1.

Nasledujúca vízia pre rok 2050 má pomôcť pri smerovaní opatrení do roku 2020 a v ďalšom období:

V roku 2050 budeme žiť dobrý život v ekologických medziach našej planéty. Zdrojom našej prosperity a zdravého prostredia bude inovatívne cyklické hospodárstvo, v ktorom sa ničím neplytvá a v ktorom sú prírodné zdroje spravované udržateľne a biodiverzita je chránená, cenená a obnovovaná spôsobmi, ktoré posilňujú odolnosť našej spoločnosti. Náš nízkouhlíkový rast je už dávno oddelený od využívania zdrojov a udáva krok bezpečnej a udržateľnej globálnej spoločnosti.

2.

Za posledných 40 rokov bola v oblasti životného prostredia zavedená široká škála právnych predpisov, ktoré spolu predstavujú najkomplexnejšie moderné normy na svete. To pomohlo riešiť niektoré z najzávažnejších environmentálnych problémov občanov a podnikov v Únii.

3.

V posledných desaťročiach sa značne znížili emisie znečisťujúcich látok do ovzdušia, vody a pôdy a v posledných rokoch rovnako aj emisie skleníkových plynov. Právne predpisy Únie o chemických látkach sa zmodernizovali a obmedzilo sa použitie mnohých toxických alebo nebezpečných látok, ako sú olovo, kadmium a ortuť, vo výrobkoch, ktoré sa nachádzajú vo väčšine domácností. Občania Únie majú vodu takej kvality, ktorá patrí medzi najlepšie na svete, a vyše 18 % územia Únie a 4 % jej morí bolo označených za chránené prírodné oblasti.

4.

Politika Únie v oblasti životného prostredia stimuluje inovácie a investície do ekologických výrobkov a služieb, čím sa vytvárajú pracovné miesta a vývozné príležitosti (1). Postupné rozširovania prispeli k rozšíreniu vysokých štandardov ochrany životného prostredia na veľkú časť európskeho kontinentu a úsilie Únie prispelo k posilneniu medzinárodného záväzku bojovať proti zmene klímy a strate biodiverzity a k úspešnému celosvetovému úsiliu o odstránenie látok, ktoré poškodzujú ozónovú vrstvu, a olovnatých palív.

5.

Značný pokrok sa dosiahol aj v začleňovaní cieľov týkajúcich sa životného prostredia do iných politík a činností Únie. Reformovaná spoločná poľnohospodárska politika (SPP) od roku 2003 spojila priame platby s požiadavkami, aby poľnohospodári udržiavali pôdu v dobrom poľnohospodárskom a ekologickom stave a dodržiavali príslušné právne predpisy v oblasti životného prostredia. Boj proti zmene klímy sa stal neoddeliteľnou súčasťou energetickej politiky a pokrok nastal aj v začlenení otázok, ktoré sa týkajú efektívneho využívania zdrojov, zmeny klímy a energetickej účinnosti, do ďalších kľúčových odvetví, ako sú doprava a stavebníctvo.

6.

Mnoho environmentálnych trendov v Únii však naďalej vyvoláva znepokojenie, v neposlednom rade pre nedostatočné vykonávanie existujúcich právnych predpisov Únie v oblasti životného prostredia. Iba 17 % druhov a biotopov, ktoré sú posudzované podľa smernice o biotopoch (2), majú priaznivý stav ochrany a degradácia a strata prírodného kapitálu ohrozuje úsilie o dosiahnutie cieľov Únie v oblasti biodiverzity a zmeny klímy. Takýto stav druhov a biotopov, ako aj degradácia a strata prírodného kapitálu sú spojené s vysokými súvisiacimi nákladmi, ktoré v našom hospodárskom alebo sociálnom systéme doteraz neboli riadne vyhodnotené. 30 % územia Únie je veľmi rozdrobených, čo vplýva na spojitosť ekosystémov, ich zdravie a schopnosť poskytovať služby a životaschopné biotopy pre jednotlivé druhy. Hoci sa v Únii dosiahol pokrok v oddeľovaní rastu od emisií skleníkových plynov, využívania zdrojov a vplyvov na životné prostredie, využívanie zdrojov je stále v značnej miere neudržateľné a neefektívne, a s odpadom sa zatiaľ nenakladá náležitým spôsobom. Výsledkom toho je, že podniky v Únii prichádzajú o významné príležitosti, ktoré ponúka efektívne využívanie zdrojov z hľadiska konkurencieschopnosti, znižovania nákladov, zvyšovania produktivity a zabezpečenia dodávok. Kvalita vody a úroveň znečistenia ovzdušia sú v mnohých častiach Európy ešte problematické a občania Únie sú naďalej vystavovaní nebezpečným látkam, prípadne je ohrozované ich zdravie a blahobyt. Neudržateľné využívanie krajiny vyčerpáva úrodnú pôdu a degradácia pôdy pokračuje, čo má vplyv na celosvetovú potravinovú bezpečnosť a plnenie cieľov v oblasti biodiverzity.

7.

Zmena životného prostredia a klímy v Únii je v čoraz väčšom rozsahu vyvolávaná vývojom, ktorý prebieha na globálnej úrovni, a to aj v súvislosti s demografickou štruktúrou, výrobnými a obchodnými modelmi, a rýchlym technologickým pokrokom. Tento vývoj môže ponúkať významné príležitosti pre hospodársky rast a spoločenský blahobyt, ale zároveň predstavuje výzvy a vytvára neistoty pre hospodárstvo a spoločnosť Únie a spôsobuje zhoršovanie životného prostredia na celom svete (3).

8.

Rastúci globálny dopyt po výrobkoch a službách a čerpanie zdrojov spolu so súčasnými nehospodárnymi systémami výroby a spotreby vo svetovom hospodárstve zvyšujú ceny základných surovín, nerastov a energie, zhoršujú znečistenie, vytvárajú viac odpadu, zvyšujú globálne emisie skleníkových plynov a zhoršujú degradáciu pôdy, odlesňovanie a stratu biodiverzity. Takmer dve tretiny svetových ekosystémov upadajú (4) a existujú dôkazy, že hranice možností našej planéty pre biodiverzitu, zmenu klímy a cyklus dusíka už boli prekročené (5). Je pravdepodobné, že pokiaľ nenastane významný pokrok v zlepšovaní efektívneho využívania zdrojov, do roku 2030 dosiahne globálny deficit zásob vody 40 %. Existuje takisto riziko, že zmena klímy tieto problémy len prehĺbi, čo si vyžiada vysoké náklady (6). V roku 2011 mali katastrofy čiastočne spôsobené zmenou klímy za následok globálne ekonomické straty vo výške viac než 300 miliárd EUR. Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) varovala, že riziká pokračujúceho znehodnocovania a ubúdania prírodného kapitálu prinášajú so sebou nezvratné zmeny, ktoré by mohli ohroziť dve storočia rastu životnej úrovne a viesť k značným nákladom (7).

9.

Na riešenie niektorých z týchto zložitých otázok je potrebné plne využívať potenciál existujúcich environmentálnych technológií a zabezpečiť nepretržitý vývoj najlepších dostupných techník a inovácií, ako aj zvýšené využitie trhových nástrojov na ich zavádzanie do priemyslu. Nevyhnutný je tiež rýchly pokrok v perspektívnych odboroch vedy a techniky. Ten by mal byť umožnený podporou výskumu a vytváraním podmienok, ktoré by napomáhali súkromné investície do výskumu. Súčasne je potrebné lepšie pochopiť možné riziká ohrozujúce životné prostredie a zdravie ľudí, ktoré sú spojené s novými technológiami, a tieto technológie lepšie posúdiť a riadiť. To je predpokladom na to, aby verejnosť nové technológie prijala, ako aj na to, aby Únia dokázala účinne a včas identifikovať možné riziká súvisiace s technickým rozvojom a reagovať na ne. Hlavné technologické inovácie by mali byť sprevádzané verejnými dialógmi a participačnými procesmi.

10.

Na zabezpečenie dobrého života v budúcnosti by sa mali už dnes prijať naliehavé a koordinované postupy na zlepšenie ekologickej odolnosti a na maximalizáciu prínosov, ktoré môže poskytnúť politika v oblasti životného prostredia hospodárstvu a spoločnosti, a to pri rešpektovaní ekologických limitov našej planéty. 7. EAP odráža odhodlanie Únie premeniť sa na inkluzívne ekologické hospodárstvo, ktoré zabezpečuje rast a vývoj, chráni zdravie a blahobyt ľudí, poskytuje im dôstojné pracovné miesta, zmenšuje nerovnosti a investuje do biodiverzity vrátane ekosystémových služieb, ktoré poskytuje, a zachováva ich prírodný kapitál pre ich vlastnú hodnotu a kľúčový prínos pre ľudský blahobyt a hospodársku prosperitu.

11.

Na premenu na inkluzívne ekologické hospodárstvo je potrebné začlenenie otázok životného prostredia do ďalších politík, napríklad v oblasti energetiky, dopravy, poľnohospodárstva, rybárstva, obchodu, ekonomiky a priemyslu, výskumu a inovácií, zamestnanosti, rozvoja, zahraničných vecí, bezpečnosti, vzdelávania a odbornej prípravy, ako aj sociálnej politiky a politiky cestovného ruchu, aby sa vytvoril súdržný, vzájomne prepojený prístup. Opatrenia v rámci Únie by mali dopĺňať aj posilnené opatrenia na celosvetovej úrovni a spolupráca so susednými krajinami pri riešení spoločných výziev.

12.

Únia začala túto premenu za pochodu pomocou dlhodobých, integrovaných stratégií na zastavenie straty biodiverzity (8), zlepšenie efektívneho využívania zdrojov (9) a urýchlenie prechodu na bezpečné a udržateľné nízkouhlíkové hospodárstvo (10). Komisia ďalej začlenila environmentálne otázky a ciele do nedávnych iniciatív prijatých v iných kľúčových oblastiach politiky vrátane energetiky (11) a dopravy (12) a snaží sa zlepšiť environmentálne prínosy prostredníctvom reformy politík Únie v oblasti poľnohospodárstva a rozvoja vidieka, rybárstva a súdržnosti, pričom vychádza z doterajších výsledkov. V tomto ohľade krížové plnenie osobitne významne prispieva k udržateľnosti poľnohospodárstva tým, že podporuje ochranu zraniteľných ekosystémov, ako sú vodné útvary, pôda a biotopy pre druhy.

13.

Únia sa zaviazala plniť celý rad právne záväzných záväzkov v rámci multilaterálnych environmentálnych dohôd, ako aj politických záväzkov týkajúcich sa životného prostredia vrátane záväzkov prijatých na konferencii Organizácie Spojených národov o trvalo udržateľnom rozvoji (Rio + 20) (13). V záveroch z Rio + 20 sa uznáva, že inkluzívne a ekologické hospodárstvo je dôležitý nástroj na dosiahnutie trvalo udržateľného rozvoja a odstránenia chudoby. V uvedenom dokumente sa stanovuje rámec pre opatrenia pokrývajúce všetky tri rozmery trvalo udržateľného rozvoja (životné prostredie, sociálny a hospodársky rozvoj), z ktorých sa mnohé odrážajú v prioritných cieľoch 7. EAP. Na Rio + 20 sa tiež dohodlo vypracovanie cieľov trvalo udržateľného rozvoja, ktoré sú v súlade s rozvojovou agendou OSN po roku 2015 a do nej integrované, aby sa posilnil inštitucionálny rámec a vypracovala stratégia financovania pre udržateľný rozvoj. Na Rio + 20 sa tiež prijal 10-ročný rámec programov pre udržateľnú spotrebu a výrobu. Únia a jej členské štáty by teraz mali zabezpečiť implementovanie týchto záväzkov v Únii a mali by podporovať ich globálne vykonávanie.

14.

7. EAP dopĺňa uvedené úsilie vymedzením prioritných cieľov, ktoré má Únia dosiahnuť v období do roku 2020. 7. EAP podporuje implementáciu a podnecuje opatrenia na všetkých úrovniach a podporuje investície súvisiace so životným prostredím a klímou aj na obdobie po roku 2020.

15.

