31.12.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 354/70

(1)

V rozhodnutí Európskeho parlamentu a Rady č. 1786/2002/ES z 23. septembra 2002 o akčnom programe Spoločenstva v oblasti verejného zdravia (2003 – 2008) (3) sa uvádza, že v spolupráci s členskými štátmi sa má vypracovať štatistická časť informačného systému o verejnom zdraví, pričom sa podľa potreby využije štatistický program Spoločenstva s cieľom podporiť synergiu a zamedziť duplicite. V rozhodnutí Európskeho parlamentu a Rady č. 1350/2007/ES z 23. októbra 2007, ktorým sa ustanovuje druhý akčný program Spoločenstva v oblasti zdravia (2008 – 2013) (4), sa uvádza, že jeho cieľ tvorby a šírenia informácií a poznatkov z oblasti zdravia by sa mal dosiahnuť prostredníctvom činností zameraných na ďalší rozvoj trvalo udržateľného systému monitorovania zdravia s mechanizmami pre zber porovnateľných údajov a informácií s príslušnými ukazovateľmi a na rozvoj štatistických prvkov tohto systému v rámci štatistického programu Spoločenstva.

(2)

Informácie Spoločenstva o verejnom zdraví sa systematicky vypracovávali v rámci programov Spoločenstva v oblasti verejného zdravia. Na tomto základe teraz vznikol zoznam zdravotných ukazovateľov Európskeho spoločenstva (ECHI – European Community Health Indicators), ktorý poskytuje prehľad o zdravotnom stave, zdravotných faktoroch a systémoch zdravotnej starostlivosti. S cieľom sprístupniť minimálny súbor štatistických údajov potrebných na výpočet ECHI by štatistika Spoločenstva v oblasti verejného zdravia mala byť v prípade potreby a podľa možnosti konzistentná s vývojom a výsledkami vyplývajúcimi z činnosti Spoločenstva v oblasti verejného zdravia.

(3)

V uznesení Rady z 3. júna 2002 o novej stratégii Spoločenstva pre oblasť bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (2002 – 2006) (5) sa Komisia a členské štáty vyzvali, aby zintenzívnili prebiehajúce práce na harmonizácii štatistiky pracovných úrazov a chorôb z povolania s cieľom získať porovnateľné údaje, na základe ktorých bude možné objektívne vyhodnotiť vplyv a účinnosť opatrení prijatých v rámci novej stratégie Spoločenstva, pričom sa v osobitnej časti zdôraznila potreba zohľadniť zvýšenie pomeru žien na trhu práce a reagovať na ich osobitné potreby v súvislosti s politikou v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Vo svojom uznesení z 25. júna 2007 o novej stratégii Spoločenstva v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (2007 – 2012) (6) Rada vyzvala Komisiu, aby spolupracovala s legislatívnymi orgánmi pri zriadení vhodného európskeho štatistického systému v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, v ktorom by sa zohľadnili rozdiely vo vnútroštátnych systémoch a ktorý by nepriniesol ďalšie administratívne zaťaženie. A nakoniec Komisia vo svojom odporúčaní z 19. septembra 2003 týkajúcom sa Európskeho zoznamu chorôb z povolania (7) odporučila, aby členské štáty v súlade s prácou, ktorá sa vykonáva na systéme harmonizácie európskych štatistík o chorobách z povolania postupne zvyšovali kompatibilitu štatistík o chorobách z povolania s uvedeným európskym zoznamom.

(4)

Na zasadnutí Európskej rady v Barcelone 15. a 16. marca 2002 boli uznané tri hlavné zásady reformy systémov zdravotnej starostlivosti: dostupnosť pre všetkých, vysoko kvalitná starostlivosť a dlhodobá finančná udržateľnosť. V oznámení Komisie z 20. apríla 2004 s názvom „Modernizácia sociálnej ochrany s cieľom rozvíjať vysoko kvalitnú, prístupnú a udržateľnú zdravotnú a dlhodobú starostlivosť: podpora vnútroštátnych stratégií prostredníctvom ‚otvorenej metódy koordinácie‘“ sa navrhuje, aby sa začalo pracovať na určení možných ukazovateľov pre spoločné ciele na vytvorenie systémov zdravotnej starostlivosti na základe činností vykonaných v rámci akčného programu Spoločenstva v oblasti zdravia, zdravotnej štatistiky Eurostatu a spolupráce s medzinárodnými organizáciami. Pri tvorbe takýchto ukazovateľov by sa osobitná pozornosť mala venovať používaniu a porovnateľnosti samohodnotenia zdravotného stavu, ako je zaznamenané v zisťovaniach.

