(1)

Komisia v oznámení s názvom „Digitalizácia justície v Európskej únii: Súbor príležitostí“ z 2. decembra 2020 identifikovala potrebu modernizovať legislatívny rámec cezhraničných postupov Únie v občianskom, obchodnom a trestnom práve v súlade so zásadou „digitálne služby ako štandard“, so súčasným zabezpečením existencie všetkých potrebných záruk na zabránenie sociálnemu vylúčeniu a na zaistenie vzájomnej dôvery, interoperability a bezpečnosti.

(2)

Na dosiahnutie plne funkčného priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti je dôležité, aby sa všetky členské štáty usilovali znížiť akékoľvek existujúce rozdiely v oblasti digitalizácie systémov a aby využili príležitosti, ktoré ponúkajú relevantné únijné mechanizmy financovania.

(3)

Na účely posilnenia justičnej spolupráce a prístupu k spravodlivosti by sa právne akty Únie, ktorými sa stanovuje komunikácia medzi príslušnými orgánmi vrátane orgánov a agentúr Únie a medzi príslušnými orgánmi a fyzickými a právnickými osobami v občianskych a obchodných veciach, mali doplniť o podmienky uskutočňovania takejto komunikácie digitálnymi prostriedkami.

(4)

Cieľom tohto nariadenia je zvýšiť kvalitu a účinnosť justičných postupov a uľahčiť prístup k spravodlivosti prostredníctvom digitalizácie existujúcich komunikačných kanálov, čo by malo viesť k úsporám nákladov a času, zníženiu administratívneho zaťaženia a zvýšeniu odolnosti všetkých orgánov zúčastnených na cezhraničnej justičnej spolupráci voči okolnostiam spôsobeným vyššou mocou. Používanie digitálnych komunikačných kanálov medzi príslušnými orgánmi by malo viesť k rýchlejšiemu spracúvaniu prípadov z krátkodobého, ako aj dlhodobého hľadiska. Z toho by mali mať prospech jednotlivci, právnické osoby a príslušné orgány členských štátov a mala by sa tým posilniť dôvera v justičné systémy. Digitalizácia komunikačných kanálov by bola prínosom aj v oblasti cezhraničných trestných konaní a v kontexte boja Únie proti trestnej činnosti. Vysoká úroveň bezpečnosti, ktorú môžu poskytnúť digitálne komunikačné kanály, predstavuje v tomto zmysle krok vpred, a to aj vo vzťahu k ochrane práv dotknutých osôb, akými sú právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života a právo na ochranu osobných údajov.

(5)

Základné práva a slobody všetkých osôb dotknutých elektronickou výmenou údajov podľa tohto nariadenia, najmä právo na účinný prístup k spravodlivosti, právo na spravodlivý proces, zásada nediskriminácie, právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života a právo na ochranu osobných údajov, by sa mali v plnej miere rešpektovať v súlade s právom Únie.

(6)

Pri plnení svojich povinností podľa tohto nariadenia by mali všetky subjekty rešpektovať zásadu nezávislosti súdnictva, a to so zreteľom na zásadu deľby moci a ďalšie zásady právneho štátu.

(7)

Účinný prístup k spravodlivosti je základným cieľom priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti. Digitálna transformácia je kľúčovým krokom k zlepšeniu prístupu k spravodlivosti, ako aj efektívnosti, kvality a transparentnosti justičných systémov.

(8)

Je dôležité, aby sa vytvorili vhodné kanály a nástroje na zabezpečenie efektívnej digitálnej spolupráce justičných systémov. Z tohto dôvodu je zásadne dôležité, aby sa na úrovni Únie vytvoril jednotný informačno-technologický nástroj, ktorý umožní rýchlu, priamu, interoperabilnú, spoľahlivú, prístupnú, bezpečnú a účinnú cezhraničnú elektronickú výmenu údajov týkajúcich sa prípadov medzi príslušnými orgánmi. Komisia a členské štáty by mali zabezpečiť, aby boli do digitálnej transformácie justičných systémov zapojení príslušníci právnických profesií.

(9)

Boli vytvorené nástroje na digitálnu výmenu údajov týkajúcich sa prípadov, ktoré umožnili vyhnúť sa nahradeniu informačných systémov zavedených v členských štátoch alebo vykonaniu ich nákladných úprav. Systém komunikácie v oblasti elektronickej justície prostredníctvom výmeny údajov on-line (e-CODEX), ktorého právny rámec je stanovený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/850 (3), je hlavným nástrojom tohto druhu, ktorý bol doteraz vyvinutý na zabezpečenie rýchlej, priamej, interoperabilnej, udržateľnej, spoľahlivej a bezpečnej cezhraničnej elektronickej výmeny údajov týkajúcich sa prípadov medzi príslušnými orgánmi.

(10)

Digitalizácia konaní by mala zabezpečiť prístup k spravodlivosti pre všetkých vrátane osôb so zdravotným postihnutím. Decentralizovaný informačný systém a európske elektronické miesto prístupu zriadené týmto nariadením by mali spĺňať požiadavky na prístupnosť webových sídiel stanovené v smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/2102 (4). Metódy elektronickej platby uvedené v tomto nariadení by zároveň mali spĺňať požiadavky na prístupnosť stanovené v smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/882 (5).

