1.

Cieľom tohto IFRS je špecifikovať finančné vykazovanie prieskumu a posudzovania ložísk nerastných surovín.

2.

Tento IFRS vyžaduje najmä:

3.

Jednotka bude uplatňovať tento IFRS na výdavky, ktoré jej vznikajú z prieskumu a posudzovania.

4.

Tento IFRS sa nezaoberá inými aspektmi účtovania jednotiek zapojených do prieskumu a posudzovania ložísk nerastných surovín.

5.

Jednotka nebude uplatňovať tento IFRS na výdavky vzniknuté:

6.

Pri vypracovaní svojich účtovných metód jednotka, ktorá vykazuje majetok z prieskumu a posudzovania, uplatní odsek 10 z IAS 8 Účtovné zásady, zmeny v účtovných odhadoch a chyby.

7.

Odseky 11 a 12 z IAS 8 špecifikujú zdroje smerodajných požiadaviek a usmernení, ktoré musí manažment zohľadniť pri vypracovaní účtovných metód v prípade, ak sa na niektorú položku špecificky nevzťahuje žiadny IFRS. V zmysle nižšie uvedených odsekov 9 a 10 nemusí jednotka podľa tohto IFRS uplatňovať uvedené odseky na svoje účtovné metódy vykazovania a oceňovania majetku z prieskumu a posudzovania.

8.

Majetok z prieskumu a posudzovania sa oceňuje vo výške vynaložených nákladov.

9.

Jednotka stanoví metódu na určenie výdavkov, ktoré sa vykazujú ako majetok z prieskumu a posudzovania, a dôsledne túto zásadu uplatňuje. Pri tomto určovaní jednotka zohľadní mieru, v akej daný výdavok súvisí s nájdením určitého ložiska nerastných surovín. Nasledujú príklady výdavkov, ktoré môžu byť zaradené do prvotného ocenenia majetku z prieskumu a posudzovania (zoznam nie je vyčerpávajúci):

10.

Výdavky súvisiace s prípravou ložísk nerastných surovín na ťažbu sa nepovažujú za majetok z prieskumu a posudzovania. V Rámcovej osnove a IAS 38 Nehmotný majetok sú uvedené usmernenia pri vykazovaní majetku vzniknutého z prípravy ložiska na ťažbu.

11.

Podľa IAS 37 Rezervy, podmienené záväzky a podmienený majetok jednotka vykazuje všetky záväzky na odstránenie následkov ťažby a obnovu prostredia vzniknuté v priebehu určitého obdobia ako výsledok realizácie prieskumu a posudzovania ložísk nerastných surovín.

12.

Po vykázaní uplatní jednotka pri oceňovaní majetku z prieskumu a posudzovania nákladový model alebo model precenenia. V prípade modelu precenenia (či už modelu uvedeného v IAS 16 Nehnuteľnosti, stroje a zariadenia, alebo modelu uvedeného v IAS 38) je jeho uplatňovanie konzistentné s klasifikáciou majetku (pozri odsek 15).

13.

14.

Z hľadiska opodstatnenosti zmien účtovných metód, týkajúcich sa výdavkov na prieskum a posudzovanie, jednotka preukáže, že zmena približuje účtovnú závierku k splneniu kritérií IAS 8, avšak zmena nemusí dosiahnuť úplný súlad s takýmito kritériami.

15.

Jednotka klasifikuje majetok podľa povahy získaného majetku z prieskumu a posudzovania ako hmotný, alebo nehmotný a klasifikáciu dôsledne uplatňuje.

16.

Určitý majetok z prieskumu a posudzovania sa považuje za nehmotný (napr. práva na vrtné práce), zatiaľ čo iný majetok sa považuje za hmotný (napr. vozidlá a vrtné zariadenia). Suma odrážajúca spotrebovanie hmotného majetku pri rozvoji nehmotného majetku je v rozsahu, v akom dochádza k jeho spotrebovaniu, súčasťou nákladov nehmotného majetku. Použitím hmotného majetku pri rozvoji nehmotného majetku však nenastáva zmena hmotného majetku na nehmotný majetok.

17.

