26.10.2012

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 298/1

---

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ, EURATOM) č. 966/2012

z 25. októbra 2012,

o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, a zrušení nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002

OBSAH

PRVÁ ČASŤ

SPOLOČNÉ USTANOVENIA

HLAVA I

PREDMET, ROZSAH PÔSOBNOSTI A VYMEDZENIE POJMOV

Článok 1

Predmet

Článok 2

Vymedzenie pojmov

Článok 3

Súlad sekundárnych právnych predpisov s týmto nariadením

Článok 4

Obdobia, dátumy a lehoty

Článok 5

Ochrana osobných údajov

HLAVA II

ROZPOČTOVÉ ZÁSADY

Článok 6

Dodržiavanie rozpočtových zásad

Kapitola 1

Zásady jednotnosti a presnosti rozpočtu

Článok 7

Rozsah pôsobnoti rozpočtu

Článok 8

Osobitné pravidlá pre zásady jednotnosti a presnosti rozpočtu

Kapitola 2

Zásada ročnej platnosti

Článok 9

Vymedzenie pojmu

Článok 10

Typ rozpočtových prostriedkov

Článok 11

Účtovanie príjmov a rozpočtových prostriedkov

Článok 12

Viazanie rozpočtových prostriedkov

Článok 13

Zrušenie a prenos rozpočtových prostriedkov

Článok 14

Pravidlá prenosu pripísaných príjmov

Článok 15

Zrušenie viazanosti rozpočtových prostriedkov

Článok 16

Pravidlá uplatniteľné v prípade neskorého prijatia rozpočtu

Kapitola 3

Zásada vyrovnanosti

Článok 17

Vymedzenie pojmu a rozsah pôsobnosti

Článok 18

Zostatok z rozpočtového roka

Kapitola 4

Zásada zúčtovacej jednotky

Článok 19

Používanie eura

Kapitola 5

Zásada všeobecnosti

Článok 20

Vymedzenie pojmu a rozsah pôsobnosti

Článok 21

Pripísané príjmy

Článok 22

Donácie

Článok 23

Pravidlá pre odpočty a úpravy výmenného kurzu

Kapitola 6

Zásada špecifikácie

Článok 24

Všeobecné ustanovenia

Článok 25

Presuny, ktoré uskutočňujú iné inštitúcie ako Komisia

Článok 26

Presuny uskutočňované Komisiou

Článok 27

Návrhy na presun predkladané Európskemu parlamentu a Rade inštitúciami

Článok 28

Osobitné pravidlá presunov

Článok 29

Presuny, na ktoré sa vzťahujú osobitné ustanovenia

Kapitola 7

Zásada riadneho finančného hospodárenia

Článok 30

Zásady hospodárnosti, efektívnosti a účinnosti

Článok 31

Povinný finančný výkaz

Článok 32

Vnútorná kontrola plnenia rozpočtu

Článok 33

Nákladovo efektívne kontrolné systémy

Kapitola 8

Zásada transparentnosti

Článok 34

Zverejňovanie účtovnej závierky, rozpočtov a správ

Článok 35

Zverejnenie informácií o prijímateľoch a iných informácií

HLAVA III

ZOSTAVOVANIE A ŠTRUKTÚRA ROZPOČTU

Kapitola 1

Zostavovanie rozpočtu

Článok 36

Odhady príjmov a výdavkov

Článok 37

Odhadovaný rozpočet subjektov uvedených v článku 200

Článok 38

Návrh rozpočtu

Článok 39

Opravný list k návrhu rozpočtu

Článok 40

Povinnosti členských štátov vyplývajúce z prijatia rozpočtu

Článok 41

Návrhy opravných rozpočtov

Článok 42

Skoršie predkladanie odhadov a návrhov rozpočtov

Kapitola 2

Štruktúra a prezentácia rozpočtu

Článok 43

Štruktúra rozpočtu

Článok 44

Rozpočtová nomenklatúra

Článok 45

Zákaz záporných príjmov

Článok 46

Rezervy

Článok 47

Záporná rezerva

Článok 48

Rezerva na núdzovú pomoc

Článok 49

Prezentácia rozpočtu

Článok 50

Pravidlá týkajúce sa plánov pracovných miest

Kapitola 3

Rozpočtová disciplína

Článok 51

Súlad rozpočtu s viacročným finančným rámcom

Článok 52

Súlad aktov Únie s rozpočtom

HLAVA IV

PLNENIE ROZPOČTU

Kapitola 1

Všeobecné ustanovenia

Článok 53

Plnenie rozpočtu v súlade so zásadou riadneho finančného hospodárenia

Článok 54

Základný akt a výnimky

Článok 55

Plnenie rozpočtu inými inštitúciami než Komisiou

Článok 56

Delegovanie právomocí na plnenie rozpočtu

Článok 57

Konflikt záujmov

Kapitola 2

Spôsoby plnenia

Článok 58

Spôsoby plnenia rozpočtu

Článok 59

Zdieľané hospodárenie s členskými štátmi

Článok 60

Nepriame hospodárenie

Článok 61

Hodnotenia ex ante a dohody o delegovaní

Článok 62

Výkonné agentúry

Článok 63

Obmedzenia týkajúce sa delegovania právomocí

Kapitola 3

Účastníci finančných operácií

Oddiel 1

Zásada oddelenia povinností

Článok 64

Oddelenie funkcií

Oddiel 2

Povoľujúci úradník

Článok 65

Povoľujúci úradník

Článok 66

Právomoci a povinnosti povoľujúceho úradníka

Článok 67

Právomoci a povinnosti vedúcich delegácií Únie

Oddiel 3

Účtovník

Článok 68

Právomoci a povinnosti účtovníka

Článok 69

Právomoci, ktoré môže účtovník delegovať

Oddiel 4

Správca záloh

Článok 70

Zálohové účty

Kapitola 4

Zodpovednosť účastníkov finančných operácií

Oddiel 1

Všeobecné pravidlá

Článok 71

Odobratie delegovania a pozbavenie funkcie udelených účastníkom finančných operácií

Článok 72

Zodpovednosť povoľujúcich úradníkov v prípadoch protiprávneho konania, podvodu a korupcie

Oddiel 2

Pravidlá vzťahujúce sa na zodpovedných povoľujúcich úradníkov

Článok 73

Pravidlá vzťahujúce sa na povoľujúcich úradníkov

Oddiel 3

Pravidlá vzťahujúce sa na účtovníkov a správcov záloh

Článok 74

Pravidlá vzťahujúce sa na účtovníkov

Článok 75

Pravidlá vzťahujúce sa na správcov záloh

Kapitola 5

Príjmové operácie

Oddiel 1

Sprístupnenie vlastných zdrojov

Článok 76

Vlastné zdroje

Oddiel 2

Odhad pohľadávok

Článok 77

Odhad pohľadávok

Oddiel 3

Stanovenie pohľadávok

Článok 78

Stanovenie pohľadávok

Oddiel 4

Povolenie vymáhania pohľadávok

Článok 79

Povolenie vymáhania pohľadávok

Oddiel 5

Vymáhanie pohľadávok

Článok 80

Pravidlá vymáhania pohľadávok

Článok 81

Premlčacia lehota

Článok 82

Vnútroštátne zaobchádzanie s pohľadávkami Únie

Článok 83

Pokuty, penále a vzniknuté úroky uložené Komisiou

Kapitola 6

Výdavkové operácie

Článok 84

Rozhodnutia o financovaní

Oddiel 1

Viazanie výdavkov

Článok 85

Druhy záväzkov

Článok 86

Pravidlá vzťahujúce sa na záväzky

Článok 87

Kontroly vzťahujúce sa na záväzky

Oddiel 2

Potvrdenie výdavkov

Článok 88

Potvrdenie výdavkov

Oddiel 3

Povolenie výdavkov

Článok 89

Povolenie výdavkov

Oddiel 4

Platba výdavkov

Článok 90

Druhy platieb

Článok 91

Obmedzenie platieb výškou disponibilných finančných prostriedkov

Oddiel 5

Lehoty na výdavkové operácie

Článok 92

Lehoty

Kapitola 7

Informačné systémy a elektronická verejná správa

Článok 93

Elektronické riadenie operácií

Článok 94

Prenos dokumentov

Článok 95

Elektronická verejná správa

Kapitola 8

Administratívne zásady

Článok 96

Dobrá správa

Článok 97

Uvedenie spôsobov nápravy

Kapitola 9

Vnútorný audítor

Článok 98

Vymenovanie vnútorného audítora

Článok 99

Právomoci a povinnosti vnútorného audítora

Článok 100

Nezávislosť vnútorného audítora

HLAVA V

VEREJNÉ OBSTARÁVANIE

Kapitola 1

Všeobecné ustanovenia

Oddiel 1

Rozsah pôsobnosti a zásady zadávania zákaziek

Článok 101

Vymedzenie pojmu verejné zákazky

Článok 102

Zásady vzťahujúce sa na verejné zákazky

Oddiel 2

Zverejňovanie

Článok 103

Zverejňovanie verejných zákaziek

Oddiel 3

Postupy verejného obstarávania

Článok 104

Postupy verejného obstarávania

Článok 105

Obsah súťažných podkladov

Článok 106

Podmienky vylúčenia týkajúce sa účasti na postupoch verejného obstarávania

Článok 107

Podmienky vylúčenia uplatňované pri zadávaní zákaziek

Článok 108

Centrálna databáza vylúčených subjektov

Článok 109

Správne a peňažné sankcie

Článok 110

Kritériá na vyhodnotenie ponúk

Článok 111

Predkladanie ponúk

Článok 112

Zásady rovnakého zaobchádzania a transparentnosti

Článok 113

Rozhodnutie o zadaní zákazky

Článok 114

Zrušenie postupu verejného obstarávania

Oddiel 4

Zábezpeky a nápravné opatrenia

Článok 115

Zábezpeky

Článok 116

Chyby, nezrovnalosti a podvod v rámci postupu

Kapitola 2

Ustanovenia vzťahujúce sa na zákazky, ktoré zadávajú inštitúcie na vlastný účet

Článok 117

Verejný obstarávateľ

Článok 118

Uplatniteľné finančné limity

Článok 119

Pravidlá účasti na postupoch verejného obstarávania

Článok 120

Pravidlá verejného obstarávania Svetovej obchodnej organizácie

HLAVA VI

GRANTY

Kapitola 1

Rozsah pôsobnosti a forma grantov

Článok 121

Rozsah pôsobnosti grantov

Článok 122

Príjemcovia

Článok 123

Formy grantov

Článok 124

Jednorazové platby, jednotkové náklady a paušálne financovanie

Kapitola 2

Zásady

Článok 125

Všeobecné zásady vzťahujúce sa na granty

Článok 126

Oprávnené náklady

Článok 127

Spolufinancovanie v materiálnej forme

Článok 128

Transparentnosť

Článok 129

Zásada nekumulácie

Článok 130

Zásada neretroaktivity

Kapitola 3

Postup udeľovania

Článok 131

Žiadosti o grant

Článok 132

Podmienky účasti a kritériá na vyhodnotenie návrhov

Článok 133

Postup vyhodnotenia

Kapitola 4

Vyplatenie a kontrola

Článok 134

Zábezpeka na predbežné financovanie

Článok 135

Vyplatenie grantu a kontrola

Článok 136

Obdobia uchovávania záznamov

Kapitola 5

Vykonávanie

Článok 137

Vykonávacie zmluvy a finančná podpora tretích strán

HLAVA VII

CENY

Článok 138

Všeobecné pravidlá

HLAVA VIII

FINANČNÉ NÁSTROJE

Článok 139

Rozsah pôsobnosti

Článok 140

Zásady a podmienky vzťahujúce sa na finančné nástroje

HLAVA IX

PREDKLADANIE ÚČTOVNÝCH ZÁVIEROK A ÚČTOVNÍCTVO

Kapitola 1

Predkladanie účtovných závierok

Článok 141

Štruktúra účtovnej závierky

Článok 142

Správa o rozpočtovom a finančnom hospodárení

Článok 143

Pravidlá upravujúce účtovné závierky

Článok 144

Účtovné zásady

Článok 145

Finančné výkazy

Článok 146

Správy o plnení rozpočtu

Článok 147

Predbežné účtovné závierky

Článok 148

Schválenie konečnej konsolidovanej účtovnej závierky

Kapitola 2

Informácie o plnení rozpočtu

Článok 149

Správa o rozpočtových zábezpekách a rizikách

Článok 150

Informácie o plnení rozpočtu

Kapitola 3

Účtovníctvo

Oddiel 1

Spoločné ustanovenia

Článok 151

Systém účtovníctva

Článok 152

Spoločné požiadavky vzťahujúce sa na systém účtovníctva inštitúcií

Oddiel 2

Všeobecné účty

Článok 153

Všeobecné účty

Článok 154

Zápisy na všeobecné účty

Článok 155

Účtovné úpravy

Oddiel 3

Rozpočtové účty

Článok 156

Rozpočtové účtovníctvo

Kapitola 4

Inventúrne súpisy majetku

Článok 157

Inventúrny súpis

HLAVA X

EXTERNÝ AUDIT A ABSOLUTÓRIUM

Kapitola 1

Externý audit

Článok 158

Externý audit vykonávaný Dvorom audítorov

Článok 159

Pravidlá a postupy auditu

Článok 160

Kontroly cenných papierov a hotovosti

Článok 161

Právo Dvora audítorov na prístup

Článok 162

Výročná správa Dvora audítorov

Článok 163

Osobitné správy Dvora audítorov

Kapitola 2

Absolutórium

Článok 164

Harmonogram postupu udelenia absolutória

Článok 165

Postup udelenia absolutória

Článok 166

Následné opatrenia

Článok 167

Osobitné ustanovenia týkajúce sa ESVČ

DRUHÁ ČASŤ

OSOBITNÉ USTANOVENIA

HLAVA I

EURÓPSKY POĽNOHOSPODÁRSKY ZÁRUČNÝ FOND

Článok 168

Osobitné ustanovenia týkajúce sa Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu

Článok 169

Viazané rozpočtové prostriedky EPZF

Článok 170

Globálne predbežné záväzky v rámci rozpočtových prostriedkov EPZF

Článok 171

Plán a časový rozvrh rozpočtových záväzkov EPZF

Článok 172

Účtovanie výdavkov EPZF

Článok 173

Presun rozpočtových prostriedkov EPZF

Článok 174

Pripísané príjmy EPZF

HLAVA II

ŠTRUKTURÁLNE FONDY, KOHÉZNY FOND, EURÓPSKY FOND PRE RYBNÉ HOSPODÁRSTVO, EURÓPSKY POĽNOHOSPODÁRSKY FOND PRE ROZVOJ VIDIEKA A FONDY V OBLASTI SLOBODY, BEZPEČNOSTI A SPRAVODLIVOSTI SPRAVOVANÉ V RÁMCI ZDIEĽANÉHO HOSPODÁRENIA

Článok 175

Osobitné ustanovenia

Článok 176

Rešpektovanie pridelených viazaných rozpočtových prostriedkov

Článok 177

Platby príspevkov, priebežné platby a vrátené platby

Článok 178

Zrušenie viazanosti rozpočtových prostriedkov

Článok 179

Presun rozpočtových prostriedkov

Článok 180

Riadenie, výber a audit

HLAVA III

VÝSKUM

Článok 181

Finančné prostriedky na výskum

Článok 182

Záväzky v rámci finančných prostriedkov na výskum

Článok 183

Spoločné výskumné centrum

HLAVA IV

VONKAJŠIE AKCIE

Kapitola 1

Všeobecné ustanovenia

Článok 184

Vonkajšie akcie

Kapitola 2

Vykonávanie akcií

Oddiel 1

Všeobecné ustanovenia

Článok 185

Vykonávanie vonkajších akcií

Oddiel 2

Rozpočtová podpora a trustové fondy združujúce viacerých darcov

Článok 186

Využívanie rozpočtovej podpory

Článok 187

Trustové fondy Únie pre vonkajšie akcie

Oddiel 3

Iné spôsoby hospodárenia

Článok 188

Vykonávanie vonkajších akcií prostredníctvom nepriameho hospodárenia

Článok 189

Dohody o financovaní vykonávania vonkajších akcií

Kapitola 3

Verejné obstarávanie

Článok 190

Verejné obstarávanie v prípade vonkajších akcií

Článok 191

Pravidlá účasti na postupoch verejného obstarávania

Kapitola 4

Granty

Článok 192

Financovanie vonkajšej akcie v plnom rozsahu

Článok 193

Pravidlá vzťahujúce sa na granty na vonkajšie akcie

Kapitola 5

Audit účtov

Článok 194

Audit na vonkajšie akcie vykonávaný Úniou

HLAVA V

EURÓPSKE ÚRADY

Článok 195

Európske úrady

Článok 196

Rozpočtové prostriedky európskych úradov

Článok 197

Povoľujúci úradník európskych úradov

Článok 198

Účty medziinštitucionálnych európskych úradov

Článok 199

Delegovanie právomocí povoľujúceho úradníka na medziinštitucionálne európske úrady

Článok 200

Služby poskytované tretím stranám

HLAVA VI

ADMINISTRATÍVNE ROZPOČTOVÉ PROSTRIEDKY

Článok 201

Všeobecné ustanovenia

Článok 202

Záväzky

Článok 203

Osobitné ustanovenia týkajúce sa administratívnych rozpočtových prostriedkov

HLAVA VII

EXPERTI

Článok 204

Platení externí experti

TRETIA ČASŤ

ZÁVEREČNÉ A PRECHODNÉ USTANOVENIA

Článok 205

Prechodné ustanovenia

Článok 206

Žiadosti Európskeho parlamentu a Rady o informácie

Článok 207

Finančné limity a sumy

Článok 208

Rámcové nariadenie o rozpočtových pravidlách pre subjekty zriadené podľa ZFEÚ a Zmluvy o Euratome

Článok 209

Vzorové nariadenie o rozpočtových pravidlách pre subjekty verejno-súkromného partnerstva

Článok 210

Vykonávanie delegovania právomoci

Článok 211

Preskúmanie

Článok 212

Zrušenie

Článok 213

Preskúmanie týkajúce sa ESVČ

Článok 214

Nadobudnutie účinnosti

PRÍLOHA

TABUĽKA ZHODY

Spoločné vyhlásenie k otázkam súvisiacim s VFR

Spoločné vyhlásenie k výdavkom súvisiacim s budovami so zreteľom na článok 203

Spoločné vyhlásenie Európskeho parlamentu, Rady a Komisie k článku 203 ods.3

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 322, v spojení so Zmluvou o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu, a najmä na jej článok 106a,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Dvora audítorov (1),

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom (2),

keďže:

(1)

Nariadenie Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 z 25. júna 2002 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev (3), bolo opakovane podstatným spôsobom zmenené a doplnené. Keďže sa majú vykonať ďalšie zmeny a doplnenia tohto nariadenia vrátane zmien, ktorých cieľom je zohľadniť nadobudnutie platnosti Lisabonskej zmluvy, z dôvodu prehľadnosti by sa malo nariadenie (ES, Euratom) č. 1605/2002 zrušiť a nahradiť týmto nariadením.

(2)

V nariadení (ES, Euratom) č. 1605/2002 sa stanovili rozpočtové zásady a rozpočtové pravidlá, ktoré sa vzťahujú na zostavovanie a plnenie všeobecného rozpočtu Únie (ďalej len „rozpočet“), ktoré zabezpečujú riadne a efektívne hospodárenie, kontrolu a ochranu finančných záujmov Únie a zvyšujú transparentnosť, ktoré sa majú dodržiavať vo všetkých právnych aktoch a ktoré majú dodržiavať všetky inštitúcie. Základné zásady, koncept a štruktúra uvedeného nariadenia, ako aj základné pravidlá rozpočtového a finančného hospodárenia by sa mali zachovať. Výnimky z týchto základných zásad by sa mali preskúmať a v čo najväčšej možnej miere zjednodušiť, pričom by sa mal zohľadniť ich trvalý význam, pridaná hodnota pre rozpočet a záťaž, ktorú predstavujú pre zainteresované strany. Je potrebné zachovať a posilniť kľúčové prvky rozpočtových pravidiel: úlohu účastníkov finančných operácií, integráciu kontrol do činnosti operačných útvarov, úlohu vnútorných audítorov, zostavovanie rozpočtu podľa činností, aktualizáciu účtovných zásad a pravidiel účtovania, ako aj základné zásady, ktoré sa vzťahujú na granty.

(3)	Európska centrálna banka (ECB) by mala byť vzhľadom na svoju osobitnú povahu a úlohy, najmä čo sa týka nezávislosti pri spravovaní svojich financií, vylúčená z rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia, pokiaľ toto nariadenie nestanovuje inak.

(4)

Na základe skúseností z praxe by sa do tohto nariadenia mali zahrnúť pravidlá s cieľom reagovať na vyvíjajúce sa požiadavky v oblasti plnenia rozpočtu, ako je napríklad spolufinancovanie s inými darcami, s cieľom zvýšiť účinnosť vonkajšej pomoci, zjednodušiť používanie osobitných finančných nástrojov vrátane nástrojov dohodnutých s Európskou investičnou bankou (EIB) a zjednodušiť plnenie rozpočtu prostredníctvom verejno-súkromných partnerstiev (PPP).

(5)

Nariadenie (ES, Euratom) č. 1605/2002 sa obmedzovalo na stanovenie všeobecných rozpočtových zásad a rozpočtových pravidiel v súlade so zmluvami, zatiaľ čo vykonávacie predpisy boli stanovené v nariadení Komisie (ES, Euratom) č. 2342/2002 z 23. decembra 2002, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá na vykonávanie nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 (4), čím sa vytvorila lepšia hierarchia pravidiel a uľahčila sa zrozumiteľnosť nariadenia (ES, Euratom) č. 1605/2002. Podľa článku 290 ZFEÚ sa legislatívnym aktom môže na Komisiu delegovať právomoc prijímať nelegislatívne akty, ktorými sa iba dopĺňajú alebo menia určité nepodstatné prvky daného legislatívneho aktu. V dôsledku toho by sa mali do tohto nariadenia zahrnúť niektoré ustanovenia nariadenia (ES, Euratom) č. 2342/2002.

(6)	Policajná a justičná spolupráca v trestných veciach sa stala neoddeliteľnou súčasťou iných politík a vnútorných činností Únie. Osobitné finančné ustanovenia vzťahujúce sa na túto oblasť politiky už teda nie sú opodstatnené, a preto by nemali byť súčasťou tohto nariadenia.

(7)	Aby sa zabezpečila transparentnosť, v rozpočte by sa mali zaznamenať záruky na operácie prijímania a poskytovania pôžičiek realizované Úniou vrátane operácií v rámci európskeho finančného stabilizačného mechanizmu a nástroja platobnej bilancie.

(8)

Platné pravidlá upravujúce úroky vzniknuté z platieb predbežného financovania by sa mali zjednodušiť, pretože predstavujú nadmernú administratívnu záťaž tak pre prijímateľov, ako aj pre útvary Komisie a sú zdrojom nedorozumení medzi útvarmi Komisie a prijímateľmi. V záujme zjednodušenia, najmä s ohľadom na príjemcov, a v súlade so zásadou riadneho finančného hospodárenia by nemala existovať povinnosť vytvárať úroky v rámci platieb predbežného financovania a takéto úroky vymáhať. Mala by však existovať možnosť zahrnúť túto povinnosť do dohody o delegovaní, aby bolo možné opätovne použiť úroky plynúce z platieb predbežného financovania na programy, odpočítať takéto úroky od žiadostí o platbu alebo aby bolo možné takéto úroky vymôcť.

(9)

Pravidlá prenosu pripísaných príjmov by mali zohľadňovať rozdiel medzi vonkajšími a vnútornými pripísanými príjmami. Aby sa dodržal účel, na ktorý určitý darca vyčlenil finančné prostriedky, vonkajší pripísaný príjem by sa mal prenášať automaticky a používať až kým sa nevykonajú všetky operácie súvisiace s programom alebo akciou, na ktoré boli vyčlenené. Takisto by mala existovať možnosť použiť vonkajšie pripísané príjmy, ktoré boli získané v priebehu posledného roka realizácie programu alebo akcie, v prvom roku realizácie následného programu alebo akcie. Mala by existovať možnosť prenášať vnútorné pripísané príjmy výlučne do nasledujúceho roka, pokiaľ sa v tomto nariadení nestanovuje inak.

(10)	Pravidlá týkajúce sa dočasných dvanástin by sa mali objasniť, pokiaľ ide o počet dodatočných dvanástin, ktoré môžu byť požadované, ako aj prípady, keď Európsky parlament rozhodne o znížení výšky dodatočných výdavkov presahujúcich dočasné dvanástiny schválené Radou.

(11)

Výnimka zo zásady všeobecnosti týkajúca sa pripísaných príjmov by sa mala upraviť tak, aby sa zohľadnili osobitosti vnútorných pripísaných príjmov, ktoré pochádzajú z rozpočtových prostriedkov schválených Európskym parlamentom a Radou, na jednej strane a vonkajších pripísaných príjmov získaných od rôznych darcov, ktorí ich vyčleňujú na konkrétny program alebo akciu, na druhej strane. Externým darcom by sa malo umožniť spolufinancovať vonkajšiu činnosť, najmä humanitárne operácie, aj v prípade, že sa táto možnosť výslovne neuvádza v základnom akte.

(12)	Uvádzanie pripísaných príjmov v návrhu rozpočtu by sa malo uskutočňovať transparentnejšie a to stanovením, že sumy pripísaných príjmov v návrhu rozpočtu sa musia uvádzať vo výške, ktorá je v čase zostavenia návrhu rozpočtu istá.

(13)	Pokiaľ ide o zásadu špecifikácie, vzhľadom na to, že sa v súčasnosti nerozlišuje medzi povinnými a nepovinnými výdavkami, pravidlá týkajúce sa presunov rozpočtových prostriedkov by sa mali zodpovedajúcim spôsobom upraviť.

(14)

Pravidlá upravujúce presuny rozpočtových prostriedkov by tiež mali byť prispôsobené zmenám vyplývajúcim z nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy. Nedávne skúsenosti navyše ukázali dôležitosť zvýšenia flexibility presunov platobných rozpočtových prostriedkov na konci roka, najmä v prípade štrukturálnych fondov. Je potrebné zabezpečiť lepšie plnenie rozpočtu, najmä v súvislosti s platobnými rozpočtovými prostriedkami, pripísanými príjmami a administratívnymi rozpočtovými prostriedkami, ktoré sú spoločné pre viacero hláv. Na uvedený účel by sa mala zjednodušiť typológia presunov a postup schvaľovania niektorých presunov by mal byť flexibilnejší. Relevantnou a efektívnou sa ukázala najmä možnosť rozhodovania Komisie o presunoch nepoužitých rozpočtových prostriedkov v prípade medzinárodných humanitárnych katastrof a kríz. Táto možnosť by sa preto mala rozšíriť aj na podobné udalosti, ktoré nastanú po 1. decembri rozpočtového roka. V takýchto prípadoch by mala Komisia z dôvodov transparentnosti bezodkladne informovať Európsky parlament a Radu o svojom rozhodnutí presunúť nepoužité rozpočtové prostriedky.

(15)

Pokiaľ ide o ustanovenia týkajúce sa riadneho finančného hospodárenia, povoľujúci úradník vymenovaný delegovaním by mal pri príprave legislatívnych návrhov a určovaní príslušných systémov riadenia a kontroly zohľadniť očakávanú úroveň rizika chyby a nákladov a prínosov kontrol. Povoľujúci úradník vymenovaný delegovaním by mal ohlasovať výsledky kontrol a ich náklady a prínosy vo výročnej správe o činnosti. Vyhlásenia o hospodárení týkajúce sa takýchto systémov predložené subjektmi zodpovednými za hospodárenie s prostriedkami Únie a za ich kontrolu, ktoré určia členské štáty, sú nutným predpokladom účinnosti vnútroštátnych systémov riadenia a kontroly.

(16)

Zásada otvorenosti zakotvená v článku 15 ZFEÚ, v ktorom sa vyžaduje, aby inštitúcie pracovali čo najotvorenejšie, v oblasti plnenia rozpočtu znamená, že občania majú mať možnosť dozvedieť sa, kde a na aký účel Únia vynakladá finančné prostriedky. Takéto informácie podporujú demokratickú diskusiu, prispievajú k účasti občanov na rozhodovacom procese Únie a posilňujú inštitucionálnu kontrolu a dohľad nad výdavkami Únie. Takéto ciele by sa mali dosiahnuť zverejňovaním príslušných informácií o konečných dodávateľoch a príjemcoch finančných prostriedkov Únie, pričom sa vezmú do úvahy oprávnené záujmy takýchto dodávateľov a príjemcov vo vzťahu k dôvernosti a bezpečnosti, a pokiaľ ide o fyzické osoby, ich práva na súkromie a ochranu ich osobných údajov, a toto zverejňovanie by malo prednostne prebiehať prostredníctvom moderných komunikačných nástrojov. Inštitúcie by preto mali pri zverejňovaní informácií voliť selektívny prístup v súlade so zásadou proporcionality. Rozhodnutia o uverejnení by mali byť založené na relevantných kritériách, aby sa poskytovali zmysluplné informácie.

(17)	Podľa článku 316 ZFEÚ by mala Európska rada a Rada zdieľať ten istý oddiel.

(18)	V tomto nariadení by sa mal zohľadniť ročný rozpočtový postup podľa ZFEÚ.

(19)

Pokiaľ ide o zostavovanie rozpočtu, je dôležité jasne vymedziť štruktúru a prezentáciu návrhu rozpočtu, ktorý pripravuje Komisia. Obsah všeobecného úvodu, ktorý predchádza návrhu rozpočtu, by mal byť popísaný presnejšie. Takisto je potrebné zahrnúť do nariadenia ustanovenie o finančnom pláne na budúce roky, ako aj ustanovenie o možnosti Komisie predkladať pracovné dokumenty na podporu rozpočtových požiadaviek.

(20)

Pokiaľ ide o osobitosti spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky, mali by sa aktualizovať formy, ktoré môžu základné akty nadobudnúť podľa ZFEÚ a hláv V a VI Zmluvy o EÚ. Okrem toho postup prijímania prípravných opatrení v oblasti vonkajšej činnosti by sa mal upraviť v súlade s ustanoveniami ZFEÚ.

(21)

Pravidlá týkajúce sa spôsobov plnenia rozpočtu, ktorými sa riadia najmä podmienky externalizácie právomocí plnenia rozpočtu na tretie strany, sa stali v priebehu rokov príliš komplikovanými a mali by sa preto zjednodušiť. Zároveň by sa mal zachovať pôvodný cieľ externalizácie, totiž, aby bez ohľadu na to, ktorý spôsob plnenia rozpočtu sa použije, vynakladanie výdavkov podliehalo rovnakému stupňu kontroly a transparentnosti, aký sa očakáva od útvarov Komisie.

(22)

Malo by sa jasne rozlišovať medzi situáciami, keď sa rozpočet plní priamo na úrovni Komisie alebo prostredníctvom jej výkonných agentúr, situáciami, keď sa rozpočet plní prostredníctvom členských štátov v rámci zdieľaného hospodárenia a situáciami, keď sa rozpočet plní nepriamo prostredníctvom tretích strán. To by malo umožniť vytvorenie harmonizovaného režimu pre zdieľané a nepriame hospodárenie, ktorý sa bude môcť prispôsobovať predpisom platným v jednotlivých odvetviach, najmä v prípadoch, keď sa rozpočet plní prostredníctvom členských štátov v rámci zdieľaného hospodárenia. Takýto harmonizovaný režim by mal predovšetkým zahŕňať základné zásady, ktoré musí dodržiavať Komisia v prípade, že sa rozhodne plniť rozpočet zdieľaným hospodárením alebo nepriamo, a základné zásady, ktoré musia dodržiavať strany poverené úlohami súvisiacimi s plnením rozpočtu. Komisia by mala mať možnosť uplatniť pravidlá a postupy Únie alebo súhlasiť s uplatnením pravidiel a postupov poverenej strany za predpokladu, že jej pravidlá a postupy zaručujú rovnocennú ochranu finančných záujmov Únie. V rámci úloh dohľadu Komisie je tiež potrebné stanoviť súbor povinností kontroly a auditu vrátane postupov preskúmania a schvaľovania účtov pre všetky spôsoby plnenia.

(23)	Mali by sa upraviť pravidlá posúdenia ex ante subjektov a osôb poverených úlohami súvisiacimi s plnením rozpočtu v rámci nepriameho hospodárenia, aby sa zaistilo, že všetky poverené subjekty a osoby poskytujú rovnaký stupeň ochrany finančných záujmov Únie, ako sa vyžaduje v tomto nariadení.

(24)

Skúsenosť s verejno-súkromnými partnerstvami (PPP), ktoré sa považujú podľa článku 185 nariadenia (ES, Euratom) č. 1605/2002 za subjekty Únie, ukazuje, že by sa mali zaviesť ďalšie kategórie verejno-súkromných partnerstiev s cieľom rozšíriť výber nástrojov, ktoré by umožnili zahrnúť také subjekty, ktorých pravidlá sú pre súkromných partnerov flexibilnejšie a prístupnejšie než pravidlá, ktoré platia pre inštitúcie Únie. Tieto ďalšie kategórie by mali zahŕňať subjekty riadiace sa súkromným právom členského štátu a subjekty, ktoré sú zriadené základným aktom a majú rozpočtové pravidlá, ktoré rešpektujú zásady potrebné na zabezpečenie riadneho finančného hospodárenia s finančnými prostriedkami Únie.

(25)

Na účely článku 317 ZFEÚ by toto nariadenie malo posilniť základné povinnosti kontroly a auditu členských štátov pri plnení rozpočtu v rámci zdieľaného hospodárenia, pretože takéto povinnosti v súčasnosti existujú len v predpisoch platných v jednotlivých odvetviach. Je preto potrebné zaviesť ustanovenia, v ktorých sa stanoví jednotný rámec pre všetky príslušné oblasti politiky, o harmonizovaných administratívnych štruktúrach na úrovni členských štátov. Tento rámec by nemal vytvárať žiadne dodatočné kontrolné štruktúry, ale mal by umožniť členským štátom určiť subjekty poverené hospodárením s finančnými prostriedkami Únie a ich kontrolou. Ďalej by toto nariadenie malo obsahovať ustanovenia o spoločných povinnostiach v oblasti hospodárenia a kontroly v rámci týchto štruktúr, ročnom vyhlásení hospodáriaceho subjektu, ktorým manažéri na seba prevezmú zodpovednosť za hospodárenie s finančnými prostriedkami Únie, ktoré im boli zverené, preskúmaní a schvaľovaní účtov, a pozastavení a korekčných mechanizmoch, ktoré uplatňuje Komisia, s cieľom vytvoriť jednotný legislatívny rámec, ktorý takisto zlepšuje celkovú právnu istotu a efektívnosť kontrolných a nápravných opatrení, ako aj ochranu finančných záujmov Únie. Podrobné ustanovenia by mali ostať aj naďalej vymedzené v predpisoch platných v jednotlivých odvetviach. V rámci koncepcie jednotného auditu a s cieľom znížiť dodatočnú administratívnu záťaž vyplývajúcu z množstva kontrol môžu členské štáty predložiť Komisii vyhlásenia podpísané osobami na zodpovedajúcej vnútroštátnej alebo regionálnej úrovni v súlade s ich príslušnými ústavnými požiadavkami.

(26)

Niektoré ustanovenia týkajúce sa povinností povoľujúceho úradníka vymenovaného delegovaním by sa mali vyjasniť, a to najmä tie, ktoré upravujú postupy kontrol ex ante a ex post, ktoré povoľujúci úradník vymenovaný delegovaním zavádza, ako aj jeho povinnosti predkladať správy. V tejto súvislosti by sa mal v súlade s praxou aktualizovať obsah výročnej správy o činnosti povoľujúceho úradníka vymenovaného delegovaním, do ktorej by sa mali zahrnúť požadované finančné informácie a informácie o hospodárení potrebné ako podklad k vyhláseniu povoľujúceho úradníka vymenovaného delegovaním o vierohodnosti v súvislosti s plnením jeho povinností.

(27)

Mala by sa ozrejmiť zodpovednosť účtovníka Komisie. Konkrétne by sa malo stanoviť, že účtovník Komisie je jedinou osobou, ktorá má právo vymedzovať pravidlá účtovania a jednotné účtovné osnovy, zatiaľ čo účtovníci všetkých ostatných inštitúcií vymedzujú účtovné postupy, ktoré sa vzťahujú na ich inštitúcie.

(28)

S cieľom zjednodušiť realizáciu niektorých programov alebo akcií zverených najmä finančným inštitúciám by sa do tohto nariadenia mala zaviesť možnosť otvárania zvereneckých účtov. Tieto bankové účty by sa mali otvárať v mene alebo na účet Komisie v účtovných knihách finančnej inštitúcie. Mala by ich spravovať daná finančná inštitúcia, zodpovednosť za ne by mal niesť povoľujúci úradník a malo by byť možné otvárať ich aj v iných menách ako euro.

(29)

Pokiaľ ide o príjmové operácie, je potrebné upraviť pravidlá týkajúce sa odhadov pohľadávok s cieľom zohľadniť rozpočtové potreby. V prípade, že získanie príjmov dosiahne určitú mieru pravdepodobnosti a dá sa primerane vyčísliť, odhad pohľadávky by sa mal povinne zaznamenať. V záujme zjednodušenia by sa mali zaviesť osobitné ustanovenia týkajúce sa postupov úpravy alebo zrušenia odhadu pohľadávky.

(30)

Mali by sa objasniť a zároveň sprísniť pravidlá vymáhania. Predovšetkým by sa malo uviesť, že zrušenie stanovenej pohľadávky neznamená vzdanie sa stanoveného nároku Únie. S cieľom posilniť ochranu finančných záujmov Únie by členské štáty nemali zaobchádzať s vymáhanými finančnými pohľadávkami Únie menej priaznivo než s pohľadávkami verejných subjektov na ich území.

(31)

Vzhľadom na potrebu znížiť riziko spojené so správou dočasne vybraných súm plynúcich z pokút, penále a sankcií, ako aj akýchkoľvek iných z nich plynúcich príjmov, tieto sumy by sa mali zaznamenať ako rozpočtové príjmy čo najskôr a najneskôr v rozpočtovom roku nasledujúcom po vyčerpaní všetkých opravných prostriedkov proti rozhodnutiam, ktorými boli uložené.

(32)

V súlade so zásadou riadneho finančného hospodárenia by sa mali jasne vymedziť jednotlivé typy platieb. Platby v rámci predbežného financovania by mal pravidelne zúčtovávať zodpovedný povoľujúci úradník v súlade s pravidlami účtovania stanovenými účtovníkom Komisie. Na tento účel by sa do zmlúv, rozhodnutí a dohôd o grante, ako aj do dohôd o delegovaní, mali zahrnúť príslušné ustanovenia.

(33)	Toto nariadenie by malo podporiť cieľ elektronickej verejnej správy a najmä používanie elektronických údajov pri výmene informácií medzi inštitúciami a tretími stranami.

(34)	Za určitých podmienok by mala byť povolená možnosť uskutočniť spoločné postupy verejného obstarávania so štátmi Európskeho združenia voľného obchodu (ďalej len „EZVO“) alebo kandidátskymi krajinami Únie.

(35)	Aby sa posilnila ochrana finančných záujmov Únie, pravidlá vylúčenia, predovšetkým z účasti v postupoch verejného obstarávania, by sa mali zlepšiť.

(36)	Vzhľadom na skutočnosť, že používanie vlastných zdrojov ECB a EIB je vo finančnom záujme Únie, mal by im byť poskytnutý prístup k informáciám centrálnej databázy vylúčených subjektov, ktorá bola vytvorená na účely ochrany finančných záujmov Únie.

(37)	V súlade s požiadavkami ochrany údajov by sa mal zaviesť pevný právny základ pre zverejňovanie rozhodnutí o uložení správnych a peňažných sankcií, a to najmä v súvislosti s verejným obstarávaním. Takéto zverejňovanie by malo ostať z dôvodov ochrany a bezpečnosti údajov nepovinné.

(38)	Požiadavka na dodávateľov poskytnúť záruky by už nemala byť automatická, ale mala by byť založená na analýze rizika.

(39)	Z dôvodov právnej istoty treba vysvetliť rozsah grantov a finančných nástrojov. Podrobnejšie vymedzenie osobitných podmienok uplatniteľných jednak na na granty a jednak na finančné nástroje by malo tiež prispieť k maximalizovaniu dosahu týchto dvoch typov finančnej podpory.

(40)

Pravidlá udeľovania grantov vzťahujúce sa na subjekty osobitne zriadené na účely akcie by sa mali byť upraviť, aby sa uľahčil prístup k financovaniu Únie a riadeniu grantov žiadateľom a príjemcom, ktorí sa rozhodli pracovať spoločne v rámci partnerstva alebo zoskupenia vytvoreného v súlade s príslušným vnútroštátnym právom, najmä ak zvolená právna forma poskytuje spoľahlivé a dôveryhodné prostredie. Okrem toho vzhľadom na obmedzené finančné riziká pre Úniu a potrebu vyhnúť sa narastaniu zmluvných požiadaviek k súčasnej štruktúre, subjekty prepojené s príjemcom prostredníctvom stálych kapitálových alebo právnych prepojení by mali mať možnosť deklarovať oprávnené náklady bez toho, aby museli spĺňať všetky povinnosti príjemcu.

(41)

Skúsenosti získané z využívania jednorázových platieb alebo financovania s paušálnou sadzbou ukázali, že takéto formy financovania významne zjednodušili administratívne postupy a podstatne znížili riziko chyby. Financovanie založené na výstupoch sa navyše ukázalo ako vhodné pre určitý typ akcií. V tomto kontexte podmienky používania zjednodušených foriem grantov stanovených na základe jednorázových platieb, jednotkových nákladov a paušálnych sadzieb by mali byť flexibilnejšie. Mali by byť povolené najmä sumy určené uplatňovaním individuálneho prístupu k príjemcom vrátane prípadov, keď tieto sumy deklaruje príjemca v súlade s bežnými postupmi nákladového účtovníctva, aby sa zmiernila administratívnu záťaž a náklady, ktoré tento príjemca znáša konkrétne v súvislosti s finančným výkazníctvom pre Úniu.

(42)

V záujme odstránenia prekážok účasti na grantových programoch Únie osobám, ktoré majú potrebnú odbornosť, ale nie sú platené formou mzdy, čo môže byť prípad osôb pracujúcich v rámci malých štruktúr, pravidlá udeľovania grantov by mali zohľadniť osobitné systémy odmeňovania uplatňované malými a strednými podnikmi (ďalej len „MSP“), ako sú vymedzené v odporúčaní Komisie 2003/361/ES zo 6. mája 2003 o vymedzení pojmu mikropodniky, malé a stredné podniky (5).

(43)

Zásady neziskovosti a spolufinancovania by sa mali upraviť z hľadiska praktických skúseností a odlišných výkladov a uplatňovania takýchto zásad, ktoré vedie k chybám a niekedy ku kontraproduktívnym účinkom. Konkrétne definícia zisku by najmä mala byť zameraná na oprávnené náklady a príjmy, z ktorých sú výslovne financované, aby sa zjednodušilo vykazovanie na strane príjemcov a aby boli stimulovaní k diverzifikácii ich zdrojov financovania. Okrem toho, Komisia by nemala predpokladať, že iní darcovia nebudú chcieť späť žiaden prebytok pochádzajúci z ich vlastných príspevkov a mala by preto vymáhať zisk len v pomere k jej grantu. Napokon, ukázalo sa, že zásada postupného znižovania nie je účinným nástrojom v obmedzovaní rizika závislosti príjemcov grantov na prevádzku od prostriedkov Únie. Uplatniteľnosť zásady postupného znižovania sa tiež značne obmedzila po nevyhnutnom zavedení výnimiek v mnohých základných aktoch a v prípade zjednodušených foriem grantov. Vzhľadom na tieto nedostatky by sa požiadavka postupného znižovania vzťahujúca sa na granty na prevádzku mala zrušiť.

(44)

Prístup k financovaniu Únie pre subjekty s obmedzenými administratívnymi zdrojmi, ktoré môžu predstavovať prednostnú cieľovú populáciu pre niektoré systémy grantov a byť nevyhnutné pre dosiahnutie cieľov politiky Únie, by sa mal uľahčiť ďalšími zjednodušujúcimi postupmi v prípade grantov s nízkou hodnotou.

(45)

Aby sa zaručila právna istota a vytvoril sa jednotný súbor základných rozpočtových pravidiel, na ktoré by sa príjemcovia mohli odvolávať v súvislosti s programami Únie, toto nariadenie by malo stanoviť vymedzenie kritérií oprávnenosti nákladov a osobitné podmienky upravujúce určité kategórie nákladov a malo by stanoviť ich dôsledné uplatňovanie.

(46)	Podmienky akceptovania materiálnych príspevkov od tretích strán ako formy spolufinancovania a podmienky určovania hodnoty týchto príspevkov by sa mali zharmonizovať, aby sa znížili riziká chyby a spory.

(47)

Z dôvodu transparentnosti a aby boli zohľadnené ich špecifické obmedzenia v súvislosti s plánovaním, uchádzači o grant by mali byť vo výzve na predloženie návrhov informovaní o očakávanom čase, ktorý uplynie do uzavretia dohody o grante alebo kým im bude rozhodnutie o grante oznámené. S tým istým cieľom by toto nariadenie malo stanoviť referenčnú lehotu, založenú na skúsenostiach a na očakávaných účinkoch zavedených zjednodušujúcich opatrení.

(48)

Ak sa zistia systémové alebo opakujúce sa chyby, ktoré majú závažný vplyv na viaceré granty, za prísnych podmienok by sa malo povoliť rozšírenie zistení auditu na ovplyvnené granty, ktoré nepodliehajú auditu, aby sa zmiernila finančná a administratívna záťaž spôsobená kontrolami a auditmi na mieste. Komisia by mala využívať extrapoláciu miery zníženia alebo miery vrátených prostriedkov uplatňovanej na granty, v súvislosti s ktorými sa preukázali systémové alebo opakujúce sa chyby, len v prípade, že nie je možné alebo za primeraného úsilia reálne určiť presné množstvo neoprávnených nákladov pre každý dotknutý grant.

(49)

Toto nariadenie by malo stanoviť štandardné obdobia, počas ktorých musia príjemcovia uchovávať dokumenty týkajúce sa grantov Únie, aby sa predišlo rozdielnym alebo neprimeraným zmluvným požiadavkám, ale sa však stále zachovala dostatočná lehota pre Komisiu a Dvor audítorov na získanie prístupu týmto údajom a vykonanie kontrol ex post a auditov nevyhnutných na ochranu finančných záujmov Únie.

(50)

Mala by sa rozšíriť za určitých podmienok možnosť príjemcu udeliť finančnú podporu tretím stranám s cieľom zjednodušiť správnu realizáciu programov so zameraním okrem iného na širší počet fyzických osôb, ku ktorým je možné dostať sa len prostredníctvom kaskádových grantov. V každom prípade treba dodržiavať zásadu, podľa ktorej príjemca nemôže pri udeľovaní finančnej podpory tretím stranám rozhodovať podľa svojho uváženia, najmä aby sa predišlo akémukoľvek zamieňaniu možnosti poskytnutej príjemcom plánovať a vykonávať na vlastnú zodpovednosť činnosti zahŕňajúce finančnú podporu, čo je oprávnená činnosť, s možnosťou poveriť úlohami súvisiacimi s plnením rozpočtu v rámci zdieľaného alebo nepriameho hospodárenia určité orgány, subjekty alebo osoby.

(51)

Ako cenný typ finančnej podpory treba zjednodušiť používanie cien a treba objasniť platné pravidlá tak, že ceny sa oddelia od grantového režimu a odstránia sa všetky odkazy na očakávané náklady. Ceny však nie sú vhodné pre ciele všetkých politík Únie a mali by sa preto považovať za doplnok, nie za náhradu iných nástrojov financovania, ako sú granty.

(52)

Finančné nástroje môžu mať hodnotu pre znásobenie dosahu finančných prostriedkov Únie, ak sú spájané s inými prostriedkami a zahŕňajú pákový efekt. Keďže tieto finančné nástroje sa nedajú prirovnať k službám ani ku grantom, mal by sa stanoviť nový typ finančnej podpory. Finančné nástroje by sa mali používať za prísnych podmienok, aby nevznikli rozpočtové riziká pre rozpočet a riziko narušenia trhu, ktoré je v rozpore s pravidlami o štátnej pomoci.

(53)

V rámci ročných rozpočtových prostriedkov, ktoré Európsky parlament a Rada schvália pre daný program, by sa finančné nástroje mali používať ako doplnok na základe hodnotenia ex ante, ktorým sa preukáže, že sú pre dosiahnutie cieľov politiky Únie účinnejšie než iné formy financovania Únie vrátane grantov.

(54)	Finančné nástroje by sa mali schvaľovať prostredníctvom základného aktu, ktorým sa vymedzia najmä ich ciele a trvanie. Ak sa finančné nástroje v riadne odôvodnených prípadoch zriadia bez základného aktu, Európsky parlament a Rada by ich mali schváliť v rozpočte.

(55)

Mali by sa vymedziť nástroje potenciálne spadajúce pod hlavu VIII prvej časti, ako sú úvery, záruky, kapitálové investície, kvázi kapitálové investície a nástroje na zdieľanie rizika. Definícia nástrojov na zdieľanie rizika by mala umožňovať zahrnutie zníženia kreditného rizika pre projektové dlhopisy, ktoré pokrýva riziko dlhovej služby projektu a znižuje kreditné riziko držiteľov dlhopisov prostredníctvom znížení kreditného rizika vo forme úveru alebo záruky.