(11)

Zriadenie digitálnych kanálov na cezhraničnú komunikáciu by priamo prispievalo k zlepšeniu prístupu k spravodlivosti tým, že v postupoch, na ktoré sa vzťahujú právne predpisy Únie v oblasti občianskych a obchodných vecí, umožní fyzickým a právnickým osobám domáhať sa ochrany svojich práv a uplatniť si svoje nároky, začať konanie a vymieňať si s justičnými alebo inými príslušnými orgánmi digitálne údaje týkajúce sa prípadov.

(12)

S cieľom zabezpečiť, aby nástroje elektronickej komunikácie pozitívne ovplyvnili prístup k spravodlivosti, by členské štáty mali vyčleniť dostatočné zdroje na zlepšenie digitálnych zručností a digitálnej gramotnosti občanov a mali by venovať osobitnú pozornosť zabezpečeniu toho, aby sa nedostatok digitálnych zručností nestal prekážkou využívania decentralizovaného informačného systému. V záujme účinného využívania decentralizovaného informačného systému by mali členské štáty zabezpečiť poskytovanie odbornej prípravy všetkým dotknutým odborníkom z oblasti justície vrátane prokurátorov, sudcov a administratívnych pracovníkov, ako aj príslušným orgánom. Cieľom takejto odbornej prípravy by malo byť zlepšenie fungovania justičných systémov v celej Únii, ako aj dodržiavanie základných práv a hodnôt, a to najmä tým, že sa odborníkom z oblasti justície umožní účinne riešiť všetky výzvy, ktoré by mohli z dôvodu ich virtuálnej povahy vzniknúť počas konaní alebo výsluchov uskutočňovaných prostredníctvom videokonferencie alebo inej technológie diaľkovej komunikácie. Komisia by mala nabádať a podporovať členské štáty v tom, aby podávali žiadosti o granty na vzdelávacie činnosti v rámci príslušných finančných programov Únie.

(13)

Toto nariadenie by sa malo vzťahovať na digitalizáciu komunikácie v prípadoch s cezhraničnými dopadmi, na ktoré sa vzťahujú niektoré právne akty Únie v občianskych, obchodných a trestných veciach. Tieto akty by sa mali uviesť v prílohách k tomuto nariadeniu. Toto nariadenie by sa malo vzťahovať aj na komunikáciu medzi príslušnými orgánmi a orgánmi a agentúrami Únie, akými sú Európska prokuratúra alebo Eurojust, v prípadoch, v ktorých sú príslušné podľa právnych aktov uvedených v prílohe II. Ak sú správcovia podľa vnútroštátneho práva príslušní prijímať pohľadávky prihlásené zahraničným veriteľom v insolvenčnom konaní podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/848 (6), mali by sa považovať za príslušné orgány v zmysle tohto nariadenia.

(14)

Toto nariadenie by nemalo mať vplyv na pravidlá upravujúce cezhraničné justičné postupy stanovené v právnych aktoch uvedených v prílohách I a II, s výnimkou pravidiel týkajúcich sa komunikácie digitálnymi prostriedkami zavedených týmto nariadením. Týmto nariadením by nemalo byť dotknuté vnútroštátne právo týkajúce sa určovania orgánov, osôb alebo subjektov, ktoré sa zaoberajú akýmkoľvek aspektom overovania a predkladania žiadostí, dokumentov a informácií. Požiadavky podľa platného vnútroštátneho práva týkajúce sa pravosti, presnosti, spoľahlivosti, dôveryhodnosti a vhodnej právnej formy dokumentov alebo informácií by mali zostať nedotknuté, s výnimkou pravidiel týkajúcich sa komunikácie digitálnymi prostriedkami zavedených týmto nariadením.

(15)

To, či sa má prípad považovať za vec s cezhraničnými dopadmi, by sa malo určiť podľa právnych aktov uvedených v prílohách I a II. Keď sa v právnych aktoch uvedených v prílohách I a II výslovne stanovuje, že postup komunikácie medzi príslušnými orgánmi by malo upravovať vnútroštátne právo, toto nariadenie by sa nemalo uplatňovať.

(16)

Povinnosti podľa tohto nariadenia by sa nemali vzťahovať na ústnu komunikáciu, akou je telefonická alebo osobná komunikácia.

(17)

Toto nariadenie by sa nemalo uplatňovať na doručovanie písomností podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/1784 (7) ani na vykonávanie dôkazov podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/1783 (8). V uvedených nariadeniach sa už stanovujú osobitné pravidlá digitalizácie justičnej spolupráce. Avšak na zlepšenie priameho elektronického doručovania písomností osobám, ktoré majú známu adresu na doručovanie v inom členskom štáte, by sa týmto nariadením mali zaviesť určité zmeny nariadenia (EÚ) 2020/1784.

(18)

Ak Komisia spolupracuje s externými aktérmi vo fáze navrhovania a budovania európskeho elektronického miesta prístupu, takíto aktéri by mali mať skúsenosti s bezpečným, používateľsky ústretovým a prístupným vývojom IT.