Majetok z prieskumu a posudzovania sa po preukázaní technickej realizovateľnosti a ekonomickej efektívnosti ťažby z ložiska nerastných surovín preklasifikuje. Majetok z prieskumu a posudzovania sa pred reklasifikáciou ohodnotí z hľadiska zníženia hodnoty a vykáže sa akákoľvek strata zo zníženia hodnoty.

18.

19.

Výlučne na účely majetku z prieskumu a posudzovania sa pri identifikácii majetku z prieskumu a posudzovania, ktorého hodnota sa mohla znížiť, uplatňuje odsek 20 tohto IFRS namiesto odsekov 8–17 v IAS 36. V odseku 20 je použitý pojem „majetok“, ktorý sa však rovnako vzťahuje na samostatný majetok z prieskumu a posudzovania i na jednotku, ktorá vytvára peňažné prostriedky.

20.

Potrebu, aby jednotka vykonala test majetku z prieskumu a posudzovania z hľadiska zníženia hodnoty, naznačuje jedna alebo viaceré z nasledujúcich skutočností a okolností (zoznam nie je vyčerpávajúci):

Vo všetkých uvedených alebo v podobných prípadoch jednotka uskutoční test zníženia hodnoty v súlade s IAS 36. Akákoľvek strata zo zníženia hodnoty sa vykáže ako náklad v súlade s IAS 36.

21.

22.

Úroveň identifikovaná jednotkou na účely testovania zníženia hodnoty majetku z prieskumu a posudzovania môže zahŕňať jednu alebo viac jednotiek vytvárajúcich peňažné prostriedky.

23.

24.

Na účely dodržania súladu s odsekom 23 jednotka zverejní:

25.

Jednotka posudzuje majetok z prieskumu a posudzovania ako samostatnú triedu majetku a zverejňuje informácie podľa IAS 16 alebo podľa IAS 38 v zhode s klasifikáciou majetku.

26.

27.

Ak nie je vhodné uplatňovať konkrétnu požiadavku obsiahnutú v odseku 18 na porovnateľné informácie, ktoré sa týkajú ročných období začínajúcich pred 1. januárom 2006, jednotka túto skutočnosť zverejní. Štandard IAS 8 objasňuje pojem „nevykonateľné“.

a)

zo strát poistnej matematiky súvisiacich s ostatnými zúčastnenými jednotkami, pretože každá jednotka, ktorá sa zúčastňuje na programe, na ktorom sa podieľajú viacerí zamestnávatelia, sa podieľa na rizikách poistnej matematiky každej inej zúčastnenej jednotkyi alebo

b)

z akejkoľvek zodpovednosti vyplývajúcej z podmienok programu na financovanie každého schodku v programe v prípade, ak sa ostatné jednotky prestanú zúčastňovať na programe.

a)

zmluvnú dohodu alebo stanovený postup prispievania na náklady vykázané v súvislosti so stanovenými požitkami, alebo skutočnosť, že žiadny stanovený postup neexistuje;

b)

postup stanovenia výšky príspevkov jednotky;

c)

ak jednotka účtuje rozdelenie nákladov súvisiacich so stanovenými požitkami v súlade s odsekom 34A, všetky informácie o programe ako celku v súlade s odsekmi 120 a 121;

d)

ak jednotka účtuje svoje splatné príspevky za dané obdobie v súlade s odsekom 34A, informácie o programe ako celku požadované v súlade s odsekmi 120A písm. b) až e), j), n), o), q) a odsekom 121. Ostatné požiadavky na zverejnenie informácií uvedené v odseku 120A sa neuplatňujú.

a)

náklady na súčasné služby (pozri odsek 63 až 91);

b)

úrokové náklady (pozri odsek 82);

c)

očakávané výnosy plynúce z každého majetku programu (pozri odseky 105 až 107) a z akýchkoľvek nárokov na úhradu (pozri odsek 104A);

d)

zisky a straty poistnej matematiky požadované v súlade s účtovnými zásadami jednotky (pozri odseky 92 až 93D);

e)

náklady na minulé služby (pozri odsek 96);

f)

účinok každého obmedzenia alebo vysporiadania (pozri odseky 109 a 110); a

g)

účinok limitu uvedeného v odseku 58 písm. b), pokiaľ nie je vykazovaný mimo ziskov a strát v súlade s odsekom 93C.

a)

