52017AE5429

EUR-Lex

Access to European Union law

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

EUROPA
EUR-Lex home
EUR-Lex - 52017AE5429 - EN

Help

Search tips

Need more search options? Use the Advanced search

Document 52017AE5429

Help

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskej centrálnej banke, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru, Výboru regiónov a Európskej investičnej banke – Ročný prieskum rastu na rok 2018 [COM(2017) 690 final]

EESC 2017/05429

Ú. v. EÚ C 227, 28.6.2018, p. 95–100 (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, HR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)

HTML

PDF

Official Journal

28.6.2018

Úradný vestník Európskej únie

C 227/95

[COM(2017) 690 final]

(2018/C 227/14)

Spravodajca:

Dimitris DIMITRIADIS

Konzultácia	Európska komisia, 18.1.2018
Právny základ	článok 304 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
Príslušný podvýbor	podvýbor k ročnému prieskumu rastu na rok 2018
Prijaté v pléne	14.2.2018
Plenárne zasadnutie č.	532
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	194/2/3

1. Závery a odporúčania

1.1.

EHSV pripisuje rámcu európskeho semestra strategický význam a je odhodlaný naďalej prispievať v tejto oblasti čo najefektívnejším spôsobom. EHSV zároveň zdôrazňuje, že je potrebné posilniť úlohu organizovanej občianskej spoločnosti v rámci cyklu európskeho semestra, a najmä v rámci prípravy ročného prieskumu rastu (RPR). EHSV môže priniesť pridanú hodnotu k tomuto procesu. Okrem toho by sa najmä sociálni partneri a národné hospodárske a sociálne rady mali zapojiť do európskeho semestra štruktúrovanejším spôsobom.

1.2.

EHSV uznáva, že sociálny rozmer európskeho semestra sa posilnil zavedením ukazovateľov sociálneho prehľadu (social scoreboard) do spoločnej správy o zamestnanosti (1). Napriek tomu je výbor presvedčený, že zameranie na zvyšovanie objemu investícií, štrukturálne reformy a posilňovanie makroekonomickej rovnováhy (2) deklarované Komisiou musí byť sprevádzané rozšírením cyklu semestra na iné oblasti ukazovateľov „presahujúcich rámec HDP“ (sociálne a environmentálne ciele, ako aj ciele v oblasti trvalej udržateľnosti). EHSV súhlasí s tým, aby sa prostredníctvom semestra podporil európsky sociálny pilier, aby sa tento stal nástrojom na dosiahnutie lepších životných a pracovných podmienok pre občanov, EHSV by si želal, aby sa ciele Európskeho piliera sociálnych práv (EPSP) zahrnuli do prijímaných politických opatrení a rozhodnutí.

1.3.

EHSV zastáva názor, že kľúčom k zvýšeniu dlhodobého rastu sú investície, inovácie a poznatky, vzdelávanie a celoživotné vzdelávanie, a to najmä v oblasti ekologických technológií a obehového hospodárstva, ale aj v tradičnejších sektoroch. Výbor zdôrazňuje, že podiel súkromných investícií bude vysoký len vtedy, ak sa vytvorí vhodná motivácia, zaručí sa stabilný domáci dopyt a zachová sa priaznivé investičné prostredie.

1.4.

Výbor poukazuje na to, že verejné investície sú pomerne nízke a zaostávajú. Trvá na tom, že je potrebné zvýšiť verejné investície s cieľom ochrániť nestabilný rast, čo zahŕňa posilnenie sociálnych investícií do opatrení zameraných na rozvoj ľudského kapitálu prostredníctvom vzdelávania a odbornej prípravy a na zlepšenie verejných služieb, infraštruktúry pre poskytovanie starostlivosti, inovácie a sociálnej súdržnosti v rôznych krajinách a regiónoch. EHSV opakovane vyzýva, aby sa na tento účel schválilo prijatie tzv. „zlatého pravidla verejných investícií“ na stimulovanie verejných investícií.

1.5.

