(1)

Od roku 2013 je pri prideľovaní emisných kvót prevádzkovateľom zariadení v rozsahu pôsobnosti systému Únie na obchodovanie s emisiami (EU ETS) pravidlom obchodovanie formou aukcie. Oprávnení prevádzkovatelia budú v období obchodovania 2021 až 2030 naďalej dostávať bezodplatné kvóty. Množstvo kvót, ktoré každý takýto prevádzkovateľ dostane, sa určuje na základe harmonizovaných pravidiel platných v celej Únii stanovených v smernici 2003/87/ES a delegovanom nariadení Komisie (EÚ) 2019/331 (2).

(2)

Členské štáty mali Komisii do 30. septembra 2019 predložiť svoje vnútroštátne vykonávacie opatrenia, ktoré mali obsahovať zoznam zariadení na ich území, na ktoré sa vzťahuje smernica 2003/87/ES, a informácie o výrobnej činnosti, prenose tepla a plynov, výrobe elektrickej energie a emisiách na úrovni podzariadení za päť rokov základného obdobia (2014 – 2018) v súlade s prílohou IV k delegovanému nariadeniu (EÚ) 2019/331.

(3)

V záujme zabezpečenia kvality a porovnateľnosti údajov použili členské štáty na predloženie svojich vnútroštátnych vykonávacích opatrení elektronický vzor, ktorý poskytla Komisia v súlade s článkom 14 ods. 1 delegovaného nariadenia (EÚ) 2019/331 a v ktorom sa uvádzajú príslušné údaje za každé zariadenie. Členské štáty predložili aj správu o metodike, v ktorej sa uvádza postup, akým ich orgány získavali údaje.

(4)

Vzhľadom na široké spektrum predložených informácií a údajov Komisia najprv posúdila úplnosť všetkých vnútroštátnych vykonávacích opatrení. V prípadoch, keď Komisia usúdila, že predložené informácie a údaje sú neúplné, vyžiadala si od dotknutého členského štátu dodatočné informácie. Príslušné orgány reagovali predložením dodatočných relevantných informácií, ktorými predložené vnútroštátne vykonávacie opatrenia doplnili.

(5)

Komisia potom vnútroštátne vykonávacie opatrenia posúdila na základe kritérií uvedených v smernici 2003/87/ES a delegovanom nariadení (EÚ) 2019/331, pričom zohľadnila svoje usmerňovacie dokumenty pre členské štáty uverejnené v období od januára do apríla 2020. Tieto kontroly konzistentnosti predstavovali druhú fázu posudzovania vnútroštátnych vykonávacích opatrení.

(6)

Kontroly konzistentnosti vnútroštátnych vykonávacích opatrení sa vykonali za jednotlivé členské štáty a jednotlivé zariadenia samostatne, ako aj v porovnaní s inými zariadeniami v tom istom odvetví. V rámci tohto komplexného posúdenia Komisia analyzovala konzistentnosť samotných údajov a ich konzistentnosť s pravidlami harmonizácie bezodplatného prideľovania kvót platnými v celej Únii pre fázu 4 podľa delegovaného nariadenia (EÚ) 2019/331. S cieľom uplatniť správnu referenčnú hodnotu Komisia preskúmala oprávnenosť zariadení na bezodplatné pridelenie kvót, ich rozdelenie na podzariadenia, ako aj ich hranice. Vzhľadom na to, že dané údaje sa používajú na výpočet revidovaných referenčných hodnôt, Komisia venovala osobitnú pozornosť priradeniu emisií k jednotlivým podzariadeniam. Keďže na prideľovanie kvót majú významný vplyv údaje týkajúce sa výpočtu historických úrovní činnosti zariadení počas základného obdobia, Komisia tieto údaje zároveň podrobne analyzovala. Komisia takisto preskúmala, či bolo zaradenie zariadení do zoznamov vnútroštátnych vykonávacích opatrení v súlade s ustanoveniami prílohy I k smernici 2003/87/ES.

(7)

Vykonali sa ďalšie hĺbkové analýzy údajov za konkrétne zariadenia, ktoré mali vplyv na výpočet revidovaných referenčných hodnôt, a za jednotlivé členské štáty. Osobitné posúdenia vychádzali z analýzy posúdenia rizika, v ktorej sa zohľadnilo niekoľko kritérií vrátane intenzity emisií za každé podzariadenie spojené s referenčným produktom.

(8)

Na základe výsledkov týchto kontrol Komisia vykonala podrobné posúdenie zariadení, pri ktorých boli zistené prípadné nezrovnalosti pri uplatňovaní harmonizovaných pravidiel prideľovania kvót. V prípade týchto zariadení boli príslušné orgány dotknutých členských štátov požiadané o ďalšie objasnenie.