(56)

Anuity vrátane kapitálových splátok, vydaných záruk a splátok istín úverov by mali predstavovať vnútorné pripísané príjmy. Príjmy vrátane dividend, kapitálových ziskov, záručných poplatkov a úrokov z úverov a súm na zvereneckých účtoch by do rozpočtu mali byť zapísané po odpočítaní správnych nákladov a poplatkov. Toto nariadenie by malo stanoviť zásady a podmienky týkajúce sa finančných nástrojov a pravidlá týkajúce sa obmedzenia finančnej zodpovednosti Únie, boja proti podvodom a praniu špinavých peňazí, ukončovania finančných nástrojov a podávania správ.

(57)

Predkladanie účtovnej závierky by sa malo zjednodušiť, a to tak, že účtovná závierka Únie bude obsahovať len konsolidované finančné výkazy a súhrnné rozpočtové účty. Takisto by sa malo vysvetliť, že konsolidačný proces sa týka len inštitúcií, subjektov zriadených podľa ZFEÚ a Zmluvy o Euroatome, ktoré majú právnu subjektivitu a prijímajú príspevky hradené z rozpočtu, a ďalších subjektov, ktorých účtovné závierky sa musia konsolidovať v súlade s pravidlami účtovania prijatými účtovníkom.

(58)

V súlade s požiadavkami medzinárodne prijatých účtovných noriem, na ktorých je založené účtovníctvo Únie, by sa dôchodkové záväzky spolu s ostatnými záväzkami spojenými so zamestnaneckými dávkami mali zaznamenať v účtoch Únie, samostatne uviesť v súvahe Únie a podrobne vysvetliť v poznámkach k finančným výkazom.

(59)

Aby sa jasne oddelili právomoci a povinnosti účtovníka Komisie od právomocí a povinností účtovníkov ostatných inštitúcií alebo subjektov zriadených podľa ZFEÚ a Zmluvy o Euroatome, ktoré majú právnu subjektivitu a prijímajú príspevky hradené z rozpočtu, a ďalších subjektov, ktorých účtovné závierky sa musia konsolidovať v súlade s pravidlami účtovania prijatými účtovníkom, každá inštitúcia alebo orgán by mala pripraviť správu o rozpočtovom a finančnom hospodárení za rozpočtový rok, a potom ju zaslať Európskemu parlamentu, Rade a Dvoru audítorov do 31. marca nasledujúceho rozpočtového roka.

(60)	Je potrebné aktualizovať pravidlá účtovania a účtovné zásady Únie, aby sa zabezpečil súlad s pravidlami Výboru pre medzinárodné účtovné štandardy pre verejný sektor.

(61)

Dvor audítorov by mal zaistiť, aby sa akékoľvek jeho zistenia, ktoré by mohli mať vplyv na konečnú účtovnú závierku kontrolovaných subjektov alebo na zákonnosť alebo riadnosť príslušných operácií týchto subjektov, včas oznámili danej inštitúcii alebo subjektu s cieľom poskytnúť takýmto kontrolovaným subjektom dostatok času na zaoberanie sa uvedenými zisteniami.

(62)	Mali by sa aktualizovať ustanovenia týkajúce sa predbežných a konečných účtovných závierok, najmä s cieľom špecifikovať informácie, ktoré by mali byť pripojené k účtovným závierkam zasielaným účtovníkovi Komisie na účely konsolidácie.

(63)	Pokiaľ ide o informácie, ktoré musí Komisia predložiť v súvislosti s absolutóriom, Komisia by mala Európskemu parlamentu a Rade predložiť najmä hodnotiacu správu o financiách Únie v súlade s článkom 318 ZFEÚ.

(64)

Pokiaľ ide o osobitné ustanovenia tohto nariadenia týkajúce sa štrukturálnych fondov, kohéznych fondov, Európskeho fondu pre rybné hospodárstvo, Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka a fondov v oblasti slobody, bezpečnosti a spravodlivosti spravovaných v rámci zdieľaného hospodárenia, malo by sa zachovať ustanovenie o vracaní platieb predbežného financovania a opätovnom sprístupňovaní rozpočtových prostriedkov, ktoré je uvedené vo vyhlásení Komisie pripojenom k nariadeniu Rady (ES) č. 1260/1999 z 21. júna 1999 o všeobecných ustanoveniach o štrukturálnych fondoch (6). Okrem toho odchylne od pravidla prenosu by sa Komisii mal povoliť prenos viazaných rozpočtových prostriedkov, ktoré sú k dispozícii na konci rozpočtového roka a ktoré vyplývajú z vrátených platieb predbežného financovania, až pokým sa neskončí daný program, ako aj používanie týchto viazaných rozpočtových prostriedkov v prípade, že už nie sú k dispozícii iné viazané rozpočtové prostriedky.

(65)	Mala by sa objasniť účasť Spoločného výskumného centra (JRC) na postupoch verejného obstarávania a udeľovania grantov. Navyše, aby sa súvisiace činnosti mohli vykonávať efektívne, príjem, ktorý plynie z účasti na týchto postupoch, by sa mal výnimočne považovať za vonkajšie pripísané príjmy.

(66)

Mali by sa upraviť osobitné ustanovenia týkajúce sa realizácie vonkajších akcií vzhľadom na zmeny spôsobov plnenia a mal by sa zaviesť diferencovaný prístup pre prípady, keď Únia musí reagovať na naliehavé humanitárne situácie, medzinárodné krízy alebo potreby tretích krajín, v ktorých prebieha proces demokratizácie.

(67)

Toto nariadenie by malo stanoviť všeobecné podmienky, za ktorých sa môže rozpočtová podpora využívať ako nástroj vo vonkajšej činnosti. Takéto podmienky by sa mali vzťahovať na zabezpečenie dostatočne transparentného, spoľahlivého a efektívneho hospodárenia s verejnými prostriedkami. Okrem toho, Komisia by mala v rámci rozhodnutia o financovaní určiť ciele a očakávané výsledky, na ktoré by vyplatenie rozpočtovej podpory malo byť naviazané. Takéto prvky, ako aj podmienky, za ktorých sa má rozpočtová podpora preplatiť, by mali byť súčasťou dohody o financovaní uzatvorenej s prijímajúcou krajinou.

(68)

S cieľom posilniť medzinárodné postavenie Únie v oblasti realizácie vonkajších akcií a rozvoja a zlepšiť jej viditeľnosť a efektívnosť by Komisia mala mať právomoc vytvárať a spravovať trustové fondy Únie pre akcie v núdzovej situácii, akcie po prekonaní núdzovej situácie alebo pre tematické akcie. Hoci tieto trustové fondy nie sú súčasťou rozpočtu, mali by byť spravované v súlade s týmto nariadením, a to do takej miery, do akej je to nevyhnutné pre bezpečnosť a transparentnosť používania finančných prostriedkov Únie. Na tento účel by Komisia mala predsedať správnej rade, ktorá sa zriadi pre každý trustový fond a ktorej úlohou je zaisťovať zastúpenie darcov a rozhodovať o použití finančných prostriedkov. Účtovníkom každého trustového fondu by mal byť účtovník Komisie.

(69)

Obdobie na uzatvorenie zmlúv a dohôd o udelení grantu subjektmi poverenými vykonávaním vonkajších akcií v rámci nepriameho hospodárenia by malo byť, s výnimkou výnimočných a vonkajších okolností, obmedzené na tri roky od podpisu dohody o delegovaní. Uvedená lehota by sa však nemala vzťahovať na viacročné programy, ktoré sa realizujú v rámci postupov týkajúcich sa štrukturálnych fondov. Podrobné pravidlá týkajúce sa zrušenia viazanosti rozpočtových prostriedkov v prípade takýchto viacročných programov by mali byť stanovené predpismi platnými v jednotlivých odvetviach.

(70)

Pokiaľ ide o osobitné pravidlá týkajúce sa verejného obstarávania v prípade vonkajších akcií, štátnym príslušníkom tretích krajín usadeným v prijímajúcich krajinách by mala byť umožnená účasť na postupoch verejného obstarávania, a to aj v prípadoch, ak sa program vykonáva bez základného aktu a je to riadne odôvodnené výnimočnými okolnosťami.

(71)

Spôsob, ktorým v súčasnosti inštitúcie oznamujú stavebné projekty Európskemu parlamentu a Rade, by sa mal zlepšiť. Inštitúcie by mali o svojich budúcich stavebných projektoch a v rôznych fázach týchto projektov vopred informovať Európsky parlament a Radu. Na stavebné projekty, ktoré majú významný vplyv na rozpočet, by sa malo namiesto vydávania stanoviska vyžadovať schválenie Európskym parlamentom a Radou.

(72)

Inštitúciám by sa malo umožniť vytvoriť dlhodobú politiku v oblasti nehnuteľností a profitovať z nižších úverových sadzieb vyplývajúcich z priaznivého ratingu Únie na finančných trhoch. Na tento účel by mali mať možnosť získavať pôžičky na nadobudnutia nehnuteľného majetku. Bolo by tak možné vyriešiť otázku zložitosti súčasného systému a zároveň by sa znížili náklady a zaviedla by sa väčšia transparentnosť.

(73)	Na základe skúseností by toto nariadenie malo spresniť rozsah činností, výberového konania a platobné podmienky výberu expertov spomedzi fyzických osôb.

(74)

S cieľom doplniť a zmeniť určité aspekty tohto nariadenia by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ. Obsah a rozsah každého delegovania je podrobne stanovený v príslušných článkoch. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác súvisiacich s delegovanými aktmi uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov. Pri príprave a vypracovávaní delegovaných aktov by Komisia mala zabezpečiť, aby sa príslušné dokumenty súčasne, vo vhodnom čase a vhodným spôsobom postúpili Európskemu parlamentu a Rade.

(75)

Toto nariadenie by sa malo revidovať len vtedy, keď je to potrebné, a najneskôr dva roky pred koncom prvého viacročného finančného rámca na obdobie po roku 2013. Neprimerane časté revízie vedú k neprimeraným nákladom na prispôsobovanie administratívnych štruktúr a postupov novým pravidlám. Okrem toho sa môže stať, že platné pravidlá sa uplatňujú príliš krátky čas na to, aby bolo možné dospieť k opodstatneným záverom.

(76)

Mali by sa stanoviť prechodné ustanovenia. Toto nariadenie by sa malo uplatňovať až po prijatí delegovaných aktov obsahujúcich pravidlá jeho uplatňovania, ktoré by podľa očakávaní mali nadobudnúť účinnosť v decembri 2012. Aby sa predišlo uplatňovaniu tohto nariadenia v poslednom mesiaci roka, je vhodné odložiť jeho uplatňovanie na 1. január 2013. Okrem toho, aby sa zabezpečil súlad s predpismi platnými v jednotlivých odvetviach, je vhodné odložiť začiatok uplatňovania ustanovení o spôsoboch plnenia a finančných nástrojoch na 1. január 2014. Nakoniec, aby sa umožnilo uplatňovanie ustanovení o presunoch platobných rozpočtových prostriedkov v prípade štrukturálnych fondov na konci roka už v rozpočte na rok 2012, mali by začať platiť odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia.

(77)

Toto nariadenie by malo nadobudnúť účinnosť v deň nasledujúci po dni jeho uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie, aby sa umožnilo včasné prijatie delegovaných aktov podľa tohto nariadenia. Včasné nadobudnutie účinnosti tohto nariadenia je potrebné pre uplatňovanie pravidiel stanovených v delegovaných aktoch od 1. januára 2013 s cieľom predísť ťažkostiam spojeným so zmenou rozpočtových pravidiel počas rozpočtového roka.

(78)

V súlade s článkom 28 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 z 18. decembra 2000 o ochrane jednotlivcov so zreteľom na spracovanie osobných údajov inštitúciami a orgánmi spoločenstva a o voľnom pohybe takýchto údajov (7) sa uskutočnili konzultácie s európskym dozorným úradníkom pre ochranu údajov, ktorý 15. apríla 2011 vydal svoje stanovisko (8),

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

PRVÁ ČASŤ

SPOLOČNÉ USTANOVENIA

HLAVA I

PREDMET, ROZSAH PÔSOBNOSTI A VYMEDZENIE POJMOV

Článok 1

Predmet

1.   Týmto nariadením sa stanovujú pravidlá zostavovania a plnenia všeobecného rozpočtu Európskej únie a predkladania a auditu účtovnej závierky.

2.   Toto nariadenie sa vzťahuje na plnenie rozpočtu Zásobovacej agentúry Euratomu.

Článok 2

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia:

a)	„Únia“ je Európska únia, Európske spoločenstvo pre atómovú energiu alebo Európska únia aj Európske spoločenstvo pre atómovú energiu podľa kontextu;

b)

„inštitúcia“ je Európsky parlament, Európska rada, Rada, Európska komisia, Súdny dvor Európskej únie a Európsky dvor audítorov, Európsky hospodársky a sociálny výbor, Výbor regiónov, európsky ombudsman, európsky dozorný úradník pre ochranu údajov a Európska služba pre vonkajšiu činnosť (ESVČ); Európska centrálna banka sa nepovažuje za inštitúciu Únie;

c)	„rozpočet“ je nástroj, ktorý na každý rozpočtový rok stanovuje a povoľuje všetky príjmy a výdavky, ktoré sa považujú za potrebné pre Úniu;

d)

„základný akt“ je právny akt, ktorý poskytuje právny základ pre akciu a pre vynakladanie zodpovedajúcich výdavkov zahrnutých v rozpočte. Základný akt môže mať niektorú z týchto foriem: i) pri vykonávaní Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) a Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu (Zmluva o Euratome), formu nariadenia, smernice alebo rozhodnutia v zmysle článku 288 ZFEÚ; alebo ii) pri vykonávaní hlavy V Zmluvy o Európskej únii (Zmluvy o EÚ) jednu z foriem uvedených v článku 26 ods. 2, článku 28 ods. 1, článku 29, článku 31 ods. 2, článku 33 a článku 37 Zmluvy o EÚ. Odporúčania a stanoviská nepredstavujú základné akty;

e)	„spôsob plnenia“ je spôsob plnenia rozpočtu opísaný v článkoch 58, 59 alebo 60;

f)	„dohoda o delegovaní“ je dohoda uzatvorená so subjektami a osobami, ktoré sú poverené úlohami súvisiacimi s plnením rozpočtu podľa článku 58 ods. 1 pís,. c) bodov (i) až (viii);

g)	„príjemca“ je fyzická alebo právnická osoba, s ktorou bola uzavretá dohoda o udelení grantu alebo ktorej bolo oznámené rozhodnutie o udelení grantu;

h)	„dodávateľ“ je fyzická alebo právnická osoba, s ktorou bola uzavretá zmluva o verejnej zákazke;

i)	„prijímateľ“ je príjemca, dodávateľ alebo akákoľvek fyzická alebo právnická osoba, ktorá prijíma ceny alebo finančné prostriedky v rámci finančného nástroja;

j)	„cena“ je finančný príspevok udeľovaný ako odmena v súťaži;

k)	„úver“ je dohoda, na základe ktorej sa veriteľ zaväzuje poskytnúť dlžníkovi peňažnú sumu v dohodnutej výške a na dohodnutý čas, a podľa ktorej je dlžník povinný splatiť uvedenú sumu v dohodnutom čase;

l)	„záruka“ je písomný záväzok prevziať zodpovednosť za celý dlh alebo povinnosť tretej strany alebo za úspešné plnenie svojich povinností uvedenou treťou stranou, alebo za časť takéhoto dlhu, povinnosti či plnenia v prípade, ktorý aktivuje takúto záruku, napr. omeškanie so splácaním úveru;

m)	„kapitálová investícia“ je poskytnutie kapitálu spoločnosti, ktorý sa investuje priamo alebo nepriamo výmenou za úplné alebo čiastočné vlastníctvo tejto spoločnosti, pričom kapitálový investor môže prevziať časť kontroly nad riadením spoločnosti a môže sa podieľať na zisku spoločnosti;

n)

„kvázi-kapitálová investícia“ je druh financovania, ktoré stojí medzi kapitálovým a dlhovým financovaním, pričom vykazuje vyššie riziko ako prednostný dlh a nižšie riziko ako základný kapitál. Kvázi-kapitálové investície môžu mať štruktúru ako dlh, zvyčajne nezabezpečený a podriadený a v niektorých prípadoch konvertibilný na akcie, alebo ako prioritné akcie;

o)	„nástroj na zdieľanie rizika“ je finančný nástroj, ktorý umožňuje rozdelenie definovaného rizika medzi dva alebo viaceré subjekty, a to podľa potreby výmenou za dohodnutú odmenu;

p)

„finančné nástroje“ sú opatrenia finančnej podpory Únie poskytované z rozpočtu na doplnkovej báze s cieľom dosiahnuť jeden alebo viaceré konkrétne ciele politík Únie. Takéto nástroje môžu mať podobu kapitálových alebo kvázi kapitálových investícií, úverov alebo záruk alebo iných nástrojov na zdieľanie rizika a v prípade potreby sa môžu kombinovať s grantmi.

q)	„služobný poriadok“ je Služobný poriadok úradníkov Európskej únie a podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov Únie uvedený v nariadení Rady (EHS, Euratom, ESUO) č. 259/68 (9);

r)

„kontrola“ je akékoľvek opatrenie prijaté s cieľom poskytnúť primerané uistenie, pokiaľ ide o účinnosť, efektívnosť a hospodárnosť operácií, spoľahlivosť podávania správ, ochranu majetku a informácií, predchádzanie podvodom a nezrovnalostiam a ich odhaľovanie a nápravu a s nimi súvisiace následné opatrenia, a primerané riadenie rizík súvisiacich so zákonnosťou a riadnosťou príslušných operácií pri zohľadnení viacročnej povahy programov, ako aj charakteru príslušných platieb. Kontroly môžu zahŕňať rôzne overenia, ako aj implementovanie akýchkoľvek politík a postupov na dosiahnutie cieľov opísaných v prvej vete;

s)	„overenie“ je overenie konkrétneho aspektu príjmovej alebo výdavkovej operácie.

Článok 3

Súlad sekundárnych právnych predpisov s týmto nariadením

1.   Ustanovenia týkajúce sa plnenia rozpočtu na strane príjmov a na strane výdavkov a uvedené v základnom akte musia zohľadňovať rozpočtové zásady stanovené v prvej časti hlave II.

2.   Bez toho, aby bol dotknutý odsek 1, sa v každom návrhu alebo zmene a doplnení návrhu, ktoré sú predložené legislatívnemu orgánu a obsahujú výnimky z iných ustanovení, než sú ustanovenia prvej časti hlavy II, alebo delegovaných aktov prijatých v súlade s týmto nariadením, jasne uvedú tieto výnimky a v dôvodovej správe ku každému takémuto návrhu sa uvedú konkrétne dôvody, na základe ktorých sú takéto výnimky opodstatnené.

Článok 4

Obdobia, dátumy a lehoty

Ak nie je uvedené inak, na termíny stanovené v tomto nariadení sa vzťahuje nariadenie Rady (EHS, Euratom) č. 1182/71 z 3. júna 1971, ktorým sa stanovujú pravidlá pre lehoty, dátumy a termíny (10).

Článok 5

Ochrana osobných údajov

Týmto nariadením nie sú dotknuté požiadavky podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov (11) a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) 45/2001.

HLAVA II

ROZPOČTOVÉ ZÁSADY

Článok 6

Dodržiavanie rozpočtových zásad

Rozpočet sa zostavuje a plní v súlade so zásadami jednotnosti, presnosti rozpočtu, ročnej platnosti, vyrovnanosti, zúčtovacej jednotky, všeobecnosti, špecifikácie, riadneho finančného hospodárenia, ktoré si vyžaduje účinnú a efektívnu vnútornú kontrolu, a transparentnosti, ako sú stanovené v tomto nariadení.

KAPITOLA 1

Zásady jednotnosti a presnosti rozpočtu

Článok 7

Rozsah pôsobnosti rozpočtu

1.   Rozpočet zahŕňa:

a)	príjmy a výdavky Únie vrátane administratívnych výdavkov, ktoré inštitúciám vyplývajú z ustanovení Zmluvy o EÚ týkajúcich sa spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky, a operačných výdavkov vyplývajúcich z vykonávania týchto ustanovení v prípadoch, keď sa hradia z rozpočtu;

b)	príjmy a výdavky Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu.

2.   V rozpočte sa zaznamenajú záruky na operácie prijímania a poskytovania pôžičiek realizované Úniou vrátane operácií v rámci európskeho finančného stabilizačného mechanizmu a nástroja platobnej bilancie v súlade s bodom d) článku 49 ods. 1.

Článok 8

Osobitné pravidlá pre zásady jednotnosti a presnosti rozpočtu

1.   Bez toho, aby bol dotknutý článok 83, nevyberie sa žiadny príjem a neuskutoční sa žiadny výdavok, pokiaľ nie je zahrnutý do niektorého rozpočtového riadku.

2.   Žiadny výdavok nemôže byť viazaný ani povolený, ak presahuje výšku schválených rozpočtových prostriedkov.

3.   Rozpočtové prostriedky možno do rozpočtu zahrnúť, len ak sú určené na výdavky, ktoré sa považujú za potrebné.

4.   Ak sa v dohodách o delegovaní, s výnimkou dohôd uzatvorených s tretími krajinami alebo subjektami, ktoré tieto krajiny určili, nestanovuje inak, úroky vzniknuté z platieb v rámci predbežného financovania, ktoré sa uskutočňujú z rozpočtu, Únii nepatria. V prípadoch, v ktorých sa to stanovuje, sa takéto úroky opätovne použijú na príslušnú akciu, odpočítajú sa od žiadosti o platbu v súlade s článkom 23 ods. 1 prvým pododsekom písm. c) alebo sa vymáhajú.

Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 210 prijať delegované akty týkajúce sa podrobných pravidiel účtovania úrokov vzniknutých z platieb predbežného financovania.

KAPITOLA 2

Zásada ročnej platnosti

Článok 9

Vymedzenie pojmu

Rozpočtové prostriedky zahrnuté do rozpočtu sa schvaľujú na rozpočtový rok, ktorý trvá od 1. januára do 31. decembra.

Článok 10

Typ rozpočtových prostriedkov

1.   Rozpočet obsahuje diferencované rozpočtové prostriedky, ktoré pozostávajú z viazaných rozpočtových prostriedkov a platobných rozpočtových prostriedkov, a nediferencované rozpočtové prostriedky.

2.   Viazané rozpočtové prostriedky pokrývajú celkové náklady vyplývajúce z právnych záväzkov prijatých v priebehu rozpočtového roka s výhradou článku 86 ods. 4 a článku 189 ods. 2.

3.   Platobnými rozpočtovými prostriedkami sa uhrádzajú platby vykonávané pri splácaní právnych záväzkov zahrnutých do rozpočtu v bežnom rozpočtovom roku alebo v predchádzajúcich rozpočtových rokoch.

4.   Odseky 1 a 2 tohto článku sa uplatňujú bez toho, aby boli dotknuté osobitné ustanovenia hláv I, IV a VI druhej časti a nebránia globálnemu viazaniu rozpočtových prostriedkov alebo rozdeleniu rozpočtových záväzkov na ročné splátky.

Článok 11

Účtovanie príjmov a rozpočtových prostriedkov

1.   Príjmy za rozpočtový rok sa účtujú do daného rozpočtového roka na základe súm vybraných v priebehu tohto rozpočtového roka. Vlastné zdroje za mesiac január nasledujúceho rozpočtového roka sa však môžu poskytnúť vopred podľa nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1150/2000 z 22. mája 2000, ktorým sa vykonáva rozhodnutie 2007/436/ES, Euratom o systéme vlastných zdrojov Európskych spoločenstiev (12).

2.   Zápisy, ktoré sa týkajú vlastných zdrojov založených na dani z pridanej hodnoty, doplňujúceho zdroja založeného na hrubom národnom dôchodku a všetkých finančných príspevkov, sa môžu upravovať v súlade s nariadením (ES, Euratom) č. 1150/2000.

3.   Rozpočtové prostriedky schválené na rozpočtový rok sa použijú iba na pokrytie výdavkov viazaných a zaplatených v tom istom rozpočtovom roku a pokrytie splatných súm vyplývajúcich zo záväzkov z predchádzajúcich rozpočtových rokov.

Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 210 prijať delegované akty týkajúce sa podrobných pravidiel, pokiaľ ide o rozpočtové prostriedky na rozpočtový rok.

4.   Záväzky sa účtujú na základe právnych záväzkov prijatých do 31. decembra. Výnimkou sú globálne rozpočtové záväzky uvedené v článku 86 ods. 4 a dohody o financovaní uvedené v článku 189 ods. 2 a uzavreté s tretími krajinami, ktoré sa účtujú na základe rozpočtových záväzkov prijatých do 31. decembra.

5.   Platby sa účtujú do rozpočtového roka na základe platieb, ktoré vykonal účtovník do 31. decembra príslušného roka.

6.   Odchylne od odsekov 3, 4 a 5 sa výdavky Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu účtujú do rozpočtového roka v súlade s pravidlami stanovenými v druhej časti hlave I.

Článok 12

Viazanie rozpočtových prostriedkov

Ak sa v hlavách I a VI druhej časti nestanovuje inak, rozpočtové prostriedky zahrnuté do rozpočtu sa po jeho konečnom prijatí môžu viazať s účinnosťou od 1. januára.

Článok 13

Zrušenie a prenos rozpočtových prostriedkov

1.   Rozpočtové prostriedky, ktoré sa nepoužili do konca rozpočtového roka, pre ktorý boli zahrnuté do rozpočtu, sa zrušia.

Môžu sa však preniesť, ale len do nasledujúceho rozpočtového roka, na základe rozhodnutia, ktoré prijme príslušný orgán do 15. februára, v súlade s ods. 2 a 3, alebo sa môžu preniesť automaticky v súlade s ods. 4.

2.   Pokiaľ ide o viazané diferencované rozpočtové prostriedky a nediferencované rozpočtové prostriedky, ktoré na konci rozpočtového roka zatiaľ nie sú viazané, môžu sa preniesť:

a)

sumy zodpovedajúce viazaným rozpočtovým prostriedkom alebo nediferencovaným rozpočtovým prostriedkom týkajúcim sa stavebných projektov, pre ktoré bola do 31. decembra skončená väčšina prípravných etáp postupu viazania. Také sumy sa potom môžu viazať až do 31. marca nasledujúceho roka alebo, v prípade súm súvisiacich so stavebnými projektmi, do 31. decembra nasledujúceho roka;

b)	sumy, ktoré sú potrebné, pretože legislatívny orgán prijal základný akt v poslednom štvrťroku rozpočtového roka a Komisia nemohla do 31. decembra zaviazať rozpočtové prostriedky vyhradené na tento účel.

3.   Pokiaľ ide o platobné rozpočtové prostriedky, môžu sa preniesť sumy potrebné na pokrytie existujúcich záväzkov alebo záväzkov spojených s prenesenými viazanými rozpočtovými prostriedkami, ak platobné rozpočtové prostriedky poskytnuté v príslušných rozpočtových riadkoch na nasledujúci rozpočtový rok nie sú dostatočné na pokrytie požiadaviek.

Príslušná inštitúcia najprv použije rozpočtové prostriedky schválené na bežný rozpočtový rok a až po ich vyčerpaní začne používať prenesené rozpočtové prostriedky.

4.   Nediferencované rozpočtové prostriedky, ktoré na konci rozpočtového roka zodpovedajú riadnym zmluvne dohodnutým záväzkom, sa automaticky prenášajú výlučne do nasledujúceho rozpočtového roka.

5.   Príslušná inštitúcia do 15. marca informuje Európsky parlament a Radu o prijatí rozhodnutia o prenose rozpočtových prostriedkov a pre každý rozpočtový riadok uvedie, akým spôsobom boli pri každom prenose uplatnené kritériá uvedené v odsekoch 2 a 3.

6.   Bez toho, aby bol dotknutý článok 14, rozpočtové prostriedky uložené do rezervy a rozpočtové prostriedky na výdavky na zamestnancov sa nemôžu prenášať. Na účely tohto článku zahŕňajú výdavky na zamestnancov platy a príspevky členov a zamestnancov inštitúcií, na ktoré sa vzťahuje služobný poriadok.

7.   Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 210 prijať delegované akty týkajúce sa podrobných pravidiel zrušenia a prenosu rozpočtových prostriedkov.

Článok 14

Pravidlá prenosu pripísaných príjmov

Prenos pripísaných príjmov uvedených v článku 21a z nich plynúcich nepoužitých rozpočtových prostriedkov disponibilných k 31. decembru musí byť v súlade s týmito pravidlami:

a)

vonkajšie pripísané príjmy sa prenášajú automaticky a plne sa použijú do ukončenia realizácie všetkých operácií súvisiacich s programom alebo akciou, na ktoré boli vyčlenené. Vonkajšie pripísané príjmy získané v priebehu posledného roka realizácie programu alebo akcie sa môžu používať v prvom roku realizácie nasledujúceho programu alebo akcie;

b)	vnútorné pripísané príjmy sa prenášajú výlučne do nasledujúceho roka s výnimkou vnútorných pripísaných príjmov vymedzených v článku 21ods. 3 písm. g), ktoré sa prenášajú automaticky.

Článok 15

Zrušenie viazanosti rozpočtových prostriedkov

Bez toho, aby boli dotknuté články 178 a 182, v prípade, že sa zruší viazanosť rozpočtových prostriedkov v ktoromkoľvek rozpočtovom roku nasledujúcom po rozpočtovom roku, v ktorom boli rozpočtové prostriedky zahrnuté do rozpočtu v dôsledku celkového alebo čiastočného neplnenia akcií, na ktoré boli vyčlenené, príslušné rozpočtové prostriedky sa zrušia.

Článok 16

Pravidlá uplatniteľné v prípade neskorého prijatia rozpočtu

1.   Ak na začiatku rozpočtového roka nie je rozpočet prijatý s konečnou platnosťou, použije sa postup stanovený v článku 315 prvom odseku ZFEÚ (režim dočasných dvanástin). Záväzky je možné prijímať a platby je možné uskutočňovať v rámci limitov stanovených v odseku 2 tohto článku.

2.   Záväzky je možné prijímať podľa kapitol do maximálnej výšky jednej štvrtiny celkových rozpočtových prostriedkov povolených v príslušnej kapitole v predchádzajúcom rozpočtovom roku, zvýšenej o jednu dvanástinu za každý mesiac, ktorý uplynul.

Limit rozpočtových prostriedkov stanovený v návrhu rozpočtu nemožno prekročiť.

Platby je možné uskutočňovať mesačne podľa kapitol do maximálnej výšky jednej dvanástiny rozpočtových prostriedkov povolených v príslušnej kapitole v predchádzajúcom rozpočtovom roku. Táto suma však nesmie presiahnuť jednu dvanástinu rozpočtových prostriedkov ustanovených v danej kapitole návrhu rozpočtu.

3.   Rozpočtovými prostriedkami povolenými v príslušnej kapitole v predchádzajúcom rozpočtovom roku, ako sa uvádza v odsekoch 1 a 2, sa rozumejú rozpočtové prostriedky, o ktorých sa hlasovalo v súvislosti s rozpočtom, vrátane opravných rozpočtov, a ktoré sú po úprave o presuny uskutočnené počas toho rozpočtového roka.

4.   Ak si to vyžaduje kontinuita činnosti Únie a potreby hospodárenia, Rada uznášajúca sa kvalifikovanou väčšinou môže na návrh Komisie schváliť poskytnutie výdavkov presahujúcich jednu dočasnú dvanástinu, ale nie vyšších ako súčet štyroch dočasných dvanástin, okrem riadne odôvodnených prípadov, tak na záväzky, ako aj na platby, a to nad rámec dočasných dvanástin poskytnutých automaticky v súlade s odsekmi 1 a 2. Rozhodnutie o schválení bezodkladne postúpi Európskemu parlamentu.

Rozhodnutie nadobúda účinnosť po 30 dňoch po jeho prijatí, ak Európsky parlament:

a)	ktorý sa uznáša väčšinou všetkých svojich poslancov, nerozhodne v rámci uvedenej lehoty o znížení týchto výdavkov, a v tom prípade Komisia predloží nový návrh alebo;

b)	neinformuje Radu a Komisiu o tom, že nechce znížiť tieto výdavky, a v tom prípade rozhodnutie nadobudne účinnosť pred uplynutím lehoty 30 dní.

Dodatočné dvanástiny sa schvaľujú ako celok a nie sú deliteľné.

5.   Ak v prípade niektorej kapitoly schválené štyri dočasné dvanástiny pridelené podľa odseku 4 nepostačujú na pokrytie výdavkov potrebných na to, aby sa zabránilo prerušeniu kontinuity činnosti Únie v oblasti, na ktorú sa vzťahuje príslušná kapitola, je výnimočne možné schváliť prekročenie výšky rozpočtových prostriedkov zahrnutých do príslušnej rozpočtovej kapitoly v predchádzajúcom rozpočtovom roku. Európsky parlament a Rada konajú v súlade s postupmi stanovenými v odseku 4. Celková dostupná suma rozpočtových prostriedkov v rozpočte predchádzajúceho rozpočtového roku alebo v navrhovanej verzii návrhu rozpočtu sa však za žiadnych okolností nemôže prekročiť.

KAPITOLA 3

Zásada vyrovnanosti

Článok 17

Vymedzenie pojmu a rozsah pôsobnosti

1.   Príjmy a platobné rozpočtové prostriedky musia byť v rovnováhe.

2.   Únia a subjekty uvedené v článku 208 si nesmú v rámci rozpočtu brať pôžičky.

Článok 18

Zostatok z rozpočtového roka

1.   Zostatok z každého rozpočtového roka sa zahrnie do rozpočtu na nasledujúci rozpočtový rok ako príjem v prípade prebytku alebo ako platobné rozpočtové prostriedky v prípade schodku.

2.   Odhady takýchto príjmov alebo platobných rozpočtových prostriedkov sa zahrnú do rozpočtu v priebehu rozpočtového postupu a do opravného listu, ktorý sa predkladá podľa článku 39. Odhady sa vypracovávajú v súlade s nariadením (ES, Euratom) č. 1150/2000.

3.   Po predložení predbežnej účtovnej závierky za každý rozpočtový rok sa akýkoľvek nesúlad medzi touto účtovnou závierkou a odhadom zahrnie do rozpočtu na nasledujúci rozpočtový rok prostredníctvom opravného rozpočtu, ktorého výlučným cieľom je upraviť tento nesúlad. V takom prípade Komisia predloží návrh opravného rozpočtu súčasne Európskemu parlamentu a Rade do 15 dní po predložení predbežnej účtovnej závierky.

KAPITOLA 4

Zásada zúčtovacej jednotky

Článok 19

Používanie eura

1.   Viacročný finančný rámec a rozpočet sa zostavujú a plnia v eurách a účtovné závierky sa predkladajú v eurách. Na účely peňažného toku uvedeného v článku 68 ods. 1 sú však účtovník, v prípade zálohových účtov správcovia záloh a pre potreby administratívneho riadenia Komisie a ESVČ zodpovedný povoľujúci úradník oprávnení vykonávať operácie v iných menách podľa ustanovení delegovaných aktov prijatých podľa tohto nariadenia.

2.   Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 210 prijať delegované akty týkajúce sa podrobných pravidiel výmenného kurzu medzi eurom a inými menami.

KAPITOLA 5

Zásada všeobecnosti

Článok 20

Vymedzenie pojmu a rozsah pôsobnosti

Bez toho, aby bol dotknutý článok 21, celkové príjmy pokrývajú celkové platobné rozpočtové prostriedky. Bez toho, aby bol dotknutý článok 23, sa všetky príjmy a výdavky zahrnú vcelku bez akýchkoľvek vzájomných úprav.

Článok 21

Pripísané príjmy

1.   Na financovanie špecifických výdavkov sa používajú vonkajšie pripísané príjmy a vnútorné pripísané príjmy.

2.   Vonkajšie pripísané príjmy tvoria:

a)	finančné príspevky od členských štátov na niektoré výskumné programy podľa nariadenia (ES, Euratom) č. 1150/2000;

b)	finančné príspevky od členských štátov a tretích krajín, v oboch prípadoch vrátane ich verejných agentúr, a finančné príspevky od subjektov alebo fyzických osôb na niektoré projekty alebo programy vonkajšej pomoci, ktoré financuje Únia a ktoré v ich mene riadi Komisia;

c)	úroky z vkladov a pokút ustanovených v nariadení Rady (ES) č. 1467/97 zo 7. júla 1997 o urýchlení a vysvetlení uplatňovania postupu v prípade nadmerného schodku (13);

d)	príjmy účelovo viazané na špecifický účel, akými sú príspevky nadácií, dotácie, dary a odkazy v závetoch, vrátane účelovo viazaných príjmov špecifických pre každú inštitúciu;

e)	finančné príspevky, ktoré nespadajú pod písm. b), na činnosti Únie od tretích krajín alebo od subjektov mimo Únie;

f)	pripísané príjmy uvedené v článku 181 ods. 2 a článku 183 ods. 2;

g)	vnútorné pripísané príjmy uvedené v odseku 3 v rozsahu, v ktorom dopĺňajú iné príjmy podľa tohto odseku.

3.   Vnútorné pripísané príjmy tvoria:

a)	príjmy od tretích strán za dodanie tovaru, poskytnutie služieb alebo uskutočnenie prác na ich žiadosť;

b)	výnosy z predaja vozidiel, vybavenia, zariadení, materiálov a vedeckých a technických prístrojov, ktoré sa nahrádzajú alebo vyraďujú, keď je ich účtovná hodnota plne odpísaná;

c)	príjmy plynúce z vrátenia nesprávne vyplatených súm v súlade s článkom 80;

d)	príjmy plynúce z úrokov z platieb predbežného financovania s výhradou článku 8 ods. 4;

e)	výnosy z dodania tovaru, poskytnutia služieb a uskutočnenia prác v prospech iných útvarov v rámci inštitúcie, inštitúcií alebo orgánov vrátane náhrad vrátených inými inštitúciami alebo orgánmi za príspevky na služobné cesty zaplatené v ich mene;

f)	prijaté platby poistného;

g)	príjmy z prenájmu;

h)	príjmy z predaja publikácií a filmov vrátane tých, ktoré sú zaznamenané na elektronickom nosiči;

i)	prostriedky vrátené finančným nástrojom podľa článku 140 ods. 6;

j)	príjmy plynúce z následného vrátenia daní podľa článku 23 ods. 3 písm. b).

4.   Aj v základnom akte môžu byť príjmy, ktoré sú v ňom stanovené, pripísané k špecifickým výdavkovým položkám. Ak nie je v základnom akte stanovené inak, takéto príjmy sa považujú za vnútorné pripísané príjmy.

5.   Rozpočet obsahuje riadky pre vonkajšie pripísané príjmy a vnútorné pripísané príjmy, v ktorých sa podľa možností vždy uvádza príslušná suma.

Pokiaľ ide o pripísané príjmy, do návrhu rozpočtu sa môžu zahrnúť len sumy, ktoré sú ku dňu zostavenia návrhu rozpočtu isté.

6.   Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 210 prijať delegované akty týkajúce sa stanovenia štruktúry pre vonkajšie pripísané príjmy a vnútorné pripísané príjmy a poskytnutie príslušných rozpočtových prostriedkov a týkajúce sa pravidiel pre príspevky členských štátov na výskumné programy. Okrem toho je Komisia splnomocnená v súlade s článkom 210 prijať delegované akty týkajúce sa výnosov zo sankcií uložených podľa článku 126 ods. 11 ZFEÚ a týkajúce sa pripísaných príjmov pochádzajúcich z účasti štátov EZVO na určitých programoch Únie.

Článok 22

Donácie

1.   Komisia môže prijať všetky donácie venované Únii, ako sú príspevky nadácií, dotácie, dary a odkazy v závetoch.

2.   Prijatie donácie s hodnotou 50 000 EUR alebo viac, ktorá zahŕňa finančný poplatok vrátane nákladov na kontrolu, ktoré prekračujú 10 % hodnoty poskytnutej donácie, podlieha schváleniu Európskeho parlamentu a Rady, ktoré v tejto záležitosti konajú do dvoch mesiacov odo dňa prijatia žiadosti Komisie. Ak nebola v tejto lehote vznesená žiadna námietka, Komisia prijme konečné rozhodnutie týkajúce sa prijatia donácie.

3.   Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 210 prijať delegované akty týkajúce sa podrobných pravidiel prijímania donácií venovaných Únii.

Článok 23

Pravidlá pre odpočty a úpravy výmenného kurzu

1.   Od žiadostí o platbu, ktoré sa následne predložia na úhradu čistej sumy, sa môžu odpočítať:

a)	sankcie uložené zmluvným stranám verejných zákaziek alebo príjemcom;

b)	zľavy, náhrady a rabaty z jednotlivých faktúr a výkazov výdavkov;

c)	úroky získané z platieb predbežného financovania;

d)	úpravy v súvislosti s neoprávnene vyplatenými sumami.

Úpravy uvedené v písm. d) prvého pododseku možno vykonať prostredníctvom priameho odpočítania z novej priebežnej platby alebo úhrady zostatku rovnakému príjemcovi v rámci kapitoly, článku a rozpočtového roka, v súvislosti s ktorými sa uskutočnila nadmerná platba.

Na odpočítané položky uvedené v písm. c) a d) prvého pododseku sa vzťahujú pravidlá účtovania Únie.

2.   Náklady na výrobky dodávané alebo služby poskytované Únii, ktorých súčasťou sú dane vracané členskými štátmi na základe Protokolu o výsadách a imunitách Európskej únie, sa hradia z rozpočtu v sume bez dane.

3.   Náklady na výrobky dodávané alebo služby poskytované Únii, ktorých súčasťou sú dane vracané tretími krajinami na základe príslušných dohôd, sa môžu hradiť z rozpočtu:

a)	v sume bez dane; alebo

b)	v sume zahŕňajúcej daň. V takom prípade sa následne vrátená daň považuje za vnútorný pripísaný príjem.

4.   Je možné robiť úpravy vzhľadom na rozdiely vo výmenných kurzoch, ku ktorým dochádza pri plnení rozpočtu. Konečný zisk alebo strata sa zahrnie do zostatku za daný rok.

5.   Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 210 prijať delegované akty týkajúce sa podrobných pravidiel účtov vymáhateľných daní.

KAPITOLA 6

Zásada špecifikácie

Článok 24

Všeobecné ustanovenia

Rozpočtové prostriedky sa účelovo viažu na špecifické účely podľa hláv a kapitol. Kapitoly sa ďalej delia na články a položky.

Článok 25

Presuny, ktoré uskutočňujú iné inštitúcie ako Komisia

1.   Každá inštitúcia okrem Komisie môže v rámci vlastného rozpočtového oddielu presúvať rozpočtové prostriedky:

a)	z jednej rozpočtovej hlavy do druhej do maximálnej výšky 10 % rozpočtových prostriedkov na daný rok uvedených v riadku, z ktorého sa presun uskutočňuje;

b)	z jednej kapitoly do druhej a z jedného článku do druhého bez obmedzenia.

2.   Inštitúcia informuje o svojich zámeroch Európsky parlament a Radu tri týždne pred uskutočnením presunu podľa odseku 1. Ak v uvedenej lehote buď Európsky parlament alebo Rada uvedie náležite opodstatnené dôvody, použije sa postup stanovený v článku 27.

3.   Každá inštitúcia okrem Komisie môže v rámci vlastného rozpočtového oddielu navrhnúť Európskemu parlamentu a Rade presuny z jednej rozpočtovej hlavy do druhej, ktoré prekračujú limit 10 % rozpočtových prostriedkov na rok uvedených v riadku, z ktorého sa presun uskutočňuje. Tieto presuny podliehajú postupu stanovenému v článku 27.

4.   Každá inštitúcia okrem Komisie môže v rámci vlastného rozpočtového oddielu uskutočňovať presuny v rámci článkov bez toho, aby o tom vopred informovala Európsky parlament a Radu.

5.   Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 210 prijať delegované akty týkajúce sa podrobných pravidiel výpočtu percentuálneho podielu presunov uskutočnených inštitúciami inými ako Komisia.

Článok 26

Presuny uskutočňované Komisiou

1.   Komisia môže v rámci vlastného rozpočtového oddielu autonómne:

a)	presúvať rozpočtové prostriedky v rámci každej kapitoly;

b)

presúvať rozpočtové prostriedky z jednej rozpočtovej hlavy do druhej, pokiaľ ide o výdavky na zamestnancov a administratívu, ktoré sú spoločné pre viacero hláv, až do maximálnej výšky 10 % rozpočtových prostriedkov na daný rok uvedených v riadku, z ktorého sa presun uskutočňuje, až do maximálnej výšky 30 % rozpočtových prostriedkov na daný rok uvedených v riadku, do ktorého sa presun uskutočňuje;

c)	rozpočtové prostriedky medzi kapitolami v rámci tej istej hlavy až do maximálnej výšky 10 % rozpočtových prostriedkov na daný rok uvedených v riadku, z ktorého sa presun uskutočňuje, pokiaľ ide o operačné výdavky.

Komisia tri týždne pred uskutočnením presunov uvedených v písmene b) prvého pododseku oznámi Európskemu parlamentu a Rade svoj zámer uskutočniť takýto presun. Ak v uvedenej lehote Európsky parlament alebo Rada uvedie náležite opodstatnené dôvody, použije sa postup stanovený v článku 27.

Odchylne od druhého pododseku môže Komisia počas posledných dvoch mesiacov rozpočtového roka autonómne presunúť rozpočtové prostriedky, ktoré súvisia s výdavkami na zamestnancov, externých zamestnancov a ostatných zamestnancov, z jednej hlavy do druhej v rámci celkového limitu vo výške 5 % rozpočtových prostriedkov pre daný rok. Komisia o tom informuje Európsky parlament a Radu do dvoch týždňov od svojho rozhodnutia o týchto presunoch.

2.   Komisia môže v rámci vlastného rozpočtového oddielu a pod podmienkou, že o tom bezodkladne informuje Európsky parlament a Radu, rozhodnúť o nasledujúcich presunoch rozpočtových prostriedkoch z jednej rozpočtovej hlavy do druhej:

a)	presun rozpočtových prostriedkov z hlavy „rezervy“ uvedenej v článku 46, kde je jedinou podmienkou na uvoľnenie prostriedkov z rezervy prijatie základného aktu podľa článku 294 ZFEÚ;

b)

v riadne odôvodnených výnimočných prípadoch ako sú medzinárodné humanitárne katastrofy a krízy vzniknuté po 1. decembri rozpočtového roka, presun nepoužitých rozpočtových prostriedkov na tento rozpočtový rok, ktoré sú stále k dispozícii v rámci rozpočtových hláv patriacich pod okruh 4 viacročného finančného rámca, do rozpočtových hláv týkajúcich sa pomoci v rámci krízového riadenia a operácií humanitárnej pomoci.

3.   Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 210 prijať delegované akty týkajúce sa podrobných pravidiel výpočtu percentuálneho podielu vnútorných presunov uskutočňovaných Komisiou a dôvodov žiadostí o presun.

Článok 27

Návrhy na presun predkladané Európskemu parlamentu a Rade inštitúciami

1.   Každá inštitúcia predkladá svoje návrhy na presun súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

2.   Európsky parlament a Rada prijmú rozhodnutia o presunoch rozpočtových prostriedkov tak, ako je stanovené v odsekoch 3 až 6 tohto článku, pokiaľ sa v druhej časti hlave I nestanovuje inak.

3.   S výnimkou naliehavých prípadov Európsky parlament a Rada uznášajúca sa kvalifikovanou väčšinou prerokujú každý návrh na presun v lehote šiestich týždňov odo jeho prevzatia oboma inštitúciami.

4.   Návrh na presun je schválený, ak v uvedenej lehote šiestich týždňov nastane niektorá z týchto situácií:

a)	Európsky parlament a Rada návrh schvália;

b)	Európsky parlament alebo Rada návrh schváli a druhá inštitúcia sa zdrží konania;

c)	Európsky parlament a Rada sa zdržia konania alebo neprijmú rozhodnutie o zmene alebo zamietnutí návrhu na presun.

5.   Šesťtýždňová lehota uvedená v odseku 3 sa skráti na tri týždne, ak Európsky parlament alebo Rada nepožiada inak, v týchto prípadoch:

a)	presun predstavuje menej ako 10 % rozpočtových prostriedkov v príslušnom rozpočtovom riadku, z ktorého sa presun uskutočňuje, a nepresahuje 5 000 000 EUR;

b)	presun sa týka iba platobných rozpočtových prostriedkov a celková suma presunu nepresahuje 100 000 000 EUR.

6.   Ak Európsky parlament alebo Rada sumu presunu zmení, zatiaľ čo druhá inštitúcia ho schváli alebo sa zdrží konania, alebo ak Európsky parlament aj Rada sumu presunu zmenia, za schválenú sa považuje nižšia z dvoch súm, za predpokladu, že príslušná inštitúcia svoj návrh na presun nestiahla.

Článok 28

Osobitné pravidlá presunov

1.   Rozpočtové prostriedky sa môžu presúvať iba do rozpočtových riadkov, pre ktoré sú v rozpočte schválené rozpočtové prostriedky, alebo v ktorých je zapísaný symbolický záznam „pro memoria“.