EHSV berie na vedomie zavedenie programu na podporu štrukturálnych reforiem (SRSP) (3). Hoci je vnímaný ako veľmi potrebný nástroj, ktorý by mohol pomôcť členským štátom vykonávať inštitucionálne, administratívne a štrukturálne reformy tým, že poskytne zdroje na budovanie kapacít a technickú pomoc, tieto reformy by podľa EHSV nemali skončiť len dereguláciou trhu práce a liberalizáciou trhu s výrobkami. Výbor však zároveň upozorňuje, že vzhľadom na pomerne nízky rozpočet a nedostatok skúseností v oblasti spolupráce s členskými štátmi pri vykonávaní štrukturálnych reforiem, program nemusí priniesť očakávané výsledky.

1.6.

Výbor súhlasí s názorom Komisie, že hospodársky a sociálne primerané a dobre vyvážené štrukturálne reformy na dobre fungujúcom trhu práce a trhu s výrobkami majú zásadný význam pre prispôsobenie európskeho hospodárstva dlhodobým štrukturálnym zmenám a prípadným ekonomickým a environmentálnym otrasom. EHSV však trvá na nesystémovom prístupe, pričom reformy by s mali uskutočňovať len v prípade potreby a s ohľadom na vnútroštátne právne predpisy, sociálny dialóg a kolektívne zmluvy.

1.7.

EHSV víta, že Komisia kladie v ročnom prieskume rastu väčší dôraz na zloženie a účinnosť verejných výdavkov ako aj na zodpovednú fiškálnu politiku a efektívne vynakladanie finančných prostriedkov. Výbor je presvedčený, že reformy verejnej správy zamerané na iniciatívy v oblasti elektronickej verejnej správy (e-government), účinnosť verejného obstarávania (4) a väčšia transparentnosť verejných prostriedkov môžu priniesť veľké úspory nákladov a zvýšiť objem verejných investícií. Pokiaľ ide o rozpočtovú konsolidáciu, tieto opatrenia by sa mali prijať medzi prvými.

1.8.

EHSV zdôrazňuje, že úsilie zamerané na zmierňovanie negatívnych účinkov starnutia je výzvou pre rozpočty členských štátov. Treba opakovane vyzdvihnúť význam odbornej prípravy a rekvalifikácie, úlohu prevencie, ktorú plní sektor zdravotníctva, efektívnosť výdavkov v sektore zdravotníctva a potrebu zachovať účinnosť systému sociálnej ochrany.

2. Všeobecné pripomienky

2.1.

EHSV opakuje svoje názory, pokiaľ ide o skutočnosť, že ročný prieskum rastu sa nevzťahuje na iné relevantné oblasti politiky, ako je napríklad politika v oblasti životného prostredia alebo ďalšie dôležité otázky ako kvalitné pracovné miesta. EHSV sa domnieva, že je možné rozšíriť semester s cieľom zabezpečiť, aby makroekonomické politiky EÚ boli trvalo udržateľné, a to nielen v hospodárskom a sociálnom kontexte, ale aj z environmentálneho hľadiska. Semester musí pristupovať k hospodárskym, sociálnym a environmentálnym výzvam rovnakým spôsobom.

2.2.

Z tohto pohľadu by európsky semester mal zahŕňať komplexný systém ukazovateľov, ktoré budú zohľadňovať sociálne a environmentálne dôsledky. Zavedenie ukazovateľov sociálneho prehľadu v RPR na rok 2018 je prvým krokom týmto smerom, ktorý by mal byť podľa možností doplnený o ukazovatele vzťahujúce sa na vývoj miezd a miery pokrytia kolektívneho vyjednávania. Súčasné makroekonomické a sociálne analýzy by sa mohli doplniť pridaním ukazovateľov efektívneho využívania zdrojov a energetickej účinnosti, pokroku v oblasti národných cieľov týkajúcich sa klímy a energetiky a zmien vnútroštátneho environmentálneho daňového zaťaženia.

2.3.

RPR by mal klásť väčší dôraz na dlhodobé demografické problémy, a to najmä v súvislosti so starnutím obyvateľstva a migráciou pracovníkov. V situácii, keď sa zdá, že sa podarilo odvrátiť bezprostredné ohrozenie hospodárskej a fiškálnej stability, existuje naliehavá potreba zamerať sa na tieto dlhodobejšie otázky.

2.4.

EHSV dospel počas diskusií k záveru, že európsky semester by sa mal viac rozvinúť, aby sa zaistila koordinácia plnenia cieľov trvalo udržateľného rozvoja (5).