10 % súčasnej hodnoty záväzku zo stanovených požitkov k tomuto dňu (pred odpočítaním majetku programu); a

b)

10 % reálnej hodnoty celkového majetku programu k tomuto dňu.

a)

všetkých svojich programov so stanovenými požitkami; a

b)

všetkých svojich ziskov a strát poistnej matematiky.

a)

účtovné metódy jednotky pre vykazovanie ziskov a strát poistnej matematiky;

b)

všeobecný popis typu programu;

c)

porovnanie počiatočného a koncového stavu súčasnej hodnoty záväzku zo stanovených požitkov, v ktorom sa prípadne osobitne uvádzajú vplyvy, ktoré sa vyskytli v danom období, priraditeľné ku každej z nasledujúcich kategórií:

d)

analýzu záväzku zo stanovených požitkov do súm vyplývajúcich z programov, ktoré sú úplne finančne nezaistené, a súm vyplývajúcich z programov, ktoré sú úplne alebo čiastočne finančne zaistené;

e)

porovnanie počiatočného a koncového stavu reálnej hodnoty majetku programu a počiatočného a koncového stavu akéhokoľvek nároku na úhradu vykázanom ako majetok podľa odseku 104A, v ktorom sa prípadne osobitne uvádzajú vplyvy, ktoré sa vyskytli v danom období, priraditeľné ku každej z nasledujúcich kategórií:

f)

porovnanie súčasnej hodnoty záväzku zo stanovených požitkov v písm. c) a reálnej hodnoty majetku programu v písm. e) a majetku a záväzkov vykázaných v súvahe, zobrazujúce aspoň:

g)

celkovú výšku nákladov vykázaných vo Výkaze ziskov a strát za každú z nasledujúcich kategórií nákladov a riadok (riadky) Výkazu ziskov a strát, v ktorých sú zahrnuté:

h)

celkovú sumu vykazovanú vo výkaze vykázaných výnosov a nákladov pre každú z nasledujúcich kategórií:

i)

pre jednotky, ktoré vykazujú zisky a straty poistnej matematiky vo Výkaze vykázaných výnosov a nákladov podľa odseku 93A, výslednú sumu ziskov a strát poistnej matematiky vykázaných vo Výkaze vykázaných výnosov a nákladov;

j)

pre každú hlavnú kategóriu majetku programu, medzi ktoré patria majetkové nástroje, dlhové nástroje, nehnuteľnosti a všetok ostatný majetok, prípadne ďalšie kategórie, percento alebo sumu, ktorými sa každá hlavná kategória podieľa na reálnej hodnote celkového majetku programu;

k)

sumy zahrnuté v reálnej hodnote majetku programu pre:

l)

slovné popisy základne použitej na stanovenie celkovej očakávanej miery návratnosti majetku, vrátane účinkov hlavných kategórií majetku programu;

m)

súčasnú výšku výnosov z majetku a súčasnú výšku výnosov z každého nároku na úhradu vykázaného ako majetok podľa odseku 104A;

n)

základné predpoklady poistnej matematiky používané k súvahovému dňu, ktoré tam, kde je to uplatniteľné, zahŕňajú:

o)

účinok zvýšenia o jeden percentuálny bod a účinok zníženia o jeden percentuálny bod v očakávaných vývojových mierach zdravotných nákladov na:

p)

sumy za aktuálne ročné obdobie a predchádzajúce štyri ročné obdobia:

q)

najlepší odhad zamestnávateľa, akonáhle je možné ho spoľahlivo stanoviť, očakávaných príspevkov do programu počas ročného obdobia začínajúceho po súvahovom dni.

V odseku 29 písm. b) sa „ odsek 120 “ mení na „ odsek 120A “.

V odseku 60 sa „odsek 120 písm. c) bod vi)“ mení na „odsek 120A písm. f) bod iii)“.

V príklade ilustrujúcom odsek 60 sa „odsek 120 písm. c) bod vi)“ mení na „odsek 120A písm. f) bod iii)“.

V odseku 104C sa „odsek 120 písm. c) bod vii)“ mení na „odsek 120A písm. f) bod iv)“.

