v Tribunáli pri prerokovávaní sporu ako sudca člen, ktorý je štátnym príslušníkom jednej zo strán, môže si ktorákoľvek druhá strana v spore určiť osobu, ktorá sa zúčastní ako člen Tribunálu.

3. Ak nezasadá v Tribunáli pri prerokovávaní sporu ako sudca člen, ktorý je štátnym príslušníkom strán, môže si každá z týchto strán zvoliť osobu, ktorá sa zúčastní ako člen Tribunálu.

4. Tento článok sa uplatňuje na komory uvedené v článkoch 14 a 15 tejto prílohy. V takýchto prípadoch vyzve predseda, po porade so stranami, toľko určených členov Tribunálu tvoriacich komoru, koľko bude potrebné, aby odstúpili miesto členom Tribunálu, ktorí sú štátnymi príslušníkmi dotknutých strán a, ak nie sú alebo sa nemohli dostaviť, členom, ktorí boli stranami na tento účel určení.

5. Ak existuje spoločenstvo niekoľkých strán, ktoré zastávajú rovnaké záujmy, počítajú sa, pokiaľ ide o predchádzajúce ustanovenia, ako jedna strana. Ak sú o tom pochybnosti, rozhodne Tribunál.

6. Členovia zvolení v súlade s odsekmi 2, 3, a 4 spĺňajú požiadavky článkov 2, 8 a 11 tejto prílohy. Zúčastnia sa na rozhodovaní rovnoprávne so svojimi kolegami.

Článok 18

Odmeňovanie členov

1. Každý zvolený člen Tribunálu dostáva ročný plat a za každý deň, v ktorom bude vykonávať svoju funkciu, osobitný príplatok za predpokladu, že v každom roku celková čiastka vyplatená každému členovi ako osobitný príplatok neprekročí výšku ročného platu.

2. Predseda dostáva osobitný ročný príplatok.

3. Podpredseda dostáva osobitný príplatok na každý deň, keď pôsobí ako predseda.

4. Členovia zvolení podľa článku 17 tejto prílohy, ktorí nie sú členovia Tribunálu, dostávajú náhradu za každý deň, v ktorom vykonávajú svoje funkcie.

5. Tieto platy, príplatky a náhrady sa čas od času určujú na schôdzkach zmluvných štátov, pričom sa zohľadňuje pracovné zaťaženie členov Tribunálu. Počas funkčného obdobia nemôžu byť znížené.

6. Plat tajomníka sa určuje na schôdzkach zmluvných strán a na návrh Tribunálu.

7. Poriadok prijatý na schôdzkach zmluvných štátov určí podmienky, za ktorých sa poskytnú členom Tribunálu a tajomníkovi penzijné dôchodky, ako aj podmienky, za ktorých sa členom Tribunálu a tajomníkovi hradia ich cestovné výdavky.

8. Tieto platy, prídavky a náhrady sú oslobodené od všetkých daní.

Článok 19

Náklady Tribunálu

1. Náklady Tribunálu nesú zmluvné štáty a organizácia za podmienok a spôsobom, ako sa rozhodne na schôdzkach zmluvných štátov.

2. Ak je stranou v spore, ktorý je predložený Tribunálu iný právny subjekt, ako zmluvný štát alebo organizácia, určí Tribunál výšku príspevkov, ktorou má táto strana prispieť na úhradu nákladov Tribunálu.

Oddiel 2

PRÍSLUŠNOSŤ

Článok 20

Prístup k Tribunálu

1. K Tribunálu majú prístup zmluvné štáty.

2. Iné právne subjekty ako zmluvné štáty, majú k Tribunálu prístup v spore výslovne podľa ustanovenom v časti XI alebo v spore predloženom podľa akejkoľvek inej dohody, ktorá deleguje príslušnosť na Tribunál a ktorá bola prijatá všetkými stranami v tomto spore.

Článok 21

Príslušnosť

Príslušnosť Tribunálu sa vzťahuje na všetky spory a žaloby predložené v súlade s týmto dohovorom a všetky otázky konkrétne stanovené v ktorejkoľvek inej dohode, ktorá deleguje príslušnosť na Tribunál.

Článok 22

Postúpenie sporov podľa iných dohôd

Ak sa tak dohodnú všetky strany zmluvy alebo dohovoru, ktoré sú už v platnosti a týkajú sa otázok upravených týmto dohovorom, môžu byť všetky spory týkajúce sa výkladu alebo uplatňovania takejto zmluvy alebo dohovoru predložené Tribunálu v súlade s takouto dohodou.

Článok 23

Uplatniteľné právo

Tribunál rozhoduje o všetkých sporoch a žalobách v súlade s článkom 293.

Oddiel 3

KONANIE

Článok 24

Začatie konania

1. Spory sa predkladajú Tribunálu podľa okolností buď oznámením o osobitnej dohode alebo písomnou žalobou zaslanou tajomníkovi. V oboch prípadoch sa označí predmet sporu ako aj jeho strany.

2. Tajomník ihneď oznámi osobitnú dohodu alebo žalobu všetkým dotknutým stranám.

3. Tajomník to oznámi taktiež zmluvným štátom.

Článok 25

Dočasné opatrenia

1. V súlade s článkom 290 má Tribunál a jeho Komora pre spory týkajúce sa morského dna právomoc stanoviť dočasné opatrenia.

2. Ak Tribunál práve nezasadá alebo nie je k dispozícii dostatočný počet členov pre ustanovenie kvóra, stanoví dočasné opatrenie komora pre skrátené konanie, vytvorená podľa článku 15 odsek 3 tejto prílohy. Napriek článku 15 odsek 4 tejto prílohy môžu byť tieto dočasné opatrenia prijaté na žiadosť ktorejkoľvek strany v spore. Sú predmetom preskúmavania a revízie Tribunálom.

Článok 26

Pojednávanie

1. Pojednávanie riadi predseda alebo, ak nemôže predsedať, podpredseda. Ak nemôže predsedať ani jeden z nich, predsedá služobne najvyšší sudca Tribunálu.

2. Pojednávanie je verejné, pokiaľ Tribunál nerozhodne inak, alebo strany nepožiadajú, aby bola verejnosť vylúčená.

Článok 27

Riešenie sporov

Súd vynáša uznesenie o riešení sporu, určuje formy a termíny, v ktorých musí každá strana urobiť konečné návrhy, a robí všetky opatrenia vo veciach sprievodného konania.

Článok 28

Nedostavenie sa

Ak sa jedna zo strán nedostaví k Tribunálu alebo vôbec svoj spor neobhajuje, môže druhá strana požiadať Tribunál, aby pokračoval v konaní a vyniesol rozhodnutie. Neprítomnosť strany alebo neobhajovanie jej sporu nie je prekážkou v konaní. Pred vynesením svojho rozhodnutia sa musí Tribunál presvedčiť nielen o tom, že je príslušný k prerokovávaniu sporu, ale tiež, že prednesená požiadavka je skutkovo aj právne zdôvodnená.

Článok 29

Väčšina pre prijatie rozhodnutí

1. Všetky otázky sa rozhodujú väčšinou hlasov prítomných členov Tribunálu.

2. Pri rovnosti hlasov rozhoduje hlas predsedu alebo člena Tribunálu, ktorý ho zastupuje.

Článok 30

Rozsudok

1. Rozsudok uvádza dôvody, na ktorých je založený.

2. Obsahuje mená členov Tribunálu, ktorý sa zúčastnili rozhodovania.

3. Ak rozsudok nevyjadruje v celku alebo z časti jednomyseľnú mienku členov Tribunálu, má každý člen právo pripojiť k nemu samostatné stanovisko.

4. Rozsudok podpíše predseda a tajomník. Vyhlasuje sa na verejnom zasadnutí po tom, čo o tom boli riadne vyrozumené strany v spore.

Článok 31

Žiadosť o intervenciu

1. Ak sa niektorý zmluvný štát domnieva, že by nejaký jeho právny záujem mohol byť dotknutý rozhodnutím v ktoromkoľvek spore, môže požiadať Tribunál o povolenie k intervencii.

2. Tribunál rozhodne o tejto žiadosti.

3. Ak sa žiadosti o intervenciu vyhovelo, bude rozhodnutie Tribunálu, pokiaľ ide o daný spor, pre intervenujúci zmluvný štát záväzné, pokiaľ ide o otázky, v ktorých zmluvný štát intervenoval.

Článok 32

Právo na intervenciu v prípadoch výkladu alebo uplatňovania

1. Kedykoľvek ide o výklad alebo uplatňovanie tohto dohovoru, oznámi to tajomník okamžite všetkým zmluvným štátom.

2. Kedykoľvek ide podľa článku 21 alebo 22 tejto prílohy o výklad alebo uplatňovanie niektorej medzinárodnej dohody, oznámi to tajomník všetkým stranám tejto dohody.

3. Každá strana uvedená v odsekoch l a 2 má právo intervenovať v konaní; ak toho práva využije, je výklad daný rozsudkom pre ňu rovnako záväzný.

Článok 33

Konečnosť a záväznosť rozhodnutí

1. Rozhodnutie Tribunálu je konečné a všetky strany v spore sa mu podriadia.

2. Rozhodnutie, pokiaľ ide o konkrétny spor, je záväzné len pre strany v spore.

3. Ak dôjde k sporu o zmysel alebo pôsobnosť rozhodnutia, vykladá ho Tribunál na žiadosť ktorejkoľvek strany.

Článok 34

Náklady

Každá strana nesie svoje vlastné náklady, pokiaľ Tribunál nerozhodne inak.

Oddiel 4

Komora pre spory týkajúce sa morského dna

Článok 35

Zloženie

1. Komora pre spory týkajúce sa morského dna uvedená v článku 14 tejto prílohy sa skladá z 11 členov vybraných väčšinou volených členov Tribunálu z radov jeho členov.

2. Pri výbere členov Komory sa zabezpečí zastúpenie hlavných právnych systémov sveta a spravodlivé zemepisné rozdelenie. Zhromaždenie organizácie môže prijímať odporúčania všeobecnej povahy týkajúce sa tohto zastúpenia a rozdelenia.

3. Členovia Komory sa vyberajú každé tri roky a môžu byť vybraní pre druhé funkčné obdobie.

4. Komora volí zo svojich členov svojho predsedu, ktorý pôsobí po celé funkčné obdobie, na ktoré bola komora ustanovená.

5. Ak sa na konci trojročného obdobia, na ktoré bola Komora ustanovená, ešte vykonávajú konania, dokončí Komora konania vo svojom pôvodnom zložení.

6. Ak sa v Komore uvoľní miesto, vyberie Tribunál nástupcu zo svojich zvolených členov, ktorý bude túto funkciu zastávať vo zvyšku funkčného obdobia svojho predchodcu.

7. K ustanoveniu Komory sa požaduje kvórum siedmich členov, ktorých vybral Tribunál.

Článok 36

Komory ad hoc

1. Komora pre spory týkajúce sa morského dna si vytvorí komoru ad hoc zloženú z troch jej členov na prerokovanie určitého sporu, ktorý jej bol predložený v súlade s článkom 188 odsek l písmeno b). Zloženie tejto komory určí Komora pre spory týkajúce sa morského dna zo súhlasom strán.

2. Ak nesúhlasia strany zo zložením komory ad hoc, vymenuje každá strana v spore jedného člena a tretí člen bude vymenovaný nimi na základe dohody. Ak sa nedohodnú alebo ktorákoľvek strana neuskutoční vymenovanie, vykoná urýchlene predseda Komory pre spory týkajúce sa morského dna takéto vymenovanie alebo vymenovania z ich členov a po porade so stranami.

3. Členovia komory ad hoc nesmú byť v službách ani štátnymi príslušníkmi žiadnej zo strán v spore.

Článok 37

Prístup

Prístup ku Komore majú všetky zmluvné štáty, organizácia a iné právne subjekty uvedené v časti XI oddiel 5.

Článok 38

Uplatniteľné právo

Okrem ustanovení článku 293 Komora uplatňuje:

a) pravidlá, predpisy a postupy organizácie prijaté v súlade s týmto dohovorom; a

b) ustanovenia kontraktov týkajúcich sa činnosti v oblasti v otázkach vzťahujúcich sa na tieto kontrakty.

Článok 39

Vykonávateľnosť rozhodnutia Komory

Rozhodnutia Komory sú vykonávateľné na území zmluvných štátov rovnakým spôsobom, ako rozsudky alebo nariadenia najvyššieho súdu zmluvného štátu, na území ktorého sa vykonávateľnosť požaduje.

Článok 40

Uplatniteľnosť iných oddielov tejto prílohy

1. Iné oddiely tejto prílohy, ktoré nie sú nezlučiteľné s týmto oddielom, sa uplatňujú na Komoru.

2. Pri výkone svojich funkcií týkajúcich sa posudkov sa Komora riadi ustanoveniami tejto prílohy, ktoré sa vzťahujú na konanie pred Tribunálom, do rozsahu, do akého ich považuje za uplatniteľné.

Oddiel 5

ZMENY A DOPLNKY

Článok 41

Zmeny a doplnky

1. Zmeny a doplnky k tejto prílohe, okrem zmien a doplnkov k oddielu 4, sa môžu prijať len v súlade s článkom 313 alebo konsenzom na konferencii zvolanej v súlade s týmto dohovorom.

2. Zmeny a doplnky k oddielu 4 sa môžu prijať len v súlade s článkom 314.

3. Tribunál môže navrhovať zmeny a doplnky k tomuto štatútu, ktoré považuje za potrebné, písomným oznámením zmluvným štátom, aby sa o nich mohlo rokovať v súlade s ustanoveniami odsekov l a 2.

PRÍLOHA VII

ARBITRÁŽ

Článok 1

Začatie arbitrážneho konania

S výhradou ustanovení časti XV môže ktorákoľvek strana v spore predložiť spor na arbitrážne konanie stanovené v tejto prílohe písomným oznámením zaslaným druhej strane alebo stranám v spore. Oznámenie sprevádzajú vyhlásenie nároku a dôvody, o ktoré sa opiera.

Článok 2

Zoznam arbitrov

1. Generálny tajomník OSN zostaví a povedie zoznam arbitrov. Každý zmluvný štát je oprávnený vymenovať štyroch arbitrov, z ktorých každý je skúsenou osobou v oblasti morského práva a teší sa najlepšej povesti nestranného, znalého a bezúhonného človeka. Mená takto vymenovaných osôb tvoria zoznam.

