This document is an excerpt from the EUR-Lex website
Document 02013R1303-20240301
Regulation (EU) No 1303/2013 of the European Parliament and of the Council of 17 December 2013 laying down common provisions on the European Regional Development Fund, the European Social Fund, the Cohesion Fund, the European Agricultural Fund for Rural Development and the European Maritime and Fisheries Fund and laying down general provisions on the European Regional Development Fund, the European Social Fund, the Cohesion Fund and the European Maritime and Fisheries Fund and repealing Council Regulation (EC) No 1083/2006
Consolidated text: Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka a Európskom námornom a rybárskom fonde a ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde a Európskom námornom a rybárskom fonde, a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka a Európskom námornom a rybárskom fonde a ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde a Európskom námornom a rybárskom fonde, a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006
02013R1303 — SK — 01.03.2024 — 017.001
Tento text slúži výlučne ako dokumentačný nástroj a nemá žiadny právny účinok. Inštitúcie Únie nenesú nijakú zodpovednosť za jeho obsah. Autentické verzie príslušných aktov vrátane ich preambúl sú tie, ktoré boli uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie a ktoré sú dostupné na portáli EUR-Lex. Tieto úradné znenia sú priamo dostupné prostredníctvom odkazov v tomto dokumente
|
NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) č. 1303/2013 zo 17. decembra 2013, (Ú. v. ES L 347 20.12.2013, s. 320) |
Zmenené a doplnené:
Opravené a doplnené:
NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) č. 1303/2013
zo 17. decembra 2013,
ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka a Európskom námornom a rybárskom fonde a ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde a Európskom námornom a rybárskom fonde, a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006
ČASŤ I
PREDMET ÚPRAVY A VYMEDZENIE POJMOV
Článok 1
Predmet úpravy
Toto nariadenie stanovuje spoločné pravidlá platné pre Európsky fond regionálneho rozvoja (EFRR), Európsky sociálny fond (ESF), Kohézny fond, Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka (EPFRV) a Európsky námorný a rybársky fond (ENRF), ktoré fungujú na základe spoločného rámca (ďalej len „európske štrukturálne a investičné fondy alebo EŠIF“). Stanovuje aj ustanovenia potrebné na zabezpečenie účinnosti EŠIF a ich vzájomnej koordinácie a koordinácie s ďalšími nástrojmi Únie. Spoločné pravidlá vzťahujúce sa na EŠIF sú stanovené v druhej časti.
V tretej časti sa stanovujú všeobecné pravidlá, ktorými sa riadia EFRR, ESF (ďalej spoločne len „štrukturálne fondy“) a Kohézny fond, pokiaľ ide o úlohy, prioritné ciele a organizáciu štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu (ďalej len „fondy“), kritériá, ktoré majú členské štáty a regióny splniť, aby sa stali oprávnenými na podporu z fondov, dostupné finančné prostriedky a kritériá ich prideľovania.
Vo štvrtej časti sa stanovujú všeobecné pravidlá pre fondy a ►C1 ENRF ◄ , pokiaľ ide o riadenie a kontrolu, finančné riadenie, účtovníctvo a finančné opravy.
Pravidlá stanovené v tomto nariadení sa uplatňujú bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia uvedené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1306/2013 ( 1 ) a osobitné ustanovenia stanovené v nasledujúcich nariadeniach (ďalej len „nariadenia o jednotlivých fondoch“) v súlade s piatym odsekom tohto článku:
nariadenie (EÚ) č. 1301/2013 (ďalej len „nariadenie o EFRR“);
nariadenie (EÚ) č. 1304/2013 (ďalej len „nariadenie o ESF“);
nariadenie (EÚ) č. 1300/2013 (ďalej len „nariadenie o KF“);
nariadenie (EÚ) č. 1299/2013 (ďalej len „nariadenie o EÚS“);
nariadenie (EÚ) č. 1305/2013 (ďalej len „nariadenie o EPFRV“); a
budúci právny akt Únie stanovujúci podmienky finančnej pomoci pre námornú a rybársku politiku na programové obdobie 2014 - 2020 (ďalej len „nariadenie o ENRF“).
Druhá časť tohto nariadenia sa uplatňuje na všetky EŠIF okrem prípadov, keď výslovne povoľuje odchýlky. Tretia a štvrtá časť tohto nariadenia ustanovujú doplňujúce pravidlá k druhej časti, ktoré sa obdobne uplatňujú na fondy a fondy a ENRF a môžu výslovne povoľovať odchýlky v príslušných nariadeniach o jednotlivých fondoch. Nariadenia o jednotlivých fondoch môžu ustanoviť doplňujúce pravidlá k druhej časti tohto nariadenia pre EŠIF, k tretej časti tohto nariadenia pre fondy a ku štvrtej časti tohto nariadenia pre fondy a ENRF. Doplňujúce pravidlá v nariadeniach o jednotlivých fondoch nesmú byť v rozpore s druhou, treťou a štvrtou časťou tohto nariadenia. V prípade pochybností o uplatňovaní ustanovení, druhá časť tohto nariadenia je nadradená pravidlám pre jednotlivé fondy, a druhá, tretia a štvrtá časť tohto nariadenia sú nadradené nariadeniam o jednotlivých fondoch.
Článok 2
Vymedzenie pojmov
Na účely tohto nariadenia sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov:
„stratégia Únie na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu“ sú zámery a spoločné ciele, ktorými sa riadi opatrenie členských štátov a Únie a ktoré sú uvedené v záveroch prijatých Európskou radou 17. júna 2010 ako príloha I (Nová európska stratégia pre zamestnanosť a rast, hlavné ciele EÚ), v odporúčaní Rady z 13. júla 2010 ( 2 ) a v rozhodnutí Rady 2010/707/EÚ ( 3 ) a každú revíziu týchto zámerov a spoločných cieľov;
„strategický politický rámec“ je dokument alebo viaceré dokumenty vytvorené na národnej alebo regionálnej úrovni, ktorým sa stanovuje obmedzený počet súdržných priorít určených na základe dôkazov a časový rámec na realizáciu týchto priorít a ktoré môžu zahŕňať monitorovací mechanizmus;
„stratégia pre inteligentnú špecializáciu“ sú národné alebo regionálne inovačné stratégie, ktoré určujú priority s cieľom vytvoriť konkurenčnú výhodu tým, že rozvíjajú a spájajú silné stránky výskumu a inovácií s potrebami podnikov na riešenie nových príležitostí a vývoja na trhu koherentným spôsobom bez toho aby dochádzalo k duplicite a fragmentácii úsilia; stratégia pre inteligentnú špecializáciu môže mať formu národného alebo regionálneho strategického politického rámca pre výskum a inováciu alebo byť jeho súčasťou;
„pravidlá pre jednotlivé fondy“ sú ustanovenia stanovené v tretej časti alebo vo štvrtej časti tohto nariadenia alebo v nariadení, ktorými sa riadi jeden alebo viaceré EŠIF vymenované vo štvrtom odseku článku 1;
„programovanie“ je proces organizovania, rozhodovania a prideľovania finančných prostriedkov v niekoľkých fázach za účasti partnerov v súlade s článkom 5, určený na realizáciu spoločného opatrenia Únie a členských štátov na viacročnom základe s cieľom plniť ciele stratégie Únie na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu;
„program“ je „operačný program“ uvedený v tretej časti alebo vo štvrtej časti tohto nariadenia a v nariadení o ENRF a „program rozvoja vidieka“ uvedený v nariadení o EPFRV;
„oblasť programu“ je geografická oblasť, na ktorú sa vzťahuje konkrétny program, alebo v prípade programu, na ktorý sa vzťahuje viac než jedna kategória regiónu, geografická oblasť zodpovedajúca každej osobitnej kategórii regiónu;
„priorita“ v druhej časti a štvrtej časti tohto nariadenia je „prioritná os“ uvedená v tretej časti tohto nariadenia pre EFRR, ESF a Kohézny fond a „priorita Únie“ uvedená v nariadení o ENRF a nariadení o EPFRV;
„operácia“ je projekt, zmluva, opatrenie alebo súbor projektov, ktoré boli vybrané riadiacimi orgánmi príslušných programov alebo na ich zodpovednosť a ktoré prispievajú k napĺňaniu cieľov priority alebo priorít; v súvislosti s finančnými nástrojmi operáciu tvoria finančné príspevky z programu na finančné nástroje a následná finančná podpora, ktorú poskytujú uvedené finančné nástroje;
„prijímateľ“ je verejný alebo súkromný subjekt, alebo fyzická osoba, ktoré sú zodpovedné za začatie alebo za začatie a vykonávanie operácií; a
v kontexte štátnej pomoci, subjekt, ktorému sa poskytuje pomoc, s výnimkou prípadov, keď je pomoc na podnik menšia ako 200 000 EUR, pričom v takom prípade môže dotknutý členský štát rozhodnúť, že prijímateľom je subjekt, ktorý poskytuje pomoc, a to bez toho, aby tým boli dotknuté nariadenia Komisie (EÚ) č. 1407/2013 ( 4 ), (EÚ) č. 1408/2013 ( 5 ) a (EÚ) č. 717/2014 ( 6 ); a
v kontexte finančných nástrojov podľa hlavy IV druhej časti tohto nariadenia orgán, ktorý vykonáva finančný nástroj, alebo prípadne fond fondov;
„finančné nástroje“ sú finančné nástroje vymedzené v nariadení o rozpočtových pravidlách, ak nie je v tomto nariadení uvedené inak;
„konečný prijímateľ“ je právnická alebo fyzická osoba, ktorá dostáva finančnú podporu z finančného nástroja;
„ukončená operácia“ je operácia, ktorá bola fyzicky ukončená alebo plne vykonaná a všetky s ňou súvisiace platby boli uhradené prijímateľmi a prijímateľom bol vyplatený príslušný verejný príspevok;
„verejný výdavok“ je každý verejný príspevok na financovanie operácií, ktorý pochádza z rozpočtu národných, regionálnych alebo miestnych orgánov verejnej správy, rozpočtu Únie súvisiaceho s EŠIF, rozpočtu verejnoprávnych subjektov alebo rozpočtu združení orgánov verejnej správy alebo verejnoprávnych subjektov a na účely stanovenia podielu spolufinancovania pre programy alebo priority ESF môže zahŕňať prípadné finančné zdroje, ktorými kolektívne prispeli zamestnávatelia a zamestnanci;
„verejnoprávny subjekt“ je každý subjekt, ktorý sa riadi verejným právom v zmysle článku 1 bodu 9 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/18/ES ( 10 ), a každé európske zoskupenie územnej spolupráce (EZÚS) zriadené v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1082/2006 ( 11 ) bez ohľadu na to, či sa EZÚS považuje podľa príslušných vnútroštátnych vykonávacích ustanovení za verejnoprávny subjekt alebo súkromnoprávny subjekt;
„dokument“ je listina alebo elektronické médium s informáciami relevantnými v kontexte tohto nariadenia;
„sprostredkovateľský orgán“ je každý verejný alebo súkromný subjekt, za ktorého činnosť je zodpovedný riadiaci orgán alebo certifikačný orgán alebo ktorý v mene tohto orgánu plní povinnosti voči prijímateľom vykonávajúcim operácie;
„stratégia miestneho rozvoja vedeného komunitou“ je ucelený súbor operácií, účelom ktorého je plniť miestne ciele a uspokojovať miestne potreby a ktorý prispieva k plneniu stratégie Únie na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu, a ktorý je navrhnutý a realizovaný miestnou akčnou skupinou;
„partnerská dohoda“ je dokument pripravený členským štátom spolu s partnermi v súlade s prístupom viacúrovňového riadenia, v ktorom sa stanovuje stratégia, priority a podmienky členského štátu na využívanie EŠIF efektívnym a účinným spôsobom s cieľom sledovať stratégiu Únie na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu, a ktorý schvaľuje Komisia po hodnotení a dialógu s dotknutým členským štátom;
„kategória regiónov“ je začlenenie regiónov do kategórie „menej rozvinuté regióny“, „prechodné regióny“ alebo „vyspelejšie regióny“ v súlade s článkom 90 ods. 2;
„žiadosť o platbu“ je žiadosť o platbu alebo vyhlásenie o výdavkoch, ktoré predložil členský štát Komisii;
„EIB“ je Európska investičná banka, Európsky investičný fond alebo každá dcérska spoločnosť Európskej investičnej banky;
„verejno-súkromné partnerstvá“ sú formy spolupráce medzi verejnými subjektmi a súkromným sektorom, ktorej cieľom je realizácia investícií do projektov v oblasti infraštruktúry alebo iných druhov operácií poskytujúcich verejné služby prostredníctvom rozdelenia rizika, združenia odborných znalostí zo súkromného sektora alebo dodatočných zdrojov kapitálu;
„operácia verejno-súkromného partnerstva“ je operácia, ktorá sa uskutočňuje alebo sa má uskutočniť v rámci štruktúry verejno-súkromného partnerstva;
„viazaný účet“ je bankový účet zabezpečený písomnou dohodou medzi riadiacim orgánom alebo sprostredkovateľským orgánom a orgánom vykonávajúcim finančný nástroj alebo v prípade operácie verejno-súkromného partnerstva písomnou dohodou medzi verejným subjektom ako prijímateľom a súkromným partnerom, ktorý bol schválený riadiacim orgánom alebo sprostredkovateľským orgánom, osobitne založený na účely držby finančných prostriedkov vyplácaných po uplynutí obdobia oprávnenosti v prípade finančného nástroja alebo počas obdobia oprávnenosti a/alebo po období oprávnenosti v prípade operácie verejno-súkromných partnerstiev, a to výlučne ◄ na účely uvedené v článku 42 ods. 1 písm. c), v článku 42 ods. 2, článku 42 ods. 3 a článku 64, alebo bankový účet zriadený za podmienok zabezpečujúcich rovnocenné záruky za platby vyplácané z fondov;
„fond fondov“ je fond založený s cieľom poskytovať podporu z programu alebo programov niekoľkým finančným nástrojom. Ak sa finančné nástroje vykonávajú prostredníctvom fondu fondov, orgán, ktorý vykonáva fond fondov, sa považuje za jediného prijímateľa v zmysle bodu 10 tohto článku;
„MSP“ je mikropodnik, malý alebo stredný podnik, ako sú vymedzené v odporúčaní Komisie 2003/361/ES ( 12 );
„účtovný rok“ je na účely tretej časti a štvrtej časti obdobie od 1. júla do 30. júna s výnimkou prvého účtovného roka programového obdobia, v súvislosti s ktorým to je obdobie od dátumu začiatku oprávnenosti výdavkov do 30. júna 2015. Posledný účtovný rok je od 1. júla 2023 do 30. júna 2024;
„finančný rok“ je na účely tretej časti a štvrtej časti obdobie od 1. januára do 31. decembra;
„makroregionálna stratégia“ je integrovaný rámec odsúhlasený Radou a podľa potreby schválený Európskou radou, ktorý môže byť okrem iného podporovaný z EŠIF, určený na riešenie spoločných výziev, ktorým čelí určená geografická oblasť zahŕňajúca členské štáty a tretie krajiny nachádzajúce sa v rovnakej geografickej oblasti, ktoré majú v dôsledku toho prospech z posilnenej spolupráce prispievajúcej k dosiahnutiu hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti;
„stratégia morskej oblasti“ je štruktúrovaný rámec spolupráce vo vzťahu k určitej geografickej oblasti, ktorý vytvorili inštitúcie Únie, členské štáty, ich regióny a prípadne tretie krajiny, ktoré majú spoločnú morskú oblasť; v stratégii morskej oblasti sa zohľadňujú geografické, klimatické, hospodárske a politické osobitosti morskej oblasti.
„použiteľná ex ante kondicionalita“ je konkrétny a presný vopred definovaný rozhodujúci faktor, ktorý je nevyhnutným predpokladom na účinné a efektívne splnenie ►C1 špecifického cieľa ◄ v rámci investičnej priority alebo priority Únie, má k nim priamu a konkrétnu väzbu a má na ne priamy vplyv;
„ ►C1 špecifický cieľ ◄ “ je výsledok, ku ktorému investičná priorita alebo priorita Únie prispieva v špecifickom národnom alebo regionálnom kontexte prostredníctvom akcií alebo opatrení uskutočnených v rámci takejto priority;
„príslušné odporúčania pre jednotlivé krajiny prijaté v súlade s článkom 121 ods. 2 ZFEÚ“ a „príslušné odporúčania Rady prijaté v súlade s článkom 148 ods. 4 ZFEÚ“ sú odporúčania týkajúce sa štrukturálnych úloh, ktoré je vhodné riešiť pomocou viacročných investícií patriacich priamo do pôsobnosti EŠIF, ako je stanovené v nariadeniach o jednotlivých fondoch;
„nezrovnalosť“ je akékoľvek porušenie práva Únie alebo vnútroštátneho práva týkajúceho sa jeho uplatňovania, vyplývajúce z konania alebo opomenutia hospodárskeho subjektu, ktorý sa zúčastňuje na vykonávaní EŠIF, dôsledkom čoho je alebo by bolo poškodenie rozpočtu Únie zaťažením rozpočtu Únie neoprávnenou výdavkovou položkou;
„hospodársky subjekt“ je akákoľvek fyzická alebo právnická osoba alebo iný subjekt, ktorý sa zúčastňuje na poskytnutí pomoci z EŠIF, s výnimkou členského štátu, ktorý svoje právomoci vykonáva ako orgán verejnej správy;
„systémová nezrovnalosť“ je každá nezrovnalosť, ktorá sa môže vyskytnúť opakovane, s vysokou pravdepodobnosťou výskytu pri podobnom type operácií a ktorá je dôsledkom závažného nedostatku účinného fungovania systémov riadenia a kontroly, a to vrátane nestanovenia vhodných postupov v súlade s týmto nariadením a pravidiel pre jednotlivé fondy;
„závažný nedostatok v účinnom fungovaní systému riadenia a kontroly“ je na účely vykonávania fondov a fondu ENRF v rámci štvrtej časti nedostatok, ktorý vyžaduje podstatné zlepšenie systému, ktorý vystavuje fondy a ENRF závažnému riziku nezrovnalostí a ktorého existencia nie je zlučiteľná s audítorským stanoviskom bez výhrad k fungovaniu systému riadenia a kontroly.
Článok 3
Výpočet lehôt pre rozhodnutia Komisie
►C1 Ak sa podľa článku 16 ods. 2 a 4, článku 29 ods. 4, článku 30 ods. 2 a 3, ◄ článku 102 ods. 2, článku 107 ods. 2 a článku 108 ods. 3 stanoví pre Komisiu prostredníctvom vykonávacieho aktu lehota na prijatie rozhodnutia alebo jeho zmenu, táto lehota nezahŕňa obdobie, ktoré sa začína dátumom nasledujúcim po dátume, keď Komisia poslala členskému štátu svoje pripomienky, a ktoré trvá dovtedy, kým členský štát na pripomienky neodpovie.
DRUHÁ ČASŤ
SPOLOČNÉ USTANOVENIA PLATNÉ PRE EŠIF
HLAVA I
ZÁSADY PODPORY ÚNIE PRE EŠIF
Článok 4
Všeobecné zásady
Článok 5
Partnerstvo a viacúrovňové riadenie
Čo sa týka partnerskej dohody a každého programu, každý členský štát v súlade so svojím inštitucionálnym a právnym rámcom vytvorí partnerstvo s príslušnými regionálnymi a miestnymi orgánmi verejnej správy. Na partnerstve sa podieľajú títo partneri:
príslušné orgány mestskej samosprávy a ostatné orgány verejnej správy;
hospodárski a sociálni partneri; a
príslušné subjekty, ktoré zastupujú občiansku spoločnosť, vrátane partnerov činných v oblasti ochrany životného prostredia, mimovládne organizácie a subjekty zodpovedné za podporu sociálneho začleňovania, rodovej rovnosti a nediskriminácie.
Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 149 prijímať delegované akty s cieľom ustanoviť európsky kódex správania pre partnerstvo (ďalej len „kódex správania“) v záujme poskytovania podpory a pomoci členským štátom pri organizovaní partnerstva v súlade s odsekmi 1 a 2 tohto článku. Kódex správania predstavuje rámec, v ktorom sa členské štáty na základe svojho inštitucionálneho a právneho rámca, ako aj národných a regionálnych kompetencií, usilujú o realizáciu partnerstva. Kódex správania v plnej miere dodržiava zásady subsidiarity a proporcionality a stanovuje tieto prvky:
hlavné zásady týkajúce sa transparentných postupov, ktoré sa majú dodržiavať pri určovaní príslušných partnerov, prípadne vrátane ich zastrešujúcich organizácií, aby sa členským štátom uľahčilo navrhovanie príslušných najreprezentatívnejších partnerov v súlade s ich inštitucionálnym a právnym rámcom;
hlavné zásady a osvedčené postupy súvisiace so zapojením rozličných kategórií príslušných partnerov stanovených v odseku 1, do prípravy partnerskej dohody a programov, informácie, ktoré sa majú poskytnúť o ich zapojení, a v rozličných fázach vykonávania;
osvedčené postupy súvisiace s formulovaním pravidiel členstva a vnútorných postupov monitorovacích výborov, o ktorých v prípade potreby rozhodnú členské štáty alebo monitorovacie výbory programov v súlade s príslušnými ustanoveniami tohto nariadenia a pravidlami pre jednotlivé fondy;
hlavné ciele a osvedčené postupy v prípadoch, keď riadiaci orgán zapojí príslušných partnerov do prípravy výziev na predkladanie návrhov, a najmä osvedčené postupy na predchádzanie možným konfliktom záujmu v prípadoch, keď existuje možnosť, že príslušní partneri sú aj možnými prijímateľmi, a na zapojenie príslušných partnerov do prípravy správ o pokroku a vo vzťahu s monitorovacími a hodnotiacimi programami v súlade s príslušnými ustanoveniami tohto nariadenia a pravidlami pre jednotlivé fondy;
orientačné oblasti, témy a osvedčené postupy týkajúce sa toho, ako môžu príslušné orgány členských štátov využívať EŠIF vrátane technickej pomoci pri posilňovaní inštitucionálnych kapacít príslušných partnerov v súlade s príslušnými ustanoveniami tohto nariadenia a pravidlami pre jednotlivé fondy;
úlohu Komisie pri šírení osvedčených postupov;
hlavné zásady a osvedčené postupy, ktoré sú vhodné na uľahčovanie hodnotenia realizácie partnerstva a jeho pridanej hodnoty členskými štátmi.
Ustanovenia kódexu správania nesmú byť nijakým spôsobom v rozpore s príslušnými ustanoveniami tohto nariadenia alebo pravidlami pre jednotlivé fondy.
Článok 6
Súlad s právom Únie a vnútroštátnym právom
Operácie podporované z EŠIF musia byť v súlade s uplatniteľným právom Únie a vnútroštátnym právom týkajúcim sa jeho uplatňovania (ďalej len „uplatniteľné právo“).
Článok 7
Podpora rovnosti mužov a žien a nediskriminácie
Členské štáty a Komisia zabezpečia, aby sa počas prípravy a vykonávania programov, aj vo vzťahu k ich monitorovaniu, podávaniu správ a hodnoteniu, zohľadňovala a podporovala rovnosť mužov a žien a začlenenie hľadiska rodovej rovnosti.
Členské štáty a Komisia prijmú primerané opatrenia na zabránenie každej diskriminácii z dôvodu pohlavia, rasy alebo etnického pôvodu, náboženstva alebo vierovyznania, zdravotného postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie počas prípravy a vykonávania programov. Počas prípravy a vykonávania programov je potrebné brať do úvahy najmä dostupnosť pre zdravotne postihnuté osoby.
Článok 8
Udržateľný rozvoj
Ciele EŠIF sa realizujú v súlade so zásadou udržateľného rozvoja a s podporovaním cieľa zachovania, ochrany a zlepšovania kvality životného prostredia zo strany Únie, ako je stanovené v článku 11 a článku 191 ods. 1 ZFEÚ, zohľadňujúc zásadu „znečisťovateľ platí“.
Členské štáty a Komisia zabezpečia, aby sa v priebehu prípravy a vykonávania partnerských dohôd a programov podporovali požiadavky na ochranu životného prostredia, efektívne využívanie zdrojov, zmierňovanie zmeny klímy a adaptácie na ňu, biodiverzitu, odolnosť voči prírodným katastrofám a predchádzanie rizikám a ich riadenie. Členské štáty poskytnú informácie o podpore cieľov v oblasti zmeny klímy pomocou metodiky založenej na kategóriách intervencií, oblastiach záujmu alebo opatreniach, a to podľa toho, čo je vhodné pre každý z EŠIF. Táto metodika spočíva v priradení konkrétneho koeficientu podpore poskytovanej v rámci EŠIF na úrovni, ktorá odráža rozsah, v akom táto podpora prispieva k plneniu cieľov v oblasti zmierňovania zmeny klímy a adaptácie na ňu. Priradený konkrétny koeficient sa rozlišuje na základe toho, či daná pomoc prispieva k plneniu cieľov v oblasti zmeny klímy významne alebo mierne. Pokiaľ daná podpora k týmto cieľom neprispieva alebo prispieva len bezvýznamne, je jej pridelený nulový koeficient. V prípade EFRR, ESF a Kohézneho fondu sú koeficienty priradené kategóriám intervencií ustanoveným v rámci nomenklatúry prijatej Komisiou. V prípade EPFRV sú koeficienty priradené oblastiam záujmu stanoveným v nariadení o EPFRV, a v prípade ENRF opatreniam stanoveným v nariadení o ENRF.
Komisia stanoví jednotné podmienky pre uplatňovanie metodiky uvedenej v druhom pododseku pre každý z EŠIF prostredníctvom vykonávacieho aktu. Uvedený vykonávací akt sa prijme v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 150 ods. 3.
HLAVA II
STRATEGICKÝ PRÍSTUP
KAPITOLA I
Tematické ciele pre EŠIF a spoločný strategický rámec
Článok 9
Tematické ciele
S cieľom prispieť k stratégii Únie na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu, ako aj k úlohe jednotlivých fondov podľa ich cieľov vychádzajúcich zo zmluvy vrátane hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti, z každého EŠIF sa podporujú tieto tematické ciele:
posilnenie výskumu, technologického rozvoja a inovácií,
zlepšenie prístupu k IKT a zlepšenie ich využívania a kvality,
zvýšenie konkurencieschopnosti MSP, sektora poľnohospodárstva (v prípade EPFRV) a sektora rybárstva a akvakultúry (v prípade ENRF),
podpora prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo vo všetkých sektoroch;
podpora prispôsobovania sa zmene klímy, predchádzanie a riadenie rizika,
zachovanie a ochrana životného prostredia a podpora efektívneho využívania zdrojov;
podpora udržateľnej dopravy a odstraňovanie prekážok v kľúčových sieťových infraštruktúrach,
podpora udržateľnosti a kvality zamestnanosti a mobility pracovnej sily,
podpora sociálneho začlenenia, boj proti chudobe a akejkoľvek diskriminácii,
investovanie do vzdelania, školení a odbornej prípravy, ako aj zručností a celoživotného vzdelávania,
posilnenie inštitucionálnych kapacít orgánov verejnej správy a zainteresovaných strán a efektivity verejnej správy.
Tematické ciele sa prevedú do priorít špecifických pre každý z EŠIF a stanovia sa v pravidlách pre jednotlivé fondy.
Priority stanovené pre každý z EŠIF v pravidlách pre jednotlivé fondy zahŕňajú najmä primerané využívanie každého z EŠIF v oblasti migrácie a azylu. V uvedenom kontexte by sa v relevantných prípadoch mala zabezpečiť koordinácia s Fondom pre azyl, migráciu a integráciu zriadeným nariadením Európskeho parlamentu a Rady č. 516/2014 ( 13 ).
Článok 10
Spoločný strategický rámec
Článok 11
Obsah
SSR stanoví:
mechanizmy na zaistenie príspevku z EŠIF pre stratégiu Únie na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu a súdržnosti a jednotnosti programovania EŠIF v súvislosti s príslušnými odporúčaniami pre jednotlivé krajiny prijatými v súlade s článkom 121 ods. 2 ZFEÚ, príslušnými odporúčaniami Rady prijatými v súlade s článkom 148 ods. 4 ZFEÚ a prípadne na národnej úrovni národným programom reforiem;
opatrenia na podporu integrovaného využívania EŠIF;
opatrenia na koordináciu medzi EŠIF a ostatnými príslušnými politikami a nástrojmi Únie vrátane vonkajších nástrojov pre spoluprácu;
horizontálne princípy uvedené v článkoch 5, 7 a 8 a prierezové ciele politiky pre vykonávanie EŠIF;
opatrenia na riešenie kľúčových územných výziev pre mestské, vidiecke, pobrežné a rybárske oblasti, demografických problémov regiónov alebo osobitných potrieb geografických oblastí závažne a trvalo znevýhodnených prírodnými alebo demografickými podmienkami, ako sa uvádza v článku 174 ZFEÚ, a konkrétnych problémov najvzdialenejších regiónov v zmysle článku 349 ZFEÚ;
prioritné oblasti pre činnosti spolupráce na základe EŠIF, v prípade potreby so zreteľom na ►C1 makroregionálne stratégie a stratégie pre morské oblasti ◄ .
Článok 12
Preskúmanie
V prípade významných zmien v sociálnej a ekonomickej situácii Únie alebo zmien v stratégii Únie na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu, Komisia môže podať návrh na preskúmanie SSR, alebo Európsky parlament či Rada, konajúc v súlade s článkami 225 alebo 241 ZFEÚ, môžu požiadať Komisiu, aby takýto návrh podala.
Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 149 prijímať delegované akty s cieľom doplniť alebo zmeniť oddiely 4 a 7 prílohy I, ak je potrebné zohľadniť zmeny politík a nástrojov Únie uvedených v oddiele 4 alebo zmeny v činnostiach spolupráce uvedených v oddiele 7, alebo zohľadniť zavedenie nových politík a nástrojov Únie alebo činností spolupráce.
Článok 13
Pokyny pre prijímateľov
KAPITOLA II
Partnerská dohoda
Článok 14
Príprava partnerskej dohody
Článok 15
Obsah partnerskej dohody
Partnerská dohoda stanovuje:
opatrenia na zabezpečenie súladu so stratégiou Únie na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu, ako aj s úlohami jednotlivých fondov podľa ich cieľov vychádzajúcich zo zmluvy vrátane hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti, vrátane:
analýzy rozdielov, potrieb v oblasti rozvoja a potenciálu rastu vzhľadom na tematické ciele a územné výzvy a podľa potreby s prihliadnutím na národný program reforiem a príslušné odporúčania pre jednotlivé krajiny prijaté v súlade s článkom 121 ods. 2 ZFEÚ a príslušné odporúčania Rady prijaté v súlade s článkom 148 ods. 4 ZFEÚ;
vybraných tematických cieľov a pri každom tematickom cieli zhrnutie hlavných výsledkov očakávaných pre každý z EŠIF;
orientačného rozdelenia podpory Únie podľa tematického cieľa na národnej úrovni pre každý z EŠIF, ako aj celkovú orientačnú sumu podpory plánovanej na ciele súvisiace so zmenou klímy;
uplatňovanie horizontálnych princípov uvedených v článkoch 5, 7 a 8 a cieľov politiky pre vykonávanie EŠIF;
zoznamu programov v rámci EFRR, ESF a Kohézneho fondu s výnimkou programov v rámci cieľa Európskej územnej spolupráce a zoznamu programov v prípade EPFRV a ENRF spolu s príslušnými orientačnými pridelenými finančnými prostriedkami podľa EŠIF a roku;
informácie o finančných prostriedkoch pridelených na výkonnostnú rezervu a rozčlenených podľa EŠIF a prípadne podľa kategórie regiónu a o sumách vylúčených z výpočtu výkonnostnej rezervy v súlade s článkom 20;
opatrenia na zabezpečenie efektívneho vykonávania EŠIF vrátane:
opatrení v súlade s inštitucionálnym rámcom členských štátov na zabezpečenie koordinácie medzi EŠIF a inými finančnými nástrojmi Únie a vnútroštátnymi finančnými nástrojmi a s EIB;
informácií potrebných na ►C1 ex ante overenie ◄ súladu s pravidlami o doplnkovosti, ako sú vymedzené v tretej časti;
súhrn hodnotenia plnenia použiteľných ex ante kondicionalít v súlade s článkom 19 a prílohou XI na národnej úrovni a v prípade, že sa použiteľné ex ante kondicionality nesplnili, súhrn opatrení, ktoré sa majú vykonať, zodpovedných orgánov a harmonogramu vykonania týchto opatrení;
metodiky a mechanizmov na zabezpečenie súladu vo fungovaní výkonnostného rámca v súlade s článkom 21;
posúdenia toho, či je potrebné posilniť administratívnu kapacitu orgánov zapojených do riadenia a kontroly programov a prípadne prijímateľov, ako aj v prípade potreby súhrnu opatrení, ktoré sa majú vykonať na tento účel;
súhrnu plánovaných opatrení v programoch vrátane orientačného harmonogramu na dosiahnutie zníženia administratívnej záťaže prijímateľov;
opatrenia pre zásady partnerstva uvedené v článku 5;
orientačný zoznam partnerov uvedených v článku 5 a súhrn opatrení vykonaných na ich zapojenie v súlade s článkom 5 a ich úlohy pri príprave partnerskej dohody, a správy o pokroku, ako sa uvádza v článku 52.
V partnerskej dohode sa ďalej uvádza:
integrovaný prístup k územnému rozvoju podporovaný z EŠIF alebo súhrn integrovaných prístupov k územnému rozvoju na základe obsahu programov, ktorý vymedzuje:
opatrenia na zabezpečenie integrovaného prístupu k využívaniu EŠIF na územný rozvoj konkrétnych subregionálnych oblastí, najmä vykonávacie opatrenia v súvislosti s článkami 32, 33 a 36 spolu so zásadami identifikácie mestských oblastí, v ktorých sa majú uplatňovať integrované opatrenia pre udržateľný mestský rozvoj;
hlavné prioritné oblasti pre spoluprácu v rámci EŠIF, v prípade potreby zohľadňujúce makroregionálne stratégie a stratégie pre morské oblasti;
prípadne integrovaný prístup na riešenie konkrétnych potrieb geografických oblastí najviac postihnutých chudobou alebo cieľových skupín, ktorým najviac hrozí diskriminácia alebo sociálne vylúčenie, s osobitným dôrazom na marginalizované komunity a osoby so zdravotným postihnutím, dlhodobo nezamestnaných a mladých ľudí, ktorí nemajú zamestnanie, nevzdelávajú sa ani neabsolvujú odbornú prípravu;
prípadný integrovaný prístup na riešenie demografických problémov regiónov alebo konkrétnych potrieb geografických oblastí, ktoré sú závažne a trvalo znevýhodnené prírodnými a demografickými podmienkami, ako sa uvádza v článku 174 ZFEÚ;
opatrenia na zabezpečenie účinného vykonávania EŠIF, a to vrátane hodnotenia existujúcich systémov elektronickej výmeny údajov a súhrnu plánovaných opatrení s cieľom postupne umožniť, aby sa všetky výmeny informácií medzi prijímateľmi a orgánmi zodpovednými za riadenie a kontrolu programov uskutočňovali formou elektronickej výmeny údajov.
Článok 16
Prijatie a zmena partnerskej dohody
Komisia každý rok do 31. marca prijme rozhodnutie potvrdzujúce, že zmeny partnerskej dohody odrážajú zmeny jedného alebo viacerých programov schválené Komisiou v predchádzajúcom kalendárnom roku.
Uvedené rozhodnutie môže zahŕňať zmenu iných prvkov partnerskej dohody podľa návrhu uvedeného v odseku 4 za predpokladu, že sa návrh predloží Komisii do 31. decembra predchádzajúceho kalendárneho roka.
Článok 17
Prijatie revidovanej partnerskej dohody v prípade oneskoreného nadobudnutia účinnosti nariadenia o jednotlivom fonde
KAPITOLA III
Tematické zameranie, ex ante kondicionality a preskúmanie výkonnosti
Článok 18
Tematické zameranie
Členské štáty v súlade s pravidlami pre jednotlivé fondy zameriavajú podporu na intervencie, ktoré prinášajú najvyššiu pridanú hodnotu, pokiaľ ide o stratégiu Únie na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu, berúc do úvahy kľúčové územné problémy pre rozličné druhy území v súlade so SSR, prípadne problémy identifikované v národných programoch reforiem a v príslušných odporúčaniach pre jednotlivé krajiny prijatých podľa článku 121 ods. 2 ZFEÚ a v príslušných odporúčaniach Rady prijatých podľa článku 148 ods. 4 ZFEÚ. Ustanovenia o tematickom zameraní podľa pravidiel pre jednotlivé fondy sa nevzťahujú na technickú pomoc.
Článok 19
Ex ante kondicionality
Ex ante kondicionality sa uplatňujú iba v tom rozsahu a za podmienky, že sú v súlade s vymedzením stanoveným v článku 2 bode 33, čo sa týka ►C1 špecifických cieľov ◄ sledovaných v rámci priorít programu. Pri posúdení uplatniteľnosti sa bez toho, aby bolo dotknuté vymedzenie stanovené v článku 2 bode 33, podľa potreby berie do úvahy zásada proporcionality v súlade s článkom 4 ods. 5 vzhľadom na výšku pridelenej podpory. Posúdenie plnenia sa obmedzuje na kritériá stanovené v pravidlách pre jednotlivé fondy a v časti II prílohy XI.
V posudzovaní uplatniteľnosti vykonávanom Komisiou sa v súlade s článkom 4 ods. 5 berie do úvahy podľa potreby aj zásada proporcionality vzhľadom na výšku pridelenej podpory. Posúdenie splnenia vykonávané Komisiou sa obmedzuje na kritériá stanovené v pravidlách pre jednotlivé fondy a kritériá v časti II prílohy XI a rešpektuje národné a regionálne kompetencie týkajúce sa rozhodovania o konkrétnych a primeraných politických opatreniach vrátane obsahu stratégií.
Článok 20
Výkonnostná rezerva
6 % zdrojov pridelených EFRR, ESF a Kohéznemu fondu v rámci cieľa Investovanie do rastu a zamestnanosti uvedeného v článku 89 ods. 2 písm. a) tohto nariadenia, ako aj EPFRV a ENRF, a opatreniam financovaným na základe spoločného riadenia v súlade s nariadením o ENRF tvorí výkonnostnú rezervu, ktorá sa stanoví v partnerskej dohode a programoch a pridelí sa na osobitné priority v súlade s ustanoveniami článku 20 tohto nariadenia.
Na účely výpočtu výkonnostnej rezervy sú vylúčené tieto finančné prostriedky:
finančné prostriedky pridelené na Iniciatívu na podporu zamestnanosti mladých ľudí, ako je stanovené v operačnom programe v súlade s článkom 18 nariadenia o ESF;
finančné prostriedky pridelené na technickú pomoc na podnet Komisie;
finančné prostriedky prevedené z prvého piliera SPP do EPFRV podľa článku 7 ods. 2 a článku 14 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 1307/2013;
prevody do EPFRV pri uplatňovaní článkov 10b, 136 a 136b nariadenia Rady (ES) č. 73/2009, pokiaľ ide o kalendárne roky 2013 resp. 2014;
finančné prostriedky prevedené do Nástroja na prepájanie Európy z Kohézneho fondu v súlade s článkom 92 ods. 6 tohto nariadenia;
finančné prostriedky prevedené do Fondu európskej pomoci pre najodkázanejšie osoby v súlade s článkom 92 ods. 7 tohto nariadenia;
finančné prostriedky pridelené na inovačné opatrenia pre udržateľný mestský rozvoj v súlade s článkom 92 ods. 8 tohto nariadenia.
Článok 21
Preskúmanie výkonnosti
Článok 22
Uplatňovanie výkonnostného rámca
Komisia schváli zmenu dotknutých programov v súlade s článkom 30 ods. 3 a 4. Ak členský štát nepredloží informácie v súlade s článkom 50 ods. 5 a 6, výkonnostná rezerva pre programy alebo príslušné priority sa dotknutým programom alebo prioritám nepridelí.
Komisia bezodkladne zruší pozastavenie priebežných platieb v prípade, keď členský štát prijal potrebné nápravné opatrenie. ►C1 Ak sa nápravné opatrenie týka presunu finančných prostriedkov pridelených na iné programy alebo priority, ktoré čiastkové ciele dosiahli, ◄ Komisia schváli prostredníctvom vykonávacieho aktu zmenu príslušných programov v súlade s článkom 30 ods. 2. Komisia v takomto prípade odchylne od článku 30 ods. 2 rozhodne o zmene najneskôr do dvoch mesiacov po tom, ako členský štát predložil žiadosť o zmenu.
Pri uplatňovaní finančných opráv berie Komisia do úvahy úroveň absorpcie a vonkajšie faktory, ktoré prispeli k neúspechu, pričom náležite zohľadní zásadu proporcionality.
Finančné opravy sa neuplatňujú, ak nesplnenie cieľov vyplýva z pôsobenia sociálno-ekonomických alebo environmentálnych faktorov, závažných zmien v hospodárskych alebo environmentálnych podmienkach v dotknutom členskom štáte alebo z dôvodov vyššej moci, ktoré závažným spôsobom ovplyvňujú realizáciu príslušných priorít.
Komisia je splnomocnená prijať v súlade s článkom 149 delegované akty stanovujúce podrobné pravidlá pre kritériá na určenie úrovne finančnej opravy, ktorá sa má uplatniť.
Komisia prijme vykonávacie akty ustanovujúce podrobné pravidlá na zabezpečenie konzistentného prístupu na určenie čiastkových cieľov a zámerov vo výkonnostnom rámci pre každú prioritu a na posúdenie dosiahnutia čiastkových cieľov a zámerov. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 150 ods. 3.
KAPITOLA IV
Opatrenia spojené s riadnou správou hospodárskych záležitostí
Článok 23
Opatrenia spájajúce efektívnosť EŠIF a riadnu správu hospodárskych záležitostí
Takáto žiadosť sa môže predložiť na tieto účely:
podporiť vykonávanie príslušného odporúčania pre jednotlivú krajinu prijatého v súlade s článkom 121 ods. 2 ZFEÚ a príslušného odporúčania Rady prijatého v súlade s článkom 148 ods. 4 ZFEÚ, adresovaného dotknutému členskému štátu ZFEÚ;
podporiť vykonávanie príslušných odporúčaní Rady určených príslušnému členskému štátu a prijatých v súlade s článkom 7 ods. 2 alebo článkom 8 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1176/2011 ( 14 ) za predpokladu, že tieto zmeny sa považujú za potrebné s cieľom pomôcť napraviť makroekonomické nerovnováhy; alebo
maximálne zvýšiť rast a vplyv konkurencieschopnosti dostupných EŠIF, ak členský štát spĺňa jednu z týchto podmienok:
má sprístupnenú finančnú pomoc Únie podľa nariadenia Rady (EÚ) č. 407/2010 ( 15 );
má sprístupnenú finančnú pomoc v súlade s nariadením Rady (ES) č. 332/2002 ( 16 );
má sprístupnenú finančnú pomoc, ktorá spúšťa program makroekonomických úprav v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 472/2013 ( 17 ) alebo spúšťa rozhodnutie Rady v súlade s článkom 136 ods. 1 ZFEÚ.
Na účely písmena c) druhého pododseku sa každá z týchto podmienok považuje za splnenú, ak bola táto pomoc sprístupnená členskému štátu pred alebo po 21. decembri 2013 a zostáva mu k dispozícii.
Rada o tomto návrhu rozhodne prostredníctvom vykonávacieho aktu. Uvedený vykonávací akt sa uplatňuje len na žiadosti o platby predložené po dátume prijatia vykonávacieho aktu.
Pozastavenie platieb nepresiahne 50 % platieb každého dotknutého programu. Rozhodnutie môže stanoviť zvýšenie úrovne pozastavenia až do výšky 100 % platieb, ak členský štát neprijme účinné opatrenie v reakcii na žiadosť v súlade s odsekom 1, do troch mesiacov od rozhodnutia o pozastavení platieb podľa odseku 6.
Komisia predloží Rade návrh na pozastavenie časti alebo všetkých záväzkov alebo platieb na programy členského štátu v prípadoch, keď:
Rada v súlade s článkom 126 ods. 8 alebo článkom 126 ods. 11 ZFEÚ rozhodne, že členský štát neprijal účinné opatrenie na nápravu svojho nadmerného schodku;
Rada prijme dve následné odporúčania v tom istom postupe pri nerovnováhe v súlade s článkom 8 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 1176/2011 z dôvodu, že členský štát predložil nedostatočný nápravný akčný plán;
Rada prijme dve následné rozhodnutia v tom istom postupe pri nerovnováhe v súlade s článkom 10 ods. 4 nariadenia (EÚ) č. 1176/2011 ustanovujúce nedodržanie zo strany členského štátu na základe toho, že neprijal odporúčané nápravné opatrenie;
Komisia dospeje k záveru, že členský štát neprijal opatrenia na vykonanie ozdravného programu uvedeného v nariadení (EÚ) č. 407/2010 alebo nariadení (ES) č. 332/2002, a v dôsledku toho rozhodne nepovoliť vyplatenie finančnej pomoci udelenej tomuto členskému štátu;
Rada rozhodne, že členský štát nedodržiava program makroekonomických úprav uvedený v článku 7 nariadenia (EÚ) č 472/2013, alebo opatrenia požadované na základe rozhodnutia Rady prijatého v súlade s článkom 136 ods. 1 ZFEÚ.
Pri predložení svojho návrhu Komisia dodržiava ustanovenia odseku 11 a vezme do úvahy všetky relevantné informácie v tomto smere, a náležite zohľadní všetky prvky vyplývajúce z názorov vyjadrených prostredníctvom štruktúrovaného dialógu podľa odseku 15.
Prioritné je pozastavenie záväzkov: platby sa pozastavia len vtedy, keď sú potrebné okamžité opatrenia a v prípade závažného nedodržiavania predpisov. Pozastavenie platieb sa uplatňuje na žiadosti o platbu predložené pre dotknuté programy po dátume rozhodnutia o pozastavení.
Rada prijme rozhodnutie prostredníctvom vykonávacieho aktu na návrh Komisie uvedený v odseku 9, pokiaľ ide o pozastavenie platieb.
Podrobné ustanovenia o stanovení rozsahu pôsobnosti a úrovne pozastavení sú stanovené v prílohe III.
Pozastavenie záväzkov podlieha nižšiemu z týchto stropov:
maximálne 50 % záväzkov týkajúcich sa nasledujúceho rozpočtového roka pre EŠIF v prvom prípade nedodržania postupu pri nadmernom schodku, ako je uvedené v odseku 9 prvom pododseku písm. a) a maximálne 25 % záväzkov týkajúcich sa nasledujúceho rozpočtového roka pre EŠIF v prvom prípade nedodržania plánu nápravných opatrení na základe postupu pri nadmernej nerovnováhe uvedeného v odseku 9 prvom pododseku písm. b) alebo nedodržanie odporúčaných nápravných opatrení v súlade s postupom pri nadmernej nerovnováhe, ako je uvedené v odseku 9 prvom pododseku písm. c).
Úroveň pozastavenia sa postupne zvyšuje až do maximálnej výšky 100 % záväzkov týkajúcich sa nasledujúceho rozpočtového roka pre EŠIF v prípade postupu pri nadmernom schodku a až do 50 % záväzkov týkajúcich sa nasledujúceho rozpočtového roka pre EŠIF v prípade postupu pri nadmernej nerovnováhe v súlade so závažnosťou nedodržania;
najviac 0,5 % nominálneho HDP v prvom prípade nedodržania postupu pri nadmernom schodku, ako je uvedené v odseku 9 prvom pododseku písm. a) a najviac 0,25 % nominálneho HDP v prvom prípade nedodržania týkajúceho sa plánu nápravných opatrení na základe postupu pri nadmernej nerovnováhe, ako je uvedený v odseku 9 prvom pododseku písm. b) alebo v prípade nedodržania odporúčaných nápravných opatrení na základe postupu pri nadmernej nerovnováhe, ako je uvedený v odseku 9 prvom pododseku písm. c).
V prípade pretrvávajúceho nedodržiavania nápravných opatrení uvedených v odseku 9 prvom pododseku písm. a), b) a c) sa percentuálny podiel tohto stropu HDP postupne zvýši na:
najviac 50 % záväzkov týkajúcich sa nasledujúceho rozpočtového roka pre EŠIF alebo najviac 0,5 % nominálneho HDP v prvom prípade nedodržania, ako je uvedené v odseku 9 prvom pododseku písm. d) a e).
Pri určovaní úrovne pozastavenia a prípadnom pozastavení záväzkov alebo platieb sa zohľadní fáza programového cyklu najmä s ohľadom na obdobie, ktoré zostáva na využitie finančných prostriedkov po opätovnom rozpočtovaní pozastavených záväzkov.
Bez toho, aby boli dotknuté pravidlá zrušenia viazanosti stanovené v článkoch 86 až 88, Komisia okamžite zruší pozastavenie záväzkov v prípade, že:
postup pri nadmernom schodku sa dočasne pozastavil v súlade s článkom 9 nariadenia Rady (ES) č. 1467/97 ( 18 ), alebo Rada v súlade s článkom 126 ods. 12 ZFEÚ rozhodla zrušiť rozhodnutie o existencii nadmerného schodku;
Rada schválila opravný akčný plán predložený dotknutým členským štátom v súlade s článkom 8 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 1176/2011, alebo sa postup pri nadmernej nerovnováhe pozastavil v súlade s článkom 10 ods. 5 uvedeného nariadenia, alebo Rada uzavrela postup pri nadmernej nerovnováhe v súlade s článkom 11 uvedeného nariadenia;
Komisia dospela k záveru, že dotknutý členský štát prijal príslušné opatrenia na vykonanie programu úprav uvedeného v článku 7 nariadenia (EÚ) č. 472/2013, alebo opatrenia vyžiadané rozhodnutím Rady v súlade s článkom 136 ods. 1 ZFEÚ.
Komisia pri zrušení pozastavenia záväzkov znova zaradí do rozpočtu pozastavené záväzky v súlade s článkom 8 nariadenia Rady (EÚ, Euratom) č. 1311/2013.
Rozhodnutie o zrušení pozastavenia platieb prijme Rada na návrh Komisie, ak sú splnené príslušné podmienky stanovené v prvom pododseku písm. a), b) a c).
Európsky parlament môže pozvať Komisiu na štruktúrovaný dialóg o uplatňovaní tohto článku, najmä s ohľadom na prenos informácií uvedených v prvom pododseku.
Komisia postúpi návrh na pozastavenie záväzkov alebo platieb alebo návrh na zrušenie takéhoto pozastavenia Európskemu parlamentu a Rade ihneď po jeho prijatí. Európsky parlament môže požiadať Komisiu o vysvetlenie dôvodov jej návrhu.
Článok 24
Zvýšenie platieb pre členské štáty s dočasnými rozpočtovými problémami
Ak členský štát po 21. decembri 2013 spĺňa jednu z nasledujúcich podmienok, zvýšená miera, ktorá nesmie prekročiť 100 %, sa uplatňuje na jeho žiadosti o platby na obdobie do 30. júna 2016:
ak príslušný členský štát dostáva úver od Únie podľa nariadenia (EÚ) č. 407/2010;
ak príslušný členský štát dostáva strednodobú finančnú pomoc v súlade s nariadením (ES) č. 332/2002 pod podmienkou vykonania programu makroekonomických úprav;
ak sa sprístupnila finančná pomoc príslušnému členskému štátu pod podmienkou vykonania programu makroekonomických úprav, ako sa uvádza v nariadení (EÚ) č. 472/2013.
Ak členský štát po 30. júni 2016 spĺňa jednu z podmienok stanovených v druhom pododseku, zvýšená miera sa uplatňuje na jeho žiadosti o platby na obdobie do 30. júna roka, ktorý nasleduje po kalendárnom roku, v ktorom sa skončí príslušná finančná pomoc.
Tento odsek sa neuplatňuje na programy v rámci nariadenia o EÚS.
Bez ohľadu na odsek 1 nie je podpora Únie prostredníctvom priebežných platieb a záverečných platieb vyššia než:
verejné výdavky; alebo
maximálna výška podpory z EŠIF na každú prioritu pre EFRR, ESF a Kohézny fond alebo na každé opatrenie pre EPFRV a ENRF, ako sa stanovuje v rozhodnutí Komisie o schválení programu,
podľa toho, ktorá hodnota je nižšia.
Článok 25
Riadenie technickej pomoci pre členské štáty
Ak členský štát spĺňa podmienky stanovené v článku 24 ods. 1 ku 1. januáru 2014, môže predložiť žiadosť na tento rok zároveň s predložením svojej partnerskej dohody, v ktorej sa stanoví suma na presun na technickú pomoc na podnet Komisie.
KAPITOLA V
Výnimočné opatrenia na využitie EŠIF v reakcii na výskyt ochorenia COVID-19
Článok 25a
Výnimočné opatrenia na využitie EŠIF v reakcii na výskyt ochorenia COVID-19
Žiadosti o úpravu miery spolufinancovania sa podávajú v súlade s postupom na zmenu programov stanoveným v článku 30 a je k nim priložený upravený program alebo programy. Miera spolufinancovania vo výške 100 % sa uplatňuje len vtedy, ak Komisia schváli príslušnú zmenu operačného programu pred predložením konečnej žiadosti o priebežnú platbu v súlade s článkom 135 ods. 2.