(19)

Na zaistenie bezpečnej, efektívnej, rýchlej, interoperabilnej, dôveryhodnej a spoľahlivej komunikácie medzi členskými štátmi na účely cezhraničných justičných postupov v občianskych, obchodných a trestných veciach by sa mala používať vhodná komunikačná technológia, a to za predpokladu, že sú splnené určité podmienky týkajúce sa bezpečnosti, integrity a spoľahlivosti prijímaných dokumentov a identifikácie účastníkov komunikácie. Z tohto dôvodu by sa mal zriadiť bezpečný, efektívny a spoľahlivý decentralizovaný informačný systém na výmenu údajov v cezhraničných justičných postupoch. Cieľom decentralizovanej povahy informačného systému by malo byť umožňovať zabezpečenú výmenu údajov medzi príslušnými orgánmi bez toho, aby do podstaty takýchto výmen bola zapojená akákoľvek inštitúcia Únie. Decentralizovaný informačný systém by mal v prípadoch, na ktoré sa vzťahujú právne akty uvedené v prílohe II, takisto umožniť zabezpečenú výmenu údajov medzi členským štátom a orgánmi a agentúrami Únie, ako je Eurojust.

(20)

Decentralizovaný informačný systém by mal pozostávať z backendových systémov v členských štátoch a príslušných orgánoch a agentúrach Únie, a z interoperabilných prístupových bodov, prostredníctvom ktorých sú uvedené systémy prepojené pomocou zabezpečených vzájomných prepojení. Prístupové body decentralizovaného informačného systému by mali byť založené na systéme e-CODEX.

(21)

Na účely tohto nariadenia by členské štáty mali mať možnosť používať namiesto vnútroštátneho informačného systému softvér vyvinutý Komisiou (referenčný implementačný softvér). Tento referenčný implementačný softvér by mal byť založený na modulárnom nastavení, čo znamená, že softvér sa balí a dodáva oddelene od komponentov systému e-CODEX potrebných na jeho pripojenie k decentralizovanému informačnému systému. Takéto nastavenie by malo členským štátom umožniť opätovne použiť alebo zlepšiť existujúcu justičnú komunikačnú infraštruktúru na účely cezhraničného použitia. Vo veciach týkajúcich sa vyživovacej povinnosti by členské štáty mohli používať aj softvér, ktorý vyvinula Haagska konferencia medzinárodného práva súkromného (iSupport).

(22)

Komisia by mala zodpovedať za vytvorenie, vývoj a údržbu referenčného implementačného softvéru v súlade so zásadami špecificky navrhnutej a štandardnej ochrany údajov, ako aj s požiadavkami na prístupnosť. Komisia by mala navrhnúť, vyvinúť a udržiavať referenčný implementačný softvér v súlade s požiadavkami a zásadami ochrany údajov stanovenými v nariadeniach Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1725 (9) a (EÚ) 2016/679 (10) a v smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/680 (11), a to najmä so zásadami špecificky navrhnutej a štandardnej ochrany údajov a vysokej úrovne kybernetickej bezpečnosti. Týmito požiadavkami a zásadami by mala byť viazaná najmä každá fyzická alebo právnická osoba, ktorá sa podieľa na vytváraní, vývoji alebo údržbe vnútroštátnych informačných systémov alebo referenčného implementačného softvéru. Referenčný implementačný softvér by mal zahŕňať aj primerané technické opatrenia a umožňovať organizačné opatrenia vrátane potrebného dohľadu na zaistenie úrovne bezpečnosti a interoperability, ktorá je primeraná pre výmenu informácií v rámci cezhraničných justičných postupoch. S cieľom zabezpečiť interoperabilitu s vnútroštátnymi informačnými systémami by malo byť možné referenčným implementačným softvérom implementovať digitálne procesné štandardy v zmysle nariadenia (EÚ) 2022/850 pre zodpovedajúce právne akty uvedené v prílohách I a II k tomuto nariadeniu.

(23)

Na poskytnutie rýchlej, bezpečnej a efektívnej pomoci žiadateľom by sa komunikácia medzi príslušnými orgánmi, napr. súdmi a ústrednými orgánmi zriadenými podľa nariadení Rady (ES) č. 4/2009 (12) a (EÚ) 2019/1111 (13), mala spravidla uskutočňovať prostredníctvom decentralizovaného informačného systému.

(24)

Môže sa stať, že z dôvodu poruchy decentralizovaného informačného systému nebude možné prostredníctvom neho uskutočňovať zasielanie. Akúkoľvek poruchu systému by mali čo najskôr vyriešiť príslušné orgány Únie a členské štáty. Zasielanie by mohlo byť v praxi nemožné aj z dôvodu fyzickej alebo technickej povahy zasielanej veci, napríklad v prípade zasielania fyzických dôkazov alebo v prípade potreby zaslať originál dokumentu v papierovej forme na účely overenia jeho pravosti, alebo z dôvodu vyššej moci. Prípady vyššej moci vo všeobecnosti vyplývajú z nepredvídateľných a neodvrátiteľných udalostí, ku ktorým dochádza nezávisle od príslušného orgánu. Ak sa decentralizovaný informačný systém nepoužije, mala by sa komunikácia vykonať najvhodnejšími alternatívnymi prostriedkami. Takéto alternatívne prostriedky by mali okrem iného zahŕňať zaslanie vykonané čo najrýchlejším a bezpečným spôsobom inými zabezpečenými elektronickými prostriedkami, poštovou službou alebo osobne, ak je takéto zaslanie možné.