2. Keď počet arbitrov vymenovaných zmluvným štátom v takto zostavenom zozname klesne pod štyri, je tento zmluvný štát oprávnený vykonať podľa potreby ďalšie vymenovanie.

3. Meno arbitra zostane v zozname, pokiaľ ho zmluvný štát, ktorý vymenovanie vykonal, neodvolá za predpokladu, za tento arbiter bude aj naďalej vykonávať svoju funkciu v každom arbitrážnom tribunáli, do ktorého bol ustanovený, pokiaľ konanie pred týmto tribunálom nebude ukončené.

Článok 3

.Ustanovenie arbitrážneho tribunálu

Na účely konania podľa tejto prílohy, pokiaľ sa strany nedohodnú inak, sa arbitrážny tribunál ustanoví takto:

a) s výhradou písmena g) sa arbitrážny tribunál skladá z piatich členov;

b) strana začínajúca konanie ustanoví jedného člena, ktorý má byť prednostne vybraný zo zoznamu uvedeného v článku 2 tejto prílohy a môže byť jej štátnym príslušníkom. Ustanovenie bude obsiahnuté v oznámení uvedenom v článku l tejto prílohy;

c) do 30 dní po obdržaní oznámenia uvedeného v článku l tejto prílohy ustanoví druhá strana v spore jedného člena, ktorý má byť prednostne vybraný zo zoznamu a môže byť jej štátnym príslušníkom. Ak nebude ustanovenie vykonané v tomto termíne, môže strana začínajúca konanie do 2 týždňov po uplynutí tohto termínu požiadať, aby bolo ustanovenie vykonané v súlade s písmenom e);

d) ostatní traja členovia budú ustanovení na základe dohody strán. Prednostne sa vyberú zo zoznamu a budú štátnymi príslušníkmi tretích štátov, pokiaľ sa strany nedohodnú inak. Strany v spore vymenujú predsedu arbitrážneho tribunálu z týchto troch členov. Ak do 60 dní po obdržaní oznámenia uvedeného v článku l tejto prílohy nedosiahnu strany dohodu o ustanovení jedného alebo viacerých členov Tribunálu, ktorého alebo ktorých majú ustanoviť dohodou, alebo o ustanovení predsedu, zostávajúce ustanovenia sa vykonajú v súlade s písmenom e) na žiadosť jednej strany v spore. Táto žiadosť sa podá do dvoch týždňov po uplynutí vyššie uvedeného 60-dňového obdobia;

e) pokiaľ sa strany nedohodnú, aby akékoľvek ustanovenia podľa písmen c) a d) boli vykonané niektorou osobou alebo tretím štátom vybratým stranami, vykoná potrebné ustanovenie predseda Medzinárodného tribunálu pre morské právo. Ak nemôže predseda konať podľa tohto písmena alebo ak je štátnym príslušníkom jednej zo strán v spore, vykoná vymenovanie ďalší najstarší člen Medzinárodného tribunálu pre morské právo, ktorý je k dispozícii a nie je štátnym príslušníkom jednej zo strán. Ustanovenia uvedené v tomto písmene sa vykonávajú zo zoznamu uvedeného v článku 2 tejto prílohy do 30 dní po prijatí žiadosti a po porade zo stranami. Takto ustanovení členovia musia mať rôznu štátnu príslušnosť a nesmú byť v službách žiadnej zo strán v spore, ani mať trvalé bydlisko na jej území, ani byť jej štátnymi príslušníkmi;

f) každé uvoľnené miesto sa obsadí spôsobom stanoveným pre počiatočné ustanovovanie;

g) strany, ktoré zastávajú rovnaký záujem, ustanovia jedného člena tribunálu na základe spoločnej dohody. Ak existuje niekoľko strán, ktoré zastávajú rozdielne záujmy alebo sa nedohodnú na tom, že zastávajú rovnaký záujem, ustanoví každá z nich jedného člena tribunálu. Počet členov tribunálu ustanovených oddelene stranami je vždy o jedného menší, ako počet členov Tribunálu, ktorí majú byť ustanovení stranami spoločne;

h) v sporoch týkajúcich sa viac ako dvoch strán sa uplatňujú písmená a) až f) pokiaľ možno v čo najväčšom rozsahu.

Článok 4

Funkcia arbitrážneho tribunálu

Arbitrážny tribunál zostavený podľa článku 3 tejto prílohy pôsobí v súlade s ustanoveniami tejto prílohy a inými ustanoveniami tohto dohovoru.

Článok 5

Postup

Pokiaľ sa strany v spore nedohodnú inak, stanoví arbitrážny tribunál svoj vlastný postup zabezpečujúci každej strane plnú možnosť prerokovania a predloženia jej veci.

Článok 6

Povinnosti strán v spore

Strany v spore uľahčujú prácu arbitrážnemu tribunálu a v súlade zo svojim právnym poriadkom a pri využití všetkých prostriedkov, ktoré majú k dispozícií, mu najmä:

a) odovzdajú všetky príslušné dokumenty, prostriedky a informácie;

b) umožnia v prípade potreby predvolať svedkov alebo získať ich svedectvá a navštíviť miesta, ktorých sa vec týka.

Článok 7

Náklady

Pokiaľ arbitrážny tribunál pre osobitné okolnosti prípadu nerozhodne inak, nesú náklady tribunálu vrátane odmeňovania jeho členov strany v spore rovnakým dielom.

Článok 8

Požadovaná väčšina pre prijatie rozhodnutia

Rozhodnutia arbitrážneho tribunálu sa prijímajú väčšinou hlasov jeho členov. Neprítomnosť alebo zdržanie sa hlasovania menej ako polovice členov nezakladá prekážku, ktorá zabraňuje dosiahnutiu rozhodnutia. V prípade rovnosti hlasov má rozhodujúci hlas predseda.

Článok 9

Nedostavenie sa

Ak sa jedna zo strán v spore nedostaví pred arbitrážny tribunál alebo vôbec svoj spor neobhajuje, môže druhá strana požiadať tribunál, aby pokračoval v konaní a vyniesol svoj výrok. Neprítomnosť strany alebo neobhajovanie jej sporu nie je prekážkou v konaní. Pred vynesením svojho výroku sa musí arbitrážny tribunál presvedčiť nielen o tom, že je príslušný pre prerokovávanie sporu, ale tiež či prednesená požiadavka je skutkovo aj právne zdôvodnená.

Článok 10

Výrok

Výrok arbitrážneho tribunálu sa obmedzí na predmetnú otázku sporu a uvedie dôvody, na ktorých je založený. Obsahuje mená členov, ktorí sa arbitrážneho konania zúčastnili, a deň výroku. Ktorýkoľvek člen tribunálu môže k výroku pripojiť samostatné alebo rozdielne stanovisko.

Článok 11

Konečnosť výroku

Výrok je konečný a neodvolateľný, pokiaľ sa strany v spore dopredu nedohodli na odvolacom konaní. Všetky strany v spore sa mu podriadia.

Článok 12

Výklad alebo vykonávanie výroku

1. Akýkoľvek rozpor, ktorý môže vzniknúť medzi stranami v spore, pokiaľ ide o výklad alebo spôsob výkonu výroku, môže byť ktoroukoľvek zo strán predložený na rozhodnutie arbitrážnemu tribunálu, ktorý výrok vyniesol. Na tento účel sa každé uvoľnené miesto v tribunáli obsadí spôsobom stanoveným pre pôvodné ustanovovanie členov tribunálu.

2. Všetky takéto rozpory sa môžu predložiť inému súdu alebo tribunálu podľa článku 287 dohodou všetkých strán v spore.

Článok 13

Uplatňovanie na iné právne subjekty ako sú zmluvné štáty

Ustanovenia tejto prílohy sa mutatis mutandis uplatňujú na každý spor týkajúci sa iných právnych subjektov ako sú zmluvné štáty.

PRÍLOHA VIII

OSOBITNÁ ARBITRÁŽ

Článok 1

Začatie arbitrážneho konania

S výhradou ustanovení časti XV, môže ktorákoľvek strana v spore týkajúcom sa výkladu alebo uplatňovania článkov tohto dohovoru, ktoré sa vzťahujú na 1) rybolov, 2) ochranu a zachovanie morského prostredia, 3) morský vedecký výskum alebo 4) plavbu, vrátane znečisťovania z plavidiel a zhadzovania odpadov, predložiť spor na osobitné arbitrážne konanie stanovené v tejto prílohe písomným oznámením zaslaným druhej strane alebo stranám v spore. Oznámenie sprevádzajú vyhlásenie nároku a dôvody, o ktoré sa opiera.

Článok 2

Zoznam expertov

1. Zriadia a vedú sa zoznamy expertov, pokiaľ ide o každú z týchto oblastí: 1) rybolov, 2) ochrana a zachovanie morského prostredia, 3) morský vedecký výskum a 4) plavba, vrátane znečisťovania z lodí a zhadzovania odpadov.

2. Zoznamy expertov zostaví a povedie v oblasti rybolovu Organizácia OSN pre výživu a poľnohospodárstvo, v oblasti ochrany a zachovania morského prostredia Program OSN pre životné prostredie, v oblasti morského vedeckého výskumu Medzivládna oceánografická Komisia, v oblasti plavby, vrátane znečisťovania z lodí a zhadzovania odpadov Medzinárodná námorná organizácia, alebo v každom spore príslušný pomocný orgán, ktorému takáto organizácia, program alebo Komisia delegovali túto funkciu.

3. Každý zmluvný štát je oprávnený vymenovať dvoch expertov z každej oblasti, ktorých znalosť v právnych, vedeckých alebo technických otázkach je dokázaná a všeobecne uznávaná a ktorí sa tešia najlepšej povesti pre nestrannosť a bezúhonnosť. Mená takto vymenovaných osôb pre každú oblasť tvoria príslušný zoznam.

4. Keď počet expertov vymenovaných zmluvným štátom v takto zostavenom zozname klesne pod dva, je tento zmluvný štát oprávnený vykonať podľa potreby ďalšie vymenovanie.

5. Meno experta zostane v zozname, pokiaľ ho zmluvný štát, ktorý vykonal vymenovanie, neodvolá za predpokladu, že tento expert bude aj naďalej vykonávať svoju funkciu v každom osobitnom arbitrážnom tribunáli, do ktorého bol ustanovený, pokiaľ sa konanie pred týmto osobitným tribunálom neskončí.

Článok 3

Zriadenie osobitného arbitrážneho tribunálu

Na účely konania podľa tejto prílohy, pokiaľ sa strany dohodnú inak, sa zriaďuje osobitný arbitrážny tribunál takto:

a) s výhradou písmena g) sa osobitný arbitrážny tribunál skladá z piatich členov;

b) strana začínajúca konanie ustanoví dvoch členov, ktorí majú byť prednostne vybraní z príslušného zoznamu alebo zoznamov uvedených v článku 2 tejto prílohy, vzťahujúcich sa na otázky sporu, z ktorých jeden môže byť jej štátnym príslušníkom. Ustanovenie bude obsiahnuté v oznámení uvedenom v článku l tejto prílohy;

c) do 30 dní po obdržaní oznámenia uvedeného v článku l tejto prílohy ustanoví druhá strana v spore dvoch členov, ktorí majú byť prednostne vybraní z príslušného zoznamu alebo zoznamov vzťahujúcich sa na otázky sporu, z ktorých jeden môže byť jej štátnym príslušníkom. Ak nebude ustanovenie vykonané v tomto termíne, môže strana začínajúca konanie do dvoch týždňov po uplynutí tohto termínu požiadať, aby bolo toto ustanovenie vykonané v súlade s písmenom e);

d) strany v spore vymenujú po dohode predsedu osobitného arbitrážneho tribunálu, prednostne vybraného z príslušného zoznamu, ktorý bude štátnym príslušníkom tretieho štátu, pokiaľ sa strany nedohodnú inak. Ak do 30 dní po obdržaní oznámenia uvedeného v článku l tejto prílohy strany nedosiahnu dohodu o ustanovení predsedu, toto ustanovenie sa vykoná v súlade s písmenom e) na žiadosť jednej zo strán v spore. Táto žiadosť sa podá do dvoch týždňov po uplynutí vyššie uvedeného 30-dňového obdobia;

e) pokiaľ sa strany nedohodnú, že ustanovenie vykoná niektorá osoba alebo tretí štát, ktoré boli vybrané stranami, vykoná potrebné ustanovenie generálny tajomník OSN do 30 dní po obdržaní žiadosti podľa písmen c) a d). Ustanovenia uvedené v tomto písmene sa vykonávajú z príslušného zoznamu alebo zoznamov expertov uvedených v článku 2 tejto prílohy a pri uskutočňovaní porád so stranami v spore a príslušnými medzinárodnými organizáciami. Takto ustanovení členovia musia majú rôznu štátnu príslušnosť a nie sú v službách žiadnej zo strán v spore ani nemajú trvalé bydlisko na jej území, ani nie sú jej štátnymi príslušníkmi;

f) každé uvoľnené miesto sa obsadí spôsobom stanoveným pre počiatočné ustanovovanie;

g) strany, ktoré zastávajú rovnaký záujem, ustanovia dvoch členov tribunálu na základe spoločnej dohody. Ak existuje niekoľko strán, ktoré zastávajú rozdielne záujmy alebo sa strany nedohodnú na tom, že zastávajú rovnaký záujem, ustanoví každá z nich jedného člena tribunálu;

h) v sporoch týkajúcich sa viac ako dvoch strán sa uplatňujú ustanovenia písmen a) až f), pokiaľ možno v čo najväčšom rozsahu.

Článok 4

Všeobecné ustanovenia

Články 4 až 13 prílohy VII sa uplatňujú mutatis mutandis na osobitné arbitrážne konania v súlade s touto prílohou.

Článok 5

Vyšetrovanie

1. Strany v spore týkajúcom sa výkladu alebo uplatňovania ustanovení tohto dohovoru vzťahujúcich sa na: 1) rybolov, 2) ochranu a zachovanie morského prostredia, 3) morský vedecký výskum alebo 4) plavbu, vrátane znečisťovania z lodí a zhadzovania odpadov, sa môžu kedykoľvek dohodnúť, že požiadajú osobitný arbitrážny tribunál zriadený v súlade s článkom 3 tejto prílohy, aby vykonal šetrenie a zistil skutočnosti, ktoré viedli k sporu.

2. Pokiaľ sa strany nedohodnú inak, považujú sa vyšetrené skutočnosti osobitným arbitrážnym tribunálom konajúcim v súlade s odsekom l za presvedčivé pre strany.