Pred predložením prvej žiadosti o platbu za účtovný rok, ktorý sa začína 1. júla 2021, členské štáty oznámia tabuľku uvedenú v článku 96 ods. 2 písm. d) bode ii), v ktorej potvrdia mieru spolufinancovania uplatňovanú počas účtovného roka, ktorý sa končí 30. júna 2020, na priority, na ktoré sa vzťahuje dočasné zvýšenie na 100 %.
Odchylne od článku 30 ods. 1 a 2 a článku 96 ods. 10 si uplatňovanie miery spolufinancovania vo výške 100 % nevyžaduje rozhodnutie Komisie o schválení zmeny programu. Členský štát oznámi Komisii zrevidované tabuľky týkajúce sa financií po schválení monitorovacím výborom. Miera spolufinancovania vo výške 100 % sa uplatňuje len vtedy, ak sa tabuľky týkajúce sa financií v súlade s článkom 135 ods. 2 oznámia Komisii pred predložením konečnej žiadosti o priebežnú platbu za účtovný rok, ktorý sa začína 1. júla 2021 a končí 30. júna 2022.
Celkové dodatočné platby vyplývajúce z uplatňovania miery spolufinancovania vo výške 100 % nesmú presiahnuť 5 miliárd EUR v roku 2022 a 1 miliardu EUR v roku 2023.
Komisia uhradí priebežné platby tak, že pred oznámením uvedeným v druhom pododseku uplatní mieru spolufinancovania platnú pre príslušné prioritné osi. Odchylne od článku 135 ods. 5 Komisia uhradí dodatočné sumy vyplývajúce z uplatnenia miery spolufinancovania vo výške 100 % po prijatí všetkých konečných žiadostí o priebežnú platbu za účtovný rok 2021/2022, v prípade potreby na pomernom základe, aby sa dodržali stropy stanovené v treťom pododseku.
Odchylne od článku 139 ods. 7 sa zostávajúce sumy vyplývajúce z uplatnenia miery spolufinancovania vo výške 100 %, ktoré v záujme dodržania stropov stanovených v treťom pododseku nie je možné uhradiť po schválení účtov, uhradia v roku 2024 alebo neskôr.
Odchylne od článku 30 ods. 1 a 2 a článku 96 ods. 10 si uplatňovanie miery spolufinancovania vo výške 100 % nevyžaduje rozhodnutie Komisie o schválení zmeny programu. Členský štát oznámi Komisii zrevidované tabuľky týkajúce sa financií po schválení monitorovacím výborom. Miera spolufinancovania vo výške 100 % sa uplatňuje len vtedy, ak sa tabuľky týkajúce sa financií v súlade s článkom 135 ods. 2 oznámia Komisii pred predložením konečnej žiadosti o priebežnú platbu za posledný účtovný rok, ktorý sa začína 1. júla 2023 a končí 30. júna 2024.
Na účely uvedených presunov sa neuplatňujú požiadavky stanovené v článku 92 ods. 4.
Presuny nemajú vplyv na zdroje pridelené na iniciatívu na podporu zamestnanosti mladých ľudí v súlade s článkom 92 ods. 5 alebo na pomoc pre najodkázanejšie osoby v rámci cieľa Investovanie do rastu a zamestnanosti v súlade s článkom 92 ods. 7.
Presuny zdrojov medzi EFRR, ESF a Kohéznym fondom podľa tohto odseku sa vykonajú v súlade s pravidlami fondu, do ktorého sa zdroje presúvajú.
Odchylne od článku 26 ods. 1, článku 27 ods. 1, článku 30 ods. 1 a článku 30 ods. 2 sa od 24. apríla 2020 neoveruje súlad programov a ich implementácie s partnerskou dohodou.
Odchylne od článku 125 ods. 3 písm. b) môžu byť takéto operácie vybrané na podporu z EFRR alebo ESF pred schválením zmeneného programu.
Odchylne od nariadenia (EÚ) č. 1305/2013 sa takáto podpora môže poskytovať aj z EPFRV v rámci opatrení uvedených v nariadení (EÚ) č. 1305/2013 a súvisiacich s implementáciou finančných nástrojov. Takéto oprávnené výdavky nesmú presiahnuť 200 000 EUR.
Článok 25b
Výnimočné opatrenia na použitie fondov na podporu MSP obzvlášť postihnutých zvyšovaním cien energie, zraniteľných domácností, režimov skráteného pracovného času a rovnocenných režimov
Ako ďalšie výnimočné opatrenie nevyhnutne potrebné na riešenie energetickej krízy vyplývajúcej z vplyvu útočnej vojny Ruska voči Ukrajine ESF môže podporovať zraniteľné domácnosti s cieľom pomôcť im pokryť ich náklady na spotrebu energie, a to aj bez akýchkoľvek zodpovedajúcich aktívnych opatrení, v rámci investičnej priority uvedenej v článku 3 ods. 1 písm. b) bode iv) nariadenia (EÚ) č. 1304/2013.
Sumy pridelené na vyhradené prioritné osi uvedené v prvom pododseku tohto odseku nesmú presiahnuť 10 % celkových zdrojov EFRR, ESF a Kohézneho fondu vrátane zdrojov REACT-EU v rámci cieľa Investovanie do rastu a zamestnanosti pridelených dotknutému členskému štátu na programové obdobie 2014 – 2020, ako sa stanovuje v príslušnom vykonávacom akte Komisie. Odchylne od článku 120 ods. 3 prvého a druhého pododseku sa na vyhradenú prioritnú os alebo osi uplatňuje miera spolufinancovania vo výške 100 %.
HLAVA III
PROGRAMOVANIE
KAPITOLA I
Všeobecné ustanovenia o EŠIF
Článok 26
Príprava programov
Článok 27
Obsah programov
Každý program obsahuje opatrenia na zabezpečenie účinného, efektívneho a koordinovaného vykonávania EŠIF a opatrenia na dosiahnutie zníženia administratívnej záťaže pre prijímateľov.
V každej priorite sa stanovia ukazovatele a zodpovedajúce ciele v kvalitatívnom alebo kvantitatívnom vyjadrení v súlade s pravidlami pre jednotlivé fondy na posúdenie pokroku pri vykonávaní programu zameraného na dosiahnutie cieľov ako základu na monitorovanie, hodnotenie a preskúmanie výkonnosti. Uvedené ukazovatele zahrnujú:
finančné ukazovatele súvisiace s vyčlenenými výdavkami;
ukazovatele výstupov súvisiace s podporovanými operáciami;
ukazovatele výsledkov súvisiace s príslušnou prioritou.
Pre každý EŠIF sa v pravidlách pre jednotlivé fondy stanovia spoločné ukazovatele a môžu sa stanoviť ustanovenia súvisiace s ukazovateľmi pre jednotlivé programy.
Článok 28
Konkrétne podmienky na obsah programov cielených na spoločné nástroje pre neobmedzené záruky a sekuritizáciu, ktoré umožňujú kapitálovú úľavu a ktoré využíva EIB
Odchylne od článku 27 cielené programy uvedené v článku 39 ods. 4 prvom pododseku písm. b) obsahujú:
prvky stanovené v článku 27 ods. 1 prvom pododseku a v odsekoch 2, 3 a 4 uvedeného článku, čo sa týka zásad stanovených v článku 5;
určenie orgánov uvedených v článkoch 125, 126 a 127 tohto nariadenia a v článku 65 ods. 2 nariadenia o EPFRV za relevantné pre príslušný fond;
v prípade každej ex ante kondicionality, ktorá je stanovená v súlade s článkom 19 a prílohou XI a ktorá sa vzťahuje na program, hodnotenie faktu, či sú k dátumu predloženia partnerskej dohody a programu tieto ex ante kondicionality splnené, a v prípade, že ex ante kondicionality nie sú splnené, opis opatrení na splnenie ex ante kondicionalít, zodpovedné orgány a harmonogram takýchto opatrení v súlade so zhrnutím predloženým v partnerskej dohode.
Článok 29
Postup prijímania programov
Odchylne od požiadavky uvedenej v prvom pododseku môžu byť programy v rámci cieľa Európskej územnej spolupráce schvaľované Komisiou pred prijatím rozhodnutia o schválení partnerskej dohody a cielených operačných programov pre Iniciatívu na podporu zamestnanosti mladých ľudí uvedenú v článku 18 druhom odseku písm. a) nariadenia o ESF a cielených programov uvedených v článku 39 ods. 4 prvom pododseku písm. b) tohto nariadenia pred predložením partnerskej dohody.
Článok 30
Zmena programov
Ak zmena programu ovplyvňuje informácie poskytnuté v dohode o partnerstve, uplatňuje sa postup uvedený v článku 16 ods. 4a.
Takéto prevody nemajú vplyv na predchádzajúce roky. Nepovažujú sa za zásadné a nevyžadujú si rozhodnutie Komisie o zmene programu. Musia však spĺňať všetky regulačné požiadavky a musí ich vopred schváliť monitorovací výbor. Členský štát oznámi zrevidované tabuľky týkajúce sa financií Komisii.
Takéto prevody sa nepovažujú za zásadné a nevyžadujú si rozhodnutie Komisie o zmene programu. Tieto prevody však musia spĺňať všetky regulačné požiadavky a musí ich vopred schváliť monitorovací výbor. Členský štát oznámi zrevidované tabuľky týkajúce sa financií Komisii.
Článok 31
Účasť EIB
KAPITOLA II
Miestny rozvoj vedený komunitou
Článok 32
Miestny rozvoj vedený komunitou
Miestny rozvoj vedený komunitou je:
zameraný na osobitné subregionálne oblasti;
vedený miestnymi akčnými skupinami zloženými z predstaviteľov verejných a súkromných miestnych spoločensko-hospodárskych záujmov, v ktorých na úrovni rozhodovania nemajú ani orgány verejnej správy, ako sú vymedzené v súlade s vnútroštátnymi pravidlami, ani žiadna záujmová skupina viac ako 49 % hlasovacích práv;
uskutočnený prostredníctvom integrovaných a viacsektorových oblastných stratégií miestneho rozvoja;
navrhnutý vzhľadom na miestne potreby a potenciál a zahrnuje ◄ inovatívne prvky viažuce sa na miestnu situáciu, vytváranie sietí a prípadne spoluprácu.
Článok 33
Stratégie miestneho rozvoja vedeného komunitou
Stratégia miestneho rozvoja vedeného komunitou obsahuje aspoň tieto prvky:
vymedzenia oblasti a obyvateľstva, na ktoré sa stratégia vzťahuje;
analýzu potrieb a potenciálu rozvoja oblasti vrátane analýzy silných a slabých stránok, príležitostí a hrozieb;
opis stratégie a jej cieľov, opis integrovaných a inovatívnych znakov stratégie a hierarchického usporiadania cieľov vrátane merateľných zámerov výstupov alebo výsledkov. V súvislosti s výsledkami sa zámery môžu vyjadriť kvantitatívne ◄ alebo kvalitatívne. Táto stratégia sa musí zhodovať s príslušnými programami všetkých zapojených príslušných EŠIF;
opis postupu zapojenia komunity do vypracovania stratégie;
akčný plán, ktorý ukazuje, ako sa ciele transformujú do akcií;
opis riadiacich a monitorovacích opatrení stratégie, ktorými sa preukáže schopnosť miestnej akčnej skupiny uskutočňovať stratégiu, a opis konkrétnych opatrení na hodnotenie;
finančný plán pre stratégiu vrátane plánovaného pridelenia finančných prostriedkov z každého z príslušných EŠIF.
Článok 34
Miestne akčné skupiny
Členské štáty určia jednotlivé úlohy miestnej akčnej skupiny a orgánov zodpovedných za vykonávanie príslušných programov, a týka sa to všetkých úloh súvisiacich s vykonávaním stratégie miestneho rozvoja vedeného komunitou.
Medzi úlohy miestnej akčnej skupiny patrí:
budovanie kapacít miestnych aktérov vrátane potenciálnych prijímateľov na vytváranie a uskutočňovanie operácií vrátane podporovania ich schopností na vypracovanie a riadenie ich projektov;
vypracovanie nediskriminačného a transparentného výberového konania, ktorým sa zabráni vzniku konfliktu záujmov a zabezpečí, aby aspoň 50 % hlasov rozhodnutí o výbere patrilo partnerom, ktorí nie sú orgánmi verejnej správy, a umožní výber písomným konaním;
vypracovanie a schválenie nediskriminačných objektívnych kritérií výberu operácií, ktorými sa zabezpečí súlad so stratégiou miestneho rozvoja vedeného komunitou tak, že sa tieto operácie zoradia podľa toho, ako prispievajú k plneniu cieľov a zámerov tejto stratégie;
príprava a uverejnenie výziev na predkladanie návrhov alebo konanie pre predkladanie pokračujúcich projektov;
prijímanie a posudzovanie žiadostí o podporu;
výber operácií a stanovenie výšky podpory a prípadne predloženie návrhov orgánu zodpovednému za konečné overenie oprávnenosti pred schválením;
monitorovanie vykonávania stratégie miestneho rozvoja vedeného komunitou a podporovaných operácií a vykonávanie špecifických hodnotiacich aktivít súvisiacich s touto stratégiou.
Ak miestne akčné skupiny vykonávajú úlohy, na ktoré sa nevzťahuje prvý pododsek písm. a) až g) a za ktoré nesie zodpovednosť riadiaci alebo certifikačný orgán, alebo platobná agentúra, miestne akčné skupiny sa určia za sprostredkovateľské orgány v súlade s pravidlami pre jednotlivé fondy.
Článok 35
Podpora miestneho rozvoja vedeného komunitou z EŠIF
Podpora miestneho rozvoja vedeného komunitou z príslušných EŠIF pokrýva:
náklady prípravnej podpory zložené z budovania kapacít, odborného vzdelávania a vytvárania sietí s cieľom vypracovať a uskutočňovať stratégiu miestneho rozvoja vedeného komunitou.
Takéto náklady môžu zahŕňať jeden či viaceré z týchto prvkov:
opatrenia odbornej prípravy pre miestne zainteresované strany;
štúdie o príslušnej oblasti;
náklady súvisiace s navrhovaním stratégie miestneho rozvoja vedeného komunitou vrátane nákladov na konzultácie a nákladov na akcie súvisiace s konzultáciami so zainteresovanými stranami na účely prípravy stratégie;
administratívne náklady (prevádzkové náklady a náklady na zamestnancov) organizácie, ktorá žiada o prípravnú podporu v prípravnej fáze;
podporu pre malé pilotné projekty.
Takáto prípravná podpora je oprávnená bez ohľadu na to, či výbor pre výber zriadený podľa článku 33 ods. 3 vyberie na financovanie stratégiu miestneho rozvoja vedeného komunitou, ktorú vypracovala miestna akčná skupina;
uskutočňovanie operácií v rámci stratégie miestneho rozvoja vedeného komunitou;
prípravu a vykonávanie činností spolupráce miestnej akčnej skupiny;
prevádzkové náklady spojené s riadením uskutočňovania stratégie miestneho rozvoja vedeného komunitou zložené z prevádzkových nákladov, nákladov na zamestnancov, nákladov na odbornú prípravu, nákladov súvisiacich so vzťahmi s verejnosťou, finančné náklady, ako aj náklady spojené s monitorovaním a hodnotením tejto stratégie, ako sa uvádza v článku 34 ods. 3 písm. g);
oživenie stratégie miestneho rozvoja vedeného komunitou v záujme uľahčenia výmeny medzi zainteresovanými stranami, čoho cieľom je poskytovať informácie a propagovať stratégiu a podporovať potenciálnych prijímateľov na účely rozvoja operácií a prípravy žiadostí.
HLAVA III
Územný rozvoj
Článok 36
Integrované územné investície
Opatrenia, ktoré sa vykonávajú ako IÚI, sa môžu doplniť o finančnú podporu z EPFRV alebo ENRF.
V prípade, keď sa IÚI dopĺňa o finančnú podporu z EPFRV alebo ENRF, orientačné pridelené finančné prostriedky a opatrenia, na ktoré sa vzťahujú, sú stanovené v príslušnom programe alebo programoch v súlade s pravidlami pre jednotlivé fondy.
HLAVA IV
FINANČNÉ NÁSTROJE
Článok 37
Finančné nástroje
Finančné nástroje sa vykonávajú na podporu investícií, od ktorých sa očakáva, že budú finančne životaschopné, ale nemajú zabezpečené dostatočné financovanie z trhových zdrojov. Riadiace orgány, orgány vykonávajúce fondy fondov a orgány vykonávajúce finančné nástroje dodržiavajú pri uplatňovaní tejto hlavy uplatniteľné právo, a to najmä týkajúce sa štátnej pomoci a verejného obstarávania.
Podpora finančných nástrojov vychádza z ►C1 ex ante posúdenia ◄ , v rámci ktorého sa zistili zjavné trhové nedostatky alebo suboptimálne investičné situácie, ako aj odhadovanej úrovne a rozsahu verejných investičných potrieb vrátané druhov finančných nástrojov, ktoré sa majú podporovať. Takéto ►C1 ex ante posúdenie ◄ zahŕňa:
analýzu zlyhaní trhov, suboptimálnych investičných situácií a investičných potrieb v oblastiach politík a v rámci tematických cieľov alebo investičných priorít, ktoré sa majú riešiť s cieľom prispieť k splneniu ►C1 špecifických cieľov ◄ stanovených v rámci priority, a ktoré sa majú podporovať prostredníctvom finančných nástrojov. Táto analýza vychádza z dostupnej metodiky osvedčených postupov;
hodnotenie pridanej hodnoty finančných nástrojov, ktorých podpora z EŠIF sa zvažuje, súlad s inými formami verejných intervencií zameraných na rovnaký trh, možné dôsledky štátnej pomoci, proporcionalitu plánovanej intervencie a opatrení na minimalizáciu narušenia trhu;
odhad dodatočných verejných a súkromných zdrojov, ktoré možno získať pomocou finančného nástroja, a to až po úroveň konečného prijímateľa (predpokladaný pákový efekt), vrátane buď posúdenia potreby a rozsahu diferencovaného zaobchádzania, ako sa uvádza v článku 43a, s cieľom pritiahnuť dodatočné prostriedky od investorov pôsobiacich v súlade so zásadou trhového hospodárstva a/alebo opisu mechanizmov, ktorými sa určí potreba a rozsah takéhoto diferencovaného zaobchádzania, napríklad konkurencieschopného alebo vhodne nezávislého procesu posudzovania;
posúdenie skúseností nadobudnutých z podobných nástrojov a z ►C1 ex ante posúdení ◄ , ktoré vykonali v minulosti členské štáty, a toho, ako sa takéto skúsenosti využijú v budúcnosti;
navrhovanú investičnú stratégiu vrátane preskúmania možností vykonávacích opatrení v zmysle článku 38, finančné produkty, ktoré sa budú ponúkať, konečných prijímateľov, na ktorých sa zameriava, a prípadnú predpokladanú kombináciu s podporou z grantov;
spresnenie očakávaných výsledkov a skutočnosti, ako má daný finančný nástroj prispieť k dosiahnutiu ►C1 špecifických cieľov ◄ stanovených v rámci príslušnej priority, vrátane ukazovateľov tohto prínosu;
ustanovenia, na základe ktorých sa ex ante posúdenie môže počas vykonávania finančného nástroja, ktorý sa vykonáva na základe takéhoto posúdenia, podľa potreby revidovať a aktualizovať, ak riadiaci orgán dospel vo fáze vykonávania k záveru, že ex ante posúdenie už nemôže primeraným spôsobom odzrkadľovať trhové podmienky existujúce v čase vykonávania.
Súhrnné zistenia a závery hodnotení ex ante týkajúce sa finančných nástrojov sa uverejnia do troch mesiacov od ich dátumu dokončenia.
Hodnotenie ex ante sa v súlade s pravidlami pre jednotlivé fondy predloží monitorovaciemu výboru na informačné účely.
Finančné nástroje môžu takisto v prípade potreby ako dočasné opatrenie poskytovať podporu vo forme prevádzkového kapitálu pre MSP s cieľom zabezpečiť účinnú reakciu na krízu v oblasti verejného zdravia.
Článok 38
Vykonávanie finančných nástrojov
Pri vykonávaní článku 37 môžu riadiace orgány poskytnúť finančný príspevok na tieto finančné nástroje:
finančné nástroje zriadené na úrovni Únie, ktoré priamo alebo nepriamo spravuje Komisia;
finančné nástroje zriadené na národnej, regionálnej, nadnárodnej alebo cezhraničnej úrovni, ktoré spravuje riadiaci orgán alebo za ne zodpovedá;
finančné nástroje kombinujúce takéto príspevky s finančnými produktmi EIB v rámci EFSI v súlade s článkom 39a.
Príspevky na finančné nástroje uvedené v prvom pododseku podliehajú tomuto nariadeniu, ak sa výslovne neuvádzajú výnimky.
Druhým pododsekom nie sú dotknuté pravidlá upravujúce vytváranie a fungovanie finančných nástrojov podľa nariadenia o rozpočtových pravidlách za predpokladu, že tieto pravidlá nie sú v rozpore s pravidlami tohto nariadenia, pričom v takom prípade je určujúce toto nariadenie.
V prípade finančných nástrojov podľa odseku 1 písm. b) môže riadiaci orgán poskytnúť finančný príspevok na tieto finančné nástroje:
finančné nástroje, ktoré spĺňajú štandardné podmienky stanovené Komisiou v súlade s druhým pododsekom tohto odseku;
už existujúce alebo novo vytvorené finančné nástroje, ktoré sú osobitne navrhnuté, aby plnili ►C1 špecifické ciele ◄ stanovené v rámci príslušnej priority.
Komisia prijme vykonávacie akty týkajúce sa štandardných podmienok, ktoré musia spĺňať finančné nástroje podľa prvého pododseku písm. a). Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 150 ods. 3.
Pri podpore finančných nástrojov uvedených v odseku 1 písm. b) riadiaci orgán môže buď:
investovať do základného imania existujúcich alebo novo vytvorených právnych subjektov vrátane subjektov financovaných z iných EŠIF, ktoré sa venujú vykonávaniu finančných nástrojov v súlade s cieľmi príslušných EŠIF a ktoré plnia úlohy vykonávania; podpora pre tieto subjekty sa obmedzí na sumu nevyhnutnú na vykonanie nových investícií v súlade s článkom 37 a spôsobom, ktorý je v súlade s cieľmi tohto nariadenia;
prostredníctvom priameho zadania zákazky poveriť úlohami vykonávania:
EIB;
medzinárodnú finančnú inštitúciu, v ktorej je členský štát akcionárom;
banku vo verejnom vlastníctve alebo inštitúciu vo verejnom vlastníctve zriadenú ako právny subjekt vykonávajúci finančné činnosti na profesionálnom základe, ktorá spĺňa všetky tieto podmienky:
poveriť úlohami vykonávania iný orgán, ktorý sa riadi verejným alebo súkromným právom; alebo
priamo podniknúť úlohy vykonávania v prípade, keď sa finančné nástroje skladajú výlučne z úverov alebo záruk. V uvedenom prípade sa riadiaci orgán považuje za prijímateľa v zmysle článku 2 bodu 10.
Orgány uvedené v prvom pododseku písm. a) až d) tohto odseku pri vykonávaní finančného nástroja zabezpečujú dodržiavanie uplatniteľného práva a požiadaviek stanovených v článku 155 ods. 2 a 3 nariadenia o rozpočtových pravidlách.
Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 149 prijímať delegované akty stanovujúce dodatočné osobitné pravidlá týkajúce sa úlohy, záväzkov a zodpovedností orgánov vykonávajúcich finančné nástroje, príslušné kritériá výberu a produkty, ktoré možno poskytovať pomocou týchto finančných nástrojov v súlade s článkom 37. ►C1 Komisia do 22. apríla 2014 oznámi tieto delegované akty súčasne Európskemu parlamentu a Rade. ◄
Ak sa finančný nástroj vykonáva na základe odseku 4 prvého pododseku písm. a), b) a c), s výhradou uplatnenia vykonávacej štruktúry finančného nástroja, podmienky poskytovania príspevkov z programov na finančné nástroje sa stanovia v dohodách o financovaní v súlade s prílohou IV na týchto úrovniach:
v prípade potreby medzi riadne poverenými zástupcami riadiaceho orgánu a orgánu, ktorý vykonáva fond fondov, a
medzi riadne poverenými zástupcami riadiaceho orgánu alebo v prípade potreby orgánom, ktorý vykonáva fond fondov, a orgánom, ktorý vykonáva finančný nástroj.
Článok 39
Príspevok EFRR a EPFRV na spoločné finančné nástroje pre neobmedzené záruky a sekuritizáciu na prospech MSP, ktoré vykonáva EIB
Členské štáty môžu využívať EFRR a EPFRV počas obdobia oprávnenosti stanoveného v článku 65 ods. 2 tohto nariadenia na zabezpečovanie finančného príspevku na finančné nástroje uvedené v článku 38 ods. 1 písm. a) tohto nariadenia, ktoré nepriamo plní Komisia spolu s EIB podľa článku 62 ods. 1 prvého pododseku písm. c) bodu iii) nariadenia o rozpočtových pravidlách a článku 208 ods. 4 nariadenia o rozpočtových pravidlách, vzhľadom na tieto činnosti:
neobmedzené záruky poskytujúce kapitálovú úľavu finančným sprostredkovateľom pre nové portfóliá dlhového financovania pre oprávnené MSP v súlade s článkom 37 ods. 4 tohto nariadenia;
sekuritizáciu definovanú v článku 4 ods. 1 bode 61 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 ( 22 ) v prípade:
existujúcich portfólií dlhového financovania pre MSP a ďalšie podniky, ktoré majú menej ako 500 zamestnancov;
nových portfólií dlhového financovania pre MSP.
Finančný príspevok uvedený v písmenách a) a b) prvého pododseku tohto odseku prispieva do podriadených a/alebo mezanínových tranží portfólií, ktoré sa v ňom spomínajú, za predpokladu, že si príslušný finančný sprostredkovateľ ponechá dostatočnú časť rizika portfólií, ktorá sa bude rovnať požiadavke presunu rizika stanovenej v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ ( 23 ) a v nariadení (EÚ) č. 575/2013 v záujme zabezpečenia primeraného zladenia úroku. V prípade sekuritizácie podľa prvého pododseku písmena b) tohto odseku je finančný sprostredkovateľ povinný vytvoriť nové dlhové financovanie pre oprávnené MSP v súlade s článkom 37 ods. 4 tohto nariadenia.
Každý členský štát, ktorý sa chce podieľať na týchto finančných nástrojoch, prispieva sumou, ktorá je v súlade s potrebami dlhového financovania MSP pre daný členský štát a očakávaným dopytom po takomto dlhovom financovaní pre MSP, berúc do úvahy ►C1 ex ante posúdenie ◄ uvedené v odseku 4 prvom podoseku písm. a) a ktorá v nijakom prípade nepresahuje hranicu 7 % z prostriedkov z EFRR a EPFRV vyčlenených pre členský štát. Spoločný príspevok EFRR a EPFRV všetkých zúčastnených členských štátov podlieha globálnemu stropu vo výške 8 500 000 000 EUR (ceny z roku 2011).
Ak sa Komisia na základe konzultácie s EIB domnieva, že agregovaný minimálny príspevok do nástroja, ktorý predstavuje súhrn príspevkov všetkých členských štátov, je nedostatočný, berúc do úvahy minimálne kritické množstvo vymedzené v ►C1 ex ante posúdení ◄ uvedenom v odseku 4 prvom pododseku písm. a), vykonávanie finančného nástroja sa preruší a príspevky sa vrátia členským štátom.
Ak sa členský štát a EIB nedokážu dohodnúť na podmienkach dohody o financovaní uvedenej v odseku 4 prvom pododseku písm. c) tohto článku, členský štát predloží žiadosť o zmenu programu uvedeného v odseku 4 prvom pododseku písm. b) a prerozdelia príspevok do iných programov a priorít v súlade s požiadavkami na tematické zameranie.
Ak sa splnili podmienky na ukončenie príspevku členského štátu do nástroja stanovené v dohode o financovaní medzi príslušným členským štátom a EIB uvedenej v odseku 4 prvom pododseku písm. c), členský štát predloží žiadosť o zmenu programu uvedeného v odseku 4 prvom podoseku písm. b) a prerozdelí príspevok do iných programov a priorít v súlade s požiadavkami na tematické zameranie.
Ak sa skončila účasť členského štátu, tento členský štát predloží žiadosť o zmenu programu. Ak sa zrušila viazanosť nevyužitých rozpočtových prostriedkov, uvoľnené rozpočtové prostriedky sa sprístupnia znovu tomuto členskému štátu, aby sa prerozdelili do iných programov a priorít v súlade s požiadavkami na tematické zameranie.
Finančný príspevok uvedený v odseku 2 spĺňa tieto podmienky:
odchylne od článku 37 ods. 2 vychádza z ex ante hodnotenia na úrovni Únie, ktoré vypracovala EIB a Komisia, alebo ak sú k dispozícii aktuálnejšie údaje, z ex ante hodnotenia vykonaného na úrovni Únie, národnej alebo regionálnej úrovni.
Na základe dostupných zdrojov údajov o bankovom dlhovom financovaní a MSP sa ex ante hodnotenie týka okrem iného analýzy potrieb financovania MSP na príslušnej úrovni, podmienok a potrieb financovania MSP, ako aj údajov o nedostatku financovania MSP, profilu hospodárskej a finančnej situácie v odvetví MSP na príslušnej úrovni, minimálneho kritického množstva celkových príspevkov, rozsahu celkového odhadovaného objemu úverov vytvorených z takýchto príspevkov a pridanej hodnoty;
poskytuje ho každý zúčastnený členský štát ako súčasť konkrétnej prioritnej osi v rámci programu v prípade príspevku z EFRR alebo jednotného cieleného národného programu na každý finančný príspevok z EFRR a EPFRV, ktorý podporuje tematický cieľ stanovený v článku 9 prvom odseku bode 3;
riadi sa podmienkami stanovenými v dohode o financovaní uzavretej medzi každým zúčastneným členským štátom a EIB vrátane okrem iného:
úloh a povinností EIB vrátane odmeny;
minimálneho pákového efektu, ktorý sa má dosiahnuť v jasne stanovených čiastkových cieľoch v rámci obdobia oprávnenosti uvedenom v článku 65 ods. 2;
podmienok nového dlhového financovania;
ustanovení o neoprávnených činnostiach a kritériách vylúčenia;
rozvrhu platieb;
sankcií v prípade nečinnosti finančných sprostredkovateľov;
výberu finančných sprostredkovateľov
monitorovania, vykazovania a auditu;
viditeľnosti;
podmienok ukončenia dohody;
EIB na účely vykonávania nástroja uzavrie zmluvné vzťahy s vybranými finančnými sprostredkovateľmi;
ak sa dohoda o financovaní uvedená v písmene c) neuzavrie do šiestich mesiacov od prijatia programu uvedeného v písmene b), členský štát má právo na prerozdelenie tohto príspevku do iných programov a priorít v súlade s požiadavkami na tematické zameranie.
S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto článku, Komisia prijme vykonávací akt stanovujúci vzor dohody o financovaní uvedenej v prvom pododseku písm. c). Uvedený vykonávací akt sa prijme v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 150 ods. 3.
Ak sa finančnému sprostredkovateľovi nepodarí dosiahnuť minimálny pákový efekt stanovený v dohode o financovaní uvedenej v odseku 4 prvom pododseku písm. c), je zmluvne zaviazaný platiť pokuty v prospech zúčastneného členského štátu, a to v súlade s podmienkami stanovenými v dohode o financovaní.
V prípade, že sa finančnému sprostredkovateľovi nepodarí minimálny pákový efekt stanovený v dohode o financovaní, neovplyvní to poskytované záruky ani príslušné sekuritizačné transakcie.
Pri ukončení programu predstavujú oprávnené výdavky uvedené v článku 42 ods. 1 prvom pododseku písm. a) a b) celkovú sumu programových príspevkov vyplatených do finančného nástroja, ktoré zodpovedajú:
pre činnosti uvedené v odseku 2 prvom pododseku písm. a) tohto článku, zdrojom uvedeným v článku 42 ods. 1 prvom pododseku písm. b);
pre činnosti uvedené v odseku 2 prvom pododseku písm. b) tohto článku, súhrnnej sume nového dlhového financovania vyplývajúceho zo sekuritizačných transakcií, vyplateného alebo v prospech MSP v rámci obdobia oprávnenosti stanoveného v článku 65 ods. 2.
Správa uvedená v článku 46 ods. 1 obsahuje tieto dodatočné prvky:
celkovú výšku podpory EFRR a EPFRV vyplatenej do finančného nástroja v súvislosti s neobmedzenými zárukami alebo sekuritizačnými transakciami podľa programu a priority alebo opatrenia;
pokrok pri vytváraní nového dlhového financovania v súlade s článkom 37 ods. 4 pre oprávnené MSP.
Článok 39a
Príspevok z EŠIF na finančné nástroje kombinujúce takýto príspevok s finančnými produktmi EIB v rámci Európskeho fondu pre strategické investície
V rámci prispievania na finančné nástroje uvedené v článku 38 ods. 1 písm. c) môže riadiaci orgán:
investovať do základného imania existujúceho alebo novovytvoreného právneho subjektu, ktorý realizuje investície do konečných prijímateľov v súlade s cieľmi príslušných EŠIF a ktorý plní úlohy vykonávania;
poveriť úlohami vykonávania v súlade s článkom 38 ods. 4 prvým pododsekom písm. b) a c).
Orgán poverený úlohami vykonávania uvedený v prvom pododseku písm. b) tohto odseku si buď otvorí zverenecký účet vo vlastnom mene a v mene riadiaceho orgánu alebo vytvorí osobitný blok financovania v rámci inštitúcie pre programový príspevok. V prípade osobitného bloku financovania sa účtovne odlíšia prostriedky programu investované do finančného nástroja od iných prostriedkov dostupných v inštitúcii. Aktíva uložené na zvereneckých účtoch a v takýchto samostatných blokoch financovania sa spravujú v súlade so zásadou správneho finančného riadenia a príslušnými pravidlami obozretného podnikania a majú primeranú likviditu.
Na účely tohto článku môže mať finančný nástroj aj formu investičnej platformy v súlade s článkom 2 ods. 4 nariadenia (EÚ) 2015/2017 alebo byť jej súčasťou, ak má táto investičná platforma formu účelovo vytvoreného subjektu alebo spravovaného účtu.
Podmienky poskytovania príspevkov podľa článku 38 ods. 1 písm. c) sa stanovia v dohodách o financovaní v súlade s prílohou IV na týchto úrovniach:
v prípade potreby medzi riadne poverenými zástupcami riadiaceho orgánu a orgánu, ktorý vykonáva fond fondov;
medzi riadne poverenými zástupcami riadiaceho orgánu alebo v prípade potreby medzi orgánom, ktorý vykonáva fond fondov, a orgánom, ktorý vykonáva finančný nástroj.
Článok 40
Riadenie a kontrola finančných nástrojov
Určené orgány však vykonajú overovanie v súlade s článkom 125 ods. 5 tohto nariadenia a kontroly v súlade s článkom 59 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 1306/2013 na úrovni iných orgánov vykonávajúcich finančné nástroje v jurisdikcii svojho príslušného členského štátu.
EIB a iné medzinárodné finančné inštitúcie, v ktorých je členský štát akcionárom, poskytujú určeným orgánom s každou žiadosťou o platbu správu o kontrolách. Takisto predkladajú Komisii a určeným orgánom výročnú audítorskú správu vypracovanú ich externým audítorom. Uvedenými povinnosťami podávať správy nie sú dotknuté povinnosti podávať správy vrátane správy o vykonávaní finančných nástrojov, ktorá sa uvádza v článku 46 ods. 1 a 2 tohto nariadenia.
Komisia je splnomocnená prijať vykonávací akt týkajúci sa vzorov správ o kontrole a výročných audítorských správ uvedených v treťom pododseku tohto odseku.
Uvedený vykonávací akt sa prijme v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 150 ods. 2.
Orgány zodpovedné za audit programov vykonávajú audity operácií a systémov riadenia a kontroly na úrovni iných orgánov vykonávajúcich finančné nástroje vo svojich príslušných členských štátoch a na úrovni konečných prijímateľov pod podmienkou, že sú splnené podmienky stanovené v odseku 3.
Komisia môže vykonávať audity na úrovni orgánov uvedených v odseku 1, ak dospeje k záveru, že je to nevyhnutné na získanie primeranej istoty vzhľadom na zistené riziká.
Orgány zodpovedné za audit programov môžu vykonávať audity na úrovni konečných prijímateľov iba v prípade, keď nastane jedna alebo viac nasledujúcich situácií:
podporné dokumenty poskytujúce dôkaz o podpore z finančného nástroja konečným prijímateľom, a o tom, že sa poskytla na plánované účely v súlade s uplatniteľným právom, nie sú k dispozícii na úrovni riadiaceho orgánu, ani na úrovni orgánov, ktoré vykonávajú finančné nástroje;
existujú dôkazy o tom, že dokumenty, ktoré sú k dispozícii na úrovni riadiaceho orgánu alebo na úrovni orgánov vykonávajúcich finančné nástroje, nepredstavujú pravdivý a presný obraz o poskytovanej podpore.
Odchylne od článku 143 ods. 4 tohto nariadenia a článku 56 druhého pododseku nariadenia (EÚ) č. 1306/2013 v operáciách zahŕňajúcich finančné nástroje možno príspevok, ktorý sa zrušil v súlade s článkom 143 ods. 2 tohto nariadenia alebo v súlade s článkom 56 prvým odsekom nariadenia (EÚ) č. 1306/2013 v dôsledku individuálnej nezrovnalosti, opätovne použiť v rámci rovnakej operácie za týchto podmienok:
ak sa nezrovnalosť, ktorá vedie k zrušeniu príspevku, zistila na úrovni konečného prijímateľa, zrušený príspevok možno opätovne použiť len pre iných konečných prijímateľov v rámci toho istého finančného nástroja;
ak sa nezrovnalosť, ktorá vedie k zrušeniu príspevku, zistila na úrovni finančného sprostredkovateľa v rámci fondu fondov, zrušený príspevok možno opätovne použiť len pre iných finančných sprostredkovateľov.
Ak sa nezrovnalosť, ktorá vedie k zrušeniu príspevku, odhalí na úrovni orgánu vykonávajúceho fond fondov alebo na úrovni orgánu vykonávajúceho finančné nástroje, v súvislosti s ktorými sa finančný nástroj vykonáva prostredníctvom štruktúry bez fondu fondov, zrušený príspevok sa nemôže opätovne použiť na tú istú operáciu.
Ak sa finančná oprava uskutočnila z dôvodu systémovej nezrovnalosti, zrušený príspevok sa nemôže opätovne použiť na žiadnu operáciu, ktorá bola ovplyvnená systémovou nezrovnalosťou.
Článok 41
Žiadosti o platby vrátane výdavkov na finančné nástroje
Pokiaľ ide o finančné nástroje uvedené v článku 38 ods. 1 písm. a) a c) a pokiaľ ide o finančné nástroje uvedené v článku 38 ods. 1 písm. b) vykonávané v súlade s článkom 38 ods. 4 prvým pododsekom písm. a), b) a c), fázované žiadosti o priebežnú platbu sa podávajú na programové príspevky vyplácané na finančný nástroj počas obdobia oprávnenosti ustanoveného v článku 65 ods. 2 (ďalej len „obdobie oprávnenosti“) v súlade s týmito podmienkami:
suma programového príspevku vyplatená finančnému nástroju a zahrnutá do každej žiadosti o priebežnú platbu predloženej počas obdobia oprávnenosti neprekročí 25 % celkovej sumy programových príspevkov viazaných na finančný nástroj v zmysle príslušnej dohody o financovaní, čo zodpovedá výdavku v zmysle článku 42 ods. 1 písm. a), b) a d), ktorý by sa mal vyplatiť počas obdobia oprávnenosti. Žiadosti o priebežnú platbu predložené po uplynutí obdobia oprávnenosti zahŕňajú celkovú sumu oprávneného výdavku v zmysle článku 42;
každá žiadosť o priebežnú platbu uvedená v písmene a) tohto odseku môže obsahovať až 25 % celkovej sumy národného spolufinancovania, ako sa uvádza v článku 38 ods. 9, ktorá sa má vyplatiť na finančný nástroj, alebo na úrovni konečných prijímateľov, ak ide o výdavky v zmysle článku 42 ods. 1 písm. a), b) a d), počas obdobia oprávnenosti;
ďalšie žiadosti o priebežné platby predložené počas obdobia oprávnenosti sa podávajú iba v prípade:
druhej žiadosti o priebežnú platbu ►C1 , ak sa aspoň 60 % sumy zahrnutej do prvej žiadosti o priebežnú platbu použilo ako oprávnený výdavok ◄ v zmysle článku 36 ods. 1 písm. a), b) a d);
tretej žiadosti a následných žiadostí o priebežnú platbu ►C1 , ak sa aspoň 85 % súm zahrnutých do predchádzajúcich žiadostí o priebežnú platbu použilo ako oprávnený výdavok ◄ v zmysle článku 42 ods. 1 písm. a), b) a d);
v každej žiadosti o priebežnú platbu, ktorá zahŕňa výdavok týkajúci sa finančných nástrojov, sa osobitne uverejní celková suma programových príspevkov vyplatená na finančné nástroje a sumy vyplatené ako oprávnený výdavok ◄ v zmysle článku 42 ods. 1 písm. a), b) a d).
V čase skončenia programu zahŕňa žiadosť o úhradu záverečnej platby celkovú sumu oprávneného výdavku uvedeného v článku 42.
Článok 42
Oprávnené výdavky v čase skončenia programu
Oprávnené výdavky finančného nástroja predstavujú v čase skončenia programu celkovú sumu programových príspevkov, ktorá bola v skutočnosti vyplatená alebo v prípade záruk viazaná prostredníctvom finančného nástroja počas obdobia oprávnenosti a ktorá zodpovedá:
platbám konečným prijímateľom a v prípadoch uvedených v článku 37 ods. 7 platbám v prospech konečných prijímateľov;
prostriedkom určeným na záručné zmluvy, či už neuhradené alebo už splatné, s cieľom uhradiť možné žiadosti o uplatnenie záruky v prípade strát, ktoré sa vypočítajú na základe obozretného ►C1 ex ante posúdenia rizika ◄ a zahŕňajú súhrnnú sumu základných nových úverov alebo iných rizikových nástrojov na nové investície pre konečných prijímateľov;
kapitalizovaným úrokovým dotáciám alebo dotáciám záručných poplatkov, ktoré sa majú uhrádzať počas obdobia nepresahujúceho 10 rokov po uplynutí obdobia oprávnenosti, využívaným v kombinácii s finančnými nástrojmi, vloženým na viazaný účet osobitne založený na tento účel, s cieľom ich účinného vyplatenia po období oprávnenosti, ale v prípade úverov alebo iných rizikových nástrojov vyplatených na investovanie pre konečných prijímateľov v rámci obdobia oprávnenosti;
náhrade vzniknutých nákladov na riadenie alebo platbe poplatkov za riadenie finančného nástroja.
Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 149 prijímať delegované akty stanovujúce konkrétne pravidlá týkajúce sa vytvorenia systému kapitalizácie ročných splátok pre úrokové dotácie a dotácie záručných poplatkov uvedené v písmene c) prvého pododseku.
Suma vyplácaná na viazaný účet:
sa používa iba na pokračovanie investícií konečným prijímateľom, ktorí už dostali počiatočné kapitálové investície z finančného nástroja v rámci obdobia oprávnenosti, ktoré sú stále úplne alebo čiastočne nesplatené;
sa využíva iba na pokračovanie investícií, ktoré sa majú realizovať v súlade s trhovými normami a zmluvnými dojednaniami o trhových normách a obmedzujú sa na minimum potrebné na stimulovanie spoluinvestícií zo súkromného sektora, pričom sa zabezpečuje kontinuita financovania cieľových podnikov, aby tieto investície boli prínosom tak pre verejných, ako aj pre súkromných investorov;
neprekročí 20 % oprávneného výdavku nástroja vlastného imania uvedeného v odseku 1 prvom pododseku písm. a), z čoho sa odpočítajú stropy kapitálových zdrojov a výnosy, ktoré sa vrátia do tohto nástroja vlastného imania počas obdobia oprávnenosti.
Všetky sumy vyplatené na viazaný účet, ktoré sa nepoužijú na investície konečným prijímateľom vyplatené v období uvedenom v prvom pododseku, sa použijú v súlade s článkom 45.
Náklady na riadenie a poplatky za riadenie môžu zahŕňať zmluvné poplatky. Ak sa zmluvné poplatky alebo niektorá ich časť účtujú konečným prijímateľom, neuvádzajú sa ako oprávnené výdavky.
Náklady na riadenie a poplatky za riadenie vrátane nákladov a poplatkov na prípravné práce v súvislosti s finančným nástrojom pred podpísaním príslušnej dohody o financovaní sú oprávnené odo dňa podpísania príslušnej dohody o financovaní.
Článok 43
Úroky a iné výnosy získané z podpory z EŠIF na finančné nástroje
Článok 43a
Diferencované zaobchádzanie s investormi
Článok 44
Opätovné použitie prostriedkov získaných z podpory z EŠIF do konca obdobia oprávnenosti
Bez toho, aby bol dotknutý článok 43a, sa prostriedky vyplatené späť finančným nástrojom z investícií alebo z uvoľnenia prostriedkov vyčlenených na záručné zmluvy vrátane splácania istiny a výnosov a iných zárobkov alebo ziskov, ako sú úroky, záručné poplatky, dividendy, kapitálové zisky alebo akékoľvek iné príjmy z investícií, ktoré možno pripísať podpore z EŠIF, opätovne použijú do potrebnej výšky a v poradí stanovenom v príslušných dohodách o financovaní na tieto účely:
ďalšie investície prostredníctvom rovnakých alebo iných finančných nástrojov v súlade so špecifickými cieľmi stanovenými v rámci priority;
v prípade potreby na pokrytie strát nominálnej hodnoty príspevku z EŠIF na finančný nástroj vyplývajúcich zo záporného úroku, ak tieto straty vznikli napriek aktívnej správe pokladne zo strany orgánov vykonávajúcich finančné nástroje;
v prípade potreby náhradu vzniknutých nákladov na riadenie a úhradu poplatkov za riadenie finančného nástroja.
Článok 45
►C1 Opätovné využitie zdrojov po uplynutí obdobia oprávnenosti
Členské štáty prijmú opatrenia potrebné na to, aby sa prostriedky vyplatené späť finančným nástrojom vrátane splatenia istiny a výnosov a iných zárobkov alebo ziskov nadobudnutých počas obdobia aspoň ôsmich rokov po uplynutí obdobia oprávnenosti, ktoré možno pripísať podpore z EŠIF na finančné nástroje v súlade s článkom 37, opätovne využívali v súlade s cieľmi programu alebo programov ◄ buď v rámci toho istého finančného nástroja, alebo po vyčerpaní týchto prostriedkov z finančného nástroja v iných finančných nástrojoch za predpokladu, že v oboch prípadoch sa na základe hodnotenia trhových podmienok preukáže ďalšia potreba takýchto investícií, alebo v iných formách podpory.
Článok 46
Správa o vykonávaní finančných nástrojov
Osobitná správa uvedená v odseku 1 obsahuje v prípade každého finančného nástroja tieto informácie:
vymedzenie programu a priority alebo opatrenia, v rámci ktorých sa poskytuje podpora z EŠIF;
opis finančného nástroja a vykonávacích opatrení;
určenie orgánov vykonávajúcich finančné nástroje a prípadne orgánov vykonávajúcich fondy fondov, ako je uvedené v článku 38 ods. 1 písm. a), b) a c);
celkovú sumu programových príspevkov vyplatených finančnému nástroju podľa priority alebo opatrenia;
celková výška podpory vyplatenej konečným prijímateľom alebo v ich prospech alebo viazanej v záručných zmluvách z finančného nástroja na investície konečných prijímateľov, ako aj vzniknutých nákladov na riadenie a vyplatených poplatkov za riadenie podľa programu a priority alebo opatrenia;
výkonnosť finančného nástroja vrátane pokroku v jeho zriaďovaní a vo výbere orgánov vykonávajúcich finančný nástroj spolu s orgánom vykonávajúcim fond fondov;
úroky a ďalšie výnosy získané z podpory poskytnutej finančnému nástroju z EŠIF a programové prostriedky vyplatené späť finančným nástrojom z investícií, ako sa uvádza v článkoch 43 a 44, a sumy použité na diferencované zaobchádzanie, ako sa uvádza v článku 43a;
pokrok pri dosahovaní očakávaného pákového efektu investícií realizovaných finančným nástrojom;
hodnotu kapitálových investícií v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi;
príspevok finančného nástroja k dosiahnutiu ukazovateľov príslušnej priority alebo príslušného opatrenia.
Informácie v písmenách h) a j) prvého pododseku možno zahrnúť iba do prílohy k výročným správam o vykonávaní predloženým v rokoch 2017 a 2019 a do záverečnej správy o vykonávaní. Záväzky týkajúce sa podávania správ stanovené v písmenách a) až j) prvého pododseku sa neuplatňujú na úrovni konečných prijímateľov.
HLAVA V
MONITOROVANIE A HODNOTENIE
KAPITOLA I
Monitorovanie
Článok 47
Monitorovací výbor
Členský štát môže zriadiť jeden monitorovací výbor pre viac ako jeden program spolufinancovaný z EŠIF.
Článok 48
Zloženie monitorovacieho výboru
Na zložení monitorovacieho výboru programu v rámci cieľa Európska územná spolupráca sa dohodnú členské štáty zúčastnené na programe a tretie krajiny po prijatí pozvania na účasť na programe spolupráce. Monitorovací výbor zahŕňa príslušných zástupcov týchto členských štátov a tretích krajín. ►C1 Monitorovací výbor sa môže skladať aj zo zástupcov EZÚS, ktorí vykonávajú činnosti súvisiace s programom v rámci oblasti programu. ◄
Článok 49
Funkcie monitorovacieho výboru
Článok 50
Správy o vykonávaní
Ak výročná správa nie je prijateľná, Komisia o tom informuje členský štát do 15 pracovných dní odo dňa jej prijatia, avšak ak to Komisia neurobí, považuje sa správa za prijateľnú.
Článok 51
Výročné hodnotiace zasadnutie
Článok 52
Správa o pokroku
Správa o pokroku uvedie a zhodnotí informácie o:
zmenách rozvojových potrieb členského štátu od prijatia partnerskej dohody;
pokroku dosiahnutom pri plnení stratégie Únie na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu, ako aj úloh fondu uvedených v článku 4 ods. 1 prostredníctvom príspevku EŠIF na splnenie vybraných tematických cieľov, a to najmä vzhľadom na čiastkové ciele stanovené vo výkonnostnom rámci pre každý program, a na podporu použitú na ciele súvisiace so zmenou klímy;
tom, či sa opatrenia prijaté s cieľom splniť použiteľné ex ante kondicionality stanovené v partnerskej dohode, ktoré neboli splnené v čase prijatia partnerskej dohody, realizovali podľa stanoveného časového plánu. Toto písmeno sa uplatňuje len pre správu o pokroku, ktorá sa má predložiť v roku 2017;
zavedení mechanizmov na zabezpečenie koordinácie medzi EŠIF a inými finančnými nástrojmi Únie a vnútroštátnymi finančnými nástrojmi a s EIB;
zavedení integrovaného prístupu k územnému rozvoju alebo zhrnutie zavádzania integrovaných prístupov, ktoré sú založené na programoch, vrátane pokroku pri plnení stanovených prioritných oblastí spolupráce;
podľa potreby o opatreniach prijatých na posilnenie kapacity orgánov a prijímateľov členského štátu na správu a využívanie EŠIF;
prijatých opatreniach a dosiahnutom pokroku v oblasti zníženia administratívnej záťaže pre prijímateľov;
úlohe partnerov uvedených v článku 5 pri vykonávaní partnerskej dohody;
zhrnutí opatrení prijatých v súvislosti s uplatňovaním horizontálnych princípov uvedených v článkoch 5, 7 a 8 a cieľov politík na vykonávanie EŠIF.
Článok 53
Správy Komisie a diskusia o EŠIF
KAPITOLA II
Hodnotenie
Článok 54
Všeobecné ustanovenia
Článok 55
Ex ante hodnotenie
V hodnotení ex ante sa zhodnotí:
prínos k stratégii Únie na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu vzhľadom na vybrané tematické ciele a priority, pričom sa berú do úvahy národné a regionálne potreby a potenciál rozvoja, ako aj skúsenosti získané z predchádzajúcich programových období;
vnútorná súdržnosť navrhovaného programu alebo činnosti a ich vzťah s inými príslušnými nástrojmi;
súlad pridelených rozpočtových prostriedkov s cieľmi programu;
súlad vybraných tematických cieľov, priorít a súvisiacich cieľov programov so SSR, partnerskou dohodou a s príslušnými odporúčaniami pre jednotlivé krajiny prijatými v súlade s článkom 121 ods. 2 ZFEÚ a v prípade potreby na národnej úrovni s národným programom reforiem;
dôležitosť a jasnosť navrhovaných ukazovateľov pre program;
ako očakávané výstupy prispejú k výsledkom;
či sú kvantifikované cieľové hodnoty ukazovateľov realistické vzhľadom na podporu plánovanú z EŠIF;
dôvody formy navrhovanej podpory;
primeranosť ľudských zdrojov a administratívnych kapacít na riadenie programu;
vhodnosť postupov na monitorovanie programu a zber údajov potrebných na vypracovanie hodnotení;
vhodnosť čiastkových cieľov zvolených pre výkonnostný rámec;
primeranosť plánovaných opatrení na podporu rovnakých príležitostí mužov a žien a predchádzanie akejkoľvek diskriminácii, najmä čo sa týka zabezpečenia prístupu pre osoby so zdravotným postihnutím;
primeranosť plánovaných opatrení na podporu udržateľného rozvoja;
plánované opatrenia na zníženie administratívnej záťaže prijímateľov.