2.5.

Pri rozvoji európskeho semestra by sa malo zohľadňovať obdobie po brexite a vychádzať z predpokladu, že bude nevyhnutné navýšiť finančnú kapacitu.

2.6.

Okrem toho bude potrebné prispôsobiť európsky semester budúcej stratégii po roku 2020. Táto stratégia by mala vychádzať z priorít Junckerovej Komisie, ako aj z cieľov stanovených do roku 2030 založených na stratégii Európa 2020 a jej cieľoch (ktoré sú stále relevantné aj na nadchádzajúce roky) a Parížskej dohode o zmene klímy.

3. Konkrétne pripomienky

3.1. Investície

3.1.1.

Rast produktivity je jedným z hlavných zdrojov zlepšovania v oblasti hospodárskeho blahobytu. Je veľmi dôležité, aby si EÚ zachovala vysokú a udržateľnú mieru rastu produktivity, a to vzhľadom na skutočnosť, že EÚ v súčasnosti zaostáva za svojimi hlavnými konkurentmi, najmä v kľúčových priemyselných odvetviach a rozvoji nízkouhlíkových technológií. Neustále sa zlepšujúce hospodárstvo je nevyhnutným základom pre financovanie sociálneho zabezpečenia a zdravotnej starostlivosti na úrovni, akú požadujú európski občania. Podpora blahobytu, súdržnosti a sociálnej spravodlivosti je plne zlučiteľná s hospodárskym rastom a rastom produktivity (6).

3.1.2.

Kľúčom k rastu produktivity sú investície, kvalitné pracovné miesta, inovácie a poznatky. S nižším kapitálovými investíciami sa pracovníkom dáva k dispozícii menej nových zariadení a za rovnakých podmienok sú budúce miery rastu produktivity na nižšej úrovni. Platí to najmä v časoch, keď sa rast pracovnej sily spomaľuje v dôsledku demografických zmien a poklesu pôrodnosti, ako je tomu v prípade Európy. Na zvýšenie produktivity práce je potrebné investovať do vzdelávania, celoživotného vzdelávania a odbornej prípravy, zlepšenia pracovných podmienok, základných služieb, ako sú starostlivosť o deti a mimoškolská starostlivosť, modernizácie prevádzok, zariadení a výrobných techník, nových objavov a inovácií, dopravy, komunikácií a ďalšej infraštruktúry. Okrem toho sa musí vziať do úvahy skutočnosť, že rozsiahle verejné investície vrátane sociálnych investícií si vyžadujú oveľa dlhšie lehoty. Ďalšie zohľadnenie požiadaviek na plánovanie by preto malo pomôcť zvýšiť objem verejných investícií. EHSV opakovane vyzýva, aby sa na tento účel schválilo prijatie tzv. „zlatého pravidla verejných investícií“ na stimulovanie verejných investícií.

3.1.3.

EHSV v tejto súvislosti považuje za dôležité, aby sa v plnej miere využili príležitosti, ktoré ponúka rozpočet EÚ a národné rozpočty a aby politika súdržnosti bola aj naďalej hlavným investičným nástrojom EÚ. Výbor však zdôrazňuje, že jej riadenie a interakcia s európskym semestrom by sa mali zlepšiť s cieľom ďalej zvýšiť jej prínos k udržateľnému a inkluzívnemu rastu. Štrukturálne fondy sa môžu používať viac ako v súčasnosti, aby sa podporilo vzdelávanie a odborná príprava v oblasti potrebných zručností v úzkej spolupráci so sociálnymi partnermi. Výbor v tomto kontexte súhlasí s názorom Komisie, že EFSI zďaleka nedosiahol svoj plný potenciál, pokiaľ ide o podporu rozvoja ľudského kapitálu.

3.1.4.

Na modernizáciu prevádzok a výrobných technológií je potrebné vytvoriť vhodné podnikateľské a spoločenské prostredie, aby tak spoločnosti boli motivované investovať. EHSV sa domnieva, že je mimoriadne dôležité, aby členské štáty vybudovali silnejšie a účinnejšie inštitúcie schopné bojovať proti korupcii a dodržiavať zásady právneho štátu. V opačnom prípade miera investícií nemôže byť vysoká.

3.1.5.