3. Ak o to požiadajú všetky strany v spore, môže osobitný arbitrážny tribunál urobiť odporúčania, ktoré bez toho, že by mali platnosť rozhodnutia, budú tvoriť základ pre preskúmanie otázok stranami, ktoré viedli k sporu.

4. S výhradou odseku 2 koná osobitný arbitrážny tribunál v súlade s ustanoveniami tejto prílohy, pokiaľ sa strany nedohodnú inak.

PRÍLOHA IX

ÚČASŤ MEDZINÁRODNÝCH ORGANIZÁCIÍ

Článok 1

Definícia

Na účely článku 305 a tejto prílohy "medzinárodná organizácia" znamená medzivládnu organizáciu ustanovenú štátmi, na ktorú jej členské štáty preniesli právomoc v otázkach upravených týmto dohovorom, vrátane spôsobilosti uzavierať zmluvy, ktoré sa vzťahujú na tieto otázky.

Článok 2

Podpis

Medzinárodná organizácia môže podpísať tento dohovor, ak väčšina jej členov tento dohovor podpísala. Pri podpise urobí medzinárodná organizácia vyhlásenie, v ktorom sú uvedené otázky upravené týmto dohovorom a v ktorom jej členské štáty, ktoré podpísali tento dohovor, preniesli právomoc na organizáciu, ako aj povahu a rozsah tejto právomoci.

Článok 3

Formálne schválenie a pristúpenie

1. Medzinárodná organizácia môže uložiť listinu o formálnom schválení alebo pristúpení, ak väčšina jej členov uloží alebo uložila svoje ratifikačné listiny alebo listiny o pristúpení.

2. Takéto listiny uložené medzinárodnou organizáciou obsahujú záväzky a vyhlásenia požadované článkami 4 a 5 tejto prílohy.

Článok 4

Rozsah účasti, práva a záväzky

1. Listina o formálnom schválení alebo pristúpení medzinárodnej organizácie, obsahuje záväzok prevziať práva a záväzky stanovené v tomto dohovore pre štáty, pokiaľ ide o otázky, v ktorých bola prenesená právomoc na organizáciu členskými štátmi, ktoré sú stranami tohto dohovoru.

2. Medzinárodná organizácia je stranou tohto dohovoru v takom rozsahu, v akom má právomoc v súlade vyhláseniami, správami alebo oznámeniami uvedenými v článku 5 tejto prílohy.

3. Takáto medzinárodná organizácia vykonáva práva a plní záväzky, ktoré by inak mali plniť jej členské štáty, ktoré sú stranami tohto dohovoru, pokiaľ ide o otázky, v ktorých bola týmito členskými štátmi na ňu prenesená právomoc. Členské štáty tejto medzinárodnej organizácie nevykonávajú právomoc, ktorú na ňu preniesli.

4. Účasť takejto medzinárodnej organizácie ju v žiadnom prípade neoprávňuje k väčšiemu zastúpeniu, k akému by inak boli oprávnené členské štáty, ktoré sú zmluvnými štátmi, vrátane práv na rozhodovanie.

5. Účasť takejto medzinárodnej organizácie v žiadnom prípade neposkytuje akékoľvek práva stanovené týmto dohovorom členským štátom organizácie, ktoré nie sú zmluvnými štátmi tohto dohovoru.

6. V prípade konfliktu medzi záväzkami medzinárodnej organizácie podľa tohto dohovoru a jej záväzkami podľa dohody o založení tejto organizácie alebo akýchkoľvek aktov, ktoré sa na ňu vzťahujú, majú záväzky podľa tohto dohovoru prednosť.

Článok 5

Vyhlásenia, oznámenia a správy

1. Listina o formálnom schválení alebo pristúpení medzinárodnej organizácie obsahuje vyhlásenie, ktoré uvádza otázky upravené týmto dohovorom, v ktorom bola na organizáciu prenesená právomoc jej členskými štátmi, ktoré sú stranami tohto dohovoru.

2. Členský štát medzinárodnej organizácie pri ratifikácii tohto dohovoru alebo pristúpení k nemu, alebo pri tom, keď organizácia ukladá svoju listinu o formálnom schválení alebo pristúpení, podľa toho, čo nastane neskôr, vykoná vyhlásenie, v ktorom uvedie otázky upravené týmto dohovorom, v ktorých preniesol právomoc na organizáciu.

3. Predpokladá sa, že zmluvné štáty, ktoré sú členskými štátmi medzinárodnej organizácie, ktorá je stranou tohto dohovoru, majú právomoc vo všetkých otázkach upravených týmto dohovorom, v ktorých tieto štáty podľa tohto článku konkrétne nevyhlásili, neoznámili ani neuviedli prenesenie právomocí na túto organizáciu.

4. Medzinárodná organizácia a jej členské štáty, ktoré sú zmluvnými stranami, bez odkladu oznámia depozitárovi tohto dohovoru akékoľvek zmeny vo vymedzení právomocí, vrátane nového prenesenia právomocí uvedeného vo vyhlásení podľa odsekov l a 2.

5. Každý zmluvný štát môže požiadať medzinárodnú organizáciu a jej členské štáty, ktoré sú zmluvnými stranami, aby poskytli informácie o tom, kto v pomere medzi organizáciami a jej členskými štátmi má právomoc v akejkoľvek konkrétnej otázke, ktorá vznikla. Táto organizácia a dotknuté členské štáty poskytnú takúto informáciu v rozumnom termíne. Medzinárodná organizácia a členské štáty môžu tiež poskytnúť takúto informáciu z vlastnej iniciatívy.

6. Vo vyhláseniach, oznámeniach a správach podľa tohto článku sa uvádza povaha a rozsah prenesenej právomoci.

Článok 6

Zodpovednosť

1. Strany, ktoré majú právomoc podľa článku 5 tejto prílohy, nesú zodpovednosť za nesplnenie záväzkov alebo za akékoľvek iné porušenie tohto dohovoru.

2. Každý zmluvný štát môže požiadať medzinárodnú organizáciu alebo jej členské štáty, ktoré sú zmluvnými stranami, aby poskytli informácie o tom, kto nesie zodpovednosť v akejkoľvek konkrétnej otázke. Organizácia a dotknuté členské štáty poskytnú takúto informáciu. Neposkytnutie tejto informácie v rozumnom termíne alebo poskytnutie rozpornej informácie má za následok solidárnu zodpovednosť.

Článok 7

Riešenie sporov

1. Pri ukladaní listiny o formálnom schválení alebo pristúpení, alebo kedykoľvek potom, si medzinárodná organizácia môže písomným vyhlásením zvoliť jeden alebo niekoľko prostriedkov na riešenie sporov týkajúcich sa výkladu alebo uplatňovania tohto dohovoru uvedených v článku 287 odsek l písmeno a), c) alebo d).

2. Časť XV sa mutatis mutandis uplatňuje v každom spore medzi stranami tohto dohovoru, z ktorých jedna alebo niekoľko z nich sú medzinárodnými organizáciami.

3. Keď sú medzinárodná organizácia a jeden alebo niekoľko jej členských štátov spoločnými stranami v spore alebo stranami, ktoré zastávajú rovnaký záujem, predpokladá sa, že táto organizácia prijala rovnaké konanie pre riešenie sporov ako členské štáty. Keď si však členský štát zvolil len Medzinárodný súdny dvor podľa článku 287, predpokladá sa, že táto organizácia a dotknutý členský štát prijali arbitráž v súlade s prílohou VII, pokiaľ sa strany v spore nedohodnú inak.

Článok 8

Uplatniteľnosť časti XVII

Časť XVII sa mutatis mutandis uplatňuje na medzinárodné organizácie s výnimkou:

a) listina o formálnom schválení alebo pristúpení medzinárodnej organizácie sa nezohľadňuje pri uplatňovaní článku 308 odsek l;

b) i) medzinárodná organizácia má výhradnú právnu spôsobilosť, pokiaľ ide o uplatňovanie článkov 312 až 315 v tom rozsahu, v akom má spôsobilosť podľa článku 5 tejto prílohy, pokiaľ ide o celý predmet návrhu na zmeny a doplnky;

ii) listina o formálnom schválení alebo pristúpení medzinárodnej organizácie k zmenám a doplnkom, ktorých celý predmet podlieha právomoci medzinárodnej organizácie podľa článku 5 tejto prílohy, sa považuje za ratifikačnú listinu alebo listinu o pristúpení každého z členských štátov, ktoré sú zmluvnými stranami na účely uplatňovania článku 316 odseky l, 2 a 3;

iii) pokiaľ ide o všetky ostatné zmeny a doplnky, nezohľadňuje sa listina o formálnom schválení alebo pristúpení medzinárodnej organizácie pri uplatňovaní článku 316 odseky l a 2;

c) i) medzinárodná organizácia nemôže vypovedať tento dohovor v súlade s článkom 317, ak ktorýkoľvek z jej členských štátov je členským štátom a ak aj ďalej spĺňa požiadavky stanovené v článku l tejto prílohy;

ii) medzinárodná organizácia vypovie tento dohovor, keď ani jeden z jej členských štátov nie je zmluvným štátom, alebo táto medzinárodná organizácia už nespĺňa požiadavky stanovené v článku l tejto prílohy. Takáto výpoveď nadobúda okamžitú účinnosť.

--------------------------------------------------

Dohoda

o uplatňovaní časti XI dohovoru osn o morskom práve

z 10. decembra 1982

ZMLUVNÉ ŠTÁTY DOHODY

MAJÚC NA ZRETELI významný prínos Dohovoru OSN o morskom práve z 10. decembra 1982 (ďalej len "dohovor") k zachovaniu mieru, spravodlivosti a pokroku pre všetky národy sveta,

OPÄTOVNE POTVRDZUJÚC, že morské dno a jeho podložie mimo hraníc vnútroštátnej jurisdikcie (ďalej len "oblasť"), ako aj zdroje oblasti, sú spoločným dedičstvom ľudstva,

UVEDOMUJÚC SI význam dohovoru pre ochranu a zachovanie morského prostredia a rastúceho záujmu o globálne životné prostredie,

POSÚDIAC správu generálneho tajomníka OSN o výsledkoch neformálnych porád medzi štátmi o otvorených otázkach týkajúcich sa časti XI a súvisiacich ustanoveniach dohovoru (ďalej len "časť XI") uskutočnených v období od roku 1990 do 1994,

BERÚC na vedomie politické a hospodárske zmeny, vrátane trhovo orientovaných prístupov ovplyvňujúcich vykonávanie časti XI,

ŽELAJÚC SI uľahčenie všeobecnej účasti na dohovore,

POSUDZUJÚC, že tento zámer by najlepšie splnila dohoda týkajúca sa vykonávania časti XI,

SA DOHODLI TAKTO:

Článok 1

Vykonávanie časti XI

1. Zmluvné štáty tejto dohody sa zaväzujú vykonávať časť XI v súlade s touto dohodou.

2. Príloha tvorí neoddeliteľnú súčasť tejto dohody.

Článok 2

Vzťah medzi touto dohodou a časťou XI

1. Ustanovenia tejto dohody a časti XI sa vykladajú a uplatňujú spolu vo forme jednej listiny. V prípade akéhokoľvek rozporu medzi touto dohodou a časťou XI sa uplatňujú ustanovenia tejto dohody.

2. Články 309 až 319 dohovoru sa vzťahujú na túto dohodu tak, ako sa vzťahujú na dohovor.

Článok 3

Podpisy

Táto dohoda ostane otvorená na podpis štátom a právnym subjektom uvedeným v článku 305 odsek l písmená a), c), d), e) a f) dohovoru v sídle OSN počas 12 mesiacov odo dňa jej prijatia.

Článok 4

Súhlas byť viazaný

1. Po prijatí tejto dohody predstavuje každá ratifikačná listina alebo listina o schválení alebo pristúpení k dohovoru tiež súhlas byť viazaný touto dohodou.

2. Žiadny štát alebo právny subjekt nemôže uplatniť svoj súhlas byť viazaný touto dohodou, ak predtým neuplatnil alebo súčasne neuplatňuje svoj súhlas byť viazaný dohovorom.

3. Štát alebo právny subjekt uvedený v článku 3 môže vyjadriť svoj súhlas byť viazaný touto dohodou:

a) podpisom nepodliehajúcim ratifikácii, formálnemu potvrdeniu alebo postupu stanovenému v článku 5;

b) podpisom podliehajúcim ratifikácii alebo formálnemu potvrdeniu, za ktorým nasleduje ratifikácia alebo formálne potvrdenie;

c) podpisom podliehajúcim postupu stanovenému v článku 5;.alebo

d) pristúpením.

4. Formálne potvrdenie právnymi subjektami uvedenými v článku 305 odsek l písmeno f) dohovoru je v súlade s prílohou IX k dohovoru.

5. Ratifikačná listina, listina o schválení alebo pristúpení sa uložia u generálneho tajomníka OSN.

Článok 5

Zjednodušený postup

1. Štát alebo právny subjekt, ktorý uložil ratifikačnú listinu alebo listinu o schválení alebo pristúpení k dohovoru pred dňom prijatia tejto dohody, a ktorý podpísal túto dohodu v súlade s článkom 4 odsek 3 písmeno c), sa považuje za štát alebo právny subjekt, ktorý uplatnil svoj súhlas byť viazaný touto dohodou 12 mesiacov odo dňa jej prijatia, pokiaľ tento štát alebo právny subjekt písomne neoznámi depozitárovi pred týmto dňom, že nevyužíva zjednodušený postup stanovený v tomto článku.

2. V prípade takéhoto oznámenia sa súhlas byť viazaný touto dohodou uplatňuje v súlade s článkom 4 odsek 3 písmeno b).

Článok 6

Nadobudnutie platnosti

1. Táto dohoda nadobúda platnosť 30 dní po dni, keď 40 štátov uplatní svoj záväzný súhlas v súlade s článkami 4 a 5 za predpokladu, že takéto štáty zahŕňajú aspoň sedem štátov uvedených v odseku l písmeno a) rezolúcie II Tretej konferencie OSN o morskom práve (ďalej len "rezolúcia II") a že aspoň päť z týchto štátov sú rozvinuté štáty. Ak sú tieto podmienky pre nadobudnutie platnosti splnené pred 16. novembrom 1994, dohoda nadobudne platnosť 16. novembra 1994.

2. Pre každý štát alebo právny subjekt uplatňujúci svoj súhlas byť viazaný touto dohodou po splnení požiadaviek stanovených v odseku l, nadobudne táto dohoda platnosť 30 deň po dni uplatnenia jeho záväzného súhlasu.