Článok 56
Hodnotenie počas programového obdobia
▼M6 —————
Článok 57
Ex post hodnotenie
HLAVA VI
TECHNICKÁ POMOC
Článok 58
Technická pomoc na podnet Komisie
Opatrenia uvedené v prvom pododseku môže uskutočniť buď priamo Komisia alebo nepriamo subjekty a osoby, ktoré nie sú členskými štátmi, v súlade ►M6 s článkom 154 nariadenia o rozpočtových pravidlách ◄ .
Opatrenia uvedené v prvom pododseku môžu zahrnovať najmä:
pomoc pri príprave projektov a ich posudzovaní vrátane EIB;
podporu na inštitucionálne posilnenie a budovanie administratívnych kapacít s cieľom účinného riadenia EŠIF;
štúdie súvisiace s podávaním správ Komisie o EŠIF a so správou o súdržnosti;
opatrenia týkajúce sa analýzy, riadenia, monitorovania, výmeny informácií a vykonávania EŠIF, ako aj opatrenia týkajúce sa uplatňovania systémov kontroly a technickej a administratívnej pomoci;
hodnotenia, odborné posudky, štatistiky a štúdie vrátane všeobecných štúdií o súčasnom a budúcom fungovaní EŠIF, ktoré môže v prípade potreby vypracovať EIB;
opatrenia na šírenie informácií, budovanie sietí, uskutočňovanie komunikačných činností s osobitným dôrazom na výsledky a pridanú hodnotu podpory z EŠIF, zvyšovanie povedomia a podporu spolupráce a výmeny skúseností vrátane výmeny skúseností s tretími krajinami;
zriadenie, prevádzku a vzájomné prepojenie počítačových systémov riadenia, monitorovania, auditu, kontroly a hodnotenia;
opatrenia na zlepšenie metód hodnotenia a výmenu informácií o postupoch hodnotenia;
opatrenia súvisiace s auditom;
posilnenie národnej a regionálnej kapacity, čo sa týka plánovania investícií, hodnotenia potrieb, prípravy, návrhu a vykonávania finančných nástrojov, spoločných akčných plánov a veľkých projektov vrátane spoločných iniciatív s EIB;
šírenie osvedčených postupov s cieľom pomôcť členským štátom posilniť kapacitu relevantných partnerov uvedených v článku 5 a ich zastrešujúcich organizácií;
akcie financované podľa nariadenia (EÚ) 2017/825 s cieľom prispieť k naplneniu cieľov stratégie Únie na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu.
Komisia vyčlení najmenej 15 % zdrojov uvedených v tomto článku na dosiahnutie efektívnejšej komunikácie s verejnosťou a lepšej súčinnosti komunikačných činností vykonávaných na podnet Komisie rozšírením vedomostnej základne s výsledkami, predovšetkým prostredníctvom účinnejšieho zberu a zverejňovania údajov, hodnotení a podávania správ, a najmä zdôrazňovaním príspevku EŠIF k zlepšovaniu života ľudí a zvyšovaním viditeľnosti podpory z EŠIF, ako aj zvyšovaním informovanosti o výsledkoch a pridanej hodnote takejto podpory. V informovaní, komunikácii a opatreniach týkajúcich sa viditeľnosti v súvislosti s výsledkami a pridanou hodnotou podpory z EŠIF s osobitným dôrazom na operácie sa v relevantných prípadoch pokračuje aj po ukončení programov. Takéto opatrenia taktiež prispievajú k inštitucionálnej komunikácii o politických prioritách Únie, pokiaľ sa týkajú všeobecných cieľov tohto nariadenia.
V závislosti od ich účelu možno opatrenia uvedené v tomto článku financovať buď ako operačné alebo administratívne výdavky.
Článok 59
Technická pomoc na podnet členských štátov
Bez toho, aby bol dotknutý odsek 2, členské štáty môžu vykonať opatrenia uvedené v odseku 1 prostredníctvom priameho zadania zákazky:
EIB;
medzinárodnú finančnú inštitúciu, v ktorej je členský štát akcionárom;
banke vo verejnom vlastníctve alebo inštitúcii vo verejnom vlastníctve, ako sa uvádza v článku 38 ods. 4 prvom pododseku písm. b) bode iii).
HLAVA VII
FINANČNÁ PODPORA Z EŠIF
KAPITOLA I
Podpora z EŠIF
Článok 60
Určenie miery spolufinancovania
Článok 61
Operácie vytvárajúce čistý príjem po dokončení
Ak na spolufinancovanie nie sú oprávnené všetky investičné náklady, čistý príjem sa pridelí pomerne k oprávneným a neoprávneným častiam investičných nákladov.
Potenciálny čistý príjem z operácie sa určí vopred prostredníctvom jednej z nasledujúcich metód, ktorú si zvolí riadiaci orgán pre daný sektor, subsektor alebo druh operácie:
uplatňovanie percentuálneho podielu paušálnej sadzby čistého príjmu za sektor alebo subsektor, ktorý sa na operáciu vzťahuje, ako sa vymedzuje v prílohe V alebo v niektorom z delegovaných aktov uvedených v druhom, treťom a štvrtom pododseku;
uplatňovanie paušálnej sadzby vyjadrenej ako percentuálny podiel z čistého príjmu stanoveného členským štátom za sektor alebo subsektor, na ktorý sa nevzťahuje písmeno a). Pred uplatnením uvedenej paušálnej sadzby zodpovedný orgán auditu overí, či bola paušálna sadzba stanovená spravodlivou, nestrannou a overiteľnou metódou založenou na údajoch z minulosti alebo objektívnych kritériách;
výpočet diskontovaného čistého príjmu z operácie pri zohľadnení referenčného obdobia primeraného pre sektor alebo subsektor, ktorý sa vzťahuje na operáciu, bežne očakávanej ziskovosti v rámci príslušnej kategórie investícií, uplatňovania zásady „znečisťovateľ platí“ a prípadne aj zásady spravodlivosti spojenej s relatívnou prosperitou príslušného členského štátu alebo regiónu.
Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 149 prijímať v riadne odôvodnených prípadoch delegované akty týkajúce sa zmeny prílohy V upravením paušálnych sadzieb stanovených v uvedenej prílohe, pričom zohľadní údaje z minulosti, potenciál návratu nákladov a prípadne zásadu „znečisťovateľ platí“.
Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 149 prijímať delegované akty stanovujúce paušálne sadzby pre sektory alebo subsektory v oblasti IKT, výskumu, vývoja a inovácie ako aj energetickej efektívnosti. Komisia oznámi uvedené delegované akty Európskemu parlamentu a Rade najneskôr 30. júna 2015.
Okrem toho je Komisia v riadne odôvodnených prípadoch splnomocnená v súlade s článkom 149 prijímať delegované akty, pokiaľ ide o doplnenie subsektorov alebo sektorov vrátane subsektorov pre sektory do prílohy V, ktoré spadajú do tematických cieľov vymedzených v článku 9 prvom odseku a podporovaných z EŠIF.
Ak sa uplatňuje metóda uvedená v písmene a) prvého pododseku, všetky čisté príjmy vytvorené počas vykonávania operácie a po jej dokončení sa považujú za príjmy, ktoré sa majú brať do úvahy uplatnením paušálnej sadzby, a preto sa potom neodpočítavajú od oprávnených výdavkov na operáciu.
Keď sa paušálna sadzba pre nový sektor alebo subsektor stanoví prijatím delegovaného aktu v súlade s tretím a štvrtým pododsekom, môže sa riadiaci orgán rozhodnúť uplatniť na nové operácie vo vzťahu k príslušnému sektoru alebo subsektoru metódu uvedenú v písmene a) prvého pododseku.
Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 149 prijímať delegované akty stanovujúce metódu uvedenú v písmene b) prvého pododseku. Ak sa uplatňuje táto metóda, čistý príjem vytvorený počas realizácie operácie, ktorý pochádza zo zdrojov príjmov, ktoré sa nezohľadnili pri určovaní potenciálneho čistého príjmu operácie, sa odpočíta od oprávnených nákladov na operáciu, najneskôr vtedy, keď prijímateľ podá žiadosť o záverečnú platbu.
Odseky 1 až 6 sa neuplatňujú na:
operácie alebo časti operácií, ktoré sa podporujú výlučne z ESF;
operácie, pri ktorých celkové oprávnené náklady pred uplatnením odsekov 1 až 6 nepresahujú 1 000 000 EUR;
návratnú pomoc, ktorá podlieha povinnosti úplného splatenia, a ceny;
technickú pomoc;
podporu na finančné nástroje alebo z finančných nástrojov;
operácie, pri ktorých má verejná podpora formu jednorazových platieb alebo štandardnej stupnice jednotkových nákladov;
operácie realizované podľa spoločného akčného plánu;
operácie, pre ktoré sú sumy alebo miery podpory vymedzené v prílohe II k nariadeniu o EPFRV alebo v nariadení o ENRF.
Bez ohľadu na písmeno b) prvého pododseku tohto odseku, ak členský štát uplatňuje odsek 5, môže do príslušnej priority alebo opatrenia zahrnúť operácie, ktorých celkové oprávnené náklady pred uplatnením odsekov 1 až 6 nie sú vyššie ako 1 000 000 EUR.
KAPITOLA II
Osobitné pravidlá na podporu verejno-súkromných partnerstiev z EŠIF
Článok 62
Verejno-súkromné partnerstvá
EŠIF sa môžu používať na podporu operácií verejno-súkromných partnerstiev. Tieto operácie verejno-súkromných partnerstiev musia dodržiavať uplatniteľné právo, a to najmä z oblasti štátnej pomoci a verejného obstarávania.
Článok 63
Prijímatelia v rámci operácií verejno-súkromných partnerstiev
Čo sa týka operácií verejno-súkromných partnerstiev a odchylne od článku 2 bodu 10 môže byť prijímateľom buď:
verejnoprávny orgán, ktorý operáciu iniciuje, alebo
orgán, ktorý sa riadi súkromným právom členského štátu (ďalej len „súkromný partner“), ktorý bol vybraný alebo sa má vybrať na realizáciu operácie.
Článok 64
Podpora operáciám verejno-súkromných partnerstiev
V prípade operácie verejno-súkromného partnerstva, v ktorej je prijímateľom verejno-právny subjekt, sa výdavky v rámci operácie verejno-súkromného partnerstva, ktoré vznikli súkromnému partnerovi a ktoré tento súkromný partner vyplatil, môžu odchylne od článku 65 ods. 2 považovať za vzniknuté prijímateľovi a ním vyplatené a môžu sa zahrnúť do žiadosti Komisii o platbu, ak sú splnené tieto podmienky:
prijímateľ uzatvoril so súkromným partnerom dohodu o verejno-súkromnom partnerstve;
riadiaci orgán overil, že výdavky, ktoré vykázal prijímateľ, zaplatil súkromný partner a že operácia je v súlade s platnými právom Únie a vnútroštátnym právom, programom a podmienkami pre podporu operácie.
KAPITOLA III
►C1Oprávnenosť výdavkov a trvalosť
◄Článok 65
Oprávnenosť
Oprávnené výdavky na operáciu, ktoré sa majú spolufinancovať z EŠIF, sa znížia o čistý príjem, ktorý sa nezohľadnil v čase schvaľovania operácie a ktorý sa priamo vytvára len počas jej realizácie, a to najneskôr v čase, keď prijímateľ predloží žiadosť o záverečnú platbu. Ak na spolufinancovanie nie sú oprávnené všetky náklady, čistý príjem sa úmerne rozdelí na oprávnenú a neoprávnenú časť nákladov.
Tento odsek sa nevzťahuje na:
technickú pomoc;
finančné nástroje;
návratnú pomoc, na ktorú sa vzťahuje povinnosť úplného splatenia;
ceny,
operácie, na ktoré sa vzťahujú pravidlá o štátnej pomoci,
operácie, v súvislosti s ktorými sa verejná podpora poskytuje vo forme jednorazových platieb alebo štandardného sadzobníka jednotkových nákladov pod podmienkou, že čisté príjmy sa vzali do úvahy ex ante,
operácie realizované v rámci spoločného akčného plánu pod podmienkou, že čisté príjmy sa vzali do úvahy ex ante,
operácie, pre ktoré sú sumy alebo sadzby podpory vymedzené v prílohe II k nariadeniu o EPFRV alebo v nariadení o ENRF, s výnimkou tých operácií, v prípade ktorých sa v nariadení o ENRF odkazuje na tento odsek; alebo
operácie, ktorých celkové oprávnené výdavky nepresahujú 100 000 EUR.
Na účely tohto článku a článku 61 sa platby, ktoré prijímateľ prijal a ktoré vyplývajú zo zmluvných sankcií v dôsledku porušenia zmluvy medzi prijímateľom a treťou stranou a tretími stranami alebo ktoré vznikli v dôsledku stiahnutia ponuky tretej strany vybranej podľa pravidiel verejného obstarávania (záloha), nepovažujú za príjem a neodpočítavajú od oprávnených výdavkov operácie.
Pravidlá pre jednotlivé fondy týkajúce sa ENRF sa môžu odchyľovať od prvého pododseku.
Odchylne od odseku 9 sú výdavky na operácie na podporu kapacít reakcie na krízu v kontexte výskytu ochorenia COVID-19 oprávnené od 1. februára 2020.
Odchylne od odseku 9 sú výdavky na operácie zamerané na riešenie migračných výziev v dôsledku vojenskej agresie Ruskej federácie oprávnené od 24. februára 2022.
Odsek 6 sa neuplatňuje ani na operácie podporované z ENRF, ktoré sú zamerané na riešenie následkov tejto agresie na odvetvie rybolovu a akvakultúry.
Odchylne od článku 125 ods. 3 písm. b) môžu byť takéto operácie vybrané na podporu z EFRR, ESF, Kohézneho fondu alebo ENRF pred schválením zmeneného programu.
Článok 66
Formy podpory
EŠIF sa využívajú na poskytovanie podpory vo forme grantov, cien, návratnej pomoci a finančných nástrojov alebo ich kombinácie.
V prípade návratnej pomoci sa podpora vyplatená orgánu, ktorý podporu poskytol, alebo inému príslušnému orgánu členského štátu uloží na samostatnom účte alebo sa oddelí pomocou účtovných kódov a znovu sa použije na rovnaký účel alebo v súlade s cieľmi programu.
Článok 67
Formy grantov a návratná pomoc
Granty a návratná pomoc môžu mať jednu z týchto foriem:
úhrada oprávnených nákladov skutočne vynaložených a zaplatených spolu s prípadnými vecnými príspevkami a odpismi;
štandardné stupnice jednotkových nákladov;
jednorazové platby;
paušálne financovanie stanovené uplatnením percentuálneho podielu na jednu alebo viaceré určené kategórie nákladov;
financovanie, ktoré nie je spojené s nákladmi príslušných operácií, ale je založené na splnení podmienok spojených s dosahovaním pokroku vo vykonávaní alebo dosiahnutím cieľov programov uvedených v delegovanom akte prijatom v súlade s odsekom 5a.
Pravidlá pre jednotlivé fondy môžu obmedziť formy grantov a návratnej pomoci uplatniteľné na určité operácie.
V prípade financovania vo forme uvedenej v prvom odseku písm. e) sú audity zamerané výlučne na overenie, či sa splnili podmienky úhrady.
Ak sa používa paušálne financovanie, kategórie nákladov, na ktoré sa paušálna sadzba uplatňuje, sa môžu uhradiť v súlade s odsekom 1 prvým pododsekom písm. a).
V prípade operácií podporovaných z EPFRV, EFRR alebo ESF, v súvislosti s ktorými sa používa paušálna sadzba uvedená v článku 68b ods. 1, sa príspevky a platy vyplatené účastníkom môžu uhradiť v súlade s odsekom 1 prvým pododsekom písm. a) tohto článku.
Na tento odsek sa vzťahujú prechodné ustanovenia stanovené v článku 152 ods. 7.
Sumy uvedené v odseku 1 prvom pododseku písm. b), c) a d) sa stanovia jedným z týchto spôsobov:
spravodlivá, nestranná a overiteľná metóda výpočtu založená na:
na štatistických údajoch, iných objektívnych prostriedkoch alebo odborných posudkoch; alebo
overených údajoch z minulosti o jednotlivých prijímateľoch; alebo
uplatnení zvyčajných postupov pre účtovanie nákladov jednotlivých prijímateľov;
návrh rozpočtu, ktorý prípad od prípadu vypracoval a schválil ex ante riadiaci orgán, alebo v prípade EPFRV orgán zodpovedný za výber operácií, v prípade ktorých verejná podpora nepresahuje 100 000 EUR;
v súlade s pravidlami na uplatnenie zodpovedajúcich stupníc jednotkových nákladov, jednorazových platieb a paušálnych sadzieb uplatňovaných v prípade politík Únie pri podobnom druhu operácie a prijímateľa;
v súlade s pravidlami na uplatnenie zodpovedajúcich stupníc jednotkových nákladov, jednorazových platieb a paušálnych sadzieb uplatňovaných v rámci systému grantov financovaných výlučne členským štátom pri podobnom druhu operácie a prijímateľa;
na základe sadzieb stanovených týmto nariadením alebo pravidlami pre jednotlivé fondy;
konkrétnych metód na určenie súm stanovených v súlade s pravidlami pre jednotlivé fondy.
Článok 68
Paušálne financovanie nepriamych nákladov týkajúcich sa grantov a návratnej pomoci
Ak realizácia operácie vedie k vzniku nepriamych nákladov, možno ich vypočítať s použitím paušálnej sadzby jedným z týchto spôsobov:
paušálna sadzba až do výšky 25 % oprávnených priamych nákladov pod podmienkou, že táto sadzba sa vypočíta pomocou spravodlivej, nestrannej a overiteľnej metódy výpočtu alebo metódy uplatňovanej v prípade grantových schém financovaných výlučne členským štátom pri podobnom druhu operácie a prijímateľa;
paušálna sadzba až do výšky 15 % oprávnených priamych nákladov na zamestnancov bez požiadavky, aby členský štát vykonal výpočet na určenie uplatniteľnej sadzby;
paušálna sadzba uplatňovaná na oprávnené priame náklady na základe existujúcich metód a príslušných sadzieb, ktoré sa v prípade politík Únie uplatňujú pri podobnom druhu operácie a prijímateľa.
Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 149 s cieľom doplniť ustanovenia o paušálnej sadzbe a súvisiacich metódach uvedených v tomto odseku prvom pododseku písm. c).
Článok 68a
Náklady na zamestnancov týkajúce sa grantov a návratnej pomoci
Prvý pododsek sa neuplatňuje na programy v rámci cieľa Európskej územnej spolupráce, pokiaľ ide o náklady na zamestnancov vzťahujúce sa na jednotlivcov“ ktorí pracujú na operácii na čiastočný úväzok.
Článok 68b
Paušálne financovanie nákladov okrem nákladov na zamestnancov
Pri operáciách podporovaných z ESF, EFRR alebo EPFRV sa platy a príspevky vyplatené účastníkom považujú za dodatočné oprávnené náklady nezahrnuté do paušálnej sadzby.
Článok 68c
Jednotkové náklady na operácie zamerané na riešenie migračných výziev vyplývajúcich z vojenskej agresie zo strany Ruskej federácie
Na účely vykonávania operácií na riešenie migračných výziev vyplývajúcich z vojenskej agresie Ruskej federácie môžu členské štáty do výdavkov vykázaných v žiadostiach o platbu zahrnúť jednotkové náklady spojené so základnými potrebami a podporou osôb, ktorým sa poskytla dočasná ochrana alebo iná primeraná ochrana podľa vnútroštátneho práva v súlade s vykonávacím rozhodnutím Rady (EÚ) 2022/382 ( 25 ) a so smernicou Rady 2001/55/ES ( 26 ). Uvedené jednotkové náklady sú vo výške 100 EUR na týždeň za každý celý týždeň alebo čiastočný týždeň, v ktorom sa daná osoba nachádza v dotknutom členskom štáte. Jednotkové náklady sa môžu využívať celkovo najviac 26 týždňov odo dňa príchodu osoby do Únie.
Sumy vypočítané na uvedenom základe sa pokladajú za verejnú podporu vyplatenú prijímateľom a za oprávnené výdavky na účely uplatňovania tohto nariadenia.
Článok 69
Osobitné pravidlá oprávnenosti pre granty a návratnú pomoc
Vecné príspevky vo forme poskytnutia prác, tovarov, služieb, pozemkov a nehnuteľností, v prípade ktorých neboli vykonané platby v hotovosti podložené faktúrami alebo dokladmi rovnocennej dôkaznej hodnoty, možno považovať za oprávnené za podmienky, ak tak stanovujú pravidlá oprávnenosti EŠIF a programu, a ak sú splnené všetky nasledujúce kritériá:
verejná podpora vyplácaná na operáciu, ktorá zahŕňa vecné príspevky, neprekročí na konci operácie s výnimkou vecných príspevkov celkové uplatniteľné výdavky;
hodnota pripísaná vecným príspevkom neprekročí náklady, ktoré sú všeobecne prijateľné na príslušnom trhu;
hodnotu a poskytnutie príspevku možno nezávisle posúdiť a overiť;
v prípade poskytnutia pozemku alebo nehnuteľnosti možno na účely zmluvy o prenájme uskutočniť platbu v hotovosti v ročnej nominálnej výške, ktorá neprekročí základnú menovú jednotku členského štátu;
v prípade vecných príspevkov vo forme neplatenej práce sa hodnota tejto práce určí tak, že sa zoberie do úvahy overená dĺžka vynaloženého času a sadzby odmeny za rovnocennú prácu.
Hodnotu pozemku alebo nehnuteľnosti uvedenej v prvom pododseku písm. d) tohto odseku osvedčí nezávislý kvalifikovaný znalec alebo náležite oprávnený úradný orgán, pričom táto hodnota nesmie byť vyššia ako obmedzenie uvedené v odseku 3 písm. b).
Odpisy sa môžu považovať za oprávnené, ak sú splnené tieto podmienky:
umožňujú to pravidlá oprávnenosti programu;
výška výdavkov je riadne oprávnená podpornými dokladmi dôkaznej hodnoty rovnocennej faktúram na oprávnené náklady, keď sa uhrádzajú vo forme uvedenej v článku 67 ods. 1 prvom podoseku písm. a);
náklady sa vzťahujú výlučne na obdobie podpory operácie;
verejné granty neprispeli k nadobudnutiu odpísaných aktív.
Nasledujúce náklady nie sú oprávnené na príspevok z EŠIF a zo sumy podpory prenesenej z Kohézneho fondu do Nástroja na prepájanie Európy, ako sa uvádza v článku 92 ods. 6:
úroky z dlžných súm okrem grantov poskytnutých vo forme úrokových dotácií alebo dotácií záručných poplatkov;
kúpa nezastavaného a zastavaného pozemku za sumu nepresahujúcu 10 % celkových oprávnených výdavkov na príslušnú operáciu. V prípade zanedbaných plôch a plôch, ktoré sa v minulosti používali na priemyselné účely a ktorých súčasťou sú budovy, sa toto obmedzenie zvyšuje na 15 %. Vo výnimočných a riadne odôvodnených prípadoch možno na operácie týkajúce sa ochrany životného prostredia povoliť vyššie obmedzenie;
DPH s výnimkou prípadov, keď je nevratná podľa vnútroštátnych právnych predpisov o DPH.
Článok 70
Oprávnenosť operácií v závislosti od miesta
Operácie týkajúce sa poskytovania služieb občanom alebo podnikom, ktoré pokrývajú celé územie členského štátu, sa považujú za umiestnené do všetkých oblastí programu v rámci členského štátu. V takýchto prípadoch sa príslušným oblastiam programu pridelia výdavky na pomernom základe, a to podľa objektívnych kritérií.
Druhý pododsek tohto odseku sa nevzťahuje na národný program uvedený v článku 6 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 1305/2013 ani na osobitný program na zriadenie a spôsob fungovania národnej vidieckej siete uvedený v článku 54 ods. 1 uvedeného nariadenia.
Riadiaci orgán môže odsúhlasiť realizáciu operácie mimo oblasti programu, ale v rámci Únie, ak sú splnené všetky tieto podmienky:
operácia je prínosom pre oblasť programu;
celková suma z EFRR, Kohézneho fondu, EPFRV alebo ENRF pridelená v rámci programu na operácie umiestnené mimo oblasti programu nepresahuje 15 % podpory poskytnutej z EFRR, Kohézneho fondu, EPFRV a ENRF na úrovni priority v čase prijatia programu;
monitorovací výbor odsúhlasil operáciu alebo príslušné druhy operácií;
povinnosti orgánov zodpovedných za program, ktoré súvisia s riadením, kontrolou a auditom a týkajú sa operácie, plnia orgány zodpovedné za program, v rámci ktorého je na danú operáciu poskytnutá podpora, alebo tieto orgány uzatvoria dohody s orgánmi v oblasti, v ktorej sa operácia realizuje.
Ak sa operácie financované z fondov a ENRF realizujú mimo oblasti programu v súlade s týmto odsekom a sú prínosné pre oblasť programu aj mimo nej, príslušným oblastiam sa takéto výdavky pridelia na pomernom základe, a to podľa objektívnych kritérií.
V prípade operácií týkajúcich sa tematického cieľa uvedeného v článku 9 prvom odseku bode 1, ktoré sa vykonávajú mimo územia členského štátu, ale v rámci Únie, sa uplatňuje len prvý pododsek písm. b) a d) tohto odseku.
Ak sa operácie, ktoré dostávajú podporu z EFRR, ESF alebo Kohézneho fondu, zamerané na riešenie migračných výziev vyplývajúcich z vojenskej agresie Ruskej federácie vykonávajú mimo oblasti programu, ale v rámci členského štátu, uplatňuje sa iba písmeno d) prvého pododseku.
Článok 71
Trvalosť operácií
Príspevok z EŠIF na operáciu zloženú z investície do infraštruktúry alebo investície do výroby sa musí vrátiť, ak je operácia do piatich rokov od záverečnej platby poskytnutej prijímateľovi alebo prípadne v období stanovenom v pravidlách o štátnej pomoci predmetom niektorej z nasledujúcich skutočností:
skončenia alebo premiestnenia výrobnej činnosti mimo oblasti programu;
zmeny vlastníctva položky infraštruktúry, ktorá poskytuje firme alebo orgánu verejnej moci neoprávnené zvýhodnenie;
podstatnej zmeny, ktorá ovplyvňuje jej povahu, ciele alebo podmienky realizácie, čo by spôsobilo narušenie jej pôvodných cieľov.
Sumy vyplatené neoprávnene v súvislosti s operáciou vráti členský štát späť, a to vo výške, ktorá je úmerná obdobiu, počas ktorého požiadavky neboli splnené.
Členské štáty môžu lehotu stanovenú v prvom pododseku skrátiť na tri roky v prípadoch súvisiacich so zachovaním investícií alebo pracovných miest vytvorených MSP.
HLAVA VIII
RIADENIE A KONTROLA
KAPITOLA I
Systémy riadenia a kontroly
Článok 72
Všeobecné zásady systémov riadenia a kontroly
V systémoch riadenia a kontroly v súlade s článkom 4 ods. 8 sa zabezpečia tieto prvky:
opis funkcie každého subjektu zapojeného do riadenia a kontroly a rozdelenie funkcií v rámci každého subjektu;
dodržiavanie zásady oddelenia funkcií medzi týmito subjektmi a v rámci nich;
postupy na zabezpečenie bezchybnosti a správnosti vykázaných výdavkov;
počítačové systémy účtovníctva, uchovávania a prenosu finančných údajov a údajov o ukazovateľoch, monitorovania a podávania správ;
systémy podávania správ a monitorovania v prípadoch, keď zodpovedný orgán poverí výkonom úloh iný orgán;
mechanizmy auditu fungovania systémov riadenia a kontroly;
systémy a postupy na zabezpečenie adekvátneho audítorského záznamu (audit trail);
predchádzanie, zisťovanie a oprava nezrovnalostí vrátane podvodu a vymáhanie neoprávnene vyplatených súm vrátane všetkých úrokov z omeškania.
Článok 73
Zodpovednosti v rámci spoločného riadenia
Členské štáty a Komisia v súlade so zásadou spoločného riadenia zodpovedajú za riadenie a kontrolu programov, a to v súlade s ich príslušnými zodpovednosťami stanovenými v tomto nariadení a v pravidlách pre jednotlivé fondy.
Článok 74
Zodpovednosti členských štátov
KAPITOLA II
Právomoci a zodpovednosti Komisie
Článok 75
Právomoci a zodpovednosti Komisie
Úradníci Komisie alebo oprávnení zástupcovia Komisie, riadne splnomocnení na vykonávanie auditov alebo kontrol na mieste, majú prístup ku všetkým potrebným záznamom, dokumentom a metaúdajom týkajúcim sa operácií podporovaných z EŠIF, alebo k systémom riadenia a kontroly, bez ohľadu na nosič, na ktorom sú uložené. Členské štáty poskytnú Komisii na požiadanie kópie týchto záznamov, dokumentov a metaúdajov.
Právomoci stanovené v tomto odseku neovplyvňujú uplatňovanie vnútroštátnych ustanovení, ktoré vyhradzujú určité úkony agentom osobitne určeným vnútroštátnymi právnymi predpismi. Úradníci a oprávnení zástupcovia Komisie sa okrem iného nezúčastňujú na domácich návštevách ani na úradnom vypočúvaní osôb na základe vnútroštátnych právnych predpisov. Takíto úradníci a oprávnení zástupcovia však majú prístup k takto získaným informáciám, pričom tým nie sú dotknuté právomoci vnútroštátnych súdov a v plnej miere sa dodržiavajú základné práva príslušných právnych subjektov.
Komisia poskytne príslušnému národnému orgánu:
návrh audítorskej správy z auditu alebo kontroly na mieste do troch mesiacov od ukončenia tohto auditu alebo kontroly;
záverečnú audítorskú správu do troch mesiacov od doručenia úplnej odpovede od príslušného národného orgánu na návrh audítorskej správy, pokiaľ ide o príslušný audit alebo kontrolu na mieste.
Správy uvedené v prvom pododseku písm. a) a b) sa sprístupnia v lehotách stanovených v uvedených písmenách aspoň v jednom z úradných jazykov inštitúcií Únie.
Lehota stanovená v prvom pododseku písm. a) nezahŕňa obdobie, ktoré začína dňom nasledujúcim po dni, keď Komisia zaslala členskému štátu svoju žiadosť o dodatočné informácie, a trvá až dovtedy, pokiaľ dotknutý členský štát na uvedenú žiadosť neodpovie.
Tento odsek sa nevzťahuje na EPFRV.
HLAVA IX
FINANČNÉ RIADENIE, PRESKÚMANIE A SCHVÁLENIE ÚČTOV A FINANČNÉ OPRAVY, ZRUŠENIE ZÁVÄZKU
KAPITOLA I
Finančné riadenie
Článok 76
Rozpočtové záväzky
Rozpočtové záväzky Únie vo vzťahu ku každému programu sa realizujú v ročných splátkach pre každý fond každý rok v období od 1. januára 2014 do 31. decembra 2020. Rozpočtové záväzky týkajúce sa výkonnostnej rezervy v každom programe sa realizujú oddelene od zvyšných prostriedkov, ktoré boli pridelené na program.
►C1 Rozhodnutie Komisie, ktorým sa prijíma program, predstavuje finančné rozhodnutie v zmysle ►M6 článku 110 ods. 1 nariadenia o rozpočtových pravidlách ◄ ◄ a po oznámení danému členskému štátu právny záväzok v zmysle uvedeného nariadenia.
Pri každom programe nasledujú rozpočtové záväzky na prvú splátku po tom, čo Komisia prijme program.
Rozpočtové záväzky na nasledujúce splátky realizuje Komisia každý rok pred 1. májom na základe rozhodnutia uvedeného v druhom odseku tohto článku s výnimkou prípadov, v ktorých sa uplatňuje článok 16 nariadenia o rozpočtových pravidlách.
►C1 V prípade, že po uplatnení výkonnostného rámca v súlade s článkom 22 v prípadoch, keď priority nedosiahli svoje čiastkové ciele, Komisia v prípade potreby zruší viazanosť zodpovedajúcich rozpočtových prostriedkov pridelených na príslušné programy ako súčasť výkonnostnej rezervy, a znova ich uvoľní na programy, ◄ v prípade ktorých sa navýšila pridelená suma rozpočtových prostriedkov v dôsledku zmeny schválenej Komisiou v súlade s článkom 22 ods. 5.
Článok 77
Spoločné pravidlá platieb
Článok 78
Spoločné pravidlá výpočtu priebežných platieb a záverečných platieb
Pravidlá na výpočet sumy vyplácanej ako priebežné platby a záverečné platby sú stanovené v pravidlách pre jednotlivé fondy. Táto suma je funkciou osobitnej sadzby spolufinancovania uplatňovanej na oprávnené výdavky.
Článok 79
Žiadosť o platbu
Článok 80
Používanie eura
Sumy stanovené v programoch predložených členskými štátmi, ►C1 odhady výdavkov, žiadosti o platbu, ročné účty a výdavky uvedené vo výročnej a záverečnej správe o vykonávaní sú vyjadrené v eurách. ◄
Článok 81
Prvá zálohová platba
Článok 82
Zúčtovanie prvej zálohovej platby
Suma vyplatená ako prvá zálohová platba sa plne odpíše z účtov Komisie najneskôr pri skončení programu.
Článok 83
Prerušenie lehoty na platbu
Lehotu na platbu žiadosti o priebežnú platbu môže poverený schvaľujúci úradník v zmysle nariadenia o rozpočtových pravidlách prerušiť najviac na šesť mesiacov, ak:
na základe informácií poskytnutých vnútroštátnym auditným subjektom alebo orgánom auditu Únie existujú jasné dôkazy, ktoré naznačujú závažné nedostatky vo fungovaní systému riadenia a kontroly;
poverený schvaľujúci úradník musí vykonať dodatočné overenie po tom, ako dostal na vedomie informácie, ktoré ho varovali, že výdavky v žiadosti o platbu sú spojené s nezrovnalosťou, ktorá má vážne finančné dôsledky;
nebol predložený niektorý z dokumentov požadovaných podľa ►M6 s článkom 63 ods. 5, 6 a 7 nariadenia o rozpočtových pravidlách ◄ .
Členský štát sa môžu dohodnúť na predĺžení obdobia prerušenia o ďalšie tri mesiace.
V pravidlách pre jednotlivé fondy týkajúcich sa ENRF sa môže stanoviť konkrétny dôvod na prerušenie platieb spojený s nedodržaním pravidiel uplatniteľných podľa spoločnej rybárskej politiky, ktoré bude primerané povahe, závažnosti, trvaniu a opakujúcemu sa charakteru nedodržania.
KAPITOLA II
Preskúmanie a schválenie účtov
Článok 84
Lehota na preskúmanie a schválenie účtov Komisiou
Do 31. mája roku nasledujúceho po skončení účtovného obdobia Komisia uplatní v súlade ►M6 s článkom 63 ods. 8 nariadenia o rozpočtových pravidlách ◄ postupy na preskúmanie a schválenie účtov a informuje členský štát o tom, či uznáva, že účty sú úplné, presné a pravdivé v súlade s pravidlami pre jednotlivé fondy.
KAPITOLA III
Finančné opravy
Článok 85
Finančné opravy Komisie
Porušenie uplatniteľného práva vedie k finančnej oprave len v súvislosti s výdavkami, ktoré boli vykázané Komisii, a len vtedy, ak je splnená jedna z týchto podmienok:
porušenie ovplyvňuje výber operácie orgánom zodpovedným za podporu z EŠIF alebo v prípadoch, keď vzhľadom na povahu porušenia nie je možné určiť tento dosah, pričom však hrozí odôvodnené riziko, že porušenie malo takýto vplyv;
porušenie má vplyv na výšku výdavkov vykázaných na úhradu z rozpočtu Únie alebo v prípadoch, ak vzhľadom na povahu porušenia nie je možné vyčísliť jeho finančný dosah, pričom však hrozí odôvodnené riziko, že porušenie malo takýto vplyv.
KAPITOLA IV
Zrušenie viazanosti
Článok 86
Zásady
Článok 87
Výnimka zo zrušenia viazanosti
Suma, ktorej sa zrušenie viazanosti týka, sa zníži o sumy rovnocenné tej časti rozpočtového záväzku, pre ktorú:
sú operácie pozastavené súdnym konaním alebo správnym odvolaním s odkladným účinkom; alebo
nebolo možné predložiť žiadosť o platbu z dôvodov vyššej moci, ktorá závažným spôsobom ovplyvňuje vykonávanie celého programu alebo jeho časti.
Vnútroštátne orgány, ktoré sa na pôsobenie vyššej moci odvolávajú podľa písmena b) prvého pododseku, preukážu priame následky vyššej moci na vykonávanie celého programu alebo jeho časti.
Na účely písmen a) a b) prvého pododseku možno o zníženie požiadať raz, ak odklad alebo pôsobenie vyššej moci netrvalo viac než jeden rok, alebo niekoľkokrát, ak to zodpovedá dĺžke pôsobenia vyššej moci alebo počtu rokov medzi dátumom súdneho alebo správneho rozhodnutia, ktoré majú odkladný účinok na vykonávanie operácie, a dátumom konečného súdneho alebo správneho rozhodnutia.
Článok 88
Postup
TRETIA ČASŤ
VŠEOBECNÉ USTANOVENIA UPLATNITEĽNÉ NA EFRR, ESF A KOHÉZNY FOND
HLAVA I
CIELE A FINANČNÝ RÁMEC
KAPITOLA I
Úlohy, ciele a geografické pokrytie podpory
Článok 89
Úlohy a ciele
Činnosti podporované z fondov takisto prispievajú k plneniu stratégie Únie na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu.
Na účely úlohy uvedenej v odseku 1 sa sledujú tieto ciele:
„Investovanie do rastu a zamestnanosti“ členských štátov a regiónov, ktoré majú byť podporované z fondov; a
„Európska územná spolupráca“, ktorú má podporovať EFRR.
Článok 90
Cieľ Investovanie do rastu a zamestnanosti
Prostriedky na cieľ Investovanie do rastu a zamestnanosti sa rozdelia medzi tieto tri kategórie ►C1 regiónov úrovne NUTS 2 ◄ :
menej rozvinuté regióny, ktorých HDP na obyvateľa je menej ako 75 % priemerného HDP v EÚ-27;
prechodné regióny, ktorých HDP na obyvateľa je medzi 75 % a 90 % priemerného HDP v EÚ-27;
rozvinutejšie regióny, ktorých HDP na obyvateľa je vyšší ako 90 % priemerného HDP v EÚ-27.
Klasifikácia regiónov do jednej z týchto troch kategórií regiónov sa určí na základe pomeru ich HDP na obyvateľa v každom regióne, meraného paritou kúpnej sily a vypočítaného na základe údajov Únie za obdobie rokov 2007 -2009 k priemernému HDP EÚ-27 za rovnaké referenčné obdobie.
Členské štáty oprávnené na financovanie z Kohézneho fondu v roku 2013, ale ktorých nominálny HND na obyvateľa presahuje 90 % priemerného HND na obyvateľa v EÚ-27 na základe výpočtov podľa prvého pododseku, dostanú podporu z Kohézneho fondu na prechodnom a osobitnom základe.
KAPITOLA II
Finančný rámec
Článok 91
Prostriedky pre hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť
Článok 92
Prostriedky na cieľ Investovanie do rastu a zamestnanosti a na cieľ Európska územná spolupráca
Zdroje na cieľ Investovanie do rastu a zamestnanosti predstavujú 96,09 % celkových zdrojov (t. j. spolu 317 073 545 392 EUR) a pridelia sa takto:
51,52 % (t. j. spolu 163 359 380 738 EUR) pre menej rozvinuté regióny;
10,82 % (t. j. spolu 34 319 221 039 EUR) pre prechodné regióny;
16,33 % (t. j. spolu 51 773 321 432 EUR) pre rozvinutejšie regióny;
20,89 % (t. j. spolu 66 236 030 665 EUR) pre členské štáty podporované z Kohézneho fondu;
0,44 % (t. j. spolu 1 385 591 518 EUR) ako dodatočné finančné prostriedky pre najvzdialenejšie regióny vymedzené v článku 349 ZFEÚ a regióny úrovne NUTS 2, ktoré spĺňajú kritériá stanovené v článku 2 Protokolu č. 6 aktu o pristúpení z roku 1994.
Členské štáty, ktoré využívajú dodatočné zdroje na osobitné pridelené prostriedky na iniciatívu na podporu zamestnanosti mladých ľudí, môžu požiadať o presun až 50 % týchto dodatočných zdrojov do ESF, aby tak predstavovali zodpovedajúce cielené investície z ESF, ako sa vyžaduje v článku 22 ods. 1 nariadenia o ESF. Takýto presun sa vykoná do príslušných kategórií regiónov zodpovedajúcich kategorizácii regiónov oprávnených na zvýšenie osobitných pridelených prostriedkov na iniciatívu na podporu zamestnanosti mladých ľudí. Členské štáty požiadajú o presun v rámci žiadosti o zmenu programu v súlade s článkom 30 ods. 1 tohto nariadenia. Zdroje pridelené na minulé roky sa nesmú presunúť.
Druhý pododsek tohto odseku sa uplatňuje na akékoľvek dodatočné zdroje na osobitné pridelené prostriedky na iniciatívu na podporu zamestnanosti mladých ľudí pridelené v roku 2019 a 2020.
Komisia prijme prostredníctvom vykonávacieho aktu rozhodnutie stanovujúce sumu, ktorá sa má previesť z príspevku prideleného každému členskému štátu z Kohézneho fondu na Nástroj na prepájanie Európy, ktorý sa určí na pomernom základe na celé obdobie. Prostriedky pridelené z Kohézneho fondu každému členskému štátu sa zodpovedajúco znížia.
Ročné rozpočtové prostriedky zodpovedajúce podpore z Kohézneho fondu uvedenej v prvom pododseku sa zahrnú do príslušných rozpočtových riadkov Nástroja na prepájanie Európy počnúc rozpočtovým postupom roku 2014.
Suma presunutá z Kohézneho fondu do Nástroja na prepájanie Európy, uvedená v prvom pododseku, sa použije začatím konkrétnych výziev na projekty na zavádzanie základných sietí alebo na projekty a horizontálnymi aktivitami určenými v časti I prílohy I k nariadeniu (EÚ) č. 1316/2013.
Pravidlá uplatniteľné pre dopravný sektor v rámci nariadenia (EÚ) č. 1316/2013 sa vzťahujú na konkrétne výzvy uvedené vo štvrtom pododseku. Výber projektov oprávnených na financovanie až do 31. decembra 2016 rešpektuje národné pridelené prostriedky v rámci Kohézneho fondu. Od 1. januára 2017 sa prostriedky presunuté do Nástroja na prepájanie Európy, ktoré nie sú viazané na projekt dopravnej infraštruktúry, sprístupnia pre všetky štáty oprávnené na financovanie z Kohézneho fondu a použijú sa na financovanie projektov dopravnej infraštruktúry v súlade s nariadením (EÚ) č. 1316/2013.
S cieľom podporiť členské štáty oprávnené na financovanie z Kohézneho fondu, ktoré môžu mať ťažkosti s navrhovaním projektov, ktoré sú dostatočne moderné, kvalitné, či oboje, a ktoré majú dostatočnú pridanú hodnotu pre Úniu, sa osobitná pozornosť venuje akciám programovej podpory zameranej na posilnenie inštitučných kapacít a efektívnosti verejnej správy a verejných služieb vo vzťahu k vypracovaniu a realizácii projektov uvedených v časti I prílohy k nariadeniu (EÚ) č. 1316/2013. S cieľom zabezpečiť čo najväčšiu mieru čerpania presunutých finančných prostriedkov vo všetkých členských štátoch oprávnených na financovanie z Kohézneho fondu môže Komisia organizovať dodatočné výzvy.
Komisia prijme prostredníctvom vykonávacieho aktu rozhodnutie stanovujúce sumu, ktorá sa v každom členskom štáte prevedie z finančných prostriedkov štrukturálnych fondov každého členského štátu pridelených na pomoc pre najodkázanejšie osoby na celé obdobie. Finančné prostriedky štrukturálnych fondov pre každý členský štát sa primerane znížia na základe pomerného zníženia podľa kategórie regiónu.
Ročné rozpočtové prostriedky zodpovedajúce podpore zo štrukturálnych fondov uvedenej v prvom pododseku sa zahrnú do príslušných rozpočtových riadkov nástroja pomoci pre najodkázanejšie osoby v rámci rozpočtového postupu na rok 2014.
Článok 92a
Zdroje REACT-EU
Opatrenia uvedené v článku 1 ods. 2 nariadenia Rady (EÚ) 2020/2094 ( 27 ) sa vykonávajú v rámci štrukturálnych fondov sumou do výšky 47 500 000 000 EUR v cenách roku 2018, ako je uvedené v článku 2 ods. 2 písm. a) bode i) uvedeného nariadenia s výhradou jeho článku 3 ods. 3, 4, 7 a 8.
Tieto dodatočné zdroje na roky 2021 a 2022 pochádzajúce z Nástroja Európskej únie na obnovu poskytujú pomoc na podporu obnovy po kríze spojenej s pandémiou COVID-19 vrátane jej sociálnych dôsledkov a na prípravu zeleného, digitálneho a odolného oživenia hospodárstva (ďalej len „zdroje REACT-EU“).
Ako sa ustanovuje v článku 3 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2020/2094, zdroje REACT-EU predstavujú vonkajšie pripísané príjmy na účely článku 21 ods. 5 nariadenia o rozpočtových pravidlách.
Článok 92b
Vykonávacie opatrenia pre zdroje REACT-EU
Odchylne od článku 94 členské štáty tiež spoločne pridelia časť svojich zdrojov REACT-EU na programy cezhraničnej spolupráce v rámci cieľa Európska územná spolupráca, na ktorých sa zúčastňujú, ak sa dohodnú, že takéto pridelenie prostriedkov odráža ich príslušné národné priority.
Zdroje REACT-EU sa použijú na vykonávanie technickej pomoci podľa odseku 6 tohto článku a na vykonávanie operácií, ktorými sa vykonáva tematický cieľ uvedený v prvom pododseku odseku 9 tohto článku.
Zdroje REACT-EU sú k dispozícii na rozpočtový záväzok na roky 2021 a 2022 nad rámec celkových zdrojov uvedených v článku 91, a to takto:
Zo zdrojov REACT-EU sa podporujú aj administratívne výdavky do výšky 18 000 000 EUR v cenách roku 2018.
Operácie, ktoré sa majú podporiť zo zdrojov REACT-EU, sa môžu vybrať na podporu do konca roka 2023. Ustanovenia týkajúce sa jednotlivých fáz v nariadení, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde plus, Kohéznom fonde, Fonde na spravodlivú transformáciu a Európskom námornom a rybárskom fonde a rozpočtové pravidlá pre uvedené fondy, ako aj pre Fond pre azyl a migráciu, Fond pre vnútornú bezpečnosť a Nástroj na riadenie hraníc a víza, sú uplatniteľné na operácie podporované zdrojmi REACT-EU.
Právny záväzok uvedený v článku 76 druhom odseku na roky 2021 a 2022 nadobúda účinnosť dňom uvedeným v článku 3 ods. 3 nariadenia (EÚ) 2020/2094 alebo po tomto dni.
Článok 76 tretí a štvrtý odsek sa na zdroje REACT-EU neuplatňujú.
Odchylne od článku 14 ods. 3 nariadenia o rozpočtových pravidlách sa na rozpočtové záväzky založené na zdrojoch REACT-EU uplatňujú pravidlá zrušenia viazanosti stanovené v časti II hlave IX kapitole IV a v článku 136 tohto nariadenia. Odchylne od článku 12 ods. 4 písm. c) nariadenia o rozpočtových pravidlách sa zdroje REACT-EU nesmú použiť v rámci nasledujúceho programu či akcie.
Odchylne od článku 86 ods. 2 a článku 136 ods. 1 tohto nariadenia sa viazanosť záväzkov v prípade zdrojov REACT-EU zruší v súlade s pravidlami ukončovania programov.
Každý členský štát pridelí zdroje REACT-EU, ktoré sú k dispozícii na programovanie v rámci EFRR a ESF, na operačné programy alebo programy cezhraničnej spolupráce, do ktorých sú v súlade s princípom partnerstva zapojené miestne a regionálne orgány, ako aj príslušné subjekty zastupujúce občiansku spoločnosť a sociálnych partnerov.
Odchylne od článku 92 ods. 7 sa takisto navrhuje, aby sa časť zdrojov REACT-EU použila, ak to dotknutý členský štát považuje za vhodné, na zvýšenie podpory pre Fond európskej pomoci pre najodkázanejšie osoby (ďalej len „FEAD“) s cieľom riešiť situáciu osôb, ktoré boli bezprecedentným spôsobom postihnuté krízou spôsobenou pandémiou COVID-19. Časť zdrojov REACT-EU sa môže použiť aj na zvýšenie podpory pre iniciatívu na podporu zamestnanosti mladých ľudí. V oboch prípadoch sa zvýšenie môže navrhnúť pred alebo súčasne s pridelením prostriedkov pre EFRR a ESF.
Zdroje REACT-EU sa môžu po ich počiatočnom pridelení na žiadosť členského štátu o zmenu operačného programu podľa článku 30 ods. 1 prevádzať medzi EFRR a ESF bez ohľadu na percentuálne podiely uvedené v článku 92 ods. 1 písm. a), b) a c), čím sa zachová celková operačná sila ESF na úrovni Únie. Tento pododsek sa neuplatňuje na zdroje EFRR pridelené na programy cezhraničnej spolupráce v rámci cieľa Európska územná spolupráca.
Na zdroje REACT-EU sa neuplatňuje článok 30 ods. 5. Na účely stropov stanovených v uvedenom odseku sa uvedené zdroje vylúčia zo základu na výpočet.
Na účely uplatňovania článku 30 ods. 1 písm. f) nariadenia o rozpočtových pravidlách sa na takéto prevody nevzťahuje podmienka, že rozpočtové prostriedky musia byť určené na rovnaký cieľ. Takéto prevody sa môžu vzťahovať len na prebiehajúci rok alebo na budúce roky finančného plánu.
Požiadavky stanovené v článku 92 ods. 4 tohto nariadenia sa neuplatňujú na počiatočné pridelené rozpočtové prostriedky alebo následné prevody zdrojov REACT-EU.
Zdroje REACT-EU sa implementujú v súlade s pravidlami fondu, do ktorého sa prideľujú alebo prevádzajú.
Sumu až do výšky 6 % dodatočných zdrojov EFRR pridelených na program cezhraničnej spolupráce v rámci cieľa Európska územná spolupráca podľa druhého pododseku odseku 1 možno prideliť na technickú pomoc.
Okrem počiatočnej zálohovej platby stanovenej v prvom pododseku Komisia vyplatí 4 % zdrojov REACT-EU pridelených programom na rok 2021 ako dodatočnú počiatočnú zálohovú platbu v roku 2022. V prípade programov v členských štátoch, v ktorých bola úroveň príchodov osôb z Ukrajiny medzi 24. februárom 2022 a 23. marcom 2022 vyššia ako 1 % ich celkového počtu obyvateľov, sa tento percentuálny podiel zvýši na 34 %.
Pri predkladaní záverečnej správy o vykonávaní požadovanej podľa článku 50 ods. 1 a článku 111 členské štáty predložia správu o využití dodatočnej počiatočnej zálohovej platby stanovenej v druhom pododseku tohto odseku na riešenie migračných výziev, ktorým čelia v dôsledku vojenskej agresie Ruskej federácie, a príspevku uvedenej dodatočnej počiatočnej zálohovej platby k oživeniu hospodárstva.
Na účely uplatňovania článku 134 ods. 2 na ročné zálohové platby v rokoch 2021, 2022 a 2023 suma podpory z fondov na operačný program na celé programové obdobie zahŕňa zdroje REACT-EU.
Ak bolo rozhodnutie Komisie, ktorým sa schvaľuje operačný program alebo zmena operačného programu na pridelenie zdrojov REACT-EU na rok 2021, prijaté po 31. decembri 2021 a súvisiaca zálohová platba nebola vyplatená, suma počiatočnej zálohovej platby uvedenej v prvom a druhom pododseku tohto odseku sa vyplatí v roku 2022.
Sumu vyplatenú vo forme počiatočných zálohových platieb uvedených v prvom a druhom pododseku tohto odseku Komisia plne zúčtuje najneskôr pri ukončení operačného programu.