(25)

Pri komunikácii medzi príslušnými orgánmi by sa mal štandardne používať decentralizovaný informačný systém. Na účely zabezpečenia flexibility justičnej spolupráce by však v určitých situáciách mohli byť vhodnejšie iné komunikačné prostriedky. Mohlo by to byť vhodné vtedy, keď príslušné orgány potrebujú priamu osobnú komunikáciu, a najmä v prípade priamej komunikácie medzi súdmi podľa nariadení Rady (EÚ) 2015/848 a (EÚ) 2019/1111, ako aj priamej komunikácie medzi príslušnými orgánmi podľa rámcových rozhodnutí Rady 2005/214/SVV (14), 2006/783/SVV (15), 2008/909/SVV (16), 2008/947/SVV (17), 2009/829/SVV (18), smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/41/EÚ (19) alebo nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1805 (20), ak by sa komunikácia medzi príslušnými orgánmi mohla uskutočňovať akýmikoľvek prostriedkami, resp. akýmikoľvek vhodnými prostriedkami, ako sa ustanovuje v uvedených aktoch. V takých prípadoch by príslušné orgány mohli použiť menej formálne komunikačné prostriedky, napr. elektronickú poštu.

Iné komunikačné prostriedky by moli byť vhodné aj vtedy, keď komunikácia zahŕňa manipuláciu s citlivými údajmi alebo keď konverzia rozsiahlej dokumentácie na elektronickú formu predstavuje neprimeranú administratívnu záťaž pre príslušný orgán, ktorý dokumentáciu zasiela. Vzhľadom na to, že príslušné orgány zaobchádzajú s citlivými údajmi, pri výbere vhodných komunikačných prostriedkov by sa vždy mala zaistiť bezpečnosť a spoľahlivosť výmeny informácií. Decentralizovaný informačný systém by sa vždy mal považovať za najvhodnejší prostriedok na výmenu formulárov vytvorených na základe právnych aktov uvedených v prílohách I a II k tomuto nariadeniu. Formuláre by sa však mohli vymieňať inými prostriedkami v prípadoch, keď sú príslušné orgány rôznych členských štátov prítomné na rovnakom mieste v členskom štáte na účely pomoci pri vykonávaní postupov justičnej spolupráce podľa právnych aktov uvedených v prílohe II k tomuto nariadeniu, ak je to potrebné z dôvodu naliehavosti veci, napríklad v situáciách podľa smernice 2014/41/EÚ, keď vydávajúci orgán pomáha pri výkone európskeho vyšetrovacieho príkazu vo vykonávajúcom štáte alebo keď príslušné orgány rôznych členských štátov koordinujú postupy justičnej spolupráce podľa právnych aktov uvedených v prílohe II k tomuto nariadeniu na osobnom stretnutí.

(26)

Pokiaľ ide o komponenty decentralizovaného informačného systému, za ktoré zodpovedá Únia, v súlade s bezpečnostnými požiadavkami stanovenými v nariadení (EÚ) 2022/850 by subjekt riadiaci komponenty systému mal mať dostatočné zdroje na zabezpečenie ich riadneho fungovania.

(27)

Na účely uľahčenia prístupu fyzických a právnických osôb k príslušným orgánom v občianskych a obchodných veciach by sa týmto nariadením mal zriadiť prístupový bod na úrovni Únie, „európske elektronické miesto prístupu“, ako súčasť decentralizovaného informačného systému, ktorý by mal obsahovať informácie určené fyzickým a právnickým osobám o ich práve na právnu pomoc a prostredníctvom ktorého by tieto osoby mali mať možnosť zasielať podania, podávať žiadosti, posielať, zasielať a prijímať procesne relevantné informácie, vrátane digitalizovaných spisov alebo ich častí a prijímať takéto spisy a komunikovať s príslušnými orgánmi, alebo týmito úkonmi poveriť svojich právnych zástupcov v prípadoch, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, alebo prijímať zaslané súdne alebo mimosúdne dokumenty. Európske elektronické miesto prístupu by sa malo nachádzať na Európskom portály elektronickej justície, ktorý slúži ako jednotné kontaktné miesto pre justičné informácie a služby v Únii.

(28)

Uplatňuje sa právo na právnu pomoc stanovené v práve Únie a vo vnútroštátnom práve, najmä právo na právnu pomoc stanovené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 650/2012 (21), nariadeniach Rady (ES) č. 4/2009 a (EÚ) 2019/1111 a smernici Rady 2003/8/ES (22). Fyzické a právnické osoby by mali mať prístup k relevantným informáciám na portáli elektronickej justície prostredníctvom odkazov na európskom elektronickom mieste prístupu.

(29)

V súvislosti s komunikáciou fyzických a právnických osôb s príslušnými orgánmi v občianskych a obchodných veciach v cezhraničných prípadoch by sa elektronická komunikácia mala používať ako alternatíva k existujúcim komunikačným prostriedkom vrátane vnútroštátnych prostriedkov bez toho, aby to malo vplyv na spôsob komunikácie fyzických alebo právnických osôb s ich vnútroštátnymi orgánmi podľa vnútroštátneho práva. V prípade komunikácie právnických osôb s príslušnými orgánmi by sa malo podporovať štandardné používanie elektronických prostriedkov. Bez ohľadu na uvedené by sa však voľba spôsobu komunikácie medzi elektronickou komunikáciou, ako sa stanovuje v tomto nariadení, a inými komunikačnými prostriedkami mala ponechať na uvážení dotknutých osôb, aby sa zabezpečilo, že prístup k spravodlivosti prostredníctvom digitálnych prostriedkov nebude prispievať k ďalšiemu prehlbovaniu digitálnej priepasti. To je obzvlášť dôležité v prípade špecifických okolností osôb, ktoré nemusia disponovať technickými prostriedkami alebo digitálnymi zručnosťami potrebnými na prístup k digitálnym službám, a osôb so zdravotným postihnutím, keďže členské štáty a Únia sa zaviazali prijať primerané opatrenia v súlade s Dohovorom Organizácie Spojených národov o právach osôb so zdravotným postihnutím.