(9)

Na základe výsledkov uvedeného posúdenia súladu sa zistilo, že vnútroštátne vykonávacie opatrenia Belgicka, Bulharska, Cypru, Česka, Dánska, Estónska, Fínska, Francúzska, Grécka, Holandska, Chorvátska, Írska, Litvy, Lotyšska, Luxemburska, Maďarska, Malty, Nemecka, Poľska, Portugalska, Rakúska, Rumunska, Slovenska, Slovinska, Španielska, Švédska a Talianska sú v súlade so smernicou 2003/87/ES a delegovaným nariadením (EÚ) 2019/331, a to okrem výnimiek uvedených ďalej. Zariadenia, ktoré tieto členské štáty zahrnuli do vnútroštátnych vykonávacích opatrení, boli uznané za oprávnené na bezodplatné pridelenie kvót a s výnimkou prípadov uvedených ďalej sa nezistili žiadne nezrovnalosti, pokiaľ ide o pravidlá harmonizácie bezodplatného prideľovania emisných kvót platné v celej Únii.

(10)

Vzhľadom na výsledky posúdenia sú však určité aspekty vnútroštátnych vykonávacích opatrení, ktoré predložili Fínsko a Švédsko, nezlučiteľné s kritériami uvedenými v smernici 2003/87/ES a delegovanom nariadení (EÚ) 2019/331.

(11)

Fínsko a Švédsko navrhli zahrnúť 51 zariadení, ktoré využívajú výlučne biomasu. Niektoré z týchto zariadení v období 2004 – 2007 podliehali jednostrannému začleneniu, ktoré Komisia schválila podľa článku 24 smernice 2003/87/ES. V súlade s novým ustanovením v odseku 1 prílohy I k smernici 2003/87/ES však boli zariadenia využívajúce výlučne biomasu z EU ETS následne vylúčené. Toto ustanovenie bolo do smernice o ETS zavedené smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/29/ES (3) a od začiatku svojho uplatňovania 1. januára 2013 určilo nový rozsah pôsobnosti ETS, a to aj pokiaľ ide o predchádzajúce začlenenia. Preto sa má zamietnuť začlenenie zariadení, ktoré využívali výlučne biomasu, za všetky roky základného obdobia, vrátane prípadov, keď išlo o zariadenia uvedené v článku 11 ods. 1 smernice 2003/87/ES.

(12)

Švédsko navrhlo zahrnúť jedno zariadenie, ktorého emisie pochádzajú z pece na vápno, v ktorej sa kalcinuje vápenatý kal, teda zvyšok zo zhodnocovania chemických látok používaných pri varení v celulózkach na výrobu sulfátovej buničiny. Proces zhodnotenia vápna z vápenatého kalu spadá do vymedzenia systémových hraníc sulfátovej buničiny s krátkymi/dlhými vláknami. Dotknuté zariadenie teda dováža medziprodukt, na ktorý sa vzťahuje referenčný produkt. Ako sa pripomína v článku 16 ods. 7 delegovaného nariadenia (EÚ) 2019/331, emisie by sa nemali započítavať dvakrát, a preto sa údaje týkajúce sa bezodplatného prideľovania kvót za uvedené zariadenie majú zamietnuť.

(13)

Švédsko navrhlo, aby sa v prípade výroby železorudných peliet pri troch zariadeniach použili podzariadenia spojené s odlišným referenčným štandardom, než aký sa pri nich použil vo vnútroštátnych vykonávacích opatreniach fázy 3. Navrhlo, aby sa v prípade výroby železorudných peliet použilo podzariadenie spojené s referenčným štandardom spekanej rudy, zatiaľ čo vo fáze 3 sa použili referenčné štandardy tepla a paliva. Referenčný štandard spekanej rudy je však vymedzený v prílohe I k delegovanému nariadeniu (EÚ) 2019/331 a vymedzenie produktov, ako aj vymedzenie procesov a emisií, na ktoré sa tento referenčný produkt vzťahuje, sú prispôsobené výrobe aglomerátu a nezahŕňajú železorudné pelety. V článku 10a ods. 2 smernice 2003/87/ES sa okrem toho pre fázu 4 vyžaduje aktualizácia referenčných hodnôt, no nestanovuje sa v ňom žiadna úprava výkladu ich vymedzení. Údaje predložené za výrobu železorudných peliet, ktoré sú založené na podzariadení spojenom s referenčným štandardom spekanej rudy, sa preto majú zamietnuť,