Členské štáty môžu prideliť zdroje REACT-EU buď na jednu, alebo viaceré samostatné prioritné osi v rámci existujúceho operačného programu alebo programov v rámci cieľa Investovanie do rastu a zamestnanosti alebo v rámci existujúceho programu alebo programov cezhraničnej spolupráce v rámci cieľa Európska územná spolupráca, alebo na nový operačný program alebo programy uvedené v odseku 10 tohto článku v rámci cieľa Investovanie do rastu a zamestnanosti. Odchylne od článku 26 ods. 1 sa program vzťahuje na obdobie do 31. decembra 2022 s výhradou odseku 4 tohto článku.
V prípade EFRR sa zdroje REACT-EU využívajú predovšetkým na podporu investícií do produktov a služieb v oblasti zdravotníckych služieb alebo sociálnej infraštruktúry, na poskytovanie podpory vo forme prevádzkového kapitálu alebo investičnej podpory pre MSP, na investície do odvetví s vysokým potenciálom pre tvorbu pracovných miest, na podporu investícií prispievajúcich k prechodu na digitálne a zelené hospodárstvo, na podporu investícií do infraštruktúry poskytujúcej základné služby občanom a na podporu opatrení hospodárskej podpory v regiónoch, ktoré sú najviac závislé od odvetví najviac zasiahnutých krízou spôsobenou ochorením COVID-19.
V prípade ESF sa zdroje REACT-EU využívajú predovšetkým na podporu prístupu na trh práce udržiavaním pracovných miest zamestnancov a samostatne zárobkovo činných osôb, a to aj prostredníctvom režimov skráteného pracovného času, a to aj vtedy, ak sa táto podpora nekombinuje s aktívnymi opatreniami trhu práce, pokiaľ tieto opatrenia neukladajú vnútroštátne právne predpisy. Zo zdrojov REACT-EU sa podporuje vytváranie pracovných miest a kvalitné pracovné miesta, najmä pre osoby v zraniteľných situáciách, a rozširujú opatrenia na podporu zamestnanosti mladých ľudí v súlade s posilnenou zárukou pre mladých ľudí. Investície do vzdelávania, odbornej prípravy a rozvoja zručností sa zameriavajú na riešenie dvojitej ekologickej a digitálnej transformácie.
Zdroje REACT-EU podporujú aj sociálne systémy, ktoré prispievajú k sociálnemu začleneniu, antidiskriminačným opatreniam a opatreniam na odstránenie chudoby s osobitným zameraním na chudobu detí, a zlepšujú rovnaký prístup k sociálnym službám všeobecného záujmu, a to aj pre deti, starších ľudí, osoby so zdravotným postihnutím, etnické menšiny a bezdomovcov.
Tematický cieľ uvedený v prvom pododseku tohto odseku je k dispozícii výlučne na programovanie zdrojov REACT-EU. Odchylne od článku 96 ods. 1 písm. b), c) a d) tohto nariadenia a článku 8 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 1299/2013 sa nekombinuje s inými investičnými prioritami.
Tematický cieľ uvedený v prvom pododseku tohto odseku predstavuje zároveň jedinú investičnú prioritu na programovanie a implementáciu zdrojov REACT-EU z EFRR a ESF.
Ak sú v rámci existujúceho operačného programu stanovené jedna alebo viaceré samostatné prioritné osi zodpovedajúce tematickému cieľu uvedenému v prvom pododseku tohto odseku, prvky uvedené v článku 96 ods. 2 písm. b) bodoch v) a vii) tohto nariadenia a v článku 8 ods. 2 písm. b) bodoch v) a vi) nariadenia (EÚ) č. 1299/2013 sa pri opise prioritnej osi v revidovanom operačnom programe nevyžadujú.
Revidovaný finančný plán uvedený v článku 96 ods. 2 písm. d) tohto nariadenia a v článku 8 ods. 2 písm. d) nariadenia (EÚ) č. 1299/2013 stanovuje pridelenie zdrojov REACT-EU na rok 2021 a v uplatniteľnom prípade na rok 2022 bez určenia súm na výkonnostnú rezervu a bez rozdelenia podľa kategórie regiónov.
Odchylne od článku 30 ods. 1 tohto nariadenia žiadosti o zmenu programu predložené členským štátom musia byť riadne odôvodnené a stanoví sa v nich najmä očakávaný vplyv programových zmien na podporu obnovy po kríze spojenej s pandémiou COVID-19 vrátane jej sociálnych dôsledkov a na prípravu zeleného, digitálneho a odolného oživenia hospodárstva. Tieto žiadosti musí sprevádzať revidovaný program.
Odchylne od článku 96 ods. 2 písm. a) sa pri zriadení takéhoto nového operačného programu v odôvodnení stanoví očakávaný vplyv operačného programu na podporu obnovy po kríze spojenej s pandémiou COVID-19 vrátane jej sociálnych dôsledkov a na prípravu zeleného, digitálneho a odolného oživenia hospodárstva.
Ak sa takýto nový operačný program zriadi, členské štáty môžu na účely článku 96 ods. 5 písm. a) určiť len orgány, ktoré už boli určené v rámci prebiehajúcich operačných programov podporovaných z EFRR, ESF a Kohézneho fondu.
Pre takýto nový operačný program sa nevyžadujú prvky stanovené v článku 96 ods. 2 prvom pododseku písm. b) bodoch v) a vii), článku 96 ods. 4, článku 96 ods. 6 písm. b) a c) a článku 96 ods. 7. Prvky stanovené v článku 96 ods. 3 sa vyžadujú len vtedy, ak sa poskytuje zodpovedajúca podpora.
Odchylne od článku 29 ods. 3 a 4 a článku 30 ods. 2 Komisia urobí všetko pre to, aby schválila každý nový vyhradený operačný program alebo akúkoľvek zmenu existujúceho programu do 15 pracovných dní od ich predloženia zo strany členského štátu.
Odchylne od článku 56 ods. 3 a článku 114 ods. 2 členské štáty zabezpečia, aby sa do 31. decembra 2024 vykonalo aspoň jedno hodnotenie využívania zdrojov REACT-EU s cieľom posúdiť ich účinnosť, efektívnosť, vplyv a v uplatniteľnom prípade inkluzívnosť a nediskriminačný charakter, a to aj z rodového hľadiska, a spôsob, akým prispeli k tematickému cieľu uvedenému v prvom pododseku odseku 9 tohto článku.
Na zdroje REACT-EU sa neuplatňujú tieto ustanovenia:
požiadavky na tematické zameranie vrátane prahových hodnôt stanovených pre udržateľný rozvoj miest podľa tohto nariadenia alebo podľa pravidiel pre jednotlivé fondy, odchylne od článku 18;
ex ante kondicionality, odchylne od článku 19 a pravidiel pre jednotlivé fondy;
požiadavky na výkonnostnú rezervu a na uplatňovanie výkonnostného rámca, odchylne od článkov 20 a 22;
článok 65 ods. 6 pre operácie, ktoré sa začali od 1. februára 2020 a ktoré podporujú obnovu po kríze spojenej s pandémiou COVID-19 vrátane jej sociálnych dôsledkov a prípravu zeleného, digitálneho a odolného oživenia hospodárstva podporovaného v rámci tematického cieľa uvedeného v prvom pododseku odseku 9 tohto článku;
požiadavky na prípravu komunikačnej stratégie odchylne od článku 116 a článku 115 ods. 1 písm. a).
Odchylne od požiadaviek stanovených v článku 12 ods. 4 nariadenia (EÚ) č. 1299/2013, v prípade operácií podporovaných zo zdrojov REACT-EU v rámci cieľa Európska územná spolupráca stačí spolupráca prijímateľov aspoň v dvoch oblastiach.
Členské štáty a riadiace orgány objasnia občanom, že predmetná operácia je financovaná v rámci reakcie Únie na pandémiu COVID-19, a zabezpečia úplnú transparentnosť, pričom v prípade potreby využijú sociálne médiá.
Ak sa finančná podpora poskytuje na operácie zo zdrojov REACT-EU, odkazy na „fond“, „fondy“ alebo „EŠIF“ v prílohe XII oddiele 2.2 sa doplnia odkazom „financované v rámci reakcie Únie na pandémiu COVID-19“.
Článok 93
Neprevoditeľnosť prostriedkov medzi kategóriami regiónov
Článok 94
Neprevoditeľnosť prostriedkov medzi cieľmi
Článok 95
Doplnkovosť
Na účely tohto článku a prílohy X sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov:
„tvorba hrubého fixného kapitálu“ sú akvizície všetkých rezidenčných výrobcov po odpočítaní odpredaja fixných aktív počas daného obdobia a pripočítaní určitých dodatkov k hodnotám nevyprodukovaných aktív realizovaných výrobnou činnosťou výrobcu alebo inštitucionálnych jednotiek, ako je vymedzené v nariadení Rady (ES) č. 2223/96 ( 28 );
„fixné aktíva“ sú všetky hmotné alebo nehmotné aktíva vyprodukované ako výstupy z výrobných procesov, ktoré sú opakovane alebo priebežne používané vo výrobných procesoch počas obdobia dlhšieho ako jeden rok;
„verejná správa“ sú všetky inštitucionálne jednotky, ktoré okrem plnenia svojich politických zodpovedností a úloh v rámci hospodárskej regulácie poskytujú v prvom rade nekomerčné služby (prípadne tovary) pre individuálnu alebo kolektívnu spotrebu a prerozdeľujú príjmy a bohatstvo;
„verejné alebo rovnocenné štrukturálne výdavky“ sú tvorba hrubého fixného kapitálu verejnej správy.
Pri stanovení referenčnej úrovne uvedenej v prvom pododseku Komisia a členské štáty zohľadnia všeobecné makroekonomické podmienky a osobitné alebo výnimočné okolnosti, akými sú privatizácia, výnimočná výška verejných alebo rovnocenných štrukturálnych výdavkov členského štátu počas programového obdobia 2007 – 2013 a vývoj ďalších ukazovateľov verejného investovania. Takisto zohľadnia zmeny vo výške národných pridelených prostriedkov z fondov v porovnaní s rokmi 2007 – 2013.
V tých členských štátoch, v ktorých aspoň 65 % všetkých obyvateľov žije v menej rozvinutých regiónoch, sa overenie uskutoční na vnútroštátnej úrovni.
V tých členských štátoch, v ktorých viac ako 15 % a menej ako 65 % všetkých obyvateľov žije v menej rozvinutých regiónoch, sa overenie uskutoční na regionálnej úrovni. Na tento účel príslušné členské štáty poskytnú Komisii informácie o výdavkoch v menej rozvinutých regiónoch v každej etape procesu overovania.
Podrobné pravidlá overovania doplnkovosti sú uvedené v bode 2 prílohy X.
HLAVA II
PROGRAMOVANIE
KAPITOLA I
Všeobecné ustanovenia o fondoch
Článok 96
Obsah, prijatie a zmena operačných programov v rámci cieľa Investovanie do rastu a zamestnanosti
Operačný program sa skladá z prioritných osí. Prioritná os sa týka jedného fondu a jednej kategórie regiónu s výnimkou Kohézneho fondu a bez toho, aby bol dotknutý článok 59, zodpovedá tematickému cieľu a zahŕňa jednu alebo viacero investičných priorít tohto tematického cieľa v súlade s pravidlami pre jednotlivé fondy. V prípade potreby a s cieľom zvýšiť jej vplyv a efektívnosť prostredníctvom tematicky súdržného integrovaného prístupu môže prioritná os:
súvisieť s viac než jednou kategóriou regiónu;
kombinovať jednu alebo viacero doplnkových investičných priorít z EFRR, Kohézneho fondu a ESF v rámci jedného tematického cieľa;
v riadne odôvodnených prípadoch kombinovať jednu alebo viaceré doplnkové investičné priority rozličných tematických cieľov v záujme dosiahnutia maximálneho prínosu pre túto prioritnú os;
v prípade ESF kombinovať investičné priority z rozličných tematických cieľov stanovených v článku 9 prvom odseku bodoch 8, 9, 10 a 11 s cieľom uľahčiť ich prínos pre iné prioritné osi a na účely uplatnenia sociálnej inovácie a nadnárodnej spolupráce.
Členské štáty môžu skombinovať dve alebo viacero z možností uvedených v písmenách a) až d).
Operačný program prispieva k stratégii Únie na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu a k dosiahnutiu hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti a vymedzuje:
odôvodnenie výberu tematických cieľov, zodpovedajúcich investičných priorít a pridelených finančných prostriedkov so zreteľom na partnerskú dohodu na základe určenia regionálnych a podľa potreby vnútroštátnych potrieb vrátane potreby zamerať sa na riešenie výziev uvedených v príslušných odporúčaniach pre jednotlivé krajiny prijatých v súlade s článkom 121 ods. 2 ZFEÚ a v príslušných odporúčaniach Rady prijatých v súlade s článkom 148 ods. 4 ZFEÚ, s prihliadnutím na ►C1 ex ante hodnotenie ◄ v súlade s článkom 55;
pre každú prioritnú os, ktorá sa netýka technickej pomoci:
investičné priority a súvisiace ►C1 špecifické ciele ◄ ;
opis druhu činností a príklady činností, ktoré sa majú podporiť v rámci každej investičnej priority a ich očakávaný príspevok ►C1 k špecifickým cieľom ◄ uvedeným v bode i) vrátane usmerňujúcich zásad výberu operácií, a podľa potreby určenia hlavných cieľových skupín, osobitných cieľových území, typov prijímateľov, plánovaného využitia finančných nástrojov a veľkých projektov;
ukazovatele výstupu pre každú investičnú prioritu, a to vrátane kvantifikovanej cieľovej hodnoty, ktoré by podľa očakávania mali v súlade s pravidlami pre jednotlivé fondy prispieť k dosiahnutiu výsledkov;
určenie vykonávacích krokov a finančných ukazovateľov a ukazovateľov výstupu, a prípadne ukazovateľov výsledkov, ktoré sa použijú ako čiastkové ciele a zámery výkonnostného rámca v súlade s článkom 21 ods. 1 a prílohou II;
zodpovedajúce kategórie intervencií na základe nomenklatúry prijatej Komisiou a orientačné rozdelenie plánovaných prostriedkov;
v prípade potreby zhrnutie plánovaného využitia technickej pomoci vrátane, ak je to potrebné, opatrení na posilnenie administratívnej kapacity orgánov zapojených do riadenia a kontroly programov a prijímateľov;
pre každú prioritnú os týkajúcu sa technickej pomoci:
►C1 špecifické ciele ◄ ;
očakávané výsledky pre každý ►C1 špecifický cieľ ◄ a v prípade, že je to objektívne odôvodnené vzhľadom na obsah činností, zodpovedajúce ukazovatele výsledkov s východiskovou a cieľovou hodnotou v súlade s pravidlami pre jednotlivé fondy;
opis činností, ktoré sa budú podporovať, a ich očakávaný príspevok k dosiahnutiu ►C1 špecifických cieľov ◄ uvedených bode i);
ukazovatele výstupov, ktoré by podľa očakávania mali prispieť k dosiahnutiu výsledkov;
zodpovedajúce kategórie intervencie na základe nomenklatúry prijatej Komisiou a orientačné rozdelenie plánovaných prostriedkov.
Bod ii) sa neuplatňuje, ak príspevok Únie na prioritnú os alebo osi týkajúce sa technickej pomoci v operačnom programe nepresahuje 15 000 000 EUR.
finančný plán obsahujúci tieto tabuľky:
tabuľky, v ktorých sa za každý rok v súlade s článkami 60, 120 a 121 uvádza výška celkových finančných prostriedkov plánovaných ako podpora z každého fondu a určujúce sumy týkajúce sa výkonnostnej rezervy;
tabuľky, v ktorých sa na celé programové obdobie uvádza výška celkových finančných prostriedkov podpory pridelenej z každého z fondov a národného spolufinancovania pre operačný program a pre každú prioritnú os s určením súm týkajúcich sa výkonnostnej rezervy. Pre prioritné osi, ktoré sa týkajú viacerých kategórií regiónu, tabuľky uvádzajú výšku celkových finančných prostriedkov pridelených z fondov a národné spolufinancovanie pre každú kategóriu regiónu.
Pre prioritné osi, ktoré kombinujú investičné priority rôznych tematických cieľov, tabuľka uvádza výšku celkových finančných prostriedkov pridelených z každého fondu a národné spolufinancovanie pre každý zodpovedajúci tematický cieľ.
V prípade, že národné spolufinancovanie pozostáva z verejného a súkromného spolufinancovania, tabuľka uvedie orientačné členenie medzi verejnými a súkromnými zložkami. Na informatívne účely poukazuje na plánovanú účasť EIB;
zoznam veľkých projektov, ktorých realizácia je naplánovaná počas programového obdobia.
Komisia prijme vykonávacie akty týkajúce sa nomenklatúry uvedenej v písmene b) bode vi) a písmene c) bode v) prvého pododseku. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 150 ods. 3.
V operačnom programe sa s prihliadnutím na jeho obsah a ciele opíše integrovaný prístup k územnému rozvoju so zreteľom na partnerskú dohodu a uvedie sa, ako tento operačný program prispieva k dosiahnutiu jeho cieľov a k očakávaným výsledkom a podľa potreby sa spresní:
prístup k využívaniu nástrojov v oblasti miestneho rozvoja vedeného komunitou a zásady určovania oblastí, v ktorých sa bude vykonávať;
orientačná suma podpory z EFRR na integrované opatrenia pre udržateľný mestský rozvoj, ktoré sa majú vykonávať v súlade s článkom 7 ods. 4 nariadenia o EFRR a orientačná výška podpory pridelenej z ESF na integrované opatrenia;
prístup k využívaniu nástroja IÚI okrem prípadov, na ktoré sa vzťahuje písmeno b), a orientačné pridelenie finančných prostriedkov z každej prioritnej osi;
v rámci operačných programov opatrenia pre medziregionálne a nadnárodné opatrenia, ktorých prijímatelia sa nachádzajú aspoň v jednom ďalšom členskom štáte;
ak sa členské štáty a regióny podieľajú na makroregionálnych stratégiách a stratégiách pre morské oblasti so zreteľom na potreby oblasti programu určené členským štátom, príspevok plánovaných intervencií k takýmto stratégiám v rámci programu.
V operačnom programe sa ďalej stanovuje:
v prípade potreby určenie, či a ako rieši osobitné potreby geografických oblastí najviac postihnutých chudobou alebo cieľových skupín, ktorým najviac hrozí diskriminácia alebo sociálne vylúčenie, s osobitným zreteľom na marginalizované komunity a osoby so zdravotným postihnutím, a podľa potreby prínos k integrovanému prístupu stanovenému v partnerskej dohode;
v prípade potreby určenie, či a ako rieši demografické výzvy regiónov alebo osobitné potreby oblastí, ktoré sú závažne a trvalo znevýhodnené prírodnými alebo demografickými podmienkami, ako sú uvedené v článku 174 ZFEÚ, a prínos k integrovanému prístupu stanovenému v partnerskej dohode na tento účel.
V operačnom programe sa určí:
riadiaci orgán, prípadne certifikačný orgán, a orgán auditu;
orgán, ktorému má Komisia poukazovať platby;
opatrenia prijaté s cieľom zapojiť príslušných partnerov uvedených v článku 5 do prípravy operačného programu a úloha týchto partnerov pri vykonávaní, monitorovaní a hodnotení operačného programu.
V operačnom programe sa tiež so zreteľom na obsah partnerskej dohody a s prihliadnutím na inštitucionálny a právny rámec členských štátov stanovia:
mechanizmy na zabezpečenie koordinácie medzi fondmi, EPFRV, ENRF a inými finančnými nástrojmi Únie a vnútroštátnymi finančnými nástrojmi a s EIB, a to so zreteľom na príslušné ustanovenia uvedené v SSR;
v prípade každej ex ante kondicionality, ktorá je stanovená v súlade s článkom 19 a prílohou XI a ktorá sa vzťahuje na operačný program, hodnotenie toho, či sú k dátumu predloženia partnerskej dohody a operačného programu tieto ex ante kondicionality splnené, a v prípade, že ex ante kondicionality nie sú splnené, opis opatrení na splnenie ex ante kondicionalít, zodpovedné orgány a harmonogram takýchto opatrení v súlade so zhrnutím predloženým v rámci partnerskej dohody;
súhrnné posúdenie administratívnej záťaže prijímateľov a prípadne plánovaných opatrení, spolu s indikatívnym harmonogramom na zmenšenie administratívnej záťaže.
Každý operačný program s výnimkou tých, keď sa technická pomoc vykonáva v rámci osobitných operačných programov, so zreteľom na riadne odôvodnené posúdenie ich významu pre obsah a ciele operačných programov, ktoré vykoná členský štát, zahŕňa opis:
osobitných opatrení na to, aby sa pri výbere operácií zohľadnili požiadavky ochrany životného prostredia, efektívnosť zdrojov, zmierňovanie zmeny klímy a adaptácia na ňu, odolnosť voči katastrofám a predchádzanie a riadenie rizík;
konkrétnych činností na podporu rovnosti príležitostí a zabránenie diskriminácii na základe pohlavia, rasy alebo etnického pôvodu, náboženstva alebo viery, zdravotného postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie počas prípravy, navrhovaní a vykonávania operačného programu, a najmä v súvislosti s prístupom k finančným prostriedkom, pričom sa vezmú do úvahy potreby rôznych cieľových skupín, ktorým hrozí takáto diskriminácia, a najmä požiadavky na zabezpečenie prístupu osôb so zdravotným postihnutím;
príspevku operačného programu k podpore rovnosti medzi mužmi a ženami, a v prípade potreby opis opatrení na zabezpečenie začlenenia rodového hľadiska na úrovni operačného programu a operácie.
Členské štáty môžu predložiť stanovisko národných orgánov pre rovnosť k opatreniam stanoveným v písmenách b) a c) prvého pododseku spolu s návrhom na operačný program v rámci cieľa Investovanie do rastu a zamestnanosti.
Článok 97
Špecifické podmienky na programovanie podpory pre spoločné nástroje pre neobmedzené záruky a sekuritizáciu v rámci cieľa Investovanie do rastu a zamestnanosti
V súlade s článkom 28 operačné programy uvedené v článku 39 ods. 4 prvom pododseku písm. b) obsahujú len prvky uvedené v článku 96 ods. 2 prvom pododseku písm. b) bodoch i), ii) a iv), článku 96 ods. 5 a článku 96 ods. 6 písm. b).
Článok 98
Spoločná podpora z fondov v rámci cieľa Investovanie do rastu a zamestnanosti
Okrem toho môžu byť takéto operácie financované aj z Kohézneho fondu na základe pravidiel platných pre EFRR alebo ESF.
V takýchto prípadoch sa tieto operácie programujú v rámci vyhradenej prioritnej osi daného druhého fondu, ktorá prispieva k jeho zodpovedajúcim investičným prioritám.
Ak vyhradená prioritná os využíva možnosť stanovenú v prvom a druhom pododseku, najmenej 30 % finančných prostriedkov tejto prioritnej osi sa pridelí operáciám, ktorých prijímateľmi sú miestne orgány alebo organizácie občianskej spoločnosti pôsobiace v miestnych komunitách, alebo oboje. Členské štáty o splnení tejto podmienky informujú v záverečnej správe o vykonávaní vyžadovanej podľa článku 50 ods. 1 a článku 111. Ak táto podmienka nie je splnená, úhrada zo strany Komisie v rámci príslušnej prioritnej osi sa úmerne zníži, aby sa zabezpečilo dodržanie uvedenej podmienky pri výpočte konečného zostatku, ktorý sa má vyplatiť programu.
Ak sa pri operáciách v rámci prioritnej osi uvedenej v treťom pododseku vyžaduje nahlasovanie údajov o účastníkoch, tieto údaje sa zakladajú na informovaných odhadoch a obmedzujú sa na celkový počet podporovaných osôb a počet detí vo veku menej ako 18 rokov. Rovnaké požiadavky na podávanie správ sa vzťahujú aj na ostatné prioritné osi podporované z ESF, ktoré podporujú iba operácie zamerané na migračné výzvy v dôsledku vojenskej agresie Ruskej federácie.
Tento odsek sa neuplatňuje na programy v rámci cieľa Európska územná spolupráca.
Článok 99
Geografický rozsah operačných programov v rámci cieľa Investovanie do rastu a zamestnanosti
Ak sa Komisia a členský štát nedohodnú inak, operačné programy pre EFRR a ESF sa vypracujú na vhodnej geografickej úrovni a aspoň na ►C1 úrovni NUTS 2 ◄ , a to v súlade s inštitucionálnym a právnym rámcom členského štátu.
Operačné programy čerpajúce podporu z Kohézneho fondu sa vypracúvajú na vnútroštátnej úrovni.
KAPITOLA II
Veľké projekty
Článok 100
Obsah
V rámci operačného programu alebo operačných programov, na ktoré sa vzťahuje rozhodnutie Komisie podľa článku 96 ods. 10 tohto nariadenia alebo podľa článku 8 ods. 12 nariadenia o EÚS, sa z EFRR a Kohézneho fondu môže podporiť operácia zahŕňajúca série prác, činností alebo služieb určené svojím charakterom na uskutočnenie nedeliteľnej úlohy presnej ekonomickej alebo technickej povahy, ktorá má presne určené ciele a v súvislosti s ktorou celkové oprávnené náklady presahujú 50 000 000 EUR, a v prípade operácií, ktoré prispievajú k tematickému cieľu podľa článku 9 prvého odseku bodu 7, ak celkové oprávnené náklady presahujú 75 000 000 EUR (ďalej len „veľký projekt“). Finančné nástroje sa nepovažujú za veľké projekty.
Článok 101
Informácie potrebné na schválenie veľkého projektu
Riadiaci orgán pred schválením veľkého projektu zabezpečí, aby boli k dispozícii tieto informácie:
podrobné údaje týkajúce sa orgánu, ktorý má byť zodpovedný za realizáciu veľkého projektu a jeho kapacita;
opis investície a jej lokality;
celkové náklady a celkové oprávnené náklady so zohľadnením požiadaviek stanovených v článku 61;
zrealizované štúdie uskutočniteľnosti vrátane analýzy možností a výsledky;
analýza nákladov a prínosov vrátane hospodárskej a finančnej analýzy a posúdenia rizika;
analýza vplyvu na životné prostredie so zohľadnením adaptácie na zmenu klímy a potrieb jej zmierňovania a odolnosti voči katastrofám;
vysvetlenie ako je veľký projekt v súlade s príslušnými prioritnými osami príslušného operačného programu alebo operačných programov a jeho očakávaný príspevok k dosiahnutiu osobitných cieľov uvedených prioritných osí, a očakávaný príspevok sociálno-ekonomickému rozvoju;
finančný plán uvádzajúci celkové plánované finančné prostriedky a plánovanú podporu z fondov, EIB a všetkých ostatných zdrojov financovania spolu s fyzickými a finančnými ukazovateľmi monitorovania pokroku vzhľadom na identifikované riziká;
harmonogram realizácie veľkého projektu, a ak sa očakáva, že obdobie realizácie bude dlhšie ako programové obdobie, etapy, na ktoré sa požaduje podpora z fondov počas programového obdobia.
Komisia prijme vykonávacie akty stanovujúce metodiku, ktorá sa má na základe uznávaných osvedčených postupov použiť na vypracovanie analýzy nákladov a prínosov uvedenej v písmene e) prvého odseku. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 150 ods. 2.
Na podnet členského štátu môžu informácie uvedené v písmenách a) až i) prvého odseku posudzovať nezávislí experti, ktorým Komisia poskytuje technickú pomoc, alebo po dohode s Komisiou iní nezávislí experti (ďalej len „hodnotenie kvality“). V iných prípadoch členské štáty predložia Komisii informácie stanovené v písmenách a) až i) prvého odseku hneď, ako budú k dispozícii.
Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 149 prijímať delegované akty stanovujúce metodiku, ktorá sa má použiť na vykonanie hodnotenia kvality veľkého projektu.
Komisia prijme vykonávacie akty stanovujúce formát na predkladanie informácií stanovených v písmenách a) až i) prvého odseku. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 150 ods. 2.
Článok 102
Rozhodnutie o veľkom projekte
Ak nezávislí experti na základe ich posúdenia informácií uvedených v článku 101 prvom odseku kladne vyhodnotili veľký projekt v rámci hodnotenia kvality, riadiaci orgán môže pristúpiť k výberu veľkého projektu v súlade s článkom 125 ods. 3. Riadiaci orgán oznámi Komisii vybraný veľký projekt. Toto oznámenie obsahuje tieto prvky:
dokument uvedený v článku 125 ods. 3 písm. c), v ktorom sa uvádza:
orgán zodpovedný za realizáciu veľkého projektu;
opis investície, jej lokality, harmonogram a očakávaný príspevok veľkého projektu ►C1 k špecifickým cieľom ◄ príslušnej prioritnej osi alebo osí;
celkové náklady a celkové oprávnené náklady so zohľadnením požiadaviek stanovených v článku 61;
finančný plán a fyzické a finančné ukazovatele monitorovania pokroku vzhľadom na identifikované riziká;
hodnotenie kvality nezávislými expertmi s jasnými vyhláseniami o uskutočniteľnosti investície a ekonomickej životaschopnosti veľkého projektu.
Finančný príspevok na veľký projekt vybraný členským štátom sa považuje za schválený Komisiou, ak Komisia v lehote do troch mesiacov od dátumu oznámenia uvedeného v prvom pododseku nevydá prostredníctvom vykonávacieho aktu rozhodnutie, v ktorom finančný príspevok zamietne. Komisia finančný príspevok zamietne, len ak v nezávislom hodnotení kvality zistí závažné nedostatky.
Komisia prijme vykonávacie akty, ktorými sa stanoví spôsob oznamovania uvedeného v prvom pododseku. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 150 ods. 3.
Nezávislé hodnotenie kvality sa uskutoční do šiestich mesiacov od predloženia uvedených informácií nezávislým expertom.
Príslušné výdavky sa stiahnu a vyhlásenie o výdavkoch sa zodpovedajúcim spôsobom opraví v týchto prípadoch:
ak sa nezávislé hodnotenie kvality neoznámilo Komisii do troch mesiacov od uplynutia lehoty uvedenej v druhom pododseku;
ak členský štát stiahol predložené informácie; alebo
ak je dané hodnotenie negatívne.
Článok 103
Rozhodnutie o veľkom projekte, ktorý sa realizuje vo fázach
Odchylne od článku 101 tretieho odseku a článku 102 ods. 1 a 2 sa postupy stanovené v odsekoch 2, 3 a 4 tohto článku vzťahujú na operáciu, ktorá spĺňa tieto podmienky:
operáciu tvorí druhá alebo nasledujúca fáza veľkého projektu v rámci predchádzajúceho programového obdobia, ktorého predchádzajúcu fázu alebo fázy schválila Komisia najneskôr 31. decembra 2015 podľa nariadenia (ES) č. 1083/2006; alebo v prípade členských štátov, ktoré k Únii pristúpili po 1. januári 2013, najneskôr 31. decembra 2016;
výška celkových oprávnených nákladov vo všetkých fázach veľkého projektu prekračuje príslušné úrovne stanovené v článku 100;
žiadosť týkajúca sa veľkého projektu a posúdenie Komisiou v rámci predchádzajúceho programového obdobia sa vzťahovali na všetky plánované fázy;
v informáciách uvedených v článku 101 prvom odseku tohto nariadenia týkajúcich sa veľkého projektu nedošlo k podstatným zmenám v porovnaní s informáciami poskytnutými v súvislosti so žiadosťou týkajúcou sa veľkého projektu, ktorá bola predložená podľa nariadenia (ES) č. 1083/2006, najmä ak ide o celkové oprávnené náklady;
fáza veľkého projektu, ktorá sa má realizovať v rámci predchádzajúceho programového obdobia, je alebo bude pripravená na využitie na plánovaný účel uvedený v rozhodnutí Komisie do ukončenia na predloženie dokumentov o skončení príslušného operačného programu alebo programov.
KAPITOLA III
Spoločný akčný plán
Článok 104
Rozsah pôsobnosti
Článok 105
Príprava spoločných akčných plánov
Článok 106
Obsah spoločných akčných plánov
Spoločný akčný plán obsahuje:
opis cieľov spoločného akčného plánu a spôsob, akým prispieva k cieľom programu alebo k príslušným odporúčaniam pre jednotlivé krajiny, ako aj k hlavným smerom hospodárskych politík členských štátov a Únie podľa článku 121 ods. 2 ZFEÚ a príslušným odporúčaniam Rady, ktoré majú členské štáty zohľadniť vo svojich politikách zamestnanosti podľa článku 148 ods. 4 ZFEÚ;
▼M6 —————
opis plánovaných projektov alebo plánovaných druhov projektov, prípadne spolu s čiastkovými cieľmi, a zámery výstupov a výsledkov v príslušných prípadoch prepojené so spoločnými ukazovateľmi podľa prioritnej osi;
informácie o jeho geografickom rozsahu a cieľových skupinách;
očakávané obdobie jeho vykonávania;
potvrdenie, že prispeje k prístupu na podporu rovnosti medzi mužmi a ženami, ktorý je stanovený v príslušnom programe alebo v partnerskej dohode;
potvrdenie, že prispeje k prístupu týkajúcemu sa trvalo udržateľného rozvoja, ktorý je stanovený v príslušnom programe alebo v partnerskej dohode;
jeho vykonávacie ustanovenia vrátane:
informácií o výbere spoločného akčného plánu riadiacim orgánom v súlade s článkom 125 ods. 3;
opatrení na riadenie spoločného akčného plánu v súlade s článkom 108;
opatrení na monitorovanie a hodnotenie spoločného akčného plánu vrátane opatrení na zabezpečenie kvality, zbierania a ukladania údajov o dosiahnutých čiastkových cieľoch, výstupoch a výsledkoch;
jeho finančné opatrenia vrátane:
nákladov na dosiahnutie čiastkových cieľov a zámerov výstupov a výsledkov pomocou – v prípade štandardných stupníc jednotkových nákladov a jednorazových platieb – metód stanovených v článku 67 ods. 5 tohto nariadenia a v článku 14 nariadenia o ESF;
▼M6 —————
finančného plánu podľa operačného programu a prioritnej osi, ktorý zahŕňa celkovú oprávnenú sumu a výšku verejných výdavkov.
S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto článku Komisia prijme vykonávacie akty stanovujúce štruktúru spoločného akčného plánu. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 150 ods. 2.
Článok 107
Rozhodnutie o spoločnom akčnom pláne
Ak Komisia do dvoch mesiacov po predložení návrhu spoločného akčného plánu usúdi, že nespĺňa požiadavky hodnotenia uvedené v článku 104, predloží členskému štátu pripomienky. Členský štát poskytne Komisii všetky potrebné požadované dodatočné informácie a v prípade potreby náležite upraví spoločný akčný plán.
Článok 108
Riadiaci výbor a zmena spoločného akčného plánu
O zložení riadiaceho výboru rozhodne členský štát po dohode s príslušným riadiacim orgánom, a to v súlade so zásadou partnerstva.
Komisia sa môže zúčastňovať na práci riadiaceho výboru v poradnej funkcii.
Riadiaci výbor vykonáva tieto činnosti:
skúma pokrok dosiahnutý v plnení čiastkových cieľov, výstupov a výsledkov spoločného akčného plánu;
posudzuje a schvaľuje všetky návrhy na zmenu spoločného akčného plánu s cieľom zohľadniť všetky problémy ovplyvňujúce jeho výkonnosť.
Článok 109
Finančné riadenie a kontrola spoločného akčného plánu
HLAVA III
MONITOROVANIE, HODNOTENIE, INFORMÁCIE A KOMUNIKÁCIA
KAPITOLA I
Monitorovanie a hodnotenie
Článok 110
Funkcie monitorovacieho výboru
Monitorovací výbor skúma najmä:
všetky otázky, ktoré ovplyvňujú výkonnosť operačného programu;
pokrok dosiahnutý pri plnení plánu hodnotenia a následné opatrenia prijaté vzhľadom na zistenia hodnotení;
realizáciu komunikačnej stratégie vrátane informačných a komunikačných opatrení a opatrení na zvýšenie viditeľnosti fondov;
realizáciu veľkých projektov;
vykonávanie spoločných akčných plánov;
akcie na podporu rovnosti medzi mužmi a ženami, rovnakých príležitostí a nediskriminácie vrátane prístupu pre osoby so zdravotným postihnutím;
opatrenia na presadzovanie udržateľného rozvoja;
ak uplatniteľné ex ante kondicionality nie sú splnené k dátumu predloženia partnerskej dohody a operačného programu, pokrok pri plnení opatrení na splnenie uplatniteľných ex ante kondicionalít;
finančné nástroje.
Odchylne od článku 49 ods. 3 monitorovací výbor skúma a schvaľuje:
metodiku a kritéria použité pri výbere operácií, okrem prípadov, ak tieto kritériá schvália miestne akčné skupiny v súlade s článkom 34 ods. 3 písm. c);
výročné a záverečné správy o vykonávaní;
plán hodnotenia operačného programu a všetky zmeny plánu hodnotenia vrátane prípadov, keď ide o súčasť spoločného plánu hodnotenia podľa článku 114 ods. 1;
komunikačnú stratégiu pre operačný program a všetky zmeny tejto stratégie;
všetky návrhy riadiaceho orgánu na zmenu operačného programu.
Článok 111
Správy o vykonávaní cieľa Investovanie do rastu a zamestnanosti
Vo výročných správach o vykonávaní sú uvedené informácie o:
vykonávaní operačného programu v súlade s článkom 50 ods. 2;
pokroku dosiahnutom v rámci prípravy a realizácie veľkých projektov a spoločných akčných plánov.
Vo výročných správach o vykonávaní predložených v rokoch 2017 a 2019 sa uvedú a zhodnotia informácie požadované podľa článku 50 ods. 4 a 5, a informácie stanovené v odseku 3 tohto článku spoločne s týmito informáciami:
pokrok dosiahnutý pri plnení plánu hodnotenia a následných opatrení prijatých vzhľadom na zistenia hodnotení;
výsledky opatrení fondov na informovanie a publicitu realizovaných v rámci komunikačnej stratégie;
zapojenie partnerov do vykonávania, monitorovania a hodnotenia operačného programu.
Výročné správy o vykonávaní predložené v rokoch 2017 a 2019 môžu v závislosti od obsahu a cieľov operačných programov stanoviť informácie a posúdiť nasledujúce:
pokrok dosiahnutý pri uplatňovaní integrovaného prístupu k územnému rozvoju vrátane rozvoja regiónov s nepriaznivými demografickými podmienkami a trvalými alebo prírodnými znevýhodneniami, udržateľného mestského rozvoja a miestneho rozvoja vedeného komunitou podľa operačného programu;
pokrok dosiahnutý pri realizovaní opatrení na posilnenie kapacity orgánov členského štátu a prijímateľov na spravovanie a využívanie fondov;
pokrok dosiahnutým pri realizovaní všetkých medziregionálnych a nadnárodných opatrení;
v príslušných prípadoch príspevok k ►C1 makroregionálnym stratégiám a stratégiám pre morské oblasti ◄ ;
osobitné opatrenia prijaté s cieľom podporiť rovnosť mužov a žien a predchádzať diskriminácii, najmä zabezpečenie prístupu pre osoby so zdravotným postihnutím, a opatrenia realizované na zabezpečenie začlenenia rodovej rovnosti do operačného programu a operácií;
opatrenia prijaté na presadzovanie ►C1 udržateľného rozvoja ◄ v súlade s článkom 8;
v príslušných prípadoch pokrok dosiahnutý pri vykonávaní opatrení v oblasti sociálnej inovácie;
pokrok dosiahnutý pri realizácii opatrení na riešenie osobitných potrieb geografických oblastí najviac postihnutých chudobou alebo potrieb cieľových skupín, ktorým najviac hrozí chudoba, diskriminácia alebo sociálne vylúčenie, s osobitným dôrazom na marginalizované komunity a osoby so zdravotným postihnutím, dlhodobo nezamestnaných a nezamestnaných mladých ľudí, prípadne vrátane použitých finančných prostriedkov.
Odchylne od prvého a druhého pododseku a s cieľom zabezpečiť súlad medzi partnerskou dohodou a správou o pokroku môžu ►C1 členské štáty s najviac jedným operačným programom v rámci jedného fondu zahrnúť informácie týkajúce sa ex ante kondicionalít uvedených v článku 50 ods. 4, informácie požadované v článku 50 ods. 5 ◄ ex ante kondicionalít uvedených v článku 50 ods. 3, informácie požadované v článku 50 ods. 4 a informácie uvedené v písmenách a), b), c) a h) druhého pododseku tohto odseku do správy o pokroku namiesto výročných správ o vykonávaní, ktoré sa majú predložiť v roku 2017 a 2019, a záverečnej správy o vykonávaní, a to bez toho, aby tým bol dotknutý článok 110 ods. 2 písm. b).
Článok 112
Prenos finančných údajov
Členský štát zasiela Komisii na monitorovacie účely do 31. januára, 31. júla a 31. októbra elektronickou poštou pre každý operačný program a podľa prioritnej osi:
celkové a verejné oprávnené náklady na operácie a počet operácií vybraných na podporu;
celkové oprávnené náklady vykázané prijímateľmi riadiacemu orgánu.
Článok 113
Správa o súdržnosti
Správa Komisie uvedená v článku 175 ZFEÚ obsahuje:
záznam o pokroku pri dosahovaní hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti vrátane sociálno-ekonomickej situácie a rozvoja regiónov, ako aj integrácie priorít Únie;
záznam o úlohe fondov, financovania EIB a ostatných nástrojov pri dosiahnutom pokroku, ako aj o účinku ostatných politík Únie a vnútroštátnych politík na dosiahnutý pokrok;
podľa potreby informácie o budúcich opatreniach a politikách Únie potrebných na posilnenie hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti, ako aj na plnenie priorít Únie.
Článok 114
Hodnotenie
▼M6 —————
KAPITOLA II
Informovanie, komunikácia a viditeľnosť
Článok 115
Informovanie, komunikácia a viditeľnosť
Členské štáty a riadiace orgány zodpovedajú za:
vypracovanie komunikačných stratégií;
zabezpečenie vytvorenia jednej webovej stránky alebo jedného webového portálu, ktorý bude poskytovať informácie o všetkých operačných programoch v danom členskom štáte vrátane informácií o harmonograme vykonávania programovania a všetkých súvisiacich verejných konzultačných postupov, a tiež bude poskytovať prístup k týmto programom;
informovanie potenciálnych prijímateľov o možnostiach financovania v rámci operačných programov;
informovanie občanov Únie o úlohe a úspechoch politiky súdržnosti a fondov prostredníctvom opatrení na zvýšenie viditeľnosti výsledkov a vplyvu partnerských dohôd, operačných programov a operácií.
S cieľom podporovať následné používanie zoznamu operácií súkromným sektorom, občianskou spoločnosťou alebo národnou verejnou správou môže webová stránka obsahovať zrozumiteľné informácie o uplatniteľných licenčných pravidlách na zverejňovanie údajov.
Zoznam operácií sa aktualizuje najmenej každých šesť mesiacov.
Informácie, ktoré musia byť minimálne uvedené v tomto zozname operácií, sú stanovené v prílohe XII.
Článok 116
Komunikačná stratégia
Komunikačná stratégia obsahuje prvky stanovené v prílohe XII.
Keď sa pre niekoľko operačných programov vypracuje spoločná komunikačná stratégia, ktorá sa týka niekoľkých monitorovacích výborov, členský štát môže určiť jeden monitorovací výbor, ktorý bude po porade s ďalšími príslušnými monitorovacími výbormi zodpovedať za schválenie spoločnej stratégie a za schválenie všetkých následných zmien tejto stratégie.
Členský štát alebo riadiace orgány môžu v prípade potreby počas programového obdobia komunikačnú stratégiu revidovať. Riadiaci orgán predloží v súlade s článkom 110 ods. 2 písm. d) revidovanú komunikačnú stratégiu monitorovaciemu výboru na schválenie.
Článok 117
Úradníci pre informovanie a komunikáciu a ich siete
HLAVA IV
TECHNICKÁ POMOC
Článok 118
Technická pomoc z podnetu Komisie
Fondy môžu pri zohľadnení odpočtov vykonaných v súlade s článkom 91 ods. 3 podporovať technickú pomoc do maximálnej výšky 0,35 % ich príslušných ročných pridelených rozpočtových prostriedkov.
Článok 119
Technická pomoc členských štátov
Členské štáty môžu finančné prostriedky osobitne pridelené na Iniciatívu na podporu zamestnanosti mladých ľudí zohľadniť vo výpočte obmedzenia celkovej sumy z fondov pridelených na technickú pomoc pre členský štát.
HLAVA V
FINANČNÁ PODPORA Z FONDOV
Článok 120
Určenie mier spolufinancovania
V prípade každej prioritnej osi sa v rozhodnutí Komisie stanoví, či sa miera spolufinancovania prioritnej osi uplatní na:
celkové oprávnené náklady vrátane verejných a súkromných výdavkov; alebo
oprávnené verejné výdavky.
Miera spolufinancovania na úrovni každej prioritnej osi, a kde je to vhodné, podľa kategórie regiónu a fondu operačných programov v rámci cieľa Investovanie do rastu a zamestnanosti, nesmie byť vyššia ako:
85 % pre Kohézny fond;
85 % pre menej rozvinuté regióny členských štátov, ktorých priemerný HDP na obyvateľa za obdobie rokov 2007 - 2009 bol nižší ako 85 % priemeru krajín EÚ-27 počas rovnakého obdobia, a pre najvzdialenejšie regióny vrátane dodatočných prostriedkov pridelených pre najvzdialenejšie regióny v súlade s článkom 92 ods. 1 písm. e) a článkom 4 ods. 2 nariadenia o EÚS;
80 % pre iné menej rozvinuté regióny členských štátov ako tie, ktoré sú uvedené v písmene b), a pre všetky regióny, ktorých HDP na obyvateľa použitý ako kritérium oprávnenosti v programovom období 2007 – 2013 bol nižší ako 75 % priemeru krajín EÚ-25, ale ktorých HDP na obyvateľa je vyšší ako 75 % priemerného HDP krajín EÚ-27, ako aj pre regióny vymedzené v článku 8 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 1083/2006, ktoré dostávali prechodnú podporu v programovom období 2007 – 2013;
60 % pre iné prechodné regióny ako tie, ktoré sú uvedené v písmene c);
50 % pre iné rozvinutejšie regióny ako tie, ktoré sú uvedené v písmene c).
Miera spolufinancovania na úrovni každej prioritnej osi pre všetky operačné programy na Cypre na obdobie od 1. januára 2014 do skončenia operačného programu neprekročí 85 %.
Komisia uskutoční preskúmanie s cieľom zhodnotiť, či je odôvodnené zachovať mieru spolufinancovania uvedenú v druhom pododseku po 30. júni 2017, a v prípade potreby predloží do 30. júna 2016 legislatívny návrh.
Miera spolufinancovania na úrovni každej prioritnej osi operačných programov v rámci cieľa Európska územná spolupráca nesmie byť vyššia ako 85 %.
Maximálna výška miery spolufinancovania podľa odseku 3 prvého pododseku písm. b), c) d) a e) sa zvýši pre každú prioritnú os, ktorou sa realizuje Iniciatíva na podporu zamestnanosti mladých ľudí a v prípade, že prioritná os je zameraná na sociálnu inováciu alebo nadnárodnú spoluprácu alebo kombináciu oboch. Toto zvýšenie sa určí podľa pravidiel pre jednotlivé fondy.
Konkrétna prioritná os s mierou spolufinancovania až do 95 % sa môže zaviesť v rámci operačného programu na podporu operácií, ktoré spĺňajú všetky tieto podmienky:
operácie vyberajú riadiace orgány v reakcii na veľké alebo regionálne prírodné katastrofy, ako sú vymedzené v článku 2 ods. 2 a 3 nariadenia Rady (ES) č. 2012/2002 ( 29 ),
operácie sú zamerané na obnovu v reakcii na prírodnú katastrofu, a
operácie sa podporujú v rámci investičnej priority EFRR.
Suma pridelená na operácie uvedené v prvom pododseku nesmie presiahnuť 5 % celkových pridelených prostriedkov z EFRR pre členský štát na programové obdobie 2014 – 2020.
Odchylne od článku 65 ods. 9 sú výdavky na operácie v rámci tejto prioritnej osi oprávnené odo dňa, keď došlo k prírodnej katastrofe.
V prípade, keď boli výdavky v súvislosti s operáciami uvedenými v prvom pododseku zahrnuté do žiadosti o platbu, ktorá bola predložená Komisii pred zavedením konkrétnej prioritnej osi, členský štát vykoná potrebné úpravy v nasledujúcej žiadosti o platbu, a ak to bude potrebné, v nasledujúcich účtoch, ktoré budú predložené po prijatí zmeny programu.
Článok 121
Zmena mier spolufinancovania
Mieru spolufinancovania prioritnej osi z fondov možno upraviť s cieľom zohľadniť:
dôležitosť prioritnej osi pre plnenie stratégie Únie na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu so zreteľom na konkrétne nedostatky, ktoré treba riešiť;
ochranu a zlepšovanie životného prostredia, predovšetkým prostredníctvom uplatňovania zásady predbežnej opatrnosti, zásady prevencie a zásady „znečisťovateľ platí“;
mieru mobilizácie súkromného financovania;
pokrytie oblastí závažne a trvalo znevýhodnených prírodnými alebo demografickými podmienkami, ktoré sú vymedzené takto:
ostrovné členské štáty oprávnené v rámci Kohézneho fondu a iné ostrovy s výnimkou tých, na ktorých je umiestnené hlavné mesto členského štátu alebo ktoré majú pevné spojenie s pevninou;
horské oblasti, ako sú vymedzené vnútroštátnymi právnymi predpismi členského štátu;
riedko (t. j. menej ako 50 obyvateľov na km2) a veľmi riedko (menej ako 8 obyvateľov na km2) osídlené oblasti.
začlenenie najvzdialenejších regiónov uvedených v článku 349 ZFEÚ.
ŠTVRTÁ ČASŤ
VŠEOBECNÉ USTANOVENIA UPLATNITEĽNÉ NA FONDY A ENRF
HLAVA I
RIADENIE A KONTROLA
KAPITOLA I
Systémy riadenia a kontroly
Článok 122
Zodpovednosti členských štátov
Členské štáty neinformujú Komisiu o nezrovnalostiach týkajúcich sa:
prípadov, keď nezrovnalosť spočíva výlučne v tom, že realizácia operácie v rámci spolufinancovaného operačného programu zlyhala úplne alebo čiastočne v dôsledku konkurzu prijímateľa;
prípadov, na ktoré prijímateľ upozornil riadiaci orgán alebo certifikačný orgán dobrovoľne a skôr, ako niektorý z týchto orgánov danú nezrovnalosť zistil, či už pred, alebo po vyplatení verejného príspevku;
prípadov, ktoré zistil a opravil riadiaci orgán alebo certifikačný orgán pred zahrnutím príslušných výdavkov do žiadosti o platbu, ktorá sa predkladá Komisii.
Vo všetkých ostatných prípadoch, najmä v prípadoch predchádzajúcich konkurzu alebo v prípadoch podozrenia z podvodu, sa zistené nezrovnalosti a súvisiace preventívne a nápravné opatrenia oznámia Komisii.
Ak sumy neoprávnene vyplatené prijímateľovi za operáciu nemožno vymôcť z dôvodu pochybenia alebo nedbanlivosti na strane členského štátu, tento členský štát je zodpovedný za vrátenie príslušných súm do rozpočtu Únie. Členské štáty môžu rozhodnúť, že neoprávnené vyplatenú sumu nebudú vymáhať, ak suma, ktorá sa má vymáhať od prijímateľa, nepresahuje bez úrokov 250 EUR v rámci príspevku z fondov na operáciu v účtovnom roku.
Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 149 prijímať delegované akty stanovujúce ďalšie podrobné pravidlá o kritériách na určenie prípadov nezrovnalostí, ktoré je potrebné oznámiť, údajov, ktoré je potrebné uviesť, a o podmienkach a postupoch, ktoré sa uplatnia pri určovaní, či členské štáty uhradia nevymožiteľné sumy.
Komisia prijme vykonávacie akty stanovujúce frekvenciu a formu podávaných správ o nezrovnalostiach. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 150 ods. 2.
Systémy uvedené v prvom pododseku uľahčia interoperabilitu medzi vnútroštátnymi rámcami a rámcami Únie a umožnia prijímateľom predkladať všetky informácie uvedené v prvom pododseku iba raz.
Komisia prijme vykonávacie akty stanovujúce podrobné pravidlá týkajúce sa výmeny informácií podľa tohto odseku. ►C1 Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 150 ods. 3. ◄
KAPITOLA II
Riadiace a kontrolné orgány
Článok 123
Určenie orgánov
Ak celková výška podpory pridelená z fondov na operačný program presahuje 250 000 000 EUR alebo z ENRF presahuje 100 000 000 EUR, môže byť orgán auditu súčasťou toho istého subjektu alebo orgánu verejnej moci ako riadiaci orgán, buď ak Komisia podľa platných ustanovení na predchádzajúce programové obdobie informovala členský štát pred dátumom prijatia príslušného operačného programu o svojich záveroch, že sa v zásade môže spoľahnúť na jeho audítorské stanovisko, alebo ak Komisia na základe skúseností z predchádzajúceho programového obdobia vyjadrila spokojnosť, že inštitucionálna organizácia a zodpovednosť orgánu auditu poskytujú dostatočné záruky, pokiaľ ide o jeho funkčnú nezávislosť a spoľahlivosť.