Článok 7

Dočasné uplatňovanie

1. Ak táto dohoda nenadobudne platnosť 16. novembra 1994, bude sa uplatňovať dočasne, pokiaľ nenadobudne platnosť:

a) štátmi, ktoré súhlasili s jej prijatím na Valnom zhromaždení OSN, okrem každého takého štátu, ktorý pred 16. novembrom 1994 písomne neoznámi depozitárovi, že túto dohodu takto neuplatní alebo že bude súhlasiť s takým uplatnením iba po následnom podpise alebo písomnej notifikácii;

b) štátmi a právnymi subjektami, ktoré podpíšu túto dohodu, okrem každého takého štátu alebo právneho subjektu, ktorý v čase podpisu písomne neoznámi depozitárovi, že túto dohodu takto neuplatní;

c) štátmi a právnymi subjektami, ktoré súhlasia s jej dočasným uplatňovaním a písomne toto oznámia depozitárovi;

d) štátmi, ktoré pristúpia k tejto dohode.

2. Všetky takéto štáty a právne subjekty uplatňujú túto dohodu dočasne v súlade s ich vnútroštátnymi alebo vnútornými zákonmi a nariadeniami, s účinnosťou od 16. novembra 1994 alebo odo dňa podpisu, oznámení o súhlase alebo pristúpení, v prípade neskoršieho dňa podpisu.

3. Dočasné uplatňovanie sa ukončí v deň nadobudnutia platnosti tejto dohody. V každom prípade sa dočasné uplatňovanie skončí 16. novembra 1998, ak týmto dňom nebola požiadavka záväzného súhlasu podľa článku 6 odsek l tejto dohody splnená aspoň siedmimi štátmi (z ktorých aspoň päť musí byť rozvinutých štátov) uvedenými v odseku l písmeno a) rezolúcie II.

Článok 8

Zmluvné štáty

1. Na účely tejto dohody "zmluvné štáty" znamenajú štáty, ktoré vyslovili súhlas byť viazané touto dohodou a pre ktoré táto dohoda platí.

2. Táto dohoda sa mutatis mutandis uplatňuje na právne subjekty uvedené v článku 305 odsek l písmená c), d), e) a f) dohovoru, ktoré sa stávajú stranami tejto dohody v súlade s podmienkami príslušnými pre každý právny subjekt a v tomto rozsahu sa "zmluvné štáty" vzťahujú na tieto právne subjekty.

Článok 9

Depozitár

Depozitárom tejto dohody je generálny tajomník OSN.

Článok 10

Autentické texty

Originál tejto dohody, ktorej anglické, arabské, čínske, francúzske, ruské a španielske texty sú rovnako autentické, je uložený u generálneho tajomníka OSN.

NA DÔKAZ TOHO podpísaní splnomocnení zástupcovia, riadne poverení na tento účel, podpísali túto dohodu.

V NEW YORKU dňa dvadsiateho ôsmeho júla roku tisícdeväťstodeväťdesiatštyri

--------------------------------------------------

PRÍLOHA

I ODDIEL

Náklady zmluvných štátov a inštitucionálne dojednania

1. Medzinárodná organizácia pre morské dno (ďalej len "organizácia") je organizácia, prostredníctvom ktorej zmluvné štáty dohovoru, v súlade s režimom pre oblasť stanoveným v časti XI a v tejto dohode, organizujú a riadia činnosti v oblasti, najmä z hľadiska spravovania zdrojov oblasti. Dohovor na organizáciu výslovne deleguje právomoci a funkcie organizácie. Organizácia v súlade s dohovorom disponuje takými súvisiacimi právomocami, ktoré sú implicitné a potrebné na výkon týchto právomocí a funkcií vzhľadom na činnosti v oblasti.

2. S cieľom minimalizovať náklady zmluvných štátov, je činnosť všetkých orgánov a pomocných orgánov, ktoré sa majú zriadiť podľa tohto dohovoru a tejto dohody, z hľadiska ich nákladov efektívna. Táto zásada sa tiež uplatňuje pri frekvencii, trvaní a plánovaní zasadnutí.

3. Pri zriaďovaní a činnosti orgánov organizácie sa vychádza z evolučného prístupu, zohľadňujúc pritom funkčné potreby príslušných orgánov a pomocných orgánov, aby mohli efektívne vykonávať svoje príslušné úlohy na rôznych stupňoch vývoja činností v oblasti.

4. Počiatočné funkcie organizácie po nadobudnutí platnosti dohovoru vykonáva Zhromaždenie, Rada, Sekretariát, Právna a technická Komisia a Finančný výbor. Funkcie Komisie pre hospodárske plánovanie vykonáva Právna a technická Komisia dovtedy, pokiaľ Rada nerozhodne inak alebo do schválenia prvého pracovného plánu ťažby.

5. Medzi nadobudnutím platnosti dohovoru a schválením prvého pracovného plánu ťažby sa organizácia zameriava na:

a) vypracovanie žiadostí o schválenie pracovných plánov prieskumu v súlade s časťou XI a touto dohodou;

b) vykonávanie rozhodnutí Prípravnej komisie pre Medzinárodnú organizáciu pre morské dno a pre Medzinárodný tribunál pre morské právo (ďalej len "Prípravná Komisia") týkajúcich sa registrovaných prieskumných investorov a ich osvedčujúcich štátov, vrátane ich práv a povinností, v súlade s článkom 308 odsek 5 dohovoru a rezolúciou II odsek 13;

c) monitorovanie dodržiavania pracovných plánov prieskumu schválených vo forme kontraktov;

d) monitorovanie a preskúmanie trendov a vývoja týkajúcich sa činností hlbokomorskej ťažby, vrátane pravidelnej analýzy situácie na svetovom trhu s kovmi a ich cenami, trendmi a prognózami;

e) štúdium potenciálneho dopadu ťažby nerastných surovín z oblasti na ekonomiky rozvojových suchozemských producentov týchto nerastných surovín, ktorí budú pravdepodobne najvážnejšie postihnutí vzhľadom na minimalizáciu ich dopadov a pomoc pri ich hospodárskej reštrukturalizácii, zohľadňujúc pritom prácu, ktorú vykonala v tejto súvislosti Prípravná Komisia;

f) prijatie pravidiel, predpisov a postupov potrebných na riadenie činností v oblasti podľa stupňa ich vývoja. Napriek ustanoveniam článku 17 odsek 2 písmená b) a c) prílohy III k dohovoru, zohľadňujú takéto pravidlá, predpisy a postupy podmienky tejto dohody, dlhotrvajúci odklad v komerčnej hlbokomorskej ťažbe a pravdepodobné tempo činností v oblasti;

g) prijatie pravidiel, predpisov a postupov obsahujúcich uplatniteľné normy pre ochranu a zachovanie morského prostredia;

h) podporu riadenia morského vedeckého výskumu vzhľadom na činnosti v oblasti, zhromažďovanie a rozširovanie výsledkov takéhoto výskumu a analýzy, podľa dostupnosti, s osobitným dôrazom na výskum týkajúci sa environmentálneho dopadu činností v oblasti;

i) získanie vedeckých poznatkov a monitorovanie vývoja morskej technológie dôležitej pre činnosti v oblasti, najmä technológie týkajúcej sa ochrany a zachovania morského prostredia;

j) posúdenie dostupných údajov týkajúcich sa vykonávania prieskumu;

k) včasné vypracovanie pravidiel, predpisov a postupov pre ťažbu, vrátane tých, ktoré sa týkajú ochrany a zachovania morského prostredia.

6. a) Žiadosť o schválenie pracovného plánu prieskumu posúdi Rada po obdržaní odporúčania žiadosti od Právnej a technickej komisie. Spracovanie žiadosti o schválenie pracovného plánu prieskumu je v súlade s ustanoveniami dohovoru, vrátane jeho prílohy III, a tejto dohody a podlieha tomuto:

i) pracovný plán prieskumu predložený v mene štátu alebo právneho subjektu, alebo ktorejkoľvek zložky takého právneho subjektu, uvedeného v rezolúcii II odsek l písmeno a) bod ii) alebo iii), iného ako registrovaný priekopnícky investor, ktorý už podnikol skutočné činnosti v oblasti pred nadobudnutím platnosti dohovoru, alebo jeho zainteresovaný následník, sa považuje za plán, ktorý splnil finančné a technické požiadavky potrebné na schválenie pracovného plánu, ak presadzujúci štát alebo štáty potvrdia, že žiadateľ vynaložil na výskumné a prieskumné činnosti čiastku rovnajúcu sa aspoň 30 miliónov USD a vynaložil najmenej 10 % tejto čiastky na vyhľadanie, preskúmanie a vyhodnotenie oblasti uvedenej v pracovnom pláne. Ak pracovný plán inak spĺňa požiadavky dohovoru a všetkých pravidiel, predpisov a postupov prijatých na jeho základe, schváli ho Rada vo forme kontraktu. Ustanovenia oddielu 3 odsek 11 tejto prílohy sa podľa toho vykladajú a uplatňujú;

ii) napriek ustanoveniu rezolúcie II odsek 8 písmeno a) môže zaregistrovaný priekopnícky investor požiadať o schválenie pracovného plánu prieskumu do 36 mesiacov od nadobudnutia platnosti dohovoru. Pracovný plán prieskumu pozostáva z dokumentov, správ a iných údajov predložených Prípravnej komisii pred aj po registrácii a je doplnený osvedčením o dodržaní, ktoré pozostáva z faktickej správy opisujúcej stav plnenia záväzkov na základe prieskumného investorského režimu, vydanej Prípravnou komisiou v súlade s rezolúciou II odsek 11 písmeno a). Takýto pracovný plán sa považuje za schválený. Takýto schválený pracovný plán má formu kontraktu uzavretého medzi organizáciou a zaregistrovaným priekopníckym investorom v súlade s časťou XI a touto dohodou. Poplatok 250000 USD zaplatený podľa rezolúcie II odsek 7písmeno a) sa považuje za poplatok týkajúci sa prieskumnej fázy podľa oddielu 8 odsek 3 tejto prílohy. Ustanovenia oddielu 3 odsek 11 tejto prílohy sa podľa toho vykladajú a uplatňujú;

iii) v súlade so zásadou nediskriminácie obsahuje kontrakt so štátom alebo právnym subjektom alebo ktoroukoľvek zložkou takého právneho subjektu uvedeného v písmene a) bod i) dojednania, ktoré sú podobné a rovnako výhodné ako dojednania dohodnuté s každým zaregistrovaným priekopníckym investorom uvedeným v písmene a) bod ii). Ak sú ktorémukoľvek zo štátov alebo právnych subjektov alebo ktorejkoľvek zložke takýchto právnych subjektov uvedených v písmene a) bod i) udelené výhodnejšie podmienky, Rada stanoví podobné a rovnako výhodné dojednania z hľadiska práv a záväzkov prevzatých zaregistrovanými priekopníckymi investormi uvedenými v písmene a) bod ii) za predpokladu, že takéto dojednania neovplyvnia alebo neobmedzia záujmy organizácie;

iv) štát sponzorujúci žiadosť o pracovný plán podľa ustanovení písmena a) bod i) alebo ii), ktorý je zmluvným štátom alebo štátom, ktorý dočasne uplatňuje túto dohodu v súlade s článkom 7, alebo štátom, ktorý je dočasným členom organizácie v súlade s odsekom 12;

v) rezolúcia II odsek 8 písmeno c) sa vykladá a uplatňuje v súlade s písmenom a) bod iv).

b) Schválenie pracovného plánu prieskumu sa vykonáva v súlade s článkom 153 odsek 3 dohovoru.

7. Žiadosť o schválenie pracovného plánu sprevádzajú posúdenie potenciálnych environmentálnych dopadov navrhovaných činností a opis programu oceánografických a základných environmentálnych štúdií v súlade s pravidlami, predpismi a postupmi, ktoré prijala organizácia.

8. Žiadosť o schválenie pracovného plánu prieskumu, podľa odseku 6 písmeno a) bod i) alebo ii), sa vypracuje v súlade s postupmi stanovenými v oddieli 3 odsek 11 tejto prílohy.

9. Pracovný plán prieskumu sa schvaľuje na obdobie 15 rokov. Po uplynutí lehoty pracovného plánu prieskumu požiada zmluvná strana o pracovný plán ťažby, ak už tak zmluvná strana neurobila alebo nezískala predĺženie pracovného plánu prieskumu. Zmluvné strany môžu požiadať o také predĺženia najviac na päťročné obdobia. Takéto predĺženia sa schvália, ak zmluvná strana v dobrej viere vyvinula úsilie na splnenie požiadaviek pracovného plánu, avšak z dôvodov nepodliehajúcich kontrole zmluvnou stranou nebola schopná ukončiť nevyhnutnú prípravnú prácu na prechod k ťažbe, alebo ak prevládajúce hospodárske podmienky nedovolili pristúpiť k ťažbe.

10. Určenie vyhradenej oblasti pre organizáciu v súlade s článkom 8 prílohy III k dohovoru sa uskutoční v súvislosti so schválením žiadosti o pracovný plán prieskumu alebo schválením žiadosti o pracovný plán prieskumu a ťažby.

11. Napriek ustanoveniam odseku 9 sa schválený pracovný plán prieskumu, ktorý podporuje aspoň jeden štát dočasne uplatňujúci túto dohodu, ukončí, ak takýto štát prestane dočasne uplatňovať túto dohodu a nestal sa dočasným členom v súlade s odsekom 12, alebo sa nestal zmluvným štátom.

