(1)

Rozhodnutie Európskej centrálnej banky (EÚ) 2019/44 (ECB/2018/28) (1) určilo, akým spôsobom a v akej výške mali národné centrálne banky členských štátov, ktorých menou je euro (ďalej len „národné centrálne banky eurozóny“), povinnosť splatiť základné imanie Európskej centrálnej banky (ECB) od 1. januára 2019.

(2)

Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska (ďalej len „Spojené kráľovstvo“) oznámilo 29. marca 2017 svoj zámer vystúpiť z Európskej únie v súlade s článkom 50 Zmluvy o Európskej únii. Zmluva o Európskej únii a Zmluva o fungovaní Európskej únie sa prestanú vzťahovať na Spojené kráľovstvo odo dňa nasledujúceho po dni uvedenom v článku 1 ods. 1 rozhodnutia Európskej rady (EÚ) 2019/1810 (2). Vystúpením Spojeného kráľovstva z Európskej únie prestane byť Bank of England národnou centrálnou bankou členského štátu a tým aj Euróskeho systému centrálnych bánk. Rozhodnutie Európskej centrálnej banky EÚ 2020/139 (ECB/2020/3) (3) ustanovuje úpravu kľúča na upisovanie základného imania ECB (ďalej len „kľúč základného imania“) v súlade s článkom 29.3 a článkom 29.4 Štatútu Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky a stanovuje s účinnosťou od 1. februára 2020 nové vážené podiely pridelené národným centrálnym bankám v upravenom kľúči základného imania (ďalej len „vážené podiely v kľúči základného imania“).

(3)

Úprava kľúča základného imania ECB, ktorá je spôsobená tým, že Bank of England prestane byť národnou centrálnou bankou členského štátu, si vyžaduje prijatie nového rozhodnutia ECB, ktorým sa s účinnosťou od 1. februára 2020 zruší rozhodnutie (EÚ) 2019/44 (ECB/2018/28) a určí sa, akým spôsobom a v akej výške majú národné centrálne banky eurozóny povinnosť splatiť základné imanie ECB s účinnosťou od 1. februára 2020,