This document is an excerpt from the EUR-Lex website
Document 62008TN0332
Case T-332/08: Action brought on 15 August 2008 — Melli Bank v Council
Vec T-332/08: Žaloba podaná 15. augusta 2008 – Melli Bank/Rada
Vec T-332/08: Žaloba podaná 15. augusta 2008 – Melli Bank/Rada
Ú. v. EÚ C 247, 27.9.2008, p. 23–23
(BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)
|
27.9.2008 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
C 247/23 |
Žaloba podaná 15. augusta 2008 – Melli Bank/Rada
(Vec T-332/08)
(2008/C 247/45)
Jazyk konania: angličtina
Účastníci konania
Žalobkyňa: Melli Bank plc (Londýn, Spojené kráľovstvo) (v zastúpení: R. Gordon, QC, M. Hoskins, barrister, a T. Din, solicitor)
Žalovaná: Rada Európskej únie
Návrhy žalobkyne
|
— |
zrušiť bod 4 časti B prílohy rozhodnutia Rady 2008/475/ES o reštriktívnych opatreniach voči Iránu v rozsahu, v ktorom sa týka Melli Bank plc, |
|
— |
ak sa Súdny dvor domnieva, že článok 7 ods. 2 písm. d) nariadenia má kogentné účinky, vyhlásiť článok 7 ods. 2 písm. d) nariadenia Rady 423/2007/ES o reštriktívnych opatreniach voči Iránu za neuplatniteľný, |
|
— |
zaviazať žalovanú na náhradu trov konania. |
Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia
V prejednávanej veci žalobkyňa navrhuje čiastočné zrušenie rozhodnutia Rady 2008/475/ES z 23. júna 2008 (1), ktorým sa vykonáva článok 7 ods. 2 nariadenia (ES) č. 423/2007 o reštriktívnych opatreniach voči Iránu, v rozsahu, v ktorom je žalobkyňa uvedená na zozname fyzických a právnických osôb, subjektov a orgánov, ktorých finančné prostriedky a hospodárske zdroje sú podľa tohto ustanovenia zmrazené. Žalobkyňa napadla to isté rozhodnutie vo veci T-246/08, Melli Bank/Rada (2).
Na podporu svojej žaloby v tejto veci žalobkyňa tvrdí, že Rada porušila povinnosť odôvodnenia, keď neposkytla nijaké samostatné a osobitné dôvody pre uvedenie žalobkyne na zozname. Žalobkyňa tvrdí, že nebola na tomto zozname uvedená preto, že by bola sama zapojená do poskytovania podpory činnostiam Iránu v jadrovej oblasti, ale len preto, že je dcérskou spoločnosťou materskej spoločnosti, o ktorej sa predpokladá, že je do týchto činností zapojená.
Žalobkyňa ďalej tvrdí, že ak sa článok 7 ods. 2 písm. d) nariadenia Rady (ES) č. 423/2007 (3) má vykladať v tom zmysle, že zaväzuje Radu uviesť všetky osoby, ktoré sú vo vlastníctve alebo pod kontrolou materskej spoločnosti uvedenej na zozname fyzických a právnických osôb, subjektov a orgánov, ktorých finančné prostriedky a hospodárske zdroje sú zmrazené, mal by byť vyhlásený za neuplatniteľný, pretože je v rozpore so zásadou primeranosti.
Žalobkyňa sa domnieva, že záväzné zaradenie dcérskej spoločnosti na zoznam je zbytočné a nevhodné na dosiahnutie cieľov nariadenia, pretože uvedenie materskej spoločnosti bráni dcérskej spoločnosti usadenej v Európskej únii prijímať pokyny od materskej spoločnosti, čím by tak táto materská spoločnosť priamo alebo nepriamo obchádzala účinok jej zaradenia na zoznam.
Napokon žalobkyňa tvrdí, že článok 7 ods. 2 písm. d) uvedeného nariadenia Rady sa má vykladať v tom zmysle, že poskytuje Rade diskrečnú právomoc zaradiť na zoznam dcérsku spoločnosť materskej spoločnosti, a nie že zaväzuje Radu tak urobiť.
(1) Ú. v. EÚ L 163, s. 29.
(2) Ú. v. EÚ C 197, s. 34.
(3) Nariadenie Rady (ES) č. 423/2007 z 19. apríla 2007 o reštriktívnych opatreniach voči Iránu (Ú. v. EÚ L 103, s. 1).