V odseku 159 písm. b)

„ odseky 120 písm. c) bod vii), 120 písm. f) bod iv), 120 písm. g) a 120 písm. h) bod iii) “

sa mení na

„ odseky 120 písm. f) bod iv), 120A písm. g) bod iv), 120A písm. m) a 120A písm. n) bod iii) “.

1.

Jednotka môže uzavrieť dohodu, ktorej súčasťou je transakcia alebo séria vzájomne súvisiacich transakcií, ktoré nenadobudnú právnu formu lízingu, ale prevádzajú právo používať majetok (napr. položku nehnuteľnosti, stroj alebo zariadenie) výmenou za platbu alebo sériu platieb. Príklady zmlúv, v ktorých môže jedna jednotka (dodávateľ) previesť na inú jednotku (nákupca) právo používať majetok, často vrátane súvisiacich služieb, zahŕňajú:

2.

Táto interpretácia obsahuje usmernenie, ako určiť, či sú takéto zmluvy lízingami alebo či obsahujú lízingy, ktoré by sa mali účtovať v súlade s IAS 17. Neposkytuje usmernenie pri stanovení spôsobu klasifikácie lízingu v zmysle tohto štandardu.

3.

V niektorých zmluvách je majetok, ktorý je predmetom lízingu, časťou väčšieho majetku. Táto interpretácia nerieši otázku, ako určiť, kedy je časť väčšieho majetku sama osebe majetkom na účely uplatňovania IAS 17. Napriek tomu sa táto interpretácia vzťahuje na zmluvy, v ktorých by príslušný majetok predstavoval samostatnú položku uvedenú v IAS 16 alebo IAS 38.

4.

Táto interpretácia sa nevzťahuje na zmluvy, ktoré sú lízingom, alebo obsahujú lízing, a sú vyňaté z uplatňovania IAS 17.

5.

Táto interpretácia rieši nasledujúce otázky:

6.

Určovanie, či je zmluva lízingom alebo či je súčasťou zmluvy aj lízing, vychádza z podstaty zmluvy, pričom je potrebné vyhodnotiť, či:

7.

Zmluva môže jasne identifikovať určitý majetok, tento majetok však nie je predmetom lízingu, pokiaľ nie je plnenie zmluvy závislé od využitia určeného majetku. Napríklad, ak je dodávateľ povinný dodať určité množstvo tovaru alebo služieb a má právo a schopnosť poskytovať daný tovar a služby s použitím iného majetku, ktorý nie je v danej zmluve špecifikovaný, nie je plnenie zmluvy závislé od určeného majetku a takáto zmluva neobsahuje lízing. Záväzok zo záruky, ktorý umožňuje a vyžaduje nahradenie majetku tým istým alebo podobným majetkom v prípade, že určený majetok nepracuje správne, nevylučuje účtovanie záväzku ako lízingu. Okrem toho, zmluvou stanovený nárok (podmienený, alebo nepodmienený), ktorý umožňuje alebo vyžaduje od dodávateľa z akéhokoľvek dôvodu nahradenie majetku pred alebo po stanovenom dátume, nevylučuje účtovanie majetku ako lízingu pred dátumom náhrady.

8.

Majetok bol nepriamo špecifikovaný v prípade, ak napríklad dodávateľ vlastní alebo má v prenájme iba jeden majetok, ktorým má vyrovnať záväzok, pričom pre dodávateľa nie je ekonomicky prípustné ani realizovateľné plniť uvedený záväzok prostredníctvom alternatívneho majetku.

9.

Zmluva prevádza právo používať majetok vtedy, ak zmluva prevádza na nákupcu (nájomcu) právo riadiť používanie tohto majetku. Právo riadiť používanie majetku sa prevádza vtedy, ak je splnená niektorá z nasledujúcich podmienok:

10.

Posúdenie, či je lízing súčasťou zmluvy, prebieha pri uzavretí zmluvy ešte pred dátumom nadobudnutia účinnosti zmluvy a dátumom, kedy zmluvné strany prijali záväzok k základným podmienkam zmluvy, pričom zohľadňuje všetky skutočnosti a okolnosti. Prehodnotenie posúdenia zmluvy ako zmluvy, ktorá obsahuje lízing, po uzavretí zmluvy prebieha iba vtedy, ak je splnená niektorá z nasledujúcich podmienok:

11.