V mnohých prípadoch budú opatrenia na dosiahnutie prioritných cieľov potrebné predovšetkým na vnútroštátnej, regionálnej alebo miestnej úrovni, v súlade so zásadou subsidiarity. V iných prípadoch bude potrebné vykonať dodatočné opatrenia na úrovni Únie a medzinárodnej úrovni. Verejnosť by mala tiež hrať aktívnu úlohu a mala by byť riadne informovaná o politike v oblasti životného prostredia. Vzhľadom na to, že politika v oblasti životného prostredia patrí do spoločnej právomoci Únie, jedným z účelov 7. EAP je vytvoriť spoločnú zodpovednosť za spoločné ciele a zámery a zabezpečiť rovnaké podmienky pre podniky a orgány verejnej moci. Jasné ciele a zámery zároveň tvorcom politík a ďalším zainteresovaným stranám vrátane regiónov a miest, podnikov, sociálnych partnerov a jednotlivých občanov naznačia smerovanie a poskytnú predvídateľný rámec činností.

16.

Integrovaný a súdržný rozvoj politiky v oblasti životného prostredia a klímy môže pomôcť zabezpečiť, že ekonomika a spoločnosť Únie budú dobre pripravené čeliť vyššie uvedeným výzvam. Toto opatrenie bude vyžadovať zameranie sa na tri tematické ciele:

Tieto tri tematické ciele sú vzájomne prepojené a mali by byť sledované súbežne. Opatrenia prijaté v rámci jedného cieľa často pomáhajú prispieť k dosiahnutiu ostatných cieľov. Napríklad zlepšenie účinnosti využívania zdrojov zmierni vplyv na prírodný kapitál, pričom zvyšovanie odolnosti prírodnej kapitálovej základne Únie prinesie výhody pre ľudské zdravie a blahobyt. Opatrenie na zmiernenie a prispôsobenie sa zmene klímy zvýši odolnosť ekonomiky a spoločnosti Únie, a zároveň bude stimulovať inovácie a chrániť prírodné zdroje Únie.

17.

Hospodárska prosperita a blahobyt Únie sa opierajú o prírodný kapitál, napr. jeho biodiverzitu vrátane ekosystémov poskytujúcich základné výrobky a služby, od úrodnej pôdy a multifunkčných lesov po produktívny pôdny fond a moria, od kvalitných sladkých vôd a čistého vzduchu po opeľovanie a reguláciu klímy až po ochranu pred prírodnými katastrofami. Rozsiahly súbor právnych predpisov Únie sa snaží chrániť, zachovávať a zveľaďovať prírodný kapitál, a to vrátane rámcovej smernice o vode (14), rámcovej smernice o morskej stratégii (15), smernice o komunálnych odpadových vodách (16), smernice o dusičnanoch (17), smernice o povodniach (18), smernice o prioritných látkach (19), smernice o kvalite ovzdušia a s ňou súvisiacich smerníc (20), ako aj smernice o biotopoch a smernice o vtákoch (21). K zmierneniu vplyvov na pôdu a biodiverzitu vrátane ekosystémov, druhov a biotopov, ako aj k zníženiu úniku živín prispievajú aj právne predpisy v oblasti boja proti zmene klímy, v oblasti chemických látok, priemyselných emisií a odpadu.

18.

Z nedávnych hodnotení však vyplýva, že biodiverzita v Únii stále ubúda a že väčšina ekosystémov je vážne poškodená (22) v dôsledku rôznych vplyvov. Napríklad invazívne cudzie druhy predstavujú väčšie riziko pre rastliny, zvieratá a ľudské zdravie, životné prostredie a hospodárstvo, než sa doteraz odhadovalo. V stratégii EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2020 sa stanovujú ciele a opatrenia nevyhnutné na zvrátenie týchto nepriaznivých trendov, na zastavenie straty biodiverzity a degradácie ekosystémových služieb do roku 2020 a na ich obnovu v realizovateľnom rozsahu (23). Aby mohla Únia splniť svoj hlavný cieľ v oblasti biodiverzity do roku 2020, musí sa zintenzívniť implementácia uvedenej stratégie a úsilie o plnenie v nej uvedených cieľov. Sú do nej síce začlenené opatrenia na zlepšenie vykonávania smernice o vtákoch a smernice o biotopoch vrátane sústavy Natura 2000, no na dosiahnutie hlavného cieľa bude potrebné úplné vykonávanie všetkých platných právnych predpisov zameraných na ochranu prírodného kapitálu.

19.

Napriek požiadavke uvedenej v rámcovej smernici o vode, a to chrániť, zlepšovať a obnoviť všetky útvary povrchovej a podzemnej vody, a doterajšiemu značnému úsiliu bude cieľ dosiahnuť „dobrý ekologický stav“ do roku 2015 splnený pravdepodobne len v prípade 53 % útvarov povrchových vôd v Únii (24). Cieľ rámcovej smernice o morskej stratégii dosiahnuť do roku 2020 „dobrý environmentálny stav“ je vystavený výrazným tlakom, okrem iného aj pre nadmerný rybolov, znečisťovanie (vrátane znečisťovania podmorských oblastí hlukom a odpadkov v moriach) spolu s účinkami globálneho otepľovania, ako je okysľovanie, v európskych moriach. Najmä v Stredozemnom a Čiernom mori, kde väčšina pobrežných štátov nie sú členskými štátmi Únie, bude mať úzka spolupráca v rámci Únie a s jej susedmi zásadný význam pre efektívne riešenie týchto problémov. A aj keď politika Únie v oblasti ovzdušia a priemyselných emisií pomohla zmenšiť mnohé formy znečisťovania, ekosystémy naďalej trpia nadmerným ukladaním dusíka a síry a znečisťovaním ozónom, ktoré súvisia s emisiami z dopravy, výroby elektrickej energie a neudržateľných poľnohospodárskych postupov.

20.

Ochrana, zachovanie, zveľadenie a ocenenie prírodného kapitálu Únie si preto vyžadujú riešenie problémov pri zdroji okrem iného prostredníctvom lepšieho začlenenia cieľov týkajúcich sa prírodného kapitálu do vypracúvania a vykonávania iných politík, čím sa zabezpečí súdržnosť politík a spoločné prínosy. Na podporu týchto cieľov sú určené prvky súvisiace so životným prostredím uvedené v návrhoch reforiem Komisie, najmä týkajúcich sa politiky Únie v oblasti poľnohospodárstva, rybárstva a súdržnosti, ktoré sú podložené návrhmi na ekologizáciu rozpočtu Únie v rámci viacročného finančného rámca na obdobie rokov 2014 – 2020. Keďže poľnohospodárstvo a lesné hospodárstvo spolu tvoria 78 % krajinnej pokrývky Únie, zohrávajú významnú úlohu pri zachovávaní prírodných zdrojov, najmä vody dobrej kvality a kvalitnej pôdy, ako aj biodiverzity a rôznorodých kultúrnych krajín. Ekologizácia SPP bude podporovať environmentálne prospešné poľnohospodárske a lesnícke postupy, ako napríklad diverzifikáciu plodín, ochranu trvalých trávnych porastov a pastvín, a trvalo udržateľné agrolesníctvo, a bude tiež podporovať zriaďovanie a udržiavanie ekologicky hodnotných oblastí poľnohospodárskej pôdy a zalesnených oblastí vrátane prostredníctvom extenzívnych a tradičných postupov. Takisto zvýši kapacitu odvetvia využívania pôdy, zmeny vo využívaní pôdy a lesného hospodárstva pôsobiť ako pohlcovač uhlíka. Základným prvkom udržateľného poľnohospodárstva je hospodárenie zodpovedné voči budúcim generáciám, ktoré zároveň úsporne využíva zdroje a je produktívne.

21.

Únia má najväčšie námorné územie na svete, a preto má značnú zodpovednosť za zabezpečenie ochrany morského prostredia. V prípade morského prostredia platí, že hoci námorné odvetvie ponúka ekonomické príležitosti od rybolovu, cez lodnú dopravu a akvakultúru až po suroviny, získavanie energie na mori a morské biotechnológie, je nevyhnutné zabezpečiť ich využívanie v súlade s ochranou a udržateľnou správou morských a pobrežných ekosystémov. Vo vzájomnom spojení môže námorné priestorové plánovanie a integrované riadenie pobrežných zón vnútri a medzi členskými štátmi zohrávať dôležitú úlohu pri koordinácii udržateľného využívania morských vôd a pobrežných zón pri uplatňovaní ekosystémového prístupu k správe rôznych odvetvových činností v týchto oblastiach. Morské prostredie nie je dostatočne chránené sčasti preto, že dokončenie sústavy Natura 2000 je oneskorené, čo vyžaduje ďalšie úsilie zo strany členských štátov. Chránené morské oblasti musia byť aj efektívnejšie riadené.

22.

Ako súčasť politiky Únie v oblasti zmeny klímy by sa mali vo väčšej miere uplatňovať postupy na prispôsobenie sa zmene klímy a jej zmiernenie, ktoré rešpektujú ekosystém a sú prospešné aj pre biodiverzitu a poskytovanie ďalších ekosystémových služieb, zatiaľ čo pri rozhodovaní týkajúcom sa energie z obnoviteľných zdrojov by sa mali plne zohľadňovať ďalšie environmentálne ciele, ako je zachovanie biodiverzity a ochrana pôdy a vôd. Napokon bude treba zaviesť opatrenia na riešenie znečistenia ovzdušia spojeného s dopravou a emisiami CO2  (25).

23.

Degradácia, fragmentácia a neudržateľné využívanie pôdy v Únii ohrozuje poskytovanie niekoľkých kľúčových ekosystémových služieb a biodiverzitu a zvyšuje zraniteľnosť Európy voči zmene klímy a prírodným katastrofám. To ďalej zhoršuje degradáciu pôdy a dezertifikáciu. Vyše 25 % územia Únie je postihnutých pôdnou eróziou spôsobovanou vodou, ktorá ohrozuje funkcie pôdy, s dosahom na kvalitu sladkých vôd. Medzi pretrvávajúce problémy patrí aj kontaminácia a záber pôdy. Predpokladá sa, že v celej Únii je kontaminovaných vyše pol milióna území a pokiaľ tieto územia nebudú identifikované a vyhodnotené, budú naďalej predstavovať potenciálne závažné environmentálne, hospodárske, sociálne a zdravotné riziká. Každoročne sa na účely bytovej výstavby, priemyslu, dopravy alebo na rekreačné účely zaberie vyše 1 000 km2 pôdy. Zvrátiť tieto dlhodobé zmeny je zložité alebo nákladné a na ich nápravu sú takmer vždy potrebné kompromisy medzi rôznymi sociálnymi, ekonomickými a environmentálnymi potrebami. Ohľady na životné prostredie vrátane ochrany vôd a biodiverzity by sa mali začleniť do plánovania rozhodnutí týkajúcich sa využívania pôdy tak, aby sa stali udržateľnejšie, vzhľadom na dosiahnutie cieľa „nulového zaberania pôdy v čistom vyjadrení“ do roku 2050.

24.

Rôzne úrovne pokroku sa dosiahli na úrovni členských štátov pri zabezpečovaní ochrany pôdy, a to aj v súvislosti s určením kontaminovaných území, zvyšovania informovanosti, výskumu a vývoja monitorovacích systémov. Pokrok pri posudzovaní rizika a ďalšej snahe o sanáciu je však nerovnomerný a výsledky a oznamovanie na úrovni Únie sú obmedzené. V reakcii na obavy, ako sú nepriaznivé vplyvy na kolobeh vody v prírode, vypracovala Komisia usmernenia pre záber pôdy (26). Ďalšie úsilie na posilnenie regulačného kontextu, rozvoj sietí, zdieľanie vedomostí, vypracúvanie usmernení a identifikovanie príkladov najlepších postupov môže tiež prispieť k lepšej ochrane pôdy. Komisia predložila návrh smernice, ktorou sa ustanovuje rámec pre ochranu pôdy a ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2004/35/ES (27).

25.

S cieľom obmedziť najzávažnejšie vplyvy ľudskej činnosti na krajinu, pôdu a ďalšie ekosystémy v Európe sa prijmú opatrenia na zabezpečenie toho, aby sa v rozhodnutiach o využití pôdy na všetkých príslušných úrovniach venovala náležitá pozornosť environmentálnym, ako aj sociálnym a hospodárskym vplyvom. Závery Rio + 20 uznávajúce hospodársky a sociálny význam dobrého manažmentu krajiny požadujú „svet bez ďalšej degradácie krajiny“. Únia a jej členské štáty by mali zvážiť, ako najlepšie zabezpečiť realizáciu tohto záväzku v rámci svojich príslušných právomocí. Únia a jej členské štáty by mali tiež bezodkladne zvážiť, ako by sa mohli riešiť problémy kvality pôdy s použitím cieleného a proporčného prístupu založeného na riziku v rámci záväzného právneho rámca. Mali by sa stanoviť aj ciele pre udržateľné využívanie krajiny a pôdy.

26.