2.   Rozpočtové prostriedky zodpovedajúce pripísaným príjmom sa môžu presúvať iba vtedy, keď sa tieto príjmy použijú na ten účel, na ktorý sú pripísané.

Článok 29

Presuny, na ktoré sa vzťahujú osobitné ustanovenia

1.   Presuny v rámci rozpočtových hláv, ktoré sa týkajú Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu, štrukturálnych fondov, Kohézneho fondu, Európskeho fondu pre rybné hospodárstvo, Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka a výskumu podliehajú osobitným ustanoveniam hláv I, II a III druhej časti.

2.   Rozhodnutia o presunoch, ktorými sa umožňuje použitie rezervy na núdzovú pomoc, prijíma Európsky parlament a Rada na návrh Komisie. Na každú núdzovú akciu sa predloží samostatný návrh.

Na účely tohto odseku sa uplatňuje sa postup stanovený v článku 27 ods. 3 a 4. Ak Európsky parlament a Rada neschvália návrh Komisie a nedokážu dospieť k spoločnému stanovisku o použití tejto rezervy, zdržia sa konania v súvislosti s návrhom Komisie na presun.

3.   Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 210 prijať delegované akty týkajúce sa podrobných pravidiel pre žiadostí o presun prostriedkov z rezervy na núdzovú pomoc.

KAPITOLA 7

Zásada riadneho finančného hospodárenia

Článok 30

Zásady hospodárnosti, efektívnosti a účinnosti

1.   Rozpočtové prostriedky sa vynakladajú v súlade so zásadou riadneho finančného hospodárenia, a to v súlade so zásadami hospodárnosti, efektívnosti a účinnosti.

2.   Zásada hospodárnosti vyžaduje, aby prostriedky, ktoré používa inštitúcia na výkon svojich činností, boli dané k dispozícii v správnom čase, vo vhodnom množstve a kvalite a za najlepšiu cenu.

Zásada efektívnosti sa týka najlepšieho vzájomného pomeru medzi použitými prostriedkami a dosiahnutými výsledkami.

Zásada účinnosti sa týka plnenia stanovených špecifických cieľov a dosahovania plánovaných výsledkov.

3.   Pre všetky typy činností, na ktoré sa vzťahuje rozpočet, sa stanovujú špecifické, merateľné, dosiahnuteľné, náležité a časovo ohraničené ciele. Dosahovanie týchto cieľov sa monitoruje na základe ukazovateľov výkonnosti pre každú činnosť a orgány vynakladajúce rozpočtové prostriedky poskytujú informácie uvedené v článku 38 ods. 3 písm. e) Európskemu parlamentu a Rade. Tieto informácie sa poskytujú každý rok, najneskôr v dokumentoch, ktoré sú priložené k návrhu rozpočtu.

4.   S cieľom zlepšiť rozhodovanie vykonávajú inštitúcie hodnotenia ex ante aj ex post v súlade s usmerneniami, ktoré stanovuje Komisia. Takéto hodnotenia sa vzťahujú na všetky programy a činnosti, ktoré sú spojené so značnými výdavkami, a výsledky hodnotenia sa poskytujú Európskemu parlamentu, Rade a správnym orgánom vynakladajúcim rozpočtové prostriedky.

5.   Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 210 prijať delegované akty týkajúce sa podrobných pravidiel hodnotení ex ante, priebežných hodnotení a hodnotení ex post.

Článok 31

Povinný finančný výkaz

1.   Ku každému návrhu alebo iniciatíve, ktoré legislatívnemu orgánu predloží Komisia, vysoký predstaviteľ Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku („vysoký predstaviteľ“) alebo členský štát a ktoré môžu mať vplyv na rozpočet vrátane zmien počtu pracovných miest, sa pripojí finančný výkaz a hodnotenie ex ante stanovené v článku 30 ods. 4.

Ku každej zmene a doplneniu návrhu alebo iniciatívy predložených legislatívnemu orgánu, ktoré môžu mať značný vplyv na rozpočet vrátane zmien počtu pracovných miest, sa pripojí finančný výkaz vypracovaný inštitúciou, ktorá danú zmenu a doplnenie navrhuje.

Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 210 prijať delegované akty týkajúce sa podrobných pravidiel, pokiaľ ide o požiadavky na finančné výkazy.

2.   Komisia počas rozpočtového postupu vzhľadom na pokrok v rokovaniach o návrhu alebo iniciatíve predložených legislatívnemu orgánu poskytuje nevyhnutné informácie na účely porovnania medzi zmenami v požadovaných rozpočtových prostriedkoch a pôvodnými odhadmi vo finančnom výkaze.

3.   Na účely zníženia rizika podvodov a nezrovnalostí finančný výkaz uvedený v odseku 1 poskytuje informácie o zavedenom systéme vnútornej kontroly, odhad nákladov a prínosov kontrol, ktoré takýto systém prináša, a posúdenie očakávanej úrovne rizika chyby, ako aj existujúcich a plánovaných opatrení na predchádzanie podvodom a ochranu pred nimi.

V tejto analýze sa zohľadní pravdepodobný rozsah a typ chýb, ako aj osobitné podmienky príslušnej oblasti politiky a platné pravidlá, ktoré sa na ňu vzťahujú.

Článok 32

Vnútorná kontrola plnenia rozpočtu

1.   Rozpočet sa plní v súlade so zásadou účinnej a efektívnej vnútornej kontroly, ktorá zodpovedá jednotlivým spôsobom plnenia, a v súlade s príslušnými predpismi platnými v jednotlivých odvetviach.

2.   Na účely plnenia rozpočtu sa vnútorná kontrola definuje ako proces uplatňovaný na všetkých stupňoch riadenia, ktorý má poskytovať primerané záruky, že sa dosiahnu tieto ciele:

a)	účinnosť, efektívnosť a hospodárnosť operácií;

b)	spoľahlivosť výkazníctva;

c)	ochrana majetku a informácií;

d)	predchádzanie podvodom a nezrovnalostiam, ich odhaľovanie, náprava a s nimi súvisiace následné opatrenia;

e)	primerané riadenie rizík súvisiacich so zákonnosťou a riadnosťou príslušných operácií pri zohľadnení viacročnej povahy programov, ako aj charakteru príslušných platieb.

3.   Účinná vnútorná kontrola je založená na najlepších medzinárodných postupoch a zahŕňa predovšetkým:

a)	oddelenie úloh;

b)	adekvátnu stratégiu riadenia rizika a kontroly vrátane kontroly na úrovni prijímateľov;

c)	predchádzanie konfliktom záujmov;

d)	primerané kontrolné záznamy (audit trails) a integritu údajov v systémoch údajov;

e)	postupy na monitorovanie výkonnosti a uskutočnenie následných krokov v súvislosti so zistenými nedostatkami a odchýlkami vo vnútornej kontrole;

f)	pravidelné hodnotenie riadneho fungovania systému vnútornej kontroly.

4.   Efektívna vnútorná kontrola je založená na týchto prvkoch:

a)	uplatňovanie vhodnej stratégie riadenia rizika a kontroly koordinovanej medzi vhodnými subjektmi, ktoré sú súčasťou kontrolného reťazca;

b)	poskytnutie prístupu k výsledkom uskutočnených kontrol všetkým príslušným účastníkom kontrolného reťazca;

c)	v prípade potreby spoľahnutie sa na vyhlásenia o hospodárení implementačných partnerov a na nezávislé audítorské stanoviská za predpokladu, že kvalita vykonanej práce je primeraná a prijateľná a že práca bola vykonaná v súlade s dohodnutými normami;

d)	včasné uplatnenie nápravných opatrení vrátane prípadných odradzujúcich sankcií;

e)	jasné a jednoznačné právne predpisy tvoriace základ pre dané politiky;

f)	odstránenie viacnásobných kontrol;

g)	zlepšenie pomeru nákladov k prínosom v súvislosti s kontrolami.

5.   Ak je počas plnenia programu úroveň výskytu chýb neustále vysoká, Komisia zistí nedostatky kontrolných systémov, vykoná analýzu nákladov a prínosov možných nápravných opatrení a prijme alebo navrhne vhodné opatrenia, ako je zjednodušenie platných ustanovení, zlepšenie kontrolných systémov a prepracovanie programu alebo dodávateľských systémov.

Článok 33

Nákladovo efektívne kontrolné systémy

Pri predkladaní revidovaných alebo nových návrhov výdavkov Komisia vypracuje odhad nákladov a prínosov kontrolných systémov, ako aj úrovne rizika chyby podľa článku 31 ods. 3.

KAPITOLA 8

Zásada transparentnosti

Článok 34

Zverejňovanie účtovnej závierky, rozpočtov a správ

1.   Rozpočet sa zostavuje a plní a účtovná závierka sa predkladá v súlade so zásadou transparentnosti.

2.   Na podnet predsedu Európskeho parlamentu sa v Úradnom vestníku Európskej únie uverejní rozpočet a každý opravný rozpočet, ktoré boli prijaté s konečnou platnosťou.

Rozpočty sa uverejnia do troch mesiacov odo dňa, keď sa vyhlásia za prijaté s konečnou platnosťou.

V Úradnom vestníku Európskej únie sa uverejní aj konsolidovaná ročná účtovná závierka a správa o rozpočtovom a finančnom hospodárení, ktoré zostavuje každá inštitúcia.

Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 210 prijať delegované akty týkajúce sa podrobných pravidiel predbežného zverejňovania rozpočtu.

Článok 35

Zverejnenie informácií o prijímateľoch a iných informácií

1.   Informácie o operáciách prijímania a poskytovania pôžičiek, na ktoré Únia uzavrela zmluvy v mene tretích strán, sa uvádzajú v prílohe k rozpočtu.

2.   Komisia vhodným spôsobom a včas sprístupní informácie o prijímateľoch, ako aj o presnej povahe a účele opatrenia financovaného z rozpočtu, keď sa rozpočet plní priamo v súlade s článkom 58 ods. 1 písm. a), ako aj informácie o prijímateľoch poskytnuté subjektmi, osobami a členskými štátmi, ktoré sú poverené úlohami súvisiacimi s plnením rozpočtu podľa iných spôsobov plnenia.

Povinnosť stanovená v prvom pododseku sa vzťahuje aj na ostatné inštitúcie vo vzťahu k ich prijímateľom.

3.   Tieto informácie sa sprístupňujú za náležitého dodržiavania požiadaviek dôvernosti a bezpečnosti, najmä ochrany osobných údajov.

Pokiaľ ide o fyzické osoby, zverejnenie informácií sa obmedzí na meno a lokalitu prijímateľa, pridelenú sumu a účel pridelenia. Zverejnenie týchto údajov bude vychádzať z príslušných kritérií, ako je frekvencia či druh alebo význam prideľovania prostriedkov. V rámci kritérií na sprístupnenie a rozsahu podrobností zverejnených informácií sa zohľadnia osobitosti daného odvetvia a každý spôsob plnenia.

Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 210 prijať delegované akty týkajúce sa stanovenia podrobných pravidiel zverejnenia informácií o prijímateľoch. V prípade potreby sa rozsah podrobností a kritériá vymedzia v príslušných predpisoch platných v jednotlivých odvetviach.

HLAVA III

ZOSTAVOVANIE A ŠTRUKTÚRA ROZPOČTU

KAPITOLA 1

Zostavovanie rozpočtu

Článok 36

Odhady príjmov a výdavkov

1.   Každá inštitúcia, iná než Komisia, vypracuje odhad svojich príjmov a výdavkov, ktorý každý rok do 1. júla pošle Komisii a súčasne na vedomie Európskemu parlamentu a Rade.

2.   Vysoký predstaviteľ uskutoční konzultácie s členmi Komisie zodpovednými za rozvoj, susedskú politiku a medzinárodnú spoluprácu, humanitárnu pomoc a krízové opatrenia v rámci ich príslušných právomocí.

3.   Komisia vypracuje svoje vlastné odhady, ktoré tiež pošle Európskemu parlamentu a Rade hneď po ich prijatí.

Pri vypracovaní svojich vlastných odhadov Komisia využije informácie uvedené v článku 37.

Článok 37

Odhadovaný rozpočet subjektov uvedených v článku 208

Každý rok do 31. marca každý subjekt uvedený v článku 208 pošle v súlade s aktom, na základe ktorého bol zriadený, Komisii, Európskemu parlamentu a Rade odhad svojich príjmov a výdavkov vrátane svojho plánu pracovných miest a návrhu pracovného programu.

Článok 38

Návrh rozpočtu

1.   Komisia predloží návrh rozpočtu Európskemu parlamentu a Rade do 1. septembra roka, ktorý predchádza roku, v ktorom sa má príslušný rozpočet plniť. Na informačné účely zašle uvedený návrh aj národným parlamentom.

Návrh rozpočtu obsahuje súhrn všeobecného výkazu príjmov a výdavkov Únie a konsoliduje odhady uvedené v článku 36. Môže tiež obsahovať odhady odlišné od odhadov vypracovaných inštitúciami.

Pokiaľ ide o štruktúru a prezentáciu, návrh rozpočtu sa riadi článkami 44 až 49.

Každému oddielu návrhu rozpočtu predchádza úvod vypracovaný príslušnou inštitúciou.

Komisia vypracuje všeobecný úvod k návrhu rozpočtu. Všeobecný úvod obsahuje finančné tabuľky, v ktorých sú uvedené hlavné údaje podľa hláv, a odôvodnenia zmien v rozpočtových prostriedkoch, ku ktorým došlo v porovnaní s predchádzajúcim rozpočtovým rokom, rozdelené podľa kategórií výdavkov viacročného finančného rámca.

2.   S cieľom poskytnúť presnejšie a spoľahlivejšie predpovede vplyvu platných právnych predpisov a prejednávaných legislatívnych návrhov na rozpočet, Komisia pripojí k návrhu rozpočtu finančný plán na nasledujúce roky.

Finančný plán sa aktualizuje po prijatí rozpočtu s cieľom zahrnúť doň výsledky rozpočtového postupu a akékoľvek ďalšie relevantné rozhodnutia.

Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 210 prijať delegované akty týkajúce sa podrobných pravidiel finančného plánovania.

3.   Komisia pripojí k návrhu rozpočtu:

a)	podľa potreby dôvody, pre ktoré návrh rozpočtu obsahuje odhady, ktoré sa líšia od odhadov vypracovaných inými inštitúciami;

b)

každý pracovný dokument, ktorý považuje za užitočný v súvislosti s plánmi pracovných miest týchto inštitúcií a s príspevkami, ktoré Komisia prideľuje orgánom uvedeným v článku 208 a európskym školám. Každý takýto pracovný dokument obsahujúci posledný schválený plán pracovných miest zahŕňa: i) údaje o všetkých zamestnancoch Únie vrátane jej právne oddelených subjektov podľa druhu zmluvy, ii) vyhlásenie o politike v oblasti pracovných miest, externého personálu, vyváženosti v zastúpení žien a mužov, iii) údaje o počte skutočne obsadených pracovných miest na začiatku roka, v ktorom sa predkladá návrh rozpočtu, s uvedením ich rozdelenia podľa triedy a administratívnej jednotky, iv) zoznam pracovných miest rozpísaných podľa oblastí politiky, v) pre každú kategóriu externých zamestnancov počiatočný odhadovaný počet ekvivalentných zamestnancov na plný pracovný čas na základe schválených rozpočtových prostriedkov, ako aj počet skutočne zamestnaných osôb na začiatku roku, v ktorom sa návrh rozpočtu predkladá, pričom sa uvedie ich rozdelenie podľa funkčnej skupiny a prípadne platovej triedy;

c)	pracovný dokument o plánovanom plnení rozpočtových prostriedkov v danom rozpočtovom roku a o nesplatených záväzkoch, o orgánoch uvedených v článku 208 a európskych školách, a o pilotných projektoch a prípravných akciách;

d)

pokiaľ ide o financovanie medzinárodných organizácií, pracovný dokument obsahujúci: i) zhrnutie všetkých príspevkov v rozdelení podľa programu alebo fondu Únie a podľa medzinárodnej organizácie, ii) uvedenie dôvodov vysvetľujúcich, prečo bolo pre Úniu efektívnejšie financovať tieto medzinárodné organizácie, než konať priamo;

e)

výkazy činnosti alebo akýkoľvek iný relevantný dokument, ktorý obsahuje: i) informácie o dosiahnutí všetkých konkrétnych, merateľných, dosiahnuteľných, relevantných a časových cieľov stanovených v predchádzajúcom období pre rôzne činnosti, ako aj nových cieľov meraných ukazovateľmi, ii) úplné odôvodnenie, vrátane analýzy pomeru nákladov k výnosom pre navrhované zmeny na úrovni rozpočtových prostriedkov, iii) jasné zdôvodnenie intervencie na úrovni Únie v súlade, okrem iného, so zásadou subsidiarity, iv) informácie o mierach vykonávania činnosti v predchádzajúcom roku a o mierach vykonávania v bežnom roku, v) zhrnutie výsledkov hodnotenia, ak majú význam pre zmeny v rozpočte, vi) informácie o cenách s jednotkovou hodnotou 1 000 000 EUR a viac;

f)	súhrnný výkaz rozvrhu platieb splatných v nasledujúcich rozpočtových rokoch, aby sa splnili rozpočtové záväzky prijaté v predchádzajúcich rozpočtových rokoch.

4.   Ak Komisia zverí plnenie rozpočtu verejno-súkromným partnerstvám (PPP), pripojí k návrhu rozpočtu pracovný dokument obsahujúci:

a)	výročnú správu o výkonnosti existujúcich verejno - súkromných partnerstiev (PPP) v predchádzajúcom rozpočtovom roku vrátane informácií o právnej forme a zainteresovaných stranách poverených subjektov podľa článku 58 ods. 1 písm. c) bodu vii);

b)	ciele stanovené na rozpočtový rok, na ktorý sa vzťahuje návrh rozpočtu, spolu s uvedením akýchkoľvek osobitných rozpočtových potrieb spojených s dosiahnutím tohto cieľa;

c)	výšku administratívnych výdavkov a údaje o plnení rozpočtu z celkového hľadiska a podľa subjektov uvedených v článku 209, a podľa verejno - súkromných partnerstiev (PPP) v predchádzajúcom rozpočtovom roku;

d)	výšku finančných príspevkov z rozpočtu, výšku finančných príspevkov a hodnotu materiálnych príspevkov zo strany iných partnerov pre každé verejno - súkromné partnerstvo (PPP).

Ak však verejno - súkromné partnerstvá (PPP) využívajú finančné nástroje, informácie o týchto nástrojoch sa zahrnú v pracovnom dokumente uvedenom v odseku 5.

5.   Ak Komisia využíva finančné nástroje, pripojí k návrhu rozpočtu pracovný dokument uvádzajúci:

a)	úhrnné rozpočtové záväzky a platby z rozpočtu na každý finančný nástroj;

b)	príjmy a vrátené platby podľa článku 140 ods. 6 a prírastok za dodatočné zdroje za rozpočtový rok;

c)	celkovú sumu rezerv pre riziká a záväzky, ako aj akúkoľvek informáciu o expozícii Únie voči finančnému riziku;

d)	zníženia hodnoty aktív kapitálových nástrojov alebo nástrojov založených na zdieľaní rizika a uplatnených záruk pri záručných nástrojoch za predchádzajúci rok aj príslušné úhrnné údaje;

e)

priemernú dobu medzi rozpočtovým záväzkom k finančným nástrojom a právnymi záväzkami k jednotlivým projektom vo forme kapitálu alebo dlhu, ak ich dĺžka trvania presahuje obdobie troch rokov. Komisia v správe podľa článku 140 ods. 8 vysvetlí dôvody a prípadne predloží akčný plán pre skrátenie tohto obdobia v rámci ročného postupu udeľovania absolutória; a

f)	administratívne výdavky vyplývajúce z poplatkov za správu a iných finančných a prevádzkových poplatkov zaplatených za riadenie finančných nástrojov, ak bolo toto riadenie zverené tretím stranám, a to v celkovej hodnote a podľa jednotlivých strán zodpovedných za správu a finančných nástrojov.

6.   Komisia takisto pripojí k návrhu rozpočtu každý ďalší pracovný dokument, ktorý pokladá za užitočný na účely zdôvodnenia svojich rozpočtových požiadaviek.

7.   V súlade s článkom 8 ods. 5 rozhodnutia Rady 2010/427/EÚ z 26. júla 2010 o organizácii a fungovaní Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (14) a s cieľom zabezpečiť rozpočtovú transparentnosť v oblasti vonkajšej činnosti Únie zašle Komisia Európskemu parlamentu a Rade spolu s návrhom rozpočtu pracovný dokument, v ktorom sa podrobne uvádzajú:

a)	všetky administratívne a operačné výdavky, ktoré súvisia s vonkajšou činnosťou Únie vrátane úloh spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky (SZBP) a spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky (SBOP) a ktoré sú financované z rozpočtu Únie;

b)	celkové administratívne výdavky ESVČ za predchádzajúci rok rozčlenené na výdavky podľa delegácií Únie a na výdavky za ústrednú správu ESVČ; spolu s operačnými výdavkami rozčlenenými podľa geografických oblastí (regióny, krajiny), podľa tematických oblastí a podľa delegácií a misií Únie.

8.   Pracovný dokument uvedený v odseku 7 tiež obsahuje:

a)	počet pracovných miest pre každú platovú triedu v každej kategórii a počet stálych a dočasných pracovných miest vrátane zmluvných a miestnych zamestnancov, schválených v rámci limitov rozpočtových prostriedkov v každej z delegácii Únie, ako aj v ústrednej správe ESVČ;

b)	každé zvýšenie alebo zníženie počtu pracovných miest v porovnaní s predchádzajúcim rozpočtovým rokom podľa platovej triedy a kategórie v ústrednej správe ESVČ a vo všetkých delegáciách Únie;

c)	počet pracovných miest schválených na daný rozpočtový rok, počet pracovných miest schválených na predchádzajúci rok, ako aj počet pracovných miest obsadených diplomatmi vyslanými z členských štátov a spomedzi zamestnancov Rady a Komisie;

d)

podrobný prehľad všetkých zamestnancov pôsobiacich v delegáciách Únie v čase predloženia návrhu rozpočtu vrátane rozpisu podľa zemepisných oblastí, rodu, jednotlivých krajín a misií, v ktorom sa rozlišujú pracovné miesta uvedené v pláne pracovných miest, zmluvní zamestnanci, miestni zamestnanci, vyslaní národní experti, ako aj rozpočtové prostriedky požadované v návrhu rozpočtu pre takéto ďalšie typy zamestnancov spolu s príslušnými odhadmi ekvivalentných zamestnancov na plný úväzok, ktorých možno zamestnať v medziach požadovaných rozpočtových prostriedkov.

Článok 39

Opravný list k návrhu rozpočtu

Pred zvolaním zmierovacieho výboru uvedeného v článku 314 ZFEÚ môže Komisia z vlastného podnetu alebo na žiadosť jednej z ostatných inštitúcií, pokiaľ ide o ich vlastné oddiely, predložiť súčasne Európskemu parlamentu a Rade opravné listy k návrhu rozpočtu na základe akýchkoľvek nových informácií, ktoré v čase zostavovania návrhu rozpočtu neboli k dispozícii. Tieto listy môžu zahŕňať opravný list, ktorým sa aktualizuje odhad výdavkov najmä v oblasti poľnohospodárstva.

Článok 40

Povinnosti členských štátov vyplývajúce z prijatia rozpočtu

1.   Predseda Európskeho parlamentu vyhlási rozpočet za prijatý s konečnou platnosťou v súlade s postupom stanoveným v článku 314 ods. 9 ZFEÚ a v článku 106a Zmluvy o Euratome.

2.   Po tom, ako je rozpočet vyhlásený za prijatý s konečnou platnosťou, je každý členský štát od 1. januára nasledujúceho rozpočtového roku alebo odo dňa vyhlásenia prijatia rozpočtu s konečnou platnosťou, ak sa tak stane po 1. januári, povinný poukazovať Únii splatné platby tak, ako je stanovené v nariadení (ES, Euratom) č. 1150/2000.

Článok 41

Návrhy opravných rozpočtov

1.   Komisia môže predložiť návrhy opravných rozpočtov najmä na príjmovej strane za týchto okolností:

—	zahrnúť do rozpočtu zostatok z predchádzajúceho rozpočtového roka v súlade s postupom stanoveným v článku 18,

—	zrevidovať predpoklad vlastných zdrojov na základe aktualizovanej prognózy hospodárskeho vývoja a

—	aktualizovať zrevidovaný predpoklad vlastných zdrojov a iných príjmov a prehodnotiť dostupnosť a potreby platobných rozpočtových prostriedkov.

Ak sa vyskytnú neodvratné, mimoriadne a nepredpokladané okolnosti, najmä so zreteľom na mobilizáciu Fondu solidarity Európskej únie, Komisia môže predložiť návrhy opravných rozpočtov najmä z dôvodov na výdavkovej strane.

2.   Žiadosti o opravné rozpočty predložené za rovnakých okolností, ako je uvedené v odseku 1, od iných inštitúcií ako od Komisie sa posielajú Komisii.

Pred predložením návrhu opravného rozpočtu Komisia a iné inštitúcie preskúmajú možnosť prerozdelenia príslušných rozpočtových prostriedkov, pričom osobitne uvedú akékoľvek očakávané neúplné využitie rozpočtových prostriedkov.

Článok 40 sa vzťahuje na opravné rozpočty. Opravné rozpočty musia byť zdôvodnené odkazom na rozpočet, ktorého odhady menia a dopĺňajú.

3.   S výnimkou náležite odôvodnených mimoriadnych okolností alebo prípadu mobilizácie Fondu solidarity Európskej únie, v ktorom sa môže predložiť návrh opravného rozpočtu kedykoľvek počas roka, predkladá Komisia svoje návrhy opravných rozpočtov do 1. septembra každého rozpočtového roka súčasne Európskemu parlamentu a Rade. K žiadostiam o opravné rozpočty od ostatných inštitúcií môže pripojiť stanovisko.

4.   Európsky parlament a Rada prerokujú návrhy opravných rozpočtov, pričom náležite zohľadnia ich naliehavosť.

5.   Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 210 prijať delegované akty týkajúce sa podrobných pravidiel návrhov opravných rozpočtov.

Článok 42

Skoršie predkladanie odhadov a návrhov rozpočtov

Komisia, Európsky parlament a Rada sa môžu dohodnúť na presunutí niektorých termínov predloženia odhadov a prijatia a predloženia návrhu rozpočtu na skorší dátum. Takéto opatrenie však nemôže mať za následok skrátenie alebo predĺženie období určených na posúdenie týchto textov podľa článku 314 ZFEÚ a článku 106a Zmluvy o Euratome.

KAPITOLA 2

Štruktúra a prezentácia rozpočtu

Článok 43

Štruktúra rozpočtu

Rozpočet pozostáva zo:

a)	všeobecného výkazu príjmov a výdavkov;

b)	samostatných oddielov pre každú inštitúciu, s výnimkou Európskej rady a Rady, pre ktoré je v rozpočte vyhradený ten istý oddiel, rozdelených na výkazy príjmov a výdavkov.

Článok 44

Rozpočtová nomenklatúra

1.   Príjmy Komisie a príjmy a výdavky ostatných inštitúcií zatriedi Európsky parlament a Rada do hláv, kapitol, článkov a položiek podľa ich typu alebo použitia, na ktoré sú vyčlenené.

2.   Výkaz výdavkov pre oddiel Komisie sa zostaví na základe nomenklatúry prijatej Európskym parlamentom a Radou a je členený podľa účelu.

Každá hlava zodpovedá oblasti politiky a každá kapitola spravidla zodpovedá činnosti.

Každá hlava môže obsahovať operačné rozpočtové prostriedky a administratívne rozpočtové prostriedky.

Administratívne rozpočtové prostriedky sa v rámci hlavy zoskupia do jednej kapitoly.

3.   Keď sa administratívne rozpočtové prostriedky uvádzajú podľa účelu, v jednotlivých hlavách sa členia takto:

a)	výdavky na zamestnancov schválených v pláne pracovných miest: musí byť uvedený objem rozpočtových prostriedkov a počet pracovných miest zodpovedajúci uvedeným výdavkom;

b)	výdavky na externých zamestnancov a iné výdavky uvedené v článku 26 ods. 1 prvom pododseku písm. b) a financované z okruhu Administratíva viacročného finančného rámca;

c)	výdavky na budovy a iné súvisiace náklady vrátane upratovania a údržby, nájomného a prenájmu, telekomunikácií, vody, plynu a elektrickej energie;

d)	výdavky na externých zamestnancov a technickú pomoc priamo spojené s plnením programov.

Akékoľvek administratívne výdavky Komisie typu spoločného pre viacero hláv sa uvádzajú v samostatnom súhrnnom výkaze a sú klasifikované podľa typov.

4.   Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 210a prijať delegované akty týkajúce sa podrobných pravidiel členenia rozpočtu.

Článok 45

Zákaz záporných príjmov

1.   Rozpočet neobsahuje záporné príjmy.

2.   Vlastné zdroje zaplatené podľa rozhodnutia Rady 2007/436/ES, Euratom zo 7. júna 2007 o systéme vlastných zdrojov Európskych spoločenstiev (15) sú čisté sumy a takto sa uvádzajú aj v súhrnnom výkaze príjmov v rozpočte.

Článok 46

Rezervy

1.   Každý rozpočtový oddiel môže obsahovať hlavu „rezervy“. Rozpočtové prostriedky sa do tejto hlavy zahrnú v prípade, že:

a)	pri zostavovaní rozpočtu neexistuje žiaden základný dokument pre daný úkon; alebo

b)	existujú závažné dôvody pochybovať o dostatočnom množstve rozpočtových prostriedkov alebo o možnosti plniť rozpočtové prostriedky zahrnuté do príslušných riadkov za podmienok, ktoré sú v súlade so zásadou riadneho finančného hospodárenia.

Rozpočtové prostriedky v tejto hlave môžu byť použité len po presune v súlade s postupom stanoveným v článku 26 ods. 1 prvom pododseku písm. c) tohto nariadenia v prípade, ak prijatie základného aktu podlieha postupu stanovenému v článku 294 ZFEÚ, a vo všetkých ostatných prípadoch v súlade s postupom stanoveným v článku 27 tohto nariadenia.

2.   V prípade závažných problémov pri plnení rozpočtu môže Komisia v priebehu rozpočtového roka navrhnúť, aby sa rozpočtové prostriedky presunuli do hlavy „rezervy“. Európsky parlament a Rada prijmú rozhodnutie o týchto presunoch tak, ako je stanovené v článku 27.

Článok 47

Záporná rezerva

Oddiel Komisie v rozpočte môže obsahovať „zápornú rezervu“ obmedzenú na maximálnu výšku 200 000 000 EUR. Takáto rezerva, ktorá sa zahrnie do samostatnej hlavy, obsahuje len platobné rozpočtové prostriedky.

Táto záporná rezerva sa musí vyčerpať pred koncom rozpočtového roka prostredníctvom presunu v súlade s postupom stanoveným v článkoch 26 a 27.

Článok 48

Rezerva na núdzovú pomoc

1.   Rozpočtový oddiel Komisie obsahuje rezervu na núdzovú pomoc tretím krajinám.

2.   Rezerva uvedená v odseku 1 sa vyčerpá pred koncom rozpočtového roka prostredníctvom presunu v súlade s postupom stanoveným v článkoch 27 a 29.

Článok 49

Prezentácia rozpočtu

1.   V rozpočte sa uvádzajú:

a)

vo všeobecnom výkaze príjmov a výdavkov: i) odhadované príjmy Únie v danom rozpočtovom roku (ďalej len „rok n“); ii) odhadované príjmy za predchádzajúci rozpočtový rok a príjmy za rok n – 2; iii) viazané a platobné rozpočtové prostriedky v roku n; iv) viazané a platobné rozpočtové prostriedky za predchádzajúci rozpočtový rok; v) viazané výdavky a zaplatené výdavky za rok n – 2, pričom zaplatené výdavky sú vyjadrené aj ako percento z rozpočtu roku n; vi) príslušné poznámky ku každej časti, ako sú uvedené v článku 44 ods. 1;

b)	príjmy a výdavky v každom oddiely v rovnakej štruktúre ako v písmene a);

c)

pokiaľ ide o zamestnancov: i) pre každý oddiel plán pracovných miest, v ktorom je stanovený počet pracovných miest pre každú platovú triedu v každej kategórií a v každom útvare a počet stálych a dočasných pracovných miest schválených v rámci limitov rozpočtových prostriedkov; ii) plán pracovných miest zamestnancov platených z rozpočtových prostriedkov určených na výskum a technologický vývoj pre priame akcie a plán pracovných miest zamestnancov platených z tých istých rozpočtových prostriedkov pre nepriame akcie; plány pracovných miest sa členia podľa kategórie a platovej triedy a rozlišuje sa v nich medzi stálymi a dočasnými pracovnými miestami schválenými v rámci limitov rozpočtových prostriedkov; iii) pokiaľ ide o vedeckých a technických pracovníkov, členenie môže byť založené na skupinách platových tried v súlade s podmienkami ustanovenými v každom rozpočte. V pláne pracovných miest sa uvádza počet vysokokvalifikovaných vedeckých alebo technických pracovníkov, ktorým sa poskytujú osobitné výhody podľa osobitných ustanovení služobného poriadku; iv) plán pracovných miest, v ktorom sú stanovené počty pracovných miest podľa platovej triedy a kategórie pre každý subjekt uvedený v článku 208, ktorý je príjemcom príspevku hradeného z rozpočtu. V pláne pracovných miest sa okrem počtu pracovných miest schválených na daný rozpočtový rok uvádza aj počet pracovných miest schválený na predchádzajúci rok;

d)

pokiaľ ide o operácie prijímania a poskytovania pôžičiek: i) vo všeobecnom výkaze príjmov rozpočtové riadky zodpovedajúce príslušným operáciám a určené na zaznamenanie všetkých náhrad prijatých od prijímateľov, ktorí pôžičku spočiatku nesplácali, čo viedlo k uplatneniu záruky za plnenie. V týchto riadkoch je zapísaný symbolický záznam „pro memoria“ s pripojenými príslušnými poznámkami; ii) v oddiele Komisie: — rozpočtové riadky obsahujúce záruky Únie za plnenie týkajúce sa dotknutých operácií. V týchto riadkoch je zapísaný symbolický záznam „pro memoria“ za predpokladu, že rozpočet nie zaťažený konkrétnou sumou, ktorá musí byť uhradená z konečných zdrojov; — poznámky uvádzajúce odkaz na základný akt a objem plánovaných operácií, dobu trvania a finančnú záruku, ktorú Únia poskytla na takéto operácie; iii) v dokumente pripojenom k oddielu Komisie, ako informatívny údaj: — prebiehajúce kapitálové operácie a riadenie dlhu; — kapitálové operácie a riadenie dlhu v roku n;

e)

pokiaľ ide o finančné nástroje v rámci prvej časti hlavy VIII: i) referenčný základný akt; ii) rozpočtové riadky zodpovedajúce príslušným operáciám; iii) všeobecný popis finančných nástrojov vrátane ich trvania a ich vplyvu na rozpočet; iv) plánované operácie vrátane cieľových objemov založených na pomere pákového efektu vyplývajúcom z existujúcich finančných nástrojov;

f)	pokiaľ ide o financovanie pre poverené subjekty podľa článku 58 ods. 1 písm. c) bod (vii): i) odkaz na základný akt príslušného programu; ii) zodpovedajúce rozpočtové riadky; iii) všeobecný popis finančných nástrojov vrátane ich trvania a ich vplyvu na rozpočet;

g)	celková suma výdavkov na SZBP zahrnutá do kapitoly s názvom „SZBP“ s osobitnými článkami. Tieto články pokrývajú výdavky na SZBP a obsahujú osobitné riadky identifikujúce aspoň jednotlivé hlavné misie.

2.   Európsky parlament a Rada môžu okrem dokumentov uvedených v odseku 1 pripojiť k rozpočtu akékoľvek ďalšie súvisiace dokumenty.

3.   Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 210 prijať delegované akty týkajúce sa prezentácie rozpočtu vrátane určenia skutočných výdavkov za posledný rozpočtový rok, za ktorý boli účty uzatvorené, rozpočtových poznámok a plánu pracovných miest.

Článok 50

Pravidlá týkajúce sa plánov pracovných miest

1.   Plány pracovných miest opísané v článku 49 ods. 1 písm. c) predstavujú pre každú inštitúciu alebo orgán absolútny limit; nad tento stanovený limit nemôže byť prijatý žiadny zamestnanec.

Okrem prípadu platových tried AD 16, AD 15 a AD 14 však každá inštitúcia alebo orgán môžu meniť svoje plány pracovných miest až do 10 % počtu schválených pracovných miest za týchto podmienok:

a)	nie je ovplyvnený objem rozpočtových prostriedkov vyčlenených na zamestnancov na celý rozpočtový rok;

b)	neprekročí sa celkový počet pracovných miest schválený v každom pláne pracovných miest; a

c)	inštitúcia alebo orgán sa zúčastní na postupe referenčného porovnávania s inými inštitúciami a orgánmi Únie podľa vzoru skríningu zamestnancov Komisie.

Inštitúcie informujú Európsky parlament a Radu o svojom zámere tri týždne pred vykonaním zmien uvedených v druhom pododseku. Ak Európsky parlament alebo Rada vznesie počas tohto obdobia náležite opodstatnené dôvody, inštitúcie zmeny nevykonajú a uplatní sa postup podľa článku 41.

2.   Odchylne od odseku 1 prvého pododseku sa môžu účinky práce na čiastočný pracovný čas povolenej menovacím orgánom v súlade so služobným poriadkom kompenzovať využitím iných pracovných miest.

KAPITOLA 3

Rozpočtová disciplína

Článok 51

Súlad s viacročným finančným rámcom

Rozpočet je v súlade s viacročným finančným rámcom.

Článok 52

Súlad aktov Únie s rozpočtom

Ak pri vykonávaní aktu Únie dôjde k prekročeniu rozpočtových prostriedkov, ktoré sú k dispozícii v rozpočte, takýto akt môže byť z finančného hľadiska vykonaný až po zodpovedajúcej zmene a doplnení rozpočtu.

HLAVA IV

PLNENIE ROZPOČTU

KAPITOLA 1

Všeobecné ustanovenia

Článok 53

Plnenie rozpočtu v súlade so zásadou riadneho finančného hospodárenia

1.   Komisia plní rozpočtové príjmy a výdavky v súlade s týmto nariadením, na svoju vlastnú zodpovednosť a v rámci schválených limitov rozpočtových prostriedkov.

2.   Členské štáty spolupracujú s Komisiou tak, aby sa rozpočtové prostriedky používali v súlade so zásadou riadneho finančného hospodárenia.

3.   Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 210 prijať delegované akty týkajúce sa podrobných pravidiel plnenia rozpočtu v súlade so zásadou riadneho finančného hospodárenia a podrobných pravidiel v súvislosti s informáciami o prenose osobných údajov na účely auditu.

Článok 54

Základný akt a výnimky

1.   Rozpočtové prostriedky zahrnuté do rozpočtu na akúkoľvek akciu Únie sa môžu použiť až po prijatí základného právneho aktu.

2.   Odchylne od odseku 1 sa môžu bez základného aktu plniť nasledujúce rozpočtové prostriedky pod podmienkou, že akcie, ktoré sa nimi majú financovať, patria do právomoci Únie:

a)

rozpočtové prostriedky na pilotné projekty experimentálnej povahy určené na testovanie realizovateľnosti akcie a jej užitočnosti. Príslušné viazané rozpočtové prostriedky sa môžu zahrnúť do rozpočtu najviac na dva po sebe nasledujúce rozpočtové roky. Celková suma rozpočtových prostriedkov na pilotné projekty neprekročí v žiadnom rozpočtovom roku 40 000 000 EUR;

b)

rozpočtové prostriedky na prípravné akcie v oblastiach uplatňovania ZFEÚ a Zmluvy o Euratome zamerané na prípravu návrhov s cieľom prijať budúce akcie. V rámci prípravných akcií sa dodržiava jednotný prístup a akcie môžu mať rôzne formy. Príslušné viazané rozpočtové prostriedky sa môžu zahrnúť do rozpočtu maximálne na tri po sebe nasledujúce rozpočtové roky. Postup pre prijatie príslušného základného aktu sa musí ukončiť pred uplynutím tretieho rozpočtového roka. V priebehu uvedeného postupu musí viazanosť rozpočtových prostriedkov zodpovedať konkrétnym charakteristikám prípravnej akcie, pokiaľ ide o plánované činnosti, sledované ciele a prijímateľov. Objem použitých prostriedkov preto nezodpovedá objemu prostriedkov, ktoré sa plánujú na financovanie samotnej konečnej akcie. Celková suma rozpočtových prostriedkov na nové prípravné akcie uvedené v tomto písmene neprekročí v žiadnom rozpočtovom roku 50 000 000 EUR a celková suma rozpočtových prostriedkov skutočne viazaných na prípravné akcie neprekročí 100 000 000 EUR.

c)

rozpočtové prostriedky na prípravné opatrenia v oblasti hlavy V Zmluvy o EÚ. Takéto opatrenia sú obmedzené na krátke časové obdobie a sú určené na vytvorenie podmienok pre akciu Únie zameranú na plnenie cieľov SZBP, ako aj podmienok na prijatie potrebných právnych nástrojov. Na účely operácií krízového riadenia Únie sú prípravné opatrenia zamerané okrem iného na posúdenie operačných požiadaviek, na rýchlu počiatočnú mobilizáciu zdrojov alebo na to, aby sa na mieste vytvorili podmienky na začatie operácie. Prípravné opatrenia schváli Rada na návrh vysokého predstaviteľa. Na účely rýchlej implementácie prípravných opatrení vysoký predstaviteľ informuje Európsky parlament a Komisiu čo najskôr o zámere Rady začať realizovať prípravne opatrenie a najmä o odhadovaných zdrojoch, ktoré sú na tento účel potrebné. Komisia prijme všetky opatrenia nevyhnutné na to, aby zabezpečila rýchlu úhradu týchto finančných prostriedkov. Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 210 prijať delegované akty týkajúce sa podrobných pravidiel financovania prípravných opatrení v oblasti SZBP;

d)

rozpočtové prostriedky na jednorazové akcie alebo na akcie s neurčitou dĺžkou trvania, ktoré Komisia vykonáva na základe úloh vyplývajúcich z jej výhradných práv na inštitucionálnej úrovni podľa ZFEÚ a Zmluvy o Euratome, okrem jej práva legislatívnej iniciatívy uvedeného v písmene b), a na základe osobitných právomocí, ktoré na ňu priamo prenášajú uvedené zmluvy a ktorých zoznam má byť uvedený v delegovaných aktoch prijatých na podľa tohto nariadenia;

e)	rozpočtové prostriedky na prevádzku každej inštitúcie v rámci jej administratívnej autonómie.

Pri predkladaní návrhu rozpočtu Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade správu o akciách uvedených v písmenách a) a b) prvého pododseku, ktorá obsahuje aj hodnotenie dosiahnutých výsledkov a plánované následné opatrenia.

3.   Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 210 prijať delegované akty týkajúce sa podrobných pravidiel, pokiaľ ide o základný akt a výnimky vymenované v odseku 2 tohto článku.

Článok 55

Plnenie rozpočtu inými inštitúciami než Komisiou

Komisia deleguje na ostatné inštitúcie právomoci potrebné na plnenie rozpočtových oddielov, ktoré sa ich týkajú.

S cieľom uľahčiť plnenie administratívnych rozpočtových prostriedkov delegácií Únie môže ESVČ s Komisiou dohodnúť podrobné ustanovenia. Takéto ustanovenia nesmú obsahovať žiadne výnimky z ustanovení tohto nariadenia a delegovaných aktov prijatých podľa neho.

Článok 56

Delegovanie právomocí na plnenie rozpočtu

1.   Komisia a každá z ostatných inštitúcií môžu v rámci svojich útvarov delegovať svoje právomoci na plnenie rozpočtu v súlade s podmienkami stanovenými v tomto nariadení a vo svojich interných predpisoch a v medziach, ktoré môžu ustanoviť v akte o delegovaní. Tí, ktorí boli takýmto spôsobom splnomocnení, konajú iba v medziach právomocí, ktoré boli na nich výslovne prenesené.

2.   Komisia však môže delegovať svoje právomoci na plnenie rozpočtu týkajúce sa operačných rozpočtových prostriedkov jej vlastného oddielu na vedúcich delegácií Únie. Zároveň o tejto skutočnosti informuje vysokého predstaviteľa. Pokiaľ vedúci delegácií Únie konajú ako povoľujúci úradníci Komisie vymenovaní subdelegovaním, uplatňujú pravidlá Komisie pre plnenie rozpočtu a majú rovnaké úlohy, povinnosti a zodpovednosť ako ktorýkoľvek iný povoľujúci úradník Komisie vymenovaný subdelegovaním.

Komisia môže delegovanie zrušiť v súlade so svojimi vlastnými pravidlami.

Na účely prvého pododseku vysoký predstaviteľ prijíma opatrenia potrebné na uľahčenie spolupráce medzi delegáciami Únie a útvarmi Komisie.

Článok 57

Konflikt záujmov

1.   Účastníci finančných operácií a iné osoby zapojené do plnenia rozpočtu a hospodárenia s rozpočtovými prostriedkami vrátane jeho prípravných aktov, auditu alebo kontroly nepodniknú žiadne kroky, ktoré môžu priviesť ich vlastné záujmy do konfliktu so záujmami Únie.

Ak takéto riziko existuje, dotknutá osoba sa zdrží takéhoto konania a postúpi záležitosť povoľujúcemu úradníkovi vymenovanému delegovaním, ktorý písomne potvrdí, či došlo ku konfliktu záujmov. Dotknutá osoba informuje tiež svojho priameho nadriadeného. Ak sa zistí, že došlo ku konfliktu záujmov, príslušná osoba prestane vykonávať všetky činnosti v príslušnej záležitosti. Povoľujúci úradník vymenovaný delegovaním osobne prijme všetky ďalšie potrebné kroky.

2.   Na účely odseku 1 nastáva konflikt záujmov vtedy, keď je ohrozený nestranný a objektívny výkon funkcií účastníka finančnej operácie alebo inej osoby uvedených v odseku 1 z rodinných alebo citových dôvodov, z dôvodov politickej alebo národnej príslušnosti, ekonomického záujmu alebo akéhokoľvek iného záujmu spoločného s príjemcom.

3.   Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 210 prijať delegované akty, ktorými určí konanie, ktoré môže predstavovať konflikt záujmov, a to spolu s postupom, ktorý je potrebné v takýchto prípadoch uplatňovať.

KAPITOLA 2

Spôsoby plnenia

Článok 58

Spôsoby plnenia rozpočtu

1.   Komisia plní rozpočet týmito spôsobmi:

a)	priamo (ďalej len „priame hospodárenie“), prostredníctvom svojich útvarov vrátane svojich zamestnancov v delegáciách Únie pod dohľadom príslušného vedúceho delegácie v súlade s článkom 56 ods. 2 alebo prostredníctvom výkonných agentúr uvedených v článku 62;

b)	zdieľaným hospodárením s členskými štátmi (ďalej len „zdieľané hospodárenie“); alebo

c)

nepriamo (ďalej len „nepriame hospodárenie“), ak to stanovuje základný akt alebo v prípadoch uvedených v článku 54 ods. 2 prvom pododseku písm. a) až d), zverením úloh súvisiacich s plnením rozpočtu: i) tretím krajinám alebo subjektom, ktoré tieto krajiny určili; ii) medzinárodným organizáciám a ich agentúram; iii) EIB a Európskemu investičnému fondu; iv) subjektom uvedeným v článkoch 208 a 209; v) verejnoprávnym subjektom; vi) súkromnoprávnym subjektom povereným vykonávaním verejnej služby, pokiaľ tieto subjekty poskytujú dostatočné finančné záruky; vii) súkromnoprávnym subjektom spravovaným právom členského štátu, ktoré sú poverené vykonávaním verejno-súkromného partnerstva a ktoré poskytujú dostatočné finančné záruky; viii) osobám povereným vykonávaním osobitných akcií v oblasti spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky podľa hlavy V Zmluvy o EÚ a určeným v príslušnom základnom akte v zmysle článku 51.

2.   Komisia je aj naďalej zodpovedná za plnenie rozpočtu podľa článku 317 ZFEÚ a informuje Európsky parlament a Radu o operáciách realizovaných subjektmi a osobami poverenými podľa odseku 1 písm. c) tohto článku. Ak sú poverený subjekt alebo osoba určené základným aktom, finančný výkaz podľa článku 31 zahŕňa úplné odôvodnenie výberu tohto konkrétneho subjektu alebo osoby.

3.   Subjekty a osoby poverené podľa odseku 1 písm. c) tohto článku v plnej miere spolupracujú na ochrane finančných záujmov Únie. V dohodách o delegovaní sa Dvoru audítorov a Európskemu úradu pre boj proti podvodom (OLAF) udelí právo riadne vykonávať ich právomoci vyplývajúce zo ZFEÚ, pokiaľ ide o audit finančných prostriedkov.

Komisia poverí subjekty a osoby podľa odseku 1 písm. c) tohto článku úlohami spojenými s plnením rozpočtu za predpokladu, že sú zavedené transparentné, nediskriminačné, efektívne a účinné postupy hodnotenia skutočného plnenia týchto úloh.