(5)

V rozhodnutí Európskeho parlamentu a Rady č. 1600/2002/ES z 22. júla 2002, ktorým sa ustanovuje šiesty environmentálny akčný program Spoločenstva (8), ktoré zahŕňa činnosť zameranú na životné prostredie, zdravie a kvalitu života ako hlavnú environmentálnu prioritu, sa požaduje vymedzenie ukazovateľov v oblasti zdravia a životného prostredia a ich vývoj. Okrem toho sa v záveroch Rady o štrukturálnych ukazovateľoch z 8. decembra 2003 vyžaduje, aby sa do databázy štrukturálnych ukazovateľov, použitej vo výročnej jarnej správe Európskej rady, zahrnuli ukazovatele o biodiverzite a zdraví pod hlavičkou „životné prostredie“; v tejto databáze sú zahrnuté aj ukazovatele týkajúce sa bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, a to pod hlavičkou „zamestnanosť“. Súbor ukazovateľov trvalo udržateľného rozvoja, ktorý prijala Komisia v roku 2005, obsahuje aj tému týkajúcu sa ukazovateľov verejného zdravia.

(6)

V akčnom pláne pre životné prostredie a zdravie na obdobie rokov 2004 – 2010 sa uznáva potreba zlepšiť prostredníctvom štatistického programu Spoločenstva kvalitu, porovnateľnosť a dostupnosť údajov o zdravotnom stave, pokiaľ ide o choroby a poruchy súvisiace so životným prostredím.

(7)

V uznesení Rady z 15. júla 2003 o podpore zamestnanosti a sociálnej integrácii osôb so zdravotným postihnutím (9) boli členské štáty a Komisia vyzvané, aby zbierali štatistické informácie o situácii osôb so zdravotným postihnutím, vrátane informácií o rozvoji služieb a výhod pre túto skupinu. Okrem toho Komisia vo svojom oznámení z 30. októbra 2003 s názvom „Rovnaké príležitosti pre osoby so zdravotným postihnutím: Európsky akčný plán“ rozhodla, aby sa vytvorili kontextové ukazovatele porovnateľné medzi jednotlivými členskými štátmi s cieľom zhodnotiť účinnosť politík týkajúcich sa osôb so zdravotným postihnutím. Uviedla, že by sa v najväčšej možnej miere mali využívať zdroje a štruktúry Európskeho štatistického systému, a to najmä vytvorením harmonizovaných modulov zisťovania, s cieľom získať medzinárodne porovnateľné štatistické informácie potrebné na monitorovanie pokroku.

(8)

S cieľom zabezpečiť relevantnosť a porovnateľnosť údajov a zamedziť duplicite činností Komisia (Eurostat) by mala vykonávať svoju štatistickú činnosť v oblasti verejného zdravia a bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci podľa potreby, a ak je to možné, v spolupráci s Organizáciou Spojených národov a s jej špecializovanými organizáciami, ako sú Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) a Medzinárodná organizácia práce (ILO), ako aj s Organizáciou pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD).

(9)

Komisia (Eurostat) už na základe dobrovoľnosti pravidelne zbiera od členských štátov štatistické údaje o verejnom zdraví a o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci. O týchto oblastiach zbiera údaje aj z iných zdrojov. Tieto činnosti sa navrhujú v úzkej spolupráci s členskými štátmi. Najmä v prípade štatistiky v oblasti verejného zdravia vychádza príprava a realizácia, pokiaľ ide o riadenie a organizáciu, zo štruktúry partnerstva medzi Komisiou (Eurostatom) a členskými štátmi. Stále je však potrebné zabezpečovať väčšiu presnosť, spoľahlivosť, koherentnosť, porovnateľnosť, rozsah, aktuálnosť a včasnosť existujúcich zberov štatistických údajov a takisto je potrebné zabezpečiť, aby sa uskutočňovali nové zbery štatistických údajov po dohode a príprave s členskými štátmi s cieľom zabezpečiť minimálny súbor štatistických údajov, ktorý je v oblasti verejného zdravia a bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci potrebný na úrovni Spoločenstva.