12. Po nadobudnutí platnosti tejto dohody môžu byť štáty a právne subjekty uvedené v článku 3 tejto dohody, ktoré ju uplatňujú dočasne v súlade s článkom 7 a pre ktoré nie je v platnosti, naďalej dočasnými členmi organizácie až do jej nadobudnutia platnosti pre takéto štáty a právne subjekty, v súlade s týmito písmenami:

a) ak táto dohoda nadobudne platnosť pred 16. novembrom 1996, takéto štáty a právne subjekty sú oprávnené pokračovať v účasti ako dočasní členovia organizácie po oznámení takéhoto štátu alebo právneho subjektu depozitárovi dohody o jeho úmysle zúčastňovať sa ako dočasný člen. Takéto členstvo sa ukončí buď 16. novembra 1996 alebo po nadobudnutí platnosti tejto dohody a dohovoru pre takéhoto člena, podľa toho, čo bude skôr. Rada môže na požiadanie dotknutého štátu alebo právneho subjektu predĺžiť takéto členstvo po 16. novembri 1996 na ďalšie obdobie alebo obdobia nepresahujúce celkovo dva roky za predpokladu, že Rada je presvedčená, že dotknutý štát alebo právny subjekt vyvíjal v dobrej viere úsilie stať sa stranou dohody a dohovoru;

b) ak táto dohoda nadobudne platnosť po 15. novembri 1996, takéto štáty a právne subjekty môžu požiadať Radu o predĺženie dočasného členstva v organizácii na obdobie alebo obdobia nepresahujúce 16. november 1998. Rada udelí také členstvo s účinnosťou odo dňa podania žiadosti, ak je presvedčená, že štát alebo právny subjekt vyvíjal úsilie v dobrej viere stať sa stranou dohody alebo dohovoru;

c) štáty a právne subjekty, ktoré sú dočasnými členmi organizácie v súlade s písmenom a) alebo b), uplatňujú podmienky časti XI dohovoru a tejto dohody v súlade so svojimi vnútroštátnymi a vnútornými zákonmi, nariadeniami a ročnými rozpočtom povolenými čiastkami a majú rovnaké práva a záväzky ako ostatní členovia, vrátane:

i) povinnosti prispievať do správneho rozpočtu organizácie v súlade so stupnicou určených príspevkov;

ii) práva podporovať žiadosť o schválenie pracovného plánu prieskumu. V prípade právnych subjektov, ktorých zložkami sú fyzické alebo právnické osoby majúce štátnu príslušnosť viac ako jedného štátu, sa pracovný plán prieskumu neschváli, ak všetky štáty, ktorých fyzické a právnické osoby tvoria tieto právne subjekty, nie sú členskými štátmi alebo dočasnými členmi;

d) napriek ustanoveniam odseku 9 sa schválený pracovný plán vo forme kontraktu na prieskum, ktorý je podporovaný podľa ustanovení pod písmena c) bod ii) štátom, ktorý je dočasným členom, ukončí, ak také členstvo končí a štát alebo právny subjekt sa nestal zmluvným štátom;

e) ak takýto štát neprispel svojou určenou čiastkou alebo inak nesplnil svoje záväzky v súlade s týmto odsekom, jeho dočasné členstvo sa ukončí.

13. Odkaz v prílohe III článok 10 dohovoru na nevyhovujúce plnenie sa vykladá v tom zmysle, že zmluvná strana nesplnila požiadavky schváleného pracovného plánu napriek písomnému upozorneniu alebo upozorneniam organizácie, aby ich zmluvná strana splnila.

14. Organizácia disponuje svojím vlastným rozpočtom. Do konca roka, ktorý nasleduje po roku, v ktorom nadobudla platnosť táto dohoda, sa správne výdavky organizácie hradia z rozpočtu OSN. Následne sa správne výdavky organizácie hradia určenými príspevkami jeho členov, vrátane každého dočasného člena, v súlade s článkami 171 písmeno a) a 173 dohovoru a tejto dohody, pokiaľ nebude organizácia na úhradu týchto výdavkov disponovať dostatočnými finančnými prostriedkami z iných zdrojov. Organizácia nevykonáva právomoc uvedenú v článku 174 odsek l dohovoru na zapožičanie finančných prostriedkov pri financovaní svojho správneho rozpočtu.

15. Organizácia vypracuje a prijme, v súlade s článkom 162 odsek 2 písmeno o) bod ii) dohovoru, pravidlá, predpisy a postupy na základe zásad obsiahnutých v oddieloch 2, 5, 6, 7 a 8 tejto prílohy, ako aj všetky ďalšie pravidlá, predpisy a postupy potrebné na schválenie pracovných plánov prieskumu alebo ťažby, v súlade s týmito písmenami:

a) Rada sa môže ujať takého vypracovania kedykoľvek, keď uzná za vhodné, že všetky alebo ktorékoľvek z takýchto pravidiel, predpisov alebo postupov sú potrebné na riadenie činností v oblasti, alebo keď stanoví, že komerčná ťažba je bezprostredná, alebo na žiadosť štátu, ktorého štátny príslušník mieni požiadať o schválenie pracovného plánu na prieskum;

b) ak žiadosť podáva štát uvedený v písmene a), Rada ukončí, v súlade s článkom 162 odsek 2 písmeno o) dohovoru, prijatie takýchto pravidiel, predpisov a postupov do dvoch rokov od podania žiadosti;

c) ak Rada neukončila vypracovanie pravidiel, predpisov a postupov týkajúcich sa ťažby v predpísanom čase a očakáva sa žiadosť o schválenie pracovného plánu ťažby, napriek tomu posúdi a dočasne schváli taký pracovný plán na základe ustanovení dohovoru a akýchkoľvek pravidiel, predpisov a postupov, ktoré mohla Rada dočasne prijať, alebo na základe noriem obsiahnutých v dohovore, podmienok a zásad obsiahnutých v tejto prílohe, ako aj zásady nediskriminácie medzi zmluvnými stranami.

16. Organizácia pri prijímaní pravidiel, predpisov a postupov v súlade s časťou XI a touto dohodou, zohľadní navrhované pravidlá, predpisy a postupy a každé odporúčanie týkajúce sa ustanovení časti XI, podľa obsahu v správach a odporúčaniach Prípravnej komisie.

17. Príslušné ustanovenia časti XI oddiel 4 dohovoru sa vykladajú a uplatňujú v súlade s touto dohodou.

2 ODDIEL

Podnik

1. Sekretariát organizácie vykonáva funkcie podniku, kým nezačne pracovať nezávisle od sekretariátu. Generálny tajomník organizácie vymenuje spomedzi zamestnancov organizácie dočasného generálneho riaditeľa, aby dozeral na plnenie týchto funkcií zo strany sekretariátu.

Tieto funkcie sú:

a) monitorovanie a skúmanie trendov a vývoja týkajúcich sa činností hlbokomorskej ťažby, vrátane pravidelnej analýzy situácie na svetovom trhu s kovmi a cien kovov, trendov a vyhliadok;

b) posúdenie výsledkov riadenia morského vedeckého výskumu vzhľadom na činnosti v oblasti, s osobitným dôrazom na výskum súvisiaci s environmentálnym dopadom činností v oblasti;

c) posúdenie dostupných údajov týkajúcich sa prieskumu, vrátane kritérií pre takéto činnosti;

d) posúdenie technologického rozvoja dôležitého pre činnosti v oblasti, najmä technológie týkajúcej sa ochrany a zachovania morského prostredia;

e) vyhodnotenie informácií a údajov týkajúcich sa oblastí vyhradených pre organizáciu;

f) posúdenie prístupov k činnostiam spoločných podnikov;

g) zhromažďovanie informácií o dostupnosti kvalifikovanej pracovnej sily;

h) štúdium alternatív riadiacej politiky pre správu podniku v rôznych etapách jeho prevádzky.

2. Podnik riadi svoje počiatočné činnosti pri hlbokomorskej ťažbe prostredníctvom spoločných podnikov. Po schválení pracovného plánu prieskumu právneho subjektu iného ako podnik, alebo po prijatí žiadosti na spoločnú činnosť s podnikom zo strany Rady, sa Rada začne zaoberať otázkou fungovania podniku nezávisle od sekretariátu organizácie. Ak sú činnosti spoločného podniku s podnikom v súlade s rozumnými komerčnými zásadami, Rada vydá smernicu v zmysle článku 170 odsek 2 dohovoru, zabezpečujúcu takéto nezávislé fungovanie.

3. Záväzok zmluvných štátov finančne kryť jednu ťažobnú lokalitu podniku, ako je stanovené v článku 11 odsek 3 prílohy IV k dohovoru, sa neuplatňuje a zmluvné strany pod žiadnym záväzkom nefinancujú ktorúkoľvek z činností v ktorejkoľvek ťažobnej lokalite podniku alebo na základe jeho spoločných programov.

4. Záväzky uplatniteľné na zmluvné strany sa budú vzťahujú aj na podnik. Napriek ustanoveniam článku 153 odsek 3 a článku 3 odsek 5 prílohy III k dohovoru, sa pracovný plán pre podnik schvaľuje vo forme kontraktu medzi organizáciou a podnikom.

5. Zmluvná strana, ktorá organizácii vyčlenila príslušnú oblasť vo forme vyhradenej oblasti, má právo prvá odmietnuť uzavrieť dojednanie s podnikom o spoločnom podnikaní pri prieskume a ťažbe v tejto oblasti. Ak podnik nepredloží žiadosť o pracovný plán činností vzhľadom na takúto vyhradenú oblasť do 15 rokov od začatia jeho funkcií nezávisle od sekretariátu organizácie alebo do 15 rokov odo dňa, keď je takáto oblasť vyhradená pre organizáciu, podľa toho, čo je neskôr, zmluvná strana, ktorá vyčlenila oblasť, je oprávnená požiadať o pracovný plán pre túto oblasť za predpokladu, že ponúka v dobrej viere začlenenie podniku ako partnera v spoločnom podniku.

6. Článok 170 odsek 4, príloha IV a ostatné ustanovenia dohovoru týkajúce sa podniku sa vykladajú a uplatňujú v súlade s týmto oddielom.

3 ODDIEL

Rozhodovanie

1. Všeobecnú politiku organizácie stanovuje Zhromaždenie v spolupráci s Radou.

2. Spravidla by malo byť rozhodovanie v orgánoch organizácie dohodou.

3. Ak boli vyčerpané všetky snahy o dosiahnutie dohody, rozhodnutia o procedurálnych otázkach sa v Zhromaždení prijmú hlasovaním väčšinou prítomných a hlasujúcich členov a rozhodnutia o zásadných otázkach dvojtretinovou väčšinou prítomných a hlasujúcich členov, ako je stanovené v článku 159 odsek 8 dohovoru.

4. Rozhodnutia Zhromaždenia o ktorejkoľvek záležitosti, pre ktorú je príslušná aj Rada, alebo o ktorejkoľvek správnej, rozpočtovej alebo finančnej záležitosti budú vychádzajú z odporúčaní Rady. Ak Zhromaždenie neakceptuje odporúčanie Rady o ktorejkoľvek záležitosti, vráti záležitosť Rade na ďalšie posúdenie. Rada opätovne posúdi záležitosť vzhľadom na stanoviská vyjadrené Zhromaždením.

5. Ak boli vyčerpané všetky snahy o dosiahnutie dohody, v Rade sa hlasovaním prijmú väčšinou prítomných a hlasujúcich členov rozhodnutia o procedurálnych otázkach a rozhodnutia o zásadných otázkach, okrem prípadov, kde dohovor stanovuje v Rade rozhodnutia dohodou, sa prijmú dvojtretinovou väčšinou prítomných a hlasujúcich členov za predpokladu, že takéto rozhodnutia nie sú v rozpore s väčšinou v žiadnej z komôr uvedených v odseku 9. Pri rozhodovaní sa Rada usiluje o podporu záujmov všetkých členov organizácie.

6. Rada môže v záujme umožnenia ďalšieho rokovania odložiť rozhodnutie kedykoľvek, ak sa zdá, že všetky snahy o dosiahnutie dohody o otázke neboli vyčerpané.

7. Rozhodnutia Zhromaždenia alebo Rady zahŕňajúce finančné alebo rozpočtové aspekty vychádzajú z odporúčaní Finančného výboru.

8. Ustanovenia článku 161 odsek 8 písmená b) a c) dohovoru sa neuplatňujú.

9. a) Každá skupina štátov zvolených podľa odseku 15 písmená a) až c) sa v Rade na účely hlasovania posudzuje ako komora. Rozvojové štáty zvolené podľa odseku 15 písmená d) a e) sa na účely hlasovania v Rade posudzujú ako jedna komora.

b) Pred voľbou členov Rady Zhromaždenie stanoví zoznamy krajín spĺňajúcich kritériá na členstvo v skupinách štátov v odseku 15 písmená a) až d). Ak štát spĺňa kritériá na členstvo vo viac ako jednej skupine, môže byť navrhnutý na voľbu do Rady iba jednou skupinou a pri hlasovaní v Rade zastupuje iba túto skupinu.

10. Každú skupinu štátov uvedenú v odseku 15 písmená a) až d) zastupujú v Rade tí členovia, ktorí boli nominovaní touto skupinou. Každá skupina nominuje iba toľko kandidátov, aký je počet miest potrebných na obsadenie touto skupinou. Keď počet potenciálnych kandidátov v každej zo skupín uvedených v odseku 15 písmená a) až e) presiahne počet miest dostupných v každej z týchto príslušných skupín, spravidla sa uplatní zásada rotácie. Členské štáty v každej z týchto skupín stanovia, ako sa táto zásada uplatní v týchto skupinách.

11. a) Rada schváli odporúčanie Právnej a technickej komisie na schválenie pracovného plánu, ak Rada nerozhodne dvojtretinovou väčšinou jej prítomných a hlasujúcich členov, vrátane väčšiny prítomných a hlasujúcich členov v každej z komôr Rady, o zamietnutí pracovného plánu. Ak Rada neprijme rozhodnutie po odporúčaní na schválenie pracovného plánu v predpísanom období, odporúčanie sa považuje za schválené Radou na konci tohto obdobia. Predpísané obdobie je zvyčajne 60 dní, ak Rada nerozhodne o stanovení dlhšieho obdobia. Ak Komisia odporučí neprijatie pracovného plánu, alebo neurobí odporúčanie, Rada môže napriek tomu schváliť pracovný plán v súlade s jej procedurálnymi pravidlami pre rozhodovanie o zásadných otázkach.

b) Ustanovenia článku 162 odsek 2 písmeno j) dohovoru sa neuplatňujú.

12. Ak vznikne spor týkajúci sa zamietnutia pracovného plánu, takýto spor podlieha postupom urovnania sporov stanoveným v dohovore.

13. Rozhodnutia hlasovaním v Právnej a technickej komisii sa prijímajú väčšinou prítomných a hlasujúcich členov.

14. Časť XI oddiel 4 pododdiely B a C dohovoru sa vykladá a uplatňuje v súlade s ustanoveniami tohto oddielu.