4.   Všetky dohody o delegovaní sa na požiadanie sprístupnia Európskemu parlamentu a Rade.

5.   Subjekty a osoby poverené podľa odseku 1 písm. c) tohto článku zabezpečia v súlade s článkom 31 ods. 2 primerané každoročné následné zverejnenie informácií o prijímateľoch. Komisia je informovaná o opatreniach prijatých v tomto smere.

6.   Subjekty a osoby poverené podľa odseku 1 písm. c) nemajú postavenie povoľujúceho úradníka vymenovaného delegovaním.

7.   Komisia nesmie zveriť tretím stranám výkonné právomoci, ak takéto právomoci poskytujú veľký priestor na voľné uváženie, ktoré zahŕňa rozhodnutia politického charakteru.

8.   Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 210a prijať delegované akty týkajúce sa podrobných pravidiel, pokiaľ ide o spôsoby plnenia rozpočtu vrátane priameho hospodárenia, vykonávania právomocí delegovaných na výkonné agentúry, a osobitných ustanovení pre nepriame hospodárenie s medzinárodnými organizáciami, so subjektmi uvedenými v článku 208 a 209, verejnoprávnymi subjektmi alebo súkromnoprávnymi subjektmi poverenými vykonávaním verejnej služby, súkromnoprávnymi subjektmi spravovanými právom členského štátu, ktoré sú poverené vykonávaním verejno-súkromného partnerstva a osobami poverenými vykonávaním osobitných akcií v rámci SZBP.

Článok 59

Zdieľané hospodárenie s členskými štátmi

1.   Keď Komisia plní rozpočet v rámci zdieľaného hospodárenia, úlohy plnenia rozpočtu sú delegované na členské štáty. Komisia a členské štáty dodržiavajú pri hospodárení s finančnými prostriedkami Únie zásady riadneho finančného hospodárenia, transparentnosti a nediskriminácie a zabezpečujú viditeľnosť činnosti Únie. Na tento účel si Komisia a členské štáty plnia príslušné povinnosti kontroly a auditu a preberajú na seba z nich vyplývajúcu zodpovednosť stanovenú v tomto nariadení. Doplnkové ustanovenia sa stanovujú v rámci predpisov platných v jednotlivých odvetviach.

2.   Pri vykonávaní úloh súvisiacich s plnením rozpočtu členské štáty prijímajú všetky potrebné opatrenia vrátane legislatívnych, regulačných a administratívnych opatrení na ochranu finančných záujmov Únie, konkrétne:

a)	zabezpečujú, aby sa akcie financované z rozpočtu vykonávali správne a účinne a v súlade s predpismi platnými v jednotlivých odvetviach a na tento účel určujú v súlade s odsekom 3 subjekty zodpovedné za hospodárenie s prostriedkami Únie a ich kontrolu a dohliadajú na ne;

b)	predchádzajú nezrovnalostiam a podvodom, odhaľujú ich a zaisťujú ich nápravu.

V záujme ochrany finančných záujmov Únie členské štáty pri dodržiavaní zásady proporcionality a v súlade s týmto článkom a s predpismi platnými v jednotlivých odvetviach vykonávajú kontroly ex ante a ex post a v náležitých prípadoch aj kontroly na mieste na reprezentatívnych vzorkách transakcií a/alebo vzorkách transakcií založených na riziku. Vymáhajú tiež neoprávnene vyplatené finančné prostriedky a v prípade potreby v tejto súvislosti iniciujú súdne konania.

Členské štáty ukladajú prijímateľom účinné, odrádzajúce a primerané sankcie, ak sú stanovené v predpisoch platných v jednotlivých odvetviach a v osobitných ustanoveniach vnútroštátnych právnych predpisov.

V rámci hodnotenia rizika a v súlade s predpismi platnými v jednotlivých odvetviach Komisia monitoruje systémy riadenia a kontroly zriadené členskými štátmi. Komisia pri vykonávaní auditu dodržiava zásadu proporcionality a zohľadňuje úroveň posúdeného rizika v súlade s predpismi platnými v jednotlivých odvetviach.

3.   V súlade s kritériami a postupmi stanovenými v predpisoch platných v jednotlivých odvetviach členské štáty na primeranej úrovni určia subjekty, ktoré budú zodpovedné za hospodárenie s finančnými prostriedkami Únie a za ich kontrolu. Tieto subjekty môžu vykonávať aj úlohy, ktoré nesúvisia s hospodárením s finančnými prostriedkami Únie, a môžu poveriť plnením niektorých z ich úloh iné subjekty.

Členské štáty môžu svoje rozhodnutie o určení subjektu založiť na tom, či sú systémy riadenia a kontroly v zásade rovnaké ako tie, ktoré už boli zavedené v predchádzajúcom období, a či fungujú účinne.

Ak výsledky auditu a kontroly ukážu, že určené subjekty nespĺňajú kritériá stanovené v predpisoch platných v jednotlivých odvetviach, členské štáty prijmú potrebné opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby nedostatky vo vykonávaní úloh týchto subjektov boli napravené vrátane ukončenia určenia v súlade s predpismi platnými v jednotlivých odvetviach.

V predpisoch platných v jednotlivých odvetviach sa vymedzuje úloha Komisie v postupe stanovenom v tomto odseku.

4.   Subjekty určené v súlade s odsekom 3:

a)	zriadia účinný a efektívny systém vnútornej kontroly a zaistia jeho fungovanie;

b)	používajú systém účtovníctva, ktorý včas poskytuje presné, úplné a spoľahlivé informácie;

c)	poskytujú informáciu požadovanú podľa odseku 5;

d)	zabezpečujú ex-post zverejnenie v súlade s článkom 35 ods. 2.Pri každom spracovaní osobných údajov sa dodržiavajú predpisy členských štátov, ktorými sa vykonáva smernica 95/46/ES.

5.   Subjekty určené podľa odseku 3 predložia Komisii do 15. februára nasledujúceho rozpočtového roka:

a)

svoje účty, v ktorých sú uvedené výdavky vynaložené počas príslušného referenčného obdobia v súlade s predpismi platnými v jednotlivých odvetviach, pri vykonávaní svojich úloh a ktoré boli predložené Komisii na preplatenie. Tieto účty zahŕňajú predbežné financovanie a sumy, v prípade ktorých prebiehajú alebo boli dokončené postupy vymáhania. K týmto informáciám sa prikladá vyhlásenie hospodáriaceho subjektu, ktorým sa potvrdzuje, že podľa názoru osôb zodpovedných za hospodárenie s prostriedkami: i) sú tieto informácie riadne predložené, úplné a presné; ii) boli výdavky použité na ich plánovaný účel a v súlade s predpismi platnými v jednotlivých odvetviach; iii) zavedené kontrolné systémy poskytujú potrebné záruky, pokiaľ ide o zákonnosť a riadnosť príslušných operácií;

b)	ročný súhrn konečných audítorských správ a kontrol, ktoré sa vykonali, vrátane analýzy povahy a rozsahu zistených systémových chýb a nedostatkov, ako aj prijatých alebo plánovaných nápravných opatrení.

K účtom uvedeným v písm. a) prvého pododseku a k súhrnu uvedenému v písm. b) prvého pododseku sa priloží posudok nezávislého audítorského orgánu vypracovaný v súlade s medzinárodne uznávanými audítorskými štandardmi. V tomto posudku sa stanoví, či účtovné informácie poskytujú pravdivý a reálny obraz, či sú výdavky, v súvislosti s ktorými sa od Komisie požaduje preplatenie, zákonné a správne a či zavedené kontrolné systémy fungujú riadne. V posudku sa tiež uvedie, či zistenia auditu spochybňujú tvrdenia uvedené vo vyhlásení hospodáriaceho subjektu uvedeného v písm. a) prvého pododseku.

Na základe oznámenia i príslušného členského štátu môže Komisia termín 15. februára výnimočne predĺžiť do 1. marca.

Členské štáty môžu na príslušnej úrovni zverejniť informácie uvedené v tomto odseku.

Okrem toho členské štáty môžu poskytnúť vyhlásenia podpísané na príslušnej úrovni na základe informácií uvedených v tomto odseku.

6.   S cieľom zabezpečiť, aby sa finančné prostriedky Únie použili v súlade s platnými predpismi, Komisia:

a)	uplatní postupy pre preskúmanie a schválenie účtov určených subjektov, pričom určuje, či sú účty úplné, presné a pravdivé;

b)	vylúči z financovania Únie výdavky, v prípade ktorých boli úhrady vykonané v rozpore s platným právom Únie;

c)	preruší platobné lehoty alebo pozastaví platby v súlade s predpismi platnými v jednotlivých odvetviach.

Komisia po predložení pripomienok členského štátu a ihneď po tom, ako prijme potrebné opatrenia, ukončí úplne alebo čiastočne prerušenie platobných lehôt alebo pozastavenie platieb. Vo výročnej správe uvedenej v článku 66 ods. 9 sa uvádzajú všetky povinnosti podľa tohto pododseku.

7.   Predpisy platné v jednotlivých odvetviach zohľadňujú potreby programov Európskej územnej spolupráce, najmä pokiaľ ide o obsah vyhlásenia hospodáriaceho subjektu, proces uvedený v odseku 3 a funkciu auditu.

8.   Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 210 prijať delegované akty týkajúce sa podrobných pravidiel zdieľaného hospodárenia s členskými štátmi vrátane vypracovania registra subjektov zodpovedných za hospodárenie s finančnými prostriedkami Únie a za ich kontrolu, a opatrení na podporu najlepších postupov.

Článok 60

Nepriame hospodárenie

1.   Subjekty a osoby poverené úlohami súvisiacimi s plnením rozpočtu podľa článku 58 ods. 1 písm. c) dodržiavajú pri hospodárení s finančnými prostriedkami Únie zásady riadneho finančného hospodárenia, transparentnosti a nediskriminácie a zaisťujú viditeľnosť činnosti Únie. Pri hospodárení s finančnými prostriedkami Únie zaručia takú úroveň ochrany finančných záujmov Únie, ktorá je rovnocenná s úrovňou ochrany vyžadovanou v rámci tohto nariadenia, pričom náležite zohľadnia:

a)	povahu úloh, ktorými sú poverené, a výšku príslušných súm;

b)	súvisiace finančné riziká;

c)	úroveň istoty vyplývajúca z ich systémov, pravidiel a postupov v spojení s opatreniami prijatými Komisiou na účely dohľadu a podpory vykonávania úloh, ktorými sú poverené.

2.   S cieľom chrániť finančné záujmy Únie subjekty a osoby poverené podľa článku 58 ods. 1 písm. c) v súlade so zásadou proporcionality:

a)	zriadia účinný a efektívny systém vnútornej kontroly a zaistia jeho fungovanie;

b)	používajú systém účtovníctva, ktorý včas poskytuje presné, úplné a spoľahlivé informácie;

c)	podliehajú nezávislému externému auditu vykonávanému v súlade s medzinárodne uznávanými audítorskými štandardmi audítorským útvarom, ktorý je funkčne nezávislý od dotknutého subjektu alebo osoby;

d)	uplatňujú príslušné pravidlá a postupy na poskytovanie financovania z prostriedkov Únie prostredníctvom grantov, obstarávania a finančných nástrojov;

e)	zaisťujú v súlade s článkom 35 ods. 2 ex post zverejnenie informácií o prijímateľoch;

f)	zaisťujú primeranú ochranu osobných údajov v súlade so smernicou 95/46/ES a nariadením (ES) č. 45/2001.

Osoby poverené podľa článku 58 ods. 1 písm. c) bodu viii) prijmú svoje rozpočtové pravidlá s predchádzajúcim súhlasom Komisie. Požiadavky stanovené v písm. a) až e) tohto odseku splnia najneskôr do šiestich mesiacov od začiatku mandátu. Ak na konci tohto obdobia spĺňajú tieto požiadavky len čiastočne, Komisia prijme príslušné nápravné opatrenia s cieľom dohliadať na plnenie úloh, ktorými boli poverené, a podporovať ho.

3.   Subjekty a osoby poverené podľa článku 58 ods. 1 písm. c) pri vykonávaní úloh súvisiacich s plnením rozpočtu predchádzajú nezrovnalostiam a podvodom, odhaľujú ich a zaisťujú ich nápravu. Na tento účel vykonávajú v súlade so zásadou proporcionality, kontroly ex ante a ex post a v náležitých prípadoch aj kontroly na mieste na reprezentatívnych vzorkách transakcií a/alebo vzorkách transakcií založených na riziku s cieľom zaistiť, aby sa akcie financované z rozpočtu skutočne vykonali a správne implementovali. Vymáhajú tiež neoprávnene vyplatené finančné prostriedky a v prípade potreby v tejto súvislosti iniciujú súdne konania.

4.   Komisia môže pozastaviť platby subjektom a osobám povereným podľa článku 58 ods. 1 písm. c), a to najmä ak sa zistia systémové chyby, ktoré spochybňujú spoľahlivosť systémov vnútornej kontroly dotknutého subjektu alebo osoby alebo zákonnosť a riadnosť príslušných operácií.

Bez toho, aby bol dotknutý článok 92, zodpovedný povoľujúci úradník môže úplne alebo čiastočne prerušiť platby takýmto subjektom alebo osobám na účely vykonania ďalšieho overenia, ak:

i)	sa zodpovedný povoľujúci úradník dozvie o informáciách, ktoré svedčia o významnom nedostatku vo fungovaní systému vnútornej kontroly alebo naznačujú, že výdavky osvedčené dotknutým subjektom alebo osobou sú spojené so závažnou nezrovnalosťou a neboli predmetom opravy;

ii)	prerušenie je potrebné na to, aby sa predišlo závažnému poškodeniu finančných záujmov Únie.

5.   Bez toho, aby bol dotknutý odsek 7, subjekty a osoby poverené podľa článku 58 ods. 1 písm. c) Komisii predložia:

a)	správu o splnení úloh, ktorými boli poverené;

b)

svoje účty, v ktorých sú uvedené výdavky vzniknuté pri vykonávaní úloh, ktorými boli poverené. K týmto účtom sa prikladá vyhlásenie hospodáriaceho subjektu, ktorým sa potvrdzuje, že podľa názoru osôb zodpovedných za hospodárenie s prostriedkami: i) sú tieto informácie riadne predložené, úplné a presné; ii) výdavky sa použili na zamýšľaný účel, ako sa vymedzuje v dohodách o delegovaní uzavretých s poverenými subjektmi, prípadne v predpisoch platných v jednotlivých odvetviach, iii) zavedené kontrolné systémy poskytujú potrebné záruky, pokiaľ ide o zákonnosť a riadnosť príslušných operácií;

c)	súhrn záverečných audítorských správ a kontrol, ktoré sa vykonali, vrátane analýzy povahy a rozsahu zistených systémových chýb a nedostatkov, ako aj prijatých alebo plánovaných nápravných opatrení.

K dokumentom uvedeným v prvom pododseku sa priloží posudok nezávislého audítorského orgánu vypracovaný v súlade s medzinárodne uznávanými audítorskými štandardmi. V tomto posudku sa stanoví, či účty poskytujú pravdivý a reálny obraz, či zavedené kontrolné systémy fungujú riadne a či sú príslušné operácie zákonné a správne. V posudku sa tiež uvedie, či zistenia auditu spochybňujú tvrdenia uvedené vo vyhlásení hospodáriaceho subjektu podľa písm. b) prvého pododseku.

Dokumenty uvedené v prvom pododseku sa Komisii predložia najneskôr 15. februára nasledujúceho rozpočtového roka. Posudok uvedený v druhom pododseku sa Komisii predložia najneskôr 15. marca.

Povinnosťami podľa tohto odseku nie sú dotknuté dohody uzatvorené s medzinárodnými organizáciami a tretími krajinami. Takéto dohody obsahujú aspoň povinnosť takýchto medzinárodných organizácií a tretích krajín každoročne predložiť Komisii vyhlásenie, že počas dotknutého rozpočtového roka sa príspevok Únie použil a jeho použitie sa vykázalo v súlade s požiadavkami stanovenými v odseku 2 a povinnosťami stanovenými v takýchto dohodách.

6.   Bez toho, aby bol dotknutý odsek 7 Komisia:

a)	dohliada nad plnením povinností týchto subjektov a osôb, a to najmä vykonávaním auditov a hodnotení počas realizácie programu;

b)	uplatní postupy pre preskúmanie a schválenie účtov poverených subjektov a osôb, pričom zaistí, aby boli účty úplné, presné a pravdivé;

c)	vylúči z financovania výdavkov Únie úhrady, ktoré boli vykonané v rozpore s platnými predpismi.

7.   Odseky 5 a 6 sa nevzťahujú na príspevky Únie subjektom, ktoré podliehajú osobitnému postupu udelenia absolutória podľa článku 208.

8.   Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 210 prijať delegované akty týkajúce sa podrobných pravidiel nepriameho hospodárenia vrátane stanovovania podmienok v rámci nepriameho hospodárenia, podľa ktorých systémy, pravidlá a postupy subjektov a osôb zodpovedajú tým, ktoré uplatňuje Komisia, vyhlásení o hospodárení a vyhlásení o zhode, a postupov preskúmania a schvaľovania účtov a vylúčenia výdavkov, ktoré boli vynaložené v rozpore s platnými pravidlami, z financovania Únie.

Článok 61

Hodnotenia ex ante a dohody o delegovaní

1.   Pred tým, ako Komisia zverí úlohy súvisiace s plnením rozpočtu subjektom alebo osobám podľa článku 58 ods. 1 písm. c), získa dôkazy o splnení požiadaviek stanovených v článku 60 ods. 2 prvom pododseku písm. a) až d).

Ak dôjde k podstatným zmenám systémov alebo pravidiel subjektu alebo osoby poverených podľa článku 58 ods. 1 písm. c), alebo postupov, ktoré sa týkajú hospodárenia s finančnými prostriedkami Únie, ktoré bolo zverené uvedenému subjektu alebo osobe, dotknutý subjekt alebo osoba o tom bezodkladne informujú Komisiu. Komisia preskúma dohody o delegovaní uzatvorené s dotknutým subjektom alebo osobou, aby zaistila zachovanie súladu s požiadavkami stanovenými v článku 60 ods. 2 prvého pododseku písm. a) až d).

2.   Ak poverený subjekt nie je identifikovaný v základnom akte, Komisia vyberie subjekt z jednej z kategórií uvedených v článku 58 ods. 1 písm. c) bodoch ii), v), vi) a vii), pričom náležite zohľadní povahu úloh, ktoré majú byť zverené, ako aj skúsenosti a operačnú a finančnú spôsobilosť dotknutých subjektov. Výber musí byť transparentný, odôvodnený na základe objektívnych dôvodov a nesmie viesť ku konfliktu záujmov.

3.   V dohodách o delegovaní sa stanovia požiadavky uvedené v článku 60 ods. 2 prvom pododseku písm. a) až d). Jasne sa v nich vymedzia úlohy zverené subjektu a stanoví sa v nich záväzok dotknutých subjektov alebo osôb splniť povinnosti stanovené v článku 60 ods. 2 prvom pododseku písm. e) a f) a zdržať sa akéhokoľvek konania, ktoré by mohlo viesť ku konfliktu záujmov.

4.   Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 210 prijať delegované akty týkajúce sa podrobných pravidiel ex ante hodnotení pravidiel a postupov v rámci nepriameho hospodárenia a obsahu dohôd o delegovaní.

Článok 62

Výkonné agentúry

1.   Komisia môže delegovať na výkonné agentúry právomoc vykonávať v jej mene a na jej zodpovednosť celý program alebo projekt Únie alebo ich časť v súlade s nariadením Rady (ES) č. 58/2003 z 19. novembra 2002, ktoré stanovuje štatút výkonných orgánov, ktorým majú byť zverené niektoré úlohy v rámci riadenia programov spoločenstva (16). Výkonné agentúry sú vytvorené na základe rozhodnutia Komisie a sú to právnické osoby podľa práva Únie.

Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 210 prijať delegované akty týkajúce sa podrobných pravidiel vykonávania právomocí delegovaných na výkonné agentúry.

2.   Plnenie príslušných operačných rozpočtových prostriedkov zabezpečuje riaditeľ výkonnej agentúry v rámci priameho hospodárenia.

Článok 63

Obmedzenia týkajúce sa delegovania právomocí

1.   Komisia nemôže zveriť opatrenia súvisiace s plnením rozpočtových prostriedkov Únie vrátane platieb a vymáhania externým súkromnoprávnym subjektom alebo organizáciám, okrem prípadov uvedených v článku 58 ods. 1 písm. c) bodoch v), vi) a vii) alebo v osobitných prípadoch, ak ide o platby:

i)	príjemcom určeným Komisiou;

ii)	ktoré sa uskutočňujú za podmienok a vo výške stanovenej Komisiou; a

iii)	ak subjekt alebo organizácia, ktoré tieto platby uskutočňujú, neuplatňujú pri tom voľné uváženie.

2.   Komisia môže na základe zmluvy poveriť externé súkromnoprávne subjekty alebo organizácie, ktoré nie sú poverené vykonávaním verejnej služby, plnením týchto úloh: úlohy súvisiace s technickými znalosťami a administratívne, prípravné alebo pomocné úlohy, ktorých súčasťou nie je výkon verejnej moci, ani právo konať podľa vlastného uváženia.

3.   Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 210 prijať delegované akty týkajúce sa podrobných pravidiel zverovania úloh určitým externým subjektom alebo orgánom súkromného sektora v súlade s pravidlami verejného obstarávania podľa prvej časti hlavy V.

KAPITOLA 3

Účastníci finančných operácií

Oddiel 1

Zásada oddelenia funkcií

Článok 64

Oddelenie funkcií

1.   Funkcie povoľujúceho úradníka a účtovníka sú oddelené a vzájomne sa vylučujúce.

2.   Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 210 prijať delegované akty týkajúce sa podrobných pravidiel, pokiaľ ide o práva a povinnosti všetkých účastníkov finančných operácií.

Oddiel 2

Povoľujúci úradník

Článok 65

Povoľujúci úradník

1.   Každá inštitúcia vykonáva funkciu povoľujúceho úradníka.

2.   Na účely tejto hlavy pojem "zamestnanci" znamená osoby, na ktoré sa vzťahuje služobný poriadok.

3.   Každá inštitúcia deleguje, v súlade s podmienkami stanovenými vo svojom rokovacom poriadku, povinnosti povoľujúceho úradníka na zamestnancov na príslušnej úrovni. Vo svojich vnútorných administratívnych predpisoch určí zamestnancov, na ktorých deleguje tieto povinnosti, rozsah delegovaných právomocí a či osoby, na ktoré sú tieto právomoci delegované, ich môžu subdelegovať.

4.   Právomoci povoľujúceho úradníka sa delegujú alebo subdelegujú iba na zamestnancov.

5.   Zodpovední povoľujúci úradníci konajú iba v medziach stanovených aktom o delegovaní alebo subdelegovaní. Zodpovednému povoľujúcemu úradníkovi môže pri vykonávaní niektorých operácií potrebných na plnenie rozpočtu a predkladanie účtovných závierok pomáhať v rámci jeho zodpovednosti jeden alebo viac poverených zamestnancov.

6.   Pokiaľ vedúci delegácií Únie konajú ako povoľujúci úradníci vymenovaní subdelegovaním v súlade článkom 56 ods. 2, podliehajú Komisii ako inštitúcii zodpovednej za stanovenie, výkon, monitoring a hodnotenie ich úloh a povinností ako povoľujúcich úradníkov vymenovaných subdelegovaním. Komisia o tom zároveň informuje vysokého predstaviteľa.

7.   Zodpovednému povoľujúcemu úradníkovi môžu s určitými úlohami vyžadovanými na plnenie rozpočtu a predkladanie finančných informácií a riadiacich informácií pomáhať poverení zamestnanci, a to v rámci jeho zodpovednosti. Na zamestnancov, ktorí pomáhajú zodpovedným povoľujúcim úradníkom, sa vzťahujú ustanovenia článku 57.

8.   Každá inštitúcia informuje Dvor audítorov, Európsky parlament a Radu o vymenovaní povoľujúcich úradníkov vymenovaných delegovaním, vymenovaní vnútorných audítorov a účtovníkov a ich uvoľnení z funkcie, ako aj o akýchkoľvek interných predpisoch, ktoré prijme so zreteľom na finančné záležitosti.

9.   Každá inštitúcia informuje Dvor audítorov o vymenovaní správcov záloh a o rozhodnutiach o delegovaní podľa článkov 69 ods. 1 a 70.

10.   Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 210 prijať delegované akty týkajúce sa podrobných pravidiel, pokiaľ ide o pomoc poskytovanú zodpovedným povoľujúcim úradníkom a interné predpisy upravujúce delegovanie.

Článok 66

Právomoci a povinnosti povoľujúceho úradníka

1.   Povoľujúci úradník je v každej inštitúcii zodpovedný za plnenie príjmov a výdavkov v súlade so zásadou riadneho finančného hospodárenia a za zabezpečovanie súladu s požiadavkami zákonnosti a riadnosti.

2.   Na účely odseku 1 povoľujúci úradník vymenovaný delegovaním zavedie v súlade s článkom 32 a minimálnymi normami prijatými každou inštitúciou a s náležitým ohľadom na riziká spojené s prostredím hospodárenia a s povahou financovaných akcií organizačnú štruktúru a systémy vnútornej kontroly vhodné pre výkon svojich povinností. Vytvorenie takejto štruktúry a systémov vychádza z komplexnej analýzy rizík, v ktorej sa zohľadní ich nákladová účinnosť.

3.   Pri vynakladaní výdavkov zodpovedný povoľujúci úradník vytvára rozpočtové a právne záväzky, potvrdzuje platnosť výdavkov, schvaľuje platby a uskutočňuje predbežné kroky na plnenie rozpočtových prostriedkov.

4.   Súčasťou plnenia rozpočtu na strane príjmov je vypracúvanie odhadov pohľadávok, stanovovanie nárokov, ktoré sa majú vymáhať, a vydávanie príkazov na vymáhanie pohľadávok. Plnenie rozpočtu na strane príjmov podľa potreby zahŕňa vzdanie sa stanovených nárokov.

5.   Každá operácia podlieha aspoň kontrole ex ante, ktorá je založená na administratívnej previerke dokumentov a na dostupných výsledkoch už vykonaných kontrol a týka sa operačných a finančných aspektov operácie.

Kontroly ex ante zahŕňajú iniciáciu a overenie operácie.

Overenie konkrétnej operácie sa musí vykonať zamestnancami odlišnými od zamestnancov, ktorí danú operáciu iniciovali. Zamestnanci, ktorí vykonali overenie nesmú byť podriadení zamestnancom, ktorí danú operáciu iniciovali.

6.   Povoľujúci úradník vymenovaný delegovaním môže zaviesť kontroly ex post na účely overenia operácií, ktoré už boli schválené na základe kontrol ex ante. Takéto kontroly sa môžu v závislosti od rizika organizovať na základe vzoriek.

Kontroly ex ante vykonávajú iní zamestnanci ako zamestnanci zodpovední za kontroly ex post. Zamestnanci zodpovední za kontroly ex post nesmú byť podriadení zamestnancom zodpovedným za kontroly ex ante.

Ak povoľujúci úradník vymenovaný delegovaním vykonáva finančné audity príjemcov ako kontroly ex post, príslušné pravidlá auditu musia byť jasné, konzistentné a transparentné a musia rešpektovať práva Komisie a kontrolovaných subjektov.

7.   Zamestnanci zodpovední za kontrolu riadenia finančných operácií musia mať potrebnú odbornú kvalifikáciu. Sú povinní rešpektovať osobitný kódex profesijných noriem, ktorý vypracuje každá inštitúcia.

8.   Zamestnanec zapojený do finančného hospodárenia a kontroly operácií, ktorý sa domnieva, že rozhodnutie, o ktorého uplatnenie alebo odsúhlasenie ho žiada jeho nadriadený, vykazuje nezrovnalosť alebo je v rozpore so zásadami riadneho finančného hospodárenia alebo profesijnými pravidlami, ktoré je zamestnanec povinný dodržiavať, informuje o tom svojho priameho nadriadeného. Ak to zamestnanec urobí písomne, jeho priamy nadriadený odpovie písomne. Ak priamy nadriadený neprijme žiadne opatrenie alebo potvrdí pôvodné rozhodnutie alebo pokyn a zamestnanec sa domnieva, že takéto potvrdenie nepredstavuje primeranú odpoveď na jeho otázku, zamestnanec informuje o tom písomne povoľujúceho úradníka vymenovaného delegovaním. Ak tento úradník neprijme žiadne opatrenie, zamestnanec informuje príslušnú komisiu uvedenú v článku 73 ods. 6.

V prípade akejkoľvek nelegálnej činnosti, podvodu alebo korupcie, ktoré by mohli poškodiť záujmy Únie, informuje zamestnanec príslušné orgány a subjekty ustanovené platnými právnymi predpismi. V zmluvách s externými audítormi vykonávajúcimi audity finančného hospodárenia Únie sa stanoví povinnosť externého audítora informovať povoľujúceho úradníka vymenovaného delegovaním o akýchkoľvek podozrivých nezákonných aktivitách, podvodoch alebo korupcii, ktoré môžu poškodiť záujmy Únie.

9.   Povoľujúci úradník vymenovaný delegovaním podáva svojej inštitúcii správu o plnení svojich povinností vo forme výročnej správy o činnosti, ktorá obsahuje finančné informácie a informácie o hospodárení a v ktorej vyhlasuje, že okrem prípadu, ak je v akýchkoľvek výhradách týkajúcich sa vymedzených oblastí príjmov a výdavkov uvedené inak, má primeranú istotu o tom, že:

a)	informácie uvedené v správe poskytujú pravdivý a reálny obraz;

b)	zdroje pridelené na činnosti opísané v správe sa použili na zamýšľané účely a v súlade so zásadou riadneho finančného hospodárenia;

c)	zavedené kontrolné postupy poskytujú potrebné záruky, pokiaľ ide o zákonnosť a riadnosť príslušných operácií.

Vo výkonnej správe sa uvádzajú výsledky operácií v porovnaní so stanovenými cieľmi, riziká spojené s týmito operáciami, použitie poskytnutých zdrojov a efektívnosť a účinnosť systémov vnútornej kontroly vrátane celkového posúdenia nákladov a prínosov kontrol.

Komisia zašle Európskemu parlamentu a Rade súhrn výročných správ o činnosti za predchádzajúci rok najneskôr do 15. júna každého roka. Výročná správa o činnosti každého povoľujúceho úradníka vymenovaného delegovaním sa tiež poskytuje Európskemu parlamentu a Rade.

10.   Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 210 prijať delegované akty týkajúce sa podrobných pravidiel kontrol ex ante a ex post, uchovávania účtovných dokladov, kódexu profesijných noriem, nekonania zo strany povoľujúceho úradníka, zasielania informácií účtovníkovi a správ o rokovacom konaní.

Článok 67

Právomoci a povinnosti vedúcich delegácií Únie

1.   Pokiaľ vedúci delegácií Únie konajú ako povoľujúci úradníci vymenovaní subdelegovaním v súlade s článkom 56 ods. 2, úzko spolupracujú s Komisiou v záujme riadneho plnenia finančných prostriedkov, najmä s cieľom zabezpečiť zákonnosť a riadnosť finančných operácií, dodržiavanie zásady riadneho finančného hospodárenia pri hospodárení s finančnými prostriedkami a účinnú ochranu finančných záujmov Únie.

Na tento účel prijímajú potrebné opatrenia s cieľom predísť akejkoľvek situácii, ktorá by mohla ohroziť zodpovednosť Komisie v súvislosti s plnením rozpočtu, ktoré bolo na nich subdelegované, ako aj akémukoľvek konfliktu priorít, ktorý by mohol nepriaznivo ovplyvniť plnenie úloh finančného hospodárenia, ktoré boli na nich subdelegované.

Ak dôjde k situácii alebo ku konfliktu uvedeným v druhom pododseku, vedúci delegácií Únie o tom bezodkladne informujú zodpovedných generálnych riaditeľov Komisie a ESVČ. Uvedení generálni riaditelia podniknú primerané opatrenia na nápravu situácie.

2.   Ak sa vedúci delegácií Únie dostanú do situácie uvedenej v článku 66 ods. 8, predložia túto vec osobitnej komisii pre finančné nezrovnalosti zriadenej podľa článku 73 ods. 6. V prípade akéhokoľvek protiprávneho konania, podvodu alebo korupcie, ktoré by mohli poškodiť záujmy Únie, informujú orgány a subjekty určené platnými právnymi predpismi.

3.   Vedúci delegácií Únie, ktorí konajú ako povoľujúci úradníci vymenovaní subdelegovaním v súlade s článkom 56 ods. 2, predkladajú správy svojmu povoľujúcemu úradníkovi vymenovanému delegovaním, aby mohol tieto správy začleniť do svojej výročnej správy o činnosti uvedenej v článku 66 ods. 9. Správy vedúcich delegácií Únie obsahujú informácie o efektívnosti a účinnosti vnútorných systémov kontroly zavedených v rámci ich delegácie, ako aj o riadení operácií, ktoré boli na nich subdelegované, a poskytujú vyhlásenie o vierohodnosti uvedené v článku 73 ods. 5. Tieto správy sa prikladajú k výročnej správe o činnosti povoľujúceho úradníka vymenovaného delegovaním a sprístupňujú sa Európskemu parlamentu a Rade, pričom by sa v prípade potreby mala riadne zohľadňovať dôvernosť informácií týchto správ.

Vedúci delegácií Únie plne spolupracujú s inštitúciami, ktoré sa zúčastňujú na postupe udelenia absolutória, a podľa potreby poskytujú akékoľvek nevyhnutné doplňujúce informácie. V tejto súvislosti sa od nich môže vyžadovať účasť na schôdzach príslušných orgánov a pomoc zodpovednému povoľujúcemu úradníkovi vymenovanému delegovaním.

4.   Vedúci delegácií Únie, ktorí konajú ako povoľujúci úradníci vymenovaní subdelegovaním v súlade s článkom 56 ods. 2, reagujú na každú žiadosť povoľujúceho úradníka Komisie vymenovaného delegovaním, ktorá vychádza z vlastnej iniciatívy Komisie alebo je v súvislosti s absolutóriom založená na žiadosti Európskeho parlamentu.

5.   Komisia zabezpečí, aby právomoci subdelegovania nenarúšali postup udeľovania absolutória podľa článku 319 ZFEÚ.

Oddiel 3

Účtovník

Článok 68

Právomoci a povinnosti účtovníka

1.   Každá inštitúcia vymenuje účtovníka, ktorý je v tejto inštitúcii zodpovedný za:

a)	riadne vykonávanie platieb, výber príjmov a vymáhanie stanovených pohľadávok;

b)	vypracúvanie a predkladanie účtovnej závierky v súlade s prvou časťou hlavy IX;

c)	vedenie účtov v súlade s prvou časťou hlavou IX;

d)	stanovenie účtovných postupov a účtovnej osnovy v súlade s prvou časťou hlavou IX;

e)	stanovenie a validáciu systémov účtovníctva a podľa potreby validáciu systémov stanovených povoľujúcim úradníkom pre poskytovanie alebo zdôvodňovanie účtovných informácií; v tejto súvislosti má účtovník právo kedykoľvek overovať dodržiavanie validačných kritérií;

f)	správu pokladne.

Účtovník ESVČ zodpovedá iba za rozpočtový oddiel ESVČ, ktorého plnenie zabezpečuje ESVČ. Účtovník Komisie aj naďalej zodpovedá za celý rozpočtový oddiel Komisie vrátane účtovných operácií súvisiacich s rozpočtovými prostriedkami, hospodárenie s ktorými je na základe subdelegovania zverené vedúcim delegácií Únie.

Účtovník Komisie zastáva aj funkciu účtovníka ESVČ, pokiaľ ide o plnenie rozpočtového oddielu ESVČ, v súlade s článkom 213.

2.   Účtovník Komisie je zodpovedný za stanovenie pravidiel účtovania a jednotnej účtovnej osnovy v súlade s prvou časťou hlavou IX.

3.   Účtovník získava od povoľujúcich úradníkov všetky informácie potrebné na vypracovanie účtovnej závierky, ktorá poskytuje pravdivý a verný obraz o finančnej situácii inštitúcií a o plnení rozpočtu. Povoľujúci úradníci zaručia spoľahlivosť týchto informácií.

4.   Pred prijatím účtovnej závierky inštitúciou alebo subjektom uvedeným v článku 208 účtovník najprv túto účtovnú závierku podpíše, čím potvrdí, že má primeranú istotu o tom, že táto účtovná závierka poskytuje pravdivý a reálny obraz o finančnej situácii inštitúcie alebo subjektu uvedeného v článku 208.

Na tento účel účtovník overí, že účtovná závierka bola vypracovaná v súlade s pravidlami účtovania uvedenými v článku 143 a účtovnými postupmi uvedenými v odseku 1 písm. d) tohto článku a že do účtov boli zahrnuté všetky príjmy a výdavky.

Povoľujúci úradníci vymenovaní delegovaním poskytnú akékoľvek informácie, ktoré účtovník potrebuje na splnenie svojich povinností.

Povoľujúci úradníci naďalej nesú plnú zodpovednosť za riadne využívanie finančných prostriedkov, s ktorými hospodária, za zákonnosť a riadnosť výdavkov, ktoré spadajú pod ich kontrolu, a za úplnosť a presnosť informácií poskytnutých účtovníkovi.

5.   Účtovník má právo skontrolovať prijaté informácie a vykonať aj akúkoľvek inú kontrolu, ktorú považuje za potrebnú na to, aby mohol účtovnú závierku podpísať.

V prípade potreby účtovník vznesie výhrady, pričom presne vysvetlí ich charakter a rozsah.

6.   Ak nie je v tomto nariadení stanovené inak, iba účtovník má právo spravovať hotovosť a jej ekvivalenty. Účtovník zodpovedá za ich bezpečnú úschovu.

7.   V rámci vykonávania programu alebo akcie sa môžu v mene a na účet Komisie otvárať zverenecké účty, aby sa subjektu poverenému podľa článku 58 ods. 1) písm. c) bodov (ii), (iii), (v) alebo (vi) umožnila ich správa.

Takéto účty sa otvárajú v rámci právomocí povoľujúceho úradníka, ktorý je zodpovedný za realizáciu programu alebo akcie, po dohode s účtovníkom Komisie.

Za správu takýchto účtov je zodpovedný povoľujúci úradník.

8.   Účtovník Komisie stanoví pravidlá otvárania, spravovania a rušenia zvereneckých účtov a ich využívania.

9.   Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 210 prijať delegované akty týkajúce sa podrobných pravidiel, pokiaľ ide o právomoci a povinnosti účtovníka vrátane jeho vymenovania a ukončenia vykonávania jeho povinností, stanoviska k systémom účtovania a inventúrnych súpisov, správy pokladne a bankového účtu, podpisového práva k účtom, riadenia zostatkov na účtoch, operácií prevodu a konverzie, spôsobov platby, zložiek právnickej osoby a uchovávania účtovných dokladov.

Článok 69

Právomoci, ktoré môže účtovník delegovať

1.   Účtovník môže pri výkone svojich povinností delegovať niektoré úlohy na svojich podriadených.

Tieto úlohy sa stanovujú v akte o delegovaní.

2.   Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 210 prijať delegované akty týkajúce sa podrobných pravidiel, pokiaľ ide o osoby poverené spravovaním účtov v miestnych jednotkách.

Oddiel 4

Správca záloh

Článok 70

Zálohové účty

1.   Na výber príjmov z iných ako vlastných zdrojov a na úhrady malých súm, ako sú vymedzené v delegovaných aktoch prijatých podľa tohto nariadenia, je možné zriadiť zálohové účty.

V oblasti pomoci v rámci krízového riadenia a operácií humanitárnej pomoci v zmysle článku 128 sa však môžu zálohové účty použiť bez obmedzenia sumy, pričom je potrebné dodržiavať výšku rozpočtových prostriedkov, ktorú schválil Európsky parlament a Rada pre príslušný rozpočtový riadok na bežný rozpočtový rok.

2.   Prostriedky na zálohové účty poskytuje účtovník inštitúcie a zodpovedajú za ne správcovia záloh určení účtovníkom inštitúcie.

3.   Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 210 prijať delegované akty týkajúce sa podmienok, pokiaľ ide o zálohové účty vrátane maximálnych súm, ktoré sa vyplatia správcom záloh, a pravidiel aj pre vonkajšie akcie, ako aj pravidiel týkajúcich sa výberu správcov záloh, dotovania zálohových účtov a kontrol vykonávaných povoľujúcimi úradníkmi a účtovníkmi a dodržiavania postupov verejného obstarávania. Okrem toho Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 210 prijať delegované akty týkajúce sa podrobných pravidiel vytvárania zálohových účtov a správcov záloh v delegáciách Únie.

KAPITOLA 4

Zodpovednosť účastníkov finančných operácií

Oddiel 1

Všeobecné pravidlá

Článok 71

Odobratie delegovania a pozbavenie funkcie udelených účastníkom finančných operácií

1.   Zodpovedným povoľujúcim úradníkom môže ich delegovanie alebo subdelegovanie kedykoľvek dočasne alebo trvalo odobrať orgán, ktorý ich vymenoval.

2.   Účtovníka alebo správcu záloh alebo oboch môže kedykoľvek dočasne alebo trvalo zbaviť ich funkcie orgán, ktorý ich vymenoval.

3.   Ustanovenia tohto článku sa uplatňujú bez toho, aby bolo dotknuté akékoľvek disciplinárne konanie voči účastníkom finančných operácií uvedeným v odseku 1 a 2.

Článok 72

Zodpovednosť povoľujúcich úradníkov v prípadoch protiprávneho konania, podvodu alebo korupcie

1.   Táto kapitola sa uplatňuje bez toho, aby bola dotknutá akákoľvek trestná zodpovednosť, ktorá môže vzniknúť účastníkom finančných operácií uvedeným v článku 71 podľa uplatniteľného vnútroštátneho práva a platných ustanovení týkajúcich sa ochrany finančných záujmov Únie a boji proti korupcii zahŕňajúcej úradníkov Únie alebo úradníkov členských štátov.

2.   Bez toho, aby boli dotknuté články 73, 74 a 75 tohto nariadenia, každý zodpovedný povoľujúci úradník, účtovník alebo správca záloh podlieha disciplinárnemu postihu alebo zaplateniu náhrady tak, ako sa stanovuje v služobnom poriadku. V prípade protiprávneho konania, podvodu alebo korupcie, ktoré môžu poškodiť záujmy Únie, sa záležitosť predloží orgánom alebo subjektom určeným platnými právnymi predpismi, a najmä Európskemu úradu pre boj proti podvodom (OLAF).

3.   Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 210 prijať delegované akty týkajúce sa podrobných pravidiel, pokiaľ ide o zodpovednosť povoľujúcich úradníkov, účtovníkov a správcov záloh v prípade protiprávnej činnosti, podvodu či korupcie.

Oddiel 2

Pravidlá vzťahujúce sa na zodpovedných povoľujúcich úradníkov

Článok 73

Pravidlá vzťahujúce sa na povoľujúcich úradníkov

1.   Zodpovedný povoľujúci úradník je povinný zaplatiť náhradu tak, ako sa stanovuje v služobnom poriadku.

2.   Povinnosť zaplatiť náhradu sa uplatní najmä v prípade, že zodpovedný povoľujúci úradník úmyselne alebo vlastnou hrubou nedbanlivosťou:

a)	stanoví nároky, ktoré sa majú vymáhať, alebo vydá príkazy na vymáhanie pohľadávok, viaže výdavky alebo podpíše platobný príkaz v rozpore s týmto nariadením alebo delegovanými aktmi prijatými podľa tohto nariadenia;

b)	nevypracuje dokument o uznaní výšky pohľadávky, nevydá príkaz na vymáhanie pohľadávky alebo ho vydá oneskorene, alebo oneskorene vydá platobný rozkaz, v dôsledku čoho môže byť inštitúcia žalovaná v občianskoprávnom konaní tretími stranami.

3.   Povoľujúci úradník vymenovaný delegovaním alebo subdelegovaním, ktorý dospeje k záveru, že rozhodnutie, ktorého prijatie patrí do jeho zodpovednosti, vykazuje nezrovnalosť alebo je v rozpore so zásadou riadneho finančného hospodárenia, písomne informuje delegujúci orgán. Ak delegujúci orgán následne vydá povoľujúcemu úradníkovi vymenovanému delegovaním alebo subdelegovaním zdôvodnený písomný pokyn, aby príslušné rozhodnutie prijal, uvedený povoľujúci úradník nebude braný na zodpovednosť.

4.   V prípade subdelegovania v rámci vlastného útvaru je povoľujúci úradník vymenovaný delegovaním naďalej zodpovedný za efektívnosť a účinnosť zavedených vnútorných systémov riadenia a kontroly a za výber povoľujúceho úradníka vymenovaného subdelegovaním.

5.   V prípade subdelegovania na vedúcich delegácií Únie príslušný povoľujúci úradník vymenovaný delegovaním zodpovedá za určenie zavedených vnútorných systémov riadenia a kontroly, ako aj za ich efektívnosť a účinnosť. Vedúci delegácií Únie zodpovedajú za náležité zavedenie a fungovanie týchto systémov v súlade s pokynmi povoľujúceho úradníka vymenovaného delegovaním, ako aj za hospodárenie s finančnými prostriedkami a operácie, ktoré vykonávajú v rámci delegácie Únie, za ktorú sú zodpovední. Predtým, ako prevezmú svoje funkcie, absolvujú špecifické vzdelávacie kurzy o úlohách a povinnostiach povoľujúcich úradníkov a plnení rozpočtu.

Vedúci delegácií Únie predkladajú správu o plnení svojich povinností podľa prvého pododseku tohto odseku v súlade s článkom 67 ods. 3.

Vedúci delegácií Únie každoročne predkladajú povoľujúcemu úradníkovi Komisie vymenovanému delegovaním vyhlásenie o vierohodnosti týkajúce sa vnútorných systémov riadenia a kontroly zavedených v ich delegácii, ako aj riadenia operácií, ktoré boli na nich subdelegované, a ich výsledkov s cieľom umožniť povoľujúcemu úradníkovi urobiť vyhlásenie o vierohodnosti uvedené v článku 66 ods. 9.

6.   Každá inštitúcia zriadi špecializovanú komisiu pre finančné nezrovnalosti alebo sa podieľa na práci spoločnej komisie zriadenej viacerými inštitúciami. Tieto komisie pracujú nezávisle a určujú, či došlo k finančným nezrovnalostiam a aké by sa mali prípadne vyvodiť dôsledky.

Na základe stanoviska tejto komisie inštitúcia rozhodne, či začať konanie na uloženie disciplinárneho trestu alebo povinnosti zaplatiť náhradu. Ak komisia zistí systémové problémy, pošle správu s odporúčaniami povoľujúcemu úradníkovi a povoľujúcemu úradníkovi vymenovanému delegovaním, pokiaľ povoľujúci úradník vymenovaný delegovaním nie je zainteresovanou osobou, ako aj vnútornému audítorovi.

7.   Pokiaľ vedúci delegácií Únie konajú ako povoľujúci úradníci vymenovaní subdelegovaním v súlade s článkom 56 ods. 2, v prípadoch uvedených v článku 56 ods. 2 je príslušná rozhodovať špecializovaná komisia pre finančné nezrovnalosti zriadená Komisiou podľa odseku 6 tohto článku.

Ak komisia zistí systémové problémy, pošle správu s odporúčaniami povoľujúcemu úradníkovi, vysokému predstaviteľovi a povoľujúcemu úradníkovi Komisie vymenovanému delegovaním, pokiaľ povoľujúcemu úradníkovi vymenovaný delegovaním nie je zainteresovanou osobou, ako aj vnútornému audítorovi.

Na základe stanoviska komisie pre finančné nezrovnalosti môže Komisia požiadať vysokého predstaviteľa, aby ako menovací orgán začal voči povoľujúcim úradníkom vymenovaným subdelegovaním konanie o uložení disciplinárneho trestu alebo povinnosti zaplatiť náhradu, ak sa nezrovnalosti týkajú právomocí Komisie, ktoré boli na nich subdelegované. V takomto prípade vysoký predstaviteľ prijme náležité kroky v súlade so služobným poriadkom s cieľom vynútiť rozhodnutia o disciplinárnom postihu alebo zaplatení náhrady na základe odporúčania Komisie.

Členské štáty poskytujú Únii plnú podporu pri uplatňovaní akejkoľvek zodpovednosti podľa článku 22 služobného poriadku u tých dočasných zamestnancov, na ktorých sa vzťahuje článok 2 písm. e) a podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov Európskych spoločenstiev.

8.   Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 210 prijať delegované akty týkajúce sa podrobných pravidiel vzťahujúcich sa na povoľujúcich úradníkov vymenovaných delegovaním vrátane potvrdenia pokynov a úlohy špecializovanej komisie pre finančné nezrovnalosti.

Oddiel 3

Pravidlá vzťahujúce sa na účtovníkov a správcov záloh

Článok 74

Pravidlá vzťahujúce sa na účtovníkov

1.   Účtovník podlieha disciplinárnemu konaniu a zaplateniu náhrady podľa služobného poriadku a v súlade s postupmi, ktoré sú v ňom stanovené. Môže byť voči nemu vyvodená zodpovednosť najmä v dôsledku ktorejkoľvek z týchto foriem pochybenia:

a)	stratu alebo poškodenie finančných prostriedkov, majetku alebo dokladov, ktoré sú mu zverené;

b)	nesprávnu zmenu bankových účtov alebo poštových žírových účtov;

c)	vymoženie alebo zaplatenie súm, ktoré nie sú v súlade s príslušnými príkazmi na vymáhanie alebo platobnými príkazmi;

d)	nevybratie splatného príjmu.