Hoci sa prísun dusíka a fosforu do životného prostredia Únie za posledných 20 rokov výrazne znížil, nadmerný únik živín naďalej ovplyvňuje kvalitu ovzdušia a vody a má nepriaznivý vplyv na ekosystémy, čo spôsobuje značné problémy pre ľudské zdravie. Na dosiahnutie ďalšieho významného zníženia úniku živín je naliehavo potrebné zaoberať sa najmä únikmi amoniaku v dôsledku neefektívneho hospodárenia s hnojivami a nedostatočného čistenia odpadových vôd. Ďalšie úsilie je potrebné vyvinúť aj na zabezpečenie nákladovo efektívneho a udržateľného riadenia cyklu živín s účinnejším využívaním zdrojov a na efektívnejšie využívanie hnojív. Toto úsilie si vyžaduje investície do výskumu a zlepšenia súdržnosti a vykonávania právnych predpisov Únie v oblasti životného prostredia na riešenie týchto problémov a v prípade potreby sprísniť normy a zaoberať sa cyklom živín v rámci holistického prístupu, ktorý integruje a spája existujúce politiky Únie, ktoré zohrávajú úlohu v boji proti eutrofizácii a nadmernému úniku živín a bráni situácii, keď sú emisie živín posúvané medzi zložkami životného prostredia.

27.

Opatrenie v rámci Stratégie EÚ v oblasti biodiverzity na obnovu najmenej 15 % poškodených ekosystémov v Únii a rozšírenie využívania zelenej infraštruktúry (nástroja na zabezpečenie ekologických, ekonomických a sociálnych prínosov v dôsledku prírodných riešení, zahŕňajúceho zeleň, vodné ekosystémy a iné fyzické vlastnosti v pozemných a morských oblastiach) pomôže prekonať fragmentáciu pôdy. V kombinácii s plným vykonávaním smernice o vtákoch a smernice o biotopoch podporeným prioritnými akčnými rámcami pomôže toto opatrenie ďalej zveľadiť prírodný kapitál a zvýšiť odolnosť ekosystémov a môže ponúknuť nákladovo efektívne možnosti zmiernenia zmeny klímy a prispôsobenia sa tejto zmene a riadenie rizík spojených s katastrofami. Úsilie členských štátov o zmapovanie a vyhodnotenie ekosystémov a ich služieb medzičasom zlepší dostupnosť údajov a spolu s iniciatívou „bez čistých strát“ plánovanou na rok 2015 prispeje k udržaniu prírodného kapitálu v celej jeho škále. Začlenenie ekonomickej hodnoty ekosystémových služieb do systémov účtovníctva a podávania správ na úrovni Únie a na vnútroštátnej úrovni do roku 2020 povedie k lepšej správe prírodného kapitálu Únie.

28.

Na účely ochrany, zachovania a zveľaďovania prírodného kapitálu Únie 7. EAP zabezpečí, že do roku 2020:

Na tieto účely je potrebné najmä:

29.

Cieľom stratégie Európa 2020 je presadzovať udržateľný rast rozvojom konkurencieschopnejšieho nízkouhlíkového hospodárstva, ktoré efektívne a udržateľne využíva zdroje. Jej hlavná iniciatíva „Európa efektívne využívajúca zdroje“ si kladie za cieľ podporiť prechod smerom k hospodárstvu efektívne využívajúcemu všetky zdroje, úplne oddeľuje hospodársky rast od využívania zdrojov a energie a od jeho vplyvov na životné prostredie, znižuje emisie skleníkových plynov, zvyšuje konkurencieschopnosť efektívnosťou a zavádzaním inovácií a podporuje väčšiu energetickú bezpečnosť a bezpečnosť zdrojov vrátane okrem iného prostredníctvom zníženého celkového využívania zdrojov. Plán Európa efektívne využívajúca zdroje a plán prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo (30) predstavujú základné kamene hlavnej iniciatívy, ktorou sa stanovuje rámec budúcich činností zameraných na dosiahnutie týchto cieľov, a mali by sa podporovať výmenou najlepších postupov medzi členskými štátmi. Okrem toho partnerstvo medzi Úniou, jej členskými štátmi a priemyslom v rámci integrovanej priemyselnej politiky Únie poskytne nástroj, ako zvýšiť investície a inovácie na šiestich rastových trhoch súvisiacich s ekologickým hospodárstvom (31).

30.

V celom hospodárstve sú nevyhnutné inovácie na zlepšenie účinného využívania zdrojov s cieľom zlepšiť konkurencieschopnosť v kontexte rastúcich cien zdrojov, ich nedostatku, obmedzenej ponuky surovín a závislosti od dovozu. Hlavnou hybnou silou inovácií vrátane ekologických inovácií je podnikateľský sektor. Trhy samy o sebe však neprinesú požadované výsledky a v záujme zlepšenia ich environmentálneho správania vyžadujú najmä malé a stredné podniky (MSP) osobitnú pomoc pri zavádzaní nových technológií, a to aj prostredníctvom partnerstiev v oblasti výskumu a inovácií týkajúcich sa odpadu (32). Na zabezpečenie správnych rámcových podmienok pre investície a ekologické inovácie sú nevyhnutné vládne opatrenia na úrovni Únie a na úrovni členských štátov, ktoré by stimulovali rozvoj udržateľného podnikania či vývoj technologických riešení environmentálnych problémov a podporovali udržateľné modely využívania zdrojov (33).

31.

Táto hlavná požiadavka na riešenie environmentálnych výziev má aj významné sociálno-ekonomické prínosy a môže stimulovať konkurencieschopnosť. Potenciálny nárast počtu pracovných miest, ktorý so sebou prináša prechod na bezpečné a udržateľné nízkouhlíkové hospodárstvo efektívne využívajúce zdroje, je zásadný pre dosiahnutie cieľov stratégie Európa 2020 v oblasti zamestnanosti (34). V posledných rokoch zamestnanosť v odvetví ekologických technológií a v sektore služieb v Únii rastie zhruba o 3 % ročne (35). Hodnota globálneho trhu pre ekologický priemysel sa odhaduje minimálne na jeden trilión EUR (36) a podľa prognóz sa v nasledujúcich 10 rokoch takmer zdvojnásobí. Európske spoločnosti už dosiahli vedúce svetové postavenie v recyklácii a energetickej účinnosti a mali by byť pobádané, aby ťažili z tohto rastu celosvetového dopytu, čo podporuje aj akčný plán v oblasti ekologických inovácií (37). Napríklad len v európskom odvetví obnoviteľných zdrojov energie by malo do roku 2020 vzniknúť vyše 400 000 nových pracovných miest (38). Udržateľné biohospodárstvo tiež môže prispieť k inteligentnému a zelenému rastu v Európe a bude mať zároveň úžitok zo zvýšenej efektívnosti využívania zdrojov.

32.

Na dosiahnutie míľnikov stanovených pre rok 2020 a na vytvorenie konkurencieschopného, bezpečného a udržateľného nízkouhlíkového hospodárstva do roku 2050 je zásadné úplné implementovanie klimaticko-energetického balíka Únie. Hoci Únia je v súčasnosti na dobrej ceste k zníženiu vlastných emisií skleníkových plynov do roku 2020 o 20 % oproti úrovniam v roku 1990, dosiahnutie cieľa 20 % v oblasti energetickej účinnosti si vyžiada omnoho razantnejšie zvyšovanie účinnosti a zmenu správania. Očakáva sa, že v tomto smere bude významným prínosom smernica o energetickej účinnosti (39), ktorá by mohla byť doplnená požiadavkami na účinnosť, pokiaľ ide o energetické využívanie produktov umiestňovaných na trh Únie. Vzhľadom na rastúci dopyt po energii a prebiehajúce diskusie o rozporoch medzi využívaním pôdy na výrobu potravín a využívaním pôdy na výrobu bioenergie je dôležité aj komplexné posúdenie dostupnosti udržateľnej biomasy. Takisto je nevyhnutné zabezpečiť, aby sa biomasa vo všetkých jej formách vyrábala a využívala udržateľne a účinne po celý jej životný cyklus s cieľom minimalizovať negatívny vplyv na životné prostredie a klímu alebo mu predchádzať, pričom treba náležite zohľadňovať hospodársky kontext rôznych spôsobov využívania biomasy ako zdroja. To by prispelo k budovaniu nízkouhlíkového hospodárstva.

33.

K zníženiu emisií skleníkových plynov budú musieť prispieť všetky hospodárske odvetvia, aby sa Únia podieľala spravodlivým dielom na celosvetovom úsilí. Únia musí schváliť ďalšie kroky pre rámec v oblasti klímy a energetiky na obdobie po roku 2020, aby sa pripravila na medzinárodné rokovania o novej právne záväznej dohode, ale aj aby členským štátom, priemyslu a ďalším odvetviam poskytla jasný právne záväzný rámec a cieľ(-le) na vykonanie nevyhnutných strednodobých a dlhodobých investícií potrebných na znižovanie emisií, energetickú efektívnosť a energiu z obnoviteľných zdrojov. Únia preto musí zvážiť možnosti politiky s cieľom uskutočniť prechod na nízkouhlíkové hospodárstvo postupne a nákladovo efektívne, pričom treba zohľadniť orientačné medzníky stanovené v pláne prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo do roku 2050, ktoré by mali slúžiť ako základ pre ďalšiu prácu. V tomto smere je dôležitým krokom Zelená kniha – Rámec pre politiku v oblasti zmeny klímy a energetickú politiku do roku 2030 (40). Energetický plán do roku 2050 a biela kniha o doprave musia byť podporené silnými politickými rámcami. Členské štáty navyše musia vypracovať a realizovať dlhodobé nákladovo efektívne a nízkouhlíkové rozvojové stratégie zamerané na dosiahnutie cieľa Únie znížiť emisie skleníkových plynov do roku 2050 o 80 % až 95 % oproti úrovniam roku 1990 v rámci celosvetového úsilia o obmedzenie rastu priemernej teploty na menej než 2 °C v porovnaní s úrovňami z obdobia pred industrializáciou a v kontexte nevyhnutných obmedzení uskutočnených rozvinutými krajinami ako skupinou na základe dôkazov poskytnutých Medzivládnym panelom o zmene klímy [Intergovernmental Panel on Climate Change (IPCC)]. Ústredným pilierom politiky Únie v oblasti klímy po roku 2020 bude aj naďalej systém obchodovania s emisiami Únie, ktorý by mal byť podrobený štrukturálnej reforme, aby sa podnietili investície do nízkouhlíkových technológií. V súlade s medzinárodnými záväzkami by Únia spolu s ostatnými stranami Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy [United Nations Framework Convention on Climate Change (UNFCCC)] mala podporovať rozvojové krajiny v ich úsilí o zmiernenie zmeny klímy prostredníctvom budovania kapacít, finančnej pomoci a transferu technológií.

34.

Zavádzaním najlepších dostupných techník do priemyslu podľa smernice o priemyselných emisiách (41) sa dosiahne zlepšenie modelov využívania zdrojov a zníženie emisií pre viac než 50 000 veľkých priemyselných zariadení v Únii, čo v dlhodobom horizonte významne prispeje k stimulácii vývoja inovatívnych techník, ekologizácii hospodárstva a zníženiu nákladov pre priemysel. Tento rozvoj možno ešte viac podporiť tým, že sa v rámci priemyslu zavedú systémy environmentálneho manažérstva, ako je napríklad EMAS (42).

35.

Niektoré existujúce nástroje politiky týkajúce sa výroby a spotreby sú z hľadiska rozsahu obmedzené. Je potrebné vytvoriť rámec, ktorý vyšle výrobcom a spotrebiteľom vhodné signály na podporu efektívneho využívania zdrojov a hospodárstva s uzavretým cyklom. Prijmú sa opatrenia na ďalšie zlepšenie environmentálnych vlastností výrobkov a služieb na trhu Únie počas celého ich životného cyklu, a to vrátane opatrení na zvýšenie dodávky ekologicky udržateľných výrobkov a vyvolanie zásadnej zmeny v dopyte spotrebiteľov po týchto výrobkoch. To sa dosiahne pomocou vyváženej kombinácie stimulov pre spotrebiteľov a podniky (vrátane MSP) a trhových nástrojov a regulácií na zníženie vplyvov ich činností a výrobkov na životné prostredie. Spotrebitelia by mali prostredníctvom jasného a jednotného označovania dostávať presné, ľahko pochopiteľné a spoľahlivé informácie o výrobkoch, ktoré si kupujú, a to aj v súvislosti s tvrdeniami týkajúcimi sa životného prostredia. Malo by sa optimalizovať balenie s cieľom znížiť na minimum vplyvy na životné prostredie a mali by sa podporovať aj podnikateľské modely účinného využívania zdrojov, ako sú systémy služieb spojených s výrobkami vrátane prenájmu výrobkov. Preskúmajú sa platné právne predpisy týkajúce sa výrobkov, ako napríklad smernica o ekodizajne, smernica o označovaní energetickými štítkami (43) a nariadenie o environmentálnej značke (44), s cieľom zlepšiť environmentálne vlastnosti výrobkov a efektívne využívanie zdrojov pri výrobkoch počas celého ich životného cyklu a zamerať sa na platné ustanovenia prostredníctvom súdržnejšieho politického a legislatívneho rámca pre udržateľnú výrobu a spotrebu v Únii (45). Tento rámec, podporený ukazovateľmi životného cyklu, by sa mal zamerať na roztrieštenosť a obmedzenie rozsahu existujúceho acquis v oblasti udržateľnej spotreby a výroby a prostredníctvom neho by sa mali identifikovať a v prípade potreby vyplniť medzery v politike, stimuloch a právnych predpisoch, aby sa tak zabezpečilo zavedenie minimálnych požiadaviek týkajúcich sa environmentálnych vlastností výrobkov a služieb.