(10)

Zostavovanie špecifických štatistík Spoločenstva sa riadi pravidlami ustanovenými v nariadení Rady (ES) č. 322/97 zo 17. februára 1997 o štatistike Spoločenstva (10).

(11)

Toto nariadenie zabezpečuje úplné dodržiavanie práva na ochranu osobných údajov, ako je ustanovené v článku 8 Charty základných práv Európskej únie (11).

(12)

V súvislosti s týmto nariadením sa uplatňuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov (12) a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 z 18. decembra 2000 o ochrane jednotlivcov so zreteľom na spracovanie osobných údajov inštitúciami a orgánmi Spoločenstva a o voľnom pohybe takýchto údajov (13). Štatistické požiadavky, ktoré vyplývajú z činnosti Spoločenstva v oblasti verejného zdravia, národných stratégií pre rozvoj vysoko kvalitnej, dostupnej a trvalo udržateľnej zdravotnej starostlivosti a stratégie Spoločenstva v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ako aj požiadavky vznikajúce v súvislosti so štrukturálnymi ukazovateľmi, ukazovateľmi trvalo udržateľného rozvoja a ECHI a s inými súbormi ukazovateľov, ktoré je potrebné rozvíjať na monitorovanie politických činností a stratégií Spoločenstva a vnútroštátnych politických činností a stratégií v oblastiach verejného zdravia a bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, predstavujú významný verejný záujem.

(13)

Prenos dôverných štatistických údajov sa riadi pravidlami ustanovenými v nariadení (ES) č. 322/97 a v nariadení Rady (Euratom, EHS) č. 1588/90 z 11. júna 1990 o prenose dôverných štatistických údajov Štatistickému úradu Európskych spoločenstiev (14). Opatrenia prijaté v súlade s uvedenými nariadeniami zabezpečujú fyzickú a logickú ochranu dôverných údajov a zabezpečujú, aby pri tvorbe a zverejňovaní štatistík Spoločenstva neprichádzalo k ich sprístupneniu v rozpore s právnymi predpismi a použitiu na iné ako štatistické účely.

(14)

Pri tvorbe a zverejňovaní štatistík Spoločenstva podľa tohto nariadenia by mali vnútroštátne štatistické úrady a štatistické úrady Spoločenstva zohľadniť zásady ustanovené v Kódexe postupov pre európsku štatistiku, ktorý 24. februára 2005 prijal Výbor pre štatistický program.

(15)

Keďže cieľ tohto nariadenia, a to vytvorenie spoločného rámca na systematickú tvorbu štatistík Spoločenstva o verejnom zdraví a o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Spoločenstva, môže Spoločenstvo prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 zmluvy. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

(16)

Uznaním skutočnosti, že organizácia a riadenie systémov zdravotnej starostlivosti spadajú do vnútroštátnej právomoci a že za vykonávanie právnych predpisov Spoločenstva týkajúcich sa pracovísk a pracovných podmienok sú v prvom rade zodpovedné členské štáty, toto nariadenie zabezpečuje úplné rešpektovanie právomoci členských štátov v oblasti verejného zdravia a bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

(17)

Dôležité je, aby sa do premenných použitých pri členení zahrnulo pohlavie a vek, keďže tieto údaje umožňujú zohľadniť vplyv rozdielov pohlavia a veku na bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci.

(18)

Opatrenia potrebné na vykonávanie tohto nariadenia by sa mali prijať v súlade s rozhodnutím Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu (15).

(19)

Komisia by mala byť predovšetkým splnomocnená na prijatie vykonávacích opatrení, ktoré upravujú určité témy a ich členenie, referenčné obdobia, časové intervaly a lehoty na poskytovanie údajov rovnako ako poskytovanie metaúdajov. Keďže tieto opatrenia majú všeobecnú pôsobnosť a ich cieľom je zmeniť nepodstatné prvky tohto nariadenia, okrem iného jeho doplnením o nové nepodstatné prvky, musia sa prijať v súlade s regulačným postupom s kontrolou ustanoveným v článku 5a rozhodnutia 1999/468/ES.