2.   Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 210 prijať delegované akty týkajúce sa podrobných pravidiel vzťahujúcich sa na zodpovednosť účtovníkov v prípade iných foriem pochybenia.

Článok 75

Pravidlá vzťahujúce sa na správcov záloh

1.   Správca záloh podlieha disciplinárnemu konaniu a zaplateniu náhrady podľa služobného poriadku a v súlade s postupmi, ktoré sú v ňom stanovené. Môže byť voči nemu vyvodená zodpovednosť najmä v dôsledku ktorejkoľvek z týchto foriem pochybenia:

a)	stratu alebo poškodenie finančných prostriedkov, majetku alebo dokladov, ktoré sú mu zverené;

b)	neschopnosť predložiť náležité doklady k platbám, ktoré vykonal;

c)	vykonanie platby v prospech iných osôb oprávnených na takéto platby;

d)	nevybratie splatného príjmu.

2.   Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 210 prijať delegované akty týkajúce sa podrobných pravidiel vzťahujúcich sa na zodpovednosť správcov záloh v prípade iných foriem pochybenia.

KAPITOLA 5

Príjmové operácie

Oddiel 1

Sprístupnenie vlastných zdrojov

Článok 76

Vlastné zdroje

1.   Odhad príjmov tvorených vlastnými zdrojmi uvedenými v rozhodnutí 2007/436/ES, Euratom sa do rozpočtu zahrnie v eurách. Sprístupňujú sa v súlade s nariadením (ES, Euratom) č. 1150/2000.

2.   Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 210 prijať delegované akty týkajúce sa podrobných pravidiel vzťahujúcich sa na vlastné zdroje.

Oddiel 2

Odhad pohľadávok

Článok 77

Odhad pohľadávok

1.   Keď má zodpovedný povoľujúci úradník dostatočné a spoľahlivé informácie týkajúce sa akéhokoľvek opatrenia alebo situácie, na základe ktorých môže vzniknúť pohľadávka Únie, vykoná odhad tejto pohľadávky.

2.   Zodpovedný povoľujúci úradník upraví odhad pohľadávky hneď po tom, ako sa dozvie o udalosti, v dôsledku ktorej sa mení opatrenie alebo situácia, na základe ktorých bol odhad pohľadávky vypracovaný.

Zodpovedný povoľujúci úradník pri vystavovaní príkazu na vymáhanie týkajúceho sa opatrenia alebo situácie, ktoré v minulosti viedli k vypracovaniu odhadu pohľadávok, náležite tento odhad upraví.

Keď sa vystaví príkaz na vymáhanie rovnakej sumy, ako pôvodnom odhade pohľadávky, takýto odhad sa zníži na nulu.

3.   Odchylne od odseku 1 sa žiadny odhad pohľadávky nevykoná skôr, než členské štáty dajú Komisii k dispozícii sumy vlastných zdrojov definovaných v rozhodnutí 2007/436/ES, Euratom, ktoré platia členské štáty v pevne stanovených intervaloch. Zodpovedný povoľujúci úradník vydá príkaz na vymáhanie týchto súm.

4.   Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 210 prijať delegované akty týkajúce sa podrobných pravidiel vzťahujúcich sa na odhad pohľadávok.

Oddiel 3

Stanovenie pohľadávok

Článok 78

Stanovenie pohľadávok

1.   Stanovenie pohľadávky je úkon, ktorým povoľujúci úradník:

a)	overí, či dlh existuje;

b)	zistí alebo overí skutočný stav a výšku dlhu;

c)	overí podmienky splatnosti dlhu.

2.   Vlastné zdroje sprístupnené Komisii a každá pohľadávka, o ktorej sa zistí, že je oprávnená, má stanovenú výšku a je splatná, sa riešia povolením na vymáhanie pohľadávok predloženým účtovníkovi, po ktorom nasleduje odoslanie oznámenia o dlhu dlžníkovi. Obidva dokumenty vypracuje zodpovedný povoľujúci úradník.

3.   Nesprávne vyplatené sumy sa vymáhajú.

4.   Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 210 prijať delegované akty týkajúce sa podrobných pravidiel stanovovania pohľadávok vrátane postupov a účtovných dokladov a úrokov z omeškania.

Oddiel 4

Povolenie vymáhania pohľadávok

Článok 79

Povolenie vymáhania pohľadávok

1.   Povolenie vymáhania pohľadávok je úkon, ktorým zodpovedný povoľujúci úradník dá vydaním príkazu na vymáhanie pohľadávok pokyn účtovníkovi, aby vymáhal pohľadávku stanovenú uvedeným povoľujúcim úradníkom.

2.   Inštitúcia môže formálne stanoviť pohľadávku voči iným osobám, ako sú členské štáty, prostredníctvom rozhodnutia, ktoré je vykonateľné v zmysle článku 299 ZFEÚ.

Ak si to účinná a včasná ochrana finančných záujmov Únie vyžaduje, Komisia môže vo výnimočných prípadoch tiež prijať takéto vykonateľné rozhodnutie v prospech ostatných inštitúcií na ich požiadanie so zreteľom na nároky vzniknuté vo vzťahu k zamestnancom, na ktorých sa vzťahuje služobný poriadok.

Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 210 prijať delegované akty týkajúce sa podrobných pravidiel vystavovania príkazu na vymáhanie pohľadávky.

Oddiel 5

Vymáhanie pohľadávok

Článok 80

Pravidlá vymáhania pohľadávok

1.   Účtovník koná na základe príkazov na vymáhanie pohľadávok riadne stanovených zodpovedným povoľujúcim úradníkom. Účtovník uplatňuje náležitú starostlivosť s cieľom zabezpečiť, aby Únia získala svoje príjmy, a aby boli chránené jej práva.

Účtovník vymáha sumy vzájomným započítaním rovnocenných pohľadávok voči každému dlžníkovi Únie, ktorý má sám voči Únii pohľadávku. Takéto pohľadávky musia byť isté, mať pevne stanovenú výšku a musia byť splatné.

2.   Ak sa povoľujúci úradník vymenovaný delegovaním plánuje úplne alebo čiastočne vzdať vymáhania stanovenej pohľadávky, zabezpečí, aby tento akt bol v súlade s pravidlami a so zásadami riadneho finančného hospodárenia a proporcionality. Rozhodnutie o vzdaní sa musí byť odôvodnené. Povoľujúci úradník môže rozhodnutie o vzdaní sa delegovať.

Povoľujúci úradník vymenovaný delegovaním môže stanovenú pohľadávku úplne alebo čiastočne zrušiť. Čiastočné zrušenie stanovenej pohľadávky neznamená vzdanie sa stanoveného nároku Únie.

Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 210 prijať delegované akty týkajúce sa podrobných pravidiel vzťahujúcich sa na spôsob vymáhania vrátane vymáhania vzájomným započítaním, postupu vymáhania v prípade neuskutočnenia dobrovoľnej platby, dodatočnej lehoty na platbu, vymáhania pokút a iných penále, vzdania sa vymáhania a zrušenia stanovenej pohľadávky.

3.   Členské štáty sú v prvom rade zodpovedné za vykonávanie kontrol a auditov a za vymáhanie neoprávnene vynaložených súm, ako sa uvádza v predpisoch platných v jednotlivých odvetviach. Pokiaľ členské štáty zistia a napravia nezrovnalosti na vlastný účet, nevzťahujú sa na ne finančné opravy Komisie týkajúce sa takýchto nezrovnalostí.

4.   Komisia uplatňuje finančné opravy vo vzťahu k členským štátom s cieľom vylúčiť z financovania Únie výdavky vzniknuté v rozpore s platným právom. Komisia zakladá svoje finančné opravy na zisťovaní neoprávnene vynaložených súm a finančných vplyvoch na rozpočet. Ak sa tieto sumy nedajú presne zistiť, Komisia môže uplatniť extrapolované alebo paušálne opravy v súlade s predpismi platnými v jednotlivých odvetviach.

Komisia pri rozhodovaní o výške finančnej opravy zohľadní povahu a závažnosť porušenia platného zákona a finančných dosahov na rozpočet vrátane prípadov nedostatkov v systémoch riadenia a kontroly.

Kritériá stanovovania finančných opráv a postupu, ktorý sa má uplatňovať sa môžu stanoviť v predpisoch platných v jednotlivých odvetviach.

5.   Metodika uplatňovania extrapolovaných alebo paušálnych opráv sa stanoví v súlade s predpismi platnými v jednotlivých odvetviach s cieľom umožniť Komisii chrániť finančné záujmy Únie.

Článok 81

Premlčacia lehota

1.   Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia osobitných právnych predpisov a uplatňovanie rozhodnutia 2007/436/ES, Euratom, sa na pohľadávky Únie voči tretím stranám a na pohľadávky tretích strán voči Únii uplatňuje premlčacia lehota v dĺžke piatich rokov.

2.   Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 210 prijať delegované akty týkajúce sa podrobných pravidiel vzťahujúcich sa na premlčaciu lehotu.

Článok 82

Zaobchádzanie s pohľadávkami Únie na vnútroštátnej úrovni

V prípade konkurzného konania sa pohľadávkam Únie prizná rovnaké prednostné zaobchádzanie ako pohľadávkam rovnakej povahy splatným verejným orgánom v členských štátoch, v ktorých prebieha konanie vo veci vymáhania.

Článok 83

Pokuty, penále a vzniknuté úroky uložené Komisiou

1.   Sumy plynúce z pokút, penále a sankcií a všetky vzniknuté úroky alebo iné z nich plynúce príjmy sa nezaznamenajú ako rozpočtové príjmy, pokiaľ rozhodnutia o ich uložení môžu byť zrušené Súdnym dvorom Európskej únie.

2.   Sumy uvedené v prvom odseku sa zaznamenajú ako rozpočtové príjmy čo najskôr, a najneskôr v roku nasledujúcom po vyčerpaní všetkých opravných prostriedkov. Sumy, ktoré sa majú na základe rozsudku Súdneho dvora Európskej únie vrátiť subjektu, ktorý ich zaplatil, sa nezaznamenajú ako rozpočtové príjmy.

3.   Prvý odsek sa nevzťahuje na rozhodnutia o schválení účtov alebo o finančných opravách.

4.   Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 210 prijať delegované akty týkajúce sa podrobných pravidiel vzťahujúcich sa na sumy pochádzajúce z pokút, penále a vzniknutých úrokov.

KAPITOLA 6

Výdavkové operácie

Článok 84

Rozhodnutia o financovaní

1.   Každý výdavok sa musí viazať, potvrdiť, povoliť a vyplatiť.

2.   S výnimkou rozpočtových prostriedkov, ktoré môžu byť použité bez základného aktu v súlade s článkom 54 ods. 5 prvým pododsekom písm. e), viazaniu výdavku predchádza rozhodnutie o financovaní, ktoré prijme inštitúcia alebo subjekty, na ktoré inštitúcia delegovala právomoci.

3.   V rozhodnutí o financovaní uvedenom v odseku 2 sa stanoví sledovaný cieľ, očakávané výsledky, spôsob vykonávania a jeho celková suma. Obsahuje aj opis akcií, ktoré sa majú financovať, informácie o sume pridelenej na jednotlivé akcie a orientačný harmonogram plnenia.

V prípade nepriameho hospodárenia sa v rozhodnutí o financovaní stanoví tiež subjekt alebo osoba poverené podľa článku 58 ods. 1 písm. c), kritériá použité pri výbere subjektu alebo osoby a úloh, ktorými sú poverení.

4.   Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 210 prijať delegované akty týkajúce sa podrobných pravidiel vzťahujúcich sa na rozhodnutia o financovaní.

Oddiel 1

Viazanie výdavkov

Článok 85

Druhy záväzkov

1.   Rozpočtový záväzok je operácia, ktorou sa vyhradia rozpočtové prostriedky potrebné na uhradenie následných platieb určených na plnenie právnych záväzkov.

Právny záväzok je úkon, ktorým povoľujúci úradník prijíma záväzok, z ktorého vyplýva zaťaženie rozpočtu, alebo taký záväzok vytvára.

Rozpočtové záväzky a právne záväzky prijíma ten istý povoľujúci úradník okrem riadne odôvodnených prípadov, ktoré sú stanovené v delegovaných aktoch prijatých podľa tohto nariadenia.

2.   Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 210 prijať delegované akty týkajúce sa podrobných pravidiel vzťahujúcich sa na druhy záväzkov, prijatie globálnych záväzkov, jediný podpis a administratívne výdavky pokryté predbežnými záväzkami.

3.   Rozpočtové záväzky patria do jednej z týchto kategórií:

a)	individuálna: rozpočtový záväzok je individuálny, ak je známy príjemca a výška výdavku,

b)	globálna: rozpočtový záväzok je globálny, ak zatiaľ nie je známy aspoň jeden z prvkov potrebných na identifikáciu individuálneho záväzku,

c)	predbežná: rozpočtový záväzok je predbežný, ak je určený na pokrytie výdavkov uvedených v článku 170 alebo bežných administratívnych výdavkov a buď výška, alebo koneční príjemcovia nie sú s konečnou platnosťou známi.

4.   Rozpočtové záväzky, ktoré sa vzťahujú na akcie trvajúce viac ako jeden rozpočtový rok, sa môžu rozdeliť na ročné splátky počas viacerých rokov len v prípade, ak to stanovuje základný akt alebo ak sa týkajú administratívnych výdavkov.

Článok 86

Pravidlá vzťahujúce sa na záväzky

1.   V prípade každého opatrenia, ktoré môže viesť k vzniku výdavkov hradených z rozpočtu, zodpovedný povoľujúci úradník vytvorí rozpočtový záväzok pred prijatím právneho záväzku voči tretím stranám alebo pred presunom finančných prostriedkov do trustového fondu na základe článku 187.

2.   Povinnosť vytvoriť rozpočtový záväzok pred prijatím právneho záväzku uvedená v odseku 1 sa nevzťahuje na právne záväzky prijaté po vyhlásení krízovej situácie v rámci plánu na zabezpečenie kontinuity činností v súlade s postupmi prijatými Komisiou alebo akoukoľvek inou inštitúciou na základe jej administratívnej autonómie.

3.   V prípadoch operácií humanitárnej pomoci, civilnej ochrany a pomoci v rámci krízového riadenia sa povinnosť uvedená v odseku 1 neuplatňuje ak efektívne uskutočnenie zásahu Únie vyžaduje prijatie právneho záväzku Únie s tretími stranami a nie je možné vopred vytvoriť rozpočtový záväzok. Vytvorenie rozpočtového záväzku sa uskutoční bezodkladne po prijatí právneho záväzku s tretími stranami.

4.   S výhradou osobitných ustanovení hlavy IV druhej časti, globálne rozpočtové záväzky pokrývajú celkové náklady na príslušné individuálne právne záväzky prijaté do 31. decembra roku n + 1.

S výhradou článkov 85 ods. 4 a 203 ods. 2 sa individuálne právne záväzky, ktoré sa týkajú individuálnych alebo predbežných rozpočtových záväzkov, prijímajú do 31. decembra roku n.

Zodpovedný povoľujúci úradník na konci období uvedených v prvom a druhom pododseku zruší viazanosť nepoužitého zostatku takýchto rozpočtových záväzkov.

Zodpovedný povoľujúci úradník pred podpisom zaznamená výšku každého individuálneho právneho záväzku prijatého na základe globálneho rozpočtového záväzku do rozpočtových účtov a zaúčtuje ju ku globálnemu rozpočtovému záväzku.

5.   Prijaté rozpočtové a právne záväzky na akcie, ktoré trvajú viac ako jeden rozpočtový rok, majú, okrem prípadu výdavkov na zamestnancov, stanovený konečný termín plnenia v súlade so zásadou riadneho finančného hospodárenia.

Viazanosť všetkých častí týchto záväzkov, ktoré neboli realizované šesť mesiacov po tomto termíne, sa zruší v súlade s článkom 15.

Viazanosť sumy rozpočtového záväzku zodpovedajúcej právnemu záväzku, pri ktorom sa počas dvoch rokov od podpísania právneho záväzku nevykonala žiadna platba v zmysle článku 90, sa zruší, s výnimkou prípadu, v ktorom prebieha sporové konanie pred súdmi alebo arbitrážnymi orgánmi alebo v ktorých sú v predpisoch platných v jednotlivých odvetviach stanovené osobitné ustanovenia.

6.   Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 210 prijať delegované akty týkajúce sa podrobných pravidiel prijímania rozpočtových a právnych záväzkov vrátane zaznamenávania jednotlivých záväzkov.

Článok 87

Kontroly vzťahujúce sa na záväzky

1.   Zodpovedný povoľujúci úradník sa pri prijímaní rozpočtového záväzku uistí, že:

a)	výdavky sa hradia zo správnej rozpočtovej položky;

b)	rozpočtové prostriedky sú k dispozícii;

c)	výdavky sú v súlade s ustanoveniami zmlúv, rozpočtu, tohto nariadenia, delegovaných aktov prijatých podľa tohto nariadenia a všetkých aktov prijatých v súlade so zmluvami a akýmkoľvek iným nariadením;

d)	je dodržaná zásada riadneho finančného hospodárenia. Vhodnosť platieb predbežného financovania, ich výška a celkový harmonogram platieb sú úmerné plánovanej dĺžke trvania, pokroku vo vykonávaní a finančným rizikám súvisiacim s takýmto predbežným financovaním.

2.   Povoľujúci úradník sa pri zaznamenávaní právneho záväzku prostredníctvom fyzického alebo elektronického podpisu uistí, že:

a)	záväzok je krytý príslušným rozpočtovým záväzkom;

b)	výdavky sú riadne a sú v súlade so zmluvami, rozpočtom, týmto nariadením, delegovanými aktami prijatými podľa tohto nariadenia a všetkými aktmi prijatými v súlade so zmluvami a akýmkoľvek iným nariadením;

c)	je dodržaná zásada riadneho finančného hospodárenia.

3.   Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 210 prijať delegované akty týkajúce sa podrobných pravidiel overovania vzťahujúceho sa na záväzky.

Oddiel 2

Potvrdenie výdavkov

Článok 88

Potvrdenie výdavkov

1.   Potvrdenie výdavkov je úkon, ktorým zodpovedný povoľujúci úradník:

a)	overí existenciu nároku veriteľa;

b)	zistí alebo overí skutočnosť a výšku nároku;

c)	overí podmienky splatnosti platby.

2.   Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 210 prijať delegované akty týkajúce sa stanovenia podrobných pravidiel potvrdzovania výdavkov vrátane postúpenia na platbu v prípade výdavkov na zamestnancov a na priebežnú platbu a platbu zostatku v prípade verejných zákaziek a grantov, ktoré boli osvedčené ako správne na účely platieb v rámci predbežného financovania, a formulácií „postúpené na platbu“ a „správnosť osvedčená“.

Oddiel 3

Povolenie výdavkov

Článok 89

Povolenie výdavkov

1.   Povolenie výdavkov je úkon, ktorým zodpovedný povoľujúci úradník po overení, že rozpočtové prostriedky sú k dispozícii, dá vydaním platobného príkazu pokyn účtovníkovi, aby zaplatil sumu výdavku, ktorú zodpovedný povoľujúci úradník potvrdil.

Ak sa v súvislosti s poskytnutím služieb vrátane nájmu alebo v súvislosti s dodávkami tovaru uskutočňujú periodické platby, povoľujúci úradník môže na základe svojej analýzy rizika nariadiť uplatnenie systému priameho inkasa.

2.   Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 210 prijať delegované akty týkajúce sa podrobných pravidiel schvaľovania výdavkov vrátane stanovenia povinných údajov pre platobné príkazz a kontroly platobných príkazov povoľujúcim úradníkom.

Oddiel 4

Platba výdavkov

Článok 90

Druhy platieb

1.   Platba sa vykoná po predložení dôkazu o tom, že príslušná akcia je v súlade s ustanoveniami základného aktu alebo zmluvy, a zahŕňa jednu alebo viaceré z týchto operácií:

a)	platbu celej splatnej sumy;

b)

platbu splatnej sumy ktorýmkoľvek z týchto spôsobov: i) predbežným financovaním, ktoré môže byť rozdelené na niekoľko platieb, po podpísaní dohody o delegovaní, zmluvy alebo dohody o grante alebo po doručení rozhodnutia o grante; ii) jednou alebo viacerými priebežnými platbami ako náhrada za čiastočné vykonanie akcie; iii) platbou zostatku splatných súm, ak je akcia vykonaná v plnom rozsahu.

2.   V rozpočtovom účtovníctve sa pri vykonávaní jednotlivých platieb rozlišuje medzi rôznymi typmi platieb uvedenými v odseku 1.

3.   Pravidlá účtovania uvedené v článku 152 zahŕňajú pravidlá týkajúce sa zúčtovania predbežného financovania v rámci účtov a uznávania oprávnenosti nákladov.

4.   Platby predbežného financovania sú pravidelne zúčtované zodpovedným povoľujúcim úradníkom podľa hospodárskej povahy a časového harmonogramu príslušného projektu.

Ak zodpovedný povoľujúci úradník považuje za neefektívne požadovať finančný výkaz od príjemcov a dodávateľov, musí od nich v prípade grantov a zmlúv v hodnote nad 5 000 000 EUR aspoň raz ročne získať informácie o kumulovaných výdavkoch.

Na účely druhého pododseku sa do zmlúv, rozhodnutí a dohôd o grante, ako aj do dohôd o delegovaní, zahrnú príslušné ustanovenia.

Tento odsek nemá vplyv na osobitné pravidlá stanovené v druhej časti hlave IV.

5.   Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 210 prijať delegované akty týkajúce sa podrobných pravidiel, pokiaľ ide o druhy platieb a dokladov.

Článok 91

Obmedzenie platieb výškou disponibilných finančných prostriedkov

Platbu výdavkov vykonáva účtovník v medziach disponibilných finančných prostriedkov.

Oddiel 5

Lehoty na výdavkové operácie

Článok 92

Lehoty

1.   Platby sa uskutočňujú do:

a)	90 kalendárnych dní v prípade dohôd o delegovaní, zmlúv, dohôd a rozhodnutí o grante týkajúcich sa technických služieb alebo opatrení, ktorých vyhodnocovanie je mimoriadne zložité a pri ktorých platba závisí od schválenia správy alebo osvedčenia;

b)	60 kalendárnych dní v prípade všetkých ostatných dohôd o delegovaní, zmlúv, dohôd a rozhodnutí o grante, pri ktorých platba závisí od schválenia správy alebo osvedčenia;

c)	30 kalendárnych dní v prípade všetkých ostatných dohôd o delegovaní, zmlúv, dohôd a rozhodnutí o grante.

2.   Zodpovedný povoľujúci úradník môže prerušiť lehotu na platbu, ak:

a)	suma uvedená v žiadosti o platbu nie je splatná alebo;

b)	neboli predložené príslušné doklady.

Ak zodpovedný povoľujúci úradník získa informáciu, ktorá spochybňuje oprávnenosť výdavkov uvedených v žiadosti o platbu, môže prerušiť lehotu na platbu na účely preverenia, vrátane kontrol na mieste, že výdavky sú skutočne oprávnené.

3.   Dotknutí veritelia sa písomne informujú o dôvodoch uvedeného prerušenia.

4.   V prípade, ak prerušenie prekročí dva mesiace, veriteľ môže požiadať, aby zodpovedný povoľujúci úradník rozhodol o tom, či prerušenie má pokračovať.

5.   S výnimkou prípadu členských štátov, po uplynutí lehôt stanovených v odseku 1 má veriteľ nárok na úrok.

6.   Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 210 prijať delegované akty týkajúce sa podrobných pravidiel, pokiaľ ide o lehoty pre platby a vymedzenie okolností, za ktorých sú veritelia, ktorým sa zaplatí s omeškaním, oprávnení dostať úrok z omeškania, ktorým sa zaťaží riadok, z ktorého bola zaplatená istina.

KAPITOLA 7

Informačné systémy a elektronická verejná správa

Článok 93

Elektronické riadenie operácií

1.   V prípadoch, keď sa príjmové a výdavkové operácie riadia pomocou počítačových systémov, môžu sa dokumenty podpisovať počítačovým alebo elektronickým postupom.

2.   Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 210 prijať delegované akty týkajúce sa podrobných pravidiel elektronického riadenia operácií.

Článok 94

Prenos dokumentov

Na základe predchádzajúceho súhlasu dotknutých inštitúcií a členských štátov sa prenos dokumentov medzi nimi môže uskutočňovať elektronicky.

Článok 95

Elektronická verejná správa

1.   V rámci zdieľaného hospodárenia sa všetky oficiálne výmeny informácií medzi členskými štátmi a Komisiou vykonávajú prostriedkami uvedenými v osobitných predpisoch pre jednotlivé odvetvia. Tieto predpisy zabezpečia interoperabilitu zozbieraných alebo získaných údajov a prenášaných v rámci hospodárenia s rozpočtom.

2.   Inštitúcie a výkonné agentúry, ako aj subjekty uvedené v článku 208, stanovia a uplatňujú jednotné normy pre elektronickú výmenu informácií s tretími stranami, ktoré sú účastníkmi postupov verejného obstarávania a udeľovania grantov. Predovšetkým v čo najväčšej miere navrhujú a zavádzajú riešenia na predkladanie, uchovávanie a spracovanie údajov poskytnutých v rámci postupov udeľovania grantov a verejného obstarávania a na tento účel zavedú jednotnú „oblasť výmeny elektronických údajov“ pre žiadateľov, záujemcov a uchádzačov.

3.   Komisia pravidelne podáva Európskemu parlamentu a Rade správu o pokroku v zavádzaní elektronickej verejnej správy.

KAPITOLA 8

Administratívne zásady

Článok 96

Dobrá správa

1.   Zodpovedný povoľujúci úradník bezodkladne oznámi potrebu poskytnúť dôkazy a/alebo dokumentáciu, ich forma a predpísaný obsah a v prípade potreby aj orientačný harmonogram dokončenia postupov udeľovania.

2.   Ak z dôvodu očividnej administratívnej chyby žiadateľa alebo uchádzača, žiadateľ alebo uchádzač opomenie predložiť dôkazy alebo poskytnúť stanovisko, hodnotiaci výbor alebo v prípade potreby zodpovedný povoľujúci úradník s výnimkou riadne odôvodnených prípadov vyzve žiadateľa alebo uchádzača, aby poskytol chýbajúce informácie alebo vysvetlil podporné dokumenty. Takéto informácie alebo vysvetlenia nesmú zásadne meniť ponuku alebo podmienky ponuky.

Článok 97

Uvedenie spôsobov nápravy

Ak má procedurálny úkon povoľujúceho úradníka nepriaznivý dosah na práva žiadateľa alebo uchádzača, príjemcu alebo dodávateľa, sú v ňom uvedené dostupné prostriedky administratívnej a/alebo justičnej nápravy na spochybnenie tohto úkonu.

Uvedú sa v ňom predovšetkým povaha nápravy, orgán či orgány, pred ktorými sa jej možno domáhať, ako aj lehoty na jej uplatnenie.

KAPITOLA 9

Vnútorný audítor

Článok 98

Vymenovanie vnútorného audítora

1.   Každá inštitúcia vytvorí funkciu vnútorného auditu, ktorá sa vykonáva v súlade s príslušnými medzinárodnými štandardmi. Vnútorný audítor, ktorého vymenuje inštitúcia, zodpovedá tejto inštitúcii za overovanie správneho fungovania systémov a postupov plnenia rozpočtu. Vnútorným audítorom nemôže byť povoľujúci úradník ani účtovník.

2.   Na účely vnútorného auditu ESVČ vedúci delegácií Únie, ktorí konajú ako povoľujúci úradníci vymenovaní subdelegovaním v súlade s článkom 56 ods. 2, podliehajú kontrolnej právomoci vnútorného audítora Komisie, pokiaľ ide o finančné hospodárenie, ktoré bolo na nich subdelegované.

Vnútorný audítor Komisie zastáva aj funkciu vnútorného audítora ESVČ, pokiaľ ide o plnenie rozpočtového oddielu ESVČ, v súlade s článkom 213.

3.   Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 210 prijať delegované akty týkajúce sa podrobných pravidiel menovania vnútorného audítora.

Článok 99

Právomoci a povinnosti vnútorného audítora

1.   Vnútorný audítor poskytuje svojej inštitúcii poradenstvo, pokiaľ ide o riešenie rizík, vydávaním nezávislých stanovísk týkajúcich sa kvality systémov hospodárenia a kontroly a poskytovaním odporúčaní na zlepšovanie podmienok realizácie operácií a na podporu riadneho finančného hospodárenia.

Vnútorný audítor zodpovedá najmä za:

a)	posudzovanie vhodnosti a účinnosti vnútorných systémov hospodárenia a činnosti útvarov pri realizácii politík, programov a akcií vzhľadom na riziká, ktoré sú s nimi spojené;

b)	posudzovanie efektívnosti a účinnosti systémov vnútornej kontroly a auditu, ktoré sa vzťahujú na každú operáciu v rámci plnenia rozpočtu.

2.   Vnútorný audítor vykonáva svoje povinnosti vo vzťahu k všetkým činnostiam a útvarom inštitúcie. Má plný a neobmedzený prístup ku všetkým informáciám potrebným na výkon svojich povinností, podľa potreby na mieste, a to aj v členských štátoch a tretích krajinách.

Vnútorný audítor vezme na vedomie výročné správy povoľujúcich úradníkov a všetky ostatné zistené informácie.

3.   Vnútorný audítor podáva inštitúcii správy o svojich zisteniach a odporúčaniach. Inštitúcia zabezpečí, aby sa so zretľom na odporúčania vyplývajúce z auditov prijali príslušné opatrenia. Vnútorný audítor predkladá inštitúcii aj výročnú správu o vnútorných auditoch, v ktorej uvádza počet a typ vykonaných vnútorných auditov, poskytnuté odporúčania a opatrenia prijaté s ohľadom na tieto odporúčania.

4.   Inštitúcia sprístupňuje každej fyzickej alebo právnickej osobe, ktorá sa zúčastňuje na výdavkových operáciách, kontaktné údaje vnútorného audítora na účely dôverného kontaktovania vnútorného audítora.

5.   Inštitúcia každý rok predloží Európskemu parlamentu a Rade správu, ktorá obsahuje počet a typ vykonaných vnútorných auditov, poskytnuté odporúčania a opatrenia prijaté na základe týchto odporúčaní.

6.   Správy a zistenia vnútorného audítora, ako aj správa inštitúcie sa sprístupnia verejnosti až po tom, čo vnútorný audítor validuje opatrenia prijaté na účely ich implementácie.

7.   Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 210 prijať delegované akty týkajúce sa podrobných pravidiel, pokiaľ ide o právomoci a povinnosti vnútorného audítora.

Článok 100

Nezávislosť vnútorného audítora

1.   Inštitúcia stanoví osobitné pravidlá vzťahujúce sa na vnútorného audítora, ktorými zaručí, že vnútorný audítor je vo výkone svojich povinností úplne nezávislý, a ktorými určí právomoci vnútorného audítora.

Ak je vnútorným audítorom zamestnanec, vykonáva svoje výlučné audítorské funkcie v úplnej nezávislosti a preberá zodpovednosť tak, ako je stanovené v služobnom poriadku a upravené v delegovaných aktoch prijatých podľa tohto nariadenia.

2.   Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 210 prijať delegované akty týkajúce sa podrobných pravidiel, pokiaľ ide o nezávislosť a zodpovednosť vnútorného audítora vrátane práva vnútorného audítora podať návrh na začatie konania na Súdny dvor Európskej únie.

HLAVA V

VEREJNÉ OBSTARÁVANIE

KAPITOLA 1

Všeobecné ustanovenia

Oddiel 1

Rozsah pôsobnosti a zásady zadávania zákaziek

Článok 101

Vymedzenie pojmu verejné zákazky

1.   Verejné zákazky sú zmluvy s peňažným plnením uzavreté písomne medzi jedným alebo viacerými hospodárskymi subjektmi a jedným alebo viacerými verejnými obstarávateľmi v zmysle článkov 117 a 190 s cieľom zabezpečiť dodanie hnuteľného alebo nehnuteľného majetku, uskutočnenie prác alebo poskytnutie služieb za cenu úplne alebo čiastočne zaplatenú z rozpočtu.

Medzi tieto zákazky patria:

a)	zákazky na nehnuteľnosti;

b)	zákazky na dodanie tovaru;

c)	zákazky na uskutočnenie prác;

d)	zákazky na poskytnutie služieb.

2.   Rámcové dohody sú dohody uzavreté medzi jedným alebo viacerými hospodárskymi subjektmi a jedným alebo viacerými verejnými obstarávateľmi, ktorých cieľom je stanoviť podmienky upravujúce zákazky, ktoré sa budú zadávať počas daného obdobia, najmä pokiaľ ide o cenu a prípadne aj o predpokladané množstvo. Riadia sa ustanoveniami tejto hlavy o postupoch zadávania zákaziek vrátane oznamovania.

3.   S výnimkou článkov 106 až 109, sa táto hlava nevzťahuje na granty, ani na zákazky v oblasti technickej pomoci uzavreté s EIB alebo Európskym investičným fondom.

4.   Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 210 prijať delegované akty týkajúce sa podrobných pravidiel, pokiaľ ide o vymedzenie a rozsah verejných zákaziek vrátane rámcových dohôd a osobitných zmlúv.

Článok 102

Zásady vzťahujúce sa na verejné zákazky

1.   Všetky verejné zákazky financované úplne alebo čiastočne z rozpočtu dodržiavajú zásady transparentnosti, proporcionality, rovnakého zaobchádzania a nediskriminácie.

2.   Všetky verejné zákazky sa zadávajú na základe čo možno najširšej súťaže okrem prípadov, keď sa použije rokovacie konanie uvedené v článku 104 ods. 1 písm. d).

Verejní obstarávatelia nesmú rámcové dohody zneužívať ani používať takým spôsobom, ktorého účelom alebo dôsledkom by bolo bránenie hospodárskej súťaži, jej obmedzenie alebo jej narušenie.

Oddiel 2

Zverejňovanie

Článok 103

Zverejňovanie verejných zákaziek

1.   Všetky zákazky, ktorých hodnota prekračuje finančné limity stanovené v článku 118 alebo v článku 190, sa uverejnia v Úradnom vestníku Európskej únie verejnými obstarávateľmi.

Oznámenia o vyhlásení postupu zadávania zákazky sa zverejňujú vopred, s výnimkou prípadov uvedených v článku 104 ods. 2 a zákaziek na poskytnutie služieb, na ktoré sa vzťahuje príloha II B k smernici Európskeho parlamentu a Rady 2004/18/ES z 31. marca 2004 o koordinácii postupov zadávania verejných zákaziek na práce, verejných zákaziek na dodávku tovaru a verejných zákaziek na služby (17).

Od zverejnenia niektorých informácií po zadaní zákazky sa môže upustiť v prípade, že by ich zverejnenie bránilo uplatňovaniu práva, bolo by v rozpore s verejným záujmom,poškodzovalo by oprávnené obchodné záujmy verejných alebo súkromných podnikov, či narúšalo spravodlivú hospodársku súťaž medzi týmito podnikmi.

2.   Zákazky, ktorých hodnota je nižšia ako finančné limity stanovené v článku 118 alebo v článku 190, a zákazky na poskytnutie služieb uvedené v prílohe II B k smernici 2004/18/ES sa oznamujú zodpovedajúcimi spôsobmi.

3.   Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 210 prijať delegované akty týkajúce sa podrobných pravidiel, pokiaľ ide o požiadavky na oznamovanie zákaziek a zverejňovanie oznámení.

Oddiel 3

Postupy verejného obstarávania

Článok 104

Postupy verejného obstarávania

1.   Postupy verejného obstarávania majú jednu z týchto foriem:

a)	verejná súťaž;

b)	užšia súťaž;

c)	súťaž návrhov;

d)	rokovacie konanie;

e)	súťažný dialóg.

Ak majú o verejnú zákazku alebo rámcovú dohodu záujem dve alebo viaceré inštitúcie, výkonné agentúry alebo subjekty uvedené v článku 208 a 209 a ak existuje možnosť zvýšenia efektívnosti, dotknutí verejní obstarávatelia sa usilujú uskutočniť postup verejného obstarávania na medziinštitucionálnom základe.

Ak je verejná zákazka alebo rámcová dohoda nevyhnutná na realizáciu spoločnej akcie niektorej z inštitúcií a jedného alebo viacerých verejných obstarávateľov z členských štátov, táto inštitúcia a verejní obstarávatelia môžu uskutočniť postup verejného obstarávania spoločne v určitých prípadoch, ktoré sa stanovia v delegovaných aktoch prijatých podľa tohto nariadenia.

Spoločné postupy verejného obstarávania možno uskutočniť so štátmi EZVO a kandidátskymi krajinami Únie, ak bola táto možnosť osobitne stanovená v bilaterálnej alebo multilaterálnej zmluve.

2.   V prípade zákaziek, ktorých hodnota prekračuje finančné limity stanovené v článku 118 alebo v článku 190, je použitie rokovacieho konania povolené iba v prípadoch stanovených v delegovaných aktoch prijatých podľa tohto nariadenia.

3.   Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 210 prijať delegované akty týkajúce sa podrobných pravidiel, pokiaľ ide o druhy postupov verejného obstarávania, spoločné obstarávanie, zákazky s nízkou hodnotou a platbu na základe faktúr.

Článok 105

Obsah súťažných podkladov

V súťažných podkladoch sa musí uviesť úplný, jasný a presný opis predmetu zákazky a musia sa v nich špecifikovať podmienky vylúčenia a účasti a kritériá na vyhodnotenie ponúk, ktoré sa vzťahujú na danú zákazku.

Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 210 prijať delegované akty týkajúce sa podrobných pravidiel, pokiaľ ide o obsah súťažných podkladov vrátane možnosti a podmienok revízie ceny a technických špecifikácií.

Článok 106

Podmienky vylúčenia týkajúce sa účasti na postupoch verejného obstarávania

1.   Záujemcovia alebo uchádzači sa vylúčia z účasti na postupoch obstarávania, ak:

a)

sú v konkurznom konaní alebo v likvidácii, ich záležitosti spravujú súdy, uzavreli dohodu s veriteľmi, pozastavili svoju podnikateľskú činnosť, je voči nim vedené konanie v týchto veciach alebo sa nachádzajú v akejkoľvek analogickej situácii vyplývajúcej z podobného konania stanoveného vo vnútroštátnych právnych alebo iných predpisoch;

b)	oni alebo osoby, ktoré sú oprávnené ich zastupovať, prijímať v ich mene rozhodnutia alebo ich kontrolovať, boli odsúdení za trestný čin týkajúci sa ich výkonu činnosti rozsudkom príslušného orgánu členského štátu, ktorý má povahu res judicata;

c)	dopustili sa vážneho profesionálneho pochybenia, ktoré môže verejný obstarávateľ preukázať prostredníctvom akýchkoľvek odôvodnených prostriedkov vrátane rozhodnutí EIB a medzinárodných organizácií;

d)	si neplnia záväzky týkajúce sa platenia príspevkov na sociálne zabezpečenie alebo platenia daní v súlade s právnymi predpismi krajiny, v ktorej sú usadení, alebo právnymi predpismi krajiny verejného obstarávateľa či právnymi predpismi krajiny, v ktorej sa má zákazka plniť;

e)

oni alebo osoby, ktoré sú oprávnené ich zastupovať, prijímať v ich mene rozhodnutia alebo ich kontrolovať, boli odsúdení rozsudkom, ktorý má povahu res judicata, za podvod, korupciu, účasť v zločineckej organizácii, pranie špinavých peňazí alebo akékoľvek iné protiprávne konanie, ktoré poškodzuje finančné záujmy Únie;

f)	je im uložená správna sankcia uvedená v článku 109 ods. 1.

Písmená a) až d) prvého pododseku sa neuplatňujú v prípade nákupov tovaru za mimoriadne výhodných podmienok od dodávateľa, ktorý s konečnou platnosťou končí svoju podnikateľskú činnosť, alebo od správcov konkurznej podstaty či likvidátorov, alebo prostredníctvom dohody s veriteľmi, či prostredníctvom podobného postupu v súlade s vnútroštátnym právom.

Písmená b) a e) prvého pododseku sa neuplatňujú, ak záujemcovia alebo uchádzači môžu preukázať, že voči osobám, ktoré sú oprávnené ich zastupovať, prijímať v ich mene rozhodnutia alebo ich kontrolovať a na ktoré sa vzťahuje rozsudok podľa písmena b) alebo e) prvého pododseku, sa prijali primerané opatrenia.

2.   Ak sa v prípade rokovacieho konania z technických alebo umeleckých dôvodov alebo dôvodov súvisiacich s ochranou výlučných práv môže zákazka zadať len určitému hospodárskemu subjektu, inštitúcia môže v prípade, že je to nevyhnutné pre zabezpečenie kontinuity jej činnosti, rozhodnúť, že nevylúči dotknutý hospodársky subjekt na základe dôvodov uvedených v odseku 1 písm. a), c) a d) prvého pododseku. Svoje rozhodnutie v takomto prípade inštitúcia riadne odôvodní.

3.   Záujemcovia alebo uchádzači musia osvedčením preukázať, že sa nenachádzajú v žiadnej zo situácií uvedených v odseku 1. Verejný obstarávateľ však nemusí vyžadovať takéto osvedčenie v prípade zákaziek s veľmi nízkou hodnotou.

Na účely správneho uplatňovania odseku 1 záujemca alebo uchádzač vždy na žiadosť verejného obstarávateľa:

a)	ak je záujemca alebo uchádzač právnickou osobou, poskytne informácie o vlastníckych vzťahoch alebo o vedení, kontrole a právomoci na zastupovanie v súvislosti s touto právnickou osobou a preukáže, že sa nenachádza v žiadnej zo situácií uvedených v odseku 1;

b)	ak sa počíta so subdodávkami, preukáže, že subdodávateľ sa nenachádza v žiadnej zo situácií uvedených v odseku 1.

4.   Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 210 prijať delegované akty týkajúce sa podrobných pravidiel, pokiaľ ide o:

a)	podmienky vylúčenia týkajúce sa účasti na výzvach na predloženie ponuky v rámci postupov verejného obstarávania vrátane pravidiel týkajúcich sa nezákonných činností, ktoré vedú k vylúčeniu;

b)	to, aké dôkazy môžu byť dostatočné na preukázanie toho, že nenastala situácia vyžadujúca vylúčenie;

c)	dĺžku trvania vylúčenia, pričom takéto vylúčenie nesmie prekročiť dobu 10 rokov.

Článok 107

Podmienky vylúčenia uplatňované pri zadávaní zákaziek

1.   Zákazka sa nesmie zadať záujemcom ani uchádzačom, ktorí sa počas daného postupu verejného obstarávania:

a)	nachádzajú v situácii konfliktu záujmov;

b)	dopustili skresľovania informácií, ktoré si vyžiadal verejný obstarávateľ ako podmienku účasti na postupe verejného obstarávania, alebo tieto informácie neposkytli;

c)	nachádzajú v rámci postupu verejného obstarávania v jednej zo situácií vylúčenia uvedených v článku 106 ods. 1.

2.   Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 210 prijať delegované akty týkajúce sa podrobných pravidiel, pokiaľ ide o podmienky vylúčenia týkajúce sa účasti na postupoch verejného obstarávania a stanovenie toho, aké dôkazy možno považovať za dostatočné na preukázanie toho, že nenastala situácia vyžadujúca vylúčenie. Okrem toho je Komisia splnomocnená prijať v súlade s článkom 210 delegované akty týkajúce sa trvania vylúčenia.

Článok 108

Centrálna databáza vylúčených subjektov

1.   Centrálna databáza vylúčených subjektov, zriadená a prevádzkovaná Komisiou, obsahuje podrobné údaje o záujemcoch a uchádzačoch, ktorí sa nachádzajú v jednej zo situácií uvedených v článku 106, v článku 109 ods. 1 prvom pododseku písm. b) a v článku 109 ods. 2 písm. a). Uvedená databáza je spoločná pre všetky inštitúcie, výkonné agentúry a subjekty uvedené v článku 208. Európsky parlament a Rada sa každoročne informujú o počte nových prípadov a o celkovom počte prípadov zapísaných do databázy.

2.   Orgány členských štátov a tretích krajín, ako aj iné subjekty ako tie, ktoré sú uvedené v odseku 1, zúčastňujúce sa na plnení rozpočtu v súlade s článkami 58 a 61 oznamujú zodpovednému povoľujúcemu úradníkovi informácie o záujemcoch a uchádzačoch, ktorí sa nachádzajú v jednej zo situácií uvedených v článku 106 ods. 1 prvom pododseku písm. e), ak správanie dotknutého hospodárskeho subjektu poškodilo finančné záujmy Únie. Uvedený povoľujúci úradník prijme tieto informácie a požiada účtovníka o ich vloženie do databázy.

Orgány a subjekty uvedené v prvom pododseku majú prístup k informáciám uloženým v databáze a môžu ich zohľadniť, ak je to potrebné a na svoju zodpovednosť, pri zadávaní zákaziek súvisiacich s plnením rozpočtu.

3.   ECB, EIB a Európsky investičný fond majú prístup k informáciám uloženým v databáze na účely ochrany svojich vlastných finančných prostriedkov a môžu ich náležitým spôsobom a na vlastnú zodpovednosť zohľadniť pri zadávaní zákaziek v súlade so svojimi pravidlami verejného obstarávania.

Oznamujú Komisii informácie o záujemcoch a uchádzačoch, ktorí sa nachádzajú v jednej zo situácií uvedených v článku 106 ods. 1 prvom pododseku písm. e), ak správanie dotknutého hospodárskeho subjektu poškodilo finančné záujmy Únie.

4.   Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 210 prijať delegované akty týkajúce sa podrobných pravidiel, pokiaľ ide o centrálnu databázu vylúčených subjektov vrátane vymedzenia štandardných postupov a technických špecifikácií pre prevádzku uvedenej databázy.

5.   Prístup možno orgánom tretích krajín povoliť iba vtedy, ak sú dodržané pravidlá stanovené v článku 9 nariadenia (ES) č. 45/2001 a po posúdení každého jednotlivého prípadu.

Článok 109

Správne a peňažné sankcie

1.   Verejný obstarávateľ môže uložiť správne a/alebo peňažné sankcie:

a)	dodávateľom, záujemcom alebo uchádzačom v prípadoch uvedených v článku 107 ods. 1 písm. b);

b)	dodávateľom, u ktorých sa preukázateľne zistilo vážne porušenie povinností vyplývajúcich z plnenia zákaziek financovaných z rozpočtu.

Vo všetkých prípadoch však verejný obstarávateľ najprv umožní dotknutej osobe predložiť pripomienky.

2.   Sankcie uvedené v odseku 1 sú úmerné významnosti zákazky a závažnosti porušenia povinností a môžu spočívať:

a)	vo vylúčení príslušného záujemcu, uchádzača alebo dodávateľa z postupov zadávania zákaziek a udeľovania grantov financovaných z rozpočtu na obdobie najviac desiatich rokov; a/alebo

b)	v úhrade peňažných sankcií záujemcom, uchádzačom alebo dodávateľom, a to až do výšky hodnoty predmetnej zákazky.

3.   S cieľom posilniť ochranu finančných záujmov Únie sa môžu inštitúcie v súlade so zásadou proporcionality rozhodnúť zverejniť svoje rozhodnutia o uložení správnych alebo peňažných sankcií uvedených v odseku 1 po tom, ako bol riadne dodržaný postup uvedený v odseku 1.

Rozhodnutie zverejniť rozhodnutie o uložení správnej alebo peňažnej sankcie podľa prvého pododseku zohľadní najmä závažnosť pochybenia a jeho dosah na finančné záujmy a povesť Únie, čas, ktorý uplynul od pochybenia, jeho trvanie a opakovanie, úmyselnosť konania alebo mieru nedbanlivosti konajúceho subjektu a opatrenia, ktoré subjekt prijal na nápravu situácie.

Rozhodnutie o zverejnení je súčasťou rozhodnutia o uložení správnej alebo peňažnej sankcie a výslovne sa v ňom stanoví, že rozhodnutie o uložení sankcií alebo jeho zhrnutie sa zverejní na internetovej stránke inštitúcie.

S cieľom dosiahnuť odrádzajúci účinok obsahuje zverejnené zhrnutie meno osoby zodpovednej za pochybenie, krátky popis pochybenia, dotknutý program a trvanie vylúčenia a/alebo sumu peňažnej sankcie.

Rozhodnutie sa zverejní po vyčerpaní nápravných opatrení proti rozhodnutiu alebo po uplynutí lehôt na nápravu a ostane zverejnené na internetovej stránke do konca obdobia vylúčenia alebo do uplynutia 6 mesiacov od zaplatenia peňažných sankcií, ak tieto sankcie predstavujú jediné prijaté opatrenie.

Ak ide o fyzické osoby, rozhodnutie o zverejnení sa prijme po náležitom zohľadnení práva na súkromie a riadnom dodržaní práv stanovených v nariadení (ES) č. 45/2001.

4.   Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 210 prijať delegované akty týkajúce sa podrobných pravidiel, pokiaľ ide o správne a peňažné sankcie pre uchádzačov alebo záujemcov, ktorí uviedli nepravdivé vyhlásenia, urobili závažné chyby, dopustili sa nezrovnalostí alebo podvodu alebo sa v ich prípade zistilo vážne porušenie ich zmluvných povinností.