(30)

V záujme intenzívnejšieho využívania elektronickej cezhraničnej komunikácie a zasielania písomností prostredníctvom decentralizovaného informačného systému, a to aj prostredníctvom európskeho elektronického miesta prístupu, by sa takýmto písomnostiam nemalo odmietnuť priznanie právnych účinkov a nemali by sa považovať za neprípustné v konaní výlučne z dôvodu, že sú v elektronickej podobe. Uvedenou zásadou by však nemalo byť dotknuté posúdenie právnych účinkov alebo prípustnosti písomností, ktoré by v súlade s vnútroštátnym právom mohli predstavovať dôkaz.

(31)

V záujme uľahčenia ústnych výsluchov v konaniach v občianskych, obchodných a trestných veciach s cezhraničnými dopadmi by toto nariadenie malo stanoviť možnosť použiť videokonferenciu alebo inú technológiu diaľkovej komunikácie.

(32)

Videokonferencia alebo iná technológia diaľkovej komunikácie by príslušnému orgánu mala umožniť overiť totožnosť osôb, ktoré majú byť vypočuté, a mala by umožniť vizuálnu, zvukovú a ústnu komunikáciu počas výsluchu. Bežný telefonický rozhovor by sa nemal považovať za vhodnú technológiu diaľkovej komunikácie pri ústnych výsluchoch. Používaná technológia by mala spĺňať platné normy ochrany osobných údajov, dôvernosti komunikácie a bezpečnosti údajov bez ohľadu na typ výsluchu, na ktorý sa používa.

(33)

Výsluch uskutočňovaný prostredníctvom videokonferencie alebo inej technológie diaľkovej komunikácie by sa nemal odmietnuť výlučne z dôvodu, že neexistujú vnútroštátne pravidlá používania technológie diaľkovej komunikácie. V takom prípade by sa mali mutatis mutandis uplatňovať najvhodnejšie pravidlá uplatniteľné podľa vnútroštátneho práva, ako sú napríklad pravidlá vykonávania dôkazov.

(34)

Týmto nariadením by nemalo byť dotknuté právo na tlmočenie a videokonferencia alebo iné technológie diaľkovej komunikácie, ktoré sa používajú v konaniach v občianskych, obchodných alebo trestných veciach, by mali umožniť využívanie tlmočenia.

(35)

S cieľom uľahčiť ústne pojednávania v konaniach v občianskych a obchodných veciach s cezhraničnými dopadmi by sa v tomto nariadení malo stanoviť, že používanie videokonferencie alebo inej technológie diaľkovej komunikácie, ktorá účastníkom alebo ich zástupcom umožňuje zúčastniť sa na pojednávaniach, je nepovinné a závisí od dostupnosti príslušnej technológie, možnosti účastníkov konania predložiť stanovisko k používaniu takejto technológie a vhodnosti používania takejto technológie v kontexte konkrétneho prípadu. Toto nariadenie by nemalo brániť osobám, ktoré pomáhajú účastníkovi konania, ani prokurátorom v občianskych a obchodných veciach, aby sa v súlade s uplatniteľným vnútroštátnym právom zúčastnili na pojednávaní prostredníctvom videokonferencie alebo inej technológie diaľkovej komunikácie.

(36)

Postup iniciovania a vykonávania pojednávania prostredníctvom videokonferencie alebo inej technológie diaľkovej komunikácie by sa v občianskych a obchodných veciach mal riadiť právom členského štátu, v ktorom sa pojednávanie uskutočňuje. Ak sa vo vnútroštátnom práve členského štátu, ktorý vedie pojednávanie v občianskych alebo obchodných veciach, stanovuje, že sa pojednávanie zaznamenáva, účastníci by mali byť o týchto ustanoveniach informovaní, a ak takáto možnosť pre nich existuje, aj o tom, že majú možnosť proti zaznamenávaniu namietať.

(37)

Pri rozhodovaní o tom, či účastníkom a ich zástupcom umožniť účasť na pojednávaní v občianskych a obchodných veciach prostredníctvom videokonferencie alebo inej technológie diaľkovej komunikácie, by mal príslušný orgán zvoliť vhodnú metódu na preskúmanie názorov účastníkov v súlade s vnútroštátnym procesným právom.