36.

Vzhľadom na to, že 80 % všetkých vplyvov výrobku na životné prostredie počas jeho životného cyklu vzniká vo fáze jeho navrhovania, rámec politiky Únie by mal zabezpečiť, aby prioritné výrobky uvádzané na trh Únie boli navrhované v súlade so zásadami ekodizajnu s cieľom optimalizovať efektívne využívanie zdrojov a materiálu. Malo by to zahŕňať zameranie sa okrem iného na odolnosť výrobku, jeho opraviteľnosť, možnosť opätovného využitia, recykláciu, obsah recyklovaného materiálu a životnosť. Výrobky by sa mali vyrábať z udržateľných zdrojov a mali by sa navrhovať s cieľom opätovného využitia a recyklovania. Tieto požiadavky budú musieť byť vykonateľné a presaditeľné. Na úrovni Únie aj na vnútroštátnej úrovni bude posilnené úsilie o odstránenie prekážok pre ekologické inovácie (46) a uvoľnenie plného potenciálu európskych ekologických odvetví, čo bude prínosné pre ekologické pracovné miesta a rast.

37.

S cieľom stanoviť rámec opatrení na zlepšenie aspektov účinného využívania zdrojov okrem emisií skleníkových plynov a energie sa vytýčia ciele na zníženie celkového vplyvu spotreby na životné prostredie počas životného cyklu, najmä v odvetví potravinárstva, bytovej výstavby a mobility (47). Tieto odvetvia spolu zodpovedajú takmer za 80 % vplyvov spotreby na životné prostredie. V tomto smere by sa tiež mali vziať do úvahy ukazovatele a ciele pre pôdnu, vodnú, materiálovú a uhlíkovú stopu, ako aj ich úloha v rámci európskeho semestra. V záveroch Rio + 20 sa uznala potreba výrazne znížiť straty po zbere poľnohospodárskych plodín a ostatné potravinové straty a odpad v celom potravinovom dodávateľskom reťazci. Komisia by mala predložiť komplexnú stratégiu boja proti zbytočnému plytvaniu potravinami a spolupracovať s členskými štátmi v boji proti produkovaniu nadmerného potravinového odpadu. V tejto súvislosti by boli užitočné opatrenia na prípadné zvýšenie miery kompostovania a anaeróbnej digescie vyhodených potravín.

38.

Okrem povinných požiadaviek na ekologické verejné obstarávanie určitých kategórií výrobkov (48) väčšina členských štátov prijala dobrovoľné akčné plány a mnohé majú stanovené ciele pre konkrétne skupiny výrobkov. Zostáva však značný priestor pre správne orgány na všetkých úrovniach, aby svoj vplyv na životné prostredie ďalej znižovali prostredníctvom rozhodovania o nákupoch. Členské štáty a regióny by mali podniknúť ďalšie kroky na dosiahnutie cieľa uplatňovať kritériá ekologického verejného obstarávania aspoň na 50 % verejných zákaziek. Komisia zváži navrhnutie právnych predpisov v jednotlivých odvetviach s cieľom stanoviť záväzné požiadavky ekologického verejného obstarávania pre ďalšie kategórie výrobkov a rozsah pravidelného monitorovania pokroku členských štátov na základe primeraných údajov členských štátov, pričom zohľadní potrebu minimalizovať mieru administratívneho zaťaženia. Mali by sa vytvoriť siete dobrovoľných ekologických odberateľov.

39.

Je tu tiež značný potenciál na zlepšenie predchádzania vzniku odpadu a odpadového hospodárstva v Únii s cieľom lepšie využívať zdroje, otvoriť nové trhy, vytvoriť nové pracovné miesta a znížiť závislosť od dovozu surovín pri súčasnom znižovaní vplyvov na životné prostredie (49). V Únii sa každoročne vyprodukuje 2,7 miliardy ton odpadu, z čoho 98 miliónov ton (4 %) predstavuje nebezpečný odpad. V roku 2011 sa v celej Únii vyprodukovalo v priemere 503 kg komunálneho odpadu na jedného obyvateľa, ale táto hodnota sa v jednotlivých členských štátoch pohybovala v rozmedzí od 298 do 718 kg. V priemere sa na pripraví opätovné použitie alebo recykluje iba 40 % pevného odpadu, zatiaľ čo niektoré členské štáty dosiahnu úroveň 70 %, čo ukazuje, že odpad možno využívať ako jeden z kľúčových zdrojov Únie. Zároveň mnoho členských štátov ukladá vyše 75 % svojho komunálneho odpadu na skládky (50).

40.

Na premenu odpadu na zdroje, ako sa požaduje v pláne Európa efektívne využívajúca zdroje, je potrebné úplné vykonávanie právnych predpisov Únie o odpade, ktoré vychádzajú z prísneho uplatňovania hierarchie spôsobov nakladania s odpadom a vzťahujú sa na rôzne druhy odpadu, v celej Únii (51). Nevyhnutné je tiež ďalšie úsilie o zníženie vytvárania odpadu na obyvateľa a vytvárania odpadu v absolútnych hodnotách. Obmedzenie energetického zhodnocovania na nerecyklovateľné (52) materiály, postupné odstránenie skládkovania recyklovateľného alebo zhodnotiteľného odpadu (53), zabezpečenie vysokej kvality recyklácie v prípade, že využívanie recyklovaného materiálu nemá za následok celkové negatívne účinky na životné prostredie alebo ľudské zdravie, a rozvoj trhov pre druhotné suroviny sú takisto nevyhnutné na dosiahnutie cieľov v oblasti efektívneho využívania zdrojov. S nebezpečným odpadom sa bude musieť nakladať tak, aby sa minimalizovali výrazné nepriaznivé účinky na ľudské zdravie a životné prostredie, ako bolo dohodnuté na Rio + 20. Na dosiahnutie tohto cieľa by sa v celej Únii mali oveľa systematickejšie uplatňovať trhové nástroje a ďalšie opatrenia, ktoré uprednostňujú prevenciu vzniku odpadu, recykláciu a opätovné použitie odpadu vrátane rozšírenej zodpovednosti výrobcu, pričom by sa zároveň mal podporovať rozvoj cyklov netoxického materiálu. Mali by sa odstrániť prekážky na vnútornom trhu Únie brániace činnostiam recyklácie a preskúmať existujúce ciele v oblasti prevencie vzniku odpadu, opätovného použitia, recyklácie, zhodnocovania a znižovania množstva odpadu ukladaného na skládky, aby sa prešlo na hospodárstvo „s uzavretým cyklom“ založené na životnosti, s kaskádovým využívaním zdrojov a takmer nulovým zvyškovým odpadom.

41.

Prioritne sa bude riešiť aj účinné využívanie zdrojov v sektore vodného hospodárstva s cieľom pomôcť dosiahnuť dobrý stav vôd. Aj napriek tomu, že suchá a nedostatok vody zasahujú čoraz väčšiu časť Európy, odhaduje sa, že plytvanie vodou v Európe predstavuje 20 – 40 % dostupnej vody (napríklad úniky v distribučnom systéme alebo nedostatočné zavádzanie technológií v oblasti efektívneho využívania vody). Podľa dostupných modelov stále existuje značný priestor na hospodárnejšie využívanie vody v Únii. Okrem toho sa očakáva, že rastúci dopyt a dôsledky zmeny klímy významne zvýšia tlak na vodné zdroje v Európe. Vzhľadom na tieto skutočnosti by Únia a jej členské štáty mali prijať opatrenia na zabezpečenie toho, aby občania mali prístup k čistej vode a aby odber vody rešpektoval limity dostupných obnoviteľných vodných zdrojov do roku 2020 s cieľom zachovať, dosiahnuť alebo posilniť dobrý stav vody v súlade s rámcovou smernicou o vode vrátane hospodárnejšieho využívania vody pomocou trhových mechanizmov, ako je určovanie cien vody, ktoré odrážajú jej skutočnú hodnotu, a tiež pomocou ďalších nástrojov, ako je vzdelávanie a zvyšovanie povedomia (54). Odvetvia s najvyššou spotrebou, napríklad energetika a poľnohospodárstvo, by sa mali nabádať, aby uprednostnili čo najefektívnejšie využívanie vody. Pokrok bude uľahčený urýchleným predstavovaním a zavádzaním inovačných technológií, systémov a obchodných modelov, ktoré vychádzajú zo strategického plánu vykonávania európskeho partnerstva pre inovácie v oblasti vodného hospodárstva.

42.

Dlhodobý a predvídateľný politický rámec pre všetky tieto oblasti pomôže stimulovať úroveň investícií a opatrení potrebných na úplný rozvoj trhov pre ekologickejšie technológie a na podporu udržateľných obchodných riešení. Ukazovatele a ciele účinného využívania zdrojov podporené rozsiahlym súborom údajov by poskytli potrebné usmernenie pre subjekty vo verejnej a v súkromnej sfére s rozhodovacími právomocami pri premene hospodárstva. Tieto ukazovatele a ciele sa po schválení na úrovni Únie stanú neoddeliteľnou súčasťou 7. EAP. Do roku 2015 by sa mali v záujme uľahčenia tohto procesu vypracovať metodiky na meranie efektívnosti využívania zdrojov, pokiaľ ide o vodu, pôdu, materiál a uhlík.

43.

S cieľom pretvoriť Úniu na ekologické, konkurencieschopné, nízkouhlíkové hospodárstvo efektívne využívajúce zdroje 7. EAP zabezpečí, že do roku 2020:

Na tieto účely je potrebné najmä:

44.

Právne predpisy Únie v oblasti životného prostredia znamenajú významný prínos pre zdravie a blahobyt verejnosti. Znečistenie vody, znečistenie ovzdušia a chemické látky však stále patria medzi hlavné obavy širokej verejnosti v Únii v súvislosti so životným prostredím (57). Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) odhaduje, že environmentálne stresové faktory sú zodpovedné za 15 – 20 % všetkých úmrtí v 53 európskych krajinách (58). Podľa OECD sa má do roku 2050 znečistenie ovzdušia v mestách stať hlavnou environmentálnou príčinou úmrtnosti na celom svete.

45.

Podstatná časť obyvateľov Únie zostáva vystavená úrovniam znečistenia ovzdušia vrátane znečistenia ovzdušia vo vnútorných priestoroch, ktoré prekračujú normy odporúčané WHO (59). Napríklad miestne vykurovanie a spaľovacie motory a zariadenia na uhlie sú významným zdrojom mutagénnych a karcinogénnych polyaromatických uhľovodíkov (PAU) a nebezpečných emisií tuhých častíc (PM 10, PM 2,5 a PM 1). Opatrenia sú osobitne potrebné v oblastiach, ako napríklad v mestách, kde sú ľudia, najmä citlivé či zraniteľné skupiny spoločnosti, a ekosystémy vystavené vysokej úrovni znečisťujúcich látok. V záujme zabezpečenia zdravého životného prostredia pre všetkých by sa miestne opatrenia mali doplniť primeranou politikou na vnútroštátnej úrovni i na úrovni Únie.

46.

V mnohých vidieckych oblastiach v Únii je stále problematický prístup k vode s uspokojivou kvalitou, pričom zabezpečenie dobrej kvality vody určenej na kúpanie v Európe by prospelo tak zdraviu ľudí, ako aj odvetviu cestovného ruchu Únie. Čoraz častejšie sa vyskytujú nepriaznivé dôsledky povodní a sucha na ľudské zdravie a hospodársku činnosť, ktoré sú čiastočne spôsobené zmenami hydrologického cyklu a využívania pôdy.