Článok 110

Kritériá na vyhodnotenie ponúk

1.   Zákazky sa zadávajú na základe kritérií na vyhodnotenie ponúk vzťahujúcich sa na obsah ponúk po tom, ako sa v súlade s podmienkami účasti uvedenými v podkladových dokumentoch k výzve na predloženie ponuky overila spôsobilosť hospodárskych subjektov, ktoré nie sú vylúčené podľa článku 106, článku 107 a článku 109 ods. 2 písm. a).

2.   Zákazky sa zadávajú automatickým postupom zadávania zákazky alebo postupom najvýhodnejšieho pomeru medzi kvalitou a cenou.

3.   Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 210 prijať delegované akty týkajúce sa vymedzenia podmienok účasti a kritérií na vyhodnotenie ponúk. Okrem toho je Komisia splnomocnená prijať v súlade s článkom 210 delegované akty týkajúce sa dokumentov, ktoré predstavujú dôkaz o hospodárskej a finančnej spôsobilosti a dôkaz o technickej a odbornej spôsobilosti, ako aj podrobných pravidiel, pokiaľ ide o elektronické aukcie a ponuky s neobvykle nízkou cenou.

Článok 111

Predkladanie ponúk

1.   Postupy predkladania ponúk musia zaistiť skutočnú súťaž a utajenosť obsahu ponúk až do momentu ich súbežného otvorenia.

2.   Komisia vhodnými prostriedkami a uplatnením článku 95 a zabezpečí, aby mali uchádzači možnosť predložiť obsah ponuky a všetky príslušné doklady v elektronickom formáte (elektronické verejné obstarávanie).

Komisia podá Európskemu parlamentu a Rade správu o pokroku vo vykonávaní tohto ustanovenia do 28. október 2014 a potom v pravidelných intervaloch.

3.   Ak sa to považuje za vhodné a primerané, verejný obstarávateľ môže požadovať od záujemcov, aby vopred zložili zábezpeku ako garanciu, že svoje ponuky nestiahnu.

4.   S výnimkou zákaziek s nízkou hodnotou, ktoré sú uvedené v článku 104 ods. 3, žiadosti a ponuky otvára komisia pre otváranie ponúk vymenovaná na tento účel. Každá ponuka alebo žiadosť, ktorú komisia vyhlási za nevyhovujúcu stanoveným podmienkam, sa vylúči.

5.   Všetky žiadosti o účasť alebo ponuky, o ktorých komisia pre otváranie ponúk vyhlási, že spĺňajú stanovené podmienky, sa vyhodnotia na základe kritérií, ktoré sú stanovené v podkladových dokumentoch k výzve na predloženie ponuky, s cieľom navrhnúť verejnému obstarávateľovi zadať zákazku alebo pristúpiť k elektronickej aukcii.

6.   Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 210 prijať delegované akty týkajúce sa podrobných pravidiel, pokiaľ ide o predkladanie ponúk a stanovenie lehôt na prijímanie ponúk a žiadostí o účasť, čas poskytnutý na prístup k súťažným podkladom a lehoty v naliehavých prípadoch. Okrem toho je Komisia splnomocnená prijať v súlade s článkom 210 delegované akty týkajúce sa jednotlivých spôsobov komunikácie a podrobných pravidiel, pokiaľ ide o možnosť zábezpeky týkajúcej sa ponúk, otváranie ponúk, žiadosti o účasť a komisiu na hodnotenie ponúk a žiadostí o účasť.

Článok 112

Zásady rovnakého zaobchádzania a transparentnosti

1.   Kým prebieha postup verejného obstarávania, každý kontakt medzi verejným obstarávateľom a záujemcami alebo uchádzačmi musí spĺňať podmienky zabezpečujúce transparentnosť a rovnaké zaobchádzanie. Nesmie viesť k zmene podmienok zákazky ani podmienok pôvodnej ponuky.

2.   Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 210 prijať delegované akty týkajúce sa podrobných pravidiel, pokiaľ ide o zásady rovnakého zaobchádzania a transparentnosti. Okrem toho je Komisia splnomocnená prijať v súlade s článkom 210 delegované akty týkajúce sa kontaktu povoleného medzi verejným obstarávateľom a uchádzačmi v priebehu postupu zadávania zákazky, minimálnych požiadaviek na písomný záznam z hodnotenia a minimálnych podrobných informácií týkajúcich sa rozhodnutia prijatého verejným obstarávateľom.

Článok 113

Rozhodnutie o zadaní zákazky

1.   Povoľujúci úradník rozhodne, komu sa zákazka zadá v súlade s podmienkami účasti a kritériami na vyhodnotenie ponúk stanovenými vopred v podkladových dokumentoch k výzve na predloženie ponuky a v pravidlách verejného obstarávania.

2.   Verejný obstarávateľ oznámi všetkým záujemcom alebo uchádzačom, ktorých žiadosti alebo ponuky boli vylúčené, dôvody, pre ktoré bolo toto rozhodnutie prijaté, ako aj dobu trvania odkladnej lehoty uvedenej v článku 118 ods. 2. Verejný obstarávateľ oznámi všetkým uchádzačom, ktorí spĺňajú podmienky vylúčenia a účasti a ktorí o to písomne požiadajú, charakteristiky a relatívne výhody úspešnej ponuky a meno uchádzača, ktorému bola zákazka zadaná.

Od zverejnenia niektorých podrobností možno upustiť v prípade, že by ich zverejnenie bránilo uplatňovaniu práva, bolo by v rozpore s verejným záujmom alebo by poškodzovalo oprávnené obchodné záujmy verejných alebo súkromných podnikov, či narúšalo spravodlivú hospodársku súťaž medzi týmito podnikmi.

3.   Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 210 prijať delegované akty týkajúce sa podrobných pravidiel, pokiaľ ide o rozhodnutie o zadaní zákazky a podpísanie a vykonávanie zákazky.

Článok 114

Zrušenie postupu verejného obstarávania

Verejný obstarávateľ môže až do podpísania zmluvy buď odstúpiť od verejného obstarávania, alebo zrušiť postup verejného obstarávania bez toho, aby záujemcovia alebo uchádzači mali nárok žiadať akúkoľvek náhradu.

Toto rozhodnutie musí byť odôvodnené a musí sa oznámiť záujemcom alebo uchádzačom.

Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 210 prijať delegované akty týkajúce sa podrobných pravidiel, pokiaľ ide o zrušenie postupu verejného obstarávania.

Oddiel 4

Zábezpeky a nápravné opatrenia

Článok 115

Zábezpeky

S výnimkou zákaziek s nízkou hodnotou môže verejný obstarávateľ v prípade, že to považuje za vhodné a primerané, od dodávateľov v jednotlivých prípadoch a na základe analýzy rizík požadovať, aby zložili zábezpeku s cieľom:

a)	zabezpečiť splnenie zákazky v plnom rozsahu alebo

b)	obmedziť finančné riziká spojené s platbami v rámci predbežného financovania.

Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 210 prijať delegované akty týkajúce sa podrobných pravidiel vrátane kritérií pre analýzu rizík, pokiaľ ide o zábezpeky požadované od dodávateľov.

Článok 116

Chyby, nezrovnalosti a podvod v rámci postupu

1.   Ak sa preukáže, že počas postupu zadávania zákazky došlo k závažným chybám, nezrovnalostiam alebo podvodu, verejný obstarávateľ postup pozastaví a môže prijať akékoľvek potrebné opatrenia vrátane zrušenia postupu.

Ak sa po zadaní zákazky preukáže, že pri postupe zadávania zákazky alebo plnení zmluvy došlo k závažným chybám, nezrovnalostiam alebo podvodu, verejný obstarávateľ môže v závislosti od etapy postupu odstúpiť od uzatvorenia zmluvy, pozastaviť jej plnenie alebo ju prípadne vypovedať.

Ak je možné tieto chyby, nezrovnalosti alebo podvod pripísať dodávateľovi, verejný obstarávateľ okrem toho môže odmietnuť uskutočniť platby, vymáhať sumy, ktoré už boli vyplatené, alebo vypovedať všetky zmluvy, ktoré s uvedenýmdodávateľom uzavrel, a to primerane k závažnosti chýb, nezrovnalostí alebo podvodu.

2.   Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 210 prijať delegované akty týkajúce sa podrobných pravidiel, pokiaľ ide o pozastavenie zákazky v prípade chýb, nezrovnalostí alebo podvodu.

KAPITOLA 2

Ustanovenia vzťahujúce sa na zákazky, ktoré zadávajú inštitúcie na vlastný účet

Článok 117

Verejný obstarávateľ

1.   Inštitúcie sa v prípade zákaziek, ktoré zadávajú na vlastný účet, považujú za verejných obstarávateľov. Právomoci potrebné na výkon funkcie verejného obstarávateľa delegujú v súlade s článkom 65.

2.   Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 210 prijať delegované akty týkajúce sa podrobných pravidiel, pokiaľ ide o delegovanie funkcie verejného obstarávateľa vrátane stanovenia vhodných úrovní na výpočet finančných limitov.

Článok 118

Uplatniteľné finančné limity

1.   S výhradou hlavy IV druhej časti stanovuje smernica 2004/18/ES finančné limity, ktoré určujú:

a)	pravidlá zverejňovania uvedené v článku 103;

b)	výber jedného z postupov uvedených v článku 104 ods. 1;

c)	zodpovedajúce lehoty.

2.   Ak sa vo výnimkách a podmienkach vymedzených v delegovaných aktoch prijatých podľa tohto nariadenia nestanovuje inak, verejný obstarávateľnemôžev prípade zákaziek, na ktoré sa vzťahuje smernica 2004/18/ES, podpísať zmluvu alebo rámcovú dohodu s úspešným uchádzačom do uplynutia odkladnej lehoty.

3.   Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 210 prijať delegované akty týkajúce sa podrobných pravidiel, pokiaľ ide o uplatniteľné finančné limity, samostatné zákazky a zákazky zadané po častiach, odhadovanie hodnoty určitých zákaziek a odkladnú lehotu pred podpísaním zmluvy.

Článok 119

Pravidlá účasti na postupoch verejného obstarávania

1.   Účasť na postupoch verejného obstarávania je otvorená za rovnakých podmienok všetkým fyzickým a právnickým osobám, ktoré patria do pôsobnosti zmlúv, a všetkým fyzickým a právnickým osobám v tretích krajinách, ktoré majú s Úniou uzavretú osobitnú dohodu v oblasti verejného obstarávania, za podmienok stanovených v uvedenej dohode.

Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 210 prijať delegované akty týkajúce sa podrobných pravidiel, pokiaľ ide o dôkaz, ktorý sa má poskytnúť v súvislosti s prístupom k zákazkam.

2.   OLAF uplatňuje právomoci prenesené na Komisiu nariadením Rady (Euratom, ES) č. 2185/96 z 11. novembra 1996 o kontrolách a inšpekciách na mieste, vykonávaných Komisiou s cieľom ochrany finančných záujmov Európskych spoločenstiev pred spreneverou a inými podvodmi (18) vykonávať v členských štátoch kontroly a inšpekcie na mieste a v súlade s platnými dohodami o spolupráci a vzájomnej pomoci tiež v tretích krajinách a na pôde medzinárodných organizácií.

Článok 120

Pravidlá verejného obstarávania Svetovej obchodnej organizácie

V prípadoch, na ktoré sa vzťahuje mnohostranná Dohoda o vládnom obstarávaní uzavretá v rámci Svetovej obchodnej organizácie, sú tieto zákazky otvorené aj pre štátnych príslušníkov tých štátov, ktoré uvedenú dohodu ratifikovali, za podmienok v nej stanovených.

HLAVA VI

GRANTY

KAPITOLA 1

Rozsah pôsobnosti a forma grantov

Článok 121

Rozsah pôsobnosti grantov

1.   Granty sú priame finančné príspevky z rozpočtu poskytované ako donácie, ktorými sa financuje:

a)	akcia, ktorá je určená na to, aby pomohla dosiahnuťcieľ politiky Únie;

b)	fungovanie subjektu, ktorý sleduje cieľ všeobecného záujmu Únie, alebo ktorého cieľ je súčasťou politiky Únie a podporuje ju (granty na prevádzku).

Granty sú predmetom buď písomnej dohody, alebo rozhodnutia Komisie, ktoré sa oznámi úspešnému žiadateľovi o grant.

Komisia môže zriadiť bezpečné elektronické systémy na výmenu informácií s príjemcami.

Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 210 prijať delegované akty týkajúce sa podrobného vymedzenia rozsahu pôsobnosti grantov a pravidiel, ktorými sa určí, či sa majú použiť dohody o grante alebo rozhodnutia o grante. Okrem toho je Komisia splnomocnená prijať v súlade s článkom 210 delegované akty týkajúce sa podrobností o elektronickom systéme výmeny informácií vrátane podmienok, za ktorých sa dokumenty predložené prostredníctvom takýchto systémov vrátane dohôd o grante majú považovať za originály a podpísané, a o využívaní rámcových partnerstiev.

2.   Grantmi v zmysle tejto hlavy nie sú:

a)	výdavky na členov a zamestnancov inštitúcií a príspevky určené európskym školám;

b)	verejné zákazky uvedené v článku 101, pomoc vyplatená ako makrofinančná pomoc a rozpočtová podpora;

c)	finančné nástroje, ako aj akciové podiely alebo kapitálová účasť v medzinárodných finančných inštitúciách, akou je Európska banka pre obnovu a rozvoj (EBOR), alebo v špecializovaných subjektoch Únie, akým je Európsky investičný fond (EIF);

d)	príspevky, ktoré Únia platí ako členské poplatky subjektom, ktorých je členom;

e)	výdavky vynakladané v rámci zdieľaného hospodárenia a nepriameho hospodárenia v zmysle článkov 58, 59 a60, pokiaľ nie je uvedené inak v rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na rozpočet subjektov alebo osôb poverených podľa článku 58 ods. 1 písm. c) alebo v dohodách o delegovaní;

f)	príspevky výkonným agentúram uvedeným v článku 62 na základe ich zriaďovacích aktov;

g)	výdavky súvisiace s trhmi rybného hospodárstva uvedené v článku 3 ods. 2 písm. f) nariadenia Rady (ES) č. 1290/2005 z 21. júna 2005 o financovaní spoločnej poľnohospodárskej politiky (19);

h)	úhrada cestovných výdavkov a výdavkov na pobyt, ktoré vznikli osobám pozvaným alebo povereným inštitúciami, alebo prípadne úhrada akýchkoľvek iných náhrad, ktoré im boli vyplatené;

i)	ceny udeľované ako odmeny v rámci súťaží, na ktoré sa vzťahuje prvá časť hlava VII.

3.   Zľavy z úrokovej sadzby a dotácie na záručné poplatky sa považujú za granty za predpokladu, že sa nespájajú v jednom opatrení s finančnými nástrojmi uvedenými v prvej časti hlave VIII.

Takéto zľavy a dotácie podliehajú ustanoveniam tejto hlavy s výnimkou:

a)	zásady spolufinancovania, ako je uvedená v článku 125 ods. 3;

b)	zásady neziskovosti, ako je uvedená v článku 125 ods. 4;

c)	v prípade akcií, ktorých cieľom je posilnenie finančnej spôsobilosti príjemcu alebo vytvorenie zisku, posúdenia finančnej spôsobilosti žiadateľa, ako je uvedená v článku 132 ods. 1.

4.   Každá inštitúcia môže udeľovať granty na komunikačné činnosti, ak z riadne opodstatnených dôvodov nie je vhodné použiť postupy verejného obstarávania.

Článok 122

Príjemcovia

1.   Ak kritériá na udelenie grantu spĺňa niekoľko subjektov a spolu vytvoria jeden subjekt, tento subjekt možno považovať za jediného príjemcu, a to aj v prípade, ak je osobitne zriadený na účely vykonávania akcie, ktorá sa má z grantu financovať.

2.   Na účely tejto hlavy sa za subjekty prepojené s príjemcom považujú tieto subjekty:

a)	subjekty tvoriace príjemcu v súlade s odsekom 1;

b)	subjekty, ktoré spĺňajú kritériá oprávnenosti a nespadajú pod niektorú zo situácií uvedených v článku 131 ods. 4 a sú prepojené s príjemcom, najmä právne alebo kapitálovo, pričom toto prepojenie nie je obmedzené na danú akciu, ani vytvorené výlučne na účel jej vykonávania.

3.   Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 210 prijať delegované akty týkajúce sa minimálneho obsahu dohôd alebo rozhodnutí o grante, najmä ak je grant udelený niekoľkým subjektom, konkrétnych povinností prípadného koordinátora a ostatných príjemcov, uplatniteľného režimu zodpovednosti a podmienok pridania alebo odstránenia príjemcu.

Článok 123

Formy grantov

1.   Granty môžu mať niektorú z týchto foriem:

a)	refundácia určenej časti skutočne vynaložených oprávnených nákladov uvedených v článku 126;

b)	refundácia na základe jednotkových nákladov;

c)	jednorazové platby;

d)	paušálne financovanie;

e)	kombinácia foriem uvedených v písmenách a) až d).

2.   Pri určovaní vhodnej formy grantu sa v čo najväčšej miere zohľadnia záujmy a účtovné metódy potenciálnych príjemcov.

3.   Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 210 prijať delegované akty týkajúce sa pravidiel pre rôzne formy grantov vrátane grantov s nízkou hodnotou.

Článok 124

Jednorázové platby, jednotkové náklady a paušálne financovanie

1.   Bez toho, aby tým boli dotknuté ustanovenia základného aktu, použitie jednorázových platieb, jednotkových nákladov alebo paušálneho financovania sa povolí prostredníctvom rozhodnutia Komisie, ktorým sa zabezpečí dodržanie zásady rovnakého zaobchádzania s príjemcami z rovnakej kategórie akcií alebo pracovných programov.

Ak maximálna suma na grant nepresahuje hodnotu grantu s nízkou hodnotou, povolenie môže vydať zodpovedný povoľujúci úradník.

2.   Povolenie treba doložiť prinajmenšom:

a)	odôvodnením primeranosti takýchto foriem financovania s ohľadom na povahu financovaných akcií alebo pracovných programov, ako aj na riziká nezrovnalostí a podvodov a na náklady na kontrolu;

b)	uvedením nákladov alebo kategórií nákladov pokrytých jednorázovými platbami, jednotkovými nákladmi alebo paušálnym financovaním, z ktorých sú vylúčené neoprávnené náklady podľa platných predpisov Únie;

c)

opisom metód na určenie jednorázových platieb, jednotkových nákladov alebo paušálneho financovania a podmienok, ktorými sa náležite zabezpečí súlad so zásadami neziskovosti a spolufinancovania a zabráni dvojitej úhrade nákladov. Tieto metódy sú založené na: i) štatistických údajoch alebo podobných objektívnych prostriedkoch; alebo ii) individuálnom prístupe k príjemcom na základe potvrdených alebo overiteľných minulých údajov príjemcu alebo na základe obvyklých postupov nákladového účtovníctva príjemcu.

3.   Ak sa povolí použitie obvyklých postupov nákladového účtovníctva príjemcu, zodpovedný povoľujúci úradník môže zhodnotiť súlad týchto postupov s podmienkami uvedenými v odseku 2 ex ante alebo prostredníctvom vhodnej stratégie kontrol ex post.

Ak bol potvrdený súlad obvyklých postupov nákladového účtovníctva príjemcu s podmienkami uvedenými v odseku 2 ex ante, výška jednorázových platieb, jednotkových nákladov alebo paušálneho financovania určená uplatnením týchto postupov sa nespochybní prostredníctvom kontrol ex post.

Zodpovedný povoľujúci úradník môže usúdiť, že obvyklé postupy nákladového účtovníctva príjemcu sú v súlade s podmienkami uvedenými v odseku 2, ak sú akceptované vnútroštátnymi orgánmi v rámci porovnateľných systémov financovania.

4.   V rozhodnutí alebo dohode o grante môže byť povolené alebo nariadené financovanie nepriamych nákladov príjemcu vo forme paušálnych sadzieb až do výšky 7 % celkových oprávnených priamych nákladov na akciu s výnimkou prípadov, keď príjemca dostáva grant na prevádzku financovaný z rozpočtu. Maximálna výška 7 % sa môže prekročiť na základe odôvodneného rozhodnutia Komisie.

5.   Vlastníci MSP a iné fyzické osoby, ktoré nedostávajú mzdu, môžu vykázať oprávnené náklady na zamestnancov za prácu vykonanú v rámci akcie alebo pracovného programu na základe jednotkových nákladov určených rozhodnutím Komisie.

6.   Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 210 prijať delegované akty týkajúce sa podrobných pravidiel, pokiaľ ide o jednorazové platby, jednotkové náklady a paušálne financovanie.

KAPITOLA 2

Zásady

Článok 125

Všeobecné zásady vzťahujúce sa na granty

1.   Granty podliehajú zásadám transparentnosti a rovnakého zaobchádzania.

2.   Bez toho, aby bol dotknutý článok 130, sa granty nemôžu kumulovať ani udeľovať so spätnou platnosťou.

3.   Granty zahŕňajú spolufinancovanie bez toho, aby boli dotknuté osobitné pravidlá stanovené v druhej časti hlave IV.

Ak sa v tomto nariadení nestanovuje inak, pravidlá, ktorými sa riadia politické strany na európskej úrovni, ako aj pravidlá ich financovania sú stanovené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2004/2003 zo 4. novembra 2003 o štatúte a financovaní politických strán na európskej úrovni. (20).

4.   Účelom ani účinkom grantu nie je dosiahnutie zisku v rámci akcie alebo pracovného programu realizovaných príjemcom (zásada neziskovosti).

Prvý pododsek sa nevzťahuje na:

a)	akcie, ktorých cieľom je posilnenie finančnej spôsobilosti príjemcu alebo akcie, ktoré vytvárajú príjem s cieľom zabezpečiť svoju kontinuitu po období financovania z Únie stanovenom v rozhodnutí alebo dohode o grante;

b)	študijné, výskumné ani odborné štipendiá vyplatené fyzickým osobám;

c)	inú priamu podporu vyplácanú najodkázanejším fyzickým osobám, ako sú nezamestnané osoby a utečenci;

d)	granty na základe paušálnych a/alebo jednorázových platieb a/alebo jednotkových nákladov v prípade, že spĺňajú podmienky stanovené v článku 124 ods. 2;

e)	granty s nízkou hodnotou.

V prípade dosiahnutia zisku je Komisia oprávnená vymáhať percentuálny podiel zisku zodpovedajúci príspevku Únie na oprávnené náklady, ktoré príjemca skutočne vynaložil na realizáciu akcie alebo pracovného programu.

5.   Na účely tejto hlavy sa zisk vymedzuje ako prebytok výnosov nad oprávnenými nákladmi, ktoré vznikli príjemcovi, keď sa predkladá žiadosť o platbu zostatku.

Výnosy uvedené v prvom pododseku sú obmedzené na príjmy plynúce z akcie alebo pracovného programu, ako aj finančné príspevky osobitne vyčlenené darcami na financovanie oprávnených nákladov.

V prípade grantu na prevádzku sa sumy určené na vytváranie rezerv neberú do úvahy na účely overenia súladu so zásadou neziskovosti.

6.   Ak politická strana na úrovni Únie vykáže ku koncu rozpočtového roka, v ktorom jej bol poskytnutý grant na prevádzku, prebytok príjmov nad výdavkami, časť tohto prebytku zodpovedajúca maximálne 25 % celkových príjmov za daný rok sa môže odchylne od zásady neziskovosti stanoveného v odseku 4 preniesť do nasledujúceho roka pod podmienkou, že sa použije do konca prvého štvrťroka tohto nasledujúceho roka.

Na účely overenia dodržiavania zásady neziskovosti sa nezapočítavajú vlastné zdroje, najmä donácie a členské poplatky získané počas ročného pôsobenia politickej strany na úrovni Únie, ktoré presahujú 15 % oprávnených nákladov, ktoré má znášať príjemca.

Druhý pododsek sa neuplatňuje v prípade, že finančné rezervy politickej strany na úrovni Únie prevyšujú 100 % jej priemerných ročných príjmov.

7.   Granty sa môžu udeliť bez výzvy na predkladanie návrhov EIB alebo Európskemu investičnému fondu na akcie v oblasti technickej pomoci. V takýchto prípadoch sa neuplatňuje článok 131 ods. 2 až 5 a článok 132 ods. 1.

8.   Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 210 prijať delegované akty, ktorými sa dopĺňajú všeobecné zásady vzťahujúce sa na granty vrátane zásady neziskovosti a zásady spolufinancovania. Okrem toho je Komisia splnomocnená prijať v súlade s článkom 210 delegované akty týkajúce sa vymedzenia technickej pomoci.

Článok 126

Oprávnené náklady

1.   Granty nesmú presiahnuť celkový strop vyjadrený v absolútnej hodnote, ktorý sa stanovuje na základe odhadovaných oprávnených nákladov.

Granty neprekročia oprávnené náklady.

2.   Oprávnené náklady sú náklady, ktoré skutočne vznikli príjemcovi grantu a ktoré spĺňajú všetky tieto kritériá:

a)	vznikli počas trvania akcie alebo pracovného programu s výnimkou nákladov súvisiacich so záverečnými správami a osvedčeniami o audite;

b)	sú uvedené v odhadovanom celkovom rozpočte akcie alebo pracovného programu;

c)	sú nevyhnutné na realizáciu akcie alebo pracovného programu, ktoré sú predmetom grantu;

d)	sú identifikovateľné a overiteľné predovšetkým tak, že sú zaznamenané v účtovných záznamoch príjemcu a stanovené v súlade s platnými účtovnými štandardmi krajiny, v ktorej je príjemca usadený, a v súlade s obvyklými postupmi nákladového účtovníctva príjemcu;

e)	spĺňajú požiadavky platných daňových predpisov a predpisov v oblasti sociálneho zabezpečenia;

f)	sú primerané, opodstatnené a spĺňajú zásady riadneho finančného hospodárenia, najmä pokiaľ ide o hospodárnosť a efektívnosť.

3.   Vo výzvach na predkladanie návrhov sa určia kategórie nákladov, ktoré sa považujú za oprávnené na financovanie Úniou.

Bez toho, aby bol dotknutý základný akt, a dodatočne k odseku 2, nasledujúce kategórie nákladov sú oprávnené, pokiaľ ich zodpovedný povoľujúci úradník vyhlási za oprávnené v rámci výzvy na predkladanie návrhov:

a)	náklady súvisiace so zábezpekou na predbežné financovanie, ktorú skladá príjemca grantu, ak uvedenú zábezpeku v súlade s článkom 134 ods. 1 vyžaduje zodpovedný povoľujúci úradník;

b)	náklady týkajúce sa externých auditov, ak takéto audity vyžaduje zodpovedný povoľujúci úradník na účely doloženia žiadostí o platbu;

c)

daň z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) v prípade, že nie je vratná v zmysle platných vnútroštátnych právnych predpisov o DPH a platí ju príjemca iný ako nezdaniteľná osoba, ako sa vymedzuje v článku 13 ods. 1 prvom pododseku smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (21);

d)	amortizačné náklady pod podmienkou, že príjemcovi skutočne vznikli;

e)	náklady na mzdy pracovníkov vnútroštátnych správnych orgánov v miere, v akej sa týkajú nákladov na činnosti, ktoré by príslušný verejný orgán nevykonal, ak by predmetný projekt nebol realizovaný.

4.   Náklady, ktoré vznikli subjektom pridruženým k príjemcovi, ako sú opísané v článku 122, môže povoľujúci úradník zodpovedný v rámci výzvy na predkladanie návrhov akceptovať ako oprávnené. V takomto prípade sa kumulatívne uplatňujú tieto podmienky:

a)	dotknuté subjekty sú uvedené v dohode alebo rozhodnutí o grante;

b)	dotknuté subjekty dodržiavajú pravidlá, ktoré sa vzťahujú na príjemcu v zmysle dohody alebo rozhodnutia o grante, pokiaľ ide o oprávnenosť nákladov a práva Komisie, úradu OLAF a Dvora audítorov v oblasti kontroly a auditu.

5.   Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 210 prijať delegované akty týkajúce sa podrobnejšieho vymedzenia oprávnených nákladov.

Článok 127

Spolufinancovanie v materiálnej forme

1.   Na účely výpočtu zisku vytvoreného grantom sa neberie do úvahy spolufinancovanie vo forme materiálnych príspevkov.

2.   Zodpovedný povoľujúci úradník môže akceptovať materiálne príspevky ako spolufinancovanie, ak to považuje za potrebné a vhodné. V prípade, keď sa spolufinancovanie v materiálnej forme ponúka na podporu grantov s nízkou hodnotou a zodpovedný povoľujúci úradník sa rozhodol zamietnuť ho, odôvodní, prečo je nepotrebné alebo nevhodné.

Takéto príspevky neprekročia:

a)	buď náklady skutočne vzniknuté tretím stranám a náležite preukázané účtovnými dokladmi;

b)	alebo – ak takéto doklady nejestvujú – náklady zodpovedajúce nákladom bežne akceptovaným na danom trhu.

Materiálne príspevky sa v odhadovanom rozpočte uvádzajú samostatne, aby odrážal celkové zdroje vyčlenené na akciu. Ich jednotková hodnota sa uvádza v predbežnom rozpočte a nepodlieha ďalším zmenám.

Materiálne príspevky sú v súlade s vnútroštátnymi predpismi v oblasti daní a sociálneho zabezpečenia.

Článok 128

Transparentnosť

1.   Granty sú predmetom pracovného programu, ktorý sa uverejní pred jeho vykonávaním.

Tento pracovný program sa plní prostredníctvom uverejňovania výziev na predkladanie návrhov s výnimkou riadne odôvodnených výnimočných a naliehavých prípadov alebo prípadov, keď charakter príjemcu alebo akcie nedáva pri danej akcii žiadnu inú možnosť, alebo prípadov, keď je príjemca určený v základnom akte.

Prvý pododsek sa nevzťahuje na pomoc v rámci krízového riadenia, operácie civilnej ochrany alebo operácie humanitárnej pomoci.

2.   Vo výzvach na predkladanie návrhov sa určí plánovaný dátum, do ktorého musia byť všetci žiadatelia informovaní o výsledku hodnotenia ich žiadosti, a predbežný dátum podpísania dohôd o grantoch alebo oznámenia rozhodnutí o grantoch.

Uvedené dátumy sa stanovia na základe týchto lehôt:

a)	na informovanie všetkých uchádzačov o výsledku hodnotenia ich žiadosti maximálne šesť mesiacov od konečného termínu na podanie úplných návrhov;

b)	na podpísanie dohôd o grante alebo oznámenie rozhodnutí o grante maximálne tri mesiace odo dňa informovania žiadateľov, ktorí uspeli.

Uvedené lehoty sa môžu upraviť tak, aby zohľadňovali akýkoľvek čas potrebný na dosiahnutie súladu s osobitnými postupmi, ktoré sa môžu vyžadovať podľa základného aktu v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (22), a môžu byť prekročené vo výnimočných, riadne odôvodnených prípadoch, najmä pri zložitých akciách, kde je veľké množstvo návrhov alebo oneskorenia, ktoré možno pripísať žiadateľom.

Povoľujúci úradník vymenovaný delegovaním vo svojej výročnej správe informuje o priemerných časoch, v ktorých boli žiadatelia informovaní, a v ktorých boli podpísané dohody o grante alebo oznámené rozhodnutia o grante. V prípade prekročenia lehôt uvedených v druhom pododseku povoľujúci úradník vymenovaný delegovaním uvedie dôvody, a ak prekročenie nie je riadne odôvodnené v súlade s tretím pododsekom, navrhne nápravné opatrenie.

3.   Všetky granty udelené v priebehu rozpočtového roka sa každoročne uverejňujú v súlade s článkom 35 ods. 2 a 3.

4.   Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 210 prijať delegované akty týkajúce sa podrobných pravidiel, pokiaľ ide o požiadavky týkajúce sa pracovného programu, obsahu výziev na predkladanie návrhov, výnimiek z výziev na predkladanie návrhov, informácií pre žiadateľov a zverejňovania ex post.

Článok 129

Zásada nekumulácie

1.   Ak nie je v príslušných základných aktoch ustanovené inak, každému príjemcovi sa na každú akciu môže z rozpočtu udeliť iba jeden grant.

Jednému príjemcovi sa môže za jeden rozpočtový rok z rozpočtu udeliť iba jeden grant na prevádzku.

Žiadateľ bezodkladne informuje povoľujúcich úradníkov o akýchkoľvek viacnásobných žiadostiach a viacnásobných grantoch, ktoré sa týkajú tej istej akcie alebo toho istého pracovného programu.

Tie isté náklady sa z rozpočtu nemôžu za žiadnych okolností financovať dvakrát.

2.   Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 210 prijať delegované akty týkajúce sa podrobných pravidiel, pokiaľ ide o zásadu nekumulácie udeľovania grantov.

Článok 130

Zásada neretroaktivity

1.   Na už začatú akciu sa grant môže udeliť pod podmienkou, že žiadateľ je schopný preukázať potrebu začať akciu pred podpísaním dohody o grante alebo pred oznámením rozhodnutia o grante.

V takom prípade nesmeli náklady oprávnené na financovanie vzniknúť pred dňom podania žiadosti o grant, s výnimkou riadne odôvodnených výnimočných prípadov ustanovených v základnom akte alebo s výnimkou mimoriadne naliehavých prípadov týkajúcich sa pomoci v rámci krízového riadenia, operácií civilnej ochrany a operácií humanitárnej pomoci alebo situácií hroziaceho alebo bezprostredného nebezpečenstva, ktoré môžu prerásť do ozbrojeného konfliktu alebo destabilizovať krajinu, pričom včasná účasť Únie by mala veľký význam z hľadiska podpory predchádzania konfliktom.

Žiadny grant sa nemôže udeliť so spätnou platnosťou na akcie, ktoré už boli skončené.

Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 210 prijať delegované akty týkajúce sa podrobných pravidie, pokiaľ ide o zásadu neretroaktivity.

2.   V prípade grantov na prevádzku sa do šiestich mesiacov od začiatku rozpočtového roka príjemcu podpíše dohoda o grante alebo oznámi rozhodnutie o grante. Náklady oprávnené na financovanie nemôžu vzniknúť pred tým, ako bola podaná žiadosť o grant, a ani pred začiatkom rozpočtového roka príjemcu.

KAPITOLA 3

Postup udeľovania

Článok 131

Žiadosti o grant

1.   Žiadosti o grant sa podávajú písomne, čo vo vhodných prípadoch zahŕňa aj zabezpečený elektronický formát.

Komisia zabezpečí v prípadoch, v ktorých to považuje za uskutočniteľné, možnosť podávania žiadostí o grant online.

2.   Žiadosti o grant spĺňajú podmienky, ak ich podali:

a)	právnické osoby; alebo

b)	fyzické osoby, pokiaľ si to vyžaduje povaha alebo charakteristické črty akcie alebo cieľa, ktorý žiadateľ sleduje.

Na účely písmena a) prvého pododseku žiadosti o grant môžu spĺňať podmienky, ak ich podali subjekty, ktoré nemajú právnu subjektivitu podľa príslušných vnútroštátnych právnych predpisov, pod podmienkou, že ich zástupcovia majú právomoc uskutočňovať právne úkony v mene týchto subjektov a poskytujú rovnakú záruku ochrany finančných záujmov Únie, ako poskytujú právnické osoby.

3.   V žiadosti sa uvádza právny status žiadateľa a preukazuje sa jeho finančná a operačná spôsobilosť realizovať navrhovanú akciu alebo pracovný program.

Na tento účel žiadateľ predloží čestné vyhlásenie a v prípade grantov iných ako granty s nízkou hodnotou všetky doklady, ktoré požaduje zodpovedný povoľujúci úradník na základe hodnotenia rizík. Potrebné dokumenty sa uvedú vo výzve na predkladanie návrhov.

Overovanie finančnej spôsobilosti sa nevzťahuje na fyzické osoby poberajúce štipendiá, najodkázanejšie fyzické osoby poberajúce priamu podporu, verejnoprávne subjekty či medzinárodné organizácie. Zodpovedný povoľujúci úradník môže v závislosti od hodnotenia rizík zrušiť povinnosť overovať operačnú spôsobilosť verejnoprávnych subjektov alebo medzinárodných organizácií.

4.   Článok 106 ods. 1 a články 107, 108 a 109 sa vzťahujú aj na žiadateľov o grant. Žiadatelia musia osvedčením preukázať, že sa nenachádzajú v žiadnej zo situácií uvedených v daných článkoch. Zodpovedný povoľujúci úradník však nevyžaduje takéto osvedčenie v týchto prípadoch:

a)	granty s nízkou hodnotou;

b)	takéto osvedčenie bolo nedávno predložené v rámci iného postupu udeľovania grantov.

5.   Zodpovedný povoľujúci úradník môže v súlade s článkom 109 žiadateľom uložiť správne a peňažné sankcie, ktoré sú účinné, primerané a odrádzajúce.

Tieto sankcie sa môžu uložiť aj príjemcom, ktorí pri podaní žiadosti alebo počas čerpania grantu uviedli nepravdivé vyhlásenia pri poskytovaní informácií, ktoré požadoval zodpovedný povoľujúci úradník, alebo tieto informácie neposkytli vôbec.

6.   Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 210 prijať delegované akty týkajúce sa podrobných pravidiel, pokiaľ ide o opatrenia týkajúce sa žiadostí o grant, dôkazov o tom, že na žiadateľa sa nevzťahuje vylúčenie, žiadateľov bez právnej subjektivity, právnických osôb tvoriacich jedného žiadateľa, peňažných a správnych sankcií, kritérií oprávnenosti a grantov s nízkou hodnotou.

Článok 132

Podmienky účasti a kritériá na vyhodnotenie návrhov

1.   Podmienky účasti oznámené vopred vo výzve na predkladanie návrhov umožňujú posúdiť schopnosť žiadateľa dokončiť navrhovanú akciu alebo pracovný program.

2.   Kritériá na vyhodnotenie návrhov oznámené vopred vo výzve na predkladanie návrhov umožňujú hodnotiť kvalitu predložených návrhov vzhľadom na stanovené ciele a priority.

3.   Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 210 prijať delegované akty týkajúce sa podrobných pravidiel, pokiaľ ide o podmienky účasti a kritériá na vyhodnotenie návrhov.

Článok 133

Postup hodnotenia

1.   Návrhy sa vyhodnotia na základe vopred oznámených podmienok účasti a kritérií na vyhodnotenie návrhov s cieľom určiť, ktoré návrhy možno financovať.

2.   Zodpovedný povoľujúci úradník na základe vyhodnotenia stanoveného v odseku 1 vypracuje zoznam príjemcov a schválených súm.

3.   Zodpovedný povoľujúci úradník písomne informuje žiadateľov o rozhodnutí vo veci ich žiadosti. Ak požadovaný grant nie je udelený, dotknutá inštitúcia uvedie dôvody zamietnutia žiadosti, najmä s odkazom na podmienky účasti a kritériá na vyhodnotenie návrhov.

4.   Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 210 prijať delegované akty týkajúce sa podrobných pravidiel hodnotenia a udeľovania grantov a informovania žiadateľov.

KAPITOLA 4

Vyplatenie a kontrola

Článok 134

Zábezpeka na predbežné financovanie

1.   Zodpovedný povoľujúci úradník môže v prípade, že to považuje za vhodné a primerané, v jednotlivých prípadoch a na základe analýzy rizík požiadať príjemcu, aby vopred zložil zábezpeku s cieľom obmedziť finančné riziká spojené s vyplatením predbežného financovania.

2.   Bez ohľadu na odsek 1 sa zábezpeka nepožaduje v prípade grantov s nízkou hodnotou.

3.   Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 210 prijať delegované akty týkajúce sa podrobných pravidiel, pokiaľ ide o zábezpeku na predbežné financovanie.

Článok 135

Vyplatenie grantu a kontrola

1.   Bez toho, aby boli dotknuté následné kontroly dotknutou inštitúciou, ktoré sa musia vykonať včas, sa konečná suma grantu nestanoví dovtedy, kým zodpovedný povoľujúci úradník neschváli záverečné správy a účtovnú závierku.

2.   Ak sa preukáže, že v priebehu postupu udeľovania grantu došlo k závažným chybám, nezrovnalostiam alebo podvodu, zodpovedný povoľujúci úradník postup pozastaví a môže prijať akékoľvek potrebné opatrenia vrátane zrušenia daného postupu. Zodpovedný povoľujúci úradník bezodkladne informuje úrad OLAF o prípadoch podozrenia z podvodu.

3.   Ak sa po udelení grantu preukáže, že pri postupe udelenia alebo čerpania grantu došlo k závažným chybám, nezrovnalostiam, podvodu alebo porušeniu povinností, zodpovedný povoľujúci úradník môže v závislosti od etapy postupu a za predpokladu, že žiadateľ alebo príjemca dostal príležitosť na vyjadrenie pripomienok:

a)	odmietnuť podpísanie dohody o grante alebo oznámenie rozhodnutia o grante;

b)	pozastaviť čerpanie grantu; alebo

c)	podľa potreby vypovedať dohodu o grante alebo zrušiť rozhodnutie o grante.

4.   Ak je možné takéto chyby, nezrovnalosti alebo podvod pripísať príjemcovi alebo ak príjemca porušil povinnosti, ktoré mu vyplývajú z dohody alebo rozhodnutia o grante, zodpovedný povoľujúci úradník môže okrem toho znížiť výšku grantu alebo vymôcť sumy vyplatené neoprávnene v rámci dohody alebo rozhodnutia o grante v pomere k závažnosti chýb, nezrovnalostí alebo podvodu alebo porušenia povinností, a to za predpokladu, že príjemca dostal príležitosť na vyjadrenie pripomienok.

5.   Ak kontroly alebo audity preukážu systémové alebo opakujúce sa chyby, nezrovnalosti, podvod alebo porušenie povinností, ktoré možno pripísať príjemcovi a ktoré majú významný dosah na viaceré granty udelené uvedenému príjemcovi za podobných podmienok, zodpovedný povoľujúci úradník môže pozastaviť čerpanie všetkých príslušných grantov, alebo podľa potreby vypovedať príslušné dohody o grante s uvedeným príjemcom alebo zrušiť rozhodnutia o grante pre uvedeného príjemcu, a to v pomere k závažnosti chýb, nezrovnalostí, podvodu alebo porušenia povinností, za predpokladu, že príjemca dostal príležitosť na vyjadrenie pripomienok.

Zodpovedný povoľujúci úradník môže okrem toho po námietkovom konaní znížiť granty alebo vymôcť neoprávnene vyplatené sumy vo vzťahu k všetkým grantom dotknutým systémovými alebo opakujúcimi sa chybami, nezrovnalosťami, podvodom alebo porušením povinností uvedenými v prvom pododseku, ktorých audit možno uskutočniť v súlade s dohodami alebo rozhodnutiami o grante.

6.   Zodpovedný povoľujúci úradník určí sumy, ktoré sa majú znížiť alebo vymôcť, vždy, keď je to možné a uskutočniteľné, na základe nákladov nenáležite vyhlásených za oprávnené za každý príslušný grant, a to po akceptácii revidovaných finančných výkazov predložených príjemcom.

7.   Ak nie je možné alebo uskutočniteľné presné vyčíslenie výšky neoprávnených nákladov za každý príslušný grant, sumy, ktoré sa majú znížiť alebo vymôcť, sa môžu určiť extrapoláciou miery zníženia alebo vymoženia uplatnenou na granty, v prípade ktorých sa preukázali systémové alebo opakujúce sa chyby či nezrovnalosti, alebo, ak neoprávnené náklady nemôžu slúžiť ako základ pre určenie súm, ktoré sa majú znížiť alebo vymôcť, uplatnením paušálnej sadzby, a to pri zohľadnení zásady proporcionality. Príjemcovi sa poskytne možnosť predložiť pripomienky týkajúce sa extrapolačnej metódy alebo paušálnej sadzby, ktorá sa má uplatniť, a navrhnúť riadne odôvodnenú alternatívnu metódu alebo sadzbu pred tým, ako sa zníženie alebo vymoženie vykoná.

8.   Komisia zabezpečí rovnaké zaobchádzanie s príjemcami programu, najmä ak je vykonávaný niekoľkými zodpovednými povoľujúcimi úradníkmi.

Príjemcovia sa v súlade s článkom 91c informujú o prostriedkoch na spochybnenie rozhodnutí prijatých podľa odsekov 3, 4, 5, 6 a 7 tohto článku.

9.   Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 210 prijať delegované akty týkajúce sa podrobných pravidiel vyplácania grantov a kontroly vrátane pravidiel týkajúcich sa dokladov a pozastavenia a zníženia grantov.

Článok 136

Obdobia uchovávania záznamov

1.   Príjemcovia uchovávajú záznamy, doklady, štatistické záznamy a iné záznamy týkajúce sa grantu päť rokov po vyplatení zostatku a tri roky v prípade grantov s nízkou hodnotou.

2.   Záznamy týkajúce sa auditov, odvolaní, sporov alebo presadzovania nárokov vyplývajúcich z realizácie projektu sa uchovávajú, kým tieto audity, odvolania, spory alebo nároky neboli vyriešené.

KAPITOLA 5

Vykonávanie

Článok 137

Vykonávacie zmluvy a finančná podpora tretích strán

1.   Ak si realizácia akcie alebo pracovného programu vyžaduje, aby sa tretím stranám poskytla finančná podpora, príjemca môže túto podporu poskytnúť, ak sú splnené tieto podmienky:

a)	zodpovedný povoľujúci úradník pred udelením grantu overil, či príjemca ponúka primerané záruky, pokiaľ ide o vrátenie dlžných súm Komisii;

b)	podmienky poskytnutia tejto podpory sú presne vymedzené v rozhodnutí alebo v dohode o grante medzi príjemcom a Komisiou tak, aby sa príjemcovi neponechal priestor na voľné uváženie;

c)	ide o nízke sumy, okrem prípadu, keď je finančná podpora primárnym cieľom akcie.

2.   V každom rozhodnutí alebo dohode o grante sa vyslovene stanoví, že Komisia a Dvor audítorov vykonávajú svoju právomoc kontroly týkajúcu sa dokumentov, priestorov a informácií vrátane informácií uchovávaných na elektronických médiách vo vzťahu ku všetkým tretím stranám, ktoré získali finančné prostriedky Únie.

3.   Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 210 prijať delegované akty týkajúce sa podrobných pravidiel, pokiaľ ide o vykonávacie zmluvy a finančnú podporu tretích strán.

HLAVA VII

CENY

Článok 138

Všeobecné pravidlá

1.   Ceny musia byť v súlade so zásadami transparentnosti a rovnakého zaobchádzania a podporujú dosahovanie cieľov politík Únie.

2.   Na tento účel ceny podliehajú pracovnému programu, ktorý sa uverejní pred jeho vykonávaním. Pracovný program sa realizuje prostredníctvom uverejňovania súťaží.

Súťaže o ceny s jednotkovou hodnotou vo výške 1 000 000 EUR a viac sa môžu vyhlásiť iba v prípade, že sa uvádzajú vo výkazoch alebo akomkoľvek inom príslušnom dokumente uvedenom v článku 38 ods. 3 písm. e).

V pravidlách súťaže sa stanovujú aspoň podmienky účasti vrátane kritérií vylúčenia stanovených v článku 106 ods. 1 a článkoch 107, 108 a 109, kritériá pre udelenie ceny, výška ceny a podmienky vyplatenia.

Ceny sa nesmú udeľovať priamo bez uskutočnenia súťaže a každoročne sa uverejňujú v súlade s článkom 35 ods. 2 a 3.

3.   Súťažné príspevky hodnotí porota zložená z expertov na základe zverejnených pravidiel súťaže.

Ceny potom udeľuje zodpovedný povoľujúci úradník na základe hodnotenia poskytnutého porotou zloženou z expertov, ktorí majú na základe posúdenia kvality súťažných príspevkov možnosť rozhodnúť, či odporučia udelenie cien.

4.   Výška ceny nie je závislá od nákladov, ktoré vznikli víťazovi.

5.   Ak si vykonanie akcie alebo pracovného programu vyžaduje, aby ceny dal tretím stranám príjemca grantu Únie, tento príjemca môže takéto ceny dať za predpokladu, že v rozhodnutí alebo dohode o grante medzi príjemcom a Komisiou je striktne vymedzený minimálny obsah pravidiel súťaže, ako sa uvádza v odseku 2, pričom neexistuje žiadny priestor na rozhodovanie podľa vlastného uváženia.

6.   Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 210 prijať delegované akty týkajúce sa podrobných pravidiel, pokiaľ ide o ceny vrátane plánovania, pravidiel súťaže, zverejňovania ex post, hodnotenia, informovania a oznamovania víťazov.

HLAVA VIII

FINANČNÉ NÁSTROJE

Článok 139

Rozsah pôsobnosti

1.   Finančné nástroje sa schvaľujú prostredníctvom základného aktu.

Bez ohľadu na prvý pododsek sa finančné nástroje môžu v riadne odôvodnených prípadoch zriaďovať bez toho, aby boli schválené prostredníctvom základného aktu, a to za predpokladu, že takéto nástroje sú zahrnuté v rozpočte v súlade s článkom 49 ods. 1 písm. e).

2.   Ak sa podpora Únie poskytuje prostredníctvom finančných nástrojov a spája sa v jednom opatrení s prvkami priamo súvisiacimi s finančnými nástrojmi zameranými na tých istých konečných prijímateľov vrátane technickej pomoci, zvýhodnenej úrokovej sadzby a dotovaných poplatkov za záruky, táto hlava sa vzťahuje na všetky prvky uvedeného opatrenia.