EHSV opätovne zdôrazňuje potrebu investícií do opatrení na podporu spravodlivého prechodu, ktoré sprevádzajú transformačné investície, najmä v oblasti energetiky a výrobných odvetví. Tieto investície, na ktorý by mali byť k dispozícii vhodné finančné prostriedky, by mali podporovať aj pracovníkov z regiónov prechádzajúcich z vysokouhlíkového na nízkouhlíkové priemyselné odvetvia, ktoré potrebujú kvalitné riadenie, aby mohli prispieť k dosiahnutiu cieľov v oblasti dôstojnej práce pre všetkých, sociálneho začlenenia a odstránenia chudoby.

3.1.6.

Okrem priaznivých podmienok je pre investície tiež dôležitá existencia dobre fungujúcich finančných trhov v Európe. EHSV sa obáva, že integrácia finančných trhov ešte stále zaostáva. Ďalší rozvoj bankovej únie a únie kapitálových trhov (CMU) by mal pokračovať bez akéhokoľvek odkladu.

3.1.7.

EHSV súhlasí s tým, že prvoradý význam má vytvorenie únie kapitálových trhov a ostatných rámcových podmienok, aby sa zlepšili podmienky financovania, diverzifikovalo riziko a uľahčil prístup k úverom pre všetky podniky a aby sa začala uplatňovať zásada rovnakých príležitostí.

3.1.8.

Podmienky pre prístup k financiám sú stále veľmi rozdielne a prístup k finančným prostriedkom je naďalej veľmi komplikovaný a predstavuje hlavnú výzvu pre MSP, malé rodinné a tradičné podniky, začínajúce a rozširujúce sa podniky. Z tohto dôvodu výbor víta opatrenia, ako je napríklad celoeurópsky fond fondov rizikového kapitálu, a vyzýva Komisiu, aby v spolupráci s miestnymi, regionálnymi a vnútroštátnymi orgánmi prijala ďalšie opatrenia na prilákanie súkromných a verejných investícií a podporu diferenciácie finančných zdrojov.

3.1.9.

Rozvoj únie kapitálových trhov – expanzia rizikových fondov, súkromné kapitálové trhy – vrátane neformálnych trhov, podnikateľských anjelov a kolektívneho financovania zlepšil prístup k rizikovému kapitálu pre osobitné kategórie MSP. Veľký podiel MSP však pravdepodobne nebude mať prospech z tohto vývoja. Dokonca ani pre inovatívne spoločnosti, začínajúce podniky a stredné podniky nie sú nové nástroje ľahko využiteľné a medzi krajinami pretrvávajú značné rozdiely podľa úrovne rozvoja miestnych kapitálových trhov a vzhľadom na nedostatok náležitých právnych predpisov. Pozornosť by sa preto mala venovať vytváraniu príslušných podmienok pre bankové financovanie pre tieto spoločnosti.

3.1.10.

EHSV vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vyvinuli všetko možné úsilie na odstránenie prekážok pre investície a vytváranie priaznivého investičného prostredia. Okrem vyššie spomenutých problémov možno ako príklad uviesť nariadenie o fonde rizikového kapitálu a ďalší rozvoj fondu sociálneho podnikania, „druhú šancu“ pre neúspešných podnikateľov, zlepšovanie insolvenčného konania alebo zavádzanie systémov preventívnej reštrukturalizácie. Jedným z pilierov rozvoja investičných aktivít musí byť stimulovanie účasti bánk a zvyšovanie ich operatívnej účinnosti.

3.1.11.

Výbor už vo svojich predchádzajúcich stanoviskách zdôraznil, že dobudovanie energetickej únie, stratégia pre jednotný digitálny a akčný plán pre obehové hospodárstvo trh prispejú k tomu, aby sa mohli vytvoriť nové možnosti investovania. Okrem toho treba zohľadniť nové príležitosti pre ekologické investície na boj proti zmene klímy. Dynamickejší rozvoj týchto oblastí je taktiež podmienený medzinárodnými obchodnými dohodami – pričom niektoré z nich môžu byť nepriaznivo ovplyvnené zmenou postojov v globálnej politike – a v dôsledku toho dostupnosťou príslušných trhov.

3.2. Uskutočňovanie štrukturálnych reforiem

3.2.1.