47.

Nevykonávanie existujúcej politiky v plnom rozsahu bráni Únii dosiahnuť primerané normy kvality vzduchu a vody. Únia bude aktualizovať ciele v súlade s najnovšími vedeckými poznatkami a bude sa aktívnejšie usilovať zabezpečiť súčinnosť s inými cieľmi politiky v oblastiach, ako sú zmena klímy, mobilita a doprava, biodiverzita a morské a suchozemské prostredie. Napríklad zníženie určitých látok znečisťujúcich ovzdušie vrátane látok s krátkou životnosťou znečisťujúcich klímu môže významne prispieť k zmierneniu zmeny klímy. Informácie na ďalšie práce v tomto smere vyplynú z komplexnej revízie právnych predpisov Únie v oblasti kvality ovzdušia a z uplatňovania koncepcie zabezpečenia ochrany európskych vodných zdrojov (Blueprint).

48.

Riešenie znečistenia priamo pri zdroji ostáva prioritou a vykonávanie smernice o priemyselných emisiách prispeje k ďalšiemu zníženiu emisií pochádzajúcich z veľkých priemyselných odvetví. Dosiahnutie cieľov stanovených v pláne jednotného európskeho dopravného priestoru povedie aj k udržateľnejšej mobilite v rámci Únie, čím sa vyrieši hlavný zdroj hluku a miestneho znečistenia ovzdušia.

49.

Dostupné údaje týkajúce sa dlhodobého priemerného vystavenia ukazujú, že 65 % Európanov žijúcich vo veľkých mestských oblastiach je vystavených vysokým hladinám hluku (60) a viac ako 20 % hladinám nočného hluku, v súvislosti s ktorými sa často objavujú nepriaznivé účinky na zdravie.

50.

Horizontálne právne predpisy o chemických látkach (nariadenie REACH (61) a nariadenie o klasifikácii, označovaní a balení (62)), ako aj právne predpisy týkajúce sa biocídnych výrobkov (63) a prípravkov na ochranu rastlín (64) poskytujú základnú úroveň ochrany ľudského zdravia a životného prostredia, zabezpečujú stabilitu a predvídateľnosť pre hospodárske subjekty a podporujú zavádzanie vyvíjajúcich sa metód testovania, pri ktorých sa nepoužívajú zvieratá. Stále však existuje neistota v súvislosti so všetkými vplyvmi na ľudské zdravie a životné prostredie, pokiaľ ide o kombinované účinky rozličných chemických látok (zmesí), nanomateriálov, chemických látok, ktoré majú vplyv na endokrinný (hormonálny) systém (endokrinné disruptory), a chemických látok vo výrobkoch. Výskum naznačuje, že niektoré chemické látky majú vlastnosti narúšajúce endokrinný systém, ktoré môžu mať viacero nepriaznivých účinkov na zdravie a životné prostredie vrátane vývoja detí, a to eventuálne aj vo veľmi malých dávkach, a tieto účinky sú dôvodom na zváženie preventívnych opatrení.

Vzhľadom na túto skutočnosť je potrebné zintenzívniť úsilie o zabezpečenie toho, aby sa do roku 2020 všetky príslušné látky vyvolávajúce značné obavy vrátane látok s vlastnosťami narúšajúcimi endokrinný systém zaradili do zoznamu kandidátskych látok podľa nariadenia REACH. Je potrebné prijať opatrenia na riešenie týchto otázok, najmä ak má Únia dosiahnuť cieľ, ktorý bol dohodnutý na svetovom samite o trvalo udržateľnom rozvoji v roku 2002, opätovne potvrdený na Rio + 20 a prijatý aj ako cieľ Strategického prístupu k medzinárodnému riadeniu v oblasti chemikálií, a to zabezpečiť, aby sa do roku 2020 „minimalizovali významné škodlivé dôsledky“ chemických látok na ľudské zdravie a životné prostredie, a reagovať na nové a objavujúce sa problémy a výzvy účinne, efektívne, súdržne a koordinovane.

Únia bude ďalej rozvíjať a uplatňovať prístupy k riešeniu otázok týkajúcich sa kombinovaných účinkov chemických látok a bezpečnosti v súvislosti látkami s vlastnosťami narúšajúcimi endokrinný systém vo všetkých príslušných právnych predpisoch Únie. Únia vypracuje predovšetkým harmonizované kritériá založené na riziku na identifikovanie látok s vlastnosťami narúšajúcimi endokrinný systém. Únia tiež stanoví komplexný prístup k minimalizácii vystavenia nebezpečným látkam vrátane chemických látok vo výrobkoch. Bezpečnosť a udržateľné riadenie nanomateriálov a materiálov s podobnými vlastnosťami budú zabezpečené v rámci komplexného prístupu, ktorý zahŕňa posúdenie a riadenie rizík, poskytovanie informácií a monitorovanie. Panujú tiež obavy z možného vplyvu materiálov, ktoré obsahujú častice takej veľkosti, že nepatria do rozsahu vymedzenia nanomateriálov, ale môžu mať podobné vlastnosti ako nanomateriály, na životné prostredie a ľudské zdravie. Komisia by mala tieto obavy podrobnejšie preskúmať v rámci plánovanej revízie vymedzenia pojmu nanomateriály v roku 2014 so zreteľom na skúsenosti a vedecký a technický vývoj. Spoločne tieto prístupy rozšíria databázu poznatkov o chemických látkach a poskytnú predvídateľný rámec usmerňujúci vývoj udržateľnejších riešení.

51.

Rastúci trh pre bioprodukty, biochemikálie a biomateriály môže zároveň ponúknuť výhody, ako sú nižšie emisie skleníkových plynov a nové trhové príležitosti, treba však starostlivo dbať na zabezpečenie udržateľnosti celého životného cyklu týchto výrobkov, bez zhoršenia konkurencieschopnosti ohľadom pôdy alebo vody či zvýšenia emisií.

52.

Zmena klímy bude ďalej zhoršovať problémy životného prostredia tým, že bude spôsobovať dlhotrvajúce obdobia sucha a vlny horúčav, záplavy, búrky, lesné požiare, eróziu pôdy a pobrežia, ako aj nové alebo virulentnejšie formy ochorení ľudí, zvierat alebo rastlín. Na zabezpečenie dostatočnej pripravenosti Únie čeliť vplyvom a zmenám vyplývajúcim zo zmeny klímy a posilniť jej environmentálnu, hospodársku a spoločenskú odolnosť by sa mali prijať cielené opatrenia. Vzhľadom na to, že mnoho odvetví je a vo zvýšenej miere bude vystavených vplyvom zmeny klímy, otázky spojené s prispôsobením sa tejto zmene a riadením rizík v prípade katastrof je potrebné podrobnejšie začleniť do politík Únie.

53.

Opatrenia na zvýšenie odolnosti životného prostredia a odolnosti proti zmene klímy, akými sú obnova ekosystémov a ekologická infraštruktúra, navyše môžu mať aj významné sociálno-ekonomické prínosy vrátane prínosov pre verejné zdravie. Súčinnosť a prípadné kompromisy medzi cieľmi v oblasti klímy a ďalšími environmentálnymi cieľmi, napríklad kvalitou ovzdušia, musia byť riadené zodpovedajúcim spôsobom. Napríklad prechod na niektoré palivá s nižšími emisiami CO2 v reakcii na faktory zmeny klímy alebo zabezpečenie dodávok by mohol viesť k podstatnému zvýšeniu emisií tuhých častíc a nebezpečných emisií, najmä keď neexistujú vhodné technológie na znižovanie emisií.

54.

V záujme ochrany občanov Únie pred vplyvmi na životné prostredie a rizikami, ktoré ohrozujú ich zdravie a blahobyt, 7. EAP zabezpečí, že do roku 2020:

Na tieto účely je potrebné najmä:

55.

Na dosiahnutie vyššie uvedených prioritných tematických cieľov je potrebný podporný rámec, ktorý umožní prijímať účinné opatrenia. Prijmú sa opatrenia na zlepšenie štyroch kľúčových pilierov tohto podporného rámca: zlepšiť spôsob, akým sa vykonáva environmentálne právo Únie vo všetkých oblastiach, posilniť základňu vedeckých poznatkov a faktov pre politiku v oblasti životného prostredia, zabezpečiť investície a vytvoriť správne stimuly na ochranu životného prostredia, a napokon zlepšiť začlenenie problematiky životného prostredia v rámci politiky v oblasti životného prostredia a medzi politiku v oblasti životného prostredia a ostatné politiky, a zlepšiť zároveň aj ich súdržnosť. Tieto horizontálne opatrenia budú prínosom pre politiku Únie v oblasti životného prostredia i nad rozsah pôsobnosti a časový harmonogram 7. EAP.

56.

Okrem významných prínosov pre zdravie a životné prostredie plynú zo zabezpečenia riadneho vykonávania právnych predpisov Únie v oblasti životného prostredia trojaké výhody: vytvorenie rovnakých podmienok pre hospodárske subjekty pôsobiace na vnútornom trhu, stimulácia inovácií a podpora výhod spojených s prvenstvom pre európske spoločnosti v mnohých odvetviach. Náklady spojené s nevykonávaním právnych predpisov sú naopak vysoké, všeobecne sa odhadujú na približne 50 miliárd EUR ročne vrátane nákladov súvisiacich s prípadmi porušenia právnych predpisov (67). Len v roku 2009 bolo zaznamenaných 451 prípadov porušenia právnych predpisov Únie v oblasti životného prostredia, v roku 2011 bolo nahlásených ďalších 299 prípadov a ďalších 114 nových konaní bolo iniciovaných (68), čím sa acquis v oblasti životného prostredia stalo oblasťou práva Únie s najväčším počtom konaní vo veci porušenia právnych predpisov. Komisia tiež dostáva množstvo sťažností priamo od občanov Únie, z ktorých mnohé by sa dali lepšie riešiť na úrovni členských štátov alebo na miestnej úrovni.

57.

Zlepšenie vykonávania acquis Únie v oblasti životného prostredia na úrovni členských štátov preto bude mať v nadchádzajúcich rokoch najvyššiu prioritu. Existujú významné rozdiely v tomto vykonávaní medzi jednotlivými členskými štátmi aj v rámci členských štátov. Subjekty zapojené do vykonávania právnych predpisov v oblasti životného prostredia na úrovni Únie, na vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni je potrebné vybaviť poznatkami, nástrojmi a schopnosťami tak, aby sa zvýšili prínosy plynúce z týchto právnych predpisov a zlepšilo sa riadenie procesu ich presadzovania.

58.

Veľký počet prípadov porušenia právnych predpisov, sťažností a petícií v oblasti životného prostredia poukazuje na potrebu účinného a realizovateľného systému kontrol a rovnováh na vnútroštátnej úrovni s cieľom pomôcť identifikovať a riešiť problémy spojené s vykonávaním právnych predpisov a zároveň na potrebu opatrení, ktoré by v prvom rade vzniku týchto problémov predchádzali, napríklad prepojenie medzi príslušnými správnymi orgánmi, ktoré sú zodpovedné za vykonávanie právnych predpisov, a odborníkmi počas fázy tvorby politík. V tejto súvislosti bude úsilie v období do roku 2020 zamerané na zlepšenie v štyroch kľúčových oblastiach.

59.

Po prvé zlepší sa spôsob zhromažďovania a šírenia poznatkov o vykonávaní právnych predpisov s cieľom pomôcť širokej verejnosti a odborníkom v oblasti životného prostredia plne pochopiť cieľ a prínosy právnych predpisov Únie v oblasti životného prostredia, ako aj spôsob, akým orgány vnútroštátnej a miestnej správy realizujú záväzky Únie (69). K splneniu tohto cieľa by sa dalo prispieť aj primeraným využitím dostupných online nástrojov. Pomoc bude upriamená na problémy súvisiace s vykonávaním, ktoré sú špecifické pre jednotlivé členské štáty, podobne ako v prípade individuálneho prístupu uplatňovaného počas európskeho semestra. Vypracujú sa napríklad partnerské dohody medzi Komisiou a jednotlivými členskými štátmi o vykonávaní právnych predpisov na riešenie takých otázok, ako napríklad kde získať finančnú podporu na ich vykonávanie a lepšie informačné systémy na sledovanie dosiahnutého pokroku. Aby maximalizovali účinnosť tohto prístupu, členské štáty by v prípade potreby a v súlade so svojimi správnymi postupmi mali podporovať zapojenie miestnych a regionálnych orgánov. Technická platforma pre spoluprácu v oblasti životného prostredia, ktorú zriadil Výbor regiónov spolu s Komisiou, uľahčí dialóg a zhromažďovanie informácií s cieľom zlepšiť vykonávanie právnych predpisov na miestnej úrovni.