3.   Ak sa finančné nástroje spájajú s grantmi financovanými z rozpočtu v rámci prvej časti hlavy VI, v prípade prvkov priamo nesúvisiacich s finančnými nástrojmi sa vedú oddelené záznamy za každý zdroj financovania.

4.   Komisia môže implementovať finančné nástroje v rámci priameho alebo nepriameho hospodárenia, podľa toho ako sa stanovuje v základnom akte, a to zverením úloh subjektom podľa článku 58 ods. 1 písm. c) bodov ii), iii), v) a vi).

Subjekty poverené podľa článku 58 ods. 1 písm. c) bodov ii), iii), v) a vi) môžu pri vykonávaní finančných nástrojov v rámci svojej zodpovednosti ďalej zveriť časť úloh vykonávania finančným sprostredkovateľom za predpokladu, že tieto subjekty zaistia, aby finanční sprostredkovatelia spĺňali kritéria stanovené v článku 140 ods. 1, 3 a 5. Finanční sprostredkovatelia sa vyberú na základe otvorených, transparentných, primeraných a nediskriminačných postupov, ktoré bránia vzniku konfliktu záujmov.

Komisia naďalej zodpovedá za zaistenie toho, aby bol vykonávací rámec pre finančné nástroje v súlade so zásadou riadneho finančného hospodárenia a podporoval dosiahnutie stanovených cieľov politík, ktoré sú merateľné z hľadiska výstupov a výsledkov, v stanovenom čase. Komisia je zodpovedná za implementáciu finančných nástrojov bez toho, aby bola dotknutá zákonná a zmluvná zodpovednosť poverených subjektov, a to v súlade s platnými právnymi predpismi.

5.   V prípade finančných nástrojov vykonávaných v rámci zdieľaného hospodárenia s členskými štátmi sa ustanovenia vzťahujúce sa na tieto nástroje vrátane pravidiel týkajúcich sa príspevkov do finančných nástrojov riadených priamo alebo nepriamo v súlade s touto hlavou stanovia v nariadeniach, ktoré sa uvádzajú v článku 175.

6.   Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 210 prijať delegované akty týkajúce sa podrobných pravidiel, pokiaľ ide o finančné nástroje vrátane výberu subjektov poverených vykonávaním finančných nástrojov, obsahu dohôd o delegovaní, nákladov a poplatkov súvisiacich s riadením, osobitných pravidiel pre zverenecké účty, priameho vykonávania finančných nástrojov a výberu manažérov, finančných sprostredkovateľov a konečných prijímateľov.

Článok 140

Zásady a podmienky vzťahujúce sa na finančné nástroje

1.   Finančné nástroje sa používajú v súlade so zásadami riadneho finančného hospodárenia, transparentnosti, proporcionality, nediskriminácie, rovnakého zaobchádzania a subsidiarity a v súlade s ich cieľmi a prípadne trvaním stanovenými v základnom akte pre tieto finančné nástroje.

2.   Finančné nástroje spĺňajú nasledujúce:

a)	riešia zlyhania trhu alebo suboptimálne investičné situácie, ktoré preukázali finančnú životaschopnosť, ale nevedú k dostatočnému financovaniu z trhových zdrojov;

b)	doplnkovosť: finančné nástroje nemajú za cieľ nahradiť nástroje členského štátu, súkromné financovanie alebo inú finančnú intervenciu Únie;

c)	nenarúšanie hospodárskej súťaže na vnútornom trhu a súlad s pravidlami štátnej pomoci;

d)	pákový efekt: príspevok Únie k finančnému nástroju má za cieľ mobilizovať celkové investície prekračujúce veľkosť príspevku Únie podľa vopred definovaných ukazovateľov;

e)

zosúladenie záujmov: Komisia pri implementácii finančných nástrojov zabezpečuje existenciu spoločného záujmu na dosiahnutí cieľov politík definovaných pre daný finančný nástroj, ktorý môžu podporiť opatrenia ako spoluinvestovanie, požiadavky na zdieľanie rizika alebo finančné stimuly, a zároveň predchádza konfliktom záujmov s inými činnosťami povereného subjektu;

f)	finančné nástroje sa zriaďujú na základe hodnotenia ex ante vrátane hodnotenia možného opätovného použitia dodatočných zdrojov uvedených v odseku 8 písm. f).

3.   Rozpočtové výdavky spojené s finančným nástrojom a finančný záväzok Únie v nijakom prípade neprekročia sumu príslušného rozpočtového záväzku, ktorý bol v súvislosti s ním vytvorený, čím sa vylúčia podmienené záväzky rozpočtu.

4.   Subjekty poverené podľa článku 58 ods. 1 písm. c) bodov ii), iii), v) a vi) a všetci finanční sprostredkovatelia, ktorí boli vybraní ako účastníci realizácie finančných operácií v rámci finančného nástroja, musia spĺňať príslušné normy a uplatniteľné právne predpisy týkajúce sa predchádzania praniu špinavých peňazí, boja proti terorizmu a daňových podvodov. Na účely implementácie finančných nástrojov v súlade s touto hlavou nesmú byť subjekty poverené podľa článku 58 ods. 1 písm. c) bodov ii), iii), v) a vi) zriadené a nesmú udržiavať obchodné vzťahy so subjektmi zriadenými na územiach, ktorých jurisdikcie nespolupracujú s Úniou pri uplatňovaní medzinárodne dohodnutých daňových noriem a transponujú takéto požiadavky do svojich zmlúv s vybranými finančnými sprostredkovateľmi.

5.   Subjekty poverené podľa článku 58 ods. 1 písm. c) bodov ii), iii), v) a vi), finanční sprostredkovatelia uvedení v odseku 4 tohto článku zapojení do riadenia finančných nástrojov Únie a koneční prijímatelia podpory Únie podľa tejto hlavy poskytnú Dvoru audítorov všetky prostriedky a informácie, ktoré Dvor audítorov považuje za potrebné na plnenie svojej úlohy, a to v súlade s článkom 161.

Na podporu Únie podľa tejto hlavy sa vzťahuje nariadenie (EURATOM, ES) č. 2185/96 a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1073/1999 z 25. mája 1999 o vyšetrovaniach vykonávaných Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF) (23).

6.   Sumy zodpovedajúce aspoň príspevku Únie, alebo ich prípadné násobky sa použijú na dosiahnutie konkrétnych cieľov politík, ktoré sa sledujú prostredníctvom finančného nástroja, a nevytvárajú neoprávnené výhody, najmä v podobe neoprávnených dividend alebo zisku pre tretie strany.

Bez toho, aby boli dotknuté osobitné predpisy platné v jednotlivých odvetviach týkajúce sa zdieľaného hospodárenia, príjmy vrátane dividend, kapitálových ziskov, poplatkov za záruky a úrokov z úverov a súm na zvereneckých účtoch vrátené Komisii alebo na zverenecké účty otvorené pre finančné nástroje, a ktoré sa vzťahujú k podpore z rozpočtu v rámci finančného nástroja, sa zapíšu do rozpočtu po odpočítaní nákladov a poplatkov súvisiacich s riadením.

Anuity vrátane kapitálových splátok, prostriedkov uvoľnených zo záruk a splátok istín úverov vrátených Komisii alebo na zverenecké účty otvorené pre finančné nástroje, a ktoré sa vzťahujú k podpore z rozpočtu v rámci finančného nástroja, predstavujú vnútorné pripísané príjmy v súlade s článkom 21 a použijú sa v rámci toho istého finančného nástroja bez toho, aby bol dotknutý odsek 9 tohto článku, počas obdobia nepresahujúceho obdobie na zaviazanie rozpočtových prostriedkov plus dva roky, pokiaľ nie je v základnom akte ustanovené inak.

7.   Platby na zverenecké účty vykonáva Komisia na základe žiadostí o platbu, ktoré sú riadne odôvodnené prognózami úhrad, s prihliadnutím na disponibilné zostatky na zvereneckých účtoch a potrebu zabrániť nadmerným zostatkom v prípade týchto súm. V prípade, že sumy na zvereneckých účtoch postačujú na pokrytie zmluvne stanovenej minimálnej rezervy na zvereneckých účtoch zvýšenej o prognózy úhrad na bežný rozpočtový rok, a na pokrytie súm potrebných na vylúčenie podmienených záväzkov vo vzťahu k platobným povinnostiam v iných menách než je euro, neuskutoční sa žiadna ďalšia platba na zverenecké účty. Prognózy úhrad sa poskytujú raz ročne alebo, ak je to vhodné, raz za polrok.

8.   Komisia každoročne podáva Európskemu parlamentu a Rade správu o činnostiach súvisiacich s finančnými nástrojmi. Správa obsahuje za každý podporovaný finančný nástroj:

a)	identifikáciu finančného nástroja a základného aktu;

b)	opis finančného nástroja, vykonávacie opatrenia a pridanú hodnotu príspevku Únie;

c)	finančné inštitúcie zapojené do implementácie vrátane akýchkoľvek problémov súvisiacich s uplatňovaním odseku 5;

d)	úhrnné rozpočtové záväzky a platby z rozpočtu na každý finančný nástroj;

e)	výkonnosť finančného nástroja vrátane zrealizovaných investícií;

f)	hodnotenie využitia akýchkoľvek súm vrátených do nástroja ako vnútorné pripísané príjmy podľa odseku 6;

g)	zostatok na zvereneckom účte;

h)	príjmy a vrátené platby podľa odseku 6;

i)	hodnotu kapitálových investícií v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi;

j)	úhrnné údaje týkajúce sa zníženia hodnoty aktív kapitálových nástrojov alebo nástrojov na zdieľanie rizika a uplatnených záruk pri záručných nástrojoch;

k)	cieľový pákový efekt a dosiahnutý pákový efekt;

l)	príspevok k dosiahnutiu cieľov príslušného programu meraný pomocou stanovených ukazovateľov, a to podľa možnosti vrátane geografickej diverzifikácie.

9.   Ak sa Európsky parlament alebo Rada domnieva, že finančný nástroj nedosiahol svoje ciele účinne, môže požiadať Komisiu, aby predložila návrh na revíziu základného aktu s cieľom ukončiť finančný nástroj. V prípade ukončenia finančného nástroja sa všetky nové platby vrátené do tohto nástroja podľa odseku 6 tretieho pododseku považujú za všeobecné príjmy.

10.   Na webovej stránke Komisie sa uverejňuje účel finančných nástrojov a prípadne ich konkrétna právna forma a jurisdikcia, v ktorej sú registrované.

11.   V prípade finančných nástrojov zodpovedný povoľujúci úradník zabezpečí, aby subjekty poverené podľa 58 ods. 1 písm. c) bodoch ii), iii), v) a vi) do 15. februára nasledujúceho roka poskytli finančné výkazy za obdobie od 1. januára do 31. decembra spĺňajúce účtovné zásady uvedené v článku 143 a medzinárodné účtovné štandardy pre verejný sektor (IPSAS), ako aj akékoľvek informácie potrebné na zostavenie finančných výkazov v súlade s článkom 68 ods. 3. Zodpovedný povoľujúci úradník tiež zabezpečí, aby uvedené subjekty poskytli do 15. mája nasledujúceho roka finančné výkazy za finančné nástroje overené audítorom.

12.   Komisia zabezpečí harmonizované riadenie finančných nástrojov, najmä v oblasti účtovníctva, výkazníctva, sledovania a riadenia finančných rizík.

13.   Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 210 prijať delegované akty týkajúce sa podrobných pravidiel vykonávania finančných nástrojov vrátane podmienok ich využitia, pákového efektu, hodnotenia ex ante, sledovania a zaobchádzania s príspevkami z fondov uvedených v článku 175.

HLAVA IX

PREDKLADANIE ÚČTOVNÝCH ZÁVIEROK A ÚČTOVNÍCTVO

KAPITOLA 1

Predkladanie účtovných závierok

Článok 141

Štruktúra účtovnej závierky

Účtovnú závierku tvoria:

a)

konsolidované finančné výkazy, v ktorých sa v konsolidovanej podobe uvádzajú finančné informácie obsiahnuté vo finančných výkazoch inštitúcií financovaných z rozpočtu, vo finančných výkazoch subjektov uvedených v článku 208 a vo finančných výkazoch ďalších subjektov, ktorých účtovné závierky sa musia konsolidovať v súlade s pravidlami účtovania uvedenými v článku 143;

b)	súhrnné rozpočtové účty, v ktorých sa uvádzajú informácie obsiahnuté v rozpočtových účtoch inštitúcií;

Článok 142

Správa o rozpočtovom a finančnom hospodárení

1.   Každá inštitúcia a subjekt uvedený v článku 141 vypracuje správu o rozpočtovom a finančnom hospodárení za rozpočtový rok.

Túto správu zašlú Európskemu parlamentu, Rade a Dvoru audítorov do 31. marca nasledujúceho rozpočtového roka.

2.   Správa uvedená v odseku 1 obsahuje aspoň informácie – a to v absolútnom i percentuálnom vyjadrení – o miere plnenia rozpočtových prostriedkov a súhrnné informácie o presunoch rozpočtových prostriedkov medzi jednotlivými rozpočtovými položkami.

3.   Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 210 prijať delegované akty týkajúce sa podrobných pravidiel, pokiaľ ide o správu o rozpočtovom a finančnom hospodárení.

Článok 143

Pravidlá upravujúce účtovné závierky

1.   Účtovník Komisie prijme pravidlá založené na medzinárodne uznávaných účtovných štandardoch pre verejný sektor. Účtovník sa môže odchýliť od týchto štandardov, ak to považuje za nevyhnutné na poskytnutie pravdivého a reálneho obrazu o aktívach a pasívach, výdavkoch, príjmoch a peňažnom toku. Ak sa pravidlo účtovania od uvedených štandardov významne odchýli, táto skutočnosť, ako aj jej dôvody sa uvedú v poznámkach k finančným výkazom.

2.   Rozpočtové účty uvedené v článku 141 musia byť v súlade s rozpočtovými zásadami stanovenými v tomto nariadení. Musia podávať pravdivý a reálny obraz o rozpočtových príjmových a výdavkových operáciách.

Článok 144

Účtovné zásady

1.   Vo finančných výkazoch uvedených v článku 141 sa uvádzajú informácie vrátane informácií o účtovných politikách takým spôsobom, ktorý zabezbečí, že budú relevantné, spoľahlivé, porovnateľné a zrozumiteľné. Finančné výkazy sa vypracúvajú v súlade so všeobecne uznávanými účtovnými zásadami uvedenými v pravidlách účtovania uvedených v článku 143.

2.   Komisia je splnomocnená prijať delegované akty týkajúce sa stanovenia rámca pre vykonávanie úloh účtovníka podľa tohto článku a článkov 145, 146, 148, 151, 154, 156 a 157.

Článok 145

Finančné výkazy

1.   Finančné výkazy sa uvádzajú v miliónoch eur a obsahujú:

a)	súvahu a výkaz finančných výsledkov, v ktorých sú uvedené všetky aktíva a pasíva, finančná situácia a hospodársky výsledok k 31. decembru predchádzajúceho roka; sú vypracované v súlade s pravidlami účtovania uvedenými v článku 143;

b)	výkaz peňažných tokov, v ktorom sú uvedené sumy, ktoré boli vybrané a vyplatené v priebehu roka, a konečný stav pokladne;

c)	výkaz zmien v čistých aktívach, v ktorom je uvedený prehľad o zmene stavu rezerv v priebehu roka a súhrnné výsledky.

2.   Poznámky k finančným výkazom dopĺňajú a vysvetľujú informácie obsiahnuté vo výkazoch uvedených v odseku 1 a poskytujú všetky dodatočné informácie stanovené medzinárodne uznávanou účtovnou praxou, ak sú takéto informácie relevantné pre činnosť Únie.

Článok 146

Správy o plnení rozpočtu

1.   Správy o plnení rozpočtu sa uvádzajú v miliónoch eur. Obsahujú:

a)	správy zahŕňajúce všetky rozpočtové operácie za daný rok, pokiaľ ide o príjmy a výdavky;

b)	vysvetľujúce poznámky, v ktorých sa dopĺňajú a vysvetľujú informácie obsiahnuté v týchto správach.

2.   Správy o plnení rozpočtu majú tú istú štruktúru ako samotný rozpočet.

Článok 147

Predbežné účtovné závierky

1.   Účtovníci ostatných inštitúcií a subjektov uvedených v článku 141 zasielajú účtovníkovi Komisie a Dvoru audítorov predbežné účtovné závierky do 1. marca nasledujúceho roka.

2.   Účtovníci ostatných inštitúcií a subjektov uvedených v článku 141 zasielajú takisto do 1. marca nasledujúceho roka účtovníkovi Komisie súbor výkazov v štandardizovanej podobe, ktorú stanovil účtovník Komisie na účely konsolidácie.

3.   Účtovník Komisie uvedené predbežné účtovné závierky konsoliduje s predbežnou účtovnou závierkou Komisie a do 31. marca nasledujúceho roka zašle Dvoru audítorov predbežnú účtovnú závierku Komisie a konsolidovanú predbežnú účtovnú závierku Únie.

Článok 148

Schválenie konečnej konsolidovanej účtovnej závierky

1.   Dvor audítorov do 1. júna predloží pripomienky k predbežným účtovným závierkam všetkých inštitúcií okrem Komisie a všetkých subjektov uvedených v článku 141 a do 15. júna predloží pripomienky k predbežnej účtovnej závierke Komisie a ku konsolidovanej predbežnej účtovnej závierke Únie.

2.   Iné inštitúcie ako Komisia a všetky subjekty uvedené v článku 141 zostavia svoje konečné účtovné závierky a na účely zostavenia konečnej konsolidovanej účtovnej závierky ich zašlú účtovníkovi Komisie, Dvoru audítorov, Európskemu parlamentu a Rade do 1. júla.

Účtovníci ostatných inštitúcií a subjektov uvedených v článku 141 zasielajú takisto do 1. júla účtovníkovi Komisie súbor výkazov v štandardizovanej podobe, ktorú stanovil účtovník Komisie na účely konsolidácie.

3.   Účtovník každej inštitúcie a subjektu uvedených v článku 141 takisto zašle Dvoru audítorov a v kópii účtovníkovi Komisie vyhlásenie ku konečnej účtovnej závierke, a to v ten istý deň, ako zašle túto konečnú účtovnú závierku.

Ku každej konečnej účtovnej závierke sa prikladá poznámka, v ktorej príslušný účtovník vyhlasuje, že konečná účtovná závierka bola vypracovaná v súlade s touto hlavou a v súlade s platnými účtovnými zásadami, pravidlami účtovania a účtovnými metódami.

4.   Účtovník Komisie vypracuje konečnú konsolidovanú účtovnú závierku na základe informácií poskytnutých podľa odseku 2 tohto článku inými inštitúciami než je Komisia a subjektmi uvedenými v článku 141. Ku konečnej konsolidovanej účtovnej závierke sa prikladá poznámka vypracovaná účtovníkom Komisie, v ktorej tento účtovník vyhlasuje, že konečná konsolidovaná účtovná závierka bola vypracovaná v súlade s touto hlavou a v súlade s účtovnými zásadami, pravidlami účtovania a účtovnými metódami uvedenými v poznámkach k finančným výkazom.

5.   Po tom, ako Komisia schváli konečnú konsolidovanú účtovnú závierku a vlastnú konečnú účtovnú závierku, zašle ich do 31. júla Európskemu parlamentu, Rade a Dvoru audítorov.

Účtovník Komisie zašle Dvoru audítorov vyhlásenie ku konečnej konsolidovanej účtovnej závierke v tej istej lehote.

6.   Konečná konsolidovaná účtovná závierka spolu s vyhlásením o vierohodnosti, ktoré vydal Dvor audítorov v súlade s článkom 287 ZFEÚ a článkom 106a Zmluvy o Euratome, sa uverejní v Úradnom vestníku Európskej únie do 15. novembra.

KAPITOLA 2

Informácie o plnení rozpočtu

Článok 149

Správa o rozpočtových zábezpekách a rizikách

Okrem výkazov a správ uvedených v článkoch 145 a 146 podáva Komisia raz za rok Európskemu parlamentu a Rade informácie o rozpočtových zábezpekách uvedených v článku 49 ods. 1 písm. d) a o príslušných rizikách.

Tieto informácie sa súčasne zasielajú Dvoru audítorov.

Článok 150

Informácie o plnení rozpočtu

1.   Okrem výkazov a správ uvedených v článkoch 145 a 146 účtovník Komisie zasiela raz za mesiac Európskemu parlamentu a Rade číselné údaje o plnení rozpočtu, zhrnuté aspoň na úrovni kapitol, pokiaľ ide o príjmy aj výdavky vzhľadom ku všetkým rozpočtovým prostriedkom.

Tieto číselné údaje obsahujú aj podrobnosti o používaní prenesených rozpočtových prostriedkov.

Číselné údaje sa zasielajú do 10 pracovných dní po skončení každého mesiaca.

2.   Účtovník Komisie zasiela trikrát za rok, do 30 pracovných dní po 31. máji, 31. auguste a 31. decembri, Európskemu parlamentu a Rade správu o plnení rozpočtu, ktorá obsahuje príjmy aj výdavky rozdelené do kapitol, článkov a položiek.

Tieto správy obsahujú aj podrobnosti o využívaní rozpočtových prostriedkov prenesených z predchádzajúcich rozpočtových rokov.

3.   Číselné údaje a správa o plnení rozpočtu sa súčasne zasielajú Dvoru audítorov a zverejňujú sa na internetovej stránke Komisie.

4.   Účtovník zašle do 15. septembra každého roka Európskemu parlamentu a Rade správu obsahujúcu informácie o aktuálne zaznamenaných rizikách, všeobecne pozorovaných trendoch, nových účtovných otázkach, ktoré vznikli, pokroku v účtovných záležitostiach vrátane tých, na ktoré upozornil Dvor audítorov, a informácie o vymáhaní pohľadávok.

KAPITOLA 3

Účtovníctvo

Oddiel 1

Spoločné ustanovenia

Článok 151

Systém účtovníctva

1.   Systém účtovníctva inštitúcie slúži na organizovanie rozpočtových a finančných informácií tak, aby bolo možné vkladať, triediť a zaznamenávať číselné údaje.

2.   Účtovný systém sa skladá zo všeobecných účtov a rozpočtových účtov. Účty sa vedú v eurách a na základe kalendárneho roka.

3.   Povoľujúci úradník vymenovaný delegovaním môže viesť aj analytické účty.

Článok 152

Spoločné požiadavky vzťahujúce sa na systém účtovníctva inštitúcií

Účtovník Komisie po porade s účtovníkmi ostatných inštitúcií a subjektov uvedených v článku 143 prijme v súlade s článkom 141 pravidlá účtovania a jednotnú účtovnú osnovu, ktorú majú uplatňovať všetky inštitúcie, úrady uvedené v druhej časti hlave V a všetky subjekty uvedené v článku 141.

Oddiel 2

Všeobecné účty

Článok 153

Všeobecné účty

Vo všeobecných účtoch sa v chronologickom poradí metódou podvojného účtovníctva zaznamenávajú všetky udalosti a operácie, ktoré ovplyvňujú hospodársku a finančnú situáciu a aktíva a pasíva inštitúcií a subjektov uvedených v článku 141.

Článok 154

Zápisy na všeobecné účty

1.   Zostatky a pohyby na všeobecných účtoch a sa zapisujú do účtovných kníh.

2.   Všetky účtovné zápisy vrátane úprav účtov sa vykonávajú na základe účtovných dokladov, na ktoré zápisy odkazujú.

3.   Systém účtovníctva musí umožňovať získať jednoznačný audit trail pre všetky účtovné zápisy.

Článok 155

Účtovné úpravy

Účtovník po uzavretí rozpočtového roka a do termínu na predloženie všeobecnej účtovnej závierky vykoná všetky úpravy, ktoré sú bez toho, aby došlo k platbe alebo výberu za daný rok, nevyhnutné na poskytnutie pravdivého a reálneho obrazu o údajoch uvedených v účtovnej závierke. Takéto úpravy sú v súlade s pravidlami účtovania uvedenými v článku 143.

Oddiel 3

Rozpočtové účty

Článok 156

Rozpočtové účtovníctvo

1.   Rozpočtové účty umožňujú podrobne sledovať plnenie rozpočtu.

2.   Na účely odseku 1 sa v rozpočtových účtoch zaznamenávajú všetky rozpočtové príjmové a výdavkové operácie stanovené v prvej časti hlave IV.

KAPITOLA 4

Inventúrne súpisy majetku

Článok 157

Inventúrny súpis

1.   Všetky inštitúcie a subjekty uvedené v článku 141 vedú podľa vzoru vypracovaného účtovníkom Komisie inventúrne súpisy, v ktorých sa uvádza množstvo a hodnota hmotného, nehmotného a finančného majetku Únie.

Všetky inštitúcie a subjekty uvedené v článku 141 kontrolujú, či položky v inventúrnom súpise zodpovedajú skutočnému stavu.

2.   Predaj hmotného majetku Únie sa vhodným spôsobom zverejní.

HLAVA X

EXTERNÝ AUDIT A ABSOLUTÓRIUM

KAPITOLA 1

Externý audit

Článok 158

Externý audit vykonávaný Dvorom audítorov

Európsky parlament, Rada a Komisia čo najskôr informujú Dvor audítorov o všetkých rozhodnutiach a pravidlách prijatých podľa článkov 13, 16, 21, 25, 26, 29 a 40.

Článok 159

Pravidlá a postupy auditu

1.   Dvor audítorov pri skúmaní toho, či boli všetky príjmy prijaté a všetky výdavky vynaložené zákonným a správnym spôsobom, zohľadňuje ustanovenia zmlúv, rozpočtu, tohto nariadenia, delegovaných aktov prijatých podľa tohto nariadenia a všetkých ostatných aktov prijatých na základe zmlúv.

2.   Dvor audítorov je pri plnení svojej úlohy oprávnený nahliadať spôsobom stanoveným v článku 161 do všetkých dokumentov a informácií, ktoré sa týkajú finančného hospodárenia útvarov alebo subjektov, pokiaľ ide o operácie financované alebo spolufinancované Úniou. Má právomoc vypočuť každého úradníka zodpovedného za príjmové alebo výdavkové operácie a použiť na vyššie uvedené útvary alebo subjekty akýkoľvek primeraný postup auditu. Audit v členských štátoch sa vykonáva v spolupráci s vnútroštátnymi audítorskými orgánmi alebo, ak nemajú potrebné právomoci, s príslušnými vnútroštátnymi subjektmi. Dvor audítorov a vnútroštátne audítorské orgány členských štátov spolupracujú v duchu vzájomnej dôvery, pričom si zachovávajú svoju nezávislosť.

Dvor audítorov sa môže na účely získania všetkých informácií potrebných na plnenie úlohy, ktorá mu bola zverená podľa zmlúv alebo aktov prijatých na ich základe, zúčastniť na vlastnú žiadosť operácií auditu vykonávaných v rámci plnenia rozpočtu ktoroukoľvek inštitúciou alebo v jej mene.

Na žiadosť Dvora audítorov každá inštitúcia oprávni finančné inštitúcie, ktoré vedú vklady Únie, aby Dvoru audítorov umožnili ubezpečiť sa, že externé údaje sú v súlade s účtami.

3.   Dvor audítorov na účely plnenia svojej úlohy oznámi inštitúciám a subjektom, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, mená svojich zamestnancov, ktorí sú splnomocnení vykonať u nich audit.

Článok 160

Kontroly cenných papierov a hotovosti

Dvor audítorov zabezpečuje kontrolu všetkých cenných papierov a hotovosti na účtoch alebo v pokladni podľa účtovných dokladov podpísaných depozitármi alebo podľa oficiálnych záznamov o držanej hotovosti a cenných papieroch. Tieto kontroly môže vykonávať sám.

Článok 161

Právo Dvora audítorov na prístup

1.   Komisia, ostatné inštitúcie, subjekty spravujúce príjmy alebo výdavky v mene Únie a prijímatelia platieb z rozpočtu poskytnú Dvoru audítorov všetky prostriedky a informácie, ktoré Dvor audítorov považuje za potrebné na plnenie svojich úloh. Poskytnú Dvoru audítorov všetky dokumenty, ktoré sa týkajú zadávania a plnenia zákaziek financovaných z rozpočtu, a všetky peňažné účty alebo účty zásob, všetky účtovné záznamy alebo doklady a takisto administratívne dokumenty, ktoré sa ich týkajú, všetky dokumenty, ktoré sa týkajú príjmov a výdavkov, všetky inventúrne súpisy, všetky organizačné poriadky útvarov, ktoré Dvor audítorov považuje za potrebné na vypracovanie auditu správy o výsledkoch rozpočtového a finančného hospodárenia na základe záznamov alebo auditu na mieste, a na tie isté účely všetky dokumenty a údaje vytvorené alebo uložené elektronicky.

Orgány vnútorného auditu a ostatné útvary príslušných vnútroštátnych správ poskytnú Dvoru audítorov všetky prostriedky, ktoré považuje za potrebné na plnenie svojich úloh.

2.   Úradníci, ktorých činnosť kontroluje Dvor audítorov, sú povinní:

a)	predložiť svoje záznamy o pokladničnej hotovosti, a akejkoľvek inej hotovosti, cenných papieroch a zásobách všetkého druhu a takisto účtovné doklady týkajúce sa správy finančných prostriedkov, ktorou sú poverení, ako aj všetky účtovné knihy, registre a ostatné dokumenty, ktoré s nimi súvisia;

b)	predložiť korešpondenciu a akékoľvek iné dokumenty potrebné na úplný výkon auditu podľa článku 159 ods. 1.

Informácie poskytované podľa písmena b) prvého pododseku môže požadovať iba Dvor audítorov.

3.   Dvor audítorov je splnomocnený preveriť v rámci auditu dokumenty týkajúce sa príjmov a výdavkov Únie, ktoré majú v držbe útvary inštitúcií a najmä útvary zodpovedné za rozhodovanie vo veci týchto príjmov a výdavkov, subjekty spravujúce príjmy a výdavky v mene Únie a fyzické alebo právnické osoby prijímajúce platby z rozpočtu.

4.   Úloha zistiť, či boli príjmy prijaté a výdavky vynaložené zákonným a správnym spôsobom, a či je finančné hospodárenie riadne, sa vzťahuje aj na spôsob, akým subjekty iné ako inštitúcie používajú finančné prostriedky Únie prijaté vo forme príspevkov.

5.   Financovanie poskytnuté Úniou iným prijímateľom než sú inštitúcie je podmienené písomným súhlasom týchto prijímateľov alebo v prípade ich nesúhlasu písomným súhlasom dodávateľov alebo subdodávateľov s auditom použitia poskytnutých finančných prostriedkov, ktorý vykoná Dvor audítorov.

6.   Komisia poskytne Dvoru audítorov na jeho žiadosť všetky informácie o operáciách prijímania a poskytovania pôžičiek.

7.   Používanie integrovaných počítačových systémov nesmie obmedziť prístup Dvora audítorov k účtovným dokladom.

Článok 162

Výročná správa Dvora audítorov

1.   Dvor audítorov do 30. júna zašle Komisii a príslušným inštitúciám všetky pripomienky, ktoré by podľa jeho názoru mali byť uvedené vo výročnej správe. Tieto pripomienky zostávajú dôverné a sú predmetom námietkového konania. Každá inštitúcia zašle svoju odpoveď Dvoru audítorov do 15. októbra. Odpovede iných inštitúcií ako Komisie sa súčasne zasielajú Komisii.

2.   Výročná správa obsahuje posúdenie správnosti finančného hospodárenia.

3.   Výročná správa obsahuje jeden oddiel pre každú inštitúciu. Dvor audítorov môže pripojiť akúkoľvek súhrnnú správu alebo všeobecné zistenia, ktoré považuje za potrebné.

Dvor audítorov prijme všetky potrebné kroky, aby zaistil, že odpovede inštitúcií na jeho pripomienky sa uverejnia vedľa pripomienok alebo za pripomienkami, ku ktorým sa vzťahujú.

4.   Dvor audítorov do 15. novembra zašle orgánom zodpovedným za udelenie absolutória a ostatným inštitúciám svoju výročnú správu spolu s odpoveďami inštitúcií a zabezpečí jej uverejnenie v Úradnom vestníku Európskej únie.

5.   Ihneď po tom, ako Dvor audítorov odovzdá výročnú správu, Komisia bezodkladne informuje dotknuté členské štáty o podrobnostiach uvedenej správy, ktoré sa týkajú hospodárenia s finančnými prostriedkami, za ktoré sú podľa platných pravidiel zodpovedné.

Členské štáty odpovedia Komisii do 60 dní po doručení týchto informácií. Komisia zašle súhrn týchto informácií Dvoru audítorov, Rade a Európskemu parlamentu do 28. februára.

Článok 163

Osobitné správy Dvora audítorov

1.   Dvor audítorov zašle príslušnej inštitúcii alebo subjektu všetky pripomienky, ktoré by sa podľa jeho názoru mali uviesť v osobitnej správe. Tieto pripomienky zostávajú dôverné a sú predmetom námietkového konania.

Príslušná inštitúcia alebo subjekt v lehote dva a pol mesiaca od zaslania pripomienok informuje Dvor audítorov o všetkých odpovediach, ktoré chce uviesť k príslušným pripomienkam.

Dvor audítorov prijme konečné znenie osobitnej správy v priebehu mesiaca nasledujúceho po získaní odpovedí dotknutej inštitúcie alebo subjektu.

Osobitné správy spolu s odpoveďami príslušných inštitúcií alebo subjektov sa bezodkladne zasielajú Európskemu parlamentu a Rade a tak Európsky parlament, ako aj Rada zvlášť rozhodnú, podľa potreby v spolupráci s Komisiou, aké následné opatrenie je potrebné prijať.

Dvor audítorov prijme všetky potrebné kroky, aby zaistil, že odpovede všetkých dotknutých inštitúcií alebo subjektov na jeho pripomienky sa uverejnia spolu s osobitnou správou.

2.   Dvor audítorov môže v Úradnom vestníku Európskej únie uverejniť stanoviská uvedené v článku 287 ods. 4 druhom pododseku ZFEÚ, ktoré sa netýkajú návrhov alebo pracovných návrhov, na ktoré sa vzťahuje legislatívny konzultačný postup. Dvor audítorov prijme rozhodnutie o uverejnení po porade s inštitúciou, ktorá požiadala o stanovisko, alebo ktorej sa toto stanovisko týka. K uverejneným stanoviskám sa pripoja akékoľvek pripomienky od dotknutých inštitúcií.

KAPITOLA 2

Absolutórium

Článok 164

Harmonogram postupu udelenia absolutória

1.   Európsky parlament na odporúčanie Rady uznášajúcej sa kvalifikovanou väčšinou, do 15. mája roka n + 2 udelí Komisii absolutórium za plnenie rozpočtu za rok n.

2.   Ak lehotu stanovenú v odseku 1 nie je možné dodržať, Európsky parlament alebo Rada informujú Komisiu o dôvodoch odkladu.

3.   Ak Európsky parlament odloží rozhodnutie, ktorým sa udeľuje absolutórium, Komisia čo najskôr vyvinie všetko úsilie a prijme opatrenia na uľahčenie alebo odstránenie prekážok pre toto rozhodnutie.

Článok 165

Postup udelenia absolutória

1.   Rozhodnutie o absolutóriu sa vzťahuje na všetky príjmové a výdavkové účty Únie, z nich vyplývajúci zostatok a aktíva a pasíva Únie uvedené v súvahe.

2.   Európsky parlament po tom, ako tak urobila Rada, preskúma na účely udelenia absolutória účtovnú závierku, finančné výkazy a hodnotiacu správu uvedené v článku 318 ZFEÚ. Zároveň preskúma aj výročnú správu Dvora audítorov spolu s odpoveďami auditovaných inštitúcií, všetky príslušné osobitné správy Dvora audítorov za dotknutý rozpočtový rok a vyhlásenie Dvora audítorov o vierohodnosti účtov a o zákonnosti a správnosti príslušných operácií.

3.   Komisia predloží Európskemu parlamentu na jeho žiadosť všetky informácie potrebné na riadne uplatnenie postupu udelenia absolutória za dotknutý rozpočtový rok v súlade s článkom 319 ZFEÚ.

Článok 166

Následné opatrenia

1.   V súlade s článkom 319 ZFEÚ a článkom 106a Zmluvy o Euroatome Komisia a ostatné inštitúcie prijmú všetky vhodné kroky s cieľom reagovať na pripomienky pripojené k rozhodnutiu Európskeho parlamentu o absolutóriu a na poznámky pripojené k odporúčaniu na udelenie absolutória, ktoré prijala Rada.

2.   Na žiadosť Európskeho parlamentu a Rady podávajú inštitúcie správy o opatreniach prijatých v súvislosti s uvedenými pripomienkami a poznámkami, a najmä o pokynoch, ktoré vydali akýmkoľvek svojim útvarom, ktoré sú zodpovedné za plnenie rozpočtu. Členské štáty spolupracujú s Komisiou tak, že ju informujú o opatreniach, ktoré prijali v nadväznosti na uvedené pripomienky, aby ich Komisia mohla zohľadniť pri vypracovaní svojej správy. Správy od týchto inštitúcií sa takisto zasielajú Dvoru audítorov.

Článok 167

Osobitné ustanovenia týkajúce sa ESVČ

Na ESVČ sa vzťahujú postupy uvedené v článku 319 ZFEÚ a v článkoch 164, 165 a 166 tohto nariadenia. ESVČ plne spolupracuje s inštitúciami, ktoré sa zúčastňujú na postupe udelenia absolutória, a podľa potreby poskytuje akékoľvek ďalšie potrebné informácie, a to aj prostredníctvom účasti na zasadnutiach príslušných orgánov.

DRUHÁ ČASŤ

OSOBITNÉ USTANOVENIA

HLAVA I

EURÓPSKY POĽNOHOSPODÁRSKY ZÁRUČNÝ FOND

Článok 168

Osobitné ustanovenia týkajúce sa Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu

1.   Pokiaľ nie je v tejto hlave stanovené inak, na výdavky, ktoré vynaložili orgány a subjekty uvedené v predpisoch týkajúcich sa Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu (EPZF), ako aj na príjmy sa uplatňuje prvá a tretia časť.

2.   Operácie, ktoré riadi priamo Komisia, sa vykonávajú v súlade s pravidlami ustanovenými v prvej a tretej časti.

Článok 169

Viazané rozpočtové prostriedky EPZF

1.   Rozpočtové prostriedky EPZF zahŕňajú v každom rozpočtovom roku nediferencované rozpočtové prostriedky s výnimkou výdavkov súvisiacich s opatreniami uvedenými v článku 3 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1290/2005, ktoré sú financované diferencovanými rozpočtovými prostriedkami.

2.   Platobné rozpočtové prostriedky, ktoré boli prenesené, ale neboli použité do konca rozpočtového roka, sa zrušia.

3.   Neviazané rozpočtové prostriedky na akcie uvedené v článku 3 ods. 1 nariadenia (ES) č. 1290/2005 sa môžu preniesť len do nasledujúceho rozpočtového roka.

Takýto prenos nesmie v rámci limitu 2 % pôvodných rozpočtových prostriedkov presiahnuť výšku úpravy priamych platieb podľa článku 11 nariadenia Rady (ES) č. 73/2009 z 19. januára 2009, ktorým sa stanovujú spoločné pravidlá režimov priamej podpory v rámci Spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa zavádzajú niektoré režimy podpory pre poľnohospodárov (24), ktorá sa použila v predchádzajúcom rozpočtovom roku.

Prenesené rozpočtové prostriedky sa vrátia výlučne do rozpočtových riadkov, ktoré sa týkajú akcií uvedených v článku 3 ods. 1 písm. c) nariadenia (ES) č. 1290/2005.

Takýto prenos môže viesť k dodatočnej platbe určenej len konečným prijímateľom, ktorým boli v predchádzajúcom rozpočtovom roku upravené priame platby, ako sa uvádza v článku 11 nariadenia (ES) č. 73/2009.

Komisia prijme rozhodnutie o prenose do 15. februára roka, do ktorého sa prenos vykonáva, a informuje o tom Európsky parlament a Radu.

Článok 170

Globálne predbežné záväzky v rámci rozpočtových prostriedkov EPZF

1.   Komisia uhrádza výdavky EPZF vynaložené členskými štátmi.

2.   Rozhodnutia Komisie, v ktorých sa stanovuje výška uhradenia takýchto výdavkov, tvoria globálne predbežné záväzky, ktoré nemôžu prekročiť výšku celkových rozpočtových prostriedkov určených pre EPZF.

3.   Od 15. novembra rozpočtového roka sa môžu výdavky na bežné hospodárenie pre EPZF vopred viazať na ťarchu rozpočtových prostriedkov vyhradených na nasledujúci rozpočtový rok. Tieto záväzky však neprekročia tri štvrtiny celkovej výšky príslušných rozpočtových prostriedkov na rozpočtový rok. Vzťahujú sa iba na výdavky, ktoré v zásade vychádzajú z existujúceho základného aktu.

Článok 171

Plán a časový rozvrh rozpočtových záväzkov EPZF

1.   Výdavok uskutočnený orgánmi a subjektmi uvedenými v pravidlách týkajúcich sa EPZF sa stane predmetom záväzku podľa kapitoly, článku a položky, a to do dvoch mesiacov od prijatia výkazov zaslaných členskými štátmi. Takéto záväzky sa môžu prijať aj po uplynutí uvedenej dvojmesačnej lehoty, keď je potrebné vykonať presun rozpočtových prostriedkov do príslušných rozpočtových riadkov. Dané sumy sa zaúčtujú ako platby v rámci tej istej dvojmesačnej lehoty okrem prípadov, keď členské štáty ešte platbu nevykonali alebo keď existujú pochybnosti o oprávnenosti.

Záväzky uvedené v prvom pododseku sa odčítajú od globálneho predbežného záväzku uvedeného v článku 170.

2.   Globálne predbežné záväzky, ktoré boli vytvorené na rozpočtový rok, a ktoré do 1. februára nasledujúceho roku neviedli k vzniku záväzku v konkrétnych riadkoch rozpočtovej nomenklatúry, sa vzhľadom na príslušný rozpočtový rok zrušia.

3.   Odseky 1 a 2 sa uplatňujú s výhradou preskúmania a schválenia účtov.

Článok 172

Účtovanie výdavkov EPZF

V rozpočtovom účtovníctve sa výdavky na rozpočtový rok účtujú na základe platieb, ktoré vráti Komisia členským štátom do 31. decembra uvedeného rozpočtového roka, za predpokladu, že účtovník prevzal platobný príkaz do 31. januára nasledujúceho rozpočtového roka.

Článok 173

Presun rozpočtových prostriedkov EPZF

1.   Ak Komisia presunie rozpočtové prostriedky podľa článku 26 ods. 1, prijme rozhodnutie do 31. januára nasledujúceho rozpočtového roka a informuje o tom Európsky parlament a Radu podľa článku 26 ods. 1.

2.   V iných prípadoch ako v tých, ktoré sú uvedené v odseku 1, Komisia do 10. januára nasledujúceho rozpočtového roka predloží návrhy na presuny Európskemu parlamentu a Rade.

Európsky parlament a Rada prijmú rozhodnutia o týchto presunoch v súlade s postupom ustanoveným v článku 27, avšak na účely tohto článku sa upatňuje lehota tri týždne.

Článok 174

Pripísané príjmy EPZF

1.   Pripísané príjmy v rámci tejto hlavy sa pripíšu podľa ich druhu v súlade s článkom 21ods. 3.

2   Výsledok rozhodnutí uvedených v článku 30 nariadenia (ES) č. 1290/2005 sa zapíše do jediného článku.

HLAVA II

ŠTRUKTURÁLNE FONDY, KOHÉZNY FOND, EURÓPSKY FOND PRE RYBNÉ HOSPODÁRSTVO, EURÓPSKY POĽNOHOSPODÁRSKY FOND PRE ROZVOJ VIDIEKA A FONDY V OBLASTI SLOBODY, BEZPEČNOSTI A SPRAVODLIVOSTI SPRAVOVANÉ V RÁMCI ZDIEĽANÉHO HOSPODÁRENIA

Článok 175

Osobitné ustanovenia

1.   Pokiaľ nie je v tejto hlave ustanovené inak, na výdavky, ktoré vynaložili orgány a subjekty uvedené v nariadení Rady (ES) č. 1698/2005 z 20. septembra 2005 o podpore rozvoja vidieka prostredníctvom Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) (25), nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1080/2006 z 5. júla 2006 o Európskom fonde regionálneho rozvoja (26), nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1081/2006 z 5. júla 2006 o Európskom sociálnom fonde (27), nariadení Rady (ES) č. 1083/2006 z 11. júla 2006, ktorým sa ustanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde a Kohéznom fonde (28), nariadení Rady (ES) č. 1084/2006 z 11. júla 2006, ktorým sa zriaďuje Kohézny fond (29), nariadení Rady (ES) č. 1198/2006 z 27. júla 2006 o Európskom fonde pre rybné hospodárstvo (30), a fondy v oblasti slobody, bezpečnosti a spravodlivosti vrátane fondov v rámci programu „Solidarita a riadenie migračných tokov“ spravované v rámci zdieľaného hospodárenia podľa článku 59 (ďalej len „fondy“), a na ich príjmy sa uplatňuje prvá a tretia časť.

2.   Aj operácie, ktoré riadi priamo Komisia, sa vykonávajú v súlade s pravidlami stanovenými v prvej a tretej časti.

Článok 176

Rešpektovanie pridelených viazaných rozpočtových prostriedkov

Európsky parlament a Rada rešpektujú pridelenie viazaných rozpočtových prostriedkov stanovené v príslušných základných aktoch pre štrukturálne operácie, rozvoj vidieka a Európsky fond pre rybné hospodárstvo.

Článok 177

Platby príspevkov, priebežné platby a vrátené platby

1.   Komisia vypláca finančné príspevky z fondov v súlade s nariadeniami uvedenými v článku 175.

2.   Lehota, v ktorej Komisia vykonáva priebežné platby, je stanovená v súlade s nariadeniami uvedenými v článku 175.

3.   V súlade s nariadeniami uvedenými v článku 175 úplné alebo čiastočné vrátenie platby predbežného financovania vo vzťahu k danej operácii nemá účinok zníženia príspevku z fondov na dotknutú operáciu.

Vrátené sumy predstavujú vnútorné pripísané príjmy podľa článku 21 ods. 3 písm. c).

Nakladanie s vrátenými platbami zo strany členských štátov a jeho dôsledky na výšku príspevkov z fondov upravujú nariadenia uvedené v článku 175.

4.   Odchylne od článku 14 sa viazané rozpočtové prostriedky, ktoré sú k dispozícii k 31. decembru a ktoré plynú z vrátených platieb predbežného financovania, môžu prenášať až do ukončenia programu a v prípade potreby, ak už nie sú k dispozícii žiadne iné viazané rozpočtové prostriedky, sa môžu použiť.

5.   V rozpočtovom účtovníctve sa výdavky na rozpočtový rok účtujú na základe úhrad, ktoré zašle Komisia členským štátom do 31. decembra daného rozpočtového roka vrátane výdavkov, ktoré sa do 31. januára nasledujúceho rozpočtového roka zaúčtujú na ťarchu platobných rozpočtových prostriedkov sprístupnených v tomto mesiaci na základe presunov uvedených v článku 179.

Článok 178

Zrušenie viazanosti rozpočtových prostriedkov

1.   Komisia automaticky zruší viazanosť rozpočtových prostriedkov, ktoré boli viazané podľa ustanovení nariadení uvedených v článku 175.

2.   Rozpočtové prostriedky, ktorých viazanosť sa zrušila, sa opäť môžu sprístupniť v prípade závažnej chyby, ktorá vznikla výlučne na strane Komisie.

Na tento účel Komisia preskúma prípady zrušenia viazanosti, ku ktorým došlo v priebehu predchádzajúceho rozpočtového roku a do 15. februára bežného rozpočtového roku rozhodne na základe požiadaviek, či je potrebné opätovne sprístupniť príslušné rozpočtové prostriedky.

Článok 179

Presun rozpočtových prostriedkov

1.   S výnimkou Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka môže Komisia v prípade operačných výdavkov uvedených v tejto hlave uskutočňovať presuny z jednej rozpočtovej hlavy do druhej pod podmienkou, že dotknuté rozpočtové prostriedky sú určené na ten istý cieľ v zmysle nariadení uvedených v článku 175 alebo sú výdavkami na technickú pomoc. Komisia prijme svoje rozhodnutia do 31. januára nasledujúceho rozpočtového roka.

2.   V iných prípadoch ako v tých, ktoré sú uvedené v odseku 1, môže Komisia do 10. januára nasledujúceho rozpočtového roka predložiť Európskemu parlamentu a Rade návrhy na presuny platobných rozpočtových prostriedkov do fondov. Presun platobných rozpočtových prostriedkov možno vykonať z ktorejkoľvek položky rozpočtu. Európsky parlament a Rada prijmú rozhodnutia o takýchto presunoch v súlade s postupom ustanoveným v článku 27, avšak na účely tohto článku sa uplatňuje lehota troch týždňov.

3.   Ak Európsky parlament a Rada presun neschvália alebo ho schvália len čiastočne, zodpovedajúca časť výdavkov uvedených v článku 177 ods. 5 sa uhradí z platobných rozpočtových prostriedkov nasledujúceho rozpočtového roka.

Článok 180

Riadenie, výber a audit

Riadenie a výber projektov a ich audit sú upravené nariadeniami uvedenými v článku 175.