(38)

Ak sa príslušný orgán rozhodol umožniť v konaniach v občianskych alebo obchodných veciach účasť aspoň jedného z účastníkov alebo iných osôb na pojednávaní prostredníctvom videokonferencie, uvedený príslušný orgán by mal zabezpečiť, aby takéto osoby mali prístup k tomuto pojednávaniu prostredníctvom videokonferencie. Príslušný orgán by mal týmto osobám predovšetkým poskytnúť odkaz, ktorý im umožní zúčastniť sa na uvedenej videokonferencii, ako aj technickú pomoc. Príslušný orgán by mal napríklad poskytnúť pokyny týkajúce sa softvéru, ktorý sa bude používať, a v prípade potreby zorganizovať pred pojednávaním technickú skúšku. Príslušný orgán by mal zohľadniť osobitné potreby osôb so zdravotným postihnutím.

(39)

Ak sa na konaní v občianskych alebo obchodných veciach zúčastňuje dieťa, najmä ako účastník konania podľa vnútroštátneho práva, malo by mať možnosť zúčastniť na pojednávaní prostredníctvom videokonferencie alebo inej technológie diaľkovej komunikácie stanovenej v tomto nariadení, a to s ohľadom na jeho procesné práva. Na druhej strane, ak sa dieťa zúčastňuje konania na účely vykonávania dôkazov v občianskych alebo obchodných veciach, napríklad ak má byť dieťa vypočuté ako svedok, toto dieťa by sa taktiež mohlo vypočuť prostredníctvom videokonferencie alebo inej technológie diaľkovej komunikácie v súlade s nariadením (EÚ) 2020/1783.

(40)

Ak príslušný orgán požaduje účasť osoby na účely vykonávania dôkazov v občianskych alebo obchodných veciach, účasť takejto osoby na pojednávaní prostredníctvom videokonferencie alebo inej technológie diaľkovej komunikácie by sa mala riadiť nariadením (EÚ) 2020/1783.

(41)

Toto nariadenie by sa nemalo uplatňovať na používanie videokonferencie ani inej technológie diaľkovej komunikácie v občianskych a obchodných veciach, ak sa takéto použitie už stanovuje v právnych aktoch uvedených v prílohe I, alebo vo veciach, ktoré nemajú cezhraničné dopady. Okrem toho by sa toto nariadenie nemalo vzťahovať na používanie videokonferencií ani inej technológie diaľkovej komunikácie v postupoch notárskeho osvedčovania.

(42)

V trestných veciach by sa postup iniciovania a vykonávania výsluchov prostredníctvom videokonferencie alebo inej technológie diaľkovej komunikácie mal riadiť právom členského štátu, ktorý vedie výsluch. Členský štát, ktorý vedie výsluch prostredníctvom videokonferencie alebo inej technológie diaľkovej komunikácie, by sa mal chápať ako členský štát, ktorý požiadal o použitie videokonferencie alebo inej technológie diaľkovej komunikácie.

(43)

Pravidlá ustanovené v tomto nariadení, ktoré sa týkajú používania videokonferencií alebo iných technológií diaľkovej komunikácie na účely výsluchov v rámci postupov justičnej spolupráce v trestných veciach, by sa nemali vzťahovať na výsluchy prostredníctvom videokonferencie alebo inej technológie diaľkovej komunikácie na účely vykonávania dôkazov alebo vedenia súdneho konania, ktoré by mohli viesť k rozhodnutiu o vine alebo nevine podozrivej alebo obvinenej osoby. Týmto nariadením by nemala byť dotknutá smernica 2014/41/EÚ, Dohovor o vzájomnej pomoci v trestných veciach medzi členskými štátmi Európskej únie ani rámcové rozhodnutie Rady 2002/465/SVV (23).

(44)

Na zaručenie práva na spravodlivý proces a práva na obhajobu by podozrivá, obvinená, odsúdená alebo dotknutá osoba v zmysle vymedzenia podľa nariadenia (EÚ) 2018/1805, ktorá je iná ako podozrivá, obvinená alebo odsúdená osoba, mala udeliť súhlas s použitím videokonferencie alebo inej technológie diaľkovej komunikácie na účely výsluchu v rámci postupov justičnej spolupráce v trestných veciach. Príslušný orgán by mal mať možnosť odchýliť sa od požiadavky požiadať o súhlas podozrivej, obvinenej, odsúdenej osoby alebo dotknutej osoby, len za výnimočných okolností, za ktorých je takáto výnimka riadne odôvodnená závažným ohrozením verejnej bezpečnosti a verejného zdravia, ktoré sa ukázalo ako skutočné a aktuálne alebo predvídateľné. Výnimka v súvislosti so žiadosťou o súhlas s videokonferenciou by sa mala používať len v nevyhnutnej miere a pri jej použití by sa mala v plnej miere dodržiavať Charta základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“). V prípade neudelenia požadovaného súhlasu by podozrivá, obvinená, odsúdená alebo dotknutá osoba, mali mať možnosť požiadať o preskúmanie v súlade s vnútroštátnym právom a v plnom súlade s chartou.

(45)

V prípade porušenia práv podozrivej, obvinenej alebo odsúdenej osoby v súvislosti s výsluchom uskutočňovaným prostredníctvom videokonferencie alebo inej technológie diaľkovej komunikácie by sa mal zaručiť prístup k účinným prostriedkom nápravy v súlade s článkom 47 charty. Prístup k účinným prostriedkom nápravy v súvislosti s výsluchom prostredníctvom videokonferencie alebo inej technológie diaľkovej komunikácie v konaniach podľa nariadenia (EÚ) 2018/1805 by sa mal zaručiť aj iným dotknutým osobám, nielen podozrivej, obvinenej alebo odsúdenej osobe.