Prehodnotenie zmluvy vychádza zo skutočností a okolností existujúcich k dátumu prehodnotenia vrátane zostávajúcej doby platnosti zmluvy. Zmeny v odhadoch (napr. odhadované množstvo výstupov, ktoré má dostať kupujúci alebo iní potenciálni kupujúci), by nemali byť podnetom na prehodnotenie. Ak je zmluva pri prehodnotení klasifikovaná ako zmluva, ktorej súčasťou je lízing (alebo ktorá neobsahuje lízing), uplatňujú sa postupy pri účtovaní lízingu (alebo sa prestanú uplatňovať):

12.

Ak je súčasťou zmluvy lízing, zmluvné strany uplatňujú na lízingový prvok zmluvy požiadavky uvedené v IAS 17, s výnimkou oslobodenia od uvedených požiadaviek podľa odseku 2 IAS 17. Ak je teda súčasťou zmluvy lízing, klasifikuje sa daný lízing ako finančný lízing alebo operatívny lízing v súlade s odsekmi 7 až 19 IAS 17. Iné prvky zmluvy, na ktoré sa nevzťahujú ustanovenia IAS 17, sa účtujú podľa iných štandardov.

13.

Na účely uplatňovania požiadaviek uvedených v IAS 17 sa platby a iné zmluvne vyžadované vyrovnania rozdelia na začiatku uzavretia zmluvy alebo na základe prehodnotenia zmluvy na základe ich relatívnych reálnych hodnôt na platby za lízing a platby za ostatné prvky. Minimálne lízingové splátky definované v odseku 4 IAS 17 zahŕňajú iba platby za lízing (t. j. právo používať majetok) a nezahŕňajú platby za ostatné prvky zmluvy (napr. za služby a náklady na vstupy).

14.

V niektorých prípadoch bude musieť kupujúci pri oddelení lízingových splátok od platieb za ostatné prvky využiť techniku odhadu. Napríklad, kupujúci môže odhadnúť lízingové splátky na základe zmluvy o lízingu porovnateľného majetku, ktorá neobsahuje žiadne iné prvky, alebo odhadom platieb za iné prvky v zmluve na základe porovnateľných zmlúv a následne odpočítaním týchto platieb od celkových platieb vyplývajúcich zo zmluvy.

15.

Ak kupujúci príde k záveru, že platby nie je možné spoľahlivo oddeliť, kupujúci:

16.

Jednotka uplatní túto interpretáciu na ročné obdobia začínajúce 1. januárom 2006 alebo neskôr. Odporúča sa skoršie uplatňovanie. Ak jednotka uplatňuje túto interpretáciu pre obdobie začínajúce pred 1. januárom 2006, zverejní túto skutočnosť.

17.

IAS 8 špecifikuje spôsob, akým jednotka uplatňuje zmeny v účtovných metódach vyplývajúce z prvotného uplatnenia interpretácie. Jednotka nemusí nevyhnutne postupovať v súlade s uvedenými požiadavkami, keď aplikuje túto interpretáciu prvýkrát. Ak jednotka využíva túto výnimku, aplikuje na zmluvy existujúce na začiatku najskoršieho obdobia, pre ktoré sa v súlade so štandardami IFRS prezentujú porovnateľné informácie na základe skutočností a okolností existujúcich na začiatku daného obdobia, odseky 6 až 9 tejto interpretácie.

IAS 8

Účtovné zásady, zmeny v účtovných odhadoch a chyby

IAS 27

Konsolidované a individuálne účtovné závierky

IAS 28

Investície do pridružených podnikov

IAS 31

Podiely na spoločnom podnikaní

IAS 37

Rezervy, podmienené záväzky a podmienený majetok

IAS 39

Finančné nástroje: vykazovanie a oceňovanie (revidovaný v roku 2003)

SIC-12

Konsolidácia – jednotky špeciálneho účelu (revidovaný v roku 2004)

1.

Fondy pre vyradenie z prevádzky, recykláciu a obnovu životného prostredia, ďalej len „fondy pre vyradenie z prevádzky“ alebo „fondy“, sa vytvárajú s cieľom vyčleniť zdroje na financovanie niektorých alebo všetkých nákladov spojených s vyraďovaním zariadení (napr. jadrových elektrární) alebo likvidáciou určitého zariadenia (napr. áut) alebo s obnovou životného prostredia (napr. odstraňovanie znečistenia vody alebo obnovy vyťažených lomov), súhrnne označovaným ako „vyradenie z prevádzky a obnova prostredia“.