15. Rada pozostáva z 36 členov organizácie volených Zhromaždením v tomto poradí:

a) štyria členovia spomedzi tých členských štátov, ktoré počas posledných piatich rokov podľa dostupných štatistík buď spotrebovali viac ako 2 % hodnoty celkovej svetovej spotreby, alebo mali čistý vývoz viac ako 2 % hodnoty celkového svetového vývozu komodít produkovaných z kategórie nerastných surovín pochádzajúcich z oblasti, za predpokladu, že títo štyria členovia zahŕňajú jeden štát z východoeurópskeho regiónu majúci najväčšiu ekonomiku v tomto regióne z hľadiska hrubého domáceho produktu a štát majúci v deň nadobudnutia platnosti dohovoru najväčšiu ekonomiku z hľadiska hrubého domáceho produktu, ak si želajú byť takéto štáty zastúpené v tejto skupine;

b) štyria členovia spomedzi ôsmich strán štátov, ktoré vynaložili najväčšie investície pri príprave a riadení činností v oblasti, buď priamo alebo prostredníctvom ich štátnych príslušníkov;

c) štyria členovia spomedzi členských štátov, ktorí na základe produkcie v oblastiach pod ich jurisdikciou, sú významnými netto vývozcami kategórií nerastných surovín pochádzajúcich z oblasti, vrátane aspoň dvoch rozvojových štátov, ktorých vývoz takýchto nerastných surovín podstatným spôsobom ovplyvňuje ich ekonomiku;

d) šesť členov spomedzi rozvojových členských štátov zastupujúcich osobitné záujmy. Osobitné záujmy, ktoré majú byť zastupované, zahŕňajú záujmy štátov s veľkou populáciou, štátov, ktoré sú uzavreté pevninou alebo geograficky nevýhodné, ostrovných štátov, štátov, ktoré sú významnými dovozcami kategórií nerastných surovín pochádzajúcich z oblasti, štátov, ktoré sú potenciálnymi producentmi takýchto nerastných surovín a najmenej rozvinutých štátov;

e) osemnásť členov zvolených podľa zásady zabezpečenia spravodlivého geografického rozdelenia miest v Rade ako celku, za predpokladu, že každý geografický región má aspoň jedného člena zvoleného podľa tohto písmena. Na tento účel sú geografickými regiónmi Afrika, Ázia, východná Európa, Latinská Amerika a Karibská oblasť a západná Európa a ostatné.

16. Ustanovenia článku 161 odsek l dohovoru sa neuplatňujú.

4 ODDIEL

Revízna konferencia

Ustanovenia týkajúce sa revíznej konferencie v článku 155 odseky l, 3 a 4 dohovoru sa neuplatňujú. Napriek ustanoveniam článku 314 odsek 2 dohovoru môže Zhromaždenie na odporúčanie Rady kedykoľvek vykonať revíziu záležitostí uvedených v článku 155 odsek l dohovoru. Zmeny a doplnky týkajúce sa tejto dohody a časti XI podliehajú postupom obsiahnutým v článkoch 314, 315 a 316 dohovoru, za predpokladu, že zásady, režim a ostatné podmienky uvedené v článku 155 odsek 2 dohovoru budú zachované a práva uvedené v odseku 5 tohto článku nebudú dotknuté.

5 ODDIEL

Poskytovanie technológie

1. Okrem ustanovení článku 144 dohovoru sa transfer technológie na účely časti XI riadi týmito zásadami:

a) podnik a rozvojové štáty želajúce si získať technológiu hlbokomorskej ťažby sa usilujú o získanie takej technológie pri spravodlivých a rozumných komerčných podmienkach a termínoch na otvorenom trhu alebo prostredníctvom dojednaní o spoločnom podniku;

b) ak nie sú podnik alebo rozvojové štáty schopné získať technológiu pre hlbokomorskú ťažbu, organizácia môže požiadať všetky alebo ktorékoľvek zmluvné strany a ich príslušný podporujúci štát alebo štáty o spoluprácu s ním pri napomáhaní získania technológie hlbokomorskej ťažby zo strany podniku alebo jeho spoločného podniku alebo rozvojového štátu alebo štátov usilujúcich o získanie takej technológie pri spravodlivých a rozumných komerčných podmienkach a termínoch zodpovedajúcich efektívnej ochrane práv intelektuálneho vlastníctva. Zmluvné štáty sa zaväzujú plne a efektívne spolupracovať s organizáciou za týmto účelom a zabezpečiť, aby zmluvné strany nimi podporované tiež plne spolupracovali s organizáciou;

c) zmluvné štáty spravidla podporujú medzinárodnú technickú a vedeckú spoluprácu s prihliadnutím na činnosti v oblasti, buď medzi zainteresovanými stranami alebo prípravou programov pre školenie špecialistov, technickou pomocou a vedeckými kooperačnými programami v oblasti morskej vedy a technológie, ochrane a zachovania morského prostredia.

7. Ustanovenia článku 5 prílohy III dohovoru sa uplatňujú.

6 ODDIEL

Ťažobná politika

1. Ťažobná politika organizácie vychádza z týchto zásad:

a) rozvoj zdrojov oblasti sa uskutoční v súlade s rozumnými komerčnými zásadami;

b) ustanovenia Všeobecnej dohody o clách a obchode, jej príslušné kódexy a následné alebo nahradzujúce dohody sa uplatňujú vzhľadom na činnosti v oblasti;

c) najmä neexistuje žiadne subvencovanie činností v oblasti okrem možného povolenia na základe dohôd uvedených pod písmene b). Subvencovanie na účel týchto zásad sa definuje v podmienkach dohôd uvedených v písmene b);

d) neexistuje žiadna diskriminácia medzi nerastnými surovinami získanými z oblasti a z iných zdrojov. Neexistuje žiadny preferenčný prístup k trhom pre také nerastné suroviny alebo pre dovoz komodít vyrobených z takých nerastných surovín, najmä:

i) použitím colných alebo necolných prekážok; a

ii) uplatnených zmluvnými štátmi k takým nerastným surovinám alebo komoditám vyrobeným ich štátnymi podnikmi alebo fyzickými alebo právnickými osobami, ktoré majú ich štátnu príslušnosť, alebo sú riadené nimi alebo ich štátnymi príslušníkmi;

e) pracovný plán prieskumu, schválený organizáciou s prihliadnutím na každú ťažobnú oblasť, má uvedený harmonogram očakávanej produkcie, ktorý obsahuje odhadované maximálne množstvá nerastných surovín, ktoré by boli na základe pracovného plánu ročne vyťažené;

f) na urovnanie sporov týkajúcich sa ustanovení dohôd uvedených v písmene b) sa vzťahuje toto:

i) v prípadoch, kde sú dotknuté zmluvné štáty stranami takých dohôd, požiadajú o postup urovnania sporov stanovený v týchto dohodách;

ii) kde jeden alebo viac dotknutých členských štátov nie sú stranami takých dohôd, požiadajú o postup urovnania sporov stanovený v dohovore;

g) v prípadoch, kde je na základe dohôd uvedených v písmene b) vynesené rozhodnutie, že zmluvný štát sa angažoval v subvencii, ktorá je zakázaná a viedla k nepriaznivému ovplyvneniu záujmov ďalšieho zmluvného štátu a príslušný zmluvný štát alebo zmluvné štáty neprijali náležité opatrenia, môže zmluvný štát požiadať Radu o prijatie príslušných opatrení.

2. Zásady obsiahnuté v odseku l neovplyvnia práva a povinnosti podľa ktoréhokoľvek ustanovenia dohôd uvedených v odseku l písmeno b), ako aj príslušných dohôd o voľnom obchode a colnej únii, vo vzťahoch medzi zmluvnými štátmi, ktoré sú stranami takých dohôd.

3. Akceptovanie subvencií zmluvnou stranou iných ako subvencie, ktoré sú prípustné podľa dohôd uvedených v odseku l písmeno b), je porušením základných podmienok kontraktu tvoriaceho pracovný plán pre vykonávanie činností v oblasti.

4. Každý zmluvný štát, ktorý má dôvod byť presvedčený, že došlo k porušeniu požiadaviek uvedených v odseku l písmená b) až d) alebo odseku 3, môže iniciovať postupy urovnania sporov v súlade s ustanoveniami v odseku l písmeno f) alebo g).

5. Zmluvný štát môže kedykoľvek upozorniť Radu na činnosti, ktoré sú podľa jeho názoru v rozpore s požiadavkami odseku l písmená b) až d).

6. Organizácia vydá pravidlá, predpisy a postupy, ktoré zabezpečia vykonávanie ustanovení tohto oddielu, vrátane príslušných pravidiel, predpisov a postupov upravujúcich schválenie pracovných plánov.

7. Ustanovenia článku 151 odseky l až 7 a 9, článku 162 odsek 2 písmeno q), článku 165 odsek 2 písmeno n) a prílohy III, článku 6 odsek 5 a článku 7 dohovoru sa uplatňujú.

7 ODDIEL

Hospodárska pomoc

1. Politika organizácie v oblasti pomoci rozvojovým krajinám, pre ktorú vznikli vážne nepriaznivé účinky v ich exportných príjmoch alebo v ekonomike v dôsledku zníženia ceny príslušnej nerastnej suroviny alebo objemu vývozu týchto nerastných surovín v takej miere, že toto zníženie je spôsobené činnosťami v oblasti, vychádza z týchto zásad:

a) organizácia vytvorí z časti finančných prostriedkov organizácie, ktoré presahujú prostriedky potrebné na pokrytie jej správnych výdavkov, fond hospodárskej pomoci. Čiastku vyčlenenú na tento účel určí z času na čas Rada na odporúčanie Finančného výboru. Na zriadenie fondu hospodárskej pomoci sa použijú iba finančné prostriedky z platieb získaných od zmluvných strán, vrátane podniku, a dobrovoľných príspevkov;

b) rozvojovým štátom so suchozemskými producentmi, o ekonomikách ktorých je dokázané, že boli vážne postihnuté ťažbou nerastných surovín z morského dna, sa poskytne pomoc z fondu hospodárskej pomoci organizácie;

c) organizácia zabezpečí pomoc z fondu postihnutým štátom so suchozemskými producentmi podľa prípadov, v spolupráci s existujúcimi svetovými alebo regionálnymi rozvojovými inštitúciami, ktoré disponujú infraštruktúrou a expertízou na vykonávanie takýchto programov pomoci;

d) rozsah a obdobie takejto pomoci sa určí od prípadu k prípadu. Pri tom sa náležite posúdi charakter a závažnosť problémov, s ktorými sa stretávajú postihnuté štáty so suchozemskými producentmi.

2. Článok 151 odsek 10 dohovoru sa vykonáva za pomoci opatrení hospodárskej pomoci uvedených v odseku l. Článok 160 odsek 2 písmeno l), článok 162 odsek 2 písmeno n), článok 164 odsek 2 písmeno d), článok 171 písmeno f) a článok 173 odsek 2 písmeno c) dohovoru sa podľa tohto vykladajú.

8 ODDIEL

Finančne podmienky kontraktov

1. Základ pre vypracovanie pravidiel, predpisov a postupov pre finančné podmienky kontraktov poskytnú tieto zásady:

a) systém platieb organizácii je spravodlivý pre zmluvnú stranu aj pre organizáciu a zabezpečí primeraný prostriedok na určenie súladu zmluvnej strany s takým systémom;

b) sadzby platieb na základe systému sú v rozsahu poplatkov prevládajúcich na ložiskách rovnakých nerastných surovín, ktoré sa ťažia na pevnine, aby sa zabránilo poskytnutiu zvýhodnenia ťažobných spoločností pred suchozemskými producentmi;

c) systém by nemal byť komplikovaný a nemal by organizácii alebo zmluvnej strane spôsobiť významné správne náklady. Malo by sa posúdiť prijatie licenčného systému alebo kombinácie licenčného systému a systému podielu na zisku. Ak sa rozhodne o alternatívnych systémoch, zmluvná strana má právo voľby systému uplatniteľného na jej zmluvu. Každá následná zmena voľby medzi alternatívnymi systémami sa však uskutoční dohodou medzi organizáciou a zmluvnou stranou;

d) stanovený ročný poplatok je splatný odo dňa začatia komerčnej ťažby. Tento poplatok sa môže pripočítať k iným platbám splatným na základe systému prijatého v súlade s písmenom c). Výšku poplatku stanoví Rada;

e) systém platieb sa môže pravidelne preskúmavať z hľadiska meniacich sa podmienok. Každá zmena sa uplatňuje nediskriminujúcim spôsobom. Také zmeny sa môžu vzťahovať na existujúce kontrakty iba so súhlasom zmluvnej strany. Každá následná zmena vo výbere alternatívnych systémov sa vykoná dohodou medzi organizáciou a zmluvnou stranou;

f) spory týkajúce sa výkladu alebo uplatňovania pravidiel a predpisov na základe týchto zásad podliehajú postupom urovnania sporov stanoveným v dohovore.

2. Ustanovenia článku 13 odseky 3 až 10 prílohy III k dohovoru sa neuplatňujú.

3. Pokiaľ ide o vykonávanie článku 13 odsek 2 prílohy III k dohovoru, poplatok za vypracovanie žiadostí o schválenie pracovného plánu obmedzeného na jednu fázu, buď prieskumnú alebo ťažobnú, je 250000 USD.

9 ODDIEL

Finančný výbor

1. Týmto sa zriaďuje Finančný výbor. Výbor sa skladá z 15 členov s príslušnou kvalifikáciou v oblasti finančných operácií. Členské štáty nominujú kandidátov s najvyššou úrovňou kompetencií a svedomitosti.

2. Žiadni dvaja členovia Finančného výboru nie sú štátnymi príslušníkmi toho istého zmluvného štátu.

3. Členov Finančného výboru volí Zhromaždenie a náležite sa zohľadňuje potreba spravodlivého geografického rozdelenia a zastúpenia osobitných záujmov. Každá skupina štátov uvedených v oddieli 3 odsek 15 písmená a), b), c) a d) tejto prílohy je zastúpená vo výbore aspoň jedným členom. Pokiaľ organizácia nedisponuje na krytie svojich správnych výdavkov dostatočnými finančnými prostriedkami z iných zdrojov ako sú stanovené príspevky, členstvo vo výbore zahŕňa zástupcov piatich najväčších finančných prispievateľov do správneho rozpočtu organizácie. Následne vychádza voľba jedného člena z každej skupiny z nominácie členmi príslušnej skupiny, bez toho, aby bola dotknutá možnosť voľby ďalších členov z každej skupiny.

4. Členovia Finančného výboru vykonávajú funkciu po obdobie piatich rokov s možnosťou byť opätovne zvolení na ďalšie obdobie.

5. V prípade úmrtia, nespôsobilosti alebo odstúpenia člena Finančného výboru pred uplynutím jeho funkčného obdobia, zvolí Zhromaždenie na zvyšné obdobie člena z rovnakého geografického regiónu alebo skupiny štátov.