(46)

Príslušné orgány zodpovedné za výsluch prostredníctvom videokonferencie alebo inej technológie diaľkovej komunikácie v trestných veciach by mali zabezpečiť, aby komunikácia medzi podozrivou, obvinenou, odsúdenou alebo dotknutou osobou v konaniach podľa nariadenia (EÚ) 2018/1805, a ich právnymi zástupcami bola bezprostredne pred výsluchom, ako aj počas neho dôverná v súlade s uplatniteľným vnútroštátnym právom.

(47)

Ak sa v trestných veciach organizuje výsluch prostredníctvom videokonferencie alebo inej technológie diaľkovej komunikácie, príslušný orgán, ktorému bola doručená žiadosť o zabezpečenie takéhoto výsluchu (ďalej len „dožiadaný príslušný orgán“), by mal zabezpečiť, aby podozrivá, obvinená, odsúdená alebo dotknutá osoba v zmysle vymedzenia podľa nariadenia (EÚ) 2018/1805, vrátane osôb so zdravotným postihnutím, mali prístup k infraštruktúre potrebnej na účely videokonferencie alebo inej technológie diaľkovej komunikácie. To by malo zahŕňať napríklad zodpovednosť za poskytnutie prístupu do priestorov, v ktorých sa má konať výsluch, a k dostupnému technickému vybaveniu. Ak nie je technické vybavenie k dispozícii v priestoroch dožiadaného príslušného orgánu, mal by tento orgán mať možnosť prijať praktické opatrenia a zorganizovať výsluch v priestoroch iného orgánu na účely jeho vykonania prostredníctvom videokonferencie alebo inej technológie diaľkovej komunikácie, ak to umožňujú vnútroštátne postupy.

(48)

Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 910/2014 (24) sa ustanovuje spoločný regulačný rámec Únie na uznávanie prostriedkov elektronickej identifikácie a dôveryhodných elektronických služieb (ďalej len „dôveryhodné služby e-IDAS“), najmä elektronických podpisov, elektronických pečatí, časových pečiatok, elektronických doručovacích služieb a autentifikácie webových sídel, ktoré sa uznávajú cezhranične ako majúce rovnaké právne postavenie ako ich fyzické ekvivalenty. Toto nariadenie by preto malo ustanoviť používanie dôveryhodných služieb e-IDAS na účely digitálnej komunikácie.

(49)

Ak si dokument odoslaný ako súčasť elektronickej komunikácie podľa tohto nariadenia vyžaduje pečať alebo podpis, príslušné orgány by mali používať kvalifikovanú elektronickú pečať alebo kvalifikovaný elektronický podpis v zmysle vymedzenia v nariadení (EÚ) č. 910/2014 a fyzické alebo právnické osoby by mali používať kvalifikovaný elektronický podpis alebo elektronickú identifikáciu. Toto nariadenie by však nemalo mať vplyv na formálne požiadavky vzťahujúce sa na písomnosti vypracované na podporu žiadostí, ktorými by mohli byť digitálne originály alebo overené kópie. Nemalo by ním byť dotknuté ani vnútroštátne právo týkajúce sa konverzie písomností, ani žiadne požiadavky týkajúce sa pravosti, presnosti, spoľahlivosti, dôveryhodnosti a vhodnej právnej formy dokumentov alebo informácií, s výnimkou podmienok týkajúcich sa komunikácie digitálnymi prostriedkami zavedených týmto nariadením.

(50)

Na účely uľahčenia úhrady poplatkov v prípadoch s cezhraničnými dopadmi, na ktoré sa vzťahujú právne akty Únie v občianskych a obchodných veciach uvedené v prílohe I, by technické prostriedky elektronickej platby poplatkov mali byť v súlade s uplatniteľnými pravidlami o prístupnosti. Používanie platobných metód, ktoré sú všeobecne dostupné v celej Únii, ako sú kreditné karty, debetné karty, elektronická peňaženka a bankové prevody, by malo byť možné v online prostredí a malo by byť prístupné prostredníctvom európskeho elektronického prístupového bodu.

(51)

Aby sa zabezpečilo dosiahnutie cieľov tohto nariadenia v plnom rozsahu a zosúladili sa existujúce právne akty Únie v občianskych, obchodných a trestných veciach s týmto nariadením, je potrebné zaviesť prostredníctvom tohto nariadenia zmeny v týchto právnych aktoch: nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 805/2004 (25), (ES) č. 1896/2006 (26), (ES) č. 861/2007 (27), (EÚ) č. 606/2013 (28), (EÚ) č. 655/2014 (29), (EÚ) 2015/848 a (EÚ) 2018/1805. Účelom týchto zmien je zabezpečiť, aby sa komunikácia uskutočňovala v súlade s pravidlami a so zásadami stanovenými v tomto nariadení. Zmeny smerníc a rámcových rozhodnutí v občianskych, obchodných a trestných veciach sa zavádzajú smernicou Európskeho parlamentu a Rady (EÚ)2023/2843 (30).