EHSV sa domnieva, že štrukturálne reformy by mali byť ekonomicky a sociálne dobre vyvážené. V prvom rade by sa mali vykonať štrukturálne reformy, ktoré podporujú rast produktivity, ale aj tie, ktoré posilňujú istotu zamestnania a systém sociálnej ochrany, pričom rešpektujú kolektívne vyjednávanie a nezávislosť sociálnych partnerov. Štrukturálne reformy sú nevyhnutné na vybudovanie integrity a transparentnosti verejnej správy a poskytovanie kvalitných služieb občanom a podnikom.

3.2.2.

EHSV berie na vedomie iniciatívy, ktoré navrhla Komisia v pláne na prehĺbenie hospodárskej a menovej únie v Európe, a v súčasnosti pripravuje osobitné stanovisko k tomto balíku iniciatív (7). Výbor bude naďalej prispievať do diskusie vedúcich predstaviteľov EÚ o budúcom rozvoji HMÚ v rámci diskusie o budúcnosti Európy. Výbor však vyjadruje poľutovanie nad tým, že v RPR sa väčšina problémov pri posilňovaní konvergencie a zahrnutí členských štátov týka takmer výlučne len krajín eurozóny. Mala by sa rovnako venovať pozornosť a vyvíjať úsilie aj v súvislosti s konvergenciou krajín, ktoré nie sú členmi eurozóny. Treba propagovať novú stratégiu a akčný plán, aby sa zabezpečilo, že členské štáty s nižšou produktivitou dostihnú štáty s lepšími výsledkami rozvojom svojich vlastných kvalitných investícií do rastu. Takisto by sa mali prijať opatrenia na podporu oživenia konkrétnych oblastí prostredníctvom revitalizačných projektov zahŕňajúcich kvalitný rast a investície.

3.2.3.

Pri koncipovaní, vypracúvaní a realizácii štrukturálnych reforiem, ktoré sú primerané a vyvážené z hospodárskeho a sociálneho hľadiska, zohrávajú osobitne dôležitú úlohu sociálni partneri. Podstatou tejto úlohy musí byť nový začiatok sociálneho dialógu, ktorý bude vychádzať zo súčasného dialógu, ale bude využívať posilnené kapitálové nástroje. Zodpovedná občianska angažovanosť značne závisí od jasnej a priamej komunikácie. EHSV víta zámer Komisie výrazne a systematicky zapojiť sociálnych partnerov do cyklu európskeho semestra.

3.2.4.

EHSV súhlasí s názorom Európskeho parlamentu, podľa ktorého je dobre fungujúci trh práce veľmi dôležitý pre pozitívnu ekonomickú konjunktúru (8). Mala by to byť jedna z priorít reforiem. EHSV sa však domnieva, že je potrebné posilniť sociálny rozmer jednotného európskeho trhu vrátane systémov sociálneho zabezpečenia, pričom základom toho by mal byť EPSP.

3.2.5.

Pri riešení štrukturálnych problémov na trhu práce, ktorým čelia členské štáty, by Komisia mala brať do úvahy rôzne úrovne hospodárskeho rozvoja členských štátov, pričom by navrhované opatrenia mali byť produktívne, inkluzívne, prijateľné a zrealizovateľné v ich spoločnostiach.

3.2.6.

Kvalitné vzdelávanie a odborná príprava musia byť prístupné pre všetkých ako základné právo. Pre rozvoj európskeho hospodárstva je však v súčasnosti veľmi dôležité, aby bolo možné sa spoľahnúť na vzdelanú, dobre informovanú a zručnú pracovnú silu. Existuje mnoho signálov organizácií zamestnávateľov, že najvýznamnejším faktorom, ktorý bráni zvýšeniu produkcie a tvorby pracovných miest je nedostatok správnych zručností požadovaných podnikmi. Na druhej strane odborové zväzy naliehavo požadujú vhodný rámec, ktorý by všetkým umožnil nadobúdať najnovšie zručnosti potrebné počas svojej kariéry (napr. právo na platené študijné voľno), čo prináša povinnosti pre všetkých: pre jednotlivcov, podniky (v závislosti od ich veľkosti) a pre verejnosť. Tieto otázky je potrebné bezodkladne riešiť prostredníctvom náležitých opatrení navrhnutých v ročnom prieskume rastu v súlade s novým programom v oblasti zručností pre Európu (9).

