Vec C‑233/14

Európska komisia

proti

Holandskému kráľovstvu

„Nesplnenie povinnosti členským štátom — Články 18, 20 a 21 ZFEÚ — Občianstvo Únie — Právo na pohyb a pobyt — Diskriminácia z dôvodu štátnej príslušnosti — Príspevok na cestovné náklady poskytovaný študentom, ktorí sú štátnymi príslušníkmi daného štátu — Smernica 2004/38/ES — Článok 24 ods. 2 — Výnimka zo zásady rovnosti zaobchádzania — Príspevok na výživu počas štúdia pozostávajúci zo študijných štipendií alebo pôžičiek — Rozsah — Formálne požiadavky návrhu na začatie konania — Koherentné uvedenie výhrad“

Abstrakt – Rozsudok Súdneho dvora (prvá komora) z 2. júna 2016

1. Žaloba o nesplnenie povinnosti – Návrh na začatie konania (žaloba) – Uvedenie výhrad a dôvodov – Formálne náležitosti – Jednoznačné formulovanie žalobných návrhov – Podmienka prípustnosti kogentnej povahy

   [Článok 258 ZFEÚ; Rokovací poriadok Súdneho dvora, článok 120 písm. c)]

2. Občianstvo Únie – Právo na voľný pohyb a pobyt na území členských štátov – Smernica 2004/38 – Zásada rovnosti zaobchádzania – Osobná pôsobnosť – Študenti, štátni príslušníci členského štátu, vrátane študentov programu Erasmus – Zahrnutie – Vecná pôsobnosť – Príspevok na cestovné náklady poskytovaný študentom – Zahrnutie

   [Články 18, 20 a 21 ZFEÚ; smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/38, článok 1 písm. a) a článok 24 ods. 1]

3. Občianstvo Únie – Právo na voľný pohyb a pobyt na území členských štátov – Smernica 2004/38 – Zásada rovnosti zaobchádzania – Výnimka – Príspevok na cestovné náklady poskytovaný študentom, ktorí sú štátnymi príslušníkmi daného štátu – Oprávnenosť

   (Článok 18 ZFEÚ; smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/38, článok 24 ods. 2)

1.  Pozri text rozhodnutia.

   (pozri body 32 – 35, 43)

2.  Štátny príslušník členského štátu Únie, ktorý študuje v inom členskom štáte, má podľa článkov 18 a 21 ZFEÚ právo voľne sa pohybovať a zdržiavať sa v rámci územia hostiteľského členského štátu bez priamej alebo nepriamej diskriminácie na základe štátnej príslušnosti. Systém poskytovania zľavneného cestovného študentom, ktorý im priamo alebo nepriamo umožňuje pokrývať životné náklady, takisto spadá do pôsobnosti Zmluvy o FEÚ. Okrem toho zásada zákazu diskriminácie z dôvodu štátnej príslušnosti, stanovená všeobecne v článku 18 ZFEÚ a spresnená vo vzťahu k občanom Únie, ktorí patria do pôsobnosti smernice 2004/38 o práve občanov Únie a ich rodinných príslušníkov voľne sa pohybovať a zdržiavať sa v rámci územia členských štátov v článku 24 tejto smernice, zakazuje najmä priamu diskrimináciu založenú na štátnej príslušnosti. V tejto súvislosti, hoci je pravda, že cieľom uvedenej smernice je uľahčiť a posilniť výkon základného a osobného práva na voľný pohyb a pobyt na území členských štátov, ktoré je priznané priamo každému občanovi Únie, nič to nemení na tom, že jej predmetom je, ako vyplýva z jej článku 1 písm. a), stanovenie podmienok výkonu tohto práva. Konkrétne, každý občan Únie, pokiaľ ide o prístup k dávkam, sa môže odvolávať na rovnosť zaobchádzania v porovnaní so štátnymi príslušníkmi hostiteľského členského štátu v zmysle článku 24 ods. 1 smernice 2004/38 len vtedy, keď jeho pobyt na území tohto členského štátu je v súlade s podmienkami tejto smernice.

   (pozri body 78 – 82)

3.  Keďže ide o výnimku zo zásady rovnosti zaobchádzania uvedenej v článku 18 ZFEÚ, ktorá je vlastne len špecificky zvýraznená v článku 24 ods. 1 smernice 2004/38 o práve občanov Únie a ich rodinných príslušníkov voľne sa pohybovať a zdržiavať sa v rámci územia členských štátov, treba odsek 2 tohto článku 24 vykladať doslovne. Hoci príspevok na cestovné náklady poskytovaný študentom, ktorí sú štátnymi príslušníkmi daného štátu, predstavuje príspevok na výživu pre dotknutých študentov, iba na príspevok na výživu počas štúdia pozostávajúci zo študijných štipendií alebo pôžičiek sa vzťahuje výnimka zo zásady rovnosti zaobchádzania stanovenej v článku 24 ods. 2 smernice 2004/38.

   V tejto súvislosti právna úprava členského štátu, podľa ktorej má študent právo na cestovný lístok umožňujúci mu bezplatný prístup k verejnej doprave alebo za zníženú sadzbu, pričom nie je povinný vrátiť takýto príspevok, keď ukončí štúdium v lehote desiatich rokov, ale je povinný ho vrátiť, ak v tejto lehote neukončí štúdium, upravuje príspevok na cestovné náklady, ktorý má takúto charakteristiku a podobá sa teda buď na študijné štipendium, alebo pôžičku, podľa toho, či študent úspešne ukončí svoje štúdium v lehote desiatich rokov. Z toho vyplýva, že na takúto dávku sa vzťahuje výnimka stanovená v článku 24 ods. 2 smernice 2004/38. Dotknutý členský štát sa teda môže odvolávať na túto výnimku bez toho, aby sa dopustil priamej diskriminácie založenej na štátnej príslušnosti na účely odmietnutia priznania tejto dávky pred nadobudnutím práva trvalého pobytu osobám iným, ako sú pracovníci, samostatne zárobkovo činné osoby, osoby, ktoré si zachovávajú takýto štatút, a ich rodinní príslušníci.

   V tejto súvislosti je irelevantná jednak otázka, či uvedená dávka je podmienečným štipendiom alebo podmienečnou pôžičkou, a jednak to, že v zásade príspevok na cestovné náklady sa poskytuje formou cestovného lístka, teda nie v hotovosti, ale ako vecné plnenie.

   (pozri body 86, 87, 89 – 92, 94, 95)