60.

Po druhé Únia rozšíri požiadavky týkajúce sa inšpekcií a dohľadu na širší súbor práva Únie v oblasti životného prostredia a ďalej rozvinie kapacitu na podporu inšpekcií na úrovni Únie, pričom využije existujúce štruktúry, okrem iného na odpovedanie na žiadosti členských štátov o pomoc, na riešenie situácií, v ktorých existujú opodstatnené dôvody na znepokojenie a na sprostredkovanie spolupráce v rámci celej Únie. Podporujú sa efektívnejšie vzájomné hodnotenia a výmena najlepších postupov, ako aj dohody o spoločných inšpekciách v členských štátoch na ich vlastnú žiadosť.

61.

Po tretie v prípade potreby sa zlepší spôsob vybavovania sťažností týkajúcich sa vykonávania práva Únie v oblasti životného prostredia a spôsob nápravy na vnútroštátnej úrovni.

62.

Po štvrté občania Únie získajú účinnejší prístup k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia a účinnú právnu ochranu v súlade s Aarhuským dohovorom a vývojom, ktorý prinieslo nadobudnutie platnosti Lisabonskej zmluvy a nedávna judikatúra Súdneho dvora Európskej únie. Ako alternatíva k súdnym sporom sa bude podporovať aj mimosúdne riešenie sporov.

63.

Zlepší sa tiež všeobecný štandard správy v oblasti životného prostredia v celej Únii tak, že sa posilní spolupráca na úrovni Únie, ako aj na medzinárodnej úrovni, medzi odborníkmi na ochranu životného prostredia vrátane vládnych právnikov, prokurátorov, ombudsmanov, sudcov a inšpektorov, napr. v rámci siete Európskej únie pre vykonávanie a presadzovanie práva v oblasti životného prostredia (ďalej len „IMPEL“), a títo odborníci sa vyzvú, aby si vymieňali osvedčené postupy.

64.

Komisia okrem toho, že pomôže členským štátom zlepšiť dodržiavanie právnych predpisov (70), bude naďalej príslušným dielom plniť svoju úlohu pri zabezpečovaní toho, aby právne predpisy odrážali najnovšie vedecké poznatky, zohľadňovali skúsenosti na úrovni členských štátov v súvislosti s realizáciou záväzkov Únie, a aby boli súdržné a plnili svoj účel. Ako všeobecné pravidlo platí, že ak budú právne povinnosti dostatočne jasné a presné a ak sa harmonizované plnenie vo všetkých členských štátoch považuje za najúčinnejší spôsob na dosiahnutie cieľov Únie, tieto právne povinnosti budú zakotvené v nariadeniach, ktoré majú priame a merateľné účinky a vedú k menšiemu počtu prípadov nezrovnalostí pri vykonávaní. Komisia zintenzívni používanie hodnotiacich tabuliek a ďalších prostriedkov verejného sledovania pokroku členských štátov pri vykonávaní konkrétnych právnych predpisov.

65.

Na účely maximalizácie prínosov právnych predpisov Únie v oblasti životného prostredia zlepšením ich vykonávania 7. EAP zabezpečí, aby do roku 2020:

Na tieto účely je potrebné najmä:

66.

Politika Únie v oblasti životného prostredia je založená na sledovaní životného prostredia, environmentálnych údajoch, ukazovateľoch a hodnoteniach spojených s vykonávaním právnych predpisov Únie, ako aj na oficiálnom vedeckom výskume a „občianskych vedeckých“ iniciatívach. Pri rozširovaní tejto vedomostnej základne bol dosiahnutý značný pokrok, zvýšilo sa povedomie a zlepšila sa dôvera politikov a verejnosti vo fakty, z ktorých politika vychádza, vrátane politík, v ktorých sa uplatnila zásada predbežnej opatrnosti. To uľahčilo lepšie porozumenie zložitým environmentálnym a spoločenským problémom.

67.

Mali by sa prijať kroky na úrovni Únie a na medzinárodnej úrovni s cieľom ďalej posilniť a zlepšiť prepojenie medzi vedou a politikou a zapojenie občanov, napríklad vymenovaním hlavných vedeckých poradcov, čo už Komisia a niektoré členské štáty urobili, alebo lepším využívaním orgánov alebo subjektov špecializujúcich sa na prispôsobovanie vedeckých poznatkov pre verejnú politiku, ako sú vnútroštátne agentúry pre životné prostredie, Európska environmentálna agentúra a Európska environmentálna informačná a monitorovacia sieť (EIONET).

68.

Vzhľadom na tempo súčasného vývoja a neistotu spojenú s možnými budúcimi trendmi sú však potrebné ďalšie kroky na udržanie a posilnenie tejto vedomostnej základne a základne faktov s cieľom zaistiť, aby politika v Únii naďalej vychádzala z riadneho porozumenia stavu životného prostredia, možných spôsobov reakcie a ich dôsledkov.

69.

V posledných desaťročiach nastalo zlepšenie v spôsobe, akým sa zhromažďujú a používajú informácie a štatistiky o životnom prostredí na úrovni Únie, na národnej úrovni, na regionálnej a miestnej úrovni, ako aj na celosvetovej úrovni. Zhromažďovanie a kvalita údajov sa však naďalej rôznia a prístup k údajom môže sťažovať aj množstvo zdrojov. Preto sú nevyhnutné nepretržité investície, aby sa zabezpečilo, že subjekty zapojené do vymedzovania a vykonávania politík budú mať k dispozícii spoľahlivé, porovnateľné údaje a ukazovatele s overenou kvalitou a prístup k nim. Informačné systémy v oblasti životného prostredia musia byť navrhnuté tak, aby umožňovali jednoduché zahrnutie nových informácií o objavujúcich sa témach. Mala by sa ďalej rozvíjať výmena elektronických údajov v celej Únii s dostatočnou flexibilnosťou na zahrnutie nových oblastí.

70.

Ďalšie uplatňovanie zásady spoločného systému environmentálnych informácií (71)„vyrobiť raz, používať často“ a spoločné štandardy a prístupy k získavaniu a porovnávaniu ucelených priestorových informácií v rámci systémov Inspire (72) a Copernicus (73), ako aj ďalšie systémy environmentálnych informácií pre Európu [napríklad Európsky informačný systém pre biodiverzitu (BISE) a Informačný systém o vode pre Európu (WISE)] pomôžu predchádzať duplicitnému úsiliu a odstránia zbytočnú administratívnu záťaž orgánov verejnej moci, čomu pomôže aj úsilie racionalizovať povinnosti podávania správ na základe rôznych príslušných právnych predpisov. Mal by sa tiež dosiahnuť pokrok s cieľom zlepšiť dostupnosť a harmonizáciu štatistických údajov vrátane údajov o odpade. Členské štáty by mali zlepšiť dostupnosť informácií zhromaždených na účely posúdenia vplyvov plánov, programov a projektov (napr. pri posudzovaní vplyvov na životné prostredie alebo pri strategickom posudzovaní vplyvov) pre verejnosť.

71.

Stále existujú značné medzery v poznatkoch, pričom niektoré z nich sú dôležité pre prioritné ciele 7. EAP. Investície do ďalšieho zhromažďovania údajov a výskumu, ktorý tieto medzery odstráni, sú preto nevyhnutné na zabezpečenie dobrého základu pre orgány verejnej moci a podniky na prijímanie rozhodnutí, ktoré plne odrážajú skutočné sociálne, hospodárske a environmentálne prínosy a náklady. Päť medzier, ktoré si vyžadujú osobitnú pozornosť:

Iniciatíva Horizont 2020 umožní sústrediť výskumné úsilie a rozvinúť európsky inovačný potenciál spojením zdrojov a znalostí z rôznych oblastí a odborov v rámci Únie a na medzinárodnej úrovni.

72.

Nové a objavujúce sa problémy vyplývajúce z rýchleho technického vývoja, ktorý predbieha politiku, napríklad v prípade nanomateriálov a materiálov s podobnými vlastnosťami, nekonvenčných zdrojov energie, zachytávania a skladovania uhlíka a elektromagnetických vĺn, predstavujú výzvu z hľadiska riadenia rizík a môžu viesť k stretu záujmov, potrieb a očakávaní. To zase môže vyvolať rastúce obavy verejnosti a viesť k potenciálnemu nepriateľskému postoju k novým technológiám. Vzniká preto potreba zabezpečiť širšiu explicitnú spoločenskú diskusiu o environmentálnych rizikách a možných kompromisoch, ktoré sme ochotní prijať vzhľadom na občas neúplné alebo neurčité informácie o objavujúcich sa rizikách a spôsobe, ako s nimi narábať. Systematickým prístupom k riadeniu environmentálnych rizík sa zlepší schopnosť Únie včas zaznamenať súvislosti technického vývoja a reagovať na ne, a zároveň poskytnúť verejnosti potrebné uistenie.

73.

S cieľom zlepšiť vedomostnú základňu a základňu faktov pre politiku Únie v oblasti životného prostredia 7. EAP zabezpečí, že do roku 2020:

Na tieto účely je potrebné najmä:

74.

Úsilie potrebné na dosiahnutie cieľov stanovených v 7. EAP si bude vyžadovať primerané investície z verejných a zo súkromných zdrojov. Zatiaľ čo mnohé krajiny sa snažia vyrovnať sa s hospodárskou a finančnou krízou, potreba hospodárskych reforiem a zníženia verejných dlhov zároveň ponúka nové príležitosti pre rýchly prechod k nízkouhlíkovému, bezpečnejšiemu a udržateľnejšiemu hospodárstvu efektívnejšie využívajúcemu zdroje.

75.

V súčasnosti je zložité pritiahnuť investície do niektorých oblastí, najmä z dôvodu neexistencie cenových signálov alebo ich skreslenia v dôsledku nesprávneho započítavania nákladov na životné prostredie alebo poskytnutia verejných dotácií na činnosti, ktoré poškodzujú životné prostredie.

76.

Únia a jej členské štáty budú musieť zaviesť náležité podmienky na zabezpečenie primeraného zohľadnenia environmentálnych externalít, a to aj zaručením vysielania správnych trhových signálov súkromnému sektoru, s náležitým zreteľom na akýkoľvek nepriaznivý sociálny dosah. To bude zahŕňať systematickejšie uplatňovanie zásady znečisťovateľ platí, a to najmä postupným ukončovaním dotácií, ktoré sú škodlivé pre životné prostredie, na úrovni Únie a členských štátov, čo bude riadiť Komisia, využívaním pragmatického prístupu okrem iného prostredníctvom európskeho semestra a zváženia fiškálnych opatrení na podporu udržateľného využívania zdrojov, ako je posun od zdaňovania práce k zdaňovaniu znečisťovania. So stále vzácnejšími prírodnými zdrojmi sa ekonomické výnosy a zisky spojené s ich vlastníctvom alebo výhradným používaním môžu zvyšovať. Verejná intervencia na zabezpečenie toho, aby takéto výnosy neboli prehnane vysoké a aby boli zohľadnené externality, povedie k efektívnejšiemu využívaniu týchto zdrojov a pomôže zabrániť narúšaniu trhu a bude vytvárať verejné príjmy. Priority v oblasti životného prostredia a klímy sa budú napĺňať v rámci európskeho semestra vrátane prostredníctvom hlavných ukazovateľov, ak sú tieto priority dôležité pre vyhliadky trvalo udržateľného rastu jednotlivých členských štátov, ktorým sú určené konkrétne odporúčania. Na úrovni Únie a na vnútroštátnej úrovni by sa mali vo väčšej miere používať aj ďalšie trhové nástroje, ako napríklad platby za ekosystémové služby, s cieľom podnietiť zapojenie súkromného sektora a udržateľné riadenie prírodného kapitálu.

77.

Súkromný sektor, najmä malé a stredné podniky, by mal byť tiež podporovaný, aby využil príležitosti, ktoré ponúka nový finančný rámec Únie, na svoje väčšie zapojenie sa do úsilia o naplnenie cieľov v oblasti životného prostredia a klímy, predovšetkým vo vzťahu k ekoinovačným činnostiam a zavádzaniu nových technológií. Iniciatívy verejno-súkromných partnerstiev v oblasti ekologických inovácií by mali byť podporované v rámci európskych inovačných partnerstiev, ako je partnerstvo v oblasti inovácií zamerané na vodné hospodárstvo (74). Vďaka novému rámcu pre inovatívne finančné nástroje (75) by sa mal súkromnému sektoru uľahčiť prístup k financovaniu investícií do životného prostredia, najmä pokiaľ ide o biodiverzitu a zmenu klímy. Európske podniky by sa mali ďalej pobádať, aby vo svojom finančnom výkazníctve zverejňovali informácie týkajúce sa životného prostredia nad rámec požadovaný podľa súčasných právnych predpisov Únie (76).