3.2.7.

Podľa Spoločnej správy o zamestnanosti „zostáva rast miezd vo väčšine krajín utlmený … v období rokov 2014 až 2016 rast reálnej mzdy zaostával za rastom produktivity. Ide o dlhodobý trend: v EÚ sa v reálna produktivita na zamestnanca v období rokov 2000 až 2016 zvýšila o 14,3 %, zatiaľ čo reálna odmena na zamestnanca vzrástla o 10,2 % (10)“. Zatiaľ čo vo väčšine krajín bola miera rastu miezd vo väčšine krajín nižšia ako rast produktivity, v iných krajinách bola vyššia. Táto rôznorodosť vedie EHSV k tomu, aby zdôraznil, že rast reálnych miezd vrátane minimálnej mzdy, ak táto existuje, by mal byť v súlade s rastom produktivity. EHSV sa domnieva, že spravodlivé prerozdelenie príjmov a bohatstva pochádzajúcich z prírastkov produktivity by malo zvýšiť rovnosť a mať pozitívny dosah na domáci a globálny dopyt v EÚ. Tento domáci dopyt treba stimulovať ako základnú podmienku pre udržateľný rast, prekonanie krízy a podporu zamestnanosti. Jedným z najdôležitejších prostriedkov na dosiahnutie týchto cieľov v európskej ekonomike a spoločnosti je v súčasnosti zvýšenie miezd, najmä tých nižších (11).

3.2.8.

EHSV už veľakrát zdôraznil potrebu podpory pre MSP (12), ktoré – okrem dotknutých pracovníkov a zamestnancov – najviac trpia v dôsledku zlyhaní trhu, pričom majú veľký potenciál prispievať k európskemu hospodárstvu. Výbor preto víta zámer Komisie podporiť šírenie nových technológií medzi MSP. Zároveň je dôležité, aby Komisia zohľadnila aj problémy s prístupom k financovaniu pre MSP, ich rôznorodosť ako celku a potrebu podporovať malé tradičné a rodinné podniky (13).

3.2.9.

Pevnou súčasťou reformného procesu musí byť zavedenie systému stimulov, ktorý vytvára spravodlivé podmienky hospodárskej súťaže, vo väčšej miere podporuje rast a obmedzuje možnosti zneužitia. Osobitná pozornosť by sa mala venovať lepšiemu regulačnému a administratívnemu rámcu. EHSV súhlasí s názorom uvedeným v ročnom prieskume rastu, že jednotný trh v oblasti obrany by mohol priniesť značné výhody pre európskych občanov, opakovane však pripomína, že rozpočtové prostriedky EÚ by sa nemali využívať na financovanie vojenských nástrojov či operačných činností.

3.2.10.

EHSV zdôrazňuje, že je potrebné naďalej posilňovať konkurencieschopnosť Európy v širokom zmysle – oveľa viac než iba konkurencieschopnosť podnikov. Ekonomické postavenie Európy vo svete sa musí posilniť a je potrebné prijať opatrenia, ktoré by ju lepšie pripravili na súťaž s globálnymi konkurentmi.

3.3. Zodpovedné fiškálne politiky

3.3.1.

Pozorovaná obnova európskeho hospodárstva pomáha zlepšovať stav verejných financií, ktoré boli počas hospodárskej a finančnej krízy a po nej pod tlakom. Nízke úrokové sadzby a hospodársky rast zároveň poskytujú vhodné príležitosti na zníženie nadmerného verejného dlhu tam, kde existuje. Pomer verejného dlhu k HDP je v rámci EÚ rozložený veľmi nerovnomerne a táto skutočnosť vystavuje krajiny s vysokou mierou zadlženia možnému úrokovému riziku, čo vedie k vysokým nákladom na financovanie, ak sa v dôsledku uvoľňovania nastavenia menovej politiky začnú zvyšovať úrokové sadzby.

3.3.2.

Vzhľadom na tieto skutočnosti EHSV oceňuje skutočnosť, že jedným z pilierov, na ktorých Komisia zakladá svoju hospodársku a sociálnu politiku, je pilier zodpovedných fiškálnych politík. Výbor by však chcel zdôrazniť, že zodpovednú politiku verejných výdavkov nemožno hodnotiť len ako deficit podľa účtovného výsledku, ale podľa jej vplyvu na reálnu ekonomiku a spoločnosť vo všeobecnosti.