2.

Príspevky do týchto fondov môžu byť dobrovoľné alebo vyžadované na základe nariadenia alebo zákona. Fondy môžu mať jednu z nasledujúcich štruktúr:

3.

Tieto fondy sa vo všeobecnosti vyznačujú nasledujúcimi charakteristikami:

4.

Táto interpretácia sa týka spôsobu účtovania v účtovnej závierke prispievateľa do fondu podielov vznikajúcich z fondov pre vyradenie z prevádzky a obnovu prostredia charakterizovaných nasledujúcimi dvoma vlastnosťami:

5.

Zvyškový podiel vo fonde nad rámec práva na úhradu, napríklad zmluvné právo na rozdelenie majetku prispievateľom po ukončení vyradenia z prevádzky a obnovy prostredia alebo pri zrušení fondu, môže predstavovať majetkový nástroj, na ktorý sa vzťahujú ustanovenia IAS 39, a táto interpretácia sa naň nevzťahuje.

6.

Táto interpretácia rieši nasledujúce otázky:

7.

Prispievateľ by mal svoju povinnosť hradiť náklady za vyradenie z prevádzky a obnovu prostredia vykazovať ako záväzok a vykazovať svoj podiel vo fonde oddelene, s výnimkou prípadu, keď prispievateľ nezodpovedá za krytie nákladov z vyradenia z prevádzky a obnovy prostredia, dokonca i vtedy, ak mu fond náklady neuhradí.

8.

Prispievateľ stanoví, či má nad fondom kontrolu, spoločnú kontrolu alebo má v ňom podstatný vplyv s odkazom na ustanovenia IAS 27, IAS 28, IAS 31 a SIC-12. Ak áno, prispievateľ postupuje pri účtovaní svojho podielu vo fonde v súlade s uvedenými medzinárodnými účtovnými štandardmi.

9.

Ak prispievateľ nemá nad fondom kontrolu, spoločnú kontrolu alebo v ňom nemá podstatný vplyv, vykazuje právo prijať úhradu z fondu ako úhradu v súlade s ustanoveniami IAS 37. Ocenenie úhrady zodpovedá nižšej hodnote spomedzi:

Zmeny v zostatkovej hodnote práva na prijatie inej úhrady, ako sú príspevky do fondu a čerpanie prostriedkov z neho, sa vykazujú ako zisk alebo strata za obdobie, v ktorom tieto zmeny vznikli.

10.

Ak má prispievateľ povinnosť dodatočne prispieť do fondu s predpokladaným plnením, napríklad v prípade bankrotu iného prispievateľa alebo ak sa hodnota investičného majetku vo fonde zníži do takej miery, že nie je dostatočná na vyrovnanie záväzkov fondu z náhrad, predstavuje takáto povinnosť podmienený záväzok, na ktorý sa vzťahujú ustanovenia IAS 37. Prispievateľ vykáže tento záväzok iba vtedy, ak je pravdepodobné, že povinnosť dodatočne prispieť do fondu aj vznikne.

11.

Prispievateľ zverejní charakter svojho podielu vo fonde a všetky obmedzenia v prístupe prispievateľa k majetku fondu.

12.

Ak má prispievateľ povinnosť dodatočne prispieť do fondu s pravdepodobným plnením tejto povinnosti, ktorá nie je vykazovaná ako záväzok (pozri odsek 10), uvedie informácie podľa odseku 86 IAS 37.

13.

Ak prispievateľ účtuje svoj podiel vo fonde podľa odseku 9, zverejní informácie podľa odseku 85 písm. c) IAS 37.

14.

Jednotka uplatní túto interpretáciu na ročné obdobia začínajúce 1. januárom 2006 alebo neskôr. Odporúča sa skoršie uplatňovanie. Ak jednotka uplatňuje túto interpretáciu na obdobie začínajúce pred 1. januárom 2006, zverejní túto skutočnosť.

15.

Zmeny v účtovných metódach sa účtujú v súlade s ustanoveniami IAS 8.