78.

Komisia vo svojich návrhoch viacročného finančného rámca Únie na obdobie rokov 2014 – 2020 zlepšila začleňovanie cieľov v oblasti životného prostredia a klímy do všetkých finančných nástrojov Únie, aby členským štátom umožnila dosiahnuť príslušné ciele. Navrhla takisto zvýšiť výdavky spojené so zmenou klímy minimálne na 20 % z celkového rozpočtu. V kľúčových oblastiach politiky, ako je poľnohospodárstvo, rozvoj vidieka a politika súdržnosti, by sa malo posilniť poskytovanie environmentálne prospešných verejných statkov a služieb a financovanie súvisiace s ex-ante podmienkami kladenými z hľadiska životného prostredia vrátane podporovania („sprievodných“) opatrení. Tým by sa malo zabezpečiť, aby sa finančné prostriedky míňali efektívnejšie a súlade s cieľmi týkajúcimi sa životného prostredia a klímy. V týchto návrhoch sa počíta so zosúladením politík Únie s koherentnými finančnými zdrojmi určenými na ich vykonávanie a s ďalšími finančnými prostriedkami pre oblasť životného prostredia a zmeny klímy, aby sa účinným spôsobom dosiahli konkrétne a súdržné prínosy v teréne.

79.

Okrem tohto začleňovania umožní program LIFE (77) kombinovať finančné prostriedky a lepšie ich zosúladiť s prioritami politiky strategickejším a nákladovo efektívnejším spôsobom na podporu opatrení súvisiacich so životným prostredím a s klímou, a to prostredníctvom rozvíjania celého radu projektov vrátane „integrovaných projektov“.

80.

Ďalší zdroj investícií predstavuje zvýšenie kapitálu poskytnutého Európskej investičnej banke (EIB) v rámci Paktu pre rast a zamestnanosť 2012 (78), ktorý by sa mal vynaložiť v súlade s cieľmi Únie v oblasti životného prostredia a klímy.

81.

Zo skúseností získaných v programovom období 2007 – 2013 vyplýva, že aj napriek tomu, že pre oblasť životného prostredia sú k dispozícii značné finančné prostriedky, ich čerpanie na všetkých úrovniach bolo v raných rokoch veľmi nerovnomerné, čo potenciálne ohrozuje dosiahnutie dohodnutých zámerov a cieľov. Aby sa táto skúsenosť neopakovala, členské štáty by mali začleniť ciele v oblasti životného prostredia a klímy do svojich finančných stratégií a programov pre hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť, rozvoj vidieka a námornú politiku a mali by uprednostňovať včasné čerpanie finančných prostriedkov pre životné prostredie a zmenu klímy a posilniť kapacitu vykonávacích subjektov na zaistenie nákladovo efektívnych a udržateľných investícií tak, aby sa zabezpečila potrebná primeraná finančná podpora investíciám do týchto oblastí.

82.

Okrem toho nie je jednoduché sledovať výdavky spojené s biodiverzitou a klímou. Na posúdenie pokroku v dosahovaní týchto cieľov by sa mal vytvoriť systém sledovania a podávania správ na úrovni Únie a členských štátov. Vytvorenie takéhoto systému je dôležité pre celkové úsilie, ktoré Únia vynakladá v súvislosti s mnohostrannými dohodami o zmene klímy a o biodiverzite. V tejto súvislosti Únia prispeje k medzivládnemu procesu, ktorý sa začal na Rio + 20, s cieľom posúdiť finančné potreby a navrhnúť možnosti pre účinnú stratégiu financovania trvalo udržateľného rozvoja.

83.

Malo by sa pokračovať vo vypracúvaní ukazovateľov na sledovanie hospodárskeho pokroku, ktoré dopĺňajú a presahujú rámec hrubého domáceho produktu (HDP). Zabezpečenie transparentného a udržateľného investovania závisí od správneho ocenenia environmentálnych statkov. Na získanie informácií potrebných na politické a investičné rozhodovanie bude potrebné ďalšie úsilie na stanovenie hodnoty ekosystémov a nákladov spojených s ich vyčerpávaním, spolu s príslušnými stimulmi. Bude potrebné zintenzívniť práce na vytvorení systému environmentálnych účtov vrátane fyzických a peňažných účtov pre prírodný kapitál a ekosystémové služby. To podporuje závery prijaté na Rio + 20, v ktorých sa uznáva potreba širších meradiel pokroku na meranie blahobytu a udržateľnosti, ktoré by dopĺňali HDP.

84.

S cieľom zabezpečiť investície pre politiku v oblasti životného prostredia a klímy a riešiť environmentálne externality 7. EAP zabezpečí, že do roku 2020:

Na tieto účely je potrebné najmä:

85.

Hoci začlenenie aspektov ochrany životného prostredia do iných politík a činností Únie sa vyžaduje podľa zmluvy už od roku 1997, celkový stav životného prostredia v Európe ukazuje, že doterajší pokrok, aj keď v niektorých oblastiach chvályhodný, nepostačuje na zvrátenie všetkých nepriaznivých trendov. Dosiahnutie mnohých prioritných cieľov 7. EAP bude vyžadovať ešte účinnejšie začlenenie aspektov týkajúcich sa životného prostredia a klímy do iných politík, ako aj súdržnejšie, vzájomne prepojené politické prístupy, ktoré prinášajú viacnásobné výhody. To by malo prispieť k tomu, aby sa zložité kompromisy zvládli včas ešte pred fázou vykonávania a aby bolo možné účinnejšie zmierňovať nevyhnutné vplyvy. Včas by sa mali vypracovať nevyhnutné opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie príslušných cieľov. Smernica o strategickom environmentálnom posudzovaní (79) a smernica o posudzovaní vplyvov na životné prostredie (80) predstavujú pri správnom uplatňovaní účinné nástroje na zabezpečenie začleňovania požiadaviek ochrany životného prostredia do plánov a programov, ako aj do projektov.

86.

Miestne a regionálne orgány, ktoré sú vo všeobecnosti zodpovedné za rozhodnutia o využití pôdy a morských oblastí, zohrávajú obzvlášť dôležitú úlohu pri posudzovaní vplyvov na životné prostredie a pri ochrane, zachovávaní a zveľaďovaní prírodného kapitálu, teda aj dosiahnutí väčšej odolnosti proti vplyvom zmeny klímy a prírodným katastrofám.

87.

Predpokladané rozšírenie energetických a dopravných sietí vrátane infraštruktúry na mori bude musieť byť v súlade s potrebami a záväzkami v oblasti ochrany prírody a prispôsobenia sa zmene klímy. Začlenenie ekologickej infraštruktúry do príslušných plánov a programov môže pomôcť prekonať roztrieštenosť biotopov a zachovať alebo obnoviť ekologické prepojenie, posilniť odolnosť ekosystémov, a tým zabezpečiť pokračujúce poskytovanie ekosystémových služieb vrátane zachytávania a ukladania uhlíka a prispôsobenia sa zmene klímy, a zároveň vytvárať pre ľudí zdravšie prostredie a rekreačné oblasti.

88.

7. EAP zahŕňa rad prioritných cieľov určených na posilnenie tohto začlenenia. Komisia zahrnula opatrenia na výraznejšiu podporu začlenenia problematiky životného prostredia a trvalo udržateľného rozvoja do svojich návrhov na reformu SPP, spoločnej rybárskej politiky, politiky v oblasti transeurópskej siete a politiky súdržnosti. Aby bol 7. EAP úspešný, tieto politiky by mali viac prispievať k plneniu cieľov a zámerov súvisiacich so životným prostredím. Takisto aj úsilie primárne zamerané na dosiahnutie zlepšenia životného prostredia by malo byť navrhnuté tak, aby prinieslo prínosy aj pre ostatné politiky všade tam, kde je to možné. Napríklad úsilie o obnovu ekosystémov môže byť zamerané na úžitok biotopov a druhov a zachytávanie a ukladanie CO2, pričom súčasne napomáha lepšie poskytovanie ekosystémových služieb, ktoré sú životne dôležité pre mnohé hospodárske odvetvia, ako napr. opeľovanie alebo čistenie vody pre poľnohospodárstvo, a vytváranie ekologických pracovných miest.

89.

S cieľom zlepšiť začlenenie problematiky životného prostredia a súdržnosť politík 7. EAP zabezpečí, že do roku 2020:

Na tieto účely je potrebné najmä:

90.

Únia je husto obývaná a do roku 2020 bude pravdepodobne 80 % jej obyvateľov žiť v mestských a prímestských oblastiach. Kvalitu života tak bude priamo ovplyvňovať stav životného prostredia v mestách. Vplyv miest na životné prostredie sa prejavuje aj za ich reálnymi hranicami, lebo mestá sa pri uspokojovaní dopytu po potravinách, energii, priestore a zdrojoch a pri nakladaní s odpadom vo veľkej miere opierajú o prímestské a vidiecke regióny.

91.

Väčšina miest čelí spoločným hlavným environmentálnym problémom, ku ktorým patrí problematika kvality ovzdušia, vysoká úroveň hluku, preťaženie cestnej premávky, emisie skleníkových plynov, strata biodiverzity a jej degradácia, nedostatok vody, povodne a búrky, ubúdanie zelených zón, kontaminované lokality, opustené priemyselné objekty a zóny a nevhodné nakladanie s odpadom a hospodárenie s energiou. Mestá v Únii však zároveň určujú normy udržateľného rozvoja miest a často prichádzajú s priekopníckymi inovatívnymi riešeniami environmentálnych problémov (81) vrátane iniciatív v oblasti efektívneho využívania zdrojov a ekologického hospodárstva, ktoré sú významné pre stratégiu Európa 2020. Pre stále rastúci počet európskych miest predstavuje udržateľnosť z hľadiska životného prostredia ústredný prvok ich stratégií mestského rozvoja.

92.

Vzhľadom na rastúcu urbanizáciu Únie sa zvýšilo povedomie o význame prírodného prostredia v mestských oblastiach. Čoraz citeľnejšia je snaha o zachovanie biodiverzity prostredníctvom opatrení ako začlenenie prírodného rozmeru do mestského prostredia a priestorové usporiadanie krajiny. Výkonnosť európskych miest v oblasti biodiverzity treba posudzovať a zlepšovať. Toto posúdenie by sa mohlo zakladať na osobitnom indexe mestskej biodiverzity, ako je singapurský index predstavený v roku 2010 na konferencii OSN o biodiverzite v Nagoji.

93.

Občania Únie, či už obyvatelia miest alebo vidieka, majú prospech z celej škály politík a iniciatív Únie, ktoré podporujú trvalo udržateľný rozvoj mestských oblastí. Takýto udržateľný rozvoj si však vyžaduje účinnú a efektívnu koordináciu na rôznych úrovniach správy, a to aj v cezhraničnom meradle, a systematické zapájanie regionálnych a miestnych orgánov do plánovania, tvorby a rozvoja politík, ktoré majú vplyv na kvalitu mestského prostredia. Mohli by to pomôcť zabezpečiť mechanizmy lepšej koordinácie na vnútroštátnej a regionálnej úrovni navrhnuté v spoločnom strategickom rámci pre budúce obdobie financovania a vytvorenie „siete mestského rozvoja“ (82), čo navyše umožní zapojiť viac skupín zainteresovaných strán a širokú verejnosť do rozhodnutí, ktoré sa ich týkajú. Miestne a regionálne orgány by pocítili aj výhody ďalšieho vývoja nástrojov na racionalizáciu zhromažďovania a správy údajov o životnom prostredí a na uľahčenie výmeny informácií a osvedčených postupov, ako aj úsilia o zlepšenie vykonávania právnych predpisov v oblasti životného prostredia na úrovni Únie a vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni (83). To je v súlade so záväzkom, ktorý bol prijatý na Rio + 20, podporovať integrovaný prístup k plánovaniu, výstavbe a správe udržateľných miest a mestských aglomerácií. Integrované prístupy k mestskému a územnému plánovaniu, ktoré plne zohľadňujú dlhodobé aspekty ochrany životného prostredia spolu s hospodárskymi, sociálnymi a územnými výzvami, majú zásadný význam na dosiahnutie toho, aby mestské komunity predstavovali udržateľné, efektívne a zdravé prostredie pre život a prácu.

94.