6. Členovia Finančného výboru nemajú finančný podiel v žiadnej činnosti týkajúcej sa záležitostí, pre ktoré výbor v rámci svojej funkcie robí odporúčania. Po ukončení svojej funkcie nezverejnia žiadnu dôvernú informáciu, o ktorej majú poznatky získané výkonom svojej funkcie v organizácii.

7. Rozhodnutia Zhromaždenia a Rady o týchto otázkach zohľadnia odporúčania Finančného výboru:

a) návrh finančných pravidiel, predpisov a postupov orgánov organizácie a finančný manažment a interná finančná správa organizácie;

b) posúdenie príspevkov členov do správneho rozpočtu organizácie v súlade s článkom 160 odsek 2 písmeno e) dohovoru;

c) všetky príslušné finančné záležitosti, vrátane navrhovaného ročného rozpočtu pripraveného generálnym tajomníkom organizácie v súlade s článkom 172 dohovoru a finančnými aspektmi vykonávania pracovných programov sekretariátu;

d) správny rozpočet;

e) finančné záväzky zmluvných štátov vznikajúce z vykonávania tejto dohody a časti XI, ako aj správne a rozpočtové súvislosti návrhov a odporúčaní zahrňujúce výdavky z fondov organizácie;

f) pravidlá, predpisy a postupy pre spravodlivý podiel na finančných a iných hospodárskych prínosoch pochádzajúcich z činností v oblasti a v dôsledku toho prijatých rozhodnutí.

8. Rozhodnutia o procedurálnych otázkach vo Finančnom výbore sa prijímajú väčšinou prítomných a hlasujúcich členov. Rozhodnutia o zásadných otázkach sa prijímajú dohodou.

9. Požiadavka článku 162 odsek 2 písmeno y) dohovoru zriadiť pomocný orgán na riešenie finančných záležitostí, sa považuje za splnenú vytvorením Finančného výboru v súlade s ustanoveniami tohto oddielu.

--------------------------------------------------

PRÍLOHA II

LISTINA O FORMÁLNOM SCHVÁLENÍ EURÓPSKEHO SPOLOČENSTVA

Európske spoločenstvo predkladá svoje sťažnosti generálnemu tajomníkovi osn a má česť uložiť svoju listinu o formálnom schválení dohovoru osn o morskom práve z 10. decembra 1982 a dohody prijatej valným zhromaždením osn 28. júla 1994 o vykonávaní časti xi dohovoru osn o morskom práve z 10. decembra 1982.

Uložením svojej listiny má spoločenstvo česť vyhlásiť, pokiaľ ide o záležitosti, pre ktoré naň preniesli právomoc tie členské štáty, ktoré sú stranami dohovoru, jej prijatie práv a povinností ustanovených pre štáty v dohovore a dohode. Vyhlásenie o právomoci stanovenej v článku 5 odsek 1 prílohy IX k dohovoru je pripojené.

Spoločenstvo si taktiež želá vyhlásiť, v súlade s článkom 310 dohovoru, svoju námietku proti akémukoľvek vyhláseniu alebo pozícii, ktoré vylučujú alebo menia a dopĺňajú rozsah pôsobnosti ustanovení Dohovoru OSN o morskom práve, najmä tých, ktoré sa týkajú rybárskej činnosti. Spoločenstvo nepovažuje dohovor za uznanie práv alebo jurisdikcie pobrežných štátov, pokiaľ ide o využitie, zachovanie a spravovanie zdrojov rybolovu, okrem stálych druhov mimo ich výhradnej hospodárskej zóny.

Spoločenstvo si vyhradzuje právo urobiť následné vyhlásenia, pokiaľ ide o dohovor a dohodu a v reakcii na budúce vyhlásenia a pozície.

Spoločenstvo využíva túto príležitosť zopakovať ubezpečenie generálneho tajomníka OSN o svojej najvyššej úcte.

--------------------------------------------------

VYHLÁSENIE O PRÁVOMOCI EURÓPSKEHO SPOLOČENSTVA SO ZRETEĽOM NA ZÁLEŽITOSTI, KTORÉ UPRAVUJE DOHOVOR OSN O MORSKOM PRÁVE Z 10. DECEMBRA 1982 A DOHODA Z 28. JÚLA 1994 O VYKONÁVANÍ ČASTI XI DOHOVORU

(Vyhlásenie urobené podľa článku 5 odsek 1 prílohy IX k dohovoru a článku 4 odsek 4 dohody)

Článok 5 odsek 1 prílohy IX k Dohovoru OSN o morskom práve stanovuje, že listina o formálnom schválení medzinárodnej organizácie má obsahovať vyhlásenie uvádzajúce záležitosti, ktoré upravuje dohovor, pre ktoré na organizáciu preniesli právomoc jej členské štáty, ktoré sú stranami dohovoru. Pri podpise dohovoru urobilo spoločenstvo potrebné vyhlásenie, v súlade s článkom 2 prílohy IX, v ktorom uvádza záležitosti, ktorými sa zaoberá dohovor, pre ktoré naň preniesli právomoc jeho členské štáty [1].

Článok 4 odsek 4 dohody o vykonávaní časti XI Dohovoru OSN o morskom práve z 10. decembra 1982, podpísaný spoločenstvom 29. júla 1994 a dočasne ním uplatňovaný s platnosťou od 16. novembra 1994 [2] stanovuje, že formálne schválenie medzinárodnou organizáciou má byť v súlade s prílohou IX k dohovoru.

Európske spoločenstvá boli založené parížskou zmluvou (ESUO) a rímskymi zmluvami (EHS a Euratom), podpísanými 18. apríla 1951 a 25. marca 1957. Po ich ratifikácii signatárskymi štátmi nadobudli zmluvy platnosť 25. júla 1952 a 1. januára 1958. Boli zmenené a doplnené Zmluvou o Európskej únii, ktorá bola podpísaná v Maastrichte 7. februára 1992 a platnosť nadobudla po ratifikácii signatárskymi štátmi 1. novembra 1993, a prednedávnom zmluvou o pristúpení podpísanou na Korfu 24. júna 1994, ktorá nadobudla platnosť 1. januára 1995. Parížska zmluva o založení Európskeho spoločenstva uhlia a ocele bola zaregistrovaná na sekretariáte OSN 15. marca 1957 pod číslom 3729; rímske zmluvy o založení Európskeho hospodárskeho spoločenstva a Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu (Euratom) boli zaregistrované 21. apríla a 24. apríla 1958 pod číslami 4300 a 4301. Zmluva o Európskej únii bola zaregistrovaná 28. decembra 1993 pod číslom 30615; zmluva o pristúpení z 24. júna 1994 bola uverejnená v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev C 241 z 29. augusta 1994 [3].

Súčasní členovia spoločenstiev sú Belgické kráľovstvo, Dánske kráľovstvo, Spolková republika Nemecko, Helénska republika, Španielske kráľovstvo, Francúzska republika, Írsko, Talianska republika, Luxemburské veľkovojvodstvo, Holandské kráľovstvo, Rakúska republika, Portugalská republika, Fínska republika, Švédske kráľovstvo a Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska.

Dohovor OSN o morskom práve a dohoda o vykonávaní časti XI dohovoru sa uplatňujú, so zreteľom na právomoci prenesené na Európske spoločenstvo, na územiach, na ktorých sa Zmluva o založení Európskeho spoločenstva uplatňuje a za podmienok ustanovených v uvedenej zmluve, najmä v jej článku 227.

Toto vyhlásenie sa neuplatňuje na územiach členských štátov, v ktorých sa uvedená zmluva neuplatňuje a nedotýka sa takých aktov alebo pozícií, ktoré môžu podľa dohovoru a dohody prijať dotknuté členské štáty v mene a v záujme týchto území.

V súlade s uvedenými ustanoveniami uvádza toto vyhlásenie právomoc, ktorú členské štáty preniesli na spoločenstvo podľa zmlúv v záležitostiach upravených dohovorom a dohodou.

Rozsah a výkon takejto právomoci spoločenstva svojou povahou podlieha nepretržitému vývoju a spoločenstvo v prípade potreby skompletizuje alebo zmení a doplní toto vyhlásenie v súlade s článkom 5 odsek 4 prílohy k dohovoru.

Spoločenstvo má výlučnú právomoc pre určité záležitosti a zdieľa právomoc so svojimi členskými štátmi pri určitých iných záležitostiach.

1. Záležitosti, pre ktoré má spoločenstvo výlučnú právomoc

- spoločenstvo zdôrazňuje, že jeho členské štáty naň preniesli právomoc vzhľadom na zachovanie a spravovanie zdrojov morského rybolovu. Preto má spoločenstvo v tejto oblasti prijať príslušné pravidlá a predpisy (ktoré uplatňujú členské štáty) a, v rámci svojej právomoci, vstúpiť do vonkajších záväzkov s tretími štátmi alebo príslušnými medzinárodnými organizáciami. Táto právomoc sa uplatňuje na vody pod vnútroštátnou jurisdikciou v oblasti rybolovu a na more mimo výsostné vody. Napriek tomu, pokiaľ ide o opatrenia týkajúce sa vykonávania jurisdikcie nad plavidlami, používania vlajok a registrácie plavidiel a vymáhania trestných a správnych sankcií, právomoc ostáva u členských štátov pri rešpektovaní práva spoločenstva. Právo spoločenstva taktiež stanovuje správne sankcie,

- na základe svojej obchodnej a colnej politiky má spoločenstvo právomoc, pokiaľ ide o ustanovenia časti XI dohovoru a dohody z 28. júla 1994, ktoré sa týkajú medzinárodného obchodu.

2. Záležitosti, pre ktoré spoločenstvo zdieľa právomoc so svojimi členskými štátmi

- so zreteľom na rybolov sa pre určité záležitosti, ktoré sa priamo netýkajú zachovania a spravovania zdrojov morského rybolovu, napríklad výskum a technologický rozvoj a spolupráca s cieľom rozvoja, zdieľa právomoc,

- so zreteľom na ustanovenia o námornej doprave, bezpečnosti lodnej dopravy a ochrane pred znečisťovaním mora, obsiahnuté, okrem iného, v častiach II, III, V, VII a XII dohovoru, má spoločenstvo výlučnú právomoc iba do takého rozsahu, že takéto ustanovenia dohovoru alebo právne predpisy prijaté pri jeho vykonávaní ovplyvňujú spoločné pravidlá ustanovené spoločenstvom. Ak pravidlá spoločenstva existujú, ale nie sú ovplyvnené, najmä v prípade ustanovení spoločenstva stanovujúcich minimálne štandardy, členské štáty majú právomoc, bez toho, aby bola dotknutá právomoc spoločenstva, konať v tejto oblasti. V opačnom prípade ostáva právomoc u členských štátov.

Zoznam príslušných aktov spoločenstva je uvedený v dodatku. Rozsah pôsobnosti spoločenstva vyplývajúcej z týchto aktov sa musí posúdiť odkazom na presné ustanovenia každého opatrenia, najmä rozsah, do ktorého tieto ustanovenia stanovujú spoločné pravidlá,

- so zreteľom na ustanovenia častí XIII a XIV dohovoru, sa právomoc spoločenstva týka hlavne podpory spolupráce v oblasti výskumu a technologického rozvoja s nečlenskými krajinami a medzinárodnými organizáciami. Opatrenia vykonávané spoločenstvom v tejto oblasti dopĺňajú opatrenia členských štátov. Táto právomoc sa vykonáva prijímaním programov uvedených v dodatku.

3. Možný dopad iných politík spoločenstva

- Treba spomenúť politiky a opatrenia spoločenstva v oblasti kontroly nespravodlivých hospodárskych praktík, verejného obstarávania a priemyselnej súťaže ako aj v oblasti rozvojovej pomoci. Tieto politiky môžu mať pre dohovor a dohodu význam, najmä so zreteľom na určité ustanovenia častí VI a XI dohovoru.

[1] Pri podpise dohody spoločenstvo vydalo v súlade s článkom 2 prílohy IX požadované prehlásenie, v ktorom určilo záležitosti, ktorými sa zaoberá dohoda a pre ktoré bola jeho členskými štátmi na spoločenstvo prevedená právomoc.

[2] Podpísaná spoločenstvo 29. júla 1994 a uplatňovaná dočasne s účinkom od 16. novembra 1994.

[3] Parížska zmluva o založení Európskeho spoločenstva uhlia a ocele bola zaregistrovaná sekretariátom Organizácie spojených národov 15. marca 1957 pod číslom 3729; Rímske zmluvy o založení Európskeho hospodárskeho spoločenstva a Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu (Euratom) boli zaregistrované sekretariátom Spojených národov 21. apríla a 24. apríla 1958 v uvedenom poradi pod číslami 4300 a 4301. Zmluva o Európskej únii bola zaregistrovaná 28. decembra 1993 pod číslom 30615; Zmluva o pristúpení z 24. júna 1994 bola uverejnená v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev C 241 29. augusta 1994.

