Keywords
Summary

Keywords

1. Prejudiciálne otázky – Podanie návrhu na Súdny dvor – Právomoc Súdneho dvora – Preskúmanie platnosti aktu Únie – Vnútroštátny súd konfrontovaný s údajnou protiústavnosťou vnútroštátnej právnej úpravy preberajúcej smernicu – Povinnosť podať návrh na Súdny dvor pred incidenčnou kontrolou ústavnosti uvedenej smernice – Rozsah

(Článok 267 ZFEÚ)

2. Prejudiciálne otázky – Podanie návrhu na Súdny dvor – Právomoc vnútroštátnych súdov – Preskúmanie súladu vnútroštátnej právnej úpravy tak s právom Únie, ako aj s vnútroštátnou ústavou – Vnútroštátna právna úprava stanovujúca prednosť incidenčného konania kontroly ústavnosti – Prípustnosť – Podmienky

(Článok 267 ZFEÚ)

3. Hraničné kontroly, azyl a prisťahovalectvo – Kódex Spoločenstva o pohybe cez hranice – Zrušenie kontroly vnútorných hraníc – Kontroly v rámci územia

(Článok 67 ZFEÚ; nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 562/2006, články 20 a 21)

Summary

1. Prioritná povaha incidenčného konania kontroly ústavnosti vnútroštátneho zákona, ktorého obsah sa obmedzuje na vykonanie kogentných ustanovení smernice Únie, nemôže zasahovať do právomoci rozhodnúť o neplatnosti aktu Únie, a najmä smernice, ktorú má len Súdny dvor, keďže cieľom tejto právomoci je zaručiť právnu istotu zabezpečením jednotného uplatňovania práva Únie.

V rozsahu, v akom prioritná povaha takéhoto konania bude viesť k zrušeniu vnútroštátneho zákona, ktorý sa obmedzuje na vykonanie kogentných ustanovení smernice Únie z dôvodu rozporu tohto zákona s vnútroštátnou ústavou, by totiž mohol byť Súdny dvor v praxi zbavený možnosti vykonať na žiadosť súdov dotknutého členského štátu rozhodujúcich vo veci samej preskúmanie platnosti uvedenej smernice z hľadiska rovnakých dôvodov súvisiacich s požiadavkami primárneho práva, a najmä práv priznaných Listinou základných práv Európskej únie, ktorej článok 6 ZEÚ dáva rovnakú právnu silu, aká je priznaná Zmluvám.

Predtým, než môže byť z hľadiska rovnakých dôvodov, ktoré vedú k spochybneniu platnosti tejto smernice, vykonaná incidenčná kontrola ústavnosti zákona, ktorého obsah sa obmedzuje na vykonanie kogentných ustanovení smernice Únie, sú vnútroštátne súdy, ktorých rozhodnutie nemožno napadnúť opravnými prostriedkami podľa vnútroštátneho práva, v zásade povinné položiť Súdnemu dvoru otázku na základe článku 267 tretieho odseku ZFEÚ týkajúcu sa platnosti tejto smernice a potom vyvodiť dôsledky, ktoré vyplývajú z rozsudku vydaného Súdnym dvorom v konaní o prejudiciálnej otázke, pokiaľ sa súd, ktorý dal podnet na začatie incidenčnej kontroly ústavnosti, už sám neobrátil na Súdny dvor s touto otázkou na základe druhého odseku uvedeného článku. Pokiaľ totiž ide o vnútroštátny transpozičný zákon s takým obsahom, má otázka, či je smernica platná, s ohľadom na povinnosť túto smernicu vykonať predbežnú povahu. Okrem toho skutočnosť, že dĺžka trvania preskúmavania vnútroštátnymi súdmi podlieha krátkej lehote, nemôže brániť predloženiu návrhu na začatie prejudiciálneho konania týkajúceho sa platnosti dotknutej smernice.

(pozri body 54 – 56)

2. Článok 267 ZFEÚ bráni právnym predpisom členského štátu, ktoré zavádzajú incidenčné konanie kontroly ústavnosti vnútroštátnych zákonov, pokiaľ prioritná povaha tohto konania vo svojom dôsledku bráni všetkým ostatným vnútroštátnym súdom, tak pred predložením otázky ústavnosti vnútroštátnemu súdu poverenému výkonom kontroly ústavnosti zákonov, ako aj prípadne po vydaní rozhodnutia uvedeného súdu o tejto otázke, vo výkone ich právomoci alebo v plnení ich povinnosti obrátiť sa na Súdny dvor s prejudiciálnymi otázkami.

Článok 267 ZFEÚ naopak takým vnútroštátnym právnym predpisom nebráni, pokiaľ môžu ostatné vnútroštátne súdy aj naďalej:

– obrátiť sa v ktoromkoľvek okamihu v priebehu konania, ktorý považujú za vhodný, dokonca aj po ukončení incidenčného konania kontroly ústavnosti, na Súdny dvor s akoukoľvek prejudiciálnou otázkou, ktorú považujú za nevyhnutnú,

– prijať akékoľvek opatrenie nevyhnutné na zabezpečenie predbežnej súdnej ochrany práv priznaných právnym poriadkom Únie a

– po ukončení takého incidenčného konania upustiť od uplatnenia dotknutého ustanovenia vnútroštátneho právneho predpisu, pokiaľ rozhodnú, že je v rozpore s právom Únie.

Je úlohou predkladajúceho súdu overiť, či možno vnútroštátne právne predpisy, ktoré zavádzajú incidenčné konanie kontroly ústavnosti, vykladať v súlade s týmito požiadavkami práva Únie.

(pozri bod 57, bod 1 výroku)

3. Článok 67 ods. 2 ZFEÚ, ako aj články 20 a 21 nariadenia č. 562/2006, ktorým sa ustanovuje kódex Spoločenstva o pravidlách upravujúcich pohyb osôb cez hranice (Kódex schengenských hraníc) bránia vnútroštátnym právnym predpisom, ktoré policajným orgánom dotknutého členského štátu zverujú právomoc kontrolovať len v pásme širokom 20 kilometrov od pozemnej hranice tohto štátu so zmluvnými štátmi Dohovoru, ktorým sa vykonáva Schengenská dohoda, totožnosť osôb bez ohľadu na ich správanie a konkrétne okolnosti zakladajúce riziko narušenia verejného poriadku s cieľom overiť, či sa dodržiavajú zákonom stanovené povinnosti týkajúce sa držby, nosenia a predkladania dokladov a potvrdení, bez toho, aby stanovili nevyhnutné medze tejto právomoci, ktoré by zaručovali, že praktický výkon uvedenej právomoci nemôže mať účinok rovnocenný hraničným kontrolám.

(pozri bod 75, bod 2 výroku)