3.3.3.

EHSV v plnej miere podporuje názor, že je potrebné, aby sa fiškálna politika prispôsobila konkrétnym okolnostiam v jednotlivých krajinách. Večnú dilemu medzi potrebou zabezpečiť dlhodobú kontrolu nad úrovňami deficitu a dlhu na jednej strane a verejnými výdavkami priaznivejšími pre rast na strane druhej je vždy ťažké vyriešiť, pričom správna rovnováha sa môže odlišovať v závislosti od konkrétnej situácie krajín. EHSV podporuje pružnosť, najmä vtedy, ak umožňuje realizovať verejné investície na dynamizáciu odvetví, ktoré sú užitočné aj z dlhodobého hľadiska (vzdelávanie, odborná príprava, zdravotná starostlivosť) alebo investície zamerané na vytváranie podmienok na transformáciu ekonomiky na udržateľné hospodárstvo, ktoré bojuje proti zmene klímy alebo na podporu opatrení pre podniky postihnuté zlyhaním trhu.

3.3.4.

EHSV dôrazne vyzýva na neustály, dobre koordinovaný boj proti daňovým únikom a vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam, aby sa tak zabezpečilo spravodlivé zdaňovanie nadnárodných spoločností a digitálne hospodárstvo. EHSV takisto pripomína, že je dôležité bojovať proti daňovým únikom prostredníctvom väčšej transparentnosti (14), a proti všetkým formám nekalej daňovej súťaže medzi členskými štátmi (15).

3.4. Európsky pilier sociálnych práv

3.4.1.

EHSV víta medziinštitucionálny konsenzus dosiahnutý vo vyhlásení Európskeho piliera sociálnych práv (EPSP) na sociálnom summite v Göteborgu v novembri 2017.

3.4.2.

EPSP je v prvom rade politickým vyhlásením zahŕňajúcim legislatívne a nelegislatívne návrhy. Jednomyseľná podpora získaná zo strany členských štátov je dôležitým signálom na podporu jeho uplatňovania. Ako rámec pre legislatívne aj nelegislatívne iniciatívy by EPSP mal pomôcť podporiť reformy a zvýšiť dôraz kladený na sociálny pokrok v rámci európskeho semestra.

3.4.3.

EHSV sa domnieva, že EPSP by sa mal doplniť o časový plán týkajúci sa jeho vykonávania a podpory dosiahnutia jeho cieľov na vnútroštátnej úrovni (16).

3.4.4.

EHSV požaduje taký európsky semester, do ktorého bude v plnej miere začlenený sociálny rozmer. EHSV by si želal, aby sa ciele EPSP zahrnuli do prijímaných politických opatrení a rozhodnutí.

3.4.5.

Ako už EHSV v minulosti zdôraznil (17), EÚ musí skĺbiť zdravý hospodársky základ so silným sociálnym zameraním, aby si zaistila svoju budúcnosť. EÚ sa musí zamerať na zaistenie vyváženého a inkluzívneho hospodárskeho rastu, sociálneho pokroku a environmentálnej integrity, čo môže viesť k vyššiemu blahobytu občanov.

3.4.6.

Jesenný balík Komisie zahŕňa ukazovatele sociálneho prehľadu ako nový nástroj v rámci európskeho semestra na monitorovanie vykonávania EPSP, a to by malo byť súčasťou analýzy vykonanej v rámci nadchádzajúcich správ o jednotlivých krajinách a odporúčaní pre jednotlivé krajiny.

V Bruseli 14. februára 2018

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Georges DASSIS

(1) Spoločná správa o zamestnanosti.

(2) Ú. v. EÚ C 173, 31.5.2017, s. 73.

(3) Nariadenie (EÚ) č. 2017/825.

(4) COM(2017) 572.

(5) Ú. v. EÚ C 81, 2.3.2018, s. 44.

(6) Ú. v. EÚ C 173, 31.5.2017, s. 33.

(7) ECO/446 (zatiaľ neuverejnené v Úradnom vestníku).

(8) Ú. v. EÚ C 173, 31.5.2017, s. 73.

(9) COM(2016) 381.