Článok 124
Postup určenia riadiaceho orgánu a certifikačného orgánu
Komisia môže predložiť pripomienky do dvoch mesiacov od prijatia dokumentov uvedených v prvom pododseku. Bez toho, aby bol dotknutý článok 83, preskúmaním uvedených dokumentov nie je prerušené spracovanie žiadostí o priebežné platby.
Ak určený orgán nevykoná v rámci skúšobnej doby stanovenej členským štátom požadované nápravné opatrenie, členský štát na primeranej úrovni ukončí jeho určenie.
Členský štát bezodkladne oznámi Komisii dátum, od ktorého začína pre určený orgán plynúť skúšobná doba, pričom poskytne informácie o danej skúšobnej dobe, dátum, ku ktorému sa po vykonaní nápravných opatrení skúšobná doba skončí, ako aj dátum ukončenia určenia orgánu. Bez toho, aby bolo dotknuté uplatňovanie článku 83, oznámením, že členský štát stanovil pre určený orgán skúšobnú dobu, nie je prerušené spracovanie žiadostí o priebežné platby.
Článok 125
Funkcie riadiaceho orgánu
V súvislosti s riadením operačného programu riadiaci orgán:
podporuje prácu monitorovacieho výboru uvedeného v článku 47 a poskytuje mu informácie, ktoré potrebuje na plnenie svojich úloh, a to najmä údaje o pokroku operačného programu v dosahovaní jeho cieľov, finančné údaje a údaje týkajúce sa ukazovateľov a čiastkových cieľov;
zostavuje a po schválení monitorovacím výborom predkladá Komisii výročné a záverečné správy o vykonávaní uvedené v článku 50;
sprístupňuje sprostredkovateľským orgánom a prijímateľom informácie, ktoré sú relevantné pre vykonávanie ich úloh a vykonávanie operácií;
zriadi systém na zaznamenávanie a uchovávanie údajov v elektronickej podobe o každej operácii, ktoré sú potrebné na monitorovanie, hodnotenie, finančné riadenie, overovanie a audit, vrátane podľa potreby aj údajov o jednotlivých účastníkoch operácií;
zabezpečuje, aby údaje uvedené v písmene d) boli zozbierané, vložené a uložené do systému uvedeného v písmene d) a aby údaje o ukazovateľoch boli rozdelené podľa pohlavia v prípadoch, keď to vyžadujú prílohy I a II k nariadeniu o ESF.
Čo sa týka výberu operácií, riadiaci orgán:
zostavuje a po ich schválení uplatňuje príslušné výberové postupy a kritériá, ktoré:
zabezpečia, že operácie budú prispievať k dosiahnutiu ►C1 špecifických cieľov ◄ a výsledkov príslušnej priority;
sú nediskriminačné a transparentné;
zohľadňujú všeobecné zásady stanovené v článkoch 7 a 8;
zabezpečí, aby vybraná operácia patrila do rozsahu pôsobnosti ENRF, príslušného fondu alebo fondov a mohla byť priradená do kategórie intervencií alebo, v prípade ENRF, opatrenia identifikovaného v rámci priority alebo priorít operačného programu;
zabezpečí, aby sa prijímateľovi poskytol dokument, ktorým sa stanovujú podmienky udelenia podpory pre každú operáciu, vrátane osobitných požiadaviek týkajúcich sa výrobkov a služieb, ktoré sa majú dodať v rámci operácie, finančného plánu, časového obmedzenia realizácie operácie, ako aj požiadavky týkajúce sa informovania, komunikácie a viditeľnosti;
uistí sa predtým, ako operáciu schváli, že prijímateľ má administratívnu, finančnú a prevádzkovú kapacitu na splnenie podmienok uvedených v písmene c);
sa uistí, že ak sa operácia začala ešte pred predložením žiadosti o financovanie riadiacemu orgánu, dodržalo sa uplatniteľné právo týkajúce sa operácie;
zabezpečí, aby operácie vybrané na podporu z fondov alebo z ENRF nezahŕňali činnosti, ktoré boli súčasťou operácie, v prípade ktorej sa začalo alebo malo začať vymáhacie konanie v súlade s článkom 71 po premiestnení výrobnej činnosti mimo oblasti programu;
určí kategórie intervencií alebo, v prípade ENRF, opatrenia, ktorým sa má pripísať výdavok operácie.
Čo sa týka finančného riadenia a kontroly operačného programu, riadiaci orgán:
overuje, či sa spolufinancované výrobky dodali a spolufinancované služby poskytli a či sú operácie v súlade s uplatniteľným právom, operačným programom a podmienkami pre získanie podpory na operáciu a:
ak sa náklady majú uhradiť podľa článku 67 ods. 1 prvého pododseku písm. a), či sa zaplatili výdavky vykázané prijímateľmi v súvislosti s týmito nákladmi;
v prípade úhrady nákladov podľa článku 67 ods. 1 prvého pododseku písm. b) až e), či sa splnili podmienky úhrady výdavkov prijímateľovi;
zabezpečí, aby prijímatelia zapojení do realizácie operácií, ktoré sa uhrádzajú na základe skutočne vzniknutých oprávnených nákladov, viedli buď samostatný účtovný systém, alebo vhodné kódové označenie účtov pre všetky transakcie súvisiace s operáciou;
zavedie účinné a primerané opatrenia proti podvodom pri zohľadnení identifikovaných rizík;
stanoví postupy na zabezpečenie toho, aby sa všetky doklady týkajúce sa výdavkov a auditov, ktoré sú potrebné na účely adekvátneho audítorského záznamu (audit trail), uchovávali v súlade s podmienkami stanovenými v článku 72 písm. g);
vypracuje vyhlásenie hospodáriaceho subjektu a ročný súhrn, ako sa uvádza ►M6 v článku 63 ods. 5 písm. a) a b) a v článku 63 ods. 6 a 7 nariadenia o rozpočtových pravidlách ◄ .
Odchylne od písmena a) prvého pododseku môže nariadenie o EÚS stanoviť osobitné pravidlá pre overovanie uplatniteľné v prípade programov spolupráce.
Overovania podľa odseku 4 prvého pododseku písm. a) zahŕňajú tieto postupy:
administratívne overovanie každej žiadosti prijímateľov o úhradu;
overovanie operácií na mieste.
Frekvencia a pokrytie overovania na mieste sú primerané výške verejnej podpory udelenej na operáciu a úrovni rizika stanovenej týmito overovaniami a auditmi celého systému riadenia a kontroly, ktoré vykonáva orgán auditu.
Komisia prijme vykonávacie akty stanovujúce technické špecifikácie systému zriadeného podľa písmena d) odseku 2 tohto článku. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 150 ods. 3.
Článok 126
Funkcie certifikačného orgánu
Certifikačný orgán operačného programu je zodpovedný najmä za:
zostavenie a predloženie žiadostí o platby Komisii a za osvedčenie, že pochádzajú zo spoľahlivých systémov účtovníctva, sú založené na overiteľných podporných dokumentoch a boli predmetom overovaní vykonaných riadiacim orgánom;
vypracovanie účtov uvedených ►M6 v článku 63 ods. 5 písm. a) a v článku 63 ods. 6 nariadenia o rozpočtových pravidlách ◄ ;
osvedčenie úplnosti, presnosti a pravdivosti účtov a že zaúčtované výdavky sú v súlade s uplatniteľným právom, a osvedčenie, že boli vynaložené na operácie vybrané na financovanie v súlade s kritériami vzťahujúcimi sa na operačný program a dodržiavajúcimi uplatniteľné právo;
zabezpečenie systému na zaznamenávanie a uchovávanie účtovných záznamov o každej operácii v elektronickej podobe, ktorý potvrdzuje všetky údaje potrebné na vypracovanie žiadostí o platbu a účtov vrátane záznamov vymáhateľných súm, vrátených súm a súm stiahnutých po zrušení celého príspevku na operáciu alebo operačný program alebo časti tohto príspevku;
zabezpečenie toho, aby na účely vypracovávania a predkladania žiadostí o platbu dostal od riadiaceho orgánu primerané informácie o postupoch a overovaniach vykonaných v súvislosti s výdavkami;
pri vypracovávaní a predkladaní žiadostí o platbu zohľadnenie výsledkov všetkých auditov vykonaných orgánom auditu alebo na jeho zodpovednosť;
vedenie účtovných záznamov v elektronickej podobe o výdavkoch vykázaných Komisii a o príslušných verejných príspevkoch vyplatených prijímateľom;
vedenie účtovných záznamov o vymáhateľných sumách a sumách stiahnutých po zrušení celého príspevku na operáciu alebo jeho časti. Vrátené sumy sa vyplatia naspäť do rozpočtu Únie pred skončením operačného programu tak, že sa odpočítajú z nasledujúcej žiadosti o platbu.
Článok 127
Funkcie orgánu auditu
V riadne odôvodnených prípadoch v súlade s medzinárodne uznávanými audítorskými štandardmi, ako aj vo všetkých prípadoch, keď počet operácií v účtovnom roku nie je dostatočný na použitie štatistickej metódy, sa môže na základe odborného úsudku orgánu auditu použiť aj neštatistická metóda výberu vzorky.
V takýchto prípadoch musí byť rozsah vzoriek dostatočný na to, aby orgánu auditu umožnil vypracovať platné audítorské stanovisko v súlade ►M6 s článkom 63 ods. 7 nariadenia o rozpočtových pravidlách ◄ .
Neštatistická metóda výberu vzorky pokrýva najmenej 5 % operácií, ktorých výdavky boli počas účtovného roku vykázané Komisii, a 10 % výdavkov, ktoré boli vykázané Komisii v danom účtovnom roku.
Orgán auditu vypracuje:
audítorské stanovisko v súlade ►M6 s článkom 63 ods. 7 nariadenia o rozpočtových pravidlách ◄ ;
kontrolnú správu, ktorá obsahuje hlavné zistenia auditov vykonaných v súlade s odsekom 1 vrátane zistení týkajúcich sa nedostatkov zistených v rámci systémov riadenia a kontroly, a navrhované a zrealizované nápravné opatrenia.
Ak sa na viac ako jeden operačný program uplatňuje spoločný systém riadenia a kontroly, môžu sa informácie požadované v písmene b) prvého pododseku spojiť do jednej správy.
KAPITOLA III
Spolupráca s orgánmi auditu
Článok 128
Spolupráca s orgánmi auditu
HLAVA II
FINANČNÉ RIADENIE, PRÍPRAVA, PRESKÚMANIE A SCHVÁLENIE ÚČTOV A FINANČNÉ OPRAVY
KAPITOLA I
Finančné riadenie
Článok 129
Spoločné pravidlá platieb
Členský štát zabezpečí, aby sa do ukončenia operačného programu ►C1 suma verejných výdavkov vyplatená prijímateľom aspoň rovnala príspevku z fondov a z ENRF, ktorý Komisia vyplatila členskému štátu. ◄
Článok 130
Spoločné pravidlá výpočtu priebežných platieb a vyplácania záverečných platieb
Príspevok z fondov alebo z ENRF na prioritu vo forme priebežných platieb a záverečných platieb nesmie byť vyšší ako:
oprávnené verejné výdavky uvedené v žiadostiach o platbu na prioritu; alebo
príspevok z fondov alebo z ENRF na prioritu stanovený v rozhodnutí Komisie, ktorým sa schvaľuje operačný program,
podľa toho, ktorá z hodnôt je nižšia.
Príspevok z fondov alebo z EFNR prostredníctvom platieb konečného zostatku v poslednom účtovnom roku nesmie presiahnuť vykázané oprávnené verejné výdavky alebo príspevok z každého fondu a kategórie regiónov na každý operačný program, ako sa stanovuje v rozhodnutí Komisie, ktorým sa schvaľuje operačný program, podľa toho, ktorá z hodnôt je nižšia.
Článok 131
Žiadosti o platbu
Žiadosti o platbu zahŕňajú pre každú prioritu:
celkovú výšku oprávnených výdavkov, ktoré prijímatelia vynaložili a uhradili pri realizácii operácií, ako ju v účtovnom systéme zaznamenal certifikačný orgán;
celkovú výšku verejných výdavkov vynaložených pri realizácii operácií, ako ju v účtovnom systéme zaznamenal certifikačný orgán.
Pokiaľ ide o sumy, ktoré sa majú zahrnúť do žiadostí o platbu vo forme podpory uvedenej v článku 67 ods. 1 prvého pododseku písm. e), žiadosti o platbu zahŕňajú prvky stanovené v delegovaných aktoch prijatých v súlade s článkom 67 ods. 5a a použije sa pri nich vzor žiadostí o platbu stanovený vo vykonávacích aktoch prijatých v súlade s odsekom 6 tohto článku.
Odchylne od odseku 1 tohto článku môže v prípade štátnej pomoci žiadosť o platbu zahŕňať preddavky, ktoré prijímateľovi vypláca subjekt poskytujúci pomoc, alebo ak sa členské štáty rozhodli, že prijímateľom je subjekt poskytujúci pomoc podľa článku 2 bodu 10 písm. a), preddavky vyplácané týmto prijímateľom subjektu, ktorému sa pomoc poskytuje, a to za týchto kumulatívnych podmienok:
tieto preddavky podliehajú záruke, ktorú poskytuje banka alebo iná finančná inštitúcia usadená v členskom štáte, alebo sú kryté nástrojom, ktorý poskytuje ako záruku verejný subjekt alebo členský štát;
tieto preddavky nepresahujú 40 % z celkovej sumy pomoci, ktorá sa má prijímateľovi poskytnúť na danú operáciu, alebo ak sa členské štáty rozhodli, že prijímateľom je subjekt poskytujúci pomoc podľa článku 2 bodu 10 písm. a), z celkovej sumy pomoci, ktorá sa má poskytnúť subjektu, ktorému sa pomoc poskytuje, v rámci danej operácie;
tieto preddavky sú kryté výdavkami, ktoré zaplatil prijímateľ, alebo ak sa členské štáty rozhodli, že prijímateľom je subjekt poskytujúci pomoc podľa článku 2 bodu 10 písm. a), výdavkami, ktoré zaplatil subjekt, ktorému sa pomoc poskytuje, pri vykonávaní operácie, a dokladujú sa faktúrami s potvrdením o zaplatení alebo účtovnými dokladmi rovnocennej dôkaznej hodnoty do troch rokov od roku, v ktorom sa preddavok vyplatil, alebo k 31. decembru 2023, podľa toho, čo nastane skôr.
Ak nie sú splnené podmienky stanovené v prvom pododseku písm. c), ďalšia žiadosť o platbu sa zodpovedajúcim spôsobom opraví.
V každej žiadosti o platbu, ktorá zahŕňa druh preddavkov uvedený v odseku 4 tohto článku, sa osobitne uvádza:
celková suma vyplatená z operačného programu ako preddavky;
suma, ktorá sa v období troch rokov od vyplatenia preddavku v súlade s odsekom 4 prvým pododsekom písm. c) pokryla výdavkami zaplatenými zo strany prijímateľa, alebo ak sa členské štáty rozhodli, že prijímateľom je subjekt poskytujúci pomoc podľa článku 2 bodu 10 písm. a), zo strany subjektu, ktorému sa pomoc poskytuje, a
suma, ktorá nebola krytá výdavkami zaplatenými zo strany prijímateľa, alebo ak sa členské štáty rozhodli, že prijímateľom je subjekt poskytujúci pomoc podľa článku 2 bodu 10 písm. a), zo strany subjektu, ktorému sa pomoc poskytuje, a v prípade ktorej obdobie troch rokov zatiaľ neuplynulo.
Článok 132
Platby prijímateľom
Žiadna suma sa nesmie odpočítať ani zadržať a ani sa nesmie vyberať žiadny osobitný poplatok alebo iný poplatok s rovnakým účinkom, ktorý by sumy pre prijímateľov znižoval.
Lehotu na platbu uvedenú v odseku 1 môže riadiaci orgán prerušiť v každom z týchto náležite odôvodnených prípadov:
suma žiadosti o platbu je nesprávna alebo zodpovedajúce podklady, čo zahŕňa aj dokumenty, ktoré sú nevyhnutné na overovanie zo strany riadiaceho orgánu podľa článku 125 ods. 4 prvého pododseku písm. a), neboli poskytnuté;
sa začalo vyšetrovanie v súvislosti s možnou nezrovnalosťou ovplyvňujúcou dotknuté výdavky.
Dotknutý prijímateľ musí byť písomne informovaný o prerušení a o dôvodoch tohto prerušenia.
Článok 133
Používanie eura
Článok 134
Vyplatenie zálohovej platby
Suma počiatočnej zálohovej platby sa vyplatí v splátkach takto:
v roku 2014: 1 % výšky podpory z fondov a ENRF na celé programové obdobie na operačný program alebo 1,5 % výšky podpory z fondov a ENRF na celé programové obdobie na operačný program, ak členský štát dostával finančnú pomoc od roku 2010 v súlade s článkami 122 a 143 ZFEÚ alebo z Európskeho nástroja finančnej stability (ENFS), alebo dostáva finančnú pomoc k 31. decembru 2013 v súlade s článkami 136 a 143 ZFEÚ;
v roku 2015: 1 % výšky podpory z fondov a ENRF na celé programové obdobie na operačný program alebo 1,5 % výšky podpory z fondov a ENRF na celé programové obdobie na operačný program, ak členský štát dostával finančnú pomoc od roku 2010 v súlade s článkami 122 a 143 ZFEÚ alebo z ENFS, alebo dostáva finančnú pomoc k 31. decembru 2014 v súlade s článkami 136 a 143 ZFEÚ;
v roku 2016: 1 % výšky podpory z fondov a z ENRF na celé programové obdobie operačného programu.
Ak sa operačný program prijme v roku 2015 alebo neskôr, skoršie splátky sa vyplatia v roku prijatia.
Dodatočné počiatočné zálohové platby sa neuplatňujú na programy v rámci cieľa Európska územná spolupráca ani na osobitné rozpočtové prostriedky pre iniciatívu na podporu zamestnanosti mladých ľudí.
Ak do 31. decembra 2016 celková suma dodatočných počiatočných zálohových platieb vyplatená na základe tohto odseku v rokoch 2015 a 2016 na operačný program – prípadne v členení podľa fondov – nie je pokrytá žiadosťami o platbu predloženými certifikačným orgánom pre uvedený program, Grécko vráti Komisii celkovú sumu dodatočných počiatočných zálohových platieb pre daný fond vyplatenú na uvedený program. Uvedené vrátenie nepredstavuje finančnú opravu a nezníži sa ním podpora na operačné programy z fondov alebo z ENRF. Vrátené sumy tvoria vnútorné pripísané príjmy v súlade s článkom 21 ods. 3 písm. c) nariadenia o rozpočtových pravidlách.
Pri výpočte výšky ročnej zálohovej platby uvedenej v odseku 2 do roku 2020 vrátane, výška podpory na celé programové obdobie neobsahuje sumy z výkonnostnej rezervy, ktoré boli počiatočne pridelené operačnému programu.
Článok 135
Lehoty na predkladanie žiadostí o priebežné platby a ich uhradenie
Sumy zo zdrojov iných ako REACT-EU vyplatené Komisiou ako priebežné platby v roku 2025 nepresiahnu 1 % celkových finančných prostriedkov pridelených na dotknutý program z fondu, pričom zdroje REACT-EU sú vylúčené. Sumy, ktoré by mala Komisia vyplatiť v roku 2025 a ktoré presahujú tento percentuálny podiel, sa nevyplatia a použijú sa výhradne na zúčtovanie zálohových platieb pri ukončení.
Článok 136
Zrušenie viazanosti
KAPITOLA II
Príprava, preskúmanie, schválenie a uzavretie účtov a pozastavenie platieb
Článok 137
Príprava účtov
Účty uvedené ►M6 v článku 63 ods. 5 písm. a) a v článku 63 ods. 6 nariadenia o rozpočtových pravidlách ◄ sa predkladajú Komisii pre každý operačný program. Účty sa týkajú účtovného roka a obsahujú na úrovni každej priority, prípadne fondu a kategórie regiónov:
celkovú výšku oprávnených výdavkov zaevidovanú v účtovných systémoch certifikačného orgánu, ktoré boli zahrnuté v žiadostiach o platbu predložených Komisii v súlade s článkom 131 a článkom 135 ods. 2 do 31. júla nasledujúceho po skončení účtovného roka, celkovú výšku zodpovedajúcich verejných výdavkov vynaložených počas vykonávania operácií a celkovú výšku zodpovedajúcich platieb prijímateľom podľa článku 132 ods. 1;
stiahnuté a vrátené sumy v účtovnom roku, sumy, ktoré sa majú vrátiť na konci účtovného roka, sumy vrátené podľa článku 71 a nevymožiteľné sumy;
sumy príspevkov programu vyplatené na finančné nástroje podľa článku 41 ods. 1 a preddavkov štátnej pomoci podľa článku 131 ods. 4;
pre každú prioritu porovnanie výdavkov uvedených podľa písmena a) a výdavkov uvedených pre ten istý účtovný rok v žiadostiach o platbu, spolu s vysvetlením všetkých rozdielov.
Článok 138
Predkladanie informácií
Členské štáty predložia za každý rok od roku 2016 do roku 2025 vrátane v lehote stanovenej ►M6 v článku 63 ods. 5 a v článku 63 ods. 7 druhom pododseku nariadenia o rozpočtových pravidlách ◄ dokumenty uvedené v uvedenom článku, a to:
účty uvedené v článku 137 ods. 1 tohto nariadenia za predchádzajúci účtovný rok;
vyhlásenie hospodáriaceho subjektu a ročný súhrn uvedené v článku 125 ods. 4 prvom pododseku písm. e) tohto nariadenia za predchádzajúci účtovný rok;
audítorské stanovisko a kontrolnú správu uvedené v článku 127 ods. 5 prvom pododseku písm. a) a b) tohto nariadenia za predchádzajúci účtovný rok.
Odchylne od lehoty stanovenej v prvom pododseku môžu členské štáty predložiť dokumenty uvedené v písmenách a), b) a c) za posledný účtovný rok do 15. februára 2026.
Článok 139
Preskúmanie a schválenie účtov
Komisia na základe schválených účtov vypočíta sumu účtovateľnú fondom a ENRF za účtovný rok a následné úpravy v súvislosti s platbami pre členský štát. Komisia zohľadní:
sumy v účtoch uvedené v článku 137 ods. 1 písm. a) a pri ktorých sa má uplatňovať miera spolufinancovania každej priority;
celkovú výšku platieb uhradených Komisiou počas tohto účtovného roka, pozostávajúcej zo:
sumy priebežných platieb uhradených Komisiou v súlade s článkom 130 ods. 1 a článkom 24, a
sumy ročnej zálohovej platby vyplatenej podľa článku 134 ods. 2.
Odchylne od prvého pododseku Komisia nevydá príkaz na vymáhanie súm, ktoré majú členské štáty vrátiť v súvislosti s účtovnými závierkami predloženými v roku 2020. Sumy, ktoré neboli vrátené, sa použijú na urýchlenie investícií, ktoré súvisia s výskytom ochorenia COVID-19 a sú oprávnené podľa tohto nariadenia a pravidiel pre jednotlivé fondy.
Nevrátené sumy sa zúčtujú alebo vrátia pri ukončení.
Článok 140
Dostupnosť dokumentov
V prípade iných operácií než tých, ktoré sú uvedené v prvom pododseku, sa sprístupnia všetky podporné dokumenty počas obdobia dvoch rokov od 31. decembra po predložení účtov, do ktorých sa zahrnuli konečné výdavky na dokončenú operáciu.
Riadiaci orgán môže rozhodnúť, že na operácie, ktorých celkové oprávnené výdavky sú nižšie ako 1 000 000 EUR, uplatní pravidlo uvedené v druhom pododseku.
Obdobie uvedené v prvom alebo druhom pododseku je prerušené buď v prípade súdneho konania, alebo na základe riadne odôvodnenej žiadosti Komisie.
Článok 141
Predkladanie záverečných dokladov a vyplatenie záverečnej platby
Článok 142
Pozastavenie platieb
Komisia môže pozastaviť všetky priebežné platby na úrovni priorít alebo operačných programov alebo časť z nich, ak dôjde k splneniu jednej alebo viacerých z týchto podmienok:
existuje závažný nedostatok v účinnom fungovaní systému riadenia a kontroly operačného programu, ktorý ohrozuje príspevok Únie na operačný program a pre ktorý neboli prijaté nápravné opatrenia;
výdavky v žiadosti o platbu sú spojené s nezrovnalosťou majúcou závažné finančné dôsledky, ktorá nebola napravená;
členský štát neprijal potrebné opatrenia na nápravu situácie, ktorá viedla k prerušeniu podľa článku 83;
monitorovací systém alebo údaje o spoločných a špecifických ukazovateľoch sú nedostatočnej kvality a spoľahlivosti;
sa nedokončili opatrenia na splnenie ex ante kondicionalít podľa podmienok stanovených v článku 19;
existuje dôkaz vyplývajúci z preskúmania výkonnosti pre prioritu, že došlo k závažnému zlyhaniu pri dosahovaní čiastkových cieľov tejto priority týkajúcich sa finančných ukazovateľov a ukazovateľov výstupov, ako aj kľúčových krokov zameraných na vykonávanie, ako sa stanovujú vo výkonnostnom rámci, ktorý podlieha podmienkam uvedeným v článku 22.
V pravidlách pre jednotlivé fondy týkajúcich sa ENRF sa môžu ustanoviť osobitné dôvody na pozastavenie platieb spojené s nedodržaním pravidiel uplatňovaných v rámci spoločnej rybárskej politiky, ktoré je primerané vzhľadom na povahu, závažnosť, trvanie a opakovanie nedodržania pravidiel.
KAPITOLA III
Finančné opravy
Článok 143
Finančné opravy vykonané členskými štátmi
Článok 144
Kritériá na vykonávanie finančných opráv
Komisia uskutoční finančné opravy prostredníctvom vykonávacích aktov zrušením celého príspevku Únie na operačný program alebo jeho časti v súlade s článkom 85, keď po vykonaní potrebného preskúmania príde k záveru, že:
v účinnom fungovaní systému riadenia a kontroly operačného programu existujú závažné nedostatky, ktoré ohrozili príspevok Únie už vyplatený na operačný program;
členský štát si pred začatím opravného konania podľa tohto odseku neplnil svoje povinnosti podľa článku 143;
výdavky uvedené v žiadosti o platbu sú neregulárne a členský štát ich pred začatím opravného konania podľa tohto odseku neopravil.
Komisia vychádza pri svojich finančných opravách z jednotlivých prípadov zistených nezrovnalostí a zohľadňuje systémovú povahu nezrovnalosti. Keď sa suma neuplatniteľných výdavkov pre fondy alebo ENRF nedá presne určiť, Komisia uplatní paušálnu sadzbu alebo extrapolovanú finančnú opravu.
Článok 145
Konanie
Prvý pododsek sa nepoužije v prípade závažných nedostatkov v účinnom fungovaní systému riadenia a kontroly, ktoré pred dátumom ich zistenia zo strany Komisie alebo Európskeho dvora audítorov:
boli zistené vo vyhlásení hospodáriaceho subjektu, výročnej kontrolnej správe alebo audítorského stanovisku predložených Komisii v súlade ►M6 s článkom 63 ods. 5, 6 a 7 nariadenia o rozpočtových pravidlách ◄ alebo v iných audítorských správach orgánu auditu predložených Komisii a ak sa príjmu príslušné opatrenia; alebo
boli predmetom náležitých nápravných opatrení zo strany členského štátu.
Hodnotenie závažných nedostatkov v účinnom fungovaní systémov riadenia a kontroly sa zakladá na uplatniteľnom práve, keď boli predložené príslušné vyhlásenia hospodáriaceho subjektu, výročné kontrolné správy a audítorské stanoviská.
Pri rozhodovaní o finančnej oprave Komisia:
dodržiava zásadu proporcionality tým, že zohľadní povahu a závažnosť závažných nedostatkov v účinnom fungovaní systémov riadenia a kontroly a ich finančné dôsledky pre rozpočet Únie;
na účely uplatňovania paušálnej sadzby alebo extrapolovanej opravy vylúči neoprávnené výdavky, ktoré predtým zistil členský štát a ktoré boli predmetom úpravy v účtoch v súlade s článkom 139 ods. 10, a výdavky, ktoré podliehajú prebiehajúcemu hodnoteniu ich oprávnenosti a správnosti v zmysle článku 137 ods. 2;
zohľadní paušálnu sadzbu alebo extrapolované opravy, ktoré v súvislosti s výdavkami vykonal členský štát z dôvodov iných závažných nedostatkov zistených týmto členským štátom pri určovaní reziduálneho rizika pre rozpočet Únie.
Článok 146
Povinnosti členských štátov
Finančnú opravu vykoná Komisia bez toho, aby bola dotknutá povinnosť členského štátu usilovať sa o vrátenie podľa článku 143 ods. 2 tohto nariadenia a vymáhať štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ a podľa článku 14 nariadenia Rady (ES) č. 659/1999 ( 31 ).
Článok 147
Vrátenie platieb
HLAVA III
PROPORCIONÁLNA KONTROLA OPERAČNÝCH PROGRAMOV
Článok 148
Proporcionálna kontrola operačných programov
Odchylne od prvého pododseku sa operácie, ktorých celkové oprávnené výdavky sú medzi 200 000 EUR a 400 000 EUR v prípade EFRR a Kohézneho fondu, medzi 150 000 EUR a 300 000 EUR v prípade ESF a medzi 100 000 EUR a 200 000 EUR v prípade ENRF môžu podrobiť viac ako jednému auditu, ak orgán auditu na základe svojho odborného úsudku dospeje k záveru, že bez toho, aby sa vykonal viac ako jeden audit príslušnej operácie, nie je možné vydať alebo vypracovať stanovisko audítora na základe štatistických alebo neštatistických metód výberu vzorky, ako sa uvádza v článku 127 ods. 1.
PIATA ČASŤ
DELEGOVANIE PRÁVOMOCI, VYKONÁVACIE, PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA
KAPITOLA I
Delegovanie právomoci a vykonávacie ustanovenia
Článok 149
Vykonávanie delegovania právomoci
Článok 150
Postup výboru
Ak výbor nepredloží žiadne stanovisko, Komisia neprijme návrh vykonávacieho aktu, pokiaľ ide o vykonávacie právomoci uvedené v článku 8 treťom odseku, článku 22 ods. 7 piatom pododseku, článku 38 ods. 3 druhom pododseku, článku 38 ods. 10, článku 39 ods. 4 druhom pododseku, článku 46 ods. 3, článku 96 ods. 2 druhom pododseku, článku 115 ods. 4 a článku 125 ods. 8 druhom pododseku, a uplatní sa článok 5 ods. 4 tretí pododsek nariadenia (EÚ) č. 182/2011.
KAPITOLA II
Prechodné a záverečné ustanovenia
Článok 151
Preskúmanie
Európsky parlament a Rada preskúmajú toto nariadenie do 31. decembra 2020 v súlade s článkom 177 ZFEÚ.
Článok 152
Prechodné ustanovenia
Grécko do konca roku 2016 predloží Komisii správu o vykonávaní odsekov 4 a 5 tohto článku a ďalšie informácie podá v záverečnej správe o vykonávaní predloženej podľa článku 89 ods. 1 písm. a) nariadenia (ES) č. 1083/2006.
Ak sa riadiaci orgán alebo monitorovací výbor pre programy v rámci cieľa Európska územná spolupráca domnieva, že článok 67 ods. 2a vytvára neprimerané administratívne zaťaženie, môže rozhodnúť o predĺžení prechodného obdobia uvedeného v prvom pododseku tohto odseku na obdobie, ktoré považuje za primerané. Komisiu o tomto rozhodnutí informuje pred uplynutím pôvodného prechodného obdobia.
Prvý a druhý pododsek sa nevzťahujú na granty a návratnú pomoc podporované z ESF, v prípade ktorých verejná podpora nepresahuje 50 000 EUR.
Článok 153
Zrušenie
Článok 154
Nadobudnutie účinnosti
Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.
Články 20 až 24, článok 29 ods. 3, článok 38 ods. 1 písm. a), články 58, 60, 76 až 92, 118, 120, 121 a 129 až 147 sa uplatňujú s účinnosťou od 1. januára 2014.
Článok 39 ods. 2 siedmy pododsek, druhá veta a článok 76 piaty odsek sa uplatňujú s účinnosťou od dátumu nadobudnutia účinnosti zmeny nariadenia o rozpočtových pravidlách týkajúcej sa zrušenia viazanosti rozpočtových prostriedkov.
Články 92a a 92b sa neuplatňuje na Spojené kráľovstvo ani v Spojenom kráľovstve. Odkazy na členské štáty v týchto ustanoveniach sa nepovažujú za odkazy na Spojené kráľovstvo.
Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.
PRÍLOHA I
SPOLOČNÝ STRATEGICKÝ RÁMEC
1. ÚVOD
S cieľom presadiť harmonický, vyvážený a ►C1 udržateľný rozvoj ◄ Únie a dosiahnuť čo najväčší prínos EŠIF k stratégii Únie na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu, ako aj k úlohám jednotlivých EŠIF vrátane hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti je potrebné zabezpečiť, aby sa politické záväzky prijaté v kontexte stratégie Únie na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu opierali o investície prostredníctvom EŠIF a ďalších nástrojov Únie. Spoločný strategický rámec (SSR) musí preto v súlade s článkom 10 a v súlade s prioritami a cieľmi stanovenými v nariadeniach o jednotlivých fondov, poskytovať ►C1 strategické usmerňujúce zásady ◄ v záujme dosiahnutia integrovaného prístupu rozvoja použijúc EŠIF skoordinované s ďalšími nástrojmi a politikami Únie, a to v súlade s politickými cieľmi a hlavnými zámermi stratégie Únie na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu a prípadne hlavnými iniciatívami, pričom sa zohľadnia kľúčové územné výzvy a konkrétny národný, regionálny a miestny kontext.
2. PRÍSPEVOK EŠIF K STRATÉGII ÚNIE NA ZABEZPEČENIE INTELIGENTNÉHO, UDRŽATEĽNÉHO A INKLUZÍVNEHO RASTU A SÚLAD SO SPRÁVOU EKONOMICKÝCH ZÁLEŽITOSTÍ ÚNIE
1. V tomto nariadení sa v záujme podpory zamerania partnerských dohôd a programov na inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast určuje jedenásť tematických cieľov, ktoré sa uvádzajú v článku 9 prvom odseku a ktoré zodpovedajú prioritám stratégie Únie na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu dostávajúcim podporu z EŠIF.
2. Členské štáty v súlade s tematickými cieľmi stanovenými v článku 9 prvom odseku a s cieľom zabezpečiť rozhodujúce podmienky potrebné na dosiahnutie rastu a zamestnanosti zameriavajú podporu v súlade s článkom 18 tohto nariadenia a pravidlami pre jednotlivé fondy na tematické zameranie a zabezpečia efektívnosť výdavkov. Členské štáty venujú osobitnú pozornosť uprednostňovaniu výdavkov podporujúcich rast vrátane výdavkov na vzdelávanie, výskum, inováciu a energetickú efektívnosť a výdavkov na uľahčenie prístupu malých a stredných podnikov (MSP) k financovaniu a zabezpečeniu environmentálnej udržateľnosti a hospodárenia s prírodnými zdrojmi a ochranu klímy ako aj na modernizácii verejnej správy. Členské štáty zohľadňujú tiež zachovanie alebo posilnenie záberu a účinnosti služieb zamestnanosti a aktívnych politík v oblasti trhu práce s cieľom bojovať proti nezamestnanosti, pričom sa zameriavajú na mladých ľudí, a riešiť sociálne dôsledky krízy a presadzovať sociálne začlenenie.
3. S cieľom zabezpečiť jednotnosť s prioritami stanovenými v kontexte európskeho semestra členské štáty plánujú pri príprave svojich partnerských dohôd využívanie EŠIF tak, aby sa pri tom v náležitých prípadoch zohľadnili národné programy reforiem a najnovšie príslušné odporúčania pre jednotlivé krajiny prijaté v súlade s článkom 121 ods. 2 ZFEÚ a príslušné odporúčania Rady prijaté v súlade článkom 148 ods. 4 ZFEÚ, a to v súlade so svojimi príslušnými úlohami a povinnosťami. Členské štáty v prípade potreby berú do úvahy aj príslušné odporúčania Rady na základe Paktu stability a rastu a programov hospodárskeho ozdravenia.
4. Členské štáty vyberajú tematické ciele pre plánované využitie EŠIF v rámci príslušného národného, regionálneho a miestneho kontextu, aby sa určil spôsob, akým EŠIF môžu čo najúčinnejšie prispievať k stratégii Únie na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu, a aby sa zohľadnili ciele zmluvy, pokiaľ ide o hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť.
3. INTEGROVANÝ PRÍSTUP K VYUŽÍVANIU EŠIF A OPATRENIA NA VYUŽÍVANIE EŠIF
3.1 Úvod
1. Partnerská dohoda zahŕňa v súlade s článkom 15 ods. 2 písm. a) integrovaný prístup k územnému rozvoju. Členské štáty zabezpečia, aby výber tematických cieľov a investícií a priorít Únie riešil potreby rozvoja a územné výzvy integrovaným spôsobom a v súlade s analýzou stanovenou v bode 6.4. Členské štáty sa snažia o maximálne využívanie možností na zabezpečenie koordinovaného a integrovaného využívania EŠIF.
2. Členské štáty a prípadne v súlade s článkom 4 ods. 4 regióny zabezpečia, aby sa intervencie podporované z EŠIF vzájomne dopĺňali a vykonávali koordinovaným spôsobom s cieľom vytvoriť synergické účinky, znížiť administratívne náklady a administratívne zaťaženie pre riadiace orgány a prijímateľov v súlade s článkami 4, 15 a 27.
3.2 Koordinácia a komplementárnosť
1. Členské štáty a riadiace orgány zodpovedné za vykonávanie EŠIF úzko spolupracujú na príprave, vykonávaní, monitorovaní a hodnotení partnerskej dohody a programov. Členské štáty najmä zaistia, aby sa vykonali tieto opatrenia:
stanovenie oblastí intervencie, kde môžu EŠIF pôsobiť spoločne a vzájomne sa dopĺňať s cieľom dosiahnuť tematické ciele stanovené v tomto nariadení;
zabezpečenie existencie opatrení na účinnú koordináciu EŠIF v súlade s článkom 4 ods. 6 s cieľom zvýšiť dosah a efektívnosť fondov, a to aj prípadne využívaním viacfondových programov pre fondy;
podpora zapojenia riadiacich orgánov zodpovedných za iné EŠIF a príslušných ministerstiev do vypracúvania podporných programov v záujme zabezpečenia koordinácie a synergického účinku a predchádzania prekrývaniu;
podľa možnosti, zriadenie spoločných monitorovacích výborov pre programy vykonávajúce EŠIF a vypracovanie ďalších opatrení spoločného riadenia a kontroly v záujme uľahčenia koordinácie medzi orgánmi zodpovednými za vykonávanie EŠIF;
využívanie dostupných spoločných riešení elektronickej štátnej správy, ktoré môžu pomáhať žiadateľom a prijímateľom, a čo najširšie využívanie jednotných kontaktných miest, a to aj pri poskytovaní poradenstva o možnostiach podpory dostupnej zo všetkých EŠIF;
vytvorenie mechanizmov na koordináciu činností spolupráce, ktoré sa financujú z EFRR a ESF s podporou investícií prostredníctvom programov v rámci cieľa Investovanie do rastu a zamestnanosti;
podporovanie spoločných prístupov medzi EŠIF, pokiaľ ide o usmerňovanie rozvoja operácií, výziev na predkladanie návrhov a výberových postupov, alebo iné mechanizmy na uľahčenie prístupu k fondom v prípade integrovaných projektov;
podnecovanie spolupráce medzi riadiacimi orgánmi jednotlivých EŠIF v oblastiach monitorovania, hodnotenia, riadenia, kontroly a auditu.
3.3 Podpora integrovaných prístupov
1. Členské štáty v prípade potreby kombinujú EŠIF do integrovaných balíkov na miestnej, regionálnej alebo národnej úrovni, ktoré sú prispôsobené na riešenie špecifických územných výziev s cieľom podporiť dosiahnutie cieľov stanovených v partnerskej dohode a v programoch. Toto sa dá dosiahnuť využívaním IÚI, integrovaných operácií, spoločných akčných plánov a miestneho rozvoja vedeného komunitou.
2. V súlade s článkom 36 je v rámci IÚI možné kombinovať financovanie z rôznych prioritných osí alebo operačných programov podporovaných z ESF, EFRR a Kohézneho fondu v záujme dosiahnutia integrovaného využitia tematických cieľov. Opatrenia vykonávané na základe IÚI je možné doplniť o finančnú podporu u programov v rámci EPFRV alebo ENRF.
3. V súlade s príslušnými ustanoveniami pravidiel pre jednotlivé fondy a s cieľom zvýšiť vplyv a účinnosť v tematicky koherentnom integrovanom prístupe sa prioritná os môže týkať viac ako jednej kategórie regiónu, možno v rámci nej kombinovať jednu alebo viacero doplnkových investičných priorít z EFRR, Kohézneho fondu a ESF v rámci jedného tematického cieľa a v náležite odôvodnených prípadoch možno v rámci nej kombinovať jednu alebo viaceré doplnkové investičné priority rôznych tematických cieľov v záujme dosiahnutia maximálneho príspevku k tejto prioritnej osi.
4. Členské štáty podporujú v súlade so svojím inštitucionálnych a právnym rámcom a s článkom 32 rozvoj miestnych a subregionálnych prístupov. Miestny rozvoj vedený komunitou sa uskutočňuje v rámci strategického prístupu, aby sa zabezpečilo, že pri stanovovaní miestnych potrieb smerom „zdola nahor“ sa zohľadnia priority stanovené na vyššej úrovni. Členské štáty preto vymedzia prístup k miestnemu rozvoju vedenému komunitou v rámci EPFRV a v náležitých prípadoch v rámci EFRR, ESF alebo ENRF v súlade s článkom 15 ods. 2 a v partnerskej dohode uvedú hlavné výzvy, ktoré chcú riešiť týmto spôsobom, hlavné ciele a priority pre miestny rozvoj vedený komunitou, typy území, na ktoré sa má vzťahovať, ako aj konkrétne úlohy, ktoré majú mať miestne akčné skupiny pri realizácii stratégií, a úlohu, ktorú by mal mať EPFRV a v náležitých prípadoch EFRR, ESF alebo ENRF pri vykonávaní stratégií miestneho rozvoja vedeného komunitou na rôznych typoch území, ako sú vidiecke, mestské alebo pobrežné oblasti, a príslušné mechanizmy koordinácie.
4. KOORDINÁCIA A SYNERGICKÉ ÚČINKY MEDZI EŠIF A INÝMI POLITIKAMI A NÁSTROJMI ÚNIE
Koordinácia zo strany členských štátov uvedená v tejto časti sa uplatňuje v prípade, že členský štát plánuje využiť podporu z EŠIF a iných nástrojov Únie v príslušnej oblasti politiky. Programy Únie uvedené v tejto časti nepredstavujú úplný zoznam.
4.1 Úvod
1. Členské štáty a Komisia v súlade so svojimi príslušnými zodpovednosťami zohľadňujú vplyv politík Únie na národnej a regionálnej úrovni a na sociálnu, hospodársku a územnú súdržnosť s cieľom podporiť súčinnosť a účinnú koordináciu a identifikovať a presadzovať najvhodnejšie spôsoby využívania fondov Únie na podporu miestnych, regionálnych a národných investícií. Členské štáty takisto zabezpečujú komplementárnosť medzi politikami a nástrojmi Únie a národnými, regionálnymi a miestnymi intervenciami.
2. Členské štáty a Komisia v súlade so svojimi príslušnými zodpovednosťami a v súlade s článkom 4 ods. 6 zabezpečia koordináciu medzi EŠIF a inými relevantnými nástrojmi Únie na úrovni Únie a na úrovni členských štátov. Prijmú primerané kroky na zabezpečenie toho, aby jednotlivé intervencie podporované z EŠIF a ciele iných politík Únie boli vo fáze programovania a vykonávania konzistentné. Na tento účel sa musia usilovať zohľadniť tieto aspekty:
posilnenie komplementárnosti a súčinnosti medzi jednotlivými nástrojmi Únie na úrovni Únie a na národnej a regionálnej úrovni, a to vo fáze programovania i vykonávania;
optimalizácia existujúcich štruktúr a v prípade potreby vytvorenie nových štruktúr, ktoré uľahčia strategické stanovenie priorít pre jednotlivé nástroje, a štruktúr pre koordináciu na úrovni Únie a na národnej úrovni, ktoré budú zabraňovať duplicite úsilia a určovať oblastí, v ktorých je potrebná ďalšia finančná podpora;
využitie možnosti kombinovať podporu z rôznych nástrojov na podporu jednotlivých operácií a úzka spolupráca s orgánmi zodpovednými za vykonávanie na úrovni Únie a na národnej úrovni s cieľom poskytnúť prijímateľom súdržné a jednoduché možnosti financovania.
4.2 Koordinácia so spoločnou poľnohospodárskou politikou a spoločnou rybárskou politikou
1. EPFRV je integrálnou súčasťou spoločnej poľnohospodárskej politiky a dopĺňa opatrenia v rámci Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu, ktorý poskytuje priamu podporu poľnohospodárom a podporuje trhové opatrenia. Členské štáty preto riadia tieto intervencie spoločne, aby sa maximalizoval synergický účinok a pridaná hodnota podpory Únie.
2. ENRF sa zameriava na dosiahnutie cieľov reformovanej spoločnej rybárskej politiky a integrovanej námornej politiky. Členské štáty preto využívajú ENRF na podporu úsilia na zlepšenie zberu údajov a posilnenie kontroly a zabezpečujú, aby sa vyvíjalo úsilie aj na dosiahnutie synergického účinku na podporu priorít integrovanej námornej politiky, ako sú poznatky v námornej oblasti, námorné priestorové plánovanie, integrované riadenie pobrežných zón, integrovaný námorný dohľad, ochrana morského prostredia a biodiverzity a prispôsobenie sa nepriaznivým účinkom zmeny klímy na pobrežné oblasti.
4.3 Program Horizont 2020 a ostatné centrálne riadené programy Únie v oblastiach výskumu a inovácie
1. Členské štáty a Komisia riadne zohľadnia posilnenie koordinácie, synergického účinku a komplementárnosti medzi EŠIF a programom Horizont 2020, Programom pre konkurencieschopnosť podnikov a malých a stredných podnikov (COSME) v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1287/2013 ( 32 ), a ďalšími relevantnými centrálne riadenými programami financovania z Únie a zároveň tiež medzi nimi stanovujú jasné hranice oblastí intervencie.
2. Členské štáty v prípade potreby vypracujú národné a/alebo regionálne stratégie pre inteligentnú špecializáciu v súlade s národným programom reforiem. Takéto stratégie môžu mať podobu národného alebo regionálneho strategického politického rámca v oblasti výskumu a inovácie pre inteligentnú špecializáciu alebo sa doň môžu zahrnúť. Na vypracovaní stratégií pre inteligentnú špecializáciu sa zúčastňujú národné alebo regionálne riadiace orgány a zainteresované strany, ako sú napríklad univerzity a ďalšie inštitúcie vysokoškolského vzdelávania, priemysel a sociálni partneri, prostredníctvom ich zapojenia do procesu podnikateľského objavovania. Do tohto procesu sú úzko zapojené orgány, ktorých sa program Horizont 2020 priamo týka. Medzi stratégie pre inteligentnú špecializáciu patria:
Predchádzajúce opatrenia zamerané na prípravu regionálnych aktérov pôsobiacich v oblasti výskumu a inovácie na účasť na programe Horizont 2020 (dosahovanie excelentnosti), ktoré sa podľa potreby majú rozvíjať prostredníctvom budovania kapacít. Posilní sa komunikácia a spolupráca medzi vnútroštátnymi kontaktnými miestami programu Horizont 2020 a riadiacimi orgánmi EŠIF.
Nadväzujúce opatrenia poskytnú prostriedky na trhové využívanie a šírenie výsledkov výskumu a inovácie, ktoré priniesol program Horizont 2020, pričom osobitný dôraz sa bude klásť na vytváranie prostredia pre podniky a priemysel vrátane MSP priaznivého pre inovácie a v súlade s prioritami určenými pre územia v príslušnej stratégii pre inteligentnú špecializáciu.
3. Členské štáty podporia využívanie ustanovení tohto nariadenia, ktoré umožňujú kombinovať EŠIF s prostriedkami v rámci programu Horizont 2020 v príslušných programoch využívaných na realizáciu častí stratégií uvedených v bode 2. Spoločná podpora sa národným a regionálnym orgánom poskytuje pri návrhu a vykonávaní týchto stratégií s cieľom určiť možnosti spoločného financovania infraštruktúr európskeho záujmu v oblasti výskumu a inovácie, podpory medzinárodnej spolupráce, metodickej podpory prostredníctvom partnerského hodnotenia, výmeny osvedčených postupov a odbornej prípravy v regiónoch.
4. S cieľom uvoľniť ich potenciál excelentnosti vo výskume a inovácii spôsobom, ktorý dopĺňa program Horizont 2020 a vytvára s ním synergické účinky, zvážia členské štáty, a prípadne podľa článku 4 ods. 4 regióny, ďalšie opatrenia, najmä prostredníctvom spoločného financovania. Uvedené opatrenia zahŕňajú:
prepojenie excelentných výskumných inštitúcií s menej rozvinutými regiónmi, ako aj s členskými štátmi a regiónmi, ktoré dosahujú slabé výsledky v oblasti výskumu, vývoja a inovácie, s cieľom vytvoriť nové alebo modernizovať existujúce centrá excelentnosti v menej rozvinutých regiónoch, ako aj v členských štátoch a regiónoch, ktoré dosahujú slabé výsledky v oblasti výskumu, vývoja a inovácie;
vytváranie prepojení v menej rozvinutých regiónoch, ako aj v členských štátoch a regiónoch, ktoré dosahujú slabé výsledky v oblasti výskumu, vývoja a inovácie, medzi inovačnými zoskupeniami uznanej excelentnosti;
zriaďovanie „predsedníctiev Európskeho výskumného priestoru“ (ERA Chairs) na prilákanie vynikajúcich akademických pracovníkov, najmä do menej rozvinutých regiónov a do členských štátov a regiónov, ktoré dosahujú slabé výsledky v oblasti výskumu, vývoja a inovácie;
podpora prístupu výskumných pracovníkov a inovátorov, ktorí sa dostatočne nezapájajú do Európskeho výskumného priestoru (ERA) alebo sú z menej rozvinutých regiónov či členských štátov a regiónov, ktoré dosahujú slabé výsledky v oblasti výskumu, vývoja a inovácie, k medzinárodným sieťam;
prispievanie, vo vhodnom rozsahu, k Európskemu partnerstvu v oblasti inovácií;
príprava vnútroštátnych inštitúcií a/alebo zoskupení excelentnosti na účasť v znalostných a inovačných spoločenstvách (ZIS) Európskeho inovačného a technologického inštitútu (EIT); a
usporadúvanie vysokokvalitných medzinárodných programov mobility výskumných pracovníkov so spolufinancovaním z akcií Marie Skłodowska-Curie.
V prípade potreby a v súlade s článkom 70 sa členské štáty usilujú využívať pružnosť na podporu operácií mimo oblasti programu pri dostatočnej výške investícií postačujúcich na dosiahnutie kritického množstva, aby sa opatrenia uvedené v prvom pododseku vykonali čo najefektívnejším spôsobom.
4.4 Program NER 300 (rezerva pre nových účastníkov) na financovanie demonštračných projektov ( 33 ).
Členské štáty zabezpečia, aby sa financovanie z EŠIF koordinovalo s podporou z programu NER 300, ktorý využíva výnosy získané z aukcie 300 miliónov kvót vyhradených v rámci rezervy pre nových účastníkov európskeho systému obchodovania s emisiami.
4.5 Program pre životné prostredie a ochranu klímy (LIFE) ( 34 ) a acquis v oblasti životného prostredia
1. Členské štáty a Komisia sa prostredníctvom posilnenia tematického zamerania v programoch a uplatňovania zásady ►C1 udržateľnýého rozvoja ◄ v súlade s článkom 8 usilujú využívať synergické účinky s politickými nástrojmi Únie (nástrojmi financovania aj nástrojmi, ktoré neslúžia na financovanie), ktoré slúžia na zmiernenie zmeny klímy a na adaptáciu na ňu, ochranu životného prostredia a efektívne využívanie zdrojov.
2. Členské štáty podporujú a podľa potreby a v súlade s článkom 4 zabezpečujú komplementárnosť a koordináciu s programom LIFE, najmä s integrovanými projektmi v oblastiach prírody, biodiverzity, vody, odpadu, ovzdušia, zmiernenia zmeny klímy a adaptácie na túto zmenu. Takáto koordinácia sa dosiahne prostredníctvom opatrení, ako je podpora financovania z EŠIF pre tie činnosti, ktoré dopĺňajú integrované projekty v rámci programu LIFE, a podpora využívania riešení, metód a prístupov schválených v rámci programu LIFE okrem iného vrátane investícií v oblasti ekologickej infraštruktúry, energetickej efektívnosti, ekoinovácie, riešení založených na ekosystémoch a prispôsobenia súvisiacich inovatívnych technológií.