(20)

Doplnkové financovanie zberu údajov v oblasti verejného zdravia a bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci sa poskytne v rámci druhého akčného programu Spoločenstva v oblasti zdravia (2008 – 2013) a programu Spoločenstva v oblasti zamestnanosti a sociálnej solidarity – Progress (16). V uvedených rámcoch by sa finančné zdroje mali používať na pomoc členským štátom pri ďalšom vytváraní vnútroštátnych kapacít na uplatňovanie zlepšení a nových nástrojov na zber štatistických údajov v oblasti verejného zdravia a bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

(21)

Uskutočnili sa konzultácie s Európskym dozorným úradníkom pre ochranu údajov.

(22)

Uskutočnili sa konzultácie s Výborom pre štatistický program v súlade s článkom 3 ods. 1 rozhodnutia 89/382/EHS, Euratom (17),

—

zdravotný stav a zdravotné faktory vymedzené v prílohe I,

—

zdravotná starostlivosť vymedzená v prílohe II,

—

príčiny smrti vymedzené v prílohe III,

—

pracovné úrazy vymedzené v prílohe IV,

—

choroby z povolania a iné zdravotné problémy a ochorenia spojené s prácou vymedzené v prílohe V.

a)

„štatistiky Spoločenstva“ sú štatistiky v zmysle vymedzenia uvedeného v prvej zarážke článku 2 nariadenia (ES) č. 322/97;

b)

„tvorba štatistík“ je tvorba štatistík v zmysle vymedzenia uvedeného v druhej zarážke článku 2 nariadenia (ES) č. 322/97;

c)

„verejné zdravie“ sú všetky prvky týkajúce sa zdravia, a to zdravotný stav, vrátane chorobnosti a zdravotného postihnutia, faktory ovplyvňujúce tento zdravotný stav, potreby zdravotnej starostlivosti, zdroje pridelené na zdravotnú starostlivosť, poskytovanie zdravotnej starostlivosti a jej všeobecná dostupnosť, ako aj výdavky na zdravotnú starostlivosť a jej financovanie, a príčiny smrti;

d)

„bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci“ sú všetky prvky týkajúce sa prevencie a ochrany zdravia a bezpečnosti pracovníkov pri práci pri ich činnostiach v súčasnosti alebo v minulosti, najmä pokiaľ ide o pracovné úrazy, choroby z povolania a iné zdravotné problémy a ochorenia spojené s prácou;

e)

„mikroúdaje“ sú individuálne štatistické záznamy;

f)

„prenos dôverných údajov“ je prenos dôverných údajov, ktoré neumožňujú priamu identifikáciu, medzi vnútroštátnymi orgánmi a orgánom Spoločenstva v súlade s článkom 14 nariadenia (ES) č. 322/97 a s nariadením (Euratom, EHS) č. 1588/90;

g)

„osobné údaje“ sú všetky informácie vzťahujúce sa na identifikovanú alebo identifikovateľnú fyzickú osobu v súlade s článkom 2 písm. a) smernice 95/46/ES.

a)

„relevantnosť“, ktorá sa vzťahuje na mieru, do akej štatistika spĺňa súčasné a potenciálne potreby používateľov;

b)

„presnosť“, ktorá sa vzťahuje na mieru, do akej sa odhady približujú k neznámym skutočným hodnotám;

c)

„včasnosť“, ktorá vyjadruje časový odstup medzi určitou udalosťou alebo javom a prístupnosťou informácie, ktorá ich opisuje;

d)

„časová presnosť“, ktorá predstavuje časový posun medzi dátumom uverejnenia údajov a cieľovým dátumom, kedy mali byť dodané;

e)

„dostupnosť“ a „jasnosť“, ktoré sa vzťahujú na podmienky a opatrenia, za prítomnosti ktorých môžu používatelia získať, využívať a vykladať údaje;

f)

„porovnateľnosť“, ktorá sa vzťahuje na mieru dosahu rozdielov medzi použitými štatistickými pojmami a meracími nástrojmi a postupmi pri porovnávaní štatistlík v rámci geografických oblastí, sektorových oblastí alebo v priebehu času;

g)

„súdržnosť“, ktorá sa vzťahuje na primeranosť údajov, ktoré sa dajú spoľahlivo kombinovať rôznymi spôsobmi a na rôzne účely.

a)

charakteristiky, a to premenné, definície a klasifikácie tém zahrnutých v prílohách I až V,

b)

rozčlenenie charakteristík,

c)

referenčné obdobia, časové intervaly a lehoty na poskytovanie údajov,

d)

poskytovanie metaúdajov.