Únia by mala ďalej podporovať a v prípade potreby rozširovať existujúce iniciatívy, ktorými sa podporujú inovácie a najlepšie postupy v mestách, vytváranie sietí a výmenu informácií, a mala by povzbudzovať mestá, aby predviedli svoje vedúce postavenie v oblasti trvalo udržateľného rozvoja miest (84). Inštitúcie Únie a členské štáty by mali uľahčiť a podporiť čerpanie finančných prostriedkov v rámci politiky súdržnosti a ďalších fondov na podporu miest v ich úsilí o posilnenie trvalo udržateľného rozvoja miest, zvyšovanie informovanosti a povzbudenie zapojenia miestnych aktérov (85). Vypracovanie súboru kritérií udržateľnosti pre mestá a jeho schválenie na základe konzultácie s členskými štátmi a ďalšími relevantnými zainteresovanými stranami by poskytlo takýmto iniciatívam referenčný základ a podporilo by súdržný a integrovaný prístup k trvalo udržateľnému rozvoju miest (86).

95.

S cieľom posilniť udržateľnosť miest Únie 7. EAP zabezpečí, že do roku 2020:

Na tieto účely je potrebné najmä:

96.

Zaistenie udržateľného využívania zdrojov je jednou z najnaliehavejších úloh, ktorým svet v súčasnosti čelí, a je kľúčom k ukončeniu chudoby a zabezpečeniu udržateľnej budúcnosti pre svet (87). Na Rio + 20 svetoví lídri obnovili svoj záväzok k trvalo udržateľnému rozvoju a zabezpečeniu podpory hospodársky, sociálne a ekologicky udržateľnej budúcnosti pre planétu pre súčasné aj budúce generácie. Uznali tiež, že inkluzívne a ekologické hospodárstvo je dôležitým nástrojom na dosiahnutie trvalo udržateľného rozvoja. Na Rio + 20 sa zdôraznilo, že vzhľadom na rastúci počet obyvateľov a v čoraz urbanizovanejšom svete si riešenie týchto otázok bude vyžadovať prijatie medzinárodných opatrení v mnohých oblastiach, ako je oblasť vody, oceánov, udržateľného využívania pôdy a ekosystémov, účinného využívania zdrojov (najmä odpadu), správneho nakladania s chemickými látkami, udržateľnej energie a zmeny klímy. Postupné ukončovanie dotácií, ktoré sú škodlivé pre životného prostredie, vrátane dotácií na fosílne palivá si tiež vyžaduje ďalšie opatrenia. Okrem toho, že sa tieto záväzky premietnu do opatrení na miestnej a vnútroštátnej úrovni a na úrovni Únie, Únia sa bude aktívne zapájať do medzinárodného úsilia o nájdenie riešení potrebných na zabezpečenie trvalo udržateľného rozvoja na celom svete.

97.

Na Rio + 20 sa rozhodlo, že Komisia OSN pre trvalo udržateľný rozvoj sa nahradí politickým fórom na vysokej úrovni, ktorým sa posilní integrácia troch rozmerov trvalo udržateľného rozvoja a sledovanie a skúmanie pokroku pri vykonávaní výsledkov a záverov prijatých na Rio + 20 a príslušných výsledkov ďalších samitov a konferencií OSN, čím sa prispeje k realizácii cieľov trvalo udržateľného rozvoja ako súčasti zastrešujúceho rámca po roku 2015.

98.

Mnohé z prioritných cieľov stanovených v 7. EAP sa dajú plne dosiahnuť iba v rámci globálneho prístupu a v spolupráci s partnerskými krajinami a zámorskými krajinami a územiami. Preto by sa Únia a jej členské štáty mali zapojiť do príslušných medzinárodných, regionálnych a dvojstranných procesov odhodlaným, sústredeným, jednotným a súdržným spôsobom. Osobitná pozornosť by sa mala venovať Čiernemu moru a arktickým regiónom, kde treba zintenzívniť spoluprácu a posilniť zapojenie Únie vrátane pristúpenia k Dohovoru o ochrane Čierneho mora pred znečistením a získania trvalého postavenia pozorovateľa v Arktickej rade s cieľom riešiť nové a spoločné environmentálne výzvy. Únia a jej členské štáty by mali naďalej by podporovať účinný rámec pravidiel globálnej politiky životného prostredia, doplnený o účinnejší strategický prístup, v ktorom sú dvojstranné a regionálne politické dialógy a spolupráca prispôsobené strategickým partnerom Únie, kandidátskym a susedným krajinám a rozvojovým krajinám, podporený primeraným financovaním.

99.

Časové obdobie, na ktoré sa vzťahuje 7. EAP, zodpovedá kľúčovým fázam medzinárodnej politiky v oblasti klímy, biodiverzity a chemických látok. Aby sa neprekročil strop 2 °C bude potrebné znížiť do roku 2050 celosvetové emisie skleníkových plynov minimálne o 50 % v porovnaní s úrovňami v roku 1990. Prísľuby týkajúce sa zníženia emisií skleníkových plynov, ktoré krajiny doposiaľ urobili, však zabezpečia maximálne jednu tretinu zníženia požadovaného do roku 2020 (88). Bez prijatia rozhodnejších celosvetových opatrení je zmiernenie zmeny klímy nepravdepodobné. Aj v tom najlepšom prípade budú krajiny vo zvýšenej miere čeliť nevyhnutným dôsledkom zmeny klímy vzhľadom na historické emisie skleníkových plynov a budú musieť vypracovať stratégie na prispôsobenie sa tejto zmene. Podľa Durbanskej platformy pre posilnenú činnosť sa má do roku 2015 schváliť a od roku 2020 realizovať komplexná a rozsiahla dohoda platná pre všetkých. Únia sa bude naďalej aktívne zapájať do tohto procesu aj do diskusií o tom, ako preklenúť rozdiel v súčasných záväzkoch na zníženie emisií medzi vyspelými a rozvojovými krajinami, a diskusií o opatreniach potrebných na udržanie trendu znižovania emisií zlučiteľného s cieľom 2 °C, a to na základe najnovších zistení IPCC. Vykonávanie záverov z Rio + 20 musí tiež zabezpečiť súdržnosť a komplementárnosť s týmto procesom tak, aby sa navzájom posilňovali. Nadväzné kroky po Rio + 20 by mali takisto prispieť k znižovaniu emisií skleníkových plynov, a tým podporovať boj proti zmene klímy. Únia by mala zároveň pokračovať v ďalšom prehlbovaní partnerstva so strategickými partnermi v oblasti zmeny klímy a prijať ďalšie opatrenia na začleňovanie aspektov životného prostredia a klímy do svojich obchodných a rozvojových politík, a to s prihliadnutím na vzájomné záväzky a prínosy.

100.

Globálne ciele v oblasti biodiverzity (89) stanovené v rámci Dohovoru o biodiverzite (DBD) sa musia dosiahnuť do roku 2020 ako základ na zastavenie a v konečnom dôsledku zvrátenie straty biodiverzity v celosvetovom meradle. Únia prispeje k tomuto úsiliu spravodlivým dielom aj tým, že zdvojnásobí do roku 2015 celkové medzinárodné toky zdrojov súvisiace s biodiverzitou určené rozvojovým krajinám a aspoň udrží túto úroveň do roku 2020, čo je stanovené medzi predbežnými cieľmi odsúhlasenými v kontexte stratégie DBD na mobilizáciu zdrojov (90). Je tiež dôležité, aby Únia aktívne prispievala k činnosti Medzivládnej vedecko-politickej platformy pre biodiverzitu a ekosystémové služby (IPBES), keď bude jej plnohodnotným členom, s cieľom vytvoriť väzby medzi miestnou, regionálnou a medzinárodnou úrovňou správy biodiverzity. Únia bude aj naďalej podporovať plnenie Dohovoru OSN o boji proti dezertifikácii, najmä prijatím opatrení v snahe dosiahnuť svet bez ďalšej degradácie pôdy, ako bolo dohodnuté na Rio + 20. Zvýši tiež úsilie o dosiahnutie cieľa týkajúceho sa správneho nakladania s chemickými látkami počas celého obdobia ich životnosti a nakladania s nebezpečným odpadom, ako sa potvrdilo na Rio + 20, a taktiež podporí súvisiace dohovory. Únia bude naďalej zohrávať aktívnu a konštruktívnu úlohu pri napomáhaní tomu, aby sa dosiahli ciele týchto procesov.

101.

Únia dosiahla dobré výsledky, pokiaľ ide o pristupovanie k mnohostranným dohodám týkajúcim sa životného prostredia, aj napriek tomu, že mnohé členské štáty dosiaľ kľúčové dohody neratifikovali. To oslabuje dôveryhodnosť Únie pri súvisiacich rokovaniach. Členské štáty a Únia by mali zabezpečiť včasnú ratifikáciu a schválenie všetkých mnohostranných dohôd týkajúcich sa životného prostredia, ktorých sú signatármi.

102.

Únia a jej členské štáty by sa mali aktívne zapájať do medzinárodných rokovaní o nových a vyvstávajúcich otázkach, najmä o nových dohovoroch, dohodách a posúdeniach, a v súvislosti s tým opätovne potvrdiť svoje pevné odhodlanie pokračovať v snahách o čo najskoršie začatie rokovaní v rámci Valného zhromaždenia OSN týkajúcich sa vykonávacej dohody k dohovoru UNCLOS (Dohovoru Organizácie Spojených národov o morskom práve) o ochrane a udržateľnom využívaní morskej biodiverzity v oblastiach mimo národnej jurisdikcie a týkajúcich sa podpory ukončenia prvého „hodnotenia svetového oceánu“.

103.

Únia by mala využiť svoju pozíciu jedného z najväčších trhov na svete aj na presadzovanie politík a prístupov, ktoré znižujú tlak na celosvetovú základňu prírodných zdrojov. To možno dosiahnuť zmenou modelov spotreby a výroby vrátane prijatia nevyhnutných opatrení na presadzovanie udržateľného hospodárenia so zdrojmi na medzinárodnej úrovni a realizáciu 10-ročného rámca programov o udržateľnej spotrebe a výrobe, ako aj tým, aby politiky v oblasti obchodu a vnútorného trhu podporovali dosiahnutie cieľov v oblasti životného prostredia a klímy a poskytovali ostatným krajinám stimuly, aby aktualizovali a presadzovali svoje environmentálne regulačné rámce a normy, a s cieľom predísť environmentálnemu dumpingu. Únia bude naďalej podporovať trvalo udržateľný rozvoj prostredníctvom rokovaní a uplatňovaním cielených ustanovení vo svojich medzinárodných obchodných dohodách a v dohodách o dobrovoľných bilaterálnych partnerstvách pre presadzovanie práva, správu a obchod v lesnom hospodárstve, ktoré zabezpečujú, že na trh Únie sa z partnerských krajín dostane výlučne legálne vyťažené drevo. V tejto súvislosti slúži nariadenie Európskej únie o dreve (91) ako právny základ pre Úniu na riešenie celosvetového problému nezákonnej ťažby dreva prostredníctvom jej dopytu po dreve a výrobkoch z dreva. Preskúmajú sa aj ďalšie možnosti politík na zníženie dôsledkov spotreby Únie na globálne životné prostredie vrátane odlesňovania a degradácie lesov.

104.

Únia by tiež mala naďalej zvyšovať svoj podiel na iniciatívach, ktoré uľahčujú prechod k inkluzívnemu a ekologickému hospodárstvu na medzinárodnej úrovni, ako je podpora vhodných umožňujúcich podmienok, rozvoj trhových nástrojov a ukazovateľov iných ako HDP, a to v súlade s jej vnútornými politikami.

105.

Únia by mala naďalej podporovať obchodné postupy šetrné k životnému prostrediu. Nové povinnosti vyplývajúce z iniciatívy Únie Sociálna zodpovednosť podnikov (92) pre spoločnosti kótované na burze a pre veľké spoločnosti nekótované na burze, ktoré pôsobia v ťažobnom priemysle a ťažbe dreva v primárnych lesoch, vykazovať platby vyplatené vládam, zvýšia transparentnosť a zodpovednosť v súvislosti so spôsobom využívania prírodných zdrojov. Únia ako popredný poskytovateľ ekologických výrobkov a služieb by mala presadzovať globálne ekologické štandardy, voľný obchod s ekologickými výrobkami a službami, zavádzanie ďalších technológií šetrných k životnému prostrediu a klíme, ochranu investícií a práv duševného vlastníctva a medzinárodnú výmenu najlepších postupov.

106.

S cieľom zvýšiť účinnosť Únie pri riešení medzinárodných problémov v oblasti životného prostredia a klímy 7. EAP zabezpečí, že do roku 2020:

Na tieto účely je potrebné najmä: