Vec T‑639/16 P

FV

proti

Rade Európskej únie

„Odvolanie – Verejná služba – Úradníci – Hodnotenie – Správa o služobnom postupe – Hodnotené obdobie roku 2013 – Zamietnutie žaloby v prvostupňovom konaní – Zostavenie rozhodovacieho zloženia, ktoré vyhlásilo prvostupňový rozsudok – Postup vymenovania sudcu na Súd pre verejnú službu – Súd zriadený zákonom – Zásada zákonného sudcu“

Abstrakt – Rozsudok Všeobecného súdu (odvolacia komora) z 23. januára 2018

1. Súd pre verejnú službu – Postup vymenovania sudcu na uvedený súd – Voľná úvaha Rady – Hranice – Dodržanie podmienok stanovených v oznámení verejného výberového konania a procesných pravidiel prijatých na výkon voľnej úvahy

   (Článok 257 štvrtý odsek ZFEÚ; Štatút Súdneho dvora, príloha I, článok 2 ods. 1 tretí pododsek, článok 3 ods. 1, 2 a 4)

2. Právo Európskej únie – Zásady – Základné práva – Dodržiavanie zabezpečené súdom Únie – Zohľadnenie Európskeho dohovoru o ľudských právach – Zásada zákonného sudcu – Protiprávnosť pri vedení postupu vymenovania sudcu na Súd pre verejnú službu – Porušenie uvedenej zásady

   (Článok 6 ods. 1 ZEÚ; Charta základných práv Európskej únie, článok 47 druhý odsek a článok 52 ods. 3 a 7)

1.  Pozri text rozhodnutia.

   (pozri body 40 – 47, 53 – 55)

2.  V rámci odvolania, keď vznikne pochybnosť o zákonnosti zloženia súdu, ktoré rozhodovalo v prvostupňovom konaní, ktorá nie je zjavné bezvýznamná, je odvolací súd povinný overiť zákonnosť tohto zloženia. Dôvod založený na nezákonnosti rozhodovacieho zloženia predstavuje totiž dôvod týkajúci sa verejného poriadku, ktorý musí byť preskúmaný ex offo, aj keď táto nezákonnosť nebola uplatnená v prvostupňovom konaní.

   Ako vyplýva z článku 47 druhého odseku prvej vety Charty základných práv Európskej únie, jednou z požiadaviek týkajúcich sa zostavenia rozhodovacieho zloženia je, že súdy musia byť nezávislé, nestranné a vopred zriadené zákonom.

   Táto požiadavka, ktorú treba vykladať v tom zmysle, že zloženie súdu a jeho právomoci musia byť vopred upravené zákonom, vyplýva zo zásady zákonného sudcu, ktorej cieľom je zabezpečiť nezávislosť súdnej moci od výkonnej moci.

   Podľa článku 52 ods. 3 prvej vety Charty základných práv, v rozsahu, v akom táto Charta obsahuje práva, ktoré zodpovedajú právam zaručeným Európskym dohovorom o ľudských právach (EDĽP), zmysel a rozsah týchto práv je rovnaký ako zmysel a rozsah práv ustanovených v uvedenom dohovore.

   Podľa článku 6 ods. 1 tretieho odseku ZEÚ a článku 52 ods. 7 Charty základných práv, pri výklade práv uvedených v Charte, súdy Únie náležite prihliadajú na vysvetlivky vypracované s cieľom poskytnúť usmernenia pri výklade tejto Charty.

   Z toho vyplýva, že pri výklade článku 47 druhého odseku prvej vety Charty základných práv treba zohľadniť záruku priznanú článkom 6 ods. 1 prvou vetou EDĽP, ktorý tiež upravuje zásadu zákonného sudcu.

   Vzhľadom na význam, ktorý má rešpektovanie pravidiel upravujúcich vymenovanie sudcov Súdu pre verejnú službu pre dôveru osôb podliehajúcich súdnej právomoci a verejnosti v nezávislosť a nestrannosť súdov, keďže sa Rada úmyselne odchýlila od právneho rámca vymedzeného verejným výberovým konaním a pravidlami upravujúcimi vymenovanie sudcov na Súd pre verejnú službu, nemožno sudcu vymenovaného v rozpore s uvedenými pravidlami považovať za zákonného sudcu v zmysle článku 47 druhého odseku prvej vety Charty základných práv.

   (pozri body 66 – 71, 77, 78)