--------------------------------------------------

Dodatok

AKTY SPOLOČENSTVA, KTORÉ ODKAZUJÚ NA ZÁLEŽITOSTI UPRAVENÉ DOHOVOROM A DOHODOU

- V oblasti bezpečnosti námornej dopravy a ochrany pred znečisťovaním mora

Rozhodnutie Rady 92/143/EHS z 25. februára 1992 o rádionavigačných systémoch pre Európu (Ú. v. ES L 59, 4. 3. 1992, s. 17)

Smernica Rady 79/115/EHS z 21. decembra 1978 o pilotáži plavidiel lodivodmi v Severnom mori a v prieplave La Manche (Ú. v. ES L 33, 8. 2. 1979, s. 32)

Smernica rady 93/75/EHS z 13. septembra 1993 o minimálnych požiadavkách na plavidlá smerujúce do prístavov alebo opúšťajúce prístavy spoločenstva a dopravujúce nebezpečné alebo znečisťujúce tovary (Ú. v. ES L 247, 5. 10. 1993, s. 19)

Smernica Rady 93/103/ES z 23. novembra l993 o minimálnych požiadavkách na bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci na palube rybárskych plavidiel (trinásta samostatná smernica v zmysle článku l6 ods. l smernice 89/39l/EHS) (Ú. v. ES L 307, 13. 12. 1993, s. 1)

Smernica Rady 94/57/ES z 22. novembra 1994 o spoločných pravidlách a normách pre organizácie vykonávajúce inšpekcie a prehliadky a pre príslušné činnosti námorných úradov (smernica o klasifikačných spoločnostiach) (Ú. v. ES L 319, 12. 12. 1994, s. 20)

Smernica Rady 94/58/ES z 22. novembra 1994 o minimálnej úrovni výcviku námorníkov (Ú. v. ES L 319, 12. 12. 1994, s. 28)

Smernica Rady 95/21/ES z 19. júna 1995 o presadzovaní medzinárodných noriem pre bezpečnosť lodí, ochranu proti znečisteniu a životné a pracovné podmienky na lodiach, vzhľadom na lodnú prepravu, ktorá využíva prístavy spoločenstva a plaví sa vo vodách pod jurisdikciou členských štátov (prístavná štátna kontrola) (Ú. v. ES L 157, 7. 7. 1995, s. 1)

Smernica Rady 96/98/ES z 20. decembra 1996 o vybavení námorných lodí (Ú. v. ES L 46, 17. 2. 1997, s. 25)

Nariadenie Rady (EHS) č. 613/91 zo 4. marca 1991 o transfere lodí z jedného registra do druhého v rámci spoločenstva (Ú. v. ES L 68, 15. 3. 1991, s. 1) a nariadenie Komisie (EHS) č. 2158/93 z 28. júla 1993 o uplatňovaní zmien a doplnkov k Medzinárodného dohovoru o bezpečnosti života na mori, 1974, a k Medzinárodného dohovoru o ochrane pred znečistením z lodí, 1973, na účely nariadenia Rady (EHS) č. 613/91 (Ú. v. ES L 194, 3. 8. 1993, s. 5)

Nariadenie Rady (ES) č. 2978/94 z 21. novembra 1994 o vykonávaní rezolúcie IMO A.747(18) o meraní tonáže zaťažovacích priestorov ropných tankerov s oddelenou záťažou (Ú. v. ES L 319, 12. 12. 1994, s. 1)

Nariadenie Rady (ES) č. 3051/95 z 8. decembra 1995 o bezpečnom riadení osobných prevozných lodí roll-on/roll-off (prevozné lode ro-ro) (Ú. v. ES L 320, 30. 12. 1995, s. 14)

- V oblasti ochrany a zachovania morského životného prostredia (časť XII dohovoru)

Rozhodnutie Rady 81/971/EHS z 3. decembra 1981, ktorým sa ustanovuje informačný systém spoločenstva pre dohľad a znižovanie znečistenia spôsobeného uhľovodíkmi vypúšťanými na mori (Ú. v. ES L 355, 10. 12. 1981, s. 52)

Rozhodnutie Rady 86/85/EHS zo 6. marca 1986, ktorým sa ustanovuje informačný systém spoločenstva pre dohľad a zníženie znečistenia spôsobeného vypustením uhľovodíkov a iných nebezpečných látok do mora a hlavných vnútrozemských vôd (Ú. v. ES L 77, 22. 3. 1986, s. 33)

Smernica Rady 75/439/EHS zo 16. júna 1975 o likvidácii odpadových olejov (Ú. v. ES L 194, 25. 7. 1975, s. 23)

Smernica Rady 75/442/EHS z 15. júla 1975 o odpadoch (Ú. v. ES L 194, 25. 7. 1975, s. 39)

Smernica Rady 76/160/EHS z 8. decembra 1975 o kvalite vody určenej na kúpanie (Ú. v. ES L 31, 5. 2. 1976, s. 1)

Smernica Rady 76/464/EHS zo 4. mája 1976 o znečistení spôsobenom určitými nebezpečnými látkami vypúšťanými do vodného prostredia spoločenstva (Ú. v. ES L 129, 18. 5. 1976, s. 23)

Smernica Rady 78/176/EHS z 20. februára 1978 o odpadoch z výroby oxidu titaničitého (Ú. v. ES L 54, 25. 2. 1978, s. 19)

Smernica Rady 79/923/EHS z 30. októbra 1979 o kvalite vôd mäkkýšov (Ú. v. ES L 281, 10. 11. 1979, s. 47)

Smernica Rady 80/779/EHS z 15. júla 1980 o limitných hodnotách pre kvalitu ovzdušia a smerných hodnotách oxidu siričitého a rozptýlených častíc (Ú. v. ES L 229, 30. 8. 1980, s. 30)

Smernica Rady 82/176/EHS z 22. marca 1982 o limitných hodnotách a kvalitatívnych cieľoch pre vypúšťanie ortuti priemyselnými podnikmi používajúcimi chlór-alkalickú elektrolýzu (Ú. v. ES L 81, 27. 3. 1982, s. 29)

Smernica Rady 82/501/EHS z 24. júna 1982 o nebezpečenstvách veľkých havárií pri určitých priemyselných činnostiach (Ú. v. ES L 230, 5. 8. 1982, s. 1)

Smernica Rady 82/883/EHS z 3. decembra 1982 o postupoch pre dozor a monitorovanie životného prostredia zasiahnutého odpadom z výroby oxidu titaničitého (Ú. v. ES L 378, 31. 12. 1982, s. 1)

Smernica Rady 82/884/EHS z 3. decembra 1982 o limitnej hodnote olova v ovzduší (Ú. v. ES L 378, 31. 12. 1982, s. 15)

Smernica Rady 83/513/EHS z 26. septembra 1983 o limitných hodnotách a kvalitatívnych cieľoch pre vypúšťanie kadmia (Ú. v. ES L 291, 24. 10. 1983, s. 1)

Smernica Rady 84/156/EHS z 8. marca 1984 o limitných hodnotách a kvalitatívnych cieľoch pre vypúšťanie ortuti priemyselnými podnikmi nepoužívajúcimi chlór-alkalickú elektrolýzu (Ú. v. ES L 74, 17. 3. 1984, s. 49)

Smernica Rady 84/360/EHS z 28. júna 1984 o boji proti znečisťovaniu ovzdušia z priemyselných zariadení (Ú. v. ES L 188, 16. 7. 1984, s. 20)

Smernica Rady 84/491/EHS z 9. októbra 1984 o limitných hodnotách a kvalitatívnych cieľoch pre vypúšťanie hexachlórcyklohexánu (Ú. v. ES L 274, 17. 10. 1984, s. 11)

Smernica Rady 85/203/EHS zo 7. marca 1985 o normách kvality ovzdušia pre oxid dusičitý (Ú. v. ES L 87, 27. 3. 1985, s. 1)

Smernica Rady 85/337/EHS z 27. júna 1985 o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie (Ú. v. ES L 175, 5. 7. 1985, s. 40)

Smernica Rady 86/280/EHS z 12. júna 1986 o limitných hodnotách a kvalitatívnych cieľoch pre vypúšťanie určitých nebezpečných látok uvedených v zozname I prílohy k smernici 76/464/EHS (Ú. v. ES L 181, 4. 7. 1986, s. 16)

Smernica Rady 88/609/EHS z 24. novembra 1988 o obmedzení emisií určitých znečisťujúcich látok do ovzdušia z veľkých spaľovacích zariadení (Ú. v. ES L 336, 7. 12. 1988, s. 1)

Smernica Rady 89/369/EHS z 8. júna 1989 o prevencii znečistenia ovzdušia z nových spaľovní komunálnych odpadov (Ú. v. ES L 163, 14. 6. 1989, s. 32)

Smernica Rady 89/429/EHS z 21. júna 1989 o znížení znečistenia ovzdušia z existujúcich spaľovní komunálnych odpadov (Ú. v. ES L 203, 15. 7. 1989, s. 50)

Smernica Rady 91/271/EHS z 21. mája 1991 o čistení komunálnych odpadových vôd (Ú. v. ES L 135, 30. 5. 1991, s. 40)

Smernica Rady 91/676/EHS z 12. decembra 1991 o ochrane vôd pred znečistením spôsobeným dusičnanmi z poľnohospodárskych zdrojov (Ú. v. ES L 375, 31. 12. 1991, s. 1)

Smernica Rady 91/689/EHS z 12. decembra 1991 o nebezpečných odpadoch (Ú. v. ES L 377, 31. 12. 1991, s. 20)

Smernica Rady 92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín (Ú. v. ES L 206, 22. 7. 1992, s. 7)

Smernica Rady 92/112/EHS z 15. decembra 1992 o postupoch zosúlaďovania programov znižovania a neskoršieho odstránenia znečistenia spôsobeného odpadom z výroby oxidu titaničitého (Ú. v. ES L 409, 31. 12. 1992, s. 11)

Smernica Rady 94/67/ES zo 16. decembra 1994 o spaľovaní nebezpečných odpadov (Ú. v. ES L 365, 31. 12. 1994, s. 34)

Nariadenie Rady (EHS) č. 259/93 z 1. februára 1993 o kontrole a riadení pohybu zásielok odpadov v rámci, do a z Európskeho spoločenstva (Ú. v. ES L 30, 6. 2. 1993, s. 1)

- V oblasti výskumu morského životného prostredia a vedeckej a technologickej spolupráce

Program o morskej vede a technológii

Program o životnom prostredí a podnebí

Spolupráca s nečlenskými krajinami a medzinárodnými organizáciami: Program o vedeckej a technologickej spolupráci s rozvojovými krajinami (INCO-DC)

- Dohovory, ktorých je spoločenstvo zmluvnou stranou

Dohovor o prevencii znečistenia morí zo zdrojov umiestnených na pevnine, Paríž, 4. júna 1974 (Rozhodnutie Rady 75/437/EHS z 3. marca 1975, uverejnené v Ú. v. ES L 194, 25. 7. 1975, s. 5)

Protokol, ktorým sa mení a dopĺňa Dohovor o prevencii znečistenia morí zo zdrojov umiestnených na pevnine, Paríž, 26. marca 1986 (Rozhodnutie Rady 87/57/EHS z 28. decembra 1986, uverejnené v Ú. v. ES L 24, 27. 1. 1987, s. 47)

Protokol o ochrane Stredozemného mora pred znečistením zo zdrojov umiestnených na pevnine, Atény, 17. mája 1980 (Rozhodnutie Rady 83/101/EHS z 28. februára 1983, uverejnené v Ú. v. ES L 67, 12. 3. 1983, s. 1)

Dohovor o ochrane Stredozemného mora pred znečistením a protokol o prevencii znečistenia Stredozemného mora vypúšťaním odpadov z lodí a lietadiel, Barcelona, 16. februára 1976 (Rozhodnutie Rady 77/585/EHS z 25. júla 1977, uverejnené v Ú. v. ES L 240, 19. 9. 1977, s. 1)

Protokol o spolupráci v boji proti znečisťovaniu Stredozemného mora naftou a inými škodlivými látkami v prípade núdzového stavu, Barcelona, 16. februára 1976 (Rozhodnutie Rady 81/420/EHS z 19. mája 1981, uverejnené v Ú. v. ES L 162, 19. 6. 1981, s. 4)

Dohovor o rozsiahlom cezhraničnom znečisťovaní ovzdušia, Ženeva, 13. novembra 1979 (Rozhodnutie Rady 81/462/EHS z 11. júna 1981, uverejnené v Ú. v. ES L 171, 27. 6. 1981, s. 11)

Protokol z 2. a 3. apríla 1982 o stredozemných, osobitne chránených oblastí, Ženeva, 3. apríla 1982 (Rozhodnutie Rady 84/132/EHS z 1. marca 1984, uverejnené v Ú. v. ES L 68, 10. 3. 1984, s. 36)

Dohoda o spolupráci v boji proti znečisťovaniu Severného mora naftou a inými škodlivými látkami, Bonn, 13. septembra 1983 (Rozhodnutie Rady 84/358/EHS z 28. júna 1984, uverejnené v Ú. v. ES L 188, 16. 7. 1984, s. 7)

Dohoda o spolupráci v oblasti ochrany pobreží a vôd severovýchodného Atlantiku proti znečisťovaniu, Lisabon, 17. októbra 1990 (Rozhodnutie Rady 93/550/EHS z 20. októbra 1993, uverejnené v Ú. v. ES L 267, 28. 10. 1993, s. 20)

Bazilejský dohovor o riadení pohybov nebezpečných odpadov cez hranice štátov a ich zneškodňovaní, podpísaný v Bazileji 22. marca 1989 (Rozhodnutie Rady 93/98/EHS z 1. februára 1993, uverejnené v Ú. v. ES L 39, 16. 12. 1993, s. 1)

--------------------------------------------------

PRÍLOHA III

MANDÁT PRACOVNEJ SKUPINY "MORSKÉ PRÁVO"

Pracovná skupina "morské právo" sa zaoberá pokračujúcim skúmaním otázok týkajúcich sa dohovoru osn o morskom práve, ktorý nadobudol platnosť 16. novembra 1994. Jej práca priravuje cestu pre rozhodnutia rady európskej únie a tak prispieva k stanovovaniu politík spoločenstva v oblasti morského práva. Pri príprave na stretnutia rady poskytuje výboru stálych zástupcov (a prípadne politickému výboru) stanoviská o zlučiteľnosti týchto politík s medzinárodným právom, najmä dohovorom osn o morskom práve, budddd na žiadosť uvedeného výboru alebo z vlastnej iniciatívy.

Mandát pracovnej skupiny zahŕňa:

1. prípravu rozhodnutia Rady, ktorým sa uzatvára Dohovor OSN o morskom práve a dohoda o vykonávaní jeho časti XI;

2. prípravu vyhlásení stanovených v článku 5 odsek 1 a 4 prílohy IX k Dohovoru OSN o morskom práve;

3. prípravu vyhlásení stanovených v článkoch 287 a 310 Dohovoru OSN o morskom práve;

4. prípravu návrhov pozícií spoločenstva v rámci orgánov zriadených podľa dohovoru o otázkach, ktoré spadajú do pôsobnosti spoločenstva;

5. koordináciu činností spoločenstva a jeho členských štátov v Medzinárodnej organizácii pre morské dno a jej orgánoch a porád, s cieľom navrhnúť spoločné pozície o otázkach všeobecného záujmu, ktoré spadajú do oblasti spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky (SZBP);

6. navrhovanie spoločných pozícií o otázkach zahraničnej politiky všeobecného záujmu týkajúcich sa vývoja morského práva a jeho dôsledkov na zahraničnú politiku Európskej únie;

7. skúmanie konzistentnosti projektov a návrhov predložených Rade s medzinárodným morským právom, najmä s Dohovorom OSN o morskom práve.

Pozície o otázkach, ktoré spadajú do pôsobnosti spoločenstva, sa prijímajú na základe bežného postupu.

Otázky, ktoré spadajú do oblasti zahraničnej politiky Európskej únie, upravuje hlava V Zmluvy o Európskej únii.

--------------------------------------------------