HLAVA III

VÝSKUM

Článok 181

Finančné prostriedky na výskum

1.   Prvá a tretia časť sa vzťahujú na rozpočtové prostriedky určené na výskum a technologický vývoj okrem prípadov, keď je v tejto hlave ustanovené inak.

Tieto rozpočtové prostriedky sú zahrnuté buď do jednej z rozpočtových hláv, ktoré sa týkajú oblastí politiky súvisiacich s „nepriamym výskumom“ a „priamym výskumom“, alebo do kapitoly, ktorá sa týka výskumných činností v inej hlave.

Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 210 prijať delegované akty týkajúce sa podrobných pravidiel, pokiaľ ide o typy operácií v rámci výskumu.

2.   S rozpočtovými prostriedkami týkajúcimi sa príjmov vytváraných Výskumným fondom pre uhlie a oceľ, ktorý bol založený Protokolom č. 37 o finančných následkoch uplynutia platnosti Zmluvy o ESUO a o Výskumnom fonde pre uhlie a oceľ, ktorý je pripojený k Zmluve o EÚ a ZFEÚ, sa zaobchádza ako s pripísanými príjmami v zmysle článku 21. Viazané rozpočtové prostriedky vytvorené takýmito príjmami sa sprístupnia hneď po odhade pohľadávok a platobné rozpočtové prostriedky sa sprístupnia hneď po získaní príjmov.

3.   Pokiaľ ide o operačné výdavky uvedené v tejto hlave, Komisia môže uskutočňovať presuny z jednej rozpočtovej hlavy do druhej za predpokladu, že rozpočtové prostriedky sú určené na ten istý účel.

4.   Výberové konanie na miesta expertov platených z rozpočtových prostriedkov určených na výskum a technologický rozvoj sa vykonáva v súlade s postupmi, ktoré stanoví Európsky parlament a Rada pri prijímaní každého rámcového programu pre výskum alebo v súlade s príslušnými pravidlami pre účasť podnikov, výskumných centier a univerzít.

Článok 182

Záväzky v rámci finančných prostriedkov na výskum

1.   Viazané rozpočtové prostriedky zodpovedajúce výške záväzkov, ktorých viazanosť sa zrušila v dôsledku úplného alebo čiastočného neuskutočnenia projektov súvisiacich s výskumom, na ktoré boli určené, sa môžu vo výnimočných a riadne odôvodnených prípadoch opätovne sprístupniť, ak je to dôležité pre uskutočnenie pôvodne plánovaného programu a pokiaľ nie sú do rozpočtu na príslušný rozpočtový rok (rok n) zahrnuté žiadne finančné prostriedky na tento účel.

2.   Na účely odseku 1 preskúma Komisia na začiatku každého rozpočtového roku rozpočtové prostriedky, ktorých viazanosť sa zrušila počas predchádzajúceho rozpočtového roka (rok n – 1), a so zreteľom na požiadavky posúdi potrebu opätovného sprístupnenia týchto rozpočtových prostriedkov.

Na základe tohto posúdenia môže Komisia predložiť Európskemu parlamentu a Rade do 15. februára každého rozpočtového roka príslušné návrhy, v ktorých pre každú rozpočtovú položku uvedie dôvody na opätovné sprístupnenie týchto rozpočtových prostriedkov.

3.   Európsky parlament a Rada rozhodnú o návrhoch Komisie do šiestich týždňov. Ak sa v tejto lehote neprijme žiadne rozhodnutie, návrhy sa považujú za schválené.

Suma viazaných rozpočtových prostriedkov, ktoré sa majú opätovne sprístupniť v roku n, nesmie v žiadnom prípade presiahnuť 25 % celkovej sumy, ktorej viazanosť sa zrušila v tom istom rozpočtovom riadku v roku n – 1.

4.   Viazané rozpočtové prostriedky, ktoré sa opätovne sprístupnili, sa nesmú prenášať.

Právne záväzky, ktoré súvisia s viazanými rozpočtovými prostriedkami, ktoré sa opätovne sprístupnili, sa prijmú do 31. decembra roku n.

Zodpovedný povoľujúci úradník na konci roku n definitívne zruší viazanosť nepoužitého zostatku viazaných rozpočtových prostriedkov, ktoré sa opätovne sprístupnili.

Článok 183

Spoločné výskumné centrum

1.   Spoločné výskumné centrum (SVC) môže v rámci účasti na postupoch verejného obstarávania a udeľovania grantov podľa prvej časti hlavy V a VI, ktoré sú úplne alebo čiastočne financované z rozpočtu, získavať financovanie z rozpočtových prostriedkov, ktoré sú zahrnuté mimo hláv a kapitol uvedených v článku 181 ods. 1.

Na účely účasti na postupoch verejného obstarávania a udeľovania grantov sa SVC považuje za právnickú osobu usadenú v členskom štáte.

Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 210 prijať delegované akty týkajúce sa podrobných pravidiel vzťahujúcich sa na SVC.

2.   Rozpočtové prostriedky týkajúce sa nasledujúcich činností sa považujú za pripísané príjmy v zmysle článku 21 ods. 2:

a)	postupov udeľovania grantov a postupov verejného obstarávania, na ktorých sa SVC zúčastňuje;

b)	činností SVC vykonávaných v mene tretích strán alebo

c)	činností vykonávaných v rámci administratívnej dohody s inými inštitúciami alebo inými útvarmi Komisie o poskytovaní vedecko-technických služieb.

Viazané rozpočtové prostriedky vytvorené príjmami uvedenými v písmenách a) a c) prvého pododseku sa sprístupnia ihneď po vykonaní odhadu pohľadávky.

Pokiaľ ide o činnosti uvedené v písmene c) prvého pododseku, rozpočtové prostriedky, ktoré neboli počas piatich rokov použité, sa zrušia.

3.   Použitie rozpočtových prostriedkov sa vykazuje v súbore analytických účtov vo výkaze o výsledku rozpočtového hospodárenia pre každú kategóriu akcie, na ktorú sa vzťahuje; je oddelené od príjmov pochádzajúcich z financovania tretími stranami (verejnými alebo súkromnými) a od príjmov z iných služieb, ktoré poskytla Komisia tretím stranám.

4.   Pri účasti na postupoch udeľovania grantov alebo postupoch verejného obstarávania v súlade s odsekom 1 tohto článku sa na SVC nevzťahujú podmienky stanovené v článku 106, článku 107 ods. 1 písm. b) a c), článkoch 108 a 109, článku 131 ods. 4 a článku 131 ods. 5, pokiaľ ide o ustanovenia o vylúčení a sankciách v súvislosti s verejným obstarávaním a udeľovaním grantov.

Požiadavky týkajúce sa hospodárskej a finančnej spôsobilosti sa v prípade SVC považujú za splnené.

SVC je oslobodené od povinnosti skladať zábezpeky uvedené v článkoch 115 a 134.

5.   Pravidlá verejného obstarávania v prvej časti hlave V sa nevzťahujú na činnosti, ktoré SVC vykonáva v mene tretích strán.

6.   Odchylne od článku 26 môže Komisia v rámci rozpočtovej hlavy, ktorá sa týka oblasti politiky „Priamy výskum“ uskutočňovať presuny medzi kapitolami až do výšky 15 % rozpočtových prostriedkov uvedených v riadku, z ktorého sa presun uskutočňuje.

HLAVA IV

VONKAJŠIE ČINNOSTI

KAPITOLA 1

Všeobecné ustanovenia

Článok 184

Vonkajšie akcie

1.   Prvá a tretia časť sa vzťahujú na vonkajšie akcie financované z rozpočtu okrem prípadov, keď je v tejto hlave ustanovené inak.

Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 210 prijať delegované akty týkajúce sa podrobných pravidiel, pokiaľ ide o akcie, ktoré možno financovať v rámci vonkajších akcií.

2.   Rozpočtové prostriedky na akcie uvedené v odseku 1 používa Komisia:

a)	buď v rámci pomoci poskytovanej autonómne; alebo

b)	v rámci partnerstva s tretími krajinami uvedenými v článku 58 ods. 1 písm. c) bode i) prostredníctvom podpísania dohody o financovaní.

3.   Ak sú vonkajšie akcie spolufinancované z rozpočtových prostriedkov zahrnutých do rozpočtu a z vonkajších pripísaných príjmov uvedených v článku 21 ods. 2 písm. b), finančné prostriedky, ktoré sa nezaviazali do konca kontraktačného obdobia príslušnej akcie uvedeného v článku 189 ods. 2, sa refundujú na pomernom základe po odpočítaní jednorázovej platby zodpovedajúcej výdavkom na audit, hodnotenie a nepredvídaným výdavkom, ktorá sa môže zaviazať neskôr.

4.   Článok 90 ods. 4 druhý pododsek sa nevzťahuje na akcie uvedené v tejto hlave.

V prípade grantov v rámci priameho hospodárenia v hodnote viac ako 5 000 000 EUR, ktorými sa financujú vonkajšie akcie, nesmú počas trvania akcie zostať nezúčtované viac ako dve platby predbežného financovania.

KAPITOLA 2

Vykonávanie akcií

Oddiel 1

Všeobecné ustanovenia

Článok 185

Vykonávanie vonkajších akcií

Akcie uvedené v tejto hlave môžu byť vykonávané priamo Komisiou podľa článku 55 ods. 1 písm. a), v rámci zdieľaného hospodárenia podľa článku 58 ods. 1 písm. b) alebo nepriamo ktorýmkoľvek subjektom alebo osobou poverenými podľa článku 58 ods. 1 písm. c) v súlade s príslušnými ustanoveniami článkov 58 až 63. Rozpočtové prostriedky na vonkajšie akcie sa na účely dosiahnutia spoločného cieľa môžu kombinovať s rozpočtovými prostriedkami z iných zdrojov.

Oddiel 2

Rozpočtová podpora a trustové fondy združujúce viacerých darcov

Článok 186

Využívanie rozpočtovej podpory

1.   V prípade, že je to stanovené v príslušných základných aktoch, Komisia môže poskytnúť prijímajúcej tretej krajine rozpočtovú podporu, ak je hospodárenie uvedenej krajiny s verejnými financiami dostatočne transparentné, spoľahlivé a efektívne.

Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 210 prijať delegované akty týkajúce sa podrobných pravidiel, pokiaľ ide o využívanie rozpočtovej podpory a povinnosti prijímateľov.

2.   V rozhodnutí o financovaníuvedenom v článku 84 sa uvádzajú ciele a očakávané výsledky poskytnutia rozpočtovej podpory prijímajúcej tretej krajine. Platba príspevku Únie je založená na splnení podmienok uvedených v odseku 1 vrátane zlepšenia hospodárenia s verejnými financiami a na jasných a objektívnych ukazovateľoch výkonnosti, ktoré tvoria základ pre meranie pokroku v danom sektore v priebehu času.

3.   Do príslušnej dohody o financovaní uzavretej v súlade s článkom 184 ods. 2 písm. b) Komisia zahrnie vhodné ustanovenia, na základe ktorých sa prijímajúca tretia krajina zaviaže okamžite uhradiť všetky finančné prostriedky na príslušnú operáciu alebo ich časť v prípade, že sa zistí, že platba príslušných finančných prostriedkov Únie je poznačená vážnymi nezrovnalosťami, ktoré možno pripísať uvedenej krajine.

Na účely spracovania úhrady uvedenej v prvom pododseku možno uplatniť článok 80 ods. 1 druhý pododsek.

4.   Komisia podporuje v prijímajúcich tretích krajinách rozvoj kapacít parlamentnej kontroly a auditu a zlepšovanie transparentnosti a prístupu verejnosti k informáciám.

Článok 187

Trustové fondy Únie pre vonkajšie akcie

1.   Pre akcie v núdzovej situácii, akcie po prekonaní núdzovej situácie alebo pre tematické akcie môže Komisia zriaďovať na základe dohody uzatvorenej s ostatnými darcami trustové fondy. Ciele každého trustového fondu sa stanovia v akte, ktorým sa trustový fond zriaďuje.

2.   Trustové fondy Únie sa vykonávajú v súlade so zásadami riadneho finančného hospodárenia, transparentnosti, proporcionality, nediskriminácie a rovnakého zaobchádzania, ako aj v súlade s osobitnými cieľmi stanovenými v každom akte, ktorým sa zriaďuje trustový fond.

Trustové fondy Únie používa priamo Komisia podľa článku 58 ods. 1 písm. a), s výnimkou trustových fondov Únie pre akcie v núdzovej situácii alebo akcie po prekonaní núdzovej situácie, ktoré sa môžu používať aj nepriamo zverením úloh plnenia rozpočtu subjektom podľa článku 58 ods. 1 písm. c) bodoch i), ii), v) a vi).

3.   Trustové fondy Únie spĺňajú tieto podmienky:

a)	existuje pridaná hodnota intervencie Únie: trustové fondy sa zriaďujú a vykonávajú na úrovni Únie len vtedy, ak sa ich ciele, najmä z dôvodu ich rozsahu alebo potencionálnych účinkov, môžu lepšie dosiahnuť na úrovni Únie než na vnútroštátnej úrovni;

b)

trustové fondy Únie majú priniesť jasné politické zviditeľnenie Únie a výhody pri riadení, rovnako ako aj lepšiu kontrolu Únie z hľadiska rizík a úhrad príspevkov od Únie a iných darcov. Nemali by sa zriadiť v prípade, že iba zdvojujú iné, existujúce zdroje financovania alebo podobné nástroje bez prinášania ďalších výhod.

4.   Pre každý trustový fond Únie sa zriadi správna rada, ktorej predsedá Komisia, aby sa zaistilo zastúpenie darcov a ako pozorovateľov aj členských štátov, ktoré do fondu neprispeli, a aby rozhodovala o použití finančných prostriedkov.

5.   Trustové fondy Únie sa zriaďujú na obmedzenú dobu, ktorá je stanovená v akte, ktorým sa zriaďujú. Táto doba trvania môže byť predĺžená na žiadosť správnej rady dotknutého trustového fondu rozhodnutím Komisie.

Európsky parlament a/alebo Rada môžu požiadať Komisiu, aby prestala poskytovať rozpočtové prostriedky na trustový fond alebo aby revidovala zakladajúci akt s cieľom likvidácie trustového fondu, ak je to potrebné. V takom prípade sa všetky zostávajúce prostriedky vrátia na pomernom základe do rozpočtu ako všeobecné príjmy, ako aj prispievajúcim členským štátom a iným darcom.

6.   Príspevky Únie a darcov sa vkladajú na osobitný bankový účet. Príspevky Únie sa prevedú na tento účet na základe žiadostí o platbu, ktoré sú riadne odôvodnené prognózami úhrad, s prihliadnutím na disponibilný zostatok na účte a výslednú potrebu dodatočných platieb. Prognózy úhrad sa poskytujú raz ročne alebo, ak je to vhodné, raz za polrok.

Príspevky nie sú začlenené do rozpočtu a hospodári s nimi Komisia, pričom za hospodárenie je zodpovedný povoľujúci úradník vymenovaný delegovaním.

Účtovníkom trustového fondu Únie je účtovník Komisie. Je zodpovedný za stanovenie účtovných postupov a účtovnej osnovy rovnakých pre všetky trustové fondy Únie.

Vnútorný audítor Komisie a Dvor audítorov majú vo vzťahu k trustovým fondom rovnaké právomoci ako vo vzťahu k ostatným akciám, ktoré vykonáva Komisia.

Osobitný bankový účet trustového fondu otvára a zrušuje účtovník.

Komisia zaistí prísne oddelenie povinností účtovníka a povoľujúceho úradníka.

Finančné prostriedky viažu a vyplácajú účastníci finančných operácií Komisie, ako sú vymedzení v prvej časti hlave IV kapitole 3.

7.   Komisia je oprávnená vybrať maximálne 5 % súm vložených do trustového fondu na pokrytie svojich nákladov na správu od rokov, v ktorých sa tieto príspevky uvedené v odseku 6 začali používať. Počas doby trvania trustového fondu sa tieto poplatky za správu považujú za pripísané príjmy v zmysle článku 21 ods. 2 písm. b).

Účtovník koná na základe príkazov na vymáhanie týkajúcich sa akcií financovaných z trustového fondu. Príjmy plynúce z uhradenia súm, ktoré sú predmetom týchto príkazov na vymáhanie, sa vrátia na osobitný bankový účet trustového fondu. Zrušenie a vzdanie sa príkazov na vymáhanie sa uskutočňuje v súlade s pravidlami uvedenými v článku 80.

8.   Komisia predloží návrhy svojich rozhodnutí o zriadení, predĺžení a likvidácii trustového fondu Únie príslušnému výboru, ktorý je ustanovený v základnom akte, na základe ktorého sa poskytuje príspevok Únie do trustového fondu Únie.

9.   Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 210 prijať delegované akty týkajúce sa podrobných pravidiel, pokiaľ ide o riadenie a správu trustových fondov pre vonkajšie akcie a podávanie správ o ich činnosti.

10.   Komisia predkladá každý rok Európskemu parlamentu a Rade komplexnú a podrobnú správu o činnostiach podporovaných trustovými fondmi Únie, ich vykonávaní a výkonnosti, ako aj o ich účtoch. Komisia svoju správu pripojí k súhrnnu výročných správ uvedenému v článku 66 ods. 9 treťom pododseku.

Oddiel 3

Iné spôsoby hospodárenia

Článok 188

Vykonávanie vonkajších akcií prostredníctvom nepriameho hospodárenia

1.   Vykonávanie nepriamo vykonávaných akcií podľa článku 58 ods. 1 písm. c) podlieha kontrole Komisie a delegácií Únie v súlade s článkom 56 ods. 2. Táto kontrola sa vykonáva buď formou predchádzajúceho schválenia, prostredníctvom kontrol ex post, alebo kombinovaným postupom.

2.   Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 210 prijať delegované akty týkajúce sa podrobných pravidiel vykonávania vonkajších akcií prostredníctvom nepriameho hospodárenia.

Článok 189

Dohody o financovaní vykonávania vonkajších akcií

1.   Pre vykonávané vonkajšie akcie sa použije jeden alebo viacero z týchto nástrojov:

a)	dohoda o financovaní medzi Komisiou a subjektom alebo osobou uvedenými v článku 185;

b)	zmluva alebo dohoda o grante medzi Komisiou a fyzickými alebo právnickými osobami zodpovednými za vykonávanie uvedených akcií.

Podmienky, za ktorých sa poskytuje vonkajšia pomoc, sa stanovia v nástroji, ktorým sa riadia dohody o financovaní, zmluvy alebo dohody o grante uvedené v písmenách a) a b) prvého pododseku.

2.   Dohody o financovaní so subjektmi uvedenými v odseku 1 prvom pododseku písm. a) sa uzatvárajú do 31. decembra roku n + 1, pričom n je rok, v ktorom rozpočtový záväzok vznikol.

V dohodách o financovaní sa stanoví lehota, počas ktorej musia subjekty uvedené v odseku 1 prvom pododseku písm. a) uzatvoriť všetky jednotlivé zmluvy a dohody o grante, na zákalde ktorých sa vykonáva akcia. Táto lehota nesmie byť dlhšia ako tri roky od dátumu uzatvorenia dohody o financovaní, okrem:

a)	akcií, na ktorých sa podieľa viacero darcov;

b)	prípadu jednotlivých zmlúv, ktoré sa týkajú auditu a hodnotenia;

c)	týchto výnimočných okolností: i) dodatky k už uzatvoreným zmluvám, ii) jednotlivé zmluvy, ktoré sa majú uzatvoriť po predčasnom ukončení platnosti existujúcej zmluvy, iii) zmeny subjektu povereného plnením zverených úloh.

3.   Odsek 2 sa neuplatňuje na viacročné programy, ktoré sa vykonávajú prostredníctvom delených záväzkov, v týchto prípadoch:

a)	nástroj predvstupovej pomoci;

b)	nástroj európskej politiky susedstva a partnerstva.

V týchto prípadoch Komisia automaticky zruší viazanosť rozpočtových prostriedkov v súlade s predpismi platnými v jednotlivých odvetviach.

4.   Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 210 prijať delegované akty týkajúce sa podrobných pravidiel, pokiaľ ide o dohody o financovaní v súvislosti s vykonávaním vonkajších akcií.

KAPITOLA 3

Verejné obstarávanie

Článok 190

Verejné obstarávanie v prípade vonkajších akcií

1.   Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 210 prijať delegované akty týkajúce sa podrobných pravidiel verejného obstarávania v prípade vonkajších akcií.

2.   Ustanovenia kapitoly 1 hlavy V prvej časti týkajúce sa všeobecných ustanovení o verejnom obstarávaní sa uplatňujú na zákazky, na ktoré sa vzťahuje táto hlava, s výhradou osobitných ustanovení týkajúcich sa finančných limitov a postupov zadávania vonkajších zákaziek, ktoré majú byť stanovené v delegovaných aktoch prijatých podľa tohto nariadenia. Verejnými obstarávateľmi na účely tejto kapitoly sú:

a)	Komisia v mene a na účet jednej alebo viacerých tretích krajín;

b)	subjekty a osoby uvedené v článku 185, ktorým boli zverené príslušné úlohy súvisiace s plnením rozpočtu.

3.   Postupy verejného obstarávania sa stanovia v dohodách o financovaní uvedených v článku 189.

4.   Ustanovenia tejto kapitoly sa nevzťahujú na akcie vykonávané podľa osobitných základných aktov platných v jednotlivých odvetviach, ktoré sa týkajú pomoci v rámci krízového riadenia, operácií civilnej ochrany a operácií humanitárnej pomoci.

Článok 191

Pravidlá účasti na postupoch verejného obstarávania

1.   Účasť na postupoch verejného obstarávania je otvorená za rovnakých podmienok všetkým osobám, ktoré patria do predmetu úpravy zmlúv, a všetkým ostatným fyzickým alebo právnickým osobám v súlade s osobitnými ustanoveniami základných aktov upravujúcich príslušnú oblasť spolupráce.

2.   V prípadoch uvedených v článku 54 ods. 2 sa za výnimočných okolností, ktoré sú riadne odôvodnené zodpovedným povoľujúcim úradníkom, môže rozhodnúť o tom, že sa účasť na postupe verejného obstarávania umožní iným štátnym príslušníkom tretích krajín ako tým, ktorí sú uvedení v odseku 1.

3.   V prípade, keď platí dohoda o rozšírení trhu pre verejné obstarávanie tovaru alebo služieb, ktorej účastníkom je Únia, sú zákazky financované z rozpočtu otvorené aj pre iných štátnych príslušníkov tretích krajín ako pre tých, ktorí sú uvedení v odseku 1 a 2, a to za podmienok ustanovených v uvedenej dohode.

4.   Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 210 prijať delegované akty týkajúce sa podrobných pravidiel účasti na postupoch verejného obstarávania.

KAPITOLA 4

Granty

Článok 192

Financovanie vonkajšej akcie v plnom rozsahu

Akcia môže byť financovaná z rozpočtu v plnom rozsahu len ak je to pre jej vykonanie nevyhnutné.

Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 210 prijať delegované akty týkajúce sa podrobných pravidiel, pokiaľ ide o financovanie vonkajšej akcie v plnom rozsahu.

Článok 193

Pravidlá vzťahujúce sa na granty na vonkajšie akcie

Postupy udeľovania grantov, ktoré majú subjekty uvedené v článku 185 uplatniť v rámci nepriameho hospodárenia, sa ustanovia v dohodách uzatvorených medzi Komisiou a týmito subjektmi.

Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 210 prijať delegované akty týkajúce sa podrobných pravidiel, pokiaľ ide o postupy udeľovania grantov, ktoré sa uplatňujú v rámci nepriameho hospodárenia.

KAPITOLA 5

Audit účtov

Článok 194

Audit na vonkajšie akcie vykonávaný Úniou

V každej dohode medzi Komisiou a subjektom uvedeným v článku 185 alebo v dohode alebo rozhodnutí o grante sa výslovne stanoví, že Komisia a Dvor audítorov majú právomoc na základe dokumentov a na mieste vykonať audit všetkých dodávateľov a subdodávateľov, ktorí získali finančné prostriedky Únie.

HLAVA V

EURÓPSKE ÚRADY

Článok 195

Európske úrady

1.   Na účely tejto hlavy sa za „európske úrady“ považujú administratívne štruktúry zriadené jednou alebo viacerými inštitúciami na vykonávanie osobitných prierezových úloh.

Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 210 prijať delegované akty týkajúce sa podrobných pravidiel, pokiaľ ide o rozsah pôsobnosti európskych úradov a delegácií inštitúcií v európskych úradoch.

2.   Táto hlava sa vzťahuje na činnosť úradu OLAF s výnimkou článkov 198, 199 a 200.

3.   Prvá a tretia časť sa vzťahujú na operácie európskych úradov okrem prípadov, keď je v tejto hlave stanovené inak.

Článok 196

Rozpočtové prostriedky európskych úradov

1.   Rozpočtové prostriedky pre každý európsky úrad, ktorých celková výška je zahrnutá do osobitného rozpočtového riadku v rámci rozpočtového oddielu týkajúceho sa Komisie, sú podrobne stanovené v prílohe k uvedenému oddielu.

Príloha má formu výkazu príjmov a výdavkov, ktorý je členený rovnakým spôsobom ako oddiely rozpočtu.

Rozpočtové prostriedky zahrnuté do uvedenej prílohy pokrývajú všetky finančné potreby každého európskeho úradu pri vykonávaní jeho povinností v mene inštitúcií.

Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 210 prijať delegované akty týkajúce sa podrobných pravidiel, pokiaľ ide o rozpočtové prostriedky pre európske úrady vrátane delegovania určitých úloh vykonávaných účtovníkom, pokladne a bankových účtov.

2.   Plán pracovných miest každého európskeho úradu je pripojený k plánu pracovných miest Komisie.

3.   Riaditeľ každého európskeho úradu prijíma rozhodnutia o presunoch v rámci prílohy uvedenej v odseku 1. Komisia o týchto presunoch informuje Európsky parlament a Radu.

4.   Účtovná závierka každého európskeho úradu tvorí neoddeliteľnú súčasť účtovnej závierky Únie uvedenej v článku 141.

Článok 197

Povoľujúci úradník európskych úradov

Pokiaľ ide o rozpočtové prostriedky uvedené v prílohe pre každý európsky úrad, Komisia v súlade s článkom 65 deleguje právomoci povoľujúceho úradníka na riaditeľa príslušného európskeho úradu.

Článok 198

Účty medziinštitucionálnych európskych úradov

1.   Každý medziinštitucionálny európsky úrad vypracuje analytické účty svojich výdavkov, ktoré umožňujú určiť, aká časť jeho služieb bola poskytnutá jednotlivým inštitúciám. Riaditeľ príslušného európskeho úradu prijme po schválení riadiacim výborom kritériá, ktoré budú základom systému účtovníctva.

2.   V poznámkach týkajúcich sa osobitného rozpočtového riadku, do ktorého sú zahrnuté celkové rozpočtové prostriedky pre každý medziinštitucionálny európsky úrad, sa uvádza odhad nákladov na služby poskytnuté uvedeným úradom každej z inštitúcií. Uvedené je založené na analytických účtoch ustanovených v odseku 1.

3.   Každý medziinštitucionálny európsky úrad oznamuje príslušným inštitúciám výsledné hodnoty analytických účtov.

Článok 199

Delegovanie právomocí povoľujúceho úradníka na medziinštitucionálne európske úrady

1.   Každá inštitúcia môže delegovať právomoci povoľujúceho úradníka na riaditeľa medziinštitucionálneho európskeho úradu pre hospodárenie s rozpočtovými prostriedkami zahrnutými do jej oddielu, pričom stanoví obmedzenia a podmienky delegovania týchto právomocí.

Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 210 prijať delegované akty týkajúce sa podrobných pravidiel delegovania právomocí povoľujúceho úradníka na riaditeľa medziinštitucionálneho európskeho úradu.

2.   Vnútorný audítor Komisie vykonáva všetky povinnosti stanovené v kapitole 9 hlavy IV prvej časti.

Článok 200

Služby poskytované tretím stranám

Ak do predmetu činnosti európskeho úradu patria aj dodávky tretím stranám s finančným plnením, jeho riaditeľ prijme po schválení riadiacim výborom konkrétne ustanovenia, v ktorých sa upraví spôsob uskutočňovania týchto dodávok a spôsob vedenia príslušných účtov.

HLAVA VI

ADMINISTRATÍVNE ROZPOČTOVÉ PROSTRIEDKY

Článok 201

Všeobecné ustanovenia

1.   Prvá a tretia časť sa vzťahujú na administratívne rozpočtové prostriedky okrem prípadov, keď je v tejto hlave stanovené inak.

2.   Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 210 prijať delegované akty týkajúce sa podrobných pravidiel, pokiaľ ide o rozsah administratívnych rozpočtových prostriedkov a zábezpek na nájomné.

Článok 202

Záväzky

1.   Bežné administratívne výdavky sa od 15. októbra každého roka môžu viazať vopred na ťarchu rozpočtových prostriedkov vyhradených na nasledujúci rozpočtový rok. Tieto záväzky však neprekročia jednu štvrtinu rozpočtových prostriedkov, o ktorých rozhodli Európsky parlament a Rada a ktoré sú zahrnuté v príslušnom rozpočtovom riadku na bežný rozpočtový rok. Netýkajú sa nových výdavkov takého druhu, ktorý zatiaľ nebol v zásade schválený v poslednom riadne prijatom rozpočte.

2.   Výdavky, ktoré sa podľa zákonných alebo zmluvných ustanovení hradia vopred, napríklad nájomné, môžu viesť k tomu, že platby splatné od 1. decembra sa budú hradiť z rozpočtových prostriedkov na nasledujúci rozpočtový rok. V tomto prípade sa limit uvedený v odseku 1 neuplatňuje.

Článok 203

Osobitné ustanovenia týkajúce sa administratívnych rozpočtových prostriedkov

1.   Administratívne rozpočtové prostriedky sú nediferencované rozpočtové prostriedky.

Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 210 prijať delegované akty týkajúce sa podrobných pravidiel, pokiaľ ide o osobitné administratívne rozpočtové prostriedky vrátane budov a záloh vyplácaných členom inštitúcií.

2.   Administratívne výdavky vyplývajúce zo zmlúv, ktoré sa vzťahujú na obdobie presahujúce rozpočtový rok buď v súlade s miestnou praxou, alebo preto, že sa týkajú dodania vybavenia, sa hradia z rozpočtu na ten rozpočtový rok, v ktorom sa uskutočnia.

3.   Každá inštitúcia poskytne Európskemu parlamentu a Rade do 1. júna každého roka pracovný dokument o svojej politike v oblasti budov, ktorý obsahuje tieto informácie:

a)	v prípade každej budovy výdavky a plochu financovanú z rozpočtových prostriedkov v rámci príslušných rozpočtových riadkov;

b)	očakávaný vývoj globálneho plánovania plochy a lokalít na nadchádzajúce roky spolu s opisom stavebných projektov v štádiu plánovania, ktoré sú už určené;

c)	konečné podmienky a náklady, ako aj príslušné informácie týkajúce sa realizácie projektov, pokiaľ ide o nové stavebné projekty už predtým predložené Európskemu parlamentu a Rade v súlade s postupom stanoveným v odsekoch 4 a 5 a nezahrnuté do pracovných dokumentov z predchádzajúceho roka.

4.   V prípade každého stavebného projektu, ktorý pravdepodobne bude mať závažný finančný vplyv na rozpočet, inštitúcia čo najskôr informuje Európsky parlament a Radu o požadovanej ploche budovy a predbežnom plánovaní pred tým, ako sa uskutoční akýkoľvek prieskum miestneho trhu v prípade zmlúv o nehnuteľnostiach, alebo pred tým, ako sa uverejnia alebo uskutočnia výzvy na predkladanie ponúk v prípade stavebných prác.

5.   V prípade každého stavebného projektu, ktorý pravdepodobne bude mať závažný finančný vplyv na rozpočet, inštitúcia predloží stavebný projekt vrátane jeho podrobných odhadovaných nákladov a financovania, ako aj zoznamu návrhov zmlúv, ktoré majú byť použité, a pred uzatvorením zmlúv požiada o súhlas Európsky parlament a Radu. Na žiadosť inštitúcie sa dokumenty predložené v súvislosti so stavebným projektom považujú za dôverné.

S výnimkou prípadov vyššej moci Európsky parlament a Rada prerokujú stavebný projekt do štyroch týždňov odo dňa, keď ho tieto dve inštitúcie dostali.

Stavebný projekt sa považuje za schválený po skončení tejto štvortýždňovej lehoty, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada v uvedenej lehote neprijmú rozhodnutie, ktoré je v rozpore s návrhom.

Ak Európsky parlament a/alebo Rada uvedú v tejto štvortýždňovej lehote riadne odôvodnené pochybnosti, uvedená lehota sa jednorazovo predĺži o dva týždne.

Ak Európsky parlament alebo Rada prijme rozhodnutie, ktoré je v rozpore so stavebným projektom, príslušná inštitúcia svoj návrh stiahne a môže predložiť nový návrh.

6.   V prípadoch vyššej moci možno informácie stanovené v odseku 4 predložiť spolu so stavebným projektom. Európsky parlament a Rada prerokujú stavebný projekt do 2 týždňov odo dňa, keď ho tieto dve inštitúcie dostali. Stavebný projekt sa považuje za schválený po skončení tejto dvojtýždňovej lehoty, pokiaľ Európsky parlament a/alebo Rada v tejto lehote neprijmú rozhodnutie, ktoré je v rozpore s návrhom.

7.   Za stavebné projekty, ktoré pravdepodobne budú mať závažný finančný vplyv na rozpočet, sa považujú tieto projekty:

i)	akékoľvek nadobudnutie pozemku;

ii)	nadobudnutie, predaj, štrukturálna obnova alebo výstavba budov alebo akýkoľvek projekt spájajúci realizáciu týchto prvkov v rovnakom časovom rámci v objeme viac než 3 000 000 EUR;

iii)	akákoľvek nová zmluva v oblasti budov (vrátane užívacích práv, dlhodobých nájmov a obnov existujúcich zmlúv v oblasti budov za menej výhodných podmienok), na ktorú sa nevzťahuje bod ii), s ročným poplatkom najmenej 750 000 EUR;

iv)	predĺženie alebo obnova existujúcich zmlúv v oblasti budov (vrátane užívacieho práva a dlhodobých nájmov) za rovnakých alebo výhodnejších podmienok s ročným poplatkom najmenej 3 000 000 EUR.

Tento odsek sa tiež vzťahuje na stavebné projekty, ktoré majú medziinštitucionálny charakter, a tiež na delegácie Únie.

8.   Bez toho, aby bol dotknutý článok 17, možno projekt nadobudnutia budovy financovať prostredníctvom úveru, ktorý podlieha predchádzajúcemu schváleniu Európskym parlamentom a Radou.

Zmluvy o úveroch sa uzatvárajú a úvery sa splácajú v súlade so zásadou riadneho finančného hospodárenia a s náležitým ohľadom na najlepší finančný záujem Únie.

Ak inštitúcia navrhuje financovať nadobudnutie prostredníctvom úveru, v pláne financovania, ktorý má príslušná inštitúcia predložiť spolu so žiadosťou o predchádzajúci súhlas, sa uvedie najmä maximálna výška financovania, obdobie financovania, typ financovania, podmienky financovania a úspory v porovnaní s inými typmi zmluvných dojednaní.

Európsky parlament a Rada prerokujú žiadosť o predchádzajúci súhlas do štyroch týždňov odo dňa, keď ju tieto dve inštitúcie dostali, pričom túto lehotu možno jednorazovo predĺžiť o dva týždne. Nadobudnutie prostredníctvom úveru sa považuje za zamietnuté, ak ho Európsky parlament a Rada v uvedenej lehote výslovne neschvália.

HLAVA VII

EXPERTI

Článok 204

Platení externí experti

Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 210 prijať delegované akty týkajúce sa podrobných pravidiel, pokiaľ ide o platených externých expertov vrátane osobitného postupu výberu fyzických osôb na miesta platených externých expertov, ktorí poskytujú inštitúciám pomoc pri hodnotení žiadostí o grant, projektov a ponúk a v osobitných prípadoch poskytujú stanoviská a poradenstvo.

Títo experti sú odmeňovaní pevne stanovenou sumou, ktorá je oznámená vopred, a vyberajú sa na základe ich odborných schopností. Výber prebieha na základe výberových kritérií, ktoré rešpektujú zásady nediskriminácie, rovnakého zaobchádzania a neexistencie konfliktu záujmov.

TRETIA ČASŤ

ZÁVEREČNÉ A PRECHODNÉ USTANOVENIA

Článok 205

Prechodné ustanovenia

1.   Pokiaľ ide o fondy uvedené v článku 175 ods. 1, ktorých základné akty sa zrušili pred 1. januárom 2013, rozpočtové prostriedky, ktorých viazanosť sa zrušila podľa článku 178, sa môžu znovu sprístupniť v prípade zjavnej chyby, ktorú je možné pripísať výlučne Komisii, alebo v prípade vyššej moci so závažnými dôsledkami na realizáciu operácií podporovaných z týchto fondov.

2.   Komisia môže uskutočňovať presuny z jednej hlavy do druhej v prípade rozpočtových prostriedkov týkajúcich sa operačných výdavkov uvedených v nariadeniach (ES) č. 1260/1999, (ES) č. 1290/2005, (ES) č. 1080/2006, (ES) č. 1081/2006, (ES) č. 1083/2006, (ES) č. 1084/2006 a (ES) č. 1198/2006, ktoré sa ešte musia uhradiť z prostriedkov Únie, aby sa do ukončenia pomoci finančne vyrovnali nesplnené záväzky Únie, ak sú dotknuté rozpočtové prostriedky určené na ten istý cieľ alebo sa týkajú iniciatív Únie alebo opatrení technickej pomoci a inovačných opatrení a presúvajú sa na opatrenia rovnakého charakteru.

3.   Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 210 prijať delegované akty týkajúce sa podrobných pravidiel, pokiaľ ide o prechodné ustanovenia vrátane zrušenia zálohového účtu a aktualizácie finančných limitov a súm.

Článok 206

Žiadosti Európskeho parlamentu a Rady o informácie

Európsky parlament a Rada sú oprávnené získavať akékoľvek informácie alebo vysvetlenia týkajúce sa rozpočtových záležitostí, ktoré patria do oblastí ich právomocí.

Článok 207

Finančné limity a sumy

Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 210 prijať delegované akty týkajúce sa všetkých finančných limitov a súm stanovených v tomto nariadení bez toho, aby bol dotknutý článok 118.

Článok 208

Rámcové nariadenie o rozpočtových pravidlách pre subjekty zriadené podľa ZFEÚ a Zmluvy o Euratome

1.   Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 210 prijať rámcové nariadenie o rozpočtových pravidlách prostredníctvom delegovaného aktu pre subjekty zriadené podľa ZFEÚ a Zmluvy o Euratome, ktoré majú právnu subjektivitu a ktoré prijímajú príspevky hradené z rozpočtu.

Rámcové nariadenie o rozpočtových pravidlách je založené na zásadách a pravidlách stanovených v tomto nariadení

Rozpočtové pravidlá týchto subjektov sa neodchyľujú od uvedeného rámcového nariadenia o rozpočtových pravidlách okrem prípadov, keď si to vyžadujú ich osobitné potreby a po predchádzajúcom súhlase Komisie.

2.   Absolutórium za plnenie rozpočtov subjektov uvedených v odseku 1 udeľuje Európsky parlament na odporúčanie Rady. Subjekty uvedené v odseku 1 plne spolupracujú s inštitúciami, ktoré sa zúčastňujú na postupe udelenia absolutória, a podľa potreby poskytujú akékoľvek ďalšie potrebné informácie, a to aj prostredníctvom účasti na zasadnutiach príslušných orgánov.

3.   Vnútorný audítor Komisie vykonáva voči subjektom uvedeným v odseku 1 tie isté právomoci ako voči Komisii.

4.   Nezávislý externý audítor overí, či sa v ročnej účtovnej závierke každého zo subjektov uvedených v odseku 1 správne uvádzajú príjmy, výdavky a finančná pozícia príslušného subjektu pred konsolidáciou v rámci konečnej účtovnej závierky Komisie. Pokiaľ nie je v základnom akte uvedenom v odseku 1 stanovené inak, Dvor audítorov vypracuje osobitnú výročnú správu za každý subjekt v súlade s požiadavkami podľa článku 287 ods. 1 ZFEÚ. Pri príprave tejto správy Dvor audítorov vezme do úvahy audit vykonaný nezávislým externým audítorom a opatrenia prijaté v reakcii na zistenia audítora.

Článok 209

Vzorové nariadenie o rozpočtových pravidlách pre subjekty verejno-súkromného partnerstva

Subjekty s právnou subjektivitou, ktoré sú zriadené základným aktom a sú poverené vykonávaním verejno-súkromného partnerstva, prijmú svoje rozpočtové pravidlá.

Uvedené pravidlá zahŕňajú súbor zásad potrebných na zaistenie riadneho finančného hospodárenia s finančnými prostriedkami Únie.

Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 210 prijať vzorové nariadenie o rozpočtových pravidlách prostredníctvom delegovaného aktu, ktoré stanoví zásady nevyhnutné pre zabezpečeie riadneho finančného hospodárenia s finančnými prostriedkami Únie a ktoré bude založené na článku 60.

Rozpočtové pravidlá týchto subjektov sa neodchyľujú od vzorového nariadeniao rozpočtových pravidlách s výnimkou prípadov, keď si to vyžadujú ich osobitné potreby a Komisia vopred súhlasila.

Článok 210

Vykonávanie delegovania právomoci

1.   Právomoc prijímať delegované akty sa Komisii udeľuje za podmienok stanovených v tomto článku.

2.   Delegovanie právomoci uvedené v článkoch 8, 11, 13, 19, 21, 22, 23, 25, 26, 29, 30, 31, 34, 35, 38, 41, 44, 49, 53, 54, 57, 58, 59, 60, 61, 62, 63, 64, 65, 66, 68, 69, 70, 72, 73, 74, 75, 76, 77, 78, 79, 80, 81, 83, 84, 85, 86, 87, 88, 89, 90, 92, 93, 98, 99, 100, 101, 103, 104, 105, 106, 107, 108, 109, 110, 111, 112, 113, 114, 115, 116, 117, 118, 119, 121, 122, 123, 124, 125, 126, 128, 129, 130, 131, 132, 133, 134, 135, 137, 138, 139, 140, 142, 144, 181, 183, 184, 186, 187, 188, 189, 190, 191, 192, 193, 195, 196, 199, 201, 203, 204, 205, 207, 208 a 209sa Komisii udeľuje do skončenia prvého viacročného finančného rámca na obdobie po roku 2013 uvedeného v článku 312 ZFEÚ. Komisia vypracuje správu týkajúcu sa delegovania právomoci najneskôr dva roky pred koncom prvého viacročného finančného rámca na obdobie po roku 2013. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje na obdobia zodpovedajúce nasledujúcim viacročným finančným rámcom, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesú voči takémuto predĺženiu námietku najneskôr tri mesiace pred koncom platnosti zodpovedajúceho viacročného finančného rámca.

3.   Delegovanie právomoci uvedené v článkoch 8, 11, 13, 19, 21, 22, 23, 25, 26, 29, 30, 31, 34, 35, 38, 41, 44, 49, 53, 54, 57, 58, 59, 60, 61, 62, 63, 64, 65, 66, 68, 69, 70, 72, 73, 74, 75, 76, 77, 78, 79, 80, 81, 83, 84, 85, 86, 87, 88, 89, 90, 92, 93, 98, 99, 100, 101, 103, 104, 105, 106, 107, 108, 109, 110, 111, 112, 113, 114, 115, 116, 117, 118, 119, 121, 122, 123, 124, 125, 126, 128, 129, 130, 131, 132, 133, 134, 135, 137, 138, 139, 140, 142, 144, 181, 183, 184, 186, 187, 188, 189, 190, 191, 192, 193, 195, 196, 199, 201, 203, 204, 205, 207, 208 a 209 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci v ňom uvedenej. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4.   Komisia oznamuje delegovaný akt Európskemu parlamentu a Rade súčasne, a to hneď po jeho prijatí.

5.   Delegovaný akt prijatý podľa článkov 8, 11, 13, 19, 21, 22, 23, 25, 26, 29, 30, 31, 34, 35, 38, 41, 44, 49, 53, 54, 57, 58, 59, 60, 61, 62, 63, 64, 65, 66, 68, 69, 70, 72, 73, 74, 75, 76, 77, 78, 79, 80, 81, 83, 84, 85, 86, 87, 88, 89, 90, 92, 93, 98, 99, 100, 101, 103, 104, 105, 106, 107, 108, 109, 110, 111, 112, 113, 114, 115, 116, 117, 118, 119, 121, 122, 123, 124, 125, 126, 128, 129, 130, 131, 132, 133, 134, 135, 137, 138, 139, 140, 142, 144, 181, 183, 184, 186, 187, 188, 189, 190, 191, 192, 193, 195, 196, 199, 201, 203, 204, 205, 207, 208 a 209 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.

Článok 211

Preskúmanie

Preskúmanie tohto nariadenia sa vykoná vždy, keď sa ukáže, že je to potrebné, a v každom prípade najneskôr dva roky pred koncom prvého viacročného finančného rámca na obdobie po roku 2013.

Súčasťou takéhoto preskúmania je okrem iného vykonávanie ustanovení hlavy VIII prvej časti.

Článok 212

Zrušenie

Nariadenie (ES, Euratom) č. 1605/2002 sa zrušuje s účinnosťou od 1. januára 2013 s výnimkou:

a)	článkov 53 až 57, ktoré sa naďalej uplatňujú na všetky záväzky prijaté do 31. decembra 2013;

b)	článku 166 ods. 3 písm. a), ktoré sa naďalej uplatňuje na všetky záväzky prijaté do 31. decembra 2012; a

c)	článku 166 ods. 3 písm. b), ktoré sa naďalej uplatňuje na záväzky prijaté od 1. januára 2013 do 31. decembra 2013.

Hlava VI prvej časti nariadenia (ES, Euratom) č. 1605/2002 sa môže naďalej uplatňovať na dohody o grante podpísané a rozhodnutia o grante oznámené do 31. decembra 2013 v rámci globálnych záväzkov rozpočtu na rok 2012 alebo skoršie roky, ak tak rozhodne zodpovedný povoľujúci úradník s náležitým ohľadom na zásady rovnakého zaobchádzania a transparentnosti.

Odkazy na zrušené nariadenie sa považujú za odkazy na toto nariadenie a znejú v súlade s tabuľkou zhody uvedenou v prílohe.

Článok 213

Preskúmanie týkajúce sa ESVČ

Článok 68 ods. 1 tretí pododsek a článok 98 ods. 2 druhý pododsek sa v roku 2013 preskúmajú, pričom sa náležite zohľadní osobitný charakter ESVČ a najmä delegácií Únie a v prípade potreby primeraná spôsobilosť ESVČ v oblasti finančného hospodárenia.

Článok 214

Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Uplatňuje sa od 1. januára 2013 s výnimkou:

a)	článkov 58 až 63, ktoré sa uplatňujú len na záväzky prijaté od 1. januára 2014;

b)	článku 50 ods. 1 druhého pododseku písm. c) a článkov 82, 139a 140, ktoré sa uplatňujú od 1. januára 2014;

c)	článkov 177, 179 a 210, ktoré sa uplatňujú od 27. októbra 2012.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 145, 3.6.2010, s. 1.

(2)  Pozícia Európskeho parlamentu z 23. októbra 2012 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku) a rozhodnutie Rady z 25. októbra 2012.

(3)  Ú. v. ES L 248, 16.9.2002, s. 1.

(4)  Ú. v. ES L 357, 31.12.2002, s. 1.

(5)  Ú. v. ES L 124, 20.5.2003, s. 36.

(6)  Ú. v. EÚ L 161, 26.6.1999, s. 1.

(7)  Ú. v. ES L 8, 12.1.2001, s. 1.

(8)  Ú. v. EÚ C 215, 21.7.2011, s. 13.

(9)  Ú. v. ES L 56, 4.3.1968, s. 1.

(10)  Ú. v. ES L 124, 8.6.1971, s. 1.

(11)  Ú. v. ES L 281, 23.11.1995, s. 31.

(12)  Ú. v. ES L 130, 31.5.2000, s. 1.

(13)  Ú. v. ES L 209, 2.8.1997, s. 6.

(14)  Ú. v. EÚ L 201, 3.8.2010, s. 30.

(15)  Ú. v. E.Ú L 163, 23.6.2007, s. 17.

(16)  Ú. v. ES L 11, 16.1.2003, s. 1.

(17)  Ú. v. EÚ L 134, 30.4.2004, s. 114.

(18)  Ú. v. ES L 292, 15.11.1996, s. 2.

(19)  Ú. v. EÚ L 209, 11.8.2005, s. 1.

(20)  Ú. v. EÚ L 297, 15.11.2003, s. 1.

(21)  Ú. v. EÚ L 347, 11.12.2006, s. 1.

(22)  Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13.

(23)  Ú. v. ES L 136, 31.5.1999, s. 1.

(24)  Ú. v. EÚ L 30, 31.1.2009, s. 16.

(25)  Ú. v. EÚ L 277, 21.10.2005, s. 1.

(26)  Ú. v. EÚ L 210, 31.7.2006, s. 1.

(27)  Ú. v. EÚ L 210, 31.7.2006, s. 12.

(28)  Ú. v. EÚ L 210, 31.7.2006, s. 25.

(29)  Ú. v. EÚ L 210, 31.7.2006, s. 79.

(30)  Ú. v. EÚ L 223, 15.8.2006, s. 1.

---

---

---

---

---