(52)

V súlade s odsekmi 22 a 23 Medziinštitucionálnej dohody o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016 (31) by Komisia mala toto nariadenie vyhodnotiť na základe informácií zhromaždených prostredníctvom osobitných monitorovacích opatrení vrátane kvantitatívnych a kvalitatívnych posúdení pre každý právny akt uvedený v prílohách I a II k tomuto nariadeniu s cieľom posúdiť skutočné účinky tohto nariadenia v praxi, najmä na účely preskúmania vplyvu na kvalitu a účinnosť digitalizácie cezhraničnej justičnej spolupráce a potreby prípadných ďalších opatrení.

(53)

Referenčný implementačný softvér vyvinutý Komisiou ako backendový systém by mal byť naprogramovaný na zhromažďovanie údajov potrebných na monitorovacie účely a takéto údaje by sa mali zasielať Komisii. Ak sa členské štáty rozhodnú používať namiesto referenčného implementačného softvéru vyvinutého Komisiou vnútroštátny informačný systém, takýto systém by mohol byť naprogramovaný na zhromažďovanie uvedených údajov a v takom prípade by sa uvedené údaje mali zasielať Komisii. Konektor e-CODEX by mohol byť vybavený aj funkciou umožňujúcou vyhľadávanie relevantných štatistických údajov.

(54)

V prípadoch, keď údaje o počte výsluchov, pri ktorých sa využila videokonferencia, nemožno zhromažďovať automaticky, a na účely obmedzenia dodatočnej administratívnej záťaže, ktorú predstavuje zhromažďovanie údajov, by mal každý členský štát určiť aspoň jeden súd alebo príslušný orgán na účely vytvorenia monitorovacej vzorky. Určený súd alebo príslušný orgán by mal byť poverený úlohou zhromažďovať a poskytovať Komisii takéto údaje o svojich vlastných výsluchoch, ktoré by mali slúžiť na poskytnutie odhadu objemu údajov potrebných na vyhodnotenie tohto nariadenia na úrovni daného členského štátu. Určený súd alebo príslušný orgán by mal mať právomoc vykonávať výsluchy prostredníctvom videokonferencie v súlade s týmto nariadením. V oblastiach, v ktorých sa za príslušné orgány v zmysle tohto nariadenia považujú iné orgány ako súdy alebo prokurátori, napríklad notári, by určená monitorovacia vzorka mala byť reprezentatívna aj z hľadiska vykonávania nariadenia týmito orgánmi.

(55)

Uplatňovaním tohto nariadenia nie je dotknutá deľba moci a nezávislosť súdnictva v členských štátoch, ani procesné práva zakotvené v charte a v práve Únie, konkrétne v smerniciach Európskeho parlamentu a Rady o procesných právach 2010/64/EÚ (32), 2012/13/EÚ (33), 2013/48/EÚ (34), (EÚ) 2016/343 (35), (EÚ) 2016/800 (36) a (EÚ) 2016/1919 (37), a najmä právo na tlmočenie, právo na prístup k obhajcovi, právo na prístup k spisu, právo na právnu pomoc a právo byť prítomný na súdnom konaní.

(56)

Na spracúvanie osobných údajov v decentralizovanom informačnom systéme sa vzťahujú nariadenia (EÚ) 2016/679 a (EÚ) 2018/1725 a smernica (EÚ) 2016/680. V záujme objasnenia zodpovednosti za spracúvanie osobných údajov odosielaných alebo prijímaných prostredníctvom decentralizovaného informačného systému by sa v tomto nariadení malo uviesť, kto sa má považovať za prevádzkovateľa osobných údajov. Na tento účel by sa mal každý odosielajúci alebo prijímajúci subjekt považovať za subjekt, ktorý určil účel a prostriedky spracúvania osobných údajov.

(57)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia v súvislosti so zriadením decentralizovaného informačného systému by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (38). Vykonávacie akty by mali členským štátom umožniť prispôsobiť svoje relevantné vnútroštátne informačné systémy na účely pripojenia k decentralizovanému informačnému systému.

(58)

Keďže ciele tohto nariadenia, najmä harmonizovaná digitalizácia cezhraničnej justičnej spolupráce, nie je možné uspokojivo dosiahnuť samostatným konaním členských štátov z dôvodov, akým je okrem iného neexistencia záruky interoperability informačných systémov členských štátov a orgánov a agentúr Únie, ale z dôvodu koordinovanej činnosti Únie ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity, ako sa stanovuje v článku 5 Zmluvy o Európskej únii (ďalej len „Zmluva o EÚ“). V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

(59)

V súlade s článkami 1 a 2 Protokolu č. 22 o postavení Dánska, ktorý je pripojený k Zmluve o EÚ a Zmluve o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“), sa Dánsko nezúčastňuje na prijatí tohto nariadenia, nie je ním viazané ani nepodlieha jeho uplatňovaniu.

(60)

V súlade s článkami 1 a 2 a článkom 4a ods. 1 Protokolu č. 21 o postavení Spojeného kráľovstva a Írska s ohľadom na priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, ktorý je pripojený k Zmluve o EÚ a ZFEÚ, a bez toho, aby bol dotknutý článok 4 uvedeného protokolu, sa Írsko nezúčastňuje na prijatí tohto nariadenia a nie je ním viazané ani nepodlieha jeho uplatňovaniu.

(61)

V súlade s článkom 42 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2018/1725 sa konzultovalo s európskym dozorným úradníkom pre ochranu údajov, ktorý vydal 25. januára 2022 formálne pripomienky,