3. Príslušné sektorové plány, programy alebo stratégie (vrátane prioritného akčného rámca, plánu riadenia povodia, plánu odpadového hospodárstva, plánu na zmiernenie zmeny klímy alebo stratégie adaptácie na túto zmenu) môžu slúžiť ako koordinačný rámec v prípade, že je pre príslušné oblasti naplánovaná podpora.
4.6 Program „Erasmus+“ ( 35 )
1. Členské štáty sa snažia využívať EŠIF na presadzovanie nástrojov a metód vyvinutých a úspešne otestovaných v rámci programu Erasmus+, aby sa maximalizoval sociálny a hospodársky vplyv investícií do ľudí a okrem iného stimulovali iniciatívy mladých a občianske akcie.
2. Členské štáty podporujú a zabezpečujú v súlade s článkom 4 účinnú koordináciu medzi EŠIF a programom Erasmus+ na národnej úrovni jasným rozlišovaním medzi podporovanými druhmi investícií a cieľovými skupinami. Členské štáty sa usilujú o komplementárnosť v súvislosti s financovaním opatrení v oblasti mobility.
3. Koordinácia sa dosiahne zavedením vhodných mechanizmov spolupráce medzi radiacimi orgánmi a národnými agentúrami ustanovenými v rámci programu Erasmus+, čím sa môže podporiť transparentná a dostupná komunikácia smerom k občanom na úrovni Únie a na národnej a regionálnej úrovni.
4.7 Program Európskej únie v oblasti zamestnanosti a sociálnej inovácie (EaSI) ( 36 )
1. Členské štáty podporujú a zabezpečujú v súlade s článkom 4 ods. 6 účinnú koordináciu medzi programom Európskej únie v oblasti zamestnanosti a sociálnej inovácie (EaSI) a podporou, ktorú poskytujú EŠIF v rámci tematických cieľov v oblasti zamestnanosti a sociálneho začleňovania. Táto účinná koordinácia zahŕňa koordináciu medzi podporou, ktorá sa poskytuje v rámci osi EURES programu EaSI, a opatreniami zameranými na zvýšenie medzinárodnej mobility pracovnej sily, ktoré podporuje ESF, s cieľom podporiť geografickú mobilitu pracovníkov a rozširovať pracovné príležitosti, ako aj koordináciu medzi podporou z EŠIF poskytovanou na samostatnú zárobkovú činnosť, podnikanie, zakladanie podnikov a sociálne podniky a podporou programu EaSI v rámci osi mikrofinancovanie a sociálne podnikanie.
2. Členské štáty sa snažia o rozšírenie najúspešnejších opatrení vyvinutých v rámci osi Progress programu EaSI, najmä v oblasti sociálnej inovácie a experimentovania v oblasti sociálnej politiky s podporou ESF.
4.8 Nástroj na prepájanie Európy (NPE) ( 37 )
1. S cieľom dosiahnuť čo najväčšiu európsku pridanú hodnotu v oblastiach dopravy, telekomunikácií a energetiky členské štáty a Komisia zabezpečia, aby sa intervencie EFRR a Kohézneho fondu plánovali v úzkej spolupráci s podporou poskytovanou z Nástroja na prepájanie Európy, aby sa zaistila komplementárnosť, zabránilo sa zdvojeniu úsilia a zabezpečilo sa optimálne prepojenie rôznych druhov infraštruktúry na miestnej, regionálnej a národnej úrovni a v celej Únii. Zabezpečí sa maximálny pákový efekt rôznych nástrojov financovania pre projekty s únijným rozmerom a rozmerom vnútorného trhu, ktoré majú najvyššiu európsku pridanú hodnotu a ktoré podporujú sociálnu a územnú súdržnosť, najmä tie, ktoré realizujú prioritné infraštruktúry dopravných, energetických a digitálnych sietí, ako sú určené v príslušných politických rámcoch transeurópskej siete, s cieľom vybudovať novú infraštruktúru a podstatným spôsobom zlepšiť existujúcu infraštruktúru.
2. Plánovanie investícií v oblasti dopravy sa zakladá na skutočných a plánovaných dopravných potrebách a uvádzajú sa v ňom chýbajúce prepojenia a miesta, kde dochádza k spomaleniu, pričom v rámci koherentného prístupu zohľadňuje rozvoj cezhraničných prepojení Únie a rozvoj prepojení medzi regiónmi v rámci členského štátu. Investície do regionálneho pripojenia ku komplexnej transeurópskej dopravnej sieti (TEN-T) a k základnej sieti TEN-T zabezpečia, aby mestské a vidiecke oblasti mohli využívať možnosti, ktoré poskytujú veľké siete.
3. Priorizovanie investícií, ktoré majú vplyv za hranicami určitého členského štátu, najmä tých investícií, ktoré sú súčasťou koridorov základnej siete TEN-T, sa koordinuje s plánovaním TEN-T a realizačnými plánmi koridorov základnej siete, aby investície do dopravnej infraštruktúry poskytované z EFRR a Kohézneho fondu boli plne v súlade s usmerneniami TEN-T.
4. Členské štáty sa zameriavajú na udržateľné formy dopravy a udržateľnú mestskú mobilitu a na investovanie do oblastí, ktoré ponúkajú najväčšiu európsku pridanú hodnotu, pričom zohľadňujú potrebu zlepšovať kvalitu, dostupnosť a spoľahlivosť dopravných služieb s cieľom podporovať verejnú dopravu. Po identifikácii investícií sa určí priorita investícií podľa ich príspevku k mobilite, udržateľnosti, zníženiu emisií skleníkových plynov a jednotnému európskemu dopravnému priestoru, a to v súlade s víziou uvedenou v bielej knihe s názvom Plán jednotného európskeho dopravného priestoru – Vytvorenie konkurencieschopného dopravnému systému efektívne využívajúceho zdroje, v ktorej sa zdôrazňuje, že v odvetví dopravy je potrebné podstatne znížiť emisie skleníkových plynov. Príspevok projektov k udržateľným európskym nákladným dopravným sieťam prostredníctvom rozvoja vnútrozemských vodných ciest by sa mal podporovať na základe predchádzajúceho posúdenia ich environmentálneho vplyvu.
5. EŠIF zabezpečia vybudovanie miestnych a regionálnych infraštruktúr a ich previazanosť s prioritnými sieťami Únie v oblasti energetiky a telekomunikácií.
6. Členské štáty a Komisia zavedú vhodné mechanizmy koordinácie a technickej podpory s cieľom zabezpečiť komplementárnosť a efektívne plánovanie opatrení v oblasti IKT, aby sa na financovanie infraštruktúr širokopásmových sietí a digitálnych služieb v plnej miere využili rôzne nástroje Únie (EŠIF, Nástroj na prepájanie Európy, transeurópske siete, program Horizont 2020). V záujme zabezpečenia, aby sa verejné prostriedky využili čo najefektívnejšie, pri výbere najvhodnejšieho finančného nástroja sa zohľadňuje potenciál operácie na vytváranie zisku a jej úroveň rizika. Členské štáty by v súvislosti s hodnotením žiadostí o podporu z EŠIF mali zohľadniť hodnotenia operácií, ktoré súvisia s ich členským štátom a ktoré boli predložené na financovanie prostredníctvom Nástroja na prepájanie Európy, ale neboli vybrané, a to bez toho, aby tým bolo dotknuté konečné rozhodnutie o výbere zo strany riadiaceho orgánu.
4.9 Nástroj predvstupovej pomoci, nástroj európskeho susedstva a Európsky rozvojový fond
1. Členské štáty a Komisia sa v súlade so svojimi príslušnými zodpovednosťami usilujú o zvýšenie koordinácie medzi vonkajšími nástrojmi a EŠIF s cieľom zlepšiť účinnosť pri dosahovaní mnohých cieľov politík Únie. Osobitne dôležitá je koordinácia a komplementárnosť s Európskym rozvojovým fondom, nástrojom predvstupovej pomoci a nástrojom európskeho susedstva.
2. S cieľom podporiť hlbšiu územnú integráciu sa členské štáty usilujú využívať synergické účinky medzi činnosťami územnej spolupráce v rámci politiky súdržnosti a nástrojmi európskeho susedstva, najmä pokiaľ ide o činnosti cezhraničnej spolupráce, pričom zohľadňujú potenciál, ktorý ponúkajú EZÚS.
5. HORIZONTÁLNE PRINCÍPY UVEDENÉ V ČLÁNKOCH 5, 7 A 8 A PRIEREZOVÉ CIELE POLITIKY
5.1 Partnerstvo a viacúrovňové riadenie
1. V súlade s článkom 5 členské štáty dodržiavajú zásadu partnerstva a viacúrovňového riadenia s cieľom uľahčiť dosahovanie sociálnej, hospodárskej a územnej súdržnosti a zabezpečenie priorít Únie v oblasti inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu. S cieľom dodržať uvedené zásady je potrebný koordinovaný postup, najmä medzi rôznymi úrovňami riadenia, vykonávaný v súlade so zásadami subsidiarity a proporcionality vrátane operačnej a inštitucionálnej spolupráce, pokiaľ ide o prípravu a vykonávanie partnerskej dohody a programov.
2. Členské štáty skúmajú potrebu posilniť inštitucionálnu kapacitu partnerov s cieľom rozvíjať ich potenciál prispievať k účinnosti partnerstva.
5.2 Udržateľný rozvoj
1. Členské štáty a riadiace orgány vo všetkých fázach vykonávania zabezpečujú plné začlenenie udržateľného rozvoja do EŠIF, pričom dodržiavajú zásadu udržateľného rozvoja, ktorá je stanovená v článku 3 ods. 3 Zmluvy o EÚ, a spĺňajú povinnosť začleniť požiadavky na ochranu životného prostredia podľa článku 11 ZFEÚ a zásadu „znečisťovateľ platí“, ktorá je uvedená v článku 191 ods. 2 ZFEÚ.
Riadiace orgány prijímajú opatrenia v priebehu celej životnosti programu s cieľom odstrániť alebo znížiť škodlivé účinky intervencií na životné prostredie a zabezpečiť výsledky v čistých sociálnych, environmentálnych a klimatických prínosoch. Opatrenia, ktoré sa majú prijať, môžu zahŕňať:
nasmerovanie investícií do alternatív, ktoré najefektívnejšie využívajú zdroje a sú udržateľné,
vyhýbanie sa investíciám, ktoré by mohli mať významný negatívny vplyv na životné prostredie alebo na klímu, a podpora opatrení na zmiernenie všetkých zostatkových vplyvov,
porovnávanie nákladov na životný cyklus alternatívnych možností investovania na základe dlhodobej perspektívy,
zvýšenie využívania zeleného verejného obstarávania.
2. Členské štáty zohľadnia potenciál v oblasti zmierňovania zmeny klímy a prispôsobovania sa jej v prípade investícií uskutočnených s podporou EŠIF v súlade s článkom 8 a zabezpečia, aby boli odolné voči vplyvu zmeny klímy a prírodným katastrofám, ako sú zvýšené riziká záplav, sucha, vĺn horúčav, lesných požiarov a extrémnych výkyvov počasia.
3. Investície sú v súlade so systémom priorít v oblasti vodného hospodárstva, v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES ( 38 ), pričom sa zameriavajú na možnosti riadenia dopytu. O alternatívnych možnostiach dodávok sa uvažuje len v prípade, keď sa vyčerpali možnosti úspor vody a jej efektívneho využívania. Verejné intervencie v odvetví odpadového hospodárstva dopĺňa úsilie súkromného sektora, najmä v súvislosti so zodpovednosťou výrobcov. Investíciami sa stimulujú inovatívne prístupy, ktoré podporujú vysokú úroveň recyklácie. Investície sú v súlade s hierarchiou odpadového hospodárstva, ktorá je ustanovená v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES ( 39 ). Výdavky súvisiace s biodiverzitou a ochranou prírodných zdrojov sú v súlade so smernicou Rady 92/43/EHS ( 40 ).
5.3 Podpora rovnosti mužov a žien a nediskriminácie
1. Členské štáty a Komisia v súlade s článkom 7 sledujú cieľ rovnosti mužov a žien a prijímajú primerané opatrenia na zabránenie akejkoľvek diskriminácii počas prípravy, vykonávania, monitorovania a hodnotenia operácií v programoch spolufinancovaných z EŠIF. Pri plnení cieľov článku 7 členské štáty podrobne opíšu opatrenia, ktoré sa majú prijať, najmä v súvislosti s výberom operácií, stanovením cieľov intervencií a mechanizmov monitorovania a podávania správ. Členské štáty vykonávajú v prípade potreby aj analýzy rodovej rovnosti. Prostredníctvom ESF sa podporujú najmä osobitné cielené opatrenia.
2. Členské štáty v súlade s článkami 5 a 7 zabezpečia, aby príslušné orgány zodpovedné za podporu rodovej rovnosti a nediskriminácie boli zapojené do partnerstva, a v súlade s vnútroštátnymi postupmi zaistia primerané štruktúry, ktoré budú poskytovať poradenstvo v otázkach rodovej rovnosti, nediskriminácie a prístupnosti, s cieľom zabezpečiť, aby pri príprave, monitorovaní a hodnotení EŠIF boli k dispozícii potrebné odborné znalosti.
3. Riadiace orgány v spolupráci s monitorovacími výbormi vykonávajú hodnotenia alebo sebahodnotenia so zameraním na uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti.
4. Členské štáty primeraným spôsobom riešia potreby znevýhodnených skupín, aby sa mohli lepšie začleniť do trhu práce, a tým im uľahčujú plnú účasť na živote spoločnosti.
5.4 Dostupnosť
1. Členské štáty a Komisia prijímajú v súlade s článkom 7 príslušné kroky, aby zabránili akejkoľvek diskriminácii založenej na zdravotnom postihnutí. Riadiace orgány prostredníctvom opatrení v priebehu celej životnosti programu zabezpečia, aby všetky výrobky, tovar, služby a infraštruktúry, ktoré sú otvorené pre verejnosť alebo sa poskytujú verejnosti a spolufinancujú sa z EŠIF, boli dostupné všetkým občanom vrátane občanov so zdravotným postihnutím v súlade s uplatniteľným právom, čo prispeje k bezbariérovému prostrediu pre osoby so zdravotným postihnutím a staršie osoby. Na podporu začlenenia znevýhodnených skupín vrátane osôb so zdravotným postihnutím sa zabezpečuje najmä prístup k fyzickému prostrediu, doprave a IKT. Opatrenia, ktoré sa majú prijať, môžu zahŕňať smerovanie investícií na dostupnosť v existujúcich budovách a zavedených službách.
5.5 Riešenie demografických zmien
1. Výzvy vyplývajúce z demografických zmien vrátane najmä tých, ktoré súvisia so zmenšujúcim sa podielom pracujúceho obyvateľstva, rastúcim podielom osôb v dôchodkovom veku v rámci celkového obyvateľstva a vyľudňovaním sa zohľadňujú na všetkých úrovniach. Členské štáty využívajú EŠIF v súlade s príslušnými národnými alebo regionálnymi stratégiami, pokiaľ sú takéto stratégie zavedené, na riešenie demografických problémov a na vytváranie podmienok pre rast v súvislosti so starnúcou spoločnosťou.
2. Členské štáty využívajú EŠIF v súlade s príslušnými národnými alebo regionálnymi stratégiami na uľahčenie začlenenia všetkých vekových skupín, a to aj prostredníctvom lepšieho prístupu k štruktúram vzdelávania a sociálnej podpory s cieľom zlepšiť pracovné príležitosti pre starších a mladých ľudí a so zameraním na regióny s vysokou mierou nezamestnanosti mladých ľudí v porovnaní s priemernou mierou v Únii. Investície do zdravotnej infraštruktúry budú zamerané na zabezpečenie dlhého a zdravého pracovného života pre všetkých občanov Únie.
3. Na riešenie výziev v regiónoch, ktoré sú najviac postihnuté demografickými zmenami, členské štáty určia predovšetkým opatrenia na:
podporu demografickej obnovy prostredníctvom lepších podmienok pre rodiny a lepšieho vyváženia pracovného a rodinného života;
zvýšenie zamestnanosti, zvýšenie produktivity a hospodárskej výkonnosti prostredníctvom investícií do vzdelávania, IKT a výskumu a inovácie;
zameranie sa na primeranosť a kvalitu vzdelávania, odbornej prípravy a štruktúr sociálnej pomoci a prípadne aj efektívnosť systémov sociálnej ochrany;
podporu poskytovania nákladovo efektívnej zdravotnej starostlivosti a dlhodobej starostlivosti vrátane investícií do elektronického zdravotníctva, elektronickej starostlivosti a infraštruktúry.
5.6 Zmierňovanie zmeny klímy a adaptácia na túto zmenu
V súlade s článkom 8 sa zmierňovanie zmeny klímy, adaptácia na ňu a predchádzanie rizikám začlenia do prípravy a vykonávania partnerských dohôd a programov.
6. OPATRENIA NA RIEŠENIE KĽÚČOVÝCH ÚZEMNÝCH VÝZIEV
6.1 Členské štáty zohľadňujú geografické alebo demografické črty a prijímajú kroky na riešenie osobitných územných výziev každého regiónu, aby sa uvoľnil ich osobitný potenciál rozvoja, a tým sa im tiež napomohlo dosiahnuť inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast čo najúčinnejším spôsobom.
6.2. Výber a kombinácia tematických cieľov, ako aj výber príslušných investícií a priorít Únie a súbor ►C1 špecifických cieľov ◄ odrážajú potreby a potenciál na inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast každého členského štátu a regiónu.
6.3. Členské štáty preto pri príprave partnerských dohôd a programov zohľadňujú, že hlavné spoločenské výzvy, ktorým v súčasnosti čelí Únia – globalizácia, demografické zmeny, zhoršovanie životného prostredia, migrácia, zmena klímy, využívanie energie, hospodárske a sociálne dôsledky krízy – môžu mať na rôzne regióny rôzny vplyv.
6.4. Na účely integrovaného územného prístupu k riešeniu územných výziev členské štáty zabezpečia, aby programy v rámci EŠIF odrážali rôznorodosť európskych regiónov z hľadiska zamestnanosti a charakteristík trhu práce, vzájomnej závislosti medzi rôznymi sektormi, štruktúr dochádzania, starnutia obyvateľstva a demografických zmien, kultúrnych a krajinných čŕt a čŕt kultúrneho dedičstva, zraniteľnosti v dôsledku zmeny klímy a jej vplyvov, využívania pôdy a obmedzení zdrojov, potenciálu pre udržateľnejšie využívanie prírodných zdrojov vrátane obnoviteľných zdrojov, inštitucionálnych a riadiacich systémov, prepojenia a dostupnosti a väzieb medzi vidieckymi a mestskými oblasťami. Členské štáty a regióny preto v súlade s článkom 15 ods. 1 písm. a) prijmú na účel prípravy svojich partnerských dohôd a programov tieto kroky:
analýza charakteristiky a potenciálu a schopnosti rozvoja daného členského štátu alebo regiónu, a to najmä v súvislosti s kľúčovými výzvami identifikovanými v stratégii Únie na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu, prípadne v národných programoch reforiem, príslušných odporúčaniach pre jednotlivé krajiny prijatých v súlade s článkom 121 ods. 2 ZFEÚ a v príslušných odporúčaniach Rady prijatých v súlade s článkom 148 ods. 4 ZFEÚ;
posúdenie najdôležitejších výziev, ktorými sa daný región alebo členský štát má zaoberať, stanovenie prekážok a chýbajúcich väzieb, nedostatkov v inovácii vrátane nedostatočnej kapacity v oblasti programovania a vykonávania, ktoré brzdia dlhodobý potenciál pre rast a zamestnanosť. To bude tvoriť základ na určenie možných oblastí a činností pre stanovenie priorít politík, ich intervencie a zamerania;
posúdenie výziev spojených s koordináciou medzi jednotlivými odvetviami, jurisdikciami alebo cezhraničnou koordináciou, najmä v rámci ►C1 makroregionálnych stratégií a stratégií pre morské oblasti ◄ ;
určenie krokov na dosiahnutie lepšej koordinácie medzi jednotlivými územnými úrovňami pri zohľadnení vhodného územného rozsahu a kontextu pre navrhovanie politiky, ako aj inštitucionálneho a právneho rámca členských štátov a medzi jednotlivými zdrojmi financovania s cieľom zabezpečiť integrovaný prístup spájajúci stratégiu Únie na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu s regionálnymi a miestnymi aktérmi.
6.5. Členské štáty a regióny v záujme zohľadnenia cieľa územnej súdržnosti predovšetkým zabezpečia, aby celkový prístup k podpore inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu v dotknutých oblastiach:
zohľadňoval úlohu miest, mestských a vidieckych oblastí, rybolovných a pobrežných oblastí a oblastí, ktoré čelia osobitným geografickým alebo demografickým znevýhodneniam;
zohľadňoval osobitné výzvy, ktorým čelia najvzdialenejšie regióny, najsevernejšie regióny s veľmi nízkou hustotou obyvateľstva a ostrovné, cezhraničné alebo horské regióny;
riešil väzby medzi mestom a vidiekom z hľadiska prístupu k cenovo dostupnej a vysokokvalitnej infraštruktúre a službám a problémy v regiónoch s vysokou koncentráciou sociálne marginalizovaných komunít.
7. ČINNOSTI V OBLASTI SPOLUPRÁCE
7.1 Koordinácia a komplementárnosť
1. Členské štáty sa usilujú o komplementárnosť medzi činnosťami zameranými na spoluprácu a ostatnými opatreniami podporovanými z EŠIF.
2. Členské štáty zabezpečia, aby činnosti zamerané na spoluprácu účinne prispievali k cieľom stratégie Únie na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu a aby sa táto spolupráca organizovala na podporu širších politických cieľov. V záujme dosiahnutia tohto cieľa členské štáty a Komisia v súlade so svojimi príslušnými zodpovednosťami zabezpečujú komplementárnosť a koordináciu s inými programami alebo nástrojmi financovanými Úniou.
3. S cieľom zvýšiť účinnosť politiky súdržnosti sa členské štáty usilujú o koordináciu a komplementárnosť medzi programami v rámci cieľa Európskej územnej spolupráce a cieľa Investovanie do rastu a zamestnanosti, najmä s cieľom zabezpečiť súdržné plánovanie a uľahčiť realizáciu rozsiahlych investícií.
4. Členské štáty v prípade potreby zabezpečia, aby ciele ►C1 makroregionálne stratégie ◄ a stratégií pre morské oblasti tvorili súčasť celkového strategického plánovania v partnerských dohodách v súlade s článkom 15 ods. 2 tohto nariadenia a v programoch v dotknutých regiónoch a členských štátoch v súlade s príslušnými ustanoveniami pravidiel pre jednotlivé fondy. Ak boli zavedené ►C1 makroregionálne stratégie ◄ a stratégie pre morské oblasti, členské štáty sa tiež usilujú zabezpečiť, aby vykonávanie týchto stratégií podporovali EŠIF v súlade s článkom 15 ods. 2 tohto nariadenia a príslušnými ustanoveniami pravidiel pre jednotlivé fondy a v súlade s potrebami oblasti programu, ktoré určili členské štáty. Na zabezpečenie účinného vykonávania musí tiež existovať koordinácia s inými nástrojmi financovanými Úniou a s inými príslušnými nástrojmi.
5. Členské štáty v prípade potreby využívajú možnosť vykonávať medziregionálne a nadnárodné opatrenia v rámci operačných programov a cieľa Investovanie do rastu a zamestnanosti, pričom prijímatelia sa nachádzajú aspoň v jednom ďalšom členskom štáte, vrátane vykonávania príslušných opatrení v oblasti výskumu a inovácie vychádzajúcich z ich stratégií pre inteligentnú špecializáciu.
6. Členské štáty a regióny čo najlepšie využívajú programy územnej spolupráce pri prekonávaní prekážok spolupráce mimo administratívnych hraníc, pričom prispievajú k stratégii Únie na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu, ako aj k posilneniu hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti. V tejto súvislosti sa osobitná pozornosť venuje regiónom, na ktoré sa vzťahuje článok 349 ZFEÚ.
7.2 Cezhraničná, nadnárodná a medziregionálna spolupráca v rámci EFRR
1. Členské štáty a regióny sa usilujú využívať spoluprácu na dosiahnutie kritického množstva okrem iného v oblasti IKT a výskumu a inovácie a aj na podporu rozvoja spoločných prístupov inteligentnej špecializácie a partnerstiev medzi vzdelávacími inštitúciami. Medziregionálna spolupráca podľa potreby zahŕňa posilňovanie spolupráce medzi inovačnými zoskupeniami intenzívneho výskumu a výmeny medzi výskumnými inštitúciami, pričom sa zohľadňujú skúsenosti z iniciatív „Regióny znalostí“ a „Výskumný potenciál konvergenčných a najvzdialenejších regiónov“ v rámci Siedmeho rámcového programu pre výskum.
2. Členské štáty a regióny sa v dotknutých oblastiach usilujú čerpať z cezhraničnej a nadnárodnej spolupráce s cieľom:
zabezpečiť, aby oblasti so spoločnými hlavnými geografickými črtami (ostrovy, jazerá, rieky, morské panvy alebo pohoria) podporovali spoločné hospodárenie so svojimi prírodnými zdrojmi a ich podporu;
využívať úspory z rozsahu, ktoré možno dosiahnuť, najmä v súvislosti s investíciami týkajúcimi sa spoločného využívania bežných verejných služieb;
podporovať súdržné plánovanie a rozvoj sietí cezhraničnej infraštruktúry, a to najmä chýbajúcich cezhraničných prepojení a ekologických a interoperabilných druhov dopravy v rozľahlejších geografických oblastiach;
dosiahnuť kritické množstvo predovšetkým v oblasti výskumu a inovácie, IKT a vzdelávania a v súvislosti s opatreniami, ktorými sa zlepšuje konkurencieschopnosť MSP;
posilniť cezhraničné služby trhu práce s cieľom zlepšiť cezhraničnú mobilitu pracovníkov;
zlepšiť cezhraničnú správu.
3. Členské štáty a regióny sa usilujú využívať medziregionálnu spoluprácu na posilnenie účinnosti politiky súdržnosti prostredníctvom podporovania výmeny skúseností medzi regiónmi a mestami, aby sa posilnilo vytváranie a vykonávanie programov v rámci cieľov Investovanie do rastu a zamestnanosti a Európska územná spolupráca.
7.3 Prispievanie hlavných programov k ►C1 makroregionálnym stratégiám ◄ a pre morské oblasti
1. Členské štáty sa v súlade s článkom 15 ods. 2 písm. a) bodom ii) tohto nariadenia a príslušnými ustanoveniami pravidiel pre jednotlivé fondy usilujú zabezpečiť úspešnú mobilizáciu finančných zdrojov z Únie pre ►C1 makroregionálne stratégie ◄ a pre morské oblasti v súlade s potrebami oblasti programu určenej členskými štátmi. Úspešnú mobilizáciu možno zabezpečiť okrem iného uprednostnením operácií vyplývajúcich ►C1 z makroregionálnych stratégií ◄ a pre morské oblasti tak, že sa pre ne vyhlásia osobitné výzvy alebo sa tieto operácie uprednostnia vo výberovom konaní prostredníctvom identifikácie operácií, ktoré možno spoločne financovať z rôznych programov.
2. Členské štáty zvážia využitie príslušných nadnárodných programov ako rámcov na podporu škály politík a fondov potrebných na vykonávanie ►C1 makroregionálnych stratégií ◄ a pre morské oblasti.
3. Členské štáty v príslušných prípadoch podporujú využívanie EŠIF v súvislosti ►C1 s makroregionálnymi stratégiami ◄ na vytvorenie európskych dopravných koridorov vrátane podpornej modernizácie colníc, predchádzanie prírodným katastrofám, prípravu a reakciu na ne, správu vodných zdrojov na úrovni povodia, zelenú infraštruktúru, integrovanú cezhraničnú a medzisektorovú námornú spoluprácu, výskum a inováciu, IKT siete, riadenie spoločných morských zdrojov v morských oblastiach a ochranu morskej biodiverzity.
7.4 Nadnárodná spolupráca v rámci ESF
1. Členské štáty sa usilujú riešiť oblasti politiky určené v príslušných odporúčaniach Rady, aby sa maximalizovalo vzájomné učenie.
2. Členské štáty podľa potreby vyberajú témy nadnárodných činností a stanovujú vhodné vykonávacie mechanizmy v súlade so svojimi špecifickými potrebami.
PRÍLOHA II
METÓDA NA URČENIE VÝKONNOSTNÉHO RÁMCA
1. Výkonnostný rámec pozostáva z čiastkových cieľov stanovených pre každú prioritu s výnimkou priorít zameraných na technickú pomoc a programov zameraných na finančné nástroje v súlade s článkom 39 na rok 2018 a cieľov stanovených na rok 2023. Čiastkové ciele a celkové zámery sa predložia v súlade s formátom uvedeným v tabuľke č. 1.
Tabuľka č. 1: Štandardný formát výkonnostného rámca
|
Priorita |
►C1 Ukazovateľ alebo v príslušnom prípade kľúčový vykonávací krok a jednotka merania ◄ |
|
Čiastkový cieľ na rok 2018 |
Zámer na rok 2023 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
2. Čiastkové ciele predstavujú strednodobé ciele priamo spojené s dosahovaním ►C1 špecifického cieľa ◄ priority, prípadne vyjadrujúce zamýšľané postupné dosahovanie zámerov stanovených na koniec obdobia. Čiastkové ciele stanovené na rok 2018 zahŕňajú finančné ukazovatele, ukazovatele výstupov a prípadne ukazovatele výsledkov, ktoré sú úzko spojené s intervenciami v rámci podporovaných politík. Ukazovatele výsledkov sa nezohľadňujú na účely článku 22 ods. 6 a 7. Čiastkové ciele sa môžu stanoviť tiež pre kľúčové vykonávacie kroky.
3. Čiastkové ciele a zámery sú:
realistické, dosiahnuteľné, relevantné a odzrkadľujúce základné informácie o pokroku dosiahnutom v rámci priority;
v súlade s povahou a charakterom ►C1 špecifických cieľov ◄ priority;
transparentné, s objektívne overiteľnými cieľmi a identifikovanými a podľa možností verejne dostupnými vstupnými údajmi,
overiteľné a bez neúmerného administratívneho zaťaženia;
jednotné pri všetkých programoch tam, kde je to nutné.
4. Zámery na rok 2023 pre danú prioritu sa stanovia pri zohľadnení sumy výkonnostnej rezervy súvisiacej s prioritou.
5. V riadne odôvodnených prípadoch, ako sú napríklad výrazné zmeny hospodárskych, environmentálnych a pracovných podmienok na trhu v členskom štáte alebo regióne, okrem úprav vyplývajúcich zo zmien v pridelení finančných prostriedkov pre danú prioritu, môže tento členský štát navrhnúť revíziu čiastkových cieľov a zámerov v súlade s článkom 30.
PRÍLOHA III
USTANOVENIA O URČOVANÍ ROZSAHU A ÚROVNE POZASTAVENIA ZÁVÄZKOV ALEBO PLATIEB UVEDENÝCH V ČLÁNKU 23 ODS. 11
1. URČENIE ÚROVNE POZASTAVENIA ZÁVÄZKOV
Maximálna úroveň pozastavenia uplatňovaného na členský štát sa v prvom rade určí s prihliadnutím na stropy stanovené v článku 23 ods. 11 treťom pododseku písm. a) až c). Táto úroveň sa zníži, ak nastala jedna alebo viaceré z nasledujúcich situácií:
miera nezamestnanosti v členskom štáte pre rok predchádzajúci spúšťacej udalosti uvedenej v článku 23 ods. 9 prevyšuje priemernú mieru pre Úniu o viac ako dva percentuálne body, maximálna úroveň pozastavenia sa zníži o 15 %;
miera nezamestnanosti v členskom štáte pre rok predchádzajúci spúšťacej udalosti uvedenej v článku 23 ods. 9 prevyšuje priemernú mieru pre Úniu o viac ako päť percentuálnych bodov, maximálna úroveň pozastavenia sa zníži o 25 %;
miera nezamestnanosti v členskom štáte pre rok predchádzajúci spúšťacej udalosti uvedenej v článku 23 ods. 9 prevyšuje priemernú mieru pre Úniu o viac ako osem percentuálnych bodov, maximálna úroveň pozastavenia sa zníži o 50 %;
podiel obyvateľov ohrozených chudobou alebo sociálnym vylúčením v členskom štáte prevyšuje priemer Únie o viac ako 10 percentuálnych bodov pre rok predchádzajúci spúšťacej udalosti uvedenej v článku 23 ods. 9, maximálna úroveň pozastavenia sa zníži o 20 %;
v členskom štáte dôjde k poklesu reálneho HDP počas dvoch alebo viacerých nasledujúcich rokov predchádzajúcich spúšťacej udalosti uvedenej v článku 23 ods. 9, maximálna úroveň pozastavenia sa zníži o 20 %;
ak sa pozastavenie týka záväzkov na roky 2018, 2019 alebo 2020, zníženie sa uplatňuje na úroveň vyplývajúcu z uplatňovania článku 23 ods. 11 takto:
na rok 2018 sa úroveň pozastavenia zníži o 15 %;
na rok 2019 sa úroveň pozastavenia zníži o 25 %;
na rok 2020 sa úroveň pozastavenia zníži o 50 %.
Zníženie úrovne pozastavenia vyplývajúce z uplatňovania písmen a) až f) nepresahuje celkovo 50 %.
V prípade, ak naraz nastanú situácie opísané v písmenách b) alebo c) zároveň s písmenami d) a e), účinok pozastavenia sa odloží o jeden rok
2. URČENIE ROZSAHU POZASTAVENIA ZÁVÄZKOV V PROGRAMOCH A PRIORITÁCH
Pozastavenie záväzkov, ktoré sa uplatňuje na členský štát, v prvom rade úmerne zasiahne všetky programy a priority.
Z rozsahu pozastavenia sú však vyňaté tieto programy a priority:
programy alebo priority, ktoré už sú predmetom rozhodnutia o pozastavení prijatého v súlade s článkom 23 ods. 6;
programy alebo priority, ktorých zdroje sa zvýšia v dôsledku žiadosti o opätovné programovanie adresovanej Komisiou v súlade s článkom 23 ods. 1 v roku spúšťacej udalosti uvedenej v článku 23 ods. 9;
programy alebo priority, ktorých zdroje boli zvýšené počas dvoch rokov pred spúšťacou udalosťou uvedenou v článku 23 ods. 9 v dôsledku rozhodnutia prijatého v súlade s článkom 23 ods. 5;
programy alebo priority, ktoré majú zásadný význam pre riešenie nepriaznivých hospodárskych alebo sociálnych podmienok. Takéto programy alebo priority zahŕňajú programy alebo priority podporujúce investície mimoriadneho významu pre Úniu v súvislosti s Iniciatívou na podporu zamestnanosti mladých ľudí. Programy alebo priority môžu byť považované za takto zásadne významné, ak podporujú investície súvisiace s vykonávaním odporúčaní určených príslušnému členskému štátu v rámci európskeho semestra a zamerané na štrukturálne reformy, alebo v súvislosti s prioritami na podporu znižovania chudoby alebo finančných nástrojov pre konkurencieschopnosť MSP.
3. URČENIE KONEČNEJ ÚROVNE POZASTAVENIA ZÁVÄZKOV PRE PROGRAMY SPADAJÚCE DO ROZSAHU PÔSOBNOSTI POZASTAVENIA
Vylúčenie priority v rámci programu sa vykoná znížením záväzku programu pomerne k prostriedkom pridelených na prioritu.
Úroveň pozastavenia, ktorá sa bude uplatňovať na záväzky programov, je taká, aká je nevyhnutná na dosiahnutie celkovej úrovne pozastavenia určenej v bode 1.
4. URČENIE ROZSAHU A ÚROVNE POZASTAVENIA PLATIEB
Programy a priority uvedené v bode 2 bodoch i) až iv) sú tiež vylúčené z rozsahu pozastavenia platieb.
Uplatňovaná úroveň pozastavenia nepresiahne 50 % platieb programov a priorít.
PRÍLOHA IV
VYKONÁVANIE FINANČNÝCH NÁSTROJOV: DOHODY O FINANCOVANÍ
1. Ak sa finančný nástroj vykonáva podľa článku 39a a článku 38 ods. 4 prvého pododseku písm. a), b) a c), dohoda o financovaní zahŕňa podmienky poskytovania príspevkov z programu na finančný nástroj a zahŕňa aspoň tieto prvky:
investičnú stratégiu alebo politiku vrátane vykonávacích ustanovení, ponúkaných finančných produktov, konečných prijímateľov, na ktorých sa táto stratégia zameriava, a plánovanej kombinácie s podporou vo forme grantov (v prípade potreby);
podnikateľský plán alebo rovnocenné dokumenty pre finančný nástroj, ktorý sa má vykonávať, vrátane očakávaného pákového efektu uvedeného v článku 37 ods. 2;
očakávané výsledky, ktoré sa majú dosiahnuť prostredníctvom finančného nástroja s cieľom prispieť k osobitným cieľom a výsledkom príslušnej priority;
ustanovenia o monitorovaní realizácie investícií a investičných príležitostí vrátane podávania správ zo strany finančného nástroja fondu fondov a/alebo riadiacemu orgánu na účely zabezpečenia súladu s článkom 46;
audítorské požiadavky, ako sú minimálne požiadavky na vedenie dokumentácie na úrovni finančného nástroja (v prípade potreby na úrovni fondu fondov), a požiadavky v súvislosti s vedením osobitných záznamov pre rôzne formy podpory v súlade s článkom 37 ods. 7 a 8 (v prípade potreby), vrátane ustanovení a požiadaviek týkajúcich sa prístupu k dokumentom zo strany orgánov auditu členských štátov, audítorov Komisie a Európskeho dvora audítorov s cieľom zabezpečiť jednoznačný audítorský záznam (audit trail) v súlade s článkom 40;
požiadavky a postupy týkajúce sa správy postupných príspevkov poskytnutých z programu v súlade s článkom 41 a prognózy investičných príležitostí vrátane požiadaviek na zverenecké/osobitné účtovníctvo, ako sa uvádza v článku 38 ods. 6 a článku 39a ods. 5 druhom pododseku;
požiadavky a postupy týkajúce sa správy úrokov a iných vytvorených výnosov, ako sa uvádza v článku 43 vrátane prijateľných pokladničných operácií/investícií, ako aj povinnosti a záväzky príslušných strán;
ustanovenia týkajúce sa výpočtu a úhrady vzniknutých nákladov na riadenie alebo poplatkov za riadenie finančného nástroja;
ustanovenia týkajúce sa opätovného využitia prostriedkov, ktoré možno pripísať podpore z EŠIF, do uplynutia obdobia oprávnenosti v súlade s článkom 44, a v náležitých prípadoch ustanovenia týkajúce sa diferencovaného zaobchádzania, ako sa uvádza v článku 43a;
ustanovenia týkajúce sa opätovného využitia finančných prostriedkov, ktoré možno pripísať podpore z EŠIF, po uplynutí obdobia oprávnenosti v súlade s článkom 45, a politiky pre prípad vystúpenia týchto prostriedkov z finančného nástroja;
podmienky prípadného celkového alebo čiastočného stiahnutia programových príspevkov z programov na finančné nástroje, v prípade potreby vrátane fondu fondov;
ustanovenia, prostredníctvom ktorých sa zabezpečí, že orgány vykonávajúce finančné nástroje riadia finančné nástroje nezávisle a v súlade s príslušnými odbornými normami a že konajú výlučne v záujme strán prispievajúcich na finančný nástroj;
ustanovenia o likvidácii finančného nástroja.
Okrem toho musí dohoda o financovaní medzi riadiacim orgánom a orgánom vykonávajúcim fond fondov v prípadoch, keď sa finančné nástroje organizujú prostredníctvom fondu fondov, obsahovať ustanovenia o hodnotení a výbere orgánov vykonávajúcich finančné nástroje vrátane výziev na vyjadrenie záujmu alebo postupov verejného obstarávania.
2. Strategické dokumenty uvedené v článku 38 ods. 8 týkajúce sa finančných nástrojov vykonávaných podľa článku 38 ods. 4 prvého pododseku písm. d) zahŕňajú aspoň tieto prvky:
investičnú stratégiu alebo politiku finančného nástroja, všeobecné podmienky plánovaných pôžičiek alebo záruk, cieľových konečných prijímateľov, na ktorých sa táto stratégia zameriava, a podporované opatrenia;
podnikateľský plán alebo rovnocenné dokumenty pre finančný nástroj, ktorý sa má vykonávať, vrátane očakávaného pákového efektu uvedeného v článku 37 ods. 2 písm. c);
využitie alebo opätovné využitie prostriedkov, ktoré možno pripísať podpore z EŠIF v súlade s článkami 43, 44 a 45, a v náležitých prípadoch ustanovenia týkajúce sa diferencovaného zaobchádzania, ako sa uvádza v článku 43a;
monitorovanie a podávanie správ o vykonávaní finančného nástroja na účely zabezpečenia súladu s článkom 46.
PRÍLOHA V
VYMEDZENIE PAUŠÁLNYCH SADZIEB PRE PROJEKTY GENERUJÚCE ČISTÝ PRÍJEM
|
|
Sektor |
Paušálne sadzby |
|
1 |
CESTY |
30 % |
|
2 |
ŽELEZNICE |
20 % |
|
3 |
MESTSKÁ DOPRAVA |
20 % |
|
4 |
VODA |
25 % |
|
5 |
TUHÝ ODPAD |
20 % |
PRÍLOHA VI
ROČNÉ ROZDELENIE VIAZANÝCH ROZPOČTOVÝCH PROSTRIEDKOV NA ROKY 2014 – 2020
Upravený ročný profil (vrátane dodatočných prostriedkov na iniciatívu na podporu zamestnanosti mladých ľudí)
|
|
2014 |
2015 |
2016 |
2017 |
2018 |
2019 |
2020 |
Celkom |
|
v EUR, ceny z roku 2011 |
34 108 069 924 |
55 725 174 682 |
46 044 910 736 |
48 027 317 164 |
48 341 984 652 |
48 811 933 191 |
49 046 236 960 |
330 105 627 309 |
PRÍLOHA VII
METODIKA PRIDEĽOVANIA PROSTRIEDKOV
Metodika prideľovania prostriedkov pre menej rozvinuté regióny oprávnené v rámci cieľa Investovanie do rastu a zamestnanosti uvedené v článku 90 ods. 2 prvom pododseku písm. a)
1. Pridelené prostriedky každého členského štátu sú súčtom prostriedkov pridelených jeho jednotlivým oprávneným ►C1 regiónom úrovne NUTS 2 ◄ , ktoré sa vypočítajú v súlade s týmito krokmi:
určí sa absolútna suma (v EUR) vynásobením počtu obyvateľov daného regiónu rozdielom medzi HDP na obyvateľa v danom regióne meraným pomocou parity kúpnej sily (PKS) a priemerným HDP na obyvateľa (v PKS) v EÚ-27;
na uvedenú absolútnu sumu sa uplatní určitá percentuálna hodnota, aby sa stanovilo finančné krytie pre daný región; táto percentuálna hodnota sa odstupňuje tak, aby odzrkadľovala relatívnu prosperitu členského štátu vyjadrenú paritami kúpnej sily (PKS), v ktorom sa nachádza oprávnený región, v porovnaní s priemerom EÚ-27, t. j.:
pre regióny v členských štátoch, ktorých úroveň HND na obyvateľa je nižšia ako 82 % priemeru EÚ-27: 3,15 %;
pre regióny v členských štátoch, ktorých úroveň HND na obyvateľa je medzi 82 % a 99 % priemeru EÚ-27: 2,70 %;
pre regióny v členských štátoch, ktorých úroveň HND na obyvateľa je vyššia ako 99 % priemeru EÚ-27: 1,65 %;
k sume získanej v súlade s písmenom b) sa prípadne pripočíta suma vyplývajúca z pridelenia príspevku 1 300 EUR za rok na každú nezamestnanú osobu takému počtu osôb, ktorý je rozdielom medzi počtom nezamestnaných osôb v danom regióne a počtom osôb, ktoré by boli nezamestnané, ak by sa použila priemerná miera nezamestnanosti všetkých menej rozvinutých regiónov Únie.
Metodika prideľovania prostriedkov pre prechodné regióny oprávnené v rámci cieľa Investovanie do rastu a zamestnanosti uvedené v článku 90 ods. 2 prvom pododseku písm. b)
2. Pridelené prostriedky každého členského štátu sú súčtom prostriedkov pridelených jeho jednotlivým oprávneným ►C1 regiónom úrovne NUTS 2 ◄ , ktoré sa vypočítajú v súlade s týmito krokmi:
stanovenie minimálnej a maximálnej intenzity teoretickej pomoci pre každý oprávnený prechodný región. Minimálna úroveň podpory sa stanoví prostredníctvom priemernej intenzity pomoci na obyvateľa na členský štát pred započítaním regionálnej ochrannej siete pridelenej rozvinutejším regiónom daného členského štátu. Ak členský štát nemá rozvinutejšie regióny, minimálna úroveň podpory bude zodpovedať pôvodnej priemernej intenzite pomoci na obyvateľa všetkých rozvinutejších regiónov, t. j. 19,80 EUR na osobu a rok. Pod maximálnou úrovňou podpory sa rozumie teoretický región s HDP na hlavu vo výške 75 % priemeru EÚ27 a vypočíta sa metódou vymedzenou v bode 1 písm. a) a b). Zo sumy získanej touto metódou sa berie do úvahy 40 %;
výpočet počiatočných regionálnych pridelených prostriedkov, pri ktorom sa zohľadní regionálny HDP na obyvateľa (v PKS) prostredníctvom lineárnej interpolácie relatívneho HDP regiónu na obyvateľa v porovnaní s EÚ-27;
k sume získanej v súlade s písmenom b) sa prípadne pripočíta suma vyplývajúca z pridelenia príspevku 1 100 EUR za rok na každú nezamestnanú osobu takému počtu osôb, ktorý je rozdielom medzi počtom nezamestnaných osôb v danom regióne a počtom osôb, ktoré by boli nezamestnané, ak by sa použila priemerná miera nezamestnanosti všetkých menej rozvinutých regiónov.
Metodika prideľovania prostriedkov pre rozvinutejšie regióny oprávnené v rámci cieľa Investovanie do rastu a zamestnanosti, uvedené v článku 90 ods. 2 prvom pododseku písm. c)
3. Celkové počiatočné teoretické finančné krytie sa získa vynásobením intenzity pomoci na obyvateľa ročne vo výške 19,80 EUR počtom oprávnených obyvateľov.
4. Podiel každého dotknutého členského štátu je súčtom podielov jeho oprávnených ►C1 regióny úrovne NUTS 2 ◄ , pričom tieto podiely sa určia na základe týchto kritérií s uvedenými váhami:
celkový počet obyvateľov regiónu (váha 25 %);
počet nezamestnaných osôb v ►C1 regiónoch úrovne NUTS 2 ◄ s mierou nezamestnanosti vyššou ako priemer všetkých rozvinutejších regiónov (váha 20 %);
o koľko je potrebné zvýšiť zamestnanosť, aby sa dosiahol cieľ stratégie Únie na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu týkajúci sa regionálnej miery zamestnanosti (pre vekovú skupinu 20 až 64 rokov) vo výške 75 % (váha 20 %);
o koľko je potrebné zvýšiť počet osôb vo vekovej skupine 30 až 34 rokov s dosiahnutým terciárnym vzdelaním, aby sa dosiahol cieľ stratégie Únie na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu vo výške 40 % (váha 12,5 %);
o koľko je potrebné znížiť počet osôb s predčasne ukončeným vzdelávaním a odbornou prípravou (vo vekovej skupine 18 až 24 rokov), aby sa dosiahol cieľ stratégie Únie na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu vo výške 10 % (váha 12,5 %);
rozdiel medzi nameraným HDP regiónu (meraný v PKS), a teoretickým regionálnym HDP, ktoré by sa dosiahlo, ak by región mal rovnaké HDP na obyvateľa ako najprosperujúcejší ►C1 región úrovne NUTS 2 ◄ (váha 7,5 %);
obyvateľstvo ►C1 regiónov úrovne NUTS 3 ◄ s hustotou obyvateľstva nižšou ako 12,5 obyvateľa/km2 (váha 2,5 %).
Metóda prideľovania prostriedkov členským štátom oprávneným na podporu z Kohézneho fondu podľa článku 90 ods. 3
5. Celkové teoretické finančné krytie sa získa vynásobením priemernej intenzity pomoci na obyvateľa ročne vo výške 48 EUR počtom oprávnených obyvateľov. Podiel z tohto teoretického finančného krytia, ktorý je každému oprávnenému členskému štátu pridelený a priori, zodpovedá percentuálnej hodnote, ktorá vychádza z jeho počtu obyvateľov, rozlohy a prosperity štátu, a vypočíta sa pomocou týchto krokov:
vypočíta sa aritmetický priemer z pomeru počtu obyvateľov a rozlohy daného členského štátu k celkovému počtu obyvateľov a rozlohe všetkých oprávnených členských štátov. Ak však podiel celkového obyvateľstva členského štátu prekročí jeho podiel celkovej rozlohy päťnásobne alebo viac, čo odráža extrémne vysokú hustotu zaľudnenia, na výpočet tohto kroku sa použije len podiel celkového obyvateľstva;
takto získané percentuálne hodnoty sa upravia o koeficient, ktorý predstavuje jednu tretinu percentuálneho rozdielu, o ktorý HND na obyvateľa tohto členského štátu (meraný v PKS) v rámci obdobia 2008 – 2010 prevyšuje alebo nedosahuje priemer HND na obyvateľa všetkých oprávnených členských štátov (priemer vyjadrený ako 100 %).
6. S cieľom zohľadniť významné potreby členských štátov, ktoré pristúpili k Únii 1. mája 2004 alebo neskôr, v oblasti dopravnej a environmentálnej infraštruktúry sa ich podiel na Kohéznom fonde stanoví minimálne na jednu tretinu ich celkových pridelených finančných prostriedkov po stanovení stropu, ako je vymedzené v bodoch 10 až 13, ktoré v priemere získali v rámci daného obdobia.
7. Výška pridelených prostriedkov z Kohézneho fondu pre členské štáty vymedzené v článku 90 ods. 3 druhom pododseku v priebehu siedmich rokov postupne klesá. Táto prechodná podpora bude vo výške 48 EUR na obyvateľa v roku 2014 pri výpočte na celkový počet obyvateľov členského štátu. Sumy uvedené v nasledujúcich rokoch budú vyjadrené ako percento stanovenej sumy na rok 2014, pričom percentuálny podiel je 71 % v roku 2015, 42 % v roku 2016, 21 % v roku 2017, 17 % v roku 2018, 13 % v roku 2019 a 8 % v 2020.
Metóda prideľovania prostriedkov pre cieľ Európska územná spolupráca uvedený v článku 4 nariadenia o EÚS
8. Pridelenie prostriedkov jednotlivým členským štátom, ktoré sú určené na cezhraničnú a nadnárodnú spoluprácu, vrátane príspevku z EFRR pre nástroj európskeho susedstva a nástroj predvstupovej pomoci, sa stanoví ako vážený súčet podielu obyvateľstva hraničných regiónov a podielu z celkového počtu obyvateľov každého členského štátu. Váha sa stanoví prostredníctvom jednotlivých podielov cezhraničných a nadnárodných komponentov. Podiely komponentov cezhraničnej a nadnárodnej spolupráce sú 77,9 % a 22,1 %.
Metóda prideľovania dodatočných finančných prostriedkov regiónom uvedeným v článku 92 ods. 1 písm. e)
9. Doplnkové špecifické prostriedky zodpovedajúcej intenzite pomoci vo výške 30 EUR na obyvateľa na rok budú pridelené najvzdialenejším ►C1 regiónom úrovne NUTS 2 ◄ a severným riedko osídleným ►C1 regiónom úrovne NUTS 2 ◄ . Tieto prostriedky budú regiónom a členským štátom rozdelené proporčne k celkovému počtu obyvateľov týchto regiónov.
Maximálna úroveň prevodov prostriedkov z fondov podporujúcich súdržnosť
10. Na to, aby sa prispelo k dosiahnutiu primeraného zamerania finančných prostriedkov z Kohézneho fondu na najmenej rozvinuté regióny a členské štáty a zníženiu rozdielov v priemernej intenzite pomoci na obyvateľa, bude maximálna úroveň prevodov (stanovenie stropu) finančných prostriedkov z fondov do každého jedného členského štátu 2,35 % HDP členského štátu. Strop sa uplatní ročne s ohľadom na úpravy potrebné na prednostné uskutočnenie Iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí, a prípadne sa v záujme získania maximálnej úrovne prevodov použije na proporčné zníženie všetkých prevodov (čo neplatí v prípade rozvinutejších regiónov cieľa Európska územná spolupráca) na dotknutý členský štát. V prípade členských štátov, ktoré k Únii pristúpili pred rokom 2013 a ktorých priemerný reálny rast HDP v rokoch 2008 – 2010 bol nižší ako –1 %, bude maximálna úroveň prevodov 2,59 %.
11. Stropy uvedené v bode 10 zahŕňajú príspevky z EFRR na financovanie cezhraničného komponentu nástroja európskeho susedstva a nástroja predvstupovej pomoci. Tieto stropy nezahŕňajú osobitné prostriedky vo výške 3 000 000 000 EUR na Iniciatívu na podporu zamestnanosti mladých ľudí.
12. Komisia bude pri svojich výpočtoch HDP vychádzať zo štatistík dostupných v máji 2012. Jednotlivé národné miery rastu HDP na obdobie rokov 2014 – 2020 opierajúce sa o prognózy Komisie z mája 2012 sa uplatňujú na každý členský štát osobitne.
13. Pravidlá opísané v bode 10 nesmú viesť k tomu, aby výška pridelených prostriedkov jednotlivým členským štátom bola vyššia ako 110 % ich úrovne v reálnych hodnotách v programovom období 2007 – 2013.
Dodatočné ustanovenia
14. V prípade všetkých regiónov, ktorých HDP na obyvateľa (v PKS)bol použitý ako kritérium oprávnenosti v programovom období 2007 – 2013 a bol nižší ako 75 % priemeru EÚ-25, ale ktorých HDP na obyvateľa je vyšší ako 75 % priemeru EÚ-27, bude minimálna úroveň podpory v rokoch 2014 – 2020 v rámci cieľa Investovanie do rastu a zamestnanosti každý rok zodpovedať 60 % ich bývalých orientačných priemerných ročných finančných prostriedkov pridelených v rámci Konvergencie, ktoré vypočítala Komisia v rámci viacročného finančného rámca na roky 2007 – 2013.
15. Žiadny prechodný región nedostane sumu nižšiu ako je suma, ktorú by dostal, ak by bol rozvinutejším regiónom. Na určenie výšky týchto minimálnych pridelených finančných prostriedkov sa na všetky regióny s HDP na obyvateľa vo výške najmenej 75 % priemeru EÚ27 použije metóda prideľovania finančných prostriedkov určená pre rozvinutejšie regióny.
16. Minimálna celková výška pridelených finančných prostriedkov z fondov pre členský štát zodpovedá 55 % celkovej výšky jemu pridelených finančných prostriedkov v období rokov 2007 – 2013. Úpravy potrebné na splnenie tejto požiadavky sa uplatňujú v pomere k finančným prostriedkom prideleným z fondov s výnimkou finančných prostriedkov pridelených v rámci cieľa Európska územná spolupráca.
17. Na riešenie dôsledkov hospodárskej krízy na členské štáty v rámci eurozóny na úrovni ich prosperity a na posilnenie rastu a vytváranie pracovných miest v týchto členských štátoch sa zo štrukturálnych fondov poskytnú tieto doplnkové prostriedky:
1 375 000 000 EUR pre rozvinutejšie regióny Grécka;
1 000 000 000 EUR pre Portugalsko rozdelená takto: 450 000 000 EUR pre rozvinutejšie regióny, z toho 150 000 000 EUR pre Madeiru, 75 000 000 EUR pre prechodný región a 475 000 000 eur pre menej rozvinuté regióny;
100 000 000 EUR regiónom Border, Midlands a Western v Írsku;
1 824 000 000 EUR pre Španielsko, z čoho 500 000 000 EUR pre Extremaduru, 1 051 000 000 EUR pre prechodné regióny a 273 000 000 EUR pre rozvinutejšie regióny;
1 500 000 000 EUR menej rozvinutým regiónom Talianska, z toho 500 000 000 EUR oblastiam mimo miest.
18. V záujme uznania výziev vyvolaných situáciou na ostrovných členských štátoch a odľahlosťou niektorých častí Únie dostane po uplatnení metódy výpočtu uvedenej v bode 16 Malta dodatočné finančné krytie vo výške 200 000 000 EUR a Cyprus vo výške 150 000 000 EUR v rámci cieľa Investovanie do rastu a zamestnanosti, pričom sa tieto prostriedky rozdelia takto: jedna tretina pre Kohézny fond a dve tretiny pre štrukturálne fondy.
Španielskym regiónom Ceuta a Melilla sa zo štrukturálnych fondov pridelí finančné krytie v celkovej výške 50 000 000 EUR.
Najvzdialenejšiemu regiónu Mayotte sa zo štrukturálnych fondov pridelí finančné krytie v celkovej výške 200 000 000 EUR.
19. S cieľom uľahčiť prispôsobenie sa niektorých regiónov zmenám ich statusu oprávnenosti alebo dlhodobým účinkom najnovšieho vývoja v ich hospodárstve sa doplnkové finančné prostriedky pridelia takto:
pre Belgicko 133 000 000 EUR, z toho 66 500 000 EUR pre Limburg a 66 500 000 EUR pre prechodné regióny Valónskeho regiónu;
pre Nemecko 710 000 000 EUR, z toho 510 000 000 EUR pre bývalé konvergenčné regióny v kategórii prechodné regióny a 200 000 000 EUR pre región Lipsko;
bez ohľadu na bod 10 sa zo štrukturálnych fondov pridelí menej rozvinutým regiónom Maďarska dodatočné finančné krytie vo výške 1 560 000 000 EUR, menej rozvinutým regiónom Českej republiky dodatočné finančné krytie vo výške 900 000 000 EUR a menej rozvinutým regiónom Slovinska dodatočné finančné krytie vo výške 75 000 000 EUR.
20. Celkovo 150 000 000 EUR sa pridelí na program PEACE, z toho 106 500 000 EUR pre Spojené kráľovstvo a 43 500 000 EUR pre Írsko. Uvedený program sa bude vykonávať ako program cezhraničnej spolupráce zahŕňajúci Severné Írsko a Írsko.
Dodatočné úpravy v súlade s článkom 92 ods. 2
21. Okrem súm uvedených v článkoch 91 a 92 Cyprus získa dodatočné prostriedky vo výške 94 200 000 EUR v roku 2014 a 92 400 000 EUR v roku 2015, ktoré doplnia jemu pridelené prostriedky zo štrukturálnych fondov.
PRÍLOHA VIIa
METODIKA PRIDEĽOVANIA ZDROJOV REACT-EU – ČLÁNOK 92B ODS. 4
Metodika prideľovania zdrojov REACT-EU
Zdroje REACT-EU sa rozdelia medzi členské štáty podľa tejto metodiky:
Predbežný podiel každého členského štátu na zdrojoch REACT-EU sa určí ako vážený súčet podielov zistených na základe týchto kritérií s uvedenými váhovými koeficientmi:
faktor HDP (váha 2/3) získaný uplatnením týchto krokov:
vypočíta sa podiel každého členského štátu na celkovej strate úrovne reálneho sezónne očisteného HDP vyjadrenej v EUR v období medzi prvým polrokom 2019 a koncom príslušného referenčného obdobia za všetky členské štáty, ktoré sa berú do úvahy;
podiely získané podľa bodu i) sa upravia vydelením úrovňou HND na obyvateľa daného členského štátu vyjadrenou ako percentuálny podiel priemernej úrovne HND na obyvateľa EÚ27 (priemer vyjadrený ako 100 %);
faktor nezamestnanosti (váha 2/9) vyjadrený ako vážený priemer:
podielu členského štátu na celkovom počte nezamestnaných (váha 3/4) v januári 2020 za všetky členské štáty, ktoré sa berú do úvahy, a
podielu členského štátu na celkovom zvýšení počtu nezamestnaných osôb (váha 1/4) v období od januára 2020 do konca príslušného referenčného obdobia za všetky členské štáty, ktoré sa berú do úvahy;
faktor nezamestnanosti mladých ľudí (váha 1/9) vyjadrený ako priemer:
podielu členského štátu na celkovom počte nezamestnaných mladých ľudí (váha 3/4) v januári 2020 za všetky členské štáty, ktoré sa berú do úvahy, a
podielu členského štátu na celkovom zvýšení počtu nezamestnaných mladých ľudí (váha 1/4) v období od januára 2020 do príslušného referenčného obdobia za všetky členské štáty, ktoré sa berú do úvahy.
Ak úroveň reálneho sezónne očisteného HDP členského štátu vyjadrená v EUR za príslušné referenčné obdobie je vyššia ako v prvom polroku 2019, údaje tohto členského štátu sa vylúčia z výpočtov uvedených v písmene a) bode i).
Ak počet nezamestnaných osôb (veková skupina 15 až 74 rokov) alebo nezamestnaných mladých ľudí (veková skupina 15 až 24 rokov) v členskom štáte za príslušné referenčné obdobie je nižší ako v januári 2020, údaje tohto členského štátu sa vylúčia z výpočtov uvedených v písmene b) bode ii) a písmene c) bode ii).
Pravidlá stanovené v odseku 1 nesmú viesť k tomu, aby pridelené rozpočtové prostriedky na členský štát za celé obdobie 2021 až 2022 prevyšovali:
pre členské štáty, ktorých priemerný HND na obyvateľa (v PPS) v období 2015 – 2017 dosahoval úroveň vyššiu než 109 % priemeru EÚ27: 0,07 % ich reálneho HDP v roku 2019;
pre členské štáty, ktorých priemerný HND na obyvateľa (v PPS) v období 2015 – 2017 dosahoval úroveň rovnú 90 % alebo nižšiu než 90 % priemeru EÚ27: 2,60 % ich reálneho HDP v roku 2019;
pre členské štáty, ktorých priemerný HND na obyvateľa (v PPS) v období 2015 – 2017 dosahoval úroveň vyššiu než 90 % a rovnú 109 % alebo nižšiu než 109 % priemeru EÚ27: tento percentuálny podiel sa získa lineárnou interpoláciou medzi 0,07 % a 2,60 % ich reálneho HDP z roku 2019, čo vedie k pomernému zníženiu percentuálneho stropu v súlade so zvýšením prosperity.
Sumy prekračujúce úroveň stanovenú v písmenách a) až c) pre jednotlivé členské štáty sa prerozdelia úmerne k prideleným rozpočtovým prostriedkom všetkých ostatných členských štátov, ktorých priemerná úroveň HND na obyvateľa (v PPS) je nižšia ako 100 % priemeru EÚ27. Úroveň HND na obyvateľa (v PPS) za obdobie 2015 – 2017 je úroveň HND na obyvateľa, ktorá sa používa pre politiku súdržnosti v rámci rokovaní o VFR na roky 2021 – 2027.
Na účely výpočtu rozdelenia zdrojov REACT-EU na rok 2021:
referenčným obdobím pre HDP je prvý polrok roku 2020;
referenčným obdobím pre počet nezamestnaných osôb a počet nezamestnaných mladých ľudí je priemer za jún až august 2020;
maximálna výška pridelených rozpočtových prostriedkov vyplývajúca z uplatňovania odseku 2 sa vynásobí podielom zdrojov REACT-EU na rok 2021 na celkových zdrojoch REACT-EU na roky 2021 a 2022.
Pred uplatnením metódy opísanej v odsekoch 1 a 2 týkajúcej sa zdrojov REACT-EU na rok 2021 sa Luxembursku pridelí suma 100 000 000 EUR a Malte sa pridelí suma 50 000 000 EUR.
Okrem toho sa z pridelených prostriedkov pridelí najvzdialenejším regiónom úrovne NUTS 2 suma zodpovedajúca intenzite pomoci vo výške 30 EUR na obyvateľa. Tieto pridelené rozpočtové prostriedky budú regiónom a členským štátom rozdelené proporčne k celkovému počtu obyvateľov týchto regiónov. Dodatočné rozpočtové prostriedky pre najvzdialenejšie regióny sa pripočítajú k prideleným rozpočtovým prostriedkom, ktoré každý najvzdialenejší región dostáva z vnútroštátneho rozpočtu.
Zvyšná suma na rok 2021 sa rozdelí medzi členské štáty v súlade s metódou opísanou v odsekoch 1 a 2.
Na účely výpočtu rozdelenia zdrojov REACT-EU na rok 2022:
referenčným obdobím pre HDP je prvý polrok roku 2021;
referenčným obdobím pre počet nezamestnaných osôb a počet nezamestnaných mladých ľudí je priemer za jún až august 2021;
maximálna výška pridelených rozpočtových prostriedkov vyplývajúca z uplatňovania odseku 2 sa vynásobí podielom zdrojov REACT-EU na rok 2022 na celkových zdrojoch REACT-EU na roky 2021 a 2022.
PRÍLOHA VIII
METODIKA PRE OSOBITNÉ ROZPOČTOVÉ PROSTRIEDKY PRIDELENÉ PRE INICIATÍVU NA PODPORU ZAMESTNANOSTI MLADÝCH ĽUDÍ V ZMYSLE ČLÁNKU 91
I. Na rozdelenie osobitných rozpočtových prostriedkov pridelených pre Iniciatívu na podporu zamestnanosti mladých ľudí sa použijú tieto kroky:
V ►C1 regiónoch úrovne NUTS 2 ◄ v zmysle vymedzenia v článku 16 nariadenia o ESF, konkrétne v regiónoch na úrovni NUTS 2 s mierou nezamestnanosti mladých ľudí vo veku 15 až 24 rokov viac než 25 % v roku 2012, a v prípade členských štátoch, v ktorých miera nezamestnanosti mladých ľudí vzrástla v roku 2012 o viac ako 30 %, v regiónoch s mierou nezamestnanosti mladých ľudí nad 20 % v roku 2012 (ďalej ako „oprávnené regióny“) sa určí počet mladých nezamestnaných osôb vo veku od 15 do 24 rokov.
Pridelené rozpočtové prostriedky pre každý oprávnený región sa vypočítajú na základe pomeru medzi počtom mladých nezamestnaných osôb v oprávnenom regióne a celkovým počtom všetkých mladých nezamestnaných osôb uvedených v bode 1 vo všetkých oprávnených regiónoch.
Pridelené rozpočtové prostriedky pre každý členský štát sa rovnajú súčtu pridelených rozpočtových prostriedkov pre každý jeho oprávnený región.
II. Osobitné pridelené rozpočtové prostriedky pre Iniciatívu na podporu zamestnanosti mladých ľudí sa nezapočítavajú na účely uplatnenia pravidiel pre stanovenie stropu v prílohe VII v súvislosti s pridelením celkových zdrojov.
III. Na určenie konkrétnych rozpočtových prostriedkov pridelených z Iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí pre Mayotte sa miera nezamestnanosti mladých ľudí a počet mladých nezamestnaných mladých osôb určí na základe najnovších údajov dostupných na národnej úrovni, pokiaľ nie sú k dispozícii údaje Eurostatu na úrovni NUTS 2.
IV. Zdroje pre Iniciatívu na podporu zamestnanosti mladých ľudí môžu byť revidované smerom nahor pre roky 2016 až 2020 v rámci rozpočtového postupu v súlade s článkom 14 nariadenia (EÚ, Euratom) č. 1311/2013. Rozdelenie dodatočných zdrojov podľa členských štátov sa riadi rovnakými krokmi aké sa uplatňujú pre počiatočné pridelenie rozpočtových prostriedkov, ale odkazuje sa na najnovšie dostupné ročné údaje.
PRÍLOHA IX
METODIKA NA URČENIE MINIMÁLNEHO PODIELU ESF
Dodatočný percentuálny podiel, ktorý sa pridá k podielu prostriedkov zo štrukturálnych fondov uvedenému v článku 92 ods. 4 pridelených v členskom štáte pre ESF, ktorý zodpovedá podielu daného členského štátu na programové obdobie 2007 – 2013, sa na základe miery zamestnanosti (osôb vo veku od 20 do 64 rokov) referenčného roku 2012 určí takto:
Celkový percentuálny podiel členského štátu po pridaní neprekročí 52 % prostriedkov zo štrukturálnych fondov uvedených v článku 92 ods. 4.
V prípade Chorvátska je podielom prostriedkov zo štrukturálnych fondov, s vylúčením cieľa Európska územná spolupráca, pridelených na ESF v programovom období 2007 – 2013 priemerný podiel konvergenčných regiónov tých členských štátov, ktoré pristúpili k Únii 1. januára 2004 alebo po tomto dátume.
PRÍLOHA X
DOPLNKOVOSŤ
1. VEREJNÉ ALEBO ROVNOCENNÉ ŠTRUKTURÁLNE VÝDAVKY
V členských štátoch, v ktorých minimálne 65 % obyvateľstva žije v menej rozvinutých regiónoch, sa pri určení verejných alebo rovnocenných štrukturálnych výdavkov použije údaj o tvorbe hrubého fixného kapitálu uvedený v programoch stability a konvergencie pripravených členskými štátmi v súlade s nariadením (ES) č. 146/97 s cieľom predstaviť ich strednodobú rozpočtovú stratégiu. Použije sa údaj uvádzaný v kontexte všeobecného zostatku vlády a dlhu a súvisiaci s všeobecnými rozpočtovými vyhliadkami vlády a uvádza sa ako percentuálny podiel HDP.
V členských štátoch, v ktorých viac ako 15 % a menej ako 65 % obyvateľstva žije v menej rozvinutých regiónoch, sa pri určení verejných alebo rovnocenných štrukturálnych výdavkov použije celkový údaj o tvorbe hrubého fixného kapitálu v menej rozvinutých regiónoch. Uvádza sa v rovnakom formáte ako je stanovené v prvom pododseku.
2. OVEROVANIE
Overovania doplnkovosti v súlade s článkom 95 ods. 5 podliehajú týmto pravidlám:
2.1 ►C1 Ex ante overenie ◄
a) Potom, ako členský štát predloží partnerskú dohodu, poskytne informácie o plánovanom profile výdavkov vo formáte uvedenej tabuľky 1.
Tabuľka 1
|
Výdavky verejnej správy vyjadrené ako podiel HDP |
2014 |
2015 |
2016 |
2017 |
2018 |
2019 |
2020 |
|
P51 |
X |
X |
X |
X |
X |
X |
X |
b) Členské štáty, v ktorých viac ako 15 % a menej ako 65 % obyvateľstva žije v menej rozvinutých regiónoch, tiež poskytnú informácie o plánovanom profile výdavkov v týchto menej rozvinutých regiónoch vo formáte tabuľky 2.
Tabuľka 2
|
|
2014 |
2015 |
2016 |
2017 |
2018 |
2019 |
2020 |
|
Tvorba hrubého fixného kapitálu verejnej správy v menej rozvinutých regiónoch vyjadrená ako podiel HDP |
X |
X |
X |
X |
X |
X |
X |
c) Členské štáty poskytnú Komisii informácie o hlavných makroekonomických ukazovateľoch a odhadoch príslušnej úrovne verejných alebo rovnocenných štrukturálnych výdavkov.
d) Členské štáty, v ktorých viac ako 15 % a menej ako 65 % obyvateľstva žije v menej rozvinutých regiónoch, tiež poskytnú Komisii informácie o metóde použitej pri odhade tvorby hrubého fixného kapitálu v týchto regiónoch. Na tento účel použijú členské štáty údaje o verejných investíciách na regionálnej úrovni, ak sú k dispozícii. V prípade nedostupnosti takýchto údajov alebo v riadne odôvodnených prípadoch vrátane významnej zmeny územného členenia členského štátu v rokoch 2014 – 2020 vymedzeného v nariadení (ES) č. 1059/2003, môže sa tvorba hrubého fixného kapitálu odhadnúť uplatnením regionálnych ukazovateľov verejných výdavkov alebo údajov o pomere regionálneho obyvateľstva k národnej úrovni verejných investícií.
e) Po uzavretí dohody medzi Komisiou a členským štátom sa tabuľka 1 a prípadne tabuľka 2 vloží do partnerskej dohody príslušného členského štátu ako referenčná úroveň verejných alebo rovnocenných štrukturálnych výdavkov, ktorú je potrebné zachovať v období rokov 2014 – 2020.
2.2 Overovanie v polovici obdobia
a) V čase overovania v polovici obdobia má členský štát záujem zachovať úroveň verejných alebo rovnocenných štrukturálnych výdavkov, ak priemerné ročné výdavky počas rokov 2014 až 2017 sa rovnali alebo boli vyššie ako referenčná úroveň výdavkov stanovená v partnerskej dohode.
b) Komisia po uskutočnení overenia v polovici obdobia môže po porade s členským štátom upraviť referenčnú úroveň verejných alebo rovnocenných štrukturálnych výdavkov uvedenú v partnerskej dohode, ak sa ekonomická situácia členského štátu v porovnaní so situáciou odhadovanou v čase prijatia partnerskej dohody výrazne zmenila.
2.3 Overovanie ex post
V čase overovania ex post má členský štát záujem zachovať úroveň verejných alebo rovnocenných štrukturálnych výdavkov, ak priemerné ročné výdavky počas rokov 2014 až 2020 sa rovnali alebo boli vyššie ako referenčná úroveň výdavkov stanovená v partnerskej dohode.
3. SADZBY FINANČNÝCH OPRÁV PO OVERENÍ EX POST
Ak sa Komisia rozhodne vykonať finančnú opravu v súlade s článkom 95 ods. 6, sadzba finančnej opravy sa vypočíta odpočítaním 3 % z rozdielu medzi referenčnou úrovňou partnerskej dohody a dosiahnutou úrovňou, ktorá sa vyjadrí ako percento referenčnej úrovne, a následným vydelením výsledku číslom 10. Finančná oprava sa určí uplatnením tejto sadzby finančnej opravy na príspevok z fondov pridelený príslušnému členskému štátu pre menej rozvinuté regióny na celé programové obdobie.
Ak rozdiel medzi referenčnou úrovňou partnerskej dohody a dosiahnutou úrovňou, ktorá sa vyjadrí ako percento referenčnej úrovne uvedenej v partnerskej dohode, predstavuje 3 % alebo menej, nevykoná sa žiadna finančná oprava.
Finančná oprava nepresiahne 5 % z finančných prostriedkov pridelených príslušnému členskému štátu z fondov pre menej rozvinuté regióny na celé programové obdobie.
PRÍLOHA XI
Ex ante kondicionality
ČASŤ I: Tematické ex ante kondicionality
|
Tematické ciele |
Investičné priority |
Ex ante kondicionality |
Kritériá plnenia |
|
1. posilnenie výskumu, technologického rozvoja a inovácií; (cieľ výskum a vývoj) (podľa článku 9 prvého odseku bodu 1) |
EFRR: — Všetky investičné priority v rámci tematického cieľa č. 1. |
1.1. Výskum a inovácie: existencia národnej a/alebo regionálnej stratégie inteligentnej špecializácie, ktorá je v súlade s národným programom reforiem, na získanie súkromných financií na výskum a vývoj, ktoré spĺňajú znaky národných a regionálnych systémov výskumu a inovácií dosahujúcich vynikajúce výsledky. |
— Zavedená je vnútroštátna alebo regionálna stratégia inteligentnej špecializácie, ktorá: — — je založená na SWOT alebo podobnej analýze s cieľom sústrediť zdroje na obmedzený počet priorít v oblasti výskumu a inovácií, — opisuje opatrenia na podporu súkromných investícií do výskumu a vývoja, — obsahuje monitorovací mechanizmus. — Bol prijatý rámec opisujúci dostupné rozpočtové zdroje na výskum a inovácie. |
|
EFRR: — Rozšírenie výskumnej a inovačnej infraštruktúry (výskum a inovácie) a kapacít na rozvoj excelentnosti v oblasti výskumu a inovácií a podpora kompetenčných centier, najmä centier európskeho záujmu. |
1.2 Výskumná a inovačná infraštruktúra. Existencia viacročného plánu na zostavenie rozpočtu a zoradenie investícií podľa priority. |
— Bol prijatý orientačný viacročný plán na zostavenie rozpočtu a zoradenie investícií súvisiacich s prioritami Únie a v prípade potreby s Európskym strategickým fórom o výskumných infraštruktúrach (ESFRI) podľa priority. |
|
|
2. Zlepšenie prístupu k informačným a komunikačným technológiám (IKT), zlepšenie ich využívania a kvality (cieľ v oblasti širokého pásma) (podľa článku 9 prvého odseku bodu 2) |
EFRR: — Vývoj produktov a služieb IKT, elektronického obchodu a posilnenie dopytu po IKT. — Posilnenie aplikácií IKT v rámci elektronickej štátnej správy, elektronického vzdelávania, elektronického začlenenia, elektronickej kultúry a elektronického zdravotníctva. |
2.1. Rast v oblasti digitálnych služieb: strategický politický rámec pre digitálny rast, ktorý má podporovať finančne dostupné, kvalitné a interoperabilné súkromné a verejné služby využívajúce IKT a zvýšiť ich využívanie občanmi vrátanezraniteľných skupín, podnikateľskými subjektmi a verejnou správou vrátane cezhraničných iniciatív. |
— Zavedený je strategický politický rámec pre rast v oblasti digitálnych služieb, napríklad v rámci národnej alebo regionálnej stratégie pre inteligentnú špecializáciu, ktorý obsahuje: — zostavenie rozpočtu a zoradenie činností podľa priorít pomocou SWOT alebo podobnej analýzy, ktorá je v súlade s hodnotiacou tabuľkou Digitálnej agendy pre Európu, — analýzu vyváženej podpory pre dopyt a ponuku IKT, ktorá sa mala vykonať, — ukazovatele na meranie pokroku intervencií v oblastiach, ako je digitálna gramotnosť, elektronické začlenenie, elektronická dostupnosť, a pokroku elektronického zdravotníctva, v medziach stanovených v článku 168 ZFEÚ, ktoré sú v prípade potreby v súlade s príslušnými sektorovými stratégiami Únie alebo národnými či regionálnymi stratégiami, — posúdenie potrieb na posilnenie budovania kapacít IKT. |
|
EFRR: — Rozšírenie širokopásmového pripojenia a zavádzanie vysokorýchlostných sietí a podpora prijatia nastupujúcich technológií a sietí pre digitálne hospodárstvo. |
2.2. Infraštruktúra sietí novej generácie (NGN): existencia národných alebo regionálnych plánov NGN, ktoré zohľadňujú regionálne činnosti s cieľom dosiahnuť ciele Únie týkajúce sa vysokorýchlostného prístupu na internet, zameriavajúc sa na oblasti, kde trh neposkytuje otvorenú infraštruktúru za dostupnú cenu a kvalitu v súlade s pravidlami hospodárskej súťaže a štátnej pomoci v Únii, a poskytovanie dostupných služieb pre zraniteľné skupiny. |
— Zavedený je vnútroštátny alebo regionálny plán NGN, ktorý obsahuje: — plán investícií do infraštruktúry vychádzajúci z ekonomickej analýzy s prihliadnutím na existujúcu súkromnú a verejnú infraštruktúru a plánované investície, — udržateľné investičné modely, ktoré podporujú hospodársku súťaž a poskytujú prístup k otvorenej,finančne dostupnej, kvalitnej a nadčasovej infraštruktúre a službám, — opatrenia na podporu súkromných investícií. |
|
|
3. Zvýšenie konkurencieschopnosti malých a stredných podnikov (MSP) (podľa článku 9 prvého odseku bodu 3) |
EFRR: — Podpora podnikania, najmä prostredníctvom uľahčenia ekonomického využívania nových myšlienok a podpory zakladania nových firiem, a to aj prostredníctvom podnikateľských inkubátorov. — Podpora kapacity MSP rásť na regionálnych, národných a medzinárodných trhoch a zapojiť sa do inovačného procesu. |
3.1. Vykonali sa konkrétne činnosti na posilnenie presadzovania podnikania s prihliadnutím na iniciatívu „Small Business Act“ (SBA). |
— Týmito konkrétnymi činnosťami sú: — opatrenia zavedené s cieľom znížiť čas a náklady potrebné na založenie podniku so zreteľom na ciele SBA, — opatrenia zavedené s cieľom znížiť čas potrebný na získanie licencií a povolení na začatie a vykonávanie určitých činností podniku so zreteľom na ciele SBA, — mechanizmus zavedený na monitorovanie realizácie opatrení SBA, ktoré boli zavedené, a na posudzovanie vplyvu na MSP. |
|
4. Podpora prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo vo všetkých sektoroch (podľa článku 9 prvého odseku bodu 4) |
EFRR + Kohézny fond: — Podpora energetickej efektívnosti, inteligentného riadenia energie a využívania energie z obnoviteľných zdrojov vo verejných infraštruktúrach vrátane verejných budov a v sektore bývania. |
4.1. Uskutočnili sa opatrenia na podporu nákladovo efektívnych zlepšení efektívnosti koncového využívania energie a nákladovo efektívnych investícií do energetickej efektívnosti pri stavbe alebo renovácii budov. |
— Opatreniami sú: — opatrenia na zabezpečenie minimálnych požiadaviek súvisiacich s energetickou hospodárnosťou budov v súlade s článkami 3, 4 a 5 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2010/31/EÚ (1), — opatrenia potrebné na zavedenie systému certifikácie energetickejhospodárnosti budov v súlade s článkom 11 smernice 2010/31/EÚ, — opatrenia na zabezpečenie strategického plánovania energetickej efektívnosti v súlade s článkom 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2012/27/EÚ (2), — opatrenia v súlade s článkom 13 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/32/ES (3) o energetickej efektívnosti konečného využitia energie a energetických službách, aby sa zabezpečilo poskytnutie individuálnych meračov koncovým zákazníkom, pokiaľ je to technicky možné, za rozumnú a primeranú cenu vo vzťahu k možným úsporám energie. |
|
EFRR + Kohézny fond: — Podpora využívania vysoko účinnej kombinovanej výroby tepla a elektrickej energie na základe užitočného dopytu. |
4.2. Vykonali sa opatrenia na podporu vysoko efektívnej kombinovanej výroby tepla a elektrickej energie. |
— Opatreniami sú: — podpora kombinovanej výroby vychádza z dopytu po využiteľnom teple a z úspor primárnej energie v súlade s článkom 7 ods. 1 a článkom 9 ods. 1 písm. a) a b) smernice 2004/8/ES. Členské štáty alebo ich príslušné orgány zhodnotili existujúci legislatívny a regulačný rámec s ohľadom na postupy pri udeľovaní povolení alebo na iné postupy s cieľom: —a) podnecovať navrhovanie jednotiek na kombinovanú výrobu tepla a elektrickej energie, aby sa uspokojil ekonomicky zdôvodnený dopyt povýrobe využiteľného tepla a predchádzať výrobe väčšieho množstva tepla, než je využiteľné teplo, a b) znížiť regulačné a neregulačné prekážky, aby sa zvýšila kombinovaná výroba tepla a elektrickej energie. |
|
|
EFRR+Kohézny fond: — Podpora výroby a distribúcie energie z obnoviteľných zdrojov. |
4.3. Vykonali sa opatrenia na podporu výroby a distribúcie energie z obnoviteľných zdrojov (2). |
— Zaviedli sa transparentné systémy podpory, prioritný prístup do siete alebo garantovaný prístup a priorita pri prenose, ako aj štandardné pravidlá týkajúce sa znášania a rozdelenia nákladov na technické úpravy, ktoré boli uverejnené, v súlade s článkom 14 ods. 1 a článkom 16 ods. 2 a 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/28/ES (2). — Členský štát prijal národný akčný plán pre energie z obnoviteľných zdrojov energie v súlade s článkom 4 smernice 2009/28/ES. |
|
|
5. Podpora prispôsobovania sa zmene klímy, predchádzanie a riadenie rizika (cieľ v oblasti zmeny klímy) (podľa článku 9 prvého odseku bodu 5) |
EFRR+Kohézny fond: — Podpora investícií na riešenie osobitných rizík, zabezpečenie odolnosti proti katastrofám a vyvíjanie systémov zvládania katastrof. |
5.1. Predchádzanie rizikám a riadenie rizika: existencia národných alebo regionálnych hodnotení rizík na účely riadenia katastrof s ohľadom na prispôsobovanie sa zmene klímy. |
— Zavedie sa národné alebo regionálne posúdenie rizika s týmito prvkami: — opis postupu, metodiky, metód a údajov, ktoré nie sú citlivé, využívaných na posúdenie rizika, a kritériá prioritizácie investícií založených na riziku, — opis scenárov s jedným rizikom a viacerými rizikami, — v prípade potreby zohľadnenie národných stratégií na prispôsobovanie sa zmene klímy. |
|
6. Zachovanie a ochrana životného prostredia a podpora efektívneho využívania zdrojov (podľa článku 9 prvého odseku bodu 6) |
EFRR + Kohézny fond: — Investovanie do sektora vodného hospodárstva s cieľom splniť požiadavky environmentálneho acquis Únie a riešiť otázku potrieb identifikovaných členskými štátmi, pokiaľ ide o investície presahujúce rámec týchto požiadaviek. |
6.1. Vodné hospodárstvo: Existencia a) cenovej politiky v oblasti vôd, ktorá zabezpečuje primerané stimuly pre používateľov na efektívne využívanie vody a b) primeraný príspevok rozličných spôsobov využívania vody na úhradu nákladov za vodohospodárske služby vo výške schválenej v pláne riadenia povodia pre investície podporené z operačných programov. |
— V sektoroch podporovaných z EFRR a Kohézneho fondu členský štát zabezpečil príspevok rôznych spôsobov využívania vody k úhrade nákladov na vodohospodárske služby podľa sektorov v súlade s článkom 9 ods. 1 prvou zarážkou smernice 2000/60/ES podľa potreby so zreteľom na sociálne, environmentálne a hospodárske účinky tejto úhrady, ako aj na geografické a klimatické podmienky dotknutého regiónu alebo regiónov. — Prijatie plánu manažmentu povodia pre správne územie povodia v súlade s článkom 13 smernice 2000/60/ES. |
|
EFRR + Kohézny fond: — Investovanie do sektora odpadového hospodárstva s cieľom splniť požiadavky environmentálneho acquis Únie a riešiť otázku potrieb identifikovaných členskými štátmi, pokiaľ ide o investície presahujúce rámec týchto požiadaviek. |
6.2. Sektor odpadového hospodárstva: Podpora hospodárnych a environmentálne udržateľných investícií v sektore odpadového hospodárstva najmä prostredníctvom vypracovania plánov odpadového hospodárstva v súlade so smernicou 2008/98/ES o odpade a o zrušení určitých smerníc (ďalej len „smernica o odpade“) a v súlade s hierarchiou odpadového hospodárstva |
— Komisii bola predložená správa o vykonávaní vyžadovaná podľa článku 11 ods. 5 smernice 2008/98/ES, pokiaľ ide o pokrok pri plnení cieľov stanovených v článku 11 smernice 2008/98/ES. — Existencia jedného alebo viacerých programov odpadového hospodárstva, ako sa vyžaduje v článku 28 smernice 2008/98/ES. — Existencia programov na predchádzanie vzniku odpadu, ako sa vyžaduje v článku 29 smernice 2008/98/ES. — Prijali sa opatrenia potrebné na dosiahnutie cieľov prípravy na opätovné použitie a recykláciu do roku 2020 v súlade s článkom 11 ods. 2 smernice 2008/98/ES. |
|
|
7. podpora udržateľnej dopravy a odstraňovanie prekážok v kľúčových sieťových infraštruktúrach; (podľa článku 9 prvého odseku bodu 7) |
EFRR + Kohézny fond: — Podpora multimodálneho jednotného európskeho dopravného priestoru pomocou investícií do TEN-T. — Vývoj a modernizácia komplexných, interoperabilných železničných systémov vysokej kvality a podpora opatrení na znižovanie hluku. — Vývoj a zlepšovanie ekologicky priaznivých (a to aj nehlučných) a nízkouhlíkových dopravných systémov vrátane vnútrozemských vodných ciest a námornej prepravy, prístavov, multimodálnych spojení a letiskovej infraštruktúry na podporu udržateľnej regionálnej a miestnej mobility. EFRR: — Posilnenie regionálnej mobility prepojením sekundárnych a terciárnych uzlov s infraštruktúrou TEN-T vrátane multimodálnych uzlov. |
7.1. Doprava: existencia komplexného plánu alebo plánov alebo rámca či rámcov pre dopravné investície v súlade s inštitucionálnou štruktúrou členských štátov (vrátane verejnej dopravy na regionálnej a miestnej úrovni), ktorý podporuje rozvoj infraštruktúry a zlepšuje prepojenie na úplnú a základnú sieť TEN-T. |
— Existuje komplexný plán či plány alebo rámec či rámce pre dopravné investície, ktoré spĺňajú právne požiadavky na strategické environmentálne posúdenie a stanovujú: — — príspevok k jednotnému európskemu dopravnému priestoru v súlade s článkom 10 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1315/2013 (3) vrátane priorít pre investície do: — — základnej siete TEN-T a úplnej siete, pričom sa počíta s investíciami z EFRR a Kohézneho fondu, a — sekundárnej siete, — realistickú a kvalitnú realizáciu projektov, pri ktorých sa počíta s podporou zo strany EFRR a Kohézneho fondu; — opatrenia na zabezpečenie kapacity sprostredkovateľských orgánov a prijímateľov pri vykonávaní naplánovaných projektov. |
|
EFRR + Kohézny fond: — Podpora multimodálneho jednotného európskeho dopravného priestoru pomocou investícií do transeurópskej dopravnej siete (TEN-T). — Vývoj a modernizácia komplexných, interoperabilných železničných systémov vysokej kvality a podpora opatrení na znižovanie hluku. — Vývoj a zlepšovanie ekologicky priaznivých (a to aj nehlučných) a nízkouhlíkových dopravných systémov vrátane vnútrozemských vodných ciest a námornej prepravy, prístavov, multimodálnych spojení a letiskovej infraštruktúry na podporu udržateľnej regionálnej a miestnej mobility. EFRR: — Posilnenie regionálnej mobility prepojením sekundárnych a terciárnych uzlov s infraštruktúrou TEN-T vrátane multimodálnych uzlov. |
7.2. Železničná doprava: existencia komplexného plánu či plánov alebo rámca či rámcov dopravy s osobitnou časťou venovanou rozvoju železničnej siete v súlade s inštitucionálnouštruktúrou členských štátov (vrátane verejnej dopravy na regionálnej a miestnej úrovni), ktorý podporuje rozvoj infraštruktúry a zlepšuje prepojenie na úplnú a základnú sieť TEN-T. Investície zahŕňajú mobilné aktíva, interoperabilitu a budovanie kapacít. |
— V rámci uvedeného plánu či plánov alebo rámca či rámcov dopravy existuje časť venovaná rozvoju železničnej siete, ktorá spĺňa právne požiadavky na strategické environmentálneposúdenie a stanovuje realistickya kvalitne vypracovaný plán realizácie projektov (vrátane časového plánu a rozpočtového rámca). — Opatrenia na zabezpečenie kapacity sprostredkovateľských orgánov a prijímateľov pri vykonávaní naplánovaných projektov. |
|
|
EFRR + Kohézny fond: — Podpora multimodálneho jednotného európskeho dopravného priestoru pomocou investícií do TEN-T. — Vývoj a modernizácia komplexných, interoperabilných železničných systémov vysokej kvality a podpora opatrení na znižovanie hluku. — Vývoj a zlepšovanie ekologicky priaznivých (a to aj nehlučných) a nízkouhlíkových dopravných systémov vrátane vnútrozemských vodných ciest a námornej prepravy, prístavov, multimodálnych spojení a letiskovej infraštruktúry na podporu udržateľnej regionálnej a miestnej mobility. EFRR: — Posilnenie regionálnej mobility prepojením sekundárnych a terciárnych uzlov s infraštruktúrou TEN-T vrátane multimodálnych uzlov. |
7.3. Iné druhy dopravy vrátane vnútrozemských vodných ciest a námornej prepravy, prístavov, multimodálnych spojení a letiskovej infraštruktúry: existencia komplexného) plánu či plánov alebo rámca či rámcov dopravy s osobitnou časťou venovanou vnútrozemským vodným cestám a námornej preprave, prístavom, multimodálnym spojeniam a letiskovej infraštruktúre, ktoré prispievajú k zlepšovaniu prepojenia na úplnú a základnú sieť TEN-T a podporujú udržateľnú regionálnu a miestnu mobilitu. |
— Existencia časti venovanej vnútrozemským vodným cestám a námornej preprave, prístavom, multimodálnym spojeniam a letiskovej infraštruktúre v rámci plánu či plánov alebo rámca či rámcov dopravy, ktorá: — — je v súlade s právnymi požiadavkami na strategické environmentálne posúdenie, — stanovuje realisticky a kvalitne vypracovaný plán realizácie projektov (vrátane časového plánu a rozpočtového rámca). — Opatrenia na zabezpečenie kapacity sprostredkovateľských orgánov a prijímateľov pri vykonávaní naplánovaných projektov. |
|
|
EFRR: — Zlepšenie energetickej efektívnosti a bezpečnosti dodávok prostredníctvom rozvoja inteligentných systémov distribúcie, uskladňovania a prenosu energie a prostredníctvom integrácie distribuovanej výroby energie z obnoviteľných zdrojov. |
7.4 Rozvoj inteligentných systémov distribúcie, uchovávania a prepravy energie. Existencia komplexných plánov investícií do inteligentnej energetickej infraštruktúry a regulačných opatrení, ktoré prispievajú k zlepšeniu energetickej efektívnosti a bezpečnosti dodávok. |
— Zavedené sú komplexné plány, ktoré opisujú priority národnej energetickej infraštruktúry a ktoré sú: — — v súlade s článkom 22 smernice 2009/72/ES a článkom 22 smernice 2009/73/ES, ak sú uplatniteľné, a — v súlade s príslušnými regionálnymi plánmi investícií podľa článku 12 a s desaťročným plánom Únie pre rozvoj sietí podľa článku 8 ods. 3 písm. b) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 714/2009 (4) a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 715/2009 (5) a — v súlade s článkom 3 ods. 4 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 347/2013 (6). — Tieto plány obsahujú: — — realistickú a kvalitnú realizáciu projektov, pri ktorých sa počíta s podporou zo strany EFRR, — opatrenia na dosiahnutie cieľov v oblasti sociálnej a hospodárskej súdržnosti a ochrany životného prostredia v súlade s článkom 3 ods. 10 smernice 2009/72/ES a článkom 3 ods. 7 smernice 2009/73/ES, — opatrenia na optimalizáciu využitia energie a podporu energetickej efektívnosti v súlade s článkom 3 ods. 11 smernice 2009/72/ES a článkom 3 ods. 8 smernice 2009/73/ES. |
|
|
8. Podpora udržateľnej a kvalitnej zamestnanosti a mobility pracovnej sily (cieľ v oblasti zamestnanosti) (podľa článku 9 prvého odseku bodu 8) |
ESF: — Prístup uchádzačov o zamestnanie a neaktívnych osôb k zamestnaniu vrátane dlhodobo nezamestnaných a osôb, ktoré sú vzdialené od trhu práce, a to aj prostredníctvom miestnych iniciatív v oblasti zamestnávania, a podpora mobility pracovnej sily. |
8.1. Vytváranie a realizácia aktívnych politík trhu práce so zreteľom na usmernenia politiky zamestnanosti. |
— Služby zamestnanosti majú možnosť zabezpečiť a zabezpečujú: — — personalizované služby a aktívne a preventívne opatrenia na trhu práce, ktoré sa realizujú včas, sú prístupné pre všetkých uchádzačov o prácu a zameriavajú sa osoby najviac ohrozené rizikom sociálneho vylúčenia vrátane osôb z marginalizovaných komunít; — komplexné a transparentné informácie o nových pracovných miestach a príležitostiach na zamestnanie pri zohľadnení meniacich sa potrieb pracovného trhu. — Služby zamestnanosti vypracovali formálne alebo neformálne dohody o spolupráci s príslušnými zainteresovanými stranami. |
|
ESF: — Samostatná zárobková činnosť, podnikanie, zakladanie podnikov vrátane inovatívnych mikropodnikov a malých a stredných podnikov. EFRR: — Podpora vývoja podnikateľských inkubátorov a investičná podpora samostatnej zárobkovej činnosti, mikropodnikov a zakladania podnikov. |
8.2. Samostatná zárobková činnosť, podnikanie a zakladanie podnikov: existencia strategického politického rámca pre inkluzívne začatie činnosti. |
— Zavedený je strategický politický rámec pre inkluzívnu podporu na začatie činnosti, ktorý obsahuje tieto prvky: — opatrenia zavedené s cieľom znížiť čas a náklady potrebné na založenie podniku so zreteľom na ciele SBA, — opatrenia zavedené s cieľom znížiť čas potrebný na získanie licencií a povolení na začatie a vykonávanie určitých činností podniku so zreteľom na ciele SBA, — opatrenia spájajúce vhodné služby rozvoja podnikania a finančné služby (prístup ku kapitálu) vrátane služieb pre znevýhodnené skupiny, oblasti alebo oboje v prípade potreby. |
|
|
ESF: — Modernizácia inštitúcií trhu práce, ako sú verejné a súkromné služby zamestnanosti a zlepšenie prispôsobenia sa potrebám trhu práce vrátane opatrení zameraných na zlepšenie nadnárodnej pracovnej mobility, ako aj prostredníctvom programov mobility a lepšej spolupráce medzi inštitúciami a príslušnými zainteresovanými stranami. EFRR: — Investície do infraštruktúry pre služby zamestnanosti. |
8.3. Inštitúcie trhu práce sú modernizované a posilnené so zreteľom na usmernenia politiky zamestnanosti. Reformám inštitúcií trhu práce predchádza jasný strategický politický rámec a ►C1 ex ante posúdenie ◄ zahŕňajúce rodovú dimenziu. |
— Opatrenia zamerané na reformu služieb zamestnanosti s cieľom vybaviť ich kapacitou na zabezpečovanie: — — personalizovaných služieb a aktívnych a preventívnych opatrení na trhu práce, ktoré sa realizujú včas, sú prístupné pre všetkých uchádzačov o prácu a zameriavajú sa osoby najviac ohrozenérizikom sociálnehovylúčenia vrátane osôb z marginalizovaných komunít, — komplexné a transparentné informácie o nových pracovných miestach a príležitostiach na zamestnanie pri zohľadnení meniacich sa potrieb pracovného trhu. — Súčasťou reformy služieb zamestnanosti bude aj vytvorenie formálnych alebo neformálnych sietí spolupráce s príslušnými zainteresovanými stranami. |
|
|
ESF: — Aktívne a zdravé starnutie. |
8.4. Aktívne a zdravé starnutie: vytváranie politík aktívneho starnutia so zreteľom na usmernenia politiky zamestnanosti. |
— Príslušné zainteresované strany sa zapájajú do vytvárania a sledovania politík aktívneho starnutia s cieľom udržať starších pracovníkov na trhu práce a podporiť ich zamestnanosť. — Členský štát zaviedol opatrenia na podporu aktívneho starnutia. |
|
|
ESF: — Prispôsobenie pracovníkov, podnikov a podnikateľov zmenám. |
8.5. Prispôsobenie pracovníkov, podnikov a podnikateľov zmenám: existencia politík, ktorých cieľom je podporiť predvídanie a dobré riadenie zmeny a reštrukturalizácie. |
— Zavedené sú nástroje na podporu sociálnych partnerov a orgánov verejnej správy pri vytváraní a sledovaní proaktívnych prístupov k zmene a reštrukturalizácii, ktoré zahŕňajú opatrenia: — na podporu predvídania zmien, — na podporu prípravy procesu reštrukturalizácie a jeho riadenia. |
|
|
ESF: — Udržateľné začleňovanie mladých ľudí, najmä tých bez zamestnania, vzdelania alebo odbornej prípravy vrátane mladých ľudí ohrozených sociálnym vylúčeníma mladých ľudí z marginalizovaných komunít, na pracovný trh, a to aj prostredníctvom záruky pre mladých. |
8.6. Existencia strategického politického rámca na podporu zamestnanosti mladých, a to aj uplatňovaním záruky pre mladých. Táto ex ante kondicionalita sa týka len vykonávania Iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí. |
— Zavedený je strategický politický rámec na podporu zamestnanosti mladých, ktorý: — sa zakladá na dôkazoch hodnotiacich výsledky pre mladých ľudí, ktorí nemajú zamestnanie, ani nie sú zapojení do procesu vzdelávania alebo odbornej prípravy,na základe ktorých sa môžu vypracovať cielené politiky a sledovať vývoj, — určuje relevantný orgán verejnej správy zodpovedný za opatrenia v oblasti zamestnania mladých a koordináciu partnerstiev na všetkých úrovniach a vo všetkých sektoroch, — zahŕňa všetky zainteresované strany, ktoré sa podieľajú na riešení otázky nezamestnanosti mladých, — umožňuje včasnú intervenciu a aktiváciu, — obsahuje opatrenia na podporu prístupu k zamestnaniu, zlepšovania zručností, pracovnej mobility a udržateľného začleňovania mladých ľudí, ktorí nemajú zamestnanie, ani nie sú zapojení do procesu vzdelávania alebo odbornej prípravy, na pracovný trh. |
|
|
9. Podpora sociálneho začlenenia a boj proti chudobe a akejkoľvek diskriminácii (cieľ v oblasti chudoby) (podľa článku 9 prvého odseku bodu 9) |
ESF: ►C1
— Aktívne začlenenie, a to aj s cieľom podporovať rovnosť príležitostí a aktívnu účasť a zlepšenie zamestnateľnosti. EFRR: — Investície do zdravotníckej a sociálnej infraštruktúry, ktorí prispieva k národnému, regionálnemu a miestnemu rozvoju, znižuje nerovnosť z hľadiska zdravotného stavu a podporuje sociálnezačleňovanie prostredníctvom lepšieho prístupu k sociálnym, kultúrnym a rekreačným službám a prechod z inštitucionálnych služieb na komunitné. — Poskytovanie podpory fyzickej, ekonomickej a sociálnej regenerácie znevýhodnených komunít v mestských a vidieckych oblastiach. |
9.1. Existencia a vykonávanie národného strategického politického rámca pre znižovanie chudoby, ktorý je zameraný na aktívne začlenenie osôb vyčlenených z trhu práce so zreteľom na usmernenia politiky zamestnanosti. |
— Zavedený je národný strategický politický rámec pre znižovanie chudoby, zameraný na aktívne začleňovanie, ktorý: — — poskytuje dostatok dôkazov, na základe ktorých sa dajú stanoviť politiky v oblasti znižovania chudoby a sledovať vývoj, — obsahuje opatrenia na podporu plnenia národného cieľa v oblasti chudoby a sociálneho vylúčenia (ako sa uvádza v národnom programe reforiem), ktorý zahŕňa podporu udržateľných akvalitných pracovných príležitostí pre ľudí, ktorým najviac hrozí sociálne vylúčenie, vrátane osôb z marginalizovaných komunít, — zahŕňa príslušné strany zainteresované v oblasti boja proti chudobe, — obsahuje opatrenia pre prechod od inštitucionálnej starostlivosti k starostlivosti na úrovni komunít v závislosti od zistených potrieb, — Na žiadosť a podľa potreby sa príslušným zainteresovaným stranám poskytne podpora pri predkladaní žiadostí o projekty a pri vykonávaní a riadení vybraných projektov. |
|
ESF: — Sociálno-ekonomická integrácia marginalizovaných komunít, ako sú Rómovia. EFRR: — Investície do zdravotníckej a sociálnej infraštruktúry, ktorá prispieva k národnému, regionálnemu a miestnemu rozvoju, znižuje nerovnosť z hľadiska zdravotného stavu a podporuje sociálne začleňovanie na základe lepšieho prístupu k sociálnym, kultúrnym a rekreačným službám a prechodu z inštitucionálnych služieb na komunitné. — Poskytovanie podpory fyzickej, ekonomickej a sociálnej regenerácie znevýhodnených komunít v mestských a vidieckych oblastiach. — Investovanie do vzdelania, školení a odbornej prípravy pre zručnosti a celoživotného vzdelávania na základe rozvoja vzdelávacej infraštruktúry a infraštruktúry odbornej prípravy. |
9.2. Zavedený je národný strategický politický rámec integrácie Rómov. |
— Zavedený je národný strategický politický rámec integrácie Rómov, ktorý: — — stanovuje dosiahnuteľné národné ciele pre integráciu Rómov na premostenie medzery existujúcej vo vzťahu k ostatnému obyvateľstvu. Tieto ciele by mali riešiť štyri ciele Únie týkajúce sa integrácie Rómov, ktoré zahŕňajú prístup ku vzdelaniu, zamestnaniu, zdravotnej starostlivosti a bývaniu, — v príslušných prípadoch identifikuje znevýhodnené mikroregióny alebo segregované štvrte, kde žijú najodkázanejšie komunity, s použitím uždostupných sociálno-ekonomických a územných ukazovateľov (t. j. veľmi nízka úroveň vzdelanosti, dlhodobá nezamestnanosť atď.), — zahŕňa výkonné metódy sledovania na posúdenie vplyvu opatrení na integráciu Rómov a mechanizmy preskúmania na prispôsobovanie stratégie, — je navrhnutá, vykonáva sa a monitoruje v úzkej spolupráci a neustálom dialógu s rómskou občianskou spoločnosťou, regionálnymi a miestnymi orgánmi verejnej správy. — Na žiadosť a podľa potreby sa príslušným zainteresovaným stranám poskytne podpora pri predkladaní žiadostí o projekty a pri vykonávaní a riadení vybraných projektov. |
|
|
ESF: — Zlepšenia prístupu k cenovo prístupným, trvalo udržateľným a kvalitným službám vrátane zdravotnej starostlivosti a sociálnych služieb všeobecného záujmu. EFRR: — Investície do zdravotníckej a sociálnej infraštruktúry, ktoré prispieva k národnému, regionálnemu a miestnemu rozvoju, znižuje nerovnosť z hľadiska zdravotného stavu a podporuje sociálnezačleňovanie prostredníctvom lepšieho prístupu k sociálnym, kultúrnym a rekreačným službám a prechodu od inštitucionálnych služieb na komunitné. |
9.3. Zdravie: existencia národného alebo regionálneho strategického politického rámca pre zdravie v medziach článku 168 ZFEÚ, ktorý zabezpečí ekonomickú udržateľnosť. |
— Zavedený je národný alebo regionálny strategický politický rámec pre zdravie, ktorý zahŕňa: — — koordinované opatrenia na zlepšenie prístupu k zdravotným službám, — opatrenia na podporu efektívnosti sektora zdravotníctva prostredníctvom zavádzania modelov poskytovania služieb a infraštruktúry, — systém monitorovania a kontroly. — Členský štát alebo región prijal rámec orientačne opisujúci dostupné rozpočtové prostriedky a nákladovo efektívnu koncentráciuprostriedkov na prioritné potreby pre zdravotnú starostlivosť. |
|
|
10. Investovanie do vzdelania, školení a odbornej prípravy pre zručnosti a celoživotného vzdelávania (cieľ v oblasti vzdelávania) (podľa článku 9 prvého odseku bodu 10) |
ESF: — Zníženie miery predčasného ukončovania školskej dochádzky, a predchádzanie takémuto ukončovaniu, a podpora rovnocenného prístupu ku kvalitnému predškolskému, základnému a stredoškolskému vzdelávaniu vrátane (formálnych, neformálnych a in formálnych) spôsobov vzdelávania za účelom opätovného začlenenia do vzdelávania a odbornej prípravy. EFRR: — Investovanie do vzdelania, školení a odbornej prípravy pre zručnosti a celoživotného vzdelávania na základe rozvoja vzdelávacej infraštruktúry a infraštruktúry odbornej prípravy. |
10.1. Predčasné ukončovanie školskej dochádzky: existencia strategického politického rámca na zníženie miery predčasného ukončenia školskej dochádzky v medziach článku 165 ZFEÚ. |
— Zavedený je systém na zhromažďovanie a analýzu údajov a informácií o predčasnom ukončovaní školskej dochádzky na príslušných úrovniach, ktorý: — — poskytuje dostatok dôkazov, na základe ktorých sa dajú stanoviť cielené politiky, a sleduje vývoj. — Zavedený je strategický politický rámec týkajúci sa predčasného ukončovania školskej dochádzky, ktorý: — — je založený na dôkazoch, — sa vzťahuje na príslušné oblasti vzdelávania vrátane predškolského vzdelávania, zameriava sa najmä na zraniteľné skupiny, ktoré najviac ohrozuje predčasné ukončovanie školskej dochádzky, vrátane marginalizovaných komunít a zaoberá sa preventívnymi, intervenčnými a kompenzačnými opatreniami, — zahŕňa všetky oblasti politík a zainteresované strany, ktorých sa dotýka riešenie predčasného ukončovania školskej dochádzky. |
|
ESF: — Zlepšenie kvality a efektívnosti terciárneho a ekvivalentného vzdelávania a prístupu k nemu s cieľom zvýšiť počet študujúcich a úroveň vzdelania,najmä v prípade znevýhodnených skupín. EFRR: — Investovanie do vzdelania, školení a odbornej prípravy pre zručnosti a celoživotného vzdelávania na základe rozvoja vzdelávacej infraštruktúry a infraštruktúry odbornej prípravy. |
10.2. Vyššie vzdelávanie: existencia národného alebo regionálneho strategického politického rámca na zvýšenie dosahovania terciárneho vzdelávania a zvýšenie jeho kvality a účinnosti v medziach článku 165 ZFEÚ. |
— Je zavedený národný alebo regionálny strategický politický rámec pre terciárne vzdelávanie, ktorý obsahuje tieto prvky: — v prípade potreby opatrenia na zvýšenieúčasti a výsledkov, ktoré: — — zvyšujú účasť na vysokoškolskom vzdelávaní u skupín s nižším príjmom a u ostatných nízko zastúpených skupín, s osobitným zreteľom na znevýhodnené skupiny vrátane marginalizovaných komunít, — znižujú mieru neukončenia štúdia/zvyšujú mieru ukončenia štúdia, — podporia inovatívny obsah a tvorbu učebných osnov, — opatrenia na zvýšenie zamestnateľnosti a podnikania, ktoré: — — podporujú rozvoj tzv. prierezových zručností vrátane podnikania v príslušných programoch vysokoškolského vzdelávania, — znižujú rodové rozdiely, pokiaľ ide o voľbu všeobecného alebo odborného vzdelávania. |
|
|
ESF: — Zlepšovanie rovnocenného prístupu k celoživotnému vzdelávaniu pre všetky vekové skupiny v rámci formálneho, neformálneho a informálneho vzdelávania, zvyšovanie vedomostí, zručností a spôsobilostí pracovnej sily a podpora flexibilných spôsobov vzdelávania, a to aj usmerňovaním pri výbere povolania a potvrdzovaním nadobudnutých zručností. EFRR: — Investovanie do vzdelania, školení a odbornej prípravypre zručnosti a celoživotného vzdelávania na základe rozvoja vzdelávacej infraštruktúry a infraštruktúry odbornej prípravy. |
10.3. Celoživotné vzdelávanie: existencia národného a/alebo regionálneho strategického politického rámca pre celoživotné vzdelávanie v medziach článku 165 ZFEÚ. |
— Je zavedený národný alebo regionálny strategický politický rámec pre celoživotné vzdelávanie, ktorý zahŕňa opatrenia: — na podporu rozvoja a prepájania služieb celoživotného vzdelávania vrátane ich vykonávania, rozširovania zručností (t. j. validácia, poradenstvo, vzdelávanie a odborná príprava) a zabezpečenia účasti a partnerstva s príslušnými zainteresovanými stranami, — na zabezpečovanie rozvoja zručností rôznych cieľových skupín, keď sú tieto skupiny určené ako priority v národnom alebo regionálnom strategickom politickom rámci (napríklad mladí ľudia zapojení do odbornej prípravy, dospelí, rodičia vracajúci sa na trh práce, nízkokvalifikovaní a starší pracovníci, migranti a ostatné znevýhodnené skupiny, najmä ľudia so zdravotným postihnutím), — na rozšírenie prístupu k celoživotnému vzdelávaniu, a to aj prostredníctvom úsilia o účinné zavádzanie transparentných nástrojov (napríklad Európskeho kvalifikačného rámca, Národného kvalifikačného rámca, Európskeho systému kreditov pre odborné vzdelávanie a prípravu, Európskeho referenčného rámca zabezpečenia kvality odborného vzdelávania a prípravy), — na zlepšenie relevantnosti vzdelania a odbornej prípravy z hľadiska pracovného trhu a ich prispôsobenie potrebám identifikovaných cieľových skupín (napríklad mladí ľudia zapojení do odborného vzdelávania, dospelí, rodičia vracajúci sa na trh práce, nízkokvalifikovaní a starší pracovníci, migranti a ostatné znevýhodnené skupiny, najmä ľudia so zdravotným postihnutím). |
|
|
ESF: — Zvyšovanie významu systémov vzdelávania a odbornej prípravy z hľadiska pracovného trhu, uľahčovanie prechodu od vzdelávania k zamestnaniu a zlepšovanie systémov odbornéhovzdelávania a prípravy a ich kvality, a to aj prostredníctvom mechanizmov na predvídanie zručností, úpravu učebných plánov a vytváranie a rozvoj systémov vzdelávania na pracovisku vrátane systémov duálneho vzdelávania a učňovského vzdelávania. EFRR: — Investovanie do vzdelania, školení a odbornej prípravy pre zručnosti a celoživotného vzdelávania na základe rozvoja vzdelávacej infraštruktúry a infraštruktúry odbornej prípravy. |
10.4. Existencia národného alebo regionálneho strategického politického rámca na zvýšenie kvality a účinnosti odborného vzdelávania a prípravy v medziach článku 165 ZFEÚ. |
— Zavedený je národný alebo regionálny strategický politický rámec na zvýšenie kvality a účinnosti odborného vzdelávania a prípravyv medziach článku 165 ZFEÚ, ktorý obsahuje opatrenia: — na zvýšenie významu systémov odborného vzdelávania a prípravy z hľadiska pracovného trhu v úzkej spolupráci s príslušnými zainteresovanými stranami, a to aj prostredníctvom mechanizmov na predvídanie zručností, úpravu učebných plánov a posilňovanie vzdelávania na pracovisku v rozličných formách; — na zvýšenie kvality a atraktívnosti odborného vzdelávania a prípravy, a to aj vytvorením národného prístupu zabezpečenia kvality odborného vzdelávania a prípravy (napríklad v súlade s Európskym referenčným rámcom zabezpečenia kvality odborného vzdelávania a prípravy) a zavedením nástrojov transparentnosti a uznávania, napríklad Európskeho systému kreditov pre odborné vzdelávanie a prípravu. |
|
|
11. Posilnenie inštitucionálnych kapacít orgánov verejnej správy a zainteresovaných strán a efektivity i verejnej správy (podľa článku 9 prvého odseku bodu 11) |
ESF: — Investície do inštitucionálnych kapacít a do efektívnosti verejných správ a verejných služieb na národnej, regionálnej a miestnej úrovni v záujme reforiem, lepšej právnej úpravy a dobrej správy. EFRR: — Rozšírenie inštitucionálnej kapacity orgánov verejnej správy a zainteresovaných strán a efektivity verejnej správy prostredníctvom opatrení na posilnenie inštitucionálnej kapacity a efektívnosti verejnej správy a verejných služiebsúvisiacich s vykonávaním EFRR a na podporu opatrení v rámci ESF na posilnenie inštitucionálnej kapacity a efektivity verejnej správy. Kohézny fond: — Posilnenie inštitucionálnej kapacity orgánov verejnej správy a zainteresovaných strán a efektivity verejných správ prostredníctvom opatrení na posilnenie inštitucionálnej kapacity a efektivity verejných správ a verejných služieb spojených s vykonávaním Kohézneho fondu. |
— Existencia strategického politického rámca na posilňovanie efektivity verejnej správy členských štátov vrátane reformy verejnej správy. |
— Zavedený je a vykonáva sa strategický politický rámec na posilňovanie efektivity orgánov verejnej správy členského štátu a ich zručností, ktorý zahŕňa tieto prvky: — analýzu a strategický plán právnych, organizačných a/alebo procesných reformných opatrení, — vývoj systémov riadenia kvality, — integrované opatrenia na zjednodušenie a racionalizáciu administratívnych postupov, — vývoj a vykonávanie stratégií a politík ľudských zdrojov, ktoré zahŕňajú hlavné nedostatky identifikované v tejto oblasti, — rozširovanie zručností na všetkých úrovniach odbornej hierarchie v rámci orgánov verejnej správy, — vývoj postupov a nástrojov na monitorovanie a hodnotenie. |
|
(1)
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/31/EÚ z 19. mája 2010 o energetickej hospodárnosti budov (Ú. v. EÚ L 153, 18.6.2010, s. 13).
(2)
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2012/27/EÚ z 25. októbra 2012 o energetickej efektívnosti, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 2009/125/ES a 2010/30/EÚ a ktorou sa zrušujú smernice 2004/8/ES a 2006/32/ES (Ú. v. EÚ L 315, 14.11.2012, s. 1).
(3)
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/32/ES z 5. apríla 2006 o energetickej účinnosti konečného využitia energie a energetických službách, a ktorou sa zrušuje smernica Rady 93/76/EHS (Ú. v. EÚ L 114, 27.4.2006, s. 64).
(4)
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/28/ES z 23. apríla 2009 o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov energie a o zmene a doplnení a následnom zrušení smerníc 2001/77/ES a 2003/30/ES (Ú. v. EÚ L 140, 5.6.2009, s. 16).
(5)
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1315/2013 o usmerneniach Únie pre rozvoj 11. decembra 2013 transeurópskej dopravnej siete a o zrušení rozhodnutia č. 661/2010/EÚ (Ú. v. EÚ L 348, 20.12.2013, s. 1).
(6)
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 714/2009 z 13. júla 2009 o podmienkach prístupu do sústavy pre cezhraničné výmeny elektriny, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1228/2003 (Ú. v. EÚ L 211, 14.8.2009, s. 15).
(7)
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 715/2009 z 13. júla 2009 o podmienkach prístupu do prepravných sietí pre zemný plyn, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1775/2005 (Ú. v. EÚ L 211, 14.8.2009, s. 36).
(8)
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 347/2013 zo 17. apríla 2013 o usmerneniach pre transeurópsku energetickú infraštruktúru, ktorým sa zrušuje rozhodnutie č. 1364/2006/ES a menia a dopĺňajú nariadenia (ES) č. 713/2009, (ES) č. 714/2009 a (ES) č. 715/2009 (Ú. v. EÚ L 115, 25.4.2013, s. 39). |
|||
ČASŤ II: Všeobecné ex ante kondicionality
|
Oblasť |
Ex ante kondicionalita |
Kritériá plnenia |
|
1. Nediskriminácia |
Existencia administratívnej kapacity na vykonávanie a uplatňovanie práva Únie v oblasti nediskriminácie a politiky v oblasti EŠIF. |
— Opatrenia v súlade s inštitucionálnym a právnym rámcom členských štátov na zapojenie orgánov zodpovedných za podporu rovnakého zaobchádzania so všetkými osobami počas prípravy a vykonávania programov, a to vrátane poskytovania poradenstva o rovnosti v rámci činností spojených s EŠIF. — Opatrenia na zabezpečenie odbornej prípravy pre zamestnancov orgánov zapojených do riadenia a kontroly EŠIF v oblasti práva a politiky Únie v oblasti nediskriminácie. |
|
2. Rodové otázky |
Existencia administratívnej kapacity na vykonávanie a uplatňovanie práva a politiky Únie týkajúcich sa rodovej rovnosti v oblasti EŠIF. |
— Opatrenia v súlade s inštitucionálnym a právnym rámcom členských štátov na zapojenie orgánov zodpovedných za podporu rodovej rovnosti počas prípravy a vykonávania programov, a to vrátane poskytovania poradenstva o rodovej rovnosti v rámci činností spojených s EŠIF. — Opatrenia na zabezpečenie odbornej prípravy pre zamestnancov orgánov zapojených do riadenia a kontroly EŠIF v oblasti práva a politiky Únie týkajúcich sa rodovej rovnosti a jej uplatňovania. |
|
3. Zdravotné postihnutie |
Existencia administratívnej kapacity na vykonávanie a uplatňovanie Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím v oblasti EŠIF v súlade s rozhodnutím Rady 2010/48/ES (1) |
— Opatrenia v súlade s inštitucionálnym a právnym rámcom členských štátov na vykonávanie konzultácií a zapojenie orgánov, ktoré sú zodpovedné za ochranu práv osôb so zdravotným postihnutím, alebo organizácií zastupujúcich osoby so zdravotným postihnutím, a ďalšie príslušné zainteresované osoby počas prípravy a vykonávania programov. — Opatrenia na zabezpečenie odbornej prípravy pre zamestnancov orgánov zapojených do riadenia a kontroly EŠIF v oblasti platného práva a politiky Únie a členských štátov týkajúcich sa zdravotného postihnutia vrátane dostupnosti a praktického uplatňovania Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím transponovaného v právnych predpisoch Únie, a členských štátov. — Opatrenia na zabezpečenie sledovania vykonávania článku 9 Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím vo vzťahu k EŠIF počas prípravy a vykonávania programov. |
|
4. Verejné obstarávanie |
Existencia pravidiel na efektívnu aplikáciu legislatívy Únie v oblasti verejného obstarávania. |
— Opatrenia na účinné uplatňovanie pravidiel Únie o verejnom obstarávaní prostredníctvom primeraných mechanizmov. — Opatrenia, ktorými sa zabezpečia transparentné postupy prideľovania zákaziek. — Opatrenia na zabezpečenie odbornej prípravy a informovanie zamestnancov zapojených do vykonávania EŠIF. — Opatrenia na zabezpečenie administratívnej kapacity na vykonávanie a uplatňovanie pravidiel Únie o verejnom obstarávaní. |
|
5. Štátna pomoc |
Existencia pravidiel na efektívne uplatňovanie práva Únie o štátnej pomoci v oblasti EŠIF. |
— Opatrenia na zabezpečenie účinného uplatňovania pravidiel Únie o štátnej pomoci. — Opatrenia na zabezpečenie odbornej prípravy a informovania zamestnancov zapojených do vykonávania EŠIF. — Opatrenia na zabezpečenie administratívnej kapacity na vykonávanie a uplatňovanie pravidiel Únie o štátnej pomoci. |
|
6. Právne predpisy v oblasti životného prostredia týkajúce sa posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA) a strategického environmentálneho posudzovania (SEA) |
Existencia pravidiel na efektívne uplatňovanie právnych predpisov Únie v oblasti životného prostredia týkajúcich sa EIA a SEA. |
— Opatrenia na zabezpečenie účinného uplatňovania smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/92/EÚ (2) (EIA) a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/42/ES (3) (SEA). — Opatrenia v oblasti odbornej prípravy a informovania zamestnancov zapojených do vykonávania smerníc EIA a SEA. — Opatrenia na zabezpečenie dostatočnej administratívnej kapacity. |
|
7. Štatistické systémy a ukazovatele výsledkov |
Existencia štatistického základu potrebného na uskutočnenie hodnotení pre posúdenie účinnosti a vplyvu programov. ►C1 Existencia systému ukazovateľov výsledkov nevyhnutných pre výber opatrení, ktoré čo najúčinnejšie prispievajú k dosiahnutiu želaných výsledkov, pre monitorovanie pokroku pri dosahovaní výsledkov a vykonanie hodnotenia vplyvu. ◄ |
— Zavedené sú opatrenia na zabezpečenie včasného zhromaždenia a konsolidácie štatistických údajov s týmito prvkami: — — identifikácia zdrojov a mechanizmov na zaručenie validácie štatistických údajov; — opatrenia na uverejnenie konsolidovaných údajov a ich sprístupnenie verejnosti. — Účinný systém ukazovateľov výsledkov vrátane: — — výberu ukazovateľov výsledkov pre každý program poskytujúcich informácie o tom, čo motivuje výber politických opatrení financovaných programom; — stanovenia cieľov týchto ukazovateľov; — súladu každého ukazovateľa s týmito náležitosťami: odolnosť a štatistická validácia, jasný normatívny výklad, citlivosť voči politike a včasné zhromažďovanie údajov. — Postupy zavedené na zaručenie toho, aby všetky operácie financované z programu prijali účinný systém ukazovateľov. |
|
(1)
Rozhodnutie Rady z 26. novembra 2009 o uzatvorení Dohovoru Organizácie Spojených národov o právach osôb so zdravotným postihnutím Európskym spoločenstvom (Ú. v. EÚ L 23, 27.1.2010, s. 35).
(2)
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/92/EÚ z 13. decembra 2011 o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie (Ú. v. EÚ L 26, 28.1.2012, s. 1).
(3)
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/42/ES z 27. júna 2001 o posudzovaní účinkov určitých plánov a programov na životné prostredie (Ú. v. ES L 197, 21.7.2001, s. 30). |
||
PRÍLOHA XII
INFORMOVANIE, KOMUNIKÁCIA A VIDITEĽNOSŤ PODPORY Z FONDOV
1. ZOZNAM OPERÁCIÍ
Zoznam operácií uvedený v článku 115 ods. 2 obsahuje, a to aspoň v jednom z úradných jazykov členského štátu, tieto rubriky s údajmi:
Názvy rubrík s údajmi sú uvedené aj v aspoň jednom ďalšom úradnom jazyku Únie.
2. INFORMAČNÉ A KOMUNIKAČNÉ OPATRENIA A OPATRENIA NA ZVÝŠENIE VIDITEĽNOSTI ZAMERANÉ NA VEREJNOSŤ
Členský štát, riadiaci orgán a prijímatelia vykonajú potrebné kroky zamerané na poskytnutie informácií verejnosti a komunikáciu s verejnosťou o operáciách podporovaných operačným programom v súlade s týmto nariadením.
2.1. Povinnosti členského štátu a riadiaceho orgánu
1. Členský štát a riadiaci orgán zabezpečia, aby sa informačné a komunikačné opatrenia vykonávali v súlade s komunikačnou stratégiou s cieľom zlepšiť viditeľnosť a interakciu s občanmi a so zámerom čo najširšieho mediálneho pokrytia týchto opatrení, s použitím rôznych foriem a metód komunikácie na primeranej úrovni a v relevantných prípadoch prispôsobením sa technologickým inováciám.
2. Členský štát alebo riadiaci orgán je zodpovedný za organizáciu prinajmenšom týchto informačných a komunikačných opatrení:
organizáciu hlavnej informačnej aktivity, ktorou sa zverejní spustenie operačného programu či programov, a to aj pred schválením príslušných komunikačných stratégií;
organizáciu jednej hlavnej informačnej aktivity za rok, ktorá podporuje príležitosti v oblasti financovania, realizované stratégie a informuje o úspechoch operačného programu či programov vrátane prípadne veľkých projektov, spoločných akčných plánov a iných príkladov projektov;
zobrazenie znaku Únie v priestoroch budovy každého riadiaceho orgánu;
elektronické zverejnenie zoznamu operácií v súlade s oddielom 1 tejto prílohy;
uvedenie príkladov operácií, predovšetkým operácií, kde je pridaná hodnota intervencie z fondov obzvlášť zjavná, a to podľa operačných programov a na jednotnom webovom sídle alebo na webovom sídle operačného programu s prístupom z jednotného webového portálu; príklady musia byť v široko používanom úradnom jazyku Únie inom, než je úradný jazyk alebo jazyky príslušného členského štátu;
aktualizovanie informácií o vykonávaní operačného programu vrátane jeho hlavných úspechov a výsledkov na jednotnom webovom sídle alebo webovom sídle operačného programu s prístupom z jednotného webového portálu.
3. V súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi a postupmi zapojí riadiaci orgán do informačných a komunikačných opatrení v prípade potreby tieto subjekty:
partnerov uvedených v článku 5;
informačné strediská informujúce o Európe, ako aj zastúpenia Komisie a informačné kancelárie Európskeho parlamentu v členských štátoch;
vzdelávacie a výskumné inštitúcie.
Tieto subjekty budú intenzívne šíriť informácie opísané v článku 115 ods. 1.
2.2. Povinnosti prijímateľov
1. Všetky informačné a komunikačné opatrenia a opatrenia na zvýšenie viditeľnosti fondov realizované prijímateľom oznamujú podporu operácie z fondov zobrazením:
znaku Únie v súlade s technickými vlastnosťami stanovenými vo vykonávacom akte prijatom Komisiou podľa článku 115 ods. 4, spolu s odkazom na Úniu;
odkazu na fond alebo fondy, ktoré operáciu podporujú.
Ak sa informačné alebo komunikačné opatrenia vzťahujú na operáciu alebo niekoľko operácií spolufinancovaných z viac ako jedného fondu, odkaz uvedený v písmene b) sa môže nahradiť odkazom na EŠIF.
2. Počas realizácie operácie prijímateľa informuje verejnosť o podpore získanej z fondov tým, že:
uverejní na webovej stránke prijímateľa, ak takáto stránka existuje, krátky opis operácie zodpovedajúci úrovni podpory vrátane jej cieľov a výsledkov, a zdôrazní finančnú podporu z Únie,
pri operáciách, na ktoré sa nevzťahujú body 4 a 5, umiestni aspoň jeden plagát s informáciami o projekte (minimálnej veľkosti A3) vrátane uvedenia výšky finančnej podpory z Únie na mieste ľahko viditeľnom verejnosťou, ako sú vstupné priestory budovy.
3. Pri operáciách podporovaných ESF, a v primeraných prípadoch pri operáciách podporovaných EFRR alebo Kohéznym fondom, prijímateľ zabezpečí, aby tí, ktorí sa zúčastňujú na operácii, boli informovaní o tomto financovaní.
Vo všetkých dokumentoch, ktoré sa týkajú realizácie operácie a sú určené pre verejnosť alebo účastníkov, vrátane potvrdení o účasti alebo iných potvrdení sa uvádza vyhlásenie v tom zmysle, že operácia bola podporovaná fondom alebo fondmi.
4. Počas vykonávania operácie EFRR alebo Kohézneho fondu prijímateľ postaví na mieste ľahko viditeľnom verejnosťou dočasný pútač značnej veľkosti pre každú operáciu, ktorá spočíva vo financovaní operácií v oblasti infraštruktúry alebo stavebných činností s celkovou podporou operácie z verejných prostriedkov nad 500 000 EUR.
5. Najneskôr tri mesiace po ukončení operácie postaví prijímateľ na mieste ľahko viditeľnom verejnosťou stálu tabuľu alebo pútač značnej veľkosti pre každú operáciu, ktorá spĺňa tieto kritériá:
celková podpora z verejných prostriedkov na operáciu je vyššia ako 500 000 EUR,
operácia spočíva v zakúpení fyzického objektu alebo vo financovaní infraštruktúry alebo stavebných činností.
Tabuľa alebo pútač uvádzajú názov a hlavný cieľ operácie. Vyhotoví sa v súlade s technickými vlastnosťami prijatými Komisiou v súlade s článkom 115 ods. 4.
6. Povinnosti stanovené v tomto pododdiele sa uplatňujú odo dňa, keď sa prijímateľovi poskytol dokument, ktorým sa stanovujú podmienky udelenia podpory pre operáciu, uvedený v článku 125 ods. 3 písm. c).
3. INFORMAČNÉ OPATRENIA PRE POTENCIÁLNYCH PRIJÍMATEĽOV A PRIJÍMATEĽOV
3.1. Informačné opatrenia pre potenciálnych prijímateľov
1. V súlade s komunikačnou stratégiou riadiaci orgán zabezpečí, aby sa informácie o stratégii a cieľoch operačného programu a jeho možnostiach financovania ponúkaných v rámci spoločnej podpory z Únie a členského štátu intenzívne rozširovali medzi potenciálnych prijímateľov a všetky zainteresované strany spolu s podrobnými informáciami o finančnej podpore z príslušných fondov.
2. Riadiaci orgán zabezpečí, aby mali potenciálni prijímatelia prístup k relevantným informáciám vrátane aktualizovaných informácií, ak je to potrebné, a aby s prihliadnutím na dostupnosť elektronických alebo iných komunikačných služieb pre niektorých potenciálnych prijímateľov boli informovaní aspoň o:
možnostiach financovania a začiatku podávania žiadostí;
podmienkach oprávnenosti výdavkov, ktoré majú splniť na to, aby sa kvalifikovali na podporu na základe operačného programu;
opise postupov na preskúmanie žiadostí o financovanie a o príslušných lehotách;
kritériách na výber operácií, ktoré získajú podporu;
kontaktoch na národnej, regionálnej alebo miestnej úrovni, ktoré môžu poskytnúť informácie o operačných programoch;
povinnosti prijímateľov poskytovať verejnosti informácie o cieli operácie a o podpore operácie z fondov v súlade s pododdielom 2.2 odo dňa, keď sa prijímateľovi poskytol dokument, ktorým sa stanovujú podmienky udelenia podpory pre operáciu, uvedený v článku 125 ods. 3 písm. c). Riadiaci orgán môže žiadať, aby potenciálni prijímatelia v žiadostiach predbežne navrhli komunikačné činnosti na zvýšenie viditeľnosti fondov úmerné veľkosti operácie.
3.2. Informačné opatrenia pre prijímateľov
1. Riadiaci orgán informuje prijímateľov o tom, že prijatie financovania znamená tiež súhlas so začlenením do zoznamu operácií, ktorý sa uverejňuje v súlade s článkom 115 ods. 2.
2. Riadiaci orgán poskytne informačné a komunikačné nástroje vrátane šablón v elektronickej podobe s cieľom pomôcť v prípade potreby prijímateľom splniť ich povinnosti uvedené v bode 2.2.
4. PRVKY KOMUNIKAČNEJ STRATÉGIE
Komunikačná stratégia vypracovaná riadiacim orgánom, a prípadne členským štátom, zahŕňa tieto prvky:
opis prijatého prístupu vrátane hlavných informačných a komunikačných opatrení prijatých členským štátom alebo riadiacim orgánom, zameraného na potenciálnych prijímateľov, prijímateľov, multiplikátorov a širokú verejnosť s ohľadom na ciele opísané v článku 115;
opis materiálov, ktoré budú k dispozícii vo formátoch prístupných pre osoby so zdravotným postihnutím;
opis podpory, ktorú prijímatelia dostanú na svoje komunikačné činnosti,
orientačný rozpočet na vykonanie stratégie;
opis orgánov verejnej správy vrátane ľudských zdrojov, ktoré sú zodpovedné za vykonávanie informačných a komunikačných opatrení;
opatrenia na vykonanie informačných a komunikačných opatrení uvedené v bode 2 vrátane webovej stránky alebo webového portálu, na ktorom takéto údaje možno nájsť;
naznačenie, ako sa informačné a komunikačné opatrenia budú posudzovať z hľadiska viditeľnosti politiky a informovanosti o nej, operačných programov, operácií a úlohy, ktorú zohrávajú fondy a Únia;
kde to je vhodné, opis využitia hlavných výsledkov predchádzajúceho operačného programu;
každoročnú aktualizáciu vymedzujúcu informačné a komunikačné činnosti vrátane opatrení na zvýšenie viditeľnosti fondov, ktoré majú byť vykonané v nasledujúcom roku, okrem iného na základe získaných poznatkov o účinnosti týchto opatrení.
PRÍLOHA XIII
KRITÉRIÁ NA URČENIE RIADIACEHO ORGÁNU A CERTIFIKAČNÉHO ORGÁNU
1. PROSTREDIE VNÚTORNEJ KONTROLY
i) Existencia organizačnej štruktúry, v ktorej sú zahrnuté funkcie riadiaceho orgánu a certifikačného orgánu a rozdelenie funkcií v rámci každého z týchto orgánov, pričom sa podľa potreby zabezpečí dodržiavanie zásady oddelenia funkcií.
ii) V prípade delegovania úloh na sprostredkovateľské orgány, existencia rámca na zabezpečenie vymedzenia ich konkrétnych zodpovedností a povinností, overenia ich kapacít na vykonávanie delegovaných úloh a existencia postupov podávania správ.
iii) Postupy podávania správ o nezrovnalostiach a ich monitorovania, ako aj postupy vymáhania neoprávnene vyplatených súm.
iv) Plán na pridelenie primeraných ľudských zdrojov s potrebnými odbornými zručnosťami na rôznych úrovniach a pre rôzne funkcie v organizácii.
2. RIADENIE RIZÍK
Zohľadnenie zásady proporcionality, existencia rámca na zabezpečenie primeraného vykonávania riadenia rizika v prípade potreby, a najmä v prípade významných zmien činností.
3. ČINNOSTI RIADENIA A KONTROLY
A. Riadiaci orgán
i) Postupy týkajúce sa grantových žiadostí, hodnotenia žiadostí, výberu žiadostí, ktoré budú financované, vrátane pokynov a usmernení na zabezpečenie prínosu operácií k dosiahnutiu ►C1 špecifických cieľov ◄ a výsledkov príslušnej priority v súlade s článkom 125 ods. 3 písm. a) bodom i).
ii) Postupy pre ►C1 overovanie zo strany riadiaceho orgánu ◄ vrátane administratívneho overovania každej žiadosti o prijímateľov o úhradu a overovania operácií na mieste.
iii) Postupy spracúvania žiadostí prijímateľov o úhradu a postupy povoľovania platieb.
iv) Postupy, pomocou ktorých by mohol systém zbierať, zaznamenávať a uchovávať údaje v elektronickej podobe o každej operácii prípadne aj vrátane údajov o jednotlivých účastníkoch a, ak je to potrebné, rozdelenie údajov o ukazovateľoch podľa pohlavia a zabezpečenie toho, aby bola bezpečnosť systémov v súlade s medzinárodne uznávanými štandardmi.
v) Postupy, ktoré stanoví riadiaci orgán s cieľom zabezpečiť, aby prijímatelia viedli samostatný účtovný systém alebo mali vhodné kódové označenie účtov pre všetky transakcie súvisiace s operáciou.
vi) Postupy na zavedenie účinných a primeraných opatrení proti podvodom.
vii) Postupy na zabezpečenie vhodného audítorského záznamu (audit trail) a systému archivovania.
viii) Postupy na vypracovanie vyhlásenia hospodáriaceho subjektu uvedeného v článku 59 ods. 5 písm. a) nariadenia o rozpočtových pravidlách a ročného súhrnu konečných audítorských správ a kontrol, ktoré sa vykonali, vrátane zistených nedostatkov, uvedených v článku 59 ods. 5 písm. b) uvedeného nariadenia.
ix) Postupy, ktorými sa zabezpečí, aby prijímateľ dostal dokument, v ktorom sú stanovené podmienky podpory pre každú operáciu.
B. Certifikačný orgán
i) Postupy pre certifikovanie žiadostí o priebežnú platbu pre Komisiu.
ii) Postupy na zostavenie účtov a osvedčenie ich pravdivosti, úplnosti a presnosti a skutočnosti, že výdavky sú v súlade s uplatniteľným právom pri zohľadnení výsledkov všetkých auditov.
iii) Postupy na zabezpečenie vhodného audítorského záznamu (audit trail) prostredníctvom uchovania účtovných záznamov vrátane vymáhateľných súm, vrátených súm a súm stiahnutých elektronicky na každú operáciu.
iv) Prípadne postupy na zabezpečenie toho, aby certifikačný orgán dostával primerané informácie od riadiaceho orgánu o uskutočnených overovaniach a o výsledkoch auditov vykonaných orgánom auditu alebo na jeho zodpovednosť.
4. MONITOROVANIE
A. Riadiaci orgán
i) Postupy na podporu práce monitorovaciemu výboru.
ii) Postupy na zostavenie a predkladanie výročnej a záverečnej správy o vykonávaní Komisii.
B. Certifikačný orgán
Postupy na splnenie zodpovedností certifikačného orgánu za monitorovanie výsledkov ►C1 overovanie zo strany riadiaceho orgánu ◄ a výsledkov auditov vykonaných orgánom auditu alebo na jeho zodpovednosť pred tým, ako sa Komisii predložia žiadosti o platbu.
PRÍLOHA XIV
TABUĽKA ZHODY
|
Nariadenie (ES) č. 1083/2006 |
Toto nariadenie |
|
Článok 1 |
Článok 1 |
|
Článok 2 |
Článok 2 |
|
Články 3 a 4 |
Článok 89 |
|
Články 5, 6 a 8 |
Článok 90 |
|
Článok 7 |
— |
|
Článok 9 |
Články 4 a 6 |
|
Článok 10 |
Článok 4 ods. 1 |
|
Článok 11 |
Článok 5 |
|
Článok 12 |
Článok 4 ods. 4 |
|
Článok 13 |
Článok 4 ods. 5 |
|
Článok 14 |
Článok 4 ods. 7 a 8 a článok 73 |
|
Článok 15 |
Článok 95 |
|
Článok 16 |
Článok 7 |
|
Článok 17 |
Článok 8 |
|
Článok 18 |
Článok 91 |
|
Články 19 až 21 |
Článok 92 |
|
Článok 22 |
Články 93 a 94 |
|
Článok 23 |
Článok 92 ods. 6 |
|
Článok 24 |
Článok 91 ods. 3 |
|
Článok 25 |
Články 10 a 11 |
|
Článok 26 |
Článok 12 |
|
Článok 27 |
Článok 15 |
|
Článok 28 |
Články 14 a 16 |
|
Článok 29 |
Článok 52 |
|
Článok 30 |
Článok 53 |
|
Článok 31 |
Článok 113 |
|
Článok 32 |
Články 26, 29 a Článok 96 ods. 9 a 10 |
|
Článok 33 |
Článok 30 a Článok 96 ods. 11 |
|
Článok 34 |
Článok 98 |
|
Článok 35 |
Článok 99 |
|
Článok 36 |
Článok 31 |
|
Článok 37 |
Článok 27 a Článok 96 ods. 1 až 8 |
|
Článok 38 |
— |
|
Článok 39 |
Článok 100 |
|
Článok 40 |
Článok 101 |
|
Článok 41 |
Články 102 a 103 |
|
Článok 42 |
Článok 123 ods. 7 |
|
Článok 43 |
— |
|
Článok 43a |
Článok 67 |
|
Článok 43b |
Článok 67 |
|
Článok 44 |
Články 37 až 46 |
|
Článok 45 |
Články 58 a 118 |
|
Článok 46 |
Články 59 a 119 |
|
Článok 47 |
Článok 54 |
|
Článok 48 |
Článok 55, Článok 56 ods. 1 až 3, Článok 57 a Článok 114 ods. 1 a 2 |
|
Článok 49 |
Článok 56 ods. 4, Článok 57 a Článok 114 ods. 3 |
|
Článok 50 |
Články 20 až 22 |
|
Článok 51 |
— |
|
Článok 52 |
Článok 121 |
|
Články 53 a 54 |
Články 60 a 120 |
|
Článok 55 |
Článok 61 |
|
Článok 56 |
Články 65 až 70 |
|
Článok 57 |
Článok 71 |
|
Článok 58 |
Článok 73 |
|
Článok 59 |
Článok 123 |
|
Článok 60 |
Článok 125 |
|
Článok 61 |
Článok 126 |
|
Článok 62 |
Článok 127 |
|
Článok 63 |
Článok 47 |
|
Článok 64 |
Článok 48 |
|
Článok 65 |
Článok 110 |
|
Článok 66 |
Článok 49 |
|
Článok 67 |
Články 50 a 111 |
|
Článok 68 |
Články 51 a 112 |
|
Článok 69 |
Články 115 až 117 |
|
Článok 70 |
Články 74 a 122 |
|
Článok 71 |
Článok 124 |
|
Článok 72 |
Článok 75 |
|
Článok73 |
Článok 128 |
|
Článok74 |
Článok 148 |
|
Článok75 |
Článok 76 |
|
Článok 76 |
Články 77 a 129 |
|
Článok 77 |
Články 78 a 130 |
|
Články 78 a 78a |
Článok 131 |
|
Článok 79 |
— |
|
Článok 80 |
Článok 132 |
|
Článok 81 |
Články 80 a 133 |
|
Článok 82 |
Články 81 a 134 |
|
Článok 83 |
— |
|
Článok 84 |
Článok 82 |
|
Články 85 až 87 |
Článok 135 |
|
Článok 88 |
— |
|
Článok 89 |
Článok 141 |
|
Článok 90 |
Článok 140 |
|
Článok 91 |
Článok 83 |
|
Článok 92 |
Článok 142 |
|
Článok 93 |
Články 86 a 136 |
|
Článok 94 |
— |
|
Článok 95 |
— |
|
Článok 96 |
Článok 87 |
|
Článok 97 |
Článok 88 |
|
Článok 98 |
Článok 143 |
|
Článok 99 |
Články 85 a 144 |
|
Článok 100 |
Článok 145 |
|
Článok 101 |
Článok 146 |
|
Článok 102 |
Článok 147 |
|
Články 103 a 104 |
Článok 150 |
|
Článok 105 |
Článok 152 |
|
Článok 105a |
— |
|
Článok 106 |
Článok 151 |
|
Článok 107 |
Článok 153 |
|
Článok 108 |
Článok 154 |
Spoločné vyhlásenie Rady a Komisie k článku 67
Rada a Komisia sa zhodujú, že článkom 67 ods. 4, ktorý vylučuje uplatnenie zjednodušených nákladov ustanovených v článku 67 ods. 1 písm. b) až d), ak sa operácia alebo projekt, ktorý tvorí súčasť operácie, vykonáva výhradne prostredníctvom verejného obstarávania, sa nevylučuje možnosť vykonávať prostredníctvom verejného obstarávania operáciu, v rámci ktorej prijímateľ uhrádza dodávateľovi platby na základe vopred stanovených jednotkových nákladov. Rada a Komisia sa zhodujú, že náklady stanovené a uhradené prijímateľom na základe týchto jednotkových nákladov stanovených prostredníctvom verejného obstarávania predstavujú skutočné náklady skutočne vynaložené a zaplatené príjemcom v zmysle článku 67 ods. 1 písm. a).
Spoločné vyhlásenie Európskeho parlamentu, Rady a Komisie o revízii nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 spojenej so spätným získaním rozpočtových prostriedkov
Európsky parlament, Rada a Komisia súhlasia, aby sa do revízie nariadenia o rozpočtových pravidlách, ktorým sa zosúlaďuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 s VFR na roky 2014 – 2020, zahrnuli ustanovenia potrebné na uplatňovanie opatrení na pridelenie výkonnostnej rezervy a v súvislosti s vykonávaním finančných nástrojov podľa článku 39 (iniciatíva MSP) na základe nariadenia, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia pre európske štrukturálne a investičné fondy, pokiaľ ide o spätné získanie:
prostriedkov, ktoré boli viazané na programy vo vzťahu k výkonnostnej rezerve a ktorých viazanie sa musí zrušiť v dôsledku priorít v rámci týchto programov, ktoré nedosiahli svoje čiastkové ciele, a;
prostriedkov, ktoré boli viazané na cielené programy uvedené v článku 39 ods. 4 písm. b) a ktorých viazanie sa musí zrušiť z dôvodu skončenia účasti členského štátu na finančnom nástroji.
Spoločné vyhlásenie Európskeho parlamentu, Rady a Komisie k článku 1
Ak sú potrebné ďalšie odôvodnené výnimky zo spoločných pravidiel na zohľadnenie špecifík EPFRV a EFNRH, Európsky parlament, Rada a Európska komisia sa zaväzujú, že povolia tieto výnimky starostlivým pokračovaním potrebných úprav nariadenia, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia pre európske štrukturálne a investičné fondy.
Spoločné vyhlásenie Európskeho parlamentu a Rady o vylúčení akejkoľvek spätnej účinnosti, pokiaľ ide o uplatňovanie článku 5 ods. 3
Európsky parlament a Rada sa dohodli, že:
( 1 ) ►C1 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1306/2013 zo 17. decembra 2013 o financovaní, riadení a monitorovaní spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (EHS) č. 352/78, (ES) č. 165/94, (ES) č. 2799/98, (ES) č. 814/2000, (ES) č. 1290/2005 a (ES) č. 485/2008 (pozri stranu 549 tohto úradného vestníka). ◄
( 2 ) Odporúčanie Rady z 13. júla 2010 o hlavných smeroch hospodárskych politík členských štátov a Únie (Ú. v. EÚ L 191, 23.7.2010, s. 28).
( 3 ) Rozhodnutie Rady 2010/707/EÚ z 21. októbra 2010 o usmerneniach pre politiky zamestnanosti členských štátov (Ú. v. EÚ L 308, 24.11.2010, s. 46).
( 4 ) Nariadenie Komisie (EÚ) č. 1407/2013 z 18. decembra 2013 o uplatňovaní článkov 107 a 108 Zmluvy o fungovaní Európskej únie na pomoc de minimis (Ú. v. EÚ L 352, 24.12.2013, s. 1).
( 5 ) Nariadenie Komisie (EÚ) č. 1408/2013 z 18. decembra 2013 o uplatňovaní článkov 107 a 108 Zmluvy o fungovaní Európskej únie na pomoc de minimis v sektore poľnohospodárstva (Ú. v. EÚ L 352, 24.12.2013, s. 9).
( 6 ) Nariadenie Komisie (EÚ) č. 717/2014 z 27. júna 2014 o uplatňovaní článkov 107 a 108 Zmluvy o fungovaní Európskej únie na pomoc de minimis v sektore rybolovu a akvakultúry (Ú. v. EÚ L 190, 28.6.2014, s. 45).
( 7 ) Nariadenie Komisie (ES) č. 1998/2006 z 15. decembra 2006 o uplatňovaní článkov 87 a 88 zmluvy na pomoc de minimis (Ú. v. EÚ L 379, 28.12.2006, s. 5).
( 8 ) Nariadenie Komisie (ES) č. 1535/2007 z 20. decembra 2007 o uplatňovaní článkov 87 a 88 Zmluvy o ES, pokiaľ ide o pomoc de minimis v sektore poľnohospodárskej výroby (Ú. v. EÚ L 337, 21.12.2007, s. 35).
( 9 ) Nariadenie Komisie (ES) č. 875/2007 z 24. júla 2007 o uplatňovaní článkov 87 a 88 Zmluvy o ES, pokiaľ ide o pomoc de minimis v sektore rybného hospodárstva, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1860/2004 (Ú. v. EÚ L 193, 25.7.2007, s. 6).
( 10 ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/18/ES z 31. marca 2004 o koordinácii postupov zadávania verejných zákaziek na práce, verejných zákaziek na dodávku tovaru a verejných zákaziek na služby (Ú. v. EÚ L 134, 30.4.2004, s. 114).
( 11 ) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1082/2006 z 5. júla 2006 o Európskom zoskupení územnej spolupráce (EZÚS). (Ú. v. EÚ L 210, 31.7.2006, s. 19).
( 12 ) Odporúčanie Komisie zo 6. mája 2003 o definícii mikro, malých a stredných podnikov (Ú. v. EÚ L 124, 20.5.2003, s. 36).
( 13 ) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 516/2014 zo 16. apríla 2014, ktorým sa zriaďuje Fond pre azyl, migráciu a integráciu, a ktorým sa mení rozhodnutie Rady 2008/381/ES a rušia rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady č. 573/2007/ES a č. 575/2007/ES a rozhodnutie Rady 2007/435/ES (Ú. v. EÚ L 150, 20.5.2014, s. 168).
( 14 ) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1176/2011 zo 16. novembra 2011 o prevencii a náprave makroekonomických nerovnováh (Ú. v. EÚ L 306, 23.11.2011, s. 25).
( 15 ) Nariadenie Rady (EÚ) č. 407/2010 z 11. mája 2010, ktorým sa zriaďuje európsky finančný stabilizačný mechanizmus (Ú. v. EÚ L 118, 12.5.2010, s. 1).
( 16 ) Nariadenie Rady (ES) č. 332/2002 z 18. februára 2002, ktorým sa zavádza systém strednodobej finančnej pomoci pre platobné bilancie členských štátov (Ú. v. ES L 53, 23.2.2002, s. 1).
( 17 ) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 472/2013 z 21. mája 2013 o sprísnení hospodárskeho a rozpočtového dohľadu nad členskými štátmi v eurozóne, ktoré majú závažné ťažkosti v súvislosti so svojou finančnou stabilitou, alebo im takéto ťažkosti hrozia (Ú. v. EÚ L 140, 27.5.2013, s. 1).
( 18 ) Nariadenie Rady (ES) č. 1467/97 zo 7. júla 1997 o urýchľovaní a objasňovaní vykonania postupu pri nadmernom schodku (Ú. v. ES L 209, 2.8.1997, s. 6).
( 19 ) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/825 zo 17. mája 2017 o zriadení programu podpory štrukturálnych reforiem na obdobie 2017 – 2020, ktorým sa menia nariadenia (EÚ) č. 1303/2013 a (EÚ) č. 1305/2013 (Ú. v. EÚ L 129, 19.5.2017, s. 1)
( 20 ) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 z 18. júla 2018 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, o zmene nariadení (EÚ) č. 1296/2013, (EÚ) č. 1301/2013, (EÚ) č. 1303/2013, (EÚ) č. 1304/2013, (EÚ) č. 1309/2013, (EÚ) č. 1316/2013, (EÚ) č. 223/2014, (EÚ) č. 283/2014 a rozhodnutia č. 541/2014/EÚ a o zrušení nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012 (Ú. v. EÚ L 193, 30.7.2018, s. 1).
( 21 ) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/1017 z 25. júna 2015 o Európskom fonde pre strategické investície, Európskom centre investičného poradenstva a Európskom portáli investičných projektov a o zmene nariadení (EÚ) č. 1291/2013 a (EÚ) č. 1316/2013 – Európsky fond pre strategické investície (Ú. v. EÚ L 169, 1.7.2015, s. 1).
( 22 ) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 z 26. júna 2013 o prudenciálnych požiadavkách na úverové inštitúcie a investičné spoločnosti a o zmene nariadenia (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 176, 27.6.2013, s. 1).
( 23 ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ z 26. júna 2013 o prístupe k činnosti úverových inštitúcií a prudenciálnom dohľade nad úverovými inštitúciami a investičnými spoločnosťami, o zmene smernice 2002/87/ES a o zrušení smerníc 2006/48/ES a 2006/49/ES (Ú. v. EÚ L 176, 27.6.2013, s. 338).
( 24 ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/42/ES z 27. júna 2001 o posudzovaní účinkov určitých plánov a programov na životné prostredie (Ú. v. ES L 197, 21.7.2001, s. 30).
( 25 ) Vykonávacie rozhodnutie Rady (EÚ) 2022/382 zo 4. marca 2022, ktorým sa konštatuje skutočnosť, že došlo k hromadnému prílevu vysídlených osôb z Ukrajiny v zmysle článku 5 smernice 2001/55/ES, a zavádza sa dočasná ochrana (Ú. v. EÚ L 71, 4.3.2022, s. 1).
( 26 ) Smernica Rady 2001/55/ES z 20. júla 2001 o minimálnych štandardoch na poskytovanie dočasnej ochrany v prípade hromadného prílevu vysídlených osôb a o opatreniach na podporu rovnováhy úsilia medzi členskými štátmi pri prijímaní takýchto osôb a znášaní z toho vyplývajúcich dôsledkov (Ú. v. ES L 212, 7.8.2001, s. 12).
( 27 ) Nariadenie Rady (EÚ) 2020/2094 zo 14. decembra 2020, ktorým sa zriaďuje Nástroj Európskej únie na obnovu s cieľom podporiť obnovu po kríze COVID-19 (Ú. v. EÚ L 433, 22.12.2020, s. 23).
( 28 ) Nariadenie Rady (ES) č. 2223/96 z 25. júna 1996 o Európskom systéme národných a regionálnych účtov v Spoločenstve (Ú. v. ES L 310, 30.11.1996, s. 1).
( 29 ) Nariadenie Rady (ES) č. 2012/2002 z 11. novembra 2002, ktorým sa zriaďuje fond solidarity Európskej únie (Ú. v. ES L 311, 14.11.2002, s. 3).
( 30 ) Nariadenie Rady (ES) č. 1198/2006 z 27. júla 2006 o Európskom fonde pre rybné hospodárstvo (Ú. v. EÚ L 223, 15.8.2006, s. 1).
( 31 ) Nariadenie Rady (ES) č. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúce podrobné pravidlá na uplatňovanie článku 93 Zmluvy o ES (Ú. v. ES L 83, 27.3.1999, s. 1).
( 32 ) ►C1 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1287/2013 z 11. decembra 2013, ktorým sa zriaďuje program pre konkurencieschopnosť podnikov a malé a stredné podniky (COSME) (2014 – 2020) a ktorým sa zrušuje rozhodnutie č. 1639/2006/ES (Pozri stranu 33 tohto úradného vestníka). ◄
( 33 ) Rozhodnutie Komisie 2010/670/EÚ z 3. novembra 2010, ktorým sa ustanovujú kritériá a opatrenia na financovanie komerčných demonštračných projektov, ktorých cieľom je environmentálne bezpečné zachytávanie a geologické ukladanie CO2, ako aj demonštračných projektov využívajúcich inovačné technológie výroby energie z obnoviteľných zdrojov v rámci systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v Spoločenstve vytvoreného smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES (Ú. v. EÚ L 290, 6.11.2010, s. 39).
( 34 ) ►C1 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1293/2013 z 11. decembra 2013 o zriadení programu pre životné prostredie a ochranu klímy (LIFE) a o zrušení nariadenia (ES) č. 614/2007 (Pozri stranu 185 tohto úradného vestníka). ◄
( 35 ) ►C1 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1288/2013 z 11. decembra 2013, ktorým sa zriaďuje „Erasmus+“: program Únie pre vzdelávanie, odbornú prípravu, mládež a šport, a ktorým sa zrušujú rozhodnutia č. 1719/2006/ES, 1720/2006/ES a 1298/2008/ES (Pozri stranu 50 tohto úradného vestníka). ◄
( 36 ) ►C1 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1296/2013 z 11. decembra 2013 o programe Európskej únie v oblasti zamestnanosti a sociálnej inovácie (EaSI), a ktorým sa mení rozhodnutie č. 283/2010/EÚ, ktorým sa zriaďuje európsky nástroj mikrofinancovania Progress v oblasti zamestnanosti a sociálneho začleňovania (Pozri stranu 238 tohto úradného vestníka). ◄
( 37 ) ►C1 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1316/2013 z 11. decembra 2013, ktorým sa zriaďuje nástroj na prepájanie Európy (Ú. v. EÚ L 348, 20.12.2013, s. 129). ◄
( 38 ) Smernica 2000/60/ES Európskeho parlamentu a Rady z 23. októbra 2000, ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva (Ú. v. EÚ L 327, 22.12.2000, s. 1).
( 39 ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES z 19. novembra 2008 o odpade a o zrušení určitých smerníc (Ú. v. EÚ L 312, 22.11.2008, s. 3).
( 40 ) Smernica Rady 92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín (Ú. v. ES L 206, 22